Ústredné oslavy Dňa menšín v Budapešti

Etelka Rybová prevzala vyznamenanie Za menšiny

Odovzdaním vyznamenaní Za menšiny odštartovali 18. decembra v Alexandrovom paláci ústredné oslavy Dňa menšín. Prestížnu štátnu cenu získala o. i. zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová. Oslavy vyvrcholili galaprogramom divadelných súborov minorít žijúcich v Maďarsku.

Prvýkrát v 15-ročnej histórii udeľovania vyznamenania Za menšiny bolo dejiskom odovzdávania sídlo prezidenta Maďarskej republiky. Ako vo svojom príhovore povedal prezident MR Pál Schmitt, ak sa človek pridržiava svojich, tak je jeho duša zdravá a vyrovnaná. Lepšie pochopí spolupatričnosť iných, ich väzbu, ctí si ich identitu. „Funguje to nejako takto: ak nechajú mňa realizovať sa, žiť svoj život, tak aj ja budem žiadať, práva iných na slobodu, ich prosperovanie. Z mnohých silných veží možno postaviť silný hrad,“ povedal P. Schmitt. Dodal, že každá komunita, skupina, menšina potrebuje silné osobnosti, ktoré svojím nadaním, vedomosťami, svojskými prostriedkami, vyprodukujú energiu, potrebnú k súdržnosti. „Spokojná menšina je lojálna voči štátu, ktorého je príslušníkom. Prečo by aj nebola, keď má šťastný, vyrovnaný život, nemusí zvádzať každodenný boj za svoje práva,“ dokončil svoj prejav P. Schmitt, čím uviedol slávnostný akt. Z rúk štátneho tajomníka ministerstva verejnej správy a spravodlivosti, zodpovedného za cirkevné, národnostné a občianske styky Lászlóa Szászfalviho prevzali najvyššie vládne vyznamenanie štyria jednotlivci a jedna inštitúcia.

Už druhý rok udeľujú cenu Za menšiny zvlášť domácim minoritám a zvlášť krajanom v zahraničí. Päť vyznamenaných z Maďarska preberá ocenenie v decembri na Deň menšín a zahraniční Maďari sú odmeňovaní pri príležitosti osláv 23. októbra.

Etelka Rybová získala vyznamenanie za pestovanie kultúrnych hodnôt Slovákov v Maďarsku, za niekoľko desaťročnú prácu v záujme zachovávania národnostnej identity, ako aj za jej zásluhy v spoločnosti.

„O nominácii som vedela, lebo som členkou Valného zhromaždenia CSS. Nevedela som však o tom, že na vyznamenanie ma navrhla aj Slovenská samospráva v Lucine s podporou tamojšej obecnej samosprávy,“ poznamenala s dojatím čerstvá laureátka ceny. Ako nám prezradila, iba to jej je ľúto, že tohto dňa sa nedožil jej manžel, ktorý ju čakal každú sobotu a nedeľu, kedy sa vráti z podujatí. Zástupkyňa predsedu CSS nie je ten človek, ktorý by zbieral vyznamenania, táto cena je zadosťučinením za vyše tridsaťročnú prácu odvedenú v prospech Slovákov v Maďarsku. Lebo hoci bola vždy zamestnaná na národnostnom poli, jej úsilie nie vždy bolo patrične odmenené. Najviac hrdá je však na tie žiačky, ktoré podnietené účasťou v čitateľskom tábore pokračovali vo svojich štúdiách na budapeštianskom slovenskom gymnáziu. Hrdá však je aj na množstvo básnických a prozaických diel, pod ktoré sa podpísala redaktorsky a ktoré aj propagovala v kruhu Slovákov.

E. Rybovej k vyznamenaniu zagratuloval aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo a predseda CSS Ján Fuzik.

V ten istý deň sa uskutočnil národnostný divadelný galaprogram, v ktorom sa prezentovali významnejšie národnostné divadlá, medzi nimi Slovenské divadlo Vertigo a sarvašské Divadlo Cervinus. Galaprogram otvoril L. Szászfalvi, ktorý hovoril o ťažkostiach menšinového bytia. Pripomenul však, že ovládanie viacerých jazykov a kultúr znamená plus aj v každodennom živote. Ako povedal, aj za predošlej pravorientovanej vlády bolo zvykom usporiadať galaprogram pri príležitosti Dňa menšín a k tomuto zvyku sa chcú vrátiť.

Dve ukážky slovenských scén boli veľmi vtipné. Sarvašania priniesli komédiu Strapačky a herci Vertiga predstavili po slovensky aj po maďarsky úryvky z predstavenia Lavička. Väčšina národnostných divadiel sa prezentovala hudobnou zložkou. Po galaprograme sa uskutočnila recepcia s tradičnými kulinárskymi špecialitami národností.

(ef)

Sviatok Slovákov v Budapešti

Štvrtá adventná nedeľa sa v kruhu budapeštianskych Slovákov niesla v znamení sviatkov. Doobeda sa uskutočnila ekumenická bohoslužba v kaplnke slovenského evanjelického zboru a. v. a poobede sa konali tradičné Slovenské Vianoce spojené s Dňom budapeštianskych Slovákov a slávnostným verejným zasadnutím Slovenskej samosprávy Budapešti.

Evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová privítala hostí ekumenickej bohoslužby, medzi nimi mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Petra Weissa. Bohoslužbu odbavoval katolícky kňaz Stanislav Brtoš, ktorý sa zameral na pojem láska a na to, že Vianoce máme v srdci, a nie v čase a priestore. Ako povedal, Vianoce môžeme prežiť vždy, keď sa v našom srdci zrodí láska a Ježiš Kristus. Počas bohoslužby spievali vianočné piesne členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena.

Deň budapeštianskych Slovákov je už tradične spojený so Slovenskými Vianocami. Začal sa zapálením sviec na adventnom venci. Slávnostný akt vykonali farári S. Brtoš a H. Guláčiová Fabuľová, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová a vedúci volebnej listiny ZSM-ZRKSPS-DOS Imrich Fuhl. Hoci sviatok budapeštianskych Slovákov sa uskutočnil v priestoroch skromnejšej divadelnej sály sídla SSB, bol rodinný a dôstojný. Zastúpené boli na ňom všetky slovenské zbory pôsobiace v hlavnom meste, ako aj spoločenské organizácie.

Poslanci SSB sa rozhodli, že na podnet Klubu slovenských dôchodcov si uctia tých slovenských seniorov, ktorí majú viac ako 70 rokov, alebo ktorí počas roka mimoriadne veľa urobili v prospech Slovákov v Budapešti. Balíčky s potravinami odovzdali spolu s predsedníčkou SSB a predsedom klubu Ladislavom Petrom dvaja najmladší účastníci Marienka a Ondrík, ktorí boli oblečení v krojoch. Marienka v čemerskom a Ondrík v detvianskom.

Vianočný pozdrav predniesla evanjelická farárka H. Guláčiová Fabuľová. V programe vystúpili flautistka Beáta Šutinská so svojimi žiakmi, Budapeštianske saxofónové kvarteto, žiaci Základnej školy v Santove a Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Santovské deti pod vedením učiteľa Ľudovíta Papučka pripravili miestne betlehemské hry. Bolo zaujímavé sledovať dobre zdramatizované ľudové zvyky v santovskom nárečí. Členovia speváckeho zboru Ozvena už tradične vystupujú na oslavách Dňa budapeštianskych Slovákov. Tentoraz predniesli vianočné a cirkevné piesne.

V rámci verejného zasadnutia o činnosti zboru slovenských poslancov hlavného mesta referovala predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová. Pracovné a priateľské rozhovory pokračovali aj pri bielom stole.

(ef)

Predvianočné stretnutie na veľvyslanectve

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Peter Weiss pozval 15. decembra predstaviteľov samospráv a občianskych organizácií Slovákov v Maďarsku na predvianočné stretnutie do sviatočne vyzdobenej rezidencie.

Po privítaní hostí pán veľvyslanec prisľúbil, že po voľbách, ktoré sa uskutočnia 9. januára, bude úzko spolupracovať so všetkými členmi Celoštátnej slovenskej samosprávy, aby bol v kontakte s predstaviteľmi všetkých regiónov. V súvislosti s voľbami konštatoval, že ich pokladá za vnútornú záležitosť Slovákov žijúcich v Maďarsku, do ktorej nechce zasahovať. S poľutovaním sa zmienil o tom, že v niektorých mestách poklesol počet slovenských voličov a čoraz menej je aj aktívnych Slovákov vo verejnom živote. Je to smutné a treba sa nad tým zamyslieť, vyvodiť ponaučenia. Je presvedčený o tom, že Slováci v Maďarsku majú schopných, šikovných politikov, ktorí musia spojiť svoje sily, musia spolupracovať ako partneri v záujme toho, aby Slováci v Maďarsku pretrvali. Oznámil radostnú správu, že 14. decembra sa predsedníčka vlády Slovenskej republiky Iveta Radičová a premiér Maďarskej republiky Viktor Orbán v Bratislave dohodli, že obe strany prispejú k dofinancovaniu Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch, aby ho mohli nielen dokončiť, ale aj zariadiť.

Pán veľvyslanec zaželal prítomným príjemné sviatky a všetko najlepšie v novom roku a pozval ich k predvianočnému stolu s pravou slovenskou kapustnicou.

V. Zsákaiová

Výpis Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

V termíne do 31. januára 2011 je možné zasielať na adresu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v rámci programu „Projekty na pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí - rok 2011“ žiadosti o dotácie na krytie aktivít krajanov v zahraničí z rozpočtu ÚSŽZ. Žiadosti o dotácie treba zaslať na adresu Štefánikova 2, 817 80 Bratislava 15, Slovenská republika na predpísanom tlačive úradu (nájdete v rubrike Dotácie / Žiadosti na stránke www.uszz.sk).

