27. apríla 2001 ● Zo slovenskej tlače

Die Presse: V otázke menšín žiadna zhoda

26. Apríl 2001

Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a jeho maďarský kolega Viktor Orbán sa počas utorkových rokovaní v Budapešti nezhodli v citlivej otázke národnostných menšín, informoval včera popredný rakúsky denník Die Presse. Pokiaľ by sa totiž mali osobitné práva maďarskej menšiny žijúcej v susedných krajinách pozdvihnúť na úroveň zákona, znamenalo by to „zaťaženie ovzdušia medzi žijúcimi národnosťami na Slovensku, ale aj medzi Maďarskom a jeho susedmi“, citovala Die Presse M. Dzurindu. Tomu oponoval maďarský ministerský predseda, ktorý sa odvolal na podobné predpisy v iných štátoch. Vláda v Budapešti pritom plánuje vydať príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny v susedných krajinách vlastné osobné preukazy, s ktorými automaticky získajú nárok na pracovné povolenie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a iné zvýhodnenia.

Témou rokovaní oboch premiérov bola tiež otázka prechodného obdobia na pohyb pracovných síl. Maďarsko odmieta prijať rakúsky návrh sedemročného prechodného obdobia na otvorenie pracovného trhu. V. Orbán po rokovaniach s M. Dzurindom podľa Die Presse povedal, že obe krajiny podajú v Bruseli ako odpoveď na rakúske požiadavky protinávrh. Obsah tohto návrhu však ešte nie je známy. Slovensko, ako aj Maďarsko ho však majú obhajovať počas prístupových rokovaní do EÚ. Nesúhlas s obmedzeniami schválenými Európskou komisiou (EK) vyjadrili však okrem kandidátskych štátov aj niektorí členovia samotnej únie. Nesúhlas s návrhom komisie vyjadrilo napríklad aj Španielsko a Švédsko. EK navrhla všeobecné moratórium na voľný pohyb pracovných síl z kandidátskych krajín po ich vstupe do EÚ. To by malo trvať päť rokov, no pri niektorých krajinách by mohlo byť predĺžené ešte o ďalšie dva roky.

FIDESZ podporuje variant reformy, ktorý presadzuje SMK

26. apríla

Parlamentní poslanci maďarskej občianskej strany FIDESZ dnes v Bratislave deklarovali podporu variantu v reforme verejnej správy na Slovensku, ktorý presadzuje Strana maďarskej koalície (SMK), to znamená 12 krajov a 12 vyšších územných celkov. Predseda poslaneckého klubu József Szájer to pred novinármi zdôvodnil tým, že pre Maďarsko sú dôležité tie otázky, ktoré sú zároveň dôležité aj pre maďarskú menšinu v zahraničí.

Na stretnutí maďarských poslancov a predstaviteľov SMK sa diskutovalo aj o v Maďarsku pripravovanom zákone o štatúte Maďarov žijúcich v zahraničí. Podľa Szájera nepôjde o odlišnú právnu normu od zákona, ktorý prijala SR - a to zákon o zahraničných Slovákoch. Akékoľvek obavy z tohto zákona, ktorý by mal parlament MR schváliť ešte pred letnými prázdninami, sú podľa Szájera neopodstatnené a vyplývajú z nedostatku informácií. Verí preto, že tento zákon nevyvolá na Slovensku negatívne reakcie.

Podľa predsedu SMK Bélu Bugára tí, ktorí sa o pripravovanom zákone vyjadrujú kriticky, mali by sa s ním najprv oboznámiť. O štatút Maďara podľa tohto zákona bude môcť požiadať každý občan maďarskej národnosti prostredníctvom spoločenskej organizácie. Na základe kritérií maďarskému občanovi bude môcť byť vydaný takzvaný maďarský preukaz, ktorý takéhoto občana oprávni na využitie výhod v MR. Podľa Szájera pôjde najmä o výhody v cestovaní, zamestnaní, štúdiu a pod.

Fidesz: Neobávajte sa nášho zákona o Maďaroch

27. apríl 2001

Predseda SMK Béla Bugár sa neobáva tzv. zákona o štatúte zahraničných Maďarov, ktorý minulý týždeň začal prerokúvať maďarský parlament. Zároveň nepovažuje za šťastné pondelkové vyjadrenia premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý vyslovil obavy, že zákon by mohol byť zdrojom napätia na južnom Slovensku.

Bugár včera svoje stanovisko zopakoval po stretnutí s Józsefom Szájerom, predsedom parlamentnej frakcie maďarskej vládnej strany Fidesz.

