25. júla 1999 ● Zo slovenskej tlače

Prezident SR podpísal zákon o používaní národnostných jazykov

Desať dní po schválení zákona o používaní jazykov národnostných menšín a päť dní po predsedovi NR SR J. Migašovi minulý týždeň podpísal zákon aj prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Urobil tak na základe odporúčania dvoch expertných skupín, ktoré preskúmali zákon i ďalšie predpisy týkajúce sa jazykových práv i medzinárodné zmluvy a záväzky SR, čím odmietol žiadosť predstaviteľov Strany maďarskej koalície (SMK), ktorí ho žiadali o vrátenie zákona do NR SR na opätovné prerokovanie. Prezident SR tak uprednostnil pohľad väčšiny politických koaličných subjektov, ktoré zákon schválili aj napriek nesúhlasu SMK a Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a Slovenskej národnej strany (SNS), ktoré odmietali zákon ako taký. Rozhodnutie hlavy slovenského štátu sa viac-menej očakávalo. Po pozitívnom vyjadrení vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Maxa van der Stoela na adresu jazykového zákona a ocenení zákona aj veľvyslancom Francúzskej republiky A. Turota mal prezident zjednodušenú pozíciu. Nadobudol presvedčenie, že takýto zákon prijme aj Európa, či povedané slovami A. Turota - prijatie zákona bolo po demokratickom zvolení prezidenta v priamych voľbách posledným politickým kritériom, ktoré podmieňovalo začatie rozhovorov s SR o vstupe do Európskej únie. Medzi politické argumenty, nútiace prezidenta zákon podpísať, patrí aj ten, že konečne bude odstránený protiústavný stav, keďže Ústava SR prijatie tohto zákona vyžaduje. Maďarský minister zahraničných vecí na zasadnutí Maďarsko-slovenského zmiešaného výboru nastolí výhrady MR voči slovenskému zákonu o používaní národnostných jazykov. János Martonyi označil formulácie zákona za hmlisté a nepresné, pričom považuje za poľutovaniahodné, že nový slovenský právny predpis nevyvolal spokojnosť práve 600-tisícovej maďarskej menšiny na Slovensku. Šéf maďarskej diplomacie zdôraznil: Slovenský zákonodarný zbor mal schváliť taký zákon, ktorý by vo všetkých oblastiach jednoznačne vyriešil ustanovenia o používaní štátneho a menšinového jazyka.

Slota u prezidenta R. Schustera

Prezident Rudolf Schuster sa v rámci prvého kola rokovaní s politickými silami stretol v stredu s predstaviteľmi SNS. Po stretnutí povedal, že Slota mu vyčítal podpísanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Dodal, že počas stretnutia sa v niektorých prerokúvaných otázkach zhodli a v iných nie. Obe strany diskutovali o politickom a ekonomickom vývoji v krajine. Slota podľa vlastných slov hneď v úvode schôdzky vyjadril Schusterovi ako hlave štátu plnú podporu zo strany SNS. "Vyslovili sme však rozčarovanie nad podpísaním zákona o používaní jazykov menšín," povedal. Podľa predsedu SNS slovenská spoločnosť už v perspektíve jedného roka uvidí, "ako bude tento zákon neblaho vplývať na ďalší politický vývoj". Prezident okrem SNS absolvoval už stretnutia s HZDS, SDK, SDĽ a SMK. Začiatkom septembra by mal rokovať so SOP.

10. ročník Čitateľského tábora krajanov

Už desiaty ročník Čitateľského tábora krajanov zo slovenských gymnázií začal sa 17. júla v Martine a na Oraviciach. Potrvá do 27. júla a zúčastňujú sa na ňom absolventi prvých ročníkov zahraničných gymnázií, kde je vyučovacím jazykom slovenčina. Ide o Lýceum J. G. Tajovského v rumunskom Nadlaku, Slovenské gymnázium v Budapešti, Lýceum v Jablonke na poľskej Orave a absolventov fakultatívnej výučby slovenčiny na základných školách v Zakarpatskej Ukrajine. Chýbať budú tentokrát študenti zo známeho Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a slovenskej triedy Gymnázia v Kovačici, ktorých neúčasť ospravedlňuje súčasná situácia v Juhoslávii. Neprídu ani absolventi Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Karvinej v Českej republike. V tomto roku nepomohla ani výzva v pražskom mesačníku Slovenské dotyky. Čitateľský tábor pripravila Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Dom zahraničných Slovákov v spolupráci s Turčianskou a Oravskou knižnicou na Oraviciach a v Martine. Tábor ma charakter literárno-vlastivednej exkurzie doplnenej turistikou.

