27. novembra 2004 ● Zo slovenskej tlače

Stretnutie premiérov

26. novembra 2004 – SRo - gmp

Na slovinskom jadranskom pobreží sa dnes stretávajú premiéri členských štátov Stredoeurópskej iniciatívy. Slovensko zastupuje Mikuláš Dzurinda. Sériou dvojstranných stretnutí sa už včera večer začal summit tohto regionálneho združenia, ktoré má 17 členských štátov zo strednej a juhovýchodnej Európy. Mikuláš Dzurinda sa zišiel s hostiteľom Janezom Janszom, ktorého Demokratická strana nedávno parlamentné voľby vyhrala a ktorého síce slovinský parlament schválil na post premiéra, ale vládu ešte nemá. Tá nastúpi do úradu budúci týždeň. Nech sa Slovinsko ráta akokoľvek medzi najvyspelejšie nové členské štáty EÚ, vidí fantáziu aj v našich reformách. Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda: „Pán premiér Jansza sa zaujímal o náš prístup k reformám. Azda môžem prezradiť, že má záujem poslať expertný tím na MF SR, ktorý by študoval naše skúsenosti predovšetkým s daňovou reformou.“ Dnes sa Mikuláš Dzurinda osobitne s prezidentom Európskej banky pre obnovu a rozvoj Jeanom Lemiérom a pravdepodobne nadhodí otázku finančnej pomoci pre Vysoké Tatry. S mnohými kolegami sa zíde premiér v rámci predpoludňajšej plenárnej schôdze, no nebude medzi účastníkmi napríklad ukrajinský Viktor Janukovyč, ale ani predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány.

Odovzdali do užívania zrekonštruovanú cestu z Plešivca k hranici s MR

26. novembra 2004

Približne 80 miliónov Sk si vyžiadala rekonštrukcia štvorkilometrového úseku cestnej komunikácie druhej triedy z Plešivca v okrese Rožňava smerom k hranici s Maďarskom. Stavbu včera slávnostne odovzdal do užívania minister dopravy pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič. Z prostriedkov fondu PHARE bolo financovaných 50 % nákladov na rekonštrukciu, čo je podľa ministra dôkazom toho, že Slovensko vie pripravovať a využívať programy Európskej únie. Rekonštrukciu zložitého cestného úseku realizovali za 10 mesiacov Inžinierske stavby, a. s., Košice. Stavba je súčasťou skvalitňovania cestnej infraštruktúry na južnom ťahu Bratislava - Košice. V regióne bohatom na jaskynné útvary prispeje k rozvoju cestovného ruchu a prihraničného styku medzi Slovenskom a Maďarskom.

Obyvatelia budú v nedeľu voliť nového prezidenta

26. novembra 2004

Obyvatelia Rumunska budú v nedeľu voliť v prvom kole nového prezidenta, pričom o najvyšší post sa uchádza 12 kandidátov. Hlavný boj sa podľa prieskumov odohrá medzi odchádzajúcim premiérom Adrianom Nastasem, ktorý má 42-percentnú podporu a stredopravým starostom Bukurešti Traianom Basescuom, ktorého preferuje 32 percent respondentov. Tieto najnovšie výsledky v pondelok zverejnil inštitút CURS. Obaja predstavitelia sú vášnivými obhajcami vstupu Rumunska do EÚ v roku 2007 a blízkych vzťahov so Spojenými štátmi. Líder extrémnej pravice Corneliu Vadim Tudor, ktorý sa v roku 2000 dostal do záverečného zápasu o prezidentské kreslo, nemá tentokrát viac než 13-percentnú podporu a predpokladá sa, že bude po nedeľňajšom kole volieb zo súboja o prezidentský post vyradený. V nedeľu sa v Rumunsku uskutočnia aj parlamentné voľby, v ktorých majú opäť najvyššie šance vládni sociálni demokrati a opozičné stredopravé zoskupenie Spravodlivosť a pravda (DA). Oba subjekty by mali získať 35 až 40 percent hlasov, menej ako potrebujú na väčšinu v parlamente. Jazýčkom na váhach bude zdá sa Demokratický zväz rumunských Maďarov (UDMR), ktorý by mal získať päť percent hlasov a podľa vlastného vyjadrenia sa pridá k strane, ktorá vo voľbách získa najvyššiu podporu. Počas predvolebnej kampane sa objavili nové obvinenia z korupcie, ktorá je v krajine veľkým problémom. Médiá informovali, že vládni sociálni demokrati intervenovali na súdoch so zámerom začať vyšetrovania opozičných politikov. Nástupca súčasného prezidenta Iona Iliesca povedie bývalú komunistickú krajinu do Európskej únie, ktorá s Bukurešťou vyjednáva o potrebných reformách. 74-ročný Iliescu bol hlavnou politickou osobnosťou v postkomunistickom Rumunsku, odkedy bol v roku 1989 zosadený diktátor Nicolae Ceausescu. Rozhodujúce kolo prezidentských volieb sa má uskutočniť 12. decembra.

KBB zintenzívňuje spoluprácu v regióne

26. novembra 2004

Komoditné burzy krajín stredoeurópskeho regiónu si budú vymieňať týždenné obchodné a trhové spravodajstvo. Dohodli sa na tom vrcholní predstavitelia komoditných búrz na prvom Workshope komoditných búrz krajín strednej a východnej Európy, ktorý na 25. a 26. novembra zorganizovala Komoditná burza Bratislava (KBB). Ako uviedol generálny sekretár KBB Ivan Poliačik, vzájomná výmena informácií o cenách a podmienkach na burzách v susedných štátoch je jedným z prvých krokov zintenzívnenia spolupráce komoditných búrz v regióne. Podľa Poliačika potrebovala rozvojový impulz aj bratislavská komoditná burza. Promptné obchodovanie po vstupe regiónu do Európskej únie totiž zaznamenáva útlm. KBB sa aj preto rozhodla pre spoluprácu s Budapest Commodity Exchange (BCE), prostredníctvom ktorej bude od decembra ponúkať futures na obilniny, povedal Poliačik. Veľkoobchodníci a veľkospracovatelia tak budú môcť podľa neho prostredníctvom brokerov bratislavskej burzy zabezpečovať alebo špekulovať cenu pšenice a ďalších plodín. Výhodou futures je aj to, že umožňuje obchodovanie s menším kapitálom, keďže iba v malom počte prípadov sa obchod vyrovná fyzickou dodávkou. Ku kooperácii bratislavskej komoditnej burzy podľa Poliačika prispela aj vysoká likvidita BCE. Tá je totiž treťou najväčšou termínovou komoditnou burzou v Európe. Obchodovanie a fyzické dodávky by mala uľahčiť aj geografická blízkosť oboch trhov, ako aj vytvorenie dodacieho miesta v Komárne v decembri tohto roka, dodal Poliačik.

Budapest Commodity Exchange vznikla v roku 1989 a je najväčšou komoditnou burzou v stredoeurópskom regióne, pričom pokrýva približne 22 % trhu obilnín v Maďarsku. V rámci EÚ jej po Londýne a Paríži patrí tretia priečka podľa objemu komoditných derivátových obchodov. Komoditná burza Bratislava vznikla v roku 1992 a je jedinou komoditnou burzou na Slovensku. Za prvý polrok tohto roka zaznamenala obrat 303,7 mil. Sk, čo oproti polroku predchádzajúceho roka predstavuje nárast o 3,9 %.

Ďalší pokles sadzieb v Maďarsku môže výrazne oslabiť forint

26. novembra 2004

Maďarská centrálna banka (NBH) zvýši riziko rozsiahleho oslabenia forintu, ak výrazne zníži úrokové sadzby. Uviedol to vo štvrtok člen Monetárnej rady NBH Gabor Oblath. Maďarská vláda žiadala redukciu úrokových sadzieb so zámerom znížiť náklady na štátny dlh a oslabiť forint, aby sa tak vytvoril väčší priestor pre ekonomický rast a zvýhodnenie exportu. Centrálna banka v pondelok znížila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov, a to z pôvodných 10,5 % na úroveň 10 %. Analytici predpokladajú ďalšiu redukciu úrokových sadzieb v decembri. Podľa Oblatha trhy ostali pokojné po pondelkovom znížení sadzieb, no ekonomika krajiny je v súčasnosti na veľmi nestabilnej pozícii. Vo štvrtok sa maďarský forint voči euru obchodoval v kurze 245 HUF/EUR, takmer jeden percentuálny bod pod 20-mesačným maximom, ktorý nedávno dosiahol.

Stredoeurópske agrokomory žiadajú zdroje na intervenčné sklady

26. novembra 2004

V nových členských krajinách nie je dostatočne rozvinutý intervenčný systém platný v rámci Európskej únie (EÚ). Na stretnutí v Budapešti sa na tom zhodli prezidenti českej, slovenskej, maďarskej a poľskej agrokomory. Najväčšie problémy podľa nich spôsobuje poľnohospodárom skladovacia kapacita a európskym štandardom nevyhovujúca kvalita skladov. Poľnohospodári tak budú od svojich národných vlád požadovať zdroje z európskych fondov na vybudovanie nových a rekonštrukciu už existujúcich skladov. Ako sa ďalej uvádza v spoločnom stanovisku prezidentov komôr, poľnohospodári krajín V4 budú žiadať národné vlády, aby okrem podpôr z EÚ venovali pozornosť aj národným podporám na ozdravenie problémových odvetví agrosektora. Takými sú napríklad chov ošípaných a hydiny, či produkcia mlieka. Každá komora tak bude požadovať od svojej vlády, aby tieto podpory plánovala v národnom rozpočte. Nasledujúce stretnutie predstaviteľov Agrárnej komory Českej republiky, Národnej rady poľských poľnohospodárskych komôr, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Maďarskej poľnohospodárskej komory sa uskutoční v januári alebo vo februári budúceho roka v Poľsku.

Maďarsko chce byť mostom medzi EÚ a Ruskom

26. novembra 2004

Maďarsko chce konať ako most medzi Ruskom a Európskou úniou. Vyhlásil to v piatok šéf kancelárie premiéra a zároveň bývalý protikandidát Ferenca Gyurcsánya na premiérske kreslo Péter Kiss. Kiss to vyhlásil po stretnutí s predsedom hornej komory ruského parlamentu Sergejom Mironovom v Budapešti.

Maďari hovoria o rozšírení lustračného zákona

26. novembra 2004 - sme

Menšia maďarská vládna strana, liberálny Zväz slobodných demokratov, chce parlamentu opäť predložiť návrh na novelizáciu maďarskej obdoby lustračného zákona. Pred dvoma rokmi s ním už raz neuspela. Zákon by mal okruh lustrovaných rozšíriť aj na odborárskych či cirkevných funkcionárov a zároveň by mal uľahčiť prístup k dokumentom všetkých častí komunistických tajných služieb. Doteraz je to tak iba v prípade odboru určeného na boj s vnútorným nepriateľom. Ani nový návrh však nepočíta s uverejnením kompletného zoznamu agentov. O rozšírení lustračného zákona sa naposledy hovorilo po škandále vtedajšieho premiéra Pétera Medgyessyho, o ktorom vysvitlo, že bol na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov agentom maďarskej kontrarozviedky. Medgyessy vtedy v reakcii na škandál sľúbil bez výnimky sprístupniť všetky materiály komunistických tajných služieb. Nadšenie však rýchle vyprchalo a nový zákon nakoniec nepriniesol prakticky žiadny pokrok. Okruh lustrovaných sa zahrnutím rôznych skupín ovplyvňujúcich verejnú mienku asi desaťnásobne rozšíril ešte za predchádzajúcej vlády Viktora Orbána v roku 2000. Pod lustráciu odvtedy spadajú napríklad prokurátori či vedúci pracovníci médií. Na žiadosť cirkví však vládna koalícia zabránila, aby sa lustrácia rozšírila aj na ne. Podľa liberálneho poslanca Imre Mécsa by mali návrh podporiť aj ich koaliční partneri, postkomunistickí socialisti, ktorí práve obnovili a omladili svoje vedenie a je v ich záujme výraznejšie sa dištancovať od niekdajšej komunistickej strany. Poslanec opozičného Fideszu Ervin Demeter návrh liberálov podporil a požaduje dokonca sankcie pre pozitívne lustrovaných. Zverejnenie zoznamu agentov podľa slovenského príkladu a úplné zverejnenie dokumentov, naopak, požaduje viacero odborníkov. „Je lepšie minulosť naraz odhaliť, než do verejného života roky púšťať aféry podľa toho, kto je práve pri moci,” tvrdí historička Éva Standeisky. György Gyarmati, riaditeľ Historického archívu štátnych bezpečnostných služieb, ktorý dokumenty spravuje a čiastočne sprístupňuje, je, naopak proti. Zostavenie a uverejnenie dôveryhodného zoznamu agentov považuje za veľmi problematické. Maďarský lustračný zákon priamo nezakazuje, aby pozitívne lustrovaný vykonával akúkoľvek funkciu. Ak sudcovia odhalia spoluprácu s komunistickou tajnou službou, vyzvú v tichosti na rezignáciu. Ak to dotyčný do desiatich dní neurobí, jeho meno zverejnia. Od roku 1989 sa tak stalo v prípade mnohých politikov, hlavne z radov socialistov, ale aj opozície, väčšinou bez akýchkoľvek dôsledkov.

