Slováci v Maďarsku sa tešia, že Maďarsko vstupuje do Európskej únie. Zvlášť radostné však pre nich je, že spolu s Maďarskom vstupuje do únie aj Slovensko, s ktorým takto bude jednoduchší kontakt. Povedal to dnes pre TASR predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik pri príležitosti vztýčenia vlajky EÚ na Veľvyslanectve SR v Budapešti. CSS sa už skôr snažila nakontaktovať na európske štruktúry, je členom Federatívnej únie európskych menšín, ktorá bude mať onedlho riadnu konferenciu v Poľsku, konštatoval Fuzik. „Už sa pripravujeme na granty a konkurzy únie, to prinesie budúcnosť. Samozrejme sa nám ujde aj finančná podpora pri rozvíjaní našej kultúry školstva, teraz budeme sledovať tieto ciele, možno neraz aj spolu so SR, alebo s našimi krajanmi v Poľsku a v Českej republike,” dodal predseda Slovákov. CSS nechce zabúdať ani na svojich krajanov v Rumunsku či vo Vojvodine, s ktorými ich podľa jeho slov spája stáročná minulosť. Spolu s nimi vydávajú spoločný časopis, o jeho financovanie sa obrátia na európske granty. Praktický následok rozšírenia únie bude citeľné najmä v pohraničných regiónoch pre podnikateľov aj pre kultúrnu oblasť, dôjde určite k zintenzívneniu kontaktov. Fuzik pripomenul, že sa majú stavať nové mosty na Ipli. „Osobne si sľubujem aj uľahčenie práce hosťujúcich učiteľov pre slovenské školy v Maďarsku. Máme problémy s oficiálne vyslanými hosťujúcimi učiteľmi vyslanými ministerstvom školstva. Teraz si školy budú už samy jednoduchšie vybavovať túto záležitosť, aj keď už nebude finančne podporovaná,” zdôraznil predseda CSS. Slováci spolu s Maďarmi oslavujú vstup do únie podľa Fuzika najmä v Békešskej župe, v Komlóši vo Vacove, ale aj inde.

Maďarsko uvažuje o pasoch s odtlačkami prstov

5. mája 2004

Maďarsko uvažuje o zavedení odtlačkov prstov ako druhotnej biometrickej identifikácii do cestovných pasov. Takéto doklady by začali vydávať najskôr koncom roka 2005. Informuje o tom maďarská tlačová agentúra MTI. "Ak nechceme pasy dvakrát prerábať, potom by bolo vhodné zaviesť také, v ktorých by popri fotografii - ako prvotnej biometrickej identifikácii - boli aj odtlačky prstov. Podľa očakávaní budú tieto v rámci Európskej únie neskôr povinné," cituje právneho experta rezortu vnútra Zoltána Tótha MTI. K tomuto kroku bude podľa Tótha potrebné vybaviť skenermi, softvérom a databázou príslušné úrady. Odhadované náklady dosiahnu 1,3 miliardy forintov (v prepočte asi 208 miliónov Sk), ďalšie náklady si vyžiada osadenie čipov do pasov.

Video a inú techniku z Rumunska?

10. mája 2004

Po Rakúsku putujú Maďari nakupovať video a inú techniku do Rumunska, pretože v Bukurešti zaviedli systém vrátenia dane z pridanej hodnoty. Téme sa venuje budapeštiansky denník Népszabadság. Na základe rozhodnutia rumunského ministerstva financií cudzinci, ktorí vyvezú tovar nakúpený v Rumunsku, majú nárok na vrátenie Dane z pridanej hodnoty, tzv. DPH. Podmienky sú podobné, ako boli v prípade Rakúska, kde - ako je známe - po vstupe Maďarska do Európskej únie sa zrušila táto možnosť. Po výraze „Mehrwertsteuer“ sa teraz Maďari môžu naučiť skratku „TVA“ - tak sa v rumunčine označuje daň z pridanej hodnoty. Ako píše Népszabadság, tovar sa musí nakúpiť minimálne za dva a pol milióna lej, čo je 65 eur. Okrem toho nakúpený tovar sa musí vyviezť z Rumunska do troch mesiacov legálne, čiže so všetkými colnými papiermi. Samozrejme tovar nesmie byť na zozname produktov, ktorých vývoz je zakázaný. Ďalšou podmienkou je nakúpiť tovar v takom obchode, kde majú oprávnenie vydávať účet na vrátenie „TVA“. Cudzinec môže žiadať vrátenie dane z viacerých účtov naraz, ak každý účet osobitne presahuje sumu 65 eur. Oprávnené obchody musia mať príslušné tlačivo, ktorého originál, a takisto originál účtu, dostane zákazník, kópia zostane v obchode. Takže dá sa očakávať, že Maďari budú nakupovať video, DVD-prehrávače či digitálne fotoaparáty v Rumunsku - píše denník Népszabadság.

Maďari postavia diaľnicu do Rumunska

7. mája 2004

Maďarsko plánuje lepšie cestné spojenie ku hraniciam s Rumunskom. Ešte tento mesiac by sa mali začať stavebné práce na predĺženie diaľnice M5 po Szeged. Odtiaľ až po hranicu s Rumunskom by sa mala vybudovať rýchlostná komunikácia. Maďarský minister hospodárstva a dopravy István Csillag včera v Szegede povedal, že 45-kilometrový úsek diaľnice po Szeged by mal byť hotový do konca roku 2005. Do roku 2007 sa plánuje výstavba 43-kilometrového úseku rýchlostnej komunikácie zo Szegedu k malému pohraničnému mestu Makó. Maďarsko pritom dúfa v podporu z kohézneho fondu Európskej únie.

Nepokojná Vojvodina

7. mája 2004

Maďarsko má starosť o osud svojej menšiny vo Vojvodine, kde sa množia prípady národnostnej neznášanlivosti. Cestou veľvyslanca Srbska a Čiernej Hory v Budapešti ministerstvo zahraničných vecí požiadalo Belehrad, aby garantoval bezpečnosť vojvodinských Maďarov. Maďarská diplomacia od vyostrenia kosovskej krízy sleduje vývoj vo Vojvodine so zvýšenou pozornosťou, pretože sa terčom rôznych útokov pravidelne stávajú príslušníci maďarskej národnosti. Bežné sú napríklad nápisy na stenách, ktoré žiadajú odchod, ale aj vykynoženie Maďarov, alebo aj prípady poškodzovania náhrobných kameňov na cintorínoch.

Je ohrozený osud Bezosudovosti? - A predsa sa krúti!

11. mája 2004

Je ohrozený osud Bezosudovosti? Túto otázku si kladú v Maďarsku mnohí, ktorí sledujú peripetie okolo sfilmovania románu Imreho Kertésza. Ako je známe, ide o dielo, za ktoré získal autor roku 2002 Nobelovu cenu. Nápad vytvoriť filmovú podobu nadchol odbornú i laickú verejnosť, veď úspech by mohol byť zaručený. Predsa: nakrúcanie po vyše štvrťročnej pauze obnovili až včera. Svetoznámy je režisér - hoci doteraz iba ako kameraman Lajos Koltai, slávny je autor hudby - Ennio Morricone. No a kto by nepoznal „nobelového“ Imreho Kertésza a jeho román Bezosudovosť?! Čo ešte treba k úspešnému filmu? Predsa peniaze! Ale aj tie boli - aspoň na papieri. Mal by to byť najdrahší „maďarský“ film všetkých čias, hoci anglická a nemecká koprodukcia nie je zanedbateľná. Dva a pol miliardy - to je horibilná suma aj na forinty, v korunách je to vyše 400 miliónov. Taký je rozpočet, a zrejme už tušíte, že kde je pes zakopaný. Na takýto veľkolepý projekt maďarský filmársky fach jednoducho nie je pripravený. Nakrúcanie sa začalo ešte predtým, ako boli všetky financie pokope. Je to bežná prax: keď sa nejaké financie nazbierajú, nakrúca sa, keď sa minú, práce sa prerušia, kým nepríde ďalšia injekcia. Lenže Bezosudovosť bola opradená zvláštnym pocitom - ide o prestížny projekt, ktorý by mohol prispieť hádam aj k tomu, aby sa maďarská verejnosť vyrovnávala so svojím holocaustom. A práve preto, keď sa vo februári minuli peniaze, škandálu sa nedalo zabrániť. No nedalo sa zabrániť ani tomu, aby sa zahraniční investori nezháčili a nezatvorili kohútiky. Zasiahnuť musela vláda - cez filmársku verejnoprospešnú nadáciu: uvoľnili zopár stovák miliónov, a včera sa opäť nakrúcalo. Režisér Lajos Koltai mal problém z toho, že medzitým „starol“ hlavný hrdina, 13-ročný chlapec, ktorý stvárňuje Gyuriho Koevesa, zmenili sa ďalší hrdinovia, pribrali, schudli, ale najviac sa zmenila príroda: už sa „vyjarilo“, čiže pre zimné scény v koncentračnom tábore treba vytvoriť umelé podmienky. Zúfalého režiséra najviac podporili Imre Kertész a István Szabó, ktorý nakrútil „oscarového“ Mephista a iné úspešné filmy spracúvajúce obdobie fašizmu a holocaustu. Ale aj Ennio Morricone, ktorý potom, čo videl prvú nakrútenú hodinu, hneď dostal inšpiráciu. Po výmene producenta a iných organizačných zmenách je nádej, že Bezosudovosť bude nakrútená do konca júla, a v závere tohto roka film uvedú aj do kín. Čiže jestvuje šanca, aby sa veľký projekt nestal obeťou „malých“ pomerov.

Komárňania si pripomenuli jubileum Móra Jókaiho

5. mája 2004

Sté výročie úmrtia maďarského spisovateľa Móra Jókaiho (1825-1904) si dnes pripomenuli obyvatelia jeho rodného Komárna. Na pamätnom dni odzneli prednášky o živote, diele a vplyve Móra Jókaiho na maďarskú literatúru i na jeho pôsobenie v rodnom meste. Komárňania si pamiatku veľkého literáta uctili položením vencov k jeho soche pri budove Múzea maďarskej kultúry a Podunajska. Podujatie ukončilo predstavenie hercov Jókaiho divadla. Mór Jókai bol romantickým románopiscom, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj maďarskej prózy. V roku 1848 sa postavil na čelo revolučnej maďarskej mládeže.

Čakajú utečencov

7. mája 2004

Maďarsko ráta s tým, že po vstupe krajiny do Európskej únie sa zvýši počet utečencov, a pripravuje sa na ich prijímanie. Úrady vychádzajú z doterajších skúseností členských krajín. V súčasnosti je v Maďarsku 2500 miest pre utečencov a v priebehu roka vytvoria ďalších 500. Generálna riaditeľka imigračného úradu Zsuzsanna Véghová dnes informovala aj o tom, že po prvom máji sa menia niektoré zákony a predpisy. Napríklad: utečenci mohli doteraz vykonávať prácu len na území tábora, odteraz sa môžu zapojiť do maďarského pracovného trhu. Dvojstupňové rozhodovanie vo veci žiadostí o udelenie štatútu utečenca sa mení na jednostupňové, čím sa skracuje lehota vybavovania. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na občanov Európskeho hospodárskeho priestoru sa dopĺňajú: nebude ich možné vyhostiť, alebo proti nim zaviesť zákaz vstupu či pobytu, len v prípade, ak spáchali závažný trestný čin. Novinkou je tiež, že cudzinci maďarskej národnosti, ktorí sa zdržiavajú v Maďarsku už dávnejšie, založili si tu existenciu a rodinu, ale nemajú povolenie na pobyt, do konca júla tohto roku si môžu dať do poriadku tieto dokumenty bez ďalších komplikácií.

Fidesz v útoku

10. mája 2004

Najväčšia maďarská opozičná strana Fidesz začala včera svoju kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu masovým zhromaždením v Budapešti. Desaťtisíce priaznivcov Fideszu sa zišli v peštianskom Mestskom sade, a mohli si vypočuť napríklad bývalého ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho, alebo ako hosťa predsedu SMK Bélu Bugára, ktorý okrem iného zdôraznil, že v rozšírenej Európskej únii sa netreba obávať menšinovej otázky. Vyjadril nádej, že v Európe sa už žiadnemu národu nestane to, čo sa stalo Maďarom po Trianone. Predseda Fideszu Viktor Orbán udrel na zmierlivú strunu a vyzdvihol potrebu takej kampane pred eurovoľbami, ktorá neuráža dôstojnosť protivníkov. Zároveň ostro kritizoval vládnu politiku zdražovania: Keď nás bude dosť pri urnách, keď jednohlasne vyjadríme, že potrebné sú zmeny, výsledky eurovolieb môžu priniesť vážne a hlboké zmeny. Líder fideszáckej eurolistiny, predseda Maďarského olympijského výboru Pál Schmitt spresnil, že ide o vytvorenie podmienok na návrat tejto strany k moci v parlamentných voľbách o dva roky.

Predohra parlamentných volieb

11. mája 2004

Aj keď sa oficiálne kampaň dvoch najväčších strán pred eurovoľbami začína až v týchto dňoch, beží naplno už niekoľko týždňov. Maďarsko vyšle do europarlamentu 24 poslancov a v odhadoch volebných preferencií vedie opozičný Fidesz. Kandidovať môžu iba politické strany a kampaň tak prišla o mnoho zaujímavých osôb, ktoré ju mohli spestriť. Strany chápu kampaň jednoznačne ako predohru parlamentných volieb najneskôr v roku 2006 a aj tým v nej prevládajú vnútropolitické témy a nevyberané vzájomné obvinenie. Fidesz napríklad obvinil vládnych socialistov na základe jednej poznámky ich političky na adresu mocenských ambícií Vatikánu z urážky kresťanov. Socialisti naopak spochybňujú, či má Fidesz právo na svojich plagátoch používať dres maďarského olympijského výberu (lídrom kandidátky Fideszu je predseda maďarského a člen medzinárodného olympijského výboru Pál Schmitt). So športovcami sa v kampani Fideszu roztrhlo vrece. Zúčastní sa na nej napríklad bývalá plavkyňa Krisztina Egerszegi či brankár maďarského "zlatého" futbalového tímu z 50. rokov Gyula Grosics. Fidesz začal oficiálne svoju kampaň obrovským mítingom v nedeľu. Pred davom niekoľko desiatok tisíc ľudí skandujúcich meno Viktora Orbána, na ňom vystúpil aj Béla Bugár, podľa ktorého je SMK jedinou menšinovou stranou v Európe, ktorá ide do volieb do EÚ s vlastnou kandidátkou.

