16. júla 1999 ● Zo slovenskej tlače

Magyar Hírlap: Zákon, ktorý zožal búrku

V detailoch sme doteraz problematický jazykový zákon, schválený NR SR, nepoznali, ale kritika jeho textu zašla v niektorých prípadoch tak ďaleko, že sa spochybnil význam zotrvania Strany maďarskej koalície (SMK) vo vládnej koalícii, napísal denník Magyar Hírlap (16. júla). Noviny pripomínajú, že bratislavský denník Új Szó zverejnil celý text zákona, obohatený o poznámky poslanca SMK Józsefa Kvardu k jeho jednotlivým pasážam. Magyar Hírlap priniesol skrátenú verziu tohto článku. Vo svojich poznámkach na adresu zákona, schváleného bez podpory SMK, J. Kvarda vyslovuje nespokojnosť poslancov maďarskej národnosti s tým, že sa na základe tejto právnej normy použitie jazykov národnostných menšín v praxi obmedzuje na oblasť miestnych samospráv. “Podobne to bolo aj v zákone z roku 1990. Koncepcia obidvoch zákonov je navzájom podobná aj v tom, že sa snaží nájsť riešenie len z hľadiska občanov. Orgány samosprávy k používaniu jazyka národnostnej menšiny nijako nezaväzuje,“ pripomína J. Kvarda. Obzvlášť kriticky sa vyslovil k nariadeniu, podľa ktorého orgány miestnej samosprávy môžu rokovať aj v jazyku národnostnej menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. “Zasadania orgánov samosprávy sú na Slovensku spravidla verejné, a tak s požiadavkou, aby sa rokovalo v štátnom jazyku, môže počas nich vyjsť ktokoľvek,“ zdôraznil poslanec SMK.

Maďarská tlač o prijatí slovenského jazykového zákona

Všetky maďarské mienkotvorné denníky pred týždňom venovali značnú pozornosť prijatiu vládneho návrhu zákona o používaní menšinových jazykov v úradnom styku NR SR. Najčítanejší denník Népszabadság pod titulkom Menšinový jazykový zákon s väčšinovou slovenskou vôľou informuje o názore opozičných poslancov, podľa ktorých zákon povedie k autonómii Maďarov na južnom Slovensku, ako aj o výhradách poslancov SMK. Podľa ich názoru prijatá norma nerieši diskriminačné opatrenia zákona o štátnom jazyku a môže vyvolať napätie v spoločnosti.

Diskusia o návrhu zákona o používaní menšinových jazykov v úradnom styku prekonala všetky očakávania, konštatuje denník Magyar Nemzet. Aj keď bolo pravdepodobné, že jeho schváleniu budú predchádzať dlhé, ostré slovné duely, nikto neveril, že to potrvá asi 40 hodín. Autor konštatuje, že hlasovanie prinieslo veľké sklamanie poslancom SMK, ktorých partneri nielenže odmietli ich pozmeňovacie návrhy, ale ďalej zúžili pôsobnosť zákona. “Právne teda maďarský jazyk stratil už aj regionálny charakter. Navyše používanie menšinového jazyka je povolené iba tam, kde podiel minoritného obyvateľstva dosahuje hranicu 20 percent, aj keď by sa na ostatné menšiny - nie maďarskú - bol tento zákon vzťahoval iba v prípade jej zníženia na 10 percent. Ony teda v podstate nemajú jazykový zákon. Právny predpis sa navyše nedotýka diskriminačných obmedzení zákona o štátnom jazyku. Nie je teda prehnané tvrdiť, že možnosť používať menšinové jazyky na Slovensku sa od 1. septembra, keď zákon nadobudne platnosť, ďalej zhorší,“ mieni Magyar Nemzet.

Za snáď najťažšie prijatý zákon v 6,5-ročnej histórii parlamentu samostatnej Slovenskej republiky označuje zákon spravodajkyňa denníka Népszava. Autorka informuje o výsledku hlasovania a pripomína, že v rokovacej sieni sa nachádzalo v inkriminovanom čase nielen 89 prezentovaných poslancov, ale minimálne 120 členov NR SR. “Národniari, respektíve mečiarovci, sa neboli ochotní ani prezentovať, ale keď predseda NR SR Jozef Migaš oznámil výsledok hlasovania, zaspievali nie práve nacionalizmu zbavenú pieseň Hej, Slováci,“ píše Népszava.

Pohoršení nacionalisti, sklamaní Maďari

Všetky slovenské médiá sa minulý týždeň venovali reakciám na prijatie zákona o jazykoch národnostných menšín. Tábor slovenskej nacionalistickej opozície je hlboko pohoršený, ale ani zástupcovia maďarskej menšiny nie sú spokojní, napísal rakúsky denník Die Presse. Slovenskí nacionalisti v minulých týždňoch opakovane protestovali proti “antislovenskému“ zákonu. Z ich pohľadu je jednotnosť štátu ohrozená tým, že na dvojjazyčnom južnom Slovensku už nie je povolená iba slovenčina ako jediný úradný jazyk. Obávajú sa, že zákon by mohol byť prvým krokom, ktorý by južné Slovensko oddelil od zvyšku republiky a neskôr pripojil k Maďarsku, mieni Die Presse. Nespokojná je však aj maďarská menšina, ktorá dúfala, že sa menšinový jazyk dostane na jednu rovinu so slovenčinou. To ale vládna väčšina odmietla, i keď je Strana maďarskej koalície (SMK) súčasťou vládnej koalície. Celkovo nový zákon takmer neprináša naozajstné zmeny doterajšieho statusu quo. Záväzne predpisuje len to, čo je beztak už zaužívanou praxou: Už predtým existovali menšinové školy a dvojjazyčné tabule s názvom obce. Vylúčené sú však útoky na práva menšín, ako bol napríklad prechodný zákaz vydávania dvojjazyčných vysvedčení. Zákon len upevňuje to, čo doteraz symbolizovali dvojjazyčné tabule: Obce, v ktorých podiel menšinového obyvateľstva presahuje 20 percent, síce majú nárok na maďarskú tabuľu, ale slovenská musí byť upevnená nad ňou a väčšia, dodáva rakúsky denník.

SZ: Bratislava vyhnala zlých duchov

Nech bol bývalý komunistický režim niekdajšieho Československa akokoľvek stupídny a malomeštiacky, v jednom bode sa mu predsa dostalo vyššej múdrosti: Nikdy sa nepokúsil oficiálne regulovať používanie jazykov v mnohonárodnom štáte, komentujú najnovší vývoj na Slovensku Süddeutsche Zeitung. Čeština a slovenčina existovali pokojne popri sebe a aj 600 000 Maďarov na juhu malo svoj pokoj, pretože neexistovali žiadne byrokratické hranice. Až Mečiarov režim urobil po rozdelení republiky z otázky menšín jablko sváru: Nepokoj a nenávisť mali zaistiť moc ochrancov pravého slovanstva. Mečiara napriek tomu demokraticky zvrhli, čo je samo osebe dôkazom toho, že väčšina Slovákov je politicky priveľmi dospelá na to, aby sa nechala zaslepiť takýmito balkánskymi heslami. Teraz na Slovensku schválili jazykový zákon, ktorý síce nie je príkladný, ale je použiteľný. Menšiny sú s ním nespokojné, nacionalisti takisto. To je normálne. Je právom menšín požadovať maximum. Aj “ochranná mocnosť“ Maďarsko sa prihlásila kriticky - nie preto, že by zákon považovala za nepoužiteľný, ale z ohľadu na ďalej siahajúce požiadavky svojich krajanov. A vláda v Bratislave to vie, pokračujú noviny Süddeutsche Zeitung. Rozhodujúce je, že zlými duchmi vyvolaná a celé Slovensko iritujúca diskusia bude čoskoro ukončená. Krajina má teraz príležitosť vrátiť sa k praxi, ktorá bola oveľa hladšia, primeranejšia či šťastnejšia, než by jej mohol nariadiť akýkoľvek zákon, sumarizuje nemecký denník.

Prašivá pri Hriňovej privíta deti z detských domovov

V tábore budú aj maďarské deti

Už po deviaty raz organizuje začiatkom augusta občianske združenie S nami nie ste sami letný tábor pre deti z detských domovov. V stredisku Spariny v lokalite Látky-Prašivá neďaleko Hriňovej, v krásnej prírode Slovenského Rudohoria sa bude rekreovať asi 150 detí z desiatich detských domovov. Pribudnú k nim aj maďarské deti s podobnými osudmi, pričom na výmenu pocestujú chovanci z Detského domova Kolárovo na Balaton. Pripravené sú rôzne hry, turnaje vo volejbale, vybíjanej, stolnom tenise, futbale, branný pretek. Pre deti je prichystaný karneval, diskotéky, atraktívna bude voľba miss i súťaž v speve - táborová lýra. “Deťom chceme dať čo najviac voľnosti, a preto k nim pristupujeme najmä dobrým slovom a príkladom. Odpustili sme im dokonca aj tradičného táborového strašiaka - ranné rozcvičky,“ povedala vedúca tábora Ivica Ondrejičková. Tak ako pri príprave každého podobného podujatia, najväčšie problémy sú s peniazmi a ľuďmi. Ako však poznamenala I. Ondrejičková, organizátori a všetci dvanásti vedúci oddielov majú bohaté skúsenosti, idú do tábora bez nároku na odmenu a na úkor vlastnej dovolenky. Pomáhajú im pri tom všetci členovia združenia S nami nie ste sami. Finančnú pomoc popri grante Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poskytla aj Národná rada SR, Kancelária prezidenta SR ako aj rôzni sponzori. “Už tradične medzi deti zavítajú príslušníci polície, ktorí okrem ukážok ich práce a výcviku policajných psov prinesú vždy aj množstvo cien a darčekov. Tento rok dokonca na policajnom dni prisľúbil účasť minister vnútra Ladislav Pittner,“ dodala I. Ondrejičková.