21. júla 2005 ● Zo slovenskej tlače

Konzulom v Maďarsku má byť člen SDKÚ

20. júla 2005 - Pravda (Milo Janáč)

Za generálneho konzula SR v Békešskej Čabe chce Ministerstvo zahraničných vecí SR dosadiť straníckeho nominanta a nie kariérneho diplomata. Má ísť o starostu košickej mestskej časti Staré Mesto Jána Süliho (58), ktorý je členom vládnucej SDKÚ. Pre slovenský denník Pravda túto informáciu poskytli zdroje z politických aj diplomatických kruhov. Podľa nich už Slovensko v tejto súvislosti požiadalo maďarskú stranu o vyjadrenie. J. Süli by mal na tomto poste nahradiť Štefana Daňa, ktorý vo funkcii konzula pôsobil štyri roky. Š. Daňa svojho času presadzovali ľavicové strany predchádzajúcej vládnej koalície. Predtým bol riaditeľom dnes už zaniknutej Priemyselnej banky. Vymenovanie generálneho konzula na rozdiel od veľvyslanca neschvaľuje vláda, ale rezort diplomacie, ktorý ovláda práve strana premiéra Mikuláša Dzurindu. „Generálny konzul v Békešskej Čabe je stále pán Daňo. V zmysle diplomatickej praxe a medzinárodných zvyklostí sa ku jeho návratu do ústredia nevyjadrujeme skôr, ako sa o tom dozvie prijímajúci štát,“ uviedol hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Juraj Tomaga. Na otázky, či Š. Daňa nahradí Ján Süli a či slovenská strana už požiadala Maďarsko o vyjadrenie súhlasu s jeho osobou, J. Tomaga neodpovedal. „Personálne otázky patria do kompetencie ministerstva zahraničných vecí, preto by som sa k tejto téme nerád vyjadroval,“ povedal súčasný generálny konzul Š. Daňo. Rovnako aj starosta J. Süli o svojom odchode do diplomatických služieb hovoriť nechcel. „Nekomentujem,“ bola jeho odpoveď na otázku, či je kandidátom na post generálneho konzula v Békešskej Čabe, v ktorej okolí žije aj početná slovenská menšina. J. Süli je starostom košického Starého Mesta nepretržite od roku 1990. V posledných komunálnych voľbách kandidoval ako nezávislý, neskôr však vstúpil do SDKÚ. Je tiež poslancom regionálneho parlamentu, kde zastáva aj post šéfa finančnej komisie. Na internetovej stránke mestskej časti uvádza medzi svojimi dôležitými osobnými charakteristikami napríklad to, že jeho obľúbenou činnosťou je stolárčenie, obľúbeným relaxom hra na ústnej harmonike a že má slabosť pre pekné ženy. Pred niekoľkými rokmi pobúril Košičanov, keď sa snažil o prijatie nariadenia, na základe ktorého by reštaurácie a bary v centre mesta mohli ich majitelia v nočných hodinách prevádzkovať len na základe špeciálne udeľovaných výnimiek. Návrh mu však napokon neprešiel. J. Süli je ženatý a má dve deti.

Diskusia Gyurcsánya s Orbánom prospela socialistom, FIDESZ ale stále vedie

20. júla 2005

FIDESZ naďalej vedie pred socialistami v kruhu rozhodnutých voličov o šesť percent, a drží svoj desaťpercentný náskok v kruhu všetkých voličov, čím sa posúdenie najväčších rivalov politickej scény v Maďarsku vrátilo do pomerov v období do mája. V júli klesol náskok opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) oproti vládnej Maďarskej socialistickej strane (MSZP) na šesť percent, o šesť percent klesol aj pomer nerozhodnutých voličov v Maďarsku. Vyplýva to z prieskumu maďarského inštitútu Gallup vykonaného v júli po verejnej diskusii premiéra Ferenca Gyurcsánya s lídrom FIDESZ Viktorom Orbánom. FIDESZ naďalej vedie pred socialistami v kruhu rozhodnutých voličov o šesť percent, a drží svoj desaťpercentný náskok v kruhu všetkých voličov, čím sa posúdenie najväčších rivalov politickej scény v Maďarsku vrátilo do pomerov v období do mája. Po diskusii Gyurcsánya s Orbánom povedalo iba 16 percent respondentov, že nevie, ktorú stranu by volilo, kým pred mesiacom to bolo ešte 22 percent. Podpora ďalších dvoch parlamentných strán - vládneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) a opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) dosiahla iba dve percentá u oboch strán. Zlepšilo sa posúdenie činnosti vlády, u ktorej sa oproti júnových 28 percent teraz domnieva 36 percent respondentov, že Gyurcsányova vláda mení veci verejné k lepšiemu.

SNS Maďarom: Chceme odškodnenie za asimiláciu

14. júla 2005

SNS bude od Maďarska a Maďarov požadovať morálne odškodnenie za systematickú hromadnú asimiláciu s prvkami etnických čistiek v štátnej politike viacerých režimov Maďarska. Uviedol to predseda SNS Ján Slota v reakcii na spomínanie odškodňovacích aktivít za „kolektívnu vinu”. „Bohužiaľ Maďari nie sú schopní pochopiť ani uznať svoje obrovské previnenie za zákerné uplatňovanie štátnej a režimovej národnostnej politiky. SNS preto už od roku 1995 vyzýva predstaviteľov Maďarov, aby sa za svoje historické zločiny voči Slovákom ospravedlnili,” uviedol Slota. Nezodpovedné otváranie témy o kolektívnej vine podľa SNS znamená, že Maďarsko by muselo uznať, že nielenže spáchalo v Európe najrozsiahlejšiu kolektívnu vinu, ale že tento princíp svojho predpojatého prístupu k menšinám aj stále uplatňuje. SNS by potom navrhla systém vzájomného porovnania poškodenia so systémom odrátavania. Reakcia podpredsedu vlády SR Pála Csákyho na odškodňovaciu iniciatívu českého premiéra Jiřího Paroubka je podľa Slotu v príkrom rozpore s oficiálnou zahraničnopolitickou líniou Slovenska a s normami správania sa člena vlády. „Ak má Csáky etnický či pseudodemokratický problém rešpektovať záväzky voči SR, mal by vypovedať svoj záväzok voči vláde a podať demisiu,” uviedol Slota. SNS odporúča Csákymu, aby sa prestal vŕtať v histórii a viesť „etnofóbické táraniny” na tému kolektívnej viny a aby radšej prioritne riešil svoju aktuálnu vinu voči neriešeniu cigánskeho problému.

Syna či dcéru, pýta sa maďarská vláda svojich občanov

21. júla 2005

Maďarská vláda sa postarala o to, aby sa občania cez uhorkovú sezónu nenudili. Dostali príležitosť zahrať sa na referendum. Každý týždeň do konca augusta sa budú môcť vyjadriť k jednej otázke. Prvá z nich znie: Majú mať rodičia právo slobodne rozhodnúť o pohlaví ich tretieho dieťaťa? O počte prijatých esemesiek ani o pomere kladných a záporných odpovedí do uzávierky stanovenej na dnešnú polnoc vláda odmieta čokoľvek uviesť. Prísne stráženým tajomstvom zostávajú aj nasledujúce otázky. "Pôjde tiež o nadčasové dilemy," citoval denník Magyar Hírlap hovorkyňu vlády Boglár Lászlóovú. Napriek tomu, že výslovne upozornila, že ide len o informatívne hlasovanie a nie záväzné referendum, ohlas je obrovský. Maďarské noviny sú zrazu plné príspevkov o technických aj mravných aspektoch umelého výberu pohlavia budúcich detí. Opozícia škrípe zubami. Projekt esemeskových hlasovaní, ktorý daňových poplatníkov vyjde v prepočte na asi osem miliónov korún, je podľa nej už súčasťou vládnej kampane pred budúcoročnými voľbami. "Hodili ľuďom gumenú kosť a ich pozornosť odvádzajú od skutočných problémov," citoval denník Magyar Nemzet poslanca opozičného Fideszu Jánosa Halásza. Ak aj ide o gumenú kosť, médiá sa do nej s chuťou zahryzli. Otázka voľby pohlavia dieťaťa bola doteraz v Maďarsku tabu. Lekárovi, ktorý by sa na tento technicky nie veľmi náročný úkon podujal, hrozí až päť rokov väzenia. Popredný maďarský genetik Endre Czeizel to považuje za nerozumné. Odborník, za ktorým so žiadosťou o pomoc pri počatí chlapca či dievčaťa príde ročne vyše sto rodičov, navrhuje povoliť výber pohlavia už pri druhom dieťati. "V takom prípade by počet narodených detí do troch rokov mohol vzrásť o dvadsaťtisíc," povedal pre Magyar Nemzet. V súčasnosti sa v Maďarsku ročne rodí iba 95-tisíc detí, zomiera pritom asi o tridsaťtisíc ľudí viac. Czeizel ako vzor uvádza Austráliu, kde si rodičia už siedmy rok môžu slobodne vybrať pohlavie druhého dieťaťa, vďaka čomu počet pôrodov ročne vzrástol o dvadsať percent. Podobne kladné skúsenosti má podľa neho aj Holandsko, Belgicko, Kanada, a niektoré ďalšie krajiny, ktoré rozhodnutie o tom, či na svet príde chlapec alebo dievča, neponechávajú iba na lotérii prírody. Odborníci už vyratúvajú, že úkon, ktorý vo svete zdravotné poisťovne zvyčajne nepreplácajú, by stál v korunách od päť- do päťdesiattisíc. Úspešnosť pritom býva až deväťdesiatpercentná. Hoci vláda oznámila, že anketu zamýšľa len ako podnet na celospoločenskú diskusiu, po ktorej tak skoro nebude nasledovať zmena zákonov, cirkev už bije na poplach. "Aj v tejto veci hlásame prirodzenosť," povedal pre Magyar Nemzet katolícky biskup Endre Gyulai. "Príchod dieťaťa na svet je požehnaním a nie programom na želanie," dodal. Podľa evanjelického biskupa Jenőho Rácza ide o nezodpovedné spochybňovanie prírodných pravidiel. "To by sa rovnako mohli opýtať, či majú byť v zime štyridsaťstupňové horúčavy."

