8. júna 2001 ● Zo slovenskej tlače

Tréning pre mládežníckych vedúcich

v  AK

Ë máš záujem o mládežnícku prácu

Ë máš v sebe ambície na to, aby si viedol (viedla) prácu vo svojej skupine (triede, dedine, regióne)

Ë máš dobré nápady, ktoré by si rád (rada) uskutočnil(a)

Ë ovládaš slovenský jazyk

Ë si vo veku 14 – 30

Ë by si chcel(a) nájsť priateľov medzi mladými Slovákmi v Maďarsku

v     TAK

Mládežnícky a folklórny spolok Prameň

organizuje mládežnícky tréning pre Teba.

Tréning sa uskutoční v dňoch 5-12 augusta 2001 v Csillebérci (Budapešť). Počas školenia účastníkom predstavíme menšinovú politiku, resp. situáciu národnostných menšín v Maďarsku, oboznámime ich so slovenskými menšinovými organizáciami a štruktúrou menšinových samospráv v Maďarsku. Dôležitou úlohou tréningu bude rad skupinových prác, počas ktorých vypracujeme ideál mládežníckeho vedúceho a menšinového vedúceho, menšinového politika, atď... V osvojení poznatkov nám budú na pomoc významní pozvaní hostia (z našich samospráv, z politického života…), vedúci predstavitelia a členovia iných menšinových mládežníckych organizácií, ako aj vedúci pracovníci našich menšinových médií. Na konci tréningu všetci účastníci vypracujú plán ich budúceho projektu, ktorý sa má uskutočniť v nasledujúcom roku. V naplánovaní projektu im poskytneme odbornú pomoc a profesionálne materiály. Na každý deň pripravujeme zaujímavé skupinové a individuálne hry a zábavy, na ktorých sa môžete oboznámiť aj s ostatnými účastníkmi tréningu. Spolu nás bude približne 60 mladých - zo štyroch krajín.

Organizátori podujatia zabezpečujú pobyt a stravu, vašou úlohou je iba zaplatiť 3.500,- forintov, aby sme vedeli, že ozaj myslíte vážne svoju prihlášku. Po prihlásení na program Vám pošleme všetky informácie, ktoré sa týkajú konkrétneho programu a rozvrhu podujatí. Veríme, že tento náš program, o ktorý by ste mali prejaviť primeraný záujem, sa bude tešiť veľkej popularite. Ak sa rozhodnete zúčastniť sa tohto tréningu, alebo máte ďalšie otázky, prihláste sa čím skôr. Kontakt:

Katka Hollósyová – koordinátorka projektu

adresa: 1027 Budapest, Medve u. 19.

Telefón a fax: 06-1-212-8460

Mobil: 06-30-2019-239

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Ani samotní Slováci si nie sú celkom istí svojou identitou

8. JÚNA

Slovensko, chudobnejšia časť bývalého Česko-Slovenska, má problémy s identitou. Len pár obyvateľov Európskej únie vie čo-to o tomto potenciálnom novom členovi európskeho spoločenstva. Americký prezident George W. Bush si ho nedávno poplietol so Slovinskom. Spýtajte sa Slovákov, kto je ich najslávnejší žijúci rodák a sotva môžete Busha kritizovať za omyl, uvádza v najnovšom vydaní britský týždenník Economist.Uviesť meno nejakého slávneho Slováka je ľahké pre tých, ktorí sledujú hokej, najmä americkú ligu: napríklad Peter Bondra z Washington Capitals. Ale Martina Hingisová? Je táto slávna tenistka skutočne Slovenka? Narodila sa na Slovensku a jej otec je Slovák, ale matka, Češka ju ešte ako batoľa odviezla do Švajčiarska. Alebo Andy Warhol? Umelecky založení Slováci ho radi uvádzajú ako príklad a jeho matka skutočne pochádza od Medzilaboriec, patrila však k rusínskej menšine, pripomína Economist.Pre niektorých Slovákov je slávnou osobnosťou Magda Vášáryová, filmová hviezda, z ktorej sa stala diplomatka. V bratislavskej galérii trpezlivo vysvetľuje spravodajcovi Economistu osud svojej krajiny, keďže Slovensko bolo 800 rokov chudobnou provinciou Rakúsko-Uhorska a jeho najlepšie mozgy odchádzali do Viedne, Budapešti či Prahy.„Dubček”, navrhuje nemenovaný politik. Reformy tohto komunistického lídra vyprovokovali sovietsku inváziu v roku 1968 - to však bolo ešte za Československa, teda pred tým, ako si Slováci začali budovať svoju identitu. Okrem toho, Alexander Dubček už nežije.Herec Paul Newman je napoly Slovák, tvrdí ktosi. „Zápasník z Minnesoty,” opäť skúša šťastie politik. Má na mysli Jesseho Venturu, lebo „jeho rodičia boli Slováci.”Aspoň jeden politik udrel klinec po hlavičke: supermodelka Adriana Sklenaříková. „Má najdlhšie nohy na svete,” pridáva sa Ivan Mikloš, podpredseda vlády, ktorá ešte nevymenila sovietske otroctvo za politickú korektnosť.Krajina? Áno, ale mladá (má osem rokov) a malá (päť miliónov obyvateľov), v ktorej prevažuje poľnohospodárstvo, vravia niektorí Slováci. Získať identitu, na to treba čas. Mnohí tvrdia, že Slovensko sa v prvom rade nikdy nemalo osamostatniť. „Ak by sa Česko-Slovensko nerozdelilo, mali by sme aspoň Václava Havla,” cituje ich slová záverom Economist.

Spokojný Alföldi

9. jún 2001

O ľuďoch a práci v Nitre môžem hovoriť len v superlatívoch, povedal mladý maďarský režisér Robert Alföldi. „Ťažko sa mi bude s nimi po dnešnej premiére lúčiť. Prežil som tu krásne obdobie, cítil som sa taký šťastný, ako keď som pred siedmimi rokmi režíroval svoju prvú inscenáciu,” vysvetľuje. „Pri tvorbe vždy myslím na divákov a snažím sa robiť tzv. ľudové divadlo. Nie však preto, aby sa im silou-mocou páčilo, ale aby v nich vyvolalo emócie, aby mu porozumeli, aby si vytvorili vzťah k tomu, čo sa na scéne odohráva. A to ich buď nadchne, alebo pobúri. Siaham po klasických textoch, lebo sú v nich skvelé príbehy, a z autorov mám najradšej Shakespeara a Schillera. Snažím sa pretlmočiť ich diela, vsadiť ich do súčasnosti, priblížiť ich divákov v štýle - teraz to preženiem - seriálov typu Dallas či mexických telenoviel,” dodal Alföldi, ktorý režíruje a účinkuje na prestížnych maďarských scénach.

Od kubíkov k joulom

9. jún 2001

Na rozdiel od Slovenska uplatňuje čoraz viac krajín systém dodávok zemného plynu v energetických a nie objemových jednotkách. Poľsko a Maďarsko tak napríklad merajú spotrebu plynu v gigajouloch a nie v kubických metroch. Česká republika prechádza od tohto roku na meranie v kilowatthodinách. Ako pre Pravdu povedala vedúca marketingového a cenového odboru Slovenského plynárenského priemyslu Eva Gulíková, nový spôsob zohľadňuje priemernú teplotu ovzdušia a nadmorskú výšku. Keďže vplyvom teploty sa objem zemného plynu mení, je jeho udávanie v energetických jednotkách objektívnejšie a reálnejšie vystihuje skutočný objem dodanej energie. Na objem má vplyv aj kvalita zemného plynu. Slovensko vykrýva zhruba tri percentá spotreby z domácich ložísk, tento plyn má pritom v porovnaní s ruským iné vlastnosti aj energetický obsah.

Summit prezidentov

9. jún 2001

O hodnotách slobody a demokracie v Európe, situácii na Balkáne, európskej kultúrnej identite a európskej ústave rokujú v severotalianskej Verbanii pri jazere Lago Maggiore štrnásti európski prezidenti. Do Talianska odcestoval aj slovenský prezident Rudolf Schuster. V talianskej Verbanii diskutujú prezidenti Talianskej republiky, Slovinska, Rakúska, Českej republiky, Ukrajiny, Poľska, Moldavska, Bulharska, Slovenska, Nemecka, Chorvátska, Maďarska, Juhoslovanskej zväzovej republiky a Rumunska. Prvý summit stredoeurópskych prezidentov sa uskutočnil roku 1994 v Litomyšli. Naposledy sa hlavy štátov strednej Európy stretli vlani koncom apríla v maďarskom Székesfehérvári.