V čase, keď zákon vstúpi do platnosti (pravdepodobne od budúceho roka), bude Slovensko vo víre predvolebného boja. Na otázku, či sa neobáva, že by sa v spojitosti s ním mohol predvolebný boj pritvrdiť, Bugár povedal: „Všetko sa dá politicky využiť. Nemôžem vytvárať politiku, s prepáčením, podľa toho, či mám, alebo nemám čiapku, veď tak či onak dostanem facku.“

Podobné obavy ako premiér má však aj KDH. Vyslovil ich jeho podpredseda Ján Figeľ včera na stretnutí s poslancami Fideszu. Týkali sa toho, že zákon by mohol vytvárať právny vzťah medzi Maďarskom a slovenskými občanmi maďarskej národnosti. Poslanci ho ubezpečili, že zákon nesleduje žiadne podobné ciele. „Výhody, ktoré získajú Maďari žijúci za hranicami, nevytvárajú žiadne ústavné vzťahy voči občanom iných krajín,“ zdôraznil neskôr Szájer.

Okrem Bratislavy má výhrady k pripravovanému zákonu aj Rumunsko, ktoré si nárokovalo s maďarskou vládou o jeho príprave rokovať. Na otázku, aké aspekty zákona je ešte maďarská vláda pripravená prediskutovať so svojimi susedmi, Szájer odpovedal: „V tejto chvíli je zákon v rukách parlamentu, jeho pánom teda už nie je vláda. Z toho dôvodu vedieme takéto rozhovory na straníckej úrovni.“

Rokovania KDH a FIDESZ

27. Apríl 2001

Za záujem Slovenska považuje podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia a hlavný vyjednávač s Európskou úniou Ján Figeľ, aby zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí, ktorý v súčasnosti prerokúva maďarský parlament, nevytváral právny vzťah medzi Maďarskou republikou a slovenskými občanmi. Podľa neho by nemal byť ani na škodu národnostných menšín žijúcich v Maďarsku. Ako včera uviedol Figeľ po stretnutí s delegáciou vládnej politickej strany FIDESZ premiéra Viktora Orbána, od jej predstaviteľov dostal ubezpečenie, že tento zákon nesleduje žiadne podobné ciele. V rozhovore spomenuli aj ústavné zakotvenie zastúpenia národnostných menšín vrátane slovenskej v maďarskom parlamente. Vedúci maďarskej parlamentnej frakcie József Szájer predstaviteľov KDH ubezpečil, že táto otázka patrí do agendy FIDESZ-u a v jeho krajine sa o nej živo diskutuje. Delegácia poslancov maďarského parlamentu sa včera stretla tiež s predstaviteľmi Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie a Strany maďarskej koalície.

Zo sľubovaných výhod nevýhody

27. apríl 2001

Zákon, ktorý v Budapešti oficiálne charakterizujú ako zákon o právnom postavení Maďarov v susedných krajinách, v parlamente ešte neschválili, ale vládna koalícia ho nepochybne presadí (aj s prispením poslancov Csurkovej, zdanlivo opozičnej Strany maďarskej spravodlivosti a života - MIÉP).

Vláda Viktora Orbána sa však správa, akoby už parlament zákon schválil. Uložila ministerstvu vnútra, aby pripravilo nariadenie, na základe ktorého budú potom vydávať tzv. maďarské legitimácie. Podľa rozhodnutia vládneho kabinetu by toto nariadenie malo byť hotové do 31. mája.

Medzitým pribúdajú zo zahraničia signály, ktoré v súvislosti s týmto zákonom vyjadrujú určité znepokojenie. V tomto zmysle sa vyslovil aj predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda počas svojej návštevy v Budapešti začiatkom týždňa. Viktor Orbán ho ubezpečoval, že nie sú dôvody na znepokojenie, lebo podľa jeho slov tento zákon môže byť skvelým prostriedkom na zabezpečenie stabilnej a mierovej budúcnosti susedných národov.

Ďalej zašiel predseda SMK Béla Bugár, podľa ktorého Dzurindove vyhlásenia sú prinajmenšom nešťastné a dokonca naznačil, že premiér „azda nechtiac pomáha vyvolávať napätie voči Maďarsku”. Nerozumie prečo Dzurinda a ďalší protestujú proti návrhu zákona o statuse Maďarov v susedných krajinách, lebo keby „som to chcel rozumieť, potom by som musel povedať, že sa blížia voľby a znovu sa na stôl dostáva maďarská karta”. Ešteže dodal, že tým nechce obviňovať predsedu vlády, lebo čo i len naznačovať, že Dzurinda hrá s maďarskou kartou, je absurdné. Takisto je absurdné predpokladať, že každá diskusia o vzťahoch medzi oboma národmi a susednými štátmi je automaticky aj hrou s maďarskou kartou.

