19. februára 2001 ● Zo slovenskej tlače

V Maďarsku využíva internet viac než 700-tisíc osôb

Počet internetových užívateľov v Maďarsku zaznamenáva významný rast. Podľa prieskumu spoločnosti eMarketer sa ich počet za posledné dva roky viac než zdvojnásobil. Kým v roku 1998 nepresahoval počet internetových užívateľov v krajine hranicu 300-tisíc, v októbri minulého presiahol 715-tisíc osôb.

Nárast spôsobili najmä užívatelia pripájajúci sa zo škôl, ktorí tvoria viac než polovicu všetkých internetových užívateľov v Maďarsku. Významným činiteľom podporujúcim nárast pripojení bol však aj stav maďarskej telekomunikačnej infraštruktúry, ktorá je podľa eMarketer jedna z najvyspelejších v oblasti strednej a východnej Európy.

Ako ďalej uvádza analýza, na konci roka 2001 by mal počet osôb pravidelne využívajúcich internet v Maďarsku dosiahnuť 969-tisíc. V roku 2003 by sa mal počet aktívnych internetových užívateľov vo veku minimálne 18 rokov vyšplhať na 1,3 mil. osôb. V súčasnosti sú maďarskí užívatelia zvyčajne mladší ako 30 rokov, väčšina má 20 až 25 rokov. Žijú v mestách, pričom významná časť internetovej populácie má bydlisko v Budapešti.

Maďarský elektronický obchod je však podľa eMarketer v rannom štádiu rozvoja s celkovými výnosmi za rok 2000 dosahujúcimi 441 mil. USD. Táto suma by mala v roku 2002 vzrásť na 1,28 mld. USD, z toho 5,6 mil. USD majú vytvoriť on line nákupy konečných spotrebiteľov a 1,27 mld. USD medzipodnikové, business-to-business transakcie.

V rámci Euroregiónu Košice - Miškolc vypracovali dva zaujímavé projekty - Nové prvky do systému výučby

19.2.2001

Od našich južných susedov sa vrátila zástupkyňa prednostu Krajského úradu Košického kraja Rozália Múdra. V rámci Euroregiónu Košice - Miškolc sa v tamojšom Mestskom pedagogickom inštitúte zúčastnila na vypracovaní dvoch projektov, ktoré predložili do tendra Maďarskej akadémii vied. Oba už boli prijaté a maďarská vláda na ich realizáciu vyčlenila milión forintov.

"Prvý projekt rieši súvislosti zamestnanosti a vzdelávacích systémov pre deti a mládež v sociálne slabších rodinách. Druhý sa zaoberá prvkami demokracie vo výchove. Ide o občianske hodnoty a európsku uvedomelosť," informovala Rozália Múdra. V oboch mestách sa sústredia na uplatnenie spomínaných princípov vo výchovno-vzdelávacom systéme. Na projekte sa zúčastní po 500 detí z Košíc a Miškolca. Prieskum ukáže, do akej miery treba prepracovať a prehodnotiť systém výučby, aby sa dosiahli stanovené kritériá.

"Výsledky zhodnotia vysokoškolskí odborníci a predložia ich verejnosti. Malo by sa to stať koncom novembra tohto roku, na medzinárodných konferenciách, ktoré sa budú konať súčasne v Košiciach i v Miškolci." O projekt už prejavila záujem aj rakúska strana. Keď sa dohodnú podmienky, projekt sa presunie i do tejto krajiny.

Zisk maďarskej Postabank za rok 2000 klesol o 7 percent

Maďarská banka Postabank zaznamenala v roku 2000 zisk pred zdanením 853 mil. forintov (HUF) a celkové aktíva koncom roka vo výške 331 mld. HUF. Bilančná suma zostala na úrovni roku 1999, avšak zisk pred zdanením zaznamenal pokles o 7 %.

Postabank vynaložila v minulom roku značné úsilie na transformáciu štruktúry svojej bilancie, zlepšenie kvality portfólia a na redukciu nákladov. Podarilo sa jej udržať úroveň akciového kapitálu napriek transformácii a výraznej redukcii nákladov na staré portfólio. Na konci minulého roka predstavovala kapitálová primeranosť banky 15,5 %. Naďalej vylepšovala kvalitu svojho portfólia, keď portfólio produktívnych úverov predstavovalo 71 % aktív, kým úvery celkovo, vrátane klasifikovaných, predstavovali 78 % celkových aktív. K zlepšeniu situácie v portfóliu prispela aj skutočnosť, že maďarská banka vyhrala v minulom roku niekoľko dôležitých súdnych sporov v celkovej sume 3 mld. HUF.

Straty vyplývajúce z neúrokových aktív a zo záväzkov zdedených z minulosti a nezahrnutých do konsolidácie, by mali v tomto roku poklesnúť o ďalšie 2 mld. HUF. V minulom roku banka výrazne zvýšila svoje podnikateľské aktivity. Suma úverov poskytnutých podnikovým klientom zosilnela o 32,5 %, a to aj napriek dočasnému pádu v apríli. Počet týchto úverov vzrástol takmer štvornásobne. V dôsledku zavedenia nových úverových produktov sa výška úverov pre malé podniky strojnásobila zo 4,3 mld. HUF zo začiatku roku na 12,9 mld. HUF na konci roku. Úvery poskytnuté klientom z radov obyvateľstva stúpli štvornásobne zo 4,5 mld. HUF na 17,5 mld. HUF. Ziskovosť banky sa zlepšila aj vďaka reštrukturalizácii maloobchodných aktív a zvýšeniu počtu bežných účtov firemných klientov.

V predchádzajúcich dvoch rokoch kládla banka veľký dôraz na rozvoj siete. Počet svojich pobočiek zvýšila z úrovne 44 z konca roka 1998 na úroveň 70 na konci minulého roku. Maďarská vláda momentálne rokuje s ďalšou maďarskou bankou OTP o predaji Postabank. Banka OTP údajne predložila nákupnú ponuku pre Postabank vo výške 25 mld. HUF.

V Budapešti podpísali doplnkový protokol k dohovoru podunajských štátov

19. februára

Doplnkový protokol, cieľom ktorého je zlepšenie efektívnosti podmienok fungovania Dunajskej komisie (DK), medzinárodnej organizácie podunajských štátov so sídlom v Budapešti, podpísali dnes v maďarskom hlavnom meste najvyšší predstaviteľ DK, veľvyslanec Hellmuth Strasser a štátny tajomník maďarského rezortu zahraničných vecí Iván Bába. Dokument už dnes nadobudol platnosť. Podpísanie protokolu bolo opodstatnené vzhľadom na rozšírenie spolupráce medzi členskými krajinami DK v oblastiach súvisiacich so splavnením európskeho veľtoku. Osobitne sa to stalo potrebným v súvislosti s politickým vývojom a udalosťami medzinárodnoprávneho charakteru v uplynulých desaťročiach, konštatuje sa v informácii spomínaného rezortu. Dunajská komisia, ktorej členmi je v súčasnosti 11 krajín, vrátane Slovenskej republiky, dozerá na dodržiavanie dohovoru z roku 1948 o slobode plavby lodí a obchodu pre všetky štáty na princípe rovnosti na celom úseku Dunaja, od Ulmu až po jeho ústie. DK sa zaoberá celou problematikou zabezpečenia splavnosti Dunaja a jej činnosť pomáha rozvoju riečnej prepravy a upevňovaniu hospodárskej spolupráce medzi krajinami regiónu.

Sčítanie obyvateľstva v Maďarskej republike je už v záverečnej fáze

19. februára

Už 90 percent Maďarov vyplnilo do nedele večera dotazníky, súvisiace s finišujúcim sčítaním obyvateľstva krajiny. Základná fáza sčítania sa končí 21. februára, nasledujúci týždeň poslúži na tzv. doplnkovú sumarizáciu, teda zohľadnenie všetkých hárkov, ktoré sa z akýchkoľvek príčin nedostali do riadnej kompletizácie výsledkov. Informoval o tom dnes Celoštátny štatistický úrad v Budapešti. Podľa rovnakého zdroja sčítanie pokračuje dobrým tempom a občania zväčša s dôverou prijímajú sčítacích komisárov. Aj na chúlostivé otázky odpovedalo vecne asi 90 percent opýtaných.

