1 otázka 1 odpoveď
odpovedá Júlia Kucziková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy

- Župná samospráva funguje už v druhom cykle. V novom volebnom systéme budú aj župné samosprávy volené priamo. Nakoľko sa vám podarilo dostať sa do povedomia Slovákov a čo plánujete robiť v nasledujúcom cykle?

- Poznajú nás nielen v župe, ale mám niekedy pocit, že aj zabudli na to, že existujeme. Hovorím to preto, lebo minulý rok pre župné slovenské samosprávy usporiadal peštiansky volený zbor stretnutie, na ktorom som sa dopočula, že každú samosprávu podporuje aj župa, iba nás nie. Samozrejme, okrem diferencovanej a ústrednej podpory.

Hovorí sa, že rok 2014 bude rokom volieb. Viac volieb budú mať iba na Slovensku. Ale samozrejme my, ako poslanci aktívni za našu národnosť si myslím, že by sme sa mali upriamiť na národnostné voľby. Na tie, ktoré v histórii po prvýkrát nás čakajú v apríli. Myslím si, že na aprílové voľby budeme musieť robiť väčšie fóra. Na úrovni Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku ich už niekoľko bolo, ale na lokálnej a regionálnej úrovni budú ešte potrebné. Podľa mňa je dosť príležitostí na to, aby do vypršania termínu registrácie boli títo voliči dobre informovaní.

Čo sa týka neskorších, povedala by som zabehaných komunálnych volieb, myslím si, že by sme mali pokračovať v načatej práci. Naša župná samospráva, ktorá na tejto úrovni pôsobí už druhý cyklus v tejto najväčšej Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe dokážu vyjsť v ústrety Slovákom. Máme trinásť slovenských národnostných samospráv v našej župe a mali by zotrvať aj v budúcom cykle na našej palete národnostnej činnosti. Tým, že sme aj prihraničnou župou, bolo by dobré, keby sme sa ešte viac orientovali na spoluprácu so Slovenskom. Pretože na úrovni dvoch žúp – vyššieho územného celku Košického kraja a našej župy – existuje spolupráca a myslím, že by sme mali byť v budúcnosti viac zainteresovaní na tejto spolupráci. Popri práci, ktorú vykonávame v školstve, aj ja osobne, je málo času na to, aby sme sa hlbšie zaoberali týmito vecami. Ale všetko so všetkým súvisí a v budúcnosti sa nám to hádam podarí.

(ef)

Digitálny analfabetizmus

Ovládanie PC, internetových prehliadačov, odosielanie a prijímanie emailov, komunikácia prostredníctvom chatu, zasielanie správ a fotografií z mobilného telefónu, smartfónu, komunikácia v sociálnych sieťach na internete... Opýtajte sa desaťročného, určite mu nerobí problém ani jedna z vymenovaných úloh. Súčasná doba plná rýchlych zmien si vyžaduje flexibilitu, ktorú prináša práve znalosť týchto technológií. Ibaže znalosť je nevyhnutná nielen pre mladú, ale aj staršiu generáciu.

Už som písala o tejto téme, vtedy z pohľadu toku informácií, teraz by som to prebrala sociologicko-štatisticky.

Jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku je pripravenosť všetkých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií. Podiel digitálne gramotných, teda tých, ktorí majú skúsenosti s ovládaním informačných technológií, síce štatisticky každoročne stúpa, ale zato môžeme vďačiť iba deťom, ktoré nasávajú ovládanie techniky už z materského mlieka.

Preto nevyhnutnou úlohou spoločnosti je zlepšiť pomer „digitálne slabších“ sociálnych prostredí, akými sú stredná a staršia generácia, nízko vzdelaní, dôchodcovia, nízko kvalifikovaní pracujúci, domácnosti s nízkym príjmom, obyvatelia malých obcí a pod. Sú medzi nimi takí, ktorí nikdy nebudú mať predpoklady na to, aby si osvojili tieto poznatky, a zostanú digitálnymi analfabetmi. Na druhej strane zasa existuje vrstva ľudí, ktorí majú v ruke tzv. "sieť", predsa nevedia chytať ryby. Mal by si každý sám uvedomiť, že tieto informačné technológie otvárajú ľuďom úplne nové možnosti, zjednodušujú im prácu, urýchľujú komunikáciu, prinášajú výrazný komfort v každodennom živote. Dnes sa už všetci stretávame s technológiami na každom kroku, digitálna gramotnosť by preto mala byť samozrejmou zručnosťou každého, podobne ako ovládanie cudzieho jazyka.

A tu nejde iba o peniaze, ale o prístup k práci, k spoločnosti, o zodpovedné správanie sa a odovzdanie poznatkov mladej generácii pomocou techniky, teda ide o život a budúcnosť!

(ik)

Fašiangy v budapeštianskej slovenskej škole

Ako tradične, každý stupeň zvlášť a predsa spolu - takto by sme mohli charakterizovať fašiangy v budapeštianskej slovenskej škole. Posledný februárový týždeň sa niesol v znamení karnevalu: začali žiaci nižších ročníkov, pokračovali starší žiaci a zakončili ho škôlkari.

