5. zasadanie zmiešanej komisie pre otázky menšín

15. novembra 2005 (GMP)

V Budapešti sa dnes uskutočnilo 5. zasadanie slovensko-maďarskej medzivládnej zmiešanej komisie pre otázky menšín. Obe strany vyslovili nad vykonanou prácou spokojnosť a zdôraznili, že vážnejšej „trecej plochy” medzi nimi niet. Na zasadaní sa zúčastnili aj predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku. Takmer dva a polročné obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúceho zasadania komisie, hodnotili obaja spolupredsedovia ako plodné, pričom napríklad pripomenuli, že v Komárne začala fungovať maďarská univerzita a v maďarských dolnozemských mestách Sarvaš a Slovenský Komlóš obnovili, respektíve začali obnovovať slovenskú školu. Komisia teraz zoradila skoršie, ešte nesplnené, i nové odporúčania obom vládam. Takto zhrnul základný princíp Miroslav Mojžita, ktorý popri veľvyslaneckej funkcii v Sarajeve zastáva aj post spolupredsedu zmiešanej komisie, zhrnul základný princíp takto: „V menšinových otázkach prioritnou zodpovednosťou za identitu menšín, za rozvoj jazykovej kultúry, povedomia, sú zodpovedné vlády štátov, v ktorých menšiny žijú.” Tak napríklad maďarská strana okrem materiálneho zabezpečenia slovenských škôl by mohla urobiť viac aj pre kvalitu výučby slovenského jazyka, aby počas štúdia žiak zvládol slovenčinu. O ďalších odporúčaniach hovorí predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. „Čo sa týka rozhlasového vysielania, tam bola posilnená požiadavka, že treba zabezpečiť aj na nových frekvenciách vysielanie, ktoré pokrýva celú plochu Maďarska, obzvlášť tie oblasti, kde Slováci žijú.” Medzi odporúčaniami sa nachádzajú aj „večne zelené témy”, akou je aj parlamentné zastúpenie menšín v Maďarsku. Ťažko sa v tejto záležitosti rodí politická dohoda medzi parlamentnými stranami - priznáva to aj druhý spolupredseda komisie, štátny tajomník Vilmos Szabó, ktorý medzi Slovenskom a Maďarskom nevidí väčšie trecie plochy. „Keď na Slovensku môže byť maďarská menšina už v druhom cykle súčasťou vládnej koalície, to je taká základná situácia, keď už nie sú v popredí spory” - hovorí Szabó. Miroslav Mojžita k tomu dodáva. „Nehrozí, že by sme sa dostali do nejakých vážnych rozporov. My si myslíme, že ten rámec, ktorý my máme, to znamená základná zmluva, článok 15, na ktorom je postavená práca tejto komisie, plus nadstavba, ktorú sme si urobili, to znamená zmluva o vzájomnej podpore menšín z roku 2003, je absolútne jasným, legalizačným vymedzením toho, čo jednotlivé strany môžu očakávať vo vzťahu k národnostným menšinám, v politike voči národnostnej menšine v druhom štáte.”

Komisia pre otázky menšín

V Budapešti sa dnes po dlhšom čase opäť zišla slovensko-maďarská medzivládna zmiešaná komisia pre otázky menšín. Nedá sa povedať, že sa táto komisia schádza často - naposledy rokovala 5. júna 2003 v Bratislave. Problémy týkajúce sa menšín v oboch krajinách sa riešili často na iných fórach. Alebo sa neriešili. Preto hovorí napríklad predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik o trvalkách. „Vlastne už od prvého zasadnutia v roku 1999 kotúľame zopár takýchto nesplnených odporúčaní, napríklad maďarská strana, čo sa týka parlamentného zastúpenia menšín, teraz. Tieto najnovšie, tiež sú medzi nimi aj dávnejšie odporúčania, predovšetkým sa týkajú médií.” Po zrušení takzvanej východnej frekvencie VKV je ohrozený príjem slovenského vysielania Maďarského rozhlasu po celej krajine alebo naši Slováci nie sú spokojní ani s termínom reprízy televíznej polhodinky Domovina.

Zlepšili sa podmienky vzdelávania menšín

Otázky vzdelávania slovenskej menšiny v Maďarsku a maďarskej menšiny na Slovensku boli hlavnou témou včerajšieho rokovania zmiešanej slovensko-maďarskej komisie, ktorá v Budapešti na svojom piatom zasadnutí vypracovala odporúčania pre vlády oboch krajín v oblasti podpory menšín. Podľa slovenského spolupredsedu komisie Miroslava Mojžitu komisia konštatovala, že podpora dotknutých menšín v oboch krajinách je v súlade s medzivládnou dohodou o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Ako dodal, komisia prijala nové odporúčania vládam oboch krajín zamerané na praktickú realizáciu podpory zachovania identity menšín, v oblastiach vzdelávania a kultúry. Mojžita rokovanie označil za konštruktívne. Pripomenul, že prípravných prác komisie, ako aj včerajšieho rokovania sa zúčastnili aj zástupcovia menšín, za maďarskú v SR predstavitelia SMK a za slovenskú menšinu v Maďarsku Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Ocenil, že pre slovenskú menšinu sa v Maďarsku zlepšili podmienky vzdelávania. Na margo zodpovednosti za menšiny Mojžita povedal, že v menšinových otázkach za identitu menšín, za rozvoj jazyka, kultúry a povedomia sú prioritne zodpovedné vlády krajín, v ktorých menšiny žijú. Maďarský spolupredseda komisie Vilmos Szabó pred novinármi zdôraznil, že komisia pozitívne hodnotila otvorenie Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, ktoré je - ako povedal - významným krokom k možnosti vzdelávania maďarskej menšiny na Slovensku v jej materinskom jazyku. Pripomenul, že v Slovenskom Komlóši a v Sarvaši Maďarsko zabezpečilo rekonštrukciu škôl, škôlky a internátu pre zlepšenie zachovania identity tam žijúcich Slovákov.

Za červenú hviezdu dostal rok podmienečne

16. novembra 2005

Na rok podmienečného trestu odsúdil súd podpredsedu maďarskej Komunistickej robotníckej strany za nosenie červenej hviezdy - komunistického symbolu, ktorý súčasná maďarská legislatíva zakazuje. Ako informuje štátna tlačová agentúra MTI, Attilu Vajnaiho odsúdil mestský súd v Budapešti, pretože na demonštrácii pred dvoma rokmi mal na sebe červenú hviezdu. Verejné vystavovanie komunistických alebo nacistických symbolov je v Maďarsku zakázané od roku 1993. Dlhoročný komunistický režim v krajine padol, podobne ako v bývalom Československu, v roku 1989. Nosenie zakázaných ľavicových alebo pravicových symbolov diktatúry, ako je červená hviezda, kosák a kladivo či hákový kríž, je trestané pokutou niekoľkých stoviek eur. A. Vajnai chcel svojím počinom údajne prinútiť úrady, aby ho zatkli, aby tak mohol súdnou cestou bojovať proti zákazu nosenia komunistickej symboliky. Jeho prípadom sa zaoberal začiatkom roku aj Európsky súdny dvor v Luxemburgu, ten však vyhlásil, že nemá vo veci jurisdikciu. A. Vajnai sa chce proti rozhodnutiu maďarského súdu odvolať na Európskom súde pre ľudské práva vo francúzskom Štrasburgu. Maďarská Robotnícka strana, ktorá nikdy nemala zastúpenie v parlamente, tri dni pred rozsudkom odhlasovala zmenu svojho názvu, do ktorého vložila aj názov „komunistická“.

Červená hviezda

Ročnú skúšobnú lehotu potvrdila aj budapeštianska odvolávacia súdna inštancia pre podpredsedu Robotníckej strany za „verejné vystavovanie” červenej hviezdy. Červená päťcípa hviezda patrí medzi symboly totalitnej moci, ako napríklad aj hákový či šípový kríž, a tak zákon ju zakazuje ukazovať na verejnosti (s výnimkou, keď ide o osvetu či akciu historického charakteru). Attila Vajnai, podpredseda mimoparlamentnej ľavičiarskej Robotníckej strany však tento symbol mal pripnutý na saku počas demonštrácie ešte v roku 2003. Súd prvého stupňa mu udelil trest takzvanej ročnej skúšobnej lehoty. A. Vajnai sa odvolal a vyššia inštancia, ešte predtým, ako by začala prípad prerokovať, obrátila sa na Európsky súd, aby sa vyjadril, či je v protiklade so zákazom diskriminácie, keď niekto vyjadruje svoj politický názor v rozpore s domácimi právnymi normami. Luxemburský súd odpovedal, že v tejto záležitosti nie je kompetentný, a tak na Budapeštianskom súde vyniesli právoplatný rozsudok. A. Vajnai sa teraz chce obrátiť na štrasburský medzinárodný súd ľudských práv. Inak počas čítania rozhodnutia súdu mal celý čas na saku červenú hviezdu, ktorú si nedal dole ani po výzve sudcu, len ju zakryl - červeným šálom...

