Najstrašnejší týždeň roka

Aspoň si to myslím teraz. Začal sa školský rok, čomu sa, samozrejme, teším. O problém menej, o deti sa starajú pedagógovia, minimálne do štvrtej poobede. Na druhej strane je to horor, lebo ako to povedala Eva, za dva a pol mesiaca sme zabudli na dennú rutinu s deťmi, nehovoriac o rodičovských združeniach v škôlke, v škole, na hudobnej, na tréningu a môžem donekonečna pokračovať vo vymenúvaní povinností. Teda naozaj je ťažké koordinovať prácu a rodinu začiatkom septembra. V takej atmosfére je človek menej odolný voči negatívnym impulzom okolia a to, čo obyčajne pokladá za samozrejmú súčasť života, ako napríklad smrť, mu naraz vyrazí poistku.

Koncom júla som písala o Šóškúte, o živote v obci i o najstaršej obyvateľke, 104-ročnej Márii Marczinkovičovej. Prišla na každý kapustníkový festival oblečená do krásneho šóškútskeho kroja. Tancovala a spievala do večera, keď oslavovala sté narodeniny. Naposledy, keď sme sa stretli na festivale, kde som ju pozdravila pri príležitosti 104. narodenín, sa ma spýtala: „Prečo ja?“ Nedozviem sa už, čo mala na mysli, lebo nás opustila naveky.

„Novú“ škôlku u nás postavili a otvorili, keď som nastúpila do malej triedy. Tri roky bola našou vychovávateľkou teta Ilonka. Ona ma naučila po slovensky sa pozdraviť, poďakovať, rátať do desať, piesne a riekanky. Keď rodičia mali poobedňajšiu zmenu, mala ma odviesť domov babka, ale ona poprosila svoju neter, tetu Ilonku, vychovávateľku, aby ma zobrala domov na bicykli. Pre tetku Kádi, moju babku, to spravila a vodila ma domov zo škôlky deň čo deň. Jej môžem ďakovať, že ma zapísali do slovenskej školy v Budapešti. Ďakujem aj za posledné pohladenie na nedeľnej omši.

Ivett Horváthová Körtvélyesi

49. ročník letnej jazykovej školy Univerzity Komenského

V Bratislave sa uskutočnil už 49. ročník letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS).

SAS je najstaršou letnou jazykovou školou na Slovensku, prvý ročník sa konal v roku 1965. Odvtedy ju absolvovalo ročne približne 160 frekventantov z viac ako 30 krajín z celého sveta, samozrejme, desiatky ľudí aj z Maďarska. Je určená predovšetkým zahraničným slovakistom a slavistom, ale organizátori vítajú všetkých, ktorí majú záujem o štúdium slovenského jazyka a kultúry. Cieľom trojtýždňového kurzu je získanie alebo prehĺbenie komunikačnej schopnosti jednotlivca v slovenskom jazyku a rozšírenie poznatkov zo slovenskej lingvistiky, literatúry, histórie a kultúry. Frekventantom letnej školy sa venujú vysokoškolskí pedagógovia a lektori odborne vyškolení v oblasti slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Účastníci musia na začiatku vyplniť vstupný test. Podľa Juraja Rágyanszkého, ktorý sa zúčastnil na SAS-e už tretí raz a rád by sa zúčastnil aj na budúcom jubilejnom ročníku, má tento test každý rok podobnú schému: čítanie s porozumením, gramatické otázky, tvorenie textu, vedomosti uchádzača o Slovensku a slovenskej kultúre. Na základe výsledkov sú potom prihlásení rozdelení do študijných skupín: jazykové kurzy pre začiatočníkov, jazykové kurzy pre mierne a stredne pokročilých, jazykové a špecializované semináre pre pokročilých so zameraním na rôzne oblasti (lingvistická interpretácia, literárna interpretácia textu, translatologická interpretácia textu, odborno-metodická príprava lektorov a učiteľov). Účastníci majú viac-menej viazaný, vopred naplánovaný, ale bohatý program, kde popri štúdiu organizátori zabezpečujú čas aj na kvalitnú zábavu. „Od deviatej do pol jednej sme mali dve vyučovacie hodiny, na ktorých sme sa zamerali hlavne na gramatiku. Popoludní bola konverzácia, ale mohli sme ísť aj na rôzne prednášky,“ povedala Beatrix Hrušková, poslucháčka dejepisu a slovenského jazyka na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti, ktorá bola zaradená do skupiny stredne pokročilých. „Prednášky boli venované dvom témam: 1150. výročiu príchodu svätých Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu a 20. výročiu vzniku Slovenskej republiky. Posledný týždeň sme sa mohli každé popoludnie zúčastniť na tvorivých dielňach: mali sme na výber spev, tanec, výtvarné umenie, divadlo, film, tvorivé písanie. Ja som si vybrala spev. Mali sme profesionálne lektorky, ktoré z nás dostali to najlepšie.“ Na konci posledného týždňa študenti prezentovali ostatným v rámci programu Sami sebe všetko, čo si osvojili na týchto workshopoch.

Na víkendy organizátori pripravili pre „SAS-istov“ poznávacie výlety. Prvý víkend strávili v Nitre a na Devíne, na konci druhého týždňa všetci odcestovali na trojdňovú exkurziu do Popradu. „Mohli sme si vybrať zo štyroch trás, my sme si zvolili trasu C. To znamená, že sme navštívili Bojnice, Čičmany, Štrbské pleso, Spišský hrad, Košice, Kremnicu. Na Spišskom hrade sa mi veľmi páčilo, už dávno som tam plánovala ísť, no doteraz som nemala možnosť,“ pokračovala Beatrix v rozprávaní o svojich zážitkoch zo Slovenska. Okrem týchto výletov skoro každý deň si mohli účastníci vybrať z fakultatívnych programov, ako divadelné predstavenia, kino, ľudový tanec, spev, koncert populárnej hudby a podobne.

