6. septembra 1999 ● Zo slovenskej tlače

Nezabudli ani na Slovákov v Maďarsku

Árpád Göncz v Bratislave

Podľa prezidenta MR totožné záujmy Slovenska a Maďarska vynútia urovnanie problémov vo vzájomných vzťahoch

Slovensko a Maďarsko sa v súčasnosti nachádzajú v takej historickej situácii, že ich záujmy sú totožné. Po stretnutí s prezidentom Slovenskej republiky (SR) Rudolfom Schusterom to povedal prezident Maďarskej republiky (MR) Árpád Göncz, ktorý v dňoch 6. a 7. septembra po prvý raz oficiálne zavítal do našej materskej krajiny. Naše krajiny majú podľa neho spoločný predovšetkým záujem, aby patrili do NATO a Európskej únie (EÚ). Ako MR, tak i SR budú mať v budúcnosti do činenia so Schengenskou dohodou, pričom v záujme oboch strán je, aby sa medzi nimi nevybudovala 700 kilometrov dlhá schengenská hranica. Spoločný záujem vidí maďarský prezident tiež vo vzťahu k menšinám, pričom dodal, že s jeho výrokom “spokojná menšina je najmenej nebezpečná“ súhlasil aj R. Schuster. Spoločné záujmy si podľa Á. Göncza vynútia, že to, čo sa vo vzťahoch oboch krajín ešte vníma ako problém, sa bude postupne strácať. Podľa jeho názoru je napríklad otázka Vodného diela Gabčíkovo našťastie len právnym a technickým problémom, ktorého definitívneho vyriešenia sa určite dožije.       Prezidenti hovorili aj o možnostiach oživenia cezhraničnej spolupráce. R. Schuster svojmu partnerovi navrhol projekt spolupráce, ktorá by sa v konečnom dôsledku mala zmeniť na bezhraničnú spoluprácu pozdĺž štátnych hraníc SR s MR, pričom by malo ísť o obdobný, už rozpracovaný, slovensko-poľský projekt. Podľa slovenského prezidenta by malí a strední podnikatelia, mestá a obce pozdĺž hraníc, ktorí majú záujem o konkrétnych partnerov na druhej strane, sumarizovali svoje predstavy a tie by potom poskytli druhej strane na zhodnotenie. Praktická spolupráca by vzápätí ukázala, čo treba na jednej i druhej strane urobiť aj po právnej stránke pre efektívnosť regionálnych vzťahov.    R. Schuster sa poďakoval svojmu kolegovi za podporu pre členstvo Slovenska v NATO a EÚ, ako aj jeho osobnú zásluhu na oživení myšlienky visegrádskej spolupráce. Slovensko podľa neho mieni využiť maďarské skúsenosti z riešenia rómskej otázky pre spoločný projekt slovenského a českého prezidenta. Z iniciatívy slovenskej strany jednou z tém rokovaní Á. Göncza bolo postavenie slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku, v čom slovenský prezident vidí určité rezervy. Pripomenul napríklad, že Národné zhromaždenie MR už pred rokmi prijalo