Komisii pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí budú predložené len podpísané kompletné žiadosti vrátane povinných príloh, zaslané poštou (nie e-mailom) a v stanovenom termíne. V prípade zmeny sídla krajanského spolku, zmeny štatutára, zmeny čísla účtu atď. treba v rámci predkladaných žiadostí zaslať aj tieto doklady, potvrdzujúce uvedené skutočnosti.

Objem finančných prostriedkov určených na vyššie uvedený program na rok 2011 bude pravdepodobne rozdelený v rámci jedného grantového kola.

(uszz.sk)

Vianočný program žiakov budapeštianskej slovenskej školy

Pohladil dušu v čase príprav

Na najkrajší sviatok roka sa pripravili aj žiaci budapeštianskej slovenskej školy pekným programom. Tretí decembrový štvrtok sa v škole niesol v znamení Vianoc, ale aj gymnázia, nakoľko v ten deň sa na gymnáziu uskutočnil Deň otvorených dverí, dôležitý z hľadiska nastávajúceho zápisu do stredných škôl.

Ale vráťme sa k vianočnému programu. Predstavili sa na ňom všetky vekové kategórie, počnúc škôlkármi, pokračujúc žiakmi nižšieho stupňa a končiac žiakmi vyššieho stupňa základnej školy.

Ako tancujúce snehové vločky prišli najmenší žiaci budapeštianskej slovenskej inštitúcie, aby rozveselili nielen svojich rodičov, ale aj žiakov a učiteľov školy. V tanci, ktorý s nimi nacvičila Eva Szilágyiová Šubová, vystúpili všetci škôlkári. Po nich nasledovali betlehemské hry, koledy a piesne v podaní žiakov vyššieho stupňa. Zaujímavosťou tejto časti bolo, že koledy a piesne odzneli v rôznych nárečiach a napríklad na známy nápev hymnickej piesne Daj Boh šťastia sme si mohli vypočuť jednu prekrásnu koledu. Treba vedieť, že nie náhodou vyhrávajú žiaci školy rôzne spevácke súťaže. Aj v tomto programe sme sa mohli presvedčiť o tom, že sú výborní speváci, ktorí vedia, ako treba narábať s hlasom a ako ním môžu čo najlepšie zapôsobiť na publikum. Podobne pôsobivé bolo aj predstavenie žiakov nižších tried, ktorí predviedli hudobno-dramatický príbeh o narodení Ježiša Krista. Po programe žiakov sa prítomným prihovorila poverená riaditeľka školy Alžbeta Eszesová Vrbovská, ktorá zaželala každému pokojné prežitie vianočných sviatkov.

Zlatým klincom vianočného programu budapeštianskej slovenskej školy bol krátky koncert Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorý sa prvýkrát predstavil žiakom tejto inštitúcie priamo v budove školy. Pripravil im vianočné koledy a vianočné piesne, ktoré pekne zneli v telocvični školy.

Bol to pekný a vydarený deň, príjemný program, pomocou ktorého sme sa trochu pozastavili v každodennom zhone a zahĺbili sa do svojej duše, aby sme takto očakávali najkrajší sviatok roka, Vianoce.

Eva Patayová Fábiánová

Vyznamenania a pamätná tabuľa

Deň menšín v Békešskej Čabe

Na tohoročných oslavách Dňa menšín v Békešskej Čabe vyznamenanie „Za čabianskych Slovákov“ udelili učiteľke slovenskej školy Daniele Horváthovej a Miešanému zboru Čabianska ružička. Čabianski Slováci oslavovali aj pri bývalej budove slovenskej školy a gymnázia na Irányiho ulici v centre mesta, kde odhalili pamätnú tabuľu.

- Vďaka iniciatíve a peňažnej zbierke bývalých žiakov stojíme pred pamätnou tabuľou, ktorú odhaľujeme na počesť a pamiatku založenia dvoch škôl v tejto budove: slovenskej základnej školy (február 1949) a slovenského gymnázia (september 1949), - vítal prítomných, medzi ktorými boli aj prví žiaci inštitúcie, pri bývalej budove slovenskej školy predseda Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS), podpredseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Michal Lásik.

- K tejto budove sa viaže plnenie historických úloh, na ktoré sa podujala hŕstka slovenskej inteligencie, vedomá si obrovskej zodpovednosti po neblahých desaťročiach, po vojne a presídlení sa obyvateľstva. Bolo to v roku 1949, keď Čaba zostala bez slovenskej školy, bez početnej inteligencie. Hŕstka inteligencie na čele s Jurajom Hankom si uvedomila, že ak teraz nepostaví na nohy slovenské školstvo, tak sa to už nikdy nepodarí!... Pozdvihnutie z popola inštitúcie, zavedenie jednojazyčného vyučovania, založenie jednojazyčného gymnázia, vychovanie prvej generácie inteligencie v slovenčine - to sú dejinotvorné skutočnosti, za ktoré patrí vďaka a náš hold tým riaditeľom a učiteľom, ktorých pamiatku chráni každý kút tejto budovy a spomienky vás, bývalých maturantov..., - zdôraznil M. Lásik a v spoločnosti bývalých žiakov školy, neskôr pedagógov svojej alma mater Oľgy Fodorovej Zahoránovej a Michala Strungu odhalil mramorovú pamätnú tabuľu, ktorá bude odteraz zdobiť nedávno obnovenú impozantnú budovu v centre Békešskej Čaby.

Účastníci slávnostného aktu sa potom premiestnili do slávnostnej sály mestského radnice, kde spolu s predstaviteľmi ostatných národných a etnických minorít tradične oslávili Deň menšín. V radoch obecenstva sedeli o. i. aj generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, predseda Výboru pre menšiny, organizačný poriadok a kontrolu Samosprávy Békešskej Čaby Pavol Gabriel Kutej a predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová. Hostí privítal viceprimátor mesta Tibor Kiss, ktorý vyzdvihol, že Békešská Čaba by bola chudobnejšia bez minorít, ktorých samosprávy úspešne spolupracujú.

V tento deň tradične odovzdávajú aktivistom a kolektívom týchto komunít vyznamenania. - Ich práca je o to vzácnejšia, lebo ju vykonávajú z úprimného srdca a na úkor toho najvzácnejšieho, svojho voľného času... - zdôraznil Michal Lásik predtým, ako odovzdal vyznamenanie Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby „Za čabianskych Slovákov“ učiteľke slovenskej školy Daniele Horváthovej a Miešanému zboru Čabianska ružička.

Daniela Horváthová 35 rokov vyučuje v čabianskej slovenskej škole, jej práca sa vyznačuje vysokou profesionálnou úrovňou, je odborníčkou národnostného školstva, uznávanou v celej krajine. Z jej učebníc slovenského jazyka a literatúry sa vyučuje v celom Maďarsku. Počas svojej pedagogickej dráhy bola organizátorkou rôznych odborných rokovaní a konferencií v odbore slovenský jazyk. Je aktívnou účastníčkou slovenského verejného života Békešskej Čaby.

Miešaný zbor Čabianska ružička vlani oslávil 15. výročie svojho založenia. Založili ho slovenskí pedagógovia mesta pod patronátom ČOS, na jeho čele pracovali významní odborníci, dirigenti Jozef Rázga, Peter Kocsis Szák a Ildika Očovská, ktorá vedie zbor aj v súčasnosti. Spevokol úspešne plní svoj cieľ, prednáša zborové skladby čabianskych a dolnozemských slovenských hudobných skladateľov, interpretuje pôvodné a spracované ľudové piesne Slovákov v Maďarsku, ako aj upravené náboženské piesne. Dokazujú to nielen početné vystúpenia kolektívu doma a v zahraničí, ale aj rôzne ocenenia na kvalifikačných súťažiach speváckych zborov.

Slávnostné chvíle Dňa menšín v Békešskej Čabe spestrili ukážky kultúry, predovšetkým folklóru jednotlivých národných a etnických menšín. Slovenskú národnosť zastupovali citaristky a speváčky ľudových piesní čabianskej slovenskej školy Brigitta Bajiová, Žanett Vidová a Kitti Liptáková.

(csl)

Historická krajina Békešskej Čaby

Z aktivít výskumného ústavu

Vnímanie krajiny v minulosti - historická krajina slovenskej enklávy Békešskej Čaby. Na túto zaujímavú tému usporiadal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) prednášku v rámci série Z pohľadu vedy. Prednášateľa, pravidelného účastníka výskumných táborov ústavu docenta Petra Chrastinu z Katedry histórie Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry, záujemcom v priestoroch Domu slovenskej kultúry predstavila vedecká výskumníčka VÚSM Alžbeta Uhrinová Hornoková. P. Chrastina na začiatku svojej prednášky vyjasnil základné pojmy, o ktoré sa opieral, a síce krajina v tomto kontexte je územie, alebo ako ľudia bežne pomenúvajú okolie svojho bydliska kataster, chotár. Jej vnímanie je to, čo o nej napísali, zistili, fotografovali, teda dokumentovali, pritom je zaujímavé, že podobne ako v súčasnosti, aj v minulosti boli správy o zlých udalostiach vždy zaujímavejšie. Percepcia krajiny opisuje tie vlastnosti vonkajšieho sveta, ktoré zachytil autor dobovej správy, resp. publikácie a skúma súvislosti, ktoré ovplyvnili vývoj kultúrnej krajiny. Docent Chrastina podal prehľad tzv. historicko-krajinných štruktúr Békešskej Čaby, na ktoré v stredoveku popri „vodnom svete“, teda močiaroch a trstinách, boli príznačné pevnosti, resp. kaštiele šľachty. Zaujímavosťou je, že podľa výskumov prednášajúceho tento kraj nebol úplne vyľudnený ani počas tureckej nadvlády, veď občas práve Turci tu ponúkali napr. výhodnejšie daňové podmienky. Do príchodu Slovákov žili tu aj pastieri Srbi a Rumuni. Peter Chrastina vyzdvihol rolu vody ako takej v tomto kraji. Je príznačné, že v podvedomí miestneho obyvateľstva dodnes badať náznaky strachu z povodní a Čabania napriek tomu, že priehrada okolo mesta dnes už stratila svoju funkciu, ba hatí rozvoj, sú dodnes hrdí na svoj „Kergát“.