Posledný večer sa konalo slávnostné ukončenie letnej školy, kde odovzdali absolventom aj vysvedčenia. „Pedagógovia boli pripravení a pomohli nám vo všetkom. Strávili sme na Slovensku tri veľmi užitočné týždne, čo sa týka preverenia si vedomostí zo slovenského aj anglického jazyka. A, samozrejme, vrátili sme sa domov obohatení o pekné zážitky a priateľstvá. Na SAS sa určite prihlásim aj budúci rok,“ dodala na záver Beatrix Hrušková, ktorá sa v tomto roku prvý raz zúčastnila na letnej jazykovej škole Univerzity Komenského.

Andrea Kiss

Studia Academica Slovaca očami účastníkov

Po štyroch rokoch som sa znova zúčastnil na kurze slovenského jazyka, literatúry a kultúry Studia Academica Slovaca na Univerzite Komenského v Bratislave. Zišli sa tu frekventanti takmer z celého sveta, preto mi napadlo, že by som rád poznal ich názory. Položil som im otázku: Čo znamená pre teba/vás Studia Academica Slovaca (SAS)?

Študentky z Bieloruska, Daria: Je to vynikajúca možnosť zoznámiť sa so zaujímavými ľuďmi a rozprávať s nimi po slovensky.

Julia: SAS je dobrou príležitosťou študovať slovenčinu spolu s ľuďmi zo všetkých krajín sveta. Vďaka výletu môžeme spoznať Slovensko, zoznámime sa so zaujímavými ľuďmi, nájdeme možno kamarátov. Na SAS sa tešia všetci, ktorí sa učia po slovensky.

Karina: SAS je pre mňa skúškou mojich vzťahov s ľuďmi: to je obrovský multikultúrny svet na malom kúsku Zeme, a stala som sa súčasťou tohto sveta. Na SAS-e sa nikdy nenudím, vždy mám čo robiť. Obdivujem túto zvláštnu, zázračnú krajinu, akou je Slovensko.

Dvojičky zo Švédska: Je to dobré stretnúť sa s ľuďmi z celého sveta. Pre mňa je to skoro ako dovolenka, aj keď máme veľa školy. Najradšej mám exkurziu a tvorivé dielne.

Pre mňa SAS znamená tri týždne slovenčiny a stretnutí s novými ľuďmi. Najradšej mám tvorivé dielne a diskusie.

Zo Srbska Kristina, študentka belehradskej univerzity: Vynikajúca možnosť, aby som sa zoznámila so zaujímavými ľuďmi, zlepšila si svoju slovnú zásobu a spoznala slovenskú kultúru, prírodu, krajinu a strávila 20 dní v Bratislave.

Z Nemecka - Simon pracoval vlani v Bratislave v domove dôchodcov a domove sociálnych služieb: SAS je asi jediná šanca sa zoznámiť s ľuďmi z celého sveta, lebo sotva budem mať niekedy spolubývajúcich z Kanady, Japonska a Grécka. Okrem toho si môžem trošku zlepšiť svoju slovenčinu a v neposlednom rade je to veľká zábava.

Natalia z Ukrajiny študovala v Poľsku a v Bratislave: Pre mňa je SAS predovšetkým dobrá zábava a milí ľudia. Práve tu som našla kamarátov, s ktorými udržiavam kontakt, ale aj sa snažíme stretávať, aj keď sa nachádzame na iných koncoch sveta. Okrem toho SAS dáva možnosť zdokonaliť sa v jazyku, získať informácie, ktoré sa týkajú slovenského jazyka, kultúry, literatúry a dejín slovenského štátu. Pre mňa ako študentku slovenskej filológie sú tieto poznatky veľmi dôležité. Prednášky, ktoré nám ponúka SAS, boli pre mňa inšpiráciou pri výbere témy na napísanie záverečnej bakalárskej práce. Tento rok začínam spracovávať tému magisterskej práce a SAS mi v tom určite pomôže.

Yavon z Izraelu je lekárom: Chcel by som sa naučiť po slovensky, aby som mohol lepšie spolupracovať so slovenskými lekármi. Slovensko ako krajina sa mi páči a mám tu mnohých kamarátov.

Študentky z Francúzska: Pre nás je SAS miesto, kde sa stretajú ľudia zo zahraničia, aby sa mohli rozprávať tým istým jazykom. Takže je to melting pot (taviaci kotol národov) = ZÁBAVA.

Danka z Ukrajiny: Po troch týždňoch som pochopila, že SAS je moja internacionálna rodina, moji kamaráti. SAS je nielen škola, prednášky, jazykové semináre. Je to viac. Veľká rodina, zdroj najsilnejších, najpríjemnejších emócií, 170 kamarátov, aj keď všetkých nepoznám, mám pocit, že tých ľudí už poznám veľa rokov.

Helga z Nemecka, narodila sa v Bratislave. Základnú školu začala v Nemecku, ale ako dospelá prišla späť s najstaršou dcérou a s manželom zdokonaliť sa v slovenčine: Konečne som sa mohla venovať slovenskému jazyku, a stretla som slovakistov z iných krajín. Potešilo ma vidieť nadaných mladých študentov.

Rahela zo Slovinska: SAS pre mňa neznamená len učiť sa slovenčinu, ale aj spoznať veľa ľudí z iných krajín, iné kultúry. Snažíme sa rozprávať čo najviac po slovensky a nie v angličtine a môžeme sa opravovať, aj tak sa učíme.

Khalid z Egypta, profesor, prekladateľ, štvrtý raz na SAS: SAS pre mňa znamená spoznávať slovenskú kultúru a nových ľudí, cvičiť svoju slovenčinu, oddýchnuť si od pracovného stereotypu, zabávať sa s príjemnými ľuďmi, sledovať slovenskú literatúru.

Katka z Čiech, študentka Karlovej univerzity: Na SAS som sa tešila, aj keď som nevedela, čo ma čaká. Teraz, keď viem, o čom je SAS, pre mňa znamená spoznávanie nových ľudí a získavanie kontaktov pre budúce povolanie či štúdium. Je to skvelá forma dovolenky, kde je dobre rozložené vzdelávanie, výlety, rôzne akcie a oddych. Dúfam, že sa sem dostanem aj nabudúce.