Medzinárodný tábor - Slovensko 99

Možnosť nadviazať kontakty a priateľské vzťahy so Slovákmi žijúcimi v zahraničí majú účastníci Medzinárodného tábora - Slovensko 99, ktorý sa 19. júla začal v Ružbašskej Milave. Účastníkmi tábora je aj 36 deti zahraničných Slovákov. Toto podujatie, v organizácii Slovenskej rady Pionier, potrvá do začiatku augusta.

R. Schuster o cezhraničnej spolupráci

Slovenský prezident Rudolf Schuster je rozhodnutý podporovať cezhraničnú spoluprácu Slovenskej republiky so všetkými susednými štátmi. Svoju snahu potvrdil aj na rokovaniach s predstaviteľmi Krajského úradu v Trenčíne, ku ktorým došlo 19. júla, keď šesť z ôsmich okresov Trenčianskeho kraja bezprostredne susedí s Českou republikou. “Pri svojich dvoch prvých zahraničných návštevách - v Českej republike a Rakúsku - som o týchto otázkach diskutoval a získal som ubezpečenie, že tieto dve krajiny budú takúto spoluprácu podporovať,“ povedal na tlačovej besede. Slovensky prezident rokoval v Trenčíne aj o možnostiach riešenia rómskej otázky, ktorá by sa mala podľa jeho názoru vzhľadom na mnohé zhodne črty riešiť tiež v rámci spoločnej slovensko-českej koncepcie.

Vyhlásili Rok M. R. Štefánika

Rok Milana Rastislava Štefánika, nad ktorým prevzal záštitu prezident SR Rudolf Schuster 21. júla pri príležitosti 119. výročia Štefánikovho narodenia v jeho rodných Košariskách, vyhlásili predstavitelia Spoločnosti M. R. Štefánika, Spolku rodákov M. R. Štefánika a Nadácie M. R. Štefánika. Ako pri tejto príležitosti vyhlásil predseda spoločnosti M. R. Štefánika Peter Uhlík, prvoradým cieľom pamätného roku je prijatie zákona o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý by riešil trvalo zachovanie pamiatky na dominantnú osobnosť slovenského národa. Okrem toho chcú vyhlasovatelia Roku M. R. Štefánika iniciovať zmenu prezidentskej štandardy, do ktorej by podľa ich návrhu malo byt zapracovane Štefánikovo krédo “veriť - milovať - pracovať“. Ďalším z cieľov iniciátorov pamätného roku je udelenie slovenskej generálskej hodnosti In memoriam M. R. Štefánikovi, ktorý je doposiaľ generálom francúzskej armády. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Tatár pred účastníkmi zhromaždenia prisľúbil maximálnu osobnú podporu k navrhovanému zákonu o zásluhách M. R. Štefánika. Podľa jeho vyjadrenia nie je možné tento zákon neprijať. Rok M. R. Štefánika bude ukončený 21. júla 2000 pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia.

Súbeh verejnej nadácie

Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku opätovne vypisuje súbeh na podporovanie činnosti, zameranej na zachovanie a rozvíjanie kultúry a identity národných a etnických menšín v týchto cieľových tematických okruhoch:

Detské a mládežnícke tábory, študijné výlety

Termín zaslania prihlášok (v prípade programov uskutočnených v dňoch od 1. októbra 1999 do 29. februára 2000): 6. august 1999.

Predpokladaný termín rozhodnutia o udelení podpory: 9. september 1999.

Podporovanie náboženskej činnosti v jazyku menšín

Príprava odborníkov pôsobiacich na úseku menšinového a verejného života

Termín zaslania prihlášok: 13. august 1999.