Po prednáške, ktorú vedec zo Slovenska spestril humornými príbehmi, ktoré zažil počas výskumov v teréne vysvitlo, že priezvisko prednášajúceho sa dodnes vyskytuje v čabianskych rodinách.

Na poslednom tohoročnom zasadnutí Vedeckej rady (VR) VÚSM, ktoré poctil svojou prítomnosťou aj generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo, prerokovali členovia správu o činnosti ústavu v rokoch 2006-2010, pracovný plán na rok 2011, dohodu o spolupráci medzi Slovenskou akadémiou vied a VÚSM na obdobie 2011-2013 a iné. Zároveň plénum vyhodnotilo aktivity inštitúcie v uplynulom období - medzinárodné vedecké sympózium a oslavy 20. výročia založenia ústavu. Popri prezentácii najnovších publikácií sa VR venovala aj prehľadu študentských prác, nominovaných do súťaže ústavu v uplynulých siedmich rokoch. Na tomto zasadnutí sa členovia VR poďakovali za dlhoročnú vykonanú prácu na čele inštitúcie Alžbete Uhrinovej Hornokovej a privítali novú riaditeľku Annu Kováčovú.

(csl)

„Záložka“ v Zugló

Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti usporiadala v Dome menšín tradičný večierok s knihou pod názvom „Záložka”. Na týchto podujatiach predstavuje verejnosti dôležité publikácie, ktoré sú tematicky blízke Slovákom v Maďarsku. V tomto roku to bola kniha docentky ELTE Márie Žilákovej Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku. Publikácia bola vydaná pri príležitosti okrúhleho životného jubilea autorky koncom roka 2009. Vyšla v edícii Knižnica Dolnozemského Slováka vo Vydavateľstve Ivana Krasku v Nadlaku v spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku (VÚSM). Prezentáciu spojili organizátori s predstavením štipendistov voleného zboru. Štipendium nesie meno významného československého diplomata Antona Straku, ktorý počas svojho budapeštianskeho pôsobenia býval v tomto obvode a ktorému slovenský volený zbor pred siedmimi rokmi umiestnil pamätnú tabuľu na dome, v ktorom býval. Štipendisti musia byť poslucháči denného stredo-, resp. vysokoškolského štúdia, dobre ovládajúci slovenský jazyk a zároveň sa majú aktívne zapájať do života našej národnosti.

Prítomných v spoločenskej miestnosti zboru privítal jeho predseda Pavol Maulik. Konštatoval, že o štipendium sa na jeseň uchádzalo sedem študentov, pričom výpis počítal s piatimi. Volený zbor ani jednu prihlášku neodmietol, snaží sa potrebnú sumu vyhospodáriť z rozpočtu, lebo sa veľmi teší dorastu. Pán predseda poprosil štipendistov, aby sa predstavili. Pravidelní návštevníci podujatí Slovenskej samosprávy XIV. obvodu dobre poznajú Noru Bakóovú, Beátu Erdeiovú, Alfiu Zelmanovú a Juraja Ráďanského. Od tohto roku k nim pribudli stredoškoláčka Mária Havlíčková, univerzitní poslucháči Beatrix Hrušková a Daniel Asztalos.

Po predstavení sa štipendistov docentka Mária Žiláková oboznámila prítomných so svojou knihou. V publikácii Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku zhrnula svoje dlhoročné bádanie tejto zaujímavej oblasti tradičnej kultúry. Ako povedala, jej prvými informátormi boli rodičia vo Veľkom Bánhedeši. Monografia obsahuje okrem kmeňového materiálu aj bohatý súbor textov zariekacích formúl a register názvov liečivých bylín, ako aj prílohu farebných fotografií. Štruktúra publikácie je stavaná na regionálnom princípe (Zadunajsko, Severné stredohorie a Dolná zem) s tým, že autorka sa obšírnejšie venuje tým osadám, ktoré sú niečím v oblasti ľudového liečenia špecifické (dolnozemské mestá a veľkoobce, Nová Huta, Santov, alebo Séď).

Prezentácia sa skončila diskusiou, v ktorej autorka uviedla zaujímavé detaily z publikácie.

Andrea Szabová Mataiszová

Deň menšín vo Veľkom Bánhedeši

Slovenská samospráva a Verejnoprospešný spolok na zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši usporiadali 3. decembra pri príležitosti Dňa menšín rad podujatí.

Programy sa začali na hlavnej ulici obce, kde napriek nepríjemnému počasiu sa zišli Slováci, aby slávnostne prevzali tabule so slovenským názvom osady. Účastníci osláv sa potom presunuli do obecnej jedálne, kde ich v mene organizátorov privítala predsedníčka slovenského voleného zboru Jolana Pepová, ktorá požiadala rodáčku z Veľkého Bánhedeša, docentku budapeštianskej univerzity ELTE Máriu Žilákovú, aby otvorila výstavu fotografií o histórii spolku. Pani docentka vo svojom príhovore ocenila zásluhy spolku na zachovávaní slovenského jazyka a zvykov Slovákov z Veľkého Bánhedeša. Medzi perspektívnymi plánmi spolku figuruje aj vytváranie priestoru pre používanie slovenského jazyka a aktívnejšie zapájanie mládeže do miestneho slovenského života. Úsilie miestnych učiteliek prinieslo svoje ovocie, totiž na oslavách sa zúčastnili miestni škôlkári a žiaci základnej školy, ktorí navštevujú slovenské zamestnania, a predviedli veselý slovenský program. Žiaci základnej školy potešili obecenstvo slovenskými a maďarskými básňami a piesňami. Za pekný program, usilovnosť a poslušnosť ich obdaroval Mikuláš balíčkami sladkostí. Po programe organizátori pozvali hostí na večeru a na posedenie pri bielom stole.

(aszm)

Slováci z Čaby, Kondoroša a okolia

Slovenská samospráva v Sarkadkeresztúre

Sarkadkeresztúr, obec s približne 1700 obyvateľmi vo východnej časti Békešskej župy, nepatrí medzi tie naše osady, ktoré po tureckej okupácii boli znovuosídlené Slovákmi. Avšak ako vo väčšine osád v strednej časti župy, ktorá má bohatú slovenskú minulosť a súčasnosť, aj sem sa časom prisťahovali Slováci napr. z bývalých sálašov obrovského chotára Békešskej Čaby, resp. z iných slovenských obcí. Inak žijú tu aj príslušníci rómskej a rumunskej menšiny, ktorí majú svoje kultúrne spolky a Rumuni aj svoju ortodoxnú kaplnku.

Ako sa angažujú v obci naši rodáci, to nám načrtol predseda novej miestnej slovenskej samosprávy Ján Ando.

- V Sarkadkeresztúre žije asi 8-10 slovenských rodín. Sú to napríklad Mikľovci, Petkovci, Vidovci, alebo Andovci, ktorí sa sem prisťahovali predovšetkým z Békešskej Čaby, Kondoroša a zo sálašov z chotára týchto osád, ale sú medzi nami napr. aj z Mezova (Mezőhegyes). Ja sám pochádzam z Čaby, moje korene siahajú aj do Čabasabadi. Z otcovej strany som Slovák, čabianska slovenčina bola naším tajným jazykom, keď sme s otcom hovorili o niečom, čo sme nechceli, aby mama rozumela. Kým žil otec a stará mama, bežne som s nimi hovoril v našom nárečí. Od ich smrti mám menej možností. Inak v Békešskej Čabe som v rokoch 1966-1973 chodil do slovenskej základnej školy a mám veľmi pekné spomienky na toto obdobie... - a tu si pán Ando zaspomínal na svojich spolužiakov a pedagógov, resp. aj na medzinárodný pioniersky tábor niekde pri Košiciach.

Predseda slovenskej samosprávy sa priženil do obce pred tridsiatimi rokmi, dodnes však denne dochádza do župného sídla za prácou. O jeho čabianskych koreňoch svedčí aj fakt, že na naše stretnutie prišiel práve z údenia čabianskej klobásy, na ktorú - aj podľa čašníka v bare, kde sme si dali kávu - môže byť oprávnene hrdý...

V podstate pokus o založenie slovenskej samosprávy tu bol už v predošlom cykle: - Vedel som, že v obci žijú okrem Rómov a Rumunov, ktorí už mali svoje zbory, aj Slováci. Nabádal som ich, aby si založili samosprávu aj oni, ale táto iniciatíva nemala pozitívny ohlas vo vtedajšom vedení obce. Tento krát predstavitelia slovenských rodín sa začali angažovať sami, úspešne sa dali dohromady a založili si zbor, - uviedol vedúci Záujmového spolku dôchodcov v Sarkadkeresztúre Károly Deák, ktorý nám ponúkol pomocnú ruku aj pri organizovaní informatívneho stretnutia.

- Sme ešte veľmi na začiatku pôsobenia, zatiaľ sa informujeme a plánujeme, - pokračoval J. Ando. - V každom prípade sa chceme zapojiť do kultúrneho diania obce s tým, že zároveň budeme pestovať kultúru svojich predkov a oživíme jazyk, ktorý niektorí z nás ešte ovládajú. Základné podmienky nám zabezpečila obec, menšinové zbory majú k dispozícii kanceláriu, prístup k internetu a veľkú sálu obecného úradu. Vedenie obce nám poskytne aj administratívnu pomoc, ako aj odbornú pri účtovaní. Obvodný notár nám osobne prisľúbil pomoc pri písaní projektov do konkurzov a získavaní grantov. Čo sa týka aktivít, konkrétne sme zatiaľ mysleli na jazykový kurz, ako aj na usporiadanie gastronomického dňa, na ktorý by sme pozvali Slovákov aj z iných obcí župy. Aj my chceme navštevovať podujatia našich rodákov v iných osadách. Sme trošku v odľahlom kúte župy, ďalej od väčších slovenských centier, ale veľa očakávame od spolupráce so Slovenskou samosprávou Békešskej župy, ako aj s Domom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, - povedal nám predseda novej Slovenskej samosprávy v Sarkadkeresztúre Ján Ando.