Výsledky írskeho referenda vyvolali sklamanie v kandidátskych krajinách

8. júna

Zmluvy z Nice o rozširovaní Európskej únie smerom na východ, dnes vyjadrili predstavitelia kandidátskych krajín uchádzajúcich sa o členstvo v únii. Česká republika však dúfa, že aj napriek negatívnemu stanovisku Írov bude plánovaný proces rozširovania pokračovať. Ako sa uvádza v stanovisku českého ministerstva zahraničných vecí, výsledok referenda nemožno chápať ako kategorické odmietnutie historického prijímania nových členov. Úvahy, podľa ktorých by výsledok írskeho referenda mohol negatívne ovplyvniť vstupné rozhovory kandidátskych krajín s úniou, považuje hlavný vyjednávač Českej republiky s EÚ Pavel Telička za predčasné. „V súčasnom období nevidím dôvod, prečo by to malo mať zásadný dopad na proces rozšírenia, hoci asi tá atmosféra do istej miery môže byť ovplyvnená,” uviedol Telička pre Českú televíziu.

Český prezident Václav Havel zastáva názor, že írske referendum neohrozí proces rozširovania. „Ľudové hlasovanie predsa nemôže zastaviť proces rozširovania, pretože by to bola politická samovražda pre Európu,” vyhlásil počas stretnutia prezidentov 14 stredoeurópskych krajín v talianskej Verbanii, pričom poprel, že by zverejnenie rozhodnutia Írov vyvolalo obavy u zúčastnených hláv štátov. Podľa Havla však poukazuje výsledok referenda na to, že v Európe treba viesť ďalšie rozhovory na túto tému.

Na výsledky referenda reagoval aj maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Podľa jeho slov bude mať nesúhlas írskych obyvateľov negatívny dopad na proces rozširovania. Hoci si šéf maďarskej diplomacie nemyslí, že by výsledky mali moc oddialiť rozširovanie, mohli by poškodiť atmosféru vstupných rokovaní. Ako však ďalej konštatoval, Maďarsko má záujem o hladký priebeh negociačného procesu a on osobne je presvedčený, že aj v najhoršom možnom scenári by sa dalo nájsť riešenie.

Aj poľskí predstavitelia veria, že odmietnutie Zmluvy z Nice nepoškodí snahy Varšavy považovanej za jedného z popredných kandidátov o vstup do EÚ a neohrozí negociácie. Líder Únie slobody Jerzy Wierchowicz súčasne vyjadril nádej, že rozhodnutie Írov nespôsobí zvýšenie skepticizmu Poliakov v otázke vstupu do EÚ.

Obavy v súvislosti z postojom írskeho obyvateľstva vyslovil aj Cyprus, ktorý vyzval Brusel, aby nedovolil výsledkom referenda zmariť plány na rozšírenie únie. Podľa vyjadrenia hovorcu cyperského kabinetu Michalisa Papapetra to pre EÚ - pre členské aj kandidátske krajiny - znamená nevyhnutnosť nájsť spôsoby, ako prekonať prekážky s cieľom zabrániť spomaleniu procesu rozširovania. Za pozitívne označil Papapetru okamžité vyjadrenie európskych predstaviteľov, ktorí uistili, že v procese sa bude pokračovať. Tento postoj prispeje podľa neho k rýchlemu a jasnému vyslaniu správneho posolstva o tom, že proces bude pokračovať novou dynamikou.

Komisia vrátila ponuku OTP na dopracovanie

Výberová komisia pre privatizáciu Investičnej a rozvojovej banky (IRB) v piatok odporučila vrátiť ponuku jediného záujemcu, maďarskej OTP Bank na prepracovanie. O odporúčaní komisie rozhodne ministerka privatizácie Mária Machová. Podľa hovorcu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR (MSPNM) Róberta Mervu sa pripomienky komisie týkali nielen ceny, ale aj ďalších častí ponuky. Podľa vedenia maďarskej banky ponuka zodpovedá trhovej hodnote banky. Podľa nepotvrdených správ MTI by mala kúpna cena 70-percentného podielu v banke predstavovať 9 až 12 mld. HUF. Štát ponúka na predaj svoj 69,56-percentný podiel v IRB.

Medzinárodný matičný ekologický tábor

Michalovce 2001

Charakteristika podujatia Štvrtý ročník ekotábora z cyklu Matičná mlaď Slovenku. Prvotným zámerom podujatia je pomoc pri úprave a sprístupnení ruín Vinianskeho hradu, kultivácia národných prírodných rezervácií Morské oko a Senné rybníky a vyznačenie turistických chodníkov. Druhotným zámerom organizátorov je umožniť Slovákom žijúcim v zahraničí zblížiť sa s mládeťou zo Slovenska a sprostredkovať mladým ľuďom príjemné, užitočné prázdniny v živej a priateľskej atmosfére, v zaujímavej prírode obklopenej Vihorlatským pohorím a Zemplínskou Šíravou. Organizátori vám ponúkajú nasledujúci program: 2. 7. 2001 – príchod účastníkov 3.–22. 7. 2001 – 15 pracovnýách dní: doobeda – pracovná činnosť poobede – aktivity voľného času – k dispozícii Dom kultúry s kinom, futbalové ihrisko, tenisový kurt, telocvičňa, vodná nádrž Zemplínska Šírava. 4.–9. 7. 2001 Matičný svetový fesival slovenskej mládeže (MSFSM): 6 voľných dní: zájazdy, výlety (Levoča, Kežmarok, Bardejov, Prešov, Košice, Vihorlat, Vysoké Tatry – výstup na Kriváň počas MSFSM) 22. 7. 1998 – odchod účastníkov Miesto podujatia: Rekreačné Zariadenie Zemplínska Šírava v blízkosti okresného mesta Michalovce, metropoly Zemplínu, Košický raj Počet účastníkov: 40 Slovákov zo zahraničia 40 domácich (prednosť členovia OMM a MS) Vekový limit: 16 až 35 rokov Ubytovanie: chatky, hygienické služby zabezpečené Základná stravy – raňajky, obed, večera Organizátori: Odbor mladých matičiarov Odbor životného prostredia Michalovce

Cenu Za otvorenú Európu M. Kusému

08-06-2001

Predsedovi Slovenského helsinského výboru, profesorovi Miroslavovi Kusému udelila Nadácia Sándora Máraia cenu Za otvorenú Európu, ktorá je vyjadrením vďaky za uctievanie ľudských práv. Ako profesor v rozhovore pre bratislavský denník Új Szó uviedol, bola to pre neho veľká česť, keďže nejde o štátne vyznamenanie, ale o vyznamenanie od maďarskej občianskej organizácie. Tým, že udelili cenu Slovákovi, snažili sa prelomiť bariéru predsudkov, ktoré sú žiaľ u nás ešte stále silné. Takéto vyjadrenie úcty by malo byť vzorom aj pre slovenské organizácie, ktoré nastúpili cestu etnickej izolácie.Zároveň sa profesor Kusý venoval aj problematike vstupu Slovenska do EÚ, pričom ako uviedol, aj krajiny EÚ majú svoje vnútorné problémy, nie je to však dobročinná organizácia, ktorá by prijala medzi seba krajinu s nevyriešenými problémami.Od Slovenska sa očakáva, že svoje problémy, osobitne problém Rómov bude riešiť sama.Práve preto je dôležité, aby sa krajina stabilizovala, dodal M.Kusý. Na záver sa M.Kusý venoval problamatike tolerancie a snahe byť tolerantným.

Prijatie zákona o Maďaroch - Porušenie medzinárodného práva

8. Jún 2001

Prijatie zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách maďarským parlamentom by protirečilo všeobecne uznávaným základným princípom medzinárodného práva. Uvádza sa to v stanovisku slovenskej strany k zámeru inštitucionalizácie právnych väzieb Maďarskej republiky s občanmi maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Predložil ho včera v Bratislave štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo veľvyslancovi MR Miklósovi Borosovi. Podľa J. Chleba schválenie tohto zákona poslancami maďarského parlamentu by znamenalo spochybnenie viacerých v súčasnosti platných bilaterálnych dohôd. Zároveň vyjadril poľutovanie, že maďarská vláda pred postúpením návrhu zákona vlastnému parlamentu nevyužila možnosť vzájomných konzultácií, opierajúc sa o existujúci mechanizmus implementácie základnej zmluvy medzi oboma krajinami.