Za nový hraničný priechod Tachty - Cered

20. júla 2005

Banskobystrický samosprávny kraj bojuje za zriadenie nového hraničného priechodu Tachty na hranici s Maďarskom. Obyvatelia tamojšej oblasti v okrese Rimavská Sobota síce takmer dovidia k južným susedom, ale prejsť po ceste spájajúcej Tachty a maďarský Cered nemôžu, pretože tam priechod nie je. Namiesto toho musia okľukou merať približne 40-kilometrovú trasu cez Fiľakovo do Šiatorskej Bukovinky, aby sa dostali do Maďarska. "Tamojším obyvateľom to komplikuje život. Tachty a Cered sú od seba vzdialené cez hranicu len asi desať kilometrov. Pritom hranice sú dnes viac-menej len symbolické," hovorí podpredseda krajskej samosprávy Peter Csusz. Hoci predseda samosprávy Milan Marčok už v minulosti dostal zamietavé stanovisko rezortov vnútra, zahraničných vecí aj prezidenta republiky, krajskí poslanci nedávno súhlasili so zriadením hraničného priechodu Tachty. "K miestu, kde by mala byť závora, je na slovenskej strane urobená aj cesta, na maďarskej strane by bolo treba urobiť nový asfalt. Požiadali sme príslušné ministerstvá, aby nám pomohli cez maďarských kolegov urýchliť proces zriadenia hraničného priechodu. Podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana tam nie je možné zriadiť stálu službu. Chýba tam základná infraštruktúra," povedal Marčok. Keďže poslanci prijali už spomínané uznesenie, Marčok sa teraz v mene obyvateľov celého kraja obráti na maďarských županov a cez nich na ministerstvo zahraničných vecí Maďarska, aby pomohli doriešiť problém na spokojnosť obyvateľov hraničného regiónu.

Rumunsko čakajú predčasné voľby

21. júla 2005

Rumunský premiér Calin Tariceanu vyhlásil, že pre stroskotanie reforiem v oblasti súdnictva odstúpi. Kandidátskej krajine na vstup do Európskej únie tak hrozia predčasné voľby. Vláda C. Tariceana je pri moci pol roka. Reformu súdnictva zablokoval ústavný súd. Ten dal za pravdu opozičným stranám, podľa ktorých je navrhovaná reforma, ktorá mala zabezpečiť väčšiu politickú nezávislosť sudcov, v rozpore s rumunskou ústavou. Pretože reforma súdnictva je hlavnou požiadavkou EÚ, zastavenie procesu môže ohroziť plánovaný vstup krajiny do únie v roku 2007. Napriek tomu, že parlament uplynulý týždeň prijal niektoré zákony týkajúce sa súdnictva, premiér C. Tariceanu na svojej abdikácii trvá. „Nechcem byť súčasťou procesu, v ktorom sú rumunskí ľudia, moji ľudia, odsúdení na korupciu, chudobu a izoláciu,“ cituje Bloomberg C. Tariceana. Predčasné voľby preferuje premiérova liberálna strana i jej hlavný koaličný partner - demokratická strana. Očakávajú od nich vyššiu voličskú podporu. Pri hlasovaniach v parlamente sa totiž musia opierať aj o menšie vládne strany - konzervatívcov a stranu maďarskej menšiny.

Sedem verejnoprávnych kanálov

20. júla 2005 - Sme (Peter Morvay)

Maďarsko by mohlo mať v blízkej budúcnosti najmenej sedem verejnoprávnych kanálov, aspoň ak sa naplnia plány vedení súčasných verejnoprávnych televízií. Dnes u našich južných susedov vysielajú tri verejnoprávne kanály, dva prevádzkuje Maďarská televízia (MTV) a jeden televízia Dunaj (Duna TV), ktorá vysiela hlavne pre maďarské menšiny v susedných štátoch. Vedeniam oboch inštitúcií pri rozvíjaní ich plánov neprekáža, že sú dlhodobo výrazne stratové a prežívajú iba vďaka mimoriadnym štátnym dotáciám. MTV ročne vykazuje stratu vo výške asi 1,5 až 2 miliardy korún. Navyše sú pochybnosti, či je pre ďalšie kanály spoločenský dopyt. Prvý program maďarskej televízie sleduje v priemere asi 15 percent divákov, sledovanosť druhého programu aj televízie Duna je v Maďarsku okolo dvoch percent. Sledovanosť Duna TV menšinami možno iba odhadovať, no v miestach, kde možno prijímať maďarské komerčné televízie, je pravdepodobne takisto nízka. Prvý z avizovaných kanálov MTV by niesol názov Demokracia a mal by vysielať nezostrihané zábery z parlamentu a straníckych podujatí. Možno aj preto by vraj s jeho spustením nemal byť problém, politici ho podporujú. Druhým kanálom by mal byť V4 TV, spoločná kultúrna televízia Višegrádskych krajín. Na jej spustení sa dohodli šéfovia verejnoprávnych televízií V4 v máji, vysielať by mala od septembra budúceho roku. Centrum televízie bude v Poľsku a náklady na jej prevádzku si krajiny rozdelia. Dva nové kanály s názvami Autonómia a Únia chce spustiť aj DUNA TV. Prvá by sa mala zaoberať samosprávnymi iniciatívami menšín, druhá by sa zamerala na mládež. Meno prvého z plánovaných kanálov už vyvolalo protesty v susedných krajinách. Ich prevádzka by mala DUNA TV podľa jej vedenia vyjsť asi na 150 až 200 miliónov korún ročne. Časť peňazí vraj televízia získa z úspor, jej šéf László Cselényi však podľa vlastných slov počíta aj s "veľkorysosťou poslancov", čiže injekciou z rozpočtu. Nápad na nové verejnoprávne kanály sa nepáči káblovým spoločnostiam, ktoré ich musia zo zákona prevziať a vysielať. Do svojich balíčkov ich však pre obmedzené prenosné kapacity môžu zaradiť iba vtedy, ak z nich vraj vynechajú sledovanejšie programy. "Doteraz sa hovorilo o tom, či potrebuje Maďarsko tri verejnoprávne kanály a naraz ich má byť najmenej sedem, MTV totiž uvažuje aj o ďalších, napríklad športovom," povedal novinár denníka Népszabadság Zoltán Haszán, podľa ktorého ešte nikto nevidel plán financovania nových kanálov. "Najsprávnejšie by bolo MTV rozohnať, zavrieť a čo sa dá, privatizovať," reagoval na plány televízie novinár internetového denníka Index Árpád W. Tóta.

Ikona čiernej hudby George Benson vystúpi v Segedíne

19. júla 2005

Americký gitarista, soulový a džezový spevák George Benson, ktorého považujú za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov takzvanej čiernej hudby, bude koncertovať 22. júla po prvýkrát v Maďarsku. Držiteľ ôsmich ocenení Grammy, viacnásobný držiteľ platinových platní a nespočetného množstva ďalších ocenení vystúpi na Námestí dómu v juhomaďarskom Segedíne. Jeho najznámejšími hitmi sú On The Broadway, This Masquerade, a Give Me The Night, s ktorými sa prebojoval na čelo hitparád, pričom si zachoval aj uznanie džezovej spoločnosti.

Kariéra teraz už 62-ročného Bensona sa začala v 50. rokoch. Už ako osemročný vystupoval v nočných kluboch, svoju prvú platňu nahral ako 11-ročný. Vlastnú skupinu založil koncom 60. rokov, hral s každým, kto v džeze niečo znamenal, od Milesa Davisa až po Herbieho Hancocka. Prvú cenu Grammy získal v roku 1976 s platňou Breezin´, ktorá inklinovala k popovej hudbe. Jeho doteraz posledné album Irreplaceable je opäť výletom do svetu popu. Nahral vyše 50 platní, spolu s výberovými prekračuje počet vydaných albumov stovku.

Tretina maďarských producentov mlieka zvažuje ukončiť výrobu

19. júla 2005

Nákupná cena mlieka v Maďarsku klesla po vstupe do Európskej únie (EÚ) vplyvom dovozu lacného mlieka v priemere takmer o 20 %, výroba tejto komodity sa nevypláca. Preto 30 až 40 % producentov zvažuje ukončiť výrobu mlieka. Podľa predstaviteľov producentov mlieka nákupná cena mlieka bola pred vstupom do únie na úrovni 72 forintov (HUF) za liter, v prepočte 11,42 SKK, teraz dosahuje sotva 60 HUF/liter. "Ťažko možno hovoriť o rovnosti šancí v rámci únie, keď producenti starších členských krajín EÚ dostanú podporu vo výške 10 až 16 forintov na liter, kým maďarskí iba 4,50 forintov," povedal tajomník Združenia poľnohospodárskych producentov (MOSZ) István Tóth. Producenti požadujú, aby obchody predávali iba výrobky obsahujúce skutočné mlieko. V 1. štvrťroku 2004 doviezli do Maďarska mlieko a mliečne výrobky v hodnote iba 1,3 milióna USD, v rovnakom období tohto roka importovali už mlieko za 10,2 milióna USD. Príjmy z exportu maďarského mlieka stúpli oproti vlaňajšku iba o 2,5 milióna USD, teraz dosahujú 26 miliónov USD, v prepočte 840 miliónov SKK. Významnejší producenti sa chcú zjednotiť v záujme toho, aby mohli zabrániť agresívnemu znižovaniu nákupných cien zo strany obchodných spoločností.

Gyurcsány: Terajšie singapurské investície možno zdesaťnásobiť

19. júla 2005

Tie singapurské spoločnosti, ktoré mali odvahu investovať v Číne a Indii, začnú rýchlo investovať aj v Európe. Povedal to dnes v Singapure maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI premiér v rámci prvého dňa oficiálnej návštevy troch krajín juhovýchodnej Ázie konštatoval, že singapurské investície, prítomné v Maďarsku približne vo výške 50 miliónov eur, čo je v prepočte asi 1,95 miliardy Sk, možno zdesaťnásobiť. Z investícií by podľa jeho slov bolo možné v prvom rade financovať tie sľubné rozvojové plány malých a stredných maďarských podnikov, ktoré trpia nedostatkom prostriedkov. Maďarského premiéra na cestu do Singapuru, Vietnamu a Indonézie odprevadila manželka Klára Dobrevová, minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi, minister hospodárstva János Kóka a početná delegácia podnikateľov. Kóka poukázal na skutočnosť, že za posledný rok vzrástol vzájomný singapursko-maďarský obchodný obrat o 56 %, pričom vývoz tovaru z Maďarska je iba desatinou exportu zo Singapuru. Minister vyjadril presvedčenie, že Maďarsko by mohlo byť vhodnou základňou pre singapurské investície smerujúce do strednej a východnej Európy a Singapur by zas mohol byť odrazovým mostíkom pre maďarských podnikateľov uvažujúcich o investovaní v juhovýchodnej Ázii.

