20. júna 2001 ● Zo slovenskej tlače

Nakrátko - Nakrátko - Nakrátko

Prezident MR Ferenc Mádl využil svoju právomoc a obrátil sa na ústavný súd so žiadosťou o tzv. normovú kontrolu nedávno prijatej novely občianskeho zákona, ktorá ukladá médiám zverejniť opravu aj na vyslovený názor. “Keď ľudské práva jednej osoby uráža názor či hodnotenie zverejnené v tlači, rozhlase a televízii, dotyčný má nárok na zverejnenie svojho protinázoru“ - to je podstata novely prijatej vládnou väčšinou koncom mája. Nová norma vyvolala odmietavé postoje opozičných síl, ale aj novinárskej obce. Aj podľa názoru prezidenta MR môže novela brzdiť médiá pri realizácii práva na slobodu slova a tlače, je teda protiústavná.

û

Prístupový proces krajín Visegrádskej štvorky (V4) do Európskej únie (EÚ) a kapitoly Slobodný pohyb osôb a Spoločný pohyb kapitálu boli predmetom krátkeho neformálneho rokovania predsedu vlády MR Viktora Orbána so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom, ku ktorému došlo 11. júna v Bratislave.  V. Orbán nevidí v najbližších dvoch-troch mesiacoch šance na rokovanie s M. Dzurindom, na programe ktorého by bola problematika SVD Gabčíkovo-Nagymaros. Uviedol to v reakcii na jednu z otázok na tlačovej konferencii 12. júna v Budapešti po zasadaní vládneho kabinetu.

û

Dvojčlenná delegácia opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) informovala 7. júna v Bratislave predstaviteľov Strany maďarskej koalície (SMK) a CSEMADOK-u o vlastných pozmeňovacích návrhoch k predlohe zákona o právnom postavení Maďarov žijúcich v susedných krajinách, o ktorého prijatí sa na pôde budapeštianskeho zákonodarného zboru má hlasovať po našej uzávierke (19. júla).

û

Kandidátom MSZP na post premiéra po budúcoročných voľbách je podľa rozhodnutia zjazdu najväčšej opozičnej sily bývalý minister financií a exbankár Péter Medgyessy. Ide o politika, ktorý nie je členom strany, avšak jeho kvality z oblasti ekonomiky sú všeobecne uznávané. Bol ministrom v poslednej vláde pred konečným pádom totality a potom aj v záverečnej etape Hornovej vlády roku 1997-98, medzi tým stál na čele rôznych komerčných bánk. P. Medgyessy je umiernený politik, vždy sa stránil extrémov a ostrých výpadov voči protivníkom. Jemu pripadá teraz úloha súťažiť s premiérom Viktorom Orbánom, pretože nech sú voľby akokoľvek zápasom politických strán, úloha osobností býva významná.

û

Certifikát o zaradení Dobšinskej ľadovej jaskyne do Zoznamu svetového prírodného dedičstva prevzali z rúk štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných veci SR Jána Figeľa zástupcovia Slovenskej správy jaskýň (SSJ). Za účasti štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia Maďarskej republiky Jánosa Tardyho a ďalších hosti odhalili pri tejto príležitosti v areáli jaskyne sklenenú pamätnú tabuľu, pripomínajúcu rozhodnutie Výboru pre svetové dedičstvo.

û

Austrálski Slováci na svojom 15. kongrese vyzvali slovenské štátne orgány, aby plnohodnotne podporovali činnosť Matice slovenskej, zintenzívnili vzájomnú spoluprácu medzi slovanskými národmi a integrovali sa do európskych a transatlantických štruktúr na základe rovný s rovným. Z referátov spolkov o činnosti s veľkým ohlasom prijali prejav zástupcu Slovenského spolku Ľudovíta Štúra z Melbourne, ktorý združuje slovenských prisťahovalcov z Dolnej zeme. Vlatko Dobovský v prejave okrem iného povedal, že Slováci sa sťahovali na Dolnú zem pred 250 rokmi, uvádzali do života svoje tradície a reč a v tejto práci pokračujú i v Austrálii a budú pokračovať najmenej ďalších 250 rokov. V kongresovom vyhlásení účastníci potvrdili svoju spolupatričnosť k slovenskému národu, tradíciám sv. Cyrila a Metoda i štúrovcom a Slovenskej republike.

û

Maďarský olympijsky výbor (MOC) opätovne zvolil na post svojho prezidenta Pála Schmitta a podobne na poste generálneho manažéra predĺžil mandát Tamásovi Ajánovi. Na zasadaní MOC sa tiež zaoberali prípravami na dva najbližšie olympijské vrcholy v Salt Lake City 2002 a v Aténach 2004.

û

O osude Maďarov spoza hraníc rokovali v Štrasburgu s predstaviteľmi Rady Európy (RE) najvyšší predstaviteľ Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) Miklós Patrubány a predseda Celoštátnej rady MVSZ na Slovensku László Soóky. Predmetom diskusie účastníkov rokovaní bola správa o situácii maďarskej menšiny na Slovensku v roku 2000, ktorú pokladajú za “kozmeticky upravenú”. Podľa nich predstaviteľov RE dezinformovali, respektíve pred nimi zatajili skutočný stav nielen slovenskí informátori, ale aj za legitímnych považovaní maďarskí informátori zo SR.

û

Dovedna v 13 pohraničných obciach bude možné zhliadnuť putovnú výstavu fotografií a dokumentov, ktorú pripravilo košické občianske združenie Sosna a miškovecké občianske združenie Holocén. Slávnostné otvorenie výstavy pod názvom Spoločná cesta Horného Abova a Hegyközu sa konala 13. júna v obci Seňa. Cieľom výstavy je priblížiť spoločnú minulosť priľahlého slovensko-maďarského regiónu. Sosna a Holocén spolupracujú na rôznych projektoch ochrany životného prostredia a rozvoja regiónu už šesť rokov.

û

Počas víkendu 16. -17. júna sa Bratislavský hrad vrátil do dávnej minulosti. Na jeho nádvorí sa predstavili skupiny historického šermu zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Poľska, ktoré návštevníkom priblížili život v stredoveku. Na remeselnom trhu mohli diváci pozorovať šikovné ruky remeselníkov, ktorých výrobky sa zároveň aj predávali. Na nádvorí zase predviedli sokoliari výcvik a lovecké umenie dravých vtákov. Nechýbala ani dobová hudba, tanec či historická strelnica.

û

Plánovaný pokus o zápis do Guinessovej knihy rekordov v počte masiek vodníkov a vodných bytostí sa 9. júna v Bratislave nevydaril pre nepriaznivé počasie, no napriek tomu sa na Hlavnom námestí zišlo 650 masiek, čo je v porovnaní s minulým rokom o 82 menej. Prišli nielen Slováci, ale aj Česi, Rakúšania, Maďari, Poliaci a Slovinci.

û

Veľkú cenu Festivalu maďarských divadiel spoza hraníc, ktorého 13. ročník vyvrcholil 10. júna v meste Kisvárda, získal súbor Divadla Móra Jókaiho z Komárna za inscenáciu hry Amadeus Pétera Shaffera. Jednu z cien za celoživotné dielo získala členka komárňanského súboru Ica Némethová. Tibor Tóth z košického Divadla Thália a Emőke Vinczeová z Divadla Móra Jókaiho z Komárna získali dve z desiatich osobitných cien poroty. Na deväťdňovom podujatí sa predstavilo 24 maďarských súborov zo zahraničia a tri scény z Maďarska v 30 predstaveniach.

û

E. Vášáryová, J. Bartoška a J.-P. Belmondo sa zúčastnia tohoročnej Hereckej misie - tradičnej pocty festivalu Art Film, ktorého deviaty ročník sa koná od 22. do 29. júna v Trenčianskych Tepliciach. Tri súťažné sekcie - hraná, dokumentárna a študentská - obsahujú viac ako 40 filmov.

û

Regionálnu skládku komunálneho odpadu s kapacitou 600 000 metrov kubických odovzdali do prevádzky v obci Nógrádmarcal (v Novohradskej župe) susediacej so Slovenskom. Náklady na zariadenie, ktoré poslúži prihraničnému mestu Balašské Ďarmoty (Balassagyarmat) a ďalším 15 lokalitám regiónu, činili 480 miliónov forintov. Štát sa na výstavbe komplexu, ktorý by mal slúžiť minimálne 30 rokov (hoci pri využití moderných technológií môže plniť svoj účel aj 100 rokov) podieľal prostriedkami z podporných fondov vo výške asi 80 percent celkových nákladov. Štátny tajomník maďarského rezortu ekológie Sándor Skultéty, ktorý sa začiatkom júna zúčastnil na slávnostnom otvorení skládky, pri tejto príležitosti uviedol, že slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre otázky životného prostredia pripravuje spoločný program ochrany ipeľských zásobníkov pitnej vody, ktorý ráta s podporou Európskej únie a ktorý sa už v septembri môže dostať pred príslušné grémium v Bruseli.

Princíp reciprocity odmietnutý

Vláda MR reagovala na stanovisko MZV SR k návrhu zákona o zahraničných Maďaroch

Slovenského chargé ďaffaires v Maďarsku Milana Kurucza pozvali 12. júna na Ministerstvo zahraničných vecí Maďarskej republiky, kde mu štátny tajomník rezortu Iván Bába tlmočil ústne stanovisko MR k písomnému vyjadreniu slovenskej strany k návrhu zákona o Maďaroch v susedných štátoch. Tento dokument odovzdal začiatkom mesiaca v Bratislave štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Jaroslav Chlebo veľvyslancovi MR v SR Miklósovi Borosovi.

