júl 1999 ● Zo slovenskej tlače

Ako nás o tom informoval predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Malej Náne Michal Hliva, poslanecký zbor sa rozhodol netradičným spôsobom vyjadriť svoje uznanie členom miestneho pávieho krúžku, ako aj žiakom zoskupeným v slovenskom záujmovom krúžku základnej školy za ich celoročnú obetavú a usilovnú prácu. Spevákov ľudových piesní a školákov odmenil tým, že pre nich zorganizoval návštevu budapeštianskeho Parlamentu, ku ktorej dôjde 12. augusta, pričom, samozrejme, výdavky súvisiace s návštevou hradí miestna slovenská samospráva.

?             !             @

Na bratislavský Letný kurz slovenského jazyka, ktorý trvá od 6. do 30. júla, sa v tomto roku prihlásilo 76 frekventantov z 23 krajín. Pri príležitosti otvorenia jeho 9. ročníka v priestoroch Ústavu jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov Univerzity Komenského to uviedla vedúca kurzu Darina Kováčiková. Prítomní boli zástupcovia Ministerstva školstva SR, Rektorátu UK a ďalší hostia, o. i. zástupcovia diplomatických zastupiteľstiev niektorých krajín.

!             $             !

Konferenciou o rodinnej politike, na ktorej sa zúčastnili politici, predstavitelia samospráv, cirkevné osobnosti i pedagógovia zo Slovenska a Maďarska, usporiadali 3. júla v obci Neszmély v Komáromsko-Ostrihomskej župe ako súčasť tohoročných programov maďarsko-slovenských Dní zbližovania.

?             þ             @

Svetový kongres Slovákov pri príležitosti 29. výročia svojho založenia udelil pamätné medaily Národnej rade SR, slovenskej vláde, ministerstvám kultúry, zahraničných vecí a školstva a Domu zahraničných Slovákov.

?             !             @

Históriu pôsobenia Slovákov vo Veľkej Británii od čias zemana Štefana Parmeniusa-Štítnického, ktorý v roku 1583 študoval v Oxforde, až po súčasnosť mapuje výstava, ktorú sprístupnili v priestoroch bratislavského Domu zahraničných Slovákov. Výstava približuje známe osobnosti, ktoré sa zdržiavali v Londýne počas druhej svetovej vojny, napr. povojnového československého ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa, predsedu medzivojnovej československej vlády Milana Hodžu či československého diplomata v Londýne z rokov 1918-1920 Štefana Osuského.

!             $             !

Ako o tom informoval predseda združenia Regiónu Karpaty Štefan Zachariáš, žiadosť Slovenskej republiky o prijatie za plnoprávneho člena Karpatského euroregiónu (KEUR) prijala medzinárodná Rada KEUR počas dvojdňového zasadnutia, ktoré sa konalo začiatkom júla v Níreďháze.

?             þ             @

Desiatky ľudských životov si doteraz vyžiadalo tohtoročné letné počasie, pri ktorom boli v niektorých krajinách jeden deň štyridsaťstupňové teploty a na druhý deň záplavy. Agentúry z celého sveta denne hlásia množstvo obetí obrovských horúčav a vzápätí obete záplav na tých istých územiach. Takmer všade, kde vyčíňa počasie, sa hovorí ak nie o päťdesiatročných teplách a povodniach, tak aspoň o desaťročných. Proti zabíjajúcemu teplu sa ľudia dokážu určitými prostriedkami ubrániť, proti povodniam sú však bezmocní. Horúčavy a záplavy neobišli ani Maďarsko a Slovensko.

O príprave osláv 55. výročia SNP

Vyše 14 miliónov korún vyčlenila vláda SR na 55. výročie Slovenského národného povstania, ktorého ústredné oslavy sa uskutočnia 28. augusta 1999 v Banskej Bystrici. Na oslavy budú pravdepodobne pozvané všetky hlavy štátov susedných krajín a predstaviteľov protihitlerovskej koalície. Na podujatí by sa mali zúčastniť aj ministri zahraničných veci z európskych a zámorských krajín. Svoje partnerské európske organizácie pozve na oslavy Slovensky zväz protifašistických bojovníkov (SZPB). Na ústredných oslavách sa zíde asi 500 vojakov - účastníkov SNP, ďalej asi 200 partizánov a letcov druhej paradesantnej brigády. Na ústredné oslavy by mali do SR zavítať aj účastníci SNP z 30 krajín Európy.