Maďari ponúkajú za IRB 12 mld forintov

Maďarská OTP Bank údajne ponúkla za 69,56 % akcií Investičnej a rozvojovej banky (IRB), a.s. Bratislava, 9 až 12 miliárd forintov (HUF), čo je približne 1,5 až 2 miliardy Sk. S odvolaním sa na nepotvrdené zdroje to včera uviedla maďarská agentúra MTI. Maďarská OTP Bank je jediným uchádzačom o privatizáciu 65,52 percentného podielu Ministerstva financií SR a 4,04 percentného podielu Fondu národného majetku SR v IRB. OTP Bank by údajne rada získala aj 22,99 percentný podiel, ktorý v IRB kontroluje Slovenská poisťovňa (SP). Hovorca rezortu privatizácie SR Róbert Merva potvrdil, že OTP Bank v pondelok ponuku predložila, ale informácie o cene neposkytol. Komisia pre výber nadobúdateľa majoritného balíka akcií IRB sa znovu zíde zajtra, aby vyhodnotila ponuku OTP Bank.

Zákon o zahraničných Maďaroch sa nebude týkať Maďarov žijúcich v Rakúsku

06.06.2001

Na rakúskych Maďarov sa nebude vzťahovať pripravovaný zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách – rozhodla o tom na včerajšom zasadaní vláda, s tým, že príslušnú zmenu textu zákona pri parlamentnom hlasovaní presadí.

Medzi občanmi členských krajín Európskej únie nemožno uplatňovať diskrimináciu – to je podstata kritiky, ktorá prišla do Budapešti z Bruselu v súvislosti s pripravovaným zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Rakúsko je susedný štát, je členom Únie, žije tam aj maďarská menšina. V pôvodnej predlohe, o ktorej parlament ešte diskutuje, sú vymenované všetky susedné krajiny, avšak teraz chystá vláda z tohto zoznamu vyškrtnúť západného suseda.

Pred pár dňami to oficiálne kruhy odôvodňovali tým, že burgenlandskí Maďari nie sú utisnutí na pomoc materskej krajiny, veď ich životná úroveň je vyššia. Okrem toho – znela argumentácia štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha – asi 90 percent Maďarov žijúcich v Rakúsku sú emigranti, majú maďarské občianstvo, teda zákon by sa na nich nevzťahoval, čo by mohlo vyvolať napätie vo vzťahoch k zostávajúcim desiatim percentám Maďarov, ktorí sa ocitli v Rakúsku po trianonskej zmene hraníc. Premiér Viktor Orbán však vo včerajom večernom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu priznal:

„Vzhľadom na to, že podľa názoru Európskej únie, medzi občanmi členských krajín nemožno robiť rozdiely, čiže Maďari žijúci v Rakúsku nemôžu mať výhody oproti ostatným občanom, my sme tento názor prijali a zákon sa teda nebude vzťahovať na Maďarov žijúcich v Rakúsku.“

To znamená, že zákon, ktorý by mal byť schválený 19. júna, bude platiť pre príslušníkov maďarskej menšiny v ďalších susedných krajinách len dovtedy, kým sa tie tiež nestanú členmi Európskej únie.

Konvertibilný forint

06.06.2001

Maďarská vláda včera rozhodla o úplnej liberalizácii devízového trhu, čím sa národná mena - forint – stáva v plnej miere konvertibilnou.

Maďarskí občania môžu otvárať forintové či devízové účty kdekoľvek na svete, súkromné osoby i podniky môžu vlastniť neobmedzené mmnožstvo valút, tie môžu tak isto bez obmedzenia vyvážať a dovážať, dokonca – ak s tým súhlasí aj obchodník či majiteľ reštaurácie – možno v Maďarsku platiť v cudzej mene. To sú len niektoré zmeny, ktoré vyplývajú z totálnej liberalizácie devízového trhu, ktorá bude platiť od polovice tohto mesiaca. Prezident národnej banky, bývalý minister financií Zsigmond Járai tento krok odôvodnil tým, že maďarská ekonomika je natoľko silná, aby vydržala hoci aj veľkú svetovú hospodársku krízu. Silnie aj forint, ktorého fluktuačné pásmo pred pár týždňami rozšírili na 30 percent. Kurz národnej meny na medzibankových trhoch sa včera ešte viac zvýšil, pretože záujem o forint výrazne vzrástol. Liberalizácia samozrejme znamená aj rušenie tých paragrafov trestného zákona, ktoré sa vzťahujú na devízové delikty.

Maďarský rozhlas má konečne nového šéfa

06.06.2001

Širšie kuratórium, alebo v našom ponímaní Rada Maďarského rozhlasu, dnes zvolila novú prezidentku tohto verejnoprávneho média, ktoré bolo vyše roka bez najvyššieho šéfa. Toto bol v poradí už stvrtý pokus, predchádzajúce konkurzy boli neúspešné, pretože kandidáti nezískali dvojtretinovú podporu členov širšieho kuratória Maďarského rozhlasu. K tomu treba vedieť, že v užšej rade sú teraz iba štyria zástupcovia politických strán vládnej koalície – chýbajú v nej tak isto štyria opozičníci. Rozhodnutia o osobe prezidenta rozhlasu však prijíma, na návrh užšej rady, širšie kuratórium, v ktorom sú zastúpené rôzne profesné spolky, spoločenské, odborové a iné organizácie, ktoré sa striedajú, čiže ich zloženie sa každoročne mení. Doterajšie konkurzy skrachovali práve preto, lebo títo, takzvaní civilní alebo občianski kurátori sa nepostavili za kandidáta jednostranného politického grémia. Teraz však bola konštelácia aj v občianskom kuratóriu taká, že kandidát, presnejšie kandidátka, nakoniec získala dvojtretinovú väčšinu hlasov. Takže novou šéfkou maďarského verejnoprávneho rozhlasu sa stáva Katalin Kondorová, ktorá je šéfredaktorkou hlavnej maďarskej národnej stanice Kossuth Rádió. V novinárskych kruhoch ju považujú za favoritku premiéra, práve zajtra má vyjsť v knižnej podobe zbierka rozhlasových interview s predsedom vlády a jej spoluautorkou je aj Kondorová. V opozičných radoch jej zvyknú ešte vyčítať, že toleruje krajne štvavú, radikálne nacionalistickú reláciu rozhlasu: Nedeľné noviny.

Vodnícky festival

8. jún 2001

V poradí už 4. ročník Medzinárodného festivalu vodníkov sa uskutoční v sobotu (9. júna) o 15. hodine v Bratislave. Program sa začne stretnutím petržalských detí v divadle Aréna, kde Milan Sládek so súborom pripraví vodnícke privítanie. Potom sa vodník so sprievodom preplaví propelerom na druhý breh Dunaja a na Ventúrskej ulici pokrstí novú Vtáčiu fontánu. Cieľom sprievodu bude Hlavné námestie, kde program otvorí vystúpenie 160 malých vodníkov z materských škôl. Na festival prídu vodníci z celého Slovenska, ale i z Česka, Rakúska a Maďarska.

Dzurinda v Bielom dome o rozšírení NATO

8. jún 2001

Premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý je na pracovnej návšteve Spojených štátov, išiel na štvrtkové rokovania s viceprezidentom USA Richardom Cheneyom so zámerom venovať sa predovšetkým otázkam európskej bezpečnosti s dôrazom na problematiku nášho regiónu. Konkrétne malo podľa jeho slov ísť o vzťahy k NATO a Európskej únii a rozširovanie aliancie. Stretnutie, na ktorom sa mal zúčastniť aj americký prezident George Bush, sa uskutočnilo až po uzávierke tohto vydania.

Podľa Dzurindu je teraz vhodný čas na formovanie politiky v záležitosti rozširovania NATO. Prvý krok by podľa neho mali urobiť Spojené štáty, potom by jasné stanovisko mali zaujať európski partneri. To všetko by malo viesť k diskusii, výsledkom ktorej by bolo konečné rozhodnutie aliancie, uviedol premiér po súkromných raňajkách s exministerkou zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovou.