Gyurcsány: Maďarské podniky musia byť prítomné pri rozvoji Vietnamu

20. júla 2005

Maďarské podniky musia byť pri rýchlo sa rozvíjajúcom hospodárstve 80-miliónoveho Vietnamu. Povedal to dnes v Hanoji maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, podľa ktorého v juhovýchodnej Ázii možno uspieť iba pri udržiavaní štátnych a politických vzťahov na najvyššej úrovni. Na oficiálnej návšteve Vietnamu je maďarský premiér po 33 rokoch. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Gurcsány po rokovaní s jeho vietnamským partnerom Phan Van Khaimom a generálnym tajomníkom Vietnamskej komunistickej strany Nong Duc Manhom povedal, že vo Vietname sa začínajú také investície, o ktorých maďarskí podnikatelia predtým iba snívali. Spomedzi konkrétnych vietnamsko-maďarských projektov minister hospodárstva János Kóka, ktorý na ceste juhovýchodnou Áziou sprevádza premiéra, menoval výstavbu železníc, prístavov, energetické a environmentálne investície. Vzájomná výmena tovaru je podľa neho na úrovni 50 miliónov USD, čo znamená, že sú veľké rezervy v tejto oblasti. Členom delegácie je aj minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi, ktorý pripomenul, že Maďarsko poskytne v tomto roku humanitárnu pomoc vo výške 600 000 USD, v prepočte 19,5 milióna SKK. Ide o formu nenávratnej pomoci, ktorá je súčasťou vzájomnej dvojstrannej spolupráce, a ktorá je aj prostriedkom k tomu, aby sa konkrétna maďarská technológia dostala do povedomia. Túto humanitárnu pomoc po určitom čase bude možné pretransformovať na obchodný charakter, dodal Somogyi.

Orbán: Maďarsko sa môže stať opäť hospodárskym ťahúňom regiónu

19. júla 2005

Susedmi Maďarska sú aj neisté a nestabilné krajiny, a aj dynamika maďarského hospodárskeho rastu sa spomaľuje. Napriek tomu je Maďarsko silnou krajinou, a je schopné sa dostať z ťažkostí. Povedal to maďarský expremiér a predseda opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Viktor Orbán vo Washingtone. Na dvojdňovej schôdzi šéfov konzervatívnych a kresťanskodemokratických strán Medzinárodnej demokratickej únie (IDU), ktorá sa začala v pondelok, a ktorá združuje takmer 70 politických subjektov na celom svete, Orbán ďalej uviedol, že maďarské hospodárstvo je momentálne podstatne slabšie aké sú jeho možnosti. Hospodárstvo je podľa neho preťažené daňami, čo ho paralyzuje. Trpí naraz deficitom štátneho rozpočtu aj deficitom bilancie zahraničného obchodu, a čo je najhoršie, stúpa aj miera nezamestnanosti. "Napriek tomu všetkému tvrdím, že Maďarsko a maďarské hospodárstvo je dostatočne silnou krajinou k tomu, aby sa vrátilo na to miesto, kde pred niekoľkými rokmi bolo, a aby sa opäť stalo hospodárskym ťahúňom regiónu," zdôraznil expremiér v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas Magyar Rádió. Orbán vo Washingtone okrem oficiálneho programu konferencie absolvuje aj dvojstranné rokovania s vedúcimi politikmi IDU. Úzku skupinu straníckych lídrov, vrátane maďarského opozičného politika, prijme dnes aj americký prezident George Bush. Konferenciu IDU vedie jej predseda austrálsky premiér John Howard. Európsku ľudovú stranu, ktorej členom je aj FIDESZ, zastupuje predseda Wilfried Martens.

Budapeštiansky hotel Gresham je podľa Robb Reportu najlepším na svete

19. júla 2005

Snobský magazín Robb Report zostavil zoznam najlepších hotelov na svete pre tento rok, v ktorom na prvom mieste figuruje budapeštiansky Four Seasons Gresham. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Hotel na peštianskej strane Dunaja, ktorý je oproti najkrajšiemu a najstaršiemu mostu Lánchíd (Reťazový most), a ktorý otvorili iba pred rokom, predbehol také hotely, akým je milánsky Bulgari Hotel alebo Faena Hotel v Buenos Aires. Luxusný magazín Robb Report je preferovaným periodikom najbohatších ľudí na svete, ktorých ročné príjmy dosahujú v priemere 1,2 miliónov dolárov. "Výsledok top-zoznamu Robb Reportu je pre budapeštiansky Four Seasons obrovským uznaním. Najväčším, aké doteraz hotel dostal," povedal riaditeľ luxusného hotela Julien Carralero. V ostatných týždňoch mohol hotel v budove Greshamovho paláca aj napriek astronomickým cenám zaznamenať viacero dní s plným obsadením. Vedenie hotela presné informácie o obsadenosti nikdy nezverejňuje, je zrejmé iba toľko, že kráľovský apartmán za 4200 eur (v prepočte 163. 632 Sk) za jednu noc využil nejeden hosť, podobne to bolo aj s dvoma prezidentskými apartmánmi za skromnejší poplatok 500 eur (19.480 Sk)za noc. Cena najlacnejšej izby sa začína podľa Népszabadságu pri 250 eur (9740 Sk) za noc. Zaujímavosťou je, že iba polovica hostí hotela s krásnou dunajskou panorámou s Reťazovým mostom a budínskym Hradným vrchom sú obchodní cestujúci, druhá polovica sú turisti, najmä z USA a z Anglicka.

OECD: Maďarov potrápi deficit

19. júla 2005

Maďarsko by malo zmeniť svoje rozpočtové plánovanie, ak chce dosiahnuť cieľ zaviesť euro v roku 2010. Analýza maďarskej ekonomiky, ktorú vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) totiž zistila, že maďarskej vláde sa s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí naplniť očakávania o rozpočtovom schodku. OECD očakáva, že deficit rozpočtu Maďarska dosiahne tento rok 4,2 percenta hrubého domáceho produktu. Vládne dohady pritom rátajú s deficitom len 3,6 percenta HDP. Budúci rok podľa organizácie síce deficit klesne len na 4,1 percenta, no stále zostane vysoko nad vládou programovanou úrovňou 2,9 percenta HDP. Podmienkou na prijatie eura je schodok do troch percent HDP. Podľa OECD sa Maďarsku nedarilo ani v uplynulých troch rokoch plniť rozpočtové kritériá. Objavili sa tak pochybnosti, či sa krajine podarí splniť ambiciózny plán, ktorý ráta so vstupom do eurozóny v roku 2010. OECD upozorňuje, že ak chce Maďarsko znížiť rozpočtový deficit, mala by vláda pristúpiť hlavne na zníženie výdavkov. Kladne OECD hodnotí rast maďarskej ekonomiky, ktorý dosahoval slušné hodnoty. Zlepšenie zistila analýza aj v štruktúre ekonomického rastu, najmä vďaka tomu, že výrobu ťahali investície a vývoz. Tento rok by mal rast dosiahnuť 3,5 percenta a v roku 2006 zrýchliť tempo na štyri percentá. Priaznivý je aj vývoj inflácie, ktorá by mohla v tomto roku klesnúť pod štyri percentá, a centrálna banka by tak mohla ďalej znižovať úrokové sadzby. Emisná banka očakáva, že inflácia bude štyri percentá. Uspokojivá inflácia umožnila Maďarskej centrálnej banke znížiť základnú úrokovú sadzbu, ktorá však zostáva stále najvyššia medzi krajinami V4. Základný oficiálny úrok klesol opäť o štvrť percentuálneho bodu na 6,75 percenta a sadzba je teraz najnižšia za posledné viac ako dva roky. Celkovo už v tomto roku znížila banka základnú sadzbu o 2,7 percentuálneho bodu. Proces uvoľňovania menovej politiky sa začal začiatkom minulého roku, keď bola sadzba na 12,5 percenta.

Budvar môže byť v Maďarsku Budweiser

20. júla 2005

Budějovický Budvar môže naďalej ponúkať v Maďarsku svoje pivo pod ochrannými známkami Budweiser Budvar a Budweiser. Súd v Budapešti mu síce v spore s americkou spoločnosťou Anheuser-Busch nepotvrdil právo na ochranu označenia pôvodu na Budějovický Budvar, Budějovické pivo - Budvar a Bud, ale označenie Budějovické pivo a Českobudějovické pivo vrátane jazykových prekladov užívať môže. "Pivovar tak smie ďalej bez problémov vyvážať do Maďarska výrobky pod označením Budweiser Budvar a pod označením Bud," povedal hovorca Budvaru Petr Samec. Ochranných známok, ktoré má český pivovar v Maďarsku zaregistrované, sa verdikt netýka. Tie rozlišujú produkty jednotlivých výrobcov, kým označenie pôvodu dáva výrobkom kvalitatívne znaky, pripisované pôvodu z danej oblasti. Spotrebiteľ potom spozná, že ide o originál. Označenie pôvodu používajú výrobcovia najčastejšie na etiketách.

Maďarsko poprelo rozsiahle prepúšťanie

18. júla 2005

Maďarská vláda poprela správy, že pred koncom roka plánuje prepustiť 10-tisíc zamestnancov verejného sektora. Rezort financií neplánuje prepúšťanie a správu denníka Magyar Nemzet označilo za zlomyseľnosť. Noviny sa odvolávali na dôverný dokument z rezortu financií. Podľa tohto materiálu bude z verejného sektora prepustených sedemtisíc pracovníkov, ďalších 1700 by malo ísť do predčasného dôchodku. Ľudia pracujúci na zmluvu môžu prísť tiež o miesta. V maďarskom verejnom sektore pracuje 800-tisíc ľudí, čo je 30 percent práceschopného obyvateľstva. Analytici a centrálna banka tvrdia, že krajina musí zredukovať ich počet z dôvodu zníženiu výdavkov rozpočtu a zlepšenia konkurencieschopnosti ekonomiky.