I. Bába slovenskému diplomatovi uviedol, že jeho rezort priebežne poskytol informácie o návrhu predmetného zákona členským krajinám Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), ako aj oficiálnym predstaviteľom susedných štátov. Z komuniké MZV MR vyplýva, že to bolo v plnom súlade s bilaterálnymi i multilaterálnymi zmluvnými záväzkami maďarskej strany. I. Bába súčasne zopakoval návrh premiéra Viktora Orbána a druhého muža diplomacie Zsolta Németha, že Budapešť je pripravená konzultovať návrh zákona s Bratislavou v čo najkratšom čase na expertnej úrovni. Na margo úvahy slovenskej strany, či zvýšená pozornosť venovaná krajanom spoza hraníc nebude na úkor oprávnených požiadaviek národnostných a etnických menšín žijúcich v Maďarsku, I. Bába konštatoval, že Budapešť v menšinovej problematike neakceptuje princíp reciprocity. Súčasne zdôraznil, že každá menšina má inú spoločenskú štruktúru, osobité problémy a požiadavky. Maďarská strana považuje za dôležitú čo najvýznamnejšiu podporu národnostných menšín v krajine. Vláda MR ráta pritom aj s účasťou SR, uvádza sa v závere komuniké.

O národnostnej politike MR s uznaním

Skúsenosti delegácie NR SR zo Santova, Sarvašu a Békéšskej Čaby

Stretnutie s najvyšším predstaviteľom budapeštianskeho Úradu pre zahraničných Maďarov Tiborom Szabóom, návšteva našej Slovákmi obývanej obce Santov (Pilisszántó), ako aj staveniska obnovovaného Mostu Márie Valérie v Ostrihome (Esztergom) figurovali v programe návštevy delegácie Skupiny slovensko-maďarského priateľstva Národnej rady SR pod vedením Árpáda Duku-Zólyomiho v našej krajine.

8. júna poslanci NR SR si v Santove, kde okolo 70 percent z 2000 miestnych obyvateľov patrí k slovenskej národnosti, vypočuli informácie starostu obce o živote slovenskej komunity. Jozef Szőnyi uviedol, že samospráva je prakticky slovenská, takže osobitný menšinový orgán v tejto obci nie je potrebný. Zdôraznil, že v Santove sa pripisuje veľký význam kvalitnej výučbe slovenčiny v materskej i základnej škole. Podľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) starosta informoval nielen o tom, že naši Slováci tu majú štyri ľudovoumelecké súbory, ale aj o tom, že "v miestnom katolíckom kostole sa striedajú sv. omše v maďarskom i slovenskom jazyku a aj miestna káblová televízia informuje o dianí v obci a okolí zväčša v slovenčine".

Árpád Duka-Zólyomi poskytol prítomným informácie o doterajšom programe delegácie, ktorá v uplynulých týždňoch navštívila Sarvaš a Békéšsku Čabu. Podľa jeho slov sa poslanci NR SR mohli pri tejto príležitosti presvedčiť o tom, že maďarský menšinový zákon sa dobre uplatnil aj v praxi. Za najdôležitejšie označil, že národnostné spoločenstvá chcú aj samé odovzdať ďalším generáciám menšinový jazyk a tradície a poznamenal, že poslanci sa pokúsia poznatky z Maďarskej republiky uplatniť v legislatívnej práci NR SR. Za jeden z cieľov ďalšieho snaženia označil predstaviteľ Strany maďarskej koalície umožnenie príjmu signálu verejnoprávnej Slovenskej televízie na maďarskom území tak, aby to prispelo k zintenzívneniu kultúrnych vzťahov Slovákov v Maďarsku s materskou krajinou a umožnilo to využívať jazyk krajiny predkov v praxi.

V 1001. roku kráľovstva?

Vari predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nevie, že Maďarské kráľovstvo prestalo existovať v roku 1946 a odvtedy je v krajine republika? Takto vyjadril svoje počudovanie líder opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács, keď uvidel, že kniha obsahujúca Orbánove rozhlasové rozhovory sa dostala na trh s označením dátumu jej vydania: V 1001. roku Maďarského kráľovstva. Kniha patrí medzi dominujúce novinky Týždňa knihy, ktorý sa konal v prvej polovici júna.

Mimochodom, jedným z dvoch novinárov, ktorí pravidelne v stredu ráno robia rozhovory s premiérom na vlnách maďarského verejnoprávneho rozhlasu, je Katalin Kondorová, ktorá sa práve stala šéfkou rozhlasu na základe rozhodnutia kuratória zloženého výhradne z nominantov vládnych strán. To však nie je v tomto prípade podstatné. Zaujímavý je výzor knihy. Na čisto bielom papieri sú otázky novinárov vytlačené červenou farbou a Orbánove odpovede zelenou, čiže čitateľ počas zoznamovania sa s myšlienkami predsedu vlády má stále pred očami maďarskú zástavu. Takéto riešenie je, prirodzene, vecou vkusu, tak ako jej obsah bude zrejme predmetom politických diskusií. Patrí to k systému a duchu demokracie.

Vráťme sa však k označeniu letopočtu vydania knihy. V týchto súvislostiach opozícia už v nedávnej minulosti odsudzovala, že maďarskú (uhorskú) kráľovskú korunu preniesli z Národného múzea do parlamentu, lebo podľa nej sa tak môže stať symbolom súčasného štátu. Takisto pri nedávnom pripomenutí 81. výročia dohody z Trianonu využili symboly kráľovstva ako symboly súčasného štátu. K podobnému, prinajmenšom zvláštnemu pripomínaniu minulosti patrí aj plán znovu umiestniť na Námestí slobody v Budapešti za Horthyho postavený pamätník venovaný mierovej dohode z Trianonu, a zároveň odstrániť v roku 1945 vybudovaný pamätník sovietskym vojakom. Opoziční politici pripomínajú, že pomníky budované obetiam protifašistického boja sú chránene medzinárodnými dohodami a napokon aj návštevníci rakúskeho hlavného mesta Viedne vedia, že aj tam stojí neďaleko Ringu impozantný pomník sovietskym hrdinom.

Nepochybne Maďarsko dnes žije v 55. roku republiky a nie v 2001. roku kráľovstva. Ani vtedy nie, keď každý pokladal za dôležité a dôstojné, že si krajina pripomenula vlani milénium, tisíce výročie korunovania prvého kráľa, čiže svätého Štefana. Myslieť na dejiny, pripomínať si významné udalosti z nich, nevedie ešte k zmene štátnej formy. Na to by nemuseli zabúdať ani nostalgici.

ZSM vyzýva zhotoviť krojované bábiky

Krása slovenských krojov je natoľko očarujúca a skrýva v sebe také hodnoty, ktoré je treba zachovať aj pre budúce generácie. Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) sa obracia s prosbou na všetkých Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorým leží na srdci odkaz ich predkov zhmotnený do pestrofarebných blúzok, prusliakov, sukní, stužiek, aby pomohli pri vytvorení unikátnej zbierky krojovaných bábik. Naším cieľom je, aby všetky Slovákmi obývané osady boli v zbierke prezentované minimálne jednou krojovanou bábikou.

Podmienky:

·      výška bábiky 40–50 cm

·      kroje vytvorené podľa najstarších dokumentov (fotografie, kresby, resp. osobné spomienky)

·      ku krojovanej bábike žiadame priložiť presný popis, kto (napr.: muž, žena, nevesta, mladá nevesta, vdova, mladucha atď.) tento kroj nosil, pri akej príležitosti,

·      pomenovať jednotlivé časti odevu.

Zhotovené bábiky, ktoré finančne uhradíme podľa vopred podpísanej zmluvy, preberieme osobne. Prosíme záujemcov, aby sa telefonicky alebo písomne ohlásili na nasledujúcich telefónnych číslach, resp. adresách:

1.      ZSM Budapest, Fadrusz u. 11/A, PSČ: 1114

Tel.: 06/1/466-81-54, 06/30/928-75-99, 06/30/3462847

·      Termín vyhotovenia bábik: do 15. októbra 2001. Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať 7. decembra 2001 v rámci tradičného celoštátneho stretnutia slovenských detí v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.

Súťaž o najlepšiu fotografiu

Celoštátna slovenská samospráva a redakcia Ľudových novín vypisujú súťaž pre amatérov-fotografov o najvydarenejšie farebné a čiernobiele fotografie rôznych žánrov. Súťaž sa vypisuje v troch vekových kategóriách:

I. kategória - žiaci základných škôl

II. kategória - stredoškoláci

III. kategória - vysokoškoláci a dospelí.

Fotografie štandardného rozmeru (9 x 13 cm) treba zaslať do redakcie Ľudových novín do 15. septembra 2001 na nasledujúcu adresu:

Budapest 62., Pf.: 573.

Súťažné práce posúdi odborná porota a výsledky budú vyhlásené v októbri, pri príležitosti I. Dňa slovenských novinárov v Maďarsku. Najlepšie fotografie budú odmenené a uverejnené na stránkach Ľudových novín.

Pravidlá súťaže:

K fotografiám prosíme priložiť lístok s označením vekovej kategórie, témy alebo podpisu. V osobitnej uzavretej obálke treba uviesť meno a adresu súťažiaceho. Do súťaže sa možno zapojiť iba s prácami, ktoré ešte neboli uverejnené.