Predpokladaný termín rozhodnutia o udelení podpory: 9. september 1999.

x x x

Kuratórium bude informovať uchádzačov najneskôr týždeň po rozhodnutí. Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno osobne zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest V., Akadémia u. 3. II/240). Pokiaľ uchádzač žiada zaslanie prihlášky a tlačiva poštou, musí pripojiť oznámkovanú obálku stredného rozmeru (C5) s adresou uchádzača, ktorú treba zaslať na poštovú adresu nadácie: 1357 Budapest, Pf.: 2. Všetky informácie súvisiace so súbehom, ako aj formuláre a tlačivá záujemci získajú aj na internetových adresách verejnej nadácie: http://w3.datanet.hu/~mnekk, resp. http://www.romapage.c3.hu. K prihláškam treba pripojiť stoforintovú poštovú známku. Na jednom tlačive možno uviesť len jeden projekt. Neúplné alebo oneskorene zaslané prihlášky kuratórium nebude posudzovať.

Pobočka Zväzu v Kóšpallagu (aj) ako spevácky zbor a klub dôchodcov

Porozumenie pretromfne nezhody?

“Mladí nie veľmi chcú - ani spievať, ani po slovensky...“

V pohorí Börzsöny patriacom kedysi do Hontianskej stolice (na sever od Budapešti, neďaleko Vacova), naši slovenskí predkovia, ktorí sa tu usadili začiatkom 18. storočia, pozakladali a zveľaďovali viaceré osady. Spomedzi nich nadnes už len dve, Márianosztra a Kóšpallag, ostali (žiaľ, iba ako-tak) slovenské. Kedysi uzavretá horská dedinka Kóšpallag má v súčasnosti iba okolo šesťsto obyvateľov, napriek tomu tu prebieha čulý klubový život a kultúrna činnosť, s ktorou sa iba výnimočne môžu popýšiť aj väčšie osady. Pravda, o pestovanie slovenských tradícií tu bol vždy dostatočný záujem (bodaj by tomu bolo tak aj v prípade výučby nášho materinského jazyka). V Kóšpallagu takmer pred 30 rokmi sa založil klub dôchodcov, ktorý bol od počiatku zároveň slovenským klubom, ako aj ženským speváckym zborom. Klubovníci neskôr kolektívne vstúpili do Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a tak tvoria aj miestnu organizáciu (pobočku) Zväzu, ktorá vyvíja svoju všestrannú činnosť pod vedením Kataríny Botošovej-Bušovej. Speváci-klubovníci so svojím slovenským a maďarským programom pravidelne vystupujú v bližšom a širšom okolí, napríklad na kultúrnych prehliadkach celoštátnej organizácie dôchodcov, v sociálnych domovoch, ale aj na národnostných stretnutiach. V poslednom čase sa sľubne rozvíjajú ich priateľské styky s folkloristami z obce Dunaeďház (v Báčsko-Kiškunskej župe) a s tamojšou slovenskou samosprávou (v Kóšpallagu si, žiaľ, ani po druhýkrát nezvolili zbor menšinových poslancov). Kóšpallagskí klubovníci sa už tešia na jesenný zájazd do Dunaeďházu, predtým (v dňoch 20. až 22. augusta) však absolvujú výlet do Vysokých Tatier. V uplynulých týždňoch zožali veľký úspech na celoštátnom stretnutí klubov dôchodcov v Nagymarosi a na galaprograme usporiadanom pri príležitosti Svetového roka starších ľudí v Maglóde. Ako to vysvitlo z nášho rozhovoru s klubovníkmi, ich vzťahy s vedením obce (jemne povedané) nie sú bezproblémové, o čom svedčí aj fakt, že na tohoročné kóšpallagské obecné dni, ktoré sa konali začiatkom júna, jednoducho neboli pozvaní. Vonkajšiemu pozorovateľovi sa zdá, že nejde o jednoduché nedorozumenie a akoby sa v pozadí nerešpektovania činnosti a úspechov mnohostrannej pobočky ZSM skrývali osobné antipatie. Aj keď pripúšťame, že časť výhrad voči “30-ročným klubovníkom“ (nakoľko nemusí) môže byť aj oprávnených, veď všetci sme ľudia omylní, nezostáva nám iné, ako vyjadriť svoje nádeje, že vzájomné porozumenie pretromfne nezhody. Tie však zatiaľ, aspoň navonok, iba posilňuje založenie ďalšieho klubu a ženského speváckeho zboru v Kóšpallagu. Uvedomujeme si pritom, že nezainteresovanému sa ľahko povie: “Netriešte si sily, položte bokom vzájomné predsudky a výhrady, radšej sa spojte v záujme veci!“. Záver tohto príspevku by nebol radostný ani v tom prípade, keby život medzičasom nepriniesol žiadnu neočakávanú, tragickú udalosť. Kronikár práve v čase, keď premýšľal, ako by mohol zakomponovať do kontextu radostník (svadobný koláč) tetky Anny Šebiánovej, rodenej Richterovej, totiž dostal smutnú správu o tom, že táto 78-ročná skvelá ľudová speváčka, zakladajúca a zároveň najstaršia členka Pobočky ZSM v Kóšpallagu, náhle zomrela. “Už nohy nevládzu tak ako kedysi...“ - sťažovala sa (ale len trošku) pri našom prvom (a poslednom) stretnutí, keď s netajenou hrdosťou ukazovala svoj vlastnoručne pripravený a trnkovými halúzkami ozdobený radostník. Vraj v celej dedine už len ona ho vie robiť a márne sa pokúša naučiť mladších... (dnes vieme, už ich nikdy nenaučí). Teta Anna nám tiež prezradila, že doma má plno popísaných kóšpallagských slovenských piesní, vraj pre svojich a nielen svojich potomkov, ktorí ale “nie veľmi chcú - ani spievať, ani po slovensky...“. Česť jej pamiatke! (A viac múdrosti nám všetkým!)

