Budapeštianski slovenskí poslanci v SI

O príprave volieb

- Srdečne vítam všetkých prítomných a teším sa, že za dejisko pracovného rokovania o príprave volieb slovenských menšinových samospráv v Budapešti ste si vybrali Slovenský inštitút. Dovoľte mi, aby som vám zaželal úspešné rokovanie, aby ste sa mohli dôkladne pripraviť na jesenné voľby, - týmito slovami privítal účastníkov porady slovenských poslancov v hlavnom meste riaditeľ SI Milan Resutík.

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) pripravila 5. apríla stretnutie slovenských poslancov štrnástich obvodov hlavného mesta, aktivistov slovenských občianskych organizácií a záujemcov z Peštianskej župy, na ktorom prerokovali novelu národnostného zákona. Predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová po privítaní prítomných predstavila pozvaných hostí, pracovníkov Úradu pre národné a etnické menšiny, vedúceho odboru Antona Paulika, zástupkyňu vedúceho odboru Mártu Magyarovú Braunsteinerovú a právničku dr. Juditu Takácsovú, ako i radkyňu právneho oddelenia Samosprávy hlavného mesta Dr. Melindu Bartókovú.

Pani Márta Magyarová Braunsteinerová pripomenula, že novela volebného zákona, zahrnujúca aj voľby poslancov menšinových samospráv, ako aj zákona o právach národných a etnických menšín v Maďarsku, vstúpila do platnosti 25. novembra 2005. Cieľom novely bolo dosiahnuť, aby boli voľby menšinových poslancov autentickejšie, čo by malo byť aj snahou každej menšiny. Prednášajúca sa podrobne zmienila o nových prvkoch zákona o právach národných a etnických menšín. Vyzdvihla harmonogram volieb menšinových samospráv, zriadenia menšinových samospráv na miestnej - v Budapešti obvodnej, ale aj župnej a celoštátnej úrovni. Informovala, že každý občan Maďarskej republiky dostane do 31. mája list s oznámením a tlačivo so žiadosťou o registráciu. Vyplnenú žiadosť, ktorá je dobrovoľná, treba doručiť notárovi v období od 1. júna do 15. júla. Prihláška i zoznam voličov sú tajné, ale počet zaregistrovaných voličov je verejný, tak sa každá menšina môže presvedčiť o tom, koľkí voliči ju podporujú. V osadách, resp. v obvodoch Budapešti, kde sa registrovalo aspoň 30 voličov, príslušníkov danej menšiny, notár vypíše voľby menšinových samospráv.

Pani Magyarová upozornila aj na to, že kandidátom môže byť iba osoba, zaregistrovaná v zozname voličov. Každý kandidát je povinný predložiť vyhlásenie o kandidovaní a pripojiť k nemu stanovy národnostnej občianskej organizácie, ktorá ho kandiduje. Kandidát musí vyhlásiť, či prijíma zastupovanie danej menšiny, či ovláda jazyk menšiny, pozná jej kultúru a tradície a či bol predtým členom alebo funkcionárom menšinovej samosprávy. Vyhlásenie kandidáta je verejné.

Vo voľbách roku 2006 môže kandidátov navrhovať národnostná občianska organizácia, ktorá bola zaregistrovaná do vstupu zákona do platnosti, neskôr to bude aspoň tri roky pred voľbami. Preto v záujme úspešných volieb treba aktivizovať občiansku sféru, jej aktivistov a členov a povzbudzovať ich k spolupráci v priebehu príprav volieb i zakladania menšinových samospráv.

K usporiadaniu volieb je potrebných aspoň 5 menšinových kandidátov, ktorí budú figurovať na volebnej listine podľa vylosovaného poradia. Voľby do menšinových samospráv sa budú konať v ten istý deň ako komunálne voľby, ale budú prebiehať v menšinovom volebnom okruhu. Údaje budú prísne chránené a po voľbách ich volebné kancelárie zničia.

Regionálne a celoštátne menšinové samosprávy budú založené v marci budúceho roka prostredníctvom volebných listín, ktoré môžu zostaviť občianske organizácie s kandidačným právom. Župných volieb, resp. volieb budapeštianskej samosprávy, sa môžu zúčastniť komunity, v ktorých vzniklo 10 miestnych, resp. obvodných menšinových samospráv. Podmienkou účasti na celoštátnych voľbách je, aby daná menšina založila aspoň 4 miestne menšinové samosprávy.

Pani Magyarová záverom zdôraznila aj spoluprácu menšinových organizácií a zamestnancov štátnej správy, notárov a volebných kancelárií. Upozornila na to, že po založení menšinových samospráv v záujme dobrej a úspešnej činnosti je nevyhnutná dobrá spolupráca s väčšinovou samosprávou, ktorú by malo zaručiť aj podpísanie dohody o vzájomnej spolupráci, obsahujúcej všetky kritéria a podmienky dobrého fungovania menšinových samospráv.

Po poučnej a dôkladnej prednáške pani Márty Magyarovej Braunsteinerovej si účastníci v diskusii spresnili niektoré nejasné otázky, potom sa predsedníčka SSB Z. Hollósyová poďakovala hosťom za dôkladné a podrobné informácie.

(if)

Aby sme neostali sami

Spolok budapeštianskych Slovákov spolu s budapeštianskym slovenským evanjelickým zborom prišli s návrhom usporadúvať stretnutia pre mladé mamičky s deťmi. Ich iniciatíva sa stretla so všeobecným súhlasom, v prvú aprílovú sobotu sa mohlo uskutočniť prvé stretnutie slovenských mamičiek s ratolesťami.

V toto sobotňajšie predpoludnie sa zmenila klubová miestnosť evanjelického zboru na detské ihrisko: organizátori priniesli detské koberce, plno hračiek a kníh, aby sa deti nenudili. Nezabudli ani na to, že najmladší sú večne hladní, takže im zabezpečili zdravé maškrty: jablká aj jogurty. Ale tento deň nebol o jedle, skôr o stretnutí. Bol príležitosťou na poznávanie sa, o podelenie sa o spoločné starosti, ako aj na to, aby sme sa dozvedeli: kto sa ako pokúša o zachovanie materinského jazyka.

Jedna z organizátorov, Katarína Noszlopyová, hovorila o tom, že koncom augusta plánujú usporiadať výlet do Pilíša pre rodiny s deťmi, ktoré sa chystajú do školy, ale, samozrejme, potešia sa aj menším deťom.

S pribúdajúcim časom čoraz ťažšie možno naučiť deti ich materinský jazyk. Nežičí nám nielen okolie, ale menej nám vedia pomôcť aj staré mamy. Dávnejšie, keď dieťa bolo častejšie v spoločnosti starých rodičov, rýchlejšie sa naučilo jazyk svojich predkov. V súčasnosti sú starí rodičia zaneprázdnení, pričom väčšinou patria do tej vekovej skupiny, ktorá už aktívne neovláda materinský jazyk. Na druhej strane v súčasnosti badať trend, že veľa mamičiek sa rozhodne učiť svoje dieťa po slovensky. Samozrejme, sú na to rôzne spôsoby, na pomoc sú slovenské piesne, detské básne, rozprávky a iné, ale ak nemáme možnosť stretávať sa s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy, možno aj nás prejde chuť do práce. Práve preto je chvályhodná iniciatíva spolku a zboru usporadúvať takéto stretnutia. Podľa organizátorov nabudúce pozvú aj odborníkov, prípadne učiteľky materských škôl, ktorí by poradili mladým mamičkám. Klub je otvorený každému záujemcovi s dieťaťom, podobné stretnutie sa uskutoční približne o mesiac.