Fašiangovú zábavu pre nižšie ročníky organizovali aj tohto roku štvrtáci. Spolu so svojou triednou učiteľkou Alenou Ivákovou Horváth s nadšením zdobili triedu a chodby, pripravovali dary do tomboly, predávali lístky na tombolu a chystali sa na maškarný ples. Keď prišiel netrpezlivo očakávaný deň, žiaci prichádzali do školy s plnými rukami, lebo si niesli nielen kostýmy, ale aj rôzne dobroty do bufetu. Štvrtáci upravili telocvičňu, kde sa konali súťaže zručnosti. Sem prichádzali žiaci jednotlivých tried pod vedením svojich triednych učiteliek, ktorých hostitelia srdečne privítali. Tradične spoločným tancom odštartovali fašiangovú zábavu. Učiteľka tanca Eva Szilágyiová Šubová nacvičila program so všetkými triedami. Prváci a druháci zatancovali tanec kominárov, tretiaci sa obliekli za Pinokiov a štvrtáci zas predviedli moderný tanec.

V maskách sa potom deti predstavili publiku. Porotu tentoraz tvorili zástupkyňa riaditeľky Kornélia Ráczová, knihovníčka a angličtinárka Katarína Havránová a dvaja žiaci jedenástej triedy Antonella Morongová a Filip Ónodi. Ich úlohou bolo vybrať z každej triedy troch najlepších, ktorí potom na záver zábavy dostali symbolické darčeky. V triedach pobehovali rytieri, vojaci, princezné, upír, havajská tanečnica, mačka, marionetky, ale aj väzeň školy.

Podľa poroty z prvej triedy na prvom mieste skončila lesná víla, z druhej triedy bola najkrajšou maskou piková dáma, z tretej triedy marionetky a zo štvrtej zasa miňon.

Po prehliadke masiek 9-10-členné skupiny pretekali v rôznych súťažiach zručnosti, v kvíze o fašiangových zvykoch, vykladaní puzzle. Na záver nasledovalo vyhlásenie výsledkov a losovanie tomboly.

Žiaci vyšších tried sa zabávali v utorok popoludní. Ako zvyčajne, oni sa už neprezliekli do masiek, ale všetky triedne kolektívy nacvičili spoločný tanec.

Zverenci materskej školy mali karneval celý týždeň: pripravovali masky, piekli šišky, usporiadali pyžamovú party a samozrejme posledný deň bol najlepší, lebo vtedy boli celý deň v maskách.

(ef)

Fašiangový ples v Santove

V podpilíšskej obci Santov je už starým zvykom, že počas fašiangov sa zabávajú a oblečú si masky nielen deti, ale aj ich rodičia. Nebolo tomu inak ani tento rok, keď sa večer 22. februára zišli rôzne masky v aule santovskej základnej školy. Ľudia mali za sebou síce náročný deň, nakoľko sa uskutočnil v obci aj festival na odohnanie zimy, ale na zábavu a spoločne strávený večer si našli čas. Do tanca im hrala kapela Santovská nálada vedená Jozefom Széplakim. Príjmy zo Slovenského fašiangového maškarného plesu tradične putujú na účet nadácie Za santovské školstvo, ktorá pôsobí pri základnej škole. Tá ich potom v priebehu školského roka poukáže na zakúpenie učebných pomôcok a na spoločné podujatia, napríklad na výlety.

(ef)

Sladká nedeľa v Kétšoproni

Keď zorganizujete dobré podujatie, nie je núdza o účastníkov, tak zo strany účinkujúcich, ako aj záujemcov. Vedeli to aj členovia Slovenskej samosprávy v Kétšoproni, keď sa rozhodli usporiadať prvý čajový večierok v dolnozemskej slovenskej obci pred viac ako desiatimi rokmi. Začali to v malom, teda iba s miestnymi vystupujúcimi a postupne sa podujatie rozrástlo na jedno z najobľúbenejších v regióne, na ktoré radi privítajú aj Slovákov z okolitých - i vzdialenejších - obcí. Z roka na rok pribudli aj programy, ale jedno bolo vždy isté: vstupné. Nebrali nikdy peniaze, ale tanier zákuskov, aby sa mohli spoločne porozprávať a vyskúšať nové recepty. Tento rok rozšírili podujatie o ďalší program, a to o súťaž najlepších zákuskov.

Ale nepredbiehajme udalosti. Posledná februárová nedeľa bola mierna, cesty dobré, takže cesta z Budapešti do Kétšoproňu prebehla rýchlo. Na mieste dejiska sme videli prichádzajúcich v kroji s taniermi. Každý sa ponáhľal do kultúrneho domu, ktorý sa napokon naplnil do poslednej stoličky.

Početných prítomných v kultúrnom dome pozdravili predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Na čajovom večierku sa zúčastnila aj riaditeľka miestnej základnej školy a starosta obce Sándor Völgyi. Na podujatí sa vo veľkom počte zúčastňujú Slováci zo širšieho okolia. Predstavitelia slovenských volených zborov a občianskych organizácií prišli tentoraz z Békešskej Čaby, Čabasabady a Telekgerendášu.

