Monitor ● Zo slovenskej tlače

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Minister kultúry Marek Maďarič:

Kritika jazykovej novely je založená na absurdnej lži

15. júla 2009 - (sita)

Minister kultúry Marek Maďarič dnes opätovne odmietol akúkoľvek kritiku novely zákona o štátnom jazyku. „Kritika je založená na absurdných lžiach... Je naozaj neuveriteľné, že namiesto toho, aby sa privítalo, že tento zákon aj rozširuje možnosť používania menšinových a cudzích jazykov, tak sa to stavia do úplne klamlivej a falošnej polohy. Takže takéto aktivity sú len veľmi neférovou politikou,“ vyhlásil v reakcii na protesty politikov z Maďarska, zo Strany maďarskej koalície a menšinových mimovládnych organizácií. Tie dnes vyzvali prezidenta, aby novelu nepodpísal. Novela podľa ministra, ktorý ju predkladal, nikoho netrestá ani nemôže trestať za používanie jazyka menšín. „Je to o práve dostávať informácie na území Slovenska v štátnom jazyku,“ zdôraznil. Jazykový zákon je poriadku, v Európe sú aj prísnejšie. Novela nezmenila podstatu doterajšieho zákona, prijatého vládou Vladimíra Mečiara v roku 1995 a novelizovaného koalíciou Mikuláša Dzurindu o štyri roky neskôr, tvrdí Maďarič. SMK odkázal, že mala jazykový zákon zmeniť, keď bola vo vláde. Jazyková novela naštrbila vzťahy s Maďarskom, ktoré zrušilo plánovanú cestu premiéra Roberta Fica do Budapešti a obrátilo sa na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Dnes sa na jeho kritike, s ktorou oboznámia ďalšie medzinárodné inštitúcie, zhodli maďarské parlamentné strany. O novele bude v piatok v Budapešti rokovať zmiešaná komisia slovenských a maďarských expertov pre menšiny. Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, ktorý združuje 50 maďarských organizácií, podporujúcich maďarské menšinové vzdelávanie a kultúru, dnes požiadal prezidenta Ivana Gašparoviča, aby novelu nepodpísal. Majú k nej viacero zásadných výhrad. Už zdôvodnenie zákona, podľa ktorého si novelu vyžiadala nevyhovujúca situácia v používaní slovenského jazyka vo verejnom styku, nezodpovedá realite, tvrdia.

Maďarské strany vyzvali Slovensko, aby stiahlo jazykový zákon

15. júla 2009 - (tasr)

Novelu slovenského zákona o štátnom jazyku, ktorú 30. júna schválila Národná rada SR, označili účastníci dnešných konzultácií štyroch maďarských parlamentných strán v Budapešti za porušenie ľudských práv posvätené poslancami. Vyplýva to z návrhu spoločného vyhlásenia Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Fideszu - Maďarského občianskeho zväzu, Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), na ktorom sa dnes dohodli účastníci stretnutia a mali by ho podpísať v nasledujúcich dňoch. Maďarské parlamentné strany sa podľa dokumentu obracajú na slovenské politické strany zastúpené v zákonodarnom zbore s výzvou, aby stiahli údajne diskriminačné články zákona, pretože sú v rozpore s právami menšín v Európe, duchom Európskej únie, ako aj jestvujúcimi dohodami o ľudských právach a zdravým rozumom. Navyše vyzývajú slovenské politické strany, aby za aktívnej účasti predstaviteľov národnostných a etnických menšín iniciovali rokovania o úprave používania jazyka, ktorá by bola akceptovateľná pre menšiny a kompatibilná s európskymi hodnotami. Slovenský zákon o štátnom jazyku, ktorý bezpríkladným spôsobom sankcionuje príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, považujú autori vyhlásenia za nezlučiteľný s bilaterálnou základnou zmluvou, ako aj inými medzinárodnými dohodami. „Zákon namiesto toho, aby posilňoval rovnosť medzi používateľmi jazykov, navyše zaťažuje osoby, využívajúce menšinový jazyk a hrozí im sankciami,” konštatuje sa v návrhu vyhlásenia, podľa ktorého zákon obmedzuje používanie jazyka na ideologickom základe. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová bude aj na medzinárodných fórach v najbližších týždňoch konzultovať a podnikať kroky v záujme stiahnutia údajne diskriminačných článkov novely slovenského jazykového zákona. Politička o tom informovala po dnešnom stretnutí s predstaviteľmi štyroch maďarských parlamentných strán v Budapešti, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca Strany maďarskej koalície. Podľa jej slov vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) pre menšiny zvolal na 22. júla stretnutie zainteresovaných, na ktorom nebude chýbať zástupca vlády Maďarskej republiky.

Edit Bauer a Kinga Gál upozornili europarlament

na absurdnosť jazykového zákona

15. júla 2009 - (tasr)

Absurdnej situácii čelia po prijatí novely jazykového zákona slovenskí občania, ktorí sú príslušníkmi menšín žijúcich na Slovensku. Uvádza sa to v liste, ktorý dnes zaslala slovenská europoslankyňa Edit Bauer a jej maďarská kolegyňa Kinga Gál svojim kolegom. Nový jazykový zákon obmedzuje podľa nich používanie menšinových jazykov, hoci slovenské úrady neustále uisťujú, že ustanovenia tohto zákona sa nebudú jazykov menšín dotýkať. Europoslankyne upozorňujú, že zásadné obmedzenie používania jazykov menšín je jasne diskriminačné a je v rozpore so štandardmi Európskej únie, Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Za najzávažnejšie považujú ustanovenia, podľa ktorých použitie menšinových jazykov na verejnosti možno v mnohých prípadoch trestať. „Je neprijateľné, aby bol občan členského štátu EÚ trestaný a pokutovaný za použitie svojho rodného jazyka,” uvádza sa v liste oboch poslankýň. Každý hlas proti dodržiavaniu tohto zákona podľa nich prispeje k podpore mnohojazyčnosti a kultúrnej rozmanitosti v Európe.

Europoslanci zažili znakovú reč. O Slovensku

15. júla 2009 - (čtk)

Maďarský europoslanec Ádám Kósa na včerajšom zasadaní parlamentu v Štrasburgu ako historicky prvý poslanec predniesol prejav bez slov. Prvý nepočujúci poslanec tak k spleti 27 európskych jazykov pridal znakovú reč. Kósu pri neobvykle pôsobiacom prejave obklopovali tlmočníci, pričom jedna tlmočníčka prekladala do maďarčiny a ostatní z maďarčiny do ďalších jazykov. Kósa vyjadril svoje hlboké dojatie nad tým, že môže v pléne komunikovať v znakovej reči. Je to podľa neho dôkazom, že ľudia, ktorí v únii hovoria menšinovými jazykmi, môžu dosiahnuť dôležité méty. Zároveň skritizoval nový slovenský zákon o ochrane slovenčiny, ktorý podľa neho obmedzuje používanie jazykov menšín v únii. Vyzval úniu, aby zaistila práva všetkým menšinám vrátane ľudí s postihnutím. „Jeho vystúpenie odráža, aké významné bolo, že sme prišli s mottom Európa bez bariér,” komentoval prejav s odkazom na motto českého predsedníctva český premiér Jan Fischer. Právnik Kósa (34), ktorý sa do Európskeho parlamentu prebojoval ako prvý nepočujúci vôbec, je členom maďarského Fideszu. V 736-člennom europarlamente reprezentuje najväčšiu pravicovú frakciu EPP. V europarlamente bude mať podľa vlastných slov k dispozícii dvoch až troch tlmočníkov zo znakovej reči, ktorí doteraz v parlamente neexistovali. Kósa chce v reprezentovať záujmy asi 15 miliónov Európanov s postihnutím a bojovať proti ich diskriminácii. Má výnimočnú pozíciu, keďže v europarlamente dnes nie je nijaký vozičkár ani nevidiaci poslanec. Kósa má hluchonemú ženu a dve malé deti. Ako právnik komunikuje hlavne e-mailom a prostredníctvom tlmočníčky. Má profil na sociálnych sieťach Facebook a Myspace. „Dúfam, že Európa sa naučí znakovú reč čo najskôr,” dodal.

Maďari spustili protiútok

15. júla 2009 - (Ivan Janko - pluska.sk)

Provokačné aktivity maďarského poslanca extrémistického Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik Csanáda Szegediho, ktorý prišiel do europarlamentu vo veste polovojenskej Maďarskej gardy, nezostali bez povšimnutia nielen u slovenských europoslancov. Edit Bauer z SMK si však v Štraburgu radšej všímala náš jazykový zákon. Maďarsko-slovenské konflikty sú opäť na dennom poriadku aj v Európskom parlamente. No kým sa v utorok v rokovacej sále ukazoval Maďar Csanád Szegedi v gardistickej veste, dnes prišiel maďarský protiúder v podobe útoku na slovenský jazykový zákon. „Áno, ste to vy Maďari, čo túto tému dookola otvárate,“ povedala na stretnutí so slovenskými europoslancami Monika Flašíková- Beňová kolegyni z SMK Edit Bauer. Ona totiž spoločne s kolegami od našich južných susedov rozoslala všetkým europoslancom list s konkrétnymi ukážkami, ako tento zákon poškodzuje maďarskú menšinu na Slovensku. Bauer však kritiku neuniesla a z priateľského neformálneho stretnutia doslova ušla. A čo si myslí o provokatérskej akcii Szegediho? „Ja toho pána nepoznám a navyše celá Maďarská garda je postavená mimo zákona. On nemá čo obhajovať a už vôbec nie na pôde Európskeho parlamentu,“ povedala Edit Bauer. Europoslanec Boris Zala zo Smeru má na vec úplne iný názor. „Na konanie Maďarskej gardy sme reagovali okamžite. Ja osobne som už poslal list predsedovi našej frakcie s tým, že skupina sociálnych demokratov požiadala predsedu parlamentu, aby využil konkrétne paragrafy na odstavenie extrémistov v Európskom parlamente,“ komentoval situáciu Zala. „Celý útok Maďarska na slovenský jazykový zákon je podľa mňa iba prekrývanie hanby, ktorú naši južní susedia utŕžili práve vďaka vstupu poslancov zo strany Jobbik do Európskeho parlamentu,“ myslí si Zala. Národniarsky minister školstva Ján Mikolaj na Szegediho v gardistickej veste reagoval slovami, že on by to ignoroval. Podľa šéfa zahraničného výboru Juraja Horvátha zo Smeru dali maďarskí gardisti vulgárnym krčmovým spôsobom facku európskym hodnotám priateľstva.

Menšiny majú zásadné pripomienky k jazykovému zákonu

15. júla 2009 - (sita)

Okrúhly stôl (OS) Maďarov na Slovensku, ktorý združuje 50 maďarských inštitúcií podporujúcich maďarské menšinové vzdelávanie a kultúru má k novele jazykového zákona niekoľko zásadných pripomienok. Ako uviedol dnes na tlačovej besede jeden z hovorcov OS Kálmán Petőcz, už zdôvodnenie zákona, podľa ktorého novelu si vyžiadala nevyhovujúca situácia v používaní slovenského jazyka vo verejnom styku, nie je podľa neho dostatočné. Zdôraznil, že tvrdenia o nedostatočnom postavení slovenského jazyka na južnom Slovensku nezodpovedajú realite. „Môžu sa vyskytnúť ojedinelé nedostatky, ale tie nemajú systémový charakter,“ povedal. Podľa Petőcza trend je celkom opačný. V mestách a obciach so zmiešaným obyvateľstvom jazyk menšiny výrazne ustupuje z verejného života. Poskytovatelia verejných služieb používajú v styku so stránkami primárne a často výhradne slovenčinu. Jazyk písomného styku s úradmi je výhradne slovenský. Zároveň upozornil, že dvojjazyčné označenia sa nepoužívajú ani v tej miere, ako to umožňuje platná legislatíva. Zákon rozširuje podľa Petőcza pojem štátneho jazyka na celú oblasť verejného styku. Nikde však nedefinuje, čo je verejný styk a kde sú hranice medzi stykom úradným, verejným a súkromným. Petőcz tiež kritizoval, že v zákone sa podriaďujú humanitárne aspekty ideologickým, pričom mal na mysli komunikáciu lekára s pacientom, keď členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. Táto komunikácia personálu sa podľa neho zaraďuje do sféry úradného styku, čo považuje za nenáležité. OS prekáža aj vedenie pedagogickej dokumentácie dvojjazyčne. Podľa OS to znamená neúmerné zaťaženie pedagóga, ktoré nie je náležite odmenené. Aj príprava na vyučovaciu hodinu maďarského jazyka a literatúry má byť vyhotovená aj v slovenskom jazyku, čo môže viesť k tomu, že sa postupne začne upúšťať od vedenia dokumentácie v menšinovom jazyku. Organizácie združené v OS požiadali z týchto dôvodov prezidenta Ivana Gašparoviča, aby nepodpísal novelu jazykového zákona. Hlavným dôvodom však podľa Petőcza je, že zákon opätovne zavádza ustanovenie o sankciách. Petőcz upozornil, že rozsah porušení zákona je široký, ale „jazykový dohľad” budú robiť len dvaja zamestnanci ministerstva kultúry. Výsledkom môže byť selektívne sankcionovanie nepohodlných subjektov. Petőcz tiež upozornil, že celá filozofia zákona je postavená na uprednostňovaní národného princípu, pričom štát od príslušníkov menšín vyžaduje dodržiavanie občianskeho princípu. „Tento nesúlad je zdrojom trvalého latentného napätia,” zdôraznil. OS podľa Petőcza chápe citlivosť otázky používania slovenského jazyka na južnom Slovensku, najmä v obciach, kde Slováci tvoria početnú menšinu. Riešenie však vidí nie v uprednostňovaní jedného alebo druhého jazyka, ale v zavedení osobitného jazykového režimu na tomto území. Ak by podľa Petőcza prezident zákon podpísal, poslanci NR SR by sa mali obrátiť na Ústavný súd SR. Treba však detailne zanalyzovať rozhodnutie tohto súdu z roku 1997, ktoré sa týkalo používania jazykov menšín. O prípadnej občianskej neposlušnosti v prípade spornej novely je podľa Petőcza priskoro hovoriť. OS podľa neho pravidelne svoje postoje konzultuje aj so zahraničnými organizáciami. Podľa člena OS a psychiatra Pétera Hunčíka je otázne, komu zákon s atmosférou 19. storočia poslúži. „Prečo jediný jazyk, ktorý frustruje Slovákov je Maďarčina,” opýtal sa. Podľa neho žiadny normálny politik nerozmýšľa o zmene hraníc. Kto by našiel päť percent Maďarov, ktorí chcú zmenu hraníc, zaplatí mu zájazd na Havajské ostrovy. V súvislosti s maďarskou stranou JOBBIK Hunčík uviedol, že všade vo svete existujú extrémistické strany, dôležité však je, aby sa nedostali do centra verejného života. Novela, ktorú schválil na poslednej schôdzi parlament, sprísňuje dohľad nad používaním slovenčiny a zavádza pokuty do päťtisíc eur po prvom upozornení „jazykovej polície” slovenského ministerstva kultúry. V zdravotníckych a sociálnych zariadeniach budú môcť hovoriť s klientmi v jazyku menšiny len v obciach na národnostne zmiešanom území. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne, doteraz sa to týkalo len pedagogickej dokumentácie. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku.

Predseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Horváth:

Prítomnosť maďarského europoslanca v EP

v gardistickej veste je škandál

15. júla 2009 - (tasr)

Účasť europoslanca v uniforme Maďarskej gardy na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu je medzinárodný škandál, ku ktorému je nevyhnutné zaujať jasné a rozhodné stanovisko. Pre TASR to dnes uviedol predseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Horváth. Ako informoval, posolstvo, s ktorým maďarskí radikáli zasadli do lavíc EP, je prejavom krajne nebezpečnej politiky, ktorú už Európa za cenu miliónov ľudských obetí v minulosti zavrhla a odsúdila. „Maďarskí gardisti v poslaneckých laviciach totiž vojenskými symbolmi arogantne vyjadrili pohŕdanie vznešeným duchom, ušľachtilými myšlienkami a nasledovaniahodnými cieľmi mierovej európskej integrácie, ktorú symbolizuje Európska únia,” konštatoval Horváth. Zároveň dodal, že Slovensko sa „nielen na pôde Európskeho parlamentu pripája ku všetkým demokratickým silám, ktoré odsudzujú a odmietajú takéto ideológie založené na základoch z tridsiatych rokov minulého storočia a považujú ich za zavrhnutiahodné”. Extrémistická maďarská pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik sa 14. júla v súlade s očakávaním zviditeľnila už na ustanovujúcom zasadaní nového Európskeho parlamentu v Štrasburgu, v ktorom bude mať trojčlenné zastúpenie. Jeden z jej europoslancov Csanád Szegedi sa totiž na inauguračnom zasadaní európskeho poslaneckého zboru zúčastnil v uniforme Maďarskej gardy. Ako povedal pre maďarskú národnú tlačovú agentúru MTI, týmto spôsobom chcel dať najavo svoj rozhodný príklon k Maďarskej garde, ktorej rozpustenie môže iba ťažko akceptovať a na ktorej znovuzaložení sa osobne zúčastnil. Csanád Szegedi chcel údajne priniesť do EP aj nový odevný odtieň - s prvkami maďarského národného kroja. Práve k nim sa časťami odevu prihlásili aj jeho dvaja stranícki kolegovia Zoltán Balczó a Krisztina Morvaiová. Uniformovaný europoslanec ešte poznamenal, že v Štrasburgu nezaregistroval od žiadneho z členov EP reakciu, ktorá by bola odsúdením Maďarskej gardy.

Šéf zahraničného výboru kritizuje europoslancov Jobbiku

15. júla 2009 - (sita)

Šéf zahraničného parlamentného výboru Juraj Horváth kritizuje maďarských politikov zo strany Jobbik, ktorí prišli v netradičnom odeve na utorkovú schôdzu nového Európskeho parlamentu do Štrasburgu. Prítomnosť čiernej uniformy organizácie, v ktorej prišiel na zasadnutie poslanec Csanád Szegedi, chápe ako medzinárodný škandál, ku ktorému je nevyhnutné zaujať jasné a rozhodné stanovisko. „Posolstvo, s ktorým maďarskí radikáli zasadli do lavíc europarlamentu, je prejavom krajne nebezpečnej politiky, ktorú už Európa za cenu miliónov ľudských obetí v minulosti zavrhla a odsúdila,” vyhlásil Horváth. Szegedi chcel podľa svojich slov vyjadriť svoj názor na zrušenie extrémistickej organizácie, ktoré on sám len „veľmi ťažko dokáže akceptovať”. V nezvyčajnom odeve prišli na zasadnutie europarlamentu aj ďalší dvaja stranícki kolegovia Szegediho. Krisztina Morvaiová a Zoltán Balczó mali na sebe kabáty z 19. storočia z čias Uhorska, ktoré sa definitívne rozpadlo po prvej svetovej vojne. Podľa Horvátha tým vyjadrili pohŕdanie duchom, myšlienkami a cieľmi európskej integrácie, ktorú symbolizuje Európska únia. „Vulgárnym krčmovým spôsobom dali facku európskym hodnotám priateľstva, solidarity a spolupráce medzi národmi,” dodal Horváth. Vo voľbách do europarlamentu získala strana Jobbik 14 percent hlasov a tri kreslá. Jej „ozbrojeným krídlom” je Maďarská garda, ktorej činnosť 2. júla zakázal budapeštiansky odvolací súd. Garda sa usiluje o obnovu „veľkého Maďarska” a odmieta rešpektovať Trianonskú mierovú zmluvu. Horváth pripomenul, že Slovensko odsudzuje a odmieta takéto ideológie založené na základoch z tridsiatych rokov minulého storočia a považuje ich za zavrhnutiahodné.