Dzurinda exministerku informoval o vnútropolitickej situácii na Slovensku a o čoraz silnejšej podpore opozičných strán členstvu SR v Severoatlantickej aliancii. Zdôraznil však nevyhnutnosť jednoty slov a skutkov. Albrightová sa zaujímala aj o vývoj slovensko-maďarských vzťahov. Dzurinda na to reagoval pozvaním Albrightovej na Slovensko pri príležitosti slávnostného otvorenia Mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom.

Vo štvrtok večer miestneho času sa Dzurinda zúčastnil na slávnostnom otvorení novej budovy slovenského zastupiteľského úradu vo Washingtone.

Rozširovanie NATO bolo hlavnou témou schôdzky Dzurindu s Bushom

7. júna

Za veľmi povzbudzujúce pre Slovensko označil slovenský premiér Mikuláš Dzurinda dnešné stretnutie s prezidentom USA Georgeom W. Bushom. „Mám pocit, že Slovensko má dobrú šancu stať sa členom NATO a očakávam, že prezident Bush k tomu povie viac počas nadchádzajúcej návštevy Európy,” zdôraznil Dzurinda bezprostredne po stretnutí na brífingu pred západným krídlom Bieleho domu.

Rozšírenie Severoatlantickej aliancie bude podľa premiéra pozitívne nielen pre nových členov, ale aj pre samotné NATO a bezpečnosť v Európe. „Nik by nemal mať právo veta. Každý národ by mal sám rozhodovať o svojej budúcnosti,” povedal. Dzurinda podľa vlastných slov veľmi chce, aby sa SR stala členom aliancie, ale rovnako podporuje aj ďalšie kandidátske krajiny.

Premiér amerického prezidenta informoval aj o jasnom posolstve účastníkov nedávnej bratislavskej konferencie premiérov krajín, ašpirujúcich na členstvo v aliancii: „Desať nových európskych demokracií čaká na slová nového amerického vedenia o rozširovaní NATO,” povedal Bushovi.

Zároveň mu tlmočil svoj názor, že aliancia by mala zostať základným pilierom európskej bezpečnosti. Vzťah medzi európskou bezpečnostnou a obrannou politikou a NATO by nemal byť konkurenčný, ale mali by sa vzájomne dopĺňať, konštatoval.

Okrem vývoja v SR a stredoeurópskom regióne hovorili obaja politici o situácii na Balkáne, v Rusku a na Ukrajine. Dzurinda, ktorý Busha pozval na návštevu Slovenska, mu priblížil proces reorganizácie armády a informoval ho o vzniku spoločného slovensko-českého práporu, ktorý bude pôsobiť v rámci síl KFOR v Kosove.

Dzurinda sa v Bielom dome najskôr stretol s americkým viceprezidentom Dickom Cheneym. Bush sa k nim pridal asi po 10 minútach. Slovenského premiéra na schôdzke sprevádzali podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský, vicepremiér Ivan Mikloš, minister zahraničných vecí Eduard Kukan a veľvyslanec SR v USA Martin Bútora.

Predseda vlády SR je pravdepodobne posledným európskym politikom, ktorého prezident USA prijal pred plánovanou prvou oficiálnou návštevou Európy, kam má odcestovať 11. júna. V jej rámci navštívi centrálu NATO v Bruseli a zúčastní sa na európsko-americkom summite vo švédskom Göteborgu.

Príbeh jednoročného visegrádskeho úspechu

07-06-2001

Na podporu spolupráce členov Visegrádskej štvorky vznikol minulý rok Medzinárodný Visegrádsky fond.Podľa slov Urbana Rusnáka, riaditeľa tohto fondu, nápad na jeho vytvorenie vznikol počas bratislavskej konferencie V4 v roku 1999 a po následných upresňovaniach bol 9.júna 2000 podpísaný zakladajúci dokument.Prvý rok pôsobenia označil U.Rusnák za „success story” teda príbeh úspechu, napriek tomu, že bol vznik fondu prijímaný s obavami.Do minuloročného septembra prijal fond 236 projektov, z ktorých podporil len 5 percent, ale tento rok je to už 272 projektov, pričom fond môže z nich pomôcť asi 12 percentám. Fond podporuje ako súkromné osoby tak aj organizácie, ale iba v prípade, že budú všetky financie využité na realizáciu projektu - teda fond podporuje dobré myšlienky, nie však tých, ktorí ich vymysleli. Samozrejme, model ideálneho projektu neexistuje, musí však byť rozhodne reálny a mal by sa týkať každej z krajín V4.Naopak dvojstranné spolupráce prechádzajú odsúhlasením už ťažšie.Na margo kontroly hospodárenia Rusnák uviedol, že podliehajú kontrole krajín V4 a každoročne predkladajú svoje účtovné knihy.

Expremiér Mečiar bude vo voľbách 2002 čelným kandidátom HZDS

6. júna

Slovenský opozičný vodca Vladimír Mečiar bude v parlamentných voľbách plánovaných na jeseň 2002 znovu kandidovať ako čelný kandidát Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), informovala dnes nemecká tlačová agentúra DPA.

Minimálnym cieľom je zopakovanie volebných výsledkov z roku 1998, keď HZDS získalo 43 kresiel zo 150 mandátov Národnej rady SR, a tým vyhralo voľby, povedal dnes Mečiar. Pretože však vtedy HZDS nenašlo žiadnych koaličných partnerov, prevzala moc koalícia ľavého stredu Mikuláša Dzurindu.

Odvtedy sa SR podarilo dostať sa medzi kandidátov na členstvo v Európskej únii a NATO. Mečiar naproti tomu v čase svojho vládnutia zaviedol Slovensko do medzinárodnej izolácie. Vo výskumoch verejnej mienky v súčasnosti vedie HZDS, uzatvára informáciu agentúra DPA.

Maďarské aerolínie so stratou 10,7 mld. forintov

Kontroverzný rok uzavrel na nedávnom valnom zhromaždení maďarský národný letecký prepravca Malév. Napriek 21-percentnému nárastu príjmov v roku 2000 vykázal celkovú stratu za vyše 10,7 mld. HUF. Príčinou boli náklady, ktoré stúpli o 28 % v dôsledku drastického zdraženia pohonných látok Malév vlani prepravil 2,15 milióna cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast o 6,5 %. Vedenie aerolínii sa dohodlo s odbormi na takom pláne reorganizácie spoločnosti, ktorý by mal do troch rokov zlepšiť hospodársky výsledok o 15 mld. HUF. Valné zhromaždenie tiež schválilo dohodu Malévu s Maďarskou rozvojovou bankou (MFB) o poskytnutí devízového úveru za 20 mld. HUF a podnikateľský plán na tento rok. Ten počíta s tržbami vo výške 120 mld. HUF a stratou 5,6 mld. forintov.

Podľa generálnej riaditeľky Erzsébet Antalovej budú musieť aerolínie k opäť preskúmať stratové linky a prijať adekvátne opatrenia. Najväčšie straty spôsobujú spoločnosti diaľkové lety. Príčinou sú podľa riaditeľky dva faktory. Malév má len tri diaľkové stroje, ktorých údržba je príliš nákladná a diaľkové linky sú domácimi cestujúcimi málo vyťažované. Preto ich musí získavať z iných krajín za nižšie ceny leteniek. Spoločnosť v tejto súvislosti už zrušila linky do Bangkoku a Pekingu a pripravuje niekoľko alternatív na riešenie zatiaľ prevádzkovaných liniek do New Yorku a Toronta.

Prežitie Malévu je závislé od jeho pričlenenia k niektorému z globálnych leteckých prepravcov. Nedávny pokus o privatizáciu spoločnosti skončil fiaskom, keďže o kúpu akcií nemal nik záujem. Pozíciou spoločnosti otriasol aj jarný štrajk obslužného leteckého personálu. Podľa maďarskej tlače by sa Malév mohol spojiť s firmou Star Allience, ktorá patrí do skupiny Lufthansy. Riaditeľka túto informáciu nepotvrdila ani nevylúčila. Rozhodnutie o zahraničnom partnerovi malo pôvodne padnúť do konca mája.