Deti sa na stretnutí spoznávali, spievali a čítali si, kreslili a pomocou evanjelického farára Atilu Spišáka, ktorý bol v tento deň skôr oteckom Boženky a Slávky, si postavili hrad z kartónu.

Ale, samozrejme, v rámci týchto klubových posedení mamičky majú možnosť podeliť sa aj o iné starosti a radosti, ktoré ich stretávajú počas každodenného života s deťmi. Veď to všetci poznáme: dobré je vedieť, že nie sme sami...

(ef)

Zasadal Integračný výbor CSS

Začiatkom apríla sa v budapeštianskom sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy uskutočnilo zasadnutie Integračného výboru CSS.

Predseda výboru Jozef Havelka referoval členom o riešení problému príjmu vysielania slovenských médií v našich obciach. Príjem slovenských televíznych staníc je vyriešený pre jednotlivcov, teda pre domácnosti, ale stále sú problémy s možnosťou prenosu vysielania na obecné káblové siete. V tomto prípade sa totiž vyžaduje povolenie danej televíznej spoločnosti. V niektorých prípadoch to môže mať aj finančný dopad, veď väčšinou ide o súkromné spoločnosti.

Členovia výboru potom prerokovali prípravy slovensko-maďarského podnikateľského fóra, ktoré usporiadajú v spolupráci so Slovenským inštitútom. Členka výboru Andrea Nyergesová zo Šalgótarjánu informovala o tom, že Dr. Július Alt už rokoval s obchodnou radkyňou SR v Budapešti a k tejto iniciatíve sa pripojila aj Slovensko-maďarská sekcie Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory. Členovia výboru sa zhodli v tom, že konkrétne otázky organizovania fóra prerokujú na ďalšom zasadnutí výboru, pričom uvažujú aj nad oslovením občianskeho združenia Ister Granum, ktoré združuje okolo 95 subjektov.

Člen výboru Karol Belicza nadhodil možnosť využívania svetovej informačnej dráhy. Integračný výbor napokon poveril predsedu, aby rokoval s predsedom CSS o možnosti vytvorenia webovej stránky pre integračný výbor. Mohol by byť na nej zoznam maďarských obcí so slovenskými družobnými obcami s neskoršou možnosťou posielania elektronických novín.

Na zasadnutí integračného výboru sa hovorilo aj o príprave volieb do menšinových samospráv. Členovia sa zhodli v tom, že je veľa nejasností v otázke ich realizovania. Dohodli sa na tom, že do budúceho zasadnutia pozbierajú čo najviac informácií.

(ef)

Konferencia vedúcich pamätných domov

Verejnoprospešná spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum a Celoštátna slovenská samospráva usporiadajú 29. apríla v Kultúrnom dome v Šárišápe VI. celoštátnu konferenciu vedúcich slovenských ľudových pamätných domov. Konferencia nazvaná Ničiace sa hodnoty sa bude zaoberať reštaurovaním národopisných predmetov. Program sa začne privítacími slovami starostu obce Františka Haracsku a predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy Kataríny Huberovej Kisgyőriovej. Riaditeľ verejnoprospešnej spoločnosti Legatum Juraj Ando bude prednášať o spoločnosti Legatum a o slovenských ľudových pamätných domoch, o národopisných zbierkach v Maďarsku. Témou prednášky reštaurátorky Gabrielly Gáborovej bude čistenie a konzervovanie predmetov v národopisných zbierkach a kultúrny manažér Gábor Kovács bude hovoriť o koncepcii využívania ľudových pamätných domov v oblasti osvety. Konferencia vedúcich pamätných domov sa skončí prehliadkou slovenského ľudového pamätného domu v Šárišápe.

Poradenské dni pre podnikateľov

Obchodná a priemyselná komora Novohradskej župy a regionálna komora Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v Lučenci usporiadajú poradenské dni v rámci programu „Spolupráca podnikateľov v slovensko-maďarskom prihraničnom regióne”. Stretnutia sa uskutočnia v priestoroch SOPK 20. apríla, 4. a 18. mája, 1., 15. a 29. júna a 13. júla (vždy od 12.00 hod.).

Podobné stretnutia sa uskutočnia aj v Šalgótarjáne, v sídle Obchodnej a priemyselnej komory Novohradskej župy a to v nasledujúcich termínoch: 27. apríla, 11. a 25. mája, 8. a 22. júna a 6. júla (vždy o 12.00 hod.). Témami poradenských dní je zakladanie firiem, právne záležitosti súvisiace s podnikaním; finančníctvo, účtovníctvo, poradenstvo pre účtovníctvo; otázky kvality, patenty, ochranné známky, technologický transfer, inovácie, TQM a marketing. Program podporujú z Veľkého projektu Slovenko-Maďarsko z fondu Phare CBC.

Demokratický prístup vo výklade histórie

Večer o mýtoch a faktoch v Slovenskom inštitúte

V predposledný marcový podvečer odznela v priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti (SI) prednáška historika, spisovateľa a publicistu Pavla Dvořáka. Akcia sa konala v rámci cyklu Stretnutia s históriou, ktorý organizuje inštitút v spolupráci so Slovenskou samosprávou VIII. obvodu Budapešti.

Hosť večera je tvorcom série filmov pre Slovenskú televíziu pod názvom Filmové rozprávanie Pavla Dvořáka, v súčasnosti je ich už do sto, pričom STV každoročne odvysiela 70 hodín repríz. Zachytáva v nich dejiny počnúc od praveku cez starovek až po stredovek. Filmy sa na Slovensku tešia veľkému diváckemu úspechu. Ako povedal P. Dvořák, film, ktorý vybral na prezentáciu v Budapešti, čerpá zo spoločných slovensko-maďarských dejín z obdobia korunovania, začiatkov panovania sv. Štefana a porážky Koppányovho povstania. Cieľom autora je popularizovanie slovenskej účasti v priebehu uhorských dejín, pretože podľa neho na Slovensku je rozšírená predstava, že uhorské dejiny nie sú dejiny Slovenska. V Maďarsku je zase úloha Slovákov v uhorských dejinách zanedbávaná. Kým staršia história vychádzala hlavne z prameňov veľkých kroník, ktoré boli napísané tendenčne, na objednávku kráľov so zámerom oslavovať ich samých a ich predkov, posledných 30-40 rokoch sa história čoraz viac opiera o výsledky archeológie, ktorá objavila celkom nový svet. Objavy archeológov spolu s príbehmi spomínaných kroník vytvárajú neuveriteľne krásne deje - uviedol pán Dvořák.

