Útoky proti slovenskej vláde sú politicky motivované, tvrdí R. Fico

16. septembra 2006

Problémom Slovenska nie je účasť SNS vo vláde, problémom je, že vo vláde nie je SMK a SDKÚ, vyhlásil v diskusnej relácií Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy predseda vlády Robert Fico. Ako dodal, útoky proti slovenskej vláde sú politicky motivované a na všetky kauzy súvisiace s údajným extrémizmom na Slovensku sa treba pozerať z tohto pohľadu. „Ak SMK nevie stále stráviť, že nie je vo vláde, bude si musieť sama povedať, ako ďaleko chce napínať strunu, pretože napína mimoriadne nebezpečnú strunu a mimoriadne zostruje situáciu, ktorá dnes je,” skonštatoval premiér. Fico plne stojí za prácou slovenskej polície v prípade vyšetrovania údajného útoku na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú. Zdôraznil, že po tom, ako sa oboznámil s rozsahom vyšetrovania, nemá o jeho záveroch žiadne pochybnosti. „Táto vec je pre nás vybavená,” podotkol. Členské štáty Európskej únie zo strednej Európy by mali podľa Fica spoločne postupovať v otázke prijatia eura. „Z toho nemôžu byť preteky,” skonštatoval. Vysvetlil, že kritériá, ktoré sa od nových členských štátov v tomto smere požadujú, nespĺňajú ani staré členské krajiny. Za najväčší problém prijatia eura považuje premiér kritérium inflácie, ktorá je podľa neho sprievodným javom rýchleho ekonomického rastu krajiny. Fico opäť upozornil, že ak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pristúpi k neadekvátnemu zdražovaniu plynu, vláda zasiahne a prijme zmenu, ktorá zabezpečí väčšiu kontrolu štátu nad týmto úradom. Vláda hľadá finančné zdroje na plnenie svojho predvolebného programu, nechce však šetriť na ľuďoch, ale na štáte a monopoloch. Návrh ministerstva financií znížiť remeselníkom paušálne výdavky na 40 percent je len jedna z alternatív, o ktorej sa bude diskutovať. Zdôraznil, že zodpovednosť bude niesť až za návrh zákona, ktorý bude schválený vo vláde. Predsedovi vlády je úplne jedno, kto povedie Ústav pamäti národa (ÚPN), ku ktorému má „chladný vzťah”. Povedal, že táto téma je zanedbateľná oproti problémom, ktoré slovenská vláda v súčasnosti musí riešiť.

Sólyom a Gašparovič hovorili aj o extrémizme

16. septembra 2006

Nacionalistický extrémizmus je problémom jednotlivcov a skupín, povedal včera prezident Ivan Gašparovič. „Sú to kriminálne výkriky jednotlivcov a skupín. Slovensko má legislatívu, aby v budúcnosti k takým problémom nedochádzalo,” povedal Gašparovič po stretnutí s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom. V českých Lánoch počas summitu prezidentov Visegrádskej štvorky mali spolu aj bilaterálne rokovanie. „Prezidenti majú k dispozícii obmedzené možnosti riešenia sporných otázok medzi krajinami. Navrhol som pánovi Gašparovičovi, aby sme spoločne hovorili so študentmi vysokých škôl,” povedal Sólyom.