„Naposledy sme sa videli pred rokom, keď sme si zaumienili, že náš čajový večierok rozšírime o súťaž v pečení domácich zákuskov a nazvali sme ho Sladkou nedeľou. Dúfam, že táto nedeľa bude pre každého sladká a každý si uvedomí, čo pre nás zanemená to, že sme Slováci. Sme Slováci v Kétšoproni. V dedine, ktorá leží 18 kilometrov od Békešskej Čaby, metropoly dolnozemských Slovákov a všetci by sme mohli povedať, že sme Čabänia, hlavne staršia generácia, lebo my sme sa narodili ešte v Békešskej Čabe, vtedy ešte dedina neexistovala. Na toto by sme mali byť pyšní a nezabudnúť na materinský jazyk, lebo toto je náš sexepíl,“ povedala vo svojom úvodnom prejave predsedníčka organizátorskej samosprávy. E. Rybová ešte dodala, že zachovanie slovenčiny môže byť dôležité nielen pre staršiu, ale aj pre mladšiu generáciu, ktorá sa môže lepšie uplatniť v živote. Poďakovala sa jedinému podporovateľovi, Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku a odovzdala aj pozdrav predsedu CSSM Jána Fuzika, ktorý kvôli pracovnej zaneprázdnenosti sa nemohol zúčastniť na podujatí, ale poslal nielen svoj vrelý pozdrav, ale aj propagačný materiál k voľbám a formuláre na prihlásenie sa do zoznamu slovenských voličov.

K úvodným slovám sa pridal aj Š. Daňo, ktorý sa potešil veľkému počtu účastníkov a prízvukoval dôležitosť zachovania slovenského jazyka v každodennej komunikácii rodín.

V kultúrnom programe vystúpili žiaci miestnej základnej školy, predstavili sa všetky vekové kategórie. Každá trieda v inom, ale prevládal tanec a spev. Členovia krúžku ľudového tanca predviedli slovenské detské hry, tance z Nitry a novohradské karičky. V programe citarovej skupiny Rosička si prítomní vypočuli ľudové piesne zo Slovenska. Spevácky súbor Horenka, ktorý založili pred dvanástimi rokmi, úspešne pokračuje v tradícii zachovávať a odovzdávať ľudové piesne mladšej generácii. Minulý rok vyhrali na konkurze Ministerstva ľudských zdrojov peniaze na zhotovenie krojov, príspevok však doplnili jednak vlastnou čiastkou a prispel aj slovenský volený zbor. Svoj nový kroj, ktorý zhotovili v Békešskej Čabe pre kétšopronských spevákov a citaristov, predviedli prvýkrát práve na čajovom popoludní.

Po prvej časti kultúrneho programu nasledovalo ochutnávanie zákuskov, z ktorého vybrala svoju časť aj pisateľka týchto riadkov, nakoľko bola členkou poroty v zložení: predseda Slovenskej samosprávy Matej Kešjár a predsedníčka spolku Lipa Monika Szelényiová. Ochutnali sme vyše 25 druhov zákuskov pripravených podľa tradičných i „moderných“ receptov. Jeden bol lepší ako druhý, ale napokon sme museli vyhlásiť výhercov. Zvíťazila Renáta Tóthová, ktorá napriek svojmu mladému veku upiekla výborný koláčik, druhá bola Mária Kružicová a tretiu cenu získala Edita Petrovská. Hoci ocenenia boli iba tri, všetky účastníčky dostali do daru varechu, aby mali čím miesiť sladké krémy a podľa potreby aj cesto o rok, na nasledujúcej súťaži. O ťažkej práci poroty referovala M. Szelényiová, ktorá nie je veľkou zástankyňou sladkostí, ale ochutnala všetky vzorky koláčov. Kým porota ochutnávala, v aule kultúrneho domu sa okolo stola nahromadili účastníci, aby ochutnali výborné koláčiky.

Do kultúrneho programu organizátori tradične pozývajú aj nejaký súbor z inej obce. Tohto roku to bol budapeštiansky slovenský folklórny spolok Lipa, ktorý predviedol niekoľko choreografií zo svojho bohatého repertoáru. Kétšopronské publikum privítali békešskými tancami a potom prešli skoro všetky Slovákmi obývané regióny a na záver zatancovali aj svoj najnovší tanec: abovský. Ich úspech bol obrovský, podobne aj kapely Kóborzengő pod vedením Kláry Erdélyiovej. Posledným bodom, ako vždy, bola tombola a potom už nasledovala cesta domov v nádeji, že sa o rok znovu uvidíme v Kétšoproni.

Eva Fábiánová

Marcová omša s Tardošanmi

„Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo k jednému bude lipnúť a druhým pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo, a telo viac ako odev?,“ to boli slová evanjelia podľa Matúša v prvú marcovú nedeľu, ktoré prečítal v Kostole sv. Jozefa na námestí M. Horvátha v Budapešti vdp. Attila Kónya.

Prvá nedeľa v marci už tradične patrí Tardošanom. Na pozvanie slovenského zboru VIII. obvodu prichádzajú do Budapešti vypočuť si slovo Božie v jazyku svojich predkov. Nebolo tomu inak ani tento rok, keď zavítali do Budapešti s táckami naloženými chutnými zákuskami a lační po Božom slove. Spolu s nimi prišli aj predsedníčka Slovenskej samosprávy v Tardoši Veronika Árendášová a bývalá učiteľka slovenčiny Anna Crnečká.

Na svätej omši sa v peknom počte zúčastnili aj veriaci z Budapešti. Vypočuli si čítanie v podaní Ildiky Klauszovej Fúzikovej a sledovali omšu, na ktorej miništrovala Beáta Erdeiová a na organe hral Michal Tóth z Čemeru.