Békešská Čaba - záväzne

Zriedkavo sa stretávame so správnou slovenskou formou uvedenou v titulku, žiaľ, veľmi často vidíme nesprávny tvar s dvoma dlhými slabikami za sebou, ako je to v maďarskom zemepisnom názve mesta Békéscsaba. V spisovnej slovenčine platí rytmický zákon, ktorý nepovoľuje, aby nasledovali za sebou dve dlhé slabiky. Záväzné sú aj výnimky z rytmického zákona, medzi ktorými Békešskú Čabu nenájdeme. Zákon o štátnom jazyku zaväzuje všetkých používať v úradnom styku spisovnú slovenčinu, ale najmä pre oficiálny charakter úradného styku, hlavne písomného, ktorým či chcú alebo nechcú, ovplyvňujú jazykové povedomie používateľov. Zo zákona o používaní štátneho jazyka prislúcha štandardizácia geografických názvov Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Názvoslovná komisia úradu aktívne pracuje už 31 rokov. V komisii sú zastúpení odborníci z rozličných odborov, ktorí sa vyjadrujú k vecnej a jazykovej stránke geografických názvov. Úloha jazykovedcov je v názvoslovnej komisii nezastupiteľná. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky výsledky štandardizačnej komisie publikuje v Geografických názvoslovných zoznamoch Slovenskej republiky a štandardizované názvy sú záväzné pre používateľov vo všetkých kultúrnych prejavoch. Preto v plnej miere v písomnom prejave sa má používať podoba Békešská Čaba. Treba s radosťou poznamenať, že naši študenti slovenčiny rôznych foriem štúdia, po patričnom vysvetlení pravopisu zemepisného názvu, už so samozrejmosťou používajú uvedený správny tvar záväzne prijatý jazykovedným ústavom Ľ. Štúra v Bratislave.

Dr. Kornélia Resutíková, CSc

lektorka slovenského jazyka a kultúry na Vysokej škole

S. Tešedíka v Békešskej Čabe

Vyznamenali podpredsedníčku CSS

- Úprimne som sa prekvapila, keď som dostala oznámenie o tom, že Župná knižnica B. Balassiho v Salgótarjáne mi chce udeliť vyznamenanie. Tým skôr, lebo ja si myslím, že som vždy robila len to, čo mi diktovalo moje slovenské svedomie, resp. príslušnosť, - povedala podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etela Rybová po prevzatí Ceny Balassiho.

Cenu založili roku 1995 Župná knižnica B. Balassiho a Župná organizácia Spolku maďarských knihovníkov v Salgótarjáne. Ich zámerom bolo poskytnúť morálne ocenenie všetkým knihovníkom, ktorí svojou činnosťou napomáhajú rozvoj knižníc v osadách župy a príkladne spolupracujú so župnou knižnicou. Cenu Balassiho udeľujú vždy 6. júna trom osobám. V tento deň, pred trinástimi rokmi, totiž odovzdali do prevádzky budovu Župnej knižnice B. Balassiho. Kuratórium rozhodlo udeliť tohto roku vyznamenanie aj podpredsedníčke Celoštátnej slovenskej samosprávy Etele Rybovej.

Slávnosť sa konala v reprezentatívnej sále župnej knižnice v Salgótarjáne. Po zdravici riaditeľky knižnice Anny Oroszovej Katonovej nasledoval krátky kultúrny program, v ktorom vystúpili so slovenskými piesňami aj žiaci Základnej školy v Lucine. Potom Anna Oroszová Katonová odovzdala Cenu Balassiho Etele Rybovej, Tamásovi Magyarimu a Pavlovi Czikorovi.

Pani riaditeľka vysoko ocenila nezištnú a systematickú pomoc Etely Rybovej, ktorá od začiatku svojho pôsobenia na národnostnom poli už ako novinárka pravidelne organizovala po celej župe ankety Ľudových novín a stretnutia so slovenskými básnikmi a spisovateľmi žijúcimi v Maďarsku. Ako mladá profesorka-novinárka sa zapojila aj do organizovania čitateľských táborov pre slovenských školákov z celej krajiny.

Novohradčania môžu za 25-ročnej spolupráce za mnohé ďakovať pani Rybovej, veď od roku 1977 je aktívnou podporovateľkou župnej knižnice a župných slovenských čitateľských táborov. Okrem osobnej účasti v táboroch napomáha ich úspešnosť aj rôznymi knižnými darmi.

- Pani Etelku poznajú a majú radi mnohí Novohradčania. Táto láska a jej neoceniteľná pomoc nás vlastne motivovali k tomu, aby sme jej tohto roku udelili Cenu B. Balassiho, - povedala na záver pani riaditeľka A. Oroszová Katonová.

I. Slovensko-maďarské hospodárske fórum

Dňa 7. júna 2001 usporiadali Veľvyslanec Slovenskej republiky, obchodno-ekonomické oddelenie Veľvyslanectva SR, Slovenský inštitút Budapešť ako aj Celoštátna slovenská samospráva v Slovenskom inštitúte prvé Slovensko-maďarské hospodárske fórum. Veľvyslanca SR v Budapešti dr. Štefana Markuša a početných účastníkov podujatia pozdravil predseda CSS Ján Fuzik. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že aj keď CSS má v prvom rade napomáhať zachovávanie jazyka a kultúrnych tradícií našej národnosti, v posledných časoch kladie veľký dôraz aj na vzájomné hospodárske a obchodné styky našich krajín. V záujme tohto bol založený Podnikateľský výbor CSS, ktorý sa v súčasnosti snaží skonkretizovať a zefektívniť svoju činnosť. O výsledkoch bilaterálnych obchodných stykov medzi SR a MR, o ich súčasnom stave, ako aj prognóze na r. 2001 hovoril Ekonomický a obchodný radca Veľvyslanectva SR Dušan Guťan. Na úvod podal bilanciu minulých rokov, ktorá je pevným základom súčasnej obchodnej činnosti a perspektívnych hospodárskych stykov obidvoch krajín. Ako radca povedal, vzájomné obchodovanie medzi SR a MR sa od r. 1993 rozšírilo približne o trojnásobok. Kým r. 1993 činil objem vzájomnej obchodnej činnosti 332 miliónov USD, celkový obchodný obrat r. 2000 vzrástol na 850 miliónov USD. Export SR činil 480 mil. USD a dovoz 220 mil. USD. Aktívne saldo pre SR je 300 mil. USD. Vo vývoze zo SR do MR prevládajú minerálne oleje, drevo, drôty, strojárske výrobky, chemikálie, nerastné palivá a mazivá. V dovoze SR z MR dominujú farmaceutické výrobky, minerálne oleje, strojárske výrobky, chemikálie a potraviny. D. Guťan vyjadril presvedčenie, že pozitívne saldo SR sa v nasledujúcom období bude zmierňovať. Negatívnym javom v dvojstrannom obchodovaní sú zábrany pretrvávajúce najmä v oblasti poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov. Naopak, u priemyselných výrobkov už neexistujú zábrany a obchoduje sa bez cla. Ďalším problémom na oboch stranách sú hraničné priechody. Najzávažnejším problémom slovenských a maďarských podnikateľov je nedostatok peňazí. Aj keď slovenské a maďarské banky majú voľné peniaze, podnikatelia sa k nim alebo nedostanú, ale ak áno, v tom prípade len podstatne drahšie a za dlhší čas, ako to banky hlásajú. V závere svojho vystúpenia obchodný radca zdôraznil, že slovensko-maďarské obchodné vzťahy naberajú dynamizmus. Takmer trojnásobné zvýšenie objemu, dvojstranného obratu obchodovania je hlavne výsledkom činnosti malých a stredných podnikateľov, ktorí sa na obojstrannom obrate podieľajú 60- až 70-percentami. D. Guťan aj na terajšom fóre zopakoval svoju prognózu, že obojstranný obrat v nasledujúcich rokoch dosiahne hodnotu 1 miliardy USD a vyjadril presvedčenie, že základný podiel na ňom budú mať aj naďalej malí a strední podnikatelia. Popri tom sa však nemá podceňovať ani činnosť takých veľkopodnikov ako je MOL, a. s. Už v súčasnosti sú k tomu vytvorené všetky predpoklady, pretože v MR začínajú produkovať finálne výrobky podniky postavené v priemyselných zónach, kde SR zohráva úlohu subdodávateľov, čo je výhodné vzhľadom na úroveň výroby a krátku prepravnú vzdialenosť. Tieto finálne výrobky MR budú umiestňovať v geopolitickom priestore Európy a teda aj v SR, pri zachovaní vysokej technickej úrovne a opäť krátkej prepravnej lehoty. Takýto model je modelom budúcnosti, kde sa uplatňuje spolupráca najbližších susedov. To je spolupráca cezhraničná a medziregionálna, - povedal na záver ekonomický a obchodný radca Dušan Guťan.