Imrich Fuhl

Celoštátny slovenský folklórny festival v Banke

Novohradské župné osvetové a turistické stredisko v Šalgótarjáne, Zväz Slovákov v Maďarsku, Celoštátna slovenská samospráva a Miestna samospráva v Banke usporiadajú v posledný júlový deň XXXIII. Národnostné stretnutie Novohradskej župy a Celoštátny slovenský folklórny festival. Veľkolepé podujatie sa začne o 15. hodine ekumenickými bohoslužbami, pokračovať bude krojovaným sprievodom účinkujúcich. O 16.45 veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Štefan Markuš slávnostne otvorí stretnutie a o 17. hodine sa začne galaprogram národnostných súborov. Večer o ôsmej sa predstavia hosťujúce telesá zo zahraničia - súbor Kopaničiar z Myjavy (západné Slovensko) a africký súbor piesní a tancov Bongo Men. Po predstaveniach sa začne veselica.

Absolventi slovenského učiteľského ústavu z r. 1959 - Každoročné stretnutia

Maturanti Učiteľského ústavu Jána Ámosa Komenského s vyučovacím jazykom slovenským z r. 1959 sa - ako jediný ročník tejto školy - už deväť rokov stretávajú každé leto. Roku 1990 sa jednohlasne zhodli v tom, že päťročné prestávky medzi maturitnými stretnutiami sú príliš dlhé. Dohodli sa i na tom, že sa nebudú stretávať iba v Budapešti, ale striedavo vo svojich bydliskách alebo pôsobiskách. Tak sa doteraz zišli v Komárne, Békéšskej Čabe, Gyomaendrőde, Kondoroši, Erdőbényi, Szekszárde, Kirti a Kestúci (Kláštor). Minulý víkend na pozvanie Alexandra Mihaloviča strávili v starobylom Ostrihome. Radosť z jubilejného stretnutia - veď maturovali pred 40 rokmi - nemala hraníc, ako i spomienky na spoločne prežité štyri roky. Všetkých očarili i historické pamiatky mesta a prírodné krásy Dunajského ohybu.

Baja: Medzinárodná národopisná konferencia

V dolnozemskom meste Baja prebiehala v dňoch 15. až 16. júla prebiehala medzinárodná národopisná konferencia o výskume národností žijúcich v oblasti medzi Dunajom a Tisou. Organizátori – Samospráva a Národnostná nadácia Báčsko-Kiškunskej župy - pozvali na vedecké rokovanie renomovaných etnografov z Maďarska i zo Slovenskej republiky. Na konferencii odzneli prednášky o živote slovenskej, nemeckej, chorvátskej, srbskej a sikulskej národnosti, ale i o židovskom etniku. Zo slovenskými prednáškami vystúpili bývalí účastníci národopisného tábora Výskumného ústavu Zväzu Slovákov v Maďarsku, ktorý sa konal v Malom Kereši. Preto boli všetky zamerané na slovenskú menšinu žijúcu v rodisku S. Petőfiho. Ondrej Krupa prednášal o mýtických postavách malokerešských Slovákov, etnografi zo Slovenska sa zamerali na špecifické formy tamojšieho vinohradníctva, na spoločenský život v meste, na rodinu a rodinné vzťahy, na vzťahy folklóru a identity a na zvyky pri narodení a úmrtí človeka v Malom Kereši.