Prezidenti Maďarska a SR chcú symbolicky vystúpiť na univerzitnej pôde

15. septembra 2006

O minulosti aj budúcnosti Vyšehradskej štvorky (V4) dnes na českom prezidentskom zámku v Lánoch rokovali prezidenti Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska. Spoločný rozhovor za okrúhlym stolom sa týkal aj problematiky Európskej únie, napríklad termínu vstupu stredoeurópskych krajín do schengenského priestoru či otázok okolo budúceho zavedenia eura. Krajiny V4 totiž s nevôľou prijali správy o odklade vstupu nových členov únie do Schengenu. Prvý deň dvojdňového summitu V4 na zámku v Lánoch západne od Prahy dnes poskytol priestor aj na bilaterálne rozhovory. Spoločne rokovali dva páry, prezidenti Česka a Poľska Václav Klaus a Lech Kaczynsky, a prezidenti SR a Maďarska Ivan Gašparovič a László Sólyom. Aj keď českí hostitelia usporiadali na záver prvého dňa štyri separátne stretnutia prezidentov s tlačou, prezidenti Slovenska a Maďarska prišli na svoje tlačové konferencie pod starú lipu v zámockom parku spoločne jedným mikrobusom. Podľa Ivana Gašparoviča by si interné problémy mal vyriešiť každý zo štátov samostatne bez toho, aby otázky slovensko-maďarských vzťahov boli predmetom rokovaní na pôde EÚ či inde vo svete. A obe krajiny by sa nemali vracať k problémom minulosti, ale hľadieť do budúcnosti. Symbolom toho, že obaja prezidenti majú záujem o dialóg a zlepšenie vzájomných vzťahov, je ich dnešné potvrdenie zámeru vystúpiť na univerzitnej pôde druhej krajiny. Kým maďarský prezident navštívi v novembri univerzitu v Banskej Bystrici, prezident SR by sa mal hneď nato vydať na niektorú z univerzít v Maďarsku. „S pánom prezidentom Sólyomom sme hovorili o budúcej spolupráci, hovorili sme aj o súčasnosti. Tento problém otvoril pán (maďarský) prezident, pričom sme si vysvetlili postavenie prezidentov pri riešení tejto otázky a kde som ja vysvetlil svoj názor a vnímanie tohto problému, ktorý ja považujem za problém jednotlivcov a niektorých skupín, ktorý si má vyriešiť každá krajina na svojom území. Pretože si nemyslím, že sú to rozmery, ktoré by mali znepokojovať Európu a svet,” uviedol prezident SR na tlačovej konferencii.

Extrémizmus je podľa Gašparoviča problémom jednotlivcov

15. septembra 2006

Nacionalistický extrémizmus je problémom jednotlivcov a skupín, pričom nejde o otázku, ktorá by mala znepokojovať Európu. Na dnešnej tlačovej besede po slovensko-maďarskom bilaterálnom rokovaní na summite V4 v Lánoch sa na tom zhodli prezidenti oboch krajín Ivan Gašparovič a László Sólyom. Každá krajina má legislatívu na to, aby sa extrémistickými výkrikmi kriminálnych skupín dokázala porátať, dodal Gašparovič. Prezidenti rokovali o budúcnosti maďarsko-slovenskej spolupráce. Potvrdili svoju dohodu z minulosti, že vystúpia na akademickej pôde druhej krajiny, aby vysokoškolákom vysvetlili perspektívu vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Gašparovič v tejto súvislosti zdôraznil, že L. Sólyom v novembri vystúpi na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela. Slovenský prezident hneď na druhý deň navštívi niektorú z maďarských vysokých škôl. Presný termín ešte neurčili. Prezidenti Poľska a Česka sa slovensko-maďarským vzťahom na svojich tlačových besedách nevenovali. Visegrádska spolupráca je užitočná, hoci sa v rámci nej presadzujú otázky, ktoré nemusia vyhovovať každému členovi zoskupenia, pripomenul ďalej Gašparovič. Dodal, že krajiny V4 majú rozdielne názory na termín vstupu do eurozóny, na fungovanie národných parlamentov a text euroústavy. Všetci prezidenti sa však zhodli v tom, že V4 musí vstúpiť do schengenského priestoru v plánovanom termíne, teda v októbri 2007.