Význam obchodných komôr, ako aj malých a stredných podnikateľov na tvorení HDP oboch krajín vyzdvihol vo svojom vystúpení predseda slovensko-maďarskej sekcie Obchodnej komory SR v Lučenci Karol Husár. Zameral sa na výsledky a problémy pohraničnej resp. cezhraničnej obchodnej spolupráce, základ ktorej, aj podľa jeho mienky, tvorili malí a strední podnikatelia oboch krajín a ktorá prebiehala pod záštitou slovensko-maďarskej, resp. maďarskej regionálnej obchodnej komory v Lučenci, resp. Salgótarjáne. Keďže ide o hranicu dlhú viac než 640 km, s týmito výsledkami nemôžu byť spokojní, veď podnikateľské subjekty oboch krajín majú ešte veľké rezervy. K. Husárik sa podrobne zaoberal bariérami pohraničných obchodných stykov, medzi ktorými na prvom mieste spomenul problém vzájomného uznávania certifikátov, v oblasti ktorého sa len pomaly dostávame dopredu, čo je obojstranne nevýhodné. Otázka certifikátov by sa mala veľmi rýchle vyriešiť. Ako ďalší pretrvávajúci problém cezhraničnej spolupráce K. Husárik spomenul zdĺhavé administratívne vybavovačky na hraničných priechodoch, ktoré často znechucujú a odrádzajú podnikateľov od medzinárodnej spolupráce. Uspokojujúcim riešením by bolo podstatné uľahčenie administratívnej práce a otvorenie ďalších hraničných priechodov. Tiež medzi brzdiacimi faktormi obchodnej spolupráce figuruje problém výhodnejších a dosiahnuteľnejších úverov, ktoré by sa mohli uskutočniť cestou prestupových fondov EÚ. S nádejou spomenul, že v SR sa už pripravuje niekoľko projektov, ktoré majú slúžiť bezproblémovej obchodnej činnosti podnikateľov oboch krajín. V závere svojho vystúpenia predseda regionálnej obchodnej komory v Lučenci vysoko hodnotil obojstrannú obchodnú spoluprácu vykonávanú pod záštitou komôr a podnikateľského združenia. Dodal, že ešte účinnejšie teba využívať dané možnosti a vlády oboch susedných krajín si majú uvedomiť rozhodujúcu rolu malých a stredných podnikateľov a k ich činnosti majú vytvárať vhodnejšie podmienky.

V podobnom duchu sa vyjadrila o spolupráci regionálnych obchodných komôr aj predsedníčka Obchodnej komory Novohradskej župy Alžbeta Fodorová Kovácsová. Pripomenula, že v rámci obnovy pracovnej komory popri pôvodných štyroch sekciách sa založili ďalšie dve. Ako jedna z prvých sa založila slovensko-maďarská sekcia, základnou úlohou ktorej je budovanie a zefektívnenie obojstranných obchodných stykov, ako aj zastupovanie záujmov podnikateľských subjektov. Zdôraznila, že problémy, ktoré spomenul Karol Husár, pociťujú na svojej koži aj maďarskí podnikatelia. Obchodná komora Novohradskej župy i združenie podnikateľov vynaložia všetky úsilia, aby sa spoločné problémy čo najskôr vyriešili. Podľa jej mienky v záujme toho by obe komory mali spoločne vystúpiť smerom k zákonodarným orgánom oboch krajín. Za ďalšiu dôležitú úlohu Obchodnej komory Novohradskej župy predsedníčka považuje napomáhanie vytvárania stykov medzi podnikateľmi, rozšírenie informačnej činnosti komory zameranej na už platné i nové právne nariadenia a regulátory, organizovanie obchodných stretnutí podnikateľov, rozširovanie možností obchodného obratu a znižovania maďarského pasíva. Na záver svojho vystúpenia A. Fodorová Kovácsová konštatovala, že v minulých mesiacoch sa rozšírili možnosti obojstranného obchodovania, čo však nebolo v dostatočnej miere využité. Nedostatky v oblasti poskytovania informácií boli prakticky odstránené a podarilo sa postúpiť aj vo vytváraní partnerských stykov.

Účastníkov zasadania pozdravil aj predseda Podnikateľského výboru CSS Július Alt. Oboznámil prítomných s hlavným tohoročnými úlohami výboru. Ako najdôležitejšie uviedol skonkretizovanie činnosti výboru a vytvorenie podmienok na vznik podnikateľskej siete s náplňou napomáhať obojstranné prúdenie informácií a realizovanie obchodných transakcií. Skromné financie získané za horeuvedenú činnosť by CSS mohla použiť v oblasti svojej širokosiahlej kultúrnej činnosti.

Príhovory, ktoré odzneli v rámci diskusie, potvrdili, že nadhodené problémy hatiace intenzitu a efektívnosť dvojstranných hospodárskych stykov sú prítomné aj v praxi podnikateľov oboch krajín. O nich hovoril vo svojom vystúpení aj člen podnikateľského výboru CSS, majiteľ vinárskej firmy ESZES, s. r. o., z Malého Kereša Alexander Szőke. Pozitívne hodnotil prínos doterajších podnikateľských stretnutí, ktoré poskytovali možnosť naväzovania partnerských stykov a uzatvárania konkrétnych obchodných transakcií. Ako povedal, kedysi bolo jeho podnikanie vo vývoze do SR na 13. mieste. Odvtedy sa mu podarilo presadiť aj na ďalších trhoch, ale objem jeho vývozu do SR sa znížil aj pre širokú konkurenciu, prítomnú na slovenskom trhu vín. A. Szőke hovoril o skúsenostiach posledných rokov, podľa ktorých domáci podnikatelia dostávajú k svojej činnosti oveľa menšiu pomoc ako kedysi. Zdôraznil, že tým myslí nielen finančnú podporu, ale aj zabezpečovanie podmienok pre výhodné obchodovanie. Podnikatelia denne narážajú na ťažkosti pri získavaní úradných povolení, vybavovaní colných záležitostí či prestupu hraníc.

Ďalšie príhovory sa týkali vzájomného uznávania certifikátov, nedostatočného zázemia kapitálu a neprajnej úverovej politiky bánk oboch krajín, ako aj nespravodlivej praxe zdaňovania malých a stredných podnikateľov oproti zahraničným multinacionálnym firmám. Tieto anomálie znevýhodňujú malých a stredných podnikateľov. Bezzásadovo rozdávané výhody a úľavy umožňujú multifirmám diktovanie tržných podmienok, najmä v oblasti výkupu surovín a vytváraní cien.

I. Slovensko-maďarské hospodárske fórum sa skončilo slovami D. Guťana, ktorý zdôraznil, že multinacionálne firmy napriek výhodám, ktoré sa im dostávajú, by bez činnosti malých a stredných podnikateľov nemohli existovať. Podnikatelia si toho musia byť vedomí a nemajú sa podceňovať.

(majnek)

Stretnutie hosťujúcich učiteľov

Na našich školách pôsobí 11 hosťujúcich učiteľov zo Slovenska, s ktorými sa stretáva vedenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v dvojročnom intervale. Tohtoročné stretnutie sa konalo 6. júna. Z hostiteľskej strany sa ho zúčastnili predseda CSS Ján Fuzik, podpredsedníčka Etela Rybová, odborná referentka CSS Mária Mateidesová, vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Anton Paulik, referent národnostného odboru ministerstva školstva Štefan Kraslán, riaditeľka békéščabianskej slovenskej školy Edita Pečeňová a riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Anna Csörgölová.

Predseda CSS po pozdravných slovách predstavil členov delegácie Národnej rady Slovenskej republiky, resp. Slovensko-maďarskej skupiny priateľstva Medziparlamentnej únie, s ktorými krátko pred stretnutím s hosťujúcimi učiteľmi rokoval o aktuálnych národnostných otázkach. Delegáciu viedol predseda skupiny Árpád Duka-Zólyomi a členmi boli Katarína Čižmáriková, Erzsébet Dolnik, Jozef Krumpolec, Oľga Szabó a tajomníčka skupiny Iva Stenová. Potom predstavil účastníkov stretnutia a požiadal ich, aby otvorene a úprimne hovorili o svojich skúsenostiach a najpálčivejších problémoch spojených s ich pôsobením v MR.

Zo strany vedenia CSS a riaditeľov škôl odzneli pozitívne mienky o pôsobení hosťujúcich učiteľov na našich školách. Všetci zdôraznili, že znamenajú pre nás mimoriadny prínos, osvedčili sa, lebo sú nielen vynikajúci odborníci, majstri svojho remesla, ale ich pôsobenie sa neobmedzuje len na výučbu. Osvedčili sa i ako mnohostranní osvetoví pracovníci. Preto riaditeľky škôl vyslovili svoju naliehavú žiadosť, aby do riešenia problémov súvisiacich s ich účinkovaním sa zapojila aj Celoštátna slovenská samospráva. Odôvodnili to tým, že podľa ich niekoľkoročných trpkých skúseností tieto presahujú kompetencie ministerstva školstva.

Hosťujúci učitelia sa k nám dostávajú prostredníctvom konkurzu a môžu u nás pôsobiť iba štyri roky. Vedenie školy musí každý rok písomne potvrdiť ministerstvu ich činnosť na škole. Riaditelia by sa tešili, keby sa mohli zapojiť aj do výberu hosťujúcich učiteľov, lebo tak by mali šancu vybrať si ľudí, ktorých najviac potrebujú. V prípade, že je škola spokojná s ich prácou, by mali mať možnosť predĺžiť im pôsobenie v ich inštitúcii. Štvorročný cyklus v podstate rušivo pôsobí na kontinuitu výučby i mimoškolskej činnosti.

Hosťujúci učitelia vyslovili svoje osobné skúsenosti a potvrdili slová oboch riaditeliek. Zhodli sa v tom, že rezorty školstva v SR i v MR by mali dôkladne zvážiť pôsobenie hosťujúcich učiteľov v Maďarsku a najmä efektívnejšie spolupracovať a riešiť všetky problémy súvisiace s ich misiou. Menovite - štyri roky nestačia na to, aby prenikli do tunajších pomerov a dosiahli aj očividné a rukolapné výsledky, veď každý z nich pôsobí v iných podmienkach. Treba zmeniť doterajší systém výberu a pôsobenia a to ešte včas, aby na prahu nového školského roka mohli nastúpiť a pokračovať v začatej práci. Niektorí sa zmienili aj o tom, že zo Slovenska by mali pravidelne dostávať rôzne časopisy a noviny, ktoré by napomáhali ich výchovno-vzdelávaciu prácu.