4. až 11. augusta Pepsi Sziget 1999

Už tradične začiatkom augusta sa Starobudínsky ostrov mení na ostrov hudby. Zdá sa, že organizátorom monumentálneho festivalu, najväčšieho v strednej Európe, sa počas šiestich ročníkov podarilo vychytať detské choroby a na tohoročný, v poradí siedmy Pepsi Sziget budú v dobrom spomínať nielen jeho priami účastníci, ale aj obyvatelia 3. obvodu a celej Budapešti. Na početných, zvukovo dobre izolovaných javiskách, budú prebiehať akcie určené všetkým generáciám - od programov pre deti (napríklad bábkových i hudobných predstavení), cez koncerty populárnej, alternatívnej, folkovej i vážnej hudby, až po divadelnú dielňu s kabaretom a literárnymi večierkami. Spomedzi domácich formácií takmer niet takej, ktorá by nevystúpila na Ostrove. Ba bude javisko, na ktorom sa môžu predstaviť skupiny, ktoré doteraz hrávali skôr iba pre seba. Zo zahraničia prídu početní renomovaní predstavitelia najrôznejších štýlov, uvedieme len Madness, Kool and The Gang, Paradise Lost, Suede, Apocalyptica či Freestylers. Pre tých, ktorí sa rozhodnú navštíviť festival po prvýkrát dodávame, že vstupenky si možno zaobstarať v predpredaji, ale aj priamo na mieste, a to denné i týždenné. Na Ostrove bude zvýšená bezpečnostná služba, zdravotné a informačné stredisko, ako aj množstvo stánkov s jedlami a nápojmi. Organizátori budú zvlášť dbať na to, aby sa na ostrov nedostali narkotiká.

Čabasabadi: Mimoriadne zasadanie menšinovej samosprávy

Za prítomnosti poslanca Národného zhromaždenia László Végha slovenská menšinová samospráva Čabasabadi nedávno usporiadala mimoriadne zasadanie. Predseda menšinovej samosprávy Matej Kesjár informoval prítomných, že po dvoch skúšobných číslach vyšiel dvojjazyčný časopis Zrnko, ktorý dostanú všetky rodiny v osade. Noviny Zrnko budú vychádzať ročne šesťkrát a budú referovať o aktuálnych udalostiach obce. Predseda oboznámil účastníkov zasadania so snahami miestnej slovenskej menšinovej samosprávy upevniť vzťahy so Slovačou okolitých národnostných osád. M. Kesjár zdôraznil, že upevnením stykov s menšinovými samosprávami, resp. slovenskými klubmi Čorvášu, Gerendášu a Pusztaottlaky chcú zvýšiť efekt činnosti samosprávy.

Slovenská samospráva v Čabasabadi v nasledujúcom období usporiada majáles, na ktorý chce pozvať aj predstaviteľov družobnej osady Hradište. Finančnú podporu plánovaného podujatia mieni zabezpečiť cestou súbehu. Poslanci neprijali správu o minuloročnom rozpočte samosprávy s odôvodnením, že podkladový materiál obecnej samosprávy nepovažujú za dostatočný. V záujme doplnenia podkladov sa rozhodli obrátiť na obecného notára.