Eva Španová, lektorka: SAS pre mňa znamená nielen prácu, ale aj obohatenie života, skúsenosť, ktorú by som inde nezískala, SAS mi dal veľa priateľov, spoznala som ľudí inej kultúry, naučila som sa tolerovať iné národy, na SAS sa vždy teším a hovorím o ňom všade, kde som, ako o výbornej a veľmi potrebnej akcii.

Zo Slovenska - Mišo, asistent: Je to jedinečná šanca spoznať veľa nových ľudí, lektorov, študentov, ale aj iných zamestnancov. A všetci sú veľmi milí a otvorení. Taktiež je výborné byť súčasťou dobrej organizácie a mať možnosť naučiť sa niečo nové, podané zaujímavou formou.

Študenti, učitelia, prekladatelia, tlmočníci a ďalší, ktorí sa zaoberajú v Maďarsku slovenčinou, dúfam, že dostanú inšpiráciu a prihlásia sa na 50. ročník Studia Academica Slovaca. Lebo ako to povedali účastníci takmer z celého sveta: SAS je oddych, výlet po Slovensku, práca, zábava, zoznámenia...Podľa mňa najlepší letný program pre každého.

P. Kunovac

Školský rok 2013/2014 je tu!

Začiatok septembra už tradične patrí výchovno-vzdelávacím inštitúciám. Po nevyspytateľnom auguste sa 2. septembra 2013 začal pre mnohých očakávaný, ale aj obávaný školský rok. Očakávaný najmä deťmi, obávaný zo strany učiteľov. Pravdou je, že každý školský rok je v prvom rade plný skúseností, ale aj kamarátstiev, či nových vedomostí, tentoraz aj neistôt, veď prvý raz sa stretávame s novými ustanoveniami a veľkými zmenami v školstve.

Dabašská základná škola Františka Rákócziho II. už päťdesiaty raz otvorila svoje brány pre žiakov a ich učiteľov. Slávnostné otvorenie sa začalo po ôsmej. Po milom programe bývalých škôlkarov, terajších prváčikov, aj štvrtáci si pripravili milý privítací program. Nasledovalo „promovanie“ najmladších za žiakov školy. Triedne učiteľky odovzdali každému prváčikovi šatku s logom školy, ktorú si v budúcnosti s hrdosťou dajú na každé podujatie. Pri tomto akte nemohla chýbať ani školská vlajka vyzdobená stužkami, na ktoré boli napísané mená bývalých žiakov. Táto pekná tradícia má už vyše dvadsať rokov. Putujúci predmet, ktorý symbolizuje dospelosť, odovzdá každý odchádzajúci ročník nastávajúcim ôsmakom.

Nasledoval príhovor novej riaditeľky Ibolye Bukodiovej. Prítomných milo prekvapila tým, že niekoľkými prívetivými vetami sa prihovorila aj po slovensky. Zdôraznila, že urobí všetko preto, aby podporila miestnu národnostnú menšinu a pomohla ďalším generáciám osvojiť si túto prekrásnu kultúru a jazyk. Na záver slávnostne vyhlásila školský rok za otvorený. Žiaci vošli do tried a na 36 týždňov „žezlo“ prevzali ich vychovávateľky a učitelia.

Dovoľte mi, aby som touto cestou zaprial každému pedagógovi a žiakovi veľa zdravia, energie, tvorivých momentov, nápadov a v neposlednom rade šťastia z práce. Jedine spoločne môžeme dokázať viac a zanechať stopy v nemilosrdnom prúde času.

Atila Rusnák

„Zase tu boli Slováci s kapustovými pagáčikmi!“

V titulku spomenutá veta odznela na ústredných slávnostiach usporiadaných pri príležitosti štátneho sviatku v Níreďháze. Slovenská samospráva mesta totiž využije každú príležitosť na to, aby mohla prezentovať kultúru a gastronómiu našich predkov, preto okrem zabezpečenia vystúpenia členov folklórneho súboru Tirpák na väčších sviatkoch ponúkajú obyvateľom mesta kapustové pagáčiky. Slovenskú kultúru priblížili členovia spolku tirpáckej ľudovej hudby z regiónu Níršég, ktorí zaspievali slovenské a maďarské ľudové piesne v sprievode citary. Tentoraz však neponúkali iba pagáče, ale aj ich recept, aby si záujemcovia mohli doma pripraviť túto kulinársku špecialitu. Veríme, že aj pomocou receptov a spevu sa nám podarí udržiavať dobré spolunažívanie!

K. Palkovičová - J. Illés (ef)

Na prahu nového školského roka

Po takmer dva a pol mesiaca trvajúcich prázdninách 2. septembra v základných a stredných školách v Maďarsku sa začal nový školský rok. Podobne to bolo aj v našich školách. V Slovenskom Komlóši slávili okrem začiatku nového školského roka aj to, že prevádzkovateľom inštitúcie sa stala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. V Novom Meste pod Šiatrom sa zúčastnil na otváracej slávnosti okrem primátora mesta a predsedu CSSM aj zástupca štátneho tajomníka Csaba Latorcai a v Budapešti privítali až 13 prváčikov.

Nové Mesto pod Šiatrom

Slávnostné otvorenie školského roka 2013/2014 v Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej škole a internáte sa uskutočnilo v nedeľu 1. septembra na športovom ihrisku. Hosťami slávnosti boli zástupca štátneho tajomníka pre národnostné a spoločenské vzťahy Ministerstva ľudských zdrojov Csaba Latorcai, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik a primátor Nového Mesta pod Šiatrom Péter Szamosvölgyi.

V školskej jedálni sa zhromaždilo 139 žiakov, aby spolu s rodičmi, učiteľským zborom a hosťami v slávnostnej atmosfére odštartovali nový školský rok.

Prvá sa prítomným prihovorila riaditeľka školy Júlia Kucziková, ktorá odovzdala slovo predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jánovi Fuzikovi. CSSM túto inštitúciu prevádzkuje už siedmy rok. Práve preto bola správa o dotácii na rekonštrukciu školy veľmi vítaná. Zámer finančnej podpory vo svojom príhovore potvrdil aj zástupca štátneho tajomníka pre národnostné a spoločenské vzťahy Ministerstva ľudských zdrojov Csaba Latorcai. Spojená Európa nielen jednoducho znesie prítomnosť národností, ale ich jednoznačne potrebuje, totiž Európa budúcnosti potrebuje viacjazyčných občanov, povedal Cs. Latorcai v Novom Meste pod Šiatrom.