Pred samotným filmom sa autor podelil s obecenstvom o svoj demokratický prístup k výkladu histórie: Možno to bolo tak, možno inak. Každý nech sa rozhodne, filmu môžeme uveriť, ale nemusíme. Z premietania, ktoré bolo sprevádzané výkladom samotného tvorcu, sa návštevníci mohli dozvedieť informácie o záhadných obrovských valoch v blízkosti Hronu, pri obci Bíňa, ktoré spolu s románskym kostolom a kaplnkou, ako aj zrúcaninami románskeho kláštora, svedčia o tajomnej, neznámej minulosti. Archeológom sa podarilo tri prstence mohutných valov dostať do kontextu s historickými udalosťami. Po prerezaní valu jednou sondou objavili hrob, zistili, že pochádza z doby neskoršej, než začiatok 10. storočia. Keramika, objavená v zasypanej priekope pred valom, je zase zo začiatku 11. storočia. V tejto dobe sa odohrávala jediná veľká historická udalosť, a síce povstanie Koppánya. Podľa teórie historika práve Bíňa bola osadou, kam sa Štefan utiahol so svojimi spojencami, medzi ktorými sa okrem kresťanských Maďarov a nemeckých rytierov našli aj Slovania (rody Poznan a Hont) a tu ho opásali v Hrone s bohato vyzdobeným opaskom podľa starého zvyku Avarov, ktorý od nich prevzali aj Slovania. Na najvyššom mieste monumentálneho opevnenia v Bíni sa našli zvyšky veľkomoravského hradiska a hrob s mečom, symbolom najväčšieho spoločenského významu. Podľa predpokladu autorov filmu teda Štefan mal spojencov z radov slovanskej, resp. veľkomoravskej šľachty, ktorých po víťazstve nad Koppányom obdaril získanými územiami pohanských nepriateľov, vyznamenával ich a boli členmi jeho osobnej stráže. Ďalšie náznaky tiež dosvedčujú, že sa časť slovanskej šľachty oddelila od veľkomoravského jadra po smrti Svätopluka I. a spojila sa s Maďarmi. Aj rod Arpádovcov sídlil určitý čas v Nitre, opierajúc sa o hospodársko-vojensko-kultúrne hodnoty, ktoré tu boli vytvorené skôr. Podľa tejto teórie teda Maďari nezničili dobyté územie v tomto kraji, ale využili veľký potenciál, ktorý tu našli. Bolo to tak, alebo to bolo celkom inak? - položil si otázku hosť Slovenského inštitútu a dodal: - Mne osobne sú oveľa sympatickejšie tie dejiny, ktoré sa zaobídu bez krvi a hovoria o tom, že si ľudia rozumeli a rozumejú...

(la-)

Sarvašskí divadelníci v Jači

Sarvašské slovenské divadlo vzniklo pred dvomi rokmi. Debutovalo predstavením hry Pašie. S touto hrou zavítalo v predveľkonočnom období do novohradskej slovenskej obce Jača, kde vystúpilo v Kvetnú nedeľu. Ako v úvodnom slove povedal evanjelický farár Adam Mekiš, v kostole čítali v tento deň pašie po slovensky. - Veľmi nás teší, - povedal, - že práve dnes tu z úst sarvašských hercov odznie slovenské slovo. Riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová predstavila prítomným Sarvašské slovenské divadlo. Ako spomenula, v tejto časti krajiny nie sú prvýkrát, veď divadlo sa už predstavilo v Novohradskej župe. Hra Pašie bola ozajstným zážitkom pre Jačanov a tých, ktorí mali jazykové ťažkosti, očarila hra hercov. Divadelníci po skromnom pohostení na miestnej evanjelickej fare pokračovali vo svojom turné, odcestovali do blízkych Terian, kde takisto predviedli Pašie.

Erika Zemenová Palecsková

V Číve sa stelesnilo Slovo

Mládež i skôr narodení Čívania si zahĺbene pozerali obrazy vystavené v miestnom Osvetovom dome Bélu Kálmánfiho. V rámci veľkonočných príprav sú tu vystavené ilustrácie biblie, ktorých autorom je významný slovenský grafik Vincent Hložník. Vernisáž výstavy, ktorú usporiadali Slovenský inštitút a čívska slovenská samospráva, otvoril riaditeľ SI Milan Resutík. Pán riaditeľ povedal, že grafik V. Hložník ilustroval bibliu, ktorá vyšla v slovenskom jazyku v roku 1946 a z ktorej 80 obrazov, príbehov Starého a Nového zákona, vystavili na farebných rytinách. Návštevníkov v prvom rade zaujalo to, že známe biblické príbehy sa sugestívnym spôsobom objavili na moderných obrazoch.

Účinok obrazov stupňovala v strede siene vystavená biblia z roku 1896 písaná švabachom, v ktorej si hocikto mohol prečítať stať, ktorá ho zaujímala. Inak príslušné časti biblie boli vypísané aj pri vystavených obrazoch, v maďarčine aj v slovenčine. Dobre bolo počuť z úst starších návštevníkov, že kedysi sa ešte takto modlili, ba aj pán farár kázal v kostole v peknej slovenčine. Mnohí si až tu uvedomili hodnotu starých biblií, ktoré majú doma, a odzneli aj také výroky, že počas modlitieb budú myslieť na tieto pekné obrazy.

(bend-ef)

Výstava o drotárstve v Békešskej Čabe

Remeslo a umenie z núdze

Je známe, že záujem o drotárstvo, o drotárske remeslo a umenie, prežíva renesanciu. Nie náhodou bola drotárska tvorba stredobodom pozornosti účastníkov tradičného celoštátneho tábora ľudových remesiel, ktorý každoročne usporadúvajú v Békešskej Čabe.

Nedávno sa realizovala niekoľkoročná túžba Čabanov, keď 6. apríla v Múzeu Mihálya Munkácsyho otvorili výstavu pod názvom Drotárstvo (Drotárske remeslo a umenie zo Slovenska), ktorá bude prístupná verejnosti do 30. apríla. Expozícia predstavuje najreprezentatívnejšiu, najväčšiu výstavu drotárstva zo Slovenska v Maďarsku, a to vďaka exponátom Považského múzea v Žiline. Koná sa pod záštitou generálneho konzula SR Štefana Daňa.

Výstavu otvoril riaditeľ Považského múzea v Žiline PhDr. Marián Mrva a odborne ju predstavila pracovníčka sekcie drotárstva Mgr. Monika Škvarnová. Hostiteľom bol riaditeľ čabianskeho múzea Dr. Imre Szatmári. Hostí privítal podpredseda Valného zhromaždenia Békešskej župy Dr. László Bartóki. Vo svojom prejave vyzdvihol kontrast jednoduchého materiálu, ktorý sa občas spomína trochu v pejoratívnom kontexte, a talent, usilovnosť ľudí, ktorí si z tohto materiálu vytvorili živobytie, remeslo a jedinečné umenie.

Považské múzeum v Žiline je jedinečné na svete tým, že disponuje najväčšou zbierkou drotárskeho remesla, vlastní vyše 5 tisíc exponátov. Už 60 rokov sa venuje zberu drotárskych predmetov.