Maďari chcú dobehnúť úniu, posunú euro

10. mája 2004

Maďarsko chce odsunúť termín prijatia eura o dva roky. Radšej sa sústredí na dobiehanie ekonomickej úrovne bohatších členov Európskej únie. Povedal to maďarský minister financií Tibor Draskovics. Maďarsko by tak malo prijať euro približne v roku 2010. Maďarská vláda prehodnocuje pôvodný termín prijatia eura v roku 2008. Definitívne o ňom rozhodne vo štvrtok pri príprave strednodobého hospodárskeho plánu. Budapešť musí plán predložiť do polovice mája Európskej komisii, "Naše snahy sa budú zameriavať na zrýchlenie reálnej konvergencie (s EÚ)," povedal Draskovics po rokovaní s odborármi a zamestnávateľmi. Na tomto strategickom cieli sa zhodli všetky tri strany tripartity, povedal minister. Maďarsko tak dáva na rady Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Tie novým členom EÚ odporúčajú neuponáhľať prípravu na euro a namiesto toho sa sústrediť na dobiehanie ekonomickej úrovne západných členov. Zámer Budapešti odsunúť prijatie eura ocenila aj ratingová agentúra Fitch. Doterajší termín bol kvôli vysokému schodku verejných financií nerealistický, povedal výkonný riaditeľ Fitch David Riley. Pre prijatie eura v roku 2010 musí Maďarsko splniť kritériá vstupu, predovšetkým maximálne trojpercentný deficit verejných financií k HDP. Podľa Draskovicsa je tento cieľ dosiahnuteľný. Minister naznačil, že by sa to dalo stihnúť aj o rok skôr. "Dohodli sme sa, že hospodársky kurz sa bude zameriavať na splnenie požiadavkov (prijatia eura) do roku 2007, čo znamená, že termín 2009 (pre vstup) je takisto možný," povedal Draskovics.

Reakcia na týranie väzňov

11. mája 2004

Po prípadoch týrania väzňov v Iraku sa rozvinula diskusia o oprávnenosti irackej vojenskej misie aj v Maďarsku. Svoje doterajšie podporné stanovisko sa chystá zmeniť opozičný Fidesz. V Iraku už nejde o boj proti terorizmu, čo sa tam deje, je ľudsky a morálne neprijateľné, preto Fidesz by mal revidovať svoj doterajší postoj - to povedal predseda strany Viktor Orbán. Úprimnosť jeho slov spochybňujú vládne strany, ktoré varujú pred tým, aby „iracká téma“ sa stala „lajtomotívom“ pre kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. Inak všetky parlamentné strany odsudzujú krutosti, ktoré páchali Američania na Iračanoch. Menšia koaličná strana, liberálny Zväz slobodných demokratov navrhuje parlamentnú deklaráciu, ale odvolanie 300-členného kontingentu odmieta.

Problém sa nabaľuje - o irackej misii

11. mája 2004

Na maďarskej vnútropolitickej scéne pokračujú diskusie o irackej misii po tom, čo vyšli najavo prípady týrania väzňov. Zdá sa, že uprostred kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu ide o „vďačnú“ tému. Kým proti irackej misii vystupovala iba menšia opozičná strana - Maďarské demokratické fórum - nikto nebral vážne možnosť zmeny postoja Budapešti ku kríze. Najnovšie sa však chystá revidovať svoje doterajšie podporné stanovisko aj vedúca sila opozície, podľa prieskumov verejnej mienky najpopulárnejšia strana: Fidesz. Predseda Viktor Orbán včera sa vyjadril jednoznačne: to, čo sa deje v Iraku, už nemá nič spoločné s bojom proti terorizmu, preto navrhuje Fideszu zmeniť postoj k prítomnosti 300 maďarských vojakov v Iraku. A čo Orbán „navrhuje“, strana si to určite osvojí. Čo to však môže znamenať? Nateraz nič, pretože mandát maďarského kontingentu platí do konca tohto roka, jeho odvolanie by musel schváliť parlament dvojtretinovou väčšinou. A vládne strany sú proti takémuto radikálnemu kroku. Avšak prípadné predĺženie misie je už jednoznačne ohrozené, lebo takisto je potrebná dvojtretinová väčšina, a opozícia bude určite proti. Vládne strany sú teraz v defenzíve a len ťažko hľadajú protiargumenty. Odvolať vojakov z Iraku nemienia, navrhujú však prijať v parlamente spoločnú deklaráciu, v ktorej by odsúdili krutosti páchané na irackých väzňoch. A keďže sa blížia aj voľby do Európskeho parlamentu, obviňujú opozíciu, že tému Iraku využívajú v kampani. Faktom je, že podľa prieskumu z konca apríla je proti misii 66 percent, a za odvolanie maďarských vojakov až 77 percent opýtaných…

Môže klesnúť počet obyvateľstva Maďarska o dva milióny

5. mája 2004 - SRo - gmp

Do polovice tohto storočia môže klesnúť počet obyvateľstva Maďarska o dva milióny - bijú na poplach odborníci, ktorí vidia riešenie v prisťahovaní cudzincov. O téme dnes píše denník Magyar Hírlap. Zatiaľ neexistuje šanca na rast populácie, takže v dlhšej perspektíve možno nájsť liek na pokles počtu obyvateľov v imigrácii - konštatuje Magyar Hírlap, avšak dodáva, že demografická kríza sa aj tak nevyrieši, iba sa zmierni. Údaje z minulého roka ukazujú, že „migračný prebytok“ je v krajinách Európskej únie nízky. V Maďarsku pripadal na tisíc obyvateľov iba jeden prisťahovalec. Odborník na demografické otázky v denníku Magyar Hírlap konštatuje, že migrácia nemá iba ekonomické príčiny, a nie vždy smeruje do bohatších krajín. Príkladom je sťahovanie dôchodcov zo severnejších krajín Únie do Portugalska či Španielska, alebo masový návrat írskych emigrantov do starej vlasti. V Maďarsku jestvuje vládna komisia pre demografiu, ktorá pripravila niekoľko variantov možného vývoja. Podľa jednej verzie bude v Maďarsku ročne o 12 tisíc prisťahovalcov viac, než vysťahovalcov. Migračným zdrojom sú predovšetkým susedné krajiny, najmä ich občania maďarskej národnosti. Predpovede naznačujú, že členstvo Maďarska v Európskej únii nevyvolá veľkú vysťahovaleckú vlnu, a imigrantov vždy bude viac, čo však potvrdí iba vývoj v najbližších rokoch - píše Magyar Hírlap.

V. Orbán: Preč z Iraku, Poľsko mení plán

11. mája 2004

Poľsko v najbližšom čase nezníži počet svojich vojakov v Iraku. Vyhlásil to minister obrany Jerzy Smajdiňski. "Mali sme a máme zámery v tomto smere pre druhý polrok, ale posledné udalosti v Iraku neumožňujú splniť tieto plány," vysvetlil Smajdiňski. Mal na mysli radikálneho šiitského duchovného Muktadu Sadru, ktorý sa opevnil v Nadžafe, pričom jeho stúpenci pravidelne útočia proti koaličným vojakom. Naopak, šéf maďarského opozičného Zväzu mladých demokratov Viktor Orbán žiada od vlády zmenu postoja. "Dejú sa tam ľudsky neprijateľné veci," zdôraznil a dodal, že terajšia vojenská koalícia nemá šancu na úspech.

Referendum o misii v Iraku

5. mája 2004 - SRo - gmp

Iracká misia maďarských vojakov sa stáva u našich južných susedov témou v kampani pred voľbami do európskeho parlamentu. Najnovšie: opozičné Maďarské demokratické fórum nevylučuje iniciovať v tejto otázke referendum. Kampaň je v Maďarsku v plnom prúde, vyťahujú sa v nej najrôznejšie „horúce“ témy. Do tohto trendu možno zaradiť stanovisko Demokratického fóra vo veci prítomnosti maďarských vojakov v Iraku. Táto menšia opozičná strana síce od začiatku nesúhlasí s misiou a neustále žiada ukončiť ju, no teraz prišla s „novinkou“: ak parlament do 13. júna - čo je termín eurovolieb - nestiahne vojakov z Iraku, bude iniciovať referendum. K starým argumentom, podľa ktorých v Iraku sa nedeje „nastoľovanie mieru“, ale regulárna vojna, pridáva sa nový: iracké obyvateľstvo je vystavené krutým a dehonestujúcim akciám, s čím Maďarsko nemôže mať nič spoločné. Najnovšie prieskumy ukazujú, že s MDF súhlasí väčšina obyvateľstva, tri pätiny by maďarských vojakov z Iraku odvolali. To však zďaleka neznamená, že aj pred eurovoľbami je podpora tejto strany takáto výrazná. Naopak: fórum zápasí s voliteľnosťou. Nemožno však vylúčiť, že práve iracká téma pomôže strane prehupnúť sa cez päťpercentnú hranicu. A tak je vedľajšie, či je vôbec možné v takýchto otázkach vypísať referendum. O nasadení vojakov doma i v zahraničí - nie je možné, navyše všetky ostatné parlamentné strany, vrátane tiež opozičného Fideszu odmietajú „zahrávať sa“ s takouto vážnou otázkou.

J. Markuš: Historickosť je v hymne pozitívom

4. mája 2004

Predseda Matice slovenskej Jozef Markuš jednoznačne odmietol akékoľvek úvahy o potrebe zmeny slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska. Nesúhlasí tak s návrhom exprezidenta Michala Kováča, podľa ktorého historická hymna už nezodpovedá realite a perspektíve Slovenska začleneného do Európskej únie. „Posúvať hymnu do 21. storočia je nerozum, nekultúrnosť a nevzdelanosť, prinajmenej v oblasti národnej hymnológie,” uviedol Markuš. Podľa neho hymna nie je „ani častuška, ani agitka či ospevovanie našich nových úloh a mét”. Odzrkadľovanie histórie nie je podľa Markuša negatívum, ale výrazné pozitívum slovenskej hymny. „Pochádza z ťažkých, ale aj nádejných rokov prvej polovice 19. storočia, keď sa na svetlo Európy, alebo aspoň strednej Európy, prebíjal moderný slovenský národ. Vtedy vznikla aj naša zástava a vtedy sme sa pripútali aj k nášmu jedinečnému národnému a štátnemu znaku,” konštatoval. Matičiar dodal, že ani Maďari, Rakúšania či Poliaci neuvažujú o zmene hymny, hoci by sa ich texty taktiež dali naznačeným aktualizačným spôsobom „analyzovať”. „Nehovoriac o Marseillaise, no Francúzi naozaj nemienia meniť jej doslova krvavé neaktuálne slová,” uviedol predseda Matice.

Aj na maďarských hraničných priechodoch vyložili symbol spoločenstva

4. mája 2004

Pri príležitosti vstupu do Európskej únie aj na maďarských hraničných priechodoch vyložili symbol spoločenstva: tabule so zlatými hviezdičkami na modrom základe. Lenže na mnohých miestach zároveň zrušili maďarskú tabuľu s tromi národnými farbami. Téme sa venuje dnešné vydanie denníka Magyar Hírlap. Na väčšine hraničných priechodov vyriešili „tabuľovú dilemu“ tým, že veľkou matricou Európskej únie jednoducho prelepili pôvodnú maďarskú tabuľu, čiže nie v bielom prostrednom páse národnej trikolóry je napísaný názov krajiny: Maďarská republika, lež v kruhu zlatých hviezdičiek na modrom základe. Ako príklad denník Magyar Hírlap uvádza Alžbetin most, ktorý spája Komárno s Komáromom. Na maďarskej strane je iba jedna tabuľa, bez červeno-bielo-zelených farieb, kým na slovenskej visia obe slovenské verzie, čiže štátna zástava i názov krajiny v zástave Európskej únie. Denník zistil, že neexistuje v Únii jednotný predpis, a hovorca pohraničnej stráže odmieta zodpovednosť. Predstaviteľ opozičného Fideszu József Szájer konštatuje, že výmena tabúľ a skrývanie národných farieb svedčí o poddanskom duchu, pričom pestrosť Európy znamená aj mnohofarebnosť národných symbolov. Socialistický europolitik Csaba Tabajdi k tomu dodáva, že nikto od Maďarov neočakáva, aby sa vzdali svojej identity. Magyar Hírlap v komentári poznamenáva, že maďarský národ má rád symboly, avšak je smutné, keď sa chce niekto zrušením maďarských hraničných tabúľ takpovediac podlizovať novým pánom. Samozrejme dobrým riešením sú obe tabule, znak Európskej únie je iba doplnkom, aby cestovateľ z diaľavy si nemyslel, že je ešte v Ázii, alebo v krajine, ktorá sa ocitla mimo Európskej únie - píše ironicky denník Magyar Hírlap.

Aféra okolo tabúľ

5. mája 2004

Na hraničné priechody Maďarska vrátia národné symboly. Po 1. máji ich odstránili či prelepili tak, že názov „Maďarská republika“ zostal iba v zástave Európskej únie. Aféru rozprúdil včera denník Magyar Hírlap, ktorý priniesol aj fotografie o tom, že napríklad v Komárne zostala na slovenskej strane aj štátna vlajka Slovenskej republiky, kým na maďarskej strane iba nápis „Maďarská republika“ na modrej tabuli so zlatými hviezdičkami. Na mnohých ďalších priechodoch je situácia podobná, teda národné znaky jednoducho prelepili symbolmi Únie. Opoziční politici to využili na kritiku vlády, ktorá sa vraj prehnane vzdáva po vstupe do Únie národnej identity. Predstaviteľ ministerstva hospodárstva a dopravy však uvádza, že vo väčšine starých členských krajín národné farby chýbajú z tabúľ označujúcich vstup do danej krajiny, výnimku tvorí azda iba Rakúsko. Hovorca colnej správy pripomína, že v Európskej únii nejestvuje jednotný predpis, ale v Maďarsku túto „technickú chybu“ odstránia do niekoľkých dní.