Začali sa Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve

Takmer 1500 účinkujúcich sa predstavilo na 34. ročníku Folklórnych slávnosti pod Poľanou, ktoré sa konalo v dňoch 9. až 11. júla v Detve. Prológom druhého najväčšieho folklórneho festivalu na Slovensku boli vernisáže výstav fotografii Vladimíra Lindnera z Kanady, obrázkov na skle Janiny Jaroszovej zo Zakopaného a akvarelov Ruženy Krčmárovej z ČR. Rodák zo Zvolena, žijúci v Kanade, ponúkla vyše sto fotografických záberov prevažne z vlaňajších slávnosti pod Poľanou. V rámci slávností sa konal i krst prvej profilovej CD platne jednej z najstarších rómskych ľudových hudieb pod vedením primáša Júliusa Bartoša Suku z Čierneho Balogu, ktorú vydala zvolenská Dixie Agency, rovnako ako svoju prvotinu.

Kanaďanom sa žije najlepšie

Po šiesty raz sa Kanada aj tento rok umiestnila na prvom mieste v rebríčku krajín, v ktorých sa obyvateľstvu žije najlepšie, vydávanom každoročne Organizáciou Spojených národov. Podľa správy OSN o ľudskom rozvoji sa Slovensko nachádza na 42. mieste, zatiaľ čo Poľsko je 44., Maďarsko 47. a Českej republike patri 36. miesto.

Predpoklad rekordnej výroby elektriny v Gabčíkova

V prvom polroku tohto roka vyrobil gabčíkovsky závod spoločnosti Slovenské elektrárne (SE), a.s., Vodne elektrárne Trenčín 1,582 GWh elektrickej energie. Ako to uviedol riaditeľ závodu Jozef Posevka, je to porovnateľná produkcia s rokom 1995, ktorý bol rekordným v existencii vodnej elektrárne Gabčíkovo. V prvom polroku vtedy vyrobili 1,552 GWh a za cely rok dodali do siete 2,6 GWh elektrickej energie.

EÚ blahoželala SR, maďarskí politici nie sú spokojní

Slovenský jazykový zákon

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) 10. júla schválila zákon o používaní menšinových jazykov, ktorý je neprijateľný pre Stranu maďarskej koalície (SMK), jedného z koaličných partnerov slovenskej vlády. Z reakcií na prijatie zákona sa zdá, akoby sa takmer nikomu nepáčil, predstavitelia Maďarov na Slovensku si myslia, že im dáva málo, väčšinové obyvateľstvo zase tvrdí, že je to až priveľa. Najväčší rozpor medzi zástancami a kritikmi nového zákona vyvolala otázka stanovenia hranice na 20 (a nie 10) percent na jeho uplatňovanie. Pri hranici 10 percent by totiž počet obcí, na ktoré sa právna norma vzťahuje, bol pochopiteľne väčší. Pri narastajúcom sebauvedomovaní príslušníkov národnostných menšín sa aj takto očakáva narastanie počtu takých obcí, ktoré presiahnu stanovenú hranicu 20 percent, a to nielen v kruhu Maďarov, ale i v prípade Rusínov, Ukrajincov, Nemcov a Rómov. Maďarskí politici na Slovensku však tvrdia, že prijatý zákon nezmierňuje negatívny dosah existujúceho zákona o štátnom jazyku a nerešpektuje medzinárodné normy. Podľa SMK príslušníci menšín v záujme ochrany svojej identity budú musieť porušovať existujúci zákon o štátnom jazyku, ako i nový zákon.     Snáď najostrejšia reakcia pochádza od štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolta Németha, ktorý popri vyjadrení nádeje, že vláda SR nájde možnosť adekvátnej korekcie, doslova povedal, že prijatie zákona bez súhlasu SMK “vrhá tieň na povzbudivo sa rozvíjajúce maďarsko-slovenské vzťahy“. Výsledok hlasovania o jazykovom zákone oproti tomu jednoznačne privítala Európska komisia. Jej hovorca Nico Wegter zdôraznil, že komisia tento krok zohľadní pri vypracúvaní záverov správy o pokroku SR v príprave na vstup do Európskej únie (EÚ). Prijatie legislatívy upravujúcej používanie jazykov národnostných menšín bolo jednou z troch najdôležitejších krátkodobých politických priorít dokumentu Partnerstvo pre vstup, od ktorého plnenia závisí, či Európska komisia odporučí šéfom štátov a vlád na decembrovom helsinskom summite EÚ rozhodnúť o otvorení rokovaní o vstupe so Slovenskom.