(csl)

Dni slovenskej kultúry a Vianoce

v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši

V Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši sa každoročne začiatkom decembra konajú Dni slovenskej kultúry. Učitelia a žiaci sa na ne už mesiac vopred svedomite pripravujú.

Po veľkej nádielke od Mikuláša hosťujúca učiteľka Ľubomíra Rollová vyhlásila súťaž Čo vieš o Slovensku? Žiaci druhého stupňa mali písomne odpovedať na tridsať otázok. Základné vedomosti o Slovensku ako je napríklad rozloha, počet obyvateľov, susedné štáty, symboly, mnohé zemepisné údaje, špeciality slovenskej kuchyne, aká je mena na Slovensku a podobne, sa síce žiaci učili, ale niektoré odpovede si museli vyhľadať v knižnici alebo na internete. Najlepšie to zvládli ôsmaci, veď prečo aj nie, keď sú najstarší na škole! Ale nedali sa zahanbiť ani mladší. Podrobne a správne vypracovali úlohy ôsmačky Beáta Korimová, Tíria Birošová, šiestaci Dora Matejdesová, Adrienn Farkašová, Dóra Fülöpová, Csilla Bajczerová, Ladislav Vincze a piataci Brendon Biroš a Kinga Kováčová.

Druhý deň nasledovala už zabehnutá súťaž Spievanky a veršovačky. V prednese slovenskej poézie a prózy súťažilo v troch kategóriách až 87 žiakov 1. - 8. ročníka. Pripravovali ich pani učiteľky slovenského jazyka Marika Fülöpová, Zuzana Kočišová, Anna Ondrejová, Marianna Melegová a Ľubomíra Rollová. V druhej časti spievalo 56 detí, s ktorými sa zaoberali pani učiteľky Mária Krčmériová a Nora Vargová. Súťažiaci prišli do školy v popoludňajších hodinách slávnostne oblečení a súťaž sa mohla začať. Deti mohli ukázať svoj talent pred porotou, ktorá to ako vždy nemala ľahké. Spravodlivo hodnotila a vybrala tých najšikovnejších. Medzi najlepších recitátorov v tomto roku patrí prváčka Estera Nagyová, druháčka Marta Kergyóová, tretiačka Anett Ostrolúcka, štvrtáčky Zora Zsingorová a Rebeka Boborová, šiestačky Csilla Bajczerová a Adrienn Farkašová, siedmaci Erika Nyíriová a Kevin Lipták a ôsmačka Tíria Birošová. Svojím spevom očarili porotu prváčky Larisa Husvétová a Kvetka Rádaiová, druháčky Nikolett Tószegiová a Marta Kergyóová, tretiak Tomáš Durkó, štvrtáčka Rebeka Boborová, piatačka Melinda Zsingorová, šiestačka Csilla Bajczerová a siedmačky Dorina Dénešová, Ildika Héjjová, Alexandra Kováčová a Nikoletta Paulíková.

Tretí deň prišli do našej školy divadelníci. Miestne ochotnícke divadlo zahralo divadelnú hru Páračky. Chceli sme, aby komlóšski ochotníci priblížili deťom ľudové zvyky na dedine v minulosti. Myslím, že sa nám to spoločne aj podarilo. Žiaci 4. - 8. ročníkov pozorne sledovali dej a po skončení predstavenia vyplnili anketový lístok s desiatimi otázkami, Správne vyplnené lístky putovali do krabice a čakali na sobotňajšie vyžrebovanie. Po divadle sa deti zabavili na školskej diskotéke.

Konečne prišla vytúžená sobota - vyhodnotenie súťaží. Keďže bola pracovná, dopoludnia sa žiaci realizovali v tvorivých dielňach, ktoré boli zamerané na vianočnú tematiku. Šikovné ruky detí pod vedením triednych učiteľov vytvorili množstvo zaujímavých vianočných výrobkov. Pred obedom sa všetci zhromaždili v aule, kde riaditeľka školy Zuzana Lauková zhodnotila priebeh Dní slovenskej kultúry na škole. Bola spokojná s aktivitami, ktoré sa uskutočnili v mimovyučovacom čase. Poďakovala všetkým učiteľom za ich obetavú prácu s deťmi. Nasledovalo vyhodnotenie súťaží a udeľovanie 1. až 3. miesta v jednotlivých kategóriách. Rozdalo sa množstvo odmien, ktoré rozžiarili deťom očká a vyvolali na tvárach úsmev s tým, že ich námaha nebola zbytočná. Jedno je isté: Dni slovenskej kultúry sa vydarili a splnili svoj cieľ. Na záver hosťujúca učiteľka pozvala všetkých pedagógov a zamestnancov školy na posedenie pri pravej slovenskej kapustnici s hubami, ktorú sama uvarila.

X X X

So starým rokom sa učitelia a žiaci rozlúčili pekným vianočným programom. Detský súbor Harmónia opäť ukázal svoje kvality. Žiaci spievali, recitovali, tancovali a zahrali scénku Betlehem. Na záver riaditeľka školy Zuzana Lauková všetkým popriala pekné vianočné prázdniny.

Ľubomíra Rollová

Cinkota

Vianočný program s verejným zasadnutím

V slávnostnej atmosfére prebiehalo verejné zasadnutie Slovenskej samosprávy XVI. obvodu Budapešti, mestskej časti Cinkota. Prítomných v mene organizátorov privítala predsedníčka voleného zboru Zuzana Szabová, ktorá poprosila vedúcu vystupujúceho Folklórneho spolku Lipa Moniku Szelényiovú, aby predstavila ich súbor a vianočný program. Ako odznelo, s deťmi nacvičili betlehemskú tanečnú hru, v ktorej koledy a iné piesne sú v troch nárečiach. Pri zostavení programu vychádzali zo zbierky známeho folkloristu z Pišpeku Štefana Lamiho. Choreografiu nacvičila Eva Szilágyiová Šubová. Po očarujúcom vianočnom programe žiakov budapeštianskej slovenskej základnej školy a gymnázia nasledovalo verejné zasadnutie samosprávy.

Predsedníčka slovenského voleného zboru Zuzana Szabová referovala o minuloročnej činnosti samosprávy. Ako povedala, vďaka doplnkovej podpore zo štátneho rozpočtu a grantu miestneho zastupiteľstva sa im podarilo realizovať väčšinu plánovaných úloh. Z podujatí r. 2010 vyzdvihla kladenie vencov k pomníku generála Ľudovíta Aulicha v záhrade miestneho evanjelického kostola, tradičný zájazd do rodnej obce predkov cinkotských Slovákov do Hornej a Dolnej Mičinej, účasť na Dni Slovákov v Maďarsku v Lucine a spoločné cestovanie s členmi nemeckej samosprávy do Päťkostolia a Pécsváradu, kde sa zúčastnili na Národnostnom dni. Miestni Slováci boli spoluorganizátormi podujatia Páračky na Martina, ktoré vzniklo z iniciatívy Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina. Slovenskí poslanci XVI. obvodu sa aktívne podieľali aj na príprave volieb do slovenského zboru, na ktorých sa zúčastnilo 80 zo 160 registrovaných voličov, t. j. účasť bola 50 %. Zbor aktívne a úspešne spolupracuje s miestnym cirkevným zborom a občianskymi organizáciami, s klubom dôchodcov, kruhom hospodárov a verejnoprospešným spolkom.

Ako Z. Szabová uviedla, ich samospráva plánuje pokračovať vo svojej činnosti aj v nasledujúcom cykle, medzi krátkodobými plánmi figuruje kurz slovenčiny pre začiatočníkov, medzi dlhodobými zavedenie výučby slovenského jazyka v miestnej základnej škole. Početným hosťom zablahoželal aj predseda školského výboru zastupiteľstva mestskej časti József Szász a poďakoval sa miestnym Slovákom za ich obetavú prácu, ktorú vykonávajú v záujme zachovania tradícií svojich predkov. Záver patril dobrotám, bez ktorých je predvianočné obdobie nemysliteľné: obloženým chlebíčkom, orechovým a makovým závinom (veklám) a sladkostiam.

(aszm)

Vianoce pre všetkých v Ečeri

Kultúrny dom Miklósa Rábaiho v Ečeri usporiadal 17. decembra podujatie s názvom Vianoce pre všetkých. Obyvateľov obce privítal starosta Ečeru Zsolt Gál. Ako povedal, v detstve Vianoce čakal preto, aby sa dozvedel, čo sa skrýva v škatuľkách pod stromčekom. Dnes sú pre neho Vianoce dôležité preto, aby sa darčekom tešil spolu so svojimi deťmi. Sviatočnú atmosféru navodili slovenské tance miestneho súboru Zelený veniec, po ktorom vystúpil miestny spevácky zbor klubu dôchodcov s vianočnými cirkevnými piesňami. Žiaci základnej školy očarili rodičov, starých rodičov a priateľov tancami hip-hop, za ktoré zožali búrlivý potlesk. Po nich nasledovala skupina brušných tanečníc Nazirah, v ktorej tancujú škôlkárky a žiačky základnej školy. Deti tancovali v prekrásnych úboroch na temperamentné arabské rytmy. Organizátori pozvali na ečerské Vianoce aj duo Retrotonom, ktoré predviedlo maďarské hity. V hale kultúrneho domu podávali občerstvenie - chlieb s masťou, pečenú klobásu, horúci čaj a varené víno.