Maďarská chobotnica

6. mája 2004 - SRo -gmp

Akú farbu má maďarská „chobotnica“? Podľa opozície červenú, podľa vlády zasa oranžovú. Ide o farby dvoch najväčších strán, socialistickej a Fideszu, ktoré sa opäť navzájom obviňujú z rozvetvenej „mafiánskej“ činnosti. Takzvaná brokerská aféra, ktorá je spojená so zmiznutím či prepieraním miliardových súm pomocou rôznych osobností, sa teraz pripomína preto, lebo vyšlo najavo, že predstaviteľ opozičného Fideszu, bývalý minister pre tajné služby Ervin Demeter požiadal o pomoc pracovníka CIA na americkej ambasáde v Budapešti. Tento kontakt odôvodnil tým, že spreneverené peniaze mohli putovať aj teroristom. CIA Demetera odmietla s tým, že ide o maďarskú vnútornú záležitosť. Vzápätí sa vynoril pojem „červená chobotnica“, proti ktorej ďalej bojujú fideszácki členovia parlamentného vyšetrovacieho výboru napriek tomu, alebo práve preto, že tento výbor skončil svoju prácu bezvýsledne. Naznačujú, a hovoril o tom v utorok aj predseda Fideszu Viktor Orbán, že za obrovskými finančnými machináciami stojí záhadná sieť, a treba zistiť, kto je hlavou tejto „chobotnice“. Hovorca vlády však včera večer upozornil na to, že podvody sa začali v predchádzajúcom cykle, keď bol pri moci Fidesz, čiže „ak treba určiť farbu chobotnice, tá je oranžová“…

Sezónne práce

5. mája 2004

Maďarsko na letnú sezónu uľahčuje získavanie pracovných povolení pre občanov z krajín mimo Európskej únie. Takzvané sezónne vízum bude platiť na dobu 150 dní a umožní vstupovať na územie Maďarska viackrát, čiže záujemcovia nebudú musieť odpracovať danú lehotu v jednom kuse. Príslušnú zmenu ministerského nariadenia o zamestnávaní cudzincov a novelu imigračného zákona schválili nedávno. Ako uviedol minister práce Sándor Burány, zároveň sa urýchľuje vydávanie pracovných povolení, no nezruší sa predbežný prieskum, či na daný odbor alebo v danej lokalite nejestvuje dostatok maďarských pracovných síl. Ide o opatrenie, ktorého cieľom je zatlačiť čiernu prácu cudzincov, najmä občanov Rumunska a Ukrajiny, ktorých je na stavbách a v poľnohospodárstve v Maďarsku najviac. Hodno pripomenúť, že občania desiatich krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája, môžu zatiaľ pracovať v Maďarsku bez obmedzenia, samozrejme pracovné povolenie potrebujú.

Maďarské hranice majú dvojitý režim

3. mája 2004

Vonkajšie hranice Európskej únie v Maďarsku smú prekročiť cestujúci z krajín mimo únie iba po úplnej kontrole. Cestujúci z členských krajín majú na maďarskej strane vyhradený samostatný jazdný pruh. V rámci sprísnenej kontroly na ukrajinských, srbských-čiernohorských a chorvátskych hraniciach v celkovej dĺžke 1103 km pohraničníci preverujú pomocou počítačov cestovné doklady, ako aj tú skutočnosť, či cestujúci z krajiny mimo únie neohrozuje bezpečnosť, či má povolenie k pobytu a finančné prostriedky potrebné k ďalšiemu cestovaniu. Hovorca pohraničnej stráže Sándor Orodán povedal, že kontroly vykonávajú s takou prísnosťou, ako keby už išlo o schengenské hranice, na ktoré sa pripravujú. Nejde však o zmenu po vstupe, lebo takúto kontrolu už začali vykonávať dávnejšie. „Zmenou ale je, že sa kvôli zjednodušeniu pokúšame zaviesť kontroly pohraničníka a colníka na jednej línii, na druhej strane hraníc však kontroly prebiehajú rovnako, ako doteraz,” povedal Orodán. Na hraničných priechodoch na maďarskej strane rozdelili pruhy pre cestujúcich z členských krajín EÚ a cestujúcich z ostatných krajín. „Ak napríklad slovenský občan cestuje do Rumunska, Srbska a Čiernej Hory, alebo Chorvátska, tak sa zaradí do pruhu pre občanov krajín únie, kde sa podrobí relatívne zjednodušenému procesu hraničnej kontroly,” povedal hovorca maďarskej pohraničnej stráže a dodal, že ak nie sú iné dôvody, tak na maďarskej kontrolnej línii bude jeho prejazd zrýchlený.

Na hraniciach už pasy netreba

3. mája 2004

Už cez víkend sa rozhodlo viacero ľudí vyskúšať výhody vstupu Slovenska do Európskej únie a vycestovať za hranice iba na občiansky preukaz. Niekoľko nedočkavcov chcelo prejsť do Maďarska na občiansky preukaz dokonca už v piatok o jedenástej večer. Službukonajúci policajt na slovensko-maďarskej hranici v Milhosti bol však neoblomný: „Iba s občianskym preukazom vás zatiaľ pustiť nemôžem. Musíte hodinku počkať.“ Podobné to bolo aj na hraničných priechodoch s Rakúskom. Kým ešte v piatok museli Slováci pri vstupe do Rakúska ukazovať colníkom aj obsah kufra vo svojom aute, v sobotu sa na hraniciach zdržali iba niekoľko sekúnd. Colníci sa neunúvali ani pozerať doklady, maximálne tak fotografiu. Uvoľnený režim využívali najmä cyklisti a seniori. ,,Prvý raz v živote som bola v Rakúsku,” povedala osemdesiatročná Mária Poprocká, ktorá nemá pas, iba starý občiansky preukaz ešte z čias Česko-Slovenskej republiky. Do Rakúska sa však dostala bez problémov, čomu sa čudoval slovenský colník v Jaroviach. ,,Je to zvláštne, že ju pustili. Veď má preukaz neexistujúceho štátu,” krútil hlavou. Podľa ďalších cestujúcich by nemali colníci kontrolovať doklady vôbec. Zatiaľ čo v okolí priechodu v Milhosti sa v piatok večer zhromažďovali zvedavci a niekoľko tirákov čakalo na úder dvanástej, z druhej strany hranice bolo počuť hudbu z osláv zjednotenia. V budove sa zatiaľ lúčili pracovníci colnice. „Budeme tu ešte týždeň, potom definitívne končíme. Ľudia sa rozídu na iné útvary,“ hovorí šéf košických colníkov Viktor Lehotzký. Spolu s kolegami ho však po polnoci čakala ešte jedna úloha - odstrániť tabule s označením Colný priestor. Na hranici zostanú len slovenskí a maďarskí policajti, ktorí budú kontrolovať doklady. Premávka na hraničnom priechode s Maďarskom v Rajke bola podľa zástupcu tunajšieho riaditeľa Ladislava Meszárosa rovnaká ako každú inú sobotu. Pasažierom zo Slovenska stačili občianske preukazy. Problémy nemal ani Čech cestujúci cez Slovensko do Maďarska, ktorý tiež predložil iba občiansky preukaz. ,,Slováci aj Maďari však aj dnes väčšinou prichádzajú s pasmi,” povedal Meszáros. Slovenský a český občiansky preukaz bol v sobotu platnou vstupenkou do krajín EÚ aj na maďarsko-rakúskom priechode v Hegyeshalome.

Britániu zaplavili imigranti

3. mája 2004

Denník Times sa po otvorení hraníc pre občanov z desiatich nových členských krajín Európskej únie (EÚ) snažil odhadnúť, koľko ľudí z týchto štátov prišlo od 1. mája do Veľkej Británie. Noviny začínajú svoj článok konštatovaním, že rozšírenie únie oslávili v Prahe ohňostrojom, v Dubline stretnutím politických lídrov a v Británii sa prejavilo prúdom autobusov. Podľa denníka sa očakáva, že každý deň príde na britské ostrovy do 1000 ľudí z nových členských štátov. No iba na autobusovej stanici Victoria v centre Londýna včera vystúpilo asi tisíc cestujúcich z týchto krajín. Colné úrady očakávajú, že tento nárast bude trvať šesť až osem týždňov, pričom najviac ľudí príde z Poľska a Maďarska. V Doveri majú imigrační úradníci mimoriadne veľa práce. Očakávajú, že denne dorazí do Británie 50 až 75 autobusov z východnej Európy každý s vyše 50 cestujúcimi. Ministerstvo vnútra odhaduje, že v priebehu roka príde do krajiny 5 až 13 tisíc ľudí z desiatich nových krajín únie. Po uplynulom víkende sa tento odhad zdá príliš opatrný. No pracovníci imigračných úradov sú presvedčení, že denné počty sa po čase výrazne znížia. Väčšina prišla na autobusoch, niektorí však aj letecky. Pre denník Times viacerí opýtaní, všetci Poliaci, povedali, že prišli s cieľom zarobiť si. V Británii údajne zarobia oveľa viac ako v rodnom Poľsku.

Veľkolepé oslavy v Maďarsku

30. apríla 2004 - SRo - gmp

Vláda schválila na dnešné a zajtrajšie oslavy tri štvrte miliardy forintov, čo je približne 120 miliónov korún. Osobitnú rozpočtovú kapitolku však tvorí takzvané Koleso času - ide o obrovský objekt z ocele, vo vnútri s presýpacími hodinami, v ktorých piesok „pretečie“ presne za rok. Má to byť nová atrakcia Budapešti - koleso spustia na najväčšom námestí dnes o polnoci sťaby symbol nového letopočtu. Popoludní s veľkou slávou vypravia z Maďarska kamión, ktorý bude na rakúskych hraniciach ako posledný odbavovaný colne. Pozdĺž celých hraníc so Slovenskom, Rakúskom i Slovinskom sa chystajú až do nedele najrôznejšie podujatia. Pozoruhodným bude slovinsko-maďarská akcia: dvaja bývalí prezidenti Árpád Göncz a Milan Kučan zrušia menší hraničný priechod, ktorý pred niekoľkými rokmi otvorili práve oni.

V Budapešti sa oslavy, na ktorých sa zúčastnili stovky tisíc ľudí, sústredili na známe Námestie hrdinov so sochami uhorských kráľov, kde sa konali koncerty populárnych európskych i domácich hudobníkov sprevádzané manévrami husárov v historických uniformách. O polnoci organizátori spustili Kolo času, obrovské presýpacie hodiny, ktoré majú byť symbolom nového letopočtu. Dva dunajské mosty boli na jeden deň premenené na pešie zóny. Jeden z nich sa premenil na park prikrytý trávnikom a na druhom sa napríklad uskutočnili spoločné raňajky detí, ktoré sa narodili práve prvého mája. V sobotu do Budapešti dorazil kapitán maďarskej armády András Füleky, ktorý na počesť vstupu prešiel za 48 dní pešo 1400 kilometrov medzi Bruselom a maďarským hlavným mestom.

Maďari nešetrili

3. mája 2004

Maďarsko oslávilo vstup do Európskej únie veľkolepo, keď vláda vyčlenila na oslavy 750 miliónov forintov. Viac než polovica tejto sumy pripadla na oslavy v hlavnom meste a druhú polovicu si rozdelilo ďalších tisíc miest a obcí. Na Námestí hrdinov v Budapešti sa už piatok konali koncerty. Z tohto námestia bol v piatok večer vypravený kamión s „posledným nákladom na preclenie”. Na maďarsko-rakúsku hranicu dorazil tesne pred polnocou z piatka na sobotu, teda ešte pred vstupom krajiny do EÚ a bol posledným, ktorý na tejto hranici kontrolovali colníci. Premiér Péter Medgyessy presne o polnoci spustil tzv. koleso času. Je to umelecké dielo vo forme gigantických presýpacích hodín. Piesok sa v nich presype presne za rok. „Maďarsko sa vracia do Európy. Je to výborný pocit. Vraciame sa k tým hodnotám, ku ktorým sa hlásime už viac než tisíc rokov. Maďarsko si to zaslúžilo, veď na tomto úspechu pracovalo desať miliónov Maďarov. Nečakajme zázraky od Európy. Európa je veľká šanca. Nič viac, nič menej,” uviedol Medgyessy. Prvého mája sa nábrežie Dunaja zmenilo na pešiu zónu, kde sa predstavila kultúra a kuchyňa členských štátov únie. Z Alžbetinho mosta sa spustil umelý vodopád, ktorý symbolizoval liečivé termálne pramene. Most slobody mal v sobotu dočasne trávnatý povrch, po ktorom prechádzali obyvatelia a návštevníci hlavného mesta bosí s topánkami v rukách. Vyšantili sa tu predovšetkým deti. Sobotný večer ukončil ohňostroj. Na originálny nápad prišli v juhomaďarskom meste Szeged, kde zabalili most cez rieku Tisza do špeciálnej siete vážiacej šesť ton. Sieť bola pokrytá žltými hviezdami symbolizujúcimi EÚ. Oslavy sa konali aj pozdĺž slovensko-maďarských hraníc, ktoré sú od soboty vnútornou hranicou únie. Obyvatelia slovenského Komárna a maďarského Komáromu prešli o polnoci cez most, aby tu spoločne privítali vstup do EÚ.

EU kuchyňa

3. mája 2004 - SRo - gmp

Človek by si predstavoval, že súčasťou osláv vstupu nových krajín do Európskej únie mohli byť aj „lukulské hody“, veď čím možno prilákať väčšie davy, než špecialitami národných kuchýň? V Budapešti sa o to pokúsili, ale celkom to nevyšlo… Predstavte si impozantné dunajské nábrežie pred Parlamentom a oproti, pod budínskym hradom - široká cesta, pre autá zákaz, a keďže je už sobota, pekne vedľa seba sa šorujú stánky dvadsiatich piatich členských krajín Európskej únie. Už ráno sa začína akcia, na ktorú som sa najviac tešil: Kuchyňa národov. To budú bavorské klobásky, írsky guláš, anglický biftek, slovinské pražené rybičky, Francúzska cibuľová polievka, holandské syry, české „knedlo-zelo-vepřo“ či slovenské bryndzové halušky, o maďarskom halászlé ani nehovoriac! Hoci viem, a sám to hlásam, že - s prepáčením - obžerstvo je hriech, nedbal som, veď kedy budem mať pokope všetky tieto dobroty? Nikdy, respektíve len počas namáhavej okružnej ceste po celej Európe! Poslušne hlásim, jedine Lotyši podávali svoju studenú cviklovú polievku, ale na ňu som nemal chuť nalačno. Spolu s ďalšími tisícmi Pešťanov a Budínčanov sme vyzerali napoludnie asi tak, ako si nás predstavujú v niektorých starších - a z Východoeurópanov vystrašených - krajinách Európskej únie: hladní ako vlci a na všetko odhodlaní za mysu jedla. No národnej kuchyne nikde! Medzi stánkami členských krajín boli pozdĺž celého nábrežia uniformované bufety, kde čapovali riedke maďarské pivo a podávali uniformovaný šašlík, ktorý pozostával z kusa mäsa, klobásy, cibule a slaninky napichanej na špáradle - tri špáradlá jedna porcia, ktorú bolo možné doslova „dobyť“ až pomocou ostrých lakťov. Hneď som si povedal, že to bola asi skúška hneď po onej noci z piatka na sobotu: šikovnejším sa otvárajú nedozerné možnosti, hanbliví zasa zostanú hladní! Búchal som si hlavu o pilier Reťazového mosta: mal som radšej ísť južnejšie sto kilometrov, kde v jednom meste vytvorili rekord: navarili sedemtisíc porcií polievky s 21 tisíc mäsovými knedlíkmi, v inom meste zasa navarili guláš, na ktorý použili tonu hovädzieho mäsa, 250 kilogramov cibule a 25 kíl červenej mletej papriky… Nič sa nedalo robiť, len zostať pri našej stredoeurópskej - alebo ešte užšie: rakúsko-uhorskej klasike, hoci konzervatívnej, zato desaťročiami overenej prvomájovej trilógii. Doma ma čakal totiž rezeň, nové zemiaky s petržlenom a uhorkový šalát…

Orbánovo videnie

3. mája 2004 - SRo - gmp

Starosť o zachovanie konkurencieschopnosti Európy na globálnom javisku vyslovili v Budapešti maďarskí opoziční politici. V nedeľu, 2. mája Maďari mohli zistiť, že sa nezobudili v Bruseli, ale doma, a zostali im aj všetky doterajšie starosti - touto vetou vyjadril expremiér a predseda Fideszu Viktor Orbán názor, že samotný vstup do Európskej únie z piatka na sobotu bol iba symbolickým aktom, a nastupujú všedné dni. Znovu zjednotená Európa má čo robiť, aby mohla konkurovať rýchlejšie sa rozvíjajúcim Spojeným štátom a Ďalekému východu - dodal Orbán na konferencii opozičného Fideszu a Batthyányiho nadácie. Venoval sa aj vzťahom medzi Európskou úniou a USA, a v tejto súvislosti povedal, že Amerika v 20. storočí pomohla Európe dvakrát poraziť „vyslobodených démonov“, a keď Amerika potrebuje pomoc, Európa sa pred tým nemôže uzatvoriť.

Vstup do EÚ - „Dorazili sme domov!“ - maďarská tlač

30. apríla 2004

Na titulnej strane denníka Magyar Hírlap nie je nič iné, než zlatisté hviezdy na modrom podklade, na tom nápis: „Dorazili sme domov!“ Népszabadság zasa palcovými titulkami oznamuje: „Po spolužití - od polnoci sobáš“. Denníky sú, samozrejme plné vážnych úvah, článkov, rozhovorov s prominentmi, ale aj vyjadrení jednoduchých ľudí. V denníku Magyar Nemzet sa nad spoločným európskym dedičstvom zamýšľa prezident republiky Ferenc Mádl, ktorý vyzdvihuje, čím prispeli k tomuto dedičstvu Maďari. Úvodník v Népszabadságu podrobne analyzuje výhody rozšírenia pre obe strany, ale konštatuje, že toto spojenie bude mať aj porazených, no stratu utrpí zväčša to, čo by bolo aj bez Európskej únie „neživotaschopné“. V zostave o tom, kto by čo nechal v „starom svete“, napríklad premiér Péter Medgyessy uvádza nesvár v politike, minister financií deficit štátneho rozpočtu, známy fotograf zlú náladu Maďarov. V podobnej zostave prináša Magyar Hírlap mienku cudzincov, ktorí žijú v Maďarsku. Zopár názorov: Maďari sú ako Rubikova kocka - veľa farieb, veľa smerov. Maďari sú optimisti, zároveň z nich tečie pesimizmu, majú radi národnú jednotu, pričom keď sa zídu dvaja, založia hneď tri politické strany…

Európska únia v novom šate - zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov (?)

30. apríla 2004 - SRo - gmp

Politici u našich južných susedov vítajú náš spoločný vstup do Európskej únie, a očakávajú zlepšenie vzájomných slovensko-maďarských vzťahov. Minister zahraničných vecí László Kovács zdôrazňuje, že dvojstranným vzťahom jednoznačne prospeje, keď spolu s Maďarskom sa stáva čo najviac jeho susedov členom toho istého spoločenstva, nech je reč o Európskej únii či NATO. Stretneme sa ešte častejšie, premiéri, šéfovia diplomacií, rezortu vnútra, spravodlivosti, financií, a tak ďalej, spoločne sa zúčastníme na formovaní budúcnosti Únie, a jej zahraničnej i bezpečnostnej politiky. Moja skúsenosť je taká, že ako medzi dvoma krajinami rastie počet takýchto stretnutí, tak klesá počet nedorozumení. Aj teraz to očakávam - povedal László Kovács. Veľmi veľa od nášho spoločného vstupu očakáva aj predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová: „Je jasné, že vzájomné rešpektovanie názorov, spoločné rozmýšľanie je oveľa dôležitejšie, než aby sme posilňovali spory. Som mimoriadne optimistická, a domnievam sa, že sa posilnia v našich vzťahoch pozitívne smery, a nie negatíva, ktoré sa z času na čas vyskytli, a ktoré často boli možno umelo vytvárané“. Predseda zahraničného výboru národného zhromaždenia, predstaviteľ opozičného Fideszu Zsolt Németh pripomína pozitívny príklad - spoločnú rekonštrukciu mosta Márie Valérie: „K tomu bolo potrebné, aby Dzurinda a Orbán nasadili celú svoju politickú váhu, samozrejme za asistencie Európskej únie. Bolo treba prenášať hory na oboch stranách, aby bolo možné postaviť most. Čo je smiešne, ale hádam je to dobrá ilustrácia toho, že Európska únia po prvom máji bude doslova generovať projekty podobného charakteru. A otázkou zostáva už iba to, či samosprávy, podnikatelia, regióny na oboch stranách hraníc budú schopné využiť túto možnosť. Domnievam sa, že v systéme slovensko-maďarských vzťahoch pôjde o revolučné zmeny.“

Malé priechody na slovensko-maďarských hraniciach zatiaľ ostávajú

30. apríla 2004

Na slovensko-maďarských hraniciach ani po zajtrajšom vstupe našich krajín do Európskej únie nezrušia takzvané malé priechody, no na víkendové oslavy umožnia dočasný prechod na niekoľkých miestach. Riaditeľstvo pohraničnej stráže v Miškovci oznámilo, že od tejto soboty až do 30. septembra bude trvať možnosť prekročenia hraníc pri Pácine, Aggteleku a Tornanádaske denne do dvadsiatej hodiny. Pozdĺž spoločných hraníc je niekoľko obcí, ktoré chcú spoločne osláviť vstup do Európskej únie. Na požiadanie miestnych samospráv otvoria dočasné priechody od dnešného, respektíve zajtrajšieho rána až do polnoci, či dvadsiatej druhej hodiny v sobotu. Týka sa to napríklad obcí Lácakécske a Pribeník, či Pusztafalu a Slánska Huta. Na týchto miestach a na takzvanej zelenej hranici bude možné prekročiť štátne hranice podľa počasia pešo, na bicykli, motorke, prípadne osobným autom - uviedol hovorca pohraničnej stráže podplukovník Frigyes Juhász.

Svetová tlač o desiatich nových členoch EÚ - v MR nie sú spokojní...

29. apríla 2004

Rozšírenie Európskej únie je dobrou príležitosťou na to, aby svetová tlač písala obšírnejšie o desiatich nových členoch tohto spoločenstva. V Maďarsku pravdepodobne nie sú spokojní s takto vykresleným imidžom krajiny. Budapeštiansky denník Magyar Hírlap prináša za hrsť takýchto názorov z najrenomovanejších médií. Reportáž CNN sa sústreďuje na takzvanú zubársku turistiku. V rámci seriálu o nových členoch únie sa dostala táto svetová televízia aj do Maďarska, avšak iba do najzápadnejšieho mesta Šopron, kde žije 400 zubárov, a kde sú ceny dentistických služieb štyrikrát nižšie, než v susednom Rakúsku. Deravý zub opravili aj reportérovi, ktorý sa potom nehatene mohol venovať maďarským kulinárskym radovánkam… Magyar Hírlap poznamenáva, že CNN vykresľuje Maďarsko oveľa pozitívnejšie, než londýnsky bulvárny denník Sun, ktorý straší Britov tým, že západnú Európu zaplaví 75 miliónov „hladošov“ z východu. Spoločnosť Reuters vyrobila 5-6 minútové epizódy o nových členoch, a o Maďarsku konštatuje, že rozdiely medzi Budapešťou a vidiekom sú desivé. Na jednej strane luxusná reštaurácia Gundel, lesknúce nákupné strediská, na strane druhej dedinská bieda, milé, avšak zanedbané cigánske deti, blato, skaza. BBC vymyslela na propagáciu nových krajín kvíz - už ani otázky nie sú príliš zhovievavé. Napríklad: čím je známa obec Nagyrév? A tri možné odpovede: a) vykynožili tu všetky zvieratá, b) tu je najväčší gulag a c) miestne ženy tu otrávili niekoľko desiatok manželov. Denník Magyar Hírlap v komentári k tejto zbierke názorov zahraničných médií konštatuje: nenadávajme na zrkadlo…

Nových členov privítali nahými ženami

30. apríla 2004

Nemecké bulvárne noviny Bild privítali v dnešnom vydaní desať nových členov do Európskej únie svojským spôsobom - fotografiami desiatich sporo odetých mladých žien z dotyčných krajín. Bild, s 12 miliónmi čitateľov najväčší denník na európskej pevnine, našiel pre obľúbenú stranu s obrázkami nahých žien desať zástupkýň nových členských štátov vo veku 18-25 rokov, ktoré pri príležitosti rozšírenia EÚ pózovali s len málo alebo žiadnym oblečením. „Nové európske ženy sú tak sexi,” píše Bild v titulku nad obrázkami blondínok, brunetiek a červenovlások - poľskej zmrzlinárky Anky, českej colníčky Stani, maďarskej kaderníčky Victorie, slovenskej zdravotnej sestry Jany, litovskej študentky Elišky, lotyšskej policajtky Buby, slovinskej sekretárky Franzisky, estónskej poštárky Jekateriny, Carmely z Cyprusu a Mony z Malty. „Ahoj, noví susedia!” teší sa denník Bild.

Metalisti oslávia vstup do EÚ

30. apríla 2004

V deň vstupu Maďarska do Európskej únie sa európsky rockeri a metalisti stretnú v Budapešti na festivale Gothica. Vystúpia na ňom kapely ako BEYOND SURFACE z Nemecka, fínsky MOONSORROW, Nóri MORTAL LOVE či domáci BLACK LEAVES alebo THE DETHRONERS. Spolu sa predstaví 21 kapiel na 2 pódiách. Festival sa uskutoční 1. mája v PetŚfiho hale. Vstupenky stoja 480 a 520 slovenských korún.

V Nitre sa včera začal festival krajín V 4

30. apríla 2004

Aj šiesty ročník festivalu divadiel krajín V 4 Stretnutie, ktorý sa včera začal v Starom divadle, rovnako ako tri uplynulé je venovaný predovšetkým mladým. Nová nastupujúca generácia umelcov - študentov vysokých umeleckých škôl a akadémií - osloví predovšetkým mladých. Do nedele uvidia jeho návštevníci pätnásť predstavení v podaní študentov umeleckých škôl zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska Prvý ročník stretnutia divadelníkov višegrádskych krajín vznikol spontánne v roku 1998 a bol koncipovaný ako stretnutie priateľov, ktorí sa po dlhé roky stretávali na rôznych divadelných podujatiach doma i v zahraničí. Tohtoročný šiesty ročník je zameraný na tvorbu študentov divadelných akadémií so špecializáciou na umeleckú tvorbu pre deti a mládež. Výnimočným momentom pripravovaného ročníka je, že rok 2004 je rokom vstupu višegrádskych krajín do Európskej únie. Situácia, ktorá vznikne vo višegrádskom geopolitickom priestore a v širších súvislostiach i v priestore európskom, totiž otvára mnohé nové možnosti vzájomnej spolupráce. Preto motívom Stretnutia 2004 je Európa - náš nový dom. „Európa buduje spoločný dom pre súčasné, no najmä budúce generácie. Akýkoľvek prostriedok kultúrnej výchovy detí a mládeže, rôzne formy približovania hodnôt okolitých krajín a ich bližšie spoznávanie sú mimoriadnym prínosom pre všetkých obyvateľov európskeho domu. Navyše, skúsenosti z minulých ročníkov nám ukázali, že práve tvorba pre deti odhalila nesmiernu energiu a potenciál študentov, ktorí s prirodzenou ľahkosťou prekračujú strnulé konvencie, jazykové bariéry i rozdielnosti kultúr národov a národností,” povedala pre TASR o zameraní festivalu dramaturgička Veronika Gabčíková. Už tradične bude podujatie okrem nosnej programovej a pracovnej časti ponúkať i sprievodné podujatia z oblasti výtvarného, hudobného a filmového umenia, ktoré súvisia s prácou bábkových divadiel a bábkarských škôl. Po včerajšom slávnostnom otvorení sa dnes predstaví Márkus Szinház inscenáciou Strom siahajúci do neba, bratislavská VŠMU Pytačkami a Rozruchom v Benátkach, usporiadajúce Staré divadlo hrou Čin-čin, pražské Štúdio Ypsilon predstavením Franz K. je z Prahy, zajtra vystúpia okrem iných nitrianske Teatro Tatro, Činoherná fakulta DAMU a v nedeľu zakončí festival Staré divadlo hrou Najväčšie cigánstvo.

Envirofilm 2004 je bohatý na sprievodný program

3. mája 2004

Desiaty medzinárodný festival filmov, televíznych programov a videoprogramov s tematikou ochrany životného prostredia Envirofilm 2004 doplní bohatý sprievodný program. Organizátor Envirofilmu, Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) pozýva v utorok 4. mája o 11. hodine na slávnostnú akadémiu do kina Korzo v Banskej Bystrici. Na akadémii vyhlási porota v zložení Anton Hykisch, Jana Borguľová a Dušan Jarina víťazov celoslovenskej súťaže v literárnej tvorbe stredoškolskej mládeže Zem pre všetkých. Do druhého ročníka súťaže sa zapojilo takmer dvesto literátov zo 48 stredných škôl s 240 prácami. Mladí spisovatelia tvorili tento rok na tému Naša budúcnosť - zdravá a čistá Európa. S hosťami bude po vyhlásení výsledkov debatovať spisovateľ Peter Kováčik. Stretnutie v Banskej Bystrici spestrí aj vystúpenie divadla poézie Yemelo z Banskej Štiavnice, odznejú ukážky z víťazných prác a premietne sa víťazný film Envirofilmu. Súčasťou festivalu Envirofilm je už deviaty rok medzinárodná súťaž výtvarnej tvorivosti detí a mládeže Zelený svet, tentoraz s témou Krajina mojich snov. Vernisáž výstavy bude v utorok 4. mája v banskobystrickom Dome kultúry. Okrem slovenských detí poslali práce aj deti z Maďarska, Lotyšska, Poľska, Rakúska, Česka a Indie. Porota vyberala z 3147 kresieb, malieb, grafík, animovaných prác a fotografií a odporučila udeliť 28 cien. Hlavnú cenu získali žiaci Základnej školy v Hriňovej za prácu Traja kamaráti. Festival Envirofilm bude prebiehať v troch mestách, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a vo Zvolene. Počas piatich festivalových dní zažijú návštevníci niekoľko výstav, besied, prehliadok archívnych filmov a pod. Stredoškoláci môžu besedovať so spisovateľom Petrom Glockom, filozofom a environmentalistom Jánom Baricom z Kanady a s tvorcami filmu Tanec modrých anjelov Stevom Lichtagom, Tomom Conlinom, Bilom Parksom, ktorí budú prítomní aj na celosvetovej premiére filmu v stredu v kine Korzo. Vyhlasovateľom Envirofilmu je MŽP, organizátorom Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica (SAŽP) v spolupráci s Úniou slovenských televíznych tvorcov, Slovenskou televíziou a mestami Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Zvolen.

Umenie obsadí železničné stanice

27. apríla 2004

Na neobyčajné galérie sa oddnes premenia železničné stanice v Bratislave - Petržalke, Viedni, Grazi, Villachu, Ľubľani, Brne a Szombathely. Podľa kurátora projektu s názvom EÚ & You Petra Weibela sú „práve stanice miestami príchodov a odchodov, uzlami sietí liniek a spojení”. Rozhodol sa z nich vyslať signál ojedinelou umeleckou akciou, na ktorej sa svojimi dielami zúčastňuje 14 umelcov z 5 krajín, aby nielen v Rakúsku predstavil tvorbu autorov zo Slovinska, Česka, Maďarska a Slovenska. Teda „nových susedov”, ktorí po 1. máji rozšíria hranice Európskej únie. Na bratislavskej výstave, ktorej vernisáž bude dnes o 14. h, vystavuje Erik Binder (SR), Tibor Gáyor (Maďarsko), IRWIN (Slovinsko), Dóra Maurer (Rakúsko), Lucia Nimcová (SR) a Peter Pongratz (Rakúsko). Všetky výstavy potrvajú do 31. mája.

BMW v Budapešti bude využívať trhový potenciál KSVE

30. apríla 2004

Automobilka BMW rozširuje odbytovú sieť v strednej Európe. Od 1. mája začne svoju činnosť nová odbytová spoločnosť v Maďarsku, oznámil dnes podnik v Mníchove. Cieľom spoločnosti so sídlom v Budapešti bude využiť trhový potenciál prístupových krajín. Založením novej odbytovej spoločnosti chce BMW optimalizovať dostupnosť automobilov a zásobovanie náhradnými dielcami, ako aj rozšíriť servis. Popri importe áut značky BMW a Mini by mal podnik tiež riadiť spoluprácu s národnými obchodníkmi a cenovú i produktovú stratégiu pri marketingu. Nová odbytová spoločnosť umožní aj financovanie áut pre obchodníkov a zákazníkov. Vlani spoločnosť BMW predala v 10 prístupových krajinách približne 6 000 vozidiel.

Nalejme si čistý Tokaj

11. mája 2004

Maďarskej opozícii sa nepozdáva dohoda medzi ministrami pôdohospodárstva Maďarska a Slovenska o tokajskej vinárskej oblasti. Predstaviteľ rezortu v Budapešti tvrdí, že ide zatiaľ iba o predbežnú a čiastkovú dohodu. Tokajské víno „tieklo“ tentoraz v podobe parlamentnej interpelácie. Poslanec za opozičný Fidesz Richard Hörcsik vyčítal rezortu pôdohospodárstva, že jeho šéf so slovenským kolegom nedávno uzavrel pre maďarskú stranu nevýhodnú dohodu, pretože namiesto „historických“ 220 hektárov uznal pre slovenskú stranu 565 hektárov, kde sa môže vyrábať tokajské víno. Už vôbec nejde o emocionálnu záležitosť, ale o to, že ste zabudli zastupovať záujmy maďarských výrobcov vína, pretože ich postavenie na svetových trhoch znemožní práve tokajské víno zo Slovenska - konštatoval fideszácky poslanec, a vyčítal vláde, že vôbec nekonzultovala s výrobcami. V odpovedi štátny tajomník ministerstva Tibor Szanyi vyvracal opozičné obavy: Základný princíp je taký, že tokajské oblasti na slovenskej strane sa vlastne vracajú pod maďarské regule - zdôraznil Szanyi, a vylúčil možnosť, že v budúcnosti by na slovenskej strane vyrábali tokajské víno nižšej kvality. Vyjadril zároveň nádej, že nejde o slovenskú či maďarskú záležitosť, ale o „definitívnu jednotu tokajskej vinárskej oblasti“.

Dohoda o Tokajskom

29. apríla 2004

Maďarsko a Slovensko sa dohodli vo veci tokajského vína, čo oznámia aj do Bruselu - v Budapešti o tom informoval minister pôdohospodárstva Imre Németh Desať k jednej - taký je pomer rozdelenia historickej tokajskej vinárskej oblasti v prospech Maďarska, čiže podstatou dohody je, že slovenská strana môže pestovať hrozno na tokajské víno na 565 hektároch. Minister Imre Nagy pre agentúru MTI uviedol, že obe strany sa dohodli aj na spoločnej kontrole kvality a na vytvorení jednotných právnych podmienok, aby v budúcnosti bola zaručená jednotná akosť tokajských vín na trhu. Slovenská strana sa okrem iného zaviazala do mesiaca stiahnuť z trhu slovenské dvojputňové asu. Podľa Imreho Németha je výrazný pokrok, že tokajské víno bude možné vyrábať v jednotnom a uzavretom systéme.

Maďarský a slovenský Tokaj vstúpia do únie zjednotené

30. apríla 2004

Tesne pred vstupom do Európskej únie dospeli Maďarsko a Slovensko ku kompromisu v spore o tokajskú vinohradnícku oblasť. Maďari totiž odmietali uznať slovenských pestovateľov týchto vín a hrozilo, že spor sa bude riešiť na pôde únie. „Tokajská vinárska oblasť stojí opäť vo svojej pôvodnej jednote,” povedal štátny tajomník maďarského ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Tibor Szanyi. Hoci Slovensko muselo výrazne ustúpiť, dohodu vítajú aj slovenskí vinohradníci s tým, že je lepšia ako žiadna. Pôvodne si Slovensko nárokovalo uznanie 908 hektárov vinohradov, podľa dohody sa za tokajskú oblasť bude považovať len 565 hektárov.

Dohodli sme sa s Maďarskom o uznaní tokajských viníc

29. apríla 2004 - tasr

Slovensko sa dohodlo s Maďarskom v otázke dlhotrvajúceho sporu vo veci tokajského vína. Pôvodné požiadavky SR na veľkosť uznaných plôch sa ale znížili. Informujú o tom dnešné maďarské médiá na základe vyhlásenia maďarského ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Imreho Németha. Podľa aktuálnej dohody, ktorá vznikla na utorkovom rokovaní v Komárne, Slovensko bude môcť pestovať hrozno v tokajskej vínnej oblasti na celkovej ploche 565 hektárov (ha). Oproti pôvodným slovenským požiadavkám je to výrazný pokles, nakoľko SR pri rokovaniach vychádzala najprv zo svojej staršej legislatívy s plochou tokajských viníc až na úrovni 908 ha. Aktuálne dohodnutých 565 ha je zhruba len desatinou maďarskej rozlohy tokajských honov. Nájdenie dohody s Maďarskom pre TASR potvrdila aj hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Katarína Czajliková s tým, že k podpisu konečnej zmluvy by malo prísť v najbližších dňoch. Zníženie vyjednávanej plochy len na 565 ha však potvrdiť či vyvrátiť zatiaľ nechcela. Iný dôveryhodný zdroj, blízky slovenskej strane, však pre TASR túto plochu potvrdil a tiež uviedol, že na základe predchádzajúcich rokovaní s vedením Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR sú s takouto konečnou dohodou napokon spokojní aj slovenskí pestovatelia tokajského hrozna z dotknutej oblasti. Konateľ najväčšieho výrobcu slovenských tokajských vín, firmy Galafruit & Company Pavel Echtimov aktuálne pre TASR uviedol, že o podrobnostiach dohody ešte nevie, ale dôležité je hlavne to, že sa problém konečne uzavrel. Rozhodne to vraj napomôže rozvoju produkcie Tokaja v krajine. Dlhšie nedoriešené uznanie slovenských plôch totiž brzdilo rozvoj pestovania viniča, nakoľko sa vinohradníci obávali návratnosti investícií vložených do obnovy vinohradov. Aj jeho firma síce vlastní až okolo 600 ha slovenských tokajských viníc, ale reálne z toho obhospodarujú iba 280 ha. Galafruit & Company svojou ročnou výrobou tokajských vín v objeme zhruba 1 000 hl pritom pokrýva asi polovicu celoslovenskej produkcie. SR a Maďarsko sa podľa maďarských zdrojov tiež dohodli na tom, že zriadia spoločný kontrolný systém a spoločný systém právneho poriadku na zaručenie toho, aby sa tokajské víno dostalo na trh v budúcnosti v jednotnej kvalite. Maďarský rezort poľnohospodárstva dnes prisľúbil TASR vyjadrenie k tejto otázke. Aktuálne zníženie vyjednávaných plôch pre Slovensko už pred niekoľkými dňami naznačil aj generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva a potravinárstva MP SR Ladislav Doboš. Slovensko síce podľa neho trvá na tom, že má v tokajskej oblasti až 908 ha vinohradníckych plôch, ale hony naozaj vhodné na výrobu vysokokvalitných vín sú už na nižšej ploche. Skoré uzavretie problému Tokaja bolo pritom aj v záujme Maďarska, nakoľko bez dohody so Slovenskom doterajšia exkluzivita južného suseda na predaj tokajských vín na trhoch EÚ končí po 1. máji. Maďarsko používa značku „Tokai”. Slovensko by na zahraničných trhoch zasa chcelo využívať značku „Tokajské”, čo ale môže byť podľa Doboša problém, nakoľko Maďarsko si už dávnejšie patentovalo obe tieto značky a nielen značku „Tokai”. Pod podobnými označeniami svoje vína predávajú aj niektorí vinári z Talianska a Francúzska, čo je ale podľa Doboša obmedzené len do roku 2007. Metódy jeho výroby používané v západnej Európe nie sú totiž pre tokajské vína klasické a nie sú tam ani tie odrody, ktoré sú na Slovensku alebo v Maďarsku.

Plochy tokajských viníc sa znížia

30. apríla 2004 - pravda

Slovensko sa dohodlo s Maďarskom, že bude pestovať tokajské odrody hrozna na 565 hektároch. Ide o desatinu maďarskej plochy Tokaja, ktorá Slovensku pripadla po vzniku Československa. S konečnou platnosťou by sa tak mal uzavrieť štyridsaťročný spor medzi oboma krajinami o Tokajskej vinohradníckej a vinárskej oblasti. K dohode dospeli ministri pôdohospodárstva oboch krajín Zsolt Simon a Imre Németh na utorkovom rokovaní v Komárne. Maďarský minister Németh označil dohodu za kompromis. Jeho výsledkom bude vznik uzavretej vinárskej oblasti. Uviedli to štvrtkové maďarské noviny Világgazdasag. „Dohodou riešime celý Tokaj a ten je jeden bez ohľadu na to, že ho rozdeľujú hranice,” povedal pre Pravdu slovenský minister Simon a dodal, že výmera viníc na slovenskom území bude 565 hektárov. K podrobnostiam dohody sa odmietol bližšie vyjadriť. Na budúci týždeň chce však osobne o nej informovať vinohradníkov a vinárov z tokajskej oblasti. Imre Németh medzitým informoval pôdohospodársky výbor o tom, že v celej oblasti sa bude uplatňovať spoločná kontrola kvality. Slovenská strana mala podľa maďarských médií pristúpiť na to, že ustanovenia maďarského vinárskeho zákona začlení do svojich právnych noriem. Slovensko by sa tiež malo vzdať výroby dvojputňového aszu, ktoré by sa malo predávať ako sladké samorodné víno. „Nekomentujem tieto vyhlásenia,” reagoval na štvrtkové tvrdenia maďarskej strany jeden zo slovenských vyjednávačov Ladislav Dobos. Tak Slovensko, ako aj Maďarsko by pritom ešte do konca týždňa mali dohodu doručiť do Bruselu. „Dohoda je nepochybne kompromisom, hoci pre nás by bolo najvýhodnejšie, keby Maďari uznali výmeru stanovenú slovenským vinohradníckym zákonom na 908 hektárov,” povedal tokajský vinohradník a vinár Jaroslav Ostrožovič. Po okresaní plôch by podľa Ostrožoviča vinohradníkom na slovenskom území mali zostať najlepšie tokajské hony. „Neviem si dosť dobre predstaviť, čo by pre nás znamenalo nedohodnúť sa. Isté však je, že po podpísaní dohody by sme konečne bez obštrukcií mohli vyvážať slovenské tokajské víno do celej Európy. A to sa štyridsať rokov nedalo,” uviedol Ostrožovič. Spor o Tokaj vypukol roku 1964, keď Maďarsko protestovalo proti vývozu slovenského tokajského vína do Maďarska. O tri roky neskôr síce vtedajšie Československo zaregistrovalo v Ženeve značku, ale neúplné. Potom prevzali iniciatívu Maďari a roku 1970 urobili kompletnú registráciu pod označením Tokaj, Tokayer samorodner a Tokayer aszu. Krátko po vzniku Slovenska Maďarsko podpísalo dohodu s EÚ o vzájomnej ochrane a kontrole značiek tokajských vín. Nasledovalo obdobie neúspešných rokovaní, ktoré uzatvára až kompromisná komárňanská dohoda. Slovensko v päťdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia na základe rozsiahleho terénneho výskumu zvýšilo plochy tokajských vinohradníckych honov z 570 hektárov na 908 ha. Teraz Bratislava pristúpila na maďarskú požiadavku znížiť plochu viníc na slovenskom území na 565 hektárov.