Primátor Nového Mesta pod Šiatrom Péter Szamosvölgyi 14 prváčikom odovzdal hlinené zvončeky s tvárou múdrej sovy. Zdôraznili, že zvonček symbolizuje začiatok školského roka a múdra sova nádej, že aj naši najmenší vo výchovno-vzdelávacom procese po nej zdedia vnútorné vlastnosti.

Popri básniach a hre na hudobných nástrojoch slávnosť kultúrnym programom spestrila detská tanečná skupina Zemplínčatá. Uviedla choreografiu, spracovanú pri príležitosti XXV. medzinárodného folklórneho festivalu Zemplín, ktorý sa uskutočnil koncom augusta v Novom Meste pod Šiatrom.

Záverom slávnostného večera zhotovili spoločnú fotografiu učiteľského zboru a hostí. Na fotografii nechýbala nová hosťujúca učiteľka, ktorú sprostredkovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Dagmar Kötelešová. Potešil sa jej nielen kolektív učiteľov, ale aj žiaci, ktorých bude vyučovať slovenský jazyk a literatúru, dramatickú výchovu a spev.

Budapešť

Na otvorení nového školského roka sa v Budapešti zúčastnili aj 13 prváčikovia, ktorí - ako každý rok - dostali malé prekvapenie od žiakov ôsmeho ročníka. Riaditeľka inštitúcie Júlia Szabová Marloková pripomenula, že od tohto školského roka je aj na ich škole povinná výučba etiky alebo náboženstva. Musíme dodať, že náboženská výchova prebiehala aj doteraz, ale vo forme krúžku, takže pre väčšinu žiakov to nebude novinka.

Slávnostnú atmosféru prežívali žiaci, učitelia, rodičia i priaznivci školy. Po vypočutí maďarskej a slovenskej štátnej hymny štvrtáci Bernadett Puhová a Norwin Kollár zarecitovali báseň S. Weöresa o zadubenom Izidorovi v preklade G. Papučka v slovenčine a v maďarčine. Prítomných na prahu nového školského roka v mene pedagogického zboru pozdravila riaditeľka školy, ktorá poznamenala, že vo vedení nenastali zmeny, ale v pedagogickom kolektíve áno. Napríklad triedna učiteľka piatakov bude Marta Tuléziová, ktorá bola doteraz vychovávateľkou. Okrem toho nastúpili traja noví vychovávatelia, ale ešte stále hľadajú učiteľa - učiteľku do materskej školy, lebo vedenie 13. študijného obvodu Budapešti im dalo povolenie na zamestnanie novej pracovnej sily. Nie je obsadené miesto učiteľa zemepisu a informatiky do gymnázia, ale dúfame, že dovtedy, kým sa naše noviny dostanú do rúk čitateľov, sa tento problém vyrieši.

Pani riaditeľka sa zvlášť prihovorila každému: učiteľom, rodičom, prvákom, ôsmakom, deviatakom, ako aj žiakom končiaceho ročníka gymnázia. Nabádala ich, aby svoju prácu odviedli zodpovedne a zároveň oznámila, že štipendium Ministerstva ľudských zdrojov v tomto školskom roku vyhral žiak 11. triedy Richard Rivňák.

Program otvorenia školského roka spestrili hudobné vložky žiakov.

Po slávnostnom otvorení školského roka sa priestory školy zaplnili štebotavými hlasmi žiakov, odhodlaných získavať v školských laviciach nové vedomosti. My sme sa od pani riaditeľky dozvedeli, že zatiaľ majú sedem deviatakov, ale ich počet sa počas školského roku môže ešte zmeniť.

(jk-ef)

Obecné dni v Dunaeďháze

Keď sme v pozvánke na tohtoročné obecné dni v Dunaeďháze čítali, že ráno o 8. hod. bude hudobný budíček, veru sme neverili. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme priamo pred naším domom začuli hudbu v podaní žiakov hudobnej školy zo Šoltu, na ktorú vyskočili z postele aj tí, ktorí by ešte ďalej spali.

Našli sa však aj obyvatelia, ktorí od skorého rána pracovali: miesili cesto na chlieb, pripravovali dvor hračiek, naplnili nafukovací hrad, aby tento deň priniesol pre každého ozajstný zážitok.

O deviatej hodine sa potom začali rôzne programy. My, členovia slovenskej samosprávy, spolu s našou pomocníčkou Evou Klementisovou, ktorá miesila cesto na chlieb a langoše, sme vložili do pece oblastného domu chutné jedlá a s vôňou chleba a langošov sme očakávali návštevníkov - alebo žeby s vôňou pálenky a dobrého dunaeďházskeho vína, ktoré sme tiež dávali na ochutnávku? Neviem, isté je, že záujemcovia prichádzali celý deň.

Na dvore materskej školy boli remeselnícke dielne a na dvore starej škôlky sa mohli deti vyšantiť na kolotoči s košmi, poskákali si v nafukovacom hrade, na trampolínach a vyskúšali si aj streľbu lukom. Komu nestačilo ani toto, mohol si zacvičiť zumbu, alebo si sadnúť na traktor a povoziť sa po uliciach Dunaeďházu.

Podvečer sa začala slávnosť pri príležitosti odovzdania obnoveného osvetového domu a knižnice. Prítomných pozdravil starosta obce Tomáš Nagy, a to nielen účastníkov osláv, ale aj 13 manželských párov, ktoré v tomto roku oslavujú 50. výročie svojho sobáša. V kultúrnom programe vystúpili mažoretky, tanečná skupina Slnečnice a členovia klubu dôchodcov Jasná jeseň.

Nový chlieb posvätili predstavitelia troch cirkví (evanjelickej, katolíckej a reformovanej). Potom nasledovalo odovzdanie nového kultúrneho domu a knižnice. Prítomných pozdravil riaditeľ Inštitútu pre agrárne odborné rady, doškoľovanie a rozvoj vidieka a riaditeľka župnej knižnice Báčsko-kiškunskej župy Mária Ramhábová.