V Rumunsku, kde v stredu podpísal prezident Iliescu zákon o verejnej správe, umožňujúci aj používanie jazykov národnostných menšín, premiér Adrian Nastase opakovane vyjadril názor, že maďarský návrh zákona je „veľmi zvláštny a v každom prípade produkuje diskrimináciu”. To je v podstate rovnaká kritika, akú vyslovil Dzurinda. Konkrétne ide o to, že vlastnenie tzv. maďarskej legitimácie môže veru vyvolať rozpory medzi maďarskými menšinami napríklad na južnom Slovensku alebo v Sedmohradsku a príslušníkmi väčšinového národa.

V tomto kontexte nie je zanedbateľné, že zatiaľ čo podobné zákony v Európe, ako napr. slovenský zákon o krajanoch, sú vnútroštátne normy, spomínaný maďarský zákon zasahuje do suverenity iných štátov.

Najostrejšia kritika voči nemu zatiaľ zaznela v prostredí rumunských Maďarov. Na stránkach známeho maďarského denníka - v Kluži vychádzajúceho Szabadságu (Sloboda) napísal tamojší maďarský publicista Zoltán Tibori Szabó, že zákon je „zavádzajúce sľubovanie, ktoré slúži predovšetkým vnútropolitickým cieľom”. Podľa neho, keby „maďarskú vládu naozaj viedli úprimné zámery, začala by o tejto veci vyjednávať v Bruseli a až potom by vypracovala návrh zákona, aby potom návrh akceptovaný na pôde Európskej únie prerokovala s vládami susedných krajín”. Podľa autora novín Szabadság „aj Maďari v Sedmohradsku, Vojvodine, na Slovensku alebo v Zakarpatskej Ukrajine jasne vidia, že z výhod, ktoré im autori zákon sľubujú, sa čoraz viac vynárajú nevýhody”. Iba pre informáciu: na rozdiel od terajšieho stavu na Slovensku vychádza v Rumunsku sedem maďarských denníkov: jeden v Bukurešti, dva v Kluži a ostatné v župných sídlach.

Mimochodom, v bruselskom sídle EÚ sa zodpovedné kruhy ponosujú, že maďarská strana s nimi nekonzultovala úvahy o návrhu podobného zákona a teraz to môže viesť k napätiu v oblasti.

O čom je zákon o zahraničných Maďaroch?

27. Apríl 2001

V maďarskom parlamente prebieha v súčasnosti schvaľovanie zákona o tzv. štatúte zahraničných Maďarov. Tento zákon púta na seba pozornosť okolitých krajín s početnou maďarskou menšinou.

Vyvoláva totiž obavy z narušenia spolužitia a nacionalistických reakcií. Po Rumunsku sa k výhradám pripojilo i Slovensko. Predstavitelia Ukrajiny sa vyjadrili, že zaujmú stanovisko k zákonu až po jeho prijatí. Nik z predstaviteľov štátov, ktorí ho kritizovali, nepomenoval doposiaľ konkrétne svoje výhrady.

Bukurešť vyčítala maďarskej vláde, že s Rumunmi zákon nekonzultovala. Minister zahraničných vecí Mircea Geonana uviedol len toľko, že časť výhrad je formálna, časť podstatná. Navrhol spoločný postup dotknutých krajín a zaujatie spoločného stanoviska. K podobnému tónu sa pripojil aj Mikuláš Dzurinda, ktorý vyjadril obavy zo zhoršenia dobrých slovensko-maďarských vzťahov. O čo sa však jeho obavy opierajú, odmietol povedať s odkazom, že SR svoje oficiálne stanovisko ku konečnej podobe zákona sformuluje po schválení. Na rozdiel od opatrných, až tajnostkárskych vyjadrení politkov, boli slovenskí a rumunskí národniari už tradične zhovorčivejší. Ich názory sú takmer zhodné a nesú sa v duchu narúšania územnej suverenity, starania sa do vnútorných vecí iného štátu, zasievania rozdielov medzi obyvateľstvo, či dokonca financovania iredenty na právnom základe.

Aká je vecná a obsahová stránka zákona? Jeho cieľom je zachovať kultúrnu a národnú identitu Maďarov žijúcich mimo územia Maďarskej republiky (MR). Po právnej stránke sa opiera o ústavu MR, v ktorej sa hovorí, že štát preberá zodpovednosť i za Maďarov žijúcich mimo územia štátu. V zákone definovaný štatút zahraničných Maďarov sa však vzťahuje len na tých, ktorí sa po Trianone nie z vlastnej viny ocitli v iných štátoch a prišli o občianstvo. Pomoc, predovšetkým v kultúre, vede a vzdelávaní, ktorú chce zákon ustanoviť, zdvôvodňujú jeho predkladatelia povinnosťou materského štátu morálne odškodniť a podporovať týchto občanov. Aj preto sa má zákon týkať len tých Maďarov a ich najbližších rodinných príslušníkov, ktorí nemajú v MR trvalý pobyt a žijú v Chorvátsku, Juhoslávii, Rakúsku, Rumunsku, Slovinsku, Slovensku alebo na Ukrajine.

Jeho zámerom je podporovať ich zotrvanie vo svojej terajšej vlasti a nemotivovať ich k návratu do MR. K tomuto účelu priznáva zahraničným Maďarom rôzne výhody a formy podpory jednak na území Maďarska, ale i v domovských štátoch. Napríklad v kultúrnej oblasti im dáva rovnaké práva ako občanom MR, sprístupňuje im štúdium na tamojších vysokých školách vrátane nároku na štipendiá v štátnych vzdelávacích inštitúciách. Zákon umožňuje materiálnu i finančnú podporu maďarským pedagógom v zahraničí, školám, kultúrnym a vzdelávacím zariadeniam. Priznáva určité výhody vo verejnej doprave v MR pre deti, mládež a dôchodcov. V oblasti zamestnanosti umožňuje získať pracovné povolenia, bez skúmania situácie na trhu práce, s platnosťou maximálne 3 mesiace v jednom roku. Pracujúcim, ktorí si platia zdravotné a dôchodkové poistenie, umožňuje nárok na jeho plnenie. Mimo územia MR zákon počíta i s podporou ziskových aktivít zameraných na zachovanie tradícií, foklóru, jazyka, historických a kultúrnych pamiatok. Štatút a preukaz zahraničného Maďara bude vystavovať vládny úrad, na základe odporúčania maďarskej spoločenskej inštitúcie toho-ktorého štátu. Záujemca musí o to sám požiadať. Podľa odhadov sa z cca 3,5 mil. Maďarov, ktorých sa zákon týka, bude o štatút uchádzať asi tretina.

Ako uvádza dôvodová správa k zákonu, mnohé z jeho ustanovení sa rôznym spôsobom a formou v rámci iných legislatívnych noriem, realizujú. Jedným z cieľov predkladateľov je, okrem rozšírenia jestvujúcej podpory Maďarom žijúcim v zahraničí, tento stav spriehľadniť, zjednodušiť a zastrešiť jedným právnym predpisom.

Jazyky témou európskeho programu

27. Apríl 2001

Dvojdňovou konferenciou Európske jazykové portfólio sa na Slovensku dnes oficiálne otvára Európsky rok jazykov (ERJ) 2001. Informoval o tom včera štátny tajomník Ministerstva školstva (MŠ) SR László Szigeti. Program ERJ 2001 vyhlásila Rada Európy (RE) a Európska únia koncom februára tohto roka s trvaním do decembra 2001, kedy bude v Belgicku ukončený. Základnou myšlienkou programu je poukázať na fakt, že ovládanie jazykov je dôležité pre vzájomné porozumenie medzi ľuďmi, demokratickú stabilitu, zamestnanie a mobilitu. Zameraný je na rozšírenie vedomostí o jazykovom dedičstve Európy, motiváciu všetkých obyvateľov Európy učiť sa cudzie jazyky vrátane menej používaných jazykov a podporu celoživotného jazykového vzdelávania ako potrebu pre ekonomické, sociálne a kultúrne zmeny v Európe. Ako oznámil L. Szigeti, „...do aktivít ERJ 2001 sa zapojilo 47 krajín Európy a SR ako riadny člen Rady Európy sa tiež zapojila svojím programom“. Zároveň bol vymenovaný koordinátor, vytvorený výbor na prípravu aktivít a vypracovaný kalendár aktivít, ktorý bude zahŕňať napríklad semináre, výstavy, knižný veľtrh a celoštátnu súťaž projektov z tejto oblasti.

Generálny tajomník RE Walter Schwimmer osobne vysoko ocenil zapojenie sa SR do ERJ 2001 a poukázal na pokrok, ktorý urobila SR v oblasti vyučovania cudzích jazykov, v rozvoji menšinového a bilingválneho školstva, dodal Szigeti. Snahou MŠ je zapojiť do programu aj regióny, mestá, mimovládne organizácie, inštitúcie a širokú verejnosť.