A. Kónya sa vo svojej kázni zameral na evanjelium s tým, že ho doplnil o porekadlo: Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže. Ustráchaní a úzkostliví ľudia sa zdajú byť uväznení v budúcnosti. V očakávaní neznámeho nebezpečenstva cítia nepokoj, úzkosť, obavy. Často sú to svedomití ľudia, ktorí však trpia veľkými úzkosťami. Obávajú sa, aby nezhrešili, neurobili niečo zlé alebo nedokonalé. Spomenul aj príhodu Araba vo vojnovej zóne, ktorý všetko zveril na Alaha. Ako povedal A. Kónya, „pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše,“ povedal.

Po svätej omši si veriaci pozreli stánok s výrobkami dielne pre duševne chorých z Biatorbágyu, ktorý bol umiestnený v aule kostola, a potom sa vybrali na agapé, kde sa v priateľskom kruhu porozprávali.

(ef)

Delegácia expertov rokovala o školstve

V dňoch 19. a 20. februára sa zúčastnila delegácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, pod vedením vedúcej Sekcie medzinárodnej spolupráce Kataríny Čamborovej na dvojdňovom pracovnom stretnutí v Budapešti. Prvý deň navštívili budapeštiansku slovenskú školu a na druhý deň zavítali do sídla nášho najvyššieho voleného zboru. Na oficiálnom stretnutí sa hovorilo o aktuálnych otázkach slovenského národnostného školstva v Maďarsku a o situácii vyslaných učiteľov zo Slovenska. Okrem predsedu CSSM sa na rokovaní zúčastnili aj slovenskí a maďarskí experti z oblasti školstva a vzdelávania.

Ako nás informovala riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Marloková Szabová, experti zo Slovenska počas svojej návštevy priniesli do školy učebnice a prerokovali žiadosti inštitúcie o nových učiteľov. „Veľmi sme sa potešili, keď nás vyhľadali, lebo sme dostali knižné dary, učebnice vo viacerých exemplároch. Sú to šlabikáre, pracovné zošity pre deti a iné darčeky. Na prvom stupni ich používame ako pomocné učebnice už dlhé roky, ale čím ďalej, tým ťažšie si ich dokážeme zaobstarať zo Slovenska. Dostali sme aj z metodického hľadiska osožné a pestré učebnice nielen pre malé deti, ale aj pre gymnazistov,“ uviedla pre Ľudové noviny riaditeľka budapeštianskej školy. Ako povedala, škola môže objednať knihy iba z listiny, na ktorej sú schválené národnostné učebnice, ale tieto zo Slovenska na tomto zozname nie sú, no prispievajú k tomu, aby sa úroveň vyučovania zvýšila. Okrem knižných darov s predstaviteľmi slovenského ministerstva školstva si spresnili svoju nedávno podanú žiadosť na vyslanie hosťujúceho učiteľa na odbor fyzika-výpočtová technika a o suplovanie učiteľky na nižšom stupni, kým ona bude na materskej dovolenke.

Predseda CSSM Ján Fuzik pre náš týždenník uviedol, že na rokovaní v sídle CSSM sa zúčastnili aj predstavitelia maďarskej štátnej sociálnej poisťovne a Ministerstva ľudských zdrojov. „Je to akútny problém, týkajúci sa hosťujúcich učiteľov, pôsobiacich výlučne v takých školách, ktoré prevádzkuje CSSM. Pred dvoma rokmi vznikol problém v súvislosti s istou učiteľkou zo Sarvaša, aby sme my platili odvody do sociálnej poisťovne v SR, ktoré sa platili maďarskej poisťovni,“ povedal J. Fuzik. Odborníčky sa zhodli v tom, že do pripravovaného medzirezortného pracovného plánu, ktorý by sa mal onedlho podpísať, sa táto problematika presne zahrnie a budú s týmito okolnosťami presne oboznámení aj učitelia, ktorí sa prihlásia do konkurzov na post vyslaných učiteľov.

(ef)

Dobročinný bál nadácie Za deti novomestskej slovenskej školy

Nadácia Za deti novomestskej slovenskej školy dňa 15. februára 2014 usporiadala svoj tradičný dobročinný bál. Miestom zábavy bola sviatočne vyzdobená školská jedáleň, v ktorej sa vo večerných hodinách zišlo viac ako 200 hostí.

Medzi hosťami bálu bol aj Ján Fuzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorá spravuje školu od roku 2007. Početným prítomným sa však neprihovoril len on. V mene Nového Mesta pod Šiatrom, ktoré komplex vlastní, sa k pozdravu pripojil aj primátor mesta Péter Szamosvölgyi. Predsedníčka kuratória nadácie Za deti Júlia Kucziková osobitne pozdravila riaditeľku verejnoprospešnej spoločnosti Legatum Katarínu Király, riaditeľku Slovenského osvetového centra Eriku Zemenovú Palečkovú, ako aj predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy Annu Bacskaiovú. Medzi hosťami sedeli aj národnostní poslanci zo zemplínskej časti Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy. No väčšinu prítomných tvorili rodičia a ich priatelia, bývalí žiaci školy a ich známi, učiteľský zbor a ďalší priaznivci nadácie. Táto občianska organizácia vznikla v roku 1997 a jej cieľmi je: zabezpečenie rovnakých šancí pre každého žiaka školy, príprava na vedomostné súťaže a finančné zabezpečenie súťaží, finančná podpora jazykovej skúšky pre žiakov 7. - 8. roč., pomoc pri doučovaní, menovitá podpora žiakom zo sociálne znevýhodnených vrstiev, podpora pri zaobstarávaní učebných prostriedkov napomáhajúcich výchovno-vzdelávaciemu procesu, menovitá podpora organizovania táborov a výletov, podpora krúžkov, ako aj podpora každodennej telesnej výchovy, rôznych foriem športovej činnosti a organizácia športových táborov.