Po koncerte skupiny Delta o 21. hod. bol ohňostroj. Prvý deň obecných dní vyvrcholil pouličnou veselicou, kde sme sa zabávali na hudbu Tomáša Klemana. Ten, kto sa zapísal do súťaže v rybolove, ktorá sa uskutočnila na druhý deň, musel ísť veru skoro spať, ak chcel chytiť veľkú rybu v Malom Dunaji.

Rozália Pásztorová Vargová (ef)

Deň Répašskej Huty s mýtňanskými a čabianskymi hosťami

Samospráva obce Répašská Huta a Slovenská národnostná samospráva v Répašskej Hute 19. augusta usporiadali Deň obce. Organizátori na toto podujatie pozvali svojich priateľov zo slovenskej Mýtnej a z dolnozemskej Békešskej Čaby. Deň predtým hostia zo Slovenska vyskúšali liečivú vodu v obci Egerszalók a čabianska delegácia sa kúpala v bogáčskej termálnej vode. Hostia zo severu a juhu sa stretli večer v Répašskej Hute, dedinke ležiacej v Bukových horách. Domáci ich čakali v obecnom dome s chutnými jedlami: fazuľovým gulášom a tvarohovými koláčmi. S prenocovaním nebol problém, dedina má ubytovacie kapacity pre turistov, ktorých sem vábi krása okolitej prírody.

Program sa začal spoločným výletom Slovákov z Mýtnej a Békešskej Čaby. Najprv si pozreli oblastný dom, ktorý je svedectvom medzivojnového obdobia obcí okolo sklárskych hút. Túto budovu postavili na okraji dediny pôvodne pre pastierov. V kuchyni zachovali maselnicu i žochtár, na dvore stojí sýpka, ktorá slúžila na skladovanie sena. Na čo slúžil zaujímavý nástroj v kúte dvora okrem starého sálašana, gazdu z Békešskej Čaby Pali báčiho, nikto nevedel. Bol to nástroj na oplodňovanie kobyle alebo kravy. Dom a predmety v ňom prezrádzajú, že v dedine sa kedysi zaoberali chovom hovädzieho dobytka a spracovávaním mlieka. V izbe na komode sa nájdu výrobky tunajších sklárskych hút. Nad posteľou sú obrazy svätých. Répašania boli a sú horliví katolíci.

Neďaleko oblastného domu na konci dediny sa tiahne v 543-metrovej nadmorskej výške jaskyňa Balla, do ktorej sa po strmom náučnom chodníku vybrali iba mladí. Jaskyňa je 54 m dlhá, 6 m vysoká a 8-10 m široká. Výskumníci v nej našli kosti medveďa, nálezy pravekých bytostí, kamenné nástroje pračloveka a detskú lebku z konca doby ľadovej.

Leto býva v tejto dedine medzi kopcami zvyčajne chladné. No v tomto roku 19. augusta bola celý deň horúčava. Dobre padlo hosťom pokračovať v ceste po tienistom údolí horského potoka. Po hodinovej chôdzi prišli výletníci do údolia Gyertyán. Kedysi sa tu nachádzali náleziská surovín na výrobu skla, preto roku 1834 vybudovali štvrtú sklársku hutu v Bukových horách, ktorej zakladateľom bol József Schir. Sklo tu vyrábali už v priemyselných rozmeroch. Výroba na tejto vysokej úrovni trvala do roku 1896.

Popoludní sa začal Deň Répašskej Huty. Účastníci súťaže vo varení sa zvŕtali okolo kotlíkov už od 13. hodiny. Po celom údolí rozvoniavali perkelt z diviaka, guláš, kapusta s údeným mäsom, pastierska tarhoňa. Jedna skupina varila rybaciu polievku. Samospráva mala veľký úspech s pečením zemiakovej špeciality, „točny“, čo sú po našom placky. Zemiaky ošúpali, nastrúhali, posypali múkou (niekto dáva do cesta aj vajíčko), osolili, dobre premiešali a upiekli na panvici. Répašania konzumovali toto jednoduché, ale veľmi chutné jedlo podľa chuti s cesnakom, korením alebo so smotanou.

Kultúrny program slávnostne otvoril starosta Répašskej Huty Karol Mátrai. Chlieb z tohtoročnej pšenice posvätil kaplán farnosti kráľa svätého Štefana v Miškovci Ferenc Ernő Pehm. Potom sa začal slovenský národnostný kultúrny program. Najprv vystúpili na javisko domáci speváci, členovia slovenského speváckeho zboru pod vedením Amálie Horváthovej. Za nimi nasledovala Ľudová tanečná skupina z Bukového Žérca. Békeščabiansky spevokol Orgován vo svojom kultúrnom programe zaspieval čabianske slovenské ľudové piesne v sprievode Ildiky Očovskej na citare a Pavla Záhorského na bručáku. Vedúca skupiny má korene v Répašskej Hute, preto prekvapila domácich, medzi nimi svojich príbuzných, aj répašskými ľudovými piesňami. Príbuzných a potomkov hľadali a našli v obci aj Slováci z Mýtnej. „Sklárske huty boli aj okolo Mýtnej. Najbližšie bola Katarínska Huta. Sklárne počas svojej histórie mali aj obdobie útlmu a sklári odchádzali za obživou do iného regiónu. Časť sa vybrala na Spiš, ďalšia časť zasa do Maďarska. Podarilo sa nám s nimi spojiť, ich potomkovia žijú v Répašskej Hute a stále hovoria po slovensky,” povedal vo svojom pozdravnom prejave starosta obce Mýtna Pavel Greksa. Mýtňania prišli s ľudovou hudobnou kapelou, v ktorej výborne hrali mladí hudci na harmonike, na husliach a na cimbale. Na stretnutie priviedla svoju spevácku skupinu zo susednej Novej Huty Lujza Ladányiová. Na záver kultúrneho programu pod vedením Valérie Petőfiovej vystúpila Veľká Bukovinka, slovenská národnostná tanečná skupina Répašskej Huty. Ich spolupráca sa prejavila aj na poli kultúry, lebo répašskí tanečníci vystúpili v sprievode mýtňanských hudobníkov.