Čo je podstatou dohody o Tokaji * Výmera Tokaja na slovenskom území sa ustáli na 565 hektárov X * Slovensko odstúpilo od požiadavky pestovať tokajské odrody na ploche 908 hektárov X * Slovenskí vinári stiahnu z trhu dvojputňové aszu X * Vinohradnícke a vinárske práva sa zjednotia na celom území Tokaja X * Po uzavretí dohody sa bude môcť slovenské tokajské predávať v celej Európe.

Tokaj spoločným rodinným striebrom

4. mája 2004 - hn - Alexander Buzinkay

Tesne pred vstupom do Európskej únie sa uzavrel niekoľkoročný spor o používanie ochrannej známky tokajských vín medzi Slovenskom a Maďarskom. Kompromisná dohoda, ktorá uznáva 565 hektárov slovenských tokajských viníc, je lepším ako žiadnym riešením. Tesne pred vstupom do Európskej únie sa uzavrel niekoľkoročný spor o používanie ochrannej známky tokajských vín medzi Slovenskom a Maďarskom. Kompromisná dohoda, ktorá uznáva 565 hektárov slovenských tokajských viníc, je lepším ako žiadnym riešením. Po mnohých rokoch otvorí domácim producentom s významnou a vyhľadávanou značkou vín prístup na spoločný európsky trh. Z hľadiska genézy sporu však dôvod na prílišnú radosť nie je. Keby maďarská strana pod tlakom vidiny prenesenia problému do Bruselu v konečnom dôsledku zo svojich jednoznačných požiadaviek neustúpila, nedostatočné presadzovanie slovenských záujmov, zlyhania v medzinárodnom lobingu a chabá ochrana historického dedičstva, by takýto výsledok sotva priniesli. Československo už v roku 1967 získalo ako prvé medzinárodnú registráciu označenia pôvodu tokajského vína. Neskôr sa jej vzdalo a prenechalo ju Maďarsku, ktoré až do roku 1989 obchodovalo v zahraničí aj s tokajským vyrobeným v na Slovensku. V roku 1993 si výhradné právo na jeho export zabezpečili Maďari dohodou s EÚ. Slovenských vinárov z lukratívneho obchodu vytlačili. Posledných desať rokov sporu sa nieslo v znamení slovenskej defenzívy, neistoty a neschopnosti vybojovať slovenskému tokajskému vínu rovnocennú pozíciu. Bezradní výrobcovia a stavovské organizácie často kritizovali vyjednávačov za nečinnosť a nedostatočnú aktivitu pri presadzovaní ich oprávnených záujmov. Ukázalo sa to aj v roku 2002 po začlenení Tokaja do svetového dedičstva UNESCO bez jeho slovenskej časti napriek tomu, že je to historicky i geograficky jedno územie. Neskrývanou snahou Maďarska bolo ponechať si obchod s tokajským vínom a všetko, čo s ním súvisí, vrátane atraktívneho cestovného ruchu, vo svojej réžii. Svedčí o tom vývoj rokovaní a počiatočné popieranie akéhokoľvek práva na značku. Neskôr bola maďarská strana ochotná uznať iba vinice podľa zákona z roku 1908 na ploche 108 hektárov v katastroch troch obcí. Argumentovala tiež nedostatočnou kvalitou slovenského Tokaja, rozdielmi v spracovaní, zatriedení vín a kontrole. Výsledná dohoda o tých 565 hektároch, ktorá sa zrodila minútu pred dvanástou a rieši aj tieto problémy, by sa tak mohla zdať vzhľadom na východiskové pozície úspechom. Ale vzhľadom na celkovú plochu vyše 900 hektárov slovenských tokajských vinohradov predstavuje ujmu do budúcnosti v podobe straty významnej časti rozvojového potenciálu regiónu. Jedinečné tokajské víno je ako jedno z mála konkurencieschopným artiklom v zahraničí. Jeho značka, naviazaná na agroturizmus, je lákadlom pre prílev kapitálu, ako to už roky dokazuje maďarská tokajská oblasť. Udomácňujú sa v nej cudzí investori a počet návštevníkov z roka na rok stúpa. Medzinárodne uznávané pravidlá hovoria, že vínu sa priznáva značka podľa miesta geografického pôvodu. Tokaj je územie rozprestierajúce sa na rozhraní dvoch štátov, ktoré sa ocitli v jednom európskom priestore. Aj keď bude asi iba pätnástina z celkovej rozlohy miestnych vinohradov v SR, neostáva nič iné, stáva sa spoločným rodinným striebrom spoločného euroregiónu.

Maďari budú lobovať v únii

29. apríla 2004

Na návrh premiéra Pétera Medgyessyho vznikne v Maďarsku zajtra národná rada pre lobovanie v Európskej únii. Podľa návrhu predsedu vlády by rada fungovala ako orgán na uplatňovanie národných záujmov v tých otázkach, ktoré si vyžadujú zladený postup. Rada pre lobovanie by ako fórum nadstraníckeho národného dialógu vytvárala spoločný postoj vo významných národných otázkach, ktoré by potom Maďarsko presadzovalo v európskych štruktúrach v záujme čo najúspešnejšieho členstva v únii. Grémium, do ktorého pozval Medgyessy členov Antallovej aj Orbánovej vlády, odborníkov z rôznych oblastí, ako aj významné osobnosti maďarského pôvodu žijúce v zahraničí, by malo mať pri vzniku 20 až 30 členov. Medzi tými, ktorí zatiaľ pozvanie prijali, sú aj bývalý prezident Maďarskej akadémie vied Ferenc Glatz, člen zahraničného výboru kongresu USA Tom Lantos i držiteľ Nobelovej ceny za chémiu György Oláh. Minister hospodárstva z Orbánovej vlády Attila Chikán v tejto súvislosti vyhlásil, že rada bude lobovať v záujme toho, aby medzinárodné posúdenie Maďarska bolo kontinuálne priaznivé. „Niekoľko mien členov rady poznám, domnievam sa, že s tými ľuďmi nájdem spoločnú reč,” povedal exminister, ktorý zdôraznil, že nejde o politickú, ale skôr o národnú spoločenskú úlohu.

Pracovný trh SR otvorený všetkým občanom únie

29. apríla 2004 - sme

Slovensko otvorí svoj pracovný trh všetkým občanom Európskej únie bez obmedzenia. Rozhodla o tom vláda. Maďarsko a Poľsko naopak zaviedli odvetné opatrenia, ktorými obmedzia svoj pracovný trh tým štátom únie, ktoré ho dočasne obmedzili pre budúcich členov. Slovensko odmietlo zaviesť recipročné opatrenia, lebo podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana „nechceme robiť to, za čo ostro kritizujeme iných”. Slovensko podľa neho rešpektuje základné slobody „vrátane slobodného pohybu osôb”. Minister práce Ľudovít Kaník vyhlásil, že slovenské opatrenia by boli iba gestom bez efektu. „Nedá sa predpokladať, že by došlo k lavínovému príchodu pracovníkov zo západnej Európy na Slovensko.” Okrem toho vydávanie pracovných povolení by znamenalo „obrovskú administratívnu náročnosť pre úrady”. Kukan dodal, že obmedzeniami by sme bránili prílevu zahraničných investícií a príchodu manažérov a odborníkov. Obaja ministri tvrdia, že otvorenie slovenského pracovného trhu umožní lepšie vplývať na členské krajiny, ktoré pred Slovákmi svoj pracovný trh zavreli, aby čo najskôr rozhodnutie zmenili. Kukan tvrdí, že V4 chce naďalej spolupracovať a zosúlaďovať svoje rozhodnutia, ale vie, že sú situácie, keď sa nepodarí dohodnúť spoločný postup. „Toto je jedna z nich.” Posledné postoje členských a pristupujúcich krajín únie k otvoreniu pracovného trhu. X Prechodné obdobia X Sedemročné prechodné obdobie využijú Rakúsko a Nemecko, päťročné Francúzsko, ktoré navrhlo uzavrieť bilaterálnu dohodu o výmene 300 odborníkov ročne vo veku 18 - 35 rokov na 3 - 12 mesiacov s predĺžením do 18 mesiacov. Dvojročné prechodné obdobie zavedie Belgicko, Fínsko, Grécko, Luxembursko a Španielsko - to s ústupkom, že od občanov z nových členských štátov, ktorí získajú povolenie na sezónnu prácu kratšiu ako 180 dní, nebude vyžadovať pracovné vízum a od 1. mája 2004 bude mať plne liberalizované právo na podnikanie. Portugalsko zavedie dvojročné obdobie, no ponúka uzavretie bilaterálnej dohody, ktorá by stanovila určitý počet pracovných miest na vybrané profesie. Dvojročné prechodné obdobie uplatnia aj krajiny ako Island a Nórsko. Holandsko najprv ohlásilo, že trh otvorí, no potom rozhodlo o systéme pracovných povolení pre sektory hospodárstva, v ktorých nie je dostatok uchádzačov z dnešných krajín únie. Dánska vláda po počiatočnom súhlase prijala opatrenia na obmedzenie prístupu lacnej pracovnej sily. X Nerozhodnutí X Taliansko - vláda sa prikláňa k zavedeniu dvojročného prechodného obdobia, s možnosťou stanovenia vysokých kvót pre pracovníkov z pristupujúcich krajín. X Otvorenie trhu X Pracovný trh otvorilo Írsko, no vláda obmedzila prístup k sociálnej starostlivosti. Dávky získajú iba tí, čo majú v krajine pobyt aspoň dva roky. Pracovný trh otvorí Veľká Británia, záujemcovia o zamestnanie sa môžu zaregistrovať. Kto sa zamestná, bude mať rovnaké práva ako ostatní zamestnanci s výnimkou niektorých sociálnych dávok. Už vraj nie je žiaden dôvod pracovať v Británii načierno, Briti vyzývajú ľudí, aby svoj pomer legalizovali - vláda pravdepodobne ráta s amnestiou pre pracovníkov z novopristupujúcich krajín. Švédsky parlament včera zamietol vládny návrh obmedziť občanom nových členských štátov na dva roky prístup na švédsky pracovný trh. Švédsko sa ako tretie v poradí rozhodlo zostať úplne otvorené a poslanci hlasovali proti vôli menšinovej vlády, ktorá sa obáva zneužívania švédskeho veľkorysého sociálneho systému. Z nových členských krajín otvorili úplne svoj trh Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko. Pre občanov z nových krajín únie, Írska, Británie a Švédska otvoria svoj trh aj Maďarsko a Poľsko. Recipročné opatrenia zvažuje aj Slovinsko.

Švédsko otvorí trh práce novým členom EÚ

Švédsko sa pripojilo k Británii a Írsku a otvorilo svoj pracovný trh občanom z krajín pristupujúcich do Európskej únie po 1. máji. Švédsky parlament v stredu totiž odmietol vládny návrh na dvojročné prechodné obdobie. Pri štyroch nezúčastnených poslancoch hlasovalo v neprospech vládneho návrhu 182 poslancov, 132 ich bolo za. Znamená to, že o niekoľko dní budú môcť o pracovné povolenie vo Švédsku požiadať uchádzači zo Slovenska, Česka, Poľska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska a Slovinska. Okrem Švédska, Británie a Írska robia však zatiaľ všetky členské štáty EÚ obštrukcie ohľadne možného návalu pracovných síl z východnej Európy. Obávajú sa, že by sa tým pádom dostala pod zvýšený tlak nielen situácia na pracovnom trhu, ale aj celý sociálny systém.

Zamestnávanie občanov SR v Maďarsku uľahčí bezvízový pracovný styk

28. apríla 2004

Za prácou do Maďarska dochádza v súčasnosti z komárňanského regiónu 1 651 občanov, čo predstavuje 3,19 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. „Zamestnávatelia vo väčších firmách v Maďarsku ponúkajú platy už od 70-tisíc forintov, je tam jasná finančná motivácia, dobré pracovné podmienky bezplatná doprava, závodné stravovanie a pracovné odevy,” informovala riaditeľka Úradu práce, rodiny a sociálnych vecí v Komárne Eleonóra Šlepecká. Spresnila, že najväčším zamestnávateľom je Nokia Komárom, Za-Co, LU-ZA, Sunarrow, Philips Györ, SCI v Tatabányi vyrábajúce spotrebnú elektroniku. Podľa nej trvalo dosiaľ vybavenie pracovného víza vyše dvoch mesiacov, počas ktorých sa občan nemohol uchádzať o prácu u iného zamestnávateľa. Preto tak zamestnávatelia na maďarskom brehu Dunaja, ako aj záujemcovia o prácu zo Slovenska čakajú na prvomájové zavedenie bezvízového pracovného styku, zjednodušenie vybavovania náležitostí, kedy budú môcť k maďarskému zamestnávateľovi nastúpiť iba na základe pracovnej zmluvy. Keďže nezamestnanosť v samosprávnom kraji Komárom - Ostrihom predstavuje 5,9 %, v Komárome 4,7 %, je migrácia maďarských občanov na Slovensko minimálna, doplnila E. Šlepecká.

Maďari znížili úrokové sadzby po mesiaci

4. mája 2004

Maďarská centrálna banka v pondelok nečakane znížila úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Kľúčová úroková sadzba tak klesne na 11,5 percenta. Podľa prieskumu osem z desiatich oslovených nečakalo uvoľnenie menovej politiky, iba dvaja pripúšťali zníženie o 25 bodov. Banka naposledy pohybovala s úrokovými sadzbami pred mesiacom, kedy taktiež neočakávane znížila sadzby o štvrť percentuálneho bodu. V tomto roku tak dohromady znížila úrokové sadzby o jeden percentuálny bod.

