A+ A A-

2. januára 2001 - Zo slovenskej tlače

2. januára 2001 Zo slovenskej tlače

Tanečná Slnečnica v Dunaeďháze

V Slovákmi obývanej obci Dunaeďház (Dunaegyháza) v Báčsko-Kiškunskej župe koncom uplynulého roka pod názvom Slnečnica usporiadali stretnutie národnostných tanečníkov. Slnečnica je inak i meno miestneho detského a mládežníckeho tanečného súboru, ktorý na domácom javisku zožal obrovský úspech. Rad tanečných čísiel sa začal vystúpením miestnych škôlkárov, preplnené hľadisko potom popri “zimnej Slnečnici” očarili slovenskí folkloristi z Malého Kereša a Miške. Tzv. interetnický a multikultúrny ráz dodali  podujatiu nemeckí hostia z obcí Harta a Adony.

Od starostu hostiteľskej obce Tomáša Nagya sme sa dozvedeli, že miestna samospráva usporiadala v poradí druhé viacnárodnostné stretnutie folklórnych telies s netajením cieľom položiť základy tradície. Ako povedal vo svojom úvodnom prejave, slnečnica sa stala symbolom akcie z viacerých dôvodov. Vysoká a rovná rastlina vždy upúta pozornosť, jej žiarivé farby navodzujú dobrú náladu a pre nás môžu jej lupene symbolizovať i jednotlivé národnosti žijúce v Maďarsku.

O popularite politikov - Ocenená rozvaha i slušnosť I. Dávidovej

Rebríček najpopulárnejších politikov v našej vlasti vedie prvýkrát žena - ministerka spravodlivosti Ibolya Dávidová. Porušila sa tým tradícia, že najpopulárnejší je spravidla prezident republiky. Bolo to tak v čase Árpáda Göncza a štafetu po ňom prevzal súčasný prezident Ferenc Mádl. Takmer večne druhý bol bývalý minister zahraničných vecí a teraz predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács. V najnovšom rebríčku však oboch posunula až za seba I. Dávidová, ktorá je popri ministerskej funkcii predsedníčkou Maďarského demokratického fóra (MDF). Pritom sa podpora jej strane pohybuje v rozmedzí 3-4 percent, čiže MDF by sa teraz ani nedostalo do parlamentu.

V čom je tajomstvo popularity I. Dávidovej? Svoje sympatie jej vyjadrili dokonca mnohí voliči MSZP, ktorí určite nesúhlasia s jej pravicovým svetonázorom veľmi blízkym voľakedajšiemu premiérovi a predsedovi MDF Józsefovi Antallovi. Pre ľudí je zrejme príťažlivý politický štýl I.Dávidovej: rozvážnosť, ľudskosť a to, že si v surových politických diskusiách dokáže zachovať eleganciu a slušné správanie. Nevidí okolo seba politických nepriateľov, ale protivníkov a partnerov a v búrkach politického života sa neusiluje poraziť iných, ale skôr ich získať, presvedčovať. V tom má veľa spoločného s L. Kovácsom. Našim občanom sa zrejme prejedla agresivita a demagógia v politike. Naznačuje to azda aj to, že až na poslednom, 23. mieste je maloroľnícky líder József Torgyán, ktorý je práve takýto typ politika.

Deň menšín s uzávierkou pod Pilíšom

Samospráva obce Mlynky, Slovenská samospráva v Mlynkoch (SSvM) a Organizácia Slovákov v Mlynkoch (OSM) - pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) usporiadali 29. decembra 2000 svoj tradičný Deň menšín, aj tentokrát spojený s tzv. ročnou uzávierkou. Hostia z nášho “slovenského Pilíša” (najmä z Čívu a Santova, ale i Hute) v sídle svojho regionálneho združenia, v mlynskom Slovenskom dome, spoločne hodnotili uplynulý a zároveň oslávili nový rok. Podujatie poctili svojou prítomnosťou podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etela Rybová, tajomník verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Márton Molnár a donedávny štátny tajomník a predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Tošo Dončev. Po recitáciách vystúpili členovia miestneho Slovenského pávieho krúžku a vynikajúce duo súrodencov Papučkovcov, speváčky-harmonikárky Marty a trubkára Štefana. Prítomní si po kultúrnej vložke s veľkým záujmom vypočuli príhovory vedúcej OSM Gizely Molnárovej, starostu Jozefa Havelku, predsedu SSvM Imricha Fuhla a členky predsedníctva ZSM Marty Glückovej-Papučkovej. Potom už nasledoval spoločný spev a zábava pri bielych stoloch.