Népszabadság: Neúprimný Dzurinda

18. júla 2005 - hn

Najčítanejší maďarský denník Népszabadság sa vo svojom komentári vrátil k návšteve slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu v Budapešti, ktorá sa uskutočnila minulý týždeň pri príležitosti stretnutia premiérov Vyšehradskej štvorky v maďarskom hlavnom meste. „Je pekné od Dzurindu, že je ochotný stretnúť sa s Ferencom Gyurcsányom hoci aj ráno o šiestej. Lenže tieto jeho slová sú nedôveryhodné, pretože doteraz nevyužil množstvo príležitostí na stretnutie s maďarským premiérom,” konštatoval denník. Autor komentára s iróniou dodal, že Dzurinda sa nestretol s Gyurcsányom nielen ráno o šiestej, ale ani večer o šiestej. „Podobne ani jeho minister zahraničných vecí nie je ochotný vysvetliť, na čo myslí, keď obviňuje maďarskú vládu z jednostranných krokov. Je pravda, že ani Budapešť sa nepretrhla, aby zistila, kam tým šéf slovenskej diplomacie mieril,” napísal Népszabadság. Z toho všetkého je verejnosti jasné, že obe vlády sa na seba hnevajú. „V slovensko-maďarských vzťahoch by na tom nebolo nič zvláštne, veď za posledných 15 rokov sa to stávalo často. Teraz sa však zdá, že vzájomné vzťahy sú horšie, než obvykle,” zdôraznil denník. Podľa autora komentára sa medzi tým objavili ďalšie udalosti, ktoré nenapomáhajú zlepšeniu vzájomných vzťahov a pripomína opľutie sochy Lajosa Kossutha „mladíkmi v rovnošatách Hlinkovej gardy” v Rožňave a zatknutie Maďarov v Komárne po slovnej potýčke s členmi Slovenskej pospolitosti na oslave sviatku Cyrila a Metoda. „Vlády oboch krajín sú pasívne, i keď ide o poburujúce udalosti. Slovenské orgány ani v jednom prípade nezakročili voči Slovákom. Proti Maďarom však áno,” dodal Népszabadság. Denník si všimol, že na Slovensku aj v Maďarsku sa budú v roku 2006 konať parlamentné voľby a podobné negatívne tendencie sa môžu objavovať čoraz častejšie. „Maďarskú, resp. slovenskú kartu už majú niektorí politici pripravenú v rukáve. Dzurinda a Gyurcsány by mohli v nasledujúcich mesiacoch zlepšiť tento nelichotivý obraz a mali by tak urobiť ešte pred začiatkom predvolebnej kampane v oboch krajinách. Premiéri by v žiadnom prípade nemali prepustiť pole pôsobnosti Slotovi a Durayovi,” napísal Népszabadság.

Nemali by prenechať priestor slotovcom a durayovcom

16. júla 2005

Je milé od Mikuláša Dzurindu, že vyhlásil, že je ochotný stretnúť sa s Ferencom Gyurcsányom „trebárs aj o šiestej”. Je to však nedôveryhodné, lebo slovenský premiér mal mnoho príležitostí, ktoré nevyužil ani „večer o šiestej”. Konštatuje to komentár denníka Népszabadság (16. júla). Podobne ja na tom aj jeho minister zahraničných vecí (Eduard Kukan), ktorý už týždne nie je ochotný prezradiť, na čo myslel, keď obvinil maďarskú vládu z jednostranných krokov. Domnieva sa autor komentára Tibor Kis, podľa ktorého sa však ani Budapešť zvlášť nenamáhala, aby zistila pohnútku Kukanovho vyjadrenia. Pre verejnosť je z toho všetkého zrejmé, že slovenská a maďarská vláda hrajú urazených. To by ešte nebol až taký problém, v ostatných 15 rokoch tomu tak už bolo niekoľkokrát. Horšie je, že do systému vzťahov sa zabudovali aj incidenty, akým bolo opľutie Kossuthovej sochy v Rožňave a „happening” slovenských a maďarských extrémistov v Komárne, ktorí využili napätie vzájomných slovensko-maďarských vzťahov na vlastné ciele, konštatuje Kis. Dzurinda aj Gyurcsány by mohli niečo podľa neho urobiť v záujme urovnania vzťahov ešte pred vypuknutím volebných kampaní v oboch krajinách. Nebolo by totiž dobré, keby uvoľnili priestor na jednej strane slotovcom a hlinkovcom, na druhej strane durayovcom a Hnutiu 64 žúp (pozn.: extrémisti, ktorí iniciovali viaceré demonštrácie proti Trianonskej mierovej zmluve a Benešovým dekrétom). Slovensko-maďarské vzťahy si na oboch stranách Dunaja zasluhujú podstatne viac, uzatvára Népszabadság.

Dialóg Maďarska a SR sa obmedzil na slovné potýčky

15. júla 2005

Vzťahy Maďarska so Slovenskom sa úplne ochladili, okrem rámca Vyšehradskej štvorky sa dialóg obmedzil na slovné potýčky. Konštatuje to v komentári konzervatívny denník Magyar Nemzet (15. júla). V súvislosti so schôdzkou maďarských diplomatov v Budapešti, na ktorej vystúpil premiér Ferenc Gyurcsány hodnotením maďarskej zahraničnej politiky, autor komentára György Zsombor poznamenáva, že síce 3. októbra predseda maďarskej vlády navštívi Biely dom vo Washingtone, ale zatiaľ nie je reč o tom, že by George W. Bush po Bratislave, Rige, Prahe a Varšave pricestoval aj do Maďarska. Gy. Zsombor okrem iného kritizuje aj skutočnosť, že napriek deklarovanej balkánskej priorite maďarskej diplomacie sa neudialo okrem niekoľkých návštev ministrov zahraničných vecí nič iné, iba zoslabenie segedínskeho procesu, ktorý bol predtým medzinárodne uznávanou iniciatívou na pomoc stabilizácie Balkánu. Najvplyvnejší denník Népszabadság vyzdvihol z Gyurcsányovho prejavu pred diplomatmi tú časť, v ktorej zdôrazňuje, že vyše roka po vstupe do Európskej únie je dôležité, aby z Maďarska, ktoré sa doteraz prispôsobovalo, sa stala iniciátorská krajina. K slovensko-maďarským vzťahom Népszabadság v článku pod titulkom „Dzurinda by rokoval s Maďarskom hoci aj o šiestej ráno” pripomína, že slovenský premiér by najradšej rokoval s maďarským partnerom v Miškovci alebo v Košiciach, medzi ktorými by už mala fungovať rýchlostná komunikácia, investícia však nepochopiteľne mešká. Mikuláš Dzurinda by podľa denníka bol ochotný zasadnúť k rokovaciemu stolu. „Nikdy som sa nebránil dvojstranným stretnutiam, ak by viedli k riešeniu problémov,” cituje jeho vyjadrenie z neformálneho stretnutia Vyšehradskej štvorky Népszabadság.

Maďarsko: Blahorečenie sestry, ktorá skrývala Židov

15. júla 2005 (KATH-NET - TK KBS)

Maďarska rehoľná sestra Sára Salkaházi, ktorá bola mučeníčkou druhej svetovej vojny, pretože skrývala Židov, by mohla byť na budúci rok blahorečená. Informoval o tom odstupujúci maďarský prezident Ferenc Mádl pri svojej rozlúčkovej recepcii pre predstaviteľov cirkví a náboženských spoločenstiev. Povedal, že pápež Benedikt XVI., ktorý ho prijal na audiencii 1. júla, označil blahorečenie sr. Sáry ako možné. Prezident súčasne oznámil, že maďarský štát spoločne s cirkvami a náboženskými spoločenstvami zriadi spomienkové centrum na holokaust. Prezident Mádl zdôraznil pozitívny vývoj vzťahu medzi štátom a cirkvami v Maďarsku v ostatných piatich rokoch. Ocenil prínos cirkví k etickému posilneniu spoločnosti a ku vzdelávaniu mládeže orientovanému na hodnoty. Dôrazne pripomenul aj spoluprácu v oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnej práce. Spomenul reštitúcie cirkevného majetku a aktivity štátu v oblasti reštaurovaní významných chrámov ako Baziliky sv. Štefana v Budapešti, hlavnej synagógy v Budapešti a benediktínskeho opátstva Pannonhalma. Zdôraznil najmä význam maďarskej národnej púte do Ríma v Svätom roku 2000 ako aj blahorečenia maďarských občanov najmä lekára László Batthyany-Strattmanna. V mene zástupcov cirkví prezidentovi poďakoval kardinál Péter Erdő. Zdôraznil, že jeho zasadzovanie sa za kultúrne, historické a ľudské hodnoty sú výrazom zodpovednosti prezidenta pred národom.

Sestry sociálnej služby

Rehoľné spoločenstvo sr. Sáry je jedným z najzaujímavejších v 20. storočí. Jeho zakladateľka sr. Margaréta Šlachta (narodila sa 18. septembra 1884 v Košiciach) bola priekopníčkou sociálnej práce, ktorá sa inšpirovala prvou veľkou sociálnou encyklikou Rerum novarum. Ako prvá žena bola zvolená do maďarského parlamentu, kde sa aktívne zasadzovala za práva robotníkov, žien, detí a rodín. V r. 1923 založila spoločenstvo Sestier sociálnej služby (SSS). Počas druhej svetovej vojny tieto sestry hrdinsky bránili prenasledovaných Židov. Po r. 1945 sr. Margarétu opäť zvolili do parlamentu. Spoločne s kardinálom Mindszentym bojovala proti plazivému uchopovaniu moci komunistami. Toto rehoľné spoločenstvo je rozšírené aj v USA a iných krajinách. Na Slovensku je v Košiciach.

Únia schválila maďarské rozpočtové plány

14. júla 2005

Podľa Európskej komisie zatiaľ nie sú potrebné ďalšie kroky v rozpočtovom disciplinárnom konaní Európskej únie vedenom proti Maďarsku. Komisia však varovala Budapešť, aby neustala vo svojom úsilí. Exekutíva únie schválila fiškálne opatrenia, ktoré navrhla maďarská vláda na zníženie tohtoročného rozpočtového schodku na dohovorenú výšku 3,6 percenta HDP. Komisia však upozornila, že na dosiahnutie tohto cieľa bude musieť Maďarsko uskutočniť dodatočné úsporné opatrenia, pričom na zníženie deficitu na úroveň 2,9 percenta HDP v roku 2006 bude musieť urobiť dôležité a zásadné úpravy.