V Česku zoznamy zverejnili, v Poľsku nie

Negatívne lustračné osvedčenie je v Česku stále predpokladom výkonu mnohých zamestnaní a funkcií v štátnej správe a politike. Pražské ministerstvo vnútra vydalo vlani v marci oficiálnu verziu zväzkov spolupracovníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti. Zverejnené zoznamy na rozdiel od slovenských neobsahujú mená v kategórii dôverník a kandidát tajnej spolupráce, podľa rozhodnutia českého Ústavného súdu totiž tieto osoby o svojej spolupráci nemuseli vedieť. Niektoré osoby uvedené na zoznamoch súdne požiadali o vymazanie s tvrdením, že sú v nich evidované neoprávnene. Najznámejší je prípad herečky Jiřiny Bohdalovej, ktorá tvrdí, že ju síce ŠtB raz kontaktovala, ona však s ňou nikdy nespolupracovala. Ministerstvo jej meno odmietlo vymazať so zdôvodnením, že musí podľa zákona o sprístupnení zväzkov ŠtB tieto historické dokumenty zverejniť tak, ako ich v archívoch má. Pražský Vrchný súd však rozhodol, že ministerstvo jej meno musí vymazať z internetovej verzie zoznamu. Zákonu je podľa súdu nadradená ústavná listina Listina základných práv a slobôd zaručujúca právo na ochranu cti. V Poľsku zoznamy dodnes nezverejnili. V roku 1992 sa o to pravicová vláda pokúsila, vzápätí však práve preto padla. Dnes v krajine platí lustračný zákon z roku 1997. Úradník v štátnej správe, poslanec či vládny úradník môžu pokojne zostať vo funkcii aj s minulosťou spolupracovníka komunistickej tajnej služby, stačí, ak sa prizná. Ak to však neurobí a súd dokáže, že je lustračným klamárom, má na desať rokov dištanc od verejných funkcií.

Ukrajinské veľvyslanectvo považuje za víťaza volieb Juščenka

24. novembra 2004

Ukrajinské veľvyslanectvo v Maďarsku v stredu uviedlo, že za víťaza nedeľňajších ukrajinských prezidentských volieb považuje opozičného kandidáta Viktora Juščenka napriek tomu, že podľa ústrednej volebnej komisie voľby vyhral premiér Viktor Janukovyč. Veľvyslanectvo sa tak pripojilo k mnohým ukrajinským regiónom, zahraničným inštitúciám, vládam a ukrajinskej opozícii, ktoré tvrdia, že voľby boli zmanipulované a skutočným víťazom je Juščenko. Veľvyslanectvo je s ukrajinským ľudom a podporuje kandidáta opozície. Sme za spravodlivé spočítanie hlasov a proti manipuláciám, vyhlásil hovorca ukrajinského veľvyslanectva v Budapešti.

Visegrad Blues Band lahôdkou 23. Bluenight

22. novembra 2004

Divákov 23. Prague International Bluenight poteší medzinárodná formácia Visegrad Blues Band. Bluesová formácia v jedinečnom zložení Peter Lipa, Ondřej Konrád, Leszek Cichonski, Zbygniew Jakubek, János Solti a Egon Póka sa dnes predstaví v pražskom klube Rock Café, čím zároveň ukončí svoje turné po Českej republike. Politická „Vyšehradská štvorka” prakticky zanikla v roku 1989. Presne 15 rokov potom vzniklo hudobné zoskupenie bluesmanov z krajín bývalej V4 Visegrad Blues Band. V Čechách sa hudobníci prvý krát predstavili symbolicky v stredu 17. novembra 2004, presne po pätnástich rokoch od začiatku nežnej revolúcie. Počas spoločných skúšok a vystúpení medzinárodnej formácie vzniká medzi hudobníkmi nový jazyk. Čeština, slovenčina a poľština majú k sebe veľmi blízko a sú v skupine najpoužívanejšie. Peter Lipa ovláda aj maďarčinu, čím posilňuje jej pozíciu. Nech teda ktokoľvek z hudobníkov prehovorí svojim materským jazykom, aspoň dvaja mu bez problémov rozumejú. Často sa teda v rozhovoroch plynulo prechádza z jedného jazyka do druhého, čo posilňuje pocit, že celá skupina hovorí jedným jazykom. Nakoniec však aj tak väčšinou skončia pri angličtine, ktorú bez problémov ovládajú všetci. V jazykovej pestrosti vidia inšpiráciu a v budúcnosti by na nej chceli založiť aspoň časť svojho hudobného prejavu. V blízkej budúcnosti chcú dokonca publiku predstaviť bluesové úpravy štátnych hymien svojich krajín. Ondřej Konrád je jedným z najuznávanejších a najlepších hráčov na fúkaciu harmoniku v našich zemepisných šírkach. Už v osemdesiatych rokoch vystupoval a nahrával so skupinami Petra Lipu alebo Luboša Andršta. Po revolúcii založil spolu s gitaristom Petrom Binderom - Binder-Konrád Blues Band. Peter Lipa, najdôležitejšia osobnosť slovenského jazzu. Pôsobí ako spevák, skladateľ, promotér, hovorca a manažér jazzového života. V rebríčku magazínu Medzinárodnej jazzovej federácie Jazz Forum sa pravidelne umiestňoval na piatom mieste najlepších jazzových spevákov. Leszek Cichonski je v súčasnosti považovaný za najlepšieho blues-rockového gitaristu v Poľsku. Za posledných päť rokov zorganizoval a odohral viac ako 150 koncertov v Poľsku a Čechách s Chicagskými bluesovými hudobníkmi Carlosom Johnsonom, Sammym Fenderom a Pistol Peteom. Zbigniew Jakubek vyštudoval Hudobnú Akadémiu v Katowiciach, odbor jazz a pop music. Je profesionálnym pianistom a hudobným aranžérom. Známy je najmä z poľskej skupiny „Walk Away”, kde pôsobil 12 rokov. János Solti je najznámejší a najpopulárnejší maďarský bubeník. Účinkoval v legendárnej skupine Lokomotív GT. Spolu so svojim maďarským kolegom a basgitaristom Egonom Pókom vystupovali aj v nemenej známej formácii Hobo Blues Band.

„Tocai“ neexistuje

22. novembra 2004 – SRo - gmp

Taliansko zatiaľ nedokázalo nájsť región či obec, ktorá sa nazýva Tocai, a tak talianski agrárnici zrejme definitívne prehrajú spor s Maďarskom o názov „tokajského“ vína. O téme píše dnešný vydanie denníka Népszabadság. Maďarsko sa dohodlo s Európskou úniou o používaní názvu „tokajské“ roku 1993. V zmysle dohody sa môže používať francúzske „Tokay“ s ypsilonom na konci a talianske Tocai uprostred s hláskou „cé“ iba do roku 2007 – pripomína denník Népszabadság. Dohoda sa stala súčasťou spoločného práva a tak správny súd v meste Lazio s ohľadom na záujmy talianskych vinárov inicioval prešetrenie celého prípadu. Rozhodnúť má Európsky súd. V októbri už bolo jedno pojednávanie, ďalšie bude v polovici decembra, verdikt sa očakáva na budúci rok. Talianska strana argumentuje tým, že v názve „Tocai“ sa skrýva geografické pomenovanie, hoci nepopiera, že vo verbálnej podobe sa zhoduje s maďarským názvom. Maďarskí odborníci však tvrdia, že Talianom sa zatiaľ nepodarilo prezentovať žiadny podobný geografický názov, či už regiónu, obce, alebo potôčika. A tak by mala zostať v platnosti dohoda z roku 1993.

Maďarská centrálna banka znížila úrokové sadzby na 10 %

22. novembra 2004

Maďarská centrálna banka v pondelok opäť znížila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov, a to z pôvodných 10,5 % p.a. na 10 % p.a. Trh zníženie úrokových sadzieb centrálnou bankou očakával, pretože maďarská národná mena, forint, posilnila minulý týždeň voči hlavným zahraničným menám a miera inflácie v Maďarsku sa znížila. Podľa vyhlásenia maďarskej centrálnej banky umožnili znížiť úrokové sadzby hlavne pokles miery inflácie spolu s pravdepodobnosťou jej ďalšieho klesania. Inflácia v Maďarsku vykazuje klesajúci trend po tom, ako v máji zaznamenala vrchol 7,6 %. Minulý mesiac miera inflácie stúpla len mierne, a to medzimesačne o 0,5 % a medziročne o 6,3 %. Maďarská centrálna banka už znížila sadzby 18. októbra tohto roka o 50 bázických bodov, avšak úrokové sadzby ostali naďalej najvyššie spomedzi členov Európskej únie.

Sila slov

Úrokové sadzby v Maďarsku ešte nepôjdu pod desať percent, pretože všeobecne sa očakáva, že Monetárna rada Národnej banky ich dnes zníži iba o pol percenta. Forint totiž zoslabol v dôsledku verbálnej prestrelky medzi prezidentom banky a premiérom. Pôvodne sa predpokladalo, že Monetárna rada dnes urobí jednopercentný rez a tak úrokové sadzby klesnú na deväť a pol percenta, no v priebehu minulého týždňa sa obnovilo napätie medzi vedením Národnej banky a predsedom vlády. Ferenc Gyurcsány intenzívne agitoval proti silnému forintu, ktorý ako povedal - uškrtí maďarskú ekonomiku. V piatok aj klesol kurz maďarskej národnej meny. Úrokové sadzby však naďalej zostanú privysoké, veď desať percent znamená európsky rekord.