Po programe, ktorý sledovala celá dedina (okolo 450 obyvateľov), hostia a hostitelia spoločne večerali. V ponuke boli tentoraz sárma (plnená kapusta) a domáce zákusky, pýcha répašských gazdiniek. Dedinčania sa zatiaľ zabávali pod šírym nebom až do rána.

Ildika Očovská

Výborné jedlá, zábavný program a mnoho návštevníkov
Gastronomický deň v Slovenskom Komlóši

Pri príležitosti štátneho sviatku Maďarska v Slovenskom Komlóši tradične prebiehajú Komlóšske dni. Jedným z najpopulárnejších programov je gastronomický deň, ktorý v tomto roku usporiadali 19. augusta v priestoroch slovenskej školy Organizácia komlóšskych Slovákov, Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši a regionálne kultúrne stredisko Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Prípravy v poradí XIII. gastronomického dňa sa začali už v skorých ranných hodinách. Ženy začali miesiť cesto, v kotlíkoch sa varili komlóšske špeciality a, samozrejme, piekla sa komlóšska klobása. Napoludnie sa otvorili brány pred záujemcami a každý si mohol vyberať z rôznych dobrôt. Podujatie poctili svojou prítomnosťou generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo a predstavitelia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku. Popoludňajší program si prišli pozrieť primátorka mesta Rita Garayová, viceprimátor Ferenc Takács a primátori partnerských miest Slovenského Komlóša s delegáciami. Podujatie prilákalo mnohých bývalých Komlóšanov, ktorí s dojatím prichádzajú do svojho rodiska na Komlóšske dni.

Popri kulinárnych zážitkoch sa návštevníci gastronomického dňa mohli kochať v pestrom kultúrnom programe. Estónsky dychový orchester z mesta Tartu príjemne naladil hostí veselým, pestrým programom. Na pozvanie organizátorov zavítal do Komlóša Folklórny súbor Dudváh zo Slovenska. Súbor prišiel z dedinky Križovany nad Dudváhom, ktorá sa nachádza 10 kilometrov od Trnavy, v povodí riek Váh a Dudváh. Činnosť folklórneho súboru, ktorý sa skladá z tanečnej, speváckej a hudobnej zložky, obnovili v roku 1994.Čerpá námety z rodnej obce, ktoré umelecky stvárňuje v tancoch, spevoch, hudbe, ale aj zvykoslovných pásmach, ukážku z ktorých predviedol komlóšskym divákom.

Počas kultúrneho programu hostitelia nepretržito pripravovali jedlá, výborná vôňa prilákala množstvo ľudí, ktorí radi ochutnali miestne špeciality. Najpopulárnejším jedlom bola tohto roku baranina s kapustou. Komlóšania majú veľmi radi toto jedlo, ktoré je najchutnejšie, ak sa varí vo veľkom množstve. Teraz navarili za veľký kotol. V menších kotlíkoch pripravovali chutný pikantný perkelt z 30 urastených kohútov, ktorý podávali po prvýkrát na gastronomickom dni. Samozrejme, aj teraz ponúkali organizátori chýrnu pečenú komlóšsku klobásu, ktorej vôňa sa šírila do ďalekého okolia. Neoddeliteľnou súčasťou komlóšskeho gastronomického programu sú cestoviny. Aj tieto pripravovali šikovné ženy priamo pred návštevníkmi, ktorí ich mohli ihneď ochutnať. Najväčšiu tradíciu majú miestne kvasienke (parené buchty), v takejto podobe ich zhotovujú vraj len na Komlóši. Veľmi sú obľúbené aj špricke (tyčinky z odpaľovaného cesta), ktoré Komlóšania tiež zdedili po svojich babičkách. Vlani mali veľký úspech domáce halušky (rezance), šikovné komlóšske ženy ich miesili, vaľkali a krájali pred očami hostí.

Okrem domácej gastronómie sa účastníci podujatia mohli kochať aj v komlóšskej slovenskej kultúre. O to sa postarali tanečníci súboru Komlóš, ktorí predniesli šarišské, zemplínske, horehronské a, samozrejme, miestne tance.

Kto sa zúčastnil na 13. gastronomickom dni v Slovenskom Komlóši, určite nezostal hladný. Kto tu nebol, nech príde o rok a ochutná naše dobroty!

M. Melegová Bajczerová a A. Kissová

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Holá pravda

Dopracovať sa k holej... povedzme, pravde, nie je jednoduché. Aspoň nie pri sledovaní najnovšieho maďarského rádia, ktoré vysiela len na internete a nazýva sa „Meztelen FM“, čo by som ja preložil ako Nahota FM. „Počúvaj očami“ - hlása vtipný a výstižný slogan, mne náramne sympatický, pretože presne to je mojím starodávnym snom ako rozhlasového spravodajcu: neraz hovorievam, že keby sme mali obrázky (akože rádio), televíziu by mohli zrušiť. Niečo takéto, obrázkový rozhlas, vymysleli títo maďarskí beťári, s nemalou dávkou erotiky. Veď okrem pravdy tam bude všeličo iné holé. Hoci iba postupne. Dve moderátorky, Miss Babydoll a Cheeky Girl, sú v štúdiu, kde je aj webkamera, zo začiatku oblečené. Moderujú rôzne relácie s erotickým obsahom, minimálne však otvorene sa rozprávajú s telefonujúcimi či komentujúcimi na Facebooku o ich pikantných námetoch. A keď sa to poslucháčom-divákom páči, môžu hodiť jeden „lajk“ a po 500 „lajkoch“ si dievčatá vyzlečú kus odevu. Prvé dni zostali celkom oblečené, ale rádio iba začína, postupne ho určite budú poznať viacerí. Takže sa akiste dožijeme aj nahých moderátoriek. Nech neuvidím more, ak to nie je pravda.