zákon, podľa ktorého by mali mať menšiny žijúce v Maďarsku zastúpenie v parlamente a poukázal na to, že v praxi sa táto právna úprava doteraz nerealizovala. Pre príslušníkov našej menšiny môže byť povzbudzujúcim signálom, že s R. Schusterom a neskôr aj predsedom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom maďarský prezident rokoval o postavení Slovákov v Maďarsku a o absencii ich priameho zastúpenia v najvyššom zákonodarnom zbore krajiny. Podobne ako R. Schuster i M. Dzurinda tlmočil želanie, aby zástupcovia slovenskej menšiny v Maďarsku sa čo najskôr dostali do maďarského parlamentu. Na rokovaní Á. Göncza so slovenským premiérom však popritom rezonovala i otázka oživenia trojuholníka Viedeň-Győr-Bratislava.       V súvislosti s parlamentným zastúpením menšín Á. Göncz pripustil, že aj maďarská vláda to vníma ako otázku, ktorá zatiaľ komplexne riešená nie je a zároveň problém, ktorý sa dá riešiť za predpokladu porušenia zásady rovnomerného zastúpenia v parlamente. Maďarský prezident sa domnieva, že menšinové samosprávne zbory v Maďarsku z istého hľadiska slúžia aj na preklenutie súčasnej situácie v tomto smere. Dodal však, že je jeho srdcovou záležitosťou, aby sa problematika národnostných menšín vyriešila čo najskôr.       Obaja prezidenti sa minulý týždeň v pondelok popoludní zúčastnili na podpise dohody o leteckej doprave a na fóre podnikateľov. Á. Göncz sa stretol aj s bývalým prezidentom SR Michalom Kováčom, primátorom Bratislavy Jozefom Moravčíkom a predstaviteľmi Strany maďarskej koalície (SMK). V druhý deň svojho oficiálneho pobytu na Slovensku navštívil Á. Göncz ako vôbec prvý najvyšší predstaviteľ MR mestá, v ktorých žijú v prevažnej miere príslušníci maďarskej menšiny - Dunajskú Stredu a Komárno. Prvá oficiálna návšteva maďarského prezidenta v našej materskej krajine bola hodnotená na oboch brehoch Dunaja veľmi pozitívne, ako užitočná bilancia možností úzkej spolupráce oboch štátov. Ako prezidenti, tak i pozorovatelia a novinári zdôraznili, že "tiene a prekážky minulosti vo vzájomných vzťahoch sa síce nevyparili zo dňa na deň", ale od parlamentných volieb sa zlepšuje spolupráca a prehlbujú sa vzájomné vzťahy MR a SR. A o tom, že vzácny hosť sa cítil na Slovensku skutočne dobre, svedčí o. i. jeho výrok: "Bratislava je najkrajším mestom spomedzi miest Karpatského regiónu", ktorý doplnil tým, že všetkému, čo je na Slovensku rozumie, ale nerozumie slovenskému jazyku. "Mrzí ma to, tisíc rokov som mal na to, aby som sa ju naučil. Pravda, mám ešte len 78..."