Budapešť vítala nové tisícročie

Výnimočne uvoľnená atmosféra, zbližujúca neznámych ľudí, vládla pri oslavách Nového roka v uliciach našej metropoly. Mimoriadny silvestrovský program sa sústredil ako zvyčajne na ľavom, peštianskom brehu Dunaja. Hlavná výstavná Váci utca bola slávnostne vysvietená girlandami a podobne ako okolité ulice sa zaplnila davmi. Neprestajný silný hluk z dlhých papierových trúbok neustával ani na chvíľu. Používali sa i na vzájomné udieranie okoloidúcich hlava-nehlava ako znak želania šťastného Nového roku. Niekedy s celým vyslovením alebo iba jeho maďarskou skratkou BÚÉK. Kto si trúbky nepriniesol so sebou, mohol si ich kedykoľvek kúpiť u pouličných predavačov. Rovnako ako ďalšie silvestrovské doplnky: rôzne druhy masiek, klobúky, čertove rožky, pohyblivé tykadlá, blyštiace sa parochne... Podobne aj šampanské, ktoré sa predávalo a pilo plnými dúškami už dlho pred polnocou. Na Váci utca, susednom Vörösmartyho námestí či pred Redutou na dunajskom nábreží výbornú náladu dopĺňala moderná hudba na počúvanie, ale aj do tanca. Budapešť sa zmenila na malé Rio de Janeiro. Od Východnej stanice sa po Rákocziho triede smerom do centra mesta vydal večer pestrý karnevalový sprievod s hudobníkmi na odkrytej ploche kamióna. Krátko pred polnocou sa zaplnilo Belehradské nábrežie v očakávaní ohňostroja. Ľudia sa objímali a pripíjali si na zdravie, šťastie a lásku. Po prvej salve a štátnej hymne vypukla nad Dunajom asi štvrťhodinová veľkolepá hra svetiel, farieb a tvarov s úchvatnou scenériou osvetleného Budínskeho hradu, Matejovho kostola, Gellértovho vrchu na druhom brehu a Széchenyiho reťazového mosta. Zábava pokračovala do neskorej noci.

Zomrel I. J. Zámbó

Jeden z najobľúbenejších maďarských spevákov populárnej hudby posledných rokov Imre (Jimmy) Zámbó, ktorý sa vo svojom byte v mestskej časti Csepel údajne nešťastnou náhodou zastrelil z vlastnej pištole, zomrel 2. januára v Budapešti po prevoze do nemocnice. V roku 1993 bol I. J. Zámbó zvolený za najlepšieho maďarského speváka roka, ale cenu za najlepšiu nahrávku roka získal viackrát. Jeho dlhohrajúca platňa z roku 2000 s názvom Vianoce s Jimmym patrila niekoľko týždňov medzi najlepšie predávané nosiče.

Slovenská scénka z filmu Harmónie Werckmeister

Najnovšie dielo 45-ročného maďarského režiséra BÉLU TARRA Harmónie Werckmeister (Werckmeister harmóniák) sa zrodilo na základe románu LÁSZLÓA KRASZNAHORKAIHO Melanchólia odporu. Nekomerčný celovečerný hraný film, očividne určený skôr labužníkom ako širokému obecenstvu, v roku 2000 s veľkým úspechom predstavili na medzinárodných filmových festivaloch v Cannes a Toronto. O tomto výsostne umeleckom diele písal s uznaním i francúzsky denník Le Monde, podľa ktorého ide o majstrovskú hru so svetom fantastiky. ¥ Dej sa odohráva v bližšie neurčenej pochmúrnej krajine, ktorej hrozí katastrofa. Vandalské bandy už netrpezlivo čakajú na okraji mesta. Na hlavnom námestí stojí nákladné auto s mŕtvou veľrybou a s tajuplným Princom, ktorý (pre miestnych obyvateľov) neznámym jazykom veští apokalypsu. Ten Princ akoby bol diablom, veď v nebezpečne blížiacom sa ničení vidí akési tvorenie. Metaforický svet filmu je stavaný na metafyzických tiesňach. Na najdôležitejšie otázky márne by sme hľadali odpovede. ¥ Pre slovenského diváka môže byť viac než zaujímavá scénka so slovenským hovoreným slovom, jedným z hlavných aktérov ktorej je rodák zo Santova (Pilisszántó), v “civile“ advokát dr. Michal Kormos a v ktorej slovenským hlasom Princa, resp. trpaslíkovho tieňa je autor prekladu “slovenskej vložky” filmu Imrich Fuhl.

Slovenčina na školách s maďarským jazykom na Slovensku

Úroveň vyučovania slovenčiny v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským (ZŠm) v našej materskej krajine je celkovo iba priemerná. Vyplýva to zo Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach za minulý školský rok, ktorú vypracovala Štátna školská inšpekcia. Za podstatné negatívum inšpektori označili, že slabší a priemerní žiaci majú veľké problémy v slovenčine s ústnym aj písomným prejavom. Žiaci pochádzajúci z čisto maďarského jazykového prostredia robia chyby aj v bežnej komunikácii. Nedostatky pri vyučovaní sa okrem iného prejavili aj v nadmernej rečovej aktivite učiteľa na úkor žiaka, v chybách pri komunikácii a v miernom alebo nijakom hodnotení výkonov žiakov.

Materiálno-technické podmienky sú výborné na 1. stupni ZŠm, kde sa disponuje učebnicami s množstvom námetov na komunikáciu, hravé formy, rozvíjanie obrazotvornosti a slovnej zásoby. Na 2. stupni sú však tieto podmienky neuspokojivé. V 5.-8. ročníku sa učí podľa zastaraných učebníc, pre 9. triedu chýbajú úplne. Aj učebné pomôcky sú často nefunkčné. Pedagogické a odborné riadenie na ZŠm je väčšinou na dobrej úrovni a zameriava sa na zvýšenie kvality výučby. V menšej miere sa však využíva možnosť zvýšenia hodinovej dotácie slovenčiny, resp. sa vôbec nevyužíva, alebo sa zvyšuje počet hodín maďarčiny. Konverzácia v slovenskom jazyku sa na ZŠm zaraďuje ako nepovinný alebo voliteľný predmet.