Stredoeurópski ministri diskutovali o regionálnej spolupráci

14. septembra 2006

Ministri zahraničných vecí šiestich krajín Európskej únie vo štvrtok vo Viedni diskutovali o možnostiach zblíženia so Srbskom a Ukrajinou a vyjadrili kritiku pravdepodobného odkladu rozšírenia zóny bez hraničných kontrol. Iniciatíva Regionálne partnerstvo združuje Slovinsko, Maďarsko, Rakúsko, Slovensko, Českú republiku a Poľsko, ktoré od rozšírenia EÚ v roku 2004 budujú úzke hospodárske a diplomatické vzťahy. Päť členov partnerstva, ktorí zatiaľ nie sú súčasťou takzvanej Schengenskej zóny, vyjadrilo svoje znechutenie nad júlovým vyhlásením EÚ, že otvorenie hraníc by sa mohlo oneskoriť. Úrady možný odklad zdôvodnili nedokončenou infraštruktúrou, ktorá je potrebná na zhromažďovanie biometrických údajov. „Česká republika je sklamaná návrhom zdržať naše smerovanie do zóny Schengenskej dohody,” povedal český minister zahraničných vecí Alexandr Vondra. Rakúska ministerka Ursula Plassniková zdôraznila potrebu ucelenejšej spolupráce konzulátov krajín Regionálneho partnerstva. „Udalosti minulých týždňov, ako je evakuácia našich občanov z Libanonu, ukazuje potrebu úzkej spolupráce,” povedala. Ministri tiež podľa vlastných slov prediskutovali spôsoby ako zblížiť Srbsko s EÚ prostredníctvom zjednodušenia vydávania víz, kontaktu medzi občanmi Srbska a EÚ a mobilizácie reformne orientovaných častí srbskej spoločnosti, akými sú mimovládne organizácie. „Musíme zistiť ako urobiť EÚ atraktívnejšou pre Srbov a Srbsko atraktívnejším pre EÚ,” tvrdí slovinský šéf diplomacie Dimitrij Rupel. Predmetom rozhovorov boli aj podobné programy pre Ukrajinu. Únia v máji pozastavila predvstupové rozhovory s Belehradom pre nevydanie hľadaného vojnového zločinca Ratka Mladiča.

Ministri zahraničných vecí nových krajín EÚ kritizujú odklad vstupu do Schengenu

14. septembra 2006

Kritický postoj voči posunutiu termínu vstupu do schengenského priestoru zaujali dnes vo Viedni krajiny, ktoré sa členmi Európskej únie stali v roku 2004. Na stretnutí ministrov zahraničných vecí Regionálneho partnerstva, ktorého členmi sú Rakúsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Poľsko, konštatovala úradujúca predsedníčka partnerstva, rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassniková, že v tejto otázke prišlo u ostatných členov partnerstva „k istému nedorozumeniu a k istej iritácii.” Prítomní účastníci rokovania čiastočne spochybnili názor, že dôvodom posunutia termínu sú čisto technické problémy. Táto záležitosť „presahuje otázku informatiky,” povedala maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Ide „o otázku politiky a dôvery” v nových členov EÚ v prípade zabezpečenia vonkajších hraníc EÚ. „Veľké sklamanie” nad rozhodnutím Bruselu odložiť vstup nových členských krajín únie do schengenského priestoru na neskorší termín vyjadril aj český minister zahraničných vecí Alexander Vondra. Občania nových krajín únie, ktorých sa schengenská dohoda týka, čakajú „na pozitívne posolstvo otvorenia” vnútorných hraníc EÚ. Práve tu by mohla Európska únia ukázať, „kde sú jasné výsledky.” Vondra vyjadril nepochopenie nad tým, že rozšírenie schengenského priestoru „v dobe, keď vystreľujeme rakety na Mesiac,” stroskotá „na ventilácii počítačov”. Niekoľko ministrov sa vyslovilo za zostavenie presného časového plánu ďalšieho postupu v rozširovaní schengenského priestoru. „Sme pripravení a do schengenského priestoru chceme vstúpiť podľa pôvodnej dohody, v októbri 2007,” povedala štátna tajomníčka poľského ministerstva zahraničných vecí Barbara Tuge-Erecinská, ktorá na rokovaní zastupovala rezortnú šéfku Annu Fotygovú. Tento postoj podporila aj Kinga Gönczová. Ešte rozhodnejšie sa vyjadril slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš: „Trváme na tom, aby sa dodržal pôvodný termínový plán.” Európska komisia uviedla nedávno vo svojej správe, že vstup desiatich nových členských krajín únie do schengenského priestoru sa pravdepodobne odsunie na neskorší termín. Tieto štáty musia teda rátať s tým, že ich občania budú podliehať kontrolám na hraniciach s ostatnými členskými krajinami únie nie do októbra 2007, ale pravdepodobne až do októbra 2008. Európska komisia zdôvodnila posunutie termínu technickými a právnymi problémami pri budovaní jednotnej policajnej databanky. V stanovisku sa uvádza, že do úvahy neprichádzajú ani dočasné riešenia, ako napríklad integrácia nových krajín do už existujúcej databanky. Schengenská dohoda zahŕňa pravidlá odstránenia kontrol na hraniciach medzi členským krajinami EÚ a voľný pohyb osôb a tovaru. Dohodu podpísalo 13 pôvodných členských krajín EÚ, ako aj Nórsko a Island, o pristúpenie k nej prejavilo záujem aj Švajčiarsko. Ostrovné štáty Veľká Británia a Írsko nie sú súčasťou schengenského priestoru.