Krst knihy spisovateľa a prezidenta MR v Bratislave

Vierohodnosť slova v úvahách Á. Göncza

Kultúrny inštitút Maďarskej republiky a Vydavateľstvo Kalligram predstavili 6. septembra v budove bratislavského inštitútu knihu Karpaty a priľahlý vesmír - Úvahy a reflexie za prítomnosti autora publikácie - spisovateľa, dramatika a v súčasnosti prezidenta MR Árpáda Göncza. Knihu predstavil literárny historik a bývalý (česko)slovenský veľvyslanec v Maďarsku Rudolf Chmel.

Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave začal svoju tohtoročnú jesennú sériu zaujímavých akcií prezentáciou knihy úvah a reflexií spisovateľa, umeleckého prekladateľa, politika a od roku 1990 prezidenta Maďarskej republiky Árpáda Göncza: Karpaty a priľahlý vesmír. Kniha vyšla vo Vydavateľstvo Kalligram a obsahuje v preklade Júlie Szolnokiovej práce z publikácií Visinger István - László György: Beszélgetések az elnökkel (Pesti Szalon, 1994) a Göncz Á.: Sodrásban - Válogatott beszédek (Európa, 1998).       Na prezentácii prítomní boli takí významní hostia ako je autor knihy a prezident MR Á. Göncz s manželkou, prezident SR Rudolf Schuster s manželkou, veľvyslanec MR na Slovensku Jenő Boros, riaditeľ Vydavateľstva Kalligram László Szigeti, pritom - ako to už takýto čas býva zvykom - nechýbalo ani množstvo kameramanov, fotografov a novinárov, pozvaných a možno aj nepozvaných hostí. Na veľkolepej akcii, ku ktorej došlo 6. septembra o 18. hodine po privítaní vzácnych hostí slova sa ujal Rudolf Chmel. Hneď po úvodných slovách upozornil prítomných na to, že v osobe Á. Göncza sa spája intelektuál a politik doslova a do písmena. “Je to štátnik, ktorého možno Maďarsku závidieť, osobnosť štátnická, prijímaná širokou verejnosťou ako aj intelektuálmi aj politikmi doma aj v zahraničí”, zdôrazňoval R. Chmel.       O pravdivosti jeho slov sa môže slovenský čitateľ presvedčiť vďaka vydavateľstvu a prekladateľke. Autor knihy úvah a reflexií o tom, čo pre neho (a možno aj pre stredoeurópske národy) znamená stredná Európa, je osobnosťou storočia, ktoré ho formovalo, i keď možno povedať, že on sám sa pričinil o to, aby sa spoločnosť, v ktorej žije a ktorá mu prejavila maximálnu dôveru tým, že si ho zvolila za prvého muža, uberala smerom, ktorý si vytýčili vlády Visegrádskej štvorky. Je to osobnosť osudom skúšaná a napriek tomu, že prežil veľa strachov neúprosne analyzuje traumy Maďarska aj Uhorska. Á. Göncz je jeden z mála politikov, ktorí myslia stredoeurópsky a európsky, pričom i verejná mienka je schopná oceniť jeho kvality politika a osobnosti.       Na prezentácia knihy s príznačným názvom Karpaty a priľahlý vesmír R. Chmel nezabudol spomenúť, že spisovateľ a politik Á. Göncz sa už ako mladý muž pozeral na svet pohľadom kresťana a ľavicového humanistu. Stotožňuje sa s odkazom Istvána Bibóa, že má právo uznávať hodnoty humanizmu, hlásiť sa k tomu, že je Maďar a tak isto aj k sociálnemu cíteniu. Vyšiel z politickej strany (Zväzu slobodných demokratov – SZDSZ), ktorá bola za vlády Józsefa Antala a je za terajšej vlády Viktora Orbána v opozícii, čo svedčí o hodnotách a vyzýva i Slovákov k dialógu.       Po slovách R. Chmela sa Á. Göncz bezprostredne a nestrojene prihovoril prítomným. Vo svojom spomínaní v krátkosti prebehol vlastný vývoj a premenu v politika. Spomenul vplyv vojny a revolúcie v roku 1956 na jeho osobnosť a politické názory. Vyjadril sa v tom zmysle, že to, čo napísal, vždy myslel úprimne, hoci pripúšťa, že sa mohol občas mýliť, no nikdy to nebolo vedomé.       R. Chmel využil možnosť osloviť oboch prezidentov a položil im otázku, či by nebolo dobré ukončiť neochotu oboch štátov riešiť vzájomné vzťahy a akousi pečaťou uzavrieť dohodu o zmierení. “Je to historická príležitosť”, povedal Á. Göncz, “záujmy oboch krajín sú v zahraničnej politike tak ako aj v hospodárskej politike rovnaké.” Prezident SR R. Schuster odovzdal svojmu politickému kolegovi gratuláciu za celoživotnú autorskú činnosť ako aj za preklady a na otázku R. Chmela povedal: “Nikdy sme nemali takú šancu ako teraz. Doteraz sme mali rôzne prostriedky k zbližovaniu, teraz nás spája spoločný cieľ - vstup do Európskej únie. Politici majú problém, nie obyvatelia, preto je treba dať možnosť a príležitosť podnikateľom, obyvateľom aby sa spoznávali a aby sa ekonomická situácia zlepšila - v spoločnom záujme. Intenzívne stretnutia pokračujú a dnešné stretnutie prezidentov bude v prospech oboch krajín a národov”, povedal slovenský prezident.