Osobné spory v maďarskej FKGP už nemožno prehliadnuť - Torgyán vs. Bánk

19. februára

Disciplinárne konanie voči vedúcemu parlamentnej frakcie maďarskej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) a akémusi straníckemu "exšéfprokurátorovi" Attilovi Bánkovi iniciovalo dnes Celoštátne predsedníctvo FKGP. Ako informoval líder maloroľníkov József Torgyán, stalo sa tak kvôli Bánkovmu "v histórii strany bezpríkladnému, vážne antistraníckemu postoju", ktorý má za následok aj dočasnú stratu jeho členských práv v FKGP. Iba pred niekoľkými dňami odstúpivší exminister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka musí čeliť rastúcej nespokojnosti v radoch členov FKGP, vrátane jeho dlhoročných spolupracovníkov, akými boli bývalý podpredseda strany Zsolt Lányi, či Attila Bánk, navrhovaný iba nedávno za maloroľníckeho podpredsedu parlamentu. Umiernený šéf parlamentného klubu FKGP si znepriatelil Józsefa Torgyána, keď voči nemu inicioval disciplinárne konanie a vyslovil sa za jeho odstúpenie z funkcie. Predseda FKGP však dnes opakovane vyhlásil, že Bánkov nástupca vo funkcii straníckeho "šéfprokurátora" József Deák, ako aj predseda disciplinárnej komisie strany János Homoki zistili, že Bánkov postup (súvisiaci s Torgyánovym "odstránením" troch ministrov za FKGP z vedenia strany), bol v rozpore so stanovami FKGP a teda neplatný. V utorok sa ukáže, či Attila Bánk, ktorý sa naďalej cíti byť "šéfprokurátorom" strany, zostane aj po najnovšom vývoji na čele parlamentnej frakcie strany, čo však pozorovatelia nepovažujú za pravdepodobné. Prípadný rozkol FKGP podľa názoru jej lídra Józsefa Torgyána nehrozí. Attila Bánk v reakcii pripomenul, že dnes predseda a generálny tajomník FKGP, József Torgyán a Balázs Bernáth-Varga, opätovne porušili stranícku disciplínu, keď napriek nedeľňajšiemu ohláseniu disciplinárneho konania voči nim a odobratiu práv členov strany, ktoré avizoval šéf frakcie maloroľníkov, odpovedali rovnakým krokom. Ani jeden z nich nie je oprávnený zúčastňovať sa na straníckych podujatiach, ani o ich informovať na verejnosti, povedal Attila Bánk a dodal, že preto bude zrejme iniciovať proti nim ďalšie disciplinárne konanie. To prvé odôvodnil ohrozením súčasnej koalície v súvislosti s uvoľnením troch maloroľníckych ministrov z ich straníckych funkcií.

Traja záujemcovia o kúpu Oceliarne Diósgyör predložili ponuky

19. februára

Dva zahraničné a jeden maďarský subjekt predložili spoločnosti Cash and Limes poverenej likvidáciou a.s. Oceliarne Diósgyör (DAM Rt.) ponuky na tento závod. O výsledku tendra, do ktorého sa prihlásili nemecký majiteľ Oceliarní Ózd, spoločnosť Max Aicher GmBH, v odborných kruhoch neznáma firma Cogne Acciai Speciali Srl. z talianskej Aosty a a.s. Acéltech z maďarského Ózdu, sa rozhodne v priebehu 15 dní. Likvidátor stanovil majetok a teda kúpnu cenu DAM Rt. na 7,7 miliardy forintov. Správkyňa konkurznej podstaty Zsuzsana Endrédiová-Marjasiová označila dnes všetkých záujemcov za vážnych investorov, ale s odvolaním sa na obchodné tajomstvo nezverejnila ponúkané kúpne ceny. Súčasne upozornila, že úspešný záujemca o oceliarne sa musí zaviazať na zachovaniu 1 650 pracovných príležitostí, ako aj plnenie rôznych záväzkov, vrátane ekologických. Ak by sa do 15 dní nerozhodlo o víťazovi tendra, vypíšu ho opätovne v neskoršom termíne. Majoritný podiel akcií DAM získal v januári 1998 po dohode s maďarskou Akciovou spoločnosťou pre správu a privatizáciu štátneho majetku (ÁPV Rt.) východoslovenský priemyselný gigant - VSŽ Košice.

Huty DAM v Miškovci na predaj

20. Február 2001

Včera predpoludním boli uzavreté ponuky na kúpu hutníckeho kombinátu DAM v maďarskom Miškovci, ktorý sa po zložitej ekonomickej a právnej situácii (návrh na jeho likvidáciu podala i a. s. Kovoúprava Košice) dostal v marci minulého roku do konkurzu. Verejnú súťaž vyhlásila 25. januára správcovská firma Cash & Limes. Podľa denníka Népszabadság sa o majetok v hodnote 7,7 mld. HUF uchádzajú piati záujemcovia, z toho traja zahraniční. Jedným z potenciálnych kupcov je spoločnosť Csavar és Húzottáru Rt., ktorá mala v prenájme fabriku počas krízového obdobia pred konkurzom. Zámerom je predať huty predovšetkým odbornému investorovi, cena je druhoradá, uviedla Zsuzsanna Marjásné Endrédiová, správkyňa konkurznej podstaty.

Huty DAM, ktoré boli vo vlastníctve VSŽ, a. s., Košice (77 %), mali pred konkurzom vyše 4 mld. HUF záväzkov. Košická spoločnosť ich kúpila v roku 1998 za symbolický dolár a zaviazala sa postupne znižovať zamestnanosť a udržať ich produkciu do roku 2008. Kríza vo fabrike vyvrcholila na prelome rokov 1999 a 2000 a ani po viacnásobných pokusoch sa ju nepodarilo zvrátiť. Maďarský štát investoval do udržania výroby v DAM-e pred privatizáciou niekoľko desiatok miliárd forintov. VSŽ stála ich účasť v hutách asi miliardu korún. Ako vyplýva z privatizačnej zmluvy, bude musieť košická spoločnosť navyše ešte zaplatiť privatizačnému fondu (ÁPV Rt.) pokutu za nedodržanie termínu zvýšenia základného imania, zmluvnú pokutu 200 tis. USD za porušenie privatizačnej zmluvy a odškodné vo výške asi 900 tis. USD.

Stank v Maďarsku

20. február 2001

O skúsenostiach Maďarska s prípravou na členstvo v NATO a o posilnení komunikácie medzi rezortmi obrany Slovenska a Maďarska v pondelok v Györi rokovali ministri obrany Jozef Stank a János Szabó. Podľa Stanka by slovenská strana mala urýchliť práce potrebné na podpis Dohody o ochrane informácií s Maďarskom. V súvislosti s prípravou SR na členstvo v NATO maďarský minister uviedol, že už teraz je potrebné pripravovať sa na tento moment. Ministri konštatovali, že v rámci spolupráce krajín visegrádskej štvorky existujú veľké rezervy pri modernizácii či nákupe novej vojenskej techniky. Táto otázka by mala byť témou nadchádzajúceho stretnutia premiérov krajín V4.

MTI informuje o maďarsko-slovenskom stretnutí na úrovni ministrov obrany v Györi

19. februára

Dvojstrannú slovensko-maďarskú spoluprácu vo vojenskej oblasti by bolo treba rozšíriť na realizáciu úloh v technickej oblasti a sfére rozvoja, tak ako to stanovili premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V4). Po stretnutí s ministrom obrany SR Jozefom Stankom, dejiskom ktorého bol dnes Györ, to uviedol šéf maďarského rezortu obrany János Szabó. Hosť z Bratislavy označil spoluprácu krajín V4 z hľadiska SR za mimoriadne dôležitú a v tejto súvislosti vysoko ocenil podporu Budapešti. Jozef Stank poukázal ďalej na význam čo najrýchlejšieho uzavretia Dohody o utajovaných skutočnostiach. "Lopta je na slovenskej strane a postaráme sa o to, aby sa v SR čo najrýchlejšie zrodilo rozhodnutie o podpísaní dohody," cituje MTI slová slovenského ministra obrany. Podľa rovnakého zdroja obe strany posúdili aktuálny stav reforiem ozbrojených síl v ich krajinách a možnosti ďalšieho rozvoja bilaterálnych vojenských vzťahov, vrátane modernizácie vrtuľníkov. "Helikoptéra sa môže efektívnejšie podieľať na ochrane vzdušného priestoru a pozemných ozbrojených síl ako stíhačka," vyhlásil v tejto súvislosti maďarský minister. Podľa Stanka armády oboch krajín disponujú zastaranou ruskou vojenskou technikou, ktorú treba modernizovať. V tejto oblasti vidí minister obrany SR doteraz nevyužité možnosti na spoluprácu. Za dôležitú sféru budúcej kooperácie označil maďarský minister obrany zriadenie spoločného slovensko-maďarsko-ukrajinsko-rumunského ženijného práporu Tisa, vyčleneného na eliminovanie následkov prírodných a priemyselných katastrof v oblasti rovnomennej rieky. S prípravou sa už v tejto oblasti začalo, aj keď u viacerých zo zainteresovaných krajín chýbajú podľa Szabóových slov ešte niektoré predpoklady a preto budú podpísaniu predmetného dokumentu predchádzať ďalšie prípravné práce. Maďarský minister obrany informoval dnes svojho rezortného kolegu zo Slovenska aj o skúsenostiach jeho krajiny z procesu pričleňovania k Severoatlantickej aliancii (NATO).