Maďarskí vojaci sa v Iraku začínajú baliť

24. novembra 2004

Maďarskí opoziční poslanci v polovici novembra nepodporili predĺženie pobytu maďarskej jednotky v Iraku. Ako čiastočnú kompenzáciu budapeštianska vláda tento týždeň oznámila, že vyšle do Iraku asi 150-člennú rotu, ktorá sa bude v rámci výcvikovej jednotky NATO podieľať na výcviku novej irackej armády. Keďže pôvodný mandát asi 300-členného dopravného práporu sa končí koncom decembra, začali sa už vojaci pripravovať na návrat domov. Maďarskí vojaci tak nepočkajú ani do irackých volieb, ktoré by sa mali konať 30. januára. Práve o to sa snažila vláda. Predložila návrh, ktorý mandát jednotky predĺžil do konca marca. Opozícia nesúhlasila. Podľa ministra obrany Ferenca Juhásza sťažilo Maďarsko situáciu spojencom v Iraku, za čo musí rátať s výrazným zahraničnopolitickým hendikepom. Lídra opozície a expremiéra Viktora Orbána nepresvedčil ani telefonát britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý ho osobne žiadal o podporu predĺženia misie. Podľa Orbána sa to však prieči vôli väčšiny Maďarov. Postoj Orbánovho Fideszu k irackej misii je od počiatku rozporný. Po výraznej rétorickej kampani odmietajúcej vojnu a spochybňujúcej jej ciele sa totiž až dosiaľ vyhýbal otvorenému odmietnutiu spojencov a nakoniec vždy hlasoval v súlade s ich požiadavkami. V Iraku slúžia Maďari na základe rozhodnutia parlamentu z júna 2003, ktorý vtedy podporila aj opozícia. Na zdôvodnenie zmeny názoru využil Orbán aféru s mučením irackých väzňov. Rétorika Fideszu určená tradične národniarskym a krajne pravicovým voličom, trpiacim antiamerikanizmom a antisemitizmom, výrazne narušila vzťahy Orbána so Spojenými štátmi už v čase, keď bol premiérom. Výsledkom bolo, že Orbána pred voľbami v roku 2002 napriek všetkému úsiliu odmietol prijať prezident George Bush. Podobne sú na tom však aj vládnuci postkomunistickí socialisti. Predchádzajúci premiér Péter Medgyessy na jednej strane podpísal list ôsmich európskych lídrov podporujúcich zásah v Iraku, vzápätí však bežal uistiť francúzskeho prezidenta Chiraca o nevyhnutnosti riešiť problém mierovou cestou. Rozdiel medzi obidvoma stranami je niekedy iba rozdielom medzi vládou, ktorá je tradične prozápadnejšia a snaží sa ukázať ako spoľahlivý spojenec, a opozíciou, ktorá sa v prípade vojny populisticky riadi verejnou mienkou. V období zásahu v Kosove v roku 1999 napríklad vtedy opoziční socialisti obviňovali zo servilnosti Orbánovu vládu, ktorá umožnila vzlet bojových lietadiel NATO aj z maďarských letísk. Jediným štátom strednej a východnej Európy, ktorý dnes má záujem o zvýšenie svojej účasti v Iraku, je Rumunsko. K svojim 700 vojakom je schopné pridať ďalších sto.

Nedohodli sa na výzve

23. novembra 2004 – SRo - gmp

Štyri parlamentné strany v Maďarsku sa dnes nemohli dohodnúť ani na spoločnom texte výzvy k občanom, aby sa zúčastnili na referende 5. decembra. K otázke takzvaného dvojakého občianstva sa dnes opäť vyjadril premiér Ferenc Gyurcsány a rokoval o nej aj zahraničný výbor parlamentu. Predstavitelia štyroch parlamentných strán konzultovali o spoločnej výzve k voličom, no opozičný Fidesz vetoval dokument, pretože mu nestačila neutrálna výzva na účasť na referende o dvojakom občianstve, ale žiadal vyjadriť aj kladnú odpoveď. Odlišné stanoviská sa nedajú premostiť – to je názor Zsolta Németha z Fideszu. Jeho kolega z taktiež opozičného Maďarského demokratického fóra Károly Herényi lakonicky poznamenal, že 5. decembra ľudia nebudú hlasovať ani tak o dvojakom občianstve, ako skôr vyjadria svoje stranícke sympatie. Zahraničný výbor zasa rokoval o projekte vlády nazývaný Domovina, ktorý by pomohol maďarským menšinám v ich rodisku. Na zasadaní sa spolu s kolegom z Rumunska zúčastnil aj predseda SMK Béla Bugár. Obaja označili referendum za nesprávne riešenie, ale dodali, že keď sa už veci vyvinuli takto, maďarskí občania by mali ísť hlasovať a povedať áno. Premiér Gyurcsány v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas sa dnes už nevyjadril proti referendu, s tým, že nechce ovplyvňovať voličov, no poznamenal: „V uplynulých dvoch týždňoch sa v tejto záležitosti vyostrovali vášne a rástla zmätenosť. Čo je zlé. Dnes sa mi zdá, a som z toho smutný, že toto referendum bude mať mnohých porazených, nech je jeho výsledok akýkoľvek“.

Politici SMK podporujú dvojité občianstvo

26. novembra 2004

Do volebnej kampane za dvojité občianstvo v Maďarsku sa zapojili aj politici SMK. Zúčastňujú sa na mítingoch opozičnej maďarskej strany Fidesz, ktorá presadzuje občianstvo pre zahraničných Maďarov. Bugárova strana tvrdí, že nejde o organizované stranícke akcie. „Niektorí z vedenia boli na takýchto podujatiach, strana však nerobí žiadne masívne akcie. Všetko je na základe osobných kontaktov,” povedal poslanec SMK László Nagy. Ako dodal, do Maďarska chodia podporiť kampaň aj ľudia zo slovenského vidieka. Účasť SMK na stretnutiach v Maďarsku sa nepáči opozícii, snahu o dvojité občianstvo spochybnila aj slovenská diplomacia. „Myslíme si, že je to nemoderné. Postavenie maďarskej menšiny je dané našou ústavou,” konštatoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga. Poslanec HZDS Dušan Jarjabek o aktivitách SMK povedal, že je to „fenomén, ktorý nie je v poriadku”. „Nemám z toho dobrý pocit, slová prezidenta Gašparoviča treba brať vážne,” zdôraznil Jarjabek. Myslel tým nedávne prezidentovo vyjadrenie, že keď slovenská vláda o niečom rokuje, maďarskí politici o tom chodia informovať do Budapešti. O dvojitom maďarskom občianstve Jarjabek tvrdí, že by vytváralo napätie na Slovensku. „Pre Maďarov na Slovensku nebude mať dvojité občianstvo iný význam ako symbolický zväzok s pôvodným národom,” konštatoval Nagy. Obavy časti politikov, že by to mohlo podporiť snahy o autonómiu južného Slovenska, označil za nezmyselné. „Žiadne takéto programy na Slovensku neexistujú, SMK ani nikto iný neplánuje žiadne radikálne kroky,” zdôraznil. O účasti Miklósa Duraya a vicepremiéra Pála Csákyho na manifestácii v Budapešti, ktorá sa má uskutočniť dnes, hovoril vo štvrtok predseda SNS Ján Slota. Podpredseda Csáky tvrdí, že neplánoval sa zúčastniť, keďže ide na konferenciu do Berlína. Duray cesty do Maďarska nepoprel. „Chodievam na stretnutia ako predtým. Máme slobodu pohybu, a tak sa každý môže zúčastniť, na čom chce. Myšlienku dvojitého občianstva podporujem,” uviedol Duray. Referendum o dvojitom občianstve bude v Maďarsku 5. decembra. Ak by aj Maďari povedali áno občianstvu pre cudzincov, musí ho ešte prijať parlament zákonom. Až potom by ho mohlo získať aj takmer 600-tisíc Maďarov na Slovensku.

Orbánove ovce

26. novembra 2004 – pravda – Dag Daniš

Sotva vychladol sporný maďarský krajanský zákon, Viktor Orbán vrhol do ohňa novú dávku dynamitu - dvojité občianstvo. Aby sa opäť dostal do formy: cez mítingy (aj s účasťou Felvidéku), referendá, demonštrácie. Z čisto principiálneho pohľadu je chystaný maďarský zákon o dvojitom občianstve rovnako neprijateľný ako ten krajanský. Dokonca je nebezpečnejší - pochybné krajanské preukazy sa majú nahradiť rovno maďarskými občianskymi preukazmi! A občianskymi právami. O princípy však v tomto prípade nejde. V hre sú prevažne záujmy. Zahraniční Maďari sú už roky rukojemníkmi maďarského vnútropolitického boja. Orbán ich potrebuje na udržiavanie ohňa. V tomto prípade mu pritom ide aj o „pridanú hodnotu”. Noví občania budú časom aj novými voličmi... Orbánove hry sú čoraz agresívnejšie. Krajanských Maďarov tlačia k politike, ktorú by bez neho neriskovali. Napríklad v prípade dvojitého občianstva bola SMK pôvodne zdržanlivá (aj preto, že sa obávala prípadného odlivu svojich voličov do Maďarska). Ešte v roku 2001 Béla Bugár povedal celkom jasne: „Zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom neumožňuje dvojité občianstvo.” Až keď túto kartu hodil na stôl Orbán, SMK musela priznať farbu - a prikývnuť. Ako povedal Miklós Duray, aby „sa oddelilo hovno od vody”. Účasť lídrov SMK na mítingoch, kde Orbán vydúva hruď a chrlí oheň, je prirodzená. Neprirodzené je len to, že tí istí lídri sú druhou najsilnejšou frakciou slovenskej vlády.

Durayove „perly”

Podpredseda SMK Miklós Duray sa rozhodol, že sa zapíše medzi slovenských politikov, ktorí si nedávajú servítku pred ústa. Do spoločnosti „cteného poslaneckého” Petra Ďuračku aj „starého uja” Ivana Gašparoviča sa zaradil výrokom „konečne sa oddelilo hovno od vody”, čím zhrnul výsledky posledného zasadnutia Stálej maďarskej konferencie.

Za národ a za vlasť

26. novembra 2004 – sme - Peter Schutz

Ak sa Pál Csáky a Miklós Duray dnes v Budapešti zúčastnia demonštrácie za dvojaké občianstvo cezhraničných Maďarov, dopustia sa protiústavného konania. Myslia si to Ján Slota a Anna Belousovová. Iste, toto nie je názor na polemiku, ale na kliniku. Dobrá otázka však je, kam zaradiť aktivity našich menšinových politikov. Nevedno, či Duray a Csáky na tomto konkrétnom mítingu naozaj budú a vystúpia. Isté je toľko, že SMK sa pridala do kampane Fideszu a kade jej predstavitelia chodia, tam deklarujú, že v referende 5. decembra treba povedať ÁNO. Nie je to trestné - zastupujú voličov SMK, ktorých záujmy sú pre nich prednostné. A ak dvojaké občianstvo tomu-ktorému tunajšiemu Maďarovi nepomôže, tak určite ani neublíži. Je však výrazne problematické, ak strana s mandátom do slovenských zastupiteľských zborov (na mítingy chodia aj starostovia, miestni poslanci atď.) vyvíja politickú činnosť tohto typu na území iného štátu. (Ešte aj keď Maďarsko za cudzí štát nepovažujú.) Ovplyvňujú politické rozhodovanie, do ktorého sa voliči, od ktorých pochádza mandát SMK, zapojiť nemôžu. A robia to ako súčasť slovenskej vlády, čo je tak trochu už konflikt záujmov, keďže je dosť sporné, či dvojaké občianstvo zahraničných Maďarov je záujem Slovenskej republiky. Pán Duray napríklad na istom vidieckom fóre vyhlásil, že „NIE v referende by znamenalo potvrdenie trianonského mierového diktátu”. Nie je jasné, z čoho tak usúdil, ale jasné je, že keby záporné hlasovanie také dôsledky malo, Slovensko by neprotestovalo. Účasťou v kampani Fideszu prijíma SMK za svoj aj jeden z leitmotívov: Maďarský štát je povinný podstúpiť aj materiálne obete a medzinárodné konflikty, aby sa obnovilo národné spoločenstvo a emancipovali menšiny, zápasiace s nedemokratickými väčšinami o existenciu a prežitie ako národ. Naozaj si toto naši maďarskí politici myslia? Nie je to iste nič protiústavné, politicky i ľudsky však mimoriadne chúlostivé.

Veľvyslanci sa zhodli, že aliancia prechádza zmenami

23. novembra 2004

Severoatlantická aliancia prechádza obdobím zmien, členské štáty ohrozujú nové hrozby, noví členovia NATO sú prínosom a sami z členstva ťažia. Zhodli sa na tom v utorok účastníci konferencie Nové bezpečnostné prostredie - Tvárou tvár k novým bezpečnostným výzvam. NATO môže byť silné, ak členské štáty dokážu nájsť konsenzus pri identifikovaní výziev predstavujúcich hrozbu pre euroatlantický región, ak členské štáty budú schopné koordinovať svoje kroky, ak budú schopné vytvoriť kapacity, aby mohli čeliť týmto výzvam a ak dokážu vytvoriť nevyhnutnú politickú vôľu na použitie týchto kapacít, vyhlásil veľvyslanec Maďarska v SR Csaba Györffy. Politická vôľa prispôsobiť sa novým podmienkam podľa veľvyslanca existuje. Nie je iná cesta. Otázka je, za akú cenu, povedal. Podľa názoru talianskeho veľvyslanca v SR Antonina Provenzana politická vôľa na zmeny tiež závisí od efektivity aliancie. Vojenská aliancia je nástroj, zdôraznil. O budúcnosti a význame aliancie podľa veľvyslanca SR pri NATO Igora Slobodníka rozhodnú odpovede na otázky, či sa podarí dosiahnuť kompromis k existujúcim obranným potenciálom NATO a vynárajúcim sa bezpečnostným projektom EÚ, či tento projekt EÚ bude s alianciou komplementárny, či budú európske krajiny a USA rovnako vnímať hrozby, ktoré ich obklopujú a najmä či nájdu spoločný spôsob ako im čeliť. Ďalej bude rozhodujúce, či súčasní členovia NATO zachytia trend modernizácie armád a nezväčší sa priepasť medzi vojenskými kapacitami na oboch brehoch Atlantiku a tiež, či sa podarí udržať efektívny rozhodovací proces s čoraz väčším počtom členov, myslí si Slobodník. Členstvo svojej krajiny v aliancii si pochvaľoval bulharský veľvyslanec Jaroslav Golev. Naše členstvo v NATO začalo prispievať k blahobytu celej spoločnosti. V roku 2003, čo je rok po tom, ako Bulharsko dostalo pozvánku na summite v Prahe, zahraničné investície stúpli o 65 % na 1,2 miliardy eur. Predpoveď na tento rok je dvojnásobok tejto sumy, povedal Golev, podľa ktorého oba javy spolu súvisia. Konferenciu, ktorá potrvá do štvrtka, zorganizovalo Euroatlantické centrum v Banskej Bystrici. Medzi hosťami bolo veľké množstvo veľvyslancov členských a kandidátskych krajín NATO na Slovensku, ako aj politickí analytici. Organizátori si kládli za cieľ nielen prispieť do diskusie o zmenách a budúcnosti aliancie, ale chceli osloviť aj mladú generáciu študentov, ktorých bol v sále veľký počet.

Vláda s väčším vplyvom

23. novembra 2004 – SRo - gmp

Maďarská národná banka protestuje proti zákonu, ktorý parlament schválil včera večer, a označuje ho za zásah do nezávislosti tejto finančnej inštitúcie. Novelizovaný zákon o národnej banke zabezpečuje vláde väčší vplyv v Monetárnej rade, ktorá rozhoduje aj o úrokových sadzbách. Mimochodom práve včera ich znížila o pol percenta na desať percent, čiže Národná banka naďalej sleduje opatrnú monetárnu politiku. Vláda to neraz ostro kritizovala, zdôrazňujúc, že silný forint mimoriadne škodí maďarskej ekonomike. Prezident banky Zsigmond Járai označil novelu za „hanebnú“ a predpovedal, že aj tak neprejde sitom ústavného súdu.

Najreformnejšie je Rumunsko

25. novembra 2004

Maďarsko, Česká republika a Estónsko sú z postkomunistických krajín strednej a východnej Európy najďalej v prechode na trhovú ekonomiku. V tomto roku dosiahli v reformách najväčší pokrok Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko. Vyplýva to z pravidelnej správy Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). Na ďalších pozíciách sú v uskutočnených reformách Poľsko, Slovensko, Lotyšsko, Slovensko a Litva. Slovinsko, ktoré je z týchto štátov najbohatšie, už podľa Buitera predstihujú čakatelia na vstup do únie Chorvátsko a Bulharsko. Albánsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko a Čierna Hora sú v ceste za trhovou ekonomikou za Ruskom, Arménskom, Gruzínskom či Kirgizskom. Najlepšou známkou za reformu infraštruktúry ocenila EBRD Maďarsko. ČR, Estónsko, Poľsko a Rumunsko sú o krok vzadu. Správa EBRD pripomenula, že sieťové odvetvia v bývalých krajinách východného bloku sú často zle prispôsobené potrebám trhu a po desaťročiach nedostatočných investícií sa potrebujú naliehavo modernizovať. Priemerný tohtoročný hospodársky rast celej oblasti EBRD odhadla na 6,1 percenta, čo bude rovnako ako v uplynulých rokoch viac než je globálny rast. Banka odhadla, že na úrovni štyroch percent porastú ekonomiky ČR a Maďarska. Pre Slovensko očakáva 4,8 percenta, Slovinsko 4,1 a Poľsko 5,5 percenta.

Maďarsko vyšle v lete svojich vojakov do misie NATO

22. novembra 2004

Maďarsko plánuje vyslať v lete budúceho roka do Iraku vojakov, ktorí by slúžili v misii Severoatlantickej aliancie, uviedol v pondelok v Budapešti minister obrany Ferenc Juhász, týždeň po tom, ako maďarský parlament rozhodol o stiahnutí maďarského kontingentu z Iraku do konca roka. „Maďarsko vyšle budúce leto do Iraku kontingent na tréningovú základňu NATO,” povedal minister pre nezávislú rozhlasovú stanicu Klub Rádió. Podľa neho je možné, že maďarskí vojaci budú pomáhať chrániť základňu. Maďarský parlament minulý týždeň hlasoval proti predĺženiu mandátu 300 maďarským vojakom, ktorí sa nachádzajú v Iraku. Na prispenie vojakmi do misie NATO však vláda súhlas zákonodarcov nepotrebuje.

Fidesz kritizuje premiéra

Opozičný Fidesz v Maďarsku kritizuje premiéra Ferenca Gyurcsány za jeho vyhlásenia o „škodlivosti“ sťahovania maďarského kontingentu z Iraku. Premiér po piatkovej návšteve Londýna s poľutovaním konštatoval, že maďarský parlament nebol ochotný predĺžiť mandát 300-členného kontingentu v Iraku. Podľa Gyurcsánya musí Maďarsko rátať s „nie príliš priateľskými gestami“ zo strany spojencov, lebo ich maďarskí vojaci „opúšťajú“. Predstaviteľ Fideszu však konštatoval, že prápor splnil svoje úlohy v Iraku čestne a odchádza domov preto, lebo jeho mandát vypršal.

Predsedom Svetového zväzu Maďarov sa stal opäť Patrubány

21. novembra 2004

Za predsedu Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) delegáti zväzu v Budapešti opäť zvolili Miklósa Patrubánya. Za jeho potvrdenie vo funkcii hlasovalo v sobotu 110 delegátov, jeden bol proti. Patrubány, ktorý sa v ostatných mesiacoch dostal do povedomia maďarskej verejnosti s iniciatívou zväzu za vypísanie referenda o dvojitom občianstve pre zahraničných Maďarov, povedie organizáciu združujúcu krajanov žijúcich v 53 krajinách sveta ďalšie štyri roky. Zväz založil v roku 1938 vtedajší maďarský premiér Pál Teleki. Podľa slov znovuzvoleného predsedu táto organizácia iniciovala a podporuje plebiscit o dvojitom občianstve preto, lebo sa jej členovia domnievajú, že „po desaťročiach umierania Maďarstva nadišiel čas znovuzrodenia”. Patrubány vyjadril presvedčenie, že sa na ľudovom hlasovaní o udelení občianstva zúčastní v Maďarsku 60 percent voličov, a z ôsmich miliónov oprávnených voličov odovzdá kladný hlas polovica. Za predsedu regiónu Karpatskej kotliny zvolili delegáti Csabu Sárközyho, pedagóga zo Szombathelyu, predsedom regiónu mimo Karpatskej kotliny, ktorú predtým nazývali západným regiónom, sa stal kanadský reformovaný kňaz Jószef Pungor.

V Budapešti protestovali zdravotníci

20. novembra 2004

Niekoľko tisíc zdravotníkov protestovalo dnes v Budapešti pred parlamentom. Cieľom celoštátnej demonštrácie, ktorú zorganizovali občianske a odborné združenia, bolo upozorniť na nutnosť zlepšenia mzdovej situácie pracovníkov tohto rezortu a na zlé podmienky ich práce. Účastníci protestnej akcie vyzvali občanov k tomu, aby na referende o privatizácii zdravotníckych zariadení hlasovali proti. Predseda Maďarskej lekárskej komory (MOK) István Éger vo svojom vystúpení zdôraznil, že by sa na zasadnutí pri okrúhlom stole o národnom zdravotníctve mala zúčastniť aj vláda, aby maďarské zdravotníctvo spočívalo na základoch konsenzu. Nemocnice podľa jeho slov nemožno predať kvôli tomu, lebo súkromné investície sa objavia iba tam, kde možno rátať so ziskom.

Maďari žijúci na Slovensku nechcú opustiť svoju rodnú krajinu

20. novembra 2004

Maďari žijúci na Slovensku nechcú opustiť svoju rodnú zem. Vyhlásili to dnes v maďarskej obci Novákfalva predstavitelia maďarských obcí a miest na Slovensku a poslanci SMK. Ak prevážia záporné hlasy v decembrovom referende v otázke pridelenia dvojitého občianstva zahraničným Maďarom, potom to bude znamenať potvrdenie trianonskej mierovej zmluvy. Povedal podpredseda SMK Miklós Duray na regionálnom stretnutí starostov, primátorov, parlamentných poslancov SMK a vedúcich organizácií Csemadoku v Nových Zámkoch a Štúrove, ktoré sa konalo v západomaďarskej župe Vas. Účastníci podujatia vydali vyhlásenie, v ktorom poukázali popri spoločnej historickej minulosti s Maďarskom na to, že majú radi svoju rodnú zem, a že poznajúc hospodársku, politickú a spoločenskú situáciu Maďari žijúci na Slovensku nechcú opustiť svoju rodnú krajinu. Súčasne vyzvali maďarských voličov, aby v plebiscite hlasovali za navrátenie maďarského občianstva zahraničným Maďarom. Duray v tejto súvislosti poznamenal, že vynútenie si ľudového hlasovania v otázke občianstva v Maďarsku bolo hazardnou.

Duray urazil maďarských socialistov

18. novembra 2004

Podpredseda SMK Miklós Duray pobúril svojim vyhlásením o výsledku piatkového zasadnutia Stálej maďarskej konferencie vládnu Maďarskú socialistickú stranu. Konferencia sa nezhodla na spoločnom vyhlásení, čo Duray komentoval, že sa „konečne sa oddelilo hovno od vody”, a to je v národnej politike veľmi dôležité. Členka predsedníctva socialistov a poslankyňa za MSZP Agnes Vadaiová v stredu v spravodajskej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie MTV vyhlásila, že jej strana odmieta takú politiku, ktorá proti sebe stavia Maďara a Maďara. Duray totiž v pondelok v relácii Bez hraníc maďarského verejnoprávneho rozhlasu Magyar Rádió povedal, že neúspech stálej konferencie, ktorá nedokázala prijať spoločné vyhlásenie vo veci dvojitého občianstva pre zahraničných Maďarov, bol iba zdanlivý. Politik SMK doslova povedal, že on považuje z pohľadu národnej politiky vzniknutú situáciu v konečnom dôsledku za úspech, lebo ako doslovne povedal: „konečne sa oddelilo hovno od vody”, a to je v národnej politike veľmi dôležité. Vládne strany v Maďarsku nepodporujú otázku udelenia dvojitého občianstva zahraničným Maďarom, opozičné strany zas vyzvali občanov, aby v referende 5. decembra hlasovali za dvojité občianstvo. Tento postoj prezentovali aj na stálej konferencii, čo viedlo k jej neúspechu.