Úrokové miery

4. mája 2004

Monetárna rada v Maďarsku opäť znížila smerodajné úrokové miery, ktoré však naďalej zostávajú najvyššie v Európe. Účastníci finančného trhu očakávali zníženie úrokovej miery na neskoršiu dobu, preto sú trocha prekvapení. No analytici hodnotia pokles na 11,5 percenta ako prejav upevnenia stability maďarskej ekonomiky. Tá bola otrasená vlani v novembri, počas takzvanej forintovej krízy, keď výrazne vzrástol deficit štátneho rozpočtu a investori zneisteli. Vtedy monetárna rada prudko zvýšila úrokové miery na 12,5 percenta. Od tej doby nastala na poste ministra financií výmena, vláda zaviedla prísne úsporné opatrenia a makroekonomické ukazovatele sa zlepšujú, čiže miera rizika investícií v Maďarsku klesá. Preto už v priebehu apríla znížili úrokové miery dva razy, avšak ani včerajší tretí zásah ešte neznamená bezvýhradnú dôveru investorov. Okrem toho si možno všimnúť, že premiér Péter Medgyessy vyjadril nádej, že do konca tohto roka budú úroky pod desať percent, čo analytici hodnotia ako politický nátlak na národnú banku.

Bratislava lídrom osláv vstupu Slovenska do EÚ

28. apríla 2004

Mesto Bratislava bude lídrom osláv vstupu Slovenska do Európskej únie, keďže práve Bratislava a jej obyvatelia k tomuto významnému medzníku výrazne pomohli. Na dnešnej tlačovej besede to uviedol primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Dokonca by sa dalo povedať, že bez dlhodobého pozitívneho postoja Bratislavčanov a ich podpory európskej integrácii sa mohlo stať, že by si Slovensko dvere do vyspelého sveta na poslednú chvíľu zabuchlo pred nosom, dodal. Podľa Ďurkovského je aj preto ústrednou myšlienkou dramaturgie osláv presunúť ich von z oficiálnych budov a palácov medzi ľudí. Oslavy sa začnú v piatok 30. apríla o 14:00 na Hlavnom námestí vystúpením hudobných skupín z Írska, Nemecka, Španielska a Rakúska, o 17:00 vystúpi Peter Lipa Band, nasledovať bude vystúpenie folklórneho súboru Lúčnica. Od 19:00 v programe vystúpi Robert Křesťan a Druhá Tráva, Lojzo, Gladiátor a poľská skupina Revolver. Na Františkánskom námestí sa od 16:00 do 19:00 budú stánkami prezentovať členské krajiny EÚ. Sobotný program sa začne o 14:00 tanečným festivalom všetkých žánrov, pokračovať bude vystúpením hudobných skupín z Írska, Veľkej Británie, Talianska, Českej republiky, Francúzska, Maďarska, Slovinska a Holandska, o 20:00 vystúpia Diabolské husle Berkyho-Mrenicu. Primaciálne námestie bude patriť od 12:00 do 14:00 podujatiu Tancom do Európy, na Vajanského nábreží o 14:45 slávnostne vložia zeminu zo všetkých členských krajín EÚ do integračného kopčeka. Pre deti je o 15:00 pripravené divadelné predstavenie O divnej čiapke v divadle Aréna. V petržalskom Propeleri vystúpia od 13:00 Bukasový masív, detské tanečné skupiny, fínska skupina Uudenmaan Kylapelymannit a skupina Carraghour Piper Band z Írska. Od 17:00 tu bude možné uvidieť skupiny Chiki liki tu-a, Horkýže slíže, Ploštin punk, Revolver a Polemic. Sobotný večer zavŕši ohňostroj nad Bratislavským hradom o 22:00. Ohňostroj aj vo farbách Európskej únie bude trvať približne dvadsať minút, povedala pre tlačovú agentúru SITA Miriam Lexmannová z Bratislavského kultúrneho a informačného strediska. Na bezproblémový priebeh osláv bude dohliadať mestská, dopravná, ale aj kriminálna polícia, keďže takýto veľký dav je živnou pôdou pre vreckárov, informovala na tlačovej besede hovorkyňa bratislavskej mestskej polície Silvia Miháliková. Počas osláv nebudú skoro žiadne dopravné obmedzenia, avšak približne od 21:30 do 22:30 bude pre ohňostroj uzatvorená komunikácia od Nového mosta po Fajnorovo nábrežie, dodala.

Nízkonákladové letecké spoločnosti tiahnu na strednú Európu

7. mája 2004

Nízkonákladové letecké spoločnosti, ktoré umožňujú lietať medzi európskymi mestami za veľmi nízke ceny rádovo od 25 eur, zaplnia nebo nad strednou Európou. Najväčší počet nízkonákladových letov má Praha. Nasleduje Bratislava, potom Budapešť a Varšava. Mnohí prepravcovia však idú v najbližších týždňoch spúšťať pravidelné lacné lety práve z krajín, ktoré od mája vstúpili do únie. Najväčšia tlačenica nízkonákladových prepravcov je v Prahe. "Do Prahy lieta v súčasnosti 12 nízkonákladových prepravcov zo 14 miest Európy. So vstupom do únie pribudli štyria takí prepravcovia. Ešte v roku 2002 cestovalo nízkonákladovými prepravcami na pražskom letisku 340-tisíc ľudí. V minulom roku ich bol dvojnásobok - takmer 680-tisíc, čo je 9,1 percenta všetkých pasažierov," doplnila Anna Kovaríková, hovorkyňa Českej správy letísk. Z Bratislavy zatiaľ lieta len jedna spoločnosť SkyEurope, ale poskytuje lacné pravidelné lety už do 12 krajín a 18 miest Európy. Päť nových destinácií pribudlo práve so vstupom do únie. Ďalšie dve európske spoločnosti zatiaľ robili prieskum o možnostiach Bratislavy. Navyše SkyEurope začala v minulých dňoch lietať z Varšavy a pred niekoľkými mesiacmi z Budapešti. Metropolu Maďarska zatiaľ spájala so svetom pomocou lacných letov najmä SkyEurope. Okrem tejto spoločnosti v Budapešti lietala len nemecká nízkonákladová Germanwings. Po rozšírení EÚ však chce z Budapešti lietať aj britský EasyJet. V týchto dňoch navyše začína lietať aj severský Snowflake. V Poľsku lieta SkyEurope zatiaľ dve destinácie, čoskoro ich však rozšíri na päť. V týchto dňoch jej začne konkurovať novovytvorená Air Polonia.

OTP kúpila rumunskú banku RoBank

28. apríla 2004

Najväčšia maďarská úverová banka OTP Bank dnes kúpila stredne veľkú súkromnú rumunskú banku RoBank za 47,5 milióna USD (1,5 miliardy SKK), a to celých 100 %. OTP tak po prvýkrát získala zastúpenie v Rumunsku a rozšírila svoje investície v regióne, po tom, ako sa angažuje aj na Slovensku a v Bulharsku. OTP Bank sa presadila proti gréckej banke Pireus, informoval dnes maďarský rozhlas. „Bola to korektná cena, nie lacná, ale ani drahá,” povedal riaditeľ OTP Bank Sándor Csányi po podpísaní kúpnej zmluvy v Bukurešti. RoBank bola založená v roku 1995 a zaberá 13. miesto medzi celkovo 28 rumunskými komerčnými bankami. Jej vlaňajší zisk predstavoval 119 miliárd lei (asi 2,9 milióna EUR; 115,8 milióna SKK) a bol tak o 36,4 % nižší ako v roku 2002. Hlavným akcionárom bola doteraz turecká skupina Bayraktar so 45,5-percentným podielom. Britská skupina Balli priamo vlastní 36,5 % podielov a ďalších 15 % drží nepriamo prostredníctvom poisťovacej spoločnosti. OTP Bank očakáva tento rok zisk 450 miliónov USD, čo predstavuje medziročný nárast o 23 %.

Maďarskí policajti presadnú na električky

29. apríla 2004

Maďarská polícia sa má v rámci nových úsporných opatrení snažiť o to, aby podľa možnosti nahradila cesty služobnými autami prostriedkami hromadnej dopravy. Súčasťou vládneho programu úspor, v rámci ktorého znížili financie pre políciu o takmer štyri miliardy forintov (asi 640 miliónov Sk) oproti tohtoročnému plánu, je aj limitované obsadzovanie uvoľnených miest, obmedzené vyplácanie nadčasov a neprideľovanie zbraní policajtom pracujúcim v kanceláriách. Polícia chce úspory dosiahnuť aj znížením výdavkov na kancelárske potreby. Zrušia napríklad písanie denných hlásení na papier, tie budú písať a uchovávať iba v elektronickej podobe a tlačiť budú iba konečnú verziu odborných materiálov.

Počas medzinárodného festivalu duchov a strašidiel ukradnú bojnický oltár

29. apríla 2004

Záhadná krádež vzácneho oltára bude zápletkou, ktorú budú riešiť v Bojnickom zámku počas 11. ročníka Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel. Začne sa vo štvrtok 29. apríla strašidelným sprievodom účastníkov festivalu z Prievidze do Bojníc. Do zámku prídu strašidlá z celého sveta a duchovia rôznych historických osobností, vrátane bývalého majiteľa tohto šľachtického sídla grófa Jána Pálfiho. Objaví sa tam dokonca aj núbijská kráľovná, japonská cisárovná a byzantská cárovná. Podľa slov riaditeľa tamojšieho múzea a otca myšlienky usporadúvať festivaly podobného druhu Jána Papca, pátrať po stratených obrazoch toskánskeho majstra Narda di Cione prídu aj najslávnejší detektívi všetkých čias. Nebude chýbať Holmes, Maigret, Poirot, Marlowe ani slečna Marplová. Námet festivalu nie je úplne vymyslený, pretože v roku 1933 päť najväčších oltárnych obrazov skutočne ukradli. Inovovaný príbeh o ukradnutom oltári sa bude opakovane odohrávať počas strašidelnej prehliadky v komnatách a na nádvoriach zámku od piatku do nedele tohto týždňa a potom ešte po dva nasledujúce víkendy. Autor a režisér tohto veľkolepého divadelného podujatia Silvester Lavrík z Bratislavy angažoval do programu takmer sto amatérskych a profesionálnych hercov. Exotické vládkyne budú hrať pravé černošky, ktoré našiel medzi zahraničnými študentkami.

Čo sa zmení v EÚ

Apríl 2004 - pravda

Rozpočet

Vstup Slovenska do EÚ prinesie nový zdroj peňazí - rozpočet EÚ. Na jeho naplnenie slúžia príspevky členských krajín a tzv. vlastné príjmy EÚ. Platiť do rozpočtu je pre členov EÚ povinnosť, čerpať z neho prostriedky zostáva len možnosťou. Slovensko tak od roku 2004 musí pravidelne do spoločného rozpočtu prispievať určitou sumou. V roku 2004 ide o takmer 10 miliárd korún, na nasledujúce tri roky odvody do rozpočtu únie presahujú 15 miliárd korún. Ako odplatu Slovensko získava možnosť čerpať prostriedky EÚ prostredníctvom eurofondov. V rámci štrukturálnej pomoci má krajina nárok v rokoch 2004 až 2006 čerpať takmer 60 miliárd korún. Ďalších 31 miliárd korún môže získať ešte z dobiehajúcej predvstupovej pomoci. Koľko však Slovensko naozaj z únie dostane, záleží najmä na schopnosti pripraviť vhodné projekty, pretože peniaze z EÚ sa míňajú len na schválené projekty. Až využívanie eurofondov ukáže, na koľko Slovensko bude čistým príjemcom z rozpočtu EÚ, teda aký rozdiel bude medzi jeho povinnými platbami do bruselskej kasy a jeho možnými ziskami. Do rozpočtu EÚ bude SR prispievať na základe stanovených pravidiel. Časť peňazí sa odvádza na základe vybranej dane z pridanej hodnoty a zvyšnú, väčšiu časť tvoria financie vypočítané na základe výkonu domácej ekonomiky. EÚ tiež dostáva všetky vybrané clá a poplatky, ktoré súvisia so zahraničným obchodom, hoci časť z nich zasiela späť do členskej krajiny ako financie na ich výber. Využitie peňazí z rozpočtu EÚ, ktorý sa schvaľuje na sedemročné obdobie, závisí od priorít, ktoré si stanovuje únia. Takmer polovicu zdrojov z približne 100 miliárd eur ročne míňa EÚ na podporu poľnohospodárstva. Ďalšia viac ako tretina smeruje do podpory rozvoja zaostalým regiónom. Časť prostriedkov pohltí administratíva EÚ a jej spoločné politiky vrátane spoločnej zahraničnej pomoci. O novom európskom rozpočte na roky 2007 až 2013 sa začne rokovať už na budúci rok. Výsledky Slovenska pri čerpaní eurofondov budú predstavovať základ pre jeho prípravu.

Vinice

Slovensko vstupuje do únie s vinicami na ploche zhruba 22-tisíc hektárov. Vinári a vinohradníci narazia na tvrdú konkurenciu. Európa je totiž plná vína - kvalitného aj pomerne lacného. Hoci Slovensko v posledných rokoch výrazne zvýšilo kvalitu vín, ešte stále zaostáva v úrodách z hrozna. „Podmienkou prežitia bude rast hektárových úrod zo súčasných päť ton na európsky prijateľných sedem až desať ton a pochopiteľne ďalší rast kvality bielych aj červených vín,” povedal predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska Ivan Jung. Všetci vinohradníci by mali mať svoje vinice zaregistrované. Ako je to však na Slovensku zvykom, mnohí si registráciu nechali na poslednú chvíľu, a tak sa vinohradnícke pozemky registrujú ešte aj v posledných aprílových dňoch. Únia stanovila striktné pravidlá na obnovu viníc. Po vstupe bude platiť zákaz výsadby do roku 2010, čo sa však nevzťahuje na vyklčované vinice. Takých je na Slovensku asi 2 500 hektárov. Po prvom máji možno očakávať, že vzrastie dovoz najmä stolového vína. Podľa niektorých odborníkov by cena dovozového fľašového vína z únie, ktoré bolo zaťažené 25-percentným clom, mala klesnúť. Na druhej strane však toto víno zlacňovali vývozné dotácie. „Preto sa môže stať, že k výrazným zmenám cien vlastne nemusí prísť,” myslí si Ivan Jung. Domáci výrobcovia by sa mali sústrediť najmä na výrobu prívlastkových vín a na juhu Slovenska aj na produkciu kvalitných červených vín. „Vinohradníci, ktorí dopestujú kvalitné hrozno, sa nemusia zahraničnej konkurencie báť,” hovorí Miroslav Petrech, vinohradník a vinár z Mužle pri Štúrove. V slovenskej obchodnej sieti stojí zahraničné akostné víno 390 korún. Je to víno na úrovni slovenských akostných vín v cene 70 až 100 korún. „Domáci výber z hrozna stojí päť stoviek, ale zahraničný štyri razy toľko. Za túto cenu si ho veľa ľudí nekúpi,” tvrdí Petrech. Slovenskí vinári budú musieť robiť akostné víno lepšie alebo na takej istej úrovni, ako je z dovozu. Rizling rýnsky aj vlašský, Veltlín zelený alebo aj úplne nová odroda Devín, to sú vína, ktoré na Slovensku čaká budúcnosť. Predpovedá ju mladý trnavský vinohradník Vladimír Mrva.