A Szlovák Országos Önkormányzat elnöksége

február 21 -én ülésezik, melyen elokészítik a március 7 -i közgyulés napirendjeit. A figyelem középpontjában a tavalyi költségvetési év lezárása és az idei költségvetés elfogadása áll, valamint a 2001. évi munkaprogram elfogadása. A közgyulés a Békéscsabai Kutatóintézet átvételének végére is pontot tesz. Mint az Etnonet megtudta, a kutatók elmaradt fizetését részben már sikerült rendezni, a NEKH intervenciós keretébol kapott segítség révén.

Maďarsko už nie je krajinou s nízkymi mzdami, jeho pozíciz zaujíma Slovensko

19. februára

V strednej Európe nie je Maďarsko krajinou, ktoré by mohlo lákať zahraničný kapitál nízkymi mzdami - jeho pozície začína preberať Slovensko. Vyplýva to zo štatistických údajov nemeckých zahraničných komôr, ktoré dnes uverejnil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Slovensko má spomedzi pätice stredoeurópskych reformných krajín najnižšie priemerné mzdy a najnižšiu hranicu minimálnej mzdy. Stráca však vysokými odvodmi zamestnávateľov do sociálnych fondov. V skupine krajín strednej a východnej Európy (KSVE) rozšírenej o Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko je však Slovensko vo väčšine ukazovateľov tretie od konca. Kým na Slovensku je priemerná mzda podľa štatistík, ktoré majú k dispozícii nemeckí podnikatelia 239 eúr, v Rumunsku je to 112 a V Bulharsku 119 eúr. Kým na Slovensku je minimálna mzda 100 eúr, v Rumunsku je 47 a v Bulharsku 38 eúr. V Bulharsku sú odvody do sociálnych fondov takmer o 10 % nižšie, kým v Rumunsku v porovnaní so Slovenskom sú o 10 % vyššie. V KSVE sú najvyššie priemerné mesačné mzdy v Slovinsku 895 eúr, Chorvátsku 636, Poľsku 471, Česku 355, Maďarsku 316 eúr a potom nasleduje Slovensko, Rumunsko a Bulharsko.

Za 40 rokov sa počet obyvateľov Zeme zdvojnásobil - Tesno na našej planéte

19. február 2001

Zatiaľ čo od prvej miliardy k druhej to ľudstvu trvalo 123 rokov, od piatej k šiestej miliarde už len 12 rokov. Od roku 1999 obýva Zem šesť miliárd ľudí, čo je dvojnásobok roku 1960. Každý deň sa na zemeguli narodí štvrť milióna ľudí. Tieto odhady má spresniť sčítanie ľudu, ktoré sa na prelome milénia koná prakticky na celom svete. Napriek tomu, že sa rast populácie v posledných rokoch podarilo mierne spomaliť, stále pribúda každoročne asi 80 miliónov ľudí. Podľa odhadov OSN bude v roku 2015 Zem obývať už 7 miliárd ľudí a v roku 2050 sa ich má na planéte tiesniť takmer 9 miliárd.

Kým v niektorých oblastiach je populačná explózia problémom, inde - napríklad v Európe - majú problémy, ako zaistiť reprodukciu. K jednoduchej obnove populácie musí na jednu ženu pripadnúť 2,1 dieťaťa, čo Európa zďaleka nespĺňa. Napríklad v Bulharsku, Rumunsku a ČR pripadá na jednu ženu 1,2 dieťaťa, najnižšiu pôrodnosť zaznamenalo v roku 1998 podľa údajov OSN Španielsko - 1,1 dieťaťa na jednu ženu.

Populácia starne. Podľa informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bude na Zemi v roku 2020 miliarda ľudí starších ako 60 rokov; teraz je to 540 miliónov, z toho takmer tri štvrtiny v rozvojových krajinách. Dôchodkový vek dosiahne v roku 2020 napríklad takmer tretina Japoncov. V roku 1955 bola stredná dĺžka života (očakávaná pri narodení) 48 rokov, dnes je to už 65 rokov.

Primát v počte obyvateľov si medzi štátmi sveta tradične udržiava Čína (1,267 miliardy), nasleduje India, ktorá jednu miliardu zavŕšila vlani v máji. Za nimi sa s veľkým odstupom držia USA (281,4 milióna), Indonézia (216 miliónov), Brazília (169,5 milióna) a Pakistan (152 miliónov obyvateľov). Podľa odborníkov však zatiaľ preľudnenie nehrozí, Fond OSN pre otázky populácie predpokladá, že sa životný priestor stane skutočne tesným, až keď počet obyvateľov planéty dosiahne 14 miliárd.

Trojhraničie Slovenska, Ukrajiny a Maďarska potrebuje priechody - Ako znížiť nezamestnanosť

19. február 2001

Zníženie nezamestnanosti očakáva Trebišovský okres od rozvoja cezhraničnej spolupráce s Maďarskom a Ukrajinou. Preto predstavitelia okresu a podnikatelia požiadali ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana počas jeho piatkovej návšte-vy v regióne o skoré otvorenie nových hraničných priechodov. "Rozvoju nášho regiónu by pomohol cestný slovensko-ukrajinský hraničný priechod v Čiernej nad Tisou, ktorý by doplnil existujúci železničný priechod," povedal prednosta trebišovského okresného úradu (OÚ) János Juhasz. Nedostatočná je aj priepustnosť slovensko-maďarských hraníc. Pritom na juhovýchodnom Slovensku sa cezhraničná spolupráca s južným susedom začala sľubne rozvíjať. "Príkladom je Združenie tokajských obcí v južnej časti Trebišovského okresu, ktoré spolu s mestom Sátoraljaújhely a okolitými obcami na maďarskej strane získali 1,5 milióna eur z fondu PHARE CBC na výstavbu kanalizácie a čistiarní odpadových vôd slúžiacich na ochranu zdrojov pitnej vody v okolí hraničnej riečky Roňava," povedal Juhasz. Rozšírenie ekonomickej spolupráce s Maďarskom v južnom Zemplíne predpokladajú po otvorení priechodu v Pribeníku, prípadne v Dobrej, kde sa buduje terminál kombinovanej železničnej a kamiónovej dopravy. Okrem rozvoja nákladnej dopravy medzi Slovenskom, Maďarskom a Ukrajinou v Trebišovskom okrese podľa prednostu OÚ od väčšej priepustnosti hraníc očakávajú aj podmienky na rozvoj priemyselných parkov v Trebišove a Kráľovskom Chlmci. "Priemyselné parky s vhodnou infraštruktúrou pre väčšie podniky pritom môžu zmierniť nezamestnanosť výraznejšie ako prípadné malé alebo stredné podnikanie," dodal Juhasz.

Spochybnená privatizácia cementárne

Hospodársky výbor parlamentu Maďarskej republiky (MR) riešil v stredu podnet na prešetrenie privatizácie maďarského cementárenského priemyslu, ktorý podal poslanec za Zväz mladých demokratov (FIDESZ) László Horváth. S rovnakým podnetom sa obrátil aj na Úrad pre hospodársku súťaž MR. Dôvodom podnetu je zatvorenie ziskovej cementárne v obci Bélapátfalva v júli 2000. Poslanec tvrdí, že trh s cementom v Maďarsku ovládajú firmy Holderbank a Heidelberger, čím porušujú zákon o korektnej hospodárskej súťaži a protimonopolný zákon. Zatvorením fabriky, ktorá sa v súčasnosti demontuje, prišlo o prácu 200 zamestnancov. Majitelia to vlani zdôvodnili konkurenciou lacného cementu pochybnej kvality z východnej Európy. L. Horváth však poukázal na to, že v tom čase kúpili fungujúcu cementáreň v Rumunsku, aby tam mohli preniesť produkciu a vyrábať s nižšími nákladmi.

Cementárenský priemysel v Maďarsku, tvorený piatimi fabrikami, sa po roku 1994 dostal do rúk nemeckej skupiny Heidelberger a švajčiarskej Holderbank. Cementáreň a vápenka Bélapátfalva s majetkom v hodnote 4,3 mld. HUF bola sprivatizovaná prostredníctvom firmy Konzultáns. Podľa L. Horvátha skutoční zahraniční majitelia založili túto maďarskú spoločnosť len preto, aby mohli získať výhody prináležiace domácim podnikateľským subjektom a kúpiť fabriku za nízku cenu. Potom skúpili ešte 10 % štátnych akcií pre zamestnancov, ktorí im ich následne odpredali, a tak sa dopracovali k plnej kontrole nad cementárňou. Súčasnými vlastníkmi cementárne sú spoločnosti Pannoncem,Transbeton a Duna-Dráva Cementipari Kft., za ktorými stoja uvedené nemecké a švajčiarske skupiny. Parlamentný výbor vypočul predstaviteľov vlastníckych spoločností a podľa jeho predsedu Istvána Ivanicsa dospel k názoru, že existujú obavy zo zneužívania dominantného postavenia zahraničných koncernov na maďarskom trhu. Výbor tiež zisťoval, ako sa mohli dostať k majetku cementárne len za desatinu jej ceny. Za vrchol drzosti považuje L. Horváth skutočnosť, že ešte pred uzavretím vyšetrovania začali majitelia rozoberať cementáreň v obci Bélapátfalva. Ak sa preukáže, že privatizačné zmluvy boli protiprávne, možno ich anulovať, no obnoviť výrobu už nebude možné, uviedol L. Horváth pre denník Magyar Hírlap. Možnosť zrušenia privatizačných zmlúv potvrdil aj parlamentný výbor pre hospodárstvo.