Duray sa svojimi výrokmi opäť postaral o rozruch

19. novembra 2004 - sme

Miklós Duray sa opäť zamiešal do maďarskej politiky. Po tom, čo stála maďarská konferencia v piatok nedospela k dohode o dvojakom občianstve, to podpredseda SMK Duray označil len za zdanlivý neúspech. Pretože, ako sa v pondelok vyjadril v relácii maďarského verejnoprávneho rozhlasu, určenej pre krajanov, „konečne sa oddelilo hovno od vody”. Na Durayov výrok pobúrene reagovala vládna Maďarská socialistická strana, ktorá neslušný výraz vztiahla na seba. Podľa jej poslankyne Ágnes Vadaiovej sú podobné vyjadrenia neprípustné a stavajú Maďarov proti sebe. Duray v relácii Bez hraníc komentoval rozdielne postoje vlády a opozície k referendu o zákone umožňujúcom krajanom ľahšie získanie maďarského občianstva. Vládne strany v ňom odporúčajú hlasovať proti dvojakému občianstvu, udeľovanému v podstate na etnickom základe, opozícia spolu s politickými reprezentáciami menšín vyzývajú hlasovať za. Pre Duraya je typické, že v názorovo blízkych médiách, ku ktorým patrí aj spomenutá relácia, formuluje oveľa tvrdšie ako inokedy. Ak si však jeho výroky všimne širšie publikum, často ich zjemňuje. Ako vysvetľoval v publicistickej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie v stredu večer, použité príslovie znamená iba toľko, že sa od seba oddelili dva názory. „Na jednej strane je národ, na druhej strane tí, ktorí chcú maďarský národ primať hlasovať proti. Odtiaľ je nutné sa vrátiť, privolať ich späť na stranu národa,” dodal. Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos nechcel výrok svojho straníckeho kolegu komentovať.

Kampaň pokračuje

19. novembra 2004 – SRo - gmp

V Maďarsku pokračuje kampaň pred decembrovým referendom o takzvanom dvojitom občianstve nemennou intenzitou. Predseda opozičného Fideszu Viktor Orbán dal otázke nové dimenzie. V rozhovore pre verejnoprávny rozhlas v súvislosti s možnosťou poskytnutia maďarského občianstva príslušníkom maďarských menšín v susedných krajinách Orbán upriamil pozornosť na okolnosť, ktorá doteraz – podľa neho - nedostala dostatočný dôraz. „Ide o ľudí, ktorí kedysi mali maďarské občianstvo, alebo o ľudí, ktorých predkovia boli maďarskí občania, čiže v tomto zmysle my len vrátime to, o čo ich predtým obrali“ – povedal Orbán.

Maďarská národná politika

Maďarská politická scéna je naďalej rozdelená v otázke decembrového referenda o poskytnutí maďarského občianstva pre krajanov. Naplno to vyšlo najavo počas poldňovej parlamentnej diskusie. Vládna socialistická strana iniciovala takzvaný politický diskusný deň „o národnej politike doma i v zahraničí“. Odzneli triezve i emotívne silne ladené prejavy o potrebe jednoty maďarského národa, no nakoniec sa diskusia vyostrila na otázku decembrového referenda. Vládni poslanci zväčša opätovne upozorňovali na miliardové finančné dôsledky možného presunu státisícov krajanov do Maďarska, opozičné to zasa označovali za propagandu. No a obe strany sa navzájom obviňovali z toho, že stavajú proti sebe Maďarov v Maďarsku a Maďarov, ktorí sa – a teraz citujem mnohých poslancov: pred osemdesiatimi štyrmi rokmi vinou krutého a tragického trianonského mieru, proti vlastnej vôli ocitli za hranicami Maďarska. Dá sa predpokladať, že v nasledujúcich dvoch týždňoch sa tieto spory vyostria, pretože referendum 5. decembra považujú strany za skúšku svojej politiky. Do tohto zápasu sa zapojili aj niektoré cirkvi – katolícka už v utorok vyzvala svojich prívržencov, aby v referende hlasovali za dvojité občianstvo, a onedlho príde do Maďarska spoza hraníc 500 kalvínskych kňazov za tým istým účelom.

Tony Blair ocenil maďarský príspevok v Iraku

19. novembra 2004

Britský premiér Tony Blair sa poďakoval maďarskému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi za jeho „podporu a porozumenie” v súvislosti s Irakom, odkiaľ Budapešť plánuje stiahnuť svojich vojakov do konca roka. Maďarsko vyslalo do blízkovýchodnej krajiny 300 vojakov plniacich logistické úlohy po americko-britskej invázii v marci 2003, ktorá viedla k pádu režimu Saddáma Husajna. Začiatkom tohto týždňa však maďarský parlament schválil stiahnutie vojenskej misie z krajiny do 31. decembra napriek žiadosti vlády predĺžiť jej pôsobenie do konca marca. Po stretnutí s Gyurcsányom britský premiér v piatok ocenil jeho „podporu a porozumenie v otázke toho, čo sa snažíme v Iraku dosiahnuť.” Zámerom Gyurcsánya je teraz zapojiť maďarských vojakov do programu NATO pre výcvik irackých bezpečnostných síl. „Nemali sme prevahu, ale to nemení naše odhodlanie zapájať sa do operácií,” povedal. Maďarská misia v Iraku, proti ktorej dôrazne vystupuje domáca verejnosť, spôsobovala Gyurcsányovi problémy od nástupu do funkcie v septembri.

Jedni odídu, druhí prídu

Maďarsko po stiahnutí svojho práporu z Iraku plánuje vyslať do regiónu jednotku, ktorá by sa zúčastnila na výcviku irackých vojakov. V parlamente sa v pondelok nenašla potrebná väčšina na predĺženie mandátu maďarského práporu v Iraku, čiže misia sa končí 31. decembra tohto roku. Toto rozhodnutie Spojené štáty rešpektujú, zároveň vyslovujú ľútosť. Vláda sa cíti trápne a hľadá možnosti, ako napraviť naštrbené renomé. Už sa rokuje s centrálou NATO o prípadnej účasti na výcviku Iračanov. Vyslanie takejto roty si nevyžaduje parlamentné rozhodnutie. Stačí, keď misiu odsúhlasí vláda.

Zbabelí, sebeckí a hlúpi

19. novembra 2004 - sme

Maďarský kontingent odíde z Iraku k 31. decembru. Parlament neschválil vládny návrh na predĺženie misie o tri mesiace, keďže opozícia neprispela ani hlasom k nutnej ústavnej väčšine. Je to zbabelé, sebecké a hlúpe rozhodnutie, ale - veľmi podobné celej súdobej maďarskej politike. Zbabelé je preto, lebo podlieha náladám verejnosti. Politika dvoch najväčších strán, vládnej MSZP a opozičného Fideszu, sa už dávno zredukovala na otrocké sledovanie nálad väčšín, ktoré ad hoc vznikajú pri tom-ktorom probléme. Vláda, tlačená spojeneckými záväzkami, nepresadila ani zlý kompromis, ktorým by bol odchod ku koncu marca, hoci už pol roka je na svete rezolúcia BR OSN, dávajúca koaličným silám v Iraku mandát do januára 2006. Politika Fideszu je odpudzujúca, hanebná a bez chrbtovej kosti. Sebecké je rozhodnutie preto, lebo aj odchod v marci by iba zapadol do trendu znižovania výdavkov na armádu. V októbri premiér Gyurcsány generálnemu tajomníkovi NATO do očí oznámil, že miesto sľúbeného zvýšenia na 2 percentá zníži (!!) v roku 2005 obranné výdavky na 1,2 percenta, pretože „musí udržať rovnováhu medzi bezpečnosťou a sociálnymi službami”. Zrozumiteľne - kupovať voličské hlasy. Takou drobnosťou, že rozhodnutie spôsobí obrovské problémy poľskému veleniu okupačnej zóny (už signalizovalo) a napokon azda i irackému ľudu, sa ani nezaoberali. Keď horelo v Juhoslávii pri maďarských hraniciach, prosili NATO o zásah na kolenách... Taká je spojenecká vďačnosť. Hlúpe je rozhodnutie preto, lebo Maďarsko si buduje imidž najnespoľahlivejšieho nového člena NATO. Maďarské ozbrojené sily, nespôsobilé brániť vlastnú krajinu, sú odkázané na spojencov. A nesporné je jedno: Väčšmi ako vojenskou nutnosťou je účasť v Iraku pre USA testom lojality spojencov. Za zbabelosť, sebectvo a hlúposť môžu takto Maďari draho doplatiť.

Prehliadka slovenského filmu v Budapešti

19. novembra 2004

Včera sa skončil tradičný seminár slovenského filmu v Budapešti. Bol určený univerzitným poslucháčom z Maďarska, Slovákom žijúcim v Maďarsku a Maďarom, ktorí majú vzťah k slovenčine. Dvanásty ročník seminára poukázal na súčasné tendencie v slovenskej kinematografii. Za tri dni sa premietli filmy rôznych žánrov: Quartétto v réžii Laury Sivákovej, Šindelkovo Zostane to medzi nami (diváci sa po jeho premietnutí mohli porozprávať s režisérom i kameramanom Jánom Ďurišom), Jesenná láska - komorný príbeh starnúceho hudobného skladateľa a jeho osudného stretnutia s mladou poetkou v réžii Zity Furkovej, dokumentárny film 66 sezón Petra Kerekesa. Priestor dostali aj ukážky z prác študentov Filmovej fakulty VŠMU. Zvláštnosťou tohtoročného festivalu bolo uvedenie amatérskeho filmu. Bol ním vtipný horor Nič nekrváca večne, ktorý vlani na medzinárodnom festivale študentských a amatérskych filmov 4ART v Dolnom Kubíne získal Cenu divákov.

APV zrušila tender na predaj aerolínií Malév

19. novembra 2004

Maďarská privatizačná agentúra APV zrušila tender na predaj stratovej leteckej spoločnosti Malév po tom, ako získala len jedinú ponuku od Aviation Solutions International. Agentúra o tom informovala vo štvrtok. APV odvolala tender, keď ponuka od tohto konzorcia na čele s bývalým generálnym riaditeľom aerolínií Malév nesplnila základné požiadavky agentúry. APV žiadala od potenciálnych investorov ponechať všetkých pôvodných zamestnancov spoločnosti Malév, prevziať dlh aerolínií v hodnote 36,2 mld. HUF a prilákať domácich investorov so zámerom udržať pozíciu Malév ako národného prepravcu. APV neuverejnila podmienky ponuky od Aviation Solutions, ale miestne médiá oznámili, že toto konzorcium ponúklo len 150 mil. HUF a nechcelo prevziať dlh aerolínií. Podľa analytikov je hlavným problémom spoločnosti Malév, ako pokračovať v činnosti. Pri rastúcich cenách palív by mal prepravca vykázať celoročnú stratu, ktorá bude pravdepodobne vyššia ako strata pred zdanením za prvý polrok na úrovni 3,9 mld. HUF. Aerolínie by mohla podporiť maďarská vláda subvenciou v hodnote 3 mld. HUF, ďalšia finančná pomoc je však nepravdepodobná pre prísne pravidlá Európskej únie.