Maďarská vlajka sa ocitla hore nohami

15. septembra 2006

Už 1. plenárne rokovanie prezidentov členských krajín Visegrádskej štvorky (V4) sa nezaobišlo bez malého škandálu. Štátnu vlajku Maďarskej republiky totiž položili na stôl hore nohami. Namiesto červeného pásu bol na vrchu zelený. Riaditeľ tlačového oddelenia kancelárie českého prezidenta Petr Hájek v reakcii na tento omyl uviedol, že zrejme ho spôsobil grafik. Podľa jeho slov je to „trapas”. Pripomenul však, že ak by to bola jediná vec, ktorá sa počas summitu V4 ocitne „hore nohami”, bude to dobré.

V4: História a súčasnosť visegrádskej spolupráce

14. septembra 2006

Cez víkend sa na zámku v Lánoch v Českej republike stretnú prezidenti krajín Visegrádskej štvorky. Bilancovať budú najmä doterajšiu 15-ročnú spoluprácu. Základy mnohostrannej spolupráce v strednej Európe položilo stretnutie poľského, českého a uhorského kráľa v uhorskom Visegráde v roku 1335. V 20. storočí sa stalo toto stretnutie zdrojom inšpirácie pre hľadanie platforiem spolupráce v stredoeurópskom regióne. Konkrétnu formu nadobudla visegrádska spolupráca na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia, keď sa v strednej Európe zrútil komunizmus. Visegrádska skupina vznikla 15. februára 1991. Visegrádska spolupráca je založená na princípe pravidelného stretávania sa jej predstaviteľov na všetkých úrovniach, či už ide o summity prezidentov alebo rokovania expertných skupín. V súčasnosti pokračuje rad spoločných projektov v oblasti kultúry, životného prostredia, vnútornej bezpečnosti, obrany, vedy a vzdelávania. Okrem toho sa začína rozbiehať aj spolupráca na poli justície, dopravy, cestovného ruchu, energetiky a informatiky. Prvým významným počinom krajín Visegrádskej štvorky bolo založenie Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode CEFTA v roku 1992. CEFTA prispela k výraznému zvýšeniu vzájomného obchodu medzi krajinami skupiny. Diskusie o náplni budúcej spolupráce V4 sa skončili v rokoch 2003-2004, keď V4 predsedala Česká republika. Druhá visegrádska deklarácia, ktorú prijali v roku 2004 v Kroměříži, odráža novú situáciu po vstupe členských krajín V4 do Európskej únie a vyjadruje ich odhodlanie ďalej rozvíjať vzájomnú spoluprácu. Počas poľského predsedníctva V4 zvýšila svoje zahraničnopolitické aktivity. Pozorovatelia V4 sa zúčastnili na ukrajinských prezidentských voľbách v decembri 2004, členské krajiny zoskupenia v spoločnej deklarácii vyjadrili podporu demokratickým procesom na Ukrajine. Maďarské predsedníctvo v rokoch 2005 - 2006 sa zasadilo za rozvíjanie občianskej dimenzie visegrádskej spolupráce a posilnilo medzirezortnú kooperáciu v zoskupení. Krajiny V4 spolupracujú s Rakúskom a Slovinskom v rámci Regionálneho partnerstva, ktoré vzniklo z rakúskej iniciatívy v roku 2001. Ako oblasti spoločného záujmu si určili najmä problematiku vnútornej bezpečnosti, pohraničnej, azylovej a konzulárnej spolupráce, kooperáciu na kultúrnej úrovni a spoločné vytváranie projektov v infraštruktúre. Regionálne partnerstvo sa orientuje aj na spoluprácu s krajinami západného Balkánu a na podporu ich integračného úsilia. Od roku 2001 sa začala rozvíjať spolupráca Visegrádskej štvorky s Beneluxom. Táto spolupráca spočíva predovšetkým v neformálnej výmene názorov na aktuálne európske otázky. Ako najperspektívnejšia oblasť tejto spolupráce sa v súčasnosti javí schengenská problematika. Visegrádska skupina sa v zahraničnopolitickej oblasti zameriava aj na podporu demokratizačného procesu v Bielorusku, v tomto roku medzi priority zaradila z tohto hľadiska aj Moldavsko. Obom krajinám otvorila V4 svoje štipendijné programy a grantové projekty Medzinárodného visegrádskeho fondu.