József Prieszol, predseda Predstavenstva spoločnosti Pannoncem Rt. poprel vytváranie kartelovej dohody medzi cementárňami. Zdôraznil, že fabriky pracujú na polovičnú kapacitu a čoskoro budú potrebovať na svoj ďalší rozvoj veľké investície. A preto bolo nutné zlikvidovať cementáreň v Bélapátfalve.

Maďarská polícia zatkla "anjela smrti"

18. februára

Istá zdravotná sestra z budapeštianskej nemocnice Gyula Nyirö je podozrivá, že smrtiacou injekciou ukončila život viac než 30 ťažko chorých starších pacientov. Vyjadrenie predstaviteľov nemocnice, v ktorej zatknutá zdravotná sestra pracovala, sa nepodarilo dosiaľ získať. Jeden z príslušníkov maďarskej polície, ktorého agentúry kontaktovali, nemohol zatknutie ženy, označovanej jej kolegami za "anjela smrti", potvrdiť ani vyvrátiť. Správy o zatknutí zverejnila prvý raz v sobotu vo večernej spravodajskej relácii komerčná televízia TV2. Zamestnanci nemocnice sa odmietli k prípadu oficiálne vyjadriť, avšak spomenuli fámy o tom, že počet úmrtí pacientov stúpol, keď mala zatknutá žena nočnú službu.

Zdravotná sestra "pomohla" v Budapešti k smrti 30-40 pacientom

19. februára

Na zdravotnú sestru z Nemocnice Gyulu Nyíröa v Budapešti, ktorá je dôvodne podozrivá, že 30-40 pacientom podala sedatíva so zámerom zmierniť ich utrpenie a pomôcť im na druhý svet, uvalil príslušný maďarský súd vyšetrovaciu väzbu. Tento krok nasledoval iba dva dni po tom, čo 24-ročnú sestričku prezývanú Čierny anjel pre jej tmavé vlasy a čierne oblečenie, zadržali v jej byte príslušníci maďarskej polície. Vrahyňa pri výsluchoch spomenula podľa policajných zdrojov uvedené množstvo prípadov, pričom u 19 z obetí vedela uviesť ich mená. Za motív konania označila snahu pomôcť starým, trpiacim pacientom. Dokázať niektoré zo zločinov bude osobitne ťažké, pretože viacero z obetí už spopolnili. Polícia nemá informácie o prípadnej spoluúčasti ďalších osôb na zločinoch, ani o ich majetkovom motíve a zatiaľ nevedno, či mladá žena patrila k niektorej z náboženských siekt. Kriminológovia však napriek tomu hovoria o kauze, ktorú doterajšie dejiny maďarskej kriminalistiky (takmer) nepoznajú, aj keď v západnej Európe i v USA sa občas takéto prípady vyskytli. Čiernemu anjelovi hrozí najvyšší možný trest, ktorý umožňuje udeliť platná maďarská legislatíva. Vzhľadom na možné nebezpečenstvo úteku alebo ukrytia 24-ročnej páchateľky sa súd rozhodol pre uvalenie väzby. Na ženu podal pred týždňom trestné oznámenie riaditeľ nemocnice Gábor Takács. Niekoľko dní, až do zatknutia, potom páchateľku sledovali bezpečnostné orgány. Priamu úmeru medzi rastúcim počtom úmrtí a nočnými službami pravdepodobnej páchateľky si všimol primár internej kliniky, ktorý o svojich poznatkoch informoval riaditeľa nemocnice. Podľa nemocničných zdrojov sa na činy zdravotnej sestry nedalo prísť na základe evidencie používaných liekov, pretože nešlo o jedy, ale sedatíva, ktoré nie sú nebezpečné pre zdravých ľudí, ale v prípade starších pacientov môžu byť životunebezpečné. Posledný prípad úmrtia zaregistrovali 6. februára. Polícia však predpokladá, že Čierny anjel, ktorý prejde do kriminalistickej histórie možno aj ako Anjel smrti, páchal trestné činy už od januára 2000. Maďarskí stavovské organizácie lekárov a zdravotných sestier sa dištancovali od prípadu a upozornili, že povinnosťou všetkých členov zdravotníckeho personálu je poskytnúť pacientom maximálnu pomoc. Kompetentní lekári spomínanej nemocnice však upozornili, že prípad sa vzhľadom na akútny nedostatok zdravotných sestier mohol stať aj kdekoľvek inde, kde je 30-40 pacientov počas nočnej služby odkázaných na pomoc jedinej sestričky a kontrola jej práce prakticky nejestvuje. Maďarskí politici, vrátane ministerky spravodlivosti Ibolye Dávidovej a ministra sociálnych vecí a rodiny Pétera Harracha, sa dnes nechali počuť, že v danom prípade nemožno hovoriť o eutanázii a že pomoc k úmrtiu je neakceptovateľná. Predstavitelia maďarskej katolíckej a evanjelickej cirkvi zdôraznili význam ochrany života v dnešnom svete a poukázali na fakt, že ospravedlnením pre hrozný čin nemôže byť ani zámer zdravotnej sestry pomôcť trpiacim. Pánom života na Zemi je Boh, ktorý je jediným, kto môže dať bodku za životom, zdôraznili. Polícia bude prípad vyšetrovať za účasti viacerých expertov.

Slováka Csoknaya poslal FTC na hosťovanie

Líder maďarskej najvyššej futbalovej súťaže Ferencváros Budapešť poslal slovenského hráča Norberta Csoknaya na hosťovanie do nižšej súťaže do Dabasu. O tohto stredopoliara pochádzajúceho z Nových Zámkov údajne prejavil záujem aj jeden z fínskych prvoligových klubov, napokon však k dohode s Ferencvárosom nedošlo. Jediným Slovákom v kádri FTC tak zostane iba slovenský reprezentant Attila Pinte.

Delegácia SR odcestovala na konferenciu o mládeži do Štokholmu

17. februára

Slovenská delegácia vedená podpredsedom vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pálom Csákym odcestovala dnes večer na trojdňovú pracovnú návštevu do Štokholmu. V hlavnom meste Švédska sa predstavitelia SR zúčastnia na ministerskej konferencii Svetovej zdravotníckej organizácie venovanej téme Mládež a alkohol. Na podujatí vystúpi Csáky s prejavom a v rámci panelovej diskusie bude hovoriť o kultúre mladých v Európe.

Miklós absolvuje budúci týždeň dvojstranné rokovania v Budapešti, Prahe a Sofii

18. februára

Minister životného prostredia SR László Miklós odcestuje v utorok 20. februára na pracovnú návštevu Budapešti. V hlavnom meste Maďarskej republiky bude rokovať so svojím rezortným partnerom Bélom Turi-Kovácsom. Očakáva sa, že slovenský minister vystúpi na tamojšej univerzite Szent István s prednáškou o ekologizácii územného plánovania. O deň neskôr, 21. februára navštívi Miklós Prahu na pozvanie ministra životného prostredia Českej republiky Miloša Kužvarta. Okrem bilaterálnych rokovaní so svojím českým kolegom sa zúčastní na Pražskom hrade na otvorení konferencie nazvanej Tvár našej zeme. Koncom týždňa minister Miklós oficiálne navštívi Bulharsko, kde sa zíde na dvojstrannom rokovaní s tamojšou rezortnou partnerkou Evdokijou Manevovou. Do programu dvojdňovej návštevy šéfa rezortu životného prostredia v Bulharsku je zaradená aj jeho účasť na druhom stretnutí krajín angažovaných v Dohode o hodnotení vplyvov na životné prostredie v cezhraničnom kontexte.