(aszm)

Vacovskí Slováci s Fakľou

- Vianoce patria medzi najkrajšie sviatky všade na svete. Naša slovenská samospráva už tradične usporadúva Slovenské Vianoce. Veľmi sa teším, že po trinásty raz je preplnená sála v Osvetovom stredisku I. Madácha, že toľkí máte záujem o náš slovenský program. Zišli sme sa, aby sme opätovne posilnili našu spolupatričnosť. Naši predkovia prišli na toto územie pred viac ako tristo rokmi a my sme hrdí, že sme si zachovali ich jazyk a kultúru, - povedal vo svojom slávnostnom prejave predseda vacovskej slovenskej samosprávy Július Alt, ktorý potom predstavil hostí, chorvátsky umelecký súbor Fakľa z Budapešti.

Po pozdravných slovách privítal aj primátora mesta Atilu Fördősa, miestneho evanjelického farára Jánosa Detreho a členku slovenskej menšinovej samosprávy Máriu Menczerovú, ktorých poprosil, aby zapálil sviece na adventnom venci.

Po slávnostnom akte javisko obsadil chorvátsky folklórny súbor Fakľa pod vedením Antona Kričkoviča, ktorý pôsobí od roku 1959. Teleso vzniklo ako Ústredný národnostný tanečný súbor. Vedúci zboru začal svoju zberateľskú prácu na území bývalej Juhoslávie, neskôr pokračoval v Maďarsku, hlavne v obciach obývaných južnými Slovanmi. Spolu s hudobným skladateľom Tichomirom Vujičičom zbierali aj slovenské, nemecké a rumunské ľudové tance a piesne. Anton Kričkovič v roku 1959 založil aj grécky tanečný súbor, ktorý viedol paralelne s Fakľou. V tom istom roku sa stal telocvikárom v budapeštianskej srbochorvátskej základnej škole a gymnáziu. Od roku 1976 do roku 1989 bol umeleckým vedúcim profesionálneho tanečného súboru Budapešť. Aj keď odišiel do dôchodku, intenzívne pokračoval v práci, veď raz ročne naštuduje s chorvátskym umeleckým súborom Fakľa nové dielo. Jeho manželka, umelecká spolupracovníčka súboru a navrhovateľka kostýmov Mária Kričkovičová Silčanová, vyučuje v budapeštianskej chorvátskej škole ľudové tradície, a to podľa metódy svojho manžela.

Prvoradou úlohou zboru je zbieranie, zachovávanie a predvádzanie tradícií Chorvátov v Maďarsku. Okrem toho sa venuje aj pestovaniu folklórnych pokladov maďarského ľudu a iných národností. V predošlých desaťročiach dosiahol významné úspechy, o čom svedčia rôzne domáce i zahraničné ceny. Repertoár Fakle je mimoriadne bohatý. Okrem chorvátskych tancov (bunevácke, šokácke, zemplínske, gradišské, rácke, dalmátske a bosniacke) v programoch figurujú aj choreografie iných národností, tak aj slovenské.

Chorvátsky súbor očaril obecenstvo tancami Parisovo jablko, Tlieskavý tanec, Mediteránne tance Nebeský znak, Pozdišovský čardáš atď. a hudobnými blokmi. Publikum odmenilo jeho výkon búrlivým potleskom. Na konci perfektného programu členovia súboru zaspievali najkrajšiu vianočnú pieseň Tichá noc, svätá noc..., ktorou hlboko dojali obecenstvo.

Na záver členka slovenskej samosprávy Mária Menczerová a predseda voleného zboru Július Alt poďakovali súboru za vystúpenie a zaželali prítomným príjemné prežitie sviatkov, veľa zdravia, šťastia a úspechov v novom roku. Stretnutie pokračovalo pri bielom stole ochutnávkou pravých slovenských bryndzových halušiek.

(aszm)

Verejné zasadnutie a adventné stretnutie v Novom Budíne

Slovenská samospráva XI. obvodu Budapešti, mestskej časti Nový Budín, zorganizovala verejné zasadnutie spojené s adventným programom. Dejiskom podujatia bola Galéria Tető. Medzi prítomnými, ktorých srdečne privítala predsedníčka zboru Ildika Klauszová Fúziková, boli viacerí vedúci obvodných menšinových samospráv, ako i členovia Klubu dôchodcov Gamma, ktorý úzko spolupracuje so slovenským voleným zborom XI. obvodu.

Stretnutie sa začalo polhodinovým kultúrnym programom Folklórneho súboru Pilíš pod vedením člena samosprávy Leventeho Galdu, ktorý na harmonike sprevádzal Martin Glück. Pesničky sa niesli v adventnom duchu a zohriali srdcia prítomných v tento zimný decembrový večer.

Po úvodnom kultúrnom bloku a privítaní hostí nasledoval krátky príhovor pastora slovenských katolíkov v Maďarsku, dôstojného pána Stanislava Brtoša, ktorý sa zmienil o vianočnej atmosfére, Ježišovom príchode na svet a zdôraznil potrebu nasledovať Božiu cestu. Po ňom prevzala slovo predsedníčka slovenskej samosprávy Ildika Klausová Fúziková, aby informovala prítomných o činnosti zboru. V prvom rade vyzdvihla nadštandardné vzťahy s miestnou samosprávou najväčšieho obvodu Budapešti. Ako uviedla, slovenská samospráva sa v predchádzajúcom cykle aktívne zúčastňovala na kultúrnom živote obvodu, spolupracovala so samosprávami ostatných menšín, čoho príkladom je už tradičné kladenie vencov k pamätnej tabuli významného vynálezcu Jozefa Maximiliána Petzvala v spolupráci s nemeckou menšinovou samosprávou. Medzi ďalšie činnosti samosprávy patrí usporadúvanie, resp. spoluúčasť na podujatiach, ako sú napr. ekumenické bohoslužby, fašiangové oslavy, Deň Slovákov v Maďarsku, ekumenický mládežnícky biblický tábor, augustová trojdňová pútnická cesta na Slovensko, Deň budapeštianskych Slovákov a Slovenské Vianoce. Za svoju hlavnú činnosť považuje samospráva posilňovanie duchovného života aj prostredníctvom podporovania účasti slovenských veriacich na pravidelnej slovenskej svätej omši v ôsmom obvode Budapešti. V tejto činnosti chce pokračovať aj v nasledujúcom štvorročnom cykle.

Predsedníčka slovenskej samosprávy XI. obvodu vyjadrila radosť z toho, že v 14 obvodoch Budapešti vznikli slovenské menšinové samosprávy. V súvislosti s blížiacimi sa voľbami členov do Celoštátnej slovenskej samosprávy a Slovenskej samosprávy Budapešti (9. januára 2011) vyzvala všetkých prítomných i neprítomných členov obvodných slovenských samospráv, aby sa volieb zúčastnili a odovzdali svoj hlas kandidátom podľa svojho najlepšieho svedomia. Nadchádzajúce voľby nazvala začiatkom novej éry, keďže po prvýkrát bude možné odovzdať hlas kandidátom na dvoch zoznamoch. Vyslovila potrebu nástupu novej, mladšej generácie, ktorá by mala získať prax a skúsenosti, aby v budúcnosti mohla prevziať štafetu po súčasnom pokolení.

Po prejave a zapálení sviec na adventnom venci nasledoval záverečný kultúrny program Folklórneho súboru Pilíš. Levente Galda i Ildika Klauszová Fúziková popriali na záver všetkým prítomným požehnané vianočné sviatky a pozvali hostí na tradičné adventné varené víno a pohostenie, ktoré pripravili členky Klubu dôchodcov Gamma.

Z. Papuček

Starý Budín

Vianočný koncert troch národností

Spoločenský dom v Békášmederi bol v polovici decembra v poradí dvanástykrát dejiskom tradičného národnostného vianočného koncertu, ktorý usporadúvajú menšinové samosprávy Nemcov a Slovákov spolu s Kultúrnym spolkom „Braunhaxler” Starého Budína a Békášmederu. K organizátorom už druhý rok patrí aj poľská menšinová samospráva III. obvodu hlavného mesta.

Tohoročnú akciu slávnostne otvoril vicestarosta obvodnej samosprávy Péter Puskás, ktorý vyjadril svoju radosť z toho, že najkrajší sviatok roka spoločne oslavujú príslušníci troch národností spolu s maďarskými obyvateľmi mestskej časti. Prítomným sa vo svojej materčine prihovorili aj predsedovia troch menšinových volených zborov, medzi nimi predseda slovenskej samosprávy František Križan.

Po zapálení sviec na adventnom venci sa na javisku začal dvojhodinový slávnostný kultúrny program nemeckých, slovenských a poľských súborov. Nemecké detské súbory obvodu vystriedal súbor budapeštianskej slovenskej školy, ktorý na vysokej umeleckej úrovni predniesol betlehemské hry v slovenskom jazyku. Nie náhodou dostali spomedzi vystupujúcich detských súborov najväčšie uznanie oduševneného obecenstva. Po úspechu v III. obvode dobre známeho miestneho nemeckého speváckeho zboru „Braunhaxler” a Budapeštianskeho poľského speváckeho zboru sv. Kingy diváci vrúcnym potleskom ocenili výkon Slovenského pávieho krúžku zo Santova, ktorý predniesol slovenské vianočné piesne.

Vyvrcholením kultúrneho programu bol spoločný spev známej vianočnej piesne „Tichá noc...” v štyroch jazykoch. Vianočný koncert troch národností v Békášmederi sa skončil v neskorých večerných hodinách v ozajstnej slávnostnej vianočnej nálade pri bielych stoloch.