Odchod Rómov je nesprávnou cestou

27.4.2001

Hroziaci exodus maďarských Rómov nie je dôsledkom politického prenasledovania, ale bezvýchodiskovosti. Vyplýva to zo slov podpredsedu Celoštátnej rómskej samosprávy Bélu Osztojkána pre dnešné vydanie viedenského denníka Kurier.

Podľa slov najvyššieho predstaviteľa Celoštátnej rómskej samosprávy Flóriána Farkasa je však odchod Rómov do cudziny nesprávnou cestou. „Naše miesto je tu. Dôstojný život musíme dosiahnuť v tejto krajine,” konštatuje a poznamenáva, že garantované pracovné príležitosti z obdobia štátostrany už nejestvujú, ale prisľúbená sociálna sieť zostala iba frázou. Šesťdesiat percent maďarských Rómov nemá ešte 18 rokov, postupne vyrastá generácia bez vízie budúcnosti, píše Kurier.

Na margo fungovania samosprávnych menšinových orgánov na miestnej i celoštátnej úrovni Béla Osztojkán konštatuje, že v praxi možno hovoriť iba o ich formálnom práve na spolurozhodovanie. Podľa jeho názoru maďarskí Rómovia pripravujú projekty, napríklad k zastaveniu deložovania alebo výstavbe sociálnych bytov, ale štátny aparát pracuje slimačím tempom. „Príležitostne vzniká dojem, že vláda považuje rómsku otázku za záležitosť polície,” cituje Kurier predstaviteľa maďarských Rómov.

Periodikum pripomína, že sa opakovane objavuje kritika údajných policajných prechmatov voči Rómom, a to z domova i zo zahraničia. Najvyšší predstaviteľ maďarskej polície, generál Péter Orbán to však dôrazne odmieta. „Pri ojedinelých prípadoch tvrdo zasahujem, vlani som dokonca prepustil zo služby 119 policajtov,” tvrdí a dodáva, že Rómovia majú voči príslušníkom polície istú averziu, čo neplatí naopak.

Ombudsman maďarského parlamentu pre práva národnostných a etnických menšín Jenö Kaltenbach síce nevidí v krajine príznaky prenasledovania na rasovom základe, ale silné predsudky v celej nerómskej spoločnosti. „A predsudky vedú k diskriminácii, ktorú Rómovia môžu často vnímať ako prenasledovanie,” konštatuje kritizujúc nedostatočnú ochranu obetí diskriminácie zo strany maďarskej justície.

Népszava: Maďarská strana nechce rokovať na turíčny pondelok

25. apríla

Slovenská strana navrhla maďarským partnerom 4. jún ako termín pokračovania rokovaní o problematike dunajskej sústavy vodných diel. Maďarská strana však podľa informácií dnešného vydania budapeštianskeho denníka Népszava nechce rokovať počas turíčnych sviatkov, preto sa stretnutie odborníkov v Bratislave uskutoční pravdepodobne v inom čase, bližšom pôvodne stanovenému termínu.

Podľa slov hlavného poradcu Gábora Bartusa, ktorý je predstaviteľom Úradu splnomocnenca vlády MR pre dunajskú problematiku, z listu, ktorý maďarská strana dostala v utorok, vyplýva, že SR akceptuje za bázu rokovaní nedávny návrh maďarskej strany a ponúka, aby sa popri plenárnych rokovaniach delegácií oboch krajín začali aj konzultácie na expertnej úrovni.

Maďarskí odborníci by už prvú takúto príležitosť chceli využiť na prerokovanie otázok rozdelenia vôd Dunaja, respektíve stanovenia podielu na dunajskom vodnom diele, pretože v týchto bodoch sú postoje oboch strán predbežne odlišné, uviedol Gábor Bartus. Podľa názoru Bratislavy činí maďarský podiel na VD Gabčíkovo 14 percent, kým podľa Budapešti je to minimálne 25 percent. Maďarská strana požiada na rokovaniach v Bratislave o výmenu adekvátnej časti v Gabčíkove vyrobenej elektrickej energie, na ktorú má nárok, za viac vody do starého koryta Dunaja. Ak by Slovensko pustilo do koryta iba vodu navyše za podiel, ktorý samo uznáva, znamenalo by to zvýšenie zo súčasných 17-18 percent na takmer 30 percent prietoku, poznamenal.

Vodu navyše potrebuje maďarská strana na zlepšenie ekologickej situácie Malého Žitného ostrova (Szigetközu).

Maďarskí odborníci využili pri vypracovaní nedávno do Bratislavy zaslaného „harmonogramu rokovaní” návrh riešenia dunajskej problematiky, ktorý predložila v roku 1999 Budapešť, ako aj odpoveď slovenskej strany z konca minulého roka.

Ak by rokovania dospeli k dohode o hlavných bodoch, pravdepodobne ešte v tomto roku by splnomocnenci oboch krajín uzavreli medzivládnu dohodu. V tomto dokumente by sa zakotvili princípy dvojstrannej medzištátnej zmluvy, ktorá by neskôr nahradila pôvodnú dohodu o výstavbe a spoločnom prevádzkovaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) z roku 1977, píše Népszava.

Slovensko-maďarská zmluva

26.04.2001

Zvýšiť pocit bezpečnosti obyvateľov žijúcich v priestore jadrových elektrární – to je hlavný zámer slovensko-maďarskej zmluvy, ktorú včera večer v Budapešti podpísali ministri ochrany životného prostredia oboch krajín Béla Turi-Kovács a László Miklós.

O vzájomnej výmene meracích hodnôt signalizačných systémov – takýto prozaický je názov dokumentu, ktorý obe strany považujú za ďalší dôkaz serióznej partnerskej spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia a osobitne na poli ochrany pred žiarením, ktoré by v prípade poruchy či katastrofy mohlo hroziť z jadrových elektární. Podstatou dohody je permanentná výmena hodnôt žiarenia, ktoré namerajú stanice na slovenskej a maďarskej strane. Asi do mesiaca sa vytvoria organizačné a technické podmienky, pomocou ktorých za normálnych okolností raz za deň, v prípade mimoriadnych udalostí každú hodinu zabezpečia výmenu informácií. Minister Miklós v tejto súvislosti zdôrazňuje:

„Jadrová energetika, jadrové žiarenie je mimoriadne citlivou otázkou medzinárodných vzťahov, a keď dva štáty sú ochotné vymieňať tieto informácie, tak zrejme tá celková asituácia tej spolupráce je veľmi dobrá a ukazuje to trošku aj za túto zmluvu. Ja by som ale chcel povedať, že je veľmi dúfam, že nikdy nepríde na to, aby sme museli hodinovo vymieňať informácie, a že je to naozaj len preventívny systém a budeme šťastní, keď budeme vymieňať raz denne tieto informácie.“

Bugár nevie, prečo premiér protestuje

26. Apríl 2001

Predseda SMK Béla Bugár považuje obavy premiéra Mikuláša Dzurindu v súvislosti s pripravovaným zákonom o štatúte zahraničných Maďarov za neopodstatnené. „Nechcem rozumieť, prečo pán premiér a ďalší takýmto spôsobom protestujú. Ak by som chcel rozumieť, musel by som konštatovať, že sa blížia voľby a znovu sa vyťahuje maďarská karta,“ povedal včera na tlačovej besede líder maďarskej koalície. Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková sa naopak postavila za svojho šéfa M. Dzurindu. Dokonca povedala, že premiér sa na stretnutí s maďarským predsedom vlády vyjadril mierne. Zároveň však podpredsedníčka priznala, že detailne nepozná zákon, ktorý sa v Maďarsku pripravuje.

Vojvodina a jej menšiny

26. 4. 2001

Prezývajú ju aj obilnica. Ústavou SFRJ z roku 1974 získala Vojvodina rovnako ako Kosovo štatút autonómie. Stala sa teda ústavným subjektom federácie. V mene zachovania jednoty Srbska Belehrad v rokoch 1989 a 1990, na samom prahu etnických vojen, ktoré rozložili vtedajšiu federáciu, potlačil samosprávy vo Vojvodine i Kosove.

Vo Vojvodine žije 27 etnických menšín, predovšetkým početná maďarská menšina – asi 300-tisíc obyvateľov, čo je 15 percent populácie Vojvodiny. Ich podiel na počte obyvateľov však v 90. rokoch poklesol – čiastočne v dôsledku prílevu srbských utečencov z Chorvátska a Bosny, čiastočne po masívnom odchode maďarských brancov. Údajne až 50-tisíc mladých Maďarov sa vyhlo vojenskej povinnosti útekom do Maďarska. Slovákov, ktorí v minulosti odišli na úrodnú Dolnú zem, je vo Vojvodine približne 70-tisíc. Čo sa týka vyhýbania sa nástupu do Miloševičovej armády, zachovali sa mnohí mladí Slováci podobne – uchýlili sa na Slovensko. Oficiálni predstavitelia Slovákov i Maďarov však prejavovali Miloševičovi celý čas lojalitu. Maďarov vo Vojvodine zastupuje Zväz vojvodinských Maďarov, slovenská menšina vlastnú politickú stranu nemá.