Aeroflot chce prevziať maďarské aerolínie

Za spoločnosťou Aviation Solution International (ASI), ktorá sa zaujíma o kúpu 99,5-percentného akcionárskeho balíka štátnej maďarskej leteckej spoločnosti Malév, stojí pravdepodobne ruský Aeroflot. Konzorcium ASI ponúklo Malév 150 miliónov forintov, čiže približne 24,4 milióna korún. Konečný verdikt Maďarskej štátnej privatizačnej a holdingovej agentúry, ktorá rozhodne o novom majiteľovi aeroliniek, by mal byť známy ešte tento týždeň.

Silný forint

19. novembra 2004

V Maďarsku sa opäť vyostril konflikt medzi národnou bankou a vládou kvôli mimoriadne silnému forintu. Premiér Ferenc Gyurcsány si myslí, že silná národná mena „uškrtí“ hospodárstvo. Národná banka sa urazila a vyprosuje si, aby vláda zasahovala do monetárnej politiky. Faktom je, že predseda vlády div nie vedie kampaň za zoslabenie forintu. Podľa jeho názoru dosahuje pokles exportu hrozivé rozmery, „tisíce a desaťtisíce pracovných miest je ohrozených“. Ferenc Gyurcsány ráno v televízii doslova povedal „Skapeme kvôli silnému forintu“. Večer na jednom fóre k tomu dodal: „Maďarský forint je momentálne silný, ale táto silná ruka stláča hrdlo maďarskej ekonomiky“. Problém posunul aj na politickú rovinu, keď neskrýval svoje „zdesenie nad tým čo robí v tejto veci pravica, ktorá zbožňuje silný forint“. V dôsledku týchto slovných prestreliek kurz maďarskej meny voči euru včera klesol. Prezident Národnej banky Zsigmond Járai však vylúčil, že by monetárna rada v pondelok výrazne znížila úrokové sadzby. Tie sú momentálne na desaťpercentnej úrovni, čo je európsky rekord, očakáva sa nanajvýš jednopercentný rez, pretože v dôsledku prudkého zásahu by sa forint mohol úplne zrútiť – mieni šéf ceduľovej banky.

Akcie MOL sa od decembra začnú obchodovať na poľskej burze

18. novembra 2004

Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL začne v decembri obchodovať so svojimi akciami na varšavskej burze. Informovala o tom vo štvrtok manažérka pre stratégiu na burze vo Varšave Lidia Adamska. Skupina MOL sa usiluje o kotáciu svojich akcií na varšavskej burze so zámerom preniknúť na likvidný poľský trh, ktorý predstavuje najväčšiu burzu cenných papierov v strednej Európe. Kotácia umožní jednoduché ocenenie akcií MOL voči rovnocennému partnerovi, poľskej skupine PKN Orlen. Obidve spoločnosti už rokovali o možných kapitálových vzťahoch a fúziách, ale neúspešne. Poľská burza je príťažlivá pre zahraničné firmy vďaka rozvinutej finančnej činnosti, ktorá riadi aktíva v hodnote približne 100 mld. PLN. Adamska dodala, že v tomto roku sa na burze uviedlo 24 prvotných ponúk akcií firiem a ďalších 10 by sa malo realizovať ešte do konca roka. Spoločnosť MOL bude v tomto roku už piatou zahraničnou firmou kótovanou na varšavskej burze. Maďarská skupina MOL vlastní na Slovensku majoritný podiel v rafinérskej spoločnosti Slovnaft, ktorý ku koncu septembra predstavoval 98,4 % základného imania.

Skupina MOL uvažuje o zvýšení svojich dividend.

26. novembra 2004

Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL predpokladá, že dividendy skupiny by mohli v blízkej budúcnosti vzrásť. „Návrh na zvýšenie dividend by mal byť zverejnený v marci budúceho roka, na prelome mesiacov apríl a máj o tom bude rozhodovať valné zhromaždenie skupiny,” informoval riaditeľ pre stratégiu skupiny MOL Michel-Marc Delcommune. Podľa Delcommuneho je dividendová politika skupiny už zhruba päť rokov rovnaká. „Výška dividendy na jednu akciu predstavuje v súčasnosti 55 HUF,” povedal Delcommune. Dôvodom nízkych dividend v takom dlhom období boli podľa neho straty vygenerované plynárenskou divíziou. V súčasnosti však už podľa riaditeľa dosahuje zisky, a preto nie je dôvod držať dividendy na rovnakej úrovni. „Chceme zvýšiť výšku dividend na úroveň dividend našich konkurentov, pretože aj takto plánujeme vzbudiť záujem potenciálnych investorov,” podčiarkol Delcommune. Delcommune zároveň uviedol, že skupina MOL predpokladá v tomto roku preinvestovať celkovo 1 mld. eur. „Z tejto sumy smeruje na prevádzky produkujúce polypropylény, ktoré sa stavajú na Slovensku a v Maďarsku, približne 35 mil. eur,” uviedol Delcommune. V budúcom roku by však mal byť podľa neho investičný rozpočet skupiny nižší približne o 25 %. Prioritou pritom podľa Delcommuneho bude zabezpečiť produkciu kvalitnejších výrobkov, posilnenie marketingovej pozície, ako aj kúpa čerpacích staníc v Rumunsku. Zo strednodobého hľadiska Delcommune nevylúčil ani investičné zámery importu kaspickej ropy.

Obľuba socialistických značiek stúpa

18. novembra 2004

Zatiaľ čo tesne po páde komunizmu sa obyvatelia bývalého východného bloku nevedeli nabažiť západných výrobkov, ktorých sa im predtým nedostávalo, po 15 rokoch sa situácia začína obracať. V kurze sú socialistické značky a ich obľuba je taká výrazná, že sa ich tlaku neubránili ani západní výrobcovia. Ako uviedol denník The Wall Street Journal Europe, každá krajina bývalého východného bloku má svoje obľúbené „retro” výrobky. V Maďarsku sú v kurze hroznový nápoj Traubisoda (obdoba slovenskej Viney) a niekdajšie celým národom nosené tenisky Tisza, v Českej republike a na Slovensku sa vysokému predaju teší Kofola a v bývalom východnom Nemecku sa opäť vracajú na trh kvasené uhorky značky Spreewald Gurken a zubná pasta Perlodont. Nostalgii po známych výrobkoch z čias dnešnej strednej a staršej generácie, ako aj ich výhodnej cene sa začali rýchlo prispôsobovať západné firmy. Napríklad spoločnosť Unilever uviedla v Maďarsku na trh v minulosti obľúbenú tyčinku Sport Szelet a na východoeurópske chute ešte skôr presedlala Coca-Cola, ktorá pôvodne v Rusku a pobaltských krajinách vytlačila z trhu ruský nápoj kvas. V pobaltských krajinách aj v dôsledku sprísnených hygienických predpisov sa kvas prestal v 90. rokoch úplne predávať, dnes je však späť. Ako uviedla agentúra AP, záujem o jeho výrobu viedol ešte pred dvomi rokmi k tvrdým súbojom na trhu medzi východoeurópskymi firmami a Coca-Colou. Tá vidiac, že nie je schopná nových výrobcov kvasu poraziť iba „kolou” (len v Lotyšsku stratila v dôsledku opätovného záujmu o kvas v rokoch 1999 a 2000 približne milión dolárov), skúpila niekoľko výrobcov kvasu od Lotyšska až po Sibír. Aj vo vlastných podnikoch na výrobu Coca-Coly upravila časť liniek na výrobu tohto ruského nápoja. Rovnaký trend nabral podľa britskej BBC aj americký výrobca cigariet Phillip Morris, ktorého cigarety značky Marlboro znamenali ešte v 90. rokoch pre Rusov nepoznanú príchuť Západu. Po roku 2000 však aj Phillip Morris zistil, že mu na tomto trhu väčší úspech zaručia cigarety značky Peter Veľký. Čiastočne preto, že mnohí Rusi si nemohli dovoliť západné výrobky, ale aj preto, že po rokoch obdivu všetkého západného sa aj v tejto krajine začali obyvatelia opäť vracať k svojim známym značkám. Rovnaký obrat sa udial tiež v strednej Európe. To potvrdil Robert Parnica, kurátor nedávnej výstavy výrobkov masovej produkcie v bývalom východnom bloku, ktorá sa uskutočnila v galérii Centralis v Budapešti. Ako povedal, za komunizmu sa vyrábalo viacero dobrých vecí, prečo by sa nemohli aj dnes. Naša minulosť by sa nemala hodnotiť len cez prizmu politiky.

Maďarská diplomacia pripravuje budapeštiansku návštevu Kukana

17. novembra 2004

Maďarská diplomacia pripravuje v súčasnosti návštevu slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Oznámil to dnes v Budapešti hovorca maďarskej diplomacie Tibor Polgár. K stretnutiu šéfa slovenskej diplomacie s jeho maďarským partnerom Ferencom Somogyim by malo podľa slov hovorcu dôjsť v polovici decembra v maďarskej metropole. V súvislosti s otázkou dvojitého občianstva rezort zahraničných vecí však zatiaľ nepripravuje rokovania s dotknutými susednými krajinami, povedal Polgár v reakcii na novinársku otázku. O dvojitom občianstve pre zahraničných Maďarov by mali rozhodnúť maďarskí voliči v ľudovom hlasovaní 5. decembra.

F. Gyurcsány: Vláda chce zbúrať sociálne a príjmové hranice medzi Maďarmi

17. novembra 2004

Kým pravica podporuje rozšírenie práv zahraničných Maďarov, čo hrozí ich priťahovaním k materskej krajine, zatiaľ národný program maďarskej ľavicovo-liberálnej vlády je o zbúraní sociálnych a príjmových hraníc, ktoré sú medzi Maďarmi. Hovoril o tom dnes v Budapešti premiér Ferenc Gyurcsány. Predseda maďarskej vlády vystúpil v úvode parlamentného diskusného dňa o novej národnej politike vlády, ktorú kabinet predložil ako reakciu na iniciatívu Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) o dvojitom občianstve. O udelení občianstva Maďarom žijúcim za hranicami budú voliči hlasovať v referende 5. decembra. Pohľady maďarských vládnych strán sa výrazne odlišujú od postoja opozície, vláda vyzvala voličov hlasovať proti dvojitému občianstvu, opozícia zas očakáva od občanov podporu. Gyurcsány zdôraznil, že vláda by chcela dosiahnuť, aby maďarské spoločenstvá žijúce za hranicami boli posilnené vytvorením pracovných príležitostí, aby sa tam vyplatilo podnikať, vzdelávať sa, aby bolo podporované vzdelávanie a kultúra, aby existovali programy stimulujúce hospodárstvo a tvorba pracovných miest. Premiér sa domnieva, že podpora rozšírenia práv jednotlivcov, ako by to chceli presadzovať pravicové strany, nesie v sebe riziko, že krajanov to bude priťahovať k materskej krajine, kde tieto práva budú môcť uplatniť. Podľa Gyurcsánya treba nájsť riešenie na to, v čom sa všetky strany zhodujú, v uľahčení pohybu zahraničných Maďarov cez hranice. Súčasne však treba diskutovať o tom, ako zabezpečiť prosperitu krajanom v ich rodnej krajine. Opozícia nazvala vládny národný program zastieracím manévrom, ktorým chce občanov pomýliť. Poslanec opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) László Kövér pripomenul, že populácia Maďarov klesne do roku 2050 z terajších 10 miliónov na 7,5 milióna. „Kto bude potom pracovať, Afričania, Pakistanci, Arabi, Turci, alebo Číňania?” položil opozičný politik otázku a dodal, že kladná odpoveď na dvojité občianstvo nemá žiadne riziká, lebo bez dvojtretinovej podpory strán v parlamente aj tak nemôže prejsť novela súčasne platného zákona.

Dvojaké občianstvo

21. novembra 2004 – SRo - Gregor Martin Papucsek

V Maďarsku bude 5. decembra referendum – aj o takzvanom dvojakom občianstve, o tom, či by mali poskytnúť maďarské štátne občianstvo príslušníkom maďarských menšín. Otázka výrazne rozdeľuje politickú scénu, ktorá je mimoriadne napätá. Kal sa oddeľuje od vody - takto svojsky charakterizoval istý predstaviteľ maďarskej menšiny vzniknutú situáciu, v ktorej jedna strana politickej scény podporuje, druhá zasa odmieta dvojaké občianstvo. Tá prvá je, samozrejme, čistá voda, druhá je zasa kal, hoci citovaný politik použil ľudovejší výraz. Takže maďarský jazyk je obohatený o príslovie. Novátorsky pristupujú k tejto téme mnohí ďalší „politickí jazykovedci“: do povedomia sa dostávajú zaujímavé výrazy a slovné spojenia, ako napríklad vonkajšie občianstvo, európsky pas, či národné občianstvo. Treba hneď povedať, že aj termín dvojaké občianstvo je nepresný, veď maďarský štát ho nemôže zaviesť, nanajvýš má právo poskytnúť maďarské občianstvo cudzím štátnym príslušníkom. Pre jednoduchosť sa však tento výraz ujal, a každý vie, o čo ide, pravda zjednodušovanie si natrvalo osvojila nielen jazyková, ale aj politická sféra. Stručne a možno trocha zjednodušene musím pripomenúť, ako sa to všetko začalo. Nemyslím teraz na Trianon, ale na referendovú iniciatívu z tejto jari. Vyšla s ňou občianska organizácia, ktorá postupne stratila sympatie vlád, dokonca v predchádzajúcom cykle, keď bola pri moci predsa len národnejšia koalícia, odobrali jej aj rozpočtovú podporu. Ide o Svetový zväz Maďarov, ktorý si zmyslel začať petičnú akciu s otázkou: Máme dať maďarské občianstvo za zvýhodnených podmienok tým krajanom, ktorí o to majú záujem a ktorí dokážu nejakým spôsobom, že sú naozaj Maďari? Dovoľujem si tvrdiť, že nikto netušil, kam to až povedie. Ľudia nadšene podpisovali petičné hárky, najmä po tom, čo tak urobil aj vodca opozície. Toto div nie hnutie prinieslo vyše 300 tisíc podpisov. Aj po ich overení zostalo viac ako 250 tisíc, čo je dôležité preto, lebo to je hranica takzvaného záväzného referenda, čiže výsledky ľudového hlasovania musí parlament rešpektovať a konať podľa toho. V otázke nič protizákonné nevidel ani ústavný súd, a tak prezident a parlament nemali inú voľbu: museli referendum vypísať v zákonnom termíne. No a od tejto chvíle sa hrádza pretrhla. Treba uznať, že šikovnejšia bola opozícia, ktorá má silnejší „imidž národnej zanietenosti“. A vystihla, že vplývať na emócie je oveľa ľahšie, než vysvetľovať pragmatické dôvody toho či onoho rozhodnutia. Kto je čestný Maďar, v referende bude hlasovať za dvojaké občianstvo – to je základné heslo, ktoré dopĺňajú neraz so zahmlenými očami prednesené reminiscencie na predtrianonskú veľkosť krajiny i národa. V podstate ide o nápravu dôsledkov trianonského mierového diktátu, o spôsob liečenia až vyliečenia tejto traumy, ktorá – a teraz presne citujem istého poslanca: „ako červ rozožiera telo národa už 84 rokov“. No a už spomínaný opozičný vodca dal celej záležitosti nové dimenzie: hlása, že nejde ani o poskytnutie dvojakého občianstva, ale o prinavrátenie občianstva tým, alebo potomkom tých, ktorí už raz „maďarskými“ občanmi boli, len sa hranice presunuli nad ich hlavami, a nechtiac sa ocitli v inej krajine. Samozrejme pocit národnej spolupatričnosti je legitímny a maďarská ústava aj predpisuje povinnosť materskej krajine, aby sa starala o maďarské menšiny. Hoci nie ľahko, ale presadila to aj do základných medzištátnych zmlúv so susedmi, a nakoniec aj takzvaný Krajanský zákon dostal pre susedov i Európu prijateľnú podobu. Prijateľný by mohol byť aj argument, že vstupom Maďarska do Európskej únie nastala nová situácia, v ktorej treba hľadať nové spôsoby minimálne ľahších kontaktov s krajanmi žijúcimi v krajinách, ktoré ešte nie sú, alebo dlho ani nebudú členmi tohto spoločenstva. Možno chápať aj snahu predstaviteľov menšín z týchto krajín „neodtrhnúť sa od pŕs materskej krajiny“. Čím chcem vysvetliť iba to, prečo sú organizácie a strany maďarských menšín jednohlasne za „dvojaké občianstvo“. Veď im to neprinesie žiadne nevýhody! Pre mnohých to však má iba symbolický význam, ako to uznáva aj reprezentácia Maďarov na Slovensku, ktorú však nesmierne rozhorčil „obchodnícky“ postoj vládnej koalície. Čo by som rád vysvetlil. Koaličné strany boli v lete zamestnané výmenou vlády. Nový premiér i nový kabinet verili, že sa už konečne môžu venovať – povedzme vylepšeniu pošramotenej konkurencieschopnosti maďarskej ekonomiky. Profesionálov zo sveta obchodu a podnikania však evidentne prekvapila „citová vlna“ vyvolaná blízkym referendom o dvojakom občianstve, a hoci z času na čas aj predseda vlády utrúsil poznámky o „trianonských ranách“, v podstate poňal celú problematiku pragmaticky, čo opozícia kvalifikuje ako „kšeftovanie s krajanmi“. Predložil „grandiózny“ program nazývaný „Domovina“ – ide o miliardové sumy pre krajanov za tým účelom, aby zostali tam, kde sú, kde žijú. A o podporu podnikateľov, aby v týchto oblastiach investovali čo najviac. Aj toto má ideologické podfarbenie – len nestratiť Maďarmi tisícročie obývané územia Vláda síce vyrukovala aj so sloganom takzvaného „národného občianstva“, dala právnikom hlavolam, aby to vyriešili, no v podstate začala vyratúvať, koľko by stálo poskytnutie dvojakého občianstva, najmä keby sa státisíce krajanov presťahovali do Maďarska. Lietajú neskutočné sumy, pričom samotné menšiny takýto masový presun vylučujú. Vláda celkom logicky argumentuje tým, že nejestvujú dva druhy občianstva: pre tých, čo žijú v Maďarsku, a pre tých, čo žijú za hranicami – všetci maďarskí občania majú nárok na rôzne základné dávky a podpory vyplývajúce z ústavy. Takže toto by vyšlo veľmi draho maďarských daňových poplatníkov, ktorí sú citliví na svoju peňaženku. Práve tento pocit osedláva vláda, ktorá vyzýva voličov, aby na dvojaké občianstvo povedali jednoznačné nie. Objavujú sa letáky, na ktorých je vykreslený katastrofický scenár: každá rodina by mala dať zo svojho rozpočtu 20 tisíc forintov mesačne, hrozila by strata pracovných miest, pretože trh by zaplavila lacná pracovná sila spoza hraníc a podobne. V tomto populistickom trende a emotívnej kavalkáde zaniká celkom rozumný argument, podľa ktorého je celá procedúra zbytočná – ide o pascu, pretože voliči nevedia, o čo vlastne pôjde, čo bude obsahovať budúci zákon o dvojakom občianstve, čiže táto mimoriadne zložitá otázka, na ktorú možno odpovedať iba „áno“ alebo „nie“, je – a teraz citujem premiéra – mizerná. V neposlednom rade preto, lebo takto rozdelených Maďarov som ešte nevidel. Ide nesporne o boj medzi dvoma tábormi, o permanentnú predsunutú skúšku, veď už o poldruha roka sú parlamentné voľby! A možno poznamenať, že vládne strany z tohto zápasu nemôžu vyjsť dobre: keď v referende zvíťazia kladné odpovede, čiže akoby opozícia, vysvitne, že koalícia ide proti vôli väčšiny. Keď budú v prevahe negatívne odpovede, alebo keď ľudové hlasovanie bude jednoducho neplatné, zvalí sa to zase len na koalíciu, ktorá viedla negatívnu kampaň. Pritom v tomto celom vnútropolitickom spore, v tejto „propagande“ sú krajania viac-menej štatistami, hoci prvý raz jednotne na opozičnej strane. Čo bude? Dovoľujem si tvrdiť, že v podstate nič. Nie náhodou zatiaľ nereaguje Európska únia, aj susedia sú zdržanlivejší ako v podobných vypätých situáciách v minulosti. Momentálne naozaj ide o vnútromaďarský spor. Lebo keby bolo referendum povedzme úspešné, až potom s tým bude mať robotu parlament: bude musieť prijať zákon o dvojakom občianstve. Kedy? Raz, v budúcnosti, pretože termíny stanovené nie sú. A sotva sa po súčasnom takpovediac bratovražednom boji nájde dostatočná, dvojtretinová väčšina v národnom zhromaždení. Teoreticky teda aj moja úvaha bola zbytočná, prinajmenšom predčasná. Alebo nie? V každom prípade je pozoruhodné toto „národné vajatanie“. A zrejme aj poučné: hľa, takto zmýšľajú naši susedia, takto licitujú, spôsobujú rany jeden druhému, sami sa delia na „kal“ a na „čistú vodu“, jakživ sa navzájom nepochopia (?). Tak ako chcú, aby ich pochopili iní?

V Maďarsku protestovali blondínky proti urážlivým vtipom

25. novembra 2004

Blondínky v Maďarsku protestovali pred ministerstvom pre rovnosť šancí proti urážlivým vtipom na ich adresu a žiadajú ich zákaz. Protestujúce dodali petíciu, v ktorej tvrdia, že sú diskriminované na každom kroku nedôstojnými vtipmi o blondínkach. „Blondínky sú vystavené diskriminácii na pracovnom trhu, v zamestnaní a dokonca aj na uliciach. Ľudia sú preklínaní za diskrimináciu voči židom či černochom, tak prečo rovnakú ochranu nemajú aj blondínky?” povedala ich hovorkyňa Zsuzsa Kovácsová. Petíciu odovzdali ministerke pre rovnosť šancí Kinge Gönczovej so žiadosťou o preskúmanie, či vtipy o blondínkach patria do rovnakej kategórie ako náboženská diskriminácia. Jej zástupca protestujúcemu davu zaručil, že parlament by akúkoľvek diskrimináciu zastavil. Blondínky, skutočné či odfarbené, protestovali sloganmi ako „Sme blondínky, nie hlupane” či „Milujte naše duše”. Protestný sprievod sa za asistencie novinárov presunul pred kaviareň Blondy, ktorá sa otvára túto sobotu, a zamestnáva výhradne blondínky. Účastníčky protestu majiteľa zariadenia prepadli, obhadzovali ho tortou a vajíčkami, pričom požadovali, aby okamžite zmenil pomenovanie kaviarne, a aby sa ospravedlnil blondínkam. Prítomná polícia zasiahla, upokojila dav a zaregistrovala mená páchateliek, ale podnikateľ nepodal na ne trestné oznámenie. Ako neskôr vysvitlo, išlo o dobre pripravený reklamný ťah kaviarne. Podľa jej majiteľa nechceli uraziť blondínky, lebo veď 80 percent manželiek investorov tohto zariadenia majú blond vlasy. Išlo iba o spropagovanie nezvyčajného podniku.

Vysoké Tatry sú stále témou dňa

26.11.2004 - SITA

Výbor pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, ktorý v stredu zriadila vláda, znamená podľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK definitívny zánik najmenších veľhôr Európy.

Výbor zložený z politických strán je podľa náčelníka VLK-a Juraja Lukáča výsledkom "jasného tlaku finančných skupín". Na vyjadrenie ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa o prerokúvaní územného plánu Tatier a prípadnej výstavbe "na jednom metri štvorcovom na jednom boku na druhom boku" reagoval, že sa pripravuje pravdepodobne podvod s nehnuteľnosťami. Predpokladá, že štát vyjme niektoré postihnuté územia z lesného pôdneho fondu a urobí z nich stavebné pozemky za 1 000 korún za meter² a to bez akejkoľvek celospoločenskej diskusie.