Relatívny právny štát

15. júla 2009 - (László Seres - hirszerzo.hu - Sme)

Keď píšem tieto riadky, členovia krajne pravicovej, protirómskej Maďarskej gardy sa verejne znova organizujú v centre Budapešti, sotva týždeň po tom, ako vznikol právoplatný rozsudok: spolok, ktorý založil gardu, aj jeho uniformované hnutie sú ilegálne, treba ich rozpustiť. No polícia je zmätená: jednak cíti, že musí vystupovať rázne, veď garda právoplatne neexistuje (jednu demonštráciu naozaj rozprášili), na druhej strane dodnes nemá v rukách písomný rozsudok. Aj keby ho mala, ten obsahuje výrok v právnom štáte neuveriteľný - že zákaz sa netýka nosenia gardistickej uniformy, lebo tá je súčasťou slobody vyjadrovania. Takže v princípe môžem nosiť, čo len chcem, no ak sme v rovnakom čase na rovnakom mieste v rovnošate dvaja, traja, policajti ma môžu zbaliť - tak vyzerá maďarský právny štát v roku 2009. Každá politicko-právna kauza sa u nás na verejnosti javí podobne: nejasne sformulované zákony, súdy fungujúce zavše zvláštnym spôsobom, polícia neschopná interpretovať zákon, kauzy vlečúce sa do nekonečna, to všetko sa vrství na seba a produkuje zmäteného občana, čoraz viac zhnuseného právom a politikou, pre ktorého je aj právoplatný rozsudok relatívny a predmetom polemík. Ktovie, kto má vlastne pravdu. Medzitým sa krajne pravicová strana Jobbik, ktorá vytvorila gardu, pokojne vytešuje: možno je Maďarská garda zakázaná - ale aký je po nej dopyt! A to je pravda. V skutočnosti nie je nič prekvapujúce na tom, že strana Jobbik - vďaka ktorej sme konečne aj my vyšli na euronacistickú arénu - v posledných eurovoľbách dostala bezmála 15 percent. To znamená, že zhruba 430-tisíc Maďarov vložilo svoju dôveru do tejto autoritárskej, rasistickej, ultranacionalistickej, protekcionistickej strany (ktorá, mimochodom, hlása hlboko ľavicovú, etatistickú ekonomickú politiku). Mnohí pozorovatelia sú celkom oprávnene znepokojení, že Jobbik získava pozície najmä v severných a východných regiónoch Maďarska, ktoré bývali inak baštami socialistov. A kde sa v uplynulých rokoch šokujúco zmnožili maďarsko-rómske miestne konflikty. Problémové kauzy súvisiace s Rómami, ktoré sa šíria ako epidémia, však dostatočne nevysvetľujú, prečo Jobbik získava pozície. Rasizmus, segregácia existovali v Maďarsku aj doteraz, Rómovia spoločensky, ekonomicky, ani čo sa týka vzdelávania, nezačali vypadávať zo spoločnosti včera. Aj doteraz bolo jasné, že napríklad terajší spôsob podpory (spolu s absenciou investícií a akejkoľvek možnosti na legálnu prácu) uchováva na vidieku hrozné pomery, inštitucionalizuje krádež plodín, agresiu a zločinnú úžernícku prax. Teraz sa už na ošetrenie symptómov dá prizvať paramilitárny útvar. V uplynulých rokoch sa však problémy ekonomiky a bezpečnosti spôsobené totálnou bezmocnosťou vlády kumulovali, a súbežne vnikla online protirómska verejnosť a začal sa fabrikovať obraz vinníka. Vidiecke Maďarsko je dnes regulárnym sudom pušného prachu - no bola by chyba robiť za to zodpovednou výlučne krajnú pravicu. Tá len využila príležitosť a na jeseň 2006 vyniesla na ulicu svoju niekoľkomesačnú light-verziu občianskej vojny proti nenávidenému „öszödskému klamárovi“ premiérovi Gyurcsányovi. A keď videli, že to funguje, pokračovali: časť v uliciach (v rovnošatách ako Maďarská garda, zastrašujúca Rómov na vidieku), časť z nich online. V Maďarsku totiž prebehla významná výmena generácií: čoraz viac mladých vie čoraz menej o svete, o histórii, nechápu zmenu režimu v rokoch 1988/89, bridí sa im to, čo pokladajú za „kapitalizmus“ - a súčasne sú čoraz viac nacionalistickí, stále viac na nich pôsobia všetky prázdne „národné“ frázy, mýty a rasistické stereotypy, ktoré im generácie predchádzajúcich desaťročí bez vecného komentára, ľahostajne či nechápavo zanechali. Zato poznajú a používajú internet, sú rýchli a (v tomto) inteligentní, vytvárajú webové stránky a blogy, fóra a komentáre, pred našimi očami vytvorili virtuálne siete. Medzitým sa obe veľké strany, socialisti (zľava) a Fidesz (sprava) pretekajú len v kolektívnych odkazoch, prázdnych populistických sľuboch a frázach (kedže je práve po nich dopyt). Činnosť nových krajne pravicových generácií nevedia ani ovplyvniť, ani jej zabrániť - ani keby chceli. Napriek zdaniu sa Maďarska individualistický a slobodymilovný závan zmeny režimu príliš nedotkol. Ľudia sa boja individuálnych rozhodnutí, súťaže, toho, že by boli skutočne vystavení trhovej konkurencii. Sto rokov zaostávame za modernizáciou: kapitalizmus ani najzákladnejšie hodnoty individuálnej zodpovednosti nie sú súčasťou morálky. Neexistujú presvedčenia, čisté hodnoty, všetko je zmeniteľné a spochybniteľné. Napríklad samotný právny štát. Výsledky vidíme sami.

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka:

Médiá vytvorili na lekárov tlak, aby uznali zbitie Malinovej

15. júla 2009 - (sita)

Prípad Hedvigy Malinovej čoskoro uzavrú, ak lekári odolajú tlaku médií a podpíšu posudok, či študentka maďarskej národnosti bola alebo nebola zbitá. „Akonáhle dostaneme rozhodnutie, súdno-znalecký posudok, tak prakticky behom veľmi rýchlej doby,“ povedal dnes generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Denník Pravda dnes napísal, že lekári, pracujúci na posudku, boli pod tlakom. Trnka tvrdí, že pod tlakom médií, ktoré chcú, aby sa potvrdil útok na Hedvigu Malinovú. Preto sa aj prípad ťahá, lekári nechcú posudok podpísať. „Novinári vytvorili taký psychický nátlak mediálny na tých lekárov, že tí už majú aj dnes obavu niečo iné povedať a niečo iné podpísať,“ uviedol. Ďalšie podozrenia z nátlaku prinieslo podľa denníka nové vyšetrovanie lekárov, ktoré malo ozrejmiť kauzu Hedvigy Malinovej. Záverečný lekársky posudok nie je dokončený, generálna prokuratúra ho dala vypracovať pred rokom. Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) Peter Labaš pre Pravdu potvrdil, že posudok mal byť hotový minulý týždeň. O výsledkoch nechcel hovoriť. Spomenul však rozpory medzi výpoveďami a možné tlaky na lekárov počas vyšetrovania prípadu. „Vtedajší riaditeľ nitrianskej nemocnice, ktorý medzičasom zomrel, vyvíjal na ľudí neúmerný nátlak. Tí ľudia vypovedali teraz niečo celkom iné,“ uviedol Labaš bez ďalších podrobností. Prípad Hedvigy Malinovej sa začal v auguste 2006, keď ju podľa jej verzie v Nitre zmlátili dvaja holohlaví mladíci za to, že hovorila po maďarsky. Polícia po krátkom vyšetrovaní skonštatovala, že študentka si incident vymyslela a obvinila ju z krivého svedectva. Viktor Žák, bývalý riaditeľ nemocnice v Nitre, kde Malinovú ošetrovali, vtedy tvrdil, že ženu zbili. Podľa neho mala pomliaždeniny na bruchu a stehnách. Znalec, ktorý však prehliadol pacientku až o niekoľko dní, skonštatoval absenciu poranení, čo bolo v rozpore s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov.

Fidesz má 32-percentný náskok pred socialistami

14. júla 2009 - (sita / mti)

Opozičnú pravicovo-populistickú stranu Fidesz expremiéra Viktora Orbána chce voliť 44 a vládnu Maďarskú socialistickú stranu len 12 percent Maďarov. Vyplýva to z výsledkov júlového prieskumu agentúry Szonda Ipsos, ktoré v utorok večer zverejnila internetová stránka denníka Népszabadság. Na treťom mieste je krajne pravicový Jobbik so 7-percentnou podporou. konzervatívne Maďarské demokratické fórum (MDF) má podporu dvoch a liberálni Slobodní demokrati jedného percenta respondentov.

EÚ: Noví slovenskí europoslanci sa rozhliadajú na pôde EP

14. júla 2009 - (tasr)

Dobrú spoluprácu v rámci slovenskej skupiny, intenzívnejší kontakt so slovenskými úradmi, zaujímavých zahraničných kolegov, ale aj prílišnú byrokraciu očakávajú slovenskí poslanci Európskeho parlamentu, ktorý sa dnes zišiel v Štrasburgu na ustanovujúcej schôdzi. Slovensko bude v nadchádzajúcich piatich rokoch v európskom zákonodarnom zbore zastupovať 13 poslancov, čo je o jedného menej než v uplynulom legislatívnom období. Zatiaľ čo vtedy boli traja poslanci nezaradení, tento raz sú všetci členmi niektorej zo siedmich parlamentných frakcií. Šesť poslancov - Eduard Kukan (SDKÚ), Peter Šťastný (SDKÚ), Anna Záborská (KDH), Miroslav Mikolášik (KDH), Alajos Mészáros (SMK), Edit Bauer(SMK) - patrí do najväčšej politickej skupiny Európskej ľudovej strany. Piati poslanci za stranu Smer-SD (Monika Flašíková-Beňová, Vladimír Maňka, Monika Smolková, Katarína Neveďalová a Boris Zala) sú v druhej najväčšej - socialistickej - frakcii. Sergej Kozlík (HZDS), ktorý bol v minulosti jedným z nezaradených, je členom skupiny Aliancie demokratov a liberálov (ALDE), Jaroslav Paška (SNS) posilní rady frakcie Európskej slobody a demokracie. Rozdelenie poslancov do parlamentných výborov bude známe vo štvrtok. Najvyššiu funkciu má Monika Flašíková-Beňová, ktorá zasadla do jedného z podpredsedníckych kresiel socialistickej frakcie. Poslankyňa to považuje za výzvu i vyznamenanie a hoci nechce tento fakt preceňovať, je si vedomá, že v tejto pozícii bude mať väčší priestor. Využiť to chce aj na zlepšenie vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou. „Bola by som rada, keby sa tie maďarsko-slovenské prekárania v EP skončili a keby sa najmä maďarská politická reprezentácia, ktorá je v EP zastúpená, pozerala a orientovala oveľa viac na spoločné témy, ktoré máme dnes ako EÚ alebo na mnoho ďalších problémov, ktoré má možno ešte v zvýšenej miere Maďarsko viac ako ostatné členské štáty,” uviedla poslankyňa. Od zástupcu SNS v EP nečaká, „že by sa nechal zatiahnuť do nejakých nechutných verbálnych útokov”. Tie však podľa nej možno očakávať od maďarských poslancov, ktorí sú členmi Jobbiku. Jaroslav Paška nepredpokladá konfrontácie medzi stranou SNS, resp. medzi frakciou a Jobbikom. „Ja si myslím, že Jobbik je problémom Maďarskej republiky a maďarskej reprezentácie ako takej, je to, povedal by som neštandardný politický subjekt, ktorý naozaj v Európe nemá budúcnosť a svojim vystupovaním to aj dokazuje,” konštatoval Paška. Poslanec za SNS, ktorý je v EP nováčikom, si zatiaľ pochvaľuje úroveň spolupráce v rámci politickej skupiny a priebeh prvého dňa plenárneho zasadnutia EP, hoci priznáva, že zatiaľ nebol dôvod na žiadne politické konfrontácie, ktoré však určite prídu. „Konkrétne naša skupina je zdržanlivejšia v integračnom procese. Ja vychádzam z programu SNS, predovšetkým máme záujem, aby Európa neprešla prehnanou integráciou, aby sa nestala unitárnym štátom, aby si jednotlivé štáty zachovali svoje kompetencie a svoje právomoci,” objasnil Paška, ktorý po prvých skúsenostiach na pôde europarlamentu hovorí, že ide o prebyrokratizovanú inštitúciu, kde „treba mať na všetko papier”. Pozitívne dojmy z prvých dní v EP má ďalší nováčik a zároveň najmladšia slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová, ktorá sa chce venovať mládežníckej politike a rodovej rovnosti. Rovnako sa chce zamerať na lepšiu propagáciu EP a jeho významu u slovenských občanov. „Určite by som chcela v prvom rade na Slovensku, čo sa týka slovenských občanov, zlepšiť postavenie EP vo vnímaní ľudí, aby viac pochopili, čo robí EP, ako je to pre nich dôležité, lebo u nás je to trošku ešte stále v úzadí,” tvrdí 26-ročná poslankyňa, ktorá si myslí, že EP je „určite miestom aj pre mladých”. Zatiaľ čo Neveďalová sa podľa vlastných slov v rozsiahlych priestoroch EP rýchlo zorientovala, ďalší nováčik v europarlamente Eduard Kukan priznáva, že jeho „najväčšou starosťou ráno je nájsť danú miestnosť a neprísť neskoro”. Tvrdenia, že do európskeho zákonodarného zboru si prišiel užiť politický dôchodok, rezolútne odmieta. „Páči sa mi takáto politická práca. Mnohí hovoria, že som prišiel na politický dôchodok, tak na politický dôchodok sa chodí odpočívať a užívať si život, ja som sem prišiel pracovať a tí, ktorí si to myslia, nech ma pozorujú, ako tu budem pôsobiť, mám plno chute a elánu do tejto práce,” zdôraznil Kukan. Niekdajší minister zahraničných vecí by chcel v EP využiť svoje dlhoročné skúsenosti získané práve počas pôsobenia v zahraničnej politike. Za ďalší bonus považuje to, že medzi novými kolegami našiel mnohých zo svojich bývalých rezortných partnerov. „Začal som počítať, koľko bývalých kolegov-ministrov zahraničných vecí som tu stretol a napočítal som asi 16 a stále ešte nie som na konci. Sú to ľudia, s ktorými sme mali priateľské styky, s ktorými sme sa dobre poznali a to je tiež dôvod, pre ktorý sa naozaj teším,” uviedol Kukan. Do parlamentných lavíc zasadol opäť Sergej Kozlík, pre ktorého však je novinkou členstvo vo frakcii ALDE. „Prínos je dvojaký, je to politický prínos pre stranu, ktorá sa ukotvuje v politických štruktúrach a ďalej je to kontakt na takmer 90 europoslancov, ktorí konštruktívne uvažujú a teda je možné prostredníctvom tohto kontaktu presadzovať myšlienky alebo potreby Slovenska,” myslí si Kozlík. Poslanec by sa chcel aj naďalej venovať ekonomickým otázkam a v porovnaní s predchádzajúcim funkčným obdobím má v úmysle byť v intenzívnejšom kontakte so slovenskými inštitúciami, ministerstvami a regiónmi.

Europoslanci zvolili podľa očakávania za svojho predsedu Buzeka

14. júla 2009 - (čtk)

Novým predsedom Európskeho parlamentu sa stal podľa očakávania Poliak Jerzy Buzek. V tajnej voľbe ho v utorok zvolili europoslanci na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Ide o prvého zástupcu novej členskej krajiny Európskej únie na takomto vysokom poste. Bývalý poľský premiér získal 555 hlasov, pričom na zvolenie potreboval najmenej 323. Buzek vystrieda na poste Nemca Hansa-Gerta Pötteringa, ktorý je rovnako ako Buzek členom najsilnejšej ľudoveckej frakcie. Ten od nového predsedu dostal sošku svätej Barbory, ktorá je chráni baníkov a bola vytesaná v Sliezsku z jedného kusu uhlia. „Pred rokmi som sníval o tom, aby som s mohol stať poslancom poľského parlamentu potom, čo bude Poľsko slobodné. Teraz preberám rolu predsedu Európskeho parlamentu, o čom by som v našej krajine nemohol ani snívať,” povedal Buzek vo svojej prejave. Buzekovi sa následne dostalo uznania od drvivej väčšiny šéfov parlamentných frakcií. Výnimkou bol napríklad šéf euroskeptickej frakcie Nezávislí/Demokrati Nigel Farage, podľa ktorého voľba nebola úplne demokratická, pretože je výsledkom dohody dvoch najväčších politických skupín. „Prial by som si, aby sme tu mali normálnu politickú súťaž, keď v budúcnosti rozhodnú schopnosti kandidátov,” vyhlásil Farage. Je veľmi pravdepodobné, že Buzek bude vo funkcii v prvej polovici päťročného mandátu Európskeho parlamentu. Potom by ho mal na rovnakú dobu vystriedať socialistický zástupca, ktorým bude pravdepodobne nemecký šéf socialistov Martin Schulz. Obsadenie postu je tradične dané dohodou dvoch najsilnejších parlamentných frakcií, teda ľudovcov a socialistov. Buzek v minulosti stál v čele poľskej vlády, bol europoslancom a za bývalého režimu protikomunistickým aktivistom. „Som Poliak. Nikdy nezabudnem na to, odkiaľ pochádzam. Avšak v Európskom parlamente reprezentujeme Európanov,” povedal nedávno v poľskej televízii.

Poslanec Jobbiku prišiel na zasadanie v uniforme

14. júla 2009 - (sita / mti)

Jeden z poslancov za maďarskú nacionalistickú stranu Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik prišiel v utorok na prvé zasadnutie novozvoleného Európskeho parlamentu oblečený v uniforme zakázanej polovojenskej Maďarskej gardy, ktorá bola radikálnym krídlom Jobbiku. Poslanec Csanád Szegedi chcel podľa svojich slov svojím konaním vyjadriť svoj názor na zrušenie extrémistickej organizácie, ktoré on sám len „veľmi ťažko dokáže akceptovať”. V nezvyčajnom odeve prišli na zasadnutie EP do Štrasburgu aj jeho dvaja stranícki kolegovia. Krisztina Morvaiová and Zoltán Balczó mali totiž na sebe kabáty z 19. storočia z čias Uhorska, ktoré sa definitívne rozpadlo po prvej svetovej vojne. Budapeštiansky odvolací súd 2. júla rozhodol o zakázaní činnosti Maďarskej gardy a potvrdil tak predchádzajúce rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Garda je „ozbrojeným krídlom” strany Jobbik, ktorá sa usiluje o obnovu „veľkého Maďarska” a odmieta rešpektovať Trianonskú mierovú zmluvu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu získala 14 percent hlasov a tri kreslá.

Europoslanec Jobbiku na ustanovujúcom zasadaní EP

v uniforme Maďarskej gardy

14. júla 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Poslanec maďarskej extrémistickej strany Jobbik Csanád Szegedi dodržal sľub a na prvé zasadanie Európskeho parlamentu v utorok prišiel v uniforme Maďarskej gardy. Tvrdí, že tým podporuje polovojenské hnutie, ktoré nedávno budapeštianske súdy zakázali. Maďarskej agentúre MTI povedal, že na svoju uniformu od kolegov poslancov nezaznamenal žiadnu odsudzujúcu reakciu. Szegedi tiež chce oblečením, ktoré vraj využíva prvky tradičného maďarského ľudového kroja, upozorniť na kultúrnu rôznorodosť Európy. Plánuje dokonca povzbudiť poslancov ostatných krajín, aby nosili tradičné národné odevy. V tom ho podporili aj ďalší dvaja europoslanci Jobbiku. Do Štrasburgu si síce nevzali gardistickú uniformu, v ktorej ešte minulý týždeň demonštrovali v uliciach Budapešti, prišli však tiež v historickom oblečení. Szegediho kolegyňa Krisztína Morvaiová oznámila, že obhajobe gardy venuje aj svoje prvé vystúpenie na pôde parlamentu. Poslanci Jobbiku nakoniec budú v parlamente fungovať ako nezávislí. Pôvodne usilovali o členstvo v skupine Nezávislí/Demokrati. Tá však zanikla a jej nástupca, skupina Európa slobody a demokracie, v ktorej je aj zástupca slovenskej SNS, o poslancov Jobbiku nemal záujem.

Jobbik bude úradovať v uniformách

13. júla 2009 - (Adriana Zsigová - Sme)

Novozvolený poslanec Európskeho parlamentu za maďarskú extrémistickú stranu Jobbik Csanád Szegedi v pondelok potvrdil, že plánuje ísť na utorkové ustanovujúce zasadnutie parlamentu v Štrasburgu v uniforme polovojenskej Maďarskej gardy. „Maďarská vrchnosť nech si kúpi letenky, ak mi to chce prekaziť,“ vyhlásil podľa denníka Népszabadság na sobotnej demonštrácii v Budapešti. Europarlament v novom zložení prvýkrát zasadá tento týždeň. Stranu v ňom budú zastupovať aj Krisztina Morvaiová a Zoltán Balczó. Predseda Jobbiku Gábor Vona sa tiež chystá zložiť poslanecký sľub v uniforme gardy, ak sa dostane v budúcoročných voľbách do budapeštianskeho parlamentu. Prieskumy naznačujú, že svoj sľub splní. Polícia prešetruje, či demonštranti v sobotu porušili zákon, keď znova vyhlásili vznik Maďarskej gardy, pričom súd ju začiatkom júla rozpustil.

Maďari chcú v Štrasburgu sedieť v uniformách

12. júla 2009 - (Ivan Janko - pluska.sk)

Netrápi ich zadlženosť Maďarska ani nezamestnanosť. Čoraz populárnejšia extrémistická strana Jobbik, ktorá si v nedávnych voľbách vybojovala tri miestenky do Európskeho parlamentu, bude gardistickú tému otvárať aj v Bruseli a Štrasburgu. Maďarská garda, ktorú rozpustili aj kvôli tomu, že nerešpektuje štátne hranice, spochybňuje povojnové rozdelenie Európy (Trianon) a stále sníva o veľkom Maďarsku, opäť vznikla. Po jej nútenom rozpustení, ktoré prišlo na základe nariadenia súdu, si členovia polovojenskej organizácie v sobotu opäť obliekli uniformy. „Gardisti, chcete bojovať za národ? Chcete byť súčasťou novovzniknutej gardy?“ pýtal sa na Námestí slobody v centre Budapešti veliteľ nezákonnej organizácie Róbert Kiss. Po jeho slovách zaznelo z hrdiel vyše 500 gardistov zborové áno. A z igelitových tašiek vytiahli na rozkaz veliteľa dovtedy ukryté vesty a čiapky. Na námestí bolo asi 2 000 priaznivcov Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik. Hnutie gardistov v podstate organizuje a jej záujmy budú traja noví maďarskí europoslanci obhajovať aj v Bruseli a Štrasburgu. Pred rozvášnený dav sa po veliteľovi Kissovi postavil europoslanec Csanád Szegedi. „Za toto budeme v Európe spoločne bojovať,“ kričal Szegedi a nad hlavu zdvihol gardistickú vestu. Tú si potom demonštratívne obliekol a dodal, že si ju dá aj na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu, ktorá bude už zajtra vo francúzskom Štrasburgu. Vestu si obliekla aj Krisztina Morvaiová, druhá čerstvá europoslankyňa z Jobbiku. „Stojíme na strane vás. Na strane ľudí, ktorí žijú v strachu,“ povedala pred nastúpenou obnovenou gardou Morvaiová. Sobotňajšia demonštrácia bola zvolaná kvôli nedávnemu zásahu maďarskej polície, ktorá gardistov na ich nepovolenej demonštrácii bez milosti rozohnala. Jobbik udalosti označuje ako politicky motivovanú policajnú brutalitu. Muži zákona však tentoraz nezasiahli. Stáli ukrytí v uličkách okolo námestia a podľa Jobbiku vraj dostali rozkaz, že gardistické oblečenie sa už nepovažuje za prejav výtržníctva. Jobbik má aktuálne asi päťpercentnú podporu verejnosti a bol by treťou stranou, ktorá by sa pri voľbách dostala do maďarského parlamentu. Aktivity gardy vyvolali reakciu aj medzi slovenskými politikmi. „Je to smutné, že Európa 21. storočia sa dostáva do obdobia konca tridsiatych rokov minulého storočia,“ povedala nám europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová. Podľa nej je aj táto udalosť dôkazom, že „extrémisti nemajú iný program, ich jediným záujmom je provokácia“. Prípadné prevzatie mandátu maďarského europoslanca Csanáda Szegediho z Jobbiku v uniforme zakázanej Maďarskej gardy nechce Flašíková- Beňová ponechať bez ohlasu. „Naša frakcia v Európskom parlamente bude určite reagovať,“ dodala.