- if -

Klobásový festival v Gerendáši

V poslednú májovú sobotu sa už od rána schádzali v gerendášskom kultúrnom dome družstvá, odhodlané súťažiť vo výrobe najchutnejších klobás. Bola to výnimočná udalosť: slovenský klub miestneho spolku dôchodcov - nepopierajúc, že pod vplyvom békéščabianskeho príkladu - usporiadal klobásový festival, na ktorý pozval reprezentantov slovenských menšinových samospráv békéšskeho regiónu. Čabiansky príklad prispôsobila miestnym pomerom vedúca gerendášskeho slovenského klubu Katarína Priškinová, pri organizovaní a realizovaní podujatia jej pomáhal predseda spolku dôchodcov Juraj Krizsán.

Zatiaľ čo v znamení blížiaceho sa Dňa detí gerendášska mládež trávila čas rôznymi hrami, výrobou pestrofarebných šarkanov a ozdobou medovníkov, vo veľkej sále kultúrneho domu obecný notár dr. Kálmán Tóth a z Békéšskej Čaby pozvaná “richtárka“ klobásového festivalu Hanka Buková privítali členov desiatich trojčlenných družstiev. Juraj Krizsán predstavil členov gerendášskeho, čabianskeho, čabasabadského, kétsoproňského, čorvášskeho, telekgerendášskeho, kondorošského a veľkobánhedešského súťažného družstva.

Súťažiaci predviedli miešanie a ochucovanie na majstrovskej úrovni. Po neodmysliteľnom prípitku s pálenkou začali z objemných tašiek vybaľovať starostlivo vybrané a strážené koreniny. Väčšina súťažiacich posypala mleté mäso papriku zhotovenou podľa vlastnej receptúry. Miešanie klobásy bolo sprevádzané hlasnými prejavmi povzbudzovania a ováciami. Celou sálou sa šírila priam omamujúca vôňa. Už vtedy bolo počuť povzdych: porotcovia sa musia pochlapiť, aby dokázali vybrať tú najlepšiu.

Sotva zvon odbil poludnie, a súťažné exponáty putovali na “ťapšu“, aby sa o krátky čas doružova upečené a rozvoniavajúce dostali pred prísnu porotu. Gerendášania a stovky hostí, ktorí sa sem dostavili osobnými autami, sa zatiaľ zabávali na vystúpeniach umeleckých súborov. V pestrom programe vystúpili mažoretky z Čorváša, tanečníci spoločenských tancov z Kétšoproňu, slovenské pávie krúžky z Kondorošu a Čabasabadi, široko-ďaleko známa recitátorka veršov z Gerendáša, teta Mária Zsírosová, ako aj divadelná skupina miestnej základnej školy. Nálada vrcholila počas vyhlasovania výsledkov a z viacerých strán sa ozývali hlasy, aby sa klobásový festival konal aj o rok.

Ale vráťme sa k podstate veci. Podľa poroty najchutnejšiu klobásu vyrobilo družstvo Čabianskej organizácie Slovákov vedené Jánom Liptákom, ktorému pomáhali manželka Alžbeta a syn Tibor. Víťazi získali od gerendášskeho slovenského klubu peňažnú odmenu 8 tisíc forintov a pekný diplom. Druhú cenu si odniesla skupina Čorvášanov vedená Gáborom Joóm, tretí boli Gerendášania na čele s Andrásom Faragóom. Mimoriadnu cenu Klobásového klubu z Békéšskej Čaby udelili gerendášskemu družstvu vedenému Gáborom Pribránszkim a mimoriadne ceny si odniesli aj družstvá z Veľkého Bánhedešu a z Gerendášu vedené Máriou Hajtmanovou, resp. Jánom Dudaszegom.

Slovenský klub v Gerendáši obdaroval obyvateľov osady a početných hostí májovým dňom, na ktorý budú dlho spomínať.

(sass)

Malí maliari zo štyroch krajín v Békéšskej Čabe

Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) usporiadala minulý týždeň v Dome slovenskej kultúry výstavu diel malých maliarov zo štyroch krajín. V metropole dolnozemských Slovákov sa predstavili nadaní žiaci zo základných škôl zo Slovenska, Rumunska, Ukrajiny a, samozrejme, z Békéšskej Čaby. Expozícia pozostáva z takmer stopäťdesiatich kresieb, ktoré odzrkadľujú v prvom rade všedné dni mládeže, školský život, bydliská a krásu prírody. Výstavu otvorila parlamentná poslankyňa, bývalá predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Mária Jakabová Šingeľová. Mladí výtvarníci a ich učitelia dostali od organizátorov milé darčeky.

Levičania na Čaba Expo

“Urobíme všetko v záujme toho, aby nasledujúce desiate Čaba Expo, bolo veľkolepejšie ako všetky doterajšie,“ povedal primátor Békéšskej Čaby János Pap pri otvorení tohoročnej výstavy. Novinkou veľtrhu bolo, že sa na ňom po prvýkrát zúčastnila slovenská menšinová samospráva mesta. Jej výstavné priestory navštívilo veľa záujemcov, ktorých ochotne informoval člen zboru Ondrej Hankó. Na zábere vidno slovenských odborníkov z mäsokombinátu z Levíc, ktorí sa prostredníctvom čabianskej slovenskej samosprávy skontaktovali s predstaviteľmi mäsokombinátu v Gyule. Dohodli sa na výmennej návšteve zameranej na monitovanie možnosti uzavretia obojstranne výhodnej spolupráce. Sprostredkovateľskú službu čabianskej slovenskej menšinovej samosprávy vysoko ocenili obe rokovacie strany.

Materská škola “Zlatá brána” v Číve

Po štvrtýkrát v Škole v prírode na Slovensku

Materská škola “Zlatá brána” v Číve má dobrú povesť a je experimentálnou cvičnou škôlkou Rímskokatolíckej vysokej školy pedagogickej Jána Vitéza v Ostrihome, kde pripravujú aj slovenské národnostné učiteľky materských škôl. Dokazuje to, že tu prebieha výchovno-vzdelávacia činnosť a výučba slovenského jazyka na vysokej úrovni. Navyše náročný výchovný program tu realizujú takmer v rodinnom kruhu.

Vedúcou učiteľkou čívskej materskej školy je slovenská učiteľka Mária Vogyeraczká, ktorá je už šesť rokov na čele ustanovizne.

- Pani vedúca, odkedy nesie vaša škôlka toto pekné pomenovanie a aký výchovný program ste si vybrali?

“Pokrstili“ sme sa pred dvomi rokmi, odvtedy oficiálny názov našej národnostnej škôlky znie Materská škola Zlatá brána v Číve. Myslím si, že už to prezrádza náš výchovný zámer - vytvoriť také slovenské prostredie, v ktorom sa detí cítia ako doma. To je vlastne aj základom nášho predškolského programu, ktorý sme adoptovali na naše pomery od odborníčky, učiteľky Ilony Nagyovej. Názov programu je Výchova prostredníctvom umení, podľa neho prebieha naša výchovno-vzdelávacia práca od školského roka 1999/2000.

Chcela by som poznamenať, že pri vypracovaní výchovného programu nám bola na pomoci aj vynikajúca odborníčka na predškolskú výchovu, slovenská učiteľka Valéria Mátraiová Erdődiová zo Starej Huty.

- Vieme, že od našich predškolských ustanovizní záleží, nakoľko si budúci školáci obľúbia slovenský jazyk, precítia, že patria k tunajšej veľkej ”slovenskej rodine”. Ako k týmto úlohám pristupujete vy?

- Sme národnostnou materskou školou a už tento fakt determinuje našu výchovno-vzdelávaciu prácu, ktorá nás zaväzuje. V materskej škole máme 104 detí a pracuje u nás 7 slovenských učiteliek. Každé dieťa bez výnimky sa učí po slovensky. Učiteľky, ktoré tu vyučujú, sú angažované a zanietené pre vec, sú dobre pripravené, majú dobrú jazykovú zručnosť, pohotovosť a aj ich prístup k deťom je príkladný. Slovom, rozumejú svojmu remeslu. Veď, priznajme sa, ozajstným pedagogickým umením je vysvetliť deťom predškolského veku situácie a okolnosti, na chápanie ktorých ešte nie sú dostatočné zrelé.

Už som spomenula, že v škôlke kladieme veľký dôraz na slovenskosť, aby u nás vládol slovenský duch a deti si osvojili jazyk na takej úrovni, aby mohli bez problémov pokračovať v jeho výučbe na základnej škole. Slovenský jazyk im približujeme takým spôsobom, aby sme v nich prebúdzali a upevňovali lásku k jazyku ich predkov.

- Akými metódami sa vám to darí?