Drotárstvo má približne tristoročnú históriu. Vzniklo z núdze, spája sa s existenčnými problémami ľudí severozápadnej oblasti dnešného Slovenska. Ich zásluhou sa drotárstvo stalo známe v celom Uhorsku, ale aj v rôznych oblastiach európskeho, ázijského a amerického kontinentu.

Drotárstvo zo začiatku znamenalo opravovanie poškodeného riadu, postupne však majstri vytvárali praktické pomôcky do domácnosti, do hospodárstva. Vrchol svojho rozvoja dosiahlo v druhej polovici 19. storočia, keď na celom svete zakladali dielne, ich počet dosiahol 320. Drotári toho času získali veľa uznaní na rôznych výstavách. Prinášali na trh nové predmety, napríklad detské hračky, úžitkové a umelecké výrobky zdobené jemnou ornamentikou. Od začiatku 20. storočia, keď priemyselná výroba nahradila ručnú prácu, drotárstvo stratilo svoje pozície, ale celkom nezaniklo.

Dnes sa na Slovensku venuje tomuto remeslu a umeniu niekoľko majstrov. Jeden z nich, Ladislav Fapčo, bol prítomný na čabianskej vernisáži, kde predstavil drotársku prácu. Škoda, že podobne ako iné predmety európskeho kultúrneho dedičstva, aj drotárske sa dostávajú na trh predovšetkým z ázijských priemyselných dielní, lenže týmto výrobkom chýba práve podstata - hodnota. Treba si teda pozrieť výstavu, aby sme aspoň videli, aké bolo autentické drotárske remeslo a umenie kedysi a akým smerom sa rozvíja dnes.

(aki)

Deň mužov v Békešskej Čabe

Slovenský klub v Békešskej Čabe usporiadal 3. apríla v Spoločenskom dome na Békešskej ceste Deň mužov. Prítomných pozdravila predsedníčka klubu Alžbeta Ančinová. Zvlášť privítala oslávencov, členov klubu silnejšieho pohlavia. Poprosila členku klubu Emíliu Kováčovú, aby predniesla básne Sándora Petőfiho a Michala Divičana, ako aj aprílové žarty. „Rozhodli sme sa, že raz ročne oslávime našich mužov - klubovníkov, ktorí nám spríjemňujú dni, starajú sa o nás. My nemôžeme žiť bez mužov, oni nemôžu žiť bez nás, preto im darujeme symbolické darčeky,“ povedala predsedníčka klubu. Potom si spoločne pozreli dokumentárne filmy mestskej televízie Csaba TV Nepomenovaná a Poriadok je dušou všetkého. Filmy sú dielami Gyulu Majora, Gábora Thuryho a Bélu Csonkiho, dvaja z autorov boli hosťami stretnutia. Ako povedali, filmy sa odohrávajú v deň narodenín jedného 70-ročného pána vo vinárni Nepomenovaná, kde spolu s ním oslavovali aj stáli hostia. Členovia klubu sa na filmoch dobre zabávali, hlavné úlohy hrali totiž ich známi. Deň mužov sa skončil pohostením, ktoré pripravili členky békeščabianskeho slovenského klubu.

(aszm)

Békeščabianska hydináreň prepúšťa pre vtáčiu chrípku

Zníženie spotreby hydiny pre vtáčiu chrípku je dôvodom zatvorenia hydinárne v Békešskej Čabe, kde tak zanikne 400 pracovných miest. Vedenie spoločnosti Békéscsabai Baromfi-feldolgozó patriacej do skupiny spracovateľov mäsa Carnex sa rozhodlo, že zastaví linku na spracovanie hydiny, lebo na každom predanom kilograme mäsa strácalo okolo 45 forintov. V ostatných piatich týždňoch vplyvom správ o vtáčej chrípke klesol v Maďarsku dopyt po hydine o 20 percent, ceny klesli o pätnásť. Spoločnosť už oznámila svoj zámer úradu práce, zo 400 pracovníkov však časť môže zamestnať vo svojich prevádzkach v Orosháze a Mezőkovácsháze, ak budú ochotní za prácou cestovať.

Sarvaš

Kapustové popoludnie

Spolok Vernosť v Sarvaši zorganizoval 10. apríla v sídle slovenskej samosprávy mesta kapustové popoludnie, na ktoré pozval poslucháčky Vysokej školy Samuela Tešedíka a žiakov slovenskej základnej školy. Takto sa pri tradičných slovenských jedlách a kultúrnom programe stretli všetky generácie. Stretnutie nadväzovalo na vlaňajšie, keď členky spolku pripravili jedlá zo zemiakov, ktoré jedávali naši predkovia.

Mali sme možnosť nielen ochutnať, ale aj pohľadom sa pokochať na vkusne naaranžovaných, už na prvý pohľad lákavých jedlách z kapusty. Nemyslela som si, že toľko jedál môžeme pripraviť z obyčajnej kapusty. Na stole boli kyslá kapustová polievka, plnená kapusta, kapustový závin, kapustové palacinky, prekladaná kapusta, kapustové rezance… Okrem toho sme mohli ochutnať aj jedlá súčasnejšej, ba i reformovanej kuchyne; napríklad kapustový závin, šalát z červenej kapusty, kapustové krokety, alebo jedlá iných národností, napríklad parené knedle s paradajkovou kapustou.

Kedysi dávno bola na Slovensku kapusta spolu so zemiakmi najrozšírenejšou plodinou. V každej záhrade pestovali zemiaky a kapustu. V každej komore bola dieža, a do nej (neskôr do keramického súdka) naložili a zakvasili kapustu. Zemiaky jedli často v rôznej forme (dusené, pečené varené). Kyslú kapustu jedli s mäsom, ale najčastejšie varili kapustovú polievku, jej príprava je jednoduchá a rýchla. Plnenú kapustu jedli zriedkavejšie, napríklad na zabíjačku alebo nejaký sviatok. Ženy ráno vložili plnenú kapustu do pece a pokiaľ sa varila, nachovali dobytok a robili domáce práce. Muži pracovali na poli a keď prišli domov, vždy ich čakalo na stole teplé jedlo.

Podľa mňa je veľmi dôležité, že máme možnosť spoznávať a zachovávať slovenské ľudové tradície, medzi ktoré patria aj tradičné jedlá. Napríklad na podujatí všetkým veľmi chutili a rýchlo zmizli zo stola kapustové palacinky. Ak neveríte, že aj také palacinky možno urobiť, vyskúšajte to podľa nasledujúceho receptu.

Kapustové palacinky

Suroviny:

12 Dg hlávkovej kapusty, 2 vajcia, 40 Dg múky, štipka soli, 15 Dg masti, 2 Dg cukru, 2 g korenia, sóda.

Postup:

Z múky, dvoch vajec, soli a sódy urobíme palacinkové cesto. Na 3 Dg masti rozpustíme cukor a mierne ho skaramelizujeme. Vložíme doň na- drobno nakrájanú, vopred osolenú a vyžmýkanú kapustu. Mierne ju upražíme a okoreníme, vychladíme a potom ju pridáme do cesta. Dôkladne všetko premiešame. Potom vymastíme panvicu a pečieme palacinky. Podávame horúce. Dobrú chuť!

Klára Husárová,

poslucháčka 2. ročníka VŠ S. Tešedíka v Sarvaši

Gazdovanie mám v génoch

Na slovíčko s Jurajom Kukelyom zo Šámšonu

Životné jubileum býva dobrou príležitosťou zamyslieť sa, čo všetko sme dosiahli, nakoľko sa splnili naše predstavy a plány, zaspomínať si na chvíle pekné i menej pekné. Medzníkom v živote človeka je šesťdesiatka, keď sa môžeme rozhodnúť, či chceme ďalej aktívne pracovať, alebo si užívať pokojné roky dôchodku. Juraj Kukely zo Šámšonu sa po oslave šesťdesiatin rozhodol odísť do dôchodku a začať gazdovať, čím sa od základov zmenil jeho doterajší spôsob života a splnil sa mu celoživotný sen.

- Priznám sa vám, že ako mi pribúdali roky, tým viac ma dačo ťahalo do rodnej obce, do Šámšonu. Je to aj pre mňa záhadné. Je nepopierateľné, vždy som bol pyšný na svoj rod, na svoj slovenský pôvod, a to nie je iba nostalgia, ktorá nesporne rastie s pribúdaním rokov. Vždy som si zachoval vieru v Boha a svoj rod. Nezabudol som na svoj rodný jazyk, hovorím po slovensky, hoci dlhé desaťročia som žil a pracoval mimo rodnej osady. A veru ani dnes sa nemusím hanbiť, keď sa zhováram so svojimi rodákmi, - vyznáva Juraj Kukely.

Hlboké vrásky, ktoré vryl na tvár tohto prívetivého a úprimného muža život, a najmä jeho vyznanie, o ktoré sa s nami podelil, vyvolávajú úctu.

- Pochádzam z gazdovskej rodiny, preto mi práca na poli a hospodárenie prirástlo k srdcu. Od malička som mal rád pôdu a zvieratá. Kým som chodieval do základnej školy, často som pomáhal otcovi a príbuzným na poli. Potom som sa dostal do budapeštianskeho slovenského gymnázia a iba počas prázdnin som mohol robiť v gazdovstve. Ochotne som pomáhal pri všetkých poľných prácach a neskôr sa hospodárenie stalo pre mňa telesnou a duševnou relaxáciou.

Roky síce pribudli, ale našťastie som ešte vždy v dobrej kondícii, preto som sa rozhodol vrátiť sa do rodnej obce. Podarilo sa mi usporiť peniaze a kúpiť tu viac ako tri hektáre pôdy. Tu chcem gazdovať, privyrábať si na každodenný chlebík. Takto sa splní môj dávny sen a budem pokračovať v otcových šľapajach. Určite to bude namáhavá práca, ktorá mi však bude prinášať radosť. Chcel by som sa stať opravdivým gazdom, dúfam, že si poradím s ťažkou prácou na poli. Chcel by som sa zaoberať rastlinnou výrobou, aj chovom dobytka, chovať kravy, ovce a kozy.

Ako dobrý gazda rád a s úctou hovorí o svojej rodine, o bývalom povolaní a koníčkoch.

- Po maturite v budapeštianskom slovenskom gymnáziu som sa dostal do Novohradskej župy, do Šalgótarjánu, kde som pokračoval v štúdiu na zememeračskej priemyslovke. Dvanásť rokov som pracoval v župnom pozemkovom úrade, neskôr v bani. V roku 1976 som sa oženil, vybudovali sme si rodinný dom a čoskoro naše manželstvo bolo korunované dvomi synmi. Počas našej štvrťstoročnej spoločnej cesty sa striedali šťastné a smutné chvíle, ako v každom manželstve. Avšak vďaka vzájomnej láske, pochopeniu a usilovnosti sme dokázali prekonať prekážky, ktoré nám prišli do cesty. Len jednu jedinú nie - zákernú chorobu, ktorá bola silnejšia ako my. Žiaľ, v roku 2002 zomrela moja milovaná manželka, ktorú som pochoval v Šámšone. Odvtedy sú mojou nádejou dvaja synovia, na ktorých som náležite hrdý a ktorí sú aj mojou duchovnou oporou.

Starší syn Juraj získal tri diplomy, je geografom, profesorom na univerzite ELTE v Budapešti. Je skvelým odborníkom, čo dokazuje aj fakt, že bol dlhší čas hosťujúcim profesorom na Sorbone v Paríži. Mladší syn Kristián je strojný inžinier a na moju veľkú radosť sa nedávno oženil. Ani by ste neverili, nakoľko očakávam vnúčatá, bez ktorých si neviem predstaviť život a ktoré budú mojou nádejou. A ako sa u nás hovorí - pokračovateľmi nášho rodu...

Chcel by som sa zmieniť aj o svojich koníčkoch - a to je cestovanie a chov tropických vtákov. Je to krásne a zábavné, ale aj náročné hobby. Ako aj cestovanie. Precestoval som všetky bývalé socialistické krajiny, ale bol som aj vo Švajčiarsku, Fínsku, Francúzsku a Rakúsku. A ak mi to zdravie dovolí, chcel by som objavovať aj ďalšie krajiny a spoznávať ľudí, ich kultúru a spôsob života.

Pán Kukely okrem lásky k rodu a pôde dostal od svojich rodičov do vienka aj silnú vieru v Boha. Sotva sa nasťahoval do Šalgótarjánu, vyhľadal miestnu evanjelickú cirkev. Dlhé desaťročia bol členom presbytéria a dozorcom. V tejto službe pokračuje aj v rodnej obci.

- Vždy som mal seriózny prístup k životu, k rodine a k svojmu povolaniu. Pokladám sa za šťastného človeka, lebo verím v Ježiša Krista, ktorého pokladám za svojho Spasiteľa, za nádej a zmysel svojho života. Aj moja manželka bola pobožná a v takomto duchu sme sa snažili vychovávať aj svojich synov. Našťastie semienko padlo do úrodnej pôdy, veď mladší syn nedávno absolvoval baptistickú teológiu, je katechétom a sociálnym pracovníkom. Zanietene a s veľkou láskou sa zaoberá s telesne postihnutými ľuďmi.

Juraj Kukely je príkladom optimistického a neúnavného človeka, ktorý sa vždy vyžíval v práci. Čo mu zaželať do budúcnosti? Myslím si, že to najdôležitejšie: zdravie a chuť do gazdovstva, na radosť svoju a svojich detí.

Ildika Fúziková

Školské kolo Spievaniek a veršovačiek v Šápove

V Šápove (Nógrádsáp) v prvej polovici apríla usporiadali školské kolo Spievaniek a veršovačiek. Do súťaže, ktorú podporila miestna slovenská samospráva, sa prihlásilo 45 detí. Po prednese vybraných diel, počas radenia sa poroty, rodičia pohostili účastníkov zákuskami, obloženými chlebíčkami a občerstvením. Výhercovia okrem pekných darčekov získali diplomy a všetci súťažiaci dostali čokoládové vajíčka a kraslice. Víťazi postúpili do regionálnych kôl, recitátori regiónu sa stretnú 27. apríla v Lucine, kým speváci si budú merať sily 4. mája vo Veňarci.