Bratislava bude dejiskom druhej konferencie o strategickom partnerstve

6. júna

Rakúska iniciatíva Strategické partnerstvo, ktorej ustanovujúca Regionálna konferencia sa dnes koná v rakúskej Viedni, sa nebude inštitucionalizovať. Bude to len pragmatická spolupráca medzi šiestimi stredo- a východoeurópskymi krajinami: Rakúskom, Poľskom, Maďarskom, Českom, Slovenskom a Slovinskom, uviedla dnes rakúska ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová-Waldnerová. Ďalšia konferencia sa uskutoční na začiatku decembra tohto roku v Bratislave. Tento návrh vo Viedni predostrel šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. Rakúska ministerka uviedla, že jej najnovšia iniciatíva Strategického partnerstva má mať dve fázy. Prvá fáza zahŕňa časové obdobie predstupových rokovaní, pri ktorých má Rakúsko čo najviac podporovať integračné úsilie susedných štátov. Druhá fáza bude zahŕňať spoluprácu v rámci EÚ, pričom si berie za vzor kooperáciu štátov Beneluxu a škandinávskych krajín. Spolupráca v rámci Strategického partnerstva by nemala existovať len na úrovni ministrov zahraničných vecí, ale i na úrovni iných rezortov. V letných mesiacoch sa napríklad v Salzburgu uskutoční stretnutie ministrov vnútra šiestich krajín, a to na pozvanie ich rakúskeho kolegu Ernsta Strassera. Na dnešnej Regionálnej konferencii sa diskutovalo nielen o cezhraničnej spolupráci, ale aj o kooperácii v kultúre, kde napríklad Rakúsko navrhlo harmonizáciu dejepisných učebníc, čím by sa mohli prekonať nedorozumenia, vznikajúce často z rozličných výkladov historických udalostí. Rakúsko v rámci Strategického partnerstva navrhlo aj výmenu diplomatov, čo sa stretlo so záujmom ostatných zúčastnených ministrov. Maďarsko podľa slov šéfa diplomacie Jánosa Martonyiho uvítalo najnovšiu rakúsku iniciatívu Strategické partnerstvo. Maďarský minister zdôraznil, že iniciatíva je dôležitá pri budovaní európskej identity a solidarity, čo bolo pre Maďarsko vždy prioritou. V podobnom duchu ako Martonyi sa vyslovil aj minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan, ktorý dodal, že „regionálnej spolupráce nie je nikdy dosť”. Na druhej strane však zdôraznil, že sa nebudú vytvárať žiadne ďalšie štruktúry. Strategické partnerstvo považuje Kukan za pragmatickú záležitosť, ktorá môže byť dôležitá pre všetky zainteresované krajiny. Program Regionálnej konferencie mal dve časti: predpoludním odzneli prejavy ministrov v bloku Existujúce formy regionálnej konferencie a možnosti ich ďalšieho rozvoja. Diskusie sa viedli na tému bezpečnosť, kultúra, vzdelávanie, ako aj infraštruktúra. Popoludňajší blok, ktorému predchádzala spoločná tlačová konferencia, sa bude venovať téme Budúca architektúra Európskej únie s pohľadom na nadchádzajúci júnový summit EÚ vo švédskom Göteborgu. V rámci popoludňajšieho bloku sa podľa Kukana má hovoriť o jednotlivých bodoch bilaterálnej a cezhraničnej spolupráce. Slovenský minister chce diskutovať o nedobudovanom úseku diaľnice A4 medzi dvoma geograficky najbližšie položenými hlavnými mestami v Európe – Viedňou a Bratislavou.

Stred Európy je tentoraz v Berlíne

6. jún 2001

Stred Európy okolo roku 1000 sa volá výstava, ktorú otvorili v Dome Martina Gropia v Berlíne a ktorú nadšene hodnotí ako kritika, tak aj návštevníci. Popri Nemeckom historickom múzeu, Združení na výskum staroveku a Reissovom múzeu v Mannheime sa na výstave, ktorá stála dvadsaťjeden miliónov mariek, podieľa aj Slovenské národné múzeum, Národné múzeum z Prahy aj múzeá z Krakova a Budapešti. S výnimkou svätoštefanskej koruny, ktorej maďarský zákon nedovoľuje opustiť krajinu, je tu vystavených dvetisícosemsto vzácnych exponátov z dvanástich krajín. Medzi nimi aj prilba českého vojvodu sv. Václava. Tvorcovia zvolili pre výstavy striedme, niekedy takmer chladné prostredie, ktoré však umožňuje vyniknúť exponátom, čo odrážajú život vtedajšej európskej spoločnosti. Jednou z jeho charakteristických postáv bol svätý Vojtech, biskup pražský, ktorý žil v Magdeburgu, Aachene a Moháči. Iným pohľadom do čias, keď sa rodila stredná Európa, je trojdimenzionálny film, ktorý zoznamuje návštevníka s priebehom jedného dňa obyvateľov prístavu Wollin v roku 1000. Výstava v Berlíne potrvá do polovice augusta. Potom bude prenesená do Mannheimu, od marca do leta budúceho roku bude v Prahe a od 7. júla 2002 v Bratislave. Návštevu výstavy v Berlíne trošku strpčuje jedine cena trojdielneho sprievodného zväzku - stojí 194 mariek.

Vykúpiť podiel elektrickej energie vodou...

05.06.2001

Vykúpiť podiel elektrickej energie vodou – to je v súčasnosti hlavným cieľom maďarskej strany na obnovených rokovaniach o spoločnom vodnom diele

Do Bratislavy odcestovala početná delegácia na čele s vládnym splnomocnencom pre otázky Dunaja Lászlóm Székelyom, dostali v nej miesto aj známi experti na medzinárodné právo Alexander Kiss a Boldizsár Nagy, ktorí asistovali maďarskej strane v haagskom procese, ďalej odborníci z rezortu zahraničných vecí, financií, ochrany životného prostredia, vodného hospodárstva, poľnohospodárstva i z energetického úradu. Naznačuje to odhodlanie maďarskej strany posunúť riešenie dlhotrvajúceho sporu vpred aj v jednotlivých – takpovediac – čiastkových otázkach, akou je splavnosť rieky, ekológia oblasti, vzájomné nároky na odškodné a podobne.

Najväčšiu pozornosť by však chcela maďarská strana venovať otázke množstva vody v starom koryte Dunaja. Budapešť je pripravená zriecť sa svojho podielu na vyrobenej elektrickej energii, ale rada by za to dostala viac vody, pretože si od toho sľubuje záchranu oblasti Szigetközu. Je pritom sporné, aký podiel patrí maďarskej strane. Pôvodná zmluva z roku 1977 určuje 50-percentný, no slovenská strana uznáva zatiaľ iba 14-percentný maďarský podiel na vodnom diele, čo sa Budapešti máli, avšak je ochotná to prijať zatiaľ ako základ pre ďalšie rokovania. Tomuto 14-percentnému podielu by podľa maďarskej strany zodpovedalo asi 30 percent vody z hlavného ramena, no slovenská strana prepúšťa do starého koryta v ročnom priemere iba 17-až-18 percent – tvrdia v Budapešti, a dúfajú, že túto argumentáciu Bratislava prijme.

Spor okolo vodného diela na Dunaji pokračuje

05.06.2001

V Bratislave dnes po takmer dvojročnej prestávke obnovia rokovania slovenskej a maďarskej expertnej delegácie o riešení sporu okolo vodného diela na Dunaji. Hlavným heslom maďarskej strany je nateraz „vodu za elektrickú energiu“ – to znamená, že Budapešť sa zrieka svojho podielu vyrobenej energie, zato by však chcela, aby slovenská strana prepustila viac vody do starého koryta Dunaja, a teda aj do ramenného systému v Szigetköze. Pravdaže, sú tu aj väčšie ambície, ktoré sú zahrnuté do maďarského širokého návrhu na realizáciu haagskeho verdiktu a na vyriešenie celej kauzy. Mimochodom, posledné takmer dva roky prešli práve vypracovaním tohto dokumentu a slovenskej odpovede na neho. Hlavným elementom maďarského návrhu je konečné odvrhnutie dolného stupňa a keďže slovenská strana na to odpovedala, že nemá právne prostriedky na vynútenie výstavby dolného objektu, Budapešť to pochopila tak, že Bratislava je ochotná rokovať o tomto riešení. Tu však vyskakuje problém odškodnenia a mnohé ďalšie sporné otázky, medzi nimi vyjasnenie podielu strán na výstavbe existujúcich objektov teoreticky stále spoločného vodného diela. Konečným cieľom maďarskej strany je pripraviť medzivládnu dohodu - na jej základe by bolo možné vypracovať úplne novú medzištátnu zmluvu, ktorá by nahradila pôvodný dokument o výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros z roku 1977.