Pohľad na Vysoké Tatry je na zaplakanie

Takmer týždeň po ničivej víchrici sa prišiel osobne oboznámiť so situáciou vo Vysokých Tatrách aj prezident SR Ivan Gašparovič. "Prechádzal som tadiaľ presne v tú noc, keď bola tá víchrica a stromy padali a už vtedy to bol zdrvujúci pohľad," uviedol po príchode do Tatier I. Gašparovič. Prezident si následky víchrice pozrel aj zo vzduchu. "To, čo som videl zhora a tento príchod do Smokovca, to je ozaj na zaplakanie," skonštatoval Gašparovič. Napriek tomu je prezident spokojný, pretože sme našli odozvu pri našich žiadostiach o pomoc. Osobne sa chce na celú situáciu do Vysokých Tatier prísť pozrieť predseda Európskeho parlamentu Josep Borell. Termín návštevy predsedu EP zatiaľ bližšie nekonkretizoval.

Zničené tatranské lesy nenahradia hotely a vleky

To, že v Tatrách po víchrici spadlo 12 tisíc hektárov lesa neznamená, že ich nahradia hotely a lyžiarske vleky, ubezpečil na tlačovej besede v Bratislave minister životného prostredia László Miklós. Je to podľa neho absurdné, pretože povalený les rástol predovšetkým na morenách, kde sú obrovské balvany, takže by sa tam ani stavať nemohlo. Minister zároveň pripustil, že sa bude musieť znovu prerokovať územný plán Tatier pričom "nejaký meter štvorcový na jeden bok, na druhý bok" na prípadnú výstavbu pripúšťa. Vysoké Tatry ostali pre Miklósa aj po kalamite stále najvýznamnejším národným parkom. "Nie je to len les, ktorý padol, ale sú to ekosystémy, ďaleko väčšie územie, ako bolo zasiahnuté," vysvetlil Miklós. Práve tým, že spadla veľká plocha lesa, bude musieť rezort zvýšiť starostlivosť o Tatry, aby to, čo zostalo, ostalo chránené aj naďalej.

Minister odmieta snahy zlatokopov priživiť sa na kalamite

Obnova Vysokých Tatier sa bude vykonávať v zmysle platnej legislatívy. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon na tlačovej besede vo Vysokých Tatrách odmietol názory, že by sa na kalamitou postihnutých pozemkoch začali stavať zjazdovky či hotely. "Som sklamaný, že sa objavujú zlatokopovia, ktorí sa chcú priživiť na tejto udalosti," uviedol Z. Simon. Podľa neho by sme sa mali vrátiť k revitalizácii tatranského lesa v pôvodnom rozsahu, pričom nevylúčil, že "k nejakým tým zmenám dôjde".

V postihnutých oblastiach zákaz poľovačky na diviaky

Ministerstvo pôdohospodárstva pripomína, že v utorok zrušilo až do odvolania všetky spoločné poľovačky na diviačiu zver, zákaz uložilo Obvodným lesným úradom v Poprade, v Liptovskom Mikuláši a v Kežmarku. "Iné lesné úrady môžu spoločné poľovačky na diviačiu zver zrušiť, ak v obvode ich pôsobnosti bola veterná smršť a okolnosti a rozsah jej dôsledkov si to vyžadujú," upozorňuje ministerstvo pôdohospodárstva. Všetky opatrenia zverejnilo na internetovej adrese http://www.mpsr.sk.

ATE venuje Tatrám 5 mil. Sk vo forme leteckých služieb

Spoločnosť Air Transport Europe z Popradu, ktorá prevádzkuje Leteckú záchrannú službu na celom Slovensku, venuje Vysokým Tatrám 5 mil. Sk. Pomoc poskytne vo forme bezplatných leteckých služieb, ktoré budú nevyhnutné pri zvážaní dreva z ťažko dostupných terénov, pri chemickom ošetrovaní lesa či ďalších špecifických prácach, ktoré si vyžiada záchrana tatranských lesov. Agentúru SITA informoval hovorca LZS ATE Pavol Svetoň.

MOL a Slovnaft darujú na zalesnenie 20 miliónov korún

Skupina MOL daruje Tatrám 20 miliónov korún a odštartuje tak medzinárodný projekt Stromy pre Tatry. Spoločnosť Slovnaft, člen Skupiny MOL, pomôže Tatrám zničeným veternou smršťou sumou 15 miliónov korún. Peniaze poskytne Štátnym lesom TANAP-u na revitalizáciu tatranských lesov. Dar Slovnaftu podporuje aj jeho strategický partner, spoločnosť MOL, ktorá na obnovu tatranských lesov daruje ďalších 5 miliónov korún. Do medzinárodného projektu Stromy pre Tatry sa zapojí sedem krajín, kde má MOL zastúpenie. Do projektu môže prispieť každý, kto si do konca januára na čerpacích staniciach Skupiny MOL na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Rumunsku a Slovinsku kúpi "svoj stromček".

UniBanka zriadila účet na pomoc Vysokým Tatrám

UniBanka zriadila špeciálny účet na odstránenie následkov škôd, ktoré vo Vysokých Tatrách zanechal piatkový ničivý víchor. "Situácia vo Vysokých Tatrách sa nás priamo dotýka. Sme jedinou bankou pôsobiacou v regióne Tatranská Lomnica, traja naši zamestnanci pochádzajú z tejto oblasti," tvrdí generálny riaditeľ UniBanky Jozef Barta. Na účet môžu okrem samotnej UniBanky a jej zamestnancov prispieť všetci, ktorí chcú pomôcť pri obnove Vysokých Tatier. Číslo účtu s názvom Dary pre Tatry je: 7615964/1200 (KS - 379 pre hotovostné vklady, 0968 pre bezhotovostné prevody).

Polámané stromy z Tatier ako vianočná výzdoba

Ku konkrétnej pomoci Vysokým Tatrám v podobe využitia polámaných stromov počas vianočných sviatkov vyzýva Klub primátorov miest SR. K myšlienke sa pripojila aj Únia miest Slovenska (ÚMS). "Vetrom pokmásaný, alebo čiastočne poškodený alebo len symbolicky kúpený vianočný strom v rámci zbierky na pomoc Tatrám ako prejav solidarity by bol na námestiach Bratislavy, iných slovenských miest, obcí, prípadne aj v mestách a obciach okolitých krajín, dôstojným prejavom ľudskej solidarity i vzťahu k prírode, ktorá nás obklopuje," uvádza sa vo vyhlásení obidvoch organizácií. Stromami, ktoré sa stali obeťami prírodnej kalamity, ich časťami alebo vrchovcami by mohli byť nahradené vianočné stromy na námestiach, v rodinách, podnikoch, inštitúciách, kultúrnych zariadeniach a kostoloch.

SND venuje záchranárom z Tatier predstavenia

Umelci a pracovníci Slovenského národného divadla (SND) si vážia aktivitu všetkých, ktorí vo Vysokých Tatrách pomáhajú zachrániť prírodu, životné prostredie a obnoviť turistické možnosti. Záchranárom z Vysokých Tatier divadlo venuje vstup na predstavenia činoherného, baletného a operného súboru v čase, ktorý im bude najlepšie vyhovovať.

Viaceré medvede už túto zimu nebudú spať, budú agresívne

Riziko stretnúť sa s agresívnym medveďom bude túto zimu vyššie než obvykle. Medvede, ktorých teritóriá zničila víchrica, sa totiž s veľkou pravdepodobnosťou už na zimný spánok neuložia a budú sa potulovať. Keďže potravu v prírode cez zimu nájdu len ťažko, budú si ju hľadať aj v tesnom susedstve ľudských obydlí. Výskumný pracovník Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied v Starých Horách Miroslav Saniga predpokladá, že medvede môžu byť agresívne nielen pre nedostatok potravy a spánku, ale aj pre stres, ktorý zažili pri víchrici.

Maďari podporia Slovensko pri čerpaní fondov EÚ pre Tatry

24. novembra 2004

Maďarsko podporí slovenské požiadavky na pomoc z fondov solidarity Európskej únie. Ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi to dnes telefonicky ponúkol jeho maďarský rezortný partner Ferenc Somogyi. Ako agentúru SITA informoval hovorca rezortu Juraj Tomaga, Somogyi v rozhovore so šéfom slovenskej diplomacie vyjadril solidaritu v súvislosti s ekologickou katastrofou, ktorá koncom uplynulého týždňa postihla oblasť Vysokých Tatier.

Maďarské médiá informujú o následkoch ničivej víchrice v Tatrách

23. novembra 2004

Maďarské médiá dnes v rozsiahlych materiáloch informujú o následkoch víchrice vo Vysokých Tatrách. Smrť lesa v Tatrách, Prírodná katastrofa, Storočné škody, Tatry zahynuli, Pôvodný stav v Tatrách sa navráti najskôr o sto rokov, Víchrica skosila Vysoké Tatry - hlásajú tituly denníkov. Víkendová víchrica spôsobila vo Vysokých Tatrách miliardové škody, ktoré nebude možné napraviť najbližších sto rokov. Píše na titulnej strane najvplyvnejší denník Népszabadság v článku nazvanom Smrť lesa v Tatrách a zverejňuje fotografiu s koreňmi vyvrátených stromov v Starom Smokovci. Periodikum pripomína, že do odstraňovania následkov katastrofy bude zapojená armáda, že Slovenské železnice (ŽSR) utrpeli škody vo výške 120 miliónov korún a že na hoteloch a reštauráciách nevznikli veľké škody, tie budú vedieť už tento týždeň prijímať hostí. O mimoriadnu pomoc Európsku úniu požiadal minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Medzi organizáciami, ktoré ponúkli finančnú pomoc je aj OTP Bank Slovakia, konštatuje Népszabadság.

Tatry - V Česku sms-kami vyzbierali už viac ako 3 milióny Kč

26. novembra 2004

Viac ako 3 milióny českých korún na obnovu tatranského lesa vyzbierala do dnešného dňa brnianska Nadace Partnerství. Podľa informácie Miroslava Bohdálka z nadácie masívna podpora celej českej verejnosti ešte stále trvá. Prostredníctvom SMS správy finančnú pomoc už zaslalo viac ako 110 tisíc občanov, čím sa vyzbieralo 3,06 milióna českých korún a priamo na účet nadácie prišlo ďalších 56 tisíc korún. Peniaze sú určené na verejnú zbierku, ktorú Nadace Partnerství usporadúva so slovenskou partnerskou Nadáciou Ekopolis. Nadace Partnerství patrí medzi najvýznamnejšie české nadácie podporujúce ekologické projekty vo všetkých regiónoch Českej republiky. Spoločne s piatimi sesterskými nadáciami v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku je súčasťou asociácie Environmental Partnership. Od svojho vzniku v roku 1991 podporila formou nadačných príspevkov vo výške viac ako 100 miliónov korún až 1500 projektov nevládnych neziskových organizácií a obecných úradov.

Pomôžme Tatrám

Výzva Zväzu Slovákov v Maďarsku

Ľudové noviny

Slovenské Tatry postihla veľká prírodná katastrofa. Straty sú nevyčísliteľné. Doráňaná krajina potrebuje pomoc. Pomôžme aj my, Slováci v Maďarsku, veď Tatry sú slovenským symbolom a už ani preto nám nemôže byť ľahostajný ich ďalší osud. Zväz Slovákov v Maďarsku vyzýva všetky svoje miestne organizácie, ako aj slovenské samosprávy, inštitúcie a všetkých občanov, ktorí chcú pomôcť, aby prispeli akoukoľvek finančnou čiastkou... Číslo účtu: City bank, 10800014 - 40000006 - 10650635.