- Našťastie deti berú výučbu slovenského jazyka ako hru. Hravou formou si preto ľahšie a rýchlejšie osvojujú nielen učivo, ale aj slovenské piesne, riekanky a detské hry. Pokladáme však za dôležité aj to, aby dokázali medzi sebou komunikovať po slovensky. Takto sa zrodila myšlienka usporiadať pre naše deti Školu v prírode na Slovensku. Pokladáme to za najvhodnejší spôsob precvičovania komunikácie v slovenskom jazyku. Pred tromi rokmi sme nadviazali priateľské styky s Materskou školou Slniečko v Tvrdošovciach, ktorej vedúcou je Agáta Borbélyová. Podľa dohody deti najstaršej vekovej skupiny zvyčajne koncom mája cestujú na týždňový pobyt na Slovensko. Všetky deti bez výnimky sa na pobyt v škole v prírode veľmi tešia. Tohto roku odcestovalo na Slovensko 26 detí, ktoré sprevádzali štyri učiteľky. Náš pobyt podporila miestna obecná samospráva a dostali sme finančnú podporu aj od Celoštátnej slovenskej samosprávy a od verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

Výchovný program zabezpečila tamojšia materská škola, program vo voľnom čase zase Obecný úrad a Centrum voľného času v Tvrdošovciach. V tomto roku sme mali mimoriadne bohatý a pestrý program. Navštívili sme mesto Nitra, bažantnicu a kaštieľ v Palárikove a jednu keramickú dielňu, kde sme mohli vidieť zhotovovanie a maľovanie tanierov. Veľký úspech mal aj nácvik ľudových tancov a piesní zo Slovenska, ktoré deti predstavia na našej záverečnej školskej slávnosti koncom júna. Obrovskú radosť mali deti z kúpania v krytom bazéne v Nových Zámkoch a z rôznych športových súťaží.

Slovom, bol to vydarený a poučný týždňový pobyt na Slovensku. Predovšetkým však bol osožný, lebo deti mali možnosť byť celý týždeň v spoločnosti svojich slovenských rovesníkov, s ktorými sa mohli rozprávať len po slovensky.

- if -

Račania v Kestúci

Minulý pondelok zavítali do pilíšskej obce Kestúc milí hostia z Bratislavy-Rače. Trojčlenná delegácia - prednosta miestneho úradu Miroslav Čutka, poslanec miestneho zastupiteľstva Jozef Házy a aktivistka Helsinského občianskeho zhromaždenia v SR Irena Bročková - sa stretli s predstaviteľmi obecnej i slovenskej menšinovej samosprávy v Kestúci. Zavítali aj na skúšku miestneho slovenského pávieho krúžku, ktorý pozvali na oberačkové slávnosti do Bratislavy-Rače.

(zb)

Slovenský Komlóš

Čo nového v slovenskej základnej škole?

Od augusta minulého roka má Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Slovenskom Komlóši novú riaditeľku. Gabriela Maríková Fülöpová vyhovela našej žiadosti a informovala nás o tom, čo sa udialo v škole v posledných mesiacoch. Ako povedala, úspešne zvládli prijímacie pohovory do prvej triedy. Neboli to prijímacie skúšky v pravom slova zmysle, skôr zmeranie, nakoľko deti ovládajú slovenský jazyk a ako sú pripravené na školskú dochádzku. Do prvej triedy sa prihlásilo 16 detí a všetky boli prijaté. Žiaci sa učia po slovensky každý deň, to znamená, že denne majú jednu hodinu slovenčiny, okrem toho raz v týždni majú hodinu pohybovej kultúry, kde choreograf a vedúca súboru s nimi hovoria iba po slovensky. Takto sa deti učia jazyk šesťkrát týždenne, čo je veľmi účinné pri osvojovaní si materčiny. Od štvrtej triedy si môžu vybrať cudzí jazyk - nemčinu alebo angličtinu. Učia sa ho tri hodiny týždenne. Riaditeľka s uznaním konštatovala, že pri výučbe im veľa pomáhajú hosťujúci učitelia zo Slovenska - Dr. Miroslav Brna s manželkou Janou. Pán Brna, ako sme o tom už veľakrát písali, vyučuje slovenčinu, hudobnú výchovu, je prítomný na hodinách pohybovej kultúry, chodieva na nácviky tanečného krúžku a okrem toho spolupracuje s vedúcou súboru Harmónia na zostavení choreografií slovenských tancov. Jeho manželka pôsobí v základnej škole, kde vyučuje deti slovenčinu a nemčinu.

Ak žiakom nestačí na vyžitie sa povinné učivo, majú možnosť zapájať sa do mimoškolských aktivít. Pôsobia tu rôzne záujmové krúžky, ako napríklad stolnotenisový, futbalový - dokonca pre rôzne vekové kategórie, telocviku pre dievčatá, spevácky zbor, divadelný krúžok a nie v poslednom rade folklórny súbor Harmónia. Futbalisti nedávno vybojovali v župnej súťaži v Battonyi pohár Góliát. Súbor Harmónia koncom mája opäť preslávil školu, tentokrát v Bratislave na Dňoch dolnozemských Slovákov, keď očaril publikum celovečerným programom. V lete budú jeho členovia nacvičovať nový program, s ktorým chcú vystúpiť v októbri na oslavách 10. výročia založenia Harmónie. Samozrejme, vystupovať budú aj v lete - v júli sa chystajú so súborom Komlóš do Turecka a na Slovensko, do Modry. Divadelníci odcestujú o pár dní do Hronca, kde sa zúčastnia divadelného tábora Celoštátnej slovenskej samosprávy. Čo sa týka budúcnosti, pani riaditeľka povedala, že v tomto roku sa ešte nezačne rekonštrukcia budovy. 25. júna poslanecký zbor mesta rozhodne o tom, či škola dostane 3 milióny forintov na obnovu. Mestská samospráva totiž vypísala konkurz, ktorý vyhrala jedna segedínska firma. V tomto školskom roku sa teda rozlúčková slávnosť konala ešte v starej budove. So svojou alma mater sa 17. júna rozlúčilo osemnásť ôsmakov, z nich iba dvaja sa prihlásili na slovenské gymnázium v Békéšskej Čabe.

Andrea Mataisová

Starý Budín - Deň slovenskej kultúry

Slovenská menšinová samospráva III. obvodu hlavného mesta (Starý Budín-Békásmegyer) usporiadala 7. júna v Spoločenskom dome v Békásmegyeri tradičný Slovenský kultúrny večer. Akcia slovenského voleného zboru bola sviatkom slovenskej kultúry. Jej účastníci si mohli pozrieť vystúpenie Slovenského pávieho krúžku z Mlynkov a kultúrnikov Základnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. Po kultúrnom programe sa konala tanečná zábava spojená s ochutnávkou bryndzových halušiek (strapačiek).

XIII. obvod Budapešti -Folklórny festival ôsmich menšín

Osem národnostných menšinových samospráv XIII. obvodu hlavného mesta usporiadalo 9. júna tradičný veľkolepý folklórny festival. Osvetové stredisko Attilu Józsefa už po piatykrát zabezpečilo priestor pre národnostných výtvarníkov, umelcov, tanečníkov a hudobníkov.

V rámci bohatého kultúrneho programu došlo najprv k slávnostnému otvoreniu výstavy, ktorú tvorili diela výtvarníkov jednotlivých národností. Výstavu otvoril viceprimátor samosprávy XIII. obvodu Gyula Borszéki, ktorý s uznaním hovoril o činnosti menšinových volených orgánov, kultúrnych telies i umelcov. Poukázal aj na niektoré falošné teórie a nezodpovedné výroky, ktoré sa ozývali v súvislosti s výročím trianonskej zmluvy. Považoval za dôležité zdôrazniť, že v našej vlasti žijúce národnosti a etnické menšiny, ktoré stáročia žijú na tomto území, tvoria neoddeliteľnú súčasť národa a môžu sa tu cítiť plným právom doma.

Našu slovenskú národnosť na výstave reprezentovali maľby dolnozemskej rodáčky Evy Koncošovej, ktoré sa zrodili na podnet románu P. Závadu Jadvigin vankúšik.

V podvečerných hodinách sa pred preplnenou sálou začal program folklórnych súborov. Na javisku sa striedali slovenské, nemecké, poľské, rumunské, grécke, chorvátske, arménske a rómske piesne a tance. Našu národnosť reprezentovali tanečníci súboru Prameň, ktorí predviedli maglódske a východoslovenské tance a speváčky, študentky budapeštianskeho slovenského gymnázia Magdaléna Papučková a Margita Garajská. Ony predniesli kyticu pilíšskych ľudových piesní.

Festival sa skončil v neskorých večerných hodinách spoločnou zábavou. Vystupujúci a obecenstvo ruka v ruke tancovali, spievali a zabávali sa pri hudbe jednotlivých súborov.

Usporiadatelia festivalu sú si istí, že v pestovaní ľudových tradícií sa bude pokračovať a už dnes premýšľajú o tom, o aké nové programy by mali obohatiť nasledujúce národnostné prehliadky.

(b-k)

Spomienky na hlboké dojmy z Tatier

Tatry ospevované slovenskými spisovateľmi, zvečnené majstrovskou rukou umeleckých maliarov sú naozaj čarokrásne, malebné, a kto ich raz videl, nevie zabudnúť na ich osviežujúcu silu, bohatstvo prekrásnych, utešených obrazov, tisíce nekaždodenných dojmov a zážitkov.

Každá krajina má svoje význačnosti, niečo, čo iná krajina nemá. Pre Slovenskú republiku sú to Vysoké Tatry. Sú symbolom sily, zdatnosti a zdravia slovenského človeka. Boli dlhým svedkom jeho ťažkého boja a zápasu o každodenný krajec, či skyvu chleba, jeho dlhého, ťažkého a trpkého boja proti nielen národnostným, ale aj viacnásobným utláčateľom.