Expertné skupiny by mali vládam SR a MR navrhnúť dohodu v spore o Gabčíkovo

5. JÚNA

Dohovor o vytvorení odborných skupín, ktoré majú pre vlády SR a Maďarska pripraviť návrhy pre uzatvorenie konečnej dohody o spôsobe vykonania rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci sporu o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, má byť hlavným výstupom dnešného rokovania osobitných vládnych delegácií SR a MR v Bratislave.Na dnešnej tlačovej konferencii, zvolanej v priebehu rozhovorov, o tom novinárov informovali vedúci oboch delegácií Dominik Kocinger a László Székely.Pôjde o celkovo tri spoločné skupiny z vodohospodársko-plavebno-ekologickej, energeticko-ekonomickej a právnej oblasti, ktoré by podľa D. Kocingera mohli priniesť riešenia najzávažnejších rozporov medzi oboma krajinami. Sem zaradil napríklad možnosť spustenia výstavby stupňa Nagymaros, určovanie prietokov v starom koryte Dunaja či vzájomné anulovanie škôd, ktoré vyplýva z toho, že podľa rozsudku z Haagu Maďarsko spôsobilo jednostranným odstúpením od výstavby diela v roku 1998 škody Slovensku a naopak Slovensko zaťažilo Maďarsko sprevádzkovaním náhradného riešenia v Gabčíkove.L. Székely za prvý možný termín dopracovania medzivládnej dohody, ktorou by sa uzavrel celý tento spor, pritom označil ešte september tohto roku. Podľa D. Kocingera však o konečných termínoch rozhodnú až pripravované rokovania odborníkov.K možnej zmene východiskovej dohody o vodnom diele z roku 1977, ktorej platnosť potvrdil aj Haag, sa D. Kocinger vyslovil, že SR na jej základných princípoch trvá aj naďalej a v prípade pripravovanej realizácie rozsudku môže ísť len o dodatok k nej. Naopak L. Székely si vie predstaviť aj jej významnejšie úpravy.Maďarsko, ako pokračoval L. Székely, sa však už dávnejšie zasadzuje o naplnenie toho článku pôvodnej zmluvy, ktorý hovorí, že krajina, ktorá sa vzdá výroby energie, môže tomu zodpovedajúce množstvo vody odviesť do svojej ramennej sústavy a využiť ju na iné účely. Ak by bol kritériom podiel vložených investícií na vybudovanie dnes existujúceho diela, na Maďarsko by pripadlo 14 % z prietoku Dunaja. SR, ako reagoval D. Kocinger, v súčasnosti odvádza ešte pred energetickou časťou Čunova do starého koryta Dunaja až 20 % z priemerného prietoku rieky na úrovni 2 000 m3 za sekundu. Pôvodná dohoda z roku 1997, ako ďalej podotkol D. Kocinger, však hovorí naopak o menších ako 14-% podieloch, pretože v lete by malo postačovať 200 m3 a v zime 50 m3.

82. výročie podpísania trianonskej mierovej zmluvy

05.06.2001

82. výročie podpísania trianonskej mierovej zmluvy si včera pripomenuli v Maďarsku. V obci Zebegény vysvätili pri trianonskom pamätníku takzvaný Zvon národnej spomienky. Pri tejto príležitosti predniesol prejav minister sociálnych vecí a rodiny Péter Harrach. Okrem iného povedal: „Dnes už jednoznačne môžeme vysloviť, že trianonský mierový diktát bol veľmi nespravodlivý, zanechal na tele krajiny ranu, odtrhol od seba časti národa“. Agentúra MTI cituje ďalej ministra takto: „My sa nechceme pomstiť nikomu, nikto sa nás nemusí báť, ale nárokujeme si právo cítiť zodpovednosť za odtrhnuté časti tela národa. Všetci musia rešpektovať pripravovaný zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, veď nesmeruje proti nikomu, zákon pripája k národu tých občanov susedných štátov, ktorí si ctia zákony krajiny, kde žijú, zároveň sú súčasťou maďarskej národnej identity.“ Zvon národnej spomienky vysvätil apoštolský nuncius, kardinál Karl Josef Rauber. Pri príležitosti 82.výročia Trianonu parlamentná Strana maďarskej spravodlivosti a života zvolala navečer zhromaždenie na námestie Slobody v centre Budapešti.

Orbán bojuje za Maďarov

5.6.2001

Maďari sa nikdy úplne nezmierili s tým, že po prvej svetovej vojne sa tretina ich národa ocitla za hranicami Maďarska. Súčasná vláda Viktora Orbána sa rozhodla presadiť radikálne riešenie, ktorým by zahraniční Maďari zákonom dostali mnohé z práv maďarských občanov, čo podľa českého denníka Mladá fronta Dnes (MfD) vyvolalo protesty hlavne na Slovensku a v Rumunsku. Orbán tvrdí, že starosť o zahraničných Maďarov od nich vyžaduje aj ústava, a preto jeho vláda prišla s návrhom rámcového zákona. Podľa zákona by Maďari z okolitých krajín získali preukaz potvrdzujúci ich etnickú príslušnosť. Na základe takéhoto preukazu by mohli napríklad v dopravných prostriedkoch používať zľavy, automaticky by dostali maximálne trojmesačné pracovné povolenie a rodičia detí, ktoré navštevujú maďarské školy, by dostali ročne príspevok maximálne 20.000 forintov, píše MfD. Problémom však podľa denníka je fakt, že Budapešť zákon nekonzultoval s predstaviteľmi okolitých krajín. Znepokojenie nad zákonom vyjadril slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, podľa ktorého by jeho prijatie mohlo zhoršiť vzájomné vzťahy oboch krajín. Rumunský premiér Adrian Nastase dokonca pohrozil, že Bukurešť zabráni prijatiu tohto zákona v prípade, ak sa obe krajiny nedohodnú na bilaterálnej úrovni. Hlavne Rumuni sa obávajú, že po prijatí zákona by mnohí považovali za výhodné byť Maďarom. Denník MfD však pripomína, že podobný zákon nie je ničím neobvyklým. Na Slovensku už niekoľko rokov platí zákon zvýhodňujúci zahraničných Slovákov a v Rumunsku sa o podobnom opatrení taktiež rokuje.

Maďarské Las Vegas za miliardu dolárov

4.6.2001

Za miliardu dolárov vznikne v maďarskej obci Hegyeshalom, ktorá leží na hraniciach pri rakúskom Nickelsdorfe, „Las Vegas Europas”. Traja investori - rodina pophviezdy Michaela Jacksona, Coca Cola a MGM - chcú investovať do prvej etapy výstavby hotelov a kasín miliardu dolárov. Za tieto prostriedky sa majú postaviť dva hotely po 1 000 izieb, zábavný park, kasína a koncertné centrum. Zariadenia budú zamestnávať asi 2 500 pracovníkov. Ako uvádza denník Die Presse, pozemok donedávna patril rakúskemu podnikateľovi Hansovi Asamerovi. Už ho oplotil, buduje k nemu diaľničnú prípojku a predal ho Američanom. Jeho firma začína dodávať na stavbu štrk a betón. Okrem toho jeho stavebná firma získala kontrakt, na základe ktorého sa bude podieľať na projekte ako dodávateľ respektíve vyšší dodávateľ. Projekt sa začne realizovať na jar budúceho roka. Maďarské Las Vegas Európy má prijať prvých návštevníkov už o dva roky.