Nevymýšľajme si ďalšie problémy

- mieni E. Kukan o požiadavke autonómie pre Vojvodinu

Juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič má podľa posledných prieskumov menej ako 15-percentnú podporu obyvateľov, a tak nemôže zostať pri moci, uviedla 21. júla pre novinárov srbská mimovládna aktivistka Sonja Lichtová, jedna z účastníkov konferencie o budúcnosti Juhoslávie v kontexte povojnovej rekonštrukcie, ktorú v Bratislave organizuje Inštitút pre štúdie Východ-Západ a Ministerstvo zahraničných vecí SR. Ak však srbská opozícia nebude mať jasné vedenie, môže dôjsť podľa jej slov k nebezpečnému vývoju. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan odmietol posledné snahy Budapešti v súvislosti s Kosovom otvoriť otázku autonómie Vojvodiny. „Je veľa otázok, ktoré treba riešiť v Juhoslávii, Kosove a na Balkáne. Nevymýšľajme si ešte ďalšie,“ uviedol. Maďarský premiér Viktor Orbán 12. júla v Budapešti zopakoval požiadavku autonómie pre Maďarov vo Vojvodine, pričom sa priklonil k vojenskému zabezpečeniu tejto autonómie silami NATO. Podľa S. Lichtovej však nemožno v multietnickej Vojvodine hovoriť o autonómii na etnickom princípe. „Vojvodina mala problémy s politickým režimom, ale nie problémy etnické,“ pripomenul osobitný vyslanec OSN pre Juhosláviu Jiří Dienstbier. Problémom vo Vojvodine podľa neho sú tisíce srbských utečencov zo Slavónska a Krajiny, oblastí dnes patriacich Chorvátsku, a treba robiť všetko pre to, aby sa títo ľudia mohli vrátiť domov. Predseda malej srbskej opozičnej strany Nová demokracia Dušan Mihajlovič načrtol predstavu budúceho Srbska ako decentralizovanej krajiny so silnými miestnymi vládami, kde by boli Kosovo a Vojvodina európskymi regiónmi. „Sme za úplnú autonómiu Vojvodiny ako najlepšiu cestu do Európy,“ povedal Mihajlovič, pričom zdôraznil, že je to vec Juhoslávie, nie Maďarska.

Východoeurópske krajiny musia skončiť s diskrimináciou Rómov

Východoeurópske krajiny, ktoré sa usiľujú o začlenenie do Európskej únie, musia pristúpiť k činom a skončiť s diskrimináciou svojich rómskych menšín. V Helsinkách to 21. júla vyhlásil fínsky premiér Paavo Lipponen, ktorého krajina teraz predsedá EÚ. „S ohľadom na životné podmienky 12 miliónov Rómov žijúcich na našom kontinente, vyvolávajú postoje k tejto menšine vo východnej a strednej Európe znepokojenie,“ zdôraznil Lipponen. Ako dodal, „je na vládach, aby začali brať tento problém vážne a skoncovali s diskriminovaním Rómov“. Podľa Lipponena sú vo Východnej Európe Rómovia diskriminovaní v prístupe k vzdelaniu, v otázkach spojených s bývaním, v oblasti zdravotníckej starostlivosti a zamestnania. Ako povedal, úradné zanedbávanie tejto veci je spojené so všeobecnými predsudkami voči Rómom. Diskusie medzi predstaviteľmi európskych Rómov a vlád sa majú dostať na program rokovaní októbrového summitu EÚ, ktorý sa zíde v Helsinkách. EÚ teraz vedie rokovania o členstve s Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Slovinskom. O začlenenie do únie sa usiľujú tiež Slovensko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko. Pre Helsinky sa rómska otázka stala naliehavou pred niekoľkými týždňami, kedy začali do Fínska odchádzať stovky Rómov zo Slovenska, ktorí uvádzali ako dôvod odchodu z vlasti domácu perzekúciu. Fínsko potom 6. júla zrušilo bezvízový styk so Slovenskou republikou a zaviedlo pre našich občanov vízovú povinnosť.

Počet nezamestnaných v Maďarsku klesol pod 400-tisíc osôb

Miera nezamestnanosti v Maďarsku sa znížila v júni t. r. na 9,4 percenta, keď počet oficiálne evidovaných osôb bez práce klesol v rovnakom mesiaci po dlhom čase pod hranicu 400-tisíc - na 394,4 tisíca nezamestnaných. O najnovšom vývoji nezamestnanosti v uplynulom mesiaci, ako aj o jeho vyhliadkach do konca tohto roku informovalo minulý týždeň v pondelok Ministerstvo sociálnych a rodinných vecí na základe údajov Celoštátneho metodologického centra práce (OMMK). Zo zverejnených údajov vyplynulo, že v priebehu uvedeného mesiaca bolo k dispozícii takmer 89-tisíc voľných pracovných miest, pričom na konci júna tohto roku bolo voľných ešte stále 54-tisíc miest. Vyše troch štvrtín evidovaných nezamestnaných je bez práce už viac ako jeden raz a takmer polovica z ich celkového počtu nemá žiadne vzdelanie. Prehĺbili sa opäť rozdie- ly medzi jednotlivými regiónmi, keď najnižšia nezamestnanosť bola stále v hlavnom meste Budapešti s mierou 3,7 percenta a, naopak, najvyššia v župe Borsod-Abaúj-Zemplén na severovýchode Maďarska s mierou nezamestnanosti 19,1 percenta.