Do mora pravdy sa sem-tam zamúti aj nepravda. Bol tu napríklad prieskum agentúry Tárki o tom, či obyvatelia Maďarska považujú Európsku úniu za dobrú či zlú pre túto krajinu. Vraj sa doterajší trend otočil, už väčšina, 39% si myslí, že EÚ je pre Maďarsko zlé, a iba 32% vidí v únii niečo dobré. Už-už vyšli prvé komentáre, že hľa, revolučná protieurópska politika vlády prináša prvé ovocie. V tom sa však šéf Tárki postavil pred kamery a priznal obrovskú chybu - niečo tam poplietli, čierne vydali za biele, ľavé za pravé, horné za dolné, a že obyvateľstvo tejto krajiny je v prevažnej väčšine naklonené EÚ! A tak môžeme čítať komentáre, že napriek revolučnej antieurópskej politike vlády je to tak, čo by mohlo byť do budúcich volieb aj sľubné...

Sľubovať však môže seriózne iba vláda, lebo má tú moc, aby sľuby aj uskutočnila, pokiaľ možno hneď, ale najneskôr do volieb. Veď učitelia a zdravotníci už majú vyššie platy, nie? Režijné náklady opäť pôjdu na jeseň dole („rezsicsökkentés”), možno sa stihne aj kúpa darčeka pre celý národ vo forme stratových železiarní Dunaferr. A keby bol národ ešte trocha nespokojný, dostane aj cirkus - najnovšie okolo rockovej opery o kráľovi Štefanovi, z ktorého kontroverzný režisér vraj urobil lúzera histórie. Alebo nie. Tu sa pravda nenašla ani po vyše tisíc rokoch.

Osemnásť rokov po svojej smrti dostal v týchto dňoch list od premiéra chlapec, ktorý zomrel ako mesačné batoľa. Predseda vlády ďakuje aj jemu, rovnako ako ďalším státisícom, že prispel k tomu, aby Maďarsko podávalo lepší výkon. Trocha morbídne, len čo je pravda, hoci je jasné, že databáza vládnej strany je chybná.

Alebo aj kráľ býva dakedy nahý...

Ondrej Lukovický vystavuje v Budapešti

Nestáva sa často, že Slovákov uznajú v odborných kruhoch aj s ich koreňmi, ale Ondrejovi Lukovickému sa to podarilo. Svedčí o tom aj jeho individuálna výstava v Galérii Budapešť, vernisáž ktorej sa uskutočnila 5. septembra. Prítomným sa prihovoril riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Gabriel Hushegyi, ktorý pripomenul, že v tvorbe Lukovického vycítil zaujímavý rámec: totiž vzhľadom na jeho identitu je možné badať v jeho dielach jednotnosť a nie uzavretosť, komunikáciu so svojou dobou. Rodák z Békešskej Čaby Lukovický je predstaviteľom povojnového geometrizmu a abstrakcionizmu v maďarskom výtvarnom umení. Po ukončení štúdia na Maďarskej vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti sa usadil v umeleckej kolónii v Senondreji, kde žije a tvorí dodnes. Jeho dielo najviac ovplyvnili konštruktivizmus a suprematizmus zo začiatku minulého storočia, jeho tvorba je konzekventná, inšpiruje sa prostredím veľkomiest. Výstava z diel O. Lukovického s veľavravným názvom New York – Budapest, kurátorom ktorej je Miklós Sulyok, je verejnosti prístupná do 13. októbra.

(ef)

Slovenská a maďarská bohoslužba v Orosláni

Krásne letné ráno vítalo v pôvodnej dedinskej časti mesta Orosláň domácich a zahraničných účastníkov veľkolepej dvojdňovej akcie nazvanej Oroslánske dedinské dní, ktorú po 19. raz organizovali miestna slovenská samospráva, Spolok na ochranu dedinskej kultúry a tradícií a evanjelický cirkevný zbor.

Evanjelický zbor v Orosláni v spolupráci s miestnou slovenskou národnostnou samosprávou usporiadali v nedeľu 25. augusta dvojjazyčnú slovensko-maďarskú bohoslužbu. Aj tohto roku pozvali putovnú slovenskú evanjelickú farárku na dôchodku Alžbetu Nobikovú zo Sarvaša, ktorá prichádza veľmi rada do tohto mesta medzi „svojich“ veriacich. Pani farárka prišla do Orosláňu už v sobotu, aby sa mohla zúčastniť na kultúrnom programe plnom slovenského spevu a tanca. Možno i preto v nedeľu vo svojej kázni zdôraznila spolupatričnosť väčšinového obyvateľstva s miestnou slovenskou menšinou. Obrátila sa na slovenské obyvateľstvo s prosbou, aby nezabúdalo na svoje korene, na svojich predkov.

Na bohoslužbe sa zúčastnili oroslánska evanjelická farárka Etelka Farkašová, poslanci miestnej slovenskej samosprávy, pozvaní hostia z krajiny našich predkov - z družobného mesta Šaľa a miestni veriaci.

Ľudia spievali a modlili sa po slovensky i po maďarsky. Pri odchode z chrámu Božieho sa poďakovali pani farárke za jej službu. Vďaka patrí aj slovenskej samospráve, ktorá umožňuje miestnym veriacim, aby mohli aspoň dvakrát v roku počúvať slovenské bohoslužby.

Alžbeta Szabová

Slávnostná recepcia a koncert pri príležitosti Dňa Ústavy SR v Békešskej Čabe

V hoteli Fiume v Békešskej Čabe sa konala 30. augusta slávnostná recepcia pri príležitosti slovenského štátneho sviatku Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Na pozvanie generálneho konzula Štefana Daňa zavítali do mesta predstavitelia rôznych slovenských inštitúcií, samospráv, škôl a organizácií.

Recepcia sa začala v piatok o 17. hodine, hostí privítal Štefan Daňo. Zvlášť pozdravil poslanca maďarského parlamentu a splnomocnenca vlády Norberta Erdősa, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika, predsedu Celoštátnej rumunskej samosprávy v Maďarsku Trajána Kresztua, viceprimátora Békešskej Čaby Miklósa Hanóa, generálneho konzula Ruskej federácie Sergeja Borozdina a generálneho konzula Rumunska Gregusa Vilnera Ivana. Vo svojom príhovore spomínal na udalosti pred 21 rokmi, konkrétne na to, že Maďarsko uznalo nezávislosť Slovenska medzi prvými. Vzťah týchto dvoch susediacich krajín je čoraz viac prosperujúci, svedčia o tom aj udalosti nedávnej minulosti: tohtoročné stretnutie prezidentov Slovenskej republiky a Maďarska Ivana Gašparoviča a Jánosa Ádera, podpísanie memoranda o vzájomnej spolupráci oboch krajín a dohoda o spolupráci prihraničných samosprávnych orgánov, čím sa vlastne otvára nová kapitola v ekonomickom vývoji oboch krajín. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že maďarská vláda vyčlenila význačnú sumu na rekonštrukciu budov slovenských škôl v Békešskej Čabe a v Novom Meste pod Šiatrom. Generálny konzul zdôraznil, že tohtoročná oslava Ústavy SR sa nesie aj v znamení 1150. výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na územie našich predkov, ktorí majú miesto v komunite európskych štátov. Na ich počesť skomponoval slovenský skladateľ Mirko Krajči hudobné dielo s názvom Posolstvo slova - symfónia pre tenor, bas a orchester, ktoré si všetci prítomní mohli vypočuť po recepcii v Evanjelickom kostole v podaní Štátnej filharmónie Košice, dirigenta Mariána Lejava, sólistov Ľudovíta Ludha a Gustáva Beláčeka.

Odchádzajúci veľvyslanec Slovenskej republiky Peter Weiss vo svojej slávnostnej reči si taktiež spomenul na chvíle prijatia Ústavy SR, keď ešte ako poslanci parlamentu o nej so Štefanom Daňom spoločne hlasovali. Rozprával aj o slovenskom národnostnom školstve v Maďarsku, ktoré sa mu stalo počas jeho pôsobenia srdcovou záležitosťou: zdôraznil, že ho treba revitalizovať. Prítomným povedal aj o svojom prvom stretnutí s Dolnou zemou: „Môj vzťah k tomuto regiónu a tu žijúcim Slovákom sa začal formovať, keď som mal 19 rokov, bolo to v júli, kedy som sa zhodou okolností dostal na jednu svadbu do Slovenského Komlóša. Pamätám si, ako som na priedomí sedel s jedným starým báčikom. Mal 80 rokov a dosť ťažko som rozumel jeho archaickej, ale nesmierne krásnej slovenčine.“ Poďakoval všetkým za funkčnú spoluprácu, pohostinnosť a krásne zážitky. Po slovensky menej rozumejúci hostia mohli jeho slová počúvať v tlmočení nedávno vymenovaného riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriela Hushegyiho. P. Weiss sa pred recepciou v oblastnom dome stretol s predstaviteľmi miestnych Slovákov, kde sa rozlúčil s Dolnou zemou. V septembri na neho čaká ešte niekoľko takýchto stretnutí.

Andrea Kiss

Oslavy štátneho sviatku SR v Budapešti

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti usporiadalo 4. septembra slávnostnú recepciu pri príležitosti Dňa ústavy a Dňa ozbrojených síl Slovenskej republiky. Veľvyslanec SR Peter Weiss s manželkou a pridelenec obrany SR Gejza Videczky s manželkou pozvali na slávnostnú recepciu členov diplomatického zboru, vedúcich zahraničných kultúrnych inštitúcií v Maďarsku, predstaviteľov maďarského politického a spoločenského života a slovenskej komunity v Maďarsku.

Štátne hymny SR a MR aj tentoraz zaspieval Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Po štátnych hymnách sa ujal slova veľvyslanec Peter Weiss, ktorý sa poďakoval účastníkom recepcie, že svojou prítomnosťou poctili túto slávnostnú udalosť. Vo svojom prejave hovoril o vzniku a o novodobej histórii Slovenskej republiky, ako aj o dôležitosti spolupráce Maďarska a Slovenska na všetkých úrovniach života. Nakoniec sa oficiálne rozlúčil s prítomnými, lebo, ako povedal, onedlho sa končí jeho misia v Budapešti. Záverom oficiálnej časti zbor Ozvena zaspieval Staroslovanský otčenáš a oslavy štátneho sviatku SR na pôde veľvyslanectva pokračovali neviazanými rozhovormi medzi hosťami a ochutnávkou slovenských špecialít.

ik

Vacovské nálady 2013

Vo Vacove je už tradíciou, že národnostné samosprávy (grécka, nemecká, rómska, rusínska, slovenská a ukrajinská) usporadúvajú letnú výtvarnú dielňu pod názvom Vacovské nálady.

Na záver tábora sa vždy uskutoční výstava v galérii Osvetového strediska Imricha Madácha.

Výstavu slávnostne otvoril viceprimátor mesta Zoltán Mokánszky.

O dobrú náladu sa postaral Grék Sarantis Mandzurakis, ktorý hral na buzuki.

Na vernisáži hodnotil obrazy a účastníkov predstavil vacovský akademický maliar Árpád Németh.

Tento rok slovenskú národnosť reprezentovali diela Jána Mušta (1934-2012). Vďaka patrí jeho synovi, ktorý nám umožnil vystaviť maľby svojho otca.

Ján Mušto sa narodil v novohradskej obci Lucina. Vysokú školu absolvoval v Jágri, kratší čas pôsobil ako učiteľ, potom sa venoval výlučne výtvarnému umeniu. Podnikol študijnú cestu do Francúzska a Talianska. Vystavoval v Szombathelyi, Nyírbátore, Székesfehérvári, Šalgótarjáne, na Slovensku a v rôznych novohradských lokalitách.

Bol ilustrátorom básnických zbierok Alexandra Kormoša, Márie Fazekašovej, Gregora Papučka, poviedok Michala Hrivnáka, či Oldřicha Kníchala.

Najveľkolepejším dielom Jána Mušta je kompozícia Strom života, ktorá bola roky hlavnou ozdobou zasadacej sály CSSM.

Výstava sa uskutočnila v rámci úspešného letného podujatia Vacovské svetské radovánky.

Mária Menczerová