Súbeh na podporu organizácií národných a etnických menšín v roku 2000

Výbor pre ľudské práva, menšiny a konfesie Národného zhromaždenia MR vypisuje súbeh pre organizácie národných a etnických menšín, zaregistrované do 31. decembra 1998, ktorých činnosť je zameraná na pestovanie kultúry, resp. ochranu záujmov a na ktoré sa vzťahujú nariadenia zákona o právach národných a etnických menšín. O podporu z tohto zdroja sa nemôžu uchádzať menšinové samosprávy, nadácie a organizácie, na ktoré sa vzťahuje zákon o politických stranách.

Výbor prostredníctvom súbehu rozdelí 105 miliónov forintov, ktoré boli vyhradené na tento účel z tohoročného štátneho rozpočtu.

Prihlášku do súbehu (v jednom exemplári) spolu s príslušným tlačivom možno zaslať poštou do 31. januára 2001 na adresu Výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie NZ MR (1358 Budapest, Széchenyi rkp. 19), s označením "Szervezettámogatási pályázat". Podrobnejšie informácie poskytne sekretariát výboru. Telefón: (1) 441-5032 alebo 441-5035, Fax: 441-5986. Príslušné tlačivá možno prevziať aj na informačnom oddelení Kancelárie poslancov NZ MR: Budapest V., Széchenyi rkp. 19., resp. odkopírovať zo zborníka Magyar Közlöny.

K prihláške do súbehu treba priložiť záznam o súdnom zaregistrovaní organizácie, kópiu zmluvy o bankovom účte (s presným uvedením čísla bankového účtu), krátky opis minuloročnej činnosti, ako aj vyhlásenia o tom, že organizácia nemá verejné dlžoby a vyúčtovala podpory získané od rôznych ministerstiev, verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, ako aj verejnej nadácie Pre Rómov v Maďarsku.

Výbor upozorňuje účastníkov súbehu, že

- si vyhradzuje právo preverovať údaje, uvedené v žiadosti, a to nielen pred jej posúdením, ale aj po ňom,

- nie je možné dopĺňať či upresňovať údaje dodatočne, po vypršaní termínu zaslania konkurzných prác. Žiadosti s nekompletnou dokumentáciou, resp. tie projekty, ktoré boli zaslané po termíne, nebudú posudzované,

- predloženie kompletnej žiadosti neznamená automatické udelenie podpory,

- nemôže brať do úvahy dokumentáciu predloženú pred vypísaním súbehu a preto vyžaduje od všetkých uchádzačov kompletné materiály,

- nemá možnosť vrátiť zaslané žiadosti,

- podmienkou k prevodu udelenej sumy je, aby údaje o súdnom zaregistrovaní a o bankovom účte zodpovedali skutočnosti, za tieto informácie nesie zodpovednosť predseda organizácie.

dr. Magda Kovácsová-Kósaová

predsedníčka výboru

x          x          x

Odišiel básnik Pavel Samuel (1927-2000)

V posledný deň r. 2000 nečakane zazvonil telefón. Na druhom konci linky sa ozval básnik Ďurko Dolnozemský. Poprial mi šťastlivý nový rok a … ešte chcel čosi povedať, ale akoby mu oťaželi slová na jazyku. Ťažko mu bolo vysloviť smutnú a neodvratnú skutočnosť: náš spoločný priateľ, básnik Paľo Samuel v nemocnici zomrel.

Ešte pred dvomi týždňami som dostal od neho list plný elánu, radosti a plánov, že dostal prísľub na vydanie ďalšej zbierky básní, či by som bol jej redaktorom… “Šťastlivé sviatky a zdar v novom roku Ti prajem!” - píše a končí svoj list podpisom: Pavel Samuel. Kto by bol tušil, že je to jeho posledný list!

PAVEL SAMUEL sa narodil 28. 8. 1927 v maloroľníckej rodine v Slovenskom Komlóši, kde vychodil evanjelickú školu. Chcel byť učiteľom slovenčiny a preto po vojenskej prezenčnej službe (1948-49) odišiel do Budapešti na vysokú školu pedagogickú študovať odbor slovenčiny. V druhom ročníku musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Bola to veľká škoda nielen preňho, ale aj pre celú našu národnosť. Ostal bez vyššieho vzdelania, ktoré by bol ako nádejný básnik nesmierne potreboval.

Literárne začal tvoriť počas vysokoškolských štúdií. Svoje básne uverejňoval v týždenníku Naša sloboda. Bol nesporne talentovaný mladík. R. 1955 získal 1. a 3. cenu za poéziu v literárnej súťaži DZSM. V tom istom roku bol vydaný literárny zborník Hrušky mamovky Špiakovej, v ktorom má uverejnenú rovnomennú báseň, poviedku Profesor Vančík a  dve ďalšie básne (Spomínanie, Anka) pod pseudonymom P. Slavo. Bol to jeho knižný debut a prvý literárny úspech. Logika by si bola žiadala, aby po prvom úspechu nasledoval postupný rozmach slovenskej literatúry v Maďarsku. O to viac, že osobné predpoklady k tomu boli dané: v zborníku sa hlásili aj ďalší mladí autori (Ján Chlebnický, Ivan Zahoran, Pavol Bača), a v školách už robili prvé literárne krôčky aj ďalší… Rozmach sa však nedostavil. Chýbala k tomu politická vôľa. Trend smeroval nie k rozkvetu, ale k potlačeniu našich národnostných snáh. A keďže Slováci nemali na ružiach ustlané ani vo vtedajšom Československu, aj odtiaľ sa mu ušla iba kritika a znevažovanie. Za takých okolností sa náš talentovaný básnik-samotár postupne odmlčal.