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ján Figeľ pre rakúsky denník Die Presse uviedol, že vládna väčšina považuje za úspech už to, že zákon vôbec uzrel svetlo sveta. “Doteraz určovalo používanie menšinových jazykov v SR 32 rôznych nariadení, rozptýlených do iných zákonov. Ide o to, aby sa podchytili aj tie oblasti, ktoré doteraz neboli upravené nijakým právnym predpisom. Radili sme sa s odborníkmi Európskej komisie, Rady Európy a OECD. Všetci sa zhodli na tom, že náš návrh je dobrou bázou pre solídne zákonodarstvo.“ Podľa štátneho tajomníka bolo treba akceptovať i obavy väčšinového slovenského obyvateľstva, veď napokon ide o historickú realitu. V minulosti totiž Maďari neraz vzniesli voči Slovensku územné nároky. Nie bez zadosťučinenia sa Ján Figeľ odvolával i na Ústavu MR, ktorá síce garantuje menšinám právo na priame zastúpenie v parlamente, v skutočnosti sa však toto právo nerealizuje. Podľa neho by sa mali maďarskí politici na Slovensku orientovať nie na populistické požiadavky, ale na európsky štandard.

Pokiaľ nejaká vládna strana na niečom postaví svoju politickú stratégiu, a v tejto záležitosti viditeľne zlyhá, môže urobiť dve veci: buď bude v tichosti pokračovať vo výkone moci a stratí dôveru voličov, alebo prejde do opozície. Práve túto dilemu musí podľa denníka Magyar Hírlap riešiť i SMK, ktorá “skrachovala,“ keď slovenský parlament aj navzdory jej vôli odhlasoval zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Podľa denníka jediným šťastím SMK je to, že má takmer stopercentne istú voličskú základňu. Na Slovensku je totiž situácia taká, že najhoršie fungujúca maďarská strana je pre Maďarov prijateľnejšia než najosvietenejšie slovenské hnutie. Odchod SMK z vlády by však určite znamenal vytvorenie novej vládnej koalície s členmi nejakej strany bývalej Mečiarovej vlády a to by vraj mohlo byť pre SMK životu nebezpečné. Ďalší maďarský denník, Népszabadság pripomína, že aj vzhľadom k terajšiemu stavu slovenskej spoločnosti nie je podstatné, ako bol tento návrh zákona pripravený, dôležitejšie vraj je, že “od nástupu Dzurindovho kabinetu zmizol oficiálny nacionalizmus a významne pokleslo i národnostné rozoštvávanie“.

Spolu a vedľa seba

Výstava I. Bálintovej a O. Lukoviczkého v Martine

V Slovenskom národnom literárnom múzeu Matice slovenskej v Martine v dňoch 2. až 24. júla v spolupráci s Kultúrnym inštitútom Maďarskej republiky v Bratislave a Kultúrnym centrom v Martine pod názvom Spolu a vedľa seba usporiadali výstavu z tvorby umelca slovenskej národnosti žijúceho v Maďarsku Ondreja Lukoviczkého spoločne s predstavením výberu z diel jeho manželky Ildikó Bálintovej. Vernisáž výstavy na matičnej pôde sa uskutočnila pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov.     I. Bálintová sa narodila v lokalite Máramarossziget 17. apríla 1942. V roku 1960 maturovala a v roku 1966 obhájila diplomovú prácu na Umeleckopriemyselnej vysokej škole (odbor maľba). Od roku 1969 žije spolu so svojím manželom v Senondreji (Szentendre). Je zakladajúcou členkou tamojšej Tvorivej galérie. Svoje práce prezentovala na viacerých kolektívnych a individuálnych výstavách tak doma ako aj v zahraničí. Popri maľbe sa venuje aj grafike a tvorbe umeleckého textilu. O. Lukoviczky sa narodil 4. marca 1939 v Békéšskej Čabe. V roku 1957 maturoval na tamojšom slovenskom gymnáziu a roku 1962 získal diplom tiež na Umelecko­priemyselnej vysokej škole v Budapešti. Veľa jeho diel sa nachádza v súkrom­ných zbierkach a v múzeách v Maďarsku i v zahraničí.     Teoretici umenia veľmi radi usporadúvajú výstavy umeleckým manželským párom. So zvedavosťou skúmajú, aké sú spoločné črty a aké rozdiely v tvorbe dvoch spolu žijúcich umelcov, čo vnímajú zo sveta spoločne a ako na to reagujú. Tu sa chtiac-nechtiac vynorí otázka, kto ovplyvňoval toho druhého. Kým donedávna prevládal názor, že muži sú umelci s väčšou invenciou, dnes sa dostávajú do popredia umelkyne. Mnohí kritici sa snažia dokazovať ich prednosti - akoby umenie bolo súťažou medzi mužmi a ženami. Umenie I. Bálintovej a O. Lukoviczkého nás ušetrí tejto zavádzajúcej cesty. Stačí sa pozrieť na ich obrazy, a je to jasné, že sú to práce dvoch nezávislých umelcov, ktorí síce majú spoločné zážitky, ale tieto interpretuje každý svojim spôsobom. Tvorba I. Bálintovej a O. Lukoviczkého hovorí o čase a priestore, pričom obrazy oboch umelcov sa vzájomne dopĺňajú. Hoci manželský pár maliarov tvorí v oddelených ateliéroch, divák pociťuje, že ich diela boli vytvorené vedľa seba.     Pri pohľade na obrazy I. Bálintovej nás napadnú výrazy ako rozmach, ťah, gesto, vibrácie, ale aj disciplína. Ako keby tieto maľby vytvorili ohraničené gestá. Zdržanlivé farby - modrá, šedá a zelená - vytvárajú uhladenú harmóniu, nepravidelné tvary stmeľujú život do času, dávajú formu nemilosrdnej pominuteľnosti. Obrazy O. Lukoviczkého rozprávajú o inej dimenzii, o priestore. Ak aj tu hľadáme kľúčové slová, napadne nás najmä vrstvenie a hranatosť. Vnímame pevne ohraničené formy, ktoré však nepripomínajú predmety, skôr ich fragmenty. Ako keby sa nachádzali vo svete veľkého tresku, všetko sa nanovo preusporiada, ale ešte nevieme podľa akých zákonitostí. Možno práve táto neistota, toto napätie “všetko je možné“ vyvoláva to záhadné vyžarovanie, ktoré je pre Lukoviczkého tvorbu charakteristické. Maľuje kozmické priestory a vznášajúce sa mestá - aj vtedy, keď dáva predmetom obrazu iný názov. V týchto priestoroch sa vyvíjajú zo zhluku tvarov, farieb a svetla vidiny, ktoré nás vedú do nových a nových priestorov.

Maturanti spred polstoročia

Ich život a mladosť sú dnes už históriou

Čo znamená päťdesiat rokov  v histórii ľudstva? V živote jedinca akiste veľa, vírilo mi hlavou, keď som sa ako hosť zúčastnila stretnutia maturantov békéščabianskeho evanjelického gymnázia z r. 1949.   Devätnásť absolventov sa s radosťou zvítalo s deväťdesiatročným bývalým  telocvikárom  Jánosom Brózikom, ktorý pôsobil na škole v rokoch 1935-1955. Účastníci stretnutia si zaspomínali na  bývalých profesorov, na pána riaditeľa Ľudovíta Szeberényiho, ako aj na  popredného etnografa a choreografa Miklósa Rábaiho, ktorý ako začínajúci pedagóg spolu so študentmi chodil po Békéšskej župe a zbieral ľudové tance. s láskou a uznaním spomínali na vtedajšieho vedúceho mestskej knižnice, spisovateľa Gézu Féju, ktorý sa stál osobnosťou maďarskej literatúry. On im onoho času s veľkou trpezlivosťou vštepoval lásku k čítaniu.   Žiaľ, viacerí maturanti spred 50. rokov sa tohtoročného jubilejného stretnutia už nemohli zúčastniť. Všetkým chýbal slávny režisér Národného divadla Ferenc Sík, ktorý zomrel pred niekoľkými rokmi. Viacerí bývalí spolužiaci žijú v zahraničí a povinnosti im nedovolili prísť do Čaby. Nemohol pricestovať ani biskup anglickej evanjelickej cirkvi a člen predsedníctva Svetového zväzu Maďarov Róbert Pátkai, v Amerike žijúci letecký konštruktér Mikuláš Sajben a inžinier Ondrej Pluhár. Roku 1949 absolvovali gymnázium nadaní študenti. Z mnohých sa stali inžinieri, lekári, pedagógovia. Všetci sa stali užitočnými členmi spoločnosti, aktívne a úspešne sa podieľali, ba dodnes sa podieľajú na formovaní histórie.

Pochmúrne vyhliadky 17 tisíc baníkov

Kestúcka baňa Lencsehegy zatiaľ neohrozená

Rekompenzácia následkov zrušenia uhoľných baní odčerpá zo štátnych fondov 5-6 miliárd forintov. V prípade, ak nedôjde k predĺženiu dohôd medzi integrovanými elektrárňami a baňami, bude ohrozená  budúcnosť ďalších banských podnikov. Jediným východiskom pre maďarské baníctvo môžu byť tepelné elektrárne, spracúvajúce uhlie. Je teda znepokojujúce, že súčasným stanoviskom vlády je zrušenie štátnej podpory na rozvoj, resp. výstavbu tepelných elektrární, vyrábajúcich energiu na báze uhlia – povedal nedávno na tlačovej konferencii predseda  odborovej organizácie baníkov (BDSZ) Antal Schalkhammer. Podľa tohto vedúceho predstaviteľa maďarských baníkov pripravované zatváranie baní, ako aj plánované štrukturálne zmeny v oblasti uhoľného baníctva môžu spôsobiť, že do roku 2004 stratí  pracovisko približne 17 tisíc baníkov. Práve preto treba spoločne s vládou vypracovať systém rekvalifikácie pracovných síl, vytvárania nových pracovných príležitostí a financovania, ktorý nezamestnaným baníkom umožní čím skôr sa zapojiť do pracovného procesu. Je takmer isté, že v prípade vypracovania perspektívneho projektu bude možné s úspechom sa uchádzať aj o podporu Európskej únie. Podľa zástupcu štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva  Pétera Hóniga, ktorý vystupoval doteraz ako prívrženec uhoľného baníctva, integrované bane nedostanú štátnu podporu už ani v budúcom roku. Odznelo aj to, že neintegrované boršodské malé bane – v závislosti od ubúdania zásob uhlia – budú podporované do roku 2001. Kestúcka baňa Lencsehegy by podľa terajších predstáv mala dostávať podporu do roku 2003. Spoločnosť s ručením obmedzeným Lencsehegy ťaží najlacnejšie hnedé uhlie v Maďarsku. Napriek tomu v bani panuje neistota. Odhadované zásoby uhlia by mali vystačiť do roku 2004. Napriek pomerne efektívnej ťažbe  sa aj tunajšia produkcia ťažko speňažuje. Zdá sa však, že baníci dochádzajúci zo 17 okolitých osád sa zatiaľ nemusia obávať nezamestnanosti. Odborníci sú toho názoru, že táto baňa sa môže udržať aj po roku 2000. Jej existencia závisí od elektrárne v Bokode. V prípade, že elektráreň bude mať financie na plánovanú rekonštrukciu a po ukončení prác bude od bane Lencsehegy odkupovať viac uhlia ako doteraz, kestúcki baníci nezostanú bez práce.

Hraničný priechod Ostrihom-Štúrovo

Budovanie sa začne v budúcom roku

Slovenskí  a maďarskí experti nedávno podpísali definitívnu verziu medzinárodnej zmluvy o vybudovaní hraničného priechodu Ostrihom-Štúrovo. Očakáva sa, že vlády oboch krajín schvália dohodu ešte v tomto roku, takže v marci sa bude môcť začať rekonštrukcia hraničného priechodu. Náklady znovuvýstavby budú činiť 19,4 milióna eur, z čoho takmer 10 miliónov eur zabezpečí prostredníctvom programu PHARE Európska únia. Termín znovuvýstavby mosta Márie Valérie, ktorý bol zničený v druhej svetovej vojne, je stanovený na r. 2001. Možnosť použitia roku 1995 získanej podpory PHARE vo výške 5 miliónov ECU v minulom roku vypršala, preto v máji tohto roku sa obidve krajiny museli opäť zúčastniť súbehu. Projekte žiadajú podporu po 5 miliónov eur. Zo strany Európskej únie už oznámili, že aj naďalej sú ochotní podporovať investíciu, avšak finančnú pomoc poskytnú len k obnove konštrukcie mosta. Náklady na realizáciu sprievodných investícií ako je  budovanie prístupových ciest a budovy hraničného priechodu majú stránky zabezpečiť z vlastných zdrojov. Celkové náklady rekonštrukcie hraničného prechodu sa odhadujú na 19,4 milióna eur, t. j. na takmer 5 miliárd Ft. Štátny rozpočet Maďarskej republiky a Slovenskej republiky bude teda rovnako zaťažený, na investíciu poskytnú približne po 4,7 milióna eur. Ministerstvo dopravy MR v tomto roku vydelilo na prípravu rekonštrukcie približne 300 miliónov Ft. Dĺžka priechodu by mala byť 496 metrov, šírka 11 metrov. Modul dolnej konštrukcie mosta by mal preklenúť rieku 11 metrov nad hladinou.