Branné preteky v Šarišápe

Medzi účastníkmi aj družstvo z Kravian nad Dunajom

Základná škola v Šarišápe v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu kladie dôraz aj na osvojenie si teoretických i praktických vedomostí žiakov z oblasti národnej obrany. Dokonca bola iniciátorkou založenia pracovného kolektívu národnej obrany v rámci Združení škôl regiónu Pilíš-Gereče a pravidelne organizuje branné preteky pod názvom „Jarná túra“. Prebiehajú v lone prírody okolo obce, za účasti početných družstiev partnerských škôl, a to nielen z užšieho regiónu.

Tohoročné preteky sa konali v prvý aprílový deň a na radosť účastníkov práve v tom čase k nám zavítala dlhoočakávaná jar. Súťaže sa zúčastnilo dvadsať družstiev, zastúpené boli hlavne školy z okolia Dorogu, ale stretli sme tu aj reprezentantov obce Kravany nad Dunajom, s ktorou Šarišáp nadviazal kontakty pred niekoľkými rokmi. V tejto obci, ktorá leží v okrese Komárno, žijú aj presídlenci z roku 1947 a ich potomkovia, ktorých korene siahajú do slovenských obcí tohto regiónu. Okrem hostiteľskej obce, ktorá nominovala dve súťažné skupiny, si prišli zmerať sily družstvá zo škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet - z Annavölgyu, Čívu a Kestúca. Na trase dlhej 5,5 kilometra sa striedali rôzne teoretické a praktické úlohy, pri ktorých mohli deti dokázať svoje vedomosti a šikovnosť. Čakalo ich 18 zastávok s takými úlohami, ako streľba do terča, športový test, hod granátom, prechod cez hlbokú priekopu, ale aj skladanie puzzle s erbami rôznych štátov a orgánov ozbrojených síl. Po cvičení v navigácii a previerke poznatkov o mapách nasledoval beh s rúrami. Súťažiaci mali odpovedať na otázky z oblasti ochrany životného prostredia, histórie - napr. II. svetovej vojny, na ktorých si občas lámali hlavu aj učitelia. Po precvičení memórie čakal deti beh so zbraňou, na ďalšej zastávke zase museli za čo najkratší čas rozobrať a zložiť zbraň. Potom si mohli oprášiť vedomosti o poskytovaní prvej pomoci. Predposlednou úlohou bol prechod cez tzv. Vietnamsky most, teda po povrazovom moste napnutom ponad potok neďaleko šarišápskej školy. Nakoniec v blízkosti školy museli o. i. identifikovať dopravné značky.

Po výdatnej fazuľovej polievke až do vyhlásenia výsledkov si účastníci branných pretekov mohli pozrieť výstavu minerálov a starých máp (so slovenskými názvami okolia), súkromnej zbierky lokálpatriótu, geológa Pétera Vinczeho, výstavy uniforiem a zbraní, alebo modelov lietadiel, mohli si pozrieť sanitku a tank, dokonca aj zvnútra.

Hlavný organizátor, riaditeľ šárišápskej školy Ján Čičmann, sa pred vyhlásením výsledkov poďakoval spoluorganizátorom, ktorými boli rôzne firmy regiónu, miestna samospráva, župné veliteľstvo ozbrojených síl, Mestská polícia v Dorogu, Štátna pohotovostná služba v Ostrihome a občianska garda v Šarišápe a Annavölgye. Pripomenul, že aktivisti ochrany proti katastrofám z Ostrihomu kvôli povodni na Dunaji sa tohto roku nemohli zúčastniť branných pretekov a sprostredkoval ich výzvu, že na hrádzach je vítaná každá pomocná ruka (aj detí). - Prípravám na takéto prípady slúžia aj dnešné preteky, - povedal pán riaditeľ a zároveň odovzdal ceny. Na treťom mieste skončilo družstvo z Annavölgyu, druhí boli vlaňajší víťazi Čívania a putovný pohár „Jarná túra“ získali súťažiaci vzdialenejšieho Békéssámsonu, s ktorým Šarišáp nadviazal kontakty v oblasti národnej obrany. Fotografie z vlaňajšej súťaže na CD-platni dostal účastník, ktorý bol „obeťou“ menšej nehody, keď sa na niekoľko minút ocitol v čerstvej vode šarišápskeho potoka pod Vietnamským mostom.

(la-)

Sarvašský päťboj

Slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov v Sarvaši sa 8. apríla zúčastnila ďalšieho kola Sarvašského päťboja, pričom s najpočetnejšou skupinou súťažiacich. Celkovo sa behu zúčastnilo 160 pretekárov, z toho 86 žiakov, rodičov a učiteľov našej školy.

Trať bola dlhá 7 a 14 km, viedla cyklistickým chodníkom zo Sarvaša do Békešského sv. Andráša. Škoda, že sme museli bežať po betóne, ale plánovaná trať bola nepoužiteľná. Súťažiaci mali k dispozícii dve občerstvovacie stanice, prvá bola vzdialená 3,5 km od Sarvaša a zastavili sa pri nej bežci kratšej trate. Zaujímavé bolo, že veľa deti priviedlo „športovať” svojho verného kamaráta a psíkovia, samozrejme, tiež potrebovali tekutinu. Na prvej obrátke po občerstvení každý dostal označenie na štartové číslo, aby sa vedel v cieli dokumentovať. Tí, ktorí si vybrali dlhšiu trať, mali obrátku pri benzínovej stanici v Békešskom sv. Andráši.

Celé podujatie sa konalo za nádherného slnečného počasia a tak aj nálada bola veselá. Pri dobehnutí do cieľa každý účastník dostal čokoládu a navyše organizátori vylosovali výhercov. Športový plecniak dostal siedmak z našej školy Matej Nemčok, ktorý si ho zaslúžil, veď bol najrýchlejší. Piatačka Menta Trabachová vyhrala cennú baterku. Hlavný usporiadateľ pred štartom vyhlásil, že ten, kto sa zúčastní aspoň siedmich akcií, bude môcť vyhrať horský bicykel. Ten vylosujú po absolvovaní všetkých plánovaných akcií. Naši žiaci budú mať nádej na výhru, pretože sa päťboja zúčastňujú vo veľkom počte. Samozrejme, hlavná výhra je pre nich doping, ale športových súťaží sa zúčastňujú hlavne preto, že radi športujú, tešia sa z pohybu.

Z. Lišková

Dôchodcovia do Svitu

Členovia Klubu dôchodcov, pôsobiaceho pri Slovenskej samospráve Budapešti (SSB), sa koncom augusta vydajú na štvordňový zájazd, ktorého cieľovou stanicou bude mesto Svit na úpätí Vysokých Tatier. Odchod bude 25. 8. o 7. hod od Múzea krásnych umení. Dĺžka trasy: 1 200 - 1 300 km. Cestovné výdavky: ubytovanie a stravovanie 500 Sk na deň a na osobu; doprava autobusom asi 10 000 forintov (v prípade, ak bude aspoň 40 účastníkov zájazdu), ostatné výdavky (vstupenky apod.) 300 Sk. Prihlásiť sa možno v období od 15. apríla do 15. júna v Klube dôchodcov SSB, alebo u organizátorov zájazdu R. Czifrovej, tel. 06/30 - 4906 407 a F. Zelmana, tel. 06/30-358 3499.