Medzinárodná prehliadka študentských filmov Áčko 2001

- Protipól komercii

26. apríl 2001

Siedmy ročník Medzinárodnej prehliadky študentských filmov Áčko sa uskutoční oddnes do 29. apríla 2001 v bratislavských filmových kluboch Mladosť a Múzeum a sprievodné programy v Galérii Duna Music Club.

Cieľom študentskej prehliadky, ktorá odštartovala roku 1994, je nielen vytvárať alternatívu k repertoáru komerčných kín, ale aj prezentovať verejnosti aktuálnu tvorbu najmladšej generácie filmových tvorcov. Tento rok sa organizátori Áčka rozhodli zapojiť do súťažnej sekcie všetky vysoké školy na Slovensku s audiovizuálnym zameraním. Priestor na prezentáciu tak dostanú popri študentoch bratislavskej Vysokej školy múzických umení (VŠMU) aj poslucháči Katedry audiovizuálnej tvorby Fakulty masmediálnej komunikácie trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Katedry výtvarných umení a intermédií Fakulty úžitkových umení Technickej univerzity v Košiciach. Hoci organizátori oslovili aj banskobystrickú Akadémiu umení, napriek tomu, že tamojší študenti majú záujem prezentovať sa so svojou tvorbou, na tohtoročnom Áčku nebude premietnutý ani jeden ich film. Vraj taký je verdikt vedenia akadémie. Škoda, že napäté vzťahy medzi VŠMU a Akadémiou umení majú aj takýto vplyv. Pritom samotní študenti oboch škôl by vcelku radi medzi sebou konfrontovali výsledky svojej práce.

Do súťažnej sekcie je tento rok prihlásených 68 súťažných filmov (tri z Trnavy, jedenásť z Košíc a 54 z VŠMU) od 46 mladých tvorcov. Na základe verdiktu poroty, v ktorej zasadne scenárista Ondrej Šulaj, dramatik Viliam Klimáček, režisér Dušan Trančík, filmový teoretik Ján Adamove, výtvarník Svätopluk Mikyta, publicista Štefan Vraštiak a Iveta Gajdošová zo spoločnosti Kodak, získa víťaz prehliadky, autor najlepšieho filmu hlavnú cenu - desať rolí negatívnej filmovej suroviny formátu 16 mm v hodnote 1 500 dolárov. Na víťaza v kategórii Najlepšia kamera čaká ročné predplatné mesačníka American Cinematographer a pobyt na šiestom Medzinárodnom kurze študentov kamery v Budapešti v hodnote 1 100 dolárov.

Bratislavská prehliadka má ambíciu v nesúťažnej sekcii predstaviť aj projekty zahraničných filmových škôl. Diváci tak uvidia 84 filmov z deviatich krajín - ČR, Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Ruska, Fínska, Veľkej Británie a Kanady, pričom všetky uvádzané diela sú s aktuálnym rokom výroby 2000 a 2001. Súčasťou Áčka 2001 bude aj prezentácia z tvorby režiséra Vlada Balca. Okrem troch študentských filmov premietnu aj Balcov debut Uhol pohľadu (1984).

Maďarsko: Opoziční socialisti začali predvolebný boj

Návrh na referendum

26. apríl 2001

Najväčšia maďarská opozičná strana navrhla Celoštátnej volebnej komisii usporiadať referendum so štyrmi otázkami.

Ich zmyslom je získať súhlas verejnosti, aby v novom Zákonníku práce boli pre zamestnancov zaručené dva voľné dni, aby sa pri určovaní starobných dôchodkov bral do úvahy rast nákladov spotrebného koša dôchodcov, aby sa začala vytvárať profesionálna armáda a aby všetci stredoškoláci mali zabezpečenú bezplatnú výučbu jedného cudzieho jazyka. Referendum v Maďarsku vyhlásia, keď návrh naň podpíše aspoň 200 000 voličov.

Na otázku, prečo práve tieto problémy pokladajú socialisti za dôležité nastoliť v ľudovom hlasovaní, predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács povedal, že vláda v parlamente návrhy opozície v týchto bodoch zmietla zo stola.

Podľa hovorcu vlády Gábora Borokaiho socialisti búchajú do otvorených dverí, lebo napríklad vláda pripravuje novelizáciu Zákonníka práce, ktorá nielen zakotví 40-hodinový pracovný týždeň, ale aj dva voľné dni.