(bárkányi)

Stužková slávnosť v budapeštianskej slovenskej škole

Na medzinárodné rytmy v príjemnej atmosfére

Ôsmi žiaci štvrtého ročníka budapeštianskeho slovenského gymnázia vstúpili do radov maturantov. Vtedy sa totiž uskutočnila ich stužková slávnosť, v rámci ktorej im pripli na hruď zelené stužky ako predzvesť dospelosti. Spolu so svojou triednou profesorkou Katarínou Kollárovou pripravili dojímavý program, v ktorom zhrnuli svoje doterajšie radosti a starosti.

O tom, ako stužka nádeje odprevadí mladých ľudí z detstva do dospelosti, hovorila riaditeľka inštitúcie Alžbeta Eszesová Vrbovská. - Dúfam, že naša škola vám pomohla, aby sa vaša vnútorná radosť dostala na povrch, aby ste sa v nej mohli kochať... Prajem vám, aby ste boli šťastní, aby ste sa zo srdca vedeli tešiť z maličkostí,“ povedala pani riaditeľka. Potom už nasledovalo slávnostné pripnutie stužky. Tieto zelené stužky nádeje by mali štvrtáci nosiť až do maturít každý deň na dobre viditeľnom mieste, lebo podľa povery práve ony im pomôžu dobre zvládnuť skúšky dospelosti. My sa však domnievame, že nebude od veci, ak si vypomôžu aj učením...

Potom nasledoval rad príhovorov, v ktorom sa žiaci po slovensky a po maďarsky poďakovali svojej triednej, svojim profesorom a rodičom za všetko dobré, za spoločne prežité chvíle a roky, v ktorých práve títo ľudia stáli pri nich, dôverovali im a pomáhali im podľa svojich najlepších možností. Potom už nasledoval darček od kolegov - žiakov: študenti 11. ročníka im darovali poháre na stopke, na ktoré dali vyryť roky ich štúdia na strednej škole.

Pre budúcich maturantov je práve stužková príležitosťou ukázať sa vo svetle, v akom ich učitelia, rodičia a blízki ľudia možno ani nepoznajú. Žiaci končiaceho ročníka budapeštianskej slovenskej školy pripravili krátku paródiu na známy seriál z nemocničného prostredia, na konci ktorého zatancovali cigánsky tanec.

Predprípravou na stužkovú sú tanečné kurzy, kde sa študenti naučia základy spoločenského tanca. Takýto rýchlokurz absolvovali aj tohoroční maturanti, ktorí sa úspešne predstavili (spolu s kolegami z nižších ročníkov) s charlestonom a kankánom a, samozrejme, zatancovali aj valčík. Choreografiu kráľa spoločenských tancov s nimi nacvičila Eva Szilágyiová Šubová. Valčík si zatancovali aj so svojimi profesormi a rodičmi.

Program bol naozaj dôkladne pripravený a na žiakoch bolo vidno, že po zatancovaní posledného kroku sa im uľavilo. Úvod k vstupu do dospelosti sa im vydaril. Po chvíľach dojatia nasledoval spoločný tanec a spoločné občerstvenie. Teraz ich čaká príprava na maturity, lebo máj je tu ani sa nenazdáme...

(ef)

Na slovíčko so spisovateľkou Janou Juráňovou

„Spochybňovať asymetriu moci“

S vydavateľstvom Aspekt a Janou Juráňovou som sa prvýkrát stretla pred niekoľkými rokmi na Budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale na prezentácii maďarského prekladu jej románu Utrpenie starého kocúra. Presne pred rokom sme sa stretli tiež v Budapešti, na podujatí, kde sa hovorilo o literatúre a ženách. Krátko potom, ako vyšiel jej román Žila som s Hviezdoslavom, príbeh neznámej ženy známeho muža. Hrdinkou diela je Ilona Országhová, rodená Nováková, náplňou života ktorej bol On, veľký básnik a po jeho smrti sa starala o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. Počas spomínaného rozhovoru ma zaujal jej výrok, že vo svojich dielach sa snaží ukázať „ženský“ pohľad na svet. V jednom rozhovore s ňou som sa dočítala, že na postavách žien ju najviac zaujíma ich nevyužitá tvorivosť. „Tak ako to opísala Virginia Woolfová, ktorá sa zamýšľala nad tým, ako by asi vo svojej dobe dopadla Shakespearova sestra, hoci by aj mala taký talent ako jej brat. Na príklade Hviezdoslavovej sestry Márie, ktorá bola po rozvode odkázaná na život v bratovej domácnosti, som si znova overila, ako celé stáročia fungoval model Shakespearovej sestry, ktorá sa nemohla prejaviť“. V Ľudových novinách pravidelne uverejňujeme úryvky z jej diel. Položili sme jej otázky o živote ženy v modernej spoločnosti, o feminizme a o vydavateľstve Aspekt.

- Moderná žena musí okrem rodiny obstáť aj na pracovisku. V našej komunite, u Slovákov v Maďarsku, ženy nosia na svojich pleciach aj starostlivosť o tunajšiu slovenskú kultúru, sú teda aktívne aj v spoločenskom živote. V čom potom spočíva aktuálnosť feminizmu pre dnešné ženy, čo im ponúka?

- Ja viem povedať, prečo zaujíma feminizmus mňa, za ostatné ženy neviem odpovedať. Pre mňa feminizmus ponúka možnosť spochybňovať asymetriu moci, ktorá býva veľmi dobre zakrývaná a zneviditeľňovaná. Odkrývanie tohto zneviditeľňovania sa potom paradoxne nazýva ideológiou, hoci samotná ideológia i prax patriarchátu sa chápe ako prirodzené prostredie. Som nesmierne rada, že som sa toto naučila. Žije sa mi ľahšie.

- Ako sa darí zosúlaďovať tieto sféry vám, vo vašom osobnom živote?

- Nemám recept na zosúladenie, určite sa nebudem tváriť ako dokonalá žena, ktorá všetko zvláda s úsmevom. Ako vôbec človek zvláda svoj život? S pomocou koho ho zvláda muž a ako ho má zvládať a zvláda žena? Je na to nejaký predpis? Alebo sú nejaké očakávania? Sú rovnaké pre všetkých? Ak nie, tak prečo?

- Mnohí tvrdia, že literatúra je len jedna, ktorá je buď kvalitná, alebo nie. Podľa tejto logiky neexistuje ani národnostná, detská alebo ženská literatúra. Čím sa potom líši literatúra vydávaná ASPEKTOM od tej ostatnej?

- Nemusí sa nutne líšiť. Tri guiney od Virginie Woolfovej vydal ASPEKT, kým jej Vlastnú izbu vydal Kalligram a Orlanda Ikar. Nám skôr išlo o to, že keby sme Tri guiney nevydali, v slovenčine by nevyšla. Takže by sme sa nedozvedeli, že Virgínia Woolfová vedie a dokonale zargumentuje paralelu medzi fašizmom a patriarchátom. Oľga Tokarcuzuková vyšla u nás, aj v iných vydavateľstvách. Pôvodné tituly slovenských autoriek tiež vychádzajú v ASPEKTE aj inde. Občas majú autorky smolu, ak ich vydáme my, pretože bez ohľadu na tému, spôsob spracovania a postoje autorky im kritika občas úplne nemotivovane vynadá do feministiek a viac sa nimi už nezaoberá. Ak sa pozriete na knižnú produkciu ASPEKTU, je taká pestrá, že ju sotva možno charakterizovať v jednej odpovedi. Edícia ASPEKTU je jednoducho priestor. Každým novým titulom je ten priestor zaplnený pestrejšie.

- Ktoré vekové kategórie prejavujú najväčší záujem o projekty ASPEKTU a čo si o nich myslia muži?

- Našťastie ani muži, ani ženy nie sú jednoliata skupina. Rôzne témy zaujímajú rôzne ženy, aj ženy rôznych vekových skupín. Súvisí to so skúsenosťami a podobne. Muži, ktorí si uvedomujú svoje automaticky privilegované postavenie v spoločnosti, majú s feminizmom oveľa menší problém než tí, ktorí toto svoje automaticky privilegované postavenie len automaticky zneužívajú a nezvyknú ho reflektovať. Takže ani na toto sa nedá odpovedať jednoducho.

Otázky kládla

a za rozhovor ďakuje

Alžbeta Račková

Jana Juráňová

Narodila sa v roku 1957 v Senici, v roku 1980 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (ruština - angličtina). Je jednou zo zakladateliek feministickej publikačnej a vzdelávacej organizácie ASPEKT, v ktorej pôsobí dodnes. Je autorkou divadelných hier Salome (1989), Misky strieborné, nádoby výborné (1997, knižne 2005), prozaických kníh Zverinec (1994), Siete (1996), Utrpenie starého kocúra (2000), ako aj kníh pre deti Iba baba (1999), Bubliny (2002), Babeta ide do sveta (2003), Ježibaby z Novej Baby (2006). Kniha Orodovnice (2006) dostala Cenu Bibliotéky 2007, bola vo finále Ceny Anasoft Litera. V roku 2008 jej vyšiel román Žila som s Hviezdoslavom, ktorý sa tiež dostal do finále Cena Anasoft Litera. V roku 2010 vyšli krátke príbehy pod názvom Dobroš sa nemusí zastreliť.

http://www.litcentrum.sk/39971

http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3346&Itemid=129

http://www.salon.eu.sk/article.php?article=998-inventura-hnevu-esej

http://www.sme.sk/c/3450162/jana-juranova-orodovnice-uryvok.html

http://kultura.sme.sk/c/5559575/jana-juranova-lasky-nebeske.html

O Aspekte...