O Tatrách som snívala už ako decko ako o niečom neodlučiteľnom a večne zrastenom so životom slovenského človeka. Šumiace lesy, zurčiace bystrinky, v slnečných lúčoch sa kúpajúce údolia, vrcholce hôr, ihličnaté obrovské stromy, nemé mŕtve skaliská... takýto obraz som si vykreslila (podľa rečí tých, ktorí Vysoké Tatry už videli) vo svojej detskej predstave a fantázii. Žiaľ, spoznala som ich až v celkom dospelom veku. Prečo? Lebo nebolo korunky v početnej chudobnej roľníckej rodine s deviatimi deťmi. Možnosť uvidieť Tatry som mala až keď som pracovala a zarábala po skončení štúdií.

x    x   x

Skutočnosť ma však príjemne prekvapila. Tatry boli pre mňa mohutnejšie, okúzľujúcejšie ako detskou fantáziou vyvolané a vyobrazené snímky a predstavy.

Hneď pri prvom stretnutí videla som viac ich tvárí. Mala som možnosť vidieť ich malebnosť, krásu v rúchu zlatých slnečných lúčov, za chmúrnych mračien, pri rannom prebúdzaní sa prírody, pri ukladaní na nočný spánok, ba i za búrky. Každá tvár pôsobila na mňa iným dojmom. Slnečnými lúčmi ožiarené Vysoké Tatry vzbudili vo mne mimoriadnu radosť zo života. Mala som tisíce chutí rozbehnúť sa a výskať od akejsi až bujnosti. Pri chmúrnej tvári tatranských lesov mi bolo akosi smutno a clivo. Ranné prebúdzanie sa prírody mi dodávalo viac chutí do života a pri večernom šere na moje vnútro zaľahol až ozdravujúci pokoj a ticho. Veľmi živo mi zostala v pamäti aj tatranská veľká búrka, ktorá vie byť až strašidelná. Obrovský víchor, hrozné blesky a hromy medzi vysokými štítmi hôr, prudký lejak v človeku vyvolali až akúsi bezmocnosť. Príval daždivej vody nás donútil stať si na stoličky zastávky električky, lebo voda nám siahala až nad členky. Vyvolala v nás strach, strach z bezradnosti človeka proti mohutnej sile prírody.

x    x   x

Keď som sa v pekné letné predpoludnie prvýkrát približovala sa električkou z Popradu k tatranským lesom, horela som nedočkavosťou a vzrušením ako malé decko. Už prvé obrazy ma celú uchvátili. Osviežujúca vôňa ihličia a bujnej zelene mi priam udreli do tváre. Chce sa mi vystúpiť z električky a dosýta sa nadýchať čerstvého tatranského vzduchu. Cesta električkou po Štrbské Pleso - prvú našu zastávku - zostane pre mňa nezabudnuteľnou. Pred mojimi zrakmi sa mihajú obrazy, jeden krajší ako druhý. Neviem, kam sa mám skôr dívať. Či na vrcholce skvejúce sa v zlatých oslepujúcich lúčoch, či na prekrásne malebné doliny, či zas tam na veveričku, preskakujúcu z jedného stromu na druhý, alebo na zvedavú plachú srnku, zablúdivšiu na okraj lesa, či na tisícorakými farbami sa lesknúce tatranské horské štíty, alebo na moderné, hrdo sa vypínajúce zotavovne, hotely a rekreačné strediská. Omámený čarom toľkej krásy človek zabúda i na strach, ktorý sa nevdojak hlási pri pohľade na prihlboké priepasti, čo keby sa vykoľajila s nami električka a zrútila sa do priepasti. Kochá sa len v utešenej panoráme a vníma očarujúce dojmy a zážitky.

Štrbské Pleso je jedno z najobľúbenejších a najviac navštevovaných miest, a kto zavíta do Vysokých Tatier, zriedka ho obíde. Skupiny rekreantov sa rozletia z električky ako včely z úľa na všetky strany. Veselý džavot detí, výskot mladých, veselé vravy dospelých i starších baťkov a mamoviek, sa ozývajú kol-dokola. Radostné je tu všetko. Akoby z tvárí ľudí zmizol smútok a žiaľ. Snažia sa tu strávené chvíle využiť na duševné a telesné občerstvenie. Vyzliekajú každodenné starosti, zastavujú sa na chodníkoch a dívajú sa na všetky strany, obdivujúc krásu prírody a tešia sa jej.

x    x   x

Pozorujúc ľudí i okolie kráčam po brehu plesa. Hľadím na hladinu jazera, zas na prevysoké štíty, ktoré sú tentoraz celkom jasné. Jazero je kľudné, kde belasé, kde zelenkasté, kde zas striebristé. Pláva po ňom niekoľko člnkov. Moji dvaja synovia preskakujúc z jednej skaly na druhú na pokraji plesa, hádžu do vody kamienky, pozorujú zlaté rybky, preháňajúce sa v jazere. Sú nezvyčajne radostní a veselí a neustále vykrikujú jeden druhému: “Kukaj sem... kukaj tam...“ Cítia ozajstnú voľnosť. Zas sa rozbehnú po chodníku, naháňajú sa po lúke. Dívam sa na nich so záľubou a teším sa z ich radosti.

Ideme ďalej do lesa. Po svahoch i dolinách, sa prelieva belasé svetlo. Je ozajstný pekný letný deň. Synovia čoskoro objavia kríčky, plné čiernych plodov. Poznám ich. Sú to čučoriedky. Zbierame ich všetci. Chutia nám výborne. Súťažíme, kto ich nazbiera viac. Rodič, pravda, aby urobil radosť deťom, nechá víťazstvo im. Sú naň hrdé. Kráčame chodníkom hlbšie do lesa, stále vyššie a vyššie. Nik necíti únavu. Vnímam tichosť lesa. Kde-tu sa pristavím pri žblkotajúcom čistom potôčku, umyjem sa v ňom a cítim mimoriadnu sviežosť a radosť zo života.

Žiaľ, jeden deň je veľmi krátky čas. Nedá sa predĺžiť ani vo Vysokých Tatrách. Každému je smutno, že treba zmeniť smer, vydať sa na spiatočnú cestu. Synovia medzitým vyhladli. Dobrá príležitosť na pečenie slaninky na ražni. Zachvíľu nazbierame suché raždie. Raz-dva je oheň. Slaninka chutí každému ako nikdy predtým. Večer na nás dopadá zdravá únava, po ktorej nasleduje sladký spánok.

x    x   x

Cesta lanovkou je zaplánovaná na druhý deň nášho tatranského výletu. Na stanici v Tatranskej Lomnici pre veľký nával čakáme asi dve hodiny, kým príde na nás rad. Konečne je tu chvíľa nášho odchodu. Trochu vzrušená sadám do kabíny. Mám strach o synov, či im tam nebude zle. No zbytočné obavy. Chlapci sa cítia výborne. Ani si neuvedomujem, že som hore nad zemou. Pohľad zhora je ešte lákavejší. Neviem sa ním nasýtiť. Dolu sú celé lány obrovských smrekov. Niekedy sa vznášame vo výške stromov. Sú na dosah ruky. No nestačí ich človek všetky vidieť, lebo kabína s nami beží vždy vyššie a vyššie. Neďaleko je už stanica na Skalnatom plese. Tu vystupujeme. Všade samá skala. Hľadím dojatá na najbližšie štíty a uvažujem nad obrovskou silou prírody. Obrovské skaliská, výplod zákona ustavičného pohybu Zeme.

x    x   x

Vníma, uvažuje a rozveselí sa človek v slovenských Vysokých Tatrách. Pri pohľade na toľkú krásu nemôže zostať bez obdivu, ktorý dojíma a láka vždy viac a viac domácich i zahraničných hosťov. A zásluhou slovenského človeka Vysoké Tatry sú z roka na rok krajšie. Budujú sa nové zotavovne, rekreačné strediská, ozdravovne pre zdravie a blaho človeka.

Júlia Vilinská

„Zo mňa moja vlastná mať Slováka vychovala”

K 175. výročiu narodenia Viliama Paulinyho-Tótha

Spisovateľ, publicista, aktívny národovec, politik a šľachetný človek Viliam Pauliny-Tóth fascinoval svojou osobnosťou a mnohostrannou činnosťou svojich súčasníkov. Všetky jeho snaženia smerovali k zlepšeniu postavenia slovenského národa. V porevolučnom období bol vedúcou osobnosťou slovenského života. Narodil sa 3. júna 1826 v Senici v rodine evanjelického farára Fridricha Paulinyho a Kristíny, rod. Dedinskej. Ešte nevedel rozprávať, keď stratil otca a o pár rokov i starého otca, ktorý ich s matkou prichýlil. Na jeho formovaní mala rozhodujúci podiel matka, ktorá mu od útleho detstva vštepovala lásku k slovenskému národu. Po ukončení elementárky 10-ročný Viliam odchádza do Komárna na maďarskú školu, kde vplyvom oduševneného profesora J. Pálfyho a maďarskej literatúry sa za dva roky takmer odnárodnil. Citlivá a múdra matka (vydatá znovu za evanjelického farára M. D. Doležala v Modre) mu jemne dohovárala jeho odrodilstvo a prebudila v ňom národné povedomie. Svedčia o tom slová z listu Maríne Hodžovej, dcére kodifikátora spisovnej slovenčiny: „Zo mňa moja vlastná mať Slováka vychovala a keby jej nie, nikdy bych za národ môj krížom slamy nebol preložil.” V štúdiu pokračoval na modranskom gymnáziu, kde bol rektorom Karol Štúr, Ľudovítov brat. V tých rokoch sa Viliam ako 14-ročný musel vyrovnať so stratou najdrahšej bytosti - matky, aj s pocitom, že je svojmu otčimovi, ktorý mal viac vlastných detí, na príťaž. K. Štúr ho preto posielal cez prázdniny do rôznych slovenských stolíc na suplikácie (vyberanie príspevkov pre školy a fary).