Na úvod večera vystúpili tanečníci školského súboru Zemplínčatá pod vedením choreografa Csabu Horvátha. Potom zazneli slovenské ľudové piesne v popovom rytme v podaní členov speváckeho zboru Harličky, ktorý viedla hosťujúca učiteľka Dagmar Kötelešová. Publikum ich vystúpenie odmenilo obrovským potleskom, a pri posledných taktoch piesní sa k nim aj pridalo. Na pódiu nechýbala ani rocková kapela Danger Close, ktorá už tretí rok na ples prichádza uspokojiť priaznivcov tvrdšieho žánru. V päťčlennej skupine hrajú dvaja bývalí žiaci školy.

Po úspešnom kultúrnom úvode nasledovala večera, ktorej chod tvorili kuracie prsia s ananásom a syrom, vyprážané rebierko, zemiaky s petržlenovou vňaťou, dusená ryža s hráškom a kapustový šalát. Podávali ho študenti odboru cestovného ruchu miestneho gymnázia, bývalí žiaci školy, ktorí takto majú možnosť pokračovať v štúdiu slovenského jazyka, ktorý je popri nemčine jedným z cieľových vyučovacích jazykov.

Tanečná zábava s kapelou Kerekeshake potom trvala až do polnoci, keď spontánnu zábavu hostí prerušilo hodinové losovanie tomboly. Dôvodom dlhého losovania bolo množstvo cien, ktoré sponzorovali miestni podnikatelia, firmy a ľudia s citom pre charitu. Nielen tým, ale aj všetkým dobrovoľníkom, ktorí aktívne pomáhali pri príprave plesu vyjadrujeme vrúcne poďakovanie. Zároveň vyzývame čitateľov, aby podporili našu nadáciu aj príspevkom jedného percenta z ich dane! Naše daňové číslo je 18425312-1-05.

-jk-

Odišiel básnik Michal Blaško

Skvelým perom požehnaný básnik Štefan Žáry toho času napísal, že aj básnik je iba človek, „aj naňho čaká roztvorená zem.“ Žiaľ, potvrdil to najnovšie aj prípad nášho sarvašského básnika, ktorý od roku 2009 býval v Tokaji. Básnik Michal Blaško 25. februára 2014, v 73. roku svojho života, po dlhodobej ťažkej chorobe odišiel od nás - do večnosti.

Michal Blaško sa narodil r. 1941 v Sarvaši, v slovenskej evanjelickej rodine. Základnú a strednú školu ukončil vo svojom rodnom meste. V roku 1963 skončil v Budapešti štúdium ekonómie a v roku 1968 aj učiteľstva. Potom sa stal úradníkom v Békešskej Čabe. Po roku sa presťahoval do Tokaja, kde 30 rokov pôsobil ako učiteľ, z toho 20 rokov bol aj knihovníkom. Ako dôchodca sa vrátil do svojho rodiska, žil v Kardoši pod Sarvašom, ale v roku 2009 ho osud zase vrátil do Tokaja.

Svoju slovenskú identitu skalopevne potvrdil vo svojich básňach Kto som ja? a Ľem Slovák som. Aj keď mu život nedožičil učiť sa v slovenských školách, predsa sa stal pevcom a kronikárom svojho národa. Básne začal písať už v piatej triede základnej školy. Písal dvojjazyčne, a svoje slovenské básne písal v miestnom nárečí. Snažil sa pozdvihnúť na básnickú, spisovnú úroveň krásnu sarvašskú slovenčinu. Tvoril tradičné viazané verše, ale aj prekvapujúce kaligramy, a žongloval so slovami na rôzne spôsoby. Zbieral a knižne zachoval aj rôzne druhy ľudovej slovesnosti (anekdoty, piesne a pod.). Jeho knižky sú ilustrované kresbami, maľbami, linorytmi, ktoré mu darovali jeho známi umelci a priatelia (Ruzicskay, Andrusko, Tenkács,...), a vlastnými fotografiami. Aj v jeho maďarských textoch sa miestami objaví slovenské slovíčko, veršík, sloha, ba občas aj celá báseň, vykľuje sa jeho slovenské Ja.

Akákoľvek práca sa mu v živote dostala, vykonával ju svedomite, čím si vyslúžil uznanie a vyznamenania. Posledné z nich bolo v roku 2013, keď pri 50. výročí ukončenia štúdia na Ekonomickej univerzite v Budapešti získal zlatý diplom. Bolo to zaslúžené a skvelé ohodnotenie jeho celoživotnej svedomitej práce. Žiaľ, choroba si nevyberá. On už vtedy bol vážne chorý. A práve teraz, prvého marca, keď sa rodia tieto riadky, jeho odprevádzajú na tokajský cintorín: dcéra Katka, sesternica Anka a ďalší príbuzní, priatelia a dobrí ľudia, na posledný odpočinok.