ASPEKT je feministický vzdelávací a publikačný projekt. Vznikol začiatkom deväťdesiatych rokov ako záujmové združenie žien, ktoré si mysleli, že je načase zobrať reči o rovnosti a demokracii vážne a uplatniť ich v životnej realite ľudí ženského pohlavia na Slovensku. Od roku 1993 vydával feministický kultúrny časopis ASPEKT, ktorý sa v roku 2004 „presťahoval“ na internet, pod názvom ASPEKTin. Od roku 1996 vydáva pôvodnú i prekladovú prózu, odbornú literatúru, knihy pre deti a populárne diáre - kalendáriky. Knižnica ASPEKTU, ako jediná svojho druhu na Slovensku, sa špecializuje na literatúru s feministickou a rodovou problematikou. Zámerom informačného a dokumentačného centra pre ženskú a rodovú problematiku je vytvárať priestor na výmenu informácií medzi ženskými organizáciami a odbornou i laickou verejnosťou. Webová stránka www.aspekt.sk obsahuje všetky dôležité informácie o Aspekte a aktuálne informuje o prebiehajúcich projektoch, pripravovaných podujatiach.

http://www.aspekt.sk

Laskomerský na Svetovej výstave vo Viedni

Všetko porovnával so slovenskými pomermi

V roku 1873 sa vo Viedni uskutočnilo grandiózne podujatie: svetová výstava. Centrálne výstavisko vybudovali v známom Prátri. Názorným dokladom o jeho vzhľade je dodnes zachovaná farebná kameňotlač T. Neumanna (tlačil H. Gerhart). Náhodne objavený grafický list je o to cennejší, že dnes by sme už márne hľadali nejaký pôvodný katalóg výstavy alebo dokumentárnu fotografiu z tejto udalosti. Spomínaná farebná litografia areálu svetovej výstavy zachytáva ústrednú architektúru výstaviska - smelú konštrukciu rotundy a hlavnú os na ňu z dvoch strán napojeného dlhého koridoru s priečnymi krídlami a s množstvom voľne stojacich pavilónov uprostred parčíkov s vodometmi.

O tomto svetovom fóre som sa náhodou dozvedel v súvislosti so životopisnými osudmi slovenského polyhistora (tak by sa popri Matejovi Belovi mal označiť), ktorého však skôr poznáme iba ako lekára a spisovateľa. Áno, ide o Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, ktorý v lete roku 1873, spolu s manželkou, na radu priateľov (po úmrtí svojich troch detí) pobudol dva týždne (aby sa „rozptýlil“) práve na Svetovej výstave vo Viedni.

Typicky úsmevným tónom

A nebol by to Laskomerský, keby svoje zážitky a postrehy z takéhoto veľkolepého podujatia nepoložil na papier. Samozrejme, štýlom jemu vlastným: úsmevným tónom, typickým pre celú jeho literárnu činnosť.

Laskomerský, ako sám priznáva, strávil na výstavisku denno-denne niekoľko hodín, aby sa oboznámil s rozsiahlym materiálom výstavy. Sám udáva, že vystavovateľov bolo až 28 tisíc. O jeho pobyte i dojmoch som sa dočítal nielen z jeho pera (Zobrané spisy, zv. IV., Bratislava 1962), ale i z príspevku Júliusa Kálmána (Vlastivedný časopis, 1973, str. 92 až 93). A tak už aj dnes vieme: návštevnosť výstavy vo Viedni bola taká, že každý deň tu bolo asi 40 až 50 tisíc ľudí, ktorí sa po prehliadke rozchádzali väčšinou do blízkych i vzdialenejších reštaurácií i hotelov. Laskomerský usudzoval, že z výstavy mali veľký úžitok najmä kaviarnici, hostinskí a ďalší majitelia najrozličnejších pohostinských podnikov, ba aj súkromníci, ktorí v tom čase prenajímali izby. Náš spisovateľ a lekár pripomína, že i on nad každým výdavkom na svetovej výstave uvažoval, lebo neoplýval peniazmi... (Ako zo životopisných údajov Laskomerského vieme, od svojich pacientov neprijímal odmenu a teda nenazhromaždil si ani majetok - pozn. autora)

Dojmy sa začínajú

výstupom na galérie ústrednej výstavnej budovy - rotundy. Na jej poschodie dopravoval návštevníkov výťah zariadený „na vzdušný tlak“. Výťahová kabína pripomínala Laskomerskému banskú šachtu v Kremnici. Svoje opisy oživuje vtipnými slovnými vsuvkami, spestruje úsloviami, klasickými citátmi, všetko posudzuje zo stanoviska syna svojho ľudu, síce vzdelaného, ale bezpodmienečne demokraticky zmýšľajúceho.

Medzi prvými exponátmi ho upútali výtvarné diela - obrazy, sochy a grafika (Laskomerský bol i zručný kresliar a maliar - pozn. aut.) Zaznačil si, že v 61 sieňach bolo vystavených 11 228 umeleckých diel - z Francúzska 1573, Talianska 625, Ruska 437, Rakúska 869 a Uhorska 210.

V západnej polovici koridoru výstaviska boli expozície Ameriky, Belgicka, Dánska, Francúzska, Holandska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Španielska, Švajčiarska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie. Vo východnej polovici sa komunikácia začínala prehliadkou rakúskej expozície, najrozmernejšej zo všetkých, čo si Laskomerský vysvetľoval tým, že podujatie sa koná na domácej pôde.

V rámci Rakúska prezentovali aj české sklo

-...Pri jeho opise zanecháva slovanské Laskomerského srdce úsmevnosť, akoby ho zvieralo vedomie, že aj tento národ je odlúčený od najbližších bratov a ani on nemá suverénne práva... (Július Kálmán, Vlastivedný časopis). Laskomerský doslova píše: -... Tu najväčšmi padá do očú sklený tovar a menovite... tovar český. Blyštia sa dúhové farby, ligocú sa hrany, rozmanité farby mihajú a zlato sa skvie v rozličnej ornamentike... Brus českého skla je majstrovský, ale ono je (vyrábané) zo surovín, aké nám chýbajú...

Popri Rakúsko-Uhorsku mali vo východnej časti výstaviska svoje expozície Čína, Japonsko, Rumunsko, Rusko a iné.

Najviac sa zaujímal o exponáty z Uhorska

Laskomerského, prirodzene, najväčšmi upútalo to, čo poslali na výstavu z Uhorska. Veď sa vyznal v mineralógii, geológii, ovládal základy kreslenia a maľby, bol lekár... Vedel teda náležite oceniť nielen výtvarné diela, ale aj ručné práce, výrobky umeleckých remesiel a artefakty ľudovej umeleckej výroby.

V uhorskej expozícii našiel vyšívané bohoslužobné rúcha sprostredkované historikom umenia, banskobystrickým biskupom Arnoldom Ipolyim. Videl tu výrobky štátnej sklenej huty na Sihle a výrobky z dielne Štefana Kuchinku z Utekáča, ktoré spisovateľ dôverne poznal. Aj priemyselné výrobky kráľovských erárnych i súkromných železodielní boli hojne zastúpené.

-...Nás zvlášť zaujímalo hrončianske železo, a to kované, ťahané, tľapkané, liate a točené, ako i drobný tovar, napríklad klince. Môžem povedať, že som s uspokojením hľadel na plody našich krajov a na výtvory priemyselnej schopnosti nášho slovenského ľudu. Banícky priemysel ide prevažne cez slovenské ruky, potom nasledujú nemecké a rumunské... Laskomerského pozornosti neušli ani minerály - medený kýz zo Sloviniek, sľudová opuka a sivá vaka zo Španej Doliny.

Záujem o prírodu

O pavilóne, kde vystavovali lesné bohatstvo Uhorska, Laskomerský píše:

„...Lesné vtáctvo, drevo, semená a všetko, všetko, čo patrí k lesnému hospodáreniu.

...Ach, veď je to krása tie naše lesy... Veľké kusy... kláty, stromy, čo sa v pavilóne prirodzeným spôsobom nepomestili, boli uložené okolo pavilónu pod holým nebom. Pekný, velebný to pohľad na velikánov, prisťahovavších sa stadiaľ od diaľnych, odľahlých dolín, úbočí a krajov, tichých ukrytých grúňov. Kde si ty, kráľ lesov, vyrástol z malilinkého semiačka v osamelom báne tam v lone slovenských Tatier a teraz si priputoval, zoťatý síce, ale vždy velebný na pohľad, sem na svetovú výstavu, obdivovaný svetáckym svetom?!...“

Na jednom kmeni Laskomerský ešte pred prečítaním nápisu spoznal, že pochádza z breznianskych lesov. Teraz na výstave ľutoval, že nepredávali aj chýrnu brezniansku bryndzu, lebo - ako zaznamenal - bol presvedčený, že by ňou nebolo pohrdlo ani tých 85 panovníkov, ktorí výstavu navštívili.

Laskomerského bytostný záujem o prírodu podmienil aj v ostatných expozíciách jeho pozornosť ku všetkému, čo s ňou súviselo. Ako lekára ho, prirodzene, zaujímala i chirurgia: všade, kde sa s ňou stretol, sledoval jej stav a želal si jej nástroje použiť v prospech vlastných pacientov doma.

Prehliadka toho najvzácnejšieho,

čo štáty sveta poslali na viedenskú výstavu pred vyše 137 rokmi, postavila Laskomerského pred náročnú úlohu. V strede obrovského civilizačného ruchu celej Európy, ba aj celého sveta vtedy vo Viedni, musel adekvátne tlmočiť svoje premnohé zážitky pohotovo v reči určenej pre vlastných čitateľov.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský bol rozhľadený vo vtedajšej rakúsko-uhorskej i svetovej politike, zbehlý vo vedách, najmä prírodných, a v ďalších početných odvetviach kultúry. Po dvojtýždňovej návšteve Svetovej výstavy vo Viedni tohto spisovateľa - realistu viedol ušľachtilý úmysel podeliť sa o dojmy so všetkými, pre ktorých sú jeho črty určené, teda aj s nami, ktorým slúžia dnes, ako poučný dobový dokument. A čo je na týchto Laskomerského postrehoch a poznámkach možno najdôležitejšie, je ten fakt, že v celom rozsahu svojich dojmov z výstavy porovnával všetko so slovenskými pomermi.