Znovu začal písať až v 80. rokoch na podnet a za podpory novej generácie literátov. Vyhľadali ho, oduševnili ho, začali uverejňovať jeho básne v Ľudových novinách, Našom kalendári, v ročenke ZROD, v r. 1984 mu zaradili desať básní do antológie Chodníky a o tri roky neskôr mu vydali samostatnú zbierku básní Perly ľadu (1987). Touto zbierkou sa P. Samuel nesporne zapísal do knihy tzv. zlatého desaťročia (1981-1990) slovenskej literatúry v Maďarsku. Vysokoškolský profesor Aladár Králik takto výstižne charakterizoval jeho literárnu tvorbu: “Samuelove verše, odvratom od spoločnosti v nich vyjadreným, vyvolávajú dojem celkom zvláštnej originality a svojou neobyčajnou formou, kultivovanosťou i ľahostajnosťou, sugestívnou náladovosťou kraskovského symbolicko-impresionistického charakteru vzbudzujú nemalú pozornosť” (ZROD 1985).

Začiatkom 90. rokov literárne dianie Slovákov v Maďarsku opäť začalo strácať na intenzite. Nepriaznivo to doľahlo zvlášť na nášho “samotára” Pavla Samuela, ktorý sa znovu ocitol akosi mimo. V poslednej dobe bol bezradný a skeptický. Uvažoval nad vydaním antológie komlóšskych básní (čo by mimochodom bolo opodstatnené). Bral to však aj sám skôr za zbožné želanie. “Ja by som sa najradšej vzdal písania. Nemá to veľký význam, skôr malý. Ty zato píš, ja to rád čítam,” písal mi pred rokom. Je to tragické, keď sa básnik v beznádeji vzdáva svojho pera. A zároveň je aj dojímavé, že takto “na dne” našiel v sebe dostatok síl rozdávať povzbudenie. To dokáže len človek šľachetnej duše.

Predo mnou leží jeho posledný list. “Sľúbili mi, že vydajú moju novšiu zbierku…” - zdôveruje sa mi a prosí o podporu. Možno on to ešte netušil, no my už vieme, že to bolo jeho posledné želanie pred ortieľom nemilosrdného osudu. A to sa patrí, to treba splniť.

Milý náš priateľ, my, ktorí si ctíme Teba, aj Tvoju poéziu, sa lúčime s Tvojou pozemskou podobou, no nie s Tvojim duchom, ktorý máš zakódovaný vo svojich básniach, v krásnej zbierke Perly ľadu.

Gregor Papuček


Pavel Samuel

 

List k básnikom

Nuž, chlapci, len sa držme pera,

nech nám ho skepsa nezožiera,

ani víchor, čo stále veje,

nech nám ho z ruky nevyberie.

Hoc práva má aj vyvrheľ,

aj pach sa šíri z hustých hmiel,

hoc mŕtvych smútia vo zvone,

aj vôľa naša ochromie,

no novšia sa hne ku vzletu,

a raz sa uzly rozpletú,

a odrazu nám odvetí:

- Poďme si zavše v ústrety!

Za aprílom máj príde zvodne,

a nad nami sa opäť zodnie.

Hoc bijú nás: čas, duch i lós,

my povznesme sa nad chaos!

Prípis:

Húf hesiel vlnil sa

kedysi ako dnes.

Sebecká elita

Chcela nás za nos viesť.

Navzdory vyrástlo,

hľa, básnikov tu plemä!

Možno aj práv menšín

sa ešte dožijeme?

Juraj Dolnozemský

Pavlovi Samuelovi

Bolo to dávno,

keď plný elánu

vydal si sa na púť

po zarúbanej ceste

a nezišiel si z nej.

Bojom ti prešli

ťažké desaťročia.

Hľadal si pravdu

pre seba i pre nás

v tej dobe zakliatej.

Prešiel si celých sedem míľ,

slovami si si brúsil kosu,

ty večný samotár.

Veľa dobra si nezažil,

nemilosrdný osud

ti bičom hladil tvár.

Poumývaný

dažďom skúseností

si menil na drobné

tú ťažkú minulosť.

No osud milosti

pre teba nemal dosť.

Odmena bola skromná,

nanajvýš ak to jarmo…

A ešte dobrý pocit, že:

nežil si darmo.


Kultúrny inštitút MR v Bratislave

(Aktivity roku 2000)

Kultúrny inštitút v Bratislave je jedným z najmladších zahraničných maďarských inštitútov, má za sebou pomerne krátku minulosť – desať rokov. Činnosť inštitútu sa rozvíja hlavne v troch oblastiach rovnako dôležitých pre jeho poslanie. V prvom rade je to sprostredkovanie obrazu súčasného Maďarska, jeho kultúry – maďarskej i menšinovej, ako i maďarskej kultúry a vedy mimo hraníc štátu – v Karpatskej kotline, v západnej Európe, v zámorí – smerom k hostiteľskej krajine. Rovnako dôležitou úlohou inštitútu je pomoc pri zachovaní národnej identity maďarskej menšiny na Slovensku. Ďalšia z hlavných úloh je podpora rozvoja vzájomných kultúrnych a vedeckých vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom.