Čistá provokácia

12. júla 2009 - (Lenka Bollardtová - pluska.sk)

Maďarská politika v europarlamente ukáže už tento utorok svoju pravú tvár. Traja poslanci za extrémistickú stranu Jobbik sa chystajú na prvé zasadnutie v Štrasburgu obliecť uniformu Maďarskej gardy. Militantnej organizácie, ktorú súd zrušil za neonacistické názory a volanie po veľkom Maďarsku. Už teraz je jasné, čo budú títo traja europoslanci celé funkčné obdobie robiť v Bruseli a Štrasburgu. Nič. Brať slušný plat a len provokovať. Verme, že takéto ich primitívne správanie nezostane bez ohlasu. Európske národy by ich mali odsúdiť a bezpečnostná služba vyviesť pred budovu Európskeho parlamentu. V každom prípade celé divadlo bude mať aj pozitívny dosah. Konečne celá Európa pochopí, s kým máme už celé roky do činenia, kto vlastne v našom regióne vyvoláva neustále konflikty, kto provokuje. Jednoducho zistia, kto je náš sused.

Polícia pracuje na podozreniach z trestných činov proti Jobbiku

14. júla 2009 - (tasr)

Pre dôvodné podozrenie z trestných činov zneužitia zhromažďovacieho práva a štvania proti úradnej moci začala maďarská polícia konať v súvislosti s akciou ultrapravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik proti rozpusteniu Maďarskej gardy, ktorej dejiskom bolo v sobotu budapeštianske Námestie slobody. Informáciu priniesla dnes tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na webový portál polície. Vrchný veliteľ Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) József Bencze už v pondelok vo vysielaní rozhlasovej stanice Kossuth Rádió uviedol, že polícia iniciovala preskúmanie otázky, kto sa v sobotu účasťou na riadení akcie proti rozpusteniu Maďarskej gardy mohol dopustiť narušenia platných zákonov. Polícia sa obrátila na prokuratúru so žiadosťou o preskúmanie otázky, či na víkendovej demonštrácii došlo k naplneniu skutkovej podstaty štvania proti úradnému zásahu. Na budapeštianskom Námestí slobody sa v sobotu konala demonštrácia extrémne pravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik proti rozpusteniu Maďarskej gardy. Zúčastnili sa na nej stovky gardistov z celej krajiny a vyše tisícky prívržencov gardy. Demonštranti na námestí vyjadrili protest proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorý nedávno rozpustil gardu. Prítomní proklamáciou opätovne založili hnutie Maďarská garda. Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK) na to už v ten istý deň reagovalo vyhlásením, podľa ktorého sa „ten, kto sa spolupodieľa na vedení súdom právoplatne rozpustenej spoločenskej organizácie, sa dopúšťa trestného činu”. Už o týždeň skôr polícia rozohnala slzotvorným plynom 200 gardistov a približne 1000 účastníkov nepovoleného zhromaždenia na Alžbetinom námestí. O zrušení spolku Maďarská garda rozhodol Budapeštiansky odvolací súd 2. júla. Potvrdil tak verdikt Súdu hlavného mesta zo 16. decembra 2008. Predseda Maďarskej gardy a Jobbiku Gábor Vona a obhajca gardy Tamás Gaudi-Nagy po vynesení rozsudku pred novinármi povedali, že garda sa obráti na maďarský najvyšší súd a v prípade potreby aj na štrasburský súd pre ľudské práva. Jeden z troch europoslancov Jobbiku sa na dnešnom ustanovujúcom zasadaní Európskeho parlamentu v Štrasburgu zúčastnil demonštratívne v uniforme Maďarskej gardy.

Meteorológovia varujú pred extrémne silným UV B žiarením

13. júla 2009 - (tasr)

Varovanie pred extrémne silným UV B žiarením, platné po celý tento týždeň pre celé územie Maďarskej republiky, vydala Celoštátna meteorologická služba. Hodnota UV B žiarenia môže dosiahnuť hodnotu okolo 8,3. Vo varovaní sa zdôrazňuje, že občania by sa až do odvolania nemali opaľovať v čase od 11.00 hod do 15.00 hod a aj neskôr používať krémy s vyšším ochranným faktorom. Všetci, ktorí sa zdržiavajú na slnku, by mali venovať zvýšenú pozornosť ochrane pokožky. Pri tak silnej úrovni UV B žiarenia postačuje u normálnej pokožky už 15 minút pobytu na Slnku na jej očervenanie, upozorňuje sa vo varovaní. Ako vyplýva z informácií na webovej stránke Celoštátnej meteorologickej služby, hodnota UV B žiarenia v rozmedzí od siedmich do 7,9 je považovaná za veľmi silnú, hodnota nad hranicou 8,0 za extrémne vysokú.

Maďarské mládežnícke organizácie protestovali proti jazykovému zákonu

14. júla 2009 - (tasr)

Mládežnícke organizácie štyroch maďarských parlamentných strán protestovali dnes pred budovou veľvyslanectva SR v Budapešti proti schválenej novele zákona o štátnom jazyku. Zástupcovia mládežníckych organizácií podpísali spoločné vyhlásenie, ktoré vhodili do poštovej schránky slovenského veľvyslanectva. V dokumente konštatujú, že novela zákona o štátnom jazyku, ktorú 30. júna schválil slovenský parlament, hrubo porušuje európske normy, nie je v súlade s odporúčaniami medzinárodných organizácií, so slovensko-maďarskou základnou zmluvou z roku 1995 a ústavou Slovenskej republiky. Predseda mládežníckej organizácie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Varga povedal, že pre ľavičiara je neprijateľné, že najväčšia strana slovenskej koalície Smer, ktorá o sebe tvrdí, že je ľavicová, spolupracuje so Slovenskou národnou stranou. „My, ľavicovo rozmýšľajúci mladí ľudia 21. storočia, budeme vždy vystupovať v prospech záujmov Maďarov Karpatskej kotliny,” zdôraznil Varga. Podpredseda mládežníckej organizácie strany Fidesz Nándor Csepreghy slovenský zákon a štátnom jazyku označil za „jazykový rasizmus”. Zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby mládežnícke organizácie parlamentných strán boli príkladom a vyslovili nesúhlas s tým, aby Maďari žijúci na Slovensku boli druhoradými občanmi. Podpredseda mládežníckej organizácie Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Gergely Gál zhodnotil obmedzenia slovenskej koalície ako bezočivý krok v Roku maďarského jazyka. Odporučil, aby sa aj slovenskí politici oboznámili s pekným maďarským jazykom. Zsuzsanna Jagoditsová, podpredsedníčka Novej generácie, mládežníckej organizácie Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), povedala: „Všetkým občanom žijúcich v Európskej únií prislúcha právo používania materinského jazyka. Treba zrušiť novelu zákona, lebo je všeobecná a porušuje demokratické zásady.”

Slovensko-maďarský spor pre jazykový zákon bude riešiť komisia

13. júla 2009 - (tasr)

Najnovší slovensko-maďarský spor pre jazykový zákon by nemal byť podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka témou pre Európsku úniu a jej inštitúcie. „Únia má iné problémy. Toto je bilaterálna záležitosť, ktorú by sme mali byť ochotní a schopní vyriešiť s Maďarskom na dvojstrannej úrovni,” konštatoval dnes Lajčák počas pracovného stretnutia s veľvyslancami členských a asociovaných krajín EÚ v Bratislave. Veľvyslancov zároveň informoval, že v piatok 17. júla sa názormi oboch strán na jazykový zákon bude zaoberať slovensko-maďarská Zmiešaná komisia pre národnostné menšiny, ktorá má byť prvou nepolitickou diskusiou na túto tému. Slovenský šéf diplomacie zároveň vyjadril podporu švédskemu predsedníctvu v EÚ a jeho prioritám. „Potrebujeme úspešné predsedníctvo,” konštatoval Lajčák v súvislosti s úlohami, ktoré stoja pred úniou najbližších šesť mesiacov pod švédskou taktovkou v podobe dokončenia ratifikácie Lisabonskej zmluvy a riešenia globálnej ekonomickej krízy. Z pohľadu SR je pri švédskych prioritách podľa neho dôležité najmä napĺňanie politiky východného partnerstva so štátmi postsovietskeho regiónu, koordinovaný boj proti ekonomickej kríze a proti klimatickým zmenám. Za najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu súčasnosti označil šéf slovenskej diplomacie Irán, pričom zdôraznil slovenskú podporu koordinovanému európskemu postupu.

Sergej Kozlík (HZDS) bude v europarlamente v tretej najsilnejšej frakcii

13. júla 2009 - (sita)

Jediný zástupca HZDS v novom Európskom parlamente (EP) Sergej Kozlík bude fungovať vo frakcii Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Pravdepodobne bude opäť členom rozpočtového výboru a náhradníkom v niektorom z ďalších ekonomických výborov, povedal. Kozlík bude na prvej schôdzi EP po voľbách hlasovať za nového predsedu parlamentu, bývalého poľského pravicového premiéra a kandidáta ľudovcov Jerzyho Buzeka. S najväčšou pravdepodobnosťou ALDE koncom septembra podporí aj portugalského konzervatívca José Manuela Barrosa za šéfa Európskej komisie (EK) na ďalšie funkčné obdobie. Kozlík dodal, že poslanec za SNS Jaroslav Paška bude v novej radikálnej frakcii, či do nej vstúpi aj maďarský Jobbik bude známe vo štvrtok, vtedy sa uzavrú voľby výkonných orgánov parlamentu a rozdelenie poslancov do frakcií. Slovensko má v EP 13 poslancov, v minulom období malo 14. Najviac ich je v najsilnejšej frakcii ľudovcov - EPP, kde je SDKÚ, SMK a KDH. Smer je v druhej najväčšej frakcii socialistov, HZDS v tretej ALDE a SNS má byť v radikálnej skupine Európa slobody a demokracie. Nový parlament si Európania zvolili začiatkom júna, tvorí ho 50 percent starých a polovica nových členov. Za Slovensko je obmena poslancov 54 percent. Bude v ňom 31 percent žien, na Slovensku získali ženy 36 percent z 13 kresiel EP.

Mečiar podpredsedom Európskej demokratickej strany

13. júla 2009 - (sita)

Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko sa po 18 rokoch od svojho vzniku zaradí do európskych straníckych štruktúr. V septembri sa stane členom Európskej demokratickej strany (EDP), Vladimír Mečiar bude podpredsedom EDP. Uviedol to dnes na tlačovej besede v Bratislave poslanec Európskeho parlamentu (EP) za ĽS-HZDS Sergej Kozlík. Hnutie sa dlho snažilo o členstvo v Európskej ľudovej strane (EPP), kde je SDKÚ-DS, SMK a KDH. Pre ľudovcov bola strana s Mečiarom na čele neprijateľná, blokovali ju aj tri slovenské strany. Vlani mali ĽS-HZDS prijať európski demokrati, zostali však len pozorovateľmi. Mečiarovci mali podporu Talianov, Francúzi však boli proti. Ústupkom bolo, že traja poslanci za hnutie v EP mohli požiadať o individuálne členstvo vo frakcii Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), v ktorej sa v europarlamente spájajú demokrati s liberálmi. Jediný zástupca ĽS-HZDS v novom Európskom parlamente (EP) Sergej Kozlík už bude vo frakcii ALDE, tretej najväčšej v EP, ako riadny člen. Pravdepodobne bude opäť v rozpočtovom výbore a náhradníkom v niektorom z ďalších ekonomických výborov, povedal. Na prvej schôdzi EP, začínajúcej sa v utorok, bude hlasovať za nového predsedu parlamentu, bývalého poľského pravicového premiéra a kandidáta ľudovcov Jerzyho Buzeka. S najväčšou pravdepodobnosťou ALDE koncom septembra podporí aj niekdajšieho portugalského premiéra José Manuela Barrosa za šéfa Európskej komisie (EK) na ďalšie funkčné obdobie. Kozlík predpokladá, že Barrosa EP potvrdí. „Lebo to je veľmi silné, keď mu členské krajiny vyjadrili podporu, tak to sa prenáša do toho Európskeho parlamentu,” uviedol pre SITA. Barrosa, ktorý bol v mladosti v maoistickom hnutí a neskôr v stredopravej ľudovej strane, navrhli európski ľudovci a zhodli sa na ňom lídri všetkých krajín EÚ. Kozlík dodal, že poslanec za SNS Jaroslav Paška bude v novej radikálnej frakcii Európa slobody a demokracie. Frakcia vzniká po úspechu nacionalistických a extrémistických kandidátov v mnohých štátoch únie na báze frakcie Nezávislosť/demokracia (IDN/DEM), ktorá zanikla. Či bude Paška vystupovať v EP tak radikálne ako SNS na Slovensku, Kozlík komentoval slovami „pán Paška je inteligentný človek, bol môj kolega aj vo vláde. Iná vec je, že tá frakcia sama je dosť radikálna. My sme preto neboli ochotní do nej vstúpiť v tom minulom období.” Otvorené zostáva zaradenie maďarského extrémistického Jobbiku. Či sa jeho traja poslanci ocitnú v rovnakej frakcii ako Slovenská národná strana (SNS), bude známe vo štvrtok. Vtedy sa uzavrú voľby výkonných orgánov parlamentu a rozdelenie poslancov do frakcií. Kozlík to nevylučuje, aj keď dosiaľ je Jobbik uvádzaný ako nezaradený. „Bol by to skutočne paradox,” dodal Kozlík. Slovensko má v 736 člennom EP 13 poslancov, v minulom období pred „zoštíhlením” EP malo 14. Najviac ich je v najsilnejšej frakcii Európskej ľudovej strany (EPP), kde má SDKÚ-DS, SMK a KDH po dvoch poslancoch. Smer-SD a jeho 5 poslancov je v druhej najväčšej frakcii socialistov (Progresívna aliancia socialistov a demokratov), ĽS-HZDS v tretej ALDE a SNS má byť v radikálnej skupine Európa slobody a demokracie. Nový parlament si Európania zvolili začiatkom júna, tvorí ho 50 percent starých a polovica nových členov. Za Slovensko je obmena poslancov 54 percent. Bude v ňom 31 percent žien, na Slovensku získali ženy 36 percent z 13 kresiel EP. V EP pribudne nová frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov, tvorená britskými konzervatívcami, českou ODS (obe predtým v EPP) a poľskou Právo a spravodlivosť bratov Kaczynských (predtým v zaniknutej frakcii Únia za Európu národov).

Folklórne slávnosti pod Poľanou

Ponuka pohostenia a remeselníkov je z roka na rok pestrejšia

11. júla 2009 - (tasr)

Výborné počasie, skvelá nálada, ale najmä dobrá ľudová hudba, tanec a spev sprevádzali dnes na každom kroku návštevníkov Folklórnych slávností pod Poľanou (FSPP) v Detve. Podľa odhadu organizátorov ich bolo len na scénických programoch na tamojšom amfiteátri asi 6000. Ďalšie tisícky však prišli dnes do Detvy kvôli jedinečnej atmosfére, ktorá panuje nielen pri samotných programoch, ale aj v zákulisí festivalu, na jarmočnisku, či pri stánkoch s občerstvením. Festival kvôli osobitnej atmosfére, ktorú vytvárajú najmä obyčajní ľudia - tvorcovia folklóru zo slovenských dedín a mestečiek navštevuje takmer každý rok aj prezident SR Ivan Gašparovič. Ten dnes dokonca strávil v Detve celé popoludnie a bude tam aj večer. V dnešnom programe dominujú ukážky folklóru dedinských skupín z celého Slovenska. Večer sa publiku predstaví jubilant Ondrej Molota so svojou slávnou muzikou Ďatelinka. Oživením by mal byť program folklórnych súborov a skupín o pomenovaní dedín a miest na strednom Slovensku s názvom Neradi to čujú, keď ich posmeškujú. FSPP začali tento rok netradične, už vo štvrtok (9. 7.). Asi 6000 divákov si pozrelo program Lúčnica - 60 rokov krásy. Piatkový (10. 7.) programový blok, v ktorom sa predstavili najmä súbory z Podpoľania, si aj napriek chladnému počasiu pozrelo asi 5000 milovníkov tradičnej ľudovej kultúry. V záverečný deň FSPP, v nedeľu 12. júla, sa divákom najprv predstavia krajanské folklórne súbory. V programe Krajanská nedeľa vystúpi približne 250 účinkujúcich z Česka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Ukrajiny a USA. Úplný záver festivalu bude patriť galakoncertu. Návštevníci festivalu si už tradične môžu vyskúšať hru na fujare či naučiť sa ľudový tanec. Na jednej z výstav sa ľudia môžu oboznámiť napríklad aj s tvorbou slovenských kožuchov. Novinkou v tzv. jarmočnisku je ukážka prípravy tradičných jedál od vybraných regionálnych kuchárov. Chýrni kuchári a kuchárky pripravujú pre návštevníkov festivalu halušky, strapačky, kapustnicu a ďalšie jedlá, typické pre Podpoľanie. Nechýba ani salaš s bačom Vladimírom Košičiarom, ktorý sa osvedčil už vlani. Ponuka pohostenia a remeselníkov je v Detve z roka na rok pestrejšia. V jarmočnisku ponúka svoje výrobky až 51 ľudových remeselníkov. Vybrať si teda môže naozaj každý. Počas štyroch dní sa na detvianskom amfiteátri predstaví celkom 1500 účinkujúcich v 11 scénických programoch a 13 sprievodných podujatiach. Súčasťou programu FSPP je aj šesť výstav. Organizátori očakávajú 50.000 návštevníkov.

Pred 160 rokmi vyšlo prvé číslo Slovenských novín

9. júla 2009 - (tasr / ep.edu.sk / matica.sk)

Po potlačení revolúcie 1848-49 sa viedenská vláda rozhodla vydávať pre jednotlivé národnosti úradné noviny a nimi ovplyvňovať názory obyvateľstva multietnickej cisárskej ríše. Pre Slovákov boli určené Slovenské noviny, ktorých prvé číslo vyšlo pred 160 rokmi - 10. júla 1849. Slovenské noviny vychádzali v roku 1849 v „opravenej slovenčine” a od 1. januára 1850 v staroslovenčine. Administrácia bola oddelená od redakcie, redaktori sa teda nemuseli starať o finančnú prosperitu novín, keďže ich financovalo ministerstvo vnútra z vlastných fondov. Noviny mali tiež ďalšiu, do tých čias v slovenskej žurnalistike nevídanú výhodu. Ministerstvo ich rozosielalo zadarmo do 1200 obcí a mestečiek na Slovensku. V rokoch 1848/1849 ponúkol minister vnútra Alexander Bach miesto hlavného redaktora nových viedenských Slovenských novín Danielovi Gabrielovi Lichardovi. Stalo sa tak na základe odporúčania Jána Kollára, ktorý v tom čase pôsobil ako poradca vlády vo Viedni a ktorý označil Licharda „za najlepšieho znalca života na Slovensku a výborného ľudového spisovateľa”. Na základe rozhodnutia viedenského ministerstva vnútra obsadil miesto redaktora v Slovenských novinách Andrej Radlinský, bývalý Lichardov kolega, profesor z Banskej Štiavnice. Radlinský chcel v novinách presadzovať predovšetkým slovenské národné záujmy a nie vládnu politiku. Preto sa aj dostal do sporu s osobným tajomníkom ministra Bacha Antonínom Beckom, upadol do nepriazne oficiálnych miest a v roku 1850 musel z Viedne odísť do Budína na miesto bezvýznamného redaktora Zemského zákonníka. Po odchode Andreja Radlinského nastúpil do redakcie Slovenských novín Jonáš Záborský. Záborský bol talentovaným novinárom, ktorý písal dobré úvodníky, úvahy, komentáre, správy i glosy o otázkach politických, kultúrnych i hospodárskych. Jeho polemiky publikované v Slovenských novinách prešli do dejín slovenskej literatúry ako Boje o Žehry. Záborský pôsobil v Slovenských novinách v rokoch 1850-53, v dobe zvýšeného vládneho teroru. Hneď po príchode do redakcie mu „všemocný pán Rakúska” Alexander Bach prísne zakázal písať v novinách čokoľvek o „slovenskej korunnej zemi”, ako aj kritizovať vládu a jej predstaviteľov. Jonáša Záborského vystriedal v redakcii Hermenegild Jireček. Väčšinu miesta v novinách zaberali Neúřadní zprávy - nazývané tiež niekedy Díl neúředný. Obsahoval domáce i zahraničné spravodajstvo pôvodné, ale aj preberané z provládnych nemeckých a maďarských novín, vychádzajúcich v Pešti a vo Viedni. Od dnešných sa správy v Slovenských novinách líšili tým, že nemali titulky a medzititulky. Lichard okrem správ vydával v novinách aj noticky v rubrike Drobničky. Slovenské noviny vychádzali s prílohou Světozor. Rubriky v Světozore písal Lichard pútavo a zaujímavo, propagoval najnovšie výdobytky vedy. Príloha však venovala málo pozornosti potrebám slovenskej kultúry, viac si všímala kultúrne dianie v Čechách. Začiatkom decembra 1861 uverejnil Lichard v Slovenských novinách oznam o ukončení ich vydávania k 31. decembru Ako príčinu uviedol „nynější stav věcí” (t. j. zmenu politickej situácie), ale i to, že od marca roku 1861 vychádzali v Pešti už nové, samostatné slovenské politické noviny (Pešťbudínske vedomosti). Zánik Slovenských novín zapríčinil aj nezáujem rakúskej vládnucej triedy na ich ďalšom vydávaní i orientácia časti slovenskej buržoázie na novozaložené Pešťbudínske vedomosti.

Na Slovensku zrejme vznikne tretia maďarská strana

15. júla 2009 - (tasr)

Na Slovensku zrejme vznikne tretia maďarská strana. O jej vzniku informoval maďarský denník Népszabadság, napísal internetový portál tvnoviny.sk. Strana sa má volať Maďarská občianska strana za rovnoprávnosť (JMPP- Jogegyenlőségért Magyar Polgári Párt). Jej lídrom má byť známy „bojovník” za autonómiu južnej časti Slovenska János Bósza. Na registráciu novej strany potrebuje zozbierať 10-tisíc podpisov. Podľa portálu ich začne zbierať 8. augusta v Komárne, pričom v ten istý deň sa majú prvýkrát stretnúť aj členovia strany. Mottom strany má byť heslo „rovnaké možnosti v každej oblasti života”. „Každý občan, či ide o Maďara, Róma, Slováka či príslušníka inej národnosti, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, nech má rovnaké práva, možnosti a záväzky,” uviedol o motte Bósza. Bósza vznik novej strany avizoval ešte minulý mesiac, čo zdôvodnil aj tým, že chce verejne otvoriť otázku autonómie, dodáva Népszabadság. Na Slovensku funguje už opozičná parlamentná Strana maďarskej koalície (SMK), ktorú vedie Pál Csáky. Druhou je strana Most pod vedením odídenca z SMK Bélu Bugára.

Politológovia o personálnom obsadení strany Most Híd

13. júla 2009 - (SRo)

Obsadenie jedného z vedúcich postov v novej strane Most Híd bývalým ministrom kultúry a poslancom niekdajšej ANO Rudolfom Chmelom nie je najšťastnejším riešením. Myslí si to politológ Rastislav Tóth. Podľa neho nový podpredseda strany, ktorého len tento víkend do funkcie zvolil zakladajúci snem, nepritiahne strane v budúcoročných voľbách voličov. Úspech novovzniknutej strany Most Híd stojí podľa Rastislava Tótha najmä na tom, ako sa jej podarí získať podporu miestnych štruktúr SMK a SDKÚ-DS. Spojenie osobností Bélu Bugára a Rudolfa Chmela vo vedení však vníma skepticky. Otázna je podľa neho aj politická orientácia Bélu Bugárara, keďže bol najprv predsedom nacionálnokresťanskej strany a teraz chce byť predsedom liberálno ateistickej strany. Rastislav Tóth: „Myslím si, že je to osoba, ktorá nebude voličov veľmi priťahovať. Treba asi nájsť nejakú inú osobu. Je to dosť divoký pokus. Vyzerá to tak, že je to prichystané pre bývalých členov VPN, ale nemyslím si, že sa to podarí.” Problém vedúcich osobností strany Most Híd nie je podľa ďalšieho politológa Miroslava Kusého až taký podstatný. Pre stranu bude vraj problematickejšie zostaviť program. „Sú to tváre starých politikov, ktorí už prešli nejakým politickým vývojom. Je im ťažko odlíšiť sa, pretože idey, s ktorými prichádzajú, mala od začiatku reprezentovať aj SMK. Bude veľmi problematické postaviť nejakú novú koncepciu.” Slovensko-maďarské zmierenie ako hlavná idea strany je aj podľa politológa Michala Horského na zostavenie programu veľmi málo. „Osobnosti ako Bugár a Simon sú dostatočne známe. Domnievam sa, že na to, aby strana mohla plniť komplexný program, je príliš málo jedna idea - slovensko-maďarské zmierenie. Je potrebný celý rad ďalších agiend, téz a predstáv o tom, čo všetko chce takáto strana reprezentovať.” Celé vedenie strany by malo byť kompletné na jeseň na programovom sneme, kde chce strana zostaviť svoju kandidátku pre voľby do VÚC. Dovtedy budú zo šiestich plánovaných podpredsedníckych postov obsadené tri, a to Rudolfom Chmelom, Editou Pfundtner a Zsoltom Simonom.

R. Chmel: Nebudem Slovákom do výkladu

13. júla 2009 - (pm - Sme)

Bývalý minister kultúry a poslanec za ANO a posledný československý veľvyslanec v Maďarsku Rudolf Chmel sa po víkende vracia do politiky. V Moste sa stal podpredsedom. Pôsobenie v novej strane berie Chmel ako výzvu. „Keď prišla táto výzva, ktorá bola v mnohom totožná s mojím doterajším dlhoročným snažením, povedal som si, že to predsa len skúsim, lebo, žiaľ, verejný život na Slovensku len minimálne, ak vôbec, ovplyvníte ako nezávislý intelektuál a tobôž ako občiansky aktivista.” Chmel hovorí aj o silnejúcej spoločenskej objednávke po strane, ktorá by mala v programe popri ekonomických, vzdelávacích a kultúrnych a ďalších aspektoch aj etnickú znášanlivosť, toleranciu. Hovorí aj o strane, ktorá nestavia svoj program na konfliktnosti pri riešení etnických problémov, ale na dialógu, porozumení a dohode. Ako bude Chmel v novej strane pôsobiť a čo bude mať na starosti, nepovedal. To vraj bude predmetom ďalších rokovaní. Odmietol však, že by v Moste hral len akúsi reprezentačnú úlohu „Slováka do výkladu”. Ako problém nevidí ani to, že novú stranu bude rozbiehať popri práci v Prahe. Ešte ďalšie tri roky by mal totiž šéfovať Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdií na Karlovej univerzite, ktorý sám zakladal. „To je okrajový problém. Svoje verejné pôsobenie som vždy stíhal zladiť so svojimi odbornými záujmami,” povedal Chmel. Hovorí aj ďalších politikoch, ktorí chcú s Mostom spolupracovať. O ich menách, rovnako ako o svojom konkrétnom pôsobení však Chmel tiež mlčí.

Mosty

13. júla 2009 - (Martin Kovalik - Nový Čas)

Hra plná zbytočných emócií. To sú maďarsko-slovenské vzťahy tak, ako ich vytvorili politici. Autonómia, Benešove dekréty, Maďarská garda. Pri týchto témach sa cíti poškodený raz jeden, raz druhý sused. Sú to však otázky, ktoré sú dôležité len podľa hŕstky ľudí. Rozumná väčšina problém nemá. Vďaka mostu prejde napríklad zo slovenského Komárna do maďarského Komáromu. Za výhodným nákupom alebo len tak - na kávičku. Ani zmiešané manželstvá nemajú problém s národnosťou. Spory spôsobujú „len” starosti každodenného života. Tak, ako pri čisto slovenských manželstvách. Každý pokus o vybudovanie mosta treba jednoznačne oceniť. A to vrátane strany Most (Híd), ktorú buduje Bugár a spol.

Ak zachránia strany, pochovajú projekt

13. júla 2009 - (Róbert Kotian - Hospodárske noviny)

Bugárov a Chmelov projekt maďarsko-slovenskej strany Most-Híd je v súčasnosti sympatickým politickým pokusom o zmiernenie rastúceho či dlhodobého napätia vo viacerých rovinách - medzi politickými špičkami Maďarska a Slovenska, medzi politikmi maďarskej menšiny a slovenskej väčšiny a do tretice aj medzi vrcholnými predstaviteľmi SMK. Doterajší priebeh slovensko-maďarských vzťahov dokazuje, že maďarská karta má na Slovensku ešte stále vysokú hodnotu a projekt Most-Híd by jej mohol pomôcť tam, kam patrí - na historické smetisko. Takisto je však zrejmé, že vybudovať stranu iba na procese slovensko-maďarského zmierenia je na plnohodnotnú stranu málo - toto zmierenie by malo ostať špecifickým bonusom, výraznou pridanou hodnotou, zorným uhlom, nie alfou a omegou politického programu. V čase ekonomickej krízy osobitne. Čo platí aj v situácii, že víťazom maďarských parlamentných volieb bude pravdepodobne Viktor Orbán, čo slovensko-maďarským vzťahom určite neprospeje a čo slovenská diplomacia formovaná politikmi SNS a Smeru nie je schopná civilizované a kultúrne zvládať. Prvým politickým predstavením strany Most-Híd budú novembrové župné voľby - budú aj prvou skutočnou konfrontáciou bugárovcov a durayovcov, od ktorej bude závisieť mnohé. Napríklad to, či si voliči vyberajú stále väčšinovo etnicky, alebo či ich tento projekt oslovil v oboch spoločenstvách. O jednom riziku budúceho vývoja sa však nehovorí - ak sa SMK a Most-Híd rozhodnú ísť do parlamentných volieb spoločne, možno zachránia obe strany pre parlament, ale pochovajú sľubný projekt pre voličov.

Bugárova torta

13. júla 2009 - (Dag Daniš - Pravda)

Bugárov Most vyzerá po víkendovom pôrodnom kongrese akosi čudne. Nie je to ani čisto maďarská menšinová strana, ani slovensko-maďarská. Je to maďarská strana ozdobená jedným Slovákom. Čo znamená, že nemusí byť atraktívna ani pre Maďarov, ani pre Slovákov (a iným programom osloviť nemôže, lebo ešte nijaký nemá). Bugár v tejto základnej otázke urobil chybu. Most môže mať zmysel - a úspech - len vtedy, keď dokáže oslabiť nacionalistickú SMK. A to by sa mohlo naplno podariť vtedy, keby bola Bugárova strana „iba” maďarská. Mimochodom, slovenskí Maďari mali od roku 1920 takmer vždy aspoň dve strany, ktoré vytvárali volebné aliancie. Stavať Most ako hybridnú stranu, symbolicky (a dosť falošne) dekorovanú Slovákmi (pardon, Slovákom) je v tomto prípade nepoctivé. Csákyho SMK sa pred takouto stranou, pochopiteľne, uzavrie. Pretože vytvárať maďarsko-maďarsko-slovenské volebné koalície je nezmysel. Bugár bude potom ešte viac nútený hľadať podporu medzi Slovákmi. Hoci jadro jeho politiky ostane maďarské. Torta, ktorú v sobotu krájali Bugár s Chmelom, zrejme nebude ani zďaleka taká veľká, ako pôvodne vyzerala.

Bugár je príťažlivý aj pre ľudí zo severu Slovenska

12. júla 2009 - (Milan Lukáš - Pravda)

Pred polrokom vyhlasoval, že v politike končí a dnes je predsedom novej politickej strany. A zároveň svoju manželku obral o desaťtisíc eur. Bélu Bugára na sneme strany Most-Híd zvolili za predsedu. Straníckou dvojkou bude niekdajší minister kultúry a veľvyslanec Slovenska v Maďarsku Rudolf Chmel. Strana chce kandidovať už na jeseň vo voľbách do samosprávnych krajov. Bugár si myslí, že strana bude môcť ekonomicky fungovať iba z darov. „Každý člen prípravného výboru strany na začiatok zložil po desaťtisíc eur. To však dlhodobo nemôže stačiť, a preto sme ochotní prijímať dary,” vysvetil spôsob financovania nový predseda strany Bugár. Ako dodal, budú tak robiť na základe zmlúv. „Všetko bude čisté a transparentné,” uviedol. Bugár sa vracia do politiky, z ktorej nikdy neodišiel. „Chcel som odísť, ale situácia v SMK sa tak zmenila, že som nemohol nechať nespokojných členov, nech si robia čo chcú,” uzavrel Bugár. Nová politická strana vznikla odchodom nespokojencov z SMK. Most-Híd by mal spájať maďarských aj slovenských voličov a politikov. Podpredseda strany Rudolf Chmel zdôvodnil svoj návrat do politiky takto: „Akokoľvek som skeptický voči politike a politikom špeciálne, musím pripustiť, že to bez nej a bez nich asi nepôjde.” Ako ďalej dodal, práve politici živia ilúziu, že sa Slováci a Maďari nenávidia. „Živia hrozbu územnej autonómie, odtrhnutia južného Slovenska, strašia iredentou, útočia, provokujú, lebo etnický konflikt môže načas prehlušiť ich nemorálnosť a skorumpovanosť,” konštatoval Chmel. Záujem o členstvo majú ľudia aj v regiónoch, kde maďarská národnosť nie je bežná. „Za dva týždňe registrujeme asi 80 žiadostí o členstvo,” potvrdil Stanislav Vospalek z regionálnej kancelárie v Spišskej Novej Vsi. Regionálny šéf z Litptovského Mikuláša Jaroslav Záhradník tiež potvrdil, že aj v Liptove za rovnaký čas má niekoľko desiatok prihlášok. „Napriek záujmu veľa ľudí ostáva prekvapených, prečo práve v tomto regióne maďarská strana,” dodáva Záhradník. Všetci oslovení potvrdili, že za členov nebudú prijímať ľudí, ktorí už boli vo viacerých politických stranách. „Nemáme záujem o takých, čo boli v štyroch či piatich stranách,” dodal Bugár s tým, že červenú majú aj bývalí spolupracovníci ŠtB.

Most si vypýtali ľudia, tvrdí Bugár

11. júla 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Zakladajúci snem novej maďarsko-slovenskej strany Most - Híd sa konal v sobotu v Čilistove pri Šamoríne. Prišlo naň niekoľko desiatok delegátov, medzi nimi aj zopár Slovákov. Väčšina príspevkov odznela v maďarčine alebo dvojjazyčne, k dispozícii bol aj simultánny preklad. Predsedom strany sa podľa očakávania, a ako jediný kandidát, stal expredseda SMK Béla Bugár. Ešte pred samotným hlasovaním boli novinárom známi - ako jediní navrhnutí - aj podpredsedovia Mostu - exministri Rudolf Chmel a Zsolt Simon. Tretí post podpredsedu obsadila Edit Pfundtner, ktorá bola pri júnových voľbách do Európskeho parlamentu, ešte ako delegátka SMK, predsedníčkou Ústredného volebného výboru. Ďalšie tri možné miesta podpredsedov zatiaľ zostanú neobsadené s ohľadom na ďalších členov, ktorí by sa mali k strane pripojiť. Do predsedníctva strany boli zvolení aj bývalí poslanci SMK László Nagy, Tibor Bastrnák a Gábor Gál. Chýbajúcich členov svojho vedenia chce Most doplniť na ďalšom programovom zjazde. Ten by sa mal podľa Bugára konať na začiatku septembra, aby bola strana pripravená zúčastniť sa volieb do VÚC v novembri. Bugár a Chmel, hlavní rečníci úvodnej časti zjazdu, sa vo veľmi obecne formulovaných prejavoch zhodli na tom, že vznik strany Most je odpoveďou na „spoločenskú objednávku”. Podľa Bugára je Most pre ľudí riešením „na civilizované ozdravenie ochladených slovensko-maďarských vzťahov. Riešením na nezištnú spoluprácu, na uplatnenie vzájomnej tolerancie a zabezpečenie pokojného života”. Bugár odsúdil otváranie citlivých tém, ako sú Benešove dekréty či autonómia. Je podľa neho potrebné sa Maďarov na Slovensku najprv opýtať, čo je pre nich dôležité. „Ak je to symbolické ospravedlnenie, tak musíme zastupovať túto požiadavku. Ak je to južná rýchlostná cesta, tak sa nesmieme zastaviť, kým sme nespravili všetko v záujme riešenia tejto otázky,” povedal. Zároveň však treba venovať pozornosť aj názorom Slovákov a zapojiť ich do riešenia problémov,” hovorí líder Mostu. Chmel sa vo svojom vystúpení venoval najmä dôvodom, prečo prijal ponuku na návrat do politiky. „Keď prišla táto výzva, ktorá bola v mnohom totožná s mojím doterajším dlhoročným snažením, povedal som si, že to predsa len skúsim, lebo, žiaľ, verejný život na Slovensku len minimálne, ak vôbec, ovplyvníte ako nezávislý intelektuál, a tobôž ako občiansky aktivista,” tvrdil vo svojom prejave. Na Slovensku podľa Chmela „silnie spoločenská objednávka po strane, ktorá by mala v programe popri ekonomických, vzdelávacích, kultúrnych a ďalších aspektoch aj etnickú znášanlivosť, toleranciu, ktorá by nestavala svoj program na konfliktnosti, pri riešení etnických problémov osobitne, ale na dialógu, porozumení a dohode.” „Takýto hlas vraj do vzniku Mostu na dnešnej straníckej scéne nemal zastúpenie,” dodal. Most je podľa Bugára otvorený prípadnej koaličnej spolupráci so všetkými stranami okrem HZDS a SNS. Delegáti zjazdu, Maďari aj Slováci, jednohlasne prijali aj výzvu adresovanú prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, aby nepodpísal zákon o štátnom jazyku. Na neskôr bolo odsunuté aj rozhodnutie o tom, akým spôsobom bude fungovať spolupráca medzi maďarskými a slovenskými členmi Mostu. V rozhovore pre sobotňajšie vydanie denníka Új Szó Bugár popisoval vytvorenie dvoch straníckych platforiem, maďarskej a slovenskej. Každú otázku by mali prerokovať obe platformy a ani jedna nemôže prehlasovať tú druhú. Na tlačovke v sobotu už Bugár vznik platforiem nepovažoval za potrebný. Strana si teraz podľa predsedu bude vytvárať svoje štruktúry a až ich fungovanie ukáže, či sú platformy potrebné. Bugár odmietol možnosť, že by sa vznikom etnických platforiem Most mohol zmeniť na dve etnické strany v jednej. Podľa Chmela avizovalo záujem o spoluprácu s Mostom viacero najmä bývalých slovenských politikov, konkrétne mená však neprezradil. Bývalý poslanec strany ANO a minister kultúry Chmel by mal aspoň ďalšie tri roky šéfovať Ústavu slavistických a východoeurópskych štúdii na Karlovej univerzite v Prahe, ktorý sám zakladal. „To je okrajový problém. Svoje verejné pôsobenie som vždy stíhal zladiť so svojimi odbornými záujmami,” odpovedal Chmel na otázku SME, ako chce pritom stíhať aj prácu v novej strane. Odmietol, že by v Moste hral len akúsi reprezentačnú úlohu „Slováka do výkladu”. Nevedel však povedať, čo konkrétne bude mať v strane na starosti, rozdelenie úloh je vraj predmetom ďalších rokovaní. Príliš jasno v programe strany nemali ani ďalší delegáti snemu. Jaroslava Záhradníka z Liptovského Hrádku oslovilo „smerovanie strany, slušnosť, ktorá v politike chýba” a osoba predsedu Bugára, ktorý vraj túto slušnosť stelesňuje. Tvrdí, že sa treba jednoznačne postaviť proti snahám SMK o autonómiu, neodpovedal však na otázku, či sa to týka len požiadavky územnej autonómie, alebo aj autonómie školskej a kultúrnej, ktorú presadzovali i Bugár a spol. Určite sa podľa neho bude diskutovať aj o týchto citlivých otázkach, programové tézy strany sa však budú len „teraz v priebehu pár dní spoločne dopracovávať”. „Tým, že dostanú títo politici aj slovenský pohľad, môže to pomôcť práve tomu, aby aj Slováci prijali túto stranu pozitívne,” dodal Záhradník. Sám však za najvážnejšie problémy nepovažuje minulosť, ale napríklad nezamestnanosť.

Bugár: Založením strany Most - Híd sme vykonali historický čin

11. júla 2009 - (tasr)

Vznikom politickej strany Most-Híd sa jej zakladateľom podarilo splniť spoločenskú objednávku. Na dnešnom ustanovujúcom sneme to vo svojom prejave, ktorý bol celý v maďarskom jazyku, uviedol člen prípravného výboru Most-Híd Béla Bugár. „Veď čo iné to môže znamenať, ak nie elementárnu spoločenskú požiadavku, že sme po našej prvej akcii v Kostolných Kračanoch dostávali stovky, ba tisíce povzbudivých spätných väzieb zo všetkých kútov krajiny. A to bez ohľadu na národnú príslušnosť,” zdôraznil odídenec z SMK. Podľa neho to neznamená nič iné, ako fakt, že občania ľuďom okolo Most-Híd dôverujú a stranu považujú za riešenie a civilizované ozdravenie ochladených slovensko-maďarských vzťahov. Zároveň uviedol, že zakladatelia strany spolu s 30.000 signatármi vykonali historický čin. „Iniciovali sme vznik takej politickej strany, ktorá si v našej spoločnej vlasti, v pomeroch viacnárodnostného Slovenska vytýčila za cieľ ideu vzájomnej a na znášanlivosti založenej spolupráce, a to v znamení otvorenosti, slušnosti, zodpovednosti a dôvery,” deklaroval Bugár. Opozičný poslanec Národnej rady SR ubezpečil, že „nech je to Maďar, Slovák, alebo spoluobčan ktorejkoľvek inej národnosti, tak ak sa stretneme s akoukoľvek každodennou, ale aj citlivou témou ako politici strany Most, vždy sa budeme usilovať o čestné riešenie”. Bugár je presvedčený, že udalosti uplynulých dvoch rokov jasne ukázali, ako sa nemá zaobchádzať s tzv. citlivými témami, ako Benešove dekréty alebo pojem autonómie. „Tam, kde politické zápasy prebiehajú zdanlivo podľa demokratických pravidiel, číhajú na nás aj v hojnom množstve nastavené pasce. Som si istý, že vedením slušnej, o silu verejnosti sa opierajúcej politiky budeme schopní tieto pasce obísť,” domnieva sa. Na margo volebného výsledku podotkol, že strana môže za krátky čas znásobiť súčasný počet sympatizantov. „Môžeme získať výraznú voličskú bázu. Verím, že sa k nám pridá veľa vzdelaných a aktívnych mladých ľudí, ktorých veľmi potrebujeme. Takých, ktorí veria, že riadenie svojho osudu a formovanie svojej budúcnosti sa oplatí vziať do vlastných rúk,” uzavrel. Exminister kultúry Rudolf Chmel, ktorý by sa dnes mal stať členom predsedníctva Most-Híd, podotkol, že na Slovensku je možné ovplyvňovať verejný život ako nezávislý intelektuál alebo občiansky aktivista len minimálne. „Akokoľvek som skeptický voči politike a politikom špeciálne, musím pripustiť, že to bez nej a bez nich asi nepôjde,” povedal pred delegátmi. Domnieva sa, že podľa vystupovania niektorých politikov by sa zdalo, že Slováci a Maďari spolu žijú zle. „Oni totiž živia ilúziu, že sa navzájom nenávidia, živia hrozbu územnej autonómie, odtrhnutia južného Slovenska, strašia iredentou, útočia, provokujú, lebo etnický konflikt môže načas prehlušiť ich nemorálnosť a skorumpovanosť, zahalenú do akejkoľvek trikolóry či kokardy,” podčiarkol Chmel. Myslí si, že ak sú slovensko-maďarské vzťahy naozaj také zlé, tak je to nielen vizitkou, ale predovšetkým zodpovednosťou politikov, ktorí pojmy ako spolupráca, dialóg, empatia nahradili konfrontáciou, konfliktom či ultimátom. „Nevraviac o vulgárnosti, ktorou prispela k znepokojivej úrovni najmä slovenská strana,” povedal. Sám je presvedčený, že ľudia na juhu Slovenska tak, ako aj na severe, východe či západe, chcú mať pokojný život. „Nepotrebujú politiku tradičnej podozrievavosti a nedôvery, politiku rozdeľovania na Slovákov a neslovákov, Maďarov a nemaďarov. Potrebujú mosty, nie priekopy. Oni sa nedefinujú cez neznášanlivosť a nenávisť,” uzavrel.

Slovenskou osobnosťou vo vedení strany

by mal byť exminister R. Chmel

11. júla 2009 - (tasr)

Exminister kultúry Rudolf Chmel by mal byť očakávanou slovenskou osobnosťou vo vedení novovzniknutej strany Most-Híd. Oznámil to dnes novinárom pred začiatkom ustanovujúceho snemu tohto politického subjektu. O tom, že Most má byť otvorený pre všetkých bez ohľadu na národnosť, hovoril člen prípravného výboru strany Béla Bugár už na prvej tlačovej konferencii tohto orgánu. Chmel pôsobil v exekutíve Mikuláša Dzurindu vo farbách ANO od apríla do júla 2006. Po odstúpení z vládnej funkcie si začal uplatňovať svoj poslanecký mandát. Stal sa členom výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. „Prišla ponuka, ktorú som privítal. Stotožňujem sa s myšlienkami, s ktorými táto strana vzniká, preto som mal k ponuke pozitívne stanovisko,” povedal Chmel. Podľa vlastných slov sa 20 rokov snaží presviedčať, že strany by nemali vznikať na etnickom princípe, ale na hodnotovej spolupráci. „Táto strana by mohla byť prvou lastovičkou po dlhom čase. Bol by to prvý projekt založený na autentickej maďarsko-slovenskej či slovensko-maďarskej spolupráci, a to by mala byť odpoveď všetkým extrémistom a nacionalistom, ktorí chcú hrať etnickou kartou,” vyhlásil. Chmel vníma Bugára ako prirodzeného lídra. „Má svoju charizmu, ktorú si udržiava už 20 rokov. Je to politik, ktorý svoju charizmu nezneužíva na rozdiel od iných,” konštatoval. Na margo volebných preferencií Mostu povedal, že zatiaľ prieskumy neboli, no „taká všeobecná eufória by hovorila, že by to mohla byť strana, ktorá minimálne presiahne päť percent. Ale založenie politickej strany je aj v optimálnejších podmienkach riskantný podnik”. Domnieva sa, že založiť politický subjekt v čase, keď nielen na Slovensku, ale v celej Európe bujnie nacionalizmus, je dosť ťažké. Predseda Úradu pre verejné obstarávanie Béla Angyal chce pracovať v novovzniknutej strane Most-Híd. Oznámil to dnes pred začiatkom ustanovujúceho snemu tohto politického subjektu. Zároveň potvrdil, že vystúpil zo svojej doterajšej strany SMK. Podľa jeho slov sa mu nepozdávala názorová línia, ktorá sa razí v SMK. Nemá však ambície dostať sa do vedenia Mostu. „Očakávam, že táto strana bude silná a urobí veľa pre ľudí na južnom Slovensku,” povedal. Na ustanovujúci snem sa postupne schádzajú delegáti, ktorých má byť okolo 70. Prevažne ide o ľudí, ktorí s Mostom pri jeho vzniku spolupracovali na rôznych úrovniach. Vznik strany Most-Híd ohlásili bývalí členovia SMK 9. júna. Za týmto projektom stoja okrem Bugára aj László Nagy, Zsolt Simon, Gábor Gál a Tibor Bastrnák. Ministerstvo vnútra zaregistrovalo stranu 3. júla po tom, ako jej predstavitelia odovzdali 28.139 podpisov. Zákon vyžaduje na registráciu strany minimálny počet 10.000 podpisov.

Bugár môže mať problém s pritiahnutím Slovákov

10. júla 2009 - (Andrej Onufer - aktualne.sk)

Ak novozakladaná strana Most - Híd, ktorej čelných členov tvoria odídenci z SMK, nebude mať pred voľbami preferencie nad päť percent, zrejme dôjde k spojeniu oboch maďarských strán do predvolebnej koalície. Most si však sľubuje viac ako päť percent, stavia totiž na osobnej popularite budúceho predsedu strany Bélu Bugára. Myslia si to politológovia, ktorých Aktuálne.sk oslovilo. Bugár bol totiž dlhodobo najpopulárnejším politikom SMK. „Nová strana má šancu osloviť voličov, no je otázne, či môže získať nad päť percent. V tom som trochu skeptickejší. Jednoznačným ťahúňom tejto strany je osobná popularita zakladateľa SMK Bélu Bugára. Tá prekračuje hranice maďarskej národnostnej menšiny,” povedal pre Aktuálne.sk Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky. Podľa Mesežnikova Most osloví najmä občanov maďarskej národnosti, so Slovákmi to bude slabšie. Spojenie s SMK do predvolebnej koalície bude podľa politológa záležať od toho, koľko strana odoberie voličov SMK. „Ak tých odobratých percent bude málo, nebude pre SMK príťažlivá spolupráca s nimi. Ak by však Most odobral SMK kritické množstvo hlasov a hrozilo by, že sa ani jedna z nich nedostane do parlamentu, potom by som takúto pragmatickú spoluprácu nevylúčil,” vysvetlil Mesežnikov. SMK však ústami predsedu Pála Csákyho takúto spoluprácu vylúčilo, pripustilo však, že jednotlivci z novovzniknutej strany by sa na kandidátke objaviť mohli. Podľa politológa Michala Horského je najdôležitejšie, aby sa proces rozdelenia SMK udial pokojnou cestou, čo si želajú všetci voliči strany. „Z toho logicky vyplýva, že pri pokojnom rozsobášení môže vzniknúť predvolebná koalícia. Potom nevidím nejaké vážne ohrozenie jednej alebo druhej strany, že sa nedostane do parlamentu. Ak sa nespoja, maďarský volič si aspoň bude môcť vybrať tú-ktorú stranu a nebude vazalom jednej strany národného frontu, ako to bolo doteraz s SMK,” povedal pre Aktuálne.sk Horský. Politický analytik Ján Beránek odhaduje, že volebný potenciál oboch maďarských strán je dvanásť percent, keďže voliči maďarskej národnosti sú veľmi disciplinovaní. „Otázne je, ako si tieto percentá rozdelia. Ak sa však bude Most príliš uchádzať o slovenského voliča, môže to SMK využiť a obratom im to vrátiť, že zanedbávajú maďarského voliča. Musia teda nájsť vyváženú stratégiu, ako neodplašiť maďarských voličov a zároveň osloviť slovenských voličov, aby nedávali zámienku SMK. Je to veľmi vratká plocha,” povedal Baránek. V parlamentných voľbách v roku 2006 získal bývalý predseda strany suverénne najviac preferenčných hlasov, 179 237. Jeho rival, Pál Csáky, skončil v preferenčných hlasoch na druhom mieste so ziskom 110 799 hlasov. SMK získala vo voľbách 11, 68 percenta hlasov, čo je pätnásť mandátov. Zo strany odišli piati poslanci vrátane Bugára. Koalícia musí získať vo voľbách sedem percent na to, aby sa dostala do parlamentu. Samostatnej strane stačí na vstup do parlamentu päť percent.

Bugárovi veria aj Slováci, môže mu to pomôcť,

tvrdí politológ Mesežnikov

10. júla 2009 - (sita)

Nová politická strana Most-Híd môže podľa prezidenta IVO Grigorija Mesežnikova pritiahnuť časť voličov SMK a stredopravých voličov z veľkých miest. „Sú faktory, ktoré môžu pomôcť osloviť istú časť voličov, otázkou je, či to bude stačiť na vstup do parlamentu,” povedal. Bélovi Bugárovi, ktorý bude pravdepodobne prvým predsedom strany Most-Híd, môže pomôcť, že je dôveryhodným aj pre Slovákov. Dlhodobo je najobľúbenejším politikom maďarskej národnosti v SR. Dôležité bude, kto zo Slovákov bude v novej strane. Problém Mostu vidí Mesežnikov v tom, že vzniká ako dôsledok vnútorného konfliktu v Strane maďarskej koalície (SMK) a práve táto téma sa s ním doteraz spájala najviac. Most-Híd sa definuje tiež ako strana, ktorá bude spájať Slovákov a Maďarov a eliminovať tak zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov. Podľa Mesežnikova je to síce sympatická myšlienka, nemusí však stačiť slovenským voličom. Hoci tu je skupina slovenských voličov, rozčarovaných súčasnými politickými stranami, prioritné sú pre ňu iné otázky ako slovensko-maďarské zmierenie, a to ekonomika, sociálna situácia, stav demokracie. Mesežnikov pripomenul, že na Slovensku už boli strany, ktoré vznikli krátko pred voľbami a dostali sa do parlamentu. Strana občianskeho porozumenia (SOP) vznikla pol roka pred voľbami, Aliancia nového občana (ANO) rok a pol. Či sa podarí prekonať päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu aj Bugárovmu Mostu, ukážu parlamentné voľby v júni budúceho roka.

SMK a Most pôjdu do volieb spolu

a hravo prejdú do parlamentu, tvrdí Horský

10. júla 2009 - (sita)

Vznik novej strany Most-Híd pomôže podľa politológa Michala Horského najmä maďarskej menšine, ale aj celej spoločnosti. Rozkol v SMK „vyčistí” politickú atmosféru. „Vzhľadom k dlhodobým eróznym procesom vo vnútri SMK možno očakávať, že Most ozdraví politickú atmosféru maďarských spoluobčanov,” povedal pre agentúru SITA. Pred voľbami sa potom môže SMK a Most-Híd spojiť do koalície a pohodlne prekonať sedem percent, potrebných na vstup koalície do parlamentu. „Maďari nikdy nemali sedem percent, vždy mali 9, 12 percent,” dodal. Je presvedčený, že SMK a Most sa dohodnú v záujme politického prežitia. Horský je presvedčený, že odchod časti členov z SMK bol potrebný a bol len otázkou času. Pripomenul, že SMK vznikla ako volebná strana pod tlakom Mečiarovho volebného zákona, ktorý zvýšením kvóra pre vstup koalícií do parlamentu prinútil zmeniť volebnú Maďarskú koalíciu na stranu SMK. V nej sa zlúčili kresťanskí demokrati z MKDH Bélu Bugára, občianski demokrati z MOS Lászlóa Nagya a národno-liberálne Spolužitie-Együttélés Miklósa Duraya. Takýto „národný front” maďarských strán bol aj pre voliča nečitateľný. Po stransparentnení politickej scény sa podľa Horského ozdravia aj vzťahy medzi maďarskými politikmi. Politológ predpokladá, že nová strana bude ideovo čerpať z občiansko-demokratických princípov niekdajšej Maďarskej občianskej strany (MOS) a kresťanskodemokratických Maďarského kresťansko-demokratického hnutia (MKDH). Maďarských voličov zrejme rozdelí zhruba na polovicu, zo slovenských môže ubrať predovšetkým SDKÚ-DS. To, že aj lídri novej strany uvažujú podobne, napovedá podľa neho snaha o vytvorenie poslaneckého klubu s odídencami z SDKÚ. „Smer podporil nový klub, lebo vie, že to oslabí SDKÚ-DS, ale aj SMK,” povedal Horský. O vzniku klubu hlasoval parlament 30. júna, nezískal však dostatočnú podporu. Jediný klub, ktorý bol okrem dvoch prítomných za, bol práve Smer-SD, ďalšie hlasy dalo KDH, ktoré sa pri podpore rozdelilo na polovicu

Orbánov džin vo fľaši sa volá Jobbik

9. júla 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarská krajne pravicová strana Jobbik začala ako spolok radikálne pravicových a nacionálnych vysokoškolských študentov blízkych Fideszu Viktora Orbána. V tom sa dodnes nejeden maďarský extrémista líši od kolegov v iných štátoch - hovorí cudzími jazykmi a má univerzitné vzdelanie, typicky z humanitného odboru, často z histórie. História je vôbec jeho najväčšou kliatbou. K politike ho väčšinou priviedlo to, že sa mentálne utopil v historických krivdách, ktoré podľa neho spáchali na maďarskom národe. Aj tak Viktor Orbán Jobbik dlho považoval za užitočného sluhu, ktorého môže v tichosti podporovať a ktorý mu za to pomôže mobilizovať časť voličov. Lídri Jobbiku však začali mať vyššie ambície, chceli byť rovnocenným spojencom Fideszu, ktorý navyše považovali za primäkký. Pre Orbánovu stranu sa Jobbik stal zo sluhu vážnym problémom. Fidesz, ktorý sa usiluje o všetkých voličov od stredu po krajnú pravicu, reagoval na rebéliu Jobbiku najprv jeho zľahčovaním. Fideszácke médiá mali príkaz Jobbik ignorovať a vtĺkali ľuďom do hlavy, že sa extrémisti do parlamentu aj tak nedostanú. Hlas, ktorý by im dali, prepadne, a preto treba voliť Fidesz. Prekvapujúci úspech Jobbiku v júnových voľbách do Európskeho parlamentu však túto stratégiu rozmetal na prach. Prvé reakcie Fideszu po voľbách sa niesli v starom duchu. „Ak nejaký plavec vyhrá preteky európskym rekordom, nemusí sa zaoberať tým, kto skončil na treťom mieste a koho porazil o niekoľko dĺžok,“ zavtipkoval Viktor Orbán. Zákulisné informácie sa však zhodujú na tom, že to vo Fidesze vrie a strana je z úspechu Jobbiku zúfalá. Hľadá spôsob, ako Jobbik vyšachovať z politickej scény tak, aby mu zároveň zostali jeho voliči. Alebo aby sa Jobbik neposilnil tak, že s ním bude musieť po budúcoročných parlamentných voľbách pri zostavovaní vlády otvorene spolupracovať. Orbán vypustil džina z fľaše a teraz zúfalo hľadá spôsob, ako ho tam vrátiť.

Polícia a prokuratúra skúmajú sobotňajšie aktivity proti zákazu gardy

13. júla 2009 - (tasr)

Maďarská polícia iniciovala preskúmanie otázky, kto sa v sobotu účasťou na riadení akcie proti rozpusteniu Maďarskej gardy mohol dopustiť narušenia platných zákonov. Uviedol to dnes vo vysielaní rozhlasovej stanice Kossuth Rádió vrchný veliteľ Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) József Bencze. Polícia sa obrátila na prokuratúru so žiadosťou o preskúmanie otázky, či na víkendovej demonštrácii došlo k naplneniu skutkovej podstaty štvania proti úradnému zásahu. Na budapeštianskom Námestí slobody sa v sobotu konala demonštrácia extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik proti rozpusteniu Maďarskej gardy. Zúčastnili sa na nej stovky gardistov z celej krajiny a vyše tisícky prívržencov gardy. Demonštranti na Námestí slobody vyjadrili protest proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorý nedávno rozpustil gardu. Prítomní svojou proklamáciou opätovne založili hnutie Maďarská garda. Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK) na to už v sobotu reagovalo vyhlásením, podľa ktorého sa „ten, kto sa spolupodieľa na vedení súdom právoplatne rozpustenej spoločenskej organizácie, dopúšťa trestného činu”. Už o týždeň skôr polícia rozohnala slzotvorným plynom 200 gardistov a približne 1000 účastníkov nepovoleného zhromaždenia na Alžbetinom námestí. Budapeštiansky odvolací súd 2. júla rozhodol o zrušení spolku Maďarská garda. Potvrdil tak verdikt Súdu hlavného mesta zo 16. decembra 2008. Predseda Maďarskej gardy a Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik Gábor Vona a obhajca gardy Tamás Gaudi-Nagy po vynesení rozsudku pred novinármi povedali, že garda sa obráti na maďarský najvyšší súd a v prípade potreby aj na štrasburský súd pre ľudské práva.

Orbán sa dištancoval od MSZP aj od extrémne pravicového Jobbiku

11. júla 2009 - (tasr)

FIDESZ - Maďarský občiansky zväz nevstúpi do vlády s Maďarskou socialistickou stranou (MSZP), ani s extrémistickou pravicovou stranou Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda FIDESZ-u Viktor Orbán na schôdzke republikovej rady strany. „Ak vznikne taká vláda, ktorú budem viesť ja, tak tá nebude mať členov spomedzi socialistov, ani Jobbiku,“ povedal opozičný líder. Podľa neho v Maďarsku vzniká centrálny politický systém, ktorého podstatou je, že „na scéne existuje jediná politická sila schopná vládnuť“. V reakcii na Orbánove vyhlásenie predseda Jobbiku Gábor Vona novinárom povedal, že ani jeho strana nemieni vstúpiť do koalície s FIDESZ-om, ani s MSZP, ak vyhrá voľby.

Jobbik sa v Európe SNS asi vyhne

13. júla 2009 - (Ján Glovičko - Sme)

Cez slovensko-maďarskú hranicu si vymieňajú nenávistné posolstvá, bočia od seba aj v Bruseli a Štrasburgu. V novej frakcii Európskeho parlamentu (EP) Európa slobody a demokracie mali spolu sedieť Slovenská národná strana a zakladateľ Maďarskej gardy - Jobbik. Nacionalistická frakcia však nie je pre Jobbik dostatočne dobrá, práve pre SNS. Spojenie strán včera predpovedal jediný europoslanec HZDS Sergej Kozlík. Traja poslanci Jobbiku sa zatiaľ uvádzajú ako nezaradení. Či sa nakoniec pridajú k SNS sa má ukázať do zajtra. Podľa informácií z maďarských médií však Jobbik radšej zostane nezávislý. Na otázku SME, či je SNS pripravená spolupracovať s poslancami Jobbiku, strana odpovedala, že je možné, že sa ich frakcia ešte rozšíri. „Či je možné, že aj o stranu Jobbik, si nedovolíme komentovať vopred,” povedala tlačová tajomníčka SNS Jana Benková. Podpredsedníčka frakcie európskych socialistov Monika Flašíková-Beňová zo Smeru spoluprácu týchto strán považuje za absurdnú. „Aj keď podľa niektorých vyjadrení predsedu SNS až tak ďaleko od seba s Jobbikom nemajú,” povedala. Jediný europoslanec SNS Jaroslav Paška povedal, že strana ako zakladajúci člen skupiny k sebe Jobbik nepustí. „Nie je možné, aby Jobbik a Slovenská národná strana pôsobili v tom istom zoskupení. Som presvedčený, že Jobbik sa nestane členom žiadneho zoskupenia europarlamentu,” povedal. Po prvý raz po voľbách do europarlamentu sa dnes zíde 736 europoslancov v Štrasburgu na ustanovujúcej schôdzi. Okrem voľby šéfa parlamentu si prerozdelia miesta v delegáciách a členstvá vo výboroch. Slovenskí europoslanci majú záujem najmä o výbory pre rozpočet a životné prostredie, v medziparlamentných delegáciách sa uchádzajú o post v delegácii pri parlamentnom výbore EÚ - Chorvátsko. Posledné slovo pri zaradení do výborov majú strany a frakcie, do ktorých poslanci patria. Slovensko tentoraz nebude mať nezávislých poslancov.

Z protestu vzišla nová Maďarská garda

12. júla 2009 - (Adriana Zsigová - Sme)

Maďarskí extrémisti dlho zákaz svojho hnutia neoplakávali. „Chcete opäť nosiť uniformy a pôsobiť v hnutí?” spýtal sa v sobotu šéf zrušenej Maďarskej gardy Róbert Kiss niekoľkotisícového davu na Námestí slobody v Budapešti. „Týmto vzniklo nové hnutie Maďarská garda,” vyhlásil po kladnej odpovedi prítomných podľa denníka Népszabadság. Spolok rozpustil začiatkom júla odvolací súd. Okrem Jobbiku - Hnutia za lepšie Maďarsko, v sobotu opäť protestovalo aj Hnutie 64 žúp. Demonštrantom prekáža zadržanie jedného z vodcov Györgya Budaházyho podozrivého z viacerých trestných činov, odsúdili i policajný zásah pri poslednej akcii. Konali sa aj ďalšie menšie zhromaždenia napríklad v Miškovci. Pár hodín pred gardistami vyšli na to isté námestie demonštrovať antifašisti s kvetmi. Všetky zhromaždenia boli tentokrát pokojné, vopred ohlásené a povolené. Týždeň predtým sa v reakcii na rozhodnutie súdu strhli prudšie nepovolené protesty. Polícia vtedy zadržala 216 ľudí vrátane predsedu Jobbiku Gábora Vonu. Policajné riaditeľstvo vo svojom vyhlásení pripomína, že podieľať sa na vedení rozpusteného spolku je trestným činom.

Maďarská garda na demonštrácii Jobbiku znovu vznikla

11. júla 2009 - (tasr)

Hnutie Maďarská garda dnes na demonštrácii Jobbiku na Námestí slobody v Budapešti znovu vzniklo. Oznámil to veliteľ gardy Róbert Kiss. Demonštrácia sa skončila bez incidentov, polícia nezasahovala. Europoslanec Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Csanád Szegedi, podobne ako aj ďalšie osoby, dostal od gardistov uniformu. Povedal, že na prevzatie mandátu na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu, ktorá sa koná na budúci týždeň, si ju oblečie. Ako vyhlásil veliteľ Kiss pred 500 gardistami a asi 2000 priaznivcami gardy, v súčasnosti je v Maďarsku hriechom povedať, že je niekto Maďar. Na margo zásahov polície v období od jesene roku 2006 voči protivládnym demonštrantom konštatoval, že tí bili Maďarov s strieľali po nich gumovými projektilmi. Kiss gardistom položil otázku, či chcú ochraňovať národ, a či chcú byť členmi novozniknutej Maďarskej gardy. Na kladnú odpoveď oznámil, že hnutie Maďarská garda, ktorú minulý týždeň rozpustil súd na druhom stupni, znovu vzniká. Europoslankyňa Jobbiku Krisztina Morvaiová vyhlásila, že novozniknuté hnutie sa „postaví na stranu ľudí, ktorí žijú v strachu“. Demonštranti na Námestí slobody vyjadrili protest proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorý minulý týždeň rozpustil gardu, ako aj proti policajnému zásahu minulú sobotu, kedy rozohnali slzotvorným plynom 200 gardistov a asi tisíc účastníkov nepovoleného zhromaždenia na Alžbetinom námestí. Účastníci demonštrácie, ktorú sledovalo množstvo médií, vrátane zahraničných, zaspievali hymnu a rozišli sa.