Vyhľadávaný a obľúbený kozmetický salón v Kestúci

Stretnutie so skvelou odborníčkou Rékou Szőkeovou Karovou

Každá žena, či už mladá alebo staršia, chce byť pestovaná, krásna, príťažlivá a preto nič neponecháva náhode. Odborníci tvrdia, že oblečenie, vlasy a tvár reagujú na psychický stav ženy, ba aj jej náladu. Prostredníctvom šiat a výzoru často zhmotňujeme svoju predstavu o sebe, ale zato neuškodí, keď pri pohľade do zrkadla vidíme svoje skutočné ja. Už podľa výzoru sa totiž do istej miery dá zistiť, aké sme. Samozrejme, zreteľná musí byť predovšetkým osobnosť a prirodzený pôvab ženy a až potom mejkap a šaty. Poznamenávam, že móda a kozmetika nie je diktát, ale inšpirácia. Takéto a podobné myšlienky mi vírili hlavou, keď som v kozmetickom salóne v Kestúci navštívila dvadsaťdeväťročnú kozmetičku Réku Szőkeovú Karovú. Salón je perfektne zariadený a vybavený. Je tu príjemné prostredie, priam stvorené na skrášlenie a relaxáciu každej ženy, bez ohľadu na vek. Jasavú belobu interiéru zvýrazňujú kvety a útulné, takmer rodinné priestory lákajú pobudnúť tu aspoň pár minút v soláriu. Lahodná a meditatívna hudba vytvára pravú atmosféru pokoja a pohody...

Pani Réka napriek svojmu mladému veku už má povesť skvelej odborníčky. Klientky si ju vychvaľujú, vyhľadávajú ju nielen Kestúčanky, ale i ženy a dievčatá z okolia, ba aj z Budapešti. Rozprávali sme sa - ako inak - o kozmetike, o ženskej kráse, o jej pestovaní. Počas našej návštevy ošetrovala zákazníčku. Bolo sa na čo pozerať! Mohla som sledovať klasické kozmetické ošetrenie tváre a pleti. Jej pekné dlhé prsty sa ladne a rýchlo pohybovali, keď dôkladne vmasírovala do pokožky krém. Nakoniec pomalými pohybmi vyhladila celú tvár.

- V detstve som mala rada deti, najprv som uvažovala o tom, že sa stanem ošetrovateľkou dojčiat. Keďže som mala šikovné ruky, rada som masírovala členov rodiny. Po maturite v Dorogu som sa rozhodla, že sa stanem kozmetičkou. Študovala som v Tate a v Dorogu som bola na praxi. Už počas štúdií som snívala o tom, že si raz otvorím vlastný kozmetický salón, čo sa mi po skončení školy aj podarilo. Celá rodina nám pomohla zrenovovať starorodičovský dom a 1. mája 1999 som otvorila v Kestúci svoj kozmetický salón. V obci dovtedy nebola kozmetika, pričom nároky zo strany občanov boli. Priznám sa, že takmer fanaticky sledujem všetky novinky v kozmetickom svete, snažím sa zohnať do svojho salónu všetky moderné prístroje. Musím však poznamenať, že rozbehnutie podnikania stálo veľa síl, sebazaprenia, financií, pričom mi veľa pomohli rodičia.

Pani Réka je náročná odborníčka a snaží sa kráčať s dobou. Zakúpila si potrebné moderné infra- a ultrazvukové prístroje, ako aj špeciálny kozmetický prístroj na vyhladzovanie vrások, aktivizovanie svalstva a korekciu menších chybičiek krásy, ako sú akné alebo jazvičky.

- Kozmetika je pradávna veda, veď ženy vždy chceli byť pestované, krásne. Nazdávam sa, že sa im to podarí dosiahnuť najmä vtedy, ak ich telo a duša, teda celá osobnosť bude v harmónii. Žiaľ, súčasný životný štýl plný stresu sa katastrofálne odráža na našom organizme a spôsobuje aj rýchle starnutie. Darmo vzdycháme, prečo mali naše staré mamy krásne tváre ako broskyne a nepotrebovali nijaké mastičky a masáže. Faktom je, že žili celkom iným spôsobom života. Zväčša pracovali na poliach, vo viniciach, na čerstvom a čistom vzduchu a boli psychicky vyrovnané. Nečudo, že sa dožívali vysokého veku takmer bez rôznych civilizačných chorôb. Súčasné ženy sú nesmierne preťažené, lebo sa snažia zvládnuť rodinu, zamestnanie a tisíce ďalších vecí. Preto si myslím, že dôkladná relaxácia, kozmetika a najmä každodenný pohyb sú preto múdrym schodným východiskom. A možno aj záchranou. Skúste to a dáte mi za pravdu.

Uvedomujú si to aj jej zákazníčky. Kozmetický salón pani Réky navštevujú tinéjdžerky i osemdesiatročné ženy, ba v poslednom čase prejavujú oň záujem aj mládenci a muži. Klienti sa zahlásia vopred a pani Réka načasuje rôzne „procedúry“, aby nikto nemusel zbytočne čakať. Keďže v poslednom čase zákazníci prejavili záujem o rozšírenie služieb, pani Réka zamestnáva odborníčku Eriku Pappovú, ktorá poskytuje klientom liečebnú masáž, najmä masáž chrbtice. V kozmetickom salóne si možno za výhodné ceny objednať rôzne kombinácie regeneračnej kúry, ba možno si zakúpiť špeciálne krémy, pripravené najmä z liečivých rastlín. Sú to veľmi obľúbené výrobky.

Pani Réka sa pravidelne zúčastňuje rôznych župných, regionálnych a celoštátnych doškoľovaní, na ktorých si osvojuje najmodernejšie metódy. Ako sa hovorí, skúsenosť robí majstra, ale zato sa treba aj vzdelávať a skladať rôzne skúšky, aby sa človek stal znalcom svojho remesla. Životný sen pani Réky sa splnil 2. februára 2005, keď po absolvovaní odborného kurzu ju Skúšobná komisia Komárňansko-Ostrihomskej župy v zmysle predpisov Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory vyhlásila za kozmetičku v hodnosti majstra. Tým získala kvalifikáciu, ktorá je platná aj v štátoch Európskej únie.

- Mojim bohatstvom nie je biznis, ale skúsenosť, odbornosť a dobrá práca. Práca, ktorú sa snažím vykonávať čo najlepšie, by boli všetci moji klienti spokojní. Samozrejme, podľa nároku pomáham ženám a dievčatám vytvárať si vlastný štýl, ktorý najlepšie vyhovuje ich osobnosti. Som šťastná, keď sa mi podarí niekoho presvedčiť o tom, aby sa v budúcnosti pozeral na seba inak ako dovtedy. Každý, aj ten, kto je skalopevne presvedčený, že nie je pekný, si môže vytvoriť zaujímavý a príťažlivý imidž. Skutočne ide len o to, aby uveril najprv sám sebe a bol vytrvalý a dôsledný, - tvrdí Réka Szõkeová Karová.