V4 v Budapešti

14. júla 2005 - Sro (GMP)

Višegrádska štvorka plánuje stretnutie s britským premiérom Tonym Blairom, Mikuláš Dzurinda zasa s Ferencom Gyurcsányom. Štvorica Belka-Paroubek-Dzurinda-Gyurcsány rokovala najprv osve, neskôr sa k nej pripojila dvojica Schuessel-Janša. V obidvoch zostavách bol hlavnou témou rozpočet Európskej únie na roky 2007-2013. Zdá sa, že definitívne zavrhli maďarský návrh na schválenie trojročného prechodného rozpočtu a všetci preferujú vypracovanie konečnej verzie, ak je to možné, ešte za britského predsedníctva. Apropó: Británia. Hovorí predseda slovenskej vlády: „Pokúsime sa dostať k rokovaciemu stolu britského premiéra, aj predsedu Európskej komisie. Nechcem mať nejaké silné slová, možno budeme toto naše predbežné rozhodnutie aj formalizovať, ale chceme postupovať tak priateľsky, netlačiť na Blaira osobitne v týchto dňoch, keď Británia sa vyrovnáva s takou ťažkou tragédiou.“ Mikuláš Dzurinda ešte naznačil, že na vyjasnenie akýchkoľvek sporov medzi Maďarskom a Slovenskom plánuje aj pracovné stretnutie s Ferencom Gyurcsányom. Višegrádska štvorka plánuje stretnutie s britským premiérom i predsedom Európskej komisie v stále otvorenej otázke rozpočtu Únie na roky 2007-20013. Premiéri skupiny sa včera v Budapešti zhodli na tom, že by bolo dobré dosiahnuť konečnú dohodu ešte za britského, alebo najneskôr počas následného rakúskeho predsedníctva. Na pozadí schôdzky predsedov vlád višegrádskych krajín, plus Rakúska a Slovinska, sa včera večer v Budapešti naskytla možnosť prebrať aj problémy slovensko-maďarské. V poslednom čase bolo cítiť v slovensko-maďarských vzťahoch akési ochladenie, odriekali sa návštevy vysokých politikov a komunikácia medzi nimi sa uskutočňovala zväčša cez médiá, hoci diplomatické kanály „nevyschli“. Šéf našej diplomacie Eduard Kukan na pondeľňajšej ministerskej schôdzke Višegrádskej štvorky v Budapešti v tejto súvislosti konštatoval, že sa v našich vzťahoch niekedy prejavuje „zbytočná precitlivelosť“. Nuž, potrebná je atmosféra absolútnej dôvery. Prečo? Hovorí premiér Mikuláš Dzurinda. „Aby potom každý sme si doma neiterpretovali neformálnu večeru inak. A iná vec je, viete, máme medzištátnu základnú zmluvu. A keď je problém taký, že ho treba riešiť zajtra ráno o šiestej, tak sa stretneme zajtra ráno o šiestej. A môžem vám prezradiť len toľko, že boli isté sondáže, či by som reagoval na normálne pracovné stretnutie, moja odpoveď je jednoznačne, že áno.“ Ako možné miesto takéhoto stretnutia prichádza do úvahy Miškovec alebo Košice. Tieto mestá už mali byť spojené štvorprúdovou diaľnicou, dokončenie investície sa však akosi naťahuje. „Viem si predstaviť, že ak bude záujem aj na maďarskej strane, aby sme takúto cestu urobili o rok skôr, pokojne sa v Košiciach alebo Miškolci, alebo aj Miškolci aj v Košiciach s kolegom stretneme a nakreslíme tú čiaru o rok skôr… Nikdy sme sa nevyhýbali stretnutiam, zmysluplným, oficiálnym, takým ktoré nebudú vyvolávať hmlu, ale budú orientované na riešenie problémov.“

Krajiny V4 chcú rokovať s Tonym Blairom o rozpočte EÚ

13. júla 2005

Premiéri krajín Visegrádskej štvorky chcú rokovať o finančnej perspektíve EÚ na roky 2007 až 2013 aj s britským premiérom Tonym Blairom, ktorého krajina v súčasnosti predsedá únii, a tiež predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom. Ako dnes uviedol pred novinármi po skončení summitu V4 plus Slovinsko a Rakúsko premiér SR Mikuláš Dzurinda, takéto rokovanie by mal iniciovať Ferenc Gyurcsány, ktorý je premiérom predsedajúcej krajiny zoskupenia V4. „Stretnúť by sme sa mohli niekedy po nemeckých parlamentných voľbách,” uviedol Dzurinda. Podľa neho na summite rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel zdôraznil potrebu reformovať nielen výdavky, ale aj príjmy rozpočtu EÚ. Premiéri sa venovali aj otázke ratifikácie návrhu ústavnej zmluvy EÚ. „Po schválení euroústavy Luxemburskom máme šancu na druhý dych,” konštatoval slovenský premiér. Dzurinda na stretnutí tiež rokoval s Gyurcsánym a jeho spolupracovníkmi o slovensko-maďarských vzťahoch. „Skúmali ako by som reagoval na možnosť pracovného stretnutia,” uviedol Dzurinda. Reakcia premiéra SR bola pozitívna, pretože, ako povedal, „keď existuje problém treba ho riešiť”. „Nikdy sme sa oficiálnym stretnutiam, ktoré budú orientované na riešenie problémov, nevyhýbali,” zdôraznil Dzurinda. S českým premiérom Jiřím Paroubkom Dzurinda hovoril o možnom ústretovom geste voči sudetským Nemcom, ktoré avizoval Paroubek. Slovenský premiér považuje otázky druhej svetovej vojny za uzavreté. „Kto otvára Postupimské dohody, nerobí dobre. Reči o odškodnení nemôžu viesť k dobrému,” povedal Dzurinda. Podľa neho takéto iniciatívy nemajú zmysel a sú to témy pre politikov pred voľbami. Český premiér považuje plánovaný ústretový krok voči nemeckým antifašistom za slušné gesto. Ako uviedol Paroubek pred novinármi po rokovaní premiérov krajín V4, nejde o sudetských Nemcov, ale nemeckých antifašistov, ktorí sú bývalými československými občanmi. „Je to ocenenie nemeckých antifašistov,” vyhlásil.

Visegrádski premiéri súria rozpočet Európskej únie

Stredná Európa je za čo najskoršie prijatie rozpočtu Európskej únie. Premiéri visegrádskej štvorky, ktorá svoje kruhy včera večer v Budapešti výnimočne rozšírila o Rakúsko a Slovinsko, však nepodporili návrh domácej krajiny na preklenutie krízy okolo európskeho rozpočtu. Nebol z toho však nijaký diplomatický škandál. Hostitelia totiž už od pondelňajšej schôdzky šéfov diplomacií vedeli, že takzvaný budapeštiansky kompromis, rátajúci s prechodným rozpočtom únie na dva roky namiesto siedmich, je vo visegrádskej štvorke nepriechodný. Maďarsko ako predsedajúca krajina V4 nezaradilo na program schôdzky krízový návrh premiéra Ferenca Gyurcsánya týkajúci sa európskeho rozpočtu. „Domnievam sa, že premiéri krajín V4 otázku Budapeštianskeho kompromisu neobídu, tá však nie je na programe rokovania. Predovšetkým budú zástupcovia krajín V4 rokovať o finančnej perspektíve na roky 2007 až 2013, snahou Maďarska je uvažovať v dimenziách rozpočtu pre toto obdobie,” povedala pred začatím večerných rokovaní hovorkyňa maďarskej vlády Boglár Lászlóová. Premiér Gyurcsány pozval do Budapešti spolu s predsedami vlád Česka, Poľska a Slovenska Jiřího Paroubka, Mareka Belku a Mikuláša Dzurindu aj Wolfganga Schüssela a Janeza Jansu, hoci Rakúsko a Slovinsko nie sú riadnymi členmi V4. „Visegrádska spolupráca poskytuje dobrú príležitosť aj na to, aby sme v niektorých prípadoch, ad hoc rozšírili kruh, v ktorom môže byť výmena informácií ešte efektívnejšia a naša snaha presadzovať svoje záujmy úspešnejšia. Najčastejšie sa k nám v tomto zmysle pripája Slovinsko a Rakúsko,” vysvetlil maďarský minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi.

V trvalo vegetatívnom stave

15. júla 2005 - Sme (Peter Schutz)

Summit V 4 v Budapešti mal priebeh ako tucet predchádzajúcich. Jedna spoločná fotografia, veľké nič a zdvorilostné frázy. Rozmrazenie dialógu Gyurcsány - Dzurinda, ktorí dokonca spolu „skúmali”, či by bolo možné uskutočniť aj dvojstrannú pracovnú schôdzku, je maximum, čo mohol formát V 4 ponúknuť. Stalo sa a buďme radi, veď v rámci EÚ existuje iba jeden porovnateľne srdečný vzťah ako slovensko-maďarský: britsko-francúzsky. Inak bolo stretnutie štyroch premiérov úplne zbytočné. Nevyrokovali nič, čo by kompenzovalo náklady na pohostenie a cestu. Gyurcsányov nápad spolu pretláčať trojročný krízový rozpočet EÚ v prípade, že britské predsedníctvo nepresadí vlastný návrh, ostatní traja premiéri zavrhli. Veľmi správne. Maďari vždy hýrili nápadmi, ktoré nenachádzali ohlas. Ešte pred vstupom do EÚ to bol napríklad Medgyessyho plán na recipročné opatrenia pri obmedzení prístupu na pracovné trhy. I vtedy bolo rozumné odmietnuť. Ak vôbec jestvuje spoločný visegrádsky záujem v rámci EÚ, tak je to práve zrušenie (oslabenie) diskriminatívnych reštrikcií z prístupových zmlúv. Je však zrejmé, že V 4 nemôže fungovať ako súdržná nátlaková skupina, keďže hráči ako Francúzsko, Nemecko, Británia dokážu cielenou ponukou spolok vždy rozložiť. Príkladné je poľské rozkročenie - jednou nohou stoja vo weimarskej trojke (Francúzsko, Nemecko), druhou vo V 4... Visegrádska skupina vnútri EÚ hľadá svoj zmysel, ale zbytočne. Najlepším dôkazom márnosti je samotná zakladajúca idea tohto regionálneho spolku: „Pomáhať čím rýchlejšej integrácii členských krajín do Európskej únie.” Je po funuse. A čo je vážnejšie, vnútri EÚ sú štyria členovia sami sebe väčšmi súpermi než spoluhráčmi. A to ešte ani nebola reč o investičných stimuloch... Tu by bol jeden krásny zmysel Visegrádu: Dohoda, že nebudú licitovať medzi sebou o každého Kórejčana. Ušetrili by sa desiatky miliárd. Je to reálne? Nie? Tak aký obsah má ten Visegrád?