Hankook začne v januári

16. novembra 2005 - SRo (GMP)

Juhokórejská spoločnosť Hankook začne stavať svoj nový závod na výrobu pneumatík v maďarskom meste Dunaújváros v januári - oznámili to po slávnostnom podpísaní dohody o zabezpečení územia pre túto investíciu. V Maďarsku sa učia nové meno: Eung Joung Lee - tento Juhokórejčan bude šéfom fabriky Hankooku v meste pri Dunaji, asi sto kilometrov južne od Budapešti. Včera oznámil, že stavba sa začne v januári, zopakoval, že investícia v hodnote 500 miliónov dolárov prinesie 1500 pracovných miest a najmodernejšiu, voči prírode veľmi priateľskú technológiu. V prvej etape budú vyrábať pneumatiky pre osobné autá, neskôr aj pre nákladné vozidlá a autobusy - ročná kapacita fabriky bude 10 miliónov kusov. Dunaújváros poskytne 56 hektárový pozemok, zabezpečí hromadnú dopravu do závodu a pomôže pri školení odborných robotníkov. Hodno pripomenúť, že zmluvu o tejto investícii podpísali v Soule posledný októbrový deň. Minister hospodárstva János Kóka vtedy zdôraznil, že Maďarsko prilákalo investora rozvinutou infraštruktúrou, o výške štátnej podpory pre Hankook však pomlčal, zákon stanovuje na to 60 dní, čiže do nového roka sa táto informácia musí odtajniť.

Maďarský deficit rozpočtu môže dosiahnuť 10 percent

16. novembra 2005

Deficit verejných financií Maďarska by sa do roku 2008 mohol vyšplhať až na 10 percent hrubého domáceho produktu krajiny. V pondelok to oznámila maďarská centrálna banka. Ako banka ďalej uviedla vo svojej správe o pokroku krajiny pri príprave na prijatie jednotnej európskej meny, zvrátiť tento hrozivý scenár môže maďarská vláda len vtedy, ak zavedie reformy, ktoré zvýšia rozpočtové príjmy a zároveň obmedzia výdavky. „Na základe súčasných známych politík môže rozpočtový deficit dosiahnuť v roku 2008 úroveň 9 percent až 10,6 percenta HDP,” vyhlásila banka. Maďarsko podľa nej potrebuje opatrenia, ktoré majú potenciál znížiť deficit o 5,5 percenta až 7 percent HDP, aby krajina dostala deficit verejných financií pod 3 percentá HDP, ako to požadujú Maastrichtské kritériá. Maďarsko plánuje prijať euro v roku 2010, podľa pravidiel však krajina ašpirujúca na členstvo v Európskej menovej únii musí najmenej 2 roky pred plánovaným prijatím jednotnej európskej meny udržať rozpočtový deficit v požadovanom limite 3 percent HDP. Maďarská vláda musela koncom septembra priznať, že rozpočtový deficit krajiny v tomto roku dosiahne pravdepodobne až 6,1 percenta HDP, čo je výrazne vyššie ako pôvodne odhadovaných 3,6 percenta HDP. Rok 2005 tak je už štvrtým v poradí, čo vláda musela plán rozpočtového schodku revidovať. V budúcom roku by mohol deficit predstavovať 4,7 percenta HDP, pričom pôvodný predpoklad maďarskej vlády počítal so schodkom 2,9 percenta HDP. Premiér Ferenc Gyurcsány napriek týmto ukazovateľom stále nestráca vieru, že Maďarsko bude schopné prijať euro v plánovanom termíne.

Maďarský džez v Prahe

16. novembra 2005

Džezové centrum AghaRTA privítalo už po druhýkrát v tomto roku jedno z najvýraznejších zoskupení maďarského džezu s názvom Kaltenecker Trio. Pražské publikum mohlo na vlastné oči vidieť trojicu hudobníkov v zostave: Zsolt Kaltenecker - klávesy, Peter Papesch - basgitara a Gergő Borlai - bicie. Že ide o talentovaných a skúsených muzikantov hádam netreba pripomínať. Zsolt Kaltenecker získal už vo svojich 29 rokoch ocenenie za najlepší džezový album roku so svojím sólovým CD Songs from the 20th Century. Gergő Borlai zas za svoju kariéru a veku 27 rokov nahral vyše 90 albumov. S jemnocitom vlastným tomuto triu sa Kaltenecker Trio vyberajú na cesty experimentov. Z ich hudby cítiť mnohé mimožánrové fúzie, či už s progresívnym rockom, alebo vážnou tvorbou klasických skladateľov. Disponuje autentickosťou maďarskej školy džezu, premyslenou kompozíciu, obrovskou dávkou intuitívnosti, početnými improvizáciami či v neposlednom rade uvoľnenosťou pri pódiovej šou. Celé vystúpenie bolo šikovne rozdelené do dvoch hudobných kôl. Prvá časť bola určená na prezentáciu pripravovaného materiálu, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta už začiatkom novembra tohto roku. Druhá polovica disponovala výraznejšou pestrosťou. Z posledného albumu Alchimia odzneli skladby ako titulná Full Moon, ďalej Unsui, Playing For Her, zo starších albumov napríklad The Crossing, I Would Fly With You, Silly Walks, Deeper and Deeper. Medzi prídavky sa zmestili silné Time Flies a Stars. Silný hudobný zážitok cítiť aj s odstupom času; pri rannej káve, novinách, za zvukov Kaltnecker Tria.

O antikoncepcii rozhodol ústavný súd

15. novembra 2005 - SRo (GMP)

Je protiústavné obmedzovať ľudí pri výbere spôsobu antikoncepcie - takéto stanovisko zaujal Ústavný súd MR, ktorý tak uzavrel najdlhšie trvajúcu, 13-ročnú kauzu. Od júla 2006 už nebude možné aplikovať tú pasáž zákona o zdravotníctve, ktorá konštatuje, že z dôvodov plánovania rodiny môže požiadať o umelú sterilizáciu iba žena či muž, ktorí dosiahli 35 rokov a majú tri vlastné deti. Podľa verdiktu ústavného súdu tento zákon obmedzuje právo na sebaurčenie, pretože „kto je schopný prijímať zodpovedné rozhodnutia o rodinnom či manželskom živote, o antikoncepcii či počte svojich detí, ten má právo aj na to, aby neželanému tehotenstvu zabránil hoci aj umelou cestou”. Ústavní sudcovia ešte dodávajú, že hľadiská zvyšovania populácie treba uplatňovať v iných zákonoch, napríklad v daňových alebo v systéme podpôr rodinám a matkám, a že „štát nemôže vziať na seba zodpovednosť za voľbu spôsobov a prostriedkov antikoncepcie, bol by to prejav paternalizmu”. Mimochodom: bola to najstaršia kauza pred ústavným súdom, podanie pochádza ešte z roku 1992.

Budapešť chce štvrtú líniu metra

15. novembra 2005 - HN (M. Benko)

Metro v maďarskej metropole by sa do roku 2009 malo rozšíriť o štvrtú trasu. Investíciu 386 miliárd forintov bude financovať štát a mesto podielom 79, resp. 21 percent. Európska investičná banka poskytne na výstavbu línie úver 219 miliárd forintov. Nová trasa metra, ktorá má odťažiť prehustenú automobilovú dopravu, prepojí budínsku i peštiansku časť mesta medzi železničnou stanicou v Kelenfölde a Východnou stanicou, kadiaľ prechádza aj druhá trasa metra. Súčasné tri línie metra napriek ich napojeniu na tri vlakové trasy HÉV z centra na predmestia už nestačia odľahčiť rýchly rozvoj cestnej premávky v meste. Budapeštiansky dopravný podnik BKV v týchto dňoch vypísal výberové konanie na vypracovanie návrhov a výstavbu prvých troch staníc štvrtej trasy metra. Po predložení ponúk, na ktoré majú uchádzači čas do 20. decembra, plánujú oznámiť výsledok konkurzu vo februári budúceho roka. Metro v Budapešti však potrebuje nielen rozšírenie siete, ale aj modernizáciu zväčša už zastaraných vozňových súprav. BKV preto zároveň organizuje ďalší tender na dodávku 22 vozidlových súprav pre druhú líniu metra, ďalších 15 pre budúcu štvrtú trasu podzemnej dráhy a prípadne ešte sedem súprav pre druhú časť nového metra. Predbežná cena v závislosti od ponúk môže dosiahnuť 40 až 50 miliárd forintov. Z pôvodne ôsmich firiem, ktoré prejavili záujem o účasť v konkurze, BKV vybral do druhého kola ruský Metrowagonmash, nemecký Siemens, juhokórejský Hanwha-Rotem a dve medzinárodné združenia Bombardier Budapest Metro Konzorcium a Budapest Metropolis Konzorcium s francúzskym Alstom Transport. BKV chce dodávateľa vybrať v priebehu štyroch až piatich mesiacov. Rozhodnutie sa môže oneskoriť, keďže rozhodcovská komisia pre verejné obstarávanie medzitým pozastavila pokračovanie tendra. Dôvodom je sťažnosť španielskej firmy Construcciones y Auxiliar de Ferrocarriles, ktorú nepozvali do druhého kola. Španieli protestujú proti účasti juhokórejskej a ruskej firmy, tie by mali podľa nich byť tiež vylúčené.

O Budapest Airport bojujú tri spoločnosti

15. novembra 2005

Maďarskému Štátnemu privatizačnému úradu (ÁPV) predložili záväznú ponuku na privatizáciu letiska Budapest Airport Rt. tri spoločnosti. ÁPV vyhlásil jednokolový uzavretý tender na 75 percent mínus jedna akcia letiska krátko po zrušení predchádzajúcej ponuky na predaj v zmysle súdneho rozhodnutia. Z pozvaných päť spoločností - britskej BAA, nemeckej Hochtief AG a Fraport AG, dánskej Copenhagen Airports A/S a austrálskej Macquarie Airports Holdings Ltd., odstúpili napokon dánska a austrálska. V letnom tendri predložil Hochtief najlepšiu ponuku, takmer dve miliardy dolárov, vyše 66 miliárd korún, za ním zaostali ponuky Fraportu a BAA. Očakáva sa, že pri oboznámení sa s ponukami tendra dôjde k prekvapeniam.

Zisk maďarskej banky OTP sa zvýšil

15. novembra 2005

Najväčšia maďarská banka OTP dosiahla v treťom štvrťroku 2005 čistý zisk 40,96 miliardy forintov, v prepočte 6,34 miliardy Sk. Objem zisku najväčšej stredoeurópskej banky podľa trhovej hodnoty bol v uplynulom trojmesačnom období medziročne o 4,9 % väčší a zároveň mal rekordnú štvrťročnú úroveň. Všetko to viac ako vykompenzoval prudký rast objemu zaistenia a daňového zaťaženia. OTP v treťom kvartáli mierne prekonala prognózu čistého zisku, ktorá ho stanovovala na 40,75 miliardy forintov. Vďaka výsledkom za tretí štvrťrok sa čistý zisk banky za uplynulých deväť mesiacov dostal na 117,36 miliardy forintov, o 12,2 % viac ako v rovnakom období vlani. OTP očakáva celoročný čistý zisk na úrovni 155 miliárd forintov.

Népszabadság: Protimaďarská hystéria v Rumunsku, nechcú menšinový zákon

14. novembra 2005

Rumunskí opoziční, aj koaliční politici odmietajú vládny návrh menšinového zákona. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorého sa zdá, že v Rumunsku sa obnovuje protimaďarská hystéria. Proti pripravovanému menšinovému zákonu sa postavil výkonný predseda Sociálnodemokratickej strany Adrian Nastase, ktorý na straníckej schôdzi ako odstrašujúci príklad uviedol Juhoafrickú republiku. „Kto chodil v tej krajine, videl, čo znamená segregácia v okolí Johannesburgu a na iných miestach,” povedal Nastase, ktorý proti menšinovému zákonu argumentoval aj udalosťami vo Francúzsku. Podľa jeho slov návrh pripravovaný Demokratickým zväzom rumunských Maďarov (RMDSZ), ktorý ráta aj s vytvorením kultúrnej autonómie, má za cieľ vytvoriť paralelnú štruktúru štátnych inštitúcií, a to je podľa jeho názoru neprípustné. Predseda rumunských sociálnych demokratov a exminister zahraničných vecí Mircea Geoana vyhlásil, že jeho strana bude hlasovať proti návrhu, ktorý by pod rúškom kultúrnej autonómie vytvoril enklávu sovietskeho typu z rokov 1950. Sedmohradské organizácie sociálnej demokracie upozornili vládu na to, že národná dôstojnosť nemôže byť predmetom vyjednávania a vydierania medzi súčasnými stranami vládnej koalície. Vicepremiér vlády a predseda RMDSZ Béla Markó, ktorého strana návrh menšinového zákona vypracovala, sa domnieva, že ide iba o pokus získavať voličov nacionalistickou kampaňou v Sedmohradsku. Markó sa v tejto záležitosti odmieta vyhrážať vystúpením z koalície, uzatvára Népszabadság.

Népszabadság: Taszár nebol táborom CIA

14. novembra 2005

Maďarskí vládni predstavitelia dôrazne popierajú tvrdenie profesora egyptského pôvodu Cheriffa Bassiouniho, podľa ktorého aj v Maďarsku fungujú tajné väznice CIA. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Bassiouni v rozhovore pre taliansky krajne pravicový denník Il Manifesto minulý týždeň uvádzal ako skutočnosť, že Maďarsko, Poľsko a Rumunsko ťaží vážna zodpovednosť za súhlas s tým, aby v tajných väzniciach na ich území mučili predpokladaných teroristov, čím porušujú medzinárodné dohody ohľadom zákazu mučenia. Profesor chicagskej DePaul University, ktorý bol od leta 2004 rok nezávislým expertom OSN pre Afganistan, v rozhovore nespomenul nič konkrétne - miesto, čas, ani meno. Bassiouni v máji zverejnil svoje hlásenie o tajných väzniciach CIA v Afganistane, ktoré spôsobilo veľký rozruch. Jeho poverenie v OSN nepredĺžili, poznamenáva Népszabadság. Hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Viktor Polgár v súvislosti s článkom v denníku Il Manifesto uviedol, že v Maďarsku nebol, nie je, ani nebude tajný tábor väzňov. Nedávnu správu denníka The Washington Postu o existencii táborov vo viacerých východoeurópskych štátoch poprel aj premiér Ferenc Gyurcsány, podľa ktorého jeho krajina nedostala takúto požiadavku z Washingtonu. Predseda somogyského župného bezpečnostného výboru István Gyenesei vylúčil, že by na základni v Taszári, ktorý v rokoch 1995-2004 používala americká armáda, fungoval tajný väzenský tábor, uzatvára Népszabadság.

Košice - Milovníkov kultúry poteší maďarská nádielka

14. novembra 2005

Dni maďarskej kultúry v Košiciach otvoril koncert Symfonického orchestra Maďarského rozhlasu a pokračovali jazzovým koncertom. V kine Družba premietajú dva súčasné maďarské filmy so simultánnym tlmočením: Fekete kefe (Čierna kefa) - víťaz 36. Prehliadky maďarských filmov a Dallas Pashamende, snímku ocenenú na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne porotou CICAE. 15. novembra 18. hodine sa v divadle Thália uskutoční rozhovor so spisovateľom Péterom Nádasom za účasti Gábora Csordása, riaditeľa vydavateľstva Jelenkor a László Szigetiho, riaditeľa vydavateľstva Kalligram. Péter Nádasi (1942) je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej maďarskej literatúry. Na začiatku svojej umeleckej dráhy bol činný ako fotoreportér, novinár a redaktor. Jeho prvý krátky román s názvom A biblia (Biblia) vyšiel v roku 1967. Román Egy családregény vége (Koniec rodinného románu) sa už od vydania v roku 1977 pokladá za míľnik v dejinách maďarskej prózy, medzinárodné uznanie mu zas priniesol román s názvom Emlékiratok könyve (Kniha pamätných spisov, 1986), ktorého francúzsky preklad získal v roku 1998 štátnu cenu za najlepšiu cudzojazyčnú knihu roka. Nádas vydal viac než dvadsať samostatných publikácií v Maďarsku, jeho najnovší román vyšiel ako trilógia na jeseň 2005 vo Vydavateľstve Jelenkor s názvom Párhuzamos történetek (Paralelné príbehy). V stredu o 16. hodine vo Východoslovenskom múzeu Košice v Galérii na Bašte (Hrnčiarska 7) otvoria výstavu obrazov zo zbierky významného maďarského zberateľa Lászlóa Nudelmana. Dni maďarskej kultúry vyvrcholia v stredu o 19. hodine v Štátnom divadle Košice na Novej scéne (Hlavná 76) choreografickým večerom Attilu Kuna s názvom PR-evolution III. Profesionálny tanečník Attila Kun s peterburským a americkým vzdelaním bol v rokoch 2001 2003 členom svetoznámej Rambert Dance Company. Nedávno sa z Anglicka vrátil domov do Maďarska.

Tajné väznice neexistujú

14. novembra 2005

V Maďarsku neboli, nie sú, ani nebudú tajné väznice CIA - opätovne to zdôrazňujú v Budapešti po informáciách, ktoré sa objavili v talianskej tlači. Bývalý reportér OSN v Afganistane v rozhovore pre denník Talianskej komunistickej strany Il Manifesto spomenul, že v tajných táboroch CIA na území Rumunska, Poľska a Maďarska týrali väzňov. Ministerstvo zahraničných vecí MR sa teraz snaží nadviazať kontakty s vyslancom OSN, nech vysvetlí, na čom sa zakladajú jeho tvrdenia, pretože v Maďarsku nikdy neboli tajné väznice CIA. To konštatoval hovorca rezortu, ktorý ešte dodal, že takisto sa snažia dosiahnuť opravu v redakcii talianskeho denníka. V reakcii na túto správu šéf maďarskej vojenskej rozviedky v televízii poprel, že by sa CIA obrátila na Maďarsko vo veci vybudovania tajných väzníc. Začiatkom tohto mesiaca, keď celá aféra vypukla, už aj premiér Ferenc Gyurcsány dementoval existenciu takýchto táborov na území Maďarska.

Budapešť kategoricky popiera existenciu tajných väzníc CIA v Maďarsku

V Maďarsku existovala tajná väznica americkej spravodajskej služby CIA, tvrdí profesor Šaríf Basiúní z Egypta pôsobiaci ako sprostredkovateľ OSN v Afganistane. Maďarské média dnes informovali, že ministerstvo zahraničných vecí v Budapešti chce s Basiúním nadviazať kontakt, aby sa dozvedelo, na čom zakladá profesor svoje tvrdenie. Existenciu tajných väzníc CIA v Maďarsku, Rumunsku a v Poľsku, v ktorých CIA mučí väzňov, spomenul Basiúní v rozhovore pre denník talianskej komunistickej strany Il Manifesto. Na Basiúního tvrdenia reagovalo ministerstvo zahraničných vecí v Budapešti a označilo ich za nezmysel. Hovorca Viktor Polgár vyhlásil, že v Maďarsku nijaké tajné väzenia CIA neboli a ani nebudú. Profesor Basiúní by mal svoje tvrdenia podoprieť dôkazmi. MZV nadviaže kontakt nielen s denníkom Il Manifesto, ale prostredníctvom misie OSN chce nadviazať kontakt aj so samotným Basiúním. Americký denník Washington Post priniesol začiatkom novembra správu, že CIA internovala niektorých špičkových teroristov vo väzniciach v krajinách strednej Európy. Toto tvrdenie dementoval maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý zároveň vyhlásil, že zo strany Washingtonu nedostalo Maďarsko nikdy požiadavku na vytvorenie tajných väzníc.

Európsky kongres Ukrajincov povedie Jaroslava Chorťani z Maďarska

12. novembra 2005

Európsky kongres Ukrajincov (EKU) povedie v nasledujúcom volebnom období Jaroslava Chorťani, predsedníčka Zväzu Ukrajincov v Maďarsku. Zvolili ju delegáti 11. zjazdu EKU, ktorí rokovali v Zlatej Idke v okrese Košice-okolie. Na dvojdňovom rokovaní sa zúčastňujú delegáti z 15 európskych štátov, zastupujúci približne pol milióna Ukrajincov žijúcich mimo pôvodnej vlasti. EKU vznikol v roku 1949, pričom združoval ukrajinské organizácie zo západnej Európy. V roku 1994, po 8. zjazde v Prahe, sa pričlenili aj príslušníci ukrajinskej menšiny z postkomunistických štátov. Dnes EKU združuje 31 autonómnych organizácií v 22 európskych štátoch. Za generálneho tajomníka delegáti zvoli Ľubomíra Mazúra z Veľkej Británie a za zástupcov predsedu Mirona Kertyčaka z Poľska a Halinu Masľukovú z Grécka, informoval TASR predseda Ústrednej rady Zväzu Rusínov-Ukrajincov na Slovensku Ivan Laba. On sám sa ako zástupca slovenskej organizácie sa stal jedným z ďalších troch členov Predsedníctva EKU. Delegáti dnes pokračovali v rokovaní referátmi jednotlivých národných organizácií. Diskutovali o štatúte, obsahu práce kongresu, jeho vzťahu k Ukrajine a jednotlivým národným vládam. Rezonovali najmä otázky mládeže, školstva a jazyka. Zjazd tiež odporučil delegátom model spolupráce s európskymi štruktúrami. Podľa Labových informácií má Zväz Rusínov-Ukrajincov na Slovensku vyše 4000 členov.

Príčinou nehody mikroľahkých lietadiel z Maďarska boli chýbajúce okuliare

11. novembra 2005

Chýbajúce okuliare a slabý zrak pilota zapríčinili zrážku dvoch ľahkých motorových lietadiel nad Likavkou pri Ružomberku a následne smrť oboch členov posádky v júli tohto roku.

Oficiálnu príčinu nehody oznámil riaditeľ útvaru vyšetrovania leteckých nehôd Leteckého úradu SR Ladislav Grell. Posádke druhého havarovaného lietadla zachránili život padáky. Podľa lekárskej správy, ktorú vypracoval súdny patológ Dušan Kállay, mal maďarský pilot astigmatizmus a nevidel dobre do diaľky ani na blízko. Lietať pravdepodobne mohol len so špeciálnymi okuliarmi s korekciou jeho zrakovej chyby. Tie však vyšetrovatelia nehody vo vraku lietadla nenašli. Žiadne technické poruchy na zrútenom mikroľahkom lietadle vyšetrovacia komisia nezistila. Mikroľahké lietadlá do seba narazili 16. júla 2005. Tvorili súčasť skupiny troch maďarských mikroľahkých lietadiel, ktorá priletela na Slovensko v piatok 15. júla z maďarského mesta Győr na vyhliadkový let. Pristáli v Nitre a cez Dubnicu nad Váhom leteli do Martina. V Martine prenocovali a načerpali palivo. V sobotu ráno odštartovali do Spišskej Novej Vsi, do cieľa však doletel len pilot prvého lietadla. Dva stroje do seba narazili pri prelete nad Likavkou. Zahynuli pritom muž a žena z mesta Baja v južnom Maďarsku. Druhé havarované lietadlo, ktorého posádka prežila, sa znieslo na vlastnom padáku a bez ľavého krídla ostalo visieť medzi stromami asi tri metre nad zemou.

Narastú mzdy policajtov

10. novembra 2005

Rast reálnych miezd príslušníkov polície a pohraničnej stráže stúpne na budúci rok o 14 percent. Vyhlásil to premiér Ferenc Gyurcsány. K uvedenému rastu miezd prispejú aj rôzne nové príplatky príslušníkom polície a pohraničnej stráže. Rast reálnych miezd príslušníkov polície a pohraničnej stráže stúpne na budúci rok o 14 percent. Vyhlásil to premiér Ferenc Gyurcsány. Podľa plánov vlády by požiarnikom znížili počet pracovných hodín v týždni z doterajších 54 na 52 hodín. Ako premiér na stretnutí s predstaviteľmi poriadkových zložiek uviedol, rast miezd bude diferencovaný, minimálne päťpercentný nárast však dostane každý. K uvedenému rastu miezd prispejú aj rôzne nové príplatky príslušníkom polície a pohraničnej stráže za vernosť, za službu na verejných priestranstvách a pri hraniciach.

Maďarsko-srbská zmiešaná komisia pre otázky menšín

11. novembra 2005 - SRo (GMP)

Maďarská a srbská strana hodnotia nedávne útoky na príslušníkov maďarskej menšiny vo Vojvodine rozdielne. Vysvitlo to na zasadaní maďarsko-srbskej zmiešanej komisie pre otázky menšín. Príliš často nezasadá táto zmiešaná komisia, naposledy sa zišla pred rokom v Budapešti, pričom tém na prerokovanie mala neúrekom. Napríklad sériu útokov s etnickým pozadím, ktorých obeťami sa stali vojvodinskí Maďari. Pohľad na tieto udalosti zostal na oboch stranách odlišný aj po zasadaní komisie v Subotici. Srbsko-čiernohorský minister pre menšiny Rasim Ljajič konštatoval, že nemieni podceňovať incidenty a práve začne pracovať vládna vyšetrovacia komisia. Myslí si však, že posúvanie problému na medzinárodné fóra súvisí s blížiacimi sa voľbami v Maďarsku. Maďarský štátny tajomník Vilmos Szabó to poprel, pričom pripomenul, že aj vlani sa venoval Európsky parlament udalostiam vo Vojvodine, a voľby boli vtedy ešte ďaleko.

Slovenskí a maďarskí podnikatelia v Nitre o rozvoji spolupráce

10. novembra 2005

Možnosti podnikania, rozvoj obchodu, výrobné a investičné kooperácie stredoeurópskych krajín predstavili odborníci na konferencii slovenských a maďarských podnikateľov pod názvom Spolu v Európskej únii. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo v Nitre 10. novembra 2005, bolo záverečnou akciou programu Ministerstva hospodárstva a dopravy MR, zameraného na spoluprácu krajín stredoeurópskeho regiónu v nových trhových podmienkach rozšírenej EÚ. Projekt na prípravu zahraničných podnikateľov bol spustený v máji 2003 v Košiciach. Odvtedy poskytli maďarskí a slovenskí špecialisti aktuálne informácie a poradenstvo viac ako 9 000 podnikateľom z vyše 60 slovenských miest. „V Maďarsku sa na podobných stretnutiach zúčastnilo vyše 30 000 podnikateľov. Získali informácie najmä o možnostiach podnikania v Rakúsku, Slovensku a Slovinsku,” informoval riaditeľ odboru Ministerstva hospodárstva a dopravy MR Gábor Gérnyi. V MR pôsobí v súčasnosti vyše 800 000 malých a stredných podnikov, z ktorých sa viac ako 90 % orientuje na spoluprácu so susediacimi alebo blízkymi stredoeurópskymi krajinami. „Pre slovenských podnikateľov je zaujímavá kooperácia najmä v potravinárskom odvetví, spracovaní dreva, či ľahkom strojárstve. Konferencia potvrdila záujem manažérov slovenských a maďarských podnikov rozšíriť spoluprácu v týchto i ďalších odvetviach,” uviedol riaditeľ Nitrianskej regionálnej komory SOPK Miroslav Masarik. Podľa podnikateľov rýchlejšiemu rozvoju spolupráce bráni množstvo predpisov, nariadení, noriem a legislatívy platných v EÚ. Prispôsobenie sa novým podmienkam v oblasti ekológie, ochrany spotrebiteľa, kvality potravín, hygieny výrobných procesov, prevádzok služieb i obchodu si vyžaduje vyššie finančné náklady zo strany podnikateľov. „Manažérov podnikov preto osobitne zaujímali možnosti získania finančnej podpory z fondov EÚ, rozvojových projektov a grantov. Tejto problematike bola venovaná značná časť konferencie,” doplnil M. Masarik.

Svetové fórum vedy v Budapešti

10. novembra 2005

Veda - zodpovednosť a etika. Táto široká problematika je na programe Svetového fóra vedy, ktoré sa začalo vo štvrtok v Budapešti. Zodpovednosť za budúce pokolenia, slobodu a autonómiu vedeckého výskumu zdôraznil vo svojom otváracom prejave prezident MR László Sólyom. V ďalších prejavoch odznelo, že v tomto storočí v oveľa väčšej miere určuje chod sveta veda a vedci majú za budúci vývoj spoločnú zodpovednosť s politikmi. Na svetovom fóre sa zúčastňuje vyše 500 vedcov z celého sveta, medzi nimi traja laureáti Nobelovej ceny.

Leteckí dispečeri hrozia štrajkom

10. novembra 2005

Leteckí dispečeri v Budapešti založili štrajkový výbor a vyhrážajú sa prerušením práce. Dispečerská služba na letisku Ferihegy je v súčasnosti rozpočtovou organizáciou, no vláda ju chce pretransformovať na hospodársku spoločnosť - odbory si však myslia, že pôjde o skrytú privatizáciu. Podstatné však je, že s nimi zatiaľ nikto nerokoval o chystaných zmenách. Založením štrajkového výboru chcú, aby si ministerstvo hospodárstva sadlo s nimi za rokovací stôl. Predbežne žiadajú záruky pre pracovníkov leteckej dispečerskej služby.

Kritika prezidenta Maďarskej národnej banky

11. novembra 2005 - SRo (GMP)

Po premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi odmieta kritiku prezidenta Národnej banky aj líder druhej koaličnej strany Gábor Kuncze, ktorý sa domnieva, že Zsigmond Járai „šíri zlé správy o Maďarsku”. „Prosíme prezidenta Národnej banky, aby menej politizoval a robil viac pre udržanie dôveryhodnosti maďarskej ekonomiky” - takto reagoval predseda koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) na vyjadrenie šéfa centrálnej banky, podľa ktorého „maďarská ekonomika je jedna z najzraniteľnejších na svete”, a „keď všetko bude pokračovať tak, ako doteraz, v Maďarsku nebude euro nikdy”. G. Kuncze sa domnieva, že Zs. Járai by nemal „maľovať horší obraz, než je skutočnosť, pretože kazí obraz Maďarska”. Kritiku šéfa centrálnej banky už predtým hodnotil premiér F. Gyurcsány takto: „Je to smutné a nezvyčajné”. Podľa predsedu vlády „maďarské hospodárstvo je silné a podáva dôveryhodnejšie výkony, než prezident národnej banky”. Spor medzi oboma stranami trvá už od volieb roku 2002. Národná banka napríklad odhodlane trvala na udržiavaní silného forintu, vláda by bola tieto „putá” skôr povoľovala. Pravidelnú kritiku vládnej hospodárskej a finančnej politiky zvyknú dávať do súvislosti s tým, že Járai bol ministrom financií v Orbánovej vláde. Faktom je, že so stanoviskami prezidenta banky sú identické aj vyjadrenia súčasnej opozície o „katastrofálnom stave” maďarskej ekonomiky.

Maďarsko musí reformovať financie

11. novembra 2005 - HN (M. Benko)

Nehľadiac na pokračujúcu kritiku a pochybnosti Európskej komisie pre nadmerne vysoký maďarský rozpočtový deficit, vláda Ferenca Gyurcsánya ešte stále považuje za možné zavedenie eura v pôvodnom termíne, v roku 2010. Dva roky predtým je maďarský kabinet odhodlaný splniť kritériá na prechod na spoločnú európsku menu. Za udržateľný pritom označuje zvýšený schodok verejných financií, plánovaný tento rok na 6,1 percenta a budúci 4,7, respektíve 5,2 percenta z HDP. Druhý, vyšší údaj, zahŕňa aj výdavky na nákup švédskych stíhačiek Gripen pre maďarskú armádu. Minister financií János Veres potvrdil, že do začiatku decembra vláda musí predložiť do Bruselu tomu zodpovedajúcu aktualizáciu konvergenčného programu s príslušnými opatreniami. „Do roku 2008 sa deficit výrazne napraví. Medzi Európskou komisiou a maďarskou vládou nie sú názorové rozdiely o miere schodku v budúcom roku,” citoval vládny portál J. Veresa napriek tomu, že ministri financií únie opäť vyslovili vážne znepokojenie nad plnením záväzkov Budapešti. Bilancia domáceho rozpočtu je podlá maďarského ministra od leta naďalej lepšia oproti pôvodným predpokladom. V uplynulých mesiacoch sa rast maďarského deficitu verejných financií skutočne citeľne spomalil. V októbri dosiahol len 2,1 miliardy forintov miesto plánovaných 46 miliárd forintov. Desaťmesačný negatívny súhrn bez bilancie miestnych samospráv tak dosiahol 1,06 bilióna forintov, teda necelých 4,8 percenta HDP. Podľa prognóz to malo byť presne 1,10 bilióna forintov, teda zhruba o dve desatiny percenta HDP viac. Bývalý minister financií z opozičného Fideszu Mihály Varga pochybuje, že Maďarsko európsku menu zavedie podľa plánu. Do začiatku roka 2008 sa podľa neho nedá usporiť požadovaných 1,3 bilióna forintov. Dodal však, že hospodársky rast a vyššie príjmy by štátu mohlo priniesť zníženie daní. Pred odkladaním reforiem varoval aj predseda ekonomického inštitútu Gazdaságkutató Rt. András Vértes. Na prudké zníženie daní však veľa priestoru nevidí. O rok by podľa Vértesa mohli verejné výdavky klesnúť o jedno až dve percentá HDP.

EK kritizuje maďarské verejné financie

9. novembra 2005

Maďarsko čelí ostrej kritike Európskej únie za rastúci schodok štátneho rozpočtu. Takýto vývoj môže, podľa ministrov financií európskej dvadsaťpäťky, nepriaznivo ovplyvniť aj meny susedných krajín. Maďarský rozpočtový schodok dosiahne tento rok viac ako 6 % a na budúci rok prekročí 5 % HDP. Tieto hodnoty sú vysoko nad povolenou hranicou 3 % HDP, ktorá platí v EÚ. Európska komisia aj ministri financií členských štátov únie vyjadrili veľké znepokojenie. Komisár pre hospodárske a menové otázky Joachin Almunia: „Sme vážne znepokojení situáciou maďarských verejných financií. V uplynulom sa vyskytli tiež niektoré negatívne dôsledky v iných krajinách regiónu.“ S týmto názorom sa stotožňuje slovenský minister financií Ivan Mikloš, ktorý pripomenul, že meny štátov V-4 sa väčšinou pohybujú spoločne a výkyv kurzu v jednej krajine sa prejavuje v ostatných troch. „Je to jeden z ďalších dôvodov na to, aby sme do eurozóny vstúpili čo najskôr, pretože potom by sme boli imúnni voči takýmto výkyvom.“ Komisia predloží odporúčania na znižovanie maďarského deficitu v januári a očakáva, že Budapešť ich bude rešpektovať.

F. Gyurcsány: Pozitívne je, že voči MR nechcú aplikovať kvôli deficitu sankcie

Pozitívnou správou je, že napriek poplašným správam voči Maďarsku nikto nechce uplatniť sankcie, navyše, niečo také sa ani nespomenulo. Komentoval maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v Budapešti utorňajšie negatívne hodnotenie Maďarska ministrami financií krajín Európskej únie v súvislosti s deficitom. „Vieme, že po financovaní ambiciózneho programu potrebujeme disciplinovaný rozpočet. Vieme, že sme nad maastrichtskou trojpercentnou hranicou deficitu, a to preto, lebo naraz znižujeme dane, staviame diaľnice a vyplácame 13. dôchodok,” reagoval Gyurcsány. Ako dodal, osobne informoval komisára pre menové otázky Joaquina Almuniu o tom, že tieto programy vláda zachová, a s rozumnou, pokojnou rozpočtovou politikou, ktorá pre rok 2008 splní maastrichtské kritériá, bude hľadať súčasne udržanie rovnováhy rozpočtu a dynamizáciu hospodárstva krajiny. „Správy z Bruselu sú pozitívne, v únii chápu, že nie je dôvod voči Maďarsku uplatňovať sankcie. Podarilo sa vysvetliť, že sa chceme rozvíjať a chceme spravodlivejšiu krajinu,” zdôraznil maďarský premiér. Ministri financií v utorok vyzvali Maďarsko, aby prijalo opatrenia proti prehlbujúcemu sa rozpočtovému deficitu, ktorý je dôvodom na veľké znepokojenie. Maďarsko kritizovali preto, lebo už druhý raz nerešpektovalo odporúčania na úsporné opatrenia, ktoré pripravila Európska komisia v rámci disciplinárneho konania pre nadmerný deficit. Maďarský deficit tento rok dosiahne podľa odhadov komisie 6,1 a v budúcom roku 5,2 % HDP. Tieto hodnoty sú omnoho vyššie ako pôvodne plánované ciele uvedené v maďarskom konvergenčnom programe. Ten počítal tento rok s deficitom 3,6 a na budúci rok 2,9 % HDP. EK bude preto veľmi prísna pri ďalších odporúčaniach, ktoré predloží zrejme v januári, a očakáva, že ich Budapešť bude rešpektovať. Maďarsko potrebuje silné úsilie pri finančnej konsolidácii, zdôraznil Almunia. Keďže Maďarsko nie je členom eurozóny, nemôže únia siahnuť k donucovacím opatreniam ani k finančnej pokute. Do úvahy však prichádza zníženie pomoci zo štrukturálnych fondov.

Slovenské filmy v Budapešti

10. novembra 2005

V budapeštianskom Slovenskom inštitúte sa projekciou filmov Kataríny Šulajovej O dve slabiky pozadu a Martina Šulíka Slnečný štát začala 13. prehliadka slovenských filmov a odborný seminár. „Seminár slovenských filmov v Slovenskom inštitúte je vždy orientovaný na nejakú tému, či sú to už filmové žánre v slovenskej kinematografii, alebo dokument. V súčasnosti sme sa snažili vlastne ukázať najnovšie trendy v slovenskej kinematografii,” povedal generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Názov seminára podľa jeho slov je Miesto slovenskej kinematografie v európskom kontexte, z tohto titulu sú vyberané aj filmy, ktoré prezentujú najnovšiu tvorbu v období 2004 až 2005. Odborným lektorom filmového podujatia, na ktorom predstavia budapeštianskemu publiku hrané, dokumentárne a študentské filmy, je okrem P. Dubeckého aj rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave Ondrej Šulaj.

István Szabó si prevzal v Cottbuse čestnú cenu tamojšieho filmového festivalu

10. novembra 2005

Už 15. ročník Festivalu východoeurópskeho filmu sa v utorok začal v nemeckom Cottbuse udelením honorárnej ceny Lubina maďarskému oscarovému režisérovi Istvánovi Szabóovi. Na festivale premietnu do 13. novembra celkove viac ako 100 filmov z 29 krajín regiónu. Ťažiskom prehliadky bude tentoraz projekcia vôbec najväčšej kolekcie maďarského filmového umenia na území Spolkovej republiky Nemecko, ktorej patrónom je práve vo festivalovej krajine mimoriadne uznávaný maďarský spisovateľ a publicista, niekdajší disident György Konrád. Aj v tomto roku budú súčasťou festivalu v Cottbuse dve súťaže, v ktorých bude o trofeje v kategórii hraných celovečerných filmov bojovať 10 snímok z ôsmich a v kategórii krátkometrážnych filmov 12 snímok z ôsmich krajín. Diváci v Cottbuse sa môžu tešiť medziiným na poľské filmy Andrzeja Wajdu a Krzysztofa Kieslowského, slovinsko-chorvátsku snímku Odgrobadogroba režiséra Jana Cvitkoviča, koprodukčný film Danisa Tanoviča No Man´s Land, či práce ruských tvorcov Alexeja Balabanova, Alexeja Fedorčenka, Sergeja Lobana, či Larisy Sadilovovej. Z českej produkcie premietnu v dejisku festivalu tentoraz oscarového Kolju Jana Svěráka, víťazný film z MFF v San Sebastiane Štěstí režiséra Bohdana Slámu, snímku Filipa Renča Román pro ženy, Žraloka v hlavě Marie Procházkovej, Zdroj Martina Marečka, ako aj Príběhy obyčejného šílenství Petra Zelenku. Slovenskú kinematografiu bude zastupovať iba krátkometrážna tvorba. Vlani sa na rovnakom festivale konala prehliadka nového českého kina pod názvom The Velvet Generation. Organizátori ponúkli v rámci nej návštevníkom diela ako Černý Petr Miloša Formana, Skřivánci na niti Jiřiho Menzela, Tři oříšky pro Popelku Václava Vorlíčka alebo Sedmikrásky Věry Chytilovej. Nechýbali ani úspešné snímky uplynulých dvoch dekád Mazaný Filip režiséra Václava Marhoula, Pražská pětka Tomáša Vorla, Akumulátor 1 Jana Svěráka, Šakalí léta a Horem pádem Jana Hřebejka, Amerika Amerika Vladimíra Michálka, Nuda v Brně Vladimíra Morávka, či Želary Ondřeja Trojana.

OTP expanduje

9. novembra 2005 - SRo (GMP)

Maďarská OTP Banka sa chystá rozširovať pole svojej pôsobnosti na juh: v krátkom čase prejavila záujem už o tretiu finančnú inštitúciu v Srbsku. OTP Banka aj oficiálne prejavila záujem o Vojvodjansku Banku, ktorá má na srbskom trhu vyše šesťpercentný podiel. Srbská strana ponúka na predaj 99 % akcií tejto inštitúcie, ktorej vlastný kapitál presahuje 50 miliónov eur a má takmer 70 tisíc klientov. Zatiaľ nejde o záväznú ponuku, celý proces privatizácie je iba v počiatočnom štádiu. Záväzná je však ponuka OTP Banky z konca októbra na takmer 90-percentný balík Nišskej Banky. Agentúra MTI v tejto súvislosti cituje srbské zdroje, podľa ktorých OTP tu už nemá konkurenciu. Táto inštitúcia v Niš by slúžila na „vniknutie” na srbský trh, kde bankové licencie už nevydávajú. Týmto sa však maďarská „nákupná horúčka” nekončí, pretože v hre je aj Panonska Banka sídliaca v Novom Sade. Skupina OTP je už prítomná v Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku a na Slovensku, okrem Srbska sa chystá aj na Ukrajinu. Jej netajeným zámerom je všade dosiahnuť na trhu aspoň 10-percentný podiel.

Spojené štáty sú stále urazené na Maďarsko

9. novembra 2005 - SRo (GMP)

Spojené štáty sú stále urazené na Maďarsko, lebo onoho času, roku 2001 sa vláda rozhodla pre švédske stíhačky typu Gripen a odmietla americké F-16. Píše o tom v dnešnom vydaní denník Népszabadság, ktorý hľadá odpoveď aj na otázku, či také malé krajiny ako Maďarsko, vôbec potrebujú mať takúto drahú leteckú flotilu. Bol to boj na nože - píše Népszabadság v súvislosti s tým, že americký, západoeurópsky i ruský vojenský priemysel zápasil o trhy nových členov NATO zo strednej a východnej Európy. Čo sa týka Maďarska, bolo takmer isté, že zvíťazí americká konštrukcia s F-16, no zrazu padlo rozhodnutie v prospech Gripenov z neutrálneho Švédska. Prečo, veď ministerstvo zahraničných vecí a obrany bolo za americké stroje? Presvedčivý bol zrejme švédsky program kompenzácií, ktorých výška dosiahla až 110 %. Okrem toho akiste zvážila vtedajšia Orbánova vláda aj to, že krajina je pred vstupom do Európskej únie a preto dostali zelenú európske stíhačky. Népszabadság však pripomína aj jednu z najtrápnejších afér: skupina maďarských vládnych poslancov napísala list niekoľkým vplyvným americkým činiteľom, u ktorých lobovali za to, aby za veľvyslanca USA v Maďarsku vymenovali predstaviteľa firmy Lockheed-Martin, ktorá vyrába aj F-16. Teda maďarský kabinet sa chcel zrejme dištancovať od tejto kauzy. Ani vtedajšia, ani ďalšia vláda nevenovala pozornosť na potrebné konzultácie s NATO, namiesto toho viedli politické strany spory a obviňovali sa z toho, že nemajú vojensko-strategickú koncepciu. Stále častejšie sa však nadhadzuje otázka, či sú stíhačky vôbec potrebné, či sa oplatí kvôli nim udržiavať celú pozemnú infraštruktúru? Slovinci, či pobaltské štáty sa zriekli vlastných stíhačiek - pripomína Népszabadság a dodáva, že vybavovanie Gripenov potrebnými zbraňovými systémami zaťaží štátnu kasu ďalšími ťažkými miliardami - práve teraz, keď Maďarsko zápasí s vážnym problémom okolo deficitu rozpočtu.

Maďarsko neplánuje rovnú daň z príjmov

9. novembra 2005 - HN (M. Benko)

Maďarská vláda sa neodhodlala k prijatiu odvážnejších zmien daňového systému. Potrebné reformné opatrenia na ozdravenie ekonomiky znemožnila trvajúca kritická situácia s nadmerne vysokým deficitom verejných financií, ako aj blížiace sa májové parlamentné voľby.

Najvýraznejšou novinkou v balíku nových daňových zákonov, ktoré parlament podľa očakávania schválil, je najmä zníženie hornej sadzby dane z pridanej hodnoty z 25 na 20 percent.

Zamestnanci zarobia

Obyvatelia by to mali pocítiť od budúceho roka zlacnením príslušných výrobkov a služieb zhruba o štyri percentá. Na priemernom poplatku za spotrebu elektriny mesačne päťtisíc forintov domácnosti usporia okolo dvesto forintov. Predčasne, od začiatku októbra, sa znížila iba základná sadzba DPH z motorových palív. Motoristom to prinieslo zlacnenie pohonných látok približne o jedenásť forintov, teda necelé dve koruny na liter. Zníži sa aj daňové zaťaženie periodickej tlače, ktorá prejde z 15-percentného do päťpercentného pásma DPH. Zníženie hornej úrovne tejto dane však bude do v určitej miere kompenzovať zvýšenie spotrebnej dane, najmä alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. Od spotrebnej dane bude oslobodené víno, kvôli podpore domácich producentov. Dvojstupňový systém daní z príjmu fyzických osôb ostane nezmenený. Maďarská vláda so zavedením rovnej dane, ako to vlani urobilo Slovensko, nepočíta v najbližších piatich rokoch. Od budúceho roka sa len zmierni vyššia sadzba DPH z 38 na 36 percent. Spodná, 18-percentná hranica sa síce nemení, zato stúpne ročná príjmová hranica pre jej výpočet z 1,5 milióna na 1,550 milióna forintov, asi 242-tisíc korún. Súčasťou päťročného daňového balíka je aj postupné navyšovanie tejto sumy do roku 2010 až na tri milióny forintov. Na porovnanie - pri aktuálnej priemernej hrubej mesačnej mzde 150-tisíc forintov, teda vyše 23-tisíc korún, sa daň z príjmu zamestnancov zníži z 29 750 na 26 250 forintov. Znamená to teda mesačnú úsporu 3 500 forintov, keďže po zdanení zostane pracovníkovi namiesto stotisíc 103 500 forintov. Pri nižších mzdách sa daň zníži v menšej miere.

Platí sa aj za luxus

Podnikateľov potešilo šesťpercentné zníženie dane z príjmov na desať percent. Zníženú sadzbu si môžu uplatniť len pri daňovom základe do päť miliónov forintov, prípadne ak nevyužívajú iné daňové zľavy a odvádzajú na dôchodkové a zdravotnícke poistenie aspoň 1,5-násobkok minimálnej mzdy. Od budúceho roka si podnikatelia budú môcť z daňového základu odrátať namiesto terajších 50 percent celú sumu miestnej dane. Od roku 2008 kritizovaná daň z podnikateľskej činnosti zanikne. Maďarský socialistický kabinet však zaviedol polpercentú daň z luxusu na nehnuteľnosti drahšie ako 100 miliónov forintov, čo je 15,6 milióna korún. Bude sa vzťahovať asi na štyristo miestnych samospráv.

Maďarský balík daňových zákonov prináša:

- Zníženie hornej sadzby dane z pridanej hodnoty z 25 na 20 percent

- Zníženie DPH z periodickej tlače z 15 na 5 percent

- Zmiernenie vyššiej sadzby DPH fyzických osôb sa zníži z 38 na 36 percent

- Zníženie dane z príjmov podnikateľov z 16 na 10 percent

- Zavedenie polpercentnej dane z luxusu, teda z nehnuteľností drahších ako 100 miliónov forintov

Slovensko umiestni diplomatov na maďarské ambasády

8. novembra 2005

Slovensko zrejme umiestni svojich diplomatov na maďarských zastupiteľských úradoch v krajinách, kde nemá zastúpenie a opačne. Aj o týchto formách spolupráce dnes hovoril minister zahraničných vecí Eduard Kukan s maďarským kolegom Ferencom Somogyim. Úroveň slovensko-maďarských vzťahov označil Kukan za veľmi dobrú a stabilnú. „Vzťahy medzi našimi krajinami môžeme považovať za vzťahy medzi dobrými susedmi a dobrými spojencami,” potvrdil Somogyi. Veľmi dobre sa podľa Kukana vyvíja aj vzájomná obchodná spolupráca. Od roku 1993 sa zvýšila sedem násobne a vlani dosiahla 2,5 miliardy dolárov. Slovenská diplomacia chce v budúcnosti na slovenskom veľvyslanectve v Budapešti organizovať stretnutie mladých maďarských a slovenských historikov, predstaviteľov mimovládnych organizácii, a študentov. Ministri hovorili aj o kultúrnych otázkach a menšinách. Zmiešaná komisia pre otázky národnostných menšín by sa mala stretnúť 15. novembra. Slovensko má pritom záujem, aby zmiešané komisie pre jednotlivé oblasti pracovali čo najefektívnejšie. „V rozvoji vzťahov medzi našimi menšinami zaznamenávame pozitívne výsledky,” uviedol Somogyi. Témou rokovania ministrov bola tiež infraštruktúra, cezhraničná spolupráca a stavba mostov cez rieku Ipeľ. Maďarsko má podľa Somogyiho záujem na rozvoji infraštruktúry, čo sa netýka len mostov, ale aj diaľničných, železničných a cestných prepojení medzi oboma krajinami. Financovať sa pritom môžu nielen z národných rozpočtov, ale aj z eurofondov. Z medzinárodných otázok sa šéfovia diplomacie dotkli členstva Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN, budúceho štatútu Kosova a možnej spolupráci v Afganistane. Slovensko aj Maďarsko majú podľa Kukana podobné názory na riešenie otázky Kosova. Ich základom je, aby budúce riešenie štatútu Kosova neprinieslo negatívny dopad na stabilitu balkánskeho regiónu. Spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky podľa maďarského ministra po vstupe do Európskej únie nepoľavila, ale nadobudla nové dimenzie. O údajnom odpočúvaní konzulátu Maďarskej republiky v Košiciach sa na stretnutí nehovorilo.

Mongolian barbecue

12. novembra 2005 - Gregor Martin Papucsek (SRO)

„Nech žije maďarsko-mongolské priateľstvo!” - takto som skríkol pred pár rokmi v Budapešti, keď som vychádzal z reštaurácie v pomerne tichej ulici v Budíne, neďaleko Južnej stanice. Už dlho som čakal, aby som vám mohol vykresliť raritnú kuchyňu a predstaviť sympatického šéfa tohto obľúbeného pohostinstva. Maďarská jazyková „polícia” je akosi nečinná, pretože na priečelí je stále tabuľa s nápisom „Mongolian Barbecue”… Názov by mohol byť hoci aj groteskný. Veď uvážte: barbecue je „na rošte” po americky, k tomu „mongolské” systémom blízkym švédskym stolom v maďarskom hlavnom meste? Nuž: medzinárodný guláš... „Často sme mali z názvu žartovné problémy… podaktorí hostia totiž hľadajú šikmookého mongolského majiteľa. No ale, keď sa človek poriadne vyspí, nemá nikdy reznuté oči.” Počuli ste jedného zo šéfov tohto podniku, s ktorým sme tak trocha „menovci”. Volá sa totiž József Gregorcsok. Nie je to „echtovné” maďarské priezvisko! Ide o potomka slovenských obrancov niektorého hradu na Horniakoch počas tureckého vpádu, hoci nie je vylúčené, že bojovali už proti Tatárom... Túto líniu, ktorá by mohla viesť priamo k dnešnej mongolskej reštaurácii, pán Grergorcsok nepotvrdzuje. Priznáva, že podobný podnik videl kedysi v Londýne a zaľúbila sa mu jeho filozofia. Človek sem chodí, keď je strašne hladný, a až keď mu už prestane škvrkať v žalúdku, môže filozofovať. Ako „prvá pomoc” vás nikdy nesklame pár kúskov husacích oškvarkov či studenej kačacej pečienky s mladou cibuľkou. Je to zároveň prvá „podstielka” - pod pivo či víno, ktoré je v neobmedzenom množstve v cene. Skoro by som bol zabudol, že zaplatíte pevnú sumu a konzumovať môžete nehatene. V týždni na obed je to približne 10 eur, večer a cez víkend zhruba 17 eur. Ogabať vás nemôžu! Ani nechcú, o čom svedčí široká škála kvalitných, dakedy prekvapujúcich či prinajmenšom nezvyčajných jedál. „Kôň je vždy odporúčaný” - hovorí šéf, pričom samozrejme myslí na koňacinu, a priam sa rozplýva o sladkastom steaku v štipľavej omáčke s červeným vínom. Slovom: je to fantastické. Mojim favoritom je však „Džingischánov kôň”, čo sú pásy konského mäsa naložené v zelenine, alebo v kumise, čo je kvasené konské mlieko. Muflonie medailónky patria tiež medzi delikatesy, no človek neje každý deň ani jahňacinu, králika či kozacinu. To všetko tu je, samozrejme popri „tradičnej” hydine či bravčovom mäse v najrôznejších podobách. A teraz vlastne prichádzame k podstate. Štrnásť druhov mäsa je naložených v rozličnom páce v surovom stave. Človek si naloží na tanier podľa chuti, môže pridať aj zeleninu a postaví sa do radu k pultu, za ktorým sa šikovný kuchár vrtí pri veľkej a najmä horúcej kovovej platni. Podáte mu tanier so surovým mäsom, on vašu porciu naloží do radu, vedľa ďalších porcií iných ľudí, vám len oznámi vaše číslo… Môžete tam aj postávať a pozerať sa, ako sa to všetko pečie-praží, alebo keď je mäso hrubšie, ako ho kuchár zaťaží starou žehličkou. No, a potom zakričí vaše číslo, naloží hotové mäso a zeleninu na čistý tanier a už si aj môžete ísť sadnúť ku svojmu stolu… a potom opakovať tento obrad, až kým neprasknete. Muži by si však vždy mali nechať miesto pre niečo špeciálne. „Prepeličie vajíčka pomáhajú jednak proti vypadávaniu vlasov, no hlavne zvyšujú mužnosť, je to mongolské afrodiziakum.” Tu v mongolskej reštaurácii sa však musí chlap prejaviť pri stole, najmä, keď okrem spomínaných vzácností je nachystaný aj na domáce chute. Môže ich mať: guláš, rybacia polievka, plnená paprika sú v ponuke tiež, nehovoriac o dezerte ako „šomlói galuška”, hoci šéf József Gregorcsok má isté obavy, čo sa týka budúcnosti maďarskej kuchyne, je totiž ťažká, čo sa vraj dnes nenosí. No hneď to aj popiera, pretože na Martina, 11. novembra chystá štart husacích hodov - viete, husacia polievka, šolet s údeným husacím stehnom, plnený husací krk, už spomínané husacie oškvarky s bielym chlebom a k tomu nové víno z Egeru. Nečudoval by som sa, keby v tejto reštaurácii mali zoznam slávnych ľudí, ktorí sa sem vracajú pravidelne. Nemajú. „Pre nás sú najslávnejší obyčajní, každodenní ľudia, ktorí prídu aj s deťmi, aj so starou mamou a dedkom, keď nezabúdajú, odkiaľ prišli a v nedeľu u nás prejavujú úctu k rodine”. Ja som sa už rozhodol. Najbližšie veľké rodinné sedenie budeme mať u potomka slovenských turkobijcov, v Mongolskej reštaurácii, pri maďarskej husacine...