Miško bol aj úprimným a verným priateľom. Vraví sa, že naozaj zomiera len ten, na koho sa už nikto nepamätá. Miško nám tu nechal 8 kníh, v nich nám on žije a bude žiť aj ďalej. Česť jeho pamiatke.

Gregor Papuček

Slová do večnosti

Ťažko nám je na duši,
veru ťažko,
že si odišiel od nás,
Miško Blaško.

Kardošania, aj mnohí
Tvoji známi
spomínajú na Teba
spolu s nami.

Smúti za Tebou Sarvaš,
Malý Senec,
aj ten, čo Ti tu zo slov
pletie veniec.
Aj ten tokajský veľký
sprievod ľudí,
v ktorých Tvoj náhly odchod
smútok budí.

Anekdoty, pesničky,
múdre slová
čiperne si pozbieral
svojim znova.

Chránil si lesk sarvašskej
slovenčiny,
písomne si poháňal
naše mlyny.

Odišiel si, už si tam,
priateľ drahý,
nemárnil si zbytočne
svoje snahy.

Nechal si nám osem kníh,
mannu z neba.
Tvoju dušu máme v nich,
čiže: Teba.

Za to všetko vďaku a
hold Ti vzdáme,
a česť Tvojej pamiatke
zachováme.

Páračky v Níži a v Číve

Perina plná prachového peria bola oddávna súčasťou života človeka a každé dievča bolo rado, pokiaľ sa mohlo pochváliť svojím budúcim venom, ktoré obsahovalo perinu. Napárať perie do veľkej periny však nebolo jednoduchou a rýchlou záležitosťou. Hospodárka po celé leto pracovito zbierala a ukladala každé pierko a usilovne šklbala či ošklbávala husi, aby mala na jesenné páračky dostatok peria. Keď sa skončila práca na poli a nastali dlhšie jesenné večery, znášala sa vždy časť uchovaného peria z komory alebo povaly do izby, kde sa zišli ženy a dievky, či už v príbuzenskom vzťahu, alebo susedky. Do izby priniesli perie v hrnci a na stôl ho rozprestreli len toľko, koľko mohli za večer zvládnuť. Ženy a dospievajúce dievčatá z obce, spravidla susedky a príbuzné, sa v zimnom období a cez fašiangy schádzali v jednej domácnosti, kde párali perie domácej gazdinej do chystanej výbavy pre dcéru, alebo pred krstinami. Po dokončení páračiek v jednom dome prichádzali na pozvanie do ďalšieho domu.

Tento pekný zvyk oživili koncom februára v Níži a v Číve.

V novohradskej obci usporiadal páračky Klub dôchodcov Jasienky, ktorý sa vo svojej činnosti zameriava hlavne na zachovávanie tradícií. Počas páračiek nechýbali ani tradičné piesne, ktoré voľakedy ženy spievali počas tejto práce. Na konci, tiež tradične, podávali varenú kukuricu s makom a si aj zatancovali, veď bola fašiangová sezóna. Ako nás informovala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Níži Zuzana Kučerová, členky klubu dôchodcov na týchto pravidelných klubových stretnutiach vyšívajú, pletú a háčkujú a pripravujú aj remeselnícke dielne k Veľkej noci.

V podpilíšskom Číve bolo 26. februára rušno v Obecnom múzeu, kde miestna pobočka ZSM pripravila páračky. „Keďže bolo málo husí v dedine, nemali sme ani veľa peria, o to lepšia však bola nálada,“ povedala pre Ľudové noviny Mária Nagyová. Ženy si našli okrem párania peria aj inú prácu: čistili orechy a spievali fašiangové piesne. Aby im robota išla rýchlejšie, rozprávali si staré historky zo života obce a dobre sa zabávali. Nechýbalo ani dobré občerstvenie: okrem varenej kukurice podávali šišky, teplý čaj a varené víno.

(ef)

Pred detskou divadelnou prehliadkou Deti deťom

Je už dlhoročným zvykom, že niekoľko mesiacov pred termínom detskej divadelnej prehliadky Deti deťom sa v Budapešti stretnú vedúce školských dramatických súborov, aby s odborníčkami z oblasti detského divadla - v posledných rokoch je to predovšetkým zrejme už všetkým dobre známa metodička detského divadla, bývalá dlhoročná pracovníčka Národného osvetového centra v Bratislave Elena Bakošová - prerokovali, analyzovali, do podrobností predebatovali už vybrané alebo plánované, či len vysnívané - a zatiaľ nekonkretizované - rozprávky, hotové divadelné texty či nápady, s ktorými sa chystajú na vrcholové stretnutie slovenského detského divadelníctva v Maďarsku. Prehliadka detskej dramatickej tvorivosti sa v tomto roku opäť vráti do Sarvaša.17. mája sa v divadelnej sále tunajšej kultúrnej inštitúcie Cervinus Teátrum zídu žiaci jednak s novými predstaveniami, ale, ako to býva dlhé roky zvykom, aj s predstaveniami z divadelných táborov. K deťom, bývajúcim v dolnozemskom mestečku - potenciálnym divákom - sa tak pridá kopa chlapcov a dievčat, ktorí na javisku vyrozprávajú príbehy z dávnej i nedávnej minulosti, príbehy zo sveta fantázie, alebo aj zo súčasnosti - veď vybraté texty si neraz zoberú na mušku i neduhy dnešnej doby.

V sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa 21.-22. februára zišli učiteľky z Budapešti Miroslava Kovácsová, Marta Tuléziová Ondrejová, zo Sarvaša Mária Mravíková, Margita Kmotriczová, zo Slovenského Komlóša Anna Ondrejová a z Kétšoproňu Erika Tóthová, Aneta Petrovszká, teda zo škôl, ktoré sú na poli slovenského detského divadelníctva prítomné už dlhé roky. Rozprávali, komentovali, radili, pýtali sa, odpovedali, čítali, zaznamenávali. Budapešť chystá predstavenie o priateľstve, nespokojnosti a nenásytnosti. V Sarvaši pripravujú tento rok (zase) dve predstavenia - jednu rozprávku a jedno viac-menej autorské predstavenie, vypovedajúce skôr o problémoch dneška. Slovenský Komlóš sa pustil do vtipnej rozprávky, Kétšoproň sa obrátil smerom k pohybovému divadlu. Samozrejme, aj v tomto prípade platí Zmena programu vyhradená. K vymenovaným školám sa v Sarvaši pridá ešte súbor z Nového Mesta pod Šiatrom a možno - je nádej - ešte z jednej školy, ktorej meno teraz neprezradíme. Nuž, a ak k týmto predstaveniam prirátame ešte tri z minuloročných divadelných táborov - Dokážem to, Nefunguje a Soľ nad zlato, myslím, že v máji v Sarvaši sa naozaj máme na čo tešiť.

(do)

Šalátová sezóna sa začína!

Zima sa pomaly blíži ku koncu. S príchodom jari sa cítime unavení a chýba nám energia.

Všetci potrebujeme na jar zvýšený prísun vitamínov. Snažíme sa podávať deťom každý deň zdravé a čerstvé vitamíny v podobe ovocia a zeleniny.

Školopovinným deťom je vhodné pribaliť dajaké ovocie alebo zeleninu k desiatej aj k olovrantu. Oplatí sa zvyknúť si podávať tieto dary prírody aj ako prílohu k jedlám. Preto sa deti Slovenskej základnej školy v Sarvaši rozhodli vyrobiť zeleninové šaláty a čerstvé ovocné šaláty vlastnými rukami.

Dôležitým vitamínom na posilnenie imunity je vitamín C, ktorý sa nachádza vo veľkom množstve práve v čerstvom ovocí a v zelenine. Žiaci 3. C a 3. A triedy Slovenskej základnej školy v Sarvaši spolu s učiteľkami chceli urobiť niečo preto, aby si posilnili svoju imunitu. 25. februára 2014 si deti namiešali vitamínovú bombu - ovocný šalát. 20 detí použilonasledujúce ingrediencie:2 banány, 3 hrušky, 3 kivi, 15 jabĺk, 5 mandarínok, 5 veľkých lyžíc medu. Ovocie deti umyli, očistili a nakrájali na malé kúsky. Potom všetko vložili do stredne veľkej misky a dôkladne premiešali. Deti mali z takto vlastnoručne vyrobeného vitamínového šalátu obrovskú radosť. Avšak iskierky im v očiach žiarili najmä vtedy, keď s chuťou jedli to, čo ich šikovné ruky vytvorili.

Na zdravie!

Alena Červeňanská

Medzinárodný veľtrh a výstava Cestovanie 2014

V areáli výstaviska Hungexpo v Budapešti sa konal od 27. februára do 2. marca 37. ročník medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu a výstava Cestovanie 2014, kde sa medzi stovkami vystavovateľov prezentovalo aj Slovensko.

 V tomto roku bolo čestným zahraničným hosťom veľtrhu Tunisko, z domácich destinácií to bolo mesto Päťkostolie a región Matyóföld. Paralelne s veľtrhom bola prehliadka obytných prívesov Karavan salón, prehliadka bicyklov Bringaexpo a pätnásť afrických štátov sa prezentovalo na Afrika Expo.

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) v prvý deň konania výstavy usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej informovala o novinkách v oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Prítomných v mene organizátorov privítala zástupkyňa SACR v Budapešti Soňa Jelínková. Zdôraznila, že na Slovensku sú vítaní maďarskí hostia, v tomto roku, v porovnaní s predošlým, zaznamenali 24 percentný nárast ich počtu. Informovala o najvýznamnejších podujatiach, ktoré čakajú na návštevníkov v tomto roku, napríklad Folklórny festival vo Východnej, Bratislavské jazzové dni, Medzinárodný maratón mieru v Košiciach a Bratislavské korunovačné slávnosti. „Zdá sa, že sme zažehnali krízu, ktorá už nezasiahne náš cestovný ruch. Čísla sa zvyšujú,“ zhodnotila situáciu S. Jelínková.