Pozorovatelia označujú iniciatívnu socialistov za začiatok predvolebného boja (parlamentné voľby majú byť na jar budúceho roku). Kovács už koncom minulého týždňa na veľkom verejnom diskusnom fóre socialistov vyhlásil, že MSZP v spomínaných voľbách porazí vládnu garnitúru premiéra Viktora Orbána, ktorá podľa neho „zneužíva nádeje ľudí na lepší život”.

Zápas medzi Borsodchemom a TVK sa vyostruje

Maďarskí akcionári sa snažia čeliť expanzii ruského Gazpromu

27. Apríl 2001

Rusko-rakúska akcionárska skupina pracujúca v prospech záujmov ruského Gazpromu, ktorá v januára tohto roka ovládla maďarskú strategickú chemičku Borsodchem, netrpezlivo čaká na uzatvorenie novej zmluvy o dodávkach základnej suroviny – etylénu. Ten má dodávať ďalší maďarský chemický závod Tiszai Vegyi Kombinát (TVK). Jeho vlastníkmi sú okrem spoločnosti MOL a bánk rovnaké skupiny zahraničných akcionárov ako v Borsodcheme. Obe fabriky, budované pre bývalý trh RVHP, sú navzájom prepojené. TVK dostáva etylén od ukrajinskej Oriany.

Medzi maďarskými akcionármi a skupinou Gazpromu prebieha už dlho zápas aj o ovládnutie TVK. Rozhodujúcu pozíciu v tejto spoločnosti má MOL, ktorý vlastní 23,3 % akcií a na ďalšie, zaručujúce mu majoritu, má opcie. Podľa analytikov narazila expanzia Gazpromu v TVK na odpor, ktorý sa nebude dať prekonať tak, ako v Borsodcheme. Tejto chemičky sa zmocnili zahraničné firmy konajúce v zhode za podozrivých okolností, čo im však maďarské úrady dosiaľ nedokázali. Práve jej ovládnutie i kompletná výmena orgánov spoločnosti v januári boli príčinou vypovedania zmluvy o dodávkach etylénu. Ten dostával Borsodchem za výhodných podmienok, čím by podľa starej zmluvy v rokoch 2004 – 2013 ušetril asi 900 mil. HUF. Teraz však nakupuje etylén o 3 – 4 % drahšie ako konkurenti a nová dohoda sa nečrtá. Súčasný stav poškodzuje podľa odborníkov konkurencieschopnosť oboch firiem.

László F. Kovács, generálny riaditeľ Borsodchemu, uviedol, že spoločnosť hľadá alternatívneho dodávateľa. Hoci takéto vyhrážanie sa nezdá reálne, svedčí podľa maďarskej tlače o vyostrení vzťahov medzi maďarskými a zahraničnými akcionármi. Podľa L. Kovácsa by bol najlepšou alternatívou priamy nákup od Oriany, pričom najlacnejšie by to bolo možné zvládnuť zvýšením súčasnej kapacity 250-tisíc ton etylénu ročne na 400-tisíc. Spoločnosť TVK však z tohto obchodu nemožno vynechať, pretože vlastní etylénovod na maďarskom území. Podľa pravidiel hospodárskej súťaže by mala sprístupniť jeho používanie. Sergej Zenkin, zástupca ruských akcionárov v Borsodcheme, sa pýta, či by v prípade zvýšenia objemu a zníženia ceny neťažila spoločnosť TVK zo svojho monopolného postavenia a nebránila preprave. Tiež sa pýta, ako sa k tomu postaví príslušný štátny orgán. Vláda i sám premiér Viktor Orbán sa prudko ohradili proti nedávnej netransparentnej kúpe strategickej chemickej fabriky Borsodchem. Podľa diplomatických zdrojov chcú ruskí akcionári rokovať o probléme predovšetkým s predstaviteľmi MOL-u a radi by do toho zapojili aj predstaviteľov maďarskej vlády.

Richter Gedeon expandoval v Rusku

Popredná maďarská farmaceutická spoločnosť Richter Gedeon zaznamenala v prvom štvrťroku rast zisku po zdanení o 23,2 % na úroveň 5,616 mld. HUF. Po vyjadrení v dolároch vzrástli tržby firmy o 13,3 % na 72,3 mil. USD a zisk po zdanení o 10,9 % na 19,4 mil. USD. Analytici oslovení agentúrou Reuters predpovedali mierne vyšší zisk. Nižší zisk oproti očakávaniam bol v dôsledku vysokých nákladov na predaj, marketing a administratívu. Tieto náklady súviseli aj s expanziou siete spoločnosti na domácom trhu a v Rusku. Administratívne a všeobecné náklady firmy Richter Gedeon sa v prvom štvrťroku zvýšili medziročne o viac ako 84 % na 1,219 mld. HUF.