Aj Maďarsko bude mať svoje Las Vegas

Pri maďarsko-rakúskej pohraničnej obci Hegyeshalom, sa rysuje projekt zábavného centra s kasínami a hotelmi. Mal by to byť zárodok maďarského Las Vegas. Napriek tomu, že nové stredisko by sa malo nazývať Crystal City, čiže Krištáľové mesto, zatiaľ nie je na stopercent jasné, o čo ide, celý projekt je v štádiu prípravy, no investícia - pravdepodobne vo výške miliardy dolárov - si v každom prípade zasluhuje pozornosť. Okrem iného aj preto, lebo amerických investorov zastupuje istý Joseph-Joe Jackson, kto nie je niekto iný, než vyše 70-ročný otec bystronohej pop-hviezdy Michaela Jacksona. Nuž, isté je, že pri obci Hegyeshalom v severozápadnom cípe Maďarska, pri rakúskych i slovenských hraniciach, sa buduje priemyselný park. Každý motorista, ktorý prechádza zo Slovenska cez Rajku do Maďarska, na ceste číslo M-15, ktorá sa napája na diaľnicu Viedeň-Budapešť, môže zazrieť veľkú tabuľu s prečiarknutým nápisom: Hegyeshalom, Priemyselný park, teda odbočenie je tam zatiaľ zakázané. Zdá sa však, že americký kapitál už má cestu otvorenú, pretože na území parku kúpila Jacksonova firma za vyše 500 miliónov šilingov necelé dva štvorcové kilometre. Majiteľom tohto pozemočku bol Rakúšan Hans Asamer, prezývaný „štrkový barón“. Rakúska tlač uvádza, že Jacksonovci už získali podporu atlantskej investičnej spoločnosti, istej anglickej firmy a gigantu MGM, ktorý prevádzkuje kasína v Las Vegas. Na maďarskej strane sa vyjadrujú k celému projektu zdržanlivo a zdôrazňujú, že cesta od nápadu k realizácii býva dlhá a hrboľatá, okrem iného preto, lebo skúsenosti s tendrami o získanie podobnej licencie sú pomerne odstrašujúce. Tender treba vypísať za každých okolností, a tu sa môže objaviť aj konkurencia z blízkej Viedne a najmä z Badenu. Ale možno dúfať, že konečne už aj do našich končín príde Amerika - v každom prípade klope na dvere…

Východoeurópania a ich záujem pracovať v EÚ

4.6.2001

Matičný festival slovenskej mládeže

Michalovce - 2001

Folklórne slávnosti pod Poľanou Detva 2001

Krajanská nedeľa - FSP Detva 2001

12. Čitateľský tábor krajanov zo slovenských základných škôl a gymnázií v zahraničí

Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti Dulovce 2001 - V. ročník

Letný medzinárodný tábor mládeže, Betliar

Európska ponuka aukcie Sogy

4. Jún 2001

Najnovšia kolekcia, ktorú pripravila aukčná spoločnosť SOGA na svoju 26. letnú aukciu výtvarných diel (5. júna), mnohých zrejme prekvapí. SOGA totiž tentoraz neponúka ani jedného Benku, chýbajú aj špičkové diela Bazovského či Weinera-Kráľa. Zberatelia a milovníci umenia si však prídu na svoje - v katalógu s vyše 300 položkami nájdu „poklady“ (aj cenové) v oddiele európskeho maliarstva 17. a 20. storočia a maďarského aj českého maliarstva 19. a 20. storočia.

Znalci určite ocenia dielo Carla Dociho, jedného z najvýznamnejších toskánskych barokových maliarov. Adorujúca Panna Mária (olej, 2. pol. 17. st.) patrí k jeho náboženským obrazom, z ktorých mnohé sa v autorských replikách nachádzajú vo viacerých významných svetových zbierkach. Dociho diela sa na zahraničných aukciách dražia do milióna dolárov. Vyvolávacia cena Panny Márie na aukcii Sogy je 1 200 000 Sk.

Hitom spomedzi maďarských autorov, podľa výkonného riaditeľa Sogy PhDr. Jána Abelovského, CSc., je Pál Szinyei-Merse. Jeho rané dielo Biskup (olej, 1869) ponúka SOGA za 1 300 000 Sk. Diela tohto vynikajúceho umelca, ktorý je považovaný za zakladateľskú osobnosť maďarského novodobého maliarstva, sa na maďarskom trhu s výtvarným umením neobjavujú často, ale vždy dosahujú vysoké cenové limity. V roku 1998 sa jeho olej V parku (1910) predal za 24 miliónov forintov.

Z ďalších autorov rozhodne stojí za zmienku Vilmos Perlrott-Csaba, zakladateľský zjav maďarskej výtvarnej moderny. Za 250 000 Sk je v ponuke jeho olej Pred židovskými zásnubami (1920 - 1930) zo súkromnej zbierky v Košiciach. Obraz významného maliara druhej generácie maďarskej moderny Hugó Munda, Veľké kúpanie (olej, 1919 -1930), sa bude vyvolávať za 109 000 Sk.

Zberateľskou vzácnosťou v českej kolekcii sú štyri litografie Jóža Úprku, ktoré sa „dožili“ len jediného vydania. Lepty na papieri (Jožka s pierkom, Družičky z Božieho Tela, Z Káhiry a Starček s palicou) majú pomerne nízke vyvolávacie ceny - 13 000 Sk. Výzvou pre zberateľov určite bude Zátišie s gitarou a ovocím (1931) od Emila Fillu, na ktorý už pred aukciou dostala SOGA dvojmiliónovú ponuku, a tiež Zátišie s ovocím (1935) Vincenta Beneša. Ich dražba sa začne na vyvolávacích 600 000 a 340 000 Sk.

Vrcholom kolekcie slovenskej moderny bude tentoraz dielo Edmunda Gwerka Za drevom II (olej, 1924 - 1928) s vyvolávacou cenou 220 000 Sk.

Na 27. aukcii umeleckého remesla a starožitného nábytku Sogy (6. júna) sa zišla pekná kolekcia „ľudových“ profesionálnych výtvarníkov, takže milovníci tohto umenia sa môžu tešiť na keramické plastiky Ignáca Bizmayera či Michala Škarčáka. Katalóg tejto aukcie, s kvalitnými odbornými opismi ponúkaných diel, sľubuje pekný zážitok nielen pre obdivovateľov starožitností, ale aj pre ich potenciálnych kupcov.

Maďarská strana by chcela dosiahnuť výmenu energie za vodu navyše pre Szigetköz

2. júna

Zlepšenie situácie v oblasti Malého Žitného ostrova (Szigetközu) označil Gábor Bartus, zástupca vedúceho Sekretariátu splnomocnenca vlády MR pre dunajskú problematiku, za jeden z najdôležitejších cieľov maďarskej strany. Bartus sa v tomto zmysle vyslovil pred obnovením slovensko-maďarských rokovaní o realizácii verdiktu Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu v spore o SVD Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré budú po dvojročnej prestávke pokračovať v utorok v Bratislave.

Ako ďalej informuje dnešné vydanie denníka Magyar Hírlap, najdôležitejším bodom utorkových rokovaní bude posúdenie maďarského návrhu na riešenie gabčíkovského sporu. Základným prvkom predlohy, ktorá vylučuje výstavbu dolného stupňa SVD, je výmena podielu energie, ktorý by pripadal Maďarskej republike na vodu navyše.

Podľa Bartusových slov slovenská strana akceptovala predmetný návrh ako východiskový bod rokovaní, čím podľa výkladu Budapešti schválila aj opätovné rokovania o rozdelení vôd Dunaja. Maďarská strana by chcela namiesto súčasných 20 percent prietoku získať minimálne jeho polovicu.

Očakáva sa, že účastníci utorkových rokovaní rozhodnú o zriadení pracovných komisií na expertnej úrovni v rôznych odboroch (splavnosť, energetika, ekológia, právne alebo finančné otázky). Úlohou týchto grémií bude vypracovať jednotlivé pasáže novej medzivládnej dohody, informuje Magyar Hírlap.

Podľa rovnakého zdroja pokračuje zhoršovanie kvality zásobníkov vody na Malom Žitnom ostrove, kde v dôsledku odklonenia Dunaja a s tým súvisiacim nedostatkom vody vedci Maďarskej akadémie vied zaznamenali úbytok ďalších charakteristických druhov fauny i flóry.

Najväčšie škody možno registrovať v koryte Dunaja a jeho okolí, uviedla členka pracovnej skupiny MTA pre Szigetköz Adrienne Hajósyová. Nedostatok vody sa prejavuje podľa jej slov nielen na úbytku stromov, ale aj na zložení fauny, v ktorej sa objavil celý rad nových druhov a mnohé, ktoré preferujú vlhkejšie prostredie, zasa zmizli. Úbytok registrujú v oblasti aj v celkovom početnom, ba i druhovom stave vtákov. Negatívny trend v súvislosti s kvalitou podzemných vôd už možno preukázať i meraniami. Vo vzorkách vody v okolí vzdúvadiel možno objaviť železo, mangán, ba i arzén, a to na miestach, kde tieto prvky predtým neregistrovali, vyplýva zo slov Hajósyovej.