Odborníci predpovedajú, že vývoj nezamestnanosti sa do konca tohto roku zhorší a v decembri 1999 budú úrady práce evidovať približne 405- až 410-tisíc nezamestnaných. Miera nezamestnanosti by však aj v takomto prípade mala zostať ešte pod hranicou 10 percent. Toto negatívne očakávanie súvisí s výraznejším spomalením hospodárskeho rastu, ako sa pôvodne predpokladalo. Už teraz sa výrazne nesplnili ani prognózy OMMK o situácii na maďarskom trhu práce. Podľa nich mal na konci prvého polroku 1999 dosiahnuť počet nezamestnaných 350-tisíc osôb pri ich 50-tisícovom poklese a počet zamestnancov sa mal zvýšiť o 60- až 70-tisíc od začiatku tohto roku. V skutočnosti počet nezamestnaných bol oproti plánom vyšší o 44-tisíc, počet zamestnancov sa zvýšil zhruba o 30- až 35-tisíc, počet nezamestnaných sa znížil iba o 8-tisíc. V druhom polroku tohto roku sa má podľa OMMK zvýšiť počet zamestnancov o 7- až 8-tisíc, počet nezamestnaných zhruba o 10-tisíc. Počet dlhodobo voľných pracovných miest sa má pohybovať okolo 25-tisíc v dôsledku nezáujmu občanov o túto v prevažnej miere veľmi slabo platenú prácu.

Primatel podpísal v Maďarsku zmluvu na sieť DCS 1800

Maďarský minister dopravy, spojov a vodohospodárstva Kálmán Katona podpísal začiatkom júla tohto roku s predstaviteľmi víťazného medzinárodného konzorcia Primatel koncesionársku zmluvu na sprevádzkovanie mobilnej siete DCS 1800 v Maďarsku. Stalo sa tak tri týždne po zverejnení výsledkov tendra v polovici júna tohto roku. Primatel na tento účel založila nedávno sfúzovaná britsko-americká telekomunikačná spoločnosť Vodafone-AirTouch, ktorá je najväčším svetovým prevádzkovateľom mobilných telefónov spolu s nemeckou RWE-Telliance. Ich spoločné konzorcium zvíťazilo v maďarskom tendri s ponukou v prepočte 48,5 mld. HUF (8,8 mld. Sk) za odkúpenie koncesionárskych práv na používanie novej mobilnej siete v Maďarsku. Polovicu z tejto sumy (24,25 mld. HUF) musí Primatel podľa koncesionárskej zmluvy zaplatiť do ôsmich dní po jej podpise. Druhú polovicu treba zaplatiť do 12 mesiacov. Súčasťou koncesie je aj pôvodná podmienka z tendra, že v novovzniknutej spoločnosti na prevádzkovanie mobilnej siete DCS 1800 budú aj dve domáce inštitúcie s celkovým podielom 25 percent plus jedna akcia, z čoho firma Antenna Hungária má získať 15 percent a jednu akciu a Magyar Posta by mala dostať 10-percentný balík akcií. Zástupcovia konzorcia Primatel po podpise koncesionárskej zmluvy oznámili, že ihneď začínajú rokovať s maďarskými partnermi o spôsobe založenia novej spoločnosti na prevádzkovanie mobilnej siete. Rozhovory majú uzavrieť do 23. augusta tohto roku, keď treba začať proces zaregistrovania tejto firmy. Predmetom týchto rokovaní má byť aj to, či obe spomínané maďarské inštitúcie, ktoré sú vo väčšinovom vlastníctve štátu, zaplatia menší podiel koncesionárskeho poplatku, ako bude ich podiel v novej firme. Primatel chce sprevádzkovať novú sieť do konca tohto roka, teda o niečo skôr ako v tendri požadovaných šesť mesiacov po podpise zmluvy na začatie prevádzky. V priebehu 18 mesiacov po podpise zmluvy - od roku 2001 - môžu začať poskytovať služby v sieti DCS 1800 aj terajší dvaja prevádzkovatelia mobilnej siete GSM 900-Westel 900 a Pannon GSM.