Novou, dôležitou oblasťou v činnosti inštitútu je organizovanie vedeckých konferencií, ktorých materiál sa publikuje v sérii zväzkov edície Dialógy, samozrejme, dvojjazyčne, v maďarskej a slovenskej reči. Tieto publikácie – ako je to zrejmé i z názvu edície – majú cieľ podporovať vzájomný slovensko-maďarský dialóg.

Cieľom nášho inštitútu je zapojiť sa svojimi – ročne okolo 120-mi kultúrnymi a vedeckými podujatiami – do kultúrneho a vedeckého života Bratislavy a Slovenska.

Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave organizuje priebežne kurzy maďarského jazyka pre začiatočníkov a pokročilých. V budove inštitútu funguje knižnica, čitáreň ako i videotéka a požičovňa videokaziet.

Najvýznamnejším podujatím tohto roka boli Dni maďarskej kultúry v Bratislave, uskutočnené v dňoch 13.-18. marca pod záštitou ministra kultúry Maďarskej republiky Zoltána Rockenbauera a ministra kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažka.

Kultúrny inštitút MR však počas Dní maďarskej kultúry - ako to z ich charakteru vyplýva - nekládol dôraz na inštitucionálne alebo vedecké kontakty, ale sa snažil - prostredníctvom vynikajúcich tvorcov a diel - pútavo predstaviť čo najširšiu umeleckú škálu maďarského kultúrneho života. Dni maďarskej kultúry zahájila výstava zo zbierok Maďarskej národnej galérie Začiatky modernizmu v maďarskom výtvarnom umení, na ktorej sa predstavili diela umelcov z umeleckej kolónie v Nagybánya. Paralelne s ňou - takisto v Pálffyho paláci - sa konala výstava s názvom "Vplyv umeleckej kolónie v Nagybánya na slovenské výtvarné umenie", ktorú usporiadala Galéria mesta Bratislavy. Záujemcovia o súčasné maďarské výtvarné umenie si mohli v galérii Kultúrneho inštitútu MR pozrieť výber z diel najmladšej generácie výtvarníkov-štipendistov Gyulu Derkovitsa, respektíve dve výstavy fotografií: projekt Ferenca Grunwalskeho Telo - Priestor v Štúdiu S a výstavu Zity Kovács Svetelná sprcha v kine Tatra.

V rámci podujatia sa konal v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie slávnostný koncert, na ktorom vystúpil Symfonický orchester Maďarského rozhlasu a televízie s dirigentom a sólistom Tamásom Vásárym. V rámci Dní maďarskej kultúry sa uskutočnil i literárny večer, na ktorom sa predstavili významné osobnosti súčasnej maďarskej literatúry. Ďalej, záujemci si mohli pozrieť moderné tanečné kreácie Andrey Ladányi a jej skupiny, ako aj koncert folklórnej skupiny Hegedős, na ktorom vystúpili tanečníci súboru Honvéd Együttes. Počas Dní maďarskej kultúry sa konali Dni maďarského filmu - premietnutých bolo v kine Tatra šesť celovečerných a tri experimentálne a krátke hrané filmy, ktoré boli predstavené na 30. ročníku festivalu Magyar Filmszemle.

V tomto roku oslavujeme výročie narodenia dvoch významných maďarských spisovateľov - 100. výročie narodenia Sándora Máraiho, rodáka z Košíc a 175. Móra Jókaiho, rodáka z Komárna. Pri týchto príležitostiach na rôznych miestach Slovenska organizujeme literárne besedy, symóziá, výstavy, súťaže a filmové projekcie.

Rok 2000 je významným nielen ako 2000. výročie narodenia Krista, začiatok tretieho tisícročia, ale aj ako tisícsté výročie založenia Uhorského štátu. Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v roku milénia prezentuje - medzi inými - výstavu pripravenú Archeologickým ústavom SAV s názvom "Archeologické pramene k dejinám územia dnešného Slovenska v stredoveku", ktorá zahŕňuje výsledky archeologických výskumov na Slovensku s dôrazom na 9.-15. storočie. Takisto je Kultúrny inštitút MR spoluorganizátorom vedeckej konferencie s názvom "Začiatky spoločných dejín", ktorej hlavným gestorom sú Historický ústav SAV a Maďarská akadémia vied.

Okrem kultúrno-diplomatických úloh prispievame k rozvíjaniu a prehĺbeniu vzťahov maďarských a slovenských kultúrnych inštitúcií, podporujeme spoluprácu medzi Slovenskou akadémiou vied a Maďarskou akadémiou vied.

Samozrejme, ako aj v minulých rokoch, pokračujeme v spolupráci s organizátormi medzinárodných kultúrnych festivalov na Slovensku, ako aj v projekte Malá filmová akadémia (v rámci ktorej propagujeme maďarskú filmovú tvorbu prostredníctvom VŠMU), plánujeme naďalej prezentovať maďarskú klasickú a súčanú literatúru v slovenskom preklade, pripravujeme programy pre maďarskú komunitu žijúcu na Slovensku. Pre mláďež pokračujeme v sérii úspešných klubových večierok folklórnej muziky skupiny Ghymes.