Lídri SMK a MDF rokovali o vzájomných vzťahoch a mierovom spolužití

15. septembra 2006

O vzťahoch medzi Stranou maďarskej koalície (SMK) a Maďarským demokratickým fórom (MDF) rokovali vo štvrtok večer v sídle SMK ich predsedovia Béla Bugár a Ibolya Dávidová. Hovorili aj o deklarácii o mierovom spolužití a vytvorení mierového sveta, ktorá je Dávidovej európskou iniciatívou a rozoslala ju 56 predstaviteľom rôznych politických strán v Európe. Myšlienka celoeurópskeho národnostného zmierovania je podľa Bugára oveľa dôležitejšia než vydávanie rôznych deklarácií, akú teraz prijala Národná rada SR. Podľa Dávidovej ak existuje nejaké napätie, tak ho politici môžu odstrániť vzájomnou diskusiou. „Na druhej strane ale cíti, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch je aj z historického hľadiska trochu iné, takže chce byť nápomocná, aby sa politici začali lepšie chápať. Dôležité podľa predsedníčky MDF je, aby politici hľadali to, čo ľudí spája a nevytvárali vyhláseniami zbytočné národnostné konflikty,” zhodnotil stretnutie Bugár. Šéfka MDF sa stretla aj s predsedom zahraničného výboru NR SR Borisom Zalom (Smer) a plánuje stretnutie s predsedom KDH Pavlom Hrušovským a predsedom SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom. V súvislosti s plánovanými stretnutiami s predsedami slovenských opozičných strán požiadala Dávidová predstaviteľov SMK, aby boli ich sprostredkovateľmi, keďže SMK, KDH aj SDKÚ-DS sú rovnako ako MDF súčasťou ľudovej frakcie Európskeho parlamentu.

Pietna púť Nedokončená misia

16. septembra 2006

Na podnet a na základe rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generálporučíka Ľubomíra Bulíka a v úzkej spolupráci s Ordinariátom Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky sa 15. a 16. septembra uskutočnila pietna púť rodín obetí tragickej leteckej nehody vojenského špeciálu AN - 24 pod názvom „Nedokončená misia“. Cieľom púte bolo umožniť stretnutie pozostalých v Košiciach a navštíviť miesto tragédie na vrchu Borsó pri obci Hejce v Maďarskej republike. To všetko s úmyslom uctiť si pamiatku zosnulých obetí a pomôcť pozostalým vyrovnať sa s týmto ťažkým údelom. V piatok 15. septembra v ranných hodinách sa z Košíc do obce Hejce až na vrch Borsó vydali na symbolický peší pochod príslušníci Ozbrojených síl, bývalí kolegovia zosnulých vojakov, aby aj takýmto spôsobom vzdali úctu ich pamiatke. Predtým už v skorých ranných hodinách vyrazili vojenské autobusy do viacerých miest a obcí Slovenska, aby do Košíc priviezli viac ako dvesto pozostalých rodinných príslušníkov zosnulých vojakov. O 11.-tej hodine v Dóme sv. Alžbety v Košiciach celebroval ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov Mons. František Rábek s vojