Odkedy parlament na júnovej schôdzi prijal novelu zákona o štátnom jazyku, je neustále v centre výrazných polemík. Zatiaľ čo rezort kultúry, ktorý novelu pripravil, poukazuje na potrebu zabezpečiť všetkým občanom SR prístup k dôležitým informáciám v štátnom jazyku, reprezentanti maďarskej menšiny a Maďarskej republiky sa obávajú obmedzenia menšinových práv. V čom sa novelizovaný zákon líši od doteraz platnej normy a aké reálne následky bude mať schválenie novely? V čom je jadro slovensko-maďarského sporu ohľadom jazykového zákona? Dozviete sa v aktuálnej téme Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Úplné znenie zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR:

http://www.tasr.sk/10/5846.axd?k=20090911TBB00515

Úplné znenie zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR v maďarčine:

http://www.tasr.sk/10/5846.axd?k=20090911TBB00627

Full Wording of Act on State Language of Slovak Republic No. 270/1995:

http://www.tasr.sk/10/5846.axd?k=20090911TBB00576

Gregor Papuček: V Maďarsku sa úraduje len v maďarskom jazyku

12. septembra 2009 - (tasr)

V Maďarsku sa úraduje len v maďarskom jazyku, podobne s lekármi sa hovorí len po maďarsky a na pomníkoch maďarské úrady komolia slovenské mená. „Oznamy sa zverejňujú obyčajne len po maďarsky aj tam, kde žijú aj Slováci, zriedkakedy aj dvojjazyčne, ale že by sa oznam uverejnil len po slovensky, bez prekladu do maďarčiny, také sa tu nestáva,” opisuje v exkluzívnom rozhovore pre TASR realitu používania maďarského a menšinových jazykov v Maďarskej republike slovenský básnik a publicista žijúci v Maďarsku Gregor Papuček. „Každý národ si svoj jazyk chráni, a Maďari nado všetkých, prečo by práve Slováci mali byť výnimkou?,” komentuje slovenskú novelu jazykového zákona Gregor Papuček (príbuzný známeho slovenského novinára Gregora Martina Papucseka).

- Akým spôsobom sa v Maďarsku uplatňujú menšinové jazyky v úradnom styku? Existujú prípady, keď by napríklad obec zverejnila oznam len po slovensky, bez prekladu do maďarčiny?

- V Maďarsku sú len maďarské úrady, v nich sa komunikuje takmer výlučne po maďarsky. Preto vravím že takmer, lebo môže sa stať, že v dedine so zmiešaným slovensko-maďarským obyvateľstvom na úrade pracuje miestny Slovák, ktorého dobre poznám a prihovorím sa k nemu po svojom. Ale úraduje sa všade po maďarsky. Oznamy sa zverejňujú obyčajne len po maďarsky aj tam, kde žijú aj Slováci, zriedkakedy aj dvojjazyčne, ale že by sa oznam uverejnil len po slovensky, bez prekladu do maďarčiny, také sa tu nestáva.

- Komunikujú maďarskí Slováci napríklad s lekármi vo svojom rodnom jazyku?

- Jednoznačne nie. Osobne ani nepoznám takého lekára, ktorý by vedel po slovensky.

- Existujú v Maďarskej republike pamätníky s nápismi len v slovenskom, rumunskom, srbskom či rómskom jazyku bez toho, že by bol text preložený aj do maďarčiny?

- Zásadne nie. Pomníky stavali alebo dali stavať úrady, tie boli vždy maďarské, a také sú aj ich texty. Aj mená Slovákov sú písané po maďarsky, Lajos, István... a priezviská sú skomolené maďarským pravopisom - Visnyovszky, Krnács...

- Aký je prístup veriacich v oblastiach obývaných Slovákmi k omšiam v slovenskom jazyku?

- Keďže v Maďarsku vo všetkých, aj Slovákmi obývaných mestách a dedinách je s nepatrnou výnimkou odjakživa zásadne len maďarský farár, dnešné generácie už poznajú zväčša len maďarskú liturgiu, modlitby a piesne, ich slovenské varianty sú im už cudzie. V niekoľkých miestach - Budapešť, Slovenský Komlóš, Sarvaš, Békešská Čaba - sa ešte vyskytnú aj slovenské bohoslužby, v Budapešti katolícke mesačne raz, a evanjelické raz do týždňa. Na týchto miestach Slováci radi chodia na slovenské bohoslužby. Prirodzene, aj všade inde by radi chodili, keby tá kontinuita už dávno nebola zanikla.

- Ako by ste vo všeobecnosti porovnali podmienky pre rozvoj slovenskej menšiny v Maďarsku s podmienkami Maďarov na Slovensku?

- Ako nebo a zem. Maďari na Slovensku majú zabezpečené takmer všetko, školy od materskej až po univerzitu, bohoslužby a kultúrne inštitúcie... K tomu, aby si mohli zachovať jazyk, kultúru a identitu, Slováci v Maďarsku nemajú takmer nič, a čo majú, aj to je len takzvané. Napríklad v tzv. „slovenskej národnostnej škole”, v ktorej - s výnimkou štyroch hodín slovenčiny týždenne - sa všetky predmety vyučujú po maďarsky. Nič tu nie je skutočné: Národnostný zákon je len nepovinná deklarácia, samosprávy sú len výsmech skutočných samospráv, televízne a rozhlasové miniredakcie neuveriteľne podfinancované, vydavateľstvo neexistuje, máme len jediný týždenník tiež s podfinancovanou mikroredakciou, atď.

- Novela jazykového zákona bola maďarskými médiami podrobená tvrdej kritike, často však na základe nepresných informácií o jej obsahu. Majú Slováci žijúci v Maďarsku k dispozícii korektné informácie o jazykovom zákone?

- Vďaka redaktorovi webového portálu Ľudových novín Imrichovi Fuhlovi si túto novelu môžeme prečítať v troch jazykoch, slovenčine, angličtine a maďarčine. Na internete si môžeme čítať ich reálne hodnotenie z pera serióznych odborníkov.

- Ako reagovali na novelizovaný zákon o štátnom jazyku zástupcovia slovenskej menšiny v Maďarskej republike? Ako túto novelu hodnotíte vy osobne?

- Predseda CSS pri rozhovore v MR1 tento zákon hodnotil pozitívne. Sám si myslím, že každý národ si svoj jazyk chráni, a Maďari nado všetkých, prečo by práve Slováci mali byť výnimkou? Novela zákona o štátnom jazyku SR je prepotrebná, tí, čo robia okolo nej, ju často poznajú len z úst tých, ktorí na ňu neopodstatnene nadávajú, alebo sú vedení nie odbornosťou, lež inými, mne neznámymi zámermi.

- Ako hodnotíte skutočnosť, že maďarský premiér Gordon Bajnai vyzýval na rokovanie o jazykovom zákone bez toho, že by poznal jeho obsah? Komunikoval dve výhrady: že zákon sankcionuje ľudí za rozhovor s lekárom v maďarskom jazyku a že nie je možné slúžiť omšu v maďarčine. Ani jedna z nich sa nezakladá na pravde: liturgické jazyky sú z tohto zákona vyňaté a jednotliví občania ani nemocnice nepodliehajú systému sankcií...-

- Ak premiér nemal čas preštudovať si ten zákon, nemal sa k nemu vyjadrovať. Nebolo by sa stalo, že práve on komunikoval neodborne, čoho by sa mal vyvarovať.

- Maďarskí politici zaradom oslovujú rôzne zahraničné inštitúcie so žiadosťou o pomoc proti slovenskému jazykovému zákonu. Otázka je, či takýto postup nepoškodí v konečnom dôsledku tak imidž Maďarskej, ako aj Slovenskej republiky...

- Podľa mňa je poľutovaniahodné a nedôstojné, ak politik na medzinárodnej scéne hrá rolu žalobaby. Takéto činy nesvedčia o ich túžbe po dobrých susedských vzťahoch našich národov a škodia tomuto obom stranám výhodnému záujmu.

- Je podľa vás možné preniesť diskusiu o jazykovom zákone z emotívnej do vecnej roviny? Ak áno, ako?

- Je to možné len tak, ak si to obe strany želajú úprimne a rovnako, ak ani jedna nesleduje jednostrannú výhodu na úkor toho druhého. Maďarskí politici by si mali uvedomiť, že u nich je táto vec z národnostného hľadiska vyriešená „perfektne”: dieťa slovenského rodiča už v materskej škole zabudne po slovensky, v základnej škole sa ďalej posilní v maďarčine tak, že ho nikdy v živote nenapadne používať slovenčinu, keďže ju nepozná. Chce to byť pre Slovensko nasledovania hodný vzor?!

Ján Fuzik: U nás používanie jazyka menšín neobmedzuje zákon, ale asimilácia

11. septembra 2009 - (tasr)

V Maďarsku platí jazykový zákon, ktorý reguluje oblasť obchodnej a hospodárskej sféry, od roku 2002. Používanie jazyka národnostných menšín nie je zákonom obmedzované, obmedzuje ho ale asimilácia menšín, povedal dnes v Budapešti pre TASR predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Jazykový zákon v Maďarsku podľa jeho slov reguluje používanie jazyka v hospodárskej a obchodnej sfére, najmä v oblasti reklamy, pútačov obchodov a firiem a nariaďuje vydávať návody na používanie výrobkov v maďarčine. Pre národnostné a etnické menšiny platí výnimka - v mestách a obciach, kde fungujú menšinové samosprávy, sa môže napríklad firemná tabuľa uviesť iba v jazyku menšiny. Podľa Fuzika platný menšinový zákon a rôzne predpisy umožňujú používanie materinského jazyka v širokom spektre oblastí. „Nás obmedzuje asimilácia, ďalej skutočnosť, že napríklad v administratíve sme prakticky nikdy nepoužívali náš materinský jazyk. Darmo by nás k tomu aj viedli, viackrát nás vyzvali aj poslanci európskych fór, ktorí monitorovali uplatnenie a plnenie rôznych medzinárodných dohovorov, aby sme vyznačili regióny, kde by sa napríklad štátna administratíva mohla uskutočniť v slovenskom jazyku,” konštatoval Fuzik. V tejto súvislosti bola navrhnutá napríklad aj severomaďarská obec Mlynky, kde je najvyšší pomer obyvateľstva hlásiaceho sa k slovenskej národnosti, dodal. „Zistili sme, že jednoducho nie sú dotazníky, pochopiteľne nie sú ani odborníci a vôbec nemáme v tomto skúsenosti. Často máme problém úradné dotazníky vyplniť aj v zaužívanom maďarskom jazyku. V podstate toto je ten problém, čo nás obmedzuje. Popritom si myslím, že to, že nemáme takýchto odborníkov v mnohých oblastiach, zapríčinili už dávnejšie predpisy,” zdôraznil Fuzik. Často sa podľa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy spomína nariadenie ministerstva školstva z roku 1961, ktorým zrušili jednojazyčné vyučovanie v šiestich slovenských školách, kde mohli takýchto odborníkov vychovávať a pripraviť na vysokoškolské štúdiá. „Myslím si, že najväčší problém je jazyková situácia - teda výmena jazyka, takmer úplná strata materinského jazyka, do ktorej sme sa dostali. U nás ide o revitalizáciu, síce sa snažíme, v podstate obmedzenia nie sú, nás obmedzuje naša situácia,” uzavrel Ján Fuzik.

Figeľ: Európska legislatíva v oblasti používania jazykov neexistuje

14. septembra 2009 - (tasr)

Európska legislatíva v oblasti používania jazykov v členských štátoch neexistuje, Európska únia (EÚ) preto nemá nástroje na to, aby priamo riešila slovensko-maďarský konflikt ohľadom novely zákona o štátnom jazyku. „Európska komisia (EK) je však pripravená vypočuť si obidve strany. Stretnutie podpredsedu komisie Jacquesa Barrota s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou a maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Balászom už prebehlo a pripravujú sa stretnutia aj so slovenskými predstaviteľmi,” povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR eurokomisár Ján Figeľ.

- Aktuálne sme svedkami snahy tak predstaviteľov SMK, ako aj niektorých občianskych organizácií zastupujúcich občanov maďarskej národnosti a politických predstaviteľov Maďarskej republiky, nastoliť tému slovenskej novely zákona o štátnom jazyku na medzinárodných fórach vrátane inštitúcií Európskej únie. Aké sú vo všeobecnosti možnosti jednotlivca, občianskej organizácie alebo politickej strany dosiahnuť, aby sa téma novely, s ktorou nesúhlasia, prerokúvala v inštitúciách EÚ? Na aké inštitúcie sa môžu formálnym alebo neformálnym spôsobom obrátiť a ako?

- Európska únia nemá vytvorené zmluvné právo, ktoré by pokrývalo túto problematiku. Táto problematika je skôr doménou Rady Európy a OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe). Aj v tomto prípade však ide o medzivládne organizácie, ktoré štátom v ich spolupráci napomáhajú.

- Akým spôsobom môže v inštitúciách Európskej únie riešiť členský štát Únie svoj nesúhlas s legislatívou iného členského štátu? V čom sa tieto možnosti líšia oproti možnostiam občana, občianskej organizácie alebo politickej strany?

- Vzhľadom na to, že EÚ nedisponuje v tejto oblasti priamymi kompetenciami, riešenie rozporu treba hľadať prostredníctvom vzájomného dvojstranného dialógu Slovenska a Maďarska. Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou zaviedla mechanizmy na riešenie podobných otázok. Preto je potrebné v prvom rade využiť všetky existujúce mechanizmy, ktoré sú k dispozícii. Podľa môjho názoru sa ešte zďaleka nevyužili.

- Občan a občianske organizácie či politické strany sa môžu obrátiť na orgány EÚ, pokiaľ sa opodstatnene domnievajú, že národná legislatíva je v rozpore s európskym právom. Podnet zo strany členského štátu voči inému členskému štátu je skôr výnimkou; k takému postupu došlo v histórii len jediný raz. Toto ale nie je ten prípad. Používanie štátneho jazyka v členských krajinách patrí jednoznačne do kompetencie každého členského štátu.

- Predsedníčka maďarského Národného zhromaždenia Katalin Sziliová sa obrátila na predsedu Európskeho parlamentu (EP) Jerzyho Buzeka, ktorý prisľúbil pomoc EP pri trilaterálnych rokovaniach medzi SR, MR a EP o zákone o štátnom jazyku. Aké sú reálne možnosti EP?

- Nakoľko mám informácie, predseda Európskeho parlamentu žiadny takýto prísľub oficiálne nezverejnil.

- Maďarská strana oslovila aj Európsku komisiu. Aké sú v prípade jazykového zákona možnosti jej postupu? Aký očakávate, že bude jej reálny postup?

- Ako som už spomenul, Európska komisia nemá priamu pôsobnosť v tejto oblasti. Neexistuje európska legislatíva regulujúca používanie jazykov v členských štátoch, keďže ani samotná Zmluva z Nice neposkytuje nástroj na prijímanie opatrení v tejto oblasti. Európska komisia môže konať len v prípade, ak členská krajina nesprávne transponuje alebo uplatňuje platné európske právo, resp. ak sa národnou legislatívou vytvárajú určité bariéry, napr. obmedzujúce voľný pohyb osôb, tovarov, služieb alebo kapitálu.

- Európska komisia je však pripravená vypočuť si obidve strany. Stretnutie podpredsedu komisie Jacquesa Barrota s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou a maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Balázsom už prebehlo a pripravujú sa stretnutia aj so slovenskými predstaviteľmi.

- Je otázka slovenského jazykového zákona vnímaná v EK skôr ako technická otázka, na ktorej riešenie má SR a MR odlišné názory, alebo skôr dlhodobý politický problém? Ako hodnotia jednotlivé inštitúcie EÚ nízku schopnosť Slovenskej a Maďarskej republiky riešiť vzájomné problémy bilaterálne?

- Komisia vníma tieto otázky ako záležitosti pre demokratický vývoj v rámci členskej krajiny, respektíve ako výzvu pre dvojstranný dialóg, ktorý je potvrdením nielen otvorenosti partnerov pre hľadanie odpovedí na vzájomné problémy, ale potvrdzuje aj ich zrelosť v rámci Európskeho spoločenstva.

Čaplovič: Pre menšiny je dôležitá schopnosť naplno využívať každé ich právo

16. septembra 2009 - (tasr)

Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa dnes stretol s vysokým komisárom OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom a spoločne sa zúčastnili na rokovaní Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny. TASR o tom informoval hovorca podpredsedu Michal Kaliňák. Prvej časti ich stretnutia dominovala novela zákona o štátnom jazyku a jej implementácia. Vicepremiér v tejto súvislosti zdôraznil, že pre budúcnosť menšín nie je dôležité len množstvo práv, ale ich schopnosť naplno využívať každé z nich. Zároveň komisára informoval o znepokojení Slovenskej republiky v súvislosti s dezinformačnou kampaňou a širokou internacionalizáciou problematiky novely zákona o štátnom jazyku zo strany Maďarska. Na rokovaní Rady dominovala téma novelizovaného zákona štátnom jazyku. Podpredseda vlády SR a predsedajúci Dušan Čaplovič ocenil aktívnu účasť zástupcov 12 menšín. Podľa neho ide o reprezentantov menšín, ktoré paragrafy zákona vnímajú v praxi a preto sú ich postoje a názory signálom o reálnej podobe zákona o štátnom jazyku. Ten podľa vicepremiéra zabezpečuje používanie slovenského jazyka ako štátneho jazyka vo verejnom styku na celom území SR a garantuje jeho prednostné a povinné používanie v konkrétnych oblastiach spoločenského života.

Národnostné menšiny, s výnimkou maďarskej, jazykový zákon akceptujú

15. septembra 2009 - (tasr)

Národnostné menšiny žijúce na Slovensku, s výnimkou maďarskej, novelu zákona o štátnom jazyku za problém nepovažujú. Zástupcovia viacerých z nich k nej už niekoľkokrát vyjadrili podporné stanovisko. Stalo sa tak či už na zasadnutí Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny alebo na stretnutí s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom. Zhodujú sa v tom, že vynovená legislatívna úprava nenarušuje jazykové práva osôb patriacich k národnostným menšinám v SR, ale naopak, rozširuje možnosti používania menšinových jazykov. Zároveň nepredstavuje žiadnu prekážku rozvoja ich identity. „Tento zákon len novelizuje to, čo sa ukázalo ako potrebné novelizovať,” povedal pre TASR na margo jazykového zákona predseda Karpatonemeckého spolku na Slovensku (KNS) Anton Oswald. Zároveň poukázal na to, že pre menšiny je rozhodujúci zákon o používaní jazykov národnostných menšín a nie zákon o štátnom jazyku. V široko diskutovanej novele je naň niekoľko odvolávok a neodporuje mu, dodal s tým, že nevidia žiadne problémy, ktoré by zásadne ovplyvňovali život menšiny. K nej sa v roku 2001 oficiálne prihlásilo asi 5000 občanov SR, no svoj reálny počet odhadujú na približne 40.000. Ako pokračoval, považovali by za kontraproduktívne, ak by na propagačných tlačovinách používali len nemčinu. „Prečo by sme nemali o našich kultúrnych podujatiach informovať aj v slovenčine? Prečo by sme sa mali vydeľovať? Zdá sa nám celkom prirodzené, že takéto plagáty by mali byť minimálne dvojjazyčné. Podobne je to s pamätníkmi - nerozumieme tomu, prečo by to nemalo byť v slovenčine,” povedal šéf KNS s dôvetkom, že je tiež prirodzené, keď sa na ich kultúrnych podujatiach hovorí aj po slovensky. Rovnako vylúčil problematickosť komunikácie vo verejnom styku či na úrovni lekár - pacient. „Takéto situácie nie sú v prípade nemeckej menšiny reálne, pretože historicky bola silno asimilovaná. Neexistuje tu jazyková bariéra,” uzavrel Oswald. Podobne to vidia aj Rusíni a Ukrajinci, ktorých v zhruba 250 obciach SR podľa vlastných odhadov žije dokopy asi 35.000. Podľa podpredsedu Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenska (ZRUS) Pavla Bogdana dlhoročný asimilačný proces spôsobil, že stredná a mladšia generácia hovorí po slovensky. „Nie je to problém, my sa dohovoríme,” odpovedal na otázku TASR, či vynovený jazykový zákon pre nich predstavuje hrozbu pri komunikácii vo verejnom styku alebo u lekára. „Tá kampaň proti tomuto zákonu, ktorá sa robí aj v médiách, sa nám nepáči,” doplnil. Nová legislatíva nepredstavuje pre Rusínov a Ukrajincov žiadnu výraznú zmenu ani pokiaľ ide o usporiadavanie kultúrnych podujatí a prípravu propagačných materiálov, skonštatoval Bogdan. „Uplatňovali sme niektoré prvky z nového zákona už predtým a dôsledne sme dodržiavali dvojjazyčnosť,” povedal. Poukázal však na zbytočnosť ustanovenia, že texty na pamätné tabule má schvaľovať ministerstvo kultúry. „Predlžuje to lehoty vyhotovenia, pretože na týchto tabuliach býva spravidla meno, priezvisko, dátum narodenia a smrti a nejaký veľmi stručný text. Je to zbytočné zdržiavanie, zbytočná byrokracia,” zdôvodnil svoju výhradu. Predseda Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) Ladislav Richter označil novelu za pozitívnu vec, pretože umožní užší kontakt rómskeho etnika so štátnym jazykom, a to predovšetkým na národnostne zmiešanom území na juhu SR. „Na juhu Slovenska si Rómovia myslia, že majoritou sú Maďari. A to je to zlé. Ide o to, aby každý vedel v úradnom styku aj po slovensky. Rómovia sa chcú učiť po slovensky, to môžem dokázať,” povedal s tým, že okolo novely zákona o štátnom jazyku sa vytvorilo „politikum”. V podobnom duchu sa vyjadrila aj chorvátska menšina, ktorá nevníma zákon ako problémový. Podľa Juraja Cvečka z Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku pri malom počte príslušníkov tejto menšiny ani nemá zmysel žiadať o oficiálne uplatnenie chorvátčiny. Podpredseda Poľského klubu Marek Sobek pre TASR uviedol, že poľská menšina pozoruje legislatívne úpravy v SR, novú legislatívnu úpravu však nevníma ako problém. „Pravdupovediac, nemali sme s tým nikdy žiadny veľký problém. Nebol a ani teraz nie je,” povedal Sobek. Vynovený zákon podporuje aj približne 3500-členná bulharská menšina. „Nikdy sme nemali spory so slovenským jazykom a úradmi. Úplne súhlasíme s týmto zákonom,” uviedla Emília Hrušíková z Bulharského kultúrneho zväzu „Je celkom normálne, ak s právami existujú súbežne aj povinnosti. A slovenský jazyk je štátny jazyk,” doplnila. Zásadný problém nevidí ani česká menšina, tlmočil jej postoj k jazykovému zákonu Pavel Doležal z Českého spolku na Slovensku. Poznamenal pritom, že zo zákona vypadlo ustanovenie o češtine ako zrozumiteľnom jazyku. Rezort kultúry však plánuje vydať usmernenie, kde sa to konštatovať má, ubezpečil ešte v auguste prezident Gašparovič. Maďarská menšina prostredníctvom politických strán SMK a Most-Híd novú úpravu podrobila kritike, rovnako sa vyjadrila aj Budapešť, pričom negatívne reakcie sa ozvali aj z Bruselu. SMK a Most-Híd vyvíjajú iniciatívu smerujúcu k novelizácii zákona, prekážajú im hlavne ustanovenia zavádzajúce pokuty. V poslednom sčítaní obyvateľov SR z roku 2001 sa k niektorej z národnostných menšín prihlásilo 704.315 osôb, čo predstavuje 13,1 percenta z celkového počtu obyvateľov v SR. Najpočetnejšou národnostnou menšinou v SR je podľa sčítania maďarská menšina (9,7 percenta obyvateľstva), nasleduje rómska (1,7 percenta), česká (0,8 percenta), rusínska (0,4 percenta), ukrajinská (0,2 percenta) a nemecká (0,1 percenta). Ďalej sú to poľská, moravská, chorvátska, ruská, bulharská a židovská menšina.

NR SR: Pokuty za porušenie jazykového zákona sa rušiť nebudú

16. septembra 2009 - (tasr)

Pokuty za porušenie jazykového zákona, ktorý vstúpil do účinnosti 1. septembra, sa rušiť nebudú. Parlament totiž nepodporil iniciatívu nezávislých poslancov Národnej rady (NR) SR Lászlóa Nagya a Zsolta Simona zrušiť sankcie, keďže ich návrh novely zákona o štátnom jazyku dnes zastavil už v prvom čítaní. Predkladatelia žiadali od decembra zrušiť udeľovanie pokút za nedodržiavanie pravidiel spisovnej slovenčiny, ako aj ustanovenia týkajúce sa uvádzania nápisov na pamätníkoch. Podľa schválenej právnej normy z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR bude možné udeľovať pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona v rozsahu od 100 eur (3013 Sk) do 5000 eur (150.630 Sk). „Považujeme za neopodstatnené vynucovať správne používanie štátneho jazyka prostredníctvom finančných pokút,” tvrdia nezávislí poslanci. Zároveň upozorňujú, že podľa vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) udeľovanie pokút môže ľahko vytvárať alebo zosilňovať napätie na národnostne zmiešanom území. „V princípe by sa malo konfliktným situáciám vyhýbať, a preto by sankcie mali byť výnimočné a jasne definované. Široký rozsah pokuty bez presnej špecifikácie môže byť ľahko zneužiteľný,” argumentujú. Nagyovi a Simonovi sa nepozdáva ani ustanovenie upravujúce pravidlá uvádzania nápisov na pamätníkoch. Platí, že sa uvádzajú v štátnom jazyku a ak obsahujú aj inojazyčné texty, tak tie nasledujú až po nápise v slovenčine, pričom musia byť obsahovo totožné a rovnakým alebo menším písmom. Aj tento paragraf chceli Nagy a Simon vypustiť. Tvrdia totiž, že „daný bod neopodstatnene zasahuje do civilnej sféry vyžadovaním záväzného stanoviska od ministerstva kultúry. Používanie jazyka v týchto oblastiach považujeme za vec slobodného rozhodovania každého občana a zásah štátu je neopodstatnený”. Z návrhu ich novely je tiež zrejmé, že kodifikovanú podobu štátneho jazyka malo zverejňovať MK na svojej internetovej stránke až na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk. „Kodifikovanú podobu štátneho jazyka vedia stanoviť najlepšie odborné jazykovedné pracoviská a nie úradníci MK,” uviedli poslanci.

Miroslav Kusý: Prijatie jazykového zákona bolo zbytočné

15. septembra 2009 - (tasr)

Prijatie zákona o štátnom jazyku v roku 1995 bolo zbytočné. „Od toho sa už potom odvíjajú otázky, že keď už ho máme, čo s ním. Že sa nebude vykladať tak striktne, ako to hovoria jeho odporcovia, to sa hovorilo už v čase, keď bol zákon za vlády Vladimíra Mečiara prijatý,” komentoval diskusie k novele zákona o štátnom jazyku pre TASR politológ Miroslav Kusý. Novela jazykového zákona, ktorú parlament prijal v júni tohto roku, podľa Kusého pripúšťa rôzne výklady, čoho sa príslušníci maďarskej menšiny oprávnene obávajú. „Samozrejme, že to politické strany využívajú,” odpovedal na otázku, či hodnotí intenzitu sporu ako primeranú k veľkosti zmien v novele. „Ale zákon je presne o tom, že treba domýšľať krajné polohy,” povedal Kusý s dodatkom, že za Mečiarovej vlády sa v maďarských obciach „premaľovávali” tabule s názvami obcí a podobne. „Podľa tohto istého zákona vydávala svoje absurdné nariadenia vtedajšia ministerka školstva Eva Slavkovská (SNS),” pripomenul Kusý. „Je to len dymová clona kvôli niečomu, čo sa má udiať. A to niečo je hrozba štátneho bankrotu Maďarskej republiky,” komentuje intenzívny spor medzi Slovenskou a Maďarskou republikou ohľadom novely jazykového zákona politológ Rastislav Tóth. „Je to taká dobrá, odťažitá téma, ktorá nie je podstatná pre život tejto krajiny. Ale je to výborná zámienka na to, aby sa aktivizovali radikálne nacionalistické skupiny v Maďarsku,” uzavrel Tóth.

R. Chmel: Pochybujem, že sa jazykovým zákonom

bude zaoberať Kongres USA

13. septembra 2009 - (tasr)

Strana maďarskej koalície podľahla „megalománii”, ak predpokladá, že spor okolo slovenského jazykového zákona bude riešiť Kongres USA. To však neznamená, že ho veľmi urgentne treba riešiť na bilaterálnej úrovni. „V každom prípade, ak by sme sa, myslím teraz takisto na Slovensko ako na Maďarsko, takto správali pred vstupom do EÚ a NATO, doteraz by sme boli kdesi v kúte čakárne,” povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR podpredseda strany Most-Híd Rudolf Chmel. Zdôraznil, že ak je na Slovensku nejaký spor, tak jeho aktérmi, „motorom” nie sú SMK či Most-Híd, respektíve ich súperenie, ale „dve mentálne a kultúrne 'Slovenská', ktoré sa už dvadsať rokov stretávajú vo voľbách”.

- SMK aktuálne avizuje cestu do USA, kde by chcela otázku slovenského zákona o štátnom jazyku predniesť zahraničnému výboru Snemovne reprezentantov. Je obvyklé, aby sa americký Kongres zaoberal legislatívou členských krajín Európskej únie? Nazdávate sa, že by takáto iniciatíva SMK mohla mať úspech?

- Nemyslím si, že by americký Kongres mal záujem vstúpiť do tohto lokálneho dvojstranného sporu spojeneckých štátov NATO a EÚ. To je zveličenie, ktoré svedčí o tom, že SMK nedoceňuje reálny domáci aj medzinárodný rozmer témy, alebo podľahla nejakej nateraz záhadnej megalománii, že tento spor o jazyk môže vyvolať vojnový konflikt. Jedine vtedy by intervencia USA bola, keďže ide o krajiny NATO, aktuálna. To, pravdaže, nevylučuje, že o tému sa z ľudskoprávneho hľadiska nemôžu zaujímať nejakí americkí či iní občianski aktivisti alebo hoci aj politici. Tento spor sa však musí riešiť na celkom inej úrovni - na úrovni slovenskej politiky doma.

- Predsedníčka Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Katalin Sziliová sa už obrátila s otázkou jazykového zákona na predsedu europarlamentu Jerzyho Buzeka, maďarská reprezentácia oslovila Európsku komisiu. Obidve inštitúcie v princípe reagovali tým spôsobom, že ide v prvom rade o bilaterálnu otázku, ale sú ochotné podporiť trilaterálne rokovania. Akým spôsobom ale môžu pomôcť pohnúť rokovania dopredu, ak na bilaterálnej úrovni zatiaľ neprinášajú želané výsledky?- Predpokladám, že EÚ, Európska komisia takisto ako europarlament nemajú veľa chuti venovať sa tomuto typicky bilaterálnemu problému. Z tohto hľadiska misia Katalin Szili asi nebola celkom úspešná, aj keď niekedy stačí udržiavať tému v takzvanej prevádzkovej teplote. Ak by však došlo k bodu varu, nepochybne by museli EÚ aj NATO zaujať tvrdší postoj, lebo takto vyhrotený konflikt vnútri týchto spoločenstiev je istotne viac ako neštandardný. Toto je, bohužiaľ, náš „prínos” do zjednotenej Európy, ktorý sme my okorenili skutočne nezvyčajným spôsobom - vyhlásením prezidenta dvojnásobne spojeneckého štátu, občana schengenského dohovoru, za neželanú osobu. To je niečo, čo sa už na západ od Ašu nedá celkom dobre pochopiť. V každom prípade, ak by sme sa, myslím teraz takisto na Slovensko ako na Maďarsko, takto správali pred vstupom do EÚ a NATO, doteraz by sme boli kdesi v kúte čakárne.

- Nazdávate sa, že stretnutie Roberta Fica a Gordona Bajnaiho pri terapii súčasnej neštandardnej situácie malo pozitívny výsledok?

- Zodpovednosť premiérov Slovenska a Maďarska je dnes mimoriadne dôležitá, ale iba v takom prípade, keď budú rokovať a nemyslieť pritom na chvíľkový úspech. Musím pripomenúť, že na rozdiel od Roberta Fica Gordon Bajnai nechce kandidovať v budúcoročných voľbách. Na ich politickej múdrosti alebo nemúdrosti sa veci môžu zvrtnúť, lebo prezidenti a predsedovia parlamentov zrejme nemajú na riešenie ani kompetencie, ani reálnu politickú, nedajboh štátnickú silu či jednoducho schopnosti. Je to smutné, ale skutočné. Ale, aby sa nestratila podstata: tento problém sa musí aj tak vyriešiť doma, nie v Budapešti, Bruseli či vo Washingtone. Doma: medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou. Čosi z toho naznačil Gordon Bajnai pred stretnutím, keď hovoril, že Budapešť môže byť v riešení tohto sporu len nápomocná. To je, pravdaže, pre opozíciu a národných radikálov v Maďarsku málo, lebo tým sa ich údajné kompetencie vo veci značne redukujú. Ale iná cesta ako riešenie doma, na Slovensku, teda v komunikácii medzi väčšinou a menšinou, ktorá sa - aj v prípade jazykového zákona zanedbala - neexistuje.

- Má vaša strana Most-Híd nejaké konkrétne návrhy vo veci odblokovania tohto rigidného stavu v slovensko-maďarských vzťahoch?

- Všetky externé vstupy do týchto vzťahov sú viac alebo menej legitímne, veď ide väčšinou o ľudskoprávne problémy, ktoré sú takpovediac od helsinského procesu internacionálne. Ale aj súčasné veľmi silné zauzlenie či zablokovanie týchto vzťahov musí mať riešenie, ktoré je prijateľné tak doma, ako v zahraničí. Poučenie z dnešnej krízovej situácie pre budúcnosť by mohlo byť v riešení, ktoré strana Most-Híd navrhne zakotviť i ústavne: vo veci identity, to znamená aj jazyka, ale aj v analogických otázkach identity menšín, vo vzdelávaní a kultúre by nemal platiť princíp majorizácie, to jest rozhodovania na základe prehlasovania väčšiny. V týchto otázkach by bolo treba vychádzať z daného stavu a rokovať, rokovať, až kým sa nedospeje ku konsenzu. To je v podstate princíp, ktorý uplatňuje EÚ, rýchlosť, náhlenie nemá pritom miesto. Rokovať treba trpezlivo, dôkladne, ale bez vášní a ultimát. Však pri tvorbe týkajúcich sa takýchto zákonov ide a budovanie, o charakter nášho štátu. V týchto otázkach nemôže jeden druhého prevalcovať a prehlasovať. Výsledkom trpezlivých a neraz dlho trvajúcich rokovaní býva zvyčajne kompromis, nie víťazstvo či porážka, inak sa už európska demokratická politika nerobí, hoci nám to ešte nedochádza a radi by sme sa - oneskorene - adaptovali na balkanizáciu etnických problémov. Čím skôr si to uvedomíme, v Bratislave i Budapešti, tým skôr budeme rešpektovaní aj pri riešení iných podstatných otázok, ktoré sa v Európe dnes dostávajú na rokovací stôl.

-...a stretnutie premiérov?

-...stretnutie premiérov niečo z tohto prístupu naznačilo, nie náhodou sa nacionalisti na oboch stranách Dunaja o ňom vyjadrovali ako o porážke. Väčšina problémov, ktoré boli koncentrované do bodov agendy stretnutia, je už dvadsať rokov známa, teraz o nich možno treba rokovať s väčšou trpezlivosťou a naliehavosťou, rokovať a rokovať. Tie technické, vrátane mostov, ciest, diaľnic atď. sú dlhodobé a nespochybniteľné, zvyšujú komfort života občanov na oboch stranách. Spoločná učebnica dejepisu je beh na dlhú trať, trochu utopický, ale treba sa na ňom zúčastňovať a zvyšovať rýchlosť. Vytvorenie Rady pre slovensko-maďarské vzťahy je možno dobré, iba treba špecifikovať, čo to je. Aby to neboli ministerské komisie, v podstate nič neriešiace. Fond, ktorý by mal finančne podporovať akcie spojené s vzájomným spoznávaním, vzdelávacími, kultúrnymi, vedeckými a inými aktivitami je v podstate mojím dávnym snom. Hovoril som o ňom na jar, keď som preberal od slovenského ministra zahraničných vecí a jeho maďarskej kolegyne prvú spoločnú Cenu za porozumenie. Som rád, že sa táto myšlienka ujala, má ju vo svojom programe aj strana Most-Híd, lebo jej symbolmi sú slová spolupráca a porozumenie. Teraz je však čas, aby tieto a ďalšie projekty, o ktorých premiéri hovorili, vstúpili do života, aby nezostali iba ďalším formálnym aktom, ako to už dvadsať rokov v našich vzťahoch funguje.

- Nemali by sa predsa v tomto krízovom stave vzťahov podstatnejšie angažovať aj parlamenty oboch krajín?

- Na začiatku 90. rokov, keď som bol veľvyslancom v Maďarsku, som inicioval stretnutie predsedov slovenského a maďarského parlamentu, ktoré si dalo za cieľ pripraviť spoločné vyhlásenie parlamentov k akémusi historickému vyrovnaniu či zmiereniu Slovákov a Maďarov, Slovenska a Maďarska. Vtedy, na jar roku 1992, sa situácia, aj rozpadom Česko-Slovenska, ale aj ďalšími vecami, Gabčíkovo-Nagymaros a iné, zablokovala a už sa táto idea nerevitalizovala, hoci neskôr ešte Pavol Hrušovský s Bélom Bugárom iniciovali podobný text memoranda o zmierení, ale nebol už naň reálny čas, nielen preto, že KDH vystúpilo z vlády... Napokon, už akoby nebola objednávka na takéto symbolické gestá. Dnes, keď sa vzťahy Slovenska a Maďarska dostali na samé dno, by tu bola šanca pre obnovenie tejto idey, ale to by sa jej museli chopiť štátnici, nie sezónni politici.

- Nemôže vťahovanie medzinárodných inštitúcií do riešenia otázky jazykového zákona v konečnom dôsledku poškodiť tak Maďarskú, ako aj Slovenskú republiku, keďže sa zdá, že si túto otázku nevedia vykomunikovať medzi sebou?

- Už nám poškodilo, teraz majú politici rozmýšľať o tom, ako z toho vyjsť s akou-takou cťou. Tí, ktorí nás do tejto prekérnej situácie dostali, nás z nej asi ťažko vyvedú, ale ich povinnosťou je tú situáciu upokojiť a zabrániť excesom, na ktoré sa provokatéri na oboch stranách už dlhšie chystajú. Mohli by si však uvedomiť, že balkanizácia strednej Európy je cesta do pekla. Zastaviť tento nebezpečný proces, ktorý, priznávam, som ani za mečiarizmu v našich krajoch nepredpokladal, je dnes povinnosťou každého zodpovedného politika. Tí, ktorí prilievajú olej do tlejúcej pahreby, robia to najmä z dvoch dôvodov: aby sa realizovali ako politici národného romantizmu, ktorý vyústil do dvoch svetových vojen minulého storočia, a jednak, aby sa zabudlo na ich korupčné špinavosti, za ktoré by mali byť braní na zodpovednosť v celkom iných priestoroch. Tí, ktorí tento nebezpečný nacionalistický kolotoč roztáčajú, si myslia, že sú vlastníkmi štátu. To je veľký omyl. Ak už hovoríme o vlastníctve, tak vlastníkom je občan, a nie národ alebo vláda. Vláda je tu iba gazda, či správca najatý občanmi na štyri roky.

- Špeciálna otázka je angažovanie sa OBSE v týchto rozhovoroch. OBSE sa v tomto čase sústreďuje na oblasti mimo Európskej únie, ktorá bola považovaná za „bezproblémovú zónu”. Znamená to, že v slovensko-maďarských vzťahoch, prípadne vzťahoch medzi MR a Rumunskom, či Slovinskom vzniká tak vážne ohnisko napätia, že si bude vyžadovať trvalejšiu pozornosť OBSE?

- Neviem nič o problémoch v slovinsko-maďarských vzťahoch, vzťahy medzi nimi sú vynikajúce, ale aj OBSE, aj EÚ a najmä NATO hasia oveľa vážnejšie konflikty ako nejaký lokálny jazykový zákon. Zo stretnutia premiérov vyplýva, že pomocná ruka či skôr akási supervízia OBSE je reálna. Nemôže veci poškodiť, ak budeme trochu pod týmto drobnohľadom, hoci stále tvrdím, kľúč riešenia je doma.

- Most-Híd ako interetnická strana sa v prípade tohto zákona dostala do citlivej situácie. Očakáva sa od vás konštruktívny prístup, ktorý by pomohol konflikt vyriešiť, každá strana sporu si však konštruktívnosť predstavuje inak...

- Faktom je, že zákon sa dostatočne nekomunikoval s predstaviteľmi - nielen politickými, aj občianskymi - maďarskej menšiny. Konštruktívnosť strany Most-Híd sa prejavila v návrhu novely zákona, ktorý nedávno predložili naši poslanci László Nagy a Zsolt Simon. Návrh reaguje na byrokratické uplatňovanie finančných sankcií za nesprávne používanie štátneho jazyka a na ustanovenia zákona, ktoré neopodstatnene zasahujú do občianskej a súkromnej sféry. Principiálna pri akceptácii zákona je nepochybne sankčnosť, v pôvodnom znení zákona z roku 1995 prijatá, neskôr Ústavným súdom zrušená. To je podstatný moment, ktorý vnáša napätie do slovensko-maďarských vzťahov.

- Prečo?

- Vo veci identity, teda aj jazyka je sankčnosť citlivá, či sa už týka štátneho jazyka, alebo vzťahu štátneho jazyka a jazykov menšín. Zmätok okolo zákona však vznikol zjavne z jeho nejasných a nejednoznačných formulácií, ktoré by si isto žiadali nejaký „metodický manuál” či „vykonávacie predpisy”, teda vysvetlenie tým, ktorí sa ním majú riadiť. Lebo ak by mali byť „sudcami” ministerskí byrokrati, bolo by to pekné Kocúrkovo. Nie som expert na oblasť jazykového práva, ale považujem za dôležité, aby sa za paragrafmi zákona neskrývali požiadavky, ktoré nie sú dostatočne domyslené vo vzťahu k rozličným možným situáciám jazykovej koexistencie na zmiešaných územiach. Verím, že rozumné rozpracovanie týchto situácií sa môže premietnuť do pripravovaných vykonávacích predpisov, na ktorých by sa zrejme mohlo podieľať aj spomínané OBSE, ktoré má na problém vcelku vari objektívny pohľad. Inak si však myslím, ako hovorí slovenský jazykovedec Juraj Dolník, že život bude plynúť ako doteraz, komu však konfliktná situácia okolo zákona prospieva, je zatiaľ iba rečnícka otázka.

- Aká by mala byť v tomto procese úloha MK SR?

- Pokiaľ ide o ministerstvo kultúry, to predsa nemôže brať do svojich rúk kodifikáciu štátneho jazyka a marginalizovať tým fakticky zástoj vedeckých a univerzitných slovakistických inštitúcií. Jazyk je príliš citlivou súčasťou identity, aby doň svojvoľne mohli vstupovať politici či ministerskí byrokrati. Treba pripomenúť, že v zákone z roku 1995 bola spolupráca ministerstva kultúry a slovakistických pracovísk zakotvená výraznejšie.

- Politologička Marcela Gbúrová považuje za „motor” sporu na Slovensku súperenie SMK a Most-Híd o maďarského voliča. Viete jej oponovať?

- Ak je na Slovensku nejaký spor, tak jeho aktérmi, „motorom” nie sú SMK či Most-Híd, resp. ich súperenie, ale dve mentálne a kultúrne „Slovenská”, ktoré sa už dvadsať rokov stretávajú vo voľbách. Nie je to problém ľavice a pravice, ale dvoch interpretovaní minulosti a vnímaní budúcnosti tejto krajiny. To nemá nič spoločné s Maďarmi na Slovensku ani s Maďarskom či dajme tomu s Českom. To je náš interný, slovenský problém, na základe ktorého to jedno Slovensko napríklad dokáže blahovoľne, ba s láskou akceptovať, dokonca honorovať korupciu, klientelizmus, zlodejstvo na všetkých úrovniach štátnych a neštátnych inštitúcií! Spýtajte sa občanov, podnikateľov, účastníkov súdnych a rôznych iných procesov. Je to stret európskeho a kmeňového chápania sveta v jednej kolektívnej identite. Dokiaľ to tak bude, bude problém dve „Slovenská” stále aktuálny a, žiaľ, neriešiteľný. Nie je to však vnútorný či vedomý problém politikov, ktorých mentálnu a intelektuálnu výbavu zrejme presahuje. Ale, žiaľ, ani intelektuálov, ktorí by mohli k nemu čosi povedať. Ibaže postavenie skutočných intelektuálov v slovenskej spoločnosti je také degradované, ba deklasované, že už nemajú zrejme záujem sa do nejakého spoločenského diskurzu zapojiť. A tak sa s obľubou predvádza druhá či tretia liga. To je však problém, ktorý si musíme, ako ten jazykový zákon, vydiskutovať doma, tentoraz, našťastie, v intelektuálnom diskurze. Ibaže ten diskurz je od čias, čo sa Slováci a slovenskí intelektuáli rozdelili, vlastne hneď po novembri '89, na pravých, horlivých národných a nepravých, „nenárodných” Slovákov, totálne zablokovaný. Tí „praví”, ktorí sa vždy snažia vopchať do priazne mocných, najmä keď sú už v nej vopchatí, sa aj vrhajú do beznádejných, teda jednostranných polemík, skôr vulgárnych útokov, ale o takéto polemiky, pochopiteľne, tí „nepraví” nemajú záujem. A tak tu existujú paralelne dve „Slovenská” na intelektuálnej úrovni, ktoré vôbec nekomunikujú a dve politické „Slovenská”, ktoré v spoločnosti rezonujú skôr na princípe národnosocialistickom, populistickom a klientelistickom ako racionálnom, vecnom sa, prirodzene, nemôžu stretnúť. Zatiaľ niet toho aktéra na slovenskej verejnej scéne, ktorý by túto zablokovanú situáciu odklial, či aspoň trochu uvoľnil. A povedal, že kráľ je nahý.

- Je dôsledkom tohto paralelného vývoja dvoch mentálnych, kultúrnych podôb Slovenska aj súčasný stav slovensko-maďarských vzťahov, ako sa vyvinul po návšteve-nenávšteve maďarského prezidenta?

- Nepochybne sme sa v tejto „kauze” prezentovali trochu nenáležite. Dôvody, ktoré sme uvádzali pre želanú neprítomnosť maďarského prezidenta, sú veľmi slabé - 21. august ako deň intervencie vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy, ale fakticky sovietskej okupácie, nie je, chvalabohu, symbolom, ktorý by mal vo vedomí našich občanov, Slovákov či Maďarov, súvislosť so slovensko-maďarskými vzťahmi. Druhý dôvod - nemožnosť garantovania bezpečnosti prezidenta je v suverénnom štáte načisto smiešny. A navyše: nevpustiť do krajiny občana schengenského priestoru, garantovaného voľným pohybom, je fakticky nemožné. Problém nie je v tom, že je to prezident, ale aj občan, ktorý sa v tomto priestore môže pohybovať absolútne voľne.

- Neprichádzal ako občan, ale ako prezident...

- To, že je náhodou prezident, ktorý sníva svoj posttrianonský sen, nehrá v tom rolu, aj keď môžeme oprávnene byť na to precitlivení. Preto zákon o voľnom pohybe osôb, celkom prirodzene, nehovorí o tom, ako môžu prechádzať cez hranice ústavní činitelia, nebodaj prezidenti, v tejto veci sme si, chvalabohu, všetci rovní. S takou situáciou, aká sa odohrala v onen inkriminovaný deň na komárňanskom moste, zrejme v Schengene nerátali! Európska politika nerátala v tom čase, teda v čase, keď sme ešte neboli jej súčasťou, že by ústavní činitelia mali mať pri prechode hraníc nejakú protekciu či výhodu, iné pravidlá a predpisy. Preto považujem za osobitý „vklad” našej aj maďarskej štátnej diplomacie, že by sa mala vytvoriť nejaká osobitná komisia, ktorá by ošetrila normy, na základe ktorých sa budú realizovať návštevy ústavných činiteľov. Iba ak by pre traumy dvoch členských krajín EÚ a NATO bolo treba zmeniť európsku legislatívu. To nie je najlepšie východisko pre pozitívne riešenie slovensko-maďarského vzťahu. To je Kocúrkovo v medzinárodnom obsadení, o ktorom sa otcovi slovenskej komédie, Jánovi Chalupkovi, ktorý si bral na svoju satirickú mušku slovensko-maďarské vzťahy pred vyše poldruhastoročím, nemohlo ani snívať.

Prehľad jazykových zákonov na Slovensku

11. septembra 2009 - (tasr)

Prvým, historicky významným štátnym útvarom na území dnešného Slovenska bola v 9. a 10. storočí Veľkomoravská ríša. Slovanské kmene prišli na Slovensko zo zakarpatskej pravlasti v 4. - 6. storočí. Praobyvatelia Slovenska sa dorozumievali jazykom patriacim do skupiny západoslovanských jazykov. Z neho sa v priebehu stáročí vyvinuli súčasné slovenské nárečia. Po rozpade Veľkomoravskej ríše v 10. storočí sa územie Slovenska stáva až do roku 1918 súčasťou Uhorska. Uhorsko bolo mnohonárodnostným útvarom - dobové štatistiky uvádzajú, že v roku 1780 tu žilo 28 percent Maďarov, prevažnú väčšinu obyvateľstva tvorili iné národnosti. Úradným jazykom počas stredoveku bola latinčina, v dobe renesancie používala neveľká skupina učencov na Slovensku češtinu. Hegemóniu latinčiny ako úradného jazyka zrušil cisár Jozef II. v roku 1781. Príslušným dekrétom ustanovil za úradný jazyk nemčinu a súčasne rozhodol, aby sa v Rakúskom cisárstve používali živé materinské jazyky. O panovníkovo rozhodnutie sa oprel Anton Bernolák, ktorý začal budovať gramatické základy slovenčiny ako jedného z mnohých jazykov monarchie. Snahy o kodifikáciu slovenčiny zavŕšil neskôr Ľudovít Štúr a jeho spolupracovníci. V roku 1836 vyhlásil uhorský snem v zákonnom článku 3 za štátny jazyk na území Uhorska maďarčinu. Monopolné postavenie maďarčiny ako zákonodarnej reči na území Uhorska uzákonil uhorský parlament aj v marcovej ústave zákonným článkom 5/1848 § č. 3. V dobe bachovského absolutizmu v rokoch 1850-60 bola úradným jazykom na území Uhorska a teda aj Slovenska opäť nemčina, pričom národnostné menšiny mohli používať svoj materinský jazyk už aj ako vyučovací jazyk v stredných školách. Situácia sa zmenila po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Zákonný článok č.44/1868, ktorý bol zákonom o rovnoprávnosti národností na území Uhorska, určil za štátny jazyk maďarčinu. Jej používanie bolo povinné v úradnom styku žúp a vyšších súdov, štátnych orgánov a úradov, po maďarsky museli hovoriť sudcovia, poslanci a štátni zamestnanci. Slováci a ostatné národnosti v Uhorsku mohli svoj materinský jazyk používať v styku s miestnymi úradmi, súdmi nižšieho stupňa, vo vyučovaní v ľudových a cirkevných školách a cirkevných kruhoch. Zákonný článok 38/1868, známy aj ako školský zákon, povoľoval vyučovanie slovenčiny aj v štátnych meštianskych školách, pokiaľ to povolilo uhorské ministerstvo školstva, ale zákonný článok 18/1879 zaviedol v týchto školách ako povinný predmet maďarčinu. Maturitné skúšky sa mohli skladať iba v jazyku maďarskom, maďarizačná politika neuznávala v praxi zákonom povolené používanie slovenčiny. Štátny aparát a župné orgány zasahovali aj do používania jazykov menšín v súkromnom živote, maďarčina sa násilím zavádzala aj do cirkevného školstva jednotlivých nemaďarských národností. Vyučovanie v materinskom jazyku národnostných menšín na území Uhorska ešte viac oklieštil zákonný článok 27/1907, ktorý poslúžil na vypracovanie smutne známych tzv. Apponyiho zákonov. Paragraf 229 zákonného článku č.1/1911 ustanovil maďarčinu za jedinú úradnú reč na všetkých súdoch. Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie musel zákonodarný zbor I. Československej republiky riešiť aj jazykovú otázku. Stalo sa tak prijatím zákona č. 122/1920 Zb. zákonov a nariadení. Právny predpis, ktorý vychádzal z fikcie československého národa, ustanovil za štátny jazyk „československý”, čo v praxi znamenalo používanie češtiny a slovenčiny v úradnom styku a armáde. Príslušníci národnostných a jazykových menšín v predmníchovskej ČSR mohli používať svoj materinský jazyk v úradnom styku v okresoch, kde sa k príslušnej menšine hlásilo aspoň 20 percent obyvateľov. Po ukončení vojny sa obnovená Československá republika vyhlásila v Košickom vládnom programe a v čl. I. Ústavy 9. mája za ľudovodemokratický štát dvoch rovnoprávnych národov - Čechov a Slovákov. Jazyková otázka sa v obnovenom štáte už neupravovala osobitnými predpismi. Povojnová situácia spôsobila, že v rokoch 1945-48 sa na území Československa viedla ostrá protimaďarská a protinemecká politika. Táto historická skutočnosť sa ale v jazykovom zákonodarstve neodrazila. Rovnoprávnosť všetkých občanov bez ohľadu na národnosť opäť deklaroval článok 20 Ústavy ČSSR - zákon číslo 100/1960. Po zmene názvu ČSR na Československú socialistickú republiku (ČSSR) zostali úradnými jazykmi na území štátu čeština a slovenčina. K používaniu jazykov národnostných menšín sa vrátil ústavný zákon č.144/1968 Zb. o postavení národností v ČSSR. Podľa tohto predpisu mala menšina právo používať svoj jazyk pri vzdelávaní, v tlači a informáciách a v úradnom styku v oblastiach, ktoré obývala. Právne normy, ktoré by bližšie konkretizovali a špecifikovali jazykové práva menšín, vo vtedajšom Československu chýbali. V 60. rokoch 20. storočia sa síce objavili úvahy o prijatí osobitých legislatívnych opatrení na ochranu slovenčiny. Ich realizácii zabránili známe augustové udalosti v roku 1968. Otázka zákona o štátnom jazyku sa opäť stala aktuálnou až po spoločensko-politických zmenách v roku 1989. V tomto období vznikli dva návrhy zákona o slovenčine. Jeden pochádzal z dielne Matice slovenskej, druhý predložila na rokovanie parlamentu vláda Slovenskej republiky. Národná rada schválila vládny návrh zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov pod číslom 428/1990 Zb. Keďže zákon pripúšťal ako druhý úradný jazyk aj češtinu, po roku 1992 sa dostal do nesúladu s čl. 6. ods. 1 Ústavy SR, ktorá definuje ako štátny jazyk na území SR jazyk slovenský. Z toho dôvodu vypracovalo Ministerstvo kultúry SR nový návrh jazykového zákona. Národná rada SR tento návrh schválila 15. novembra 1995 ako zákon 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Jeho prijatím naplnili zákonodarcovia spomenutý článok 6 ods. 1 Ústavy. Zákon stanovil, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky a preto je štát povinný vytvárať v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom i písmom. Okrem toho je v zákone zakotvená aj starostlivosť štátu o vedecký výskum štátneho jazyka, jeho historického vývinu, o výskum miestnych a sociálnych nárečí, kodifikáciu štátneho jazyka a zvyšovanie jazykovej kultúry. Jazykový zákon nemá v nijakom prípade obmedzovať práva národnostných menšín pri používaní svojho materinského jazyka. Tie zakotvuje zákon č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín. Jazykový zákon z roku 1995 bol najnovšie novelizovaný zákonom č. 318/2009 z 30. júna 2009. Novela upravila niektoré aspekty používania slovenčiny v úradnom styku napríklad aj v školstve, médiách, reklame a pod. Existencia jazykového zákona nie je žiadnym špecifikom Slovenskej republiky. Podobné zákony sú súčasťou vyspelých právnych systémov v mnohých štátoch, v ktorých sa starostlivosť o národný (štátny, úradný) jazyk pokladá za prirodzenú povinnosť štátu. Z členských štátov Európskej únie osobitné právne normy upravujúce používanie štátneho jazyka v súčasnosti majú napríklad Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko. Zdroje: A. J. Lang: Prečo novelizujeme zákon o štátnom jazyku (SNN 3/2009) Encyklopédia Slovenska. 2.zv. Bratislava 1978 www.referaty.atlas.sk - Základy jazykovej kultúry.

MK SR: Jazykový zákon vyšiel menšinám v ústrety

aj v otázke kultúrnych podujatí

12. septembra 2009 - (tasr)

Kultúrne podujatia národnostných menšín nemusia byť podľa novely zákona o štátnom jazyku uskutočňované v štátnom jazyku, môžu celé prebiehať v jazyku národnostnej menšiny. Už v pôvodnom zákone z roku 1995 boli vyňaté spod pôsobnosti zákona o štátnom jazyku, tvrdia tvorcovia zákona. Podľa riaditeľa odboru legislatívy a práva Ministerstva kultúry (MK) SR Mareka Mihálika je v prípade kultúrnych podujatí národnostných menšín jedinou povinnosťou sprievodne ich uviesť v štátnom jazyku. To dokonca môže nasledovať až po sprievodnom uvedení v menšinovom jazyku. „Je to významná zmena oproti pôvodnému zneniu, keď sprievodné uvedenie v štátnom jazyku muselo byť prvé a v menšinovom až druhé,” vysvetlil Mihálik. Kritici nového zákona podľa Mihálika túto pozitívnu zmenu nijako neocenili. Poukázal pritom na zaujímavosť augustového stanoviska z dielne zahraničného výboru maďarského parlamentu. „Tvrdí, že síce podujatia určené národnostným menšinám sú výnimkou, ale že sa to týka len podujatí o národnostných menšinách a v prípade, ak by národnostná menšina mala podujatie, ktoré sa týka americkej histórie, tak na to by sa táto výnimka už nevzťahovala a muselo by prebiehať v slovenčine,” uviedol Mihálik s tým, že takýto výklad je nesprávny, pretože zákon hovorí o každom kultúrnom podujatí organizovanom národnostnou menšinou, nielen o tých podujatiach, ktoré sú o nej. „Takto zúžené to v zákone nie je,” uzavrel.

MK SR: Jazykový zákon nikomu nezakazuje hovoriť

inou rečou ako slovenčinou

13. septembra 2009 - (tasr)

Novela zákona o štátnom jazyku nikomu nezakazuje rozprávať akoukoľvek inou rečou ako slovenčinou. „V žiadnom prípade nemôže ani nikto pracovnoprávne postihovať niekoho za to, že hovorí nejakou rečou. Na tom sa zhodnú všetky ústavné a najvyššie súdy celého sveta,” poznamenal riaditeľ odboru legislatívy a práva ministerstva kultúry Marek Mihálik. Rovnako existuje zákonná možnosť pre občanov hovoriť v úradnom styku menšinovým jazykom, a to v prípade, že na danom území žije viac ako 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny. „Samozrejme, to je obmedzené aj personálnymi možnosťami. Na danom úrade musia byť osoby, ktoré v danom jazyku hovoria. Je však vylúčené, aby zamestnancom zakázali hovoriť akoukoľvek rečou,” zdôraznil. Ak príde úradné veci vybaviť osoba, ktorá hovorí len po slovensky, má právo hovoriť v štátnom jazyku. „Ak má štát štátny jazyk a uzná, že je hlavný dorozumievací prostriedok všetkých občanov, tak vtedy môže prikázať, aby sa v ňom komunikovalo v určitých vymedzených oblastiach,” ozrejmila riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Elena Kačalová. Na základe zákona používajú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom v úradnom styku slovenčinu. Zároveň ale nie je pri 20-percentnej hranici príslušníkov národnostnej menšiny dotknuté právo na používanie menšinového jazyka v úradnom styku, napríklad aj na pošte. Ako poznamenal Mihálik, každá krajina si môže sama stanoviť hranicu, od ktorej sa umožňuje používať menšinové jazyky v úradnom styku. Slovensko tak urobilo prvýkrát v roku 1990. Vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek považuje danú hranicu za prijateľnú. Ministerstvo kultúry pripravuje k novele jazykového zákona metodický pokyn. Mihálik ubezpečil, že v žiadnom prípade nezasiahne do existujúcich práv príslušníkov národnostných menšín. „Budeme v ňom bližšie rozoberať pojmy a ustanovenia, ktoré by mohli spôsobiť interpretačné problémy u subjektov povinností,” priblížil s tým, že v ďalších interných aktoch MK SR vysvetlí aj ustanovenia o dohľade MK SR nad dodržiavaním povinností a s tým súvisiaci sankčný mechanizmus. Taktiež presne nadefinuje subjekty, ktoré podliehajú jednotlivým ustanoveniam. Metodický pokyn by mal byť hotový koncom roka, dovtedy sa jednotlivé subjekty a organizácie môžu obrátiť o pomoc pri výklade zákona na rezort kultúry.

MK SR: Pokuty za používanie nárečí

podľa jazykového zákona nikomu nehrozia

14. septembra 2009 - (tasr)

Obavy, že ľudia môžu byť podľa nového jazykového zákona sankcionovaní, ak rozprávajú niektorým z nárečí, nie sú na mieste. Pre TASR to povedala spoluautorka tohto širokodiskutovaného zákona, riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová. „Je to dezinterpretácia,” uviedla. „Možno si niekto zámerne nedočítal zákon až do konca, lebo je to jasne uvedené v paragrafe 11 odsek 1.” Ten hovorí o tom, že sa pripúšťa aj funkčné využitie nespisovných jazykových prostriedkov. Medzi také patria aj nárečové výrazy. „Prirodzene, ak chce niekto v akejkoľvek oblasti vo verejnom styku funkčne použiť nejaké nárečové výrazové prostriedky, bez problémov tak môže urobiť. Zákon to vôbec nezakazuje, naopak, výslovne umožňuje,” ubezpečila Kačalová. Rovnako podľa nej používanie nárečí nie je v rozpore s kodifikovanou podobou spisovného jazyka. „Zákon len reflektuje to, čo platí - že v spisovnom jazyku nie je nič zakázané, ak ide o jasné funkčné využitie týchto prostriedkov. Či už slangových, iných hovorových, nárečových a podobne,” zhrnula riaditeľka.

MK SR: Novela jazykového zákona potvrdila všetky zákonné práva menšín

11. septembra 2009 - (tasr)

Novela zákona o štátnom jazyku nepriniesla z hľadiska regulácie práv a povinností, ktoré sú zakotvené v slovenskom právnom systéme nič nové, keďže tie zostávajú naďalej zachované. Rovnako sa to týka povinností používania štátneho jazyka, pretože tie sú rovnaké ako v pôvodnom znení zákona. Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová. „Čo sa týka práv príslušníkov národnostných menšín na používanie svojho materinského jazyka, tam novela potvrdila všetky zákonné práva, ktoré príslušníci menšín využívajú a môžu naďalej využívať,” vysvetlila. Prišlo totiž k prepojeniu ustanovení jazykového zákona s ustanoveniami zákona o jazykoch národnostných menšín, ktorý umožňuje používanie menšinových jazykov v úradnom styku, pričom novela v plnom rozsahu rešpektuje aj ostatné práva, ktoré majú príslušníci menšín zakotvené v iných legislatívnych normách. „Zákon nikomu nič neuberá. Starostlivo sme preskúmali, aby bol v súlade aj so všetkými medzinárodnými štandardmi a dokumentmi. A tak ako garantuje jazykové práva príslušníkov národnostných menšín, garantuje aj jazykové práva občanov slovenskej národnosti, čiže všetkých občanov,” poznamenala s tým, že bolo potrebné dosiahnuť vymožiteľnosť zákona o štátnom jazyku v oblastiach, kde sa porušoval. Ako vysvetlila, vyskytli sa aj prípady vedomého porušovania, „kde bolo potrebné, aby štátny orgán, ktorý dohliada na používanie jazykového zákona, zasiahol a vymohol dodržiavanie platných ustanovení, čo bez sankčných opatrení nebolo možné,” vysvetlila. Ministerstvo kultúry totiž už od roku 1996 vykonáva dohľad nad zákonom o štátnom jazyku formou písomných upozornení na porušenie predmetnej právnej normy. Ak sa ani po opakovanom upozornení nepodarilo zabezpečiť nápravu, nemalo ministerstvo kultúry po roku 1999 nijaký legislatívny nástroj na dosiahnutie rešpektovania platných ustanovení zákona, nad ktorým vykonáva štátny dohľad. Najčastejšie sa nedodržiaval zákon pri nápisoch na verejných priestranstvách, týkalo sa to ustanovení o dvojjazyčnosti. Objavovali sa napríklad informácie pre verejnosť iba v anglickom jazyku bez verzie v štátnom jazyku, resp. v opačnom poradí textov pri viacjazyčných nápisoch. Podobné prípady sa zaznamenali aj na jazykovo zmiešaných územiach, najmä v južných častiach Slovenska, kde boli nápisy či úradné oznámenia iba v maďarskom jazyku. „Keď sme upozorňovali na túto skutočnosť, tak sme málokedy v tejto veci dosiahli nápravu,” poznamenala. Riaditeľ odboru legislatívy a práva MK SR Marek Mihálik dodal, že štát nevyžaduje bezcieľne používanie štátneho jazyka tam, kde to je neúčelné. „Ide o to, aby každý, kto chce štátnym jazykom rozprávať napríklad v úradnom styku, mal na to právo,” konštatoval. Ministerstvo znenie jazykového zákona, účinné od 1. septembra, preložilo do anglického aj maďarského jazyka. Mihálik vysvetlil, že angličtina je celosvetovým dorozumievacím prostriedkom a keďže sa objavil aj jeho výklad pre príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny a občanov Maďarskej republiky, ktorý ale nezodpovedá skutočnému stavu, rezort kultúry sa ho rozhodol sprístupniť aj v tomto jazyku. Všetky tri verzie sa nachádzajú na internetovej stránke MK SR.

MK SR: Pokuty vyplývajúce z jazykového zákona nedostanú bežní občania

13. septembra 2009 - (tasr)

Bežných občanov nemožno pokutovať za nespisovnú slovenčinu či nepoužívanie štátneho jazyka. Ustanovenia týkajúce sa sankcií sa totiž v novele zákona o štátnom jazyku vzťahujú na právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov, štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy a nimi alebo zákonom zriadené právnické osoby. Pre TASR to povedal riaditeľ odboru legislatívy a práva Ministerstva kultúry (MK) SR Marek Mihálik. Ďalej pripomenul, že dohľad nad dodržiavaním zákona sa vykonáva v oblastiach, ktoré sú predmetom ustanovení vymenovaných v paragrafe 9. Doň pritom tvorcovia zákona nezahrnuli všetky oblasti z dôvodu rozloženia dohľadu medzi viaceré dozorné orgány, pričom doteraz na dodržiavanie zákona dohliadal iba rezort kultúry a licenčná rada. „Napríklad ochrana spotrebiteľa a obchodná reklama sú úplne vyňaté spod dohľadu MK, robia ho len na to určené dozorné orgány,” vysvetlil Mihálik s odkazom na Slovenskú obchodnú inšpekciu, Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, Štátny ústav pre kontrolu liečiv a na iné orgány, ktoré vykonávajú dozor aj nad ustanoveniami zákona o reklame aj nad ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa Mihálika je to podobne aj s rozhlasovým a televíznym vysielaním, kde dohľad nebude už vôbec vykonávať MK, ale je zverený výhradne Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorej pribudlo aj oprávnenie uložiť pokutu za nedodržanie jazykového zákona. Ako ho doplnila riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová, rezort kultúry nebude vykonávať dohľad ani nad používaním štátneho jazyka v súdnom konaní. „Novela to zveruje predsedovi konkrétneho súdu,” spresnila. Zodpovednosť za to, aby sa konanie viedlo v štátnom jazyku, bude niesť predseda súdu. Aj tu však existujú výnimky na používanie iných jazykov, ktoré umožňujú zákony o súdnom konaní. Argumentácia, s ktorou prišiel zahraničný výbor maďarského parlamentu a poslanec NR SR Béla Bugár, že fyzické osoby síce nie sú pokutovateľné, ale podnikatelia im to ako zamestnancom môžu zosobniť s odôvodnením, že im zamestnanec povinnosťou zaplatiť pokutu spôsobil škodu, nie je podľa Mihálika namieste. „Ak totiž zamestnanec urobí všetko pre to, aby upozornil zamestnávateľa na nezákonnosť pokynu na nedodržanie zákona o štátnom jazyku, napr. zamestnávateľ od neho chce, aby vylepil oznam na informačnú tabuľu len v jazyku národnostnej menšiny, a zamestnanec, aby neprišiel o prácu, len upozorní zamestnávateľa na nezákonnosť pokynu, potom si len ťažko možno predstaviť, že by slovenský súd priznal regresnú náhradu škody za zaplatenú pokutu zamestnávateľovi voči zamestnancovi, keď jeho zamestnanec urobil všetko pre to, aby k porušeniu zákona o štátnom jazyku nedošlo, riskujúc aj postih zo strany zamestnávateľa za 'neposlušnosť',” skonštatoval Mihálik.

MK SR: Jazykový zákon nevyžaduje,

aby úradníci ovládali spisovnú slovenčinu

13. septembra 2009 - (tasr)

Povinnosť štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a verejnoprávnych ustanovizní preverovať ovládanie znalosti spisovnej slovenčiny svojich zamestnancov pri ich prijímaní do pracovného pomeru bola novelou zákona o štátnom jazyku vypustená. Tvorcovia zákona toto ustanovenie v pripomienkovom konaní vypustili. V doteraz platnom zákone bola pritom stanovená povinnosť overovania primeranej znalosti štátneho jazyka. „Túto povinnosť sme vypustili vzhľadom na to, že by to bol problém kontrolovať a existovala by možnosť zneužívania,” zdôvodnila pre TASR tento krok riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová. Kačalová však podotkla, že súčasné znenie zákona nebráni danej inštitúcii zvoliť si podmienky výberového konania (v súvislosti s ovládaním slovenského jazyka - pozn. TASR) ako chce. „Je to na nej, no zo zákona to nie je povinné,” povedala.

MK SR: Pôvodný text pozvánky na kultúrne podujatia

nemusí byť v štátnom jazyku

14. septembra 2009 - (tasr)

V prípade, ak text pozvánok na kultúrne podujatia, vytlačených pred 1. septembrom tohto roku, bol pôvodne vytvorený v jazyku národnostnej menšiny, porušovalo sa tým ešte predchádzajúce znenie jazykového zákona, platné od roku 1995. Text v jazyku národnostnej menšiny mohol byť len prekladom textu v štátnom jazyku, čím sa neumožňovala jeho pôvodná tvorba. „Príležitostné kultúrne tlačoviny, katalógy galérií, múzeí či programov kín, divadiel a koncertov museli byť aj doteraz v štátnom jazyku, pričom zákon nikdy nezakazoval použitie aj ďalších jazykov. To znamená, že nielen menšinového, ale aj iných. Počet jazykov nikdy nebol obmedzený,” vysvetlila riaditeľka odboru literatúry, knižnej literatúry a štátneho jazyka ministerstva kultúry Elena Kačalová. Dôležitá zmena je v tom, že doterajší zákon hovoril o presnom preklade zo štátneho jazyka, takže novela prináša liberalizáciu a ústretovosť voči jazykom menšín. Ako dodala Kačalová, takéto pozvánky alebo tlačoviny môžu byť vytvorené v jazyku národnostnej menšiny, ale musia obsahovať aj verziu v štátnom jazyku. „Tá by mala byť obsahovo totožná, ale nie je tam podmienka, že musí ísť o preklad zo štátneho jazyka. Práve naopak, môže byť vytvorená v menšinovom jazyku,” poznamenala. Pôvodná verzia štátneho jazyka sa musela v minulosti objaviť aj na bilboardoch, nápisoch, reklamách či písomných oznamoch určených verejnosti, čo novela liberalizovala rovnako, ako pri príležitostných tlačovinách na kultúrne účely.

MK SR: Učitelia si prípravu na hodinu nemusia robiť dvojjazyčne

12. septembra 2009 - (tasr)

Učitelia na školách, kde prebieha vyučovanie v jazyku národnostných menšín, si nemusia viesť svoju prípravu na hodinu dvojjazyčne, keďže sa nezaraďuje medzi pedagogickú dokumentáciu ani medzi tzv. ďalšiu dokumentáciu. Potvrdil to riaditeľ odboru legislatívy a práva ministerstva kultúry Marek Mihálik. Termín ďalšia dokumentácia sa dostal do novely zákona o štátnom jazyku. „Samotného učiteľa to celkom určite zaťažovať nebude, pretože to, čo spadá pod označenie ďalšia dokumentácia, vôbec nesúvisí s jeho pedagogickou činnosťou. Sú to zväčša organizačné či riadiace akty, alebo napríklad špecializované psychologické vyšetrenia, ktoré však nebude prekladať učiteľ,” ozrejmil. Pedagogická dokumentácia sa aj doteraz v školách a školských zariadeniach viedla v štátnom jazyku. V zariadeniach s vyučovacím jazykom národnostných menšín bola od roku 1999 dvojjazyčná. Po novom je to aj v prípade ďalšej dokumentácie. „Nikomu nebude na prekážku, ak sa nejaký organizačný poriadok, štatút školy či psychologické vyšetrenia budú viesť dvojjazyčne. Veď to je len na prospech veci, keď to bude každému zrozumiteľné,” konštatoval Mihálik. Školský zákon definuje pedagogickú dokumentáciu ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností, podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia. Ide napríklad o učebné a výchovné plány, učebné a výchovné osnovy, triednu knihu a výkaz, osobný spis žiaka, protokol o maturitnej či záverečnej skúške, rozvrh hodín, školský poriadok školy, plán práce školy či školského zariadenia alebo tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov. Ďalšiu dokumentáciu tvorí súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení. Ide najmä o návrh na prijatie žiaka do špeciálnej školy, správu zo psychologického alebo špeciálno-pedagogického vyšetrenia, písomné vyjadrenie k školskému začleneniu, individuálny výchovno-vzdelávací program žiaka, štatút školského zariadenia, organizačný poriadok, zoznam škôl a školských zariadení, s ktorými školské zariadenie spolupracuje

MK SR: Zemepisné názvy v menšinovom jazyku

v učebniciach jazykový zákon nerieši

11. septembra 2009 - (tasr)

Spôsob používania geografických názvov v učebniciach nie je predmetom regulácie novelizovaného zákona o štátnom jazyku. „Túto oblasť upravuje školský zákon,” spresnila pre TASR riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová. Vynovený jazykový zákon z dielne rezortu kultúry, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra, sa týka štandardizovaných názvov v štátnom jazyku, pretože ich používanie vo verejnom styku je záväzné. „O názvoch v jazykoch menšín nehovoríme, ale zákon odkazuje na platné zákony, ktoré hovoria o označeniach v jazykoch národnostných menšín,” vysvetlila Kačalová. Ako dodala, menšiny majú právo používať miestne geografické označenia vo svojom jazyku na základe tabuľového zákona a zákona o jazykoch národnostných menšín, pričom v prípade tabuľového ide o označovanie obcí a na základe zákona o jazykoch národnostných menšín ide o označovanie ulíc a ostatných geografických objektov. Tí, ktorí kritizujú zákon alebo si ho nevedia v tomto smere vyložiť, podľa Kačalovej vôbec nerozlišujú medzi základnými pojmami, ako sú štandardizované názvy (tie sú podľa slovenských právnych predpisov vždy len v štátnom jazyku) a pre verejnosť viditeľné označenia (ktoré môžu byť napríklad v jazykoch národnostných menšín). Geografické názvy v jazykoch národnostných menšín nie sú štandardizované príslušnými slovenskými názvoslovnými orgánmi, preto ich zákon o štátnom jazyku ani nemôže riešiť z hľadiska režimu ich používania.

MK SR: Bohoslužby jazykový zákon neupravuje,

môžu byť aj v menšinových jazykoch

11. septembra 2009 - (tasr)

Bohoslužby nemusia prebiehať v štátnom jazyku. Podľa potrieb a želaní veriacich sa môžu uskutočňovať aj v menšinových jazykoch. Umožňuje to doterajšia platná legislatíva a novelou zákona sa v tejto oblasti nič nemení. „Od roku 1995 sa v pôvodnom zákone jasne deklaruje, že používanie liturgických jazykov zákon o štátnom jazyku neupravuje, takže sa tento zákon vôbec nevzťahuje na jazyk omší a bohoslužieb. Tie môžu prebiehať tak, ako to danej cirkvi vyhovuje,” uviedla pre TASR riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová. Ako doplnil riaditeľ odboru legislatívy a práva MK SR Marek Mihálik, ide o jedno zo základných ustanovení zákona, ktoré sa objavuje hneď v prvom paragrafe. Jeho tretí odsek obmedzuje použitie zákona o štátnom jazyku práve v tejto oblasti. „Veľmi jednoznačne, ako jeden z hlavných princípov toho zákona. Neprečítanie tohto ustanovenia znamená neprečítanie celého zákona,” povedal. Nepríjemné prekvapenie nad neznalosťou maďarskej strany o obsahu novelizácie zákona o slovenskom štátnom jazyku vyjadril 3. septembra predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na otázku maďarského premiéra Gordona Bajnaia. Ten sa spýtal, „prečo je v Európe 21. storočia potrebné, aby ľudia, ktorí sú nepopierateľne slovenskými občanmi, boli prenasledovaní a pokutovaní iba preto, že hovoria s doktorom či počúvajú omšu v maďarčine?” Fico toto tvrdenie označil za „absolútne nepresnosti”. Šéf slovenského kabinetu vtedy povedal, že verí, že ide iba o nedbalosť pri oboznamovaní sa s obsahom zákona o slovenskom štátnom jazyku a nie o úmysel šíriť za každú cenu lživé informácie o Slovensku a jeho legislatíve.

MK SR: U lekára sa podľa jazykového zákona môže hovoriť aj v jazykoch menšín

11. septembra 2009 - (tasr)

V oblastiach, kde žije vyše 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny, môžu lekári a pracovníci v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach komunikovať s pacientmi v menšinovom jazyku. Túto možnosť zavádza novela zákona o štátnom jazyku, uviedli pre TASR jej tvorcovia z rezortu kultúry. Ako spresnila riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová, doteraz to v zákone nebolo naformulované, hoci aj v ňom bola pre národnostné menšiny možnosť používať svoj jazyk, a to na základe vety, ktorá je zachovaná aj v novele - že komunikácia personálu s pacientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku a ak ide o pacienta alebo klienta, ktorý neovláda štátny jazyk, môže sa viesť aj v inom jazyku. „To znamená, že vždy, keď vznikla takáto potreba v zdravotníckych zariadeniach, že niekto by sa nedorozumel v štátnom jazyku, mal možnosť komunikovať aj v inom jazyku. Táto možnosť bola zakotvená aj v doterajšom zákone,” vysvetlila s tým, že takto to fungovalo aj v praxi. „Vieme, že tam, kde žijú príslušníci menšín nad 20 percent, komunikovali s personálom vo svojom materinskom jazyku,” povedala Kačalová. Nevôľu u kritikov vyvolala pravdepodobne doplnená štvrtá veta v odseku 4 paragrafu 8, ktorá hovorí, že členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny, nazdáva sa riaditeľ odboru legislatívy a práva MK SR Marek Mihálik. „Zrejme sa im nepáči, pretože všetky ostatné vety predmetného paragrafu sú v ich prospech,” povedal na margo kritikov. „Ak teda občan nerozumie štátnemu jazyku, tak sa s ním môže viesť komunikácia v jazyku, v ktorom sa s ním člen personálu dorozumie a tam, kde je vyše 20-percentné menšinové zastúpenie, môžu komunikovať v jazyku menšiny, aj keď rozumejú štátnemu jazyku,” zdôraznil Mihálik. V zmysle novelizovaného zákona sa môže pacient neovládajúci štátny jazyk rozprávať aj naďalej s lekárom v menšinovom jazyku, a to aj keď nie je dodržaná podmienka 20-percentnej hranice, ubezpečil Mihálik s tým, že nikto v takomto prípade sankcionovaný nebude. Ustanovenie je naformulované tak, že komunikácia lekárov a personálu s pacientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku. „Nič sa mu nestane, lebo MK nevykonáva dohľad nad týmto ustanovením. Navyše je tam slovíčko spravidla, čiže aj keď sa to nedodrží, v podstate sa neporušuje zákon,” povedal s dôvetkom, že ustanovenia o komunikácii sú také voľné, že dohľad nad ich dodržiavaním by sa ani nedal vykonávať. „Preto sme to vypustili z dohľadu,” vysvetlil. Keďže sú zákonné ustanovenia v tejto oblasti postavené do polohy, v ktorej existuje veľa možností a výnimiek a v ktorej sa dohľad nevykonáva, nie sú tam ani pokuty. „Toto ustanovenie by sme mohli dať skôr do roviny usmernenia - že takto by to malo byť, no ak sa tak nestane, nikoho za to nemôžeme postihovať,” uzavrel Mihálik.

MK SR: Jazykový zákon upravuje len inojazyčné nápisy

na mladších pamätníkoch

11. septembra 2009 - (tasr)

Povinnosť uvádzať dvojjazyčné verejné nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach na prvom mieste v štátnom jazyku a následne v menšinovom nie je žiadnou novinkou. Existovala aj pred 1. septembrom, keď do účinnosti vstúpila novela jazyka o štátnom jazyku, avšak podľa všeobecného ustanovenia o nápisoch a nie nového osobitného ustanovenia. Pre TASR to uviedol riaditeľ odboru legislatívy a práva Ministerstva kultúry (MK) SR Marek Mihálik. „Pamätníky, pomníky a pamätné tabule sme vyňali, pretože sme tu stanovili ešte jednu osobitnú povinnosť a aj výnimku,” povedal v tejto súvislosti k široko diskutovanému novelizovanému jazykovému zákonu. Osobitnou povinnosťou je požiadať o vydanie stanoviska MK k súladu textov na týchto objektoch so zákonom o štátnom jazyku. V žiadnom prípade však podľa Mihálika nejde o cenzúru. „Ide len o zistenie toho, či ten text, ktorý tam je v štátnom jazyku - prípadne aj v jazyku inom, pretože môže byť aj v štátnom a inom jazyku - zodpovedá požiadavkám zákona o štátnom jazyku,” vysvetlil. Ministerstvo sa teda vyjadrí k tomu, či je dodržaná požadovaná veľkosť, poradie a obsahová totožnosť. „Pretože samozrejme vyžadujeme, aby to, čo je tam v inom jazyku, tam bolo aj v štátnom jazyku.” Netýka sa to však tých objektov, ktoré sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, ktoré požívajú ochranu zákona o ochrane pamiatkového fondu, pripomenul Mihálik. „To tam predtým nebolo, teda mohlo dochádzať k problémom.” Zároveň upozornil, že čosi podobné má aj Maďarská republika v paragrafe 3 odseku 3 svojho tzv. tabuľovo-jazykového zákona z roku 2001, ktorý bol schválený ešte za bývalého premiéra Viktora Orbána. „Netýka sa len hospodárskych nápisov, ako nás falošne upovedomujú politickí zástupcovia maďarskej menšiny, ale v paragrafe 3 sa týka aj nehospodárskych nápisov, a práve tieto pamiatky sú tam ako výnimka. Takže máme veľmi podobné ustanovenie ako to, ktoré má Maďarsko,” povedal riaditeľ. Za najvážnejší problém, ktorý sa falošne interpretuje, považuje Mihálik to, že sa zamieňajú pomníky s náhrobnými kameňmi a náhrobnými tabuľami. Pripúšťa, že táto zámena teoreticky môže vzniknúť, keďže mnohé ich definície sa aj v rôznych príručkách synonymicky môžu prekrývať. „Zákon o pohrebníctve z roku 2005 však tieto pojmy rozlišuje v paragrafe 20 písmeno h,” upozornil s tým, že akákoľvek zámena je teda vylúčená. Príslušné ustanovenia nového jazykového zákona sa budú dotýkať nápisov len na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach mladších ako 50 rokov. „Rešpektujeme zásady v európskych smerniciach a nariadeniach, ktoré sa týkajú predmetov kultúrnej hodnoty takéhoto stavebného alebo sochárskeho charakteru, ktoré sú staršie ako 50 rokov,” povedal Mihálik. Pri nápisoch spred roka 1959 sa teda nebude musieť nič meniť. „Päťdesiat rokov - to asi ešte nie je história, lebo to súvisí s nami. A to, čo súvisí s nami a našou dobou, vyžadujeme, aby bolo aj po slovensky,” uviedol s tým, že ak predmetné pamätníky slovenský nápis obsahovali, hoci aj nie na prvom mieste, náprava sa vyžadovať nebude. Rovnako veľké písmo v oboch jazykoch alebo väčšie v štátnom jazyku však zákon vyžaduje. Rezort kultúry bude v každom individuálnom prípade pri týchto dodatočných úpravách dohliadať na to, ako je zabezpečená viditeľnosť textu v štátnom jazyku v porovnaní s viditeľnosťou v inom jazyku, pripomenul Mihálik. „Nevyžadujeme, aby bolo písmo na milimeter rovnako veľké, ale môžu nastať prípady, keď je slovenský text zjavne menší a tam potom môže byť problém s viditeľnosťou textu v štátnom jazyku pri tej istej vzdialenosti čitateľa od oboch textov,” uzavrel.

MK SR: Pri rozhlasovom vysielaní pre menšiny

nemusí byť preklad do slovenčiny

13. septembra 2009 - (tasr)

Slovensko sa od 1. septembra zaradilo medzi krajiny, ktoré neobmedzujú lokálne a regionálne rozhlasové vysielanie určené príslušníkom národnostných menšín povinnosťou prekladu do štátneho jazyka. Ako upozornil riaditeľ odboru legislatívy a práva ministerstva kultúry Marek Mihálik, ide o jednu z najdôležitejších zmien v prospech menšín, ktorú prináša novela jazykového zákona. Ocenil ju aj komisár OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti. V regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní sa tak môže vysielať v jazykoch národnostných menšín bez následného prekladu do slovenského jazyka. Týka sa to aj živého rozhlasového vysielania, teda v priamom prenose. Doteraz platila povinnosť odvysielať celú reláciu popri znení v menšinovom jazyku aj v štátnom, čo spôsobovalo vysielateľom nielen časové, ale aj finančné a vecné problémy. „Je pozoruhodné, že politickí zástupcovia maďarskej menšiny na toto obmedzenie doteraz nepoukazovali a neprekážalo im, že počas osemročného pôsobenia predchádzajúcej vlády, ktorej boli súčasťou, nemohla na Slovensku de facto vzniknúť žiadna súkromná maďarská rozhlasová stanica,” poznamenal Mihálik. Doplnil, že Slovenský rozhlas (SRo) ako verejnoprávny rozhlas nemusel prekladať menšinové vysielanie do štátneho jazyka ani pred 1. septembrom 2009 a bez problémov sprostredkúval živé vysielania v jazykoch národnostných menšín, čo zostáva naďalej zachované. Súkromné televízne stanice pre menšiny doteraz vysielali v menšinovom jazyku, pričom využívali titulkovanie. Mihálik zdôraznil, že to bolo nezákonné, keďže predchádzajúce znenie jazykového zákona titulkovanie neumožňovalo pri regionálnych a lokálnych televíznych staniciach, ale ticho sa to tolerovalo. Celá relácia v regionálnom i lokálnom vysielaní sa podľa dikcie predchádzajúceho zákona musela odvysielať aj v slovenčine. Novela zaviedla jednotný režim, ktorý umožňuje využívanie titulkov, čo pozitívne hodnotil vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek. „Výbor expertov Rady Európy a Európsky parlament dokonca veľmi vyzdvihujú využívanie titulkov, pretože tam ide o sprístupnenie menšinových kultúr väčšinovému národu, keďže vysielanie môžu sledovať i príslušníci väčšinového národa,” reagovala riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka MK Elena Kačalová. SRo ako celoštátny vysielateľ pre TASR reagoval, že podmienky pre vysielanie jeho programových služieb sa v podstate nemenia. „Tak ako doposiaľ, rádiá Slovensko, Regina, Devín i _FM vysielajú v štátnom jazyku, v súlade so zákonom. Vysielanie programových služieb v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín - Radio Patria a vysielanie do zahraničia (Radio Slovakia International) - prebieha v intenciách paragrafu 5 zákona o štátnom jazyku,” uviedol riaditeľ Informačného centra SRo Vladimír Slaninka. V súčasnosti si tak lokálni a regionálni televízni vysielatelia môžu vybrať z dvoch možností - buď uvedú reláciu najskôr v menšinovom jazyku a potom znovu v štátnom, alebo pri menšinovej relácii využijú titulkovanie. Verejnoprávna televízia nemala doteraz povinnosť vysielať menšinové relácie s titulkami, z ich strany to bol podľa Mihálika ústretový krok. „Teraz sme to zjednotili a keďže to STV robila aj doteraz, tak jej nevznikla žiadna ujma. Čiže titulkovanie budú využívať všetky televízie, či už verejné, alebo súkromné,” vysvetlil. „Pre STV sa nič nemení. Svoje relácie v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín titulkovala aj pred prijatím tejto novely, dokonca aj pred prijatím pôvodného jazykového zákona,” uviedla v tejto súvislosti pre TASR hovorkyňa STV Želmíra Blašková. Verejnoprávna televízia pri národnostnom vysielaní najčastejšie používa obojstranné titulkovanie, takže titulkujú nielen respondentov hovoriacich inak než v štátnom jazyku, ale aj tých, ktorí hovoria po slovensky. „Aby rozumeli všetky strany, a to je až nad rámec zákona,” vysvetlila. Novela rovnako zaviedla možnosť živého televízneho vysielania v jazykoch národnostných menšín so simultánnym (prípadne konzekutívnym) tlmočením do slovenčiny. Doteraz takéto priame prenosy zákon neumožňoval.

MK SR: Oznámenia v obecnom a miestnom rozhlase

odznejú najskôr v slovenčine

13. septembra 2009 - (tasr)

Oznámenia v obecnom a miestnom rozhlase na národnostne zmiešanom území po novom odznievajú najskôr v slovenčine, až potom v menšinovom jazyku. Do 1. septembra tohto roka, keď nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom jazyku, sa poradie jazykov neurčovalo. Riaditeľ odboru legislatívy a práva ministerstva kultúry Marek Mihálik poukázal na to, že v prevažnej väčšine prípadov vysielajú obecné či miestne rozhlasy úradné oznamy a tie by mali byť v prvom rade v štátnom jazyku. Podľa neho neexistuje argument, ktorý by to mohol vyvrátiť. „Štátny jazyk považujeme pri takomto vysielaní za prioritný, lebo to nie je súkromný záujem, alebo niečo, čím by sme mohli odôvodniť, prečo by mal byť menšinový jazyk na prvom mieste. Myslím si, že na tom nie je nič zlé a mal by to pochopiť každý príslušník národnostnej menšiny,” konštatoval. Ako doplnila riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Elena Kačalová, takéto oznamy potrebujú dostať všetci obyvatelia obce na vedomie naraz a keďže štátny jazyk má súčasne funkciu jednotného dorozumievacieho prostriedku, nie je pri jeho zaznení nikto diskriminovaný. „Takémuto oznamu rozumie väčšinou každý, či je to už príslušník národnostnej menšiny alebo väčšinovej národnosti,” priblížila. Zákonom je navyše zachované právo menšín vypočuť si oznam ešte aj vo svojom materinskom jazyku. „Dá sa skôr povedať, že je možno zvýhodnený príslušník národnostnej menšiny, pretože rozumie oznamu pri prvom aj druhom počutí. Keby bolo poradie prehodené - pri prvom počutí nerozumejú všetci tí, ktorí nie sú príslušníkmi národnostnej menšiny,” zdôvodnila.

MK SR: Svadieb a pohrebov sa zákon o štátnom jazyku nedotýka

12. septembra 2009 - (tasr)

Svadby sú úkony súkromného práva a preto sa na používanie jazyka počas týchto aktov nevzťahuje pôsobnosť zákona o štátnom jazyku. Pre TASR to v súvislosti so široko diskutovanou novelou jazykového zákona uviedol jeden z jej tvorcov, riaditeľ odboru legislatívy a práva Ministerstva kultúry (MK) SR Marek Mihálik. V akom jazyku sa svadby uskutočnia, je podľa neho na samotných obciach a snúbencoch, no prax ukazuje, že aj tak preferujú štátny jazyk. „Na prospech veci si to vykladajú tak, že táto časť musí prebehnúť v štátnom jazyku. My nenamietame proti tomu nič, ale svadby ako celok sa zákonom o štátnom jazyku určite neregulujú,” zdôraznil. „Snúbenci prejavujú úkon súkromného práva a môžu rozprávať jazykom, akým chcú. My sme sa dozvedeli od starostov maďarskej národnosti, že snúbenci rozprávajú vždy po slovensky a rovnako aj starosta. Len tí druhí aby mohli rozprávať po maďarsky... Ale veď tých ostatných už vôbec nikto nereguluje. Sme v pozícii, že vieme, že ide o hrubé zavádzanie - že so svadbou problém nie je,” doplnil Mihálik. Zároveň upozornil, že je zavádzajúce stavať túto vec do polohy, či je svadba verejný alebo súkromný styk, ako sa to stalo v Európskom parlamente. Práve túto otázku tam dostal slovenský europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD). „Ak v zákone nie je reč o svadbe, ani o ničom takom, pod čo by tú svadbu bolo možné zaradiť, tá svadba nie je regulovaná. Pretože svadba ako celok je zhromaždenie,” povedal Mihálik. K výrazu „verejný styk”, tak ako ho používa zákon o štátnom jazyku, Mihálik uviedol, že bol použitý len preto, aby sa súhrnným pojmom rámcovo vymedzili oblasti, ktoré upravujú dva paragrafy (päť a osem - pozn. TASR), v ktorých sa objavuje. „Lebo na rozdiel od iných oblastí, ktoré upravujú iné paragrafy, tieto dva širším spôsobom zasahujú do spoločenského života. Nie je to len úradný styk či služobný styk, ako je to v prípade paragrafu 3 alebo paragrafu 6, alebo súdne či správne konanie, ako je to v prípade paragrafu 7, ale sa to týka aj kultúry - v istom limitovanom rozsahu. Preto je tam to slovo verejný styk,” vysvetlil s tým, že to neznamená, že sa to týka celého verejného styku. „Aj ten nadpis znie '...v niektorých oblastiach verejného styku'. Teda tých, ktoré sú v tom paragrafe. V paragrafe 8 sa potom hovorí o ostatných oblastiach verejného styku. Takže, samozrejme, nevylučujeme, že sú aj iné oblasti, ale tie neregulujeme,” povedal riaditeľ. Pohreby nie sú v slovenskom právnom poriadku regulované vôbec, doplnil Mihálik. „Môžeme ich považovať len za zhromaždenia, ktoré zákon o štátnom jazyku nereguluje.”

MK SR: Slovenčinu kodifikujú jazykovedci

a nie ministerstvo, nič sa na tom nemení

11. septembra 2009 - (tasr)

Napriek tomu, že tvorcovia novely zákona o štátnom jazyku v porovnaní s jeho pôvodnou verziou vypustili ustanovenie, že sa kodifikovaná podoba vyhlasuje na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, táto prax zostáva zachovaná. Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová. Reagovala tak na tvrdenie predstaviteľov strany Most-Híd z konca augusta, že rezort kultúry má v procese kodifikácie štátneho jazyka mocenské postavenie, pričom táto otázka prináleží jazykovedcom. Strana Bélu Bugára to kritizovala v súvislosti s avizovaným spustením bilboardovej kampane, ktorou plánovali vedome porušiť ustanovenia novely zákona hovoriace o oblasti verejného styku, dvojjazyčnosti a pomere veľkosti dvojjazyčného textu. Tie sa mali objaviť v maďarčine, rómčine a troch slovenských nárečiach. „Kodifikovanú podobu jazyka vždy pripravovali a aj budú pripravovať odborné slovakistické pracoviská. Tam vznikajú slovníky, návrhy na zmeny kodifikovanej podoby, vždy sa to deje na odbornej úrovni,” priblížila s tým, že to tak bolo aj predtým ako zákon o štátnom jazyku vôbec vznikol. „Ani predchádzajúci zákon, ten z roku 1995, do tohto procesu nezasiahol a nezasahuje do toho ani novela.” Dôvodom je to, že kodifikačný proces prebieha nezávisle na zákone o štátnom jazyku, doplnila Kačalová. Ako ďalej upozornila, je potrebné, aby štátny orgán, ktorý má príslušnú kompetenciu, vyhlásil kodifikovanú podobu, ktorá je v danom čase platná. Týmto orgánom je u nás ministerstvo kultúry. „Zakaždým, keď dôjde k nejakej závažnejšej zmene, štátny orgán ju potvrdí. Vždy je totiž potrebný zjednocovací prvok,” vysvetlila Kačalová. „Našou úlohou je posledný záverečný akt vyhlásenia, na ktorom by sa predtým mali zhodnúť odborní pracovníci. No MK netvorí kodifikovanú slovenčinu,” zhrnula.

Peter Žeňuch: Novela jazykového zákona

pre jazykovedcov významné zmeny nepriniesla

14. septembra 2009 - (tasr)

Novela zákona o štátnom jazyku pre jazykovedcov na Slovensku neprináša žiadne významné zmeny alebo úpravy, ktoré by nejakým spôsobom obmedzovali slobodu šírenia vedeckých výsledkov výskumu, či už ide o porovnávací jazykovedný výskum slovenčiny so slovanskými a neslovanskými jazykmi, alebo aj v iných sférach výskumu dejín, kultúry a spoločnosti. Na otázku TASR, či novela prináša v jazykovednej oblasti významné zmeny, to povedal riaditeľ Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV Peter Žeňuch. „Novela jazykového zákona jasne vymedzuje sféry použitia štátneho jazyka. Zároveň nijako nehatí používanie iných jazykov, napríklad angličtiny, nemčiny, ruštiny, francúzštiny, taliančiny, bulharčiny, ukrajinčiny, slovinčiny i ďalších jazykov v takých komunikačných situáciách, ktoré si to vyžadujú, napríklad vedecké kongresy, konferencie, semináre a podobne,” dodal Žeňuch. Novelizovaný zákon podľa jeho slov nevybočuje z rámca podobných úprav v Európskej únii (EÚ) a spĺňa „všetky medzinárodné štandardy”, problém s ním má len maďarská menšina na Slovensku. Novela jazykového zákona podľa Žeňucha „upravuje používanie jazyka vo verejnom styku a jasne vymedzuje použitie štátneho jazyka vo všetkých oblastiach verejnej komunikácie na Slovensku”. Dodal, že ochrana slovenčiny ako štátneho jazyka je „prirodzeným a bežným spôsobom presadenia sa spoločného komunikačného prostriedku pre všetkých občanov Slovenskej republiky bez rozdielu ich profesionálnej orientácie”. Novela pritom vypustila zo zákona ustanovenie, podľa ktorého sa kodifikovaná podoba jazyka vyhlasuje na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk. „Táto prax však zostáva zachovaná,” povedala pre TASR riaditeľka odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka Ministerstva kultúry (MK) SR Elena Kačalová. „Kodifikovanú podobu jazyka vždy pripravovali a aj budú pripravovať odborné slovakistické pracoviská. Tam vznikajú slovníky, návrhy na zmeny kodifikovanej podoby, vždy sa to deje na odbornej úrovni,” priblížila s tým, že to tak bolo aj predtým, ako zákon o štátnom jazyku vôbec vznikol. „Ani predchádzajúci zákon, ten z roku 1995, do tohto procesu nezasiahol a nezasahuje do toho ani novela.” Dôvodom je to, že kodifikačný proces prebieha nezávisle od zákona o štátnom jazyku, doplnila Kačalová. Ako ďalej upozornila, je potrebné, aby štátny orgán, ktorý má príslušnú kompetenciu, vyhlásil kodifikovanú podobu, ktorá je v danom čase platná. Týmto orgánom je u nás ministerstvo kultúry. „Zakaždým, keď dôjde k nejakej závažnejšej zmene, štátny orgán ju potvrdí. Vždy je totiž potrebný zjednocovací prvok,” vysvetlila Kačalová. „Našou úlohou je posledný záverečný akt vyhlásenia, na ktorom by sa predtým mali zhodnúť odborní pracovníci. No MK netvorí kodifikovanú slovenčinu,” zhrnula.

Maďarič: Maďarsko je notorickým sťažovateľom

13. septembra 2009 - (tasr)

Veľká miera agresivity a lživej propagandy spojená s medializáciou novely zákona o štátnom jazyku Ministerstvo kultúry (MK) SR zaskočila, podľa šéfa rezortu Mareka Maďariča (Smer-SD) sa na takúto rétoriku nedalo vopred dostatočne pripraviť. „Naozaj sme netušili, že diskusia okolo novely zákona bude zaťažená takými lžami, ktoré ako keby sa viazali k úplne inému zákonu,” povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR Maďarič. Napriek problémom prijatie novely neľutuje a chce ju obhájiť aj pred medzinárodnými inštitúciami, na ktorých je Maďarsko podľa neho „notorickým sťažovateľom”. „V tejto chvíli, nie našim pričinením, to nie je len zápas o jazykový zákon, ale aj o postavenie Slovenska, ktoré si musí a podľa mňa aj dokáže obhájiť svoju suverénnu politiku,” povedal.

- Ako z kvantitatívneho hľadiska hodnotíte prínos novely zákona o štátnom jazyku. Bola v niečom prevratná alebo iba dolaďovala niektoré nejasnosti či protiprávny stav z minulosti?

- Zdá sa mi, že nezainteresovaný pozorovateľ, ktorý sleduje naozaj rôznorodú diskusiu na tému novelizácie zákona o štátnom jazyku, musí mať dojem, že vznikol nejaký úplne nový, nevídaný zákon, ktorý prevratne mení situáciu v používaní štátneho jazyka a dokonca aj v používaní jazykov národnostných menšín. Ale pravda je v zásade opačná, novelizácia zákona o štátnom jazyku neprináša žiadne prevratné novinky. Čiže nemení filozofiu predtým platného zákona a napriek určitým zmenám by som povedal, že na 90 percent zachováva aj jeho podstatu. Predovšetkým zavádza určitý systém sankcií. Ten je nastavený tak, že hrozba ich udelenia pôsobí skôr preventívne, pretože vždy pred rozhodnutím o začatí správneho konania musí konkrétny porušovateľ dostať najskôr písomné upozornenie. To môže byť inštitúcia, úrad, v určitých prípadoch podnikateľ a až potom sa môže pristúpiť k samotnému správnemu konaniu.

- Taktiež sa v niektorých oblastiach rozširuje možnosť používania cudzích či menšinových jazykov. A dovolím si tvrdiť, že novelizácia ešte viac rešpektuje jazyk ako živý a dynamický systém. Oproti predchádzajúcemu zneniu zákona sa to odzrkadľuje v ustanoveniach, ktoré nevylučujú používanie nespisovných alebo slangových výrazov, pokiaľ ide o ich funkčné využitie. Ak sme boli obviňovaní, že novelou chceme nejakým spôsobom zväzovať štátny jazyk a jeho používanie, tak oproti predchádzajúcemu stavu sa dáva určitá voľnosť aj pri posudzovaní istých prehreškov alebo pochybení.

- Existovala spoločenská požiadavka na prijatie zmeny jazykového zákona? Aká bola veľká?

- Domnievam sa, že existovala niekoľko rokov. Ministerstvo kultúry každý rok predkladá na rokovanie vlády informáciu o plnení koncepcie starostlivosti o štátny jazyk. V nej sme opakovane upozorňovali na porušovanie predmetného zákona. Išlo o to, že občanom neboli dostupné informácie v štátnom jazyku v oblastiach, ktoré zákon reguloval a upravoval, teda napríklad vo verejnom styku. Týkalo sa to návodov na výrobky, informačných tabúľ či oznamov pre verejnosť. Teda na jednej strane sme konštatovali takýto stav, na druhej strane sme museli s určitou rezignáciou priznať, že neexistuje spôsob, ako takéto porušovanie napraviť. Zákon mal v tomto zmysle len akúsi deklaratívnu podobu, keďže neboli žiadne sankcie. Okrem tejto odôvodnenej objednávky sa prijalo programové vyhlásenie vlády, ktoré sa v časti venovanej kultúre zaviazalo, že bude posilňovať a ochraňovať štátny jazyk. Vláda sa teda zaviazala prijať túto novelizáciu.

- Novela zákona teda nepriniesla žiadne prevratné novinky. Ako si vysvetľujete to, že napriek tomuto faktu jej prijatie vyvolalo také veľké negatívne reakcie a odozvy?

- Novela sa stala politickou agendou najmä pre Stranu maďarskej koalície. Stalo sa tak napriek tomu, že pri jej príprave sme konzultovali a spolupracovali so zástupcami všetkých menšín na Slovensku. Pripravovaná bola v otvorenom dialógu so všetkými, ktorí sa ju snažili vecne ovplyvniť, napríklad sme v rámci medzirezortného pripomienkového konania akceptovali hromadnú pripomienku verejnosti. Taktiež sme do nej zapracovali určité pripomienky SMK. Napriek tejto snahe SMK postavila novelu na všeobecnej kritike, ktorú nikdy argumentačne nepodložila. Od určitého okamihu začala vyhlasovať, že ide o zlý zákon, ktorý, ak to mám zjednodušene povedať, obmedzuje používanie menšinových jazykov, poškodzuje menšiny, šikanuje ich a na toto sa postupne nabaľovali podobné útoky z Maďarskej republiky, ktoré čoraz častejšie prerastali do preukázateľných klamstiev. S poľutovaním musím konštatovať, že ich nositeľmi sa stali tiež vysokí predstavitelia Maďarskej republiky. Sú známe nepravdivé výroky premiéra Gordona Bajnaia či ministra zahraničných vecí Pétera Balázsa o tom, že ľudia budú pokutovaní za počúvanie omší v maďarčine alebo za to, ak sa budú rozprávať s lekárom po maďarsky. Zdá sa mi, že ani SMK ani ďalším politickým reprezentantom maďarskej menšiny a takisto predstaviteľom Maďarska nejde o zákon ako taký, ale sledujú nejaké iné ciele. Buď je to útok na Slovensko alebo na súčasnú vládu, pričom jazykový zákon je len zámienkou. Domnievam sa, že oni veľmi dobre vedia, že zákon je v poriadku. My sa v tomto tvrdení opierame nielen o naše presvedčenie, keďže žiadne iné menšiny na Slovensku proti nemu neprotestovali, ale taktiež o posudok vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka.

- -Nemyslíte si, že prijatie novely bolo nešťastne načasované? Maďarsko čakajú predčasné parlamentné voľby, na Slovensku majú byť voľby na budúci rok, nedalo sa predpokladať, že táto téma bude zneužitá na predvolebnú kampaň v oboch krajinách?-

- Počkať sa nemohlo, lebo by sme mali nesplnenú úlohu v programovom vyhlásení vlády. Iná vec je, že prišlo k určitému časovému sklzu. Možno mal byť zákon pripravený a schválený o pol roka skôr. Avšak vnútropolitická situácia v Maďarsku bola výbušná a zaťažená inými problémami aj rok dozadu, takže aj vtedy by tam privítali možnosť odviesť pozornosť takýmito útokmi na Slovensko. Domnievam sa, že by to spôsobilo tento druh problémov aj vtedy. Na druhej strane sa ukazuje, že víťazom volieb v Maďarsku bude Viktor Orbán a poznáme jeho výroky, jeho politiku, takže po voľbách by bola táto novelizácia zákona z maďarskej strany zrejme atakovaná rovnakým spôsobom.

- My predsa nemôžeme, ak riešime problém diskriminácie našich občanov, čakať ešte rok, dva, tri. Jednoducho, ak problém vidíme a myslíme si, že toto je jedno z jeho riešení, tak ho musíme riešiť bez ohľadu na to, či nás niekto bude nejako vydierať, alebo nám dokonca bude zvonku hovoriť, akú legislatívu môžeme alebo nemôžeme prijímať. Sme suverénna krajina, suverénny štát a povinnosťou vlády je ochraňovať občanov bez rozdielu národnosti tam, kde dochádza k porušovaniu ich práv.

- Diskusia ohľadne novely jazykového zákona sa z argumentačnej roviny presunula do roviny, kde sa už pracuje s vášňami obyvateľstva. Aké prostriedky môže využiť vláda a ministerstvo kultúry, aby sa diskusia opäť dostala do vecnej roviny?

- Dostali sme sa do situácie, ktorú sme až do takých konkrétností mohli iba ťažko predvídať. Nikto nemohol tušiť, že prídu také lži, ktoré nás nútia, aby sme ich vyvrátili alebo popreli. Postavení sme do takej situácie, že dnes nie je ani tak zaujímavé vysvetľovať samotný zákon, ako popierať najväčšie lži, pretože maďarské médiá, ktoré sú veľmi čítané a počúvané maďarskou menšinou na Slovensku, dokázali vniesť do vedomia ľudí až také presvedčenie, že po jeho novelizácii nebudú môcť už ani medzi sebou rozprávať v ich materinskom jazyku. Musím povedať, že aj niektoré slovenské médiá prispeli tiež významnou mierou k dezinterpretácii tohto zákona, dokonca i niektorí jazykovedci.

- Napríklad v úvodnej fáze prípravy tohto zákona a schvaľovacieho procesu sa viedla v médiách úplne falošná diskusia o tom, že ľudia budú trestaní za to, ak nebudú hovoriť spisovne alebo dodržiavať pravopis. Zákon sa však nevzťahuje na individuálne rečové prejavy a vôbec neupravuje súkromnú komunikáciu. Boli tam rozhovory typu, či je správne, aby nejaký zákon zväzoval používanie jazyka. Pritom jazykový zákon o tom vôbec nie je, pretože sa nedotýka tlače, literatúry alebo súkromnej komunikácie, čo sú oblasti, kde sa jazyk najviac vyvíja. Taktiež sa zneužíval pojem jazyková polícia a robí sa tak doteraz. Zákon predpokladá, že na ministerstve kultúry budú dvaja pracovníci, ktorí budú vykonávať dohľad tak, ako sa dohľad vykonáva v mnohých iných oblastiach, teda pri posudzovaní situácie či riešení podnetov. Ak dvaja ľudia pre niekoho predstavujú jazykovú políciu na celom území SR, tak je to skôr na úsmev alebo skôr na zaplakanie, ak sa toto ľuďom podsúva.

- SMK sa snaží túto tému predostrieť na rôznych medzinárodných fórach a európskych inštitúciách. Dokonca vyvíjajú snahu na to, aby dostali pozvánku do snemovne reprezentantov Spojených štátov. Nie je slovenská strana trochu v defenzíve a prečo nevyvíjame väčšiu snahu na to, aby sme lepšie odprezentovali náš pohľad a stanovisko na vzniknutý problém?

- To je trošku ťažká úloha, pretože my sme v tejto chvíli do istej miery odsúdení reagovať na aktivity alebo výroky maďarskej strany. Nemôžem teraz preventívne chodiť a hovoriť - ak by náhodou povedali toto, tak to nie je pravda. Na druhej strane musím povedať, že slovenská diplomacia postupuje veľmi dobre, využíva všetky štandardné spôsoby oboznamovania medzinárodnej verejnosti so zákonom, čo si myslím, že prináša svoje ovocie. Napriek veľmi silnej maďarskej loby vo svete a napriek tomu, že sa veľmi intenzívne snažia posúvať tento problém do OBSE, Európskeho parlamentu, či na rokovania s nemeckou kancelárkou, výsledkom je, že všetky tieto inštitúcie alebo ich zástupcovia odmietajú zaoberať sa týmto problémom, keďže to považujú za bilaterálnu záležitosť. To je pre Slovensko dobrá poloha a svedčí o tom, že maďarská strana nedokáže presvedčiť tieto medzinárodné inštitúcie, že sa u nás deje niečo strašné.

- Slovensko je presvedčené o tom, že zákon je v poriadku a netreba na ňom nič meniť. Ak by ale napríklad vznikol silný tlak alebo požiadavka zo strany medzinárodných inštitúcií, je SR ochotná zákon istým spôsobom zmeniť, prípadne opätovne zrušiť udeľovanie pokút?

- Domnievam sa, že takáto požiadavka prísť nemôže, lebo sankčný mechanizmus v takýchto zákonoch má množstvo štátov nielen Európskej únie. To znamená, že sankcie ako také sú legitímne. Náš sankčný mechanizmus aj tým, že mu predchádza písomné upozornenie, je nastavený skôr preventívne. A nepatrí k tým najväčším ani v zmysle ich výšky. Iná vec je, či dokážeme akceptovať odporúčania, aby sme citlivo pristupovali k posudzovaniu priestupkov a udeľovaniu pokút. V tomto zmysle akceptujeme odporúčanie vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín, aby sme odstránili sporné výklady a pripravili interné právne akty, ktoré presnejšie vydefinujú spôsob a rozsah ich udeľovania. Toto je ten priestor, ktorý si viem predstaviť, ale určite nie formou zmeny samotného zákona. Ak sa bude vykonávať presne v súlade s Ústavou SR, tak nemôže spôsobiť žiadne obmedzenie práv príslušníkov národnostných menšín.

- Viete si predstaviť ako ďaleko by ešte mohla táto diplomatická prestrelka medzi Slovenskom a Maďarskom zájsť?

- Po vyslovení takých neprávd o pokutovaní ľudí za používanie menšinových jazykov či utláčaní menšín si neviem predstaviť, že by sa o zákone dali vymyslieť ešte nejaké horšie veci. To, čo by mohlo situáciu ešte zhoršiť, by bolo, ak by pokračovalo zastrašovanie príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, čím by u nich vznikol nepokoj a strach a prerástlo by to do niečoho iného. Čiže šíritelia lží si musia uvedomiť, že sa zahrávajú s pokojným spolunažívaním občanov SR, keď presviedčajú istú časť o tom, že v ich živote dochádza k takým zmenám, ktoré im uberajú ich práva. Takže vidím potenciálnu hrozbu skôr tu u nás vo vnútri.

- Je prínos novely z hľadiska garancií využívania štátneho jazyka v praxi natoľko veľký, že to Slovensku vykompenzuje vzniknuté problémy na medzinárodnej scéne?

- Toto je širšia a zásadná otázka, ktorá sa dotýka nášho medzinárodného postavenia a vzťahov najmä s Maďarskou republikou, ktoré sú dlhodobo komplikované. Tie sa vyostrujú v situáciách, keď sa v Maďarsku schyľuje k voľbám alebo keď trpí inými vážnymi problémami, napríklad ekonomickými či s extrémizmom. Vtedy sa zvyšuje aj potreba odviesť pozornosť. V tomto zmysle je Slovensko akýmsi trvalým terčom maďarskej politiky a často vzniká snaha dostať do sveta obraz o tom, že si nevieme riešiť svoje problémy sami, ale potrebujeme nad sebou nejaký dohľad a že bez prítomnosti etnickej maďarskej strany vo vláde tu nie ani je záruka demokracie. Víťazstvo v takýchto súbojoch môže Slovenskú republiku, naopak, posilniť. To znamená, že v tejto chvíli, nie našim pričinením, to nie je len zápas o jazykový zákon, ale aj o postavenie Slovenska, ktoré si musí a podľa mňa aj dokáže obhájiť svoju suverénnu politiku. Ak uspejeme, bude to znamenať posilnenie suverenity, zvrchovanosti na vlastnom území, ako aj schopnosti obhájiť práva svojich občanov.

- Slovenská aj Maďarská republika sú už členmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Náš bilaterálny problém rieši OBSE, ktorá sa normálne koncentruje na krajiny s väčšími problémami, či už v oblasti bezpečnosti alebo rozvoja demokratických inštitúcií. Nie je to pre obe krajiny krok späť?

- Keď si zoberieme určitý horizont niekoľkých rokov dozadu, tak Maďarsko je v rôznych situáciách notorickým sťažovateľom, a to nielen na Slovensko. Takýmto spôsobom postupuje prakticky okrem Rakúska voči všetkým svojim susedom, kde žije maďarská menšina. My musíme v takejto situácii dôsledne obhajovať národno-štátne záujmy, nenechať sa zastrašiť, dôverovať si a veriť, že Maďarsko postupom času pochopí, že maďarská menšina na Slovensku sa rozvíja a má množstvo takých práv a vymožeností, o ktorých sa menšinám v Maďarsku ani nesníva. Pokiaľ maďarská menšina v SR zaznamenáva jasný pokrok a rozvoj v kultúrnej aj politickej rovine, tak menšiny v Maďarsku chradnú a vymierajú. Po druhej svetovej vojne sa v Maďarsku k slovenskej národnosti hlásilo okolo 400.000 ľudí a dnes to je okolo 18.000, čo tiež o niečom vypovedá. Takže je to vecou Maďarskej republiky, kedy sa zbaví ašpirácií zasahovať do vnútorných vecí susedných štátov a kedy prestane v koordinácii s niektorými politickými reprezentantmi maďarskej menšiny žalovať a sťažovať sa.

- Nezanedbalo ministerstvo kultúry kampaň k novele jazykového zákona? Už pri prvých náznakoch možných problémov mohlo dopredu pripraviť pre ľudí vysvetlenie, čo im nové znenie zákona prinesie.

- Domnievam sa, že sme to robili. Z dnešného pohľadu sa dá povedať, že sme mohli urobiť ešte viac. Na jednej strane sme nedostávali vždy korektný priestor v médiách, pretože akým iným spôsobom sa dá obracať k verejnosti, ak nie cez médiá? Tam sme neustále reagovali a snažili sa cez články, reakcie a tlačové správy naprávať pokrivený obraz o novele. Druhá stránka veci je tá, že sme naozaj netušili, že diskusia okolo novely zákona bude zaťažená takými lžami, ktoré ako keby sa viazali k úplne inému zákonu. Stotožňujem sa s názorom, že tu ako keby existovali dva zákony - jeden, ktorý pripravilo ministerstvo kultúry a druhý, ktorý vytvorila SMK a maďarskí politici.

- Ministerstvo kultúry pripravuje metodický pokyn, ktorý by mal byť hotový do konca roka. Spolupracovať na ňom bude aj s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny Knutom Vollebaekom. Neprichádza neskoro, pretože kým bude hotový, tak sa vytvorí priestor na to, aby si ho jednotlivé inštitúcie vykladali po svojom?

- V základných veciach je zákon jasný, takže si nemyslím, že by štátne orgány či orgány samosprávy nevedeli podať svojim zamestnancom základnú informáciu. Možno by sme sa mali pripraviť aj na to, že sa budú diať nejaké provokácie. Jednoducho odporcovia novely sa budú snažiť dokázať, že niektoré veci sú zlé a ja naozaj neviem zabrániť tomu, že zamestnávateľ, aj keď si je vedomý, že sa v jeho praxi nič nemení, zámerne vydá pokyn, aby to vyzeralo, že sa niečo mení. Týka sa to napríklad komunikácie predavača so zákazníkom v obchodoch, ktorí môžu spolu rozprávať tak, ako doteraz. Prekvapuje ma, že strana Most-Híd chce svojou bilboardovou kampaňou dokázať, že zákon je zlý, ale takými bilboardmi by porušovali aj jeho predchádzajúce znenie. Alebo, že teraz sa mnohí starostovia čudujú, že musia robiť tabule dvojjazyčne, pričom táto povinnosť platila aj doteraz. Myslím si, že prax ukáže, že k žiadnym zásadným zmenám nedochádza, ale že zabezpečíme, aby pri verejných oznamoch dostal každý občan šancu dorozumieť sa na celom území Slovenska aj v štátnom jazyku.

- Zaskočil vás vývoj udalostí a kam sa situácia ohľadne novelizácie zákona dostala?

- Veľká miera agresivity a lživej propagandy, to ma naozaj prekvapilo. Určite sa dalo tušiť, že to bude pre SMK a možno aj pre niektorých maďarských politikov predstavovať zámienku na ataky a kritiku. Ale že pôjdu do takých klamstiev a do polohy, že novela utláča menšiny, tak to by mi nenapadlo. A to nielen preto, že zákon primárne nerieši používanie jazykov národnostných menšín, ale skôr rozšíril priestor pre používanie menšinových jazykov. V tomto zmysle sme ho pripravovali a schvaľovali v dobrej viere a s tým, že to otočia o 180 stupňov, respektíve, že budú hovoriť o niečom, čo v zákone vôbec nie je, s tým som nepočítal.

Duray: Prejavy voči Maďarom a Rómom

môžu narušiť vnútornú stabilitu Slovenska

12. septembra 2009 - (tasr)

V rámci spoločnosti badať také prejavy voči Maďarom a Rómom, ktoré môžu narušiť vnútornú stabilitu Slovenska. V exkluzívnom rozhovore pre TASR to na margo slovensko-maďarských vzťahov povedal podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray. Novelu jazykového zákona komentoval slovami, že niektoré návrhy SMK parlament akceptoval, ale celkove je zákon o štátnom jazyku položený na zlých základoch. „Čo sa týka tejto novely, je veľmi dvojzmyselná a veľa záleží na tom, ako bude litera zákona vykonávaná... Moja osobná mienka je taká, že vzťahy, ktoré sú teraz napríklad medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, sú skutočne tak zlé, že môžu narušiť regionálnu rovnováhu, napríklad v rámci NATO,“ povedal.

- Predseda SMK Pál Csáky vyhlásil, že SMK má pozvanie do USA, kde by chcela v Kongrese vystúpiť k jazykovému zákonu. Podpredseda SMK József Berényi zasa tvrdí, že do USA pôjdete, ak dostanete pozvanie. Teda ho zatiaľ nemáte. Ako je to teda?

- Ja si myslím, že to, čo povedal pán Berényi, je absolútne v poriadku - teda pozvanie nemáme, ale budeme pozvaní.

- To znamená, že čakáte na pozvanie od Kongresu?

- Pozrite sa, od Kongresu sa väčšinou nečaká na pozvanie, Kongres sa väčšinou rozhodne, či niekoho pozve alebo nie. Ja som už bol v Kongrese v roku 1995 spolu s kolegami a tiež to bolo na ich rozhodnutí, nebolo to na naše dožiadanie.

- Ale museli vás nejako pozvať...

- V pozadí vždy stojí nejaká civilná organizácia, nadácia. Keď sa na ich dožiadanie rozhodnú, že nás pozvú, tak nám doručia prostredníctvom veľvyslanectva alebo iným spôsobom pozvanie. Samozrejme, že to bude aj patričným spôsobom prediskutované, potom sa rozhodne, či sa to pozvanie prijme, alebo nie. To je normálny postup.

- Ako to technicky prebiehalo, keď ste tam boli naposledy?

-...v roku 1995 ešte za Mečiarovej vlády...

-...pozvú si delegáciu a nechajú vás rozprávať, alebo sa oni pýtajú?

- Vtedy sa to udialo tak, že oni sa rozhodli, že nás pozvú do Kongresu a organizovali nám rôzne stretnutia s kongresmanmi, mali sme stretnutia s vysokými úradníkmi ministerstva zahraničných vecí, úradu národnej bezpečnosti, vytypovaným človekom na post veľvyslanca USA na Slovensku atď.

- Cestu navrhol zahraničný výbor Snemovne reprezentantov?

- Už sa nepamätám, kto dal ten návrh, bolo to pred 15 rokmi, ale zahraničný výbor Kongresu má v tom rozhodujúce slovo.

- Prečo ste vlastne vtedy cestovali do USA?

- Vtedy bolo Slovensko v strede pozornosti kvôli vnútropolitickej situácii. Boli obavy, že môže narušiť regionálnu stabilitu.

- Vtedy nás ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová nazvala čiernou dierou Európy. Ale od tých čias už sme asi o kus ďalej, nie?

- Ja neviem rozmýšľať hlavami kongresmanov Spojených štátov, oni musia vedieť, ktorú situáciu akým spôsobom hodnotia. Moja osobná mienka je taká, že vzťahy, ktoré sú teraz napríklad medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, sú skutočne tak zlé, že môžu narušiť regionálnu rovnováhu, napríklad v rámci NATO. Ak to sledujete, môžete registrovať, že aj v rámci Európskej únie to vyvoláva určitú nespokojnosť. Čo sa týka vnútornej stability Slovenska, od roku 2006 badať také formálne aj neformálne útoky zo strany slovenskej vlády, resp. v rámci spoločnosti badať také prejavy voči Maďarom a Rómom, ktoré môžu narušiť vnútornú stabilitu Slovenska.

- Deväťdesiate roky boli typické vojnami na Balkáne, vy sa domnievate, že západné štáty mali obavy o demokratický vývoj na Slovensku...-

-...to je pravda, že vtedy prebiehala balkánska vojna, ale v našom prostredí ani vtedy nebol vojnový stav.

- Podľa vás považujú dnešné spory Slovenska a Maďarska za rovnako nebezpečné pre stabilitu regiónu ako problémy z 90. rokov?

- Majú dobrých odborníkov. Niektorých som aj stretol a bol som prekvapený, do akých podrobností všetkému rozumejú. Pamätáte si, keď boli tie rôzne úvahy o tom, že či budú raketové základne v Poľsku, alebo nebudú, alebo radar v Česku. Vtedy Slovensko zohralo veľmi zaujímavú úlohu, ako keby pritakávalo ruskému názoru, že raketový systém môže ohroziť slovensko-ruské vzťahy.

- Myslíte si, že sme si tým urobili zlý obraz na druhej strane Atlantiku?

- To nepovedal nikto iný, ako jeden minister. Možno, že na Slovensku si to neuvedomujeme, ale každé takéto vyjadrenie má odozvu.

- Hoci je problém jazykového zákona výrazne diskutovaná otázka, nezdá sa byť až takého „svetového“ rozsahu, aby sa to muselo riešiť až niekde za morom. Prečo si myslíte, že je to problém, ktorý patrí na pôdu amerického Kongresu?

- Začiatkom 90. rokov boli medzietnické vzťahy na čelnom mieste pri vytváraní stability regiónov, najmä strednej Európy. To, že sa niekoľko rokov o tom nehovorilo, ešte neznamená, že sa základné koncepcie zmenili.

- To sa ale netýka jazykového zákona ako takého...

- To je ale jeden z prvkov celého problému.

- Veľa vecí, ktoré sa pri príprave zákona ukázali ako kontroverzné, tam už nie sú. Z vládneho návrhu boli vypustené práve na základe pripomienok SMK...

- Niektoré naše návrhy prijali, ale celkove je zákon o štátnom jazyku položený na zlých základoch. Čo sa týka tejto novely, je veľmi dvojzmyselná a veľa záleží na tom, ako bude litera zákona vykonávaná. V tejto novele napríklad nebolo ani jedno ministerstvo poverené vykonávaním zákona.

- Vykonávaním dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona a ukladaním sankcií je poverené ministerstvo kultúry.

- No ale kto vypracuje vykonávacie predpisy?

- Tie má na starosti ministerstvo kultúry.

- Preto hovorím, že tento zákon sa môže vykonávať aj tak, že sa nebude vykonávať a môže sa vykonávať aj tak, že sa bude vykonávať veľmi prísne. Nie sú tam žiadne medze.

- A k tomuto smerujú hlavné obavy zo strany SMK?

- To je vršok ľadovca, celá koncepcia je zlá.

- Ale ak je zlá koncepcia zákona, tak je zlá už od roku 1995, kedy bol zákon prijatý. Boli ste osem rokov vo vláde, prečo ste to nezmenili. Vtedy to bolo európske a teraz už nie?

- Mali sme pripomienky pri veľkej novele ústavy, ale kolegovia to odmietli. Chceli sme, aby z ústavy vyplývala iná koncepcia.

- Narážate na preambulu ústavy?

- Preambula vytvára ducha celej ústavy, ale ja si myslím, že teraz by sme príliš hlboko zachádzali do problematiky a momentálne nie je na programe dňa o tom diskutovať. Aj keď niektoré prvky ústavy sú vyslovene občianskeho charakteru, ale duch ústavy, čo sa týka koncepcie štátu je etnický, nie občiansky.

- Ako sa to prejavuje v jazykovom zákone?

- Jeden príklad spomeniem, pre mňa je to najpohoršujúcejší príklad. Týka sa používania jazyka v zdravotníckych ústavoch. To sa vôbec nemalo dostať do tohto zákona. Jedna vec je, v akom jazyku vediem agendu, to má byť v podstate vnútorná záležitosť zdravotníckych ústavov, to nie je otázka zákona, ale má sa to riešiť vnútorným predpisom. Po druhé, to, akým jazykom môže hovoriť personál a pacienti medzi sebou, to nemá figurovať ani vo vnútornom predpise. Maximálne to, že sa personál musí snažiť o to, aby porozumel pacientovi, nie opačne.

- Vy si myslíte, že zákon upravuje veci, ktoré by nemal riadiť štát?

- Nikdy som nepovedal to, že nemôže byť zákonom upravené používanie jazykov v štátnej administratíve. Áno, môže byť. Štátna administratíva je jednoliata záležitosť a to musí byť zákonom riadené.

- Aké očakávate reálne zmeny, ktoré prinesie občanom maďarskej národnosti novela jazykového zákona?

- Vyvoláva nadmerné obavy, na druhej strane radikalizuje. Ide o reálny dopad ešte nevykonávaného zákona.

- Áno, vzbudil obavy a emócie a ešte sa ani nezačal vykonávať. Ale myslíte si, že obyčajný človek napríklad z Komárna v priebehu najbližšieho polroka zaregistruje na svojom živote nejaké zmeny v dôsledku jazykového zákona? Samozrejme, okrem toho, že má obavy.

- Neviem či sa práve v meste Komárno niečo zmení, ale určite sa to zmení v tých oblastiach, v ktorých je percentuálne menej občanov, ktorí nepatria k slovenskej národnosti. Neviem, či ste zaregistrovali, aké vnútorné nariadenie bolo vydané Slovenskou poštou. To potom stiahli, ale už to bolo vydané. Keby sme neboli protestovali, funguje. Mohol by som povedať, že zákon je legislatívne zlý, lebo je nepresný, necháva príliš veľké medze na takú úvahu, z ktorej sa môže uplatniť aj dobromyseľnosť aj zlomyseľnosť.

- Zákon je podľa vás zneužiteľný. Ale väčšina vami medializovaných obáv sa ukázala ako nepravdivá...

- Preto som taký skeptický, lebo táto novela vychádza zo zlého základu. Ja som nikdy nepovedal to, že na Slovensku by nemal byť úradný jazyk slovenčina. Už v 90. roku, keď bola vláda VPN, už vtedy sme o tom viedli debaty, lebo už vtedy bol pouličný nátlak na výlučnosť slovenčiny. Vtedy som radil kolegom, že predovšetkým treba rozlišovať medzi štátnym a úradným jazykom, lebo to nie je to isté. Štátny jazyk je deklaratívny a úradný jazyk je na používanie. V Ústave z roku 1992 bol štátny jazyk povýšený vo vykonávacom zákone prakticky na úradný. Pritom štátny jazyk nemá byť úradným jazykom, alebo úradnými jazykmi, ale deklaratívnym konštatovaním, že na území štátu sa hovorí takými a takými jazykmi. Čo sa týka úradného jazyka, tam treba presne stanoviť, ako sa má tento alebo onen jazyk používať. S tým absolútne súhlasím, lebo inak by bol chaos.

- Zásadná výhrada SMK teda nesmeruje voči novele, ktorá sa prijala teraz, ale voči samotnému zákonu? Novela totiž na filozofii zákona nič podstatného nezmenila.

- Máme výhrady voči „štátnemu jazyku”, ale momentálne je to teoretické. Z praktického hľadiska je treba sa zaoberať touto novelou. Lebo táto novela navrátila do zákona o štátnom jazyku tresty. Tresty boli vymazané zo zákona v 1999 roku a bol prijatý nie príliš dobrý, ale aký-taký zákon o používaní menšinových jazykov. Ten sa ale tiež zakladá na zlej koncepcii, uznáva len miestne jazyky. To znamená, že sa týka jedine používania menšinového jazyka v mestách a obciach a nie v regiónoch, územných celkoch.

- Smerujete teda k tomu, že vám zákon o štátnom jazyku od roku 1999 neprekážal, lebo v ňom neboli sankcie a tým, že sa doňho vrátili, tak vám prekáža?

- V zákone o štátnom jazyku boli ostré hrany čiastočne obrúsené, jednak novelou z roku 1999 a jednak prijatím zákona o menšinových jazykoch. Ale teraz boli obrúsené hrany opäť vyhrotené.

- Ale zákon bez sankcií bol skôr formálnou záležitosťou...

- Keď zákon nemá sankcie, je odporúčajúci. Ak má sankcie, tak môže mať nedozerné dopady. Trestať za používanie, resp. za nepoužívanie jazyka je absurdné.

- Zákon sa z odporúčajúceho stal vymáhateľný. Aké ďalšie kroky bude robiť SMK?

- Máme dve možnosti. Iniciatívu v parlamente, aby sa ten zákon zmenil a robiť politické kroky, aby bol ten zákon pozmenený.

- Vrátane snáh o zaangažovanie zahraničných inštitúcií?

- Ako vidíte, aj v rámci Slovenska sa to môže riešiť len vtedy, keď sa tomu bude venovať väčšia pozornosť a nie len naša vnútorná.

- SMK už medializovala zámer dať novelu jazykového zákona na Ústavný súd. O čo sa chcete oprieť pri podaní návrhu?

- To je odborná záležitosť, ide o dve veci. Predovšetkým ide o to, že porušuje zásadu nediskriminácie - to je zásada Európskej únie a je v protiklade s Európskou chartou o ľudských právach. To sú veľmi dôležité rozpory, lebo Európska charta má podľa slovenskej ústavy vyššiu platnosť, ako obyčajný zákon.

- Ide o to, či tento zákon skutočne diskriminuje...

- Samozrejme, musí o tom rozhodnúť súd, v tomto prípade Ústavný súd. Keď nebudeme spokojní s Ústavným súdom, tak potom môžeme ísť ďalej.

- Druhá vec je, že na to, aby mohol rozhodnúť Ústavný súd, musí byť najprv podaný návrh. Cez parlament by to išlo, ak by ste nazbierali 30 podpisov poslancov...

- Uvidíme, či budeme mať 30 podpisov, to sa uvidí v týchto dňoch, či budú ochotní aj slovenskí poslanci sa pod to podpísať. Ak nie, dáme to len my sami.

- Ministerstvo kultúry bude aktuálne pripravovať vykonávacie predpisy k novele. Ponuku SMK na spoluprácu však minister Marek Maďarič predbežne zamietol s odôvodnením, že ste o novele šírili nepravdivé informácie. Zrejme narážal na to, že dokonca aj maďarský premiér si myslel, že tento zákon zakazuje aj omše v maďarskom jazyku...

- Zrejme bolo niečo zle pochopené. V tom zákone sú však aj také výrazy, ktoré je možné vysvetľovať aj tak, že ani pomníky na cintorínoch sa v určitých oblastiach nesmú písať v maďarskom jazyku. Lebo zákon hovorí o pomníkoch a pamätníkoch a ďalej to nespresňuje. Je teda možné vykladať to aj takýmto spôsobom.

Chelemendik: Niekto chápe Slovensko ako psa a palicou je jazykový zákon

12. septembra 2009 - (tasr)

Ak sa chce Slovensko vyhnúť tomu, aby bolo spolu s Maďarskom zatiahnuté do konfliktu, ktorý by obidva štáty ťažko poškodil, musí zabrániť tomu, aby na Slovensku vznikla alternatíva k maďarským extrémistom. „Slovensko nesmie pripustiť, aby tu na Slovensku bol umelo vypestovaný akýsi falošný extrémizmus, fašizmus. Lebo na konflikt sú potrební dvaja,” povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR poslanec Slovenskej národnej strany (SNS) Sergej Chelemendik. „Keby nebol jazykový zákon, bolo by niečo iné,” dodáva poslanec, podľa ktorého to, čo sa deje teraz na juhu Slovenska, „stopercentne napĺňa klasický scenár prípravy regionálneho etnického konfliktu, ktorý niekto riadi zvonku”.

- SMK pripravuje kvôli jazykovému zákonu podanie na Ústavný súd, pretože je podľa nich diskriminačný. Je podľa vás možné, že je slovenský zákon o štátnom jazyku v rozpore ľudskými právami?

- To, čo sa teraz odohráva okolo jazykového zákona, vrátane podujatia v Dunajskej Strede, nemá nič spoločné so samotným jazykovým zákonom. Jazykový zákon je zámienka, to znamená, že ak by nebolo toto, našlo by sa niečo iné. Slováci hovoria, kto chce psa biť, palicu si nájde. Vyzerá to tak, že niekto chápe Slovensko ako psa a našiel palicu, ktorá sa nazýva jazykový zákon. Teraz hovorím ako filológ, ktorý skončil najlepšiu moskovskú univerzitu a ktorý ovláda aktívne reči. Slovenský jazykový zákon je maximálne liberálny, demokratický a slobodný. Ak by si niekto dal námahu porovnávať to, čo sa deje v okolitých krajinách, pochopil by to okamžite. Všetky tie výmysly, ktoré teraz celkom úspešne odhaľuje aj slovenská diplomacia a vláda... Že vraj za lekárom niekto príde a proste ho nepochopia. Ja mám niekoľko známych lekárov z Podunajských Biskupíc, ktorí mi veľa rokov rozprávajú presný opak. Keď prichádzajú do Biskupíc ľudia z Dunajskej Stredy, väčšina mladých má problém sa vyjadriť po slovensky. Je tu istá snaha, ktorá nepochádza od slovenských Maďarov, dosiahnuť, aby obyvatelia juhu Slovenska nerozprávali po slovensky.

- Okolo jazykového zákona bolo medializovaných mnoho fám a nepravdivých informácií. Nemala slovenská vláda urobiť vopred nejakú informačnú kampaň, ktorou by tieto javy obmedzila? Niektoré maďarské médiá napríklad tvrdili, že zákon zakazuje Maďarom hovoriť na verejných priestranstvách materinským jazykom...

- Nielen maďarské médiá nevedia, čo je obsahom zákona. Myslíte si, že tých niekoľko tisíc ľudí, čo doviezli do Dunajskej Stredy autobusmi, čo stálo niekoľko miliónov slovenských korún, alebo niekoľko desaťtisíc eur, myslíte si, že oni z toho jazykového zákona čítali aspoň jednu vetu? Tam nejde o komunikáciu. Slovensko bohužiaľ nemá veľké možnosti odkomunikovať niečo smerom do sveta. Maďarský premiér povie nezmysel, maďarskí lobisti v Európskom parlamente a v Spojených štátoch to zopakujú a stáva sa to v úvodzovkách pravdou.

- Boli podľa vás nepravdivé informácie o zákone výsledkom nedorozumenia, alebo išlo o zámer?

- Je to zámerná manipulácia zo strany politiky, ktorá je v tomto smere jednotná. Problém sa vyrába, lebo je tu niečo oveľa dôležitejšie ako možný slovensko-maďarský konflikt.

- Na Slovensku aj v Maďarsku už je v plnom prúde neoficiálna predvolebná kampaň. Má to vplyv na vývoj napätia?

- No ale tie kampane k niečomu smerujú. To isté, čo sa deje na Slovensku, sa dnes v oveľa horšej podobe deje v Rumunsku. Slovenská tlač, slovenské médiá, slovenskí politici sú o tom ticho a nedá sa povedať, že o tom nevedia, lebo to prechádza agentúrnymi správami. V Rumunsku je už dnes oficiálne nastolená požiadavka politickej autonómie. Inak je to tam presne to isté. S jazykovým zákonom, so všetkým možným.

- Myslíte si, že je to produkt politiky Maďarskej republiky? Veď Maďarská republika je takmer pred bankrotom...

- Pred bankrotom je tu viacero republík. Keď moc nevie ponúknuť ľuďom nič okrem konfliktov, vojny a vzbury, vtedy sa začína hovoriť aj o vojne. Hitler vyrástol z Weimarskej republiky, vyrástol z toho, že Nemecko ostalo totálne ožobráčené, potrhané na časti.- Predpokladáte, že maďarská politika k svojim menšinám vyplýva z ich ekonomických neúspechov? To je asi veľké zjednodušenie problému...

- Nielenže to predpokladám, ja si to aj myslím. Uverejnil som rozsiahlu esej o tom, že je tu zámer využiť Maďarsko ako rozbušku vojny v Európe.

- Nie sú to príliš silné slová?

- Ja som to tak pomenoval, možno je to trošku silné, uvidíme. Ja sa naozaj veľmi rád pomýlim. Ale na rozdiel od mnohých kolegov pôsobiacich v politike sa venujem dejinám a venujem sa im celý život. Celé roky sledujem vývoj takzvaných regionálnych etnických konfliktov. To, čo sa deje teraz na juhu Slovenska, stopercentne napĺňa klasický scenár prípravy regionálneho etnického konfliktu, ktorý niekto riadi zvonku.

- Taký konflikt rozhodne nie je v záujme ani Slovenska, ani Maďarska...

- Myslíte si, že konflikt v Kosove bol v záujme obyvateľov Kosova alebo Srbska? Že ak by obyvatelia týchto oblastí mohli hlasovať v referende, vybrali by si vojnu?

- Je zaujímavé, že síce presne z opačného pohľadu, ale predsa sa k podobným záverom dopracoval aj podpredseda pre stratégiu SMK Miklós Duray. V podstate povedal, že dôvod, prečo je pravdepodobné, že SMK dostane pozvanie do Kongresu USA, je to, že v USA možno existujú obavy o to, aby Slovensko nebolo zdrojom napätia v strednej Európe.

- To je smiešne. Slovensko nikdy v histórii nezaútočilo na Maďarsko.

- Nejde o Maďarskú republiku, ale o postavenie menšín. Miklós Duray už v deväťdesiatych rokoch, za vlády Vladimíra Mečiara, v americkom Kongrese bol. Vtedy mali v USA obavy nielen o demokratický vývoj na Slovensku, ale aj o stabilitu strednej Európy...

- S pánom Durayom som ochotný diskutovať iba v priamom prenose, ak to prijme, rád si jeho argumenty vypočujem. Poviem to inak, keď si Spojené štáty začali robiť starosti o stabilitu na Balkáne, vyústilo to do vojny v Európe.

- Dlhotrvajúce latentné napätie medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré bolo akurát prekryté jeden čas socializmom, trvá sto rokov a ešte aj ďalších sto rokov môže... Napätie medzi týmito dvoma národmi nevymysleli niekde za morom, tak isto ako medzi Maďarmi a Rumunmi, medzi Maďarmi a Slovincami, Maďarmi a Srbmi, prípadne Maďarskom a Ukrajinou, jednoducho stále je...

- Skúsim to spresniť na veľmi jednoduchom príklade. Rusi a Ukrajinci sú podľa môjho názoru časťou jedného národa, jednej civilizácie, majú jedno náboženstvo atď. Zvonku bol medzi nich implantovaný prvok konfliktu, ktorý sa rozdúchava, ktorý hrozí Európe a svetu oveľa viac ako to, čo sa odohráva v Dunajskej Strede...

-...ale pre nás je dôležitá práve Dunajská Streda..

- Skúsme vymenovať, koľkokrát za minulých sto rokov bolo Maďarsko využité ako súčasť svetových vojen, konfliktov. Ako aktívny hráč bolo použité v prvej svetovej vojne, v druhej svetovej vojne. Udalosti roku 1956 boli tiež veľmi zvláštne, Takže ja sa nemôžem s vami podeliť o váš optimizmus, že to potrvá ešte sto rokov, podľa mňa to akceleruje práve v súčasnosti.

- Povedali ste, že Maďarsko bolo použité... Myslíte si, že posledných sto rokov iné štáty plánovite zneužívajú maďarské ilúzie o Uhorsku?

- Každý využíva každého, ale s rôznym úspechom. Maďarsko je štát, spomínajúci na svoju slávnu minulosť, ktorá síce nebola dlhá, ale Maďari si ju citovo mimoriadne zafixovali. No v prvej svetovej vojne bolo Maďarsko súčasťou porazeného Rakúsko - Uhorska, v druhej svetovej vojne bolo Maďarsko použité ako nástroj Hitlerom, ktorý bol porazený a dodnes sa nedokázalo vyrovnať s traumami minulého storočia.

- Čo by mala robiť Slovenská republika v tejto situácii?

- Slovensko by malo predovšetkým vedieť, čo sa vlastne deje. Pochopiť, čo sa deje vo svete, čo sa deje napríklad v Rumunsku, čo sa deje vo Vojvodine, čo sa deje na Ukrajine. Nepestovať akýsi slovenský fašizmus, ktorý tu nikdy nebol. Nenechať sa vtiahnuť do zbytočných konfliktov.

- Novela jazykového zákona prináša relatívne malé zmeny oproti tomu, čo tu bolo predtým, oponenti tvrdia, že pokojne nemusela byť. Prečo sme prijímali túto novelu? Ak sa bavíme o vyhýbaní sa konfliktom...

- Máte nesprávne východisko. Ešte raz vám odpoviem. Keby nebol jazykový zákon, bolo by niečo iné. Keď vás niekto začína fackať a biť, nemôžete povedať: dobre, on mi dal jednu facku, ja mu ju odpustím a stačí. On Vám dá ďalšiu, potom Vás udrie palicou.

- Ako by teda malo vyzerať to vyhýbanie sa konfliktom?

- Ak tieto konflikty niekto riadi zo strategickej roviny, čo nikdy nebolo Slovensko, asi sa tomu nebude dať vyhnúť. Ale Slovensko sa nemusí nechať naivne vťahovať do ďalších konfliktov. Poviem to veľmi konkrétne: Slovensko nesmie pripustiť, aby tu na Slovensku bol umelo vypestovaný akýsi falošný extrémizmus, fašizmus. Lebo na konflikt sú potrební dvaja.

- Ako to myslíte?

- Slováci naozaj nechcú konflikt, Maďari tiež tvrdia, že nechcú konflikt, ale v Maďarsku sa to pestuje. A trvá to roky. Pred časom som položil Ferencovi Gyurscánovi, ešte bol premiérom, v Európskom parlamente v Štrasburgu otázku, čo to je Jobbik, čo sú Maďarské gardy, na čo mi on povedal, že sa za nich hanbia, že ich za chvíľu zakážu. Kde je dnes Gyurcsány? A kde je dnes Jobbik? Kde sú Maďarské gardy? A znelo to oficiálne, zaujal stanovisko tam, kde bola zastúpená celá Európa. Suverénne hovoril o tom, že sú marginálne.... Preto hlavnou úlohou Slovenska je dnes nepripustiť pestovanie našich extrémistov ako súperov radikalizmu v Maďarsku. Toto je hlavná úloha štátu. Lebo Jobbik, príde - odíde, vykáže ho polícia, ale ak sa to začne aj z našej strany, ako sa to deje v Rumunsku... Slovensko ešte stále môže hovoriť: Pár bláznov sem prišlo.... Ale keď sa začne z opačnej strany to isté, tak vzniká živná pôda pre konflikt. Znepokojuje ma preto, čo robia slovenské médiá. Možno nevedomky, ale podporujú a nafukujú akúsi smiešnu organizáciu, ktorá tu živorí niekoľko rokov, nevie, čo chce dosiahnuť... Ale keď niekoľko bláznov príde do dediny niečo kričať, prídu tam všetky televízie naraz a nastavujú im mikrofóny a kamery. Prečo?! Slovensko má mať vyváženú politiku predovšetkým vnútri krajiny a SMK si musí uvedomiť, do akej hry je vtiahnutá. Som presvedčený, že politici SMK nerozumejú tomu, čo vlastne robia a aké následky to pre nich môže priniesť.

- V každom prípade sa dá povedať, že tieto spory poškodzujú obidva štáty, Slovensko aj Maďarsko. Pre oba by bolo výhodné aby toto štádium prekonali, na druhej strane ako keby k tomu nebola vôľa, resp. vôľa je deklarovaná, ale konkrétne kroky sa nedejú...

- Ja, bohužiaľ, vidím všetky kroky akcelerácie problému. To znamená urýchlenie procesu, ktorý predtým existoval latentne. Treba vidieť, kde je zámienka, kde sú príčiny. Čo ak niekto chce použiť Maďarsko na naplnenie svojich cieľov? Alebo nato, aby obsadil najväčšie zdroje pitnej vody v Európe? Aj to je možný cieľ.

- Narážate na južné Slovensko?

- Napríklad.

- A kto by ich mal obsadiť? Zdroje pitnej vody sú majetkom štátu...

- EÚ už diskutuje o zákone, že zdroje pitnej vody sa budú dať v budúcnosti privatizovať. Je to zaujímavé, prečo to robia práve vtedy, keď sa zásoby pitnej vody pomaly míňajú. Pitná voda bude chýbať ďalším generáciám. Strategický materiál už nebude ropa, ale bude to pitná voda. A - hypoteticky - zrazu nastane situácia, že v centre Európy hrozí konflikt. Treba tomu okamžite zabrániť, nastoliť pokoj a poriadok. Preto tam treba poslať mierotvorcov, vytvoriť vojenskú základňu. A akoby náhodou sa tam ocitli strategické zásoby pitnej vody pre tretinu Európy.. A ja položím otázku, kto to potom sprivatizuje? A kto to bude kontrolovať, keď tam bude letecká základňa s lietadlami, s kontingentom, ja neviem, 10.000 vojakov? Je to len hypotéza, ale treba o nej vedieť. Ja si to myslím, ale môžem sa mýliť. Ale treba o tom vedieť a rozmýšľať a diskutovať s kolegami, lebo ak bude slovensko-maďarský konflikt, bude z toho profitovať ktosi tretí, určite nie Slováci, ani Maďari.

- Je nejaký aspekt, ktorý považujete k tejto téme za dôležitý, ale nespomenuli sme ho?

- Znepokojuje ma to, čo robia slovenské médiá. V tomto sa stotožním s tým, čo hovorí Fico. On to hovorí inými slovami, ale nie je odborník na médiá. Ja si myslím, že som. Slovenské médiá všetko, čo sme povedali, programovo ignorujú. Toto je činnosť, ktorá objektívne smeruje k tomu, aby Slováci a Slovensko mali veľké problémy. Poviem to diplomaticky, slovenské médiá nekonajú v prospech slovenského národa. Zápas o budúcnosť Európy sa odohráva na 80 percent v médiách. Je to zápas o kontrolu nad správaním sa ľudí. A v tomto, bohužiaľ, Slovensko ťahá za kratší koniec.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.....................................................................................................................................