Maďarskí pravicoví radikáli nepriamo označujú investorov za otrokárov

2.januára

Maďarsko v minulom desaťročí pritiahlo zo zahraničia 21,5 miliardy dolárov, čo z neho podľa ministra financií Zsigmonda Járaiho urobilo novú krajinu v troch hlavných exportných odvetviach: automobilovom priemysle hlavne vďaka firmám Audi a Opel, výpočtovej technike (IBM) a videotechnike (Philips). Informoval o tom rakúsky denník Kurier.

Tieto výsledky sa však v krajine od začiatku sledujú s jedným smejúcim sa a jedným plačúcim okom. Kritika výsledkov privatizácie dosiahla svoj vrchol v najnovšom dramatickom obvinení z “výpredaja”, ktoré predniesla ekonómka Magdolna Csathová v nedeľnom Radiožurnále, keď povedala: “Zamestnanci a podnikatelia sú vo vlastnej krajine ponížení na otrokov.” Ako uvádza denník, hlasná trúba pravicovej Strany pravdy a života (MIÉP) má týždenne 2,5 milióna stálych poslucháčov.

Najnovšie sa hovorilo aj o tom, že zahraniční investori hrozbami a brutálnym tlakom prinútili domácich konkurentov a dodávateľov znížiť ceny, ako aj o tom, že oni zavedené daňové úľavy zneužívajú ilegálnymi trikmi a “s maďarskými pracovníkmi narábajú ako s otrokmi, a tak ich aj platia”. MIEP má teraz v parlamente 12 poslancov a oproti predposledným voľbám svoje zastúpenie zvýšila na trojnásobok.

Predstaviteľ nadnárodných spoločností v Maďarsku János Rudnay v tejto súvislosti poznamenal, že “Maďarsko môže byť hrdé na to, že z krajín východnej Európy dokázalo prilákať najviac zahraničného kapitálu. V súvislosti s výrokmi predstaviteľov MIEP dodal: “Očakávame, že sa vláda bude od nich dištancovať.

Štefan šíril kresťanstvo aj ohňom a mečom

Presne pred 1000 rokmi bol korunovaný prvý uhorský kráľ Štefan, ktorý do histórie vstúpil s prívlastkom svätý. Podľa starej legendy práve 1. januára roku 1001 biskup českého pôvodu svätý Vojtech položil na hlavu vojvodcu Štefana kráľovskú korunu od rímskeho pápeža Silvestra II., čím sa z pohana Vajka stal kresťanský kráľ Štefan.

Bol to prvý korunovaný uhorský kráľ, teda aj kráľ Slovákov. Pretože práve za jeho vlády došlo k postupnému včleňovaniu územia Slovenska do Uhorského štátu. Svätoštefanská koruna sa stala hlavným symbolom uhorského štátu. Donedávna bola táto koruna uložená v Národnom múzeu v Budapešti, dnes zdobí budapeštiansky parlament.

V tom čase bola korunovácia veľkou udalosťou. Kniežací rod sa týmto slávnostným aktom menil na dedičný kráľovský rod, ktorý mal právo vládnuť požehnané od najvyššej svetskej a cirkevnej moci.

Štefanovu cestu ku korune vyšliapal už jeho otec Gejza z rodu Arpádovcov, ktorému sa podarilo zjednotiť pod svojou vládou maďarských náčelníkov. Na rozdiel od legendy prijal spolu so svojím synom Vajkom krst už v roku 995. Ten pri krste dostal meno Štefan.

Legendy hovoria, že Štefan od začiatku svojej vlády šíril svoj vplyv v Uhorsku nie mečom, ale krížom, v skutočnosti aj v ňom ešte horela pohanská kočovná krv. Podľa historikov neraz pohanské idoly vyháňal ohňom a mečom. Napriek tomu si zaslúžil prívlastok kresťanský kráľ.

Aby sa cirkevná organizácia rozšírila do všetkých kútov kráľovstva, nariadil, aby každých desať osád na svoje trovy postavilo kostol a venovalo mu dve poplužia poľa a dostatočný počet služobníkov na jeho obrábanie. Samotný kráľ prispel v takto založenej farnosti dostatočnou výbavou pre kňaza.

Po korune Štefana pokukoval jeho príbuzný Kopáň. Štefanovi sa podarilo kráľovskú korunu udržať, v boji bol totiž vo výhode. Oproti pohanovi Kopáňovi mal podporu pápeža a kresťanskej Európy.

Štefan bol známy aj tým, že mal na svojom dvore veľa Nemaďarov, dvaja veľmoži zo Slovenska Poznan a Hunt boli jeho najbližšími radcami. Samotný Štefan si veľmi dobre uvedomoval rečovú a etnickú rôznorodosť Uhorského kráľovstva. A práve preto svojmu synovi a nástupcovi Imrichovi neustále zdôrazňoval, aby tento stav chránil a nedovolil nadvládu jedného jazyka.

Štefan vytvoril centralizovaný, jednotne organizovaný štát. Kráľovstvo nespravoval sám, rozdelil ho na župy, na čelo každej dosadil župana.

Zomrel v roku 1038 a bol pochovaný v stoličnom Belehrade. V roku 1083 bol vyhlásený za svätého.

V Maďarsku bol celý rok 2000 venovaný oslavám výročia vzniku Uhorského štátu.

Ľudský vek sa predĺži, ale Slovákom vraj nie

Spomedzi krajín Európy patria Slovensku stále najnižšie priečky v tabuľke dĺžky života, kratšie ako Slováci žijú len Maďari a Rusi. Šokujúce je však to, že až o takmer štyri roky nás predbehli aj naši českí susedia, hoci až do roku 1993 starli Slováci a Česi približne rovnako.

Jednoznačná odpoveď, prečo Slováci žijú o toľko rokov kratšie ako v iných krajinách, zatiaľ nie je známa, hoci tento fakt je dlhodobým predmetom výskumu. Neexistuje ani seriózna odpoveď vedcov, prečo ženy na celom svete suverénne predbiehajú mužov v dĺžke života.

Za maximálnu dĺžku ľudského veku sa dnes považuje asi 110 rokov, nevylučuje sa ani, že sa človek môže dožiť 111 či dokonca 120 rokov.

Pol milióna morbídne obéznych

Storočných je na Slovensku málo, tohto požehnaného veku sa dožilo 407 ľudí, z toho iba 124 mužov. Akého najdlhšieho veku sa dožil obyvateľ Slovenska, nemožno však zistiť ani zo štatistiky, lebo demografi evidujú v kolónkach len vek 100 rokov a viac.

Výskum, ktorý na Slovensku robil Ústav preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave pod vedením RNDr. E. Gintera, už naznačil, že významný podiel na dosiahnutej dĺžke života má vzdelanostná úroveň obyvateľov, najmä ich životný štýl a spôsob stravovania. “Teda miliónkrát opakované, chronicky známe veci,“ tvrdí internista MUDr. M. Kovaľ, ktorý je presvedčený, že naši muži sú takmer imúnni voči dobrým radám o výžive. S telesnou schránkou nadmernej veľkosti sa po Slovensku v súčasnosti pohybujú takmer dva milióny ľudí, z toho pol milióna trpí už takzvanou morbídnou obezitou. Ľudí s extrémnou tučnotou nad 120 kilogramov stále pribúda.

Slovákom nepomôžu ani genetické objavy

Prvý raz v dejinách sa zdá reálnym, že sa uskutoční pradávny sen ľudstva – večný život, a to pomocou génových manipulácií. Vedci tvrdia, že v tomto tisícročí sa podarí génovou technikou predĺžiť život o ľubovoľný počet rokov.

“Slovákom nepomôžu ani genetické objavy,“ trvá na svojom MUDr. Kovaľ.

Kardiochirurgovia sa s ním stotožňujú. Poznajú iks prípadov, keď muži po infarktoch, dokonca aj operáciách po polroku opäť začnú fajčiť – známe osobnosti z politiky či umenia nevynímajúc.

“Aj správna výživa predlžuje život. Človek je jediný živočích na tejto planéte, ktorý sa prejedá, doslova prežiera. Je až neuveriteľné, čo zjeme,“ hovorí skepticky na túto tému aj vedecký pracovník RNDr. Gabriel Hocman, autor kníh o výžive a starnutí.

Maďari budú naďalej chýbať?

V lete Nemci, v zime Maďari - to boli hlavní návštevníci našich horských ubytovacích zariadení v osemdesiatych rokoch. Situácia sa však zmenila, percento ubytovaných maďarských návštevníkov stále klesá. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov tvorili Maďari 7 % z celkového počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach, pričom vo veľkej miere išlo o rodinnú rekreáciu s väčším počtom prenocovaní v zimnej lyžiarskej sezóne. Postupom času sa však zhoršuje aj ďalší dôležitý ukazovateľ, dochádza k znižovaniu počtu prekročení hraníc s Maďarskom. V roku 1999 prekročilo hranice SR celkom 30,457 mil. osôb, avšak na hraničnom prechode s Maďarskom zaznamenali 22,1-percentný medziročný pokles, najväčší zo všetkých hraničných prechodov s ostatnými susednými štátmi. Z hľadiska návštevnosti a zvyšovania devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu by nás mal zaujímať nielen dôvod pretrvávajúcej nízkej návštevnosti maďarskej klientely, ale aj rozbor turistických prúdov smerujúcich z Budapešti do Viedne a Prahy, prípadne poľského Krakova. Prieskum trhu a jeho analýza býva prvým predpokladom úspešnej obchodnej politiky. Čo však, ak na ňu nemá ani podnikateľ, ba ani štát?

Devízy z cestovného ruchu

V turistike sú skryté veľké rezervy. O potvrdenie tohto pre Slovensko aktuálneho tvrdenia sa pričinili naši susedia, ktorí dokázali v priebehu rokov zdvoj- až strojnásobiť objemy devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu. Kým v Česku v roku 1993 vykázali príjem takmer 1,6 mld. USD, u nás doma sme dosiahli 40 % z uvedeného objemu. Dnes je však skutočnosť iná - kým v Českej republike dosiahli v roku 1998 spolu 3,7 mld. USD, na Slovensku sme boli schopní len na 13-percentný podiel nimi vyprodukovaného objemu. Za tie roky sme zaostali aj za Maďarskom. Nielenže klesá záujem o cesty na Slovensko, ale mení sa aj zloženie klientely. Tá solventnejšia, ktorá nám začiatkom deväťdesiatych rokov odpustila nedostatky v kvalite služieb, sa časom vytratila a zostávajú menej náročnejší, a teda aj menej solventnejší turisti. Inkasujeme od nich stále menej, čo sa odzrkadľuje nielen na znižovaní ich priemerných výdavkov, ale aj na znižovaní devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu. Podľa výsledkov prieskumu Ústavu turizmu v roku 1999 klesol priemerný výdavok turistu na jeden deň v zime o 17,17 USD (o 42 %) a v lete o 7,72 USD (o 31 %). Klesajú aj ďalšie objemové ukazovatele, predovšetkým počty prekročenia hraníc. Turistov je teda v posledných rokoch menej vedia aj naši susedia. Ich výpadok však nahradzujú zvýšenou konzumáciou turistov, ktorí minú za deň viac ako kedysi.

Ukazovatele dosahované v cestovnom ruchu v susedných krajinách a disponibilné zdroje, ktoré máme pre cestovný ruch na Slovensku, nám dávajú šance, aby sa cestovný ruch sa stal dôležitým zdrojom príjmov aj u nás doma. Silnejúca konkurencia štátov centrálnej Európy ako aj iných “módnych“ turistických destinácií vo svete však sťažuje uplatnenie produktu zo Slovenska na zahraničných trhoch. Devízový príjem vykazovaný NBS klesá už tretí rok a spolu s ním aj podiel zahraničného cestovného ruchu na exporte. Vývojové trendy podielu zahraničného cestovného ruchu na HDP naznačujú, že ku komplikáciám v odbore došlo už skôr, a to v roku 1995, teda v období politických zmien na Slovensku a v čase dovŕšenia privatizačného procesu bývalých interhotelov. Oneskorená privatizácia skomplikovala dialóg medzi poskytovateľmi a sprostredkovateľmi služieb a ústredné organy sa málo starali o vytváranie pozitívnejšieho imidžu o Slovensku. Konštatovanie, že kedysi sme to vedeli lepšie nám určite nepomôže.

Mlieko v plaste

Potravinárska spoločnosť Parmalat začala vo svojom výrobnom závode v Maďarsku baliť trvanlivé mlieko do ľahkých plastových vrecúšok Elopouch, ktoré prináša na svetový trh výrobca obalových systémov na tekuté potravinové produkty nórska spoločnosť Elopak. AMI Communications Slovakia predpokladá, že s touto technológiou, znižujúcou náklady na produkciu trvanlivých tekutých potravín, sa uplatní na trhoch východnej Európy, kde zatiaľ nie sú v dostatočnej miere nainštalované chladiace zariadenia. Na Slovensku pôsobí Elopak od roku 1992 a dodáva kartónové obaly na čerstvé mlieko a ďalšie mliečne výrobky do desiatich mliekarní. Minuloročný obrat spoločnosti, ktorá predáva vo viac ako sto krajinách, dosiahol 22,6 mld. Sk.

Xbox sa bude vyrábať v Maďarsku: Microsoft zrejme zvýši HDP Maďarska o 3 mld. USD

29. decembra

Rozhodnutie amerického softvérového giganta Microsoft vyrábať diely svojej novej hracej konzoly Xbox v Maďarsku by malo krajine podľa očakávaní priniesť rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 3 mld. USD. Microsoft podpísal kontrakt so spoločnosťou Flextronics International Ltd na výrobu konzol v Mexiku a Maďarsku v snahe uspokojiť dopyt spotrebiteľov vo všetkých regiónoch sveta.

Podľa plánu by mala byť hra Xbox dostupná na americkom a japonskom trhu už na budúcu jeseň. Jeho uvedenie na trhy v Európe je naplánované na prvý kvartál roku 2002. Spoločnosť Microsoft je jediným výrobcom videohier na svete s výrobnou základňou v Európe. Xbox patrí do novej generácie videohier firmy Microsoft, pričom poskytuje veľmi reálny zážitok vďaka vysokokvalitnej grafike a zvukovým efektom.

Slávnosť zvonov - posolstvo lásky a mieru

Na prelome rokov, storočí a tisícročí po prvý raz zazneli z veže Konkatedrály - Dómu sv. Martina v Bratislave hlasy pôvodného, obnoveného zvonu Wederín a ďalších piatich nových zvonov. S výzvou, aby sa k hlaholu týchto zvonov v rámci vítania nového milénia ako vyjadrenia posolstva mieru a lásky Slovenska v zjednotenej Európe pripojili aj kostoly miest v SR, sa na primátorov obrátila v minulom roku Únia miest Slovenska (ÚMS). Súčasne ich oslovila s prosbou, aby v rámci regiónov podnietili na účasť i starostov obcí.

Vítaním nového milénia vyvrcholil projekt Slávnosť zvonov - posolstvo lásky a mieru v zjednotenej Európe. Je príkladom úspešnej partnerskej spolupráce cirkví, samosprávy, štátu a mimovládnych organizácií.

Zvony Dómu sv. Martina v Bratislave, ktorý bol vyše troch storočí korunovačným kostolom rakúskych cisárov a uhorských kráľov, boli počas prvej svetovej vojny okrem najväčšieho - Wederína, rozbité a použité na vojnové účely. Zvony sa 11. novembra 2000 vrátili do veže Konkatedrály sv. Martina ako dary zo všetkých piatich krajín susediacich so Slovenskom. Počas slávnostnej svätej omše vtedy posvätili obnovený Wederín i päť darovaných zvonov. Sú to zvon Maria-Theresia z Rakúska, St. Margaretha z Maďarska, Ioanes Paulus II. z Poľska, St. Adalbert z Českej republiky a St. Vladimir z Ukrajiny.

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Máj 2025
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.