Na tlačovej konferencii sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko, ktorý vyjadril radosť, že sa môžu opäť zúčastniť na veľtrhu. „Pre nás je veľmi dôležitý tento veľtrh, Maďarsko tradične patrí medzi našich významných partnerov z hľadiska návštevnosti. Maďari sú v prvej päťke krajín, z ktorých k nám prichádza najviac turistov,“ povedal F. Palko. „Cestovný ruch a vôbec turizmus je platformou na vytváranie dobrých priateľských vzťahov a som rád, že v oblasti turizmu si Slováci a Maďari veľmi dobre rozumejú.“ Ďalej prítomných informoval, že slovenský cestovný ruch prežíva pozitívne obdobie, o čom svedčí fakt, že za prvých deväť mesiacov minulého roka Slovensko navštívilo toľko turistov, ako za celý predminulý rok: vyše 60 tisíc. Ďalej pripomenul udalosti v rámci Vyšehradskej štvorky: začiatkom februára bol podpísaný v Budapešti protokol o marketingovej spolupráci krajín V4 na vzdialených trhoch a v júni Slovensko preberie ročné predsedníctvo v tomto zoskupení od Maďarska. „Bude to veľmi ťažké, ale som presvedčený, že dokážeme pokračovať v tej kvalite, v ktorej ste začali vy,“ dodal. Pri príležitosti prevzatia predsedníctva sa uskutoční 2. októbra Medzinárodná konferencia cestovného ruchu, na ktorú pozval všetkých prítomných.

Po F. Palkovi sa ujala slova vedúca Oblastnej organizácie cestovného ruchu v regióne Vysoké Tatry Lenka Maťašovská, ktorá lákala prítomných na návštevu najvyššieho pohoria na Slovensku. Ako uviedla, Vysoké Tatry sa zaraďujú k celoročným destináciám, v zimnom období tu fungujú zmodernizované lyžiarske strediská, počas letnej sezóny návštevníkov priťahuje turistika a vysokohorská turistika, zrekonštruované cyklotrasy, medziobdobí sa tu konajú rôzne kongresy a školenia. Ďalej sa tu nachádzajú klimatické kúpele, kam sa ľudia chodia liečiť. Návštevníkom je k dispozícii komfortné ubytovanie, od malých penziónov až po päťhviezdičkové hotely, ktoré splnia požiadavky náročných klientov. Vyzdvihla, že aj v Tatrách prešiel cestovný ruch niekoľkými zmenami, jednou z nich je, že sa objavili tzv. tematicky ladené pobytové balíky, ktoré zahŕňajú komplexné služby. Od letnej sezóny nastane ďalšia zmena vo vydávaní regionálnej karty TATRY CARD, ktorá ponúka zľavy až do výšky 50 percent na rôzne služby a atrakcie. Od júna ju získa každý hosť, ktorý je ubytovaný aspoň na jednu noc vo Vysokých Tatrách. L. Maťašovská pripomenula výbornú slovenskú gastronómiu, ktorá je taktiež lákadlom a upriamila pozornosť na rôzne programy v Tatrách, akými sú Karneval na Štrbskom Plese, Medvedie dni, či medzinárodná súťaž silných mužov Strongman.

Návštevníci veľtrhu okrem oblasti Vysokých Tatier mohli spoznať aj ďalšie regióny a mestá Slovenska, zastúpené boli Bratislava a okolie, Košice, Spišská Nová Ves, Skalica, Rožňava, Lučenec a ďalšie obľúbené destinácie v rámci celej krajiny.

Andrea Kiss

Bicentenárium Miklósa Ybla
Palác Hlavnej colnej správy

Neorenesančnú budovu Paláca Hlavnej colnej správy (Fővám Palota) pri moste Slobody (Františka Jozefa) na peštianskom brehu Dunaja odovzdali verejnosti 1. mája 1874. Až po druhú svetovú vojnu fungovala ako dôležitá colnica. Vďaka svojim masívnym múrom a polohe ju počas vojny využili ako pevnosť tak nemeckí ako aj sovietski vojaci a bola vážne poškodená. Jej rekonštrukcia sa po svetovej vojne zdala byť beznádejná, v roku 1948 sa však zrodilo rozhodnutie, že v nej bude Maďarská univerzita ekonomických vied a musí sa zrekonštruovať. Vysokoškolská ustanovizeň sa do budovy nasťahovala v akademickom roku 1950/51. V roku 1953 v nej vybudovali výťahy, v roku 1957 laboratórium, v roku 1963 zase počítačové centrum.

Posledné rekonštrukčné práce na budove prebehli v rokoch 1989-90, kedy vo veľkej miere modernizovali budovu a opätovne realizovali veľkú časť pôvodného architektonického návrhu. V súčasnosti v nej sídli Univerzita Corvinus.

Sprac. zp

Slovenský bál v Slovenskom Komlóši

S príchodom očakávanej jari sa uzatvára plesová sezóna. Jeden z posledných tohtoročných slovenských bálov usporiadali v Slovenskom Komlóši 1. marca, v priestoroch miestnej slovenskej základnej školy. Organizátormi celovečerného programu boli Organizácia komlóšskych Slovákov, Slovenská národnostná samospráva a Slovenské regionálne kultúrne centrum v Slovenskom Komlóši.

Na zábavu prišli okrem Komlóšanov aj hostia z okolitých obcí, zišlo sa tu vyše tristo ľudí, aby sa tancom a spevom rozlúčili so zimou. Prítomných pozdravila Marianna Melegová Bajczerová, na bál zavítali aj generálny konzul SR Štefan Daňo, primátorka mesta Dr. Rita Garayová, i podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman.

Atmosféru navodilo vystúpenie členov folklórneho súboru Komlóš, ktorí prezentovali pestrý program. Divákom predviedli i šarišské, zemplínske a komlóšske tance, vrcholom bol obľúbený marš. Po chutnej večeri sa začala tanečná zábava trvajúca až do úsvitu, do tanca hrala skupina Con Moto Quartett.

Andrea Kiss