Na Paulinyho silne zapôsobili štúdiá na lýceu v Bratislave (1843-1846) a hlavne Ľudovít Štúr, ktorý i po zosadení z katedry sa stretával so študentmi vo svojom byte. Viliam si čoskoro získal medzi mládežou významné postavenie. Vynikal nielen múdrosťou, ale i telesnou krásou, hudobným nadaním, hrával na gitare, bol spoločenský a vtipný. Popri štúdiu teológie a práva si zarábal na živobytie, bol vychovávateľom v meštianskych rodinách a nadobudol sebaisté spoločenské správanie vo vyšších kruhoch.

Tvoriť začal už v Modre, v Bratislave sa venoval aj redigovaniu rukou písaných študentských časopisov a stal sa aj Štúrovým pomocným redaktorom Slovenských národných novín. Jeho básne Štúr prísne kritizoval, hlavne ľúbostné, mladý Viliam však obhajoval práva básnika na vyjadrenie subjektívnych pocitov. Štúrove požiadavky na slovenskú literatúru - potláčať individuálne túžby a podriaďovať ich bezvýhradne službám národa - v ďalšej tvorbe zväčša rešpektoval. Na objektívny svet sa obracia už báseň Lúčenie junákov, venovaná priateľom, ktorí odišli študovať do Levoče. Je v nej smútok a bolesť z lúčenia, ale i výzva k nádeji, že prácou, pevnou vôľou a činom ducha treba dokončiť započaté dielo. Mládež svojou činnosťou má duchovne pozdvihnúť národ. Lásku k rodnej reči vyjadril v básni Slovenčina, ktorá ako i mnohé iné jeho básne znárodnela ako pieseň. V poézii Pauliny zdôrazňoval potrebu činu, ohňa, zápalu. Báseň Žiaľ nad Slovenskom ukazuje pasivitu národa, Na život vyslovuje potrebu aktivizovať národné sily k činu.

Po ukončení štúdií bol krátko vychovávateľom a r. 1847 dostal miesto profesora na lýceu v Kremnici. Revolučná aktivita r. 1848 sa prejavila v básňach vyzývajúcich Slovákov k činu i v politickom spise Vek slobody, ktorým chcel poučiť verejnosť o zmysle politických udalostí a zmien v Európe. Jeho stanovisko bolo vtedy blízke Lajosovi Kossuthovi. Myslel si, že zákony, ktoré si vynútila revolúcia, zabezpečia slobodný rozvoj aj Slovákom. V septembri ho však zatkli a policajný komisár ho obvinil z vlastizrady. Aby sa zachránil, vstúpil do maďarského honvédskeho vojska, s ktorým sa dostal do Pešti. Básne z tohoto obdobia ukazujú jeho sklamanie z revolúcie, ktorá Slovákom slobodu nesľubuje. V januári nasledujúceho roka po príchode cisárskych vojsk do Pešti dezertoval z armády a pomohol aj odsúdeným národovcom - Franciscimu, Daxnerovi a Bakulinymu dostať sa na slobodu. Pri Leopoldove sa pripojili k slovenským dobrovoľníkom a stali sa kapitánmi. Poézia tohoto obdobia je plná výziev do boja (Sláva nám, Hor sa!, Do boja!, Dobrovoľnícka) a spĺňa politické poslanie. V jeseni ochorel na týfus a vo vojenskej nemocnici v Bratislave-Rači bol aj v čase, keď dobrovoľníci skladali zbrane.

Po porážke revolúcie dostal sa do štátnej služby a pôsobil na viacerých miestach. V tomto období napísal najrozsiahlejšiu romantickú povesť Zlatý prsteň. Tematicky sa viaže k protitureckým bojom a jej základom je typická romantická zápletka (o milencoch vysvitne, že sú súrodenci). V mnohých satirických básňach kritizoval hlavne odrodilstvo, úžerníctvo a nečinnosť.

Politická vrchnosť plánovane rozptyľovala slovenských vzdelancov po celej monarchii, aby roztrieštila ich jednotu, Maďarov a maďarónov prekladala do čisto slovenských okresov. V. Pauliny r. 1853 dostal dekrét za prvého stoličného komisára do Kečkemétu. Postupne si získal obľubu v maďarskej spoločnosti. Presadil sa v nej svojím mužským šarmom, intelektuálnou prevahou a tolerantným vzťahom k ľuďom. Stretol tu i svoju osudovú lásku Vilmu Tóthovú, ktorá bola považovaná za najväčšiu krásavicu mesta. Pochádzala z bohatej šľachtickej rodiny, preto rodičom jej ctiteľ spočiatku nebol po vôli. Mladučká Vilma si presadila svoje a presvedčila rodičov, aby súhlasili so sobášom. V čase zásnub vyčíňala v meste cholera, ktorej obeťou sa stala aj celá rodina Tóthovcov. Nažive zostala len Vilma a jej brat, ktorý študoval v Bratislave. Paulinyho, ktorý chorobu prekonal a Vilmu udržala pri živote láska. Pri príležitosti sobáša si ho Vilmin bezdetný strýko Ján Tóth adoptoval, čím získal uhorský šľachtický titul a prímenie Tóth.

Roky prežité v Kečkeméte patrili k najšťastnejším rokom v jeho živote. Vďaka manželkinmu bohatstvu, obklopený rozrastajúcou sa rodinou bez starostí o „chlieb náš každodenný” mohol svoj príjem míňať na veci národné. Manželka mu v tejto práci neprekážala, ba v spoločnosti často vyhlasovala: „Ja som Maďarka a z plného srdca prajem svojmu národu prospech, pokrok, slobodu, vzdelanosť a blahobyt na Zemi, ale o národnosti môjho domu rozhoduje môj muž a ja v tomto ohľade idem bezvýhradne za svojím Vilmošom.” Toto svedectvo o nej podal Paulinyho dôverný priateľ J. M. Hurban v životopisnom náčrtku Viliam Pauliny-Tóth a jeho doba. V kečkemétskom období sa Pauliny venoval aj prekladom maďarských romantikov Sándora Petőfiho a Mihálya Vörösmartyho.

R. 1861 sa Pauliny s rodinou presťahoval do Budína, kde začal vydávať humoristicko-satirický časopis Černokňažník, ktorý sám aj ilustroval pikantnými scénami zo života. Ani jedným slovom v ňom neurážal Maďarov, iba tyranov, podvodníkov a odrodilcov. Plne ho pohltila redakčná práca (prevzal aj vydávanie Sokola) a boje s cenzúrou. Od 60. rokov sa plne venoval národnému dianiu a stal sa vedúcou osobnosťou slovenského národného života. Bol spoluorganizátorom memorandového zhromaždenia (T. Sv. Martin, 1861) a členom delegácie, ktorá požiadavky predostrela panovníkovi. Vo Viedni vydal pod Bobuľovým menom brožúrku Jánošík, ktorá mala plniť funkciu politického časopisu pre ľudové vrstvy. Obaja sa dostali za to do väzenia a po štyroch týždňoch dostali amnestiu. Pauliny už v tých rokoch začal chorľavieť a silnela v ňom túžba po rodnom kraji. Hoci v peštianskych bohémskych kruhoch bol obľúbený, pravidelne navštevoval divadelné predstavenia, nevynechával ani kaviarenské debaty a bol dušou každej spoločnosti, dotklo sa ho, keď ho ako Slováka neprijali za člena peštianskeho kasína. V roku veľkých národných nádejí (1863) sa s rodinou i redakciou presťahoval do Skalice, aby po rokoch konečne žil medzi svojimi. Prirodzene stál pri zrode Matice slovenskej a bol členom výboru. Keď ho po smrti K. Kuzmányho zvolili za jej podpredsedu, presťahoval sa do Turčianskeho Svätého Martina. Okrem matičnej práce spolupracoval na založení slovenského gymnázia, Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku, takže Martinčania si celú jeho rodinu veľmi vážili a pri každej príležitosti sa mu dostalo patričnej úcty. Činný bol pri zakladaní ženského spolku Živena, Národných novín a stal sa aj predsedom založenej Slovenskej národnej strany. Vo volebnom období 1869-1872 ho srbsko-slovenský okres Kulpín zvolil za poslanca do uhorského snemu. Na Slovensku nikto zo slovenských kandidátov vo voľbách nevyhral, o to sa už volebné výbory postarali.

Rozsiahla spisovateľská činnosť - okrem poézie písal aj prózy a drámy -, všestranná národná aj politická aktivita 60. a 70. rokov odráža všetky národné zápasy a prehry. Rok 1875 bol pre Paulinyho veľmi bolestný. Matica slovenská bola zatvorená, s Hurbanom nedostali ani audienciu u panovníka, ani odpoveď na prosbopis. Uprostred leta umrela jeho milovaná manželka a aj jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval. Chopil sa ešte myšlienky vydať knižne svoje básne, v čom mu pomohla dcéra Mária. Básne Viliama Pauliny-Tótha vyšli dva mesiace pred jeho smrťou. 6. mája 1877 po ťažkých útrapách v 51. roku svojho života V. Pauliny-Tóth zomrel. Jeho smrť nebola nečakaná, predsa bolestne zasiahla slovenských dejateľov, keď ich rady navždy opustil jeden z najpoprednejších bojovníkov za národné práva.

Marta Zahradníková