EP sa obáva neúnosného poetu poslancov po rozšírení

18. februára

Snahy členských štátov Európskej únie prideliť Českej republike a Maďarsku viac kresiel v Európskom parlamente, ako bolo dohodnuté v decembri na summite v Nice, vyvolávajú medzi poslancami obavy, že inštitúcia sa stane po rozšírení nefunkčná, píše týždenník European Voice. V Nice sa lídri európskej pätnástky dohodli, že ČR a Maďarsko budú mať po vstupe do EÚ po 20 poslancov v Európskom parlamente, zatiaľ čo rovnako veľké členské krajiny (Belgicko, Portugalsko a Grécko) o dvoch viac. Dnes európski diplomati pripúšťajú, že táto nespravodlivosť bude musieť byť odstránená a že Praha a Budapešť takmer určite dostanú dve dodatočné kreslá. Počet poslancov EP sa tak zvýši zo 732 na 736. Parlament však už dnes trápi nočná mora, kam umiestniť dodatočné kancelárie pre prichádzajúcich nových členov. Poslanci sú rozhorčení, že pätnástka porušila svoj sľub a prekročila v minulosti dohodnutý strop 700 poslancov a obávajú sa, že parlament sa po rozšírení stane úplne nefunkčný. "Rola individuálneho člena bude úplne nepostrehnuteľná, keď sa rozrastieme do takýchto rozmerov. Nie je to rozumná politika parlament jednoducho nafúknuť tak, aby vyhovoval egu členských štátov," posťažoval sa britský liberálny poslanec Andrew Duff, jeden z mnohých, ktorí kritizovali spôsob, akým členské štáty v Nice rozdávali poslanecké kreslá. Problém sa podľa neho môže ešte zhoršiť v prípade ďalšieho rozširovania o krajiny ako Turecko, Švajčiarsko alebo Island. "Nakoniec budeme mať parlament s nejakými 820 členmi," predpovedal Duff.

Európsky rok jazykov

18. februára

Európsky rok jazykov 2001 (European Year of Languages) slávnostne otvoria v švédskom Lunde v dňoch 19. a 20. februára za účasti ministrov európskych krajín, akademických funkcionárov, zástupcov obchodu, študentov a žiakov. Cieľom tejto spoločnej iniciatívy Rady Európy a Európskej únie je osláviť rôznorodosť jazykov a podporiť mnohojazyčnosť.

Európsky rok jazykov (ERJ) vychádza z princípu, že jazykové znalosti sú podstatné pre vzájomné porozumenie, demokratickú stabilitu, zamestnanosť a mobilitu. ERJ 2001 je otvorený všetkým občanom, ktorý sa v rámci neho môžu zúčastniť na verejných podujatiach a súťažiach v 45 štátoch a taktiež môžu podporiť vyučovanie nových jazykov. Výzva podporiť a sponzorovať ERJ bude adresovaná jazykovým expertom, politickým predstaviteľom, mimovládnym organizáciám, médiám, súkromným podnikom i nadáciám.

Pre Radu Európy je cieľom kampane ERJ oboznámiť sa a podporiť európske dedičstvo v sfére jazykov, motivovať európskych občanov učiť sa cudzie jazyky, vrátane menej používaných, a podporiť celoživotné vzdelávanie jazykov, čo je odpoveď na ekonomické, sociálne a kultúrne zmeny v Európe.

Rada Európy sa rozhodla na základe skúseností, získaných v priebehu niekoľkých dekád v oblasti moderných jazykov a v rámci pilotného projektu, začať rozširovať Európske jazykové portfólio. Ide o možnosť zaznamenať jazykové znalosti v osobných dokumentoch, ktoré môžu byť ďalej prezentované učiteľom, orgánom a zamestnávateľom transparentným a transnárodným spôsobom s cieľom podporiť vzdelávaciu a zamestnaneckú mobilitu.

Tento nástroj bude zahrňovať jazykový pas označujúci vyštudované jazyky, dosiahnutú úroveň v každom jazyku, medzikultúrnu skúsenosť a dosiahnutú kvalifikáciu, ale aj jazykový životopis pozostávajúci z detailného popisu zručností ústneho a písomného prejavu i skúseností získaných počas zahraničných pobytov alebo návštev iných krajín. Súčasťou dokladu bude zložka obsahujúca osobné údaje, ktoré držiteľ považuje za vhodné, ako napríklad súhrn dokumentov predstavujúcich jazykové zručnosti zaznamenané v jazykovom pase alebo jazykovom životopise, osvedčenia, diplomy alebo atestácie absolvovaných tried, kurzov, škôl a pod.

Po spustení ERJ v Lunde sa uskutočnia aj ďalšie podujatia, okrem iného Európsky týždeň učiteľov jazykov pre dospelých (5.-11. máj 2001) a Európsky deň jazykov (26. september 2001). S podporou národných orgánov a koordinátorov Rada Európy a EÚ zorganizujú v rámci ERJ aj rozličné podujatia - medzinárodné, národné a regionálne festivaly, konferencie a semináre o jazykovej politike a aktivitách podporujúcich jazyky, vrátane regionálnych a menšinových jazykov.

Európsky rok jazykov 2001 má byť oslavou rôznorodosti

19. februára

Európsky rok jazykov 2001 (European Year of Languages) otvorili dnes slávnostne v švédskom Lunde za účasti asi 250 ministrov európskych krajín, akademických funkcionárov, zástupcov ekonomiky, študentov a žiakov. Cieľom tejto spoločnej iniciatívy Rady Európy a Európskej únie je osláviť rôznorodosť jazykov a podporiť mnohojazyčnosť. Európsky rok jazykov (ERJ) vychádza z princípu, že jazykové znalosti sú podstatné pre vzájomné porozumenie, demokratickú stabilitu, zamestnanosť a mobilitu. ERJ 2001 je otvorený všetkým občanom, ktorí sa v rámci neho môžu zúčastniť na verejných podujatiach a súťažiach v 45 štátoch a môžu podporiť vyučovanie nových jazykov. Výzva podporiť a sponzorovať ERJ bude adresovaná jazykovým expertom, politickým predstaviteľom, mimovládnym organizáciám, médiám, súkromným podnikom i nadáciám. Pre Radu Európy je cieľom kampane ERJ oboznámiť sa a podporiť európske dedičstvo v sfére jazykov, motivovať európskych občanov učiť sa cudzie jazyky, vrátane menej používaných, a podporiť celoživotné vzdelávanie jazykov, čo je odpoveď na ekonomické, sociálne a kultúrne zmeny v Európe.

Je to predsieň na vstup do EÚ

16. februára

Okresná organizácia CSEMADOK-u v Galante už roky usporadúva stretnutia starostov v Balatonalmádi, aby prizvala maďarskú odbornú verejnosti a vymieňala s ňou získané skúsenosti. Podľa slov Bélu Bokora, predsedu Združenia kraja Baranya, už pred 15 rokmi bolo vytvorené Združenie európskych regiónov, spájajúce dovedna 300 regiónov. Podmienkou vstupu

do združenia je, aby mal región svoje riadne zvolené zastúpenie delegátov. Toto združenie je podľa slov Borosa akousi predizbou Európskej únie, kde sa môžu uskutočniť generálne skúšky, avšak združenie má jedno dôležité poslanie a to chrániť územnú celistvosť a

osobitý charakter jednotlivých regiónov - hlavne kultúru. Okrem spolupráce regiónov B. Boros predostrel aj ďalší projekt - vytvorenie

Panónskeho maďarského domu, ktorý bude určený všetkým, ktorý majú snahu predstaviť sa, využívať databázu spoločenstva a zároveň bude určený aj tým, ktorý na základe rodiaceho sa zákona o štatúte pre zahraničných Maďarov budú prichádzať do Maďarska. Tento novovznikajúci dom bude mať sídlo v Pécsi a realizácia tohto projektu by mala byť ukončená do konca roka, dodal B. Boros.

V Budapešti sa konala demonštrácia za rezignáciu Torgyána z čela FKGP

16. februára

Zvolanie celoštátneho mítingu a rezignáciu predsedu Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) Józsefa Torgyána, ktorý iba s platnosťou od štvrtka odstúpil z funkcie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, požadovali dnes pred budapeštianskym sídlom maloroľníkov účastníci protestnej demonštrácie. Dvanásťbodový dokument pod názvom “Čo si želá maloroľnícka spoločnosť?” schválilo na podujatí niekoľko sto prítomných z metropoly krajiny i vidieka. Dokument podpísali aj niekdajší podpredseda strany a predseda branného výboru maďarského parlamentu Zsolt Lányi, štyria ďalší členovia zákonodarného zboru a Torgyánom odvolaná expredsedníčka budapeštianskej organizácie FKGP Katalin Liebmannová. Demonštrácia, na ktorej Zsolt Lányi vyhlásil, že FKGP potrebuje vedenie, ktoré by chcelo slúžiť národu, a nie túžilo po moci a obohacovaní, prebehla napriek obavám organizátorov z možnej provokácie bez incidentu. V rovnakom čase začalo v sídle FKGP zasadanie rozšíreného vedenia strany, na programe ktorého by mali byť aj problematika obsadenia vyprázdneného ministerského kresla Józsefom Torgyánom, ako aj situácia v parlamentnom klube maloroľníkov po vzniku tzv. Občianskej platformy.