Podľa jej názoru je hlavnou príčinou ekologických škôd na Malom Žitnom ostrove nedostatok vody na 40-kilometrovom úseku Dunaja, kam sa deväť rokov nedostáva vraj 80 percent jej prirodzeného množstva.

Ak väčšina dunajskej vody zostane aj naďalej v umelom kanáli vedúcom VD Gabčíkovo, niet šance ani na spomalenie negatívnych procesov v regióne, tvrdí členka pracovnej skupiny MTA pre Szigetköz.

Népszabadság o skúške odolnosti bratislavskej koalície

2. júna

Pod názvom Skúška odolnosti bratislavskej koalície s podtitulkom V návrhu reformy verejnej správy chýbajú návrhy Strany maďarskej koalície (SMK) informuje dnes o nedávnom dianí v Národnej rade SR najčítanejší maďarský denník Népszabadság.

Bratislavský spravodajca periodika konštatuje, že slovenský parlament sa v uplynulých dňoch zaoberal návrhmi zákonov o samospráve vyšších územných celkov (VÚC) a voľbách do jej orgánov, nevyhnutných pre reformu verejnej správy, ktoré prešli do druhého čítania. Súčasne poznamenáva, že poslanci SMK sa hlasovania zdržali.

„Podporujeme iba návrh zákona, ktorý v plnej miere rešpektuje medzinárodné záväzky Slovenskej republiky a nenarušuje historické regióny,“ cituje dnešné vydanie denníka Népszabadság vedúceho parlamentnej frakcie SMK Gyulu Bárdosa.

Podľa jeho slov sa do parlamentu dostal síce návrh predpokladajúci vznik 12 VÚC, ale v súvislosti s ich

hranicami nie sú koaliční partneri ochotní splniť ani jedinú požiadavku SMK. Sú proti Komárňanskej župe, ba aj proti ako kompromis predloženému návrhu zriadiť Veľkonitriansku župu, ktorá by združovala aspoň Maďarov žijúcich na západnom Slovensku do jedinej samosprávy druhého stupňa. Navyše preferujú volebný systém na majoritnom, a nie pomernom princípe, čo je pre nás nevýhodné, konštatoval pre Népszabadság Gyula Bárdos.

Vládna koalícia nemá, žiaľ, ani po viacmesačnej diskusii jednotný názor ne definitívny počet a hranice VÚC. Preto nie je vylúčené, že Strana demokratickej ľavice (SDĽ) získa nakoniec

spoločne práve s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS), prípadne aj inými dostatočnú podporu vlastnej iniciatívy (predpokladajúcej zriadenie ôsmich VÚC), uviedol pre Népszabadság predseda SMK Béla Bugár. Poznamenal, že ide vlastne o oživenie predstavy Vladimíra Mečiara (lídra HZDS) spred niekoľkých rokov, ktorej jedným z cieľov bolo zabrániť vo všetkých oblastiach prekročeniu 20-percetného podielu Maďarov na tamojšom obyvateľstve.

Ak by sa tak stalo, potom okamžite zvoláme Celoštátnu radu SMK, ktorá zrejme s definitívnou platnosťou rozhodne, či máme vystúpiť z vládnej koalície, povedal pre Népszabadság najvyšší predstaviteľ SMK.

Igen na svadbe v Rumunsku neuznali

4. jún 2001

Ženích z maďarskej menšiny v Rumunsku povedal svoje „áno” pri svadbe po maďarsky a rumunské úrady jeho svadbu vzápätí neuznali napriek tomu, že nedávno prijatý zákon umožňuje menšinám pri styku s úradmi používať svoj rodný jazyk. Nový, dlho diskutovaný zákon vstúpil do platnosti minulý mesiac, ale v sedmohradskom Kluži, ktorého starosta Gheorghe Funar je šéfom rumunskej nacionalistickej strany, jeho existenciu nevzali na vedomie.

V Sedmohradsku, ktoré až do prvej svetovej vojny bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, tvoria významnú menšinu obyvatelia maďarskej národnosti a v samotnom Kluži je to asi 20 percent obyvateľstva.

Svadobný obrad 30-ročného Zsolta Herediho v piatok prerušil oddávajúci úradník Petru Gherman hneď po tom, čo ženích povedal „áno” najprv po maďarsky - igen, a až potom po rumunsky. Nevesta sa k vyjadreniu už vôbec nedostala, pretože oddávajúci obrad okamžite skončil a odišiel.

Klužská radnica v piatok vydala výnos opierajúci sa o medzičasom prekonaný zákon z roku 1997, podľa ktorého je svadobný obrad možný len v rumunčine. Neoddaný pár snúbencov sa hodlá proti postupu úradov brániť súdne a podporí ho v tom Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku.

x x x

Ľ. n.: CSS vydala reprezentačnú publikáciu

Kristus žije v dejinách cirkvi

Úlohu „príručky”, ktorá uľahčí preniknúť slovom i obrazom do všeobecnej cirkevnej histórie, ako aj do dejín slovenských cirkevných zborov v Maďarsku a zároveň prehĺbi náboženskú vzdelanosť slovenskej komunity v MR, by mala plniť reprezentačná publikácia Kristus žije v dejinách cirkvi, ktorú v náklade 750 výtlačkov vydala Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Kniha vyšla s podporou Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR a verejnej nadácie Za národné a etnické menšiny. Publikácia, ktorá má 224 strán a ktorá obsahuje takmer 100 ilustrácií a fotografií, je určená pre domáce štúdium i ako doplnková pomôcka pre náboženskú výchovu detí a mládeže.

Ľ. n.: Pastorácia slovenských veriacich v MR v materinskom jazyku nie je vyriešená

Referát o minulosti i o súčasnej neblahej situácii slovenských veriacich - evanjelikov, grécko- a rímskokatolíkov a baptistov v Maďarskej republike, ktorí dodnes nemajú vyriešenú pastoráciu v materinskom jazyku, predniesla na sklonku mája na celoštátnej konferencii Samosprávy a cirkvi spoločne za menšiny v Pécsi predsedníčka Náboženského podvýboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ildika Fuziková-Klauszová. Podľa jej slov si CSS plne uvedomuje nežiaduci stav a hľadá možnosti na riešenie pálčivých problémov v tejto oblasti. V záujme ich vyriešenia nadviazala dialóg s evanjelickou a katolíckou cirkvou v Maďarsku i na Slovensku. Fuziková-Klauszová podčiarkla súčasne dôležitosť náboženskej výchovy v materinskom jazyku ako aj úlohu médií pri udržiavaní a obrode duchovného života slovenských veriacich. Pripravenosť maďarskej vlády spolupracovať s cirkvami a viesť dialóg o tom, aby sa vyriešila pastorácia menšín v ich materinskom jazyku, vyjadril na rokovaní predseda Úradu pre národnostné a etnické menšiny János Báthory. Účasť na podujatí, ktoré zorganizovali budapeštiansky Úrad pre národné a etnické menšiny, maďarský rezort školstva, Celoštátny zväz miestnych samospráv, Biskupstvo Pécs, ako aj tamojšia župná samospráva a zastupiteľský zbor, bola nižšia ako čakali organizátori. Medzi účastníkmi však popri najvyššom predstaviteľovi spomínaného úradu nechýbali predsedníčka výboru pre ľudské práva, menšiny a náboženské záležitosti parlamentu MR Magda Kovácsová-Kósaová, primátor mesta Pécs László Toller, predseda komisie Justitia et Pax Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie Mihály Mayer, ako aj zástupcovia evanjelickej, ale aj arménskej, bulharskej, rumunskej a srbskej cirkvi v Maďarsku. CSS zastupovali na rokovaní jej predseda Ján Fuzik, katolícky kňaz Ferenc Szeifert a člen miestnej slovenskej menšinovej samosprávy v Sátoraljaúhelyi (Novom Meste pod Šiatrom) Ján Valykó. Tento katolícky kňaz požiadal organizátorov konferencie, aby v budúcnosti rozšírili témy rokovania aj o náboženskú výchovu v národnostných školách. Hlavným gestorom celoštátneho rokovania, ktoré podporila Stredoeurópska medzinárodná banka CIB, bol prezident Maďarskej republiky Ferenc Mádl.