Udalosti v Komárne boli provokáciou

13. júla 2005

Príchod skupiny Maďarov na spomienkovú akciu pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda v Komárne bol koordinovanou provokáciou. Vyhlásil to dnes na tlačovej besede vodca Slovenskej pospolitosti - Národnej strany Marian Kotleba. Podľa neho akcia v Komárne prebiehala pokojne až do príchodu asi „dvadsiatich chuligánov, ktorí patrili k maďarských šovinistom”. Niektorí boli zjavne pod vplyvom alkoholu, vykrikovali protislovenské a maďarské šovinistické heslá a ukazovali obscénne gestá. „Potom ako provokácie maďarských barbarov neprestávali, polícia ich vytlačila mimo priestor podujatia,” opísal priebeh akcie zo svojho pohľadu Kotleba. Po príchode ďalšej skupiny maďarských chuligánov dokonca hodili fľaše, z ktorých jedna trafila aj policajta, uviedol Kotleba. „Z vyjadrení polície vyplýva, že na zhromaždení sa občania slovenskej národnosti nedopustili žiadneho trestného činu a priestupku,” dodal. „Len vďaka zásahu polície sa maďarským nacistom nepodarilo zapríčiniť tragédiu a za pomoci iredentistov z SMK vyvolať škandál, ktorý by opäť poškodil meno Slovenska v zahraničí,” zdôraznil. O prepojení politikov z SMK s provokatérmi z Komárna svedčí podľa neho aj fakt, že rovnaké symboly ako provokatéri z Komárna mali aj mladí Maďari, ktorí sa s predstaviteľmi SMK zúčastnili na odhalení sochy Lajosa Kossutha v Rožňave. To, že šlo o koordinovanú akciu podľa neho potvrdzuje aj fakt, že na ňu prišlo viac maďarských než slovenských redaktorov. Tí okamžite urobili reportáže, že incident spôsobili Slováci a to nemohla byť náhoda, vyhlásil vodca Slovenskej pospolitosti - Národnej strany. SMK podľa svoje hovorkyne Lívie Pokstaller nebude reagovať na žiadne výroky slovenských nacionalistov. „Nemá to zmysel,” konštatovala. Členovia pospolitosti boli na tlačovej besede oblečení v rovnošatách, ktoré používajú na verejných zhromaždeniach. Na úvod sa vodca a členovia pospolitosti postavili a tlačová beseda sa začala po pozdrave „Kamaráti na stráž”.

Športové lietadlo od hraníc nepozorovane do vnútrozemia

12. júla 2005

Dvojmiestne športové lietadlo preletelo nepozorovane od južných hraníc Maďarska do vnútrozemia až po Dunaújváros. Cieľom tajného testovacieho letu bolo presvedčiť maďarskú verejnosť, že je potrebné postaviť na juhu krajiny radarovú stanicu Severoatlantickej aliancie (NATO). Let sa uskutočnil ešte na jar. Lietadlo viedol bývalý stíhací pilot a trojnásobný majster sveta, teraz poslanec za vládnu Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Gyula Vári. Výsledky takmer dvestokilometrového testovacieho letu zverejnili iba teraz, lebo bolo potrebné vykonať opatrenia na zamedzenie prípadného ostrého útoku. Vári sa pokusu zúčastnil na základe požiadavky vlády a s vedomím najvyššieho velenia armády, ochrana vzdušného priestoru však nebola informovaná. Hovorkyňa maďarskej vlády Boglár Lászlóová dnes v Budapešti na margo vzdušnej bezpečnosti krajiny vyhlásila, že v súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by svedčili o zvýšení bezpečnostného rizika a boli by dôvodom k mimoriadnym opatreniam. Plánovaná výstavba rádiolokátora NATO na vrchu Zengö pri Pécsi narazila na masívny odpor ochranárov. Koncom minulého týždňa premiér Ferenc Gyurcsány vyhlásil, že je v každom prípade nutné postaviť radar vhodný na odhalenie lietadiel letiacich pod výškovou hladinou 300 metrov, aj keď - ako dodal - nemusí to byť práve na tom mieste.

M. Dzurinda: Slovenským záujmom nie je otváranie Benešových dekrétov

12. júla 2005

V záujme Slovenska nie je podľa premiéra Mikuláša Dzurindu „koketovanie” s otváraním záverov svetových vojen, vrátane Benešových dekrétov, ale stabilita, pokoj, perspektíva a pohľad do budúcnosti. M. Dzurinda to vyhlásil v reakcii na iniciatívu českého kolegu Jiřího Paroubka, ktorý pripravuje bližšie nešpecifikované gesto zmierenia so sudetonemeckými antifašistami. Hovoriť o tom chce v stredu v Budapešti aj so slovenským premiérom v rámci schôdzky Vyšehradskej štvorky. „Čo sa týka Nemcov, ja sa domnievam, že Slovenská národná rada ešte v roku 1991 takýto akt urobila, takže Slovenska sa netýka takáto potenciálna aktivita Českej republiky,” konštatoval premiér SR. Odsun Maďarov po druhej svetovej vojne bol podľa neho zase otázkou dvojstrannej medzištátnej zmluvy medzi Československom a Maďarskom. Dodal, že nikdy by sa nemalo zabúdať na mníchovskú zradu a viedenskú arbitráž. „Potom, samozrejme, lepšie pochopíme aj dôsledky týchto udalostí, ktoré boli príčinou mnohých nedorozumení,” poznamenal. Podľa neho je vecou Českej republiky, ako sa postaví k otázke sudetských Nemcov, záujmom Slovenska je však neotvárať Benešove dekréty. Takisto SR nemá záujem, aby sa hralo nacionalistickou kartou, keď to niekomu vyhovuje. Tento názor Dzurinda už českému partnerovi povedal pri predchádzajúcich stretnutiach. „Našim záujmom je, aby sme si jasne nahlas povedali, že to je súčasť našej histórie, nikto sa k tomu vracať nebude, pretože to nemá význam, to sa otvárať nedá. A omnoho viac energie - 99,9 percenta venujme súčasnosti a budúcnosti,” pokračoval Dzurinda. SR podľa neho chce, aby sa rozvíjal duch dobrej partnerskej spolupráce v strednej Európe aj v Európskej únii. Premiér ČR žiadne podrobnosti o svojom návrhu o geste zmierenia so sudetonemeckými antifašistami zatiaľ nezverejnil. Vo štvrtok chce o tom diskutovať vo Viedni aj s rakúskym kancelárom Wolfgangom Schüsselom. Návrh chce Paroubek prerokovať aj s koaličnými partnermi a českou parlamentnou opozíciou. Rôzne podobné návrhy sa v Česku objavujú opakovane od roku 2003.

Paroubek ponúka prst Nemcom

14. júla 2005 - Sme

Český premiér Jiří Paroubek by rád urobil gesto voči niektorým bývalým sudetským Nemcom. Rokovať o tom bude aj s rakúskym kancelárom Wolfgangom Schüsselom počas svojej dnešnej návštevy Viedne. Presnú podobu gesta Paroubek odmieta upresniť, vraj ho chce ešte konzultovať s domácimi politickými stranami a so Slovenskom. V článku v denníku Právo pred mesiacom Paroubek naznačil, že by mohlo ísť o morálne ocenenie a možno aj symbolické odškodnenie. V pondelok dodal, že by sa to týkalo niekoľkých desiatok ľudí. Paroubkovo gesto by nijako nemalo spochybniť platnosť Benešových dekrétov, už tie totiž nemeckých antifašistov považovali za výnimky. Navyše by sa gesto pravdepodobne týkalo iba Nemcov, ktorí v Česku zostali. Nemeckých antifašistov podľa Paroubka po vojne nikto z Čiech nevyháňal, ak odišli, tak dobrovoľne. Paroubek sa v poslednom čase zúčastnil na viacerých akciách na uctenie pamiatky druhého československého prezidenta Edvarda Beneša, ktorého dekréty boli základom povojnového kolektívneho postihu Nemcov a Maďarov. Česká politická elita týmito akciami svetu jednohlasne deklarovala, že podľa nej sú dekréty nedotknuteľné. Paroubkova iniciatíva preto zástupcov vysídlených Nemcov nijako nenadchla. Väčšina síce víta akýkoľvek posun na českej strane, nemal by sa však podľa nich týkať iba antifašistov, ale všetkých obetí vyhnania. Odškodnenie Nemcov, ktorí zostali v Čechách, naviac od roku 2002 už navrhlo niekoľko vládnych politikov, nápad však vždy zapadol. Radikálnejšie organizácie vysídlených Nemcov gesto odmietli úplne. Sudetonemecké krajanské združenie v Rakúsku napríklad aj naďalej považuje za jediné prijateľné riešenie „uznanie genocídy z rokov 1945/46”. Obmedzenie gesta na nemeckých antifašistov je navyše problematické aj z hľadiska definície, koho by sa malo týkať. Českí historici napríklad nesúhlasia s premiérovým tvrdením, že antifašistov z Čiech nikto nevyháňal. Pri násilnom odsune Nemcov sa rozdiely často nerobili. Miernym gestom chcel Paroubek opäť predviesť svoj pragmatizmus a schopnosť kompromisu. Zatiaľ mu to však nevychádza. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda jeho iniciatívu okamžite odmietol. České koaličné strany síce nápad podporili, väčšina opozície ho však jednoznačne odmietla. Za „mimoriadne nešťastný a mimoriadne nebezpečný” nápad označil v rozhovore pre včerajší denník MF Dnes prezident Václav Klaus, podľa ktorého už Česi v tejto veci urobili dosť gest. Ocenenie nemeckých antifašistov naopak privítali českí komunisti, s ktorými má premiér stále lepšie vzťahy.

Podľa analytikov potrebuje Maďarsko ušetriť 500 mld. HUF

14. júla 2005

Podľa analytikov potrebuje Maďarsko v budúcom roku znížiť svoje výdavky približne o 500 mld. HUF, ak chce vstúpiť do eurozóny v plánovanom termíne, v roku 2010. Odhadovaná úspora je vyššia, ako krajina predpokladala. Očakáva sa, že plánované zníženie hornej sadzby dane z pridanej hodnoty z úrovne 25 % na 20 % a ďalšie zmeny v daňovom systéme spôsobia výpadok príjmov v hodnote 200 mld. HUF. Tie chce maďarská vláda vykryť znížením rozpočtov ministerstiev až o 250 mld. HUF. Podľa analytikov však bude výpadok v rozpočte vyšší ako táto suma, keďže jednorazové príjmy z roku 2005, sa v roku 2006 nebudú opakovať. Analytici naďalej predpokladajú pre rok 2006 rozpočtový deficit na úrovni 4,8 % HDP, teda oproti predchádzajúcemu odhadu na nezmenenej úrovni. Údaje nezahŕňajú náklady dôchodkovej reformy, na základe ktorých môže Maďarsko v tomto roku znížiť úroveň deficitu až o 1,1 % HDP. Táto odpočítateľná suma sa v roku 2008 zníži na 0,5 % HDP. Stredný odhad analytikov pre rast HDP v roku 2006 sa zvýšil na 3,65 % z pôvodných 3,5 %. Analytici zvýšili taktiež odhad rastu HDP pre rok 2005 na 3,5 % z pôvodných 3,4 %.

MOL pobúril konkurenčné firmy

20. júla 2005 - hn

Minulotýždňové zvýšenie cien pohonných látok v Maďarsku spoločnosťou MOL dokazuje, že firma zneužíva svoje trhové postavenie. Tvrdí to právnik Kázmér Kovács, ktorý zastupuje Magyar Autóklub v spore s firmou MOL a Úradom pre hospodársku súťaž. Dôkazom má podľa neho byť rozdielne zvýšenie maloobchodných a veľkoobchodných cien. Minulotýždňové zvýšenie cien pohonných látok v Maďarsku spoločnosťou MOL dokazuje, že firma zneužíva svoje trhové postavenie. Tvrdí to právnik Kázmér Kovács, ktorý zastupuje Magyar Autóklub (MAK) v spore s firmou MOL a Úradom pre hospodársku súťaž (GVH). Dôkazom má podľa neho byť rozdielne zvýšenie maloobchodných a veľkoobchodných cien. Kým v sieti čerpacích staníc MOL vzrástli ceny v priemere o 4 forinty, vo veľkoobchode o 6 až 8 forintov. Táto zvláštna cenotvorba spôsobila rozruch a pobúrila konkurenciu. MOL ako dominantný hráč, ktorý ovláda väčšinu maloobchodného trhu v Maďarsku, núti týmto spôsobom ostatné firmy, aby sa mu prispôsobili. "To znižuje ich ziskovosť, pretože musia nakupovať drahšie a predávať lacnejšie," hovorí prezident spoločnosti Shell Hungary István Varga. Ako dodal, tento umelo vyvolaný tlak znižuje cenové rozpätie a môže viesť k vytlačeniu konkurenčných firiem z maďarského trhu. MOL totiž ovláda 80 percent veľkoobchodu s pohonnými látkami, väčšina konkurenčných firiem ich nakupuje hlavne od neho a od Slovnaftu. V menšej miere aj od OMV a bavorskej rafinérie. "Nákupy od iných firiem sú už ekonomicky neefektívne," zdôrazňuje Varga. Skupina MOL pred niekoľkými dňami zmenila komunikačnú stratégiu a prestala zverejňovať ceny palív. K rovnakému kroku pristúpil aj Slovnaft, ktorý je súčasťou skupiny. Ceny sa spotrebiteľ dozvie až na čerpacích staniciach. MOL následne začal používať tiež rozdielnu úpravu malo- a veľkoobchodných cien. Komunikačný riaditeľ spoločnosti MOL Szabolcs I. Ferencz odmietol rozdiely v cenách komentovať s tým, že ide o obchodné tajomstvo. Uvádza to internetový magazín FigyelőNet. Právnik Kovács je presvedčený, že je to dôvod, aby sa netrhovým správaním firmy znova začal zaoberať protimonopolný úrad. Podľa neho súčasná situácia dáva za pravdu MAK, ktorý sa ešte v roku 2000 obrátil na GVH s podozrením, že MOL zneužíva svoje postavenie pri cenotvorbe pohonných látok. Úrad vtedy osobitne skúmal malo- aj veľkoobchodné ceny, ale nezistil, že by sa MOL správal netrhovo. MAK preto napadol postup GVH na súde, ktorý prikázal úradu veľkoobchodné ceny znova prešetriť, ale podanie v prípade maloobchodných cien zamietol s odôvodnením, že MOL vedúce postavenie vo veľkoobchode nedokáže preniesť na maloobchodný trh. "Ale ako vidno, dokáže to," tvrdí Kovács. Podľa člena rady GVH Andrása Bodócsiho úrad správanie MOL-u sleduje, ale keďže spoločnosť doteraz dvíhala obe ceny rovnako, bolo by podľa neho predčasné z toho vyvodzovať akékoľvek závery. Nie je jasné ani to, či ide o jednorazové opatrenie, alebo skutočne o zneužitie vedúceho postavenia.

MOL skúpil svoje akcie od slovenských firiem

14. júla 2005

Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL skúpila 216-tisíc kusov svojich akcií série A od slovenských spoločností Slovbena a Slovintegra za približne 3,52 miliardy forintov (533,3 milióna korún). Skupina MOL tak využila svoje predkupné právo na tieto akcie, ktoré ešte koncom roka 2002 vymenila za akcie slovenskej rafinérskej spoločnosti Slovnaft. MOL informoval, že za jednu akciu v priemere zaplatil 16 300 forintov. Sprostredkovateľom transakcie bola ING Bank. Akcie skupiny MOL sa na spoločnosti Slovbena a Slovintegra previedli na základe dohody z novembra 2002. MOL vtedy získal výmenou za svoje akcie a čiastočne aj platbu v hotovosti 6 520 691 kusov akcií Slovnaftu. Podiel maďarskej skupiny v slovenskej rafinérii sa tým zvýšil na 67,8 percenta z pôvodných 36,2 percenta, ktoré MOL získal ešte v roku 2000. V súčasnosti podiel skupiny MOL v Slovnafte predstavuje 98,4 percenta.

Maďarsko láka zahraničných investorov

13. júla 2005 - Sro (GMP)

Miliardovými podporami láka Maďarsko zahraničných investorov: v priemere získajú veľké nadnárodné spoločnosti z maďarského rozpočtu 17 % zo sľúbenej investície, a tak nečudo, že do Maďarska opäť prúdi stále viac zahraničného kapitálu. Píše o tom dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Népszabadság. Podpory pre malých a stredných podnikateľov zverejňujú pravidelne, no oveľa menej sa hovorí o tom, koľko míňa štát z rozpočtu na získanie mamutích spoločností zo zahraničia - konštatuje Népszabadság a dodáva, že tieto podpory si vynucuje stále ostrejší medzinárodný boj o investície. Po vstupe krajiny do Európskej únie už nie sú totiž možné daňové úľavy, na ktoré lákalo Maďarsko veľkoinvestorov najmä v 90. rokoch. Údaje, ktoré zhromaždil denník Népszabadság, dokazujú, že tieto investície sú pre maďarský rozpočet nákladné. Veľké investície v období 2004-2008, ktoré sú už zmluvne zabezpečené a sú spojené s ôsmimi nadnárodnými spoločnosťami, majú hodnotu 184 miliárd forintov (vyše 30 miliárd korún) - vláda ich podporí sumou 31 miliárd forintov (asi 5 miliárd korún), čiže v priemere 17 % investície zaťažuje maďarskú štátnu kasu. Népszabadság píše, že „z národohospodárskeho hľadiska mimoriadne dôležitým investíciám“ môže vláda prisúdiť aj dvojnásobok nenávratnej podpory. Medzi zvýhodnenými spoločnosťami na základe už uzavretých zmlúv sa nachádza Electrolux, Asahi Glass, Bosch, Exxon Mobil, Denso, IBM a Michelin. Spomínaná 184-miliardová suma pritom prinesie nevysoký počet - zhruba šesťtisíc - nových pracovných miest. Informácie o plánovaných podporách zasiela ministerstvo hospodárstva aj Európskej komisii a až po jej súhlase sa môžu uzavrieť zmluvy definitívne. Investori však bezpečne pochodia dobre - konštatuje na záver denník Népszabadság.

Maďarsko nám chce „vyfúknuť” veľkú investíciu!

14. júla 2005

Maďarsko chce obnoviť podľa maďarského ministra hospodárstva Jánosa Kóku rokovania s kórejskou spoločnosťou Hankook Tire. Maďarská vláda však chce iné podmienky, aké boli základom pre vyjednávania Slovenska. „Nepoužívame peniaze daňových poplatníkov na podporu projektov, ktoré nevykazujú návratnosť,” uviedol Koka. Podľa posledných správ o investíciu opäť prejavuje záujem aj Poľsko. Hankook v utorok zrušil exkluzivitu rokovania so Slovenskom. Kórejská spoločnosť poslala Ministerstvu hospodárstva SR (MH) list, v ktorom oznámila, že nebude rokovať o umiestnení investície už len so Slovenskom a obnoví rokovania s okolitými krajinami. Agentúru SITA o tom informoval v utorok zdroj, ktorý si neželá byť menovaný. Kórejská spoločnosť v liste uviedla, že je ochotná investovať v Leviciach, ak im Slovensko poskytne štátnu pomoc vo výške 19 % z celkovej investície, pričom priama finančná pomoc by predstavovala 13 %. Podľa vyjadrení premiéra Dzurindu je však pre Slovensko akceptovateľná štátna pomoc pre Hankook iba vo výške 6 % z ceny investície a najviac 1 mil. Sk štátnej dotácie na jedno pracovné miesto. MH navrhovalo poskytnúť investorovi štátnu pomoc vo výške 21,3 %, čo podľa rezortu ponúkalo aj Poľsko a Maďarsko. MH to mal listom potvrdiť viceprezident spoločnosti Hankook Young Soo Woo. Podľa ministra financií však nijaká z okolitých krajín nie je ochotná poskytnúť investičné stimuly v takej výške, aké ich navrhovalo MH. Rezort hospodárstva považuje tieto tvrdenia „za nepravdivé a zámerne zavádzajúce”. Podľa MH tvrdenia ministra Mikloša vylepšujú vyjednávaciu pozíciu našich konkurentov pri rokovaní s kórejským investorom. Juhokórejský výrobca pneumatík chcel v Leviciach investovať 500 mil. eur, čo je približne 19,3 mld. Sk. Kapacita výroby nového závodu by mala dosahovať 5 mil. pneumatík ročne. Z celkovej investície malo 300 mil. eur smerovať na hrubú stavbu výrobnej haly, ďalších 200 mil. eur mala spoločnosť investovať do nákupu výrobných zariadení. Hankook Tire mal v Leviciach vytvoriť 1 600 nových pracovných miest priamo a sekundárne ďalších 1 000 až 1 500.

Maďarsko zatiaľ nekontaktovalo juhokórejskú firmu Hankook

Maďarsko sa zatiaľ neobrátilo na juhokórejskú spoločnosť Hankook po tom, ako výrobca automobilových plášťov rozviazal exkluzivitu rokovania o investícii so Slovenskom. Maďarsko sa zatiaľ neobrátilo na juhokórejskú spoločnosť Hankook po tom, ako výrobca automobilových plášťov rozviazal exkluzivitu rokovania o investícii so Slovenskom. Uviedla to dnes v Budapešti spravodajcovi TASR hovorkyňa ministerstva hospodárstva a dopravy Judit Tóthová. „Nikto nás oficiálne neinformoval o tomto kroku,” dodala hovorkyňa. Podľa nej Maďarsko má principiálne záujem o túto investíciu, v žiadnom prípade však nie za cenu, akú ponúklo Slovensko. Či sa Hankook už po rozviazaní exkluzivity obrátil na Maďarsko, Tóthová nevedela potvrdiť ale ani vyvrátiť. „Sme ochotní opäť zasadnúť k rokovaciemu stolu,” dodala. Juhokórejský výrobca pneumatík plánoval v Leviciach preinvestovať sumu 500 miliónov EUR, v prepočte 19,45 miliardy SKK. Predtým sa o investíciu usilovalo Poľsko, Maďarsko a Česko.

Maďarsko má pravdepodobne najväčšiu šancu na investíciu Hankooku

Juhokórejská spoločnosť Hankook si zvolí pravdepodobne Maďarsko za miesto svojej novej investície, domnievajú sa zdroje, ktoré oslovila agentúra AFP po tom, čo rokovania so Slovenskom zlyhali. Píše dnes maďarský internetový portál Tözsdefórum. Hankook si namiesto Maďarska a Poľska pred časom zvolil Slovensko, lebo ministerstvo hospodárstva ponúklo podporu vo výške 4,28 miliardy SKK (110 miliónov EUR) k investícii v hodnote 500 miliónov EUR. Vláda to však minulý týždeň odmietla a premiér Mikuláš Dzurinda pripustil podporu v maximálnej výške 30 miliónov EUR. Investícia, ktorá by umožnila v novom závode na výrobu pneumatík v Leviciach zamestnať 1 600 zamestnancov, by na Slovensku bola treťou najvyššou zahraničnou investíciou, konštatuje Tözsdefórum.

Bridgestone postaví továreň v Maďarsku

13. júla 2005

Japonský výrobca pneumatík Bridgestone postaví v maďarskom meste Tatabánya továreň za 190 miliónov eur. Siedmy závod najväčšieho svetového výrobcu pneumatík v Európe začne vyrábať v roku 2008 a vytvorí vyše 200 pracovných miest. Denná produkcia by mala dosiahnuť 8 000 pneumatík.

V Maďarsku klesá predaj automobilov

15. júla 2005

Predaj nových áut v sa v Maďarsku v prvom polroku medziročne znížil o 9,4 %. Podľa údajov maďarskej asociácie dovozcov automobilov sa v krajine za šesť mesiacov predalo 94 642 nových osobných automobilov a vozidiel typu SUV, kým za rovnaké obdobie minulého roka to bolo 104 439 áut. Medziročný pokles za polrok bol výraznejší ako za prvý kvartál 2005, kedy zníženie predaja v porovnaní s prvým štvrťrokom 2004 predstavovalo 7,4 %. V minulom roku celkový predaj osobných automobilov a SUV dosiahol v Maďarsku 208 044 kusov, čo v porovnaní s rokom 2003 predstavovalo pokles o 0,2 %. Išlo zároveň o prvé zníženie predaja po desiatich rokoch. Lídrom na maďarskom automobilovom trhu naďalej zostáva spoločnosť Suzuki, ktorá predala za prvý polrok 20 528 kusov, druhý bol Opel s predajom 10 276 kusov a na treťom mieste sa umiestnila Škoda s počtom predaných automobilov 8 617. Predaj nákladných automobilov s hmotnosťou do 3,5 tony poklesol o 21 % na 9 158 kusov, predaj nákladných automobilov nad 3,5 tony sa znížil o 3,4 % na 2 975 kusov. Polročný predaj motocyklov naopak stúpol o 6,5 % na 6 529 kusov.

Vyšla publikácia Štúrovo do vrecka

15. júla 2005

Pozoruhodnosti 38 obcí a miest z oboch brehov Dunaja v okolí Štúrova približuje publikácia Štúrovo do vrecka, ktorá je od dnes prístupná verejnosti. Sprievodca vyšiel na 156 stranách v náklade 10 tisíc kusov v slovenskom, maďarskom, anglickom a nemeckom jazyku. Obsahuje mapu mesta, ale aj bohaté informácie o jeho histórii, kultúrnych pamiatkach, podujatiach, termálnom kúpalisku, turistických trasách, možnostiach ubytovania aj stravovania. Nechýbajú ani najdôležitejšie adresy a telefónne čísla. Informácie o pamätihodnostiach obcí a miest v zhruba 50 kilometrovom okruhu od Štúrova na slovenskom aj maďarskom území, tipy na celodenné výlety do Komárna, Levíc, na maďarský Višegrád, či Budapešť uvítajú najmä zahraniční turisti, informoval TASR riaditeľ Termálneho kúpaliska Vadaš Mikuláš Gyetven, ktoré bohato ilustrovanú publikáciu vydalo. Štúrovo do vrecka si môžu záujemcovia kúpiť v zariadeniach kúpaliska aj v tamojších kníhkupectvách, čoskoro si ho bude možné objednať i na dobierku na webových stránkach kúpaliska Vadaš.

Slabý divácky záujem o Hungaroring

14. júla 2005

Veľká cena Maďarska patrí už roky k najnudneším v kalendári Formule 1. Môže za to predovšetkým profil trate, ktorý prakticky neumožňuje predbiehanie. Aj napriek tomu ale Bernie Ecclestone predĺžil minulú jeseň zmluvu s usproriadateľmi a Hungaroring má svoje miesto v F1 isté minimálne do roku 2011. Preteky u našich južných susedov sa tradične konali v auguste. Od augusta však začne platiť zákaz tabakovej reklamy a tak sa tohtoročná Grand Prix Maďarska uskutoční už 31. júla. Zmena termínu má negatívny dopad na záujem o preteky. Hoteliéri tvrdia, že v porovnaní s minulosťou sa im vopred prihlásilo o 20% menej fanúšikov. „Nevieme, či je to spôsobené zmenou dátumu konania, alebo tým, že sa preteky stali nudnými,” hovorí jeden z majiteľov hotelov v okolí Budapešti. „V každom prípade vidíme veľkú zmenu. Ešte pred dvoma rokmi sme mali o takom čase všetko plné.”

Tragická zrážka dvoch lietadiel

16. júla 2005

Pri leteckej havárii v Likavke v okrese Ružomberok dnes zahynuli dve osoby z Maďarska. Ako agentúru SITA informoval žilinský policajný hovorca Igor Mahút, vo vzdušnom priestore nad Likavským hradom sa dnes o 7:30 zrazili dve ultraľahké lietadlá. V oboch boli dvojčlenné osádky občanov z Maďarska. Osádka jedného z nich pri leteckej kolízii vyskočila z lietadla a s padákmi sa dostali na zem. 47 ročná a 48 ročný muž z Budapešti sú bez zranení, ale v šoku. Druhé lietadlo spadlo na zem. V ňom utrpeli smrteľné zranenia dve osoby, predpokladá sa, že tiež muž a žena. Príčiny leteckej nehody sú predmetom vyšetrovania.

Zahraničné vysielanie SRo zatiaľ pokračuje

20. júla 2005

Od 11. júla vás informujeme o situácii okolo rozhodnutia vedenia SRo zrušiť zahraničné vysielanie na krátkych vlnách a prepustiť 84 zamestnancov rozhlasu, z ktorých štvrtinu majú tvoriť zamestnanci RSI. Včera sa situácia trochu upokojila. Na mimoriadnom zasadnutí sa stretla Rozhlasová rada. Na jej rokovanie prišiel aj minister kultúry František Tóth a poslanci NR Zuzana Martináková, Dušan Jarjabek a Ľubomír Lintner. Mimoriadne rokovanie o avizovaných racionalizačných opatreniach v Slovenskom rozhlase trvalo takmer 5 hodín. Podľa generálneho riaditeľa SRo Jaroslava Rezníka má rozhlas plánovanú stratu na tento rok 200 miliónov korún. Môže za to aj pokles počtu koncesionárov. Slovenský rozhlas na rok 2005 predpokladá výpadok z koncesionárskych poplatkov na úrovni 400 miliónov korún. Situáciu chcel riaditeľ čiastočne vyriešiť zrušením zahraničného vysielania na krátkych vlnách. To bolo doteraz každý rok dotované zo štátneho rozpočtu na základe štátnej objednávky. To je definované aj v zákone o Slovenskom rozhlase. Tento rok však nedostalo žiadne peniaze. Minister kultúry František Tóth tvrdí, že štát nemá dôvod financovať zahraničné vysielanie a nemá na to ani oporu v zákone. Ako ústretový krok však navrhol vypracovať právnu analýzu o výklade zákona. Na základe nej sa má určiť, či štát túto povinnosť má, alebo nie. Po búrlivej diskusii Rozhlasová rada napokon prijala záverečné uznesenie, v ktorom nesúhlasí so zrušením vysielania Radia Slovakia International. Neznamená to však, že rozhlas neprijme žiadne úsporné opatrenia a nebude prepúšťať zamestnancov. Vzhľadom na veľmi zlú finančnú situáciu tento krok urobiť musí, podľa uznesenia sa však opatrenia nemôžu dotknúť oblastí priamo súvisiacich s tvorbou a vysielaním programu. Opatrenia by nemali ohroziť súčasný rozsah, kvalitu a žánrovú rôznorodosť vysielania verejnoprávneho rozhlasu. Ako povedal predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin „ na konci augusta by mohlo byť jasné, či vláda má záujem o zahraničné vysielanie alebo nie. Ak bude jednoznačne deklarované, že štát o zahraničné vysielanie záujem nemá, v takom prípade bude treba prijať potrebné opatrenia.“ X Manažment rozhlasu predložil opatrenia, vďaka ktorým by bolo možné ušetriť 130 miliónov korún. O túto sumu je totiž vyššia strata rozhlasu na rozdiel od plánovanej 200 miliónovej. Na zahraničnom vysielaní sa malo ušetriť 16 miliónov korún. Z toho vyplýva, že rozhlas teraz ušetrí len 114 miliónov a to znamená zastavenie všetkých investičných a neinvestičných aktivít. X Zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu na krátkych vlnách teda zatiaľ nebude zrušené. Predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin v tejto súvislosti skonštatoval, že v súčasnosti už iba môžu čakať ako situáciu vyriešia kompetentní, vláda či Národná rada SR. Tieto orgány by mali totiž rozhodovať o tom, či štát uvoľní pre Slovenský rozhlas peniaze na zahraničné vysielanie alebo nie. Jasno by do tejto otázky mala vniesť právna analýza zákona, ktorú na rokovaní prisľúbil zaplatiť zo svojho rezortu minister kultúry František Tóth. Ako však dodal generálny riaditeľ Jaroslav Rezník, rozhlas je stále pripravený aj na alternatívu, že k zastaveniu krátkych vĺn príde. X V mene pracovníkov RSI sa vám, vážení priatelia, chcem poďakovať za vašu podporu, ktorú ste nám prejavili v našom boji o zachovanie zahraničného vysielania na krátkych vlnách. Ale boj ešte neskončil a každá podpora z vašej strany adresovaná kompetentným inštitúciám môže veľa zmeniť. Ich adresy nájdete na našej internetovej stránke www.slovakradio.sk/rsi.