Demonštrácia Hnutia 64 stolíc sa skončila bez incidentov

11. júla 2009 - (tasr)

Demonštrácia členov a prívržencov Mládežníckeho hnutia 64 stolíc, ktorá sa dnes konala na budapeštianskom Alžbetinom námestí proti zadržiavaniu extrémistu Györgya Budaházyho, sa skončila bez incidentov. Pohotovostná jednotka polície, ktorá stála pripravená na druhom konci námestia, monitorovala zhromaždenie, ale nezasahovala. Rečníci počas demonštrácie zdôrazňovali nevinu Budaházyho. Účastníkov podujatia vyzvali, aby sa zúčastnili dnešného neskoršieho protestu extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, ktorá je zakladateľom spolku Maďarská garda. Tam mali za cieľ protestovať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorý minulý týždeň rozpustil gardu. Budaházy je od júna vo vyšetrovacej väzbe, čelí podozreniu z trestného činu prípravy teroristických útokov, zneužitia výbušnín a prípravy vraždy.

V Budapešti proti posilneniu extrémnej pravice

Demonštrovať budú aj prívrženci Mládežníckeho hnutia 64 stolíc

11. júla 2009 - (tasr)

Protest proti posilneniu extrémnej pravice a pripomenutie existencie antifašistických snáh v Maďarsku je hlavným cieľom demonštrácie, na ktorú sa zišlo dnes predpoludním niekoľko stoviek osôb na budapeštianskom Námestí slobody. Demonštráciu zorganizoval Zväz maďarských odbojárov a antifašistov (MEASZ). Účastníci demonštrácie položili kvety k Pomníku sovietskych vojakov. Podľa predsedu MEASZ Vilmosa Hantiho k dnešnej situácii rozmachu extrémne pravicových síl priviedol vývoj spoločnosti v ostatných 20 rokoch. V. Hanti pre denník Népszava uviedol, že školy poskytli mládeži mnohokrát skreslený obraz o „hriechoch minulosti“, ale mnohí sa sklamali aj v demokratickom systéme, ktorý vznikol po zmene režimu. Podľa jeho slov by sa maďarskí ústavní činitelia a všetky politické strany, ktoré nie sú extrémistickými, mali dištancovať od krajne pravicových zoskupení. Maďarská polícia oznámila, že sa dnes bude konať viacero demonštrácií v Budapešti, z nich tri významnejšie. Po antifašistoch budú popoludní demonštrovať členovia a prívrženci Mládežníckeho hnutia 64 stolíc proti zadržiavaniu extrémistu Györgya Budaházyho, ktorý je známou postavou okrem iného aj z útoku extrémistov na sídlo štátnej televízie v roku 2006. Od júna je vo vyšetrovacej väzbe, čelí podozreniu z trestného činu prípravy teroristických útokov, zneužitia výbušnín a prípravy vraždy. Podvečer nahlásila polícii zhromaždenie extrémne pravicová strana Jobbik, ktorá je zakladateľom spolku Maďarská garda. Ako avizovali, demonštráciou chcú vyjadriť protest proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorý minulý týždeň rozpustil gardu. Pri nepovolenej demonštrácii gardistov minulú sobotu zasiahli ťažkoodenci voči asi 200 uniformovaným členom gardy a ich priaznivcom slzotvorným plynom. Podľa informácií Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) vyšli náklady poriadkového zabezpečenia podujatí pred týždňom, na ktoré nasadili ťažkoodencov, policajtov so psami, vrtuľník a v pohotovosti bolo aj vodné delo, takmer na 90 miliónov forintov (324.324 eur). Veliteľ polície József Bencze v tejto súvislosti vyhlásil, že aj na dnešných podujatiach bude polícia zabezpečovať poriadok dostatočnými silami.

Radikáli z Jobbiku mieria do maďarského parlamentu

10. júla 2009 - (Aktuálne.sk / tasr)

Maďarskí extrémisti združení v strane Jobbik mieria do maďarského parlamentu. Podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Progresszív by v novom maďarskom zákonodarnom zbore mali zastúpenie len tri strany - Orbánov FIDESZ - Maďarský občiansky zväz, v súčasnosti vládnuca Maďarská socialistická strana (MSZP) a extrémistická pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Extrémisti by teda v parlamentných laviciach nahradili v súčasnosti parlamentnú liberálnu stranu Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). FIDESZ si v porovnaní s podobnými výsledkami z konca marca polepšil o 10 percent a získal podporu celkovo 40 percent opýtaných. Socialisti si udržujú podporu na úrovni 10 percent a Jobbik dosiahol päťpercentnú podporu. Pri predchádzajúcom prieskume dalo tejto strane hlas iba jedno percento voličov. Jobbik už jeden politický úspech dosiahol. V júnových voľbách do Európskeho parlamentu získal 14,8 percenta hlasov a poslal do Bruselu a Štrasburgu troch europoslancov - teda len o jedného menej, ako vládnuci socialisti. Voľby jasne vyhral FIDESZ so 14 euromandátmi. Aktuálne volebné prieskumy posilňujú radikálov, podporujúcich stranu Jobbik. Tá na sobotu plánuje veľké protestné zhromaždenie na znak nesúhlasu s minulotýždňovým rozhodnutím súdu, ktorý rozpustil Maďarskú gardu. Maďarskú gardu založil práve Jobbik ako kultúrnu, v skutočnosti však polovojenskú organizáciu. Prví gardisti zložili prísahu vernosti Maďarsku v auguste 2007 na Budínskom hrade. Budapeštiansky odvolací súd minulý týždeň rozhodol, že činnosť gardy je v rozpore so zákonom a nariadil jej rozpustenie. Gardisti sa zase nechali počuť, že celú záležitosť poženú do Štrasburgu. Maďarská polícia už avizovala, že v sobotu rázne zasiahne voči protiprávnemu konaniu, pričom maximálne zabezpečí pokojné uplatnenie práva na zhromaždenie v medziach zákona. Gardisti minulú sobotu demonštrovali v uniformách bez povolenia na Alžbetinom námestí v Budapešti. Polícia ich rozohnala a použila pritom aj slzotvorný plyn. Niekoľko demonštrantov museli ošetriť záchranári. Svojich priaznivcov Jobbik vyzval, aby na Námestie slobody prišli oblečení v čiernych nohaviciach a bielych košeliach a takto vyjadrili sympatie ku garde. Polícia vzala demonštráciu na vedomie, ale upozornila, že voči tým, ktorí budú porušovať zákon, zasiahne. Zvlášť zdôraznila, že pri zabezpečení poriadku zohľadní súdne rozhodnutie týkajúce sa gardy. ORFK vo vyhlásení pripomenulo, že na víkend nahlásili organizátori viacero podujatí, ktoré spadajú pod zákon o zhromažďovaní.

Polícia sa chystá zasiahnuť na demonštrácii Jobbiku

10. júla 2009 - (tasr)

Maďarská polícia rázne zasiahne voči tým, ktorí sa na avizovanej sobotňajšej demonštrácii Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik budú správať protiprávne, pričom maximálne zabezpečí pokojné uplatnenie práva na zhromaždenie v medziach zákona. Extrémne pravicová strana Jobbik, ktorá je zakladateľom spolku Maďarská garda, avizovala, že v sobotu uskutoční demonštráciu. Chce ňou vyjadriť protest proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorý minulý týždeň gardu rozpustil. Gardisti minulú sobotu demonštrovali v uniformách bez povolenia na Alžbetinom námestí v Budapešti. Polícia ich rozohnala a použila pritom aj slzotvorný plyn. Niekoľko demonštrantov museli ošetriť záchranári. Svojich priaznivcov Jobbik vyzval, aby na Námestie slobody prišli oblečení v čiernych nohaviciach a bielych košeliach a takto vyjadrili sympatie ku garde. Polícia vzala demonštráciu na vedomie, ale upozornila, že voči tým, ktorí budú porušovať zákon, zasiahne. Zvlášť zdôraznila, že pri zabezpečení poriadku zohľadní súdne rozhodnutie týkajúce sa gardy. ORFK vo vyhlásení pripomenulo, že na víkend nahlásili organizátori viacero podujatí, ktoré spadajú pod zákon o zhromažďovaní.

Polovica Maďarov uvítala zrušenie Maďarskej gardy

9. júla 2009 - (sita / mti)

Polovica obyvateľov Maďarska uvítala rozhodnutie budapeštianskeho odvolacieho súdu zrušiť radikálnu nacionalistickú Maďarskú gardu, vyplýva to z posledného prieskumu, v ktorom však tretina ľudí odpovedala, že zásah polície počas následných demonštrácií bol príliš tvrdý. Vo štvrtok o tom informoval denník Népszabadság. Denník sa odvolával na prieskum, ktorý uskutočnila agentúra Medián, a uviedol, že s rozhodnutím súdu o rozpustení tejto polovojenskej organizácie nesúhlasili najmä mladí ľudia a voliči hlavnej opozičnej strany Fidesz. Tretina z tisíc opýtaných si myslí, že polícia bola počas sobotňajších demonštrácií v Budapešti „príliš tvrdá”, zatiaľ čo s týmto názorom súhlasila polovica respondentov žijúcich v hlavnom meste, uvádza Népszabadság. Súd pri zrušení organizácie argumentoval tým, že Maďarská garda prekračovala svoje práva kultúrneho združenia a jej čierne uniformy, pravidelné „vojenské” tréningy a protirómske pochody plodili strach a porušovali základné slobody. Garda je „ozbrojeným krídlom” nacionalistickej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Tá sa usiluje o obnovu „veľkého Maďarska” a vo voľbách do Európskeho parlamentu získala 14 percent hlasov. Zhruba 200 členov a stúpencov Maďarskej gardy v sobotu demonštrovalo v centre Budapešti proti zákazu organizácie. Demonštranti oblečení v čiernych uniformách sa predtým odmietli rozísť a posadali si na zem, odkiaľ ich policajti po jednom odnášali a legitimovali. Gardisti na policajtov podľa MTI hádzali plastové a neskôr aj sklenené fľaše. Jeden demonštrant utrpel ľahšie zranenia. Demonštranti napádali aj prítomných novinárov, dokopali korešpondenta internetového portálu index.hu a fľašou do hlavy trafili jedného televízneho reportéra. Podľa hovorcu maďarskej polície Györgya Makulu budú policajti odteraz na základe štvrtkového rozhodnutia súdu zatýkať členov Maďarskej gardy, kedykoľvek sa objavia na verejnosti v uniformách. Prokuratúra požiadala o rozpustenie Maďarskej gardy už v decembri minulého roku, krátko po tom, ako garda zorganizovala pochod v obci Tatárszentgyörgy namierený proti miestnym Rómom. V rovnakom meste neskôr zavraždili rómskeho muža a jeho malého syna. Verejnosť aj médiá si to spájajú práve s pochodom extrémistov z ozbrojeného krídla Jobbiku.

Lajčák rokoval na konferencii o Balkáne aj s maďarským premiérom

10. júla 2009 - (tasr)

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák hovoril dnes v Záhrebe s maďarským predsedom vlády Gordonom. Bajnaiom, s ktorým sa stretol na konferencii o západnom Balkáne organizovanou chorvátskou vládou a švédskym predsedníctvom Európskej únie. „Obaja sme konštatovali, že je dobre, že sa v piatok, to znamená presne o týždeň, zíde zmiešaná komisia pre otázky národnostných menšín medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorá bude, verme, vo vecnej atmosfére diskutovať o slovenskom jazykovom zákone. Rovnako tak sme sa zhodli na tom, že Slovensko a Maďarsko potrebujú komunikovať o celom rade otázok ekonomického charakteru, predovšetkým o tom, ako ďalej skvalitniť našu spoluprácu,... je tu celý rad projektov na stole, ktoré čakajú na to, aby sme sa im venovali,” povedal Lajčák telefonicky pre TASR. Minister dnes vystúpil ako jeden z rečníkov na už 4. ročníku prestížneho podujatia Chorvátsky summit 2009, cieľom ktorého je otvorená diskusia o úspechoch a problémoch integrácie krajín západného Balkánu do EÚ a NATO. Organizátorom podujatia sú chorvátska vláda a švédske predsedníctvo EÚ. V prvom paneli, ktorý moderovala nová predsedníčka chorvátskej vlády Jadranka Kosorová, hovoril šéf slovenskej diplomacie o tom, čo z jeho pohľadu blokuje rýchlejší proces integrácie západného Balkánu do európskych štruktúr a kde vidí problémy tak na strane ašpirantských krajín, ako aj na strane EÚ, pričom zdôraznil aj angažovanosť Slovenska v tejto oblasti. „Konferencia bola príležitosťou vyhodnotiť, kde sa proces integrácie západného Balkánu nachádza. Nemôžeme byť veľmi spokojní s tým, kde sa tento proces nachádza, je zablokovaný kvôli celému radu príčin a hovorili sme o tom, ako ho odblokovať,” povedal Lajčák. Minister absolvoval v Záhrebe viac než 10 rozhovorov s účastníkmi konferencie, stretol nového tureckého ministra pre európsku integráciu Egemena Bagisa a novú chorvátsku ministerku pre európske záležitosti Biancu Matkovičovú, hovoril s viacerými svojimi partnermi, Carlom Bildtom, predsedajúcim EÚ, rozprával sa s chorvátskym ministrom zahraničných vecí Gordanom Jandrokovičom, s členmi vládnej delegácie Bosny a Hercegoviny vedenej predsedom vlády Nikolom Špiričom, s premiérom Republiky srbskej Miloradom Dodikom a ďalšími. S albánskym ministrom zahraničných vecí sa dohodli, vzhľadom na to, že nová albánska vláda po nedávnych voľbách by mala byť rýchlo vymenovaná, že v najbližších týždňoch navštívi Tiranu, kde podobne ako nedávno v Skopje oficiálne otvorí zastupiteľský úrad SR v Tirane, ktorý tam už funguje.

Bajnai hovoril s Lajčákom o jazykovom zákone

10. júla 2009 - (sita / mti)

Maďarský premiér Gordon Bajnai a slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorí sa zúčastnili na dvojdňovej konferencii Croatia Summit 2009 v chorvátskom Dubrovníku, v piatok využili jednu z prestávok na krátke stretnutie. Tlačovú agentúru MTI o tom informoval hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár. Počas niekoľkominútovej schôdzky, ktorú podľa MTI inicioval slovenský minister, Bajnai opäť vyjadril „veľmi hlboké znepokojenie” jeho vlády nad nedávno schválenou novelou slovenského jazykového zákona. Budapešť dokument považuje za „nezlučiteľný s európskymi normami”. Bajnai tiež naznačil, že maďarská vláda je pripravená vysvetliť svoj postoj na medzinárodných fórach, ako aj na pôde spoločného maďarsko-slovenského výboru pre menšiny. Maďarský premiér na chorvátskej konferencii prisľúbil, že Budapešť poskytne podporu na medzinárodnej a medzivládnej úrovni krajinám Balkánu, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ. Stretol sa tiež s novou chorvátskou premiérkou Jadrankou Kosorovou, s ktorou sa dohodol na konaní opakovane odloženej spoločnej vládnej schôdze v čo najskoršom termíne.

Michael Gahler: Blábolenie Fica o iredentizme je neslýchané

9. júla 2009 - (sita)

Nový jazykový zákon, ktorý nedávno prijalo Slovensko, nezodpovedá európskym štandardom a vedie k diskriminácii jazykových menšín. Vo štvrtok v Bruseli na to poukázal podpredseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Michael Gahler. Týmto zákonom, ktorý prijal slovenský parlament, sa podľa neho používanie jazykov menšín v určitých oblastiach fakticky kriminalizuje. To je nielen úplne neprimerané, ale vedie to dokonca k absurdným situáciám: napríklad na kultúrnej akcii, na ktorej sa zúčastňujú len ľudia hovoriaci jazykom menšiny, musí byť najprv použitá slovenčina, uvádza Gahler. „Slovensko sa tak previňuje proti zaužívaným štandardom v rámci Európskej únie a porušuje príslušné odporúčania Európskej rady, ktoré stanovujú rozšírené používanie jazykov menšín,” kritizoval Slovenskú republiku nemecký europoslanec za CDU. „Socialisticko-nacionalistická” vláda v Bratislave tým podľa Gahlera opätovne dokázala, že sa o skutočné spolunažívanie medzi národnými skupinami v krajine nezaujíma a že sa európskymi hodnotami necíti byť viazaná. „Blábolenie o iredentizme spoza druhej strany Dunaja, ktorým premiér Fico zdôvodňuje potrebu zákona, je neslýchané. Pán Fico a jeho koaliční partneri duchovne a politicky ešte do Európy nedozreli. Predchádzajúca vláda vedená kresťanskými demokratmi naopak dokázala, že uvoľnené vzťahy medzi národnými skupinami v krajine sú veľmi dobre možné.” Je nespochybniteľné, že v EÚ musia byť jednotlivé jazyky krajín rešpektované. To platí rovnako vo všetkých štátoch dvadsaťsedmičky, v ktorých existujú regionálne jazyky alebo národnostné menšiny. Preto je absolútne neprijateľné, ak sa štát pokúša svojim občanom pod hrozbou trestu zakázať pri určitých príležitostiach používanie vlastného jazyka alebo nanútiť im používanie štátneho jazyka. Ako Gahler dodal, Slovensko je na najlepšej ceste zdiskreditovať sa a stať sa štátom kontrolujúcim svojich občanov tak ako v minulosti. Alternatívou by bolo moderné, svetu otvorené Slovensko, ktoré bez napätia spolupracuje a komunikuje, čo „sa však od súčasnej slovenskej vládnej koalície bohužiaľ len ťažko dá očakávať,” zdôraznil podpredseda zahraničného výboru EP.

Jazykový zákon v Európskom parlamente

9. júla 2009 - (SRo)

Európsky parlament ešte oficiálne nezačal svoj nový volebný mandát a už na jeho pôde rezonujú slovensko-maďarské vzťahy. Dvojica poslancov z Nemecka a Rumunska kritizuje nedávno prijatý zákon o štátnom jazyku. Podľa nich diskriminuje menšiny a Europarlament by mal zatlačiť na jeho zrušenie. Socialisticko-nacionalistická vláda v Bratislave potvrdila, že jej nezáleží na spolunažívaní s menšinami - to sú slová nemeckého kresťanského demokrata Michaela Gahlera v reakcii na slovenský jazykový zákon. Rumunský europoslanec a advokát maďarskej autonómie v Karpatskej kotline László Tőkés zas žiada, aby Brusel zastavil uplatňovanie noviniek. Europoslankyňa za Smer Monika Flašíková-Beňová čakala, že jazykový spor sa skôr či neskôr dostane na bruselskú pôdu. „Bude to však zase také plané, pretože EP v tomto smere nemôže vstúpiť do rozhodnutia NR SR.” Znenie zákona je podľa europoslankyne Smeru v poriadku. Výčitku však adresovala do vlastných radov za to, že sporná novela je vôbec na svete. „Nechápala som, prečo vláda prichádza s týmto návrhom zákona, pretože nemám pocit, že na Slovensku by bol nejakým zásadným spôsobom porušovaný jazykový zákon atď.” Počas predošlej päťročnice boli slovensko-maďarské prestrelky takpovediac na bežnom poriadku a s blížiacimi sa voľbami v Bratislave a Budapešti to zrejme nebude inak. Netreba to však preceňovať, pripomína europoslankyňa KDH Anna Záborská: „Na pôde EP sa týmto témam pripisuje podstatne menšia váha ako na Slovensku a možno aj v Maďarsku. Myslím, že aj tí poslanci, ktorí zatiaľ v EP neboli, a myslia si, že zaujmú práve touto témou, čoskoro zistia, že síce povedať to môžu, ale nebude to mať nejakú veľkú odozvu.”

Rafael Rafaj (SNS): Za kritikou zákona o štátnom jazyku

v Bruseli je lobing maďarskej iredenty

9. júla 2009 - (tasr)

Za dnešnou kritikou slovenského zákona o štátnom jazyku z úst nemeckého europoslanca Michaela Gahlera je jednoznačný lobing maďarskej iredenty v Bruseli, myslí si poslanec Národnej rady SR Rafael Rafaj (SNS). Tá už podľa neho začína v Európskom parlamente (EP) pôsobiť oveľa intenzívnejšie než predtým. „Je to dôsledok ostatných európskych volieb, tak ako dopadli,” povedal Rafaj pre TASR v reakcii na Gahlerove slová o tom, že zákon nie je v súlade s európskymi pravidlami a je diskriminačný voči menšinovým jazykom. Gahlerova reakcia podľa neho dokazuje, že ani na pôde EP nepochopili, že zákon o štátnom jazyku sa týka hodnoty a princípu občianskej integrácie, na ktorej by v prvom rade Európskej únii malo záležať. „Tento zákon sa vôbec netýka používania jazykov menšín,” zdôraznil Rafaj. Podľa neho argumentovať diskrimináciou je neadekvátne a Gahler preukázal, že je „posunutý výrazne mimo realitu”. Rafaj predpokladá, že zdroj kritiky pochádza „od nášho južného suseda” a v Bruseli sa šíri hlavne z radov maďarských europoslancov. „Zasa si nemaľujme ružové okuliare, máme tam krajné šovinistické jadro Jobbiku, je tam výrazne zastúpená strana Fidesz a sú tam tradičné väzby na maďarskú loby v Bruseli. A týka sa to aj rumunských,” upozornil Rafaj. Podľa neho „svojho času iredenta používala na tieto aktivity” belgických či španielskych europoslancov, pričom „zjavne používali jednostrannosť dezinformácií voči Slovensku”. Gahlerova kritika Rafaja prekvapuje, a to aj preto, že práve Nemecko používa v ústave termín „každý Nemec”. „Niektorí europoslanci z cudzích štátov si potrebujú prirátavať body na cudzí účet a pritom sa potvrdzuje, že pod lampou je najväčšia tma,” zdôraznil Rafaj. „Očakával by som, aby (Gahler, pozn. TASR) vysvetlil, či 'každý Nemec' zahŕňa aj etnické menšiny. Ja som tam etnické menšiny nenašiel. Tí, ktorí chcú kritizovať, nech sa najprv pozrú do zrkadla a na vlastné normy,” zdôraznil. Podotkol tiež, že Nemecko „úspešne zlikvidovalo” Lužických Srbov, ktorí sú dnes „už len relikviou”. Ako Rafaj dodal, chápe, že Rada Európy chce ochraňovať vymierajúce jazyky, ale určite medzi také nepatrí maďarčina. „Ja by som odporučil všetkým europoslancom, aby sa prišli pozrieť na juh Slovenska - aká je tam realita. Tam sa porušujú princípy samotnej charty, pretože na politickej aj spoločenskej úrovni sme konfrontovaní s neochotou používať alebo osvojiť si štátny jazyk,” tvrdí. Podľa Gahlera slovenská vláda opäť ukázala, že nemá záujem o skutočné spolunažívanie etnických skupín v krajine, ani o rešpektovanie európskych hodnôt. Obhajoba tohto zákona zo strany slovenského premiéra Roberta Fica tvrdeniami o hrozbe z druhej strany Dunaja je podľa europoslanca bezprecedentná. „Pán Fico a jeho koaliční partneri ešte mentálne ani politicky nedorazili do Európy, zatiaľ čo predchádzajúca vláda kresťanských demokratov dokázala, že bezproblémové vzťahy medzi etnickými skupinami na Slovensku sú možné,” povedal.

Slota: Maďarský „element“ je nebezpečný pre celú EÚ

8. júla 2009 - (tasr)

Maďarský „element” je podľa predsedu SNS Jána Slotu veľmi nebezpečný pre celú Európsku úniu. „Ich vyzývavosť v tom zmysle, že by chceli niečo radikálne meniť, to jest Trianon, čo je vec, ktorá by Európu mohla vohnať do ďalšieho veľkého vojenského konfliktu, to je skutočne veľmi nebezpečné pre nás všetkých,” povedal pre TASR v reakcii na otázku, či majú maďarskí politici šancu uspieť v európskych inštitúciách s kritikou slovenského zákona o štátnom jazyku. Na celoeurópskej úrovni by sa podľa Slotu mal riešiť problém s maďarským extrémizmom. „Slovenská národná strana na to slovenskú aj európsku spoločnosť neustále upozorňuje,” povedal predseda SNS, podľa ktorého má Maďarská republika konflikty takmer so všetkými svojimi susedmi. „Maďarský parlament chce pomaličky vyzývať slovenskú vládu, rumunskú vládu, srbskú vládu na politickú autonómiu území, kde kvázi akože žije ich menšina,” poznamenal Slota, ktorý podľa vlastných slov tieto maďarské požiadavky predpovedal už pred desiatimi rokmi. „Stále rozprávajú o akejsi Karpatskej kotline a porovnávajú ju s Uhorskom, a to je nebezpečná myšlienka,” podčiarkol Slota. „Ak v Maďarsku prevládne neonacizmus a neofašizmus, v konečnom dôsledku sa s tým bude musieť vyrovnávať celá Európa,” uzavrel predseda Slovenskej národnej strany.

OI sa ospravedlnila Maďarom za Slotove výroky

9. júla 2009 - (tasr)

Občianska iniciatíva Koniec primitivizmu v politike sa včera pred asi stovkou účastníkov zhromaždenia na komárňanskom Klapkovom námestí ospravedlnila maďarským spoluobčanom za niektoré vyjadrenia predsedu SNS Jána Slotu. Na zhromaždení vystúpil s prejavom Alojz Hlina, ktorý sa zviditeľnil v máji zvesením vlajky SNS a blokádou bratislavského sídla národniarov. „Ospravedlňujem sa za nechutné, brutálne výroky Slotu,” vyhlásil a dodal, že podľa neho je škodlivá aj maďarská karta, ktorou líder národniarov vraj hrá. „To, čo Slota narozprával na adresu maďarských spoluobčanov, nie sú naše slová,” uzavrel Hlina. Ako včera v reakcii na vyjadrenia Hlinu uviedla hovorkyňa SNS Jana Benková, predseda SNS Ján Slota nestojí o to, aby sa za neho ktokoľvek ospravedlňoval, a už vôbec nie nejaká občianska iniciatíva. „Ján Slota si stojí za každým výrokom, ktorý povedal,” dodala.

Bajnai, nový v klube

9. júla 2009 - (Marián Leško - Sme)

Maďarský premiér Gordon Bajnai v pondelok povedal, že sa snaží pochopiť, „aký je postoj slovenskej vlády”. Vstúpil tak do klubu, ktorého členovia by radi rozumeli postojom slovenskej vlády, ale vôbec sa im to nedarí, lebo sú veci, ktorým sa rozumieť nedá. Vicepremiér Čaplovič v sobotu Bajnaimu povedal, že novela zákona o štátnom jazyku nie je namierená proti nikomu a ničomu, lebo „rieši otázku používania štátneho jazyka v Slovenskej republike”. Na druhý deň aj premiér pri Devíne vlajkonosičom vysvetlil, prečo bola prijatá novela zákona o štátnom jazyku. Vraj preto, lebo „to je totiž tiež cesta, ako sa chrániť pred nebezpečným iredentizmom, ktorý stále silnejšie dýcha spoza Dunaja”. Gordon Bajnai teraz nevie, aký je vlastne postoj slovenskej vlády, lebo vyjadrenia jej prominentných členov si protirečia. Pre nás, starších členov klubu, to nie je novinka - najmä nie pri zákonoch ministra Maďariča. Ako tvorca tlačového zákona sa Maďarič usiloval celý svet presvedčiť, že zákon nepredložil pre vládu, ale pre obyčajných ľudí. A potom sme od premiéra Fica počuli: „Budeme trvať na prísnom tlačovom zákone, pretože to, čo si niektoré médiá dovoľujú vo vzťahu k vláde, je absolútne neakceptovateľné.” Kto chce rozumieť postojom slovenskej vlády, musí počuť iba to, čo hovoria jej predstavitelia priamo jemu. A nepočuť nič, čo hovoria iným. Potom by sa Bajnai mohol tešiť, že novela zákona o štátnom jazyku nie je namierená proti nikomu, ani proti maďarskej menšine. A sympatizanti vládnych strán by sa mohli radovať, že prijatím novely sme vykročili na cestu, ktorá nás ochráni pred nebezpečným iredentizmom. Ako hovoria psychiatri, niet takého paranoika, ktorý by sa raz nechcel stať schizofrenikom.

Lajčák: Stretnutie premiérov by bolo

v tejto atmosfére kontraproduktívne

8. júla 2009 - (tasr)

Uskutočnenie schôdzky premiérov Slovenska a Maďarska v súčasnej situácii považuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák za kontraproduktívne. Podľa neho by sa stretnutie malo uskutočniť vtedy, keď môže priniesť výsledky. V tejto vybičovanej atmosfére je nereálne očakávať akékoľvek výsledky. Najskôr treba situáciu upokojiť, vecne prediskutovať otázky a potom pristúpiť k návšteve tak, aby sa venovala reálnym témam, ktoré sa týkajú života našich občanov a spolupráce našich krajín, uviedol pre TASR po dnešnom výjazdovom rokovaní vlády v Bánove. Minister upozornil, že aj v minulosti riešili kauzy, či už išlo o Hedvigu Malinovú, Rádio Patria alebo policajný zásah na futbalovom zápase v Dunajskej Strede, ktoré neumožnili zaoberať sa vecnou problematikou. A ja sa pýtam, komu to vyhovuje, zamyslel sa. V prípade diskusie k schválenej novele o štátnom jazyku sa podľa jeho slov mali využiť mechanizmy, ktoré sú k dispozícii. Pripomenul, že v rámci základnej zmluvy medzi Slovenskou a Maďarskou republikou funguje 12 zmiešaných komisií, jedna z nich je pre otázky národnostných menšín. Je pravidlom, že vždy, keď vznikajú nejaké otázky alebo nedorozumenia, tak by sa mala komisia zísť. Je otázkou, prečo nebol až doposiaľ tento formát využitý, reagoval Lajčák. Na popud slovenskej strany bude komisia zasadať v piatok 17. júla v Budapešti. Jedným z bodov rokovania bude aj jazykový zákon, ktorý si vyslúžil kritiku MR. Bude to asi prvá reálna vecná diskusia o jazykovom zákone, upozornil s tým, že sa tam vytvorí priestor na vecnú a nepolitickú debatu. Na zasadnutí komisie sa nezískavajú politické body. Myslím si, že naše vzťahy sú dôležitejšie než nejaká kampaň politikov, ktorí si myslia, že mávaním slovenskou kartou si zvyšujú šance, uzavrel.

László Tőkés žiada europarlament o podporu

zrušenia jazykového zákona na Slovensku

9. júla 2009 - (tasr)

Rumunský europoslanec a predseda Rady pre maďarskú autonómiu Karpatskej kotliny (KMAT) László Tőkés požiadal Európsky parlament o podporu snáh smerujúcich k zrušeniu slovenského jazykového zákona. Uviedla to dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa dokumentu, ktorý doručili v stredu bukureštskej kancelárii MTI, Európska únia nie je iba hospodárskym a politickým systémom, ale aj kultúrnym spoločenstvom členských štátov založeným na rozmanitosti. „Aj slovenskú vládu by preto mali viesť snahy, aby si ctila a chránila kultúru i jazyk odlišujúci sa od väčšiny a nie o ich potláčanie,” uvádza sa vo vyhlásení.

Koniec gulášového komunizmu

9. júla 2009 - (Štefan Markuš - Žurnál)

Nájde sa niekoľko dátumov, ktorými sa zvykol v Maďarsku označovať koniec režimu - kádárizmus. Zmenu politickej orientácie, ktorá viedla k dramatickému pádu komunizmu v Maďarsku, však nemožno ohraničiť jedným dátumom. Išlo o proces, ktorý po nástupe Jánosa Kádára na čelo konsolidačného procesu po potlačení revolúcie v roku 1956 trval viac ako štyri desaťročia. Počiatky konsolidácie boli kruté. Do roku 1961 mašinéria kádárizmu pre účasť v revolúcii popravila 229 ľudí a ďalších približne 20-tisíc uväznila. Krajinu opustilo vyše 200-tisíc občanov. Imreho Nagya popravili 16. júna 1958. Obdobie „návratu do rodiny socialistického tábora” plodilo špeciálnych politikov homo kadaricus, ako ich nazval politológ a ekonóm László Lengyel. Teda ľudí, ktorí prisahali vernosť Sovietskemu zväzu, nespochybňovali politický systém jednej strany a povstanie z roku 1956 pokladali za kontrarevolúciu importovanú západnými imperialistami.

V 70. rokoch sa maďarské hospodárstvo dostalo do krízy. Zadlženosť rástla a sám Kádár uznal, že ekonomické problémy tzv. gulášového či salámového komunizmu sú neriešiteľné bez západnej pomoci. Nastáva politický odmäk, ktorý sa završuje posledným kádárovským premiérom Károlyom Grószom (1987 - 1988). Jeho vláda nadväzuje diplomatické vzťahy s Izraelom a Južnou Kóreou, umožňuje svojim občanom nákup tvrdej meny a cestovanie na Západ. Grósz bol prvý komunistický predseda vlády, ktorého pozvali do Washingtonu. V Bielom dome vyhlásil, že zahraniční investori môžu v Maďarsku nakupovať a vlastniť majetok. Od januára 1988 sa bez následkov začína ozývať opozícia. Maďarské demokratické fórum (MDF) organizuje prvé veľké protivládne zhromaždenie na historicky pamätných miestach v Budapešti s vyše stotisíc účastníkmi. V marci vzniká Zväz mladých demokratov (FIDESZ) a v máji Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). Do vlády sa dostávajú reformní komunisti, ktorí presadili zásadnú zmenu daňového zákona. Vicepremiérom sa stal bankár a hospodársky stratég Péter Medgyessy. Vedením úradu vlády poverili štátneho ministra Imreho Pozsgayho, za štátneho tajomníka pre hospodárske záležitosti Miklósa Németha. V Grószovom kabinete sa ocitol aj člen Ústredného výboru Maďarskej socialistickej a robotníckej strany (MSZMP) Mátyás Szűrös, ktorý z pozície svojej funkcie ako predseda parlamentu prvý vyslovil myšlienku o zodpovednosti Maďarska za Maďarov žijúcich za hranicami.

Predstavy K. Grósza o reformovaní štátostrany zvnútra sa však rýchlo rozplynuli. Už 27. júna 1988 Budapešť zažíva druhú veľkú politickú manifestáciu. Na Námestí hrdinov požaduje vyše 40-tisíc demonštrantov zastavenie demolácie maďarských dedín v Rumunsku. Grószove následné rokovanie s Nicolaem Ceausescom vo Varaždíne je neúspešné. Demonštrácie s politickým nábojom a s presahom za hranice Maďarska pokračujú - dôvodom je aj výstavba Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Premiér sám bol zástancom spoločného diela a dokázal ešte v októbri v parlamente pretlačiť odsúhlasenie výstavby, a to demonštratívnym hlasovaním - povstaním.

V tom čase sa na politickej scéne prihlási o slovo aj obnovená Strana nezávislých maloroľníkov (FKGP). Grósz sa netajil ašpiráciou prevziať po Kádárovi funkciu generálneho tajomníka MSZMP. Stal sa ním v máji 1988. Z postu premiéra odstúpil koncom novembra a jeho nástupcom sa stal Miklós Németh. Kde sa Németh vzal? Narodil sa v rodisku Lajosa Kossutha v Monoku na Zemplíne. Maturoval na gymnáziu v Miškovci, študoval na Ekonomickej univerzite Karia Marxa v Budapešti. Chystal sa na akademickú dráhu, postgraduálne štúdiá skončil na Harvardovej univerzite v Bostone. Od roku 1976 bol členom MSZMP, v roku 1987 sa stal predsedom národohospodárskej komisie jej ústredného výboru a poslancom parlamentu. Grósz nepočítal s tým, že touto zámenou dôjde ku kríze v samotnej štátostrane. Na jej kongrese tvrdo obhajoval systém jednej politickej strany a zasadzoval sa za jeho zachovanie v akýchkoľvek podmienkach, lebo vraj „hrozí anarchia, biely teror a aktivity kontrarevolučných síl”. Grósz sa však podrobil uzneseniu ústredného výboru týkajúceho sa prešetrenia rozsudku smrti bývalého predsedu vlády Imreho Nagya a jeho prípadnej rehabilitácie, ako aj účasti iných politických strán pri usmerňovaní spoločnosti. K tomu došlo v novembri 1988 a následné udalosti sa už nedali zastaviť.

Ďalší vývoj v Maďarsku v porovnaní s ostatnými krajinami sovietskeho bloku je bezprecedentný v tom, že pri prechode k demokracii zohrali významnú, hoci nie rozhodujúcu úlohu aj komunisti. Vo februári 1989 pripustila MSZMP možnosť nastolenia politického systému, v ktorom by sa podieľali na moci aj iné strany, a stotožnila sa s označením udalostí v roku 1956 ako ľudového povstania. Politická scéna v Maďarsku sa výrazne zmenila po 15. marci 1989. Kolízie medzi starým a novým myslením sa vyostrili. Opozičné strany na základe výzvy Nezávislého fóra právnikov vytvorili Opozičný okrúhly stôl (OOS) - oficiálne sa tak stalo 22. marca. Jeho zakladateľmi bola Spoločnosť priateľov Endre Bajcsy-Zsilinszkého, FIDESZ, FKGP, MDF, SZDSZ a Sociálnodemokratická strana. Neskôr sa k nim pridala Kresťansko-demokratická ľudová strana. Ochotu rokovať s opozíciou odsúhlasila MSZMP 8. apríla. Rozhovory trvali do septembra. Za ten čas sa rozpory vo vládnucej strane vyhrotili a už na októbrovom kongrese ako taká prestala existovať. Jej reformné krídlo zakladá Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Grósz sa politickej práce nevzdal, stal sa členom Ústredného výboru obnovenej MSZMP a vytrval v ňom do októbra 1990 (zomrel 7. januára 1996). V rozlúčkovom rozhovore o svojej angažovanosti povedal: „Nechcel som zmenu režimu. Všetko, čo sa tu deje, je proti mne a mojim zámerom. Cestu maďarskej spoločnosti pokladám za slepú uličku. Som presvedčený, že budúcnosť ľudstva je v kolektívnom spoločenstve.”

Výsledky rokovania s opozíciou výrazne ovplyvnili činnosť Némethovej vlády až po marci 1989. Horúcou agendou za okrúhlym stolom bola novela ústavy, zákon o politických stranách, zmena trestného zákona, dohoda o rozdelení majetku MSZMP a zákaz straníckej činnosti na pracoviskách. Rokovania za OOS viedol Viktor Orbán, za MSZMP Imre Pozsgay. Najkomplikovanejšou otázkou bolo vytvorenie inštitútu prezidenta republiky, čo sa podarilo na základe ústavnej konštrukcie zakotvenej v uhorskom zákone ešte z roku 1848. Konsenzus sa dosiahol aj v tom, že prezidentské voľby sa budú konať po parlamentných. Právomoci hlavy štátu mal dovtedy vykonávať predseda parlamentu. Opozícia tým dosiahla, že prvého prezidenta zvolí už demokraticky zvolený zákonodarný orgán.

Miklós Németh bol pri moci krátko, ale pred definitívnym kolapsom komunizmu sa stal najpopulárnejším predsedom vlády v najnovších dejinách Maďarska. Jeho nástupom na tento post sa parlament zmenil na funkčnú inštitúciu. Nezávisle na tvrdo vybojovaných dohodách za okrúhlym stolom sa s jeho menom spájajú mnohé reformné kroky, ktoré priviedli krajinu k právnemu štátu s trhovou ekonomikou. Postupnosť schvaľovania legislatívnych noriem, do ktorých sa Németh pustil hneď po vymenovaní do úradu, je pozoruhodná. Už v januári 1989 jeho vláda odsúhlasila dva zásadné zákony - o spolčovaní a slobodnom zhromažďovaní. V marci prišli zákony o práve na štrajk a o slobodnom súkromnom podnikaní. Nasledovali právne normy o ľudovom hlasovaní, civilnej službe, o emigrácii a imigrácii, o rehabilitácii neprávom odsúdených. Neskôr, už aj s odporúčaním OOS, parlament zrušil zákon o robotníckych ozbrojených silách (ľudové milície) a Štátny úrad pre dozor nad cirkvami, čím sa v podstate realizovala odluka cirkvi od štátu. Uzákonila sa činnosť náboženských rádov. Veľkým reformným krokom bol zákon o zmene názvu krajiny, volebný zákon, ako aj legislatívne usporiadanie prechodného obdobia do prvých slobodných volieb. Na slávnostnom zasadnutí parlamentu 23. októbra 1989 jeho predseda Mátyás Szűrös vo funkcii dočasného prezidenta vyhlásil zmenu štátneho zriadenia. Maďarská ľudová republika oficiálne stratila svoj druhý prívlastok. Némethov kabinet pripravil dokopy 58 zákonov, ktoré umožnili transformáciu socialistického zriadenia na pluralitný štát.

Najvýznamnejšou diplomatickou udalosťou bola misia ministra zahraničných vecí Gyulu Horna do Moskvy, kde 10. marca 1989 podpísal dohodu o odchode sovietskych vojsk z Maďarska. Vláda požiadala o členstvo v Rade Európy. Németh šikovným politizovaním odstránil zo svojho prostredia konzervatívnych komunistov. Do vlády okrem Horna nominoval aj ministra vzdelávania Ferenca Glatza, ktorý sa neskôr stal predsedom Maďarskej akadémie vied. Na májovom zasadaní kabinetu vypovedal medzinárodnú zmluvu o výstavbe diela Gabčíkovo-Nagymaros. Némethova vláda rozhodla aj o novom, slávnostnom pohrebe I. Nagya, ktorého označila za významného štátnika. Nepochybne veľkým politickým aktom bolo odstránenie „železnej opony” za prítomnosti Horna a jeho rakúskeho kolegu Aloisa Mocka, či slobodný odchod viac ako 65-tisíc občanov NDR cez maďarsko-rakúske hranice na Západ.

Podľa nového zákona sa 25. marca 1990 uskutočnili slobodné parlamentné voľby, v ktorých sa Németh uchádzal o post poslanca za Boršodsko-Abovsko-Zemplínsku župu ako nezávislý kandidát na listine MSZP. Mandát získal s absolútnou väčšinou. Celkovým víťazom bolo však Maďarské demokratické fórum na čele s Józsefom Antallom. Stal sa prvým demokraticky zvoleným premiérom Maďarska - do funkcie nastúpil 23. mája. Posledný „socialistický” predseda vlády M. Németh v apríli 1991 rezignoval na mandát poslanca. Odišiel do Londýna, kde prijal funkciu viceprezidenta Európskej investičnej a rozvojovej banky. V roku 2001 mu MSZP ponúkla, aby sa stal jej kandidátom na premiéra. To sa však pre nezhody vo vedení strany neuskutočnilo. Od roku 2000 pracuje v rozličných medzinárodných organizáciách.

Deficit Maďarska by mal byť v septembri na úrovni 4,1 % HDP

13. júla 2009 - (sita)

Deficit maďarského štátneho rozpočtu koncom septembra prekročí úroveň plánovanú na celý rok, ale očakáva sa, že vyššie daňové príjmy v poslednom štvrťroku ho znížia na želanú úroveň. V pondelok to uviedlo maďarské ministerstvo financií. Ministerstvo uviedlo, že deficit rozpočtu sa do konca tretieho štvrťroka zvýši na 1,067 bil. forintov (HUF), čiže na úroveň 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na základe dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktorý krajine poskytol finančnú pomoc, však Maďarsko musí do konca roka znížiť deficit svojho rozpočtu na úroveň 3,9 % HDP. „Je to zvyčajný jav, že príjmy vo štvrtom štvrťroku sú vždy oveľa vyššie ako v predchádzajúcich štvrťrokoch,” povedal na tlačovej konferencii štátny tajomník ministerstva financií Tamás Katona. Podľa plánov ministerstva financií by mal deficit rozpočtu do konca roka klesnúť na 991,8 mld. HUF, čiže na úroveň 3,8 % HDP. Maďarská vláda od 1. júla zvýšila daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane. Ministerstvo financií uviedlo, že iba samotné zvýšenie DPH o 5 % prinesie do rozpočtu dodatočných 150 mld. HUF.

Európski premiéri podpísali dohodu o plynovode Nabucco

13. júla 2009 - (sita)

Štyri členské krajiny Európskej únie a Turecko v pondelok formálne schválili projekt nového plynovodu, ktorý zníži závislosť Európy od dodávok plynu z Ruska. Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan a jeho partneri z Bulharska, Rumunska, Maďarska a Rakúska Sergej Stanišev, Emil Boc, Gordon Bajnai a Werner Faymann v Ankare podpísali medzivládne dohody, ktoré umožnia vybudovanie plynovodu Nabucco. Erdogan označil slávnostný podpis za „historickú chvíľu”, no zdôraznil, že „práca nie je vykonaná podpísaním dohody, ale naopak, je to len začiatok”. Projekt Nabucco je súčasťou takzvaného južného koridoru spájajúceho Európsku úniu s krajinami Kaspického regiónu a strednej Ázie, ktoré sú bohaté na zdroje palív. Projekt bol odštartovaný na summite EÚ v Prahe 8. mája a Európska komisia ho podporí sumou 250 miliónov eur. Plynovod Nabucco by mal merať 3 300 kilometrov a viesť z Turecka do Rakúska. Od roku 2014 by mal do Európy prepravovať 31 miliárd kubických metrov plynu ročne. Európska únia sa pre realizáciu projektu definitívne rozhodla po plynovej kríze začiatkom roka, keď pre spory medzi Moskvou a Kyjevom do Európy cez Ukrajinu niekoľko dní neprúdil žiadny plyn.

Maďarská inflácia sa júni spomalila

14. júla 2009 - (sita)

Medziročná inflácia klesla na 3,7 % z májovej úrovne 3,8 %, po júlovom zvýšení daní sa však očakáva zrýchlenie rastu cien Spotrebiteľské ceny v Maďarsku sa v júni medziročne zvýšili o 3,7 %. Je to zmiernenie rastu cien v porovnaní s májom, kedy bola medziročná inflácia na úrovni 3,8 %. Informoval o tom v utorok maďarský štatistický úrad (KSH). „Tento mesiac boli v hre dva kľúčové faktory, v prvom rade sezónne ceny potravín, ktoré klesli, hoci to nie je prekvapenie, keďže to sa vo všeobecnosti v lete deje, druhým faktorom boli ceny palív, ktoré v júni vzrástli,” povedala Borbála Minaryová zo štatistického úradu. Pokles sezónnych cien potravín pritom presne vykompenzoval rast cien palív. Analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters, predpokladali, že júnová medziročná inflácia bude na úrovni 4 %. V júni inflácia v Maďarsku mierne ustúpila po aprílovom a májovom raste, ale očakáva sa, že sa opäť zrýchli vzhľadom na júlové zvýšenie daní, ktorých cieľom je zastaviť rast deficitu štátneho rozpočtu. Maďarská vláda zvýšila daň z pridanej hodnoty z 20 na 25 % a okrem toho zvýšila spotrebné dane z palív, alkoholu a tabaku.

Kríza sa ešte neskončila, pripomína šéf EBOR

12. júla 2009 - (tasr)

Ekonomická kríza ešte neskončila a problémy, ktoré majú firmy pri získavaní úveru vyvolávajú obavy. Uviedol to šéf Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Thomas Mirow v rozhovore pre nemecký týždenník Wirtschaftswoche. „Nie, kríza sa ešte neskončila,” odpovedal na otázku, či sa globálna ekonomika začne už na budúci rok zotavovať. Podľa neho sa tento rok možno dočkáme stabilizácie, a v roku 2010 slabého rastu. Je ale príliš skoro povedať, že je „koniec poplachu”, pretože firmy majú veľké problémy získať úver. V rámci Európskej únie Mirowa najviac znepokojuje stav ekonomiky Lotyšska, Litvy, Estónska a Maďarska. Mimo únie považuje za zvlášť kritickú situáciu na Ukrajine. „Chceme jej pomôcť, ale Ukrajina musí ukázať, že je pripravená na reformy,” skonštatoval. „Ukrajina poskytuje svojim klientom plyn pod cenu, čím vytvára nový štrukturálny deficit. A ani dnes nevieme presne, koľko plynu na Ukrajinu na jednom konci prichádza, a koľko a na aký účel na druhom konci odchádza.” Rusko pokrýva 25 % spotreby plynu v Európskej únii a 80 % z neho prúdi cez Ukrajinu. V januári Moskva transport plynu zastavila pre spor s Ukrajinou o uhradenie dlhov za dodávky komodity. Ruský štátny plynárenský monopol Gazprom varoval, že Európa môže byť aj túto zimu bez plynu, ak Ukrajina nebude schopná platiť svoje dlhy.

EBOR poskytne dvom najväčším bankám v Maďarsku úver

11. júla 2009 - (tasr)

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytne celkovo 320 miliónov eur (9,64 miliardy Sk) dvom najväčším bankám v Maďarsku, aby im pomohla oživiť tok úverov v krajine, ktorá upadla do recesie. EBOR odkúpi vlastné akcie maďarskej OTP Bank za 20 miliónov eur (602,52 milióna Sk) a poskytne jej pôžičku 200 miliónov eur (6,02 miliardy Sk). Ďalších 100 miliónov eur (3,02 miliardy Sk) EBOR požičia maďarskej dcére rakúskej Erste Group Bank. Maďarsko bolo prvou krajinou Európskej únie, ktorá musela vlani na jeseň požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) o finančnú pomoc na záchranu svojej ekonomiky. Zisk OTP, najväčšieho finančného ústavu v krajine, sa v 1. štvrťroku 2009 znížil medziročne o 24 % a straty z úverov sa takmer strojnásobili. „OTP tak môže vďaka EBOR zvýšiť svoje úverové aktivity v Maďarsku,” uviedol finančný riaditeľ banky Lászlo Urban. Úverová linka pre maďarskú dcéru Erste Bank jej umožní poskytnúť pôžičky miestnym firmám, ktoré majú menej ako 249 zamestnancov a ich obrat nepresahuje 50 miliónov USD (35,97 milióna eur).

MOL odmieta spoluprácu so Surgutneftegazom

9. júla 2009 - (sita)

Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL stále nemá formálne kontakty s ruskou firmou Surgutneftegaz, ktorá kúpila 21-percentný podiel v podniku MOL. Ruskú kontrolu podnik považuje za protirečiacu záujmom Maďarska. Pre týždenník Figyelő to povedal šéf MOL-u Zsolt Hernádi. Surgutneftegaz môže byť považovaný iba za finančného investora, keďže jeho návrh na vertikálnu integráciu je proti záujmom akcionárov MOL-u, uviedol Hernádi. Vzťahy oboch firiem sú odmerané po tom, ako spoločnosť Surgutneftegaz kúpila podiel v MOL-e od rakúskej petrochemickej skupiny ÖMV. Hernádi dodal, že Surgutneftegaz stále nie je zaregistrovaný ako akcionár MOL-u, pretože kúpu podielu ešte neschválil maďarský energetický úrad. Skupina MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v bývalých krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Ceny pohonných látok v Maďarsku vyleteli nahor

9. júla 2009 - (sme)

Pokles cien pohonných látok na svetových trhoch sa už prejavuje vo viacerých krajinách Európskej únie. Spôsobil aj zníženie priemerných cien benzínov a nafty v EU. Zatiaľ, čo ceny benzínov rástli v 10 krajinách, v 12 sa znížili. Najväčší pokles cien zaznamenali v Belgicku (o 0,062 €/liter) a v Holandsku (o 0,032 €/liter). V Európe sa však našli aj krajiny, kde benzíny zdražovali ako v časoch najväčšieho nedostatku: na Malte stúpli ceny benzínov o 15 centov za liter, v Maďarsku o takmer 6 centov za liter. V Maďarsku sa zvýšila DPH a aj keď ceny pohonných látok bez daní tam klesli, vo výsledku to znamená prudký rast cien benzínov a nafty. Na Malte je príčinou zdraženia benzínu pravdepodobne letná turistická sezóna, na ktorej by takto mohla ostrovná krajina zarobiť nezanedbateľné peniaze. Ceny nafty klesli v 14 štátoch únie, zvýšili sa v 8. Najviac klesli vo Švédsku (o 0,033 €/liter) a v Dánsku (o 0,031 €/liter), najväčšie zdražovanie zaznamenali v Maďarsku (o 0,063 €/liter) a v Poľsku (o 0,020 €/liter). Slovensko sa v rebríčku porovnávajúcom ceny benzínov (s daňami) v únii vrátilo z 18. miesta späť na 17. Nafta nás však naďalej drží na predposlednom mieste. V rebríčkoch najnižších cien benzínov bez daní sme sa udržali na 14. mieste, v rebríčku cien nafty bez daní sme klesli o dve miesta na 19. priečku.

OTP Banka verí, že dosiahne plánovaný zisk

8. júla 2009 - (sita)

Úverové portfólio maďarskej OTP Banky sa naďalej zhoršuje, keďže kríza vo východnej Európe sa prehlbuje, ale plány banky to neohrozuje, povedal v stredu v rozhovore pre agentúru Reuters finančný riaditeľ banky László Urban. Banka sa v tomto roku stále usiluje o dosiahnutie čistého zisku v sume 150 mld. forintov (HUF) a nepotrebuje nový kapitál až do konca roka 2010, uviedol Urban. Keďže sa ráta s poklesom ukrajinskej ekonomiky o 10 %, maďarskej o 6,7 % a bulharskej o 3,5 %, úverové portfólio OTP sa bude celý rok zhoršovať a od dna sa odrazí v roku 2010, prognózuje finančný riaditeľ banky. Urban dodal, že dcérske firmy OTP Banky v zahraničí budú do konca roka pravdepodobne potrebovať nový kapitál v celkovom objeme 100 až 200 mil. USD hlavne pre zmeny požadovanej kapitálovej primeranosti. Dodal však, že OTP Banka neuvažuje o predaji nijakej svojej zahraničnej dcéry. Na Slovensku pôsobí maďarská banka prostredníctvom bankového domu OTP Banka Slovensko. OTP Banka vznikla vo februári 1992. Jej majoritným akcionárom je maďarská OTP Bank Rt. s 97,23-percentným podielom. Ďalšími vlastníkmi banky sú drobní akcionári.

EBRD pomôže maďarskej OTP Banke úverom

10. júla 2009 - (sita)

Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytne maďarskej OTP Banke podriadený úver vo výške 200 mil. eur. Ďalších 20 mil. eur Európska banka použije na nákup akcií OTP, čo navýši jej podiel v maďarskej banke na 2 %. V piatok o tom informovali obidve inštitúcie. OTP, ktorá je najväčšou nezávislou bankou v strednej Európe, môže čerpať z úverovej linky počas šiestich mesiacov. „Navýšenie kapitálu z prostriedkov Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBRD) pomôže OTP Banke zmierniť dopady recesie a posilniť jej trhovú pozíciu v súčasnom náročnom prostredí v Maďarsku a v ostatných krajinách, kde pôsobí,” píše sa v stanovisku maďarskej spoločnosti. Táto transakcia by mala taktiež zvýšiť dôveru v bankový sektor v Maďarsku a v regióne a zároveň pomôcť zvýšiť objem poskytovaných úverov OTP Banky. Investícia EBRD je súčasťou spoločného záväzku Svetovej banky, Európskej investičnej banky a EBRD, v rámci ktorého sa tieto organizácie zaviazali poskytnúť bankovému sektoru v regióne celkovo až 24,5 mld.

Japonská firma Denso prepustí v maďarskom závode 800 ľudí

9. júla 2009 - (tasr)

Japonský výrobca automobilových komponentov Denso plánuje vo svojom závode v Maďarsku prepustiť do konca septembra tohto roku 800 zamestnancov. Podľa japonskej firmy je dôvodom prepúšťania komplikované ekonomické prostredie. Vo štvrtok o tom informovala maďarská spravodajská agentúra MIT, citujúc spoločnosť Denso. „Kvôli značne komplikovanej situácii v ekonomickom prostredí je prepúšťanie pre našu spoločnosť nevyhnutné, ak aj naďalej chceme byť konkurencieschopní a chceme si zachovať podmienky pre uskutočnenie dlhodobých cieľov,” vyhlásil v stanovisku člen maďarského predstavenstva firmy Yukimasa Ohoka. Spoločnosť Denso vo svojom závode v Székesfehérvári, v ktorom zamestnáva 4 100 ľudí, pristúpila od začiatku tohto roka k zrušeniu nadčasov a skráteniu pracovnej doby. V januári pritom prešla na 4-denný pracovný týždeň. Návrat k pravidelnej 5-dňovej prevádzke je naplánovaný na október 2009.

Zvýšenie DPH v MR a silnejúci forint spôsobili pokles nakupujúcich zo SR

9. júla 2009 - (tasr)

Zvýšenie DPH od 1. júla v Maďarsku z 20 % na 25 % pre väčšinu tovarov a služieb, silnejúci forint v ostatných týždňoch, ale aj znižovanie cien v slovenských obchodoch, spôsobili pokles počtu tých občanov SR, ktorí nakupujú v Maďarsku. Píše o tom dnes maďarský hospodársky portál vg.hu. Mimoriadne slabý kurz forintu voči euru v prvých mesiacoch tohto roka prilákal podľa portálu tisíce slovenských občanov, najmä z prihraničných oblastí, k nákupom tovaru v Maďarsku, ale aj k návštevám reštaurácií, dokonca i do cestovných kancelárií. Priemerná rodina za veľký nákup zaplatila v Maďarsku podstatne menej, ako na slovenskej strane, odhadujú vg.hu. Severná časť Západného Maďarska je najnavštevovanejším regiónom slovenských zákazníkov, povedal pre vg.hu riaditeľ györskeho nákupného centra Árkád Ferenc Hegyi. „Už aj vlani tvorili občania SR 10-15 % klientely, po oslabení forintu začiatkom roka stúpol tento pomer na 35 %. Vplyvom posilnenia forintu a zvýšenia DPH klesol pomer slovenských zákazníkov o tretinu,”konštatoval riaditeľ, podľa ktorého chodili menej tí občania SR, ktorí mali menej peňazí a ktorí nakupovali najmä potraviny. Ak forint bude ďalej posilňovať, alebo bude stabilizovaný na terajšej úrovni, potom v ďalších mesiacoch klesne počet nakupujúcich zo Slovenska o 5-8 %, odhaduje Hegyi. Podľa riaditeľa oslabenie forintu bolo priaznivé aj z dlhodobého hľadiska, pretože do Györu prišli nakupovať aj zo vzdialenejších slovenských miest, napr. z Banskej Bystrice, ktorí sa vďaka dobrému pomeru ceny k úžitku tovaru vracajú nakupovať aj teraz. „Výsledkom nákupnej turistiky za prvé tri mesiace je výpadok DPH v slovenskom rozpočte podľa údajov rezortu financií vo výške 18,7 milióna eur. Ak by Slováci nakupovali ďalej v podobnej miere v zahraničí, výpadok by stúpol do konca roka podľa odhadov Ministerstva financií SR do výšky 56,2 milióna eur,” píše vg.hu.

Nákup v Maďarsku zdražel

9. júla 2009 - (pluska.sk)

Maďarsko zvýšilo pri väčšine tovarov od začiatku tohto mesiaca daň z pridanej hodnoty o päť percent na celkových 25 percent. Pri niektorých základných potravinách ju znížilo o 2 percentá na 18 percent. Urobili sme tam nákup a porovnali terajšie ceny s cenami v júni. Zdá sa, že cezhraničnej turistike do Maďarska pomaly odzváňa. Za rovnaký nákup desiatich položiek sme totiž v Maďarsku včera zaplatili o 2,60 eura (78,33 Sk) viac ako pred mesiacom. Prekvapením bolo zistenie, že ak by ste ten istý tovar nakúpili z pultov toho istého obchodného reťazca u nás, zaplatili by ste o 0,81 eura (24,40 Sk) menej ako u našich južných susedov. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty v Maďarsku sa okamžite premietlo do cien viacerých tovarov. Drahšia drogéria Tamojší obchodníci najviac zdražili drogériu, ale aj kozmetiku. Napríklad päťkilogramový prací prášok tam kúpite za 16,68 eura (502,50 Sk), čo je o vyše 2 eurá (60 Sk) viac ako u nás. V Maďarsku je mierne lacnejšia napríklad aviváž a sprchový gél. Na polkilogramovom balení ryže pri nákupe na Slovensku však ušetríte až 0,52 eura (15,66 Sk).

Dabaš-Šára - Na návšteve v Dome rítešu

11. júla 2009 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Šára, po maďarsky Sári, sa nazýva dedinka asi 40 kilometrov juhovýchodne od Budapešti. Dnes je to už „iba” časť mesta Dabas v severozápadnom výbežku Veľkej maďarskej nížiny, ale to na podstate nič nemení. Je to názov ako ženské meno. No, a do Šáry sa možno dostať - okrem iných smerov - aj cez Bugyi. Čo po maďarsky znamená „nohavičky”, ale tak sa nazýva aj susedná dedina... Je to, povedal by som, povinný vtip každého prišelca, miestni už na takéto erotické narážky ani nereagujú. Skôr pozvú človeka na „ríteš”, čiže „štrúdľu” či závin. Táto kulinárska špecialita tu má totiž svoj dom. Najprv som si myslel, že to bude nejaké múzeum, hoci som pochyboval, či možno ukladať takéto koláče na desaťročia do vitrín. „Propagujeme ich aj v rôznych prospektoch, v rozhlase i televízii” - to hovorí starosta mesta Dabas Zoltán Kőszegi, a myslí na miestnu sladkú špecialitu. Ale je tu aj ďalšia špecialita. Opäť hovorí starosta: „Ja som sa narodil v tomto meste, v dedine Šáre učil som sa v škole, ale doma sme sa nerozprávali po slovensky, lebo môj otec neni Slovák... ale v škole som sa učil. Ja rozumiem slovenčinu, ale ťažšie...” Hoci ťažšie, ale predsa sa tu hovorí po slovensky! Zo štyroch tisíc obyvateľov Šáry patrí väčšina k slovenskej menšine. Ich predkovia sem prišli pred tristo rokmi zo slovensko-moravského pomedzia. Deti sa učia slovenčinu aj v štátnej, aj v cirkevnej základnej škole, pravda, iba ako cudzí jazyk. Ale majú tu aj obecnú slovenskú samosprávu, a z hľadiska našej pôvodnej témy kľúčový Spolok šárskych Slovákov. Ten totiž prevádzkuje Dom rítešov. „Volám sa Bálentová Tereza, tu v Dome rítešu som üzletvezető... To znamená šéfka podniku. Už po maďarsky mi rozpráva pani Tereza príbeh tohto domu, ako si ho vysnívala miestna tetka Piroška Fojtová, ktorá už, bohužiaľ, nežije, ani sa nedožila realizácie svojho sna, lebo Dom rítešov stojí iba rok, vďaka samospráve, ktorá podchytila ideu a rozhodla sa zachovať aj pre budúce generácie túto miestnu špecialitu či kuriozitu. No dobre, záviny-štúdle robia kade-tade, a nie zlé, v čom sú tie tunajšie iné? „Podstatné je, že cesto sa rozťahuje ručne a natenko, čo je dnes veľmi zriedkavé. To po prvé. A po druhé, tajomstvo väzí vlastne v plnke. Ako sa tam dostane plnka, najmä však aká je tá plnka, a prečo je závin potom taký vysoký, a nie ako na mnohých miestach, plytký sťa palacinky”. Tvarohové, višňové, jablkové, slivkové, ovocie podľa sezóny, k ovociu primiešať strúhanku, aby nakypela a koláč bol potom vysoký. Potom sú tu kombinované: jablkovo-orechový, jablkovo-makový, makovo-višňový, višňovo-orechový, dokonca aj orechovo-makový... Ja by som ešte mal niekoľko typov, ale zastavuje ma pani Marianka Bojošová, ktorá mi vlastne tie základné zložky „rítešovej” plnky vymenovala. Inak je aj oporou miestneho speváckeho zboru, ktorý nám teraz spieva. „Hát, my sa už dávno takto zhovárame slovensky, ešte voľakedy naši, moji rodičia, moja starká, stará mať, ešte oni slovensky sa učili, a my sme sa vo škole slovensky učili, aj veľmi ľúbime slovensky sa zhovárať.” Nuž, my zasa ľúbime počúvať túto slovenčinu, a zistili sme, že nemenej ľúbime aj šárske „ríteše”, preto poslúchneme výzve speváckeho zboru Rozmarín: budeme v dobrom spomínať!

Vitajte v Hevíze

12. júla 2009 - (SRo)

Patríte k turistom, ktorí v súčasnosti naše okolité krajiny navštevujú len vďaka výhodnému kurzu kvôli nákupom? Ponúkneme vám zábavnejší tip a k našim južným susedom vás pozveme na miesto, ktoré sa môže hrdiť titulom svetový unikát... Jazero Hevíz na juhozápade Maďarska je najväčšie jazero s liečivou termálnou vodou na svete. Má rozlohu 4,44 hektára a teplotu vody od 36 stupňov v lete až po 30 stupňov aj v tom najchladnejšom počasí. Kúpali ste sa už niekedy romanticky v jazere medzi vodnými leknami? (Audio - klik na link)

http://www.rozhlas.sk/inetportal/2007/pages/uploaded_sounds/m3u_70804.m3u