Dôchodcovia

Dôchodcovia sa vstupu do únie väčšinou obávajú. Pripravujú sa na rast cien najmä potravín, so zvyšovaním dôchodkov však môžu rátať až podľa toho, ako sa bude zvyšovať priemerná mzda. Vláda bude aj podľa pravidiel EÚ garantovať dôchodky minimálne na úrovni 40 percent priemernej mzdy v krajine. Keďže obyvateľstvo Európy starne, možno očakávať aj ďalšie zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. V EÚ síce neplatí rovnaká hranica dôchodkového veku, v každom prípade Brusel podporuje „aktívne starnutie” (celoživotné vzdelávanie, zákaz diskriminácie v práci pre vek). Menšia časť peňazí z fondov EÚ pôjde aj na projekty, ktoré majú zamestnaným ľudom pomôcť pri starostlivosti o starších členov domácnosti. Ľudia, ktorí najmenej rok legálne odpracujú v iných štátoch únie, o dôchodky neprídu -penziu dostanú aj z tej krajiny, kde pracovali. Napokon dobrá správa: odzajtra môžu aj slovenskí dôchodcovia nad 65 rokov v Maďarsku v rámci vnútroštátnej dopravy cestovať zadarmo. Pri cestách do iných štátov únie majú nárok na zdravotné ošetrenie.

Vodiči

Už od prvého pracovného dňa po našom vstupe do únie môžu Slováci požiadať o európsky vodičský preukaz. Novú polykarbonátovú kartu s laserom vygravírovanými ochrannými prvkami však dostanú až po uplynutí 30-dňovej lehoty. Nové preukazy už nebudú vydávať dopravné inšpektoráty, ale Jednotné pracoviská vydávania dokladov, ktoré vzniknú na okresných riaditeľstvách polície. Motoristov však očakávajú ešte väčšie zmeny - najmä tých, čo o získaní vodičského oprávnenia ešte len uvažujú. Po našom vstupe do EÚ sa výrazne zmení celý systém. Nové pravidlá si určite povšimnú priaznivci motoriek. Doteraz mohli získať vodičské oprávnenie na motorku do 50 cm3 už od pätnástich a na „veľkú” motorku od osemnástich. Skupina oprávnení A/50 sa po 1. máji premenuje na AM. Pri oprávneniach na veľké motorky pribudne podskupina A1, pre motocykle do 125 cm3 s maximálnym výkonom 11 kW. Dôležité bude, že záujemcovia o vodičský preukaz na motorku nebudú môcť hneď získať oprávnenie najvyššej triedy, ale budú sa musieť prehrýzť výcvikom a skúškami v nižších kategóriách. Z našich ciest by teda postupne mali zmiznúť motorkári na veľkých strojoch mladší ako 20 rokov - medzi jednotlivými skúškami totiž bude musieť byť dvojročný odstup. Zároveň sa však zvýši maximálna povolená rýchlosť pre motorky na 130 km/h. Zmeny čakajú aj ostatných vodičov. Ako pri motorkách aj v ostatných kategóriách pribudnú nové skupiny - celkovo sa ich počet zvýši z osem na pätnásť. Bez zmeny zostane len skupina T pre poľnohospodárske vozidlá.

Kniha o zvučiacom meste s jazvou - Literatúra faktu

5. mája 2004 - Pravda - Martin Porubjak

Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy, Ferdinandovo mesto. Preklad: Magda Takáčová, Vyd. PT

Knižky o starej Bratislave majú svoj pôvab, pre Bratislavčanov celkom iste. Človek, ktorý žije v tomto meste, nevdojak porovnáva minulosť so súčasnosťou. Také porovnanie nebýva vždy radostné. Nové nemusí byť aj krajšie. A často ani nebýva. Vydavateľstvo PT Alberta Marenčina vydalo v edícii Bratislava-Pressburg takých kníh už pätnásť. Originál tej poslednej - Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy, Ferdinandovo mesto - vyšiel už v roku 1905 po maďarsky. V slovenskom preklade Magdy Takáčovej vychádza po prvý raz. Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt) bolo jednou z piatich mestských častí starej Bratislavy. Pomenovali ju tak na počesť Ferdinanda V., posledného kráľa korunovaného v Prešporku. Siahala od Palisád po Kollárovo námestie, od Grassalkovichovho paláca po Vásár tér (dnešné Námestie SNP). Toto teritórium mi nie je vzdialené; celé detstvo som prežil v okolí Kolárskej ulice, stredný vek na Panenskej. Patrím k "Prešpurákom", ktorí strávili veľa času nielen vo V-klube, ale aj v Lerchnerovom hostinci (vtedy sa už volal Hron): v zime dnu pri veľkom stole vo výklenku s výhľadom na Štefánku a Grassalkovichov - vtedy Pioniersky - palác a v lete v rozľahlej záhradnej reštaurácii pod gaštanmi. Obedovával som v neďalekej Fajke hustú držkovú polievku s veľkými "dubčekovskými rožkami" z pekárne na Obchodnej a jedlo som zapíjal bezkonkurenčne čapovanou desinou. Potraviny som chodil nakupovať do Modrej gule s drevenou olejovou dlážkou a železiarsky tovar ku Grohovi a Pallehnerovi. Prvý raz som sa opil vínom u vinohradníkov Heckovcov na Vysokej ulici, mal som vtedy desať rokov... To všetko sú miesta zo Suchého mýta a najbližšieho okolia. V Ortvayovej knižke z roku 1905 sa mnohé spomínajú; ja som ich zažil o päťdesiat rokov neskôr, dnes po nich liet ani pamiatky. Nezmyselný Most SNP zničil túto časť Bratislavy, surovo ju preťal smradľavou jazvou a Ferdinandovo mesto tu stratilo mestský charakter. Dnes sú tam iba zhluky Dudov okolo cestnej komunikácie - Grassalkovichov palác, hotel Fórum, banka: "Každý pes iná ves"! A pri kláštore kapucínov jedna z najškaredších budov: Najvyšší súd a Ministerstvo spravodlivosti SR. Pri pohľade na sto rokov staré fotografie niekdajšieho Suchého mýta a okolia a na jeho dnešnú podobu mi nedá neodcitovať dve vety z predslovu Juraja Špitzera: "Architektúra súvisí s hudbou, lebo je predovšetkým umením skladby. Architektúra je hudobné umenie v hmote, v stavebnom materiáli." Suché mýto dnes neznie, ale chrčí, kvíli a smrdí. Pamätám si, ako v roku 1969 otváral Gustáv Husák Most SNP, most, čo viedol odnikadiaľ nikam. Most bol totiž postavený, ale cesty a prístupové estakády naň a z neho ešte nie. Jazva pre ne však už bola do mesta vyrezaná, veľa domov zrúcaných. V Ortvayovej knižke môžete spoznať viaceré časti mesta, keď ešte boli telom, nie kalikou. A začujete ich hudbu.

Odmena 5.000,- Sk za vypracovanie projektu návratu Lučeneckého pokladu

Máj 2004

Lučenecký poklad bol objavený v krypte v podzemí Kalvínskeho kostola v Lučenci v roku 1851. Poklad potom odovzdali do cisársko-kráľovskej pokladnice do Viedne, čo bolo v súlade s vtedajšími zákonmi. Keďže viedenská vrchnosť poklad nepokladala za mimoriadne významný, jeho jednotlivé súčasti po zaplatení určenej sumy v roku 1853 previezli do Národného múzea v Budapešti. Jeho riaditeľom bol Augustín Kubínyi, rodák z Vidinej pri Lučenci. V septembri 1997 Maďarské národné múzeum v Budapešti zapožičalo na päť dní asi dve tretiny Lučeneckého zlatého pokladu počas osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Lučenec. Stalo sa tak na základe osobného rokovania slovenskej veľvyslankyne Evy Mitrovej s riaditeľom múzea Istvánom Gedaim. Rokovania prebehli aj s veľvyslancom Maďarskej republiky v SR Jenöm Borosom. Za spomienku stojí aj angažovanosť a zanietenosť PhDr. Pavla Rapca, vtedajšieho prednostu MsÚ. Podľa dokumentov Novohradského múzea v Lučenci šperky slúžili ako ozdoby pri pochovávaní zosnulých. Pravdepodobne patrili rodine Forgáčovcov. V roku 1595 Žigmund Forgáč v krypte pochoval svoju manželku Annu Lossonczyovú. Začiatkom 17. storočia tam pochovali aj jeho dcéry z druhého manželstva, ktoré zomreli v mladom veku. Beztvárnu expozíciu Kalvínskeho kostola by určite prítomnosť Lučeneckého pokladu pozdvihlo na úroveň podobných výstav po svete. Poklady totiž lákajú ľudí už od nepamäti. Bratislavský hrad navštívia desaťtisíce zvedavcov, aby si pozreli „Klenoty dávnej minulosti Slovenska“ (obr.č.1). Davy ľudí prichádzajú do Budapešti, kde si v budove Maďarského parlamentu môžu prezrieť uhorské korunovačné klenoty (obr.č.2). Britské kráľovské klenoty v hrade Tower v Londýne si prezrú státisíce návštevníkov (obr.č.3). Lučenecký poklad obsahuje vzácne prstene, náramky, retiazky, pozlátené opasky a ďalšie rôzne ozdoby, ktoré sú v súčasnosti uložené v depozite Národného múzea v Budapešti. Tak ako pre Viedeň pred 150 rokmi, aj pre Budapešť je v súčasnosti Lučenecký poklad málo významný a stráca sa v tisícoch podobných exponátov. Pre mesto Lučenec je však jedinečný a nenahraditeľný. Ako prvý krok sa vyhlasuje sa verejná súťaž na vypracovanie podrobného projektu návratu lučeneckého pokladu s jednorázovou odmenou 5.000,- SK, ktorá bude hradená z rozpočtu mesta. Návrhy projektov zasielajte e-mailom: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , poštou: Autoškola Drobný, Ulica mieru 15, 98401 Lučenec. Bližšie informácie na telefónnom čísle: 0905-204850.

Základné body projektu by mali obsahovať:

1.Vytvoriť podrobný projekt návratu lučeneckého pokladu a vybrať formou konkurzu vedúceho projektu s jednorázovou odmenou 5.000,- SK (hradené z rozpočtu mesta s poslaneckých aktivít)

2.Pripraviť projekt pre stálu expozíciu v Kalvínskom kostole (technické, bezpečnostné a finančné nároky). Vychádzať zo skúseností z roku 1997 (poistenie pokladu bolo cca. 120.000,- Sk ako aj zloženie kaucie).

3.Vytvoriť projektovú skupinu, zástupcu RRA Lučenec (Ing. Pavlovkinová), RK SOPK Lučenec (Ing. Bystriansky), Novohradské múzeum a galériu, Ing. Halušku (MsÚ), Mestská polícia atď.

4.Požiadať o spoluprácu Ministra zahraničných vecí SR.

5.Požiadať o spoluprácu veľvyslanca Maďarskej republiky v SR, veľvyslanca Slovenskej republiky v MR, Národné múzeum v Budapešti, Vyšší územný celok Banská Bystrica (majiteľ Kalvínskeho kostola). Nájsť právny rámec návratu pokladu, napríklad ako „Zmluva o výpožičke“ (šiesta hlava Občianskeho zákonníka 659 - 662 - o práve na vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať).

6.Iniciovať petíciu občanov mesta Lučenec za zapožičanie (navrátenie) pokladu a finančnú zbierku (vo forme budúcich vstupeniek) na zabezpečenie prvotných nákladov na expozíciu.

7.Osloviť rodinu Forgáčovcov o spoluprácu.

8.Pripraviť projekty pre fondy EÚ v rámci cezhraničnej spolupráce, rozvoja cestovného ruchu atď.

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink

30. apríla 2004 - tasr

5. mája 2004

10. mája 2004

7. mája 2004

7. mája 2004

Je ohrozený osud Bezosudovosti? - A predsa sa krúti!

11. mája 2004

5. mája 2004

7. mája 2004

10. mája 2004

11. mája 2004

10. mája 2004

11. mája 2004

Problém sa nabaľuje - o irackej misii

11. mája 2004

5. mája 2004 - SRo - gmp

11. mája 2004

5. mája 2004 - SRo - gmp

4. mája 2004

4. mája 2004

5. mája 2004

6. mája 2004 - SRo -gmp

5. mája 2004

3. mája 2004

3. mája 2004

3. mája 2004

30. apríla 2004 - SRo - gmp

3. mája 2004

3. mája 2004 - SRo - gmp

3. mája 2004 - SRo - gmp

30. apríla 2004

Európska únia v novom šate - zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov (?)

30. apríla 2004 - SRo - gmp

Malé priechody na slovensko-maďarských hraniciach zatiaľ ostávajú

30. apríla 2004

Svetová tlač o desiatich nových členoch EÚ - v MR nie sú spokojní...

29. apríla 2004

30. apríla 2004

30. apríla 2004

30. apríla 2004

3. mája 2004

27. apríla 2004

30. apríla 2004

11. mája 2004

29. apríla 2004

30. apríla 2004

29. apríla 2004 - tasr

30. apríla 2004 - pravda

4. mája 2004 - hn - Alexander Buzinkay

29. apríla 2004

29. apríla 2004 - sme

28. apríla 2004

4. mája 2004

4. mája 2004

28. apríla 2004

7. mája 2004

28. apríla 2004

29. apríla 2004

29. apríla 2004

Apríl 2004 - pravda

Kniha o zvučiacom meste s jazvou - Literatúra faktu

5. mája 2004 - Pravda - Martin Porubjak

Máj 2004

Oznamy

Oplatí sa nás predplatiť

Redakcia | Kontakt

Rozhlas | Televízia

Facebook

Nájdite nás

Majiteľ

Vydavateľ

Sponzor

Školy

Samosprávy

Odporúčame

Kontakt

Redakcia Ľudových novín