V maďarskom školstve po uvoľňovaní opäť regulácia

Tento rok si v Maďarsku zasadlo do školských lavíc asi milión žiakov základných a pol milióna stredných škôl. Asi o päťtisíc poklesol počet prváčikov (na 116-tisíc) vzhľadom na úbytok prírastku obyvateľstva. Žiakov však začiatkom nového školského roka nepostihli žiadne veľké zmeny. Minister školstva Zoltán Pokorni považuje za najdôležitejšiu úlohu svôjho rezortu harmonizáciu stále viac sa diferencujúceho školstva a skvalitnenie výučby tak, aby vyhovovala novým výzvam súčasnosti - veď, ako uviedol pre denník Népszava, hodnota vzdelania v spoločnosti sa stále zvyšuje a v integrovanej Európe sa budú môcť uplatniť len vysoko kvalifikovaní odborníci.       Tento rok sa na niektorých školách začínajú testovať tzv. rámcové učebné osnovy, no s ich povinným zavedením sa počíta až od roku 2001. Mnohí sa v súvislosti s nimi obávajú centralizácie a zavedenia štátnej kontroly v školstve, no minister tvrdí, že to má byť kvôli lepšej koordinácii, kvôli tomu, aby sa dala merať úroveň výučby. V súčasnosti v Maďarsku približne 2400 škôl prevádzkujú samosprávy, 400 nadácie a združenia a množstvo ďalších náboženské inštitúcie. Pri tvorbe osnov sa jednotlivé siete škôl tešia značnej slobode.       Tento rok začnú činnosť tzv. hodnotiace a skúškové centrá, ktorých úlohou je práve meranie kvality vzdelávania, a v týchto dňoch začne pôsobiť aj úrad ombudsmana pri ministerstve školstva, na ktorom môžu podávať sťažnosti žiaci, rodičia a učitelia, ak utrpeli nejakú ujmu v rámci existujúceho školského systému. Ďalšou novotou tohto školského roku budú dvojstupňové maturity, ktoré sa budú aplikovať po prvý raz na študentoch končiacich v tomto roku stredné školy. Ich špecifikom je, že žiaci si môžu sami vybrať, z ktorých predmetov budú maturovať na bežnej a z ktorých na vyššej úrovni. Vyššia maturitná skúška potom za istých okolností oprávňuje na vstup na vysokú školu - no autonómia vysokých škôl umožňuje vyšším vzdelávacím inštitúciám samostatne rozhodovať o prijímacích kritériách. Experti na školstvo pripomínajú, že tento systém môže priniesť aj veľa problémov - veď niektoré školy nebudú vôbec schopné pripraviť žiakov tak, aby vyhoveli novým maturitným kritériám. Mnohí navyše upozorňujú, že klasická maturita založená na memorovaní učiva má v súčasnom svete stále menšiu cenu, veď vôbec nič nehovorí o žiakových komunikačných schopnostiach, alebo dispozíciách riešiť problémy, ktoré sa oveľa viac cenia na trhu práve.

Otváracia slávnosť v budapeštianskej slovenskej škole

Začal sa (dvojnásobne) jubilejný rok

Riaditeľka Slovenskej základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Budapešti Anna Csörgölová 1. septembra otvorila už 50. jubilejný školský rok od vzniku tejto vzdelávacej ustanovizne. Privítala hostí, rodičov, ale predovšetkým tých, ktorí v tomto školskom roku po prvýkrát zasadnú do školských lavíc, teda nových prváčikov. Na pamiatku na tento slávnostný deň im ôsmaci odovzdali malé darčeky.       Po krátkom kultúrnom programe, ktorý pripravili naše učiteľky so svojimi žiakmi, pani riaditeľka oboznámila prítomných so štruktúrou vzdelávania v našej inštitúcii, v ktorej má možnosť vzdelávať sa dieťa od predškolského veku (v „pridruženej“ materskej škole) až po nadstavbovú formu štúdia po maturite. Zvlášť tá posledná forma je zaujímavá pre tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nedostali na vysoké školy a univerzity a ktorých sekretárska práca a manažment zaujímajú. Majú možnosť získať odborné vzdelanie z hospodárskej korešpondencie, technickej administratívy, zo sekretárskych prác a spoločenského styku. Vedomosti, ktoré získajú, môžu uplatniť v spoločenskej i podnikateľskej sfére, v slovenských a miestnych samosprávach obcí, miest, v spoločenských inštitúciách i v bežnom, každodennom občianskom živote. Absolventi tohto dvojročného nadstavbového štúdia však môžu i pokračovať v štúdiu na vysokých školách či univerzitách. Výhodou je, že spomínané vedomosti získavajú v slovenskom i v maďarskom jazyku, čím sa zvyšuje možnosť ich uplatnenia na trhu práce. Okrem toho majú povinnosť študovať aj jeden cudzí jazyk, u nás je to angličtina. Prví absolventi nadstavbového štúdia končili v minulom školskom roku, teraz vítame ďalších, medzi ktorými sú aj maturanti z našej školy.       Na záver slávnostného otvorenia nového školského roka 1999/2000 riaditeľka školy zaželala všetkým prítomným pevné zdravie, študentom veľa dobrých známok, duševnej pohody, aby v jubilejnom 50., ktorý oslavujú práve na prelome tisícročia, dosiahli všetko, čo si predsavzali.

Vzniklo združenie Ipeľský euroregión

Mestá Šahy, Banská Štiavnica, Lučenec a Želiezovce, ale aj šesť mimovládnych združení pôsobiacich v tejto oblasti začiatkom septembra založili záujmové združenie právnických osôb Ipeľský euroregión so sídlom v Šahách. Jeho cieľom bude podľa zvoleného tajomníka Józsefa Wollenta hľadať prostriedky a možnosti na ekonomicko-sociálny a ekologický rozvoj miest a obcí v celej oblasti Poiplia. Podobné združenie vznikne koncom septembra aj na maďarskej strane v Poiplí, obe organizácie podpíšu potom dohodu o spolupráci, ktorá bude na registráciu zaslaná Rade Európy. Ako o tom informoval slovenský denník SME, prvé valné zhromaždenie Ipeľského euroregiónu, ktorého predsedom sa stal primátor Šiah Ernest Zsolnay, sa uskutoční v Šahách 19. novembra. Pozvú naň predstaviteľov všetkých 238 miest a obcí, ktoré ležia v povodí Ipľa na slovenskej strane.

Slovenský deň v Čorváši

V znamení družobných stykov so Sládkovičovom

28. augusta 1999 sa Čorváš dostal do dejín, a to aspoň z dvoch príčin: v tento deň starostovia obce Čorváš a slovenského Sládkovičova, Menyhért Szilágyi a Kornel Somogyi, podpísali dohodu o spolupráci a v Čorváši usporiadali II. slovenský deň.     O histórii tohoto vzájomného stretnutia obidvoch osád nás ochotne informoval starosta Kornel Somogyi:     - Najprv sa stretli naše citarové kapely, neskôr sme pozvali na pohostinské vystúpenie dychovku a mažoretky z Čorvášu, ktorí zožali obrovský úspech na II. Kultúrnych dňoch Sládkovičova v júni t. r. Medzi našimi hosťami bola aj predsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy Alžbeta Hudíková-Klyucsiková. Porozprávali sme sa a dospeli sme k záveru, že by nebolo od veci nadviazať družobné styky. Čoskoro k nám zavítal pán starosta Menyhért Szilágyi, s ktorým sme vypracovali text dohody a dnes tu v Čorváši sme túto dohodu aj podpísali. Je pre nás osobitným potešením, že táto udalosť sa časove zhoduje s tunajším Slovenským dňom.   Na otázku, čo očakávajú od týchto družobných stykov, starosta Sládkovičova odpovedal:     - Rozšírenie kultúrnych stykov, ako aj vzájomné návštevy obyvateľov obidvoch osád, vrátane návštev a spolupráce hospodárskych odborníkov, podnikateľov. Vývoj ukáže, ako ďalej.     Zo Sládkovičova prišlo do Čorvášu 45 hostí, medzi nimi tanečníci, citaristi a divadelníci, aby sa spolu s hostiteľmi zúčastnili kultúrneho programu Slovenského dňa. Ešte predtým mali ďalšie milé povinnosti, keďže predpoludním otvorili vo vstupnej hale kultúrneho domu výstavu, dokumentov hmotnej kultúry tunajších Slovákov, 140-ročnej histórie evanjelickej cirkvi a výučby slovenského jazyka, ktorá sa tu začala pred 125 rokmi. Starobylý nábytok a predmety dennej spotreby zozbierali členovia miestneho slovenského klubu Alžbeta Laurinecová-Laduverová, Pavol Pakši, Helena Galisová-Hrabovská a mnohí ďalší. Ako povedala predsedníčka samosprávy A. Klyucsiková - chceli by čo najskôr otvoriť oblastný dom a v ňom predstaviť všetky tie vzácne pamiatky po svojich predkoch, ako aj pamätnú výstavu známej insitnej slovenskej maliarky a tunajšej rodáčky Heleny Čarejšovej-Hrabovskej.     Túto výstavu predstavil záujemcom predseda Výboru pre národné a etnické menšiny Békéšskej župy György Árgyelán. - To, čo tu vidíte, - povedal, - potvrdzuje, že niekdajší slovenskí a maďarskí obyvatelia Čorvášu sa mali radi a ctili si jeden druhého. Aj v budúcnosti musíme žiť pospolu, navzájom si vážiť svoju minulosť, súčasnosť a nádeje vkladané do budúcnosti.     Návštevníci si ešte dlho prezerali priestory kultúrneho domu. Popoludní sa mohli kochať v sprievode speváckych a tanečných súborov. O druhej hodine sa v evanjelickom kostole na hlavnom námestí začali slávnostné bohoslužby. Liturgiu uviedol po slovensky dekan Ladislav Táborský, slovo Božie kázal György Baranka.     Galaprogram miestnych slovenských súborov otvoril predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Prihovoril sa stovkám účastníkov a okrem iného zdôraznil, že usporiadaním v poradí druhého Dňa Slovákov v obci vznikla nová tradícia. Pripomenul aj význam výučby slovenčiny, ktorá sa tu začala pred 125 rokmi v evanjelických školách a napokon ocenil družobné styky Čorvášu a Sládkovičova. V tejto súvislosti povedal, že „toto dnešné podujatie ako príklad pokojného a priateľského spolužitia naplní obsahom dohodu, ktorú sme dnes podpísali.“     V bohatom kultúrnom programe vystúpili čorvášska dychovka, skupina mažoretiek, miestna citarová kapela, citaristi z Čabasabadi, Slovenský páví krúžok z Gerendášu, Slovenský krúžok ľudovej piesne z Jaminy, čabiansky páví krúžok a tri kultúrne súbory z družobného Sládkovičova.     Po programe sa účastníci zišli na priateľskej večeri. Predstavitelia slovenských menšinových samospráv z Békéšskej a Čongrádskej župy na svojom stretnutí pod vedením J. Fuzika prerokovali aktuálne úlohy. Vyvrcholením podujatia bol slovenský ples, ktorý prebiehal v povznesenej nálade.

Kto by nepoznal jej dielo?

Jubilantka Mária Ďuríčková (Narodená 29. septembra 1919)

Na Slovensku vari niet detí ani dospelých, ktorí by nepoznali meno Márie Ďuríčkovej, či už z čítaniek alebo z detských časopisov Slniečko a Zornička, ktoré niekoľko rokov redigovala. Tu uverejňovala svoje verše a rozprávky vo veľkej miere ovplyvnené folklórom a baladami. Vo vydavateľstve Mladé letá pôsobila ako redaktorka pôvodnej tvorby pre deti a mládež a od r. 1971 je profesionálnou spisovateľkou.     Knižne debutovala veršovanou Rozprávkou o dedovi Mrázovi. Po nej nasledovalo leporelo Zajko a líška. V tretej knižke, zbierke básní Čarovná píšťalka, využila tradičné folklórne rozprávkové prvky. Postupne začala prechádzať na prózu, pretože cítila, že verš jej kladie isté obmedzenia. Nasledovala zbierka krátkych próz pre menšie deti Zajtra bude pekne, v ktorej sa hlbšie ponorila do detského sveta. Veľký úspech u školskej mládeži zaznamenala knihou poviedok My z ôsmej A. Jej titulná poviedka sa stala námetom pre film Š. Uhra My z IX. A). Poviedky sú citlivým záznamom životných zážitkov dospievajúcej mládeže, najmä jej citových konfliktov. V priamej reči uplatnila aktuálny dobový žiacky slang, ktorý však dnes znie trochu zastaralo.     Veľmi obľúbenou je ešte aj dnes knižka pre malých školáčikov Danka a Janka. Jej kúzlo je v príbehoch dvojčiat Danky a Janky, ktoré sú na nerozoznanie rovnaké. V knihe o prváčkach Danke a Janke autorka rieši tradičný námet situačnej hry skrývačky dvojčiat zložitejšou cestou odkrývania premeny ich rozličných charakterov. Charakter rozprávkových hrdinov vykreslila v realistických prózach, ako aj v rozprávkových knihách O Guľkovi Bombuľkovi alebo Jasietka. Guľko Bombuľko, klbko vlny z rozpáranej rukavičky, je oživeným rozprávkovým hrdinom so svojským charakterom a konaním a charakteristickými epizódami zo súčasného detského života a jeho atmosférou.     V knihe Jasietka, v rozprávke o rozprávke, si Ďuríčková vybrala ako kompozičný princíp putovanie realistickej postavy po rozprávkovej krajine, v ktorej majú najvýznamnejšie rozprávky a rozprávkové motívy vlastné ohraničené územia. Takto v jednom celku rozvinula typické znaky slovenskej ľudovej rozprávky. Duríčkovej pohyb medzi folklórnou a autorskou rozprávkou sa vyznačuje pestrou škálou prechodov medzi oboma pólmi. Rozprávky Janček Palček a O Katarínke a TúIavom vrchu sú ešte viac-menej variáciami folklórnych schém. V iných rozprávkach, podobne ako v príbehu O Guľkovi Bombuľkovi, nadväzuje na andersenovskú líniu poetizovaním všedných vecí a hľadaním prostej krásy v každodennom živote.     Próza Márie Ďuríčkovej sa postupne dala dvoma smermi. Jednu líniu predstavuje realistická próza pre staršie deti a dospievajúcu mládež v podobe krátkej poviedky alebo novely. Jedným z vrcholov poviedkovej tvorby Ďuríčkovej je Majka Tárajka, ktorá je obrazom vnútorne dozrievajúcej detskej hrdinky od útleho detstva zraňovanej tvrdosťou dospelých i zdanlivou neláskou tých najbližších. Hrdinka príbehu si vytvára náhradný svet predstáv a rojčení, "táraním", vymýšľaním uniká pred svojím okolím, zmierňuje údery a uchováva si duševné zdravie a odolnosť.

Druhá línia je tvorba pre deti - rozprávky. Hranice medzi realistickým a rozprávkovým nie sú v autorkinej tvorbe vyhranené. Naopak, v rozprávkach adresovaných najmenším deťom sa ustavične pohybuje na pomedzí týchto dvoch skutočností s ich prelínaním. Pomerne bohatá je aj televízna a rozhlasová tvorba Ďuríčkovej, orientovaná na rozprávkové žánre. Pre televízny seriál spracovala aj populárnu dvojicu sestier z knihy Danka a Janka v rozprávke. Venovala sa aj hrám na motívy ľudových rozprávok (Vojak a cárovná, Vládca vetrov) niektoré spracovala vo forme bábkových hier (Devulienka Snehulienka , Dve sestry). Pôvodnou tvorbou sa Ďuríčkovej literárna činnosť nevyčerpáva. Pripravila reprezentatívnu rozsiahlu antológiu ľudovej slovesnosti Zlatá brána, ktorá obsahuje ľudové povedačky, pesničky, hádanky a hry pre najmenších. Majstrovské ovládanie jazyka osvedčila v prekladoch z ruštiny, češtiny a nemčiny. Knihy Márie Ďuríčkovej sú stále obľúbeným čítaním. 29. septembra sa dožíva osemdesiatich rokov.

Celoživotná bibliografia Michala Markuša

Na počesť 85. narodenín vynikajúceho etnografa Michala Markuša vydali bibliografiu jeho prác, ktorá nám poskytne takmer úplný obraz  o jeho dlhej tvorivej dráhy.   Michal Markuš sa narodil roku 1912 v Níreďháze na Vrbovskom skupinovom sálaši. Študoval na univerzite v Segedíne, Budapešti a rok vo Viedni. Až do konca druhej svetovej vojny pôsobil ako vedecký pracovník a neskôr ako zástupca riaditeľa v Maďarskom národopisnom múzeu. Roku 1947, počas tzv. výmeny obyvateľstva, sa presťahoval do Košíc, kde sa stal riaditeľom Východoslovenského múzea a niekoľkokrát bol zvolený za predsedu Zväzu slovenských múzeí. Od roku 1957 pracoval ako vedúci vedecký pracovník v Slovenskom národopisnom ústave SAV.     Rodná zem, štúdium a pracoviská sú zrkadlom jeho tvorivej činnosti, ako o tom svedčia aj bibliografické údaje. Po celý život ho sprevádza jeho tirpácky pôvod a vo svojich štúdiách sa zaoberá tirpáckou etnografickou skupinou. Aj jeho doktorská dizertácia vyšla roku 1943 pod názvom A bokortanyák népe (Ľud skupinových sálašov).     Na univerzite študoval odbor slavistiky (a slovakistiky). Je teda pochopiteľné, že od počiatkov približuje v maďarských vedeckých časopisoch slovenskú národopisnú literatúru. Jeho činnosť v národopisnom múzeu takisto určila témy jeho hlavných prác. Štúdie M. Markuša v tomto tematickom okruhu odzrkadľujú odbornú a metodickú pripravenosť, zasvätený vedeckoorganizačný habitus. Od 60. rokov sa zahĺbil do problematiky slovenskej ľudovej stravy. Najviac článkov tohto typu uverejnil na túto obľúbenú tému.

Podľa svedectva bibliografie po príchode na Slovensko sprostredkoval pre slovenský národopis najzávažnejšie diela maďarskej národopisnej vedy, ale neprestával informovať ani maďarskú vedeckú verejnosť - a to  súhrnnými recenziami o československých národopisných publikáciách. Osobitne mnoho publikoval v zborníkoch miškoveckého múzea.     Veľkú pozornosť venoval aj výskumu ľudového života Slovákov v Maďarsku (napr. knihy autora týchto riadkov viackrát predstavil v slovenských časopisoch), a aktívne sa zúčastňoval aj na zberateľskej činnosti v kruhu Slovákov v Maďarsku (v jednej štúdii sa zaoberá  napríklad ľudovou stravou v Šámšone). Vo všetkých svojich dielach hľadá spojivá  medzi maďarskou a slovenskou ľudovou kultúrou, takmer v žiadnej jeho práci nechýba rozbor interetnických vzájomností. Ján Koma, právom konštatuje v úvode k spomenutej bibliografii, že: „M. Markuš prispel k objasneniu hodnôt ľudovej kultúry a hlavne vďaka za prínos v oblasti problematiky zbližovania dvoch vedľa seba stáročia žijúcich národov, Slovákov a Maďarov, v duchu úplnej vzájomnej tolerancie.“     Bibliografiu vydala roku 1999 Matica slovenská v Martine pod titulom PhDr. Michal Markuš, CSc. (1912). Personálna bibliografia. Zostavovateľom údajov je Ján Koma. Chvályhodná je práca Viery Sedlákovej ako výkonnej redaktorky a spoluzostavovateľky (o. i. doplnkové údaje z maďarských bibliografických publikácií).     Podľa bibliografie prvá stať Michala Markuša vyšla pod titulom A vajnak rázással való előállítása roku 1935 v zborníku A Néprajzi Múzeum Értesítője, a posledná roku 1991 pod názvom Spomienky na archaické obilniny v Čítaní o správnej výžive.   Publikácia obsahuje 458 bibliografických údajov a doplňuje ju tematický register a rezumé v nemčine.