P. M. Kubiš

Najväčšia podpora, najviac poslancov

Únia Slovákov za našu budúcnosť

Je to takmer neuveriteľné, ale dvadsať rokov po spoločenských zmenách v Európe za železnou oponou - po niekoľkých sľubných, ale viac-menej neúspešných pokusoch v intelektuálnej, náboženskej a mládežníckej oblasti našich Slovákov v Maďarsku - došlo u nás k zásadnému obratu. Z dávnejších Združenie organizácií dolnozemských Slovákov, založené v roku 2004, sa vlani pretvorilo na celoštátny spolok, na Úniu slovenských organizácií v Maďarsku, ktorá podľa svojho názvu, zakladajúcej listiny a poslania spolčuje iba súdom registrované, na základe zákonných predpisov fungujúce slovenské občianske organizácie v krajine.

Pripomenúc si niektoré neblahé skúsenosti z našej slovenskej občianskej sféry, legitimitu a zákonnosť treba zdôrazňovať aj preto, lebo tieto kritériá budú mať v budúcnosti nesporne rozhodujúcu váhu v domácom spoločenskom živote.

Únia slovenských organizácií v Maďarsku zastrešuje v súčasnosti 14 súdom registrovaných slovenských spolkov od Dolnej zeme po okolie Pešti, od Bakonských hôr po Zemplínske vrchy. Prvýkrát sa zúčastnila na voľbách do slovenských samospráv ako samostatná nominačná organizácia, bez koaličných partnerov a ihneď skončila na vrchole rebríčka. V jej farbách bolo zvolených 233 poslancov miestnych slovenských samospráv, čo znamená, že Únia sa stala v najväčšej miere podporovanou slovenskou občianskou organizáciou v Maďarsku.

Vo volebnom procese Únia svojím členstvom nadväzuje na úspešné tradície Slovenskej volebnej koalície, ktorá predchádzajúce voľby vyhrala. Zostavila vlastný etický kódex volieb a na stránkach Ľudových novín uverejnila rozsiahly volebný program, ktorý obsahuje v 11 oblastiach nášho národnostného života 63 odporúčaní pre Celoštátnu slovenskú samosprávu. Viacero z týchto cieľov sa podarilo realizovať, čo prispelo k tomu, že CSS si aj v predchádzajúcom volebnom cykle zachovala svoju spoločenskú prestíž. Spomedzi domácich národných a etnických menšín naďalej prevádzkuje najviac, spolu už 12 školských, kultúrnych a hospodárskych inštitúcií.

Z pôvodného volebného programu, ale aj každodenného neľahkého národnostného života však vyplýva pre CSS celý rad ďalších, aktuálnych úloh, spomedzi ktorých považujeme za najpodstatnejšie:

- udržať, posilniť a podľa možností ďalej rozvíjať sieť inštitúcií CSS vo všestranných službách našej národnostnej podstaty, zachovávania slovenského jazyka a kultúry,

- za týmto účelom poskytovať čo najväčšiu morálnu, metodickú a finančnú podporu miestnym a teritoriálnym slovenským samosprávam, ako aj občianskym organizáciám,

- venovať aj naďalej zvýšenú pozornosť predškolskej a školskej výučbe slovenského jazyka, napomáhať vydávanie učebníc, rozšíriť štipendijný systém CSS, aktívne sledovať plánované zmeny vo vysokoškolskej výučbe,

- napomáhať vylepšovanie výrobných podmienok slovenských relácií vo verejnoprávnych médiách a rozvíjať podporu slovenskej misijnej služby v kruhu našich veriacich,

- systematickou a spoľahlivou odbornou spoluprácou s vládnymi a parlamentnými orgánmi Maďarskej i Slovenskej republiky zabezpečiť a rozširovať možnosti CSS na realizáciu našich národnostných cieľov.

V znamení vyššie uvedených súhrnných úloh kandiduje Únia slovenských organizácií v Maďarsku svojich elektorov do štyroch teritoriálnych slovenských samospráv - s dominantnou prevahou v Békešskej, Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej i Peštianskej župe, ďalej v Budapešti - a do Valného zhromaždenia CSS.

Doterajší poslanci Slovenskej volebnej koalície dokázali, že v prospech našej národnosti sú schopní a ochotní spolupracovať i s vyvolenými druhého tábora. Aj Únia slovenských organizácií v Maďarsku, ako najväčší nominujúci spolok posiela do nastávajúcich januárových volieb svojich kandidátov s tým úprimným úmyslom, že majú slúžiť predovšetkým a nado všetkým jasným a elementárnym záujmom našej slovenskej pospolitosti v Maďarsku.

František Zelman

predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku

Ján Fuzik

vedúci celoštátnej volebnej listiny Únie

Čestne, demokraticky, priebojne a otvorene

Zásady a hlavné body programu Koalície Spolu

246 poslancov miestnych slovenských samospráv kandidujúcich vo farbách Zväzu Slovákov v Maďarsku, Združenia pilíšskych Slovákov, Dolnozemskej organizácie Slovákov, ako aj Slovenského speváckeho zboru Ozvena a Klubu slovenských dôchodcov (Budapešť) sa 9. januára 2011 zúčastní volieb do Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a teritoriálnych zborov spolu. Naše nominačné organizácie - tvoriace Koalíciu Spolu a dosahujúce spolu nadpolovičnú väčšinu počtu slovenských poslancov - zostavili spoločnú celoštátnu kandidátku, päť župných listín a aj budapeštiansku.

Poslanci CSS, najvyššieho voleného zboru, mini-parlamentu Slovákov v Maďarsku musia byť schopní čestne, otvorene, aktívne a priebojne politizovať, ochraňovať záujmy našej národnosti a prispievať k posilneniu našich školských a kultúrnych inštitúcií. Čaká na nich neľahká úloha znormalizovať, zdemokratizovať CSS, prehodnotiť určité prvky svojvoľného vedenia vychádzajúc zo zásady, že nie samospráva má svoju národnosť a nie predseda CSS má svoje Valné zhromaždenie, ale naopak. Treba slúžiť (a to nie iba nám sympatickejšej polovičke) a nie panovať, namiesto diktátov treba hľadať kompromisy a namiesto obsadzovania všetkých dôležitých postov CSS jedným zoskupením v znamení hesla „víťaz berie všetko“ rešpektovať práva opozície. Rôznorodosť predstáv, spôsobov a ciest vôbec nevylučuje úspešnú vzájomnú spoluprácu.

Obnovená CSS musí venovať zvýšenú pozornosť organizačnému životu Slovákov v Maďarsku, vnútropolitickým a medzinárodným stykom; kontaktom s domácimi štátnymi orgánmi a s vládnymi a mimovládnymi orgánmi a organizáciami našej materskej krajiny, najmä morálna podpora ktorej je pre nás prepotrebná, bytostne dôležitá.

Ťažisko dennodennej činnosti CSS - popri prevádzkovaní a posilňovaní vlastných inštitúcií - spočíva v práci odborných výborov, do ktorých treba ako vonkajších členov zapojiť expertov, všeobecne uznávané osobnosti Slovákov v Maďarsku.

Starostlivosť o našu slovenskú mládež je jedna z hlavných záruk obrody a pretrvania našej národnosti. Musíme sa snažiť rozšíriť aktívne používanie slovenského jazyka v kruhu žiakov (samozrejme, aj pedagógov). Dôveru rodičov a žiakov voči slovenskej národnostnej výučbe treba získať nielen presviedčaním, ale najmä zabezpečením všetkých podmienok k jej skvalitneniu. Základným školám, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet, musí CSS venovať oveľa väčšiu pozornosť než v uplynulom období.

V podporovaní speváckych kolektívov a ubúdajúcich tanečných súborov musíme klásť dôraz na aktívne používanie a propagovanie slovenčiny a pestovanie kultúry v materinskom jazyku. Vzhľadom na stále vyššiu mieru straty jazyka našich Slovákov, ako aj na známu skutočnosť, že nielen národ, ale aj národnosť žije vo svojom jazyku, do centra pozornosti a aj podporovania kultúrnych aktivít treba postaviť činnosť napomáhajúcu zachovanie nášho materinského jazyka.

Treba podnecovať, ďalej oživovať a rozvíjať naše divadelníctvo, muzeologickú a knihovnícku činnosť, ako aj činnosť v umeleckej a vedeckovýskumnej oblasti a starostlivosť o naše historické a staviteľské pamiatky.

Na zachovávaní duchovného dedičstva našich predkov sa v nemalej miere podieľajú aj naši veriaci, preto treba systematicky spolupracovať so všetkými Slovákmi rôznych vierovyznaní, ktorým leží na srdci osud našej menšiny, aby mohli žiť plnohodnotný národnostný a zároveň náboženský život.

Právny poradca samosprávy by mal vykonávať aj systematickú právnu poradenskú službu, aby naši Slováci dokázali maximálne využiť svoje zákonmi zabezpečené práva, mal by sledovať a pozitívne ovplyvňovať prípravu nových právnych predpisov.

Tlač, rozhlas, televízia, internet a vydavateľská činnosť môžu a aj musia vo zvýšenej miere upevňovať a prehlbovať národnostné sebapoznanie. Vážne úlohy čakajú na samosprávu v zabezpečení dostatočného financovania našich novín a elektronických médií, ako aj ich propagovaní. Zamestnaním hovorcu CSS treba ako v Maďarsku, tak aj na Slovensku zviditeľňovať činnosť najvyššieho voleného zboru našej Slovače, jeho orgánov a inštitúcií, resp. teritoriálnych a miestnych slovenských samospráv a napomáhať, aby sa aj našej občianskej sfére dostalo patričnej pozornosti zo strany médií.

Čestne, demokraticky, priebojne a otvorene ochraňovať záujmy Slovákov v Maďarsku, navzájom sa ctiť a slúžiť celej našej národnosti - spolu to dokážeme...

Imrich Fuhl

vedúci celoštátnej listiny

Koalície Spolu

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.....................................................................................................................................