Ildika Fúziková

Viliam Jablonický

Novodobý Ostrihom

Stála bitka, stála, v tej uhorskej zemi,

bili sa junáci, s pohanmi Slováci.

Bola bitka, bola, vyše Ostrihoma,

červená krv tiekla polovicou Hrona

Stála bitka, stála

(Slovenská ľudová balada, úryvok)

Prišiel som obdivovať katedrálu a stopy mojich predkov v stáročiach pohľadať hrob kardinála Rudnaya bez ktorého podpory by možno nebolo ani Bernoláka Fándlyho ani Slovenského učeného tovarišstva Štúra a Hurbana ale možno ani mňa i vás Obdivujem toho trúfalca ktorý dávno pred Karolom Wojtylom zatúžil verejne ako prvý Slovan zasadnúť za pápežský stolec v svätom meste Ríme a nevzdať sa svojho pôvodu národa kultúry jazyka matkinho a otcovho slovenčiny esperanta strednej a východnej Európy tisícpäťstoročného vybrúseného klenotu Tisícsto rokov od zaujatia vlasti dnes len ich našich južných susedov a predtým aj našej namôjveru len či aj našej pár kilometrov od Vyšehradu Dorogu a na výbežkoch Pilíša jednej z oáz novodobých slovenských kolonistov v nevľúdnom polodaždi polosnehu predvianočnom čase našiel som iba siluetu podvečer zatvorenej a neosvetlenej arcibiskupskej baziliky schodišťa nielen pre primasov kráľov ale aj anonymných staroslovanských bojovníkov vyslancov a diplomatov prvého uhorského kráľa svätého Štefana pamätajúcich si ešte z rozprávaní na odkaz Pribinov Koceľov Rastislavov a Svätoplukov Konštantínov a Metodov i Gorazdov a potom už neznámych slovenských kňazov z ktorých sa stali uhorskí alebo maďarskí vzdelanci biskupi arcibiskupi a kardináli Mohli sa tu kochať aspoň v múzeách navždy nedobrovoľne zanechanými gotickými a barokovými oltármi z Liptova Gemera i Spiša a mnohých miest kedysi Horných Uhier Sliepňavé svetlo mi nedovoľovalo nájsť stopy po kráľovskej ceste do mojej Trnavy po ktorej sa pred Turkami zachraňovala nielen budínska univerzita ale aj sídlo ostrihomského arcibiskupa ani pomník Bálinta Balassu alebo Valenta Balaššu rodáka zo Zvolena pochovaného v Hybiach po zraneniach spoza Dunaja básnika a bojovníka pokladaného ako mnoho iných neviem prečo iba za maďarského možno preto že písal aj slovenské verše Bol som iba na dotyk od hrobov tisícok poľských turkobijcov zachraňujúcich spolu s našimi slobodu kresťanskej Európy budúci rozkvet Viedne Budapešti, Varšavy a Prahy možno i Paríža Ríma Berlína zaiste aj Bratislavy Trnavy Nitry, Prešova a Košíc ale nedotkol som sa vycedenej a zabudnutej krvi a dejín ducha Naši novodobí díleri obchodníci s autami ma pozvali obzerať nové civilizačné svetlo budúceho tisícročia Novodobí otroci ešte mladí zdraví a neopotrebovaní s nenarušeným chrupom ktorý sa neusmieval dnes sebavedomí Maďari ktorí ani jediné slovo už nepotrebujú možno potomkovia našich predkov miesto plnoautomatizovaných strojov pripútaní k pásu ktorý sa nezastavil pripútaní k pásu ktorý sa nezastavil pripútaní k pásu ktorý sa nezastavil ako bábkové figuríny mechanizmy bez slov oslavovali víťazstvo kapitalizmu trhového mechanizmu zvárali montovali padali od únavy zvárali, montovali padali od únavy zvárali, montovali padali od únavy ktorú nemohli dať znať Nemohli nám povedať ani v lámanej angličtine japonských manažérov a poradcov akí sú hrdí na ich Magyar Suzuki alebo či ešte navštevujú katedrálu vodia do kresťanského múzea svoje deti ženy a mužov alebo vystačia už len s hamburgerom a coca colou ktorú chvatne hlcú na chvíľu cez prestávku keď im zastavia nekonečný nekonečný Fordov pás Fordov pás Fordov pás víťazný zázrak kapitalizmu demokracie slobody a plurality Načo by im aj nám bola komplikovaná minulosť pred spaním im aj nám premietnu seriály z Beverly Hills a súťaže Superstars Prebudia sa a prebudíme sa zdraví silní a na všetko odhodlaní vzoroví konzumenti liberálneho globalizmu Ak nie tak si iba naklonujú iných je to dnes o čosi jednoduchšie a hlavne lacnejšie ako vychovávať uvedomelých robotov.

List z Bratislavy

Obnoviteľné zdroje energie

Milí moji rodáci,

stretol som kamaráta, odborníka na obnoviteľné zdroje energie. Nie je žiadnym tajomstvom, že svetové zásoby primárnych zdrojov energie - ako uhlia, ropy, dokonca aj uránu, sa zmenšujú. Spaľujeme ich “neobnoviteľne”. Príroda ich ukryla do útrob zeme a účinnosť ich využitia je nízka. Odborník ma presviedčal, že politici a národohospodári by mali myslieť viac na budúcnosť a vyhľadávať sekundárne zdroje pre výrobu elektriny a tepla. Mňa fascinuje výraz “obnoviteľný zdroj energie”. Zrejme sa myslí na niečo, čo sa do nekonečna vracia do pôvodného stavu, čo sa jednoducho nemíňa. Čo už len na našej zemeguli zostáva večne? Spomína sa solárna energia, vietor, vodík, hydroelektrárne, ba aj bioplyn. Iste, slnko ešte bude niekoľko miliárd rokov svietiť. Aj vetry budú fúkať, pokiaľ klimatické zmeny na zemeguli neprestanú. Ani vody v riekach nevyschnú a živočíchy (včítane Homo sapiens) ešte dlho budú produkovať použiteľný odpad. Keď cestujete z Győru cez Rajku do Bratislavy, hneď po prechode maďarsko-slovenských hraníc, po ľavej strane diaľnice - už na rakúskej strane - vidíte rozsiahlu veternú farmu. Výkon jednej takej vrtule je asi 200 kW. Ľahko si spočítate, koľko jednotiek je treba na výrobu 1MWh (skromná ročná spotreba jednej rodiny) a ako veľkú lúku potrebujete na vybudovanie veternej farmy. Spomenul som si, že v Škótsku som takú farmu raz navštívil a farmár, ktorý elektrickej spoločnosti pastviny prenajal, ich chcel vypovedať. Vraj ovce sú nepokojné, ruší ich hluk otáčajúcich sa vrtúľ. Nenapasú sa, predá menej mäsa. Všetko má svoju cenu. Energia vetra sa dá využiť, aj sa obnovuje. Problémom je už len to, že aj škody sa obnovujú. Takže pojem “obnoviteľný zdroj energie” je výzvou. Sémantickou, ekonomickou aj inžinierskou.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš