9. decembra 2000 ● Zo slovenskej tlače

Maďarský prezident navštívi Slovensko

8.12.2000

Prezident Maďarskej republiky Ferenc Mádl sa prvýkrát stretne s prezidentom Rudolfom Schusterom na neoficiálnej návšteve Bratislavy 16. decembra. Ako uviedol včera maďarský veľvyslanec na Slovensku Miklós Boros, toto stretnutie bude skôr zoznamovacie, keďže prezidenti sa doteraz ešte nestretli, najmä preto, že R. Schuster bol dlho chorý.

Kandidáti poslednýkrát apelovali na EÚ

8.12.2000

Ako posledná výzva pred začiatkom dnešných kľúčových rokovaní o reforme Európskej únie (EÚ) v Nice vyzneli príhovory predstaviteľov dvanástich kandidátskych štátov. Predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda povedal, že rozdiel videl iba v intenzite prejavov. Dobre informované diplomatické zdroje neskôr potvrdili, že v preklade z diplomatickej reči najsilnejšie vyzneli slová maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý predstaviteľov vlád členských štátov únie nepriamo varoval, že prípadný krach rokovaní o reforme EÚ by mohol mať negatívne dôsledky v jeho krajine. Premiér Dzurinda chápal svoju účasť na summite ako možnosť prvýkrát hovoriť do európskych vecí. Vo svojom vystúpení apeloval na lídrov európskej pätnástky, aby historickú šancu rozširovania EÚ využili. Dotkol sa aj všetkých základných tém summitu, pričom osobitne zdôraznil, že každá krajina by mala mať jedného komisára v Európskej komisii. „Naším želaním je flexibilnejšie a spravodlivejšie rozhodovanie v únii,“ dodal.

Maďarský parlament na lavici obžalovaných

8.12.2000

Dá sa žalovať parlament? Nad touto otázkou si dnes lámu hlavy maďarskí právni experti. Lajos Faragó, súkromný detektív, sa o to totiž pokúsil. Kým úradníci v parlamente tvrdia, že legislatívny orgán nie je právnická osoba, a teda nemôže byť objektom žaloby, právnický tím Faragóa si myslí opak a čaká na vyjadrenie justičných orgánov. Tento spôsob uplatnenia práva občana, dosť neobvyklý v demokratickom systéme s nezávislými zložkami moci, však má svoju logiku. Parlament sa totiž ocitol na lavici obžalovaných v súvislosti s ujmou na osobnej cti.

Prípad je posledným dejstvom už dosť nudnej kriminálnej komédie - afére sledovania členov niekdajšej opozičnej, dnes vládnej strany Fidesz bývalou socialistickou vládou. Keď v auguste 1998 premiér Viktor Orbán vyslovil obvinenie, že socialisti nechali nelegálne sledovať opozičných predstaviteľov, vyzeralo to ešte ako dráma. Lenže po mesiacoch vyšetrovania ostali obvinenia rovnako vágne ako v prvý deň.

Napokon parlamentná komisia predsa objavila aspoň jedno sledovanie hmlisto prepojené so štátnymi bezpečnostnými zložkami - išlo o člena Fideszu Zoltána Pokorného. Lajos Faragó je súkromný detektív, ktorý objednávku na sledovanie prijal - ale je zároveň aj osobou, vďaka ktorej sa k vyšetrovateľom dostal jediný corpus delicti. Magnetofónová nahrávka rozhovoru s policajným dôstojníkom Csabom Bédim, ktorý mu objednávku tlmočil.

Práve spôsob, akým sa páska dostala do rúk vyšetrovateľov, znamenal obrat z drámy sledovania opozičníkov na podivnú komédiu. Pásku za jeden a pol milióna forintov odkúpila od detektíva istá súkromná firma, údajne spojená so stranou Fidesz. Objavilo sa aj podozrenie, že za peniaze z fondu národnej bezpečnosti - čím sa obvinenie Fideszu zmenilo na vlastný gól.

V záverečnej správe parlamentná komisia dospela k záveru, že Faragó „postupoval nelegálne, v protiklade s pravidlami svojej profesie“. Keď však postúpila spis najvyššiemu súdu, aby prešetril, či došlo k trestnému činu - v prípade Faragóa znel verdikt: nie. Jedinou stíhateľnou osobou teda ostal policajt Bédi.

Súkromný detektív sa však neuspokojil a žiada súd, aby vyslovil, že parlament porušil zákon. Chce odškodnenie a verejné ospravedlnenie. Keď bude jeho žaloba priechodná, komediálna sága sa dočká skutočne majstrovského záveru: parlament verejne vysloví ospravedlnenie tomu, kto zhromažďoval informácie o bývalom opozičnom poslancovi.

Preambula ako akt konsenzu všetkých s každým

8.12.2000 - denník SME - TIBOR FERKO (Autor je publicista)

Keďže ústava každej krajiny je základným zákonom o právach a slobodách jej občanov, môžu sa o jej výklad pokúšať tak špecialisti na ústavné právo, ako aj občania. Preto verejne sa zaujímať o budúci osud preambuly Ústavy SR (s ktorou však nie je vôľa hýbať) je to isté, ako právo i povinnosť našich delegátov uvažovať o nej na pôde NR SR, kde však nielen právnici a nielen kvalifikovane predložia svoje argumenty a názory.

Ústava USA z roku 1787 v preambule hovorí: „My ľud Spojených štátov…“ V preambule Ústavy ČR (1993) sa píše: „My občania Českej republiky v Čechách, na Morave a v Sliezsku…“ Úvodná veta preambuly Spolkovej republiky Nemecko (1993) znie: „S vedomím zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi, s odhodlaním slúžiť mieru vo svete ako rovnocenný člen v zjednotenej Európe ustanovil si nemecký národ z moci ústavodarnej túto ústavu.“ V preambule Ústavy Ukrajiny (1991) stojí: „Najvyššia rada Ukrajiny v mene ukrajinského národa - občanov Ukrajiny všetkých národností, vyjadruje…“ Do preambuly Ústavy Francúzska (1946) sformulovali zákonodarcovia slová: „Francúzsky ľud slávnostne vyhlasuje svoju oddanosť ľudským právam a princípom štátnej suverenity tak, ako bolo definované vo Vyhlásení z roku 1789, potvrdenom a doplnenom preambulou ústavy z roku 1946.“ Preambula Ústavy MR (1989) sa ani po poslednej novelizácii (1998) nezmenila: „V záujme pomôcť mierovou politikou uskutočňovanému prechodu na systém viac strán, parlamentnú demokraciu a sociálne trhové hospodárstvo v právnom štáte - do prijatia novej ústavy našej vlasti - Národné zhromaždenie stanovuje nasledujúcim spôsobom text Ústavy Maďarskej republiky…“ Ústava SR (1992) uvádza svoju preambulu slovami „My národ slovenský…“.

Ako vidieť, preambula každého štátu je iná. Najviac sa podobajú dve najstaršie ústavy: americká a francúzska sa odvolávajú na svoj ľud. Stojí za pozornosť pripomenúť, že americká Deklarácia nezávislosti je o jedenásť rokov staršia (1776) ako ústava. Ňou bolo vyhlásené zrodenie amerického národa a potvrdená základná rovnosť ľudí. O rovnosti, slobode a bratstve hovorí aj francúzska Deklarácia z r. 1789. V USA i vo Francúzsku sa približne v rovnakom čase deklarovali podobné ideály ako vymoženosti zavŕšených revolúcií. Kým o americkom národe sa v dôsledku obrovských migračných prílevov vo svete málo hovorí, takmer každá dnešná federálna inštitúcia používa adjektívum National (národná). Neprekáža to dvom miliónom Slovákov ani trom miliónom Maďarov, ktorých sem priviali najrôznejšie vetry. Keď Péter Zwack (politik i majiteľ na celom svete známeho liehovaru zn. Unicum, ktorý reštituoval ešte za Kádára) išiel r. 1990 ako prvý veľvyslanec z demokratického Maďarska do USA, v interview s ním ako prvú otázku som mu položil, či sa bude usilovať o založenie univerzity pre Maďarov žijúcich v Amerike. Počudovane odpovedal, že by to bolo absurdné. V tom čase už boli aktuálne požiadavky maďarskej menšiny na Slovensku zriadiť samostatnú univerzitu. Kým zo strany maďarského etnika je zriadenie fakulty stále aktuálne (a z hľadiska ochrany jeho jazyka a historických kontextov aj oprávnené), podobná požiadavka inde by vyznela absurdne. Netreba márniť čas s argumentáciou, že v USA vidí (aj maďarská) menšina spolu s väčšinou svoj výsostný problém v nadobudnutí a ochrane svojho majetku. Je to syndróm iného tradicionalizmu ako u menšiny (nielen na Slovensku) - vlastné školstvo či autonómia. Základnou črtou americkej ústavy je totiž ochrana vlastníctva, ako o tom píše Thomas Jefferson: „Sloboda zhromažďovať majetok sa stala základom všetkých občianskych slobôd.“ Posunúť naše vnímanie slobody a potrieb v duchu takéhoto tradicionalizmu by znamenalo o. i. zotrieť etnický aspekt akéhokoľvek problému, resp. ho ani neartikulovať ako prioritu.

Maďarská ústava deklaruje aj to, že „národné a jazykové menšiny žijúce v Maďarskej republike (…) sú štátotvorným činiteľom“. Slovenská ústava to explicitne síce nehovorí, ale maďarskou menšinou volení politici majú u nás zastúpenie vo vláde, vo vedení parlamentu a majú vlastný poslanecký klub (na rozdiel od pomerov v MR, pričom platí za nenáležité, ba i nemožné vyžadovanie reciprocity). Ironickejšie azda ani nemožno vystihnúť rozdielny stav v tejto agende, ako to urobil básnik Gregor Papuček, keď v časopise Budapeštiansky Slovák napísal, že „ak chce niekto naučiť svoje dieťa dobre po maďarsky, nech ho pošle do slovenského gymnázia v Budapešti“. Na druhej strane štátotvornú akceptáciu maďarskej menšiny u nás ani nemožno vyjadriť zmysluplnejšie, ako sa aktuálne uplatňuje teraz počas koaličnej vlády Mikuláša Dzurindu.

Hoci veľkým oblúkom, dostávam sa takto k aktuálnej dileme, či si neprotirečí maďarská komunita, keď požaduje zmenu preambuly Ústavy SR na občianskom princípe a súčasne si nárokuje na etnickom princípe aj územný samosprávny celok. Ak budeme dôslední, tak buď jedno, alebo druhé. Aj z ukážok niektorých preambúl sa ukazuje, že univerzálnejší by bol posun v dikcii preambuly (napr. ľud) ako konsenzus všetkých s každým. Ústava nemá favorizovať národ, ale občanov štátu. A slovenský národ po stáročia existoval bez samostatného štátu, nota bene aj bez ústavy. Teraz je národný charakter štátu dostatočne vyjadrený v jeho názve. Ľud v preambule ako univerzálnejší pojem by nebol kompromisom ani ústupkom - ale aktom občianskej vôle s veľkou historickou perspektívou. Takto ju komponovali Američania a Francúzi. Frustrovaný národovec na prahu 21. storočia už nemôže dohnať to, čo mu ušlo za uplynulé dve storočia. Môžeme však svoj národný charakter zdôrazňovať, kultivovať i zveľaďovať nástrojmi na utváranie nového tradicionalizmu.

V Maďarsku najmä nadnárodné obchodné siete - Obchod patrí veľkým

8. december 2000

Ostrá konkurencia na maďarskom maloobchodnom trhu dospela k bodu zvratu a trh vstupuje do fázy konsolidácie. Doterajší vývoj charakterizoval hromadný vstup veľkých nadnárodných prevádzkovateľov maloobchodných sietí. Na konferencii National Retail Trade Association 2001 to vyhlásil riaditeľ spoločnosti Csopak Gyorgy Markovszky. Objem maloobchodného predaja vrátane predaja farmaceutických produktov a second-hand tovarov dosiahol za prvých 9 mesiacov tohto roku úroveň 3376 miliárd forintov, čo v reálnom vyjadrení predstavuje zvýšenie o 2,9 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku. V tomto období vstúpili na maďarský maloobchodný trh už iba dve nové veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré nasledovali po firmách ako Tesco, Cora, Auchan, Spar či Kaiser. Následkom masívnej penetrácie maloobchodných sietí do Maďarska nastupuje nová fáza vzájomnej závislosti a kooperácie. Analytici predpovedajú vznik spoločných nákupných aliancií a expanziu franchisingových sietí, pričom tento proces by sa mal výrazne zrýchliť. V budúcnosti by sa mal maďarský maloobchodný trh rozdeliť medzi 3 - 6 veľkých prevádzkovateľov predajných sietí, čo povedie k zmierneniu intenzívnej cenovej vojny, ktorej svedkami sú zákazníci v súčasnosti. Vo februári 2001 by mal maďarský parlament hlasovať o novele zákona o konkurencii. Zmeny legislatívy povedú k sprísneniu pravidiel pre maloobchodný sektor a vyššie postihy za porušovanie.

Jazzové Vianoce v Leviciach

8. december 2000

Jazz Centrum Levice pripravilo na 14. a 15. decembra džezový festival pod názvom Jazzové Vianoce. Po úspešnom nultom ročníku sa prvý ročník uskutoční v S-CLUBE. Každý deň po koncertoch bude jamsession. Program sa začína vo štvrtok 14. 12. o 19. h vystúpením trnavskej skupiny Fuse Jazz. Orientuje sa na fúziu jazzu a rocku s funkovými prvkami. Kaltenecker Trio z Maďarska vystúpi o 21. h. Trio na vlaňajších Bratislavských jazzových dňoch postavilo na nohy celé PKO. Festival pokračuje v piatok o 19. h vystúpením Gabriel Jonáš Rado Tariška Band, o 20.30 to bude Tropical Transform z Maďarska a na záver, o 22. hodine, vystúpi Peter Lipa Band.

Dobré výsledky

8. december 2000

V USA sa konal tretí ročník medzinárodných testov z matematiky a vedeckých predmetov žiakov ôsmych tried z 39 krajín. Z výsledkov, o ktorých v stredu informovali zahraničné agentúry, vyplýva, že slovenskí a českí žiaci preukázali vo svetovom porovnávaní dobrú úroveň znalostí. V matematike skončili slovenskí žiaci na ôsmom mieste, českí na 15. mieste. Pri vedeckých disciplínach slovenskí žiaci skončili na 13. mieste a českí na ôsmom mieste. V matematike boli najlepší žiaci zo Singapuru pred Juhokórejčanmi a Taiwancami. Vo vede zvíťazili Taiwanci pred Singapurčanmi a Maďarmi. Hodnotiaca správa testov ministerstva školstva USA si všimla, že americkí žiaci zaostali za mnohými ázijskými a európskymi vrstovníkmi.

Ponuka po prieskume trhu - Oslovujú zahraničie, nezostávajú doma

8.Decembra 2000

Mimoriadne úspešný bol tentokrát pre slovenské firmy 5. medzinárodný obchodný veľtrh potravín, nápojov a spracovania potravín Foodapest 2000 v Budapešti, ktorý je ako jediný v stredo- a východoeurópskom regióne určený výhradne pre obchodných návštevníkov. Slovenskú republiku v tomto roku zastupovala I.D.C. Hungaria Rt., dcérska spoločnosť najväčšieho výrobcu cukroviniek a trvanlivého pečiva I.D.C. Holding. Spoločnosť sa po prvý krát predstavila novou značkou Sedita, ktorá bola prispôsobená pre špecifiká lokálneho spotrebiteľa. Momentálne exportujú do Maďarska 120 ton mesačne. So zámerom obísť preplnené segmenty trhu, I.D.C. Hungaria sa rozhodla v prvom rade etablovať sa v menej obsadených segmentoch, ako sú diabetické pečivá, roksové lízanky a vytvoriť pre maďarského zákazníka nový segment perníkov. Nevyhnutnosť presadenia proexportnej politiky I.D.C. neurčil len malý trh v SR, ale aj odhodlanie presadiť sa v zahraničí. Prienik predovšetkým na trhy krajín V-4, predstavuje dominantu vývozných aktivít spoločnosti, a to v situácii, keď sa darí umiestňovať produkciu aj odberateľom v krajinách EÚ, Rusku, Chorvátsku, ale aj v USA i Kanade.

Visegrádska dohoda dostala vo Vranove nad Topľou regionálnu dimenziu

7. dec. 2000

Centrom takpovediac malej Visegrádskej štvorky sa stal na Mikuláša Vranov nad Topľou. Za účasti štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Jána Figeľa, konzula Českej republiky na Slovensku Milana Peprníka a prednostu Krajského úradu v Prešove Jozefa Polačka tu podpísali rámcovú dohodu o spolupráci okresov z krajín tvoriacich Visegrádsku štvorku. Išlo o okresy Vranov nad Topľou, Sanok v Poľsku, Žďár nad Sázavou v Čechách a slovenské obce z oblasti Bukových hôr v Maďarsku. „Mikulášsku” dohodu o spolupráci podpísali prednostovia okresných úradov Igor Pribula z Vranova nad Topľou, Jan Teplý zo Žďáru nad Sázavou, Mariusz Szmyd zo Sanoka a starostovia obcí Repašská Huta a Nová Huta v Maďarsku Karoly Matrai a Rezsó Halász. Slávnostného aktu podpisu dohody o spolupráci sa zúčastnili aj starostovia piatich obcí okresu Vranov nad Topľou, z ktorých tri už majú uzatvorenú podobnú dohodu z partnermi z niektorých uvedených krajín a dve majú podobnú dohodu pripravenú na podpis.

Spolupráca týchto okresov existovala už dávnejšie. Napríklad okresy Vranov nad Topľou a Žďár nad Sázavou udržujú predtým družobné a teraz partnerské kontakty najmenej 30 rokov. Spoluprácu Vranovčania udržujú s okresom Sanok a slovenskými obcami v Maďarsku. Všetko to však doposiaľ boli len bilaterálne vzťahy. „Zahraničná politika je o domácich záujmoch a nemôže byť doménou len pár diplomatov, ministrov alebo poslancov. Skôr je našou úlohou vytvárať priestor každodenným starostiam i radostiam ľudí tak, aby sa vytvárala perspektíva pre všetkých, pre riešenie problémov, pre šírenie nádeje, pre spájanie predtým rozdelenej Európy. Tu sa zišli ľudia, ktorí sa poznajú už dlhšie a zároveň vytvárajú vyššie spoločenstvo - Visegrád v malom, Visegrád v mikroregiónoch. Dnešný podpis dohody a zavŕšenie prípravy projektov je potvrdením, že Vranov má partnerov a priateľov a môže mať aj dobrých susedov, ak si takéto vzťahy rozvinie,” povedal po podpise zmluvy Ján Figeľ, pričom poznamenal, že od júla tohto roku funguje Višegrádsky fond v Bratislave, z ktorého môžu čerpať prostriedky všetci, ale „samozrejme dostanú ich skôr tí, ktorí sú pripravení, ktorí vedia čo potrebujú a vedia to sformovať.”

V Budapešti pripravujú zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch

7. decembra

Návrh legislatívnej normy o štatúte Maďarov spoza hraníc pod názvom Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách posúdia účastníci dvojdňového zasadania Maďarskej stálej konferencie (MÁÉRT), dejiskom ktorého bude Budapešť v dňoch 13.-14. decembra. Na rokovaní sa zúčastnia zástupcovia maďarských komunít z Chorvátska, juhoslovanskej Vojvodiny, Rumunska, Slovinska i Zakarpatskej Ukrajiny. Maďarov zo západnej pologule budú zastupovať členovia Maďarskej západnej rady, kým Maďarov zo Slovenska predstavitelia Strany maďarskej koalície (SMK). Ako uviedol dnes v Budapešti politický štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Zsolt Németh, normatívny text návrhu zákona, pri ktorého vypracovaní sa zohľadnili medzinárodné súvislosti s osobitým dôrazom na kompatibilitu s právnym poriadkom Európskej únie, je hotový. Konzultácie o ňom prebehnú ešte na úrovni parlamentných strán a vedúcich predstaviteľov zastupiteľských úradov. Návrh zákona sa podľa všetkého dostane pred parlament Maďarskej republiky začiatkom budúceho roka, ale platnosť nadobudne legislatívna norma najskôr 1. januára 2002, informoval Zsolt Németh. Súčasne dodal, že Maďari spoza hraníc dostanú preukazy s fotografiou, ktoré im umožnia využiť niektoré úľavy. Preukazy bude vydávať istý maďarský orgán, a to všetkým osobám, ktoré nie sú občanmi Maďarskej republiky a nemajú trvalý pobyt na jej území. Občania susedných krajín budú môcť svoju príslušnosť k maďarskej minorite dokázať viacerými spôsobmi, ako napríklad ovládaním maďarského jazyka, ukončenou školou s vyučovacím jazykom maďarským či cirkevnou evidenciou. Maďari spoza hraníc budú zvýhodnení v školstve, zdravotníctve, pri cestovaní alebo v oblasti pracovných príležitostí. Zvýhodnení by boli aj v prípade zavedenia tzv. schengenského systému na hraniciach MR a susedných krajín (čo prichádza do úvahy pri vstupe týchto subjektov do EÚ v rozličnom čase). Maďarská vláda je pripravená vecne diskutovať na zasadaní Maďarskej stálej konferencie aj o otázke dvojitého občianstva, ktorú však oddeľuje od predmetného návrhu, zdôraznil Zsolt Németh.

Duray kritizuje Svetový zväz Maďarov, ktorý žiada revíziu trianonských zmlúv

7. decembra

Poslanec Národnej rady SR za Stranu maďarskej koalície Miklós Duray, prerušil v máji 2000 svoje členstvo vo Svetovom zväze Maďarov (MVSZ), pretože jeho valné zhromaždenie prijalo uznesenie, že bude presadzovať revíziu trianonských zmlúv. Duray sa nestotožňuje aj s ďalšími aktivitami Svetového zväzu Maďarov, o ktorých tvrdí, že sú spolitizované. Ako povedal, momentálne sa jeho kritika týka predovšetkým vedenia Svetového zväzu Maďarov, ktorý sa usiluje, aby parlament Maďarskej republiky prijal zákon o maďarskom občianstve mimo vlasti. Takéto úvahy považuje poslanec Duray za zlomyseľné. Uvedené skutočnosti viedli Duraya k vyjadreniu, že vo Svetovom zväze Maďarov pracujú naivní nadšenci, šialenci a podliaci. „Tí čo si myslia, že pracujú pre dobro, sú naivní nadšenci, tí čo navrhujú nezrealizovateľné projekty, sú šialenci a tí, čo ich k tomu nabádajú, sú podliaci.” Nateraz teda Duray nepôsobí vo Svetovom zväze Maďarov, ale svoje členstvo v ňom neukončil. „Stále dúfam, že sa dá vrátiť na normálne pole pôsobnosti.” Kolégium predsedu Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) vyjadrilo v Budapešti poľutovanie nad výrokmi čestného predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Miklósa Duraya, ktoré označilo za doteraz ojedinelé v slovníku subjektov maďarského verejného života. V reakcii na obsah rozhovoru Miklósa Duraya pre stredajšie vydanie bratislavského denníka Új Szó, v ktorom popredná osobnosť maďarskej komunity na Slovensku označila MVSZ súčasnosti za „Svetový zväz dobromyseľných naivných ľudí, bláznov, ako aj zloduchov”, vedenie Svetového zväzu Maďarov konštatovalo: Odkedy organizácie zväzu, pôsobiace vo viac ako 50 krajinách jednohlasne odmietli predstavy Miklósa Duraya o transformácii MVSZ, politik zo Slovenska bombarduje tlač vyhláseniami hanobiacimi Svetový zväz Maďarov.

Svetový zväz Maďarov vyjadril poľutovanie nad výrokmi Miklósa Duraya

8. decembra

Kolégium predsedu Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) vyjadrilo v Budapešti poľutovanie nad výrokmi čestného predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Miklósa Duraya, ktoré označilo za doteraz ojedinelé v slovníku subjektov maďarského verejného života. V reakcii na obsah rozhovoru Miklósa Duraya pre stredajšie vydanie bratislavského denníka Új Szó, v ktorom popredná osobnosť maďarskej komunity na Slovensku označila MVSZ súčasnosti za „Svetový zväz dobromyseľných naivných ľudí, bláznov, ako aj zloduchov”, vedenie Svetového zväzu Maďarov konštatovalo: Odkedy organizácie zväzu, pôsobiace vo viac ako 50 krajinách jednohlasne odmietli predstavy Miklósa Duraya o transformácii MVSZ, politik zo Slovenska bombarduje tlač vyhláseniami hanobiacimi Svetový zväz Maďarov. Podľa slov novozvoleného podpredsedu MVSZ Zoltána Királya môže nad tým vedenie zväzu vyjadriť iba poľutovanie. Miklós Duray pre Új Szó medziiným uviedol, že ak sa potvrdí, že došlo k celému radu porušení zákonnosti, všetko, čo sa udialo v MVSZ od májového rokovania delegátov (na ktorom zvolili nového lídra organizácie) vyhlásia za neplatné. Budúcnosť organizácie, ktorá by mala byť organizáciou všetkých Maďarov a nie zväzom, ktorý niektorých z nich vyradzuje, je podľa Durayových slov veľmi tristná. Maďarský parlament by mal vypracovať a prijať zákon, ktorý by ukončil súčasný stav a od základov znovuzorganizoval celý zväz. Teoreticky je to možné, všetko je iba otázkou politickej vôle, dodal predstaviteľ SMK, ktorý po máji 2000 vedno s ďalšími členmi MVSZ oznámil, že sa na jeho práci nie je ochotný zúčastniť dovtedy, kým zväz nebude organizáciou všetkých Maďarov a bude slúžiť rôznym politickým záujmom. Miklós Duray sa preto na víkendovom mimoriadnom rokovaní MVSZ v Siófoku nezúčastnil.

Konferencia o postavení Maďarov

Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch je hotový

8.12.2000

V Budapešti budú na budúci týždeň zástupcovia Maďarov žijúcich v štátoch strednej a východnej Európy rokovať o svojom postavení v týchto krajinách. Počas dvojdňového zasadnutia Maďarskej stálej konferencie – 13. a 14. decembra – by mali tiež prerokovať špeciálny návrh zákona. Medzi účastníkmi sú Maďari z Chorvátska, juhoslovanskej Vojvodiny, Rumunska, Slovinska i zo Zakarpatskej Ukrajiny. Maďarov zo Slovenska budú zastupovať predstavitelia Strany maďarskej koalície (SMK).

Politický štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Zsolt Németh včera oznámil, že text návrhu zákona, ktorého autori zohľadnili medzinárodné súvislosti s osobitým dôrazom na kompatibilitu s právnym poriadkom Európskej únie, je už hotový. Do parlamentu Maďarskej republiky sa podľa všetkého dostane začiatkom budúceho roka.

Maďarsko: Čierny zoznam nepohodlných autorov a politikov

Listina kráľa Viktora

8.12.2000

Vplyvný nemecký liberálny týždenník Die Zeit uverejnil pod titulkom Kráľ Viktor článok o politickej situácii v Maďarsku. Analytik a komentátor časopisu Christian Schmidt-Hauer, ktorý platí za dobrého znalca stredoeurópskych pomerov, o. i. kritizoval politický štýl predsedu vlády Viktora Orbána, čo je aj v pozadí ironického titulku jeho článku. Ten vyvolal Orbánov hnev, ktorý okamžite nariadil, aby zostavili listinu článkov v zahraničnej tlači, ktoré sú kriticky zamerané voči vláde, a takisto zoznam vyjadrení domácich politikov, ktoré sa nesú takisto v podobnom kritickom duchu. Listina je hotová a premiér spolu s predsedom svojej strany (Maďarská občianska strana - Fidesz) László Kövérom obvinili opozíciu, čiže socialistov a slobodných demokratov, že svojimi vyjadreniami v zahraničí brzdia prijatie Maďarska do EÚ a v tomto duchu ovplyvňujú napríklad aj nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács reagoval tak, že socialisti aj v zahraničí hovoria to isté, čo v Budapešti v maďarskom parlamente. Slobodní demokrati odmietli Orbánove a Kövérove vyhlásenia s tým, že naposledy sa takéto listiny zostavovali za bývalého režimu, keď vtedajšiu opozíciu vrátane Orbána obviňovali, že „škodia” povesti Maďarska.

Nepriamo odmietol Orbánove a Kövérove tvrdenia aj kancelár Schröder, keď na budapeštianskom zjazde maďarských socialistov vyhlásil, že Berlín sa pri posudzovaní situácie v Maďarsku neriadi podľa tlače a bolo by naivné predpokladať, že by vôbec mohlo prísť do úvahy, aby sa pripravenosť krajiny na vstup do EÚ posudzovala podľa vyjadrení niekoľkých politikov. Schröder pritom označil maďarských socialistov za neohrozených priaznivcov pripojenia Maďarska k EÚ. Podľa analytikov v Budapešti môže zostavovanie spomínaných listín iba poškodiť meno Orbánovej vlády v zahraničí. Vidia v tom obmedzenie slobody prejavu a tlače. Pripomínajú ešte aj to, že súčasná vládna koalícia zároveň akceptuje tichú podporu extrémistickej Strany maďarskej pravdy a života (MIÉP) Istvána Csurku. Na výsledky rumunských prezidentských a parlamentných volieb reagoval napríklad vyhlásením, že nastal čas na zmenu maďarsko-rumunských hraníc. Okrem toho vo svojich novinách Magyar Fórum uverejňuje otvorene antisemitské články. V Nemecku sa o stranách podobných MIÉP uvažuje, či ich nezakázať, ako je to teraz v súvislosti s Národnodemokratickou stranou (NPD). V krajinách EÚ vedia, že úplná pravda nie je obsiahnutá v jednom novinovom článku, nereprezentuje ju ani opozícia, ale nie je ani privilégiom vlády.

Zhromaždenie, varovný štrajk a demonštráciu pripravujú maďarskí zdravotníci

7. decembra

Maďarskí zdravotníci začnú dnes popoludní zhromaždením v Miskolci seriál protestných akcií, cieľom ktorých je upozorniť poslancov zákonodarného zboru v Budapešti ešte pred prijatím návrhu dvojročného štátneho rozpočtu, že tento neposkytuje pokrytie pre rast miezd zamestnancov odvetvia a vytvára predpoklady pre možné narušenie systému starostlivosti o chorých. Na výzvu Demokratických odborov zamestnancov v zdravotníctve (EDDSZ) na dvojhodinový varovný štrajk, počas ktorého poskytnú zdravotnícke zariadenia nevyhnutnú starostlivosť všetkým pacientom, reagovalo doteraz pozitívne 28 inštitúcií, ako aj odbory budapeštianskej Semmelweisovej univerzity. Protestné akcie by mali vyvrcholiť demonštráciou zamestnancov maďarského zdravotníctva a sociálnej sféry, dejiskom ktorej bude v sobotu Námestie Lajosa Kossutha pred budapeštianskym parlamentnom. Tam by mali organizátori odovzdať petíciu najvyššiemu predstaviteľovi zákonodarného zboru Jánosovi Áderovi. Ako uviedla dnes predsedníčka EDDSZ Ágnes Cserová, od premiéra Viktora Orbána predbežne nedostala odpoveď na list, v ktorom ho požiadala o stanovenie osoby, oprávnenej rokovať o požiadavkách EDDSZ v mene vládneho kabinetu.

Peniaze do pohraničia

8.12.2000

Dva milióny eur dostane od Európskej únie slovensko-maďarské prihraničie na základe dohody o financovaní programu regionálnej spolupráce, ktorú včera v Budapešti podpísali maďarský minister bez kresla pre koordináciu využitia prostriedkov Phare Imre Boros a vedúci delegácie Európskej komisie v Maďarsku, veľvyslanec Michael Lake. Ako vyplýva z oficiálnej informácie, 1,6 milióna eur z tejto sumy by sa malo využiť na kanalizáciu a čistiarne vody v prihraničnom regióne. Ostávajúcich 400 000 eur z tzv. Fondu malých projektov poslúži na financovanie humanitárnych aktivít, teda projektov neinvestičného charakteru s cieľom podporiť turizmus a vzdelávanie v susedných regiónoch. Projekty by sa mali realizovať do troch rokov.

Pre zintenzívnenie vodnej turistiky na Dunaji je potrebné vyriešiť otázky SVD

7. decembra

Usporiadanie otázky SVD Gabčíkovo-Nagymaros a vyriešenie problematiky hraničného riečneho priechodu sú politickými predpokladmi zintenzívnenia vodnej turistiky na Dunaji. Na zasadaní výboru pre cestovný ruch maďarského zákonodarného zboru to v Budapešti uviedol István Varga, predseda Maďarskej lodnej a jachtárskej federácie grófa Ödöna Széchenyiho. Podľa jeho slov by sa Maďarská republika mala pripojiť k jednotnej európskej vodnej sústave, na čo však predbežne chýba adekvátna infraštruktúra. István Varga upozornil poslancov aj na absenciu legislatívnych podmienok a nevyriešenosť ekologickej problematiky. Zároveň konštatoval, že do Dunaja sa denne dostáva milión kubických metrov odpadových vôd. Predseda Maďarskej lodnej a jachtárskej federácie vyzdvihol význam vodnej turistiky a s odvolaním sa na údaje z roku 1992 pripomenul, že príjmy z tohto odvetvia dosiahli hranicu štyroch miliárd forintov ročne. Vedúci právnej kancelárie sekretariátu vládneho splnomocnenca pre dunajskú problematiku Norbert Korom na stredajšom zasadaní parlamentného výboru upozornil, že každý jednostranný krok môže ohroziť postavenie maďarskej strany pri bilaterálnych rokovaniach so slovenskými partnermi dovtedy, kým sa nevyrieši otázka úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou.

Maďarská Postabank sa nedostala do rúk zahraničného investora

7. decembra

Maďarská vláda rozhodla, že Postabank sa nepredá vo verejnej aukcii, ale pôjde priamo čisto maďarskej banke OTP. Je to prvá výnimka v doterajšom spôsobe privatizácie v krajine. V uplynulých desiatich rokoch privatizovala vláda štátne podniky dôsledne bez výnimky s podielom zahraničných investorov. V medzinárodnom porovnaní niet druhej krajiny, v ktorej by bol podiel zahraničných investorov na tvorbe hrubého domáceho produktu taký vysoký ako v Maďarsku. Ako dnes napísal nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vďaka tejto otvorenosti voči zahraničnému kapitálu má Maďarsko s náskokom najvýkonnejšie a najkonkurencieschopnejšie hospodárstvo v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy. Zmedzinárodňovanie maďarskej ekonomiky sa pred bankovým sektorom nezastavilo. Tam išiel vývoj dokonca tak ďaleko, že zo 42 bankových ústavov, ktoré sa natlačili na pomerne malý trh, zostala bez zahraničnej účasti len OTP. Bez ohľadu na to vládna strana Fidesz ešte pred dvoma rokmi uisťovala, že aj Postabanku chce predať strategickému zahraničnému partnerovi. Aby Postabanku, ktorá mala viaceré vážne problémy, mohla urobiť príťažlivou pre nejakého zahraničného investora, poskytla jej kapitálovú infúziu 700 miliónov dolárov. Zahraničných investorov, ktorí by chceli prevziať banku s najväčším počtom klientov, sa našlo viac ako dosť. O to viac prekvapila zmena prístupu vlády, ktorú viacerí kritici označili za ťažké porušenie liberalizácie a zásad konkurenčnosti. Dôvody „pre čisto národné riešenie” sú celkom zrejmé. Medzi ne patrí to, že vláda premiéra Viktora Orbána chce ocenenie od svojich konzervatívnych voličov. Lebo napriek otvorenosti Maďarska voči zahraničným investorom, si ich váži len málo Maďarov. Zahraničný kapitál pokladajú za príčinu veľkého rozdielu medzi bohatými a chudobnými. Vláda podľa pozorovateľov dúfa, že z OTP by mohla urobiť jedného z veľkých hráčov na regionálnom trhu. Spája s tým aj nádeje, že v prípade čisto maďarskej banky by na ňu mohla lepšie vplývať a dosiahnuť, aby sa stala potrebným zdrojom financií pre politické ambície. Zahraniční bankoví odborníci tvrdia, že OTP je v medzinárodnom meradle trpaslíkom a preto sa už onedlho stane príťažlivým objektom na prevzatie. OTP, ktorá je privatizovaná, bude po prevzatí Postabanky kontrolovať asi 50 % trhu s individuálnymi klientmi. Už doteraz sa pokladala za „banku malého človeka”. Cez svojich 438 bankových filiálok jej prechádza 40 % všetkých súkromných úspor a 80 % vkladov miest a obcí. V dôsledku tejto koncentrácie bude musieť rozhodnutie vlády schváliť aj protimonopolný úrad. Väčšina zahraničných bánk usadených v Maďarsku nepokladá rozhodnutie vlády za dôležité. Pre nich nie je masový obchod vo finančnom sektore v dôsledku nízkych miezd a slabej príjmovej úrovne obyvateľstva zaujímavý.

Český denník Právo (7. dec. 2000) o SNS

Móric by dal Rómov do rezervácií Pod týmto názvom sa I.Vilček vracia k radikálnym výrokom nacionalisticky orientovaných slovenských činiteľov ako sa najmä profilujú predovšetkým predstavitelia SNS. Niekedy sa zdá, píše autor, že Slota, Móric a ďalší sa predháňajú v protimaďarských a protirómskych výrokoch, a zakladajú na tom celú svoju politiku. Autor približuje výroky J.Slotu, ktorý napr. v nestriezlivom stave vyzval Slovákov aby „nasadli do tankov a zrovnali Budapešť zo zemou”, ale i ostatné výroky V.Mórica na adresu Rómov keď povedal, že „pre neprispôsobivých Cigánov je potrebné vytvoriť rezervácie”. o A.Malíkovej, novej predsedníčke SNS autor píše, že táto sa snaží uhladenejšímn vystupovaním zmeniť image svojej strany. Po zvolení do funkcie sa snažila dištancovať od spôsobov svojho predchodcu J.Slotu a ako žene sa jej to do určitej miery darí. Je to však iba pozlátko, pretože strana, čo sa týka ostrého nacionalistického zamerania sa prakaticky vôbec nezmenila, konštatuje autor a dodáva, že Malíková využíva každú príležitosť k ostrým útokom najmä na maďarskú menšinu.

Kúpte si ročenku CSS! - Náš kalendár 2001 (od 15. dec.!!!)

Ako každý rok, aj tentokrát v druhej polovici decembra sa dostáva do našich Slovákmi obývaných miest a obcí obľúbený Náš kalendár. Ročenka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) na rok 2001 obsahuje bohatý obrázkový a textový materiál o spoločenskom a najmä kultúrnom živote našej národnosti. Čitateľ v nej nájde tiež veľa zaujímavého a zábavného čítania. Kalendár si záujemci môžu kúpiť v každej našej Slovákmi obývanej osade u slovenských aktivistov, ale v obmedzenom počte ho dostať aj na sekretariáte CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A, tel.: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77). Ročenka CSS by nemala chýbať ani v jednej slovenskej rodine. Kúpte si ho aj vy!

Národný kalendár so slovenskými velikánmi

K čitateľom opäť prichádza netradične spracovaný Národný kalendár 2001. Ide o pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni a Slovenské udalosti z minulých rokov. Pozoruhodne je spracované národné kalendárium, vedľa ktorého sú občianske mená. Estetický dojem je umocnený pútavým výtvarným stvárnením takých významných osobností ako napr. Svätopluk, sv. Kliment Slovenský, J. Jessenius, V. Benedikt, A. Rudnay, Š. Moyzes, J. Francisci, J. Murgaš a ďalší. Pod každou maľbou je stručná charakteristika. Autorom výtvarnej časti je opäť Ivan Pavlisko, textovej časti Pavol Holeštiak. Kalendár tohto roku putuje za slovenskými krajanmi do 21 krajín sveta. Tento nástenný kalendár je celý vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri. Cena jedného výtlačku je vrátane poštovného iba 400,- forintov. Pri objednávke nad 10 kusov si možno uplatniť zľavu. Bližšie informácie: Pavol Holeštiak, Janka Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovensko; telefón: (00-421)824-433-9017 alebo (00-421)824-433-2447.

Celoštátne predvianočné stretnutie detí

Už tradičné stretnutie sa konalo 8. decembra v budapeštianskom Slovenskom inštitúte. Zúčastnili sa ho deti 2. stupňa z takmer 40 základných škôl. V úvodnej časti vzácni hostia, prezident MR Ferenc Mádl v spoločnosti Mons. ThDr. doc. Tomáša Galisa, PhD. z Banskej Bystrice, pomocného biskupa Budapeštiansko-ostrihomskej diecézy Dr. Miklósa Beera a veľvyslanca SR v Maďarsku Štefana Markuša zapálili adventné sviece a prihovorili sa účastníkom stretnutia. Potom nasledovala Betlehemská hra v podaní hercov Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana z Bratislavy. V ďalšej časti programu sa predstavili naše deti - víťazi Spievaniek-veršovaniek a školáci z Čívu, ktorí predviedli Betlehemskú hru. Celoštátne predvianočné stretnutie detí sa skončilo vystúpením bábkového divadla PIKI s rozprávkou Čin-čin.

Zasadali Predsedníctva CSS a ZSM

V budapeštianskom sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a zároveň i Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) bolo 30. novembra nezvyčajne rušno. Priebežne sa totiž konali posledné tohoročné zasadnutia predsedníctiev nášho najvyššieho voleného zboru a našej najpočetnejšej civilnej organizácie.

Vedenie samosprávy malo na programe prípravu zasadnutia Valného zhromaždenia CSS (13. decembra), referáty regionálnych radcov, odborných výborov a úradu CSS, ako aj rôzne aktuálne otázky. Medzi nimi popredné miesto zaujala otázka prevzatia práv a povinností majiteľa békéščabianskeho Slovenského výskumného ústavu od Zväzu dňom 1. januára 2001. Ústav sa tak po našom týždenníku stane druhou inštitúciou spravovanou našou celoštátnou samosprávou (samozrejme, v prípade súhlasu VZ CSS).

S týmto krokom smerujúcim k vytváraniu kultúrnej autonómie Slovákov v Maďarsku súhlasilo i Predsedníctvo ZSM, členovia ktorého využili jedinečnú príležitosť a pozvanie vedenia CSS, aby (inak prvýkrát) sa zúčastnili spoločnej výmeny názorov s členmi vedenia samosprávy. Ich neviazaný rozhovor potvrdil, že prevzatie Ústavu môže značne prispieť k riešeniu roky pretrvávajúcich problémov v zabezpečovaní finančných prostriedkov na jeho fungovanie. Optimistické výhľady vychádzajú jednak z formulácií národnostného zákona, v zmysle ktorých by sa mali nájsť prostriedky na udržiavanie základných inštitúcií menšín; na druhej strane však i z dohody slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre národnostné menšiny. Táto komisia prispievajúca k realizácii základnej medzištátnej zmluvy už raz poverila rezorty školstva a spravodlivosti, aby našli zdroje pre náš výskumný ústav, pričom vedenie CSS počíta aj s pomocou a podporou Maďarskej akadémie vied (MTA).

Na bratislavskom jarmoku dolnozemskej literatúry

V bratislavskom Dome zahraničných Slovákov (DZS) v deň usporiadania Jarmoku dolnozemskej literatúry bolo už od predpoludnia rušno. Nekaždodennú prezentáciu zorganizovalo DZS v zastúpení Márie Hrkľovej a Vydavateľstvo ESA Miroslava Demáka. Bol to predaj kníh a časopisov z produkcie dolnozemských slovenských vydavateľstiev z rumunského Nadlaku, Vojvodiny, Maďarska a najnovšie aj spomínaného vydavateľstva, propagujúceho a vydávajúceho zväčša dolnozemských autorov. V ponuke boli najnovšie, ale aj predošlé čísla Dolnozemského Slováka (DS), ktorý je jediným slovenským časopisom s redakčnou radou s medzinárodným obsadením, literárne a kultúrne periodiká vydavateľstva Spoločnosti Ivana Kraska v Nadlaku ako aj z Vojvodiny.

Z kníh zaujali tri diely národopisných kníh Ondreja Krupu, rozšírené druhé vydanie Teórie literatúry Michala Harpáňa, ktorá je vynikajúcou doplnkovou knihou štúdia o slovenskej literatúre pre študentov ako aj pre profesorov. Okrem najnovších kníh kolegov spisovateľov z Rumunska, Zväzovej republiky Juhoslávia, boli v predaji aj staršie vydania kníh Oldřicha Kníchala, Imricha Fuhla, Ildiky Fúzikovej a Gregora Papučka. Predajná akcia trvala celý deň a na záver bol príjemný večer - prezentácia najnovšieho čísla DS.

Celému podujatiu dalo slávnostnejší ráz vystúpenie husľového dueta s klavírnym doprovodom. Riaditeľ DZS Claude Baláž privítal účastníkov večera, delegáciu Demokratického zväzu Slovákov z Rumunska, radcu veľvyslanca MR Andrása Ágha, predsedu spolkov dolnozemských Slovákov a členov redakčnej rady prezentovaného časopisu: Petra Andrušku, Michala Harpáňa, M. Demáka a Ondreja Štefanka. C. Baláž podal stručný prierez činnosti kultúrne a literárne aktívnych Slovákov na Dolnej zemi, vyzdvihol, že už v 70., 80. nakoniec začiatkom 90. rokov boli snahy o znovu vydávanie spoločného časopisu. Prelom nastal v Békéšskej Čabe na zasadnutí Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov mimo územia Slovenska, kde sa účastníci rozhodli, že časopis obnovia. Riaditeľ DZS prečítal aj prehlásenie, ktoré obsahovalo vôľu dedičov jednej migračnej vlny, spolu rásť a žiadosť, aby sa národnostné menšiny v jednotlivých štátoch nestali nástrojom politických machinácií. Anna Ištvánová, Imrich Fuhl, O. Štefanko a M. Demák svojimi podpismi potvrdili snahu o upevňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí. M. Demák zdôraznil už pred piatimi rokmi, že „spoliehať sa treba len na vlastné sily a či pomoc príde, či nie, svoje si urobíme!” Odvtedy, aj keď s ťažkosťami DS pravidelne vychádza.

Predseda redakčnej rady M. Harpáň povedal: Je trocha neuveriteľné, že obnovený časopis slávi svoje piate narodeniny. Nestačí sa priateľsky stretávať a pobaviť, hlavným cieľom časopisu nebolo len vydávať ho, ale potvrdiť spolupatričnosť dolnozemských Slovákov.

V roku 1996 vyšiel prvý ročník DS. Časopis zápasil aj s finančnými, aj s organizačnými ťažkosťami. Za päť rokov svojho trvania sa však potvrdilo, že spĺňa svoje ciele, informuje o dianí na Dolnej zemi. Prílohy časopisu obsahujúce cenné štúdie sa ukázali ako nedostatočné, preto sa redakcia rozhodla vydávať Knižnicu DS. Zatiaľ vyšla básnická zbierka Martina Prebudilu, štúdie M. Harpáňa o slovenskej dolnozemskej literatúre Zápas o identitu a cestopisná knižka O. Kníchala Fudži a Górajgó.

O. Štefanko, hybná sila fungovania redakčnej rady vyzdvihol, že vydávanie časopisu ako aj rozbiehanie edície Knižnice DS, je konkrétnym úspechom Únie. „Pred dvoma rokmi sa nám podarilo spojiť slovenské organizácie na Dolnej zemi, od minulého roku, môžeme povedať, sa časopis DS postavil na vlastné nohy. Stal sa finančne nezávislým a samostatným časopisom”, povedal O. Štefanko vo svojom príhovore.

Vďaka časopisu sa vytvoril svojrázny slovenský ostrov – od Bihorských hôr po juhoslovanský Banát – schopný vytvárať nové hodnoty. V jeho rubrike Gens una sumus sa objavil článok Dlhé hľadanie domova, ktorého hlavnou ideou bol fakt, že sme jeden národ – ľudia pôvodom z Dolnej zeme. Rubrika Naše stopy zachytáva súčasný život v jednotlivých krajinách najreprezentatívnejšie. Zaznamenáva všetko, čo sa na Dolnej zemi deje. V časopise sa publikujú polemiky, postoje k súčasnej politickej situácii v tej ktorej krajine ako aj k literárnej a výtvarnej tvorbe dolnozemských Slovákov. Časopis dal podnet k práci tvorivým osobnostiam na Dolnej zemi ako aj na Slovensku, teda každému, koho táto tematika zaujíma.

Dokonale pripravený kultúrny večer s obsažnou náplňou spestrilo ešte jedno príjemné vystúpenie mladého speváka z Ľudovej školy umenia. S klavírnym sprievodom zaspieval dve umelecky spracované ľudové piesne. M. Demák odľahčil večer poďakovaním mladému interpretovi za peknú slovenskú výslovnosť, aj keď to bol Bratislavčan, lebo sa čoraz častejšie stáva, že moderátori i speváci už mäkčeň na „l”, napríklad v slove „veľmi” pomaly nepoznajú.

Slova sa ujal člen redakčnej rady za Slovensko, P. Andruška. Svoj príhovor začal spomienkou na Jána Siráckeho, ktorý by bol najfundovanejším človekom v tejto tematike na slávnostnom podujatí, oslavujúcom päťročné jubileum obnoveného časopisu DS. V apríli roku 1993 bola 3. konferencia Únie. Tam vyslovili účastníci názor, že centrum zahraničných Slovákov by malo byť na Dolnej zemi. Nesmiernou morálnou posilou by bolo, keby sa pravidelne stretávali, vymieňali si skúsenosti a posilňovali tak svoju vzájomnú spolupatričnosť. Krátko potom nasledovalo stretnutie v Békéšskej Čabe a v Novom Sade. P. Andruška zdôraznil aj to, že DS je pevne prítomný v kontexte slovenskej tlače a kultúry ako takej.

Krátko sa prihovoril aj Jozef Rydlo, predseda Únie. Pripomenul, že do najnovšieho Slovníka slovenských spisovateľov sa aj vďaka P. Andruškovi a M. Harpáňovi dostali aj dolnozemskí literáti ako rovnocenní spisovatelia. Prekonané a nemysliteľné je rozdeľovať slovenskú literatúru na domácu a zahraničnú, či exilovú. V závere veľmi hodnotného a pekného kultúrneho podujatia, za prípravu ktorého patrí poďakovanie vedeniu aj pracovníkom DZS, zazneli ukážky z najnovšej tvorby Ivana Miroslava Ambruša. Škoda len, že z radov Slovákov v Maďarsku nebol prítomný ani jeden predstaviteľ, čo s poľutovaním konštatovali účastníci z Rumunska, Vojvodiny aj zo Slovenska.

15-ročný ľudový tanečný súbor Rozmarín v Bánhide

Ľudový tanečný súbor Rozmarín v Bánhide (Slovákmi obývanej časti mesta Tatabánya) pôsobí už 15 rokov a bezpochyby patrí medzi najlepšie folklórne kolektívy Slovákov v Maďarsku. Súdržnosť Bánhidčanov, obetavosť rodičov a kvality mladých tanečníkov, ako i ich vedúcich Márie Krupánskej a Ruženy Izingovej-Pružinovej vyzdvihovali rečníci nedávnych dôstojných osláv „mini-jubilea”, ktoré prebiehali v Osvetovom stredisku A. S. Puškina. Záujem o nekaždodennú udalosť prejavila „takmer celá dedina” vtesnená do priestorov kultúrneho domu; priaznivci Rozmarínu však prišli i zo vzdialenejších miest a nechýbali ani zástupcovia iných národností. Na slávnosti usporiadanej Spolkom priateľov tanečného súboru Rozmarín prijímali jubilanti početné blahoželania. Tanečníkom a ich širšiemu kolektívu sa prihovorili vicestarosta mesta Tatabánya Károly Pap a radca veľvyslanectva Slovenskej republiky v Maďarsku, riaditeľ budapeštianskeho Slovenského inštitútu Karol Wlachovský. Blahoželania a vyjadrenia úcty i vďaky rezonovali aj v príhovoroch vedúcej národnostného oddelenia Maďarského osvetového ústavu Zuzany Hollósyovej, regionálnej radkyne Celoštátnej slovenskej samosprávy Márie Nagyovej a zástupcu Matice slovenskej, v Bánhide dobre známeho choreografa Mariána Čupku. Jubilanti sa za prejavy uznania odvďačili skvelým celovečerným galaprogramom, po ktorom nasledoval bál. Do tanca hral Dychový orchester zo Šóškútu.

R. Izingová-Pružinová v úvode fotografiami bohato ilustrovanej brožúrky vydanej pri príležitosti jubilea bánhidských tanečníkov o. i. píše, že hudba a tanec donedávna aj v tejto našej Slovákmi obývanej lokalite nevyhnutne patrili ku každodennému životu, no v prvom rade k slávnostným chvíľam. Dodáva: „Zachovať tradície a odovzdať ich mladším pokoleniam je našou morálnou povinnosťou - aj pokiaľ ide o tradície ľudového tanca, časť nášho duchovného dedičstva.” Nevídané zmeny spôsobu života v Bánhide, pôvodne sedliackej dedine, nastali pred približne 50 rokmi. Z miestnych tanečných zvykov, ktoré dovtedy žili vo svojom prirodzenom prostredí sa postupne stali produkcie predvádzané viac-menej už iba na skúškach ochotníkov či na javisku. V čoraz modernejších podmienkach života sa podarilo zachovať najkrajšie a najobľúbenejšie tanečné motívy, ktoré tvorili základ choreografií nacvičovaných miestnymi tanečníkmi. Prvý slovenský folklórny súbor v Bánhide sa v blízkom a širokom okolí preslávil v prvom rade vďaka svojim oduševneným vedúcim Šimonovi Ocskaimu a jeho manželke. Na priekopnícku prácu rodičov nadviazali synovia Tibor a Šimon Ocskai ml., ktorých na čele tanečnej skupiny na istý čas vystriedal Štefan Lacó.

Po niekoľkoročnej prestávke v ochotníckom hnutí Bánhidčanov sa začiatkom 80. rokov opäť čosi pohlo. Vtedajším tridsiatnikom začalo chýbať to, čo im predtým prirástlo k srdcu. Na uliciach bolo počuť čoraz menej slovenského slova, nekonali sa už ani tanečné zábavy a, pochopiteľne, ani vystúpenia nejestvujúcich ochotníckych telies. Stojatú vodu najprv rozhýbalo založenie Kruhu priateľov Bánhidy pod vedením Csabu Pružinu. Roku 1985, na fašiangovom stretnutí niekdajších „aktivistov A. S. Puškina”, sa zrodila vynikajúca myšlienka: nech niekdajší speváci, hudobníci a tanečníci privedú svoje deti a vnúčatá do kultúrneho domu - možno sa podarí vytvoriť nové ochotnícke skupiny. Na novembrovom Dni dôchodcov už zakladatelia Rozmarínu pod vedením M. Krupánskej spievali o trávičke zelenej a vykrúcali sa v tanci. Na harmonike ich spočiatku sprevádzal Viliam Babotán, ktorého neskôr vystriedal „ujo Stašek”, čiže Poliak Stanislaw Bros. V prvom rade slovenské, ale aj maďarské motívy sa z času na čas striedali s poľskými a nemeckými. K prvým dvadsiatim tanečníkom sa pridali ďalší, začal sa vytvárať dorast súboru, ktorý po získaní prvých vlastných krojov absolvoval prvé vystúpenia najmä v národnostných osadách župy a postupne celej krajiny. Rozmarín obstál aj v silnej konkurencii celoštátnych folklórnych prehliadok a kvalifikačných súťaží, no a v neposlednom rade začal pravidelne vystupovať i v zahraničí. Najčastejšie išlo o našu materskú krajinu, avšak šikovní tanečníci reprezentovali naše folklórne bohatstvo s veľkým úspechom viackrát i v Turecku, Nemecku a Dánsku. A to má ten náš Rozmarín ešte len 15 rokov... Prajeme mu veľa ďalších, ešte okrúhlejších jubileí!

Imrich Fuhl