Vedenie FKGP navrhlo odvolanie A. Bánka z funkcie vedúceho parlamentnej frakcie

16. februára

Odvolanie Attilu Bánka z funkcie vedúceho parlamentnej frakcie maďarskej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) a vylúčenie dvoch jeho zástupcov Bélu Horvátha a Andrása Várhelyiho z frakcie i zo strany navrhuje rozšírené vedenie FKGP. Po dnešnom zasadaní vedúcich predstaviteľov FKGP to v Budapešti oznámil József Torgyán, predseda tejto politickej formácie. Torgyán, ktorý pred niekoľkými dňami rezignoval na post ministra poľnohospodárstva, zároveň oznámil, že na 20. februára zvolal zasadanie členov frakcie FKGP, na ktorom by podľa jeho slov poslanci tohto politického subjektu mali schváliť rozhodnutie vedenia strany, ktorá je vo vládnej koalícii so Zväzom mladých demokratov - Maďarskou občianskou stranou (FIDESZ-MPP). V rovnakom čase ako zasadanie rozšíreného vedenia FKGP sa pred budapeštianskym sídlom maloroľníkov konala protestná demonštrácia, ktorej účastníci požadovali zvolanie celoštátneho mítingu FKGP a odvolanie Józsefa Torgyána z jej čela. Dvanásťbodový dokument pod názvom “Čo si želá maloroľnícka spoločnosť?” schválilo na podujatí niekoľko stovák prítomných z metropoly krajiny i vidieka. Dokument podpísali aj niekdajší podpredseda strany a predseda branného výboru maďarského parlamentu Zsolt Lányi, štyria ďalší členovia zákonodarného zboru a Torgyánom odvolaná expredsedníčka budapeštianskej organizácie FKGP Katalin Liebmannová. Demonštrácia, na ktorej Zsolt Lányi vyhlásil, že FKGP potrebuje vedenie, ktoré by chcelo slúžiť národu, a nie túžilo po moci a obohacovaní, prebehla napriek obavám organizátorov z možnej provokácie bez incidentu.

Podpredseda maďarského parlamentu Gyimóthy údajne už 9. februára rezignoval

16. februára

Podpredseda maďarského parlamentu Géza Gyimóthy, ktorý bol ešte pred niekoľkými dňami jediným kandidátom na funkciu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, v ktorej mal nahradiť Józsefa Torgyána, podpísal údajne už 9. februára abdikačný list. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) sa preto dnes obrátili na príslušné grémium zákonodarného zboru, aby preskúmalo platnosť rozhodnutí, ktoré sa zrodili v rokovacej sieni budapeštianskeho parlamentu po tomto termíne pod Gyimóthyho predsedníctvom. Šéf frakcie socialistov Sándor Nagy poukázal v tejto súvislosti na fakt, že v zmysle rokovacieho poriadku zaniká mandát predstaviteľov parlamentu ich rezignáciou. MSZP sa preto domnieva, že predseda parlamentu János Áder porušil rokovací poriadok, keď maloroľníckeho politika poveril vedením schôdze, ktorej závery sú teraz spochybniteľné. Zástupcovia SZDSZ požadujú preskúmanie, či v zmysle rokovacieho poriadku možno abdikačný list niekdajšieho kandidáta FKGP na post ministra považovať za demisiu, či bolo jeho predsedanie rokovaniu zákonodarného zboru v súlade s rokovacím poriadkom a či závery z neho možno považovať za neplatné. Maďarský premiér Viktor Orbán vo štvrtok dočasne poveril riadením ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Imreho Borosa, ministra bez kresla za Nezávislú maloroľnícku stranu (FKGP), ktorý je v jeho kabinete zodpovedný za kontrolu využívania prostriedkov PHARE. Líder maloroľníkov József Torgyán podal demisiu na ministerský post po tom, čo jeho popularita dosiahla negatívny rekord a syn sa ocitol v podozrení z korupcie. Predseda maďarskej vlády ministrovu demisiu prijal. Rezignovaný politik sa stal terčom kritiky okrem iného pre problémy okolo jeho majetkových pomerov a autokratického spôsobu riadenia jeho Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) i nákladným aktivitám na čele rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Práve Géza Gyimóthy bol oficiálnym kandidátom FKGP na túto funkciu. Vo štvrtok však oznámil, že “v záujme jednoty strany a s ohľadom na záujmy koalície” riadenie rezortu neprijme. Gyimóthy v uplynulých dňoch čelil podnetu na začatie disciplinárneho konania v súvislosti s tým, že údajne podpísal poverenie pre expertnú činnosť v mene neexistujúceho parlamentného výboru. Návrh nakoniec vedenie FKGP zamietlo.

Poslanec Pallag požiadal Népszabadság o opravu a pohrozil žalobou

16. februára

Poslanec maďarskej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) László Pallag odmietol informáciu štvrtkového vydania denníka Népszabadság, podľa ktorej na jeseň 1996 prevzal 10 miliónov forintov od príbuzných obete jednej zo záhadných dopravných nehôd v Békešskej župe. Súčasne pohrozil periodiku žalobou pre dôvodné podozrenie z trestného činu ohovárania pre prípad, že nezverejní adekvátnu opravu. Podľa Pallagovych slov ide o pokus diskreditovať ho vzhľadom na jeho dôsledný postup proti korupcii, ktorý načasovali na obdobie problémov okolo FKGP. Za zaujímavý označil poslanec fakt, že si príbuzní až po takom čase spomenuli na to, že im svojho času nepomohol, pričom dodal, že viaceré zdroje ho v priebehu štvrtka informovali o negatívnej odpovedi matky zosnulého 21-ročného podnikateľa Róberta Molnára na otázky o predmetnej čiastke. Maloroľnícky politik, ktorý pôsobil v uplynulých mesiacoch na čele parlamentného výboru pre objasnenie ilegálnych ropných transakcií v Maďarsku, mal podľa Népszabadságu prevziať ešte v septembri 1996 od jedného z príbuzných spomínaného podnikateľa aktovku s 10 miliónmi forintov. Túto sumu mu blízki zosnulého mali poskytnúť za “úsilie o ochranu ich záujmov”. Molnár zomrel pri jednej z dopravných nehôd, objasnenie ktorých sa očakávalo od spomínaného parlamentného grémia. Podľa najčítanejšieho maďarského denníka sa jeho rodinní príslušníci zoznámili s László Pallagom prostredníctvom istej právničky s cieľom nájsť ochranu pred úsilím podsvetia privlastniť si firmy zosnulého. Okolnosti nehody, pri ktorej zahynul podnikateľ zainteresovaný aj na ropných transakciách, opätovne skúmal spomínaný parlamentný výbor, ktorý dospel k rovnakému záveru ako vyšetrovatelia tri roky predtým: 21-ročný podnikateľ v podnapitom stave zaspal za volantom a vo veľkej rýchlosti narazil vozidlom do stromu. László Pallag pre MTI priznal, že sa stretol s podnikateľovými príbuznými, ale podľa jeho slov brat zosnulého pýtal od neho peniaze výmenou za bližšie nešpecifikované dokumenty. “Bol by potreboval 5-10 miliónov forintov, aby zmizol a ochránil rodinu v prípade, že by poskytol spisy súvisiace s bratovými firmami a úmrtím,” tvrdil poslanec a pripomenul, že predmetnú kauzu odovzdal na žiadosť právneho zástupcu rodiny v roku 1996 vtedajšiemu druhému mužovi Ústredného riaditeľstva pre boj s kriminalitou (KBI) a následne Prokuratúre hlavného mesta Maďarska. Liberálny denník Magyar Hírlap dnes napísal, že podľa jeho informácií rodina Molnárovcov nikdy nedisponovala sumou 10 miliónov forintov. Podľa rovnakého zdroja však budapeštianska prokuratúra vo štvrtok postúpila svojmu úradu vyšetrovania protokoly získané od polície, ktoré obviňujú Pallaga z prevzatia spomínanej čiastky. Periodikum s odvolaním sa na rodine blízke zdroje informuje, že príbuzní zosnulého žijú naďalej v Eleku a ich materiálna situácia po podnikateľovej smrti bola a je zlá.

Michail Gorbačov prijal úlohu televízneho reportéra

16. februára

Niekdajší najvyšší predstaviteľ bývalého Sovietskeho zväzu, “otec perestrojky a glasnosti” Michail Gorbačov rozšíri rady televíznych reportérov. Svetoznámy politik prijal totiž ponuku istej televíznej spoločnosti so sídlom v Nemecku, aby v 14-dielnom seriáli Secrets of Power (Tajomstvá moci) pripravil neobvyklé portréty popredných kolegov z celého sveta, ako aj pápeža Jána Pavla II. Nakrúcanie projektu začalo už vlani, informoval budapeštiansky denník Magyar Nemzet. Podľa denníka pripraví Gorbačov rozhovory napríklad s Georgeom Bushom, Helmutom Kohlom, Nelsonom Mandelom, Jásirom Arafatom, Lechom Walesom, ale aj Eduardom Ševardnadzem alebo Hansom-Dietrichom Genscherom. Interviewované osoby budú novopečeného reportéra sprevádzať aj pri prehliadke ich rodiska, škôl, ktoré absolvovali, či domova. Jedinou výnimkou bude pápež Ján Pavol II., v prípade ktorého pôjde o televízny rozhovor po dlhšom čase a o zriedkavú prehliadku jeho sídla a pracovne. Túto informáciu nepriniesla práve maďarská tlač náhodou. Producent seriálu, ktorý je súčasne majiteľom predmetnej televíznej spoločnosti, je maďarského pôvodu a volá sa János Zolczer. Podľa jeho slov (bývalý generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a posledný prezident krajiny) Michail Gorbačov, s ktorým sa skontaktoval prostredníctvom Josepha von Ferenczyho, prijal ponuku s radosťou. “Nepripravujeme tradičné portréty politikov, ale za pomoci Gorbačova, ktorý sa podieľal v rámci výkonu svojej funkcie na mnohých rozhodnutiach, sa opýtame aj na také zákulisné tajomstvá, ktoré svojho času chýbali v správach,” dodal producent seriálu.

Reálne príjmy v Maďarskej republike sa vlani zvýšili o 1,5 %

16. februára

Reálne príjmy v Maďarskej republike sa vlani zvýšili o 1,5 %. Brutto hodnota nominálneho priemerného príjmu vzrástla o 13,5 %, kým netto hodnota priemerného príjmu bola o 11,4 % vyššia ako v roku 1999. Vyplýva to z najnovších údajov Centrálneho štatistického úradu, ktoré dnes zverejnili v Budapešti. Predvlani sa reálne príjmy v Maďarskej republike zvýšili o 2,5 %, brutto hodnota nominálnych priemerných príjmov o 16,1 a ich netto hodnota o 12,7 %. Nominálna hodnota hrubého priemerného mesačného zárobku pracujúcich na plný úväzok predstavovala vlani 87 650 forintov (HUF), kým v roku 1999 to bolo 77 200 HUF. Zamestnanci podnikateľskej sféry zarobili v roku 2000 mesačne v priemere 88 430 HUF, čo predstavovalo zvýšenie o 14,2 %, kým pracujúci v rozpočtových organizáciách 86 210 forintov, čo bolo zvýšenie o 12,3 %. V roku 2000 sa v rozpočtovej sfére zvyšovali príjmy v miere, prevyšujúcej priemernú hodnotu v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Najvyššie platy v celom hospodárstve zaznamenali už tradične v bankovníctve (brutto priemerný mesačný príjem 189 440 forintov) ako aj v chemickom priemysle a energetike, kde to však bolo už o prakticky tretinu menej. Za najnižšie platy pracovali zamestnanci textilného, odevného, kožiarskeho, obuvníckeho priemyslu (53 450 forintov), ale aj zamestnanci hotelových a pohostinských zariadení (56 590 HUF).

Maďarské dievčatko sa úspešne podrobilo transplantácii kostnej drene

16. februára

Sedemročné maďarské dievčatko, pre ktoré od apríla 2000 hľadali vhodného darcu kostnej drene v súvislosti s ochorením na leukémiu, sa vo štvrtok v Budapešti úspešne podrobilo transplantácii. Vhodného donora pre chorú Zsuzsiku Ringovú našli pôvodne už v októbri 2000 v placentovej banke v holandskom Leuwene. Testy však nepotvrdili vhodné predpoklady i napriek takmer stopercentnej zhode darcovho tkaniva s tkanivom postihnutej, takže transplantáciu museli odložiť. Hematologický a imunologický inštitút v Budapešti bol v kontakte so všetkými darcovskými bankami vo svete, avšak spomedzi tisícok registrovaných darcov sa ani jeden pre pacientku nehodil. Napokon sa v novembri prihlásila ako darkyňa Američanka, ktorej identita je utajená. Vzhľadom na medzičasom výrazne zhoršený zdravotný stav pacientky museli lekári počkať s transplantáciou, ktorá ponúka pri darcovi - nesúrodencovi 40- až 50-percetnú šancu na záchranu ohrozeného života, a pokúsiť sa o transplantáciu po adekvátnej liečbe, respektíve stabilizácii pacientkinho stavu. Chemoterapia by už totiž dievčatku nepomohla. Doteraz sa v Maďarsku hľadala kostná dreň pre viac ako 160 chorých, pričom toto úsilie bolo korunované úspechom iba asi v štvrtine prípadov.

Višegrádska štvorka desaťročná

Aby sa z visegrádskych susedovnestal európsky chudobinec

V týchto dňoch (15. 2.) si štyri stredoeurópske krajiny pripomínajú desiate výročie založenia tzv. Višegrádskej štvorky (V4). Toto neformálne združenie (V4 nie je organizácia a okrem Višegrádskeho fondu nemá žiadne spoločné výkonné orgány) spája Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko, teda štyri krajiny so spoločnými historickými a kultúrnymi koreňmi, spoločnou skúsenosťou s komunistickým režimom a spoločným cieľom - integráciou do euroatlantických ekonomických a bezpečnostných štruktúr.

Po páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe v roku 1989 sa všetky krajiny stredoerópskeho regiónu stretávali na ceste k trhovej ekonomike a pluralitnej demokracii s veľmi podobnými problémami. Zároveň sa však výrazne odlišovali (a doteraz odlišujú) od bývalých komunistických krajín Balkánu (hádam s výnimkou Slovinska) a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Táto príbuznosť dávala predpoklady na inšitucionálne definovanie regionálnej spolupráce, v európskom meradle podobnej napr. Beneluxu.

Historické paralely:

1335-1991

História V4 sa začala písať vo februári 1991. Avšak akýsi prológ k budúcej úzkej spolupráci prišiel už v máji 1990, keď sa predstavitelia troch krajín vtedajšej Pentagonály (zahŕňajúcej aj Taliansko a Slovinsko) - Česko-Slovenska, Maďarska a Poľska stretli na podnet česko-slovenského prezidenta Václava Havla na prvej veľkej stredoeurópskej schôdzke v Bratislave. Schôdzka, na ktorej V. Havel predostrel stredoeurópskym susedom 10 diskusných tém - okrem praktických problémov aj otázku ľudských práv v Číne a zodpovednosť za vývoj v treťom svete - sa však skončila rozpakmi zúčastnených prezidentov, premiérov a ministrov zahraničných.

Úplne iná bola geopolitická situácia vo februári 1991. Bolestivý a postupný rozpad Sovietskeho zväzu vyzdvihol do moskovského vedenia predstaviteľov tvrdého kurzu, ktorí dali svojim jednotkám rozkaz zaútočiť a obsadiť hlavné mestá pobaltských republík. Stredoeurópsky summit, ktorý sa konal 14.-16. februára 1991 v severomaďarskom mestečku Visegrád, priniesol dohodu prezidentov V. Havla, J. Antalla a L. Walesu o koordinácii politiky troch krajín proti spoločnej (v tom čase reálnej) hrozbe z Kremľa, ako aj o spolupráci na ceste do európskych integračných zoskupení. Miesto stretnutia symbolicky pripomínalo stretnutie českého kráľa Jána Luxemburského, poľského kráľa Kazimíra Veľkého a uhorského panovníka Karola Róberta, ktoré sa vo Visegráde uskutočnilo v novembri 1335. Spomínaní stredoeurópski králi rokovali o mieri v stredovýchodnej Európe a hospodárskej spolupráci. Ich novodobým politickým “potomkom” sa za šesť mesiacov od podpisu deklarácie o vzniku V4 spoločnými silami podarilo zlikvidovať vojenskú organizáciu komunistických štátov, Varšavskú zmluvu, ako aj RVHP, čo možno pokladať za doteraz najväčšiu zásluhu visegrádskej iniciatívy.

Obdobie stagnácie

V nasledujúcom období sa stretnutia Visegrádskej trojky zmenili na zotrvačné a jalové diskusie o stredoeurópskom priestore, v ktorom máme všetci čosi spoločné. V roku 1992 vytiahla ODS Václava Klausa do predvolebného boja so zdrvujúcou kritikou Visegrádu ako brzdy individuálnej integrácie šikovnejších a lepšie pripravených (mal tým na mysli Česko-Slovensko, neskôr Českú republiku) do Európy. Vtedajšiemu českému premiérovi sa zdala prospešnejšia hospodárska spolupráca v rámci CEFTA (Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode) a tvrdil, že bez zbytočného puta stredoeurópskej vzájomnosti a súťažením so Západom sa Česi dostanú do Európy rýchlejšie.

Česko-slovenská a od roku 1993 česká zahraničná politika sa orientovala na silné západné krajiny, pričom Východ a stredoeurópskych susedov prakticky prehliadala. Príkladom tohto tvrdenia je fakt, že Poliaci mohli do ČSFR cestovať len na pozvanie. V parlamentných voľbách v Poľsku a Maďarsku medzitým zvíťazili ľavicové sily, na Slovensku od roku 1994 fungoval režim Vladimíra Mečiara, ktorého mohli stredoeurópski susedia len s veľkým sebazaprením pokladať za demokratického partnera, a Česká republika sa cítila ako posledná postkomunistická bašta reformnej pravice. Pretrvávajúce animozity vo vzájomných vzťahoch (ČR - SR, ČR - Poľsko, SR - Maďarsko), ale aj krvavý konflikt v Juhoslávii akýkoľvek intenzívnejší stredoeurópsky dialóg pochovávali už v zárodku.

Kriesenie “ducha Visegrádu”

Na jeseň 1998 sa po vládnych zmenách v ČR (Klausovu ODS vystriedali sociálni demokrati premiéra Miloša Zemana) nový český premiér na pražskej schôdzke CEFTA vyslovil za vzkriesenie visegrádskej iniciatívy. Možnosti oživenia “ducha Visegrádu” avizovalo aj budapeštianske stretnutie premiérov Poľska, Maďarska a Česka v októbri 1998. Konalo sa krátko po parlamentných voľbách na Slovensku, po ktorých sa k moci dostala koalícia na čele s M. Dzurindom, vnímaná Západom ako demokratická alternatíva vlády Vladimíra Mečiara. Premiéri susedných krajín vtedy vyzvali Bratislavu, aby obsadila “rezervovanú stoličku” vo V4. Aj na jednej z prvých povolebných zahraničných návštev v Bratislave sa český prezident V. Havel vyslovil za obnovenie stredoeurópskeho dialógu tam, kde sa v máji 1990 začala odvíjať jeho diskutabilná história - v hlavnom meste Slovenska. Voľba Bratislavy mala symbolicky potvrdiť zahraničnopolitické ocenenie vnútropolitických zmien v SR, návrat na predošlú rovnocennú pozíciu a predstavovala zároveň aj výzvu pre Slovensko, aby dokázalo prebrať svoj podiel zodpovednosti na oživení visegrádskej spolupráce.

Bratislavský summit priniesol vyhlásenie, podľa ktorého je v záujme všetkých štyroch krajín, ako aj regiónu strednej Európy ako celku, aby sa Slovensko stalo plnohodnotným členom NATO a začalo v čo najkratšom čase prístupové rokovania s EÚ. Oživenie činnosti V4 potvrdili aj každoročné stretnutia prezidentov, premiérov, členov vlád a koordinátorov spolupráce, na ktorých sa riešia praktické problémy občanov stredoeurópskeho regiónu. Z tohto koncepčného hľadiska bol významný práve bratislavský summit, ktorý rozhodol, že motorom spolupráce už viac nebudú prezidentské stretnutia, ale stretnutia premiérov, ktoré vedú ku konkrétnej spolupráci najmä v oblasti zahraničnej politiky, vnútorných záležitostí, kultúrnej, vedeckej, cezhraničnej spolupráce a životného prostredia. Na tieto účely bol v októbri 1999 zriadený tzv.Visegrádsky fond, z ktorého sú hradené spoločné projekty v oblasti kultúry, vzdelávania, výskumu a športu. Za ocenenie iniciatívneho prístupu Slovenska k visegrádskej spolupráci možno považovať fakt, že sídlom fondu sa stala Bratislava, kde sídli štíhly sekretariát na čele s Urbanom Rusnákom, riaditeľom Slovenského inšitútu pre medzinárodné štúdie. Do roku

2001 vstúpil fond so zvýšeným rozpočtom 1 milión 550 tisíc eur.

Budúcnosť je v spoločnej Európe

Budúcnosť Visegrádu je predovšetkým v spolupráci v kultúrnej, regionálnej, vzdelávacej oblasti i v oblasti tzv. veľkej politiky. Postkomunistické krajiny strednej Európy v súčasnosti stoja pred dvoma veľkými otázkami. Prvá je bezpečnostná. ČR, Poľsko a Maďarsko sa už stali členmi Severoatlantickej aliancie, SR však ešte určitý čas bude na plné členstvo v NATO čakať. Skutočnosť, že krajina z geografického hľadiska kľúčová, ostáva mimo NATO, predstavuje bez ohľadu na plné členstvo spomínaných troch postkomunistických krajín ohrozené miesto Európy. Slovenské zaostávanie je visegrádskou výzvou pre ČR, Maďarsko a Poľsko, samozrejme, za aktívnej účasti Slovenska.

Druhou výzvou je integrácia do EÚ. Krajiny visegrádskej skupiny, podobne ako ďalšie postkomunistické štáty strednej a východnej Európy, sú v súčasnosti na EÚ napojené prostredníctvom európskych dohôd o pridružení. Všetky štyri krajiny vedú negociačné rozhovory o vstupe do únie, Česko, Poľsko a Maďarsko od mája 1998, Slovensko od decembra 1999. Tzv. systém regaty, schválený helsinským summitom EÚ, umožňuje všetkým kandidátom vstúpiť do EÚ po splnení verifikovateľných kritérií. Preto má Slovensko nádej, že svojich susedov na ceste do EÚ dobehne. Podľa bruselskej exekutívy by sa mohli najlepšie pripravené kandidátske krajiny v strednodobej perspektíve rokov 2005-2006 k únii pripojiť - ak však budú súhlasiť s prechodným obdobím najmä v poľnohospodárskom sektore, potravinárstve, aj pokiaľ ide o voľný pohyb osôb, ktorý je citlivou otázkou najmä pre Nemecko susediace s Poľskom i Českom.

Stredoeurópske krajiny majú v ekonomickom smere po demokratizačných “úpravách” na Slovensku vládou premiéra Mikuláša Dzurindu podobné ekonomické neduhy: nízka kultúra práce a pracovnej morálky, nízka produktivita práce a lacná pracovná sila. Odstraňovanie týchto spoločných hendikepov sa nedá urýchliť a potrvá možno celé desaťročia. Nikomu z visegrádskych susedov však neprospeje, ak sa z tejto oblasti stane európsky chudobinec čakajúci na dotácie bez toho, aby so známym problémom sám niečo robil.

5. medzinárodná konferencia “Živé mosty – Dvojmestá na Dunaji“

Spolupráca tzv. dvojmiest na Dunaji bude hlavnou témou 5. medzinárodnej konferencie Pracovného spoločenstva podunajských krajín, ktorá sa v dňoch 15. – 16. 2 2001 uskutoční v Bratislave. Jej organizátormi sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom Dolnorakúskej krajinskej vlády a Rakúskym ústavom pre východnú a juhovýchodnú Európu. Akcia pod názvom “Živé mosty – Dvojmestá na Dunaji“ sa uskutoční v rámci projektu INTERREG II C “Dunaj ako kultúrna cesta,“ ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou. Jeho cieľom je umožniť konkrétna spoluprácu členských krajín EÚ s kandidátskymi krajinami nezávisle od dátumu ich vstupu. Spolupráca sa pritom sústreďuje najmä na oblasť kultúry, turizmu a výmenu know-how.

Projekt “Dunaj ako kultúrna cesta“ združuje 23 členských regiónov Pracovného spoločenstva podunajských krajín od Badenska- Würtenberska po Odessu. Jeho prioritou je prezentáciu rozmanitých kultúrnych hodnôt pozdĺž Dunaja a výmena skúseností v oblasti ich ochrany a využitia pre rozvoj turistického priemyslu.

Témou nastávajúcej konferencie bude spolupráca tzv. dvojmiest na Dunaji, pričom na Slovensku by malo ísť hlavne o Komárno a Štúrovo v súvislosti s ich polohou vedľa maďarských miest Komárom a Ostrihom. Odborníci zo zúčastnených krajín by mali navrhnúť konkrétnu formy spolupráce tzv. dvojmiest v oblasti spoločného rozvoja turistického priemyslu a ochrany pamiatok.

Pracovné spoločenstvo Podunajských krajín (ARGE – Donauländer) bolo založené

v máji 1990 s myšlienkou združiť krajiny a regióny, ktorými preteká Dunaj. Cieľom spoločenstva je prispieť k podpore spolupráce a rozvoja Podunajska v záujme jeho obyvateľov a všestrannej spolupráce v Európe, ktorá pokrýva oblasti hospodárstva, kultúry, vedy, dopravy, športu a cestovného ruchu.

Z hľadiska obsahového zamerania sa v Pracovnom spoločenstve vytvorilo 5

pracovných skupín:

1. Priestorové usporiadanie a ochrana životného prostredia

2. Hospodárstvo a cestovný ruch

3. Šport

4. Doprava a lodná doprava

5. Kultúra a veda

Slovenská republika bola prijatá za riadneho člena Pracovného spoločenstva na 2. Konferencii šéfov vlád členských krajín v roku 1991 v Belehrade. Ministerstvo kultúry SR je zapojené do aktivít Pracovného spoločenstva Podunajských krajín v Pracovnej skupine č. 5 “Kultúra a veda“ a v súčasnosti pôsobí i v podskupine “Dunaj – kultúrna cesta“. Zástupcom rezortu kultúry v Pracovnom spoločenstve Podunajských krajín je Ondrej Pöss, riaditeľ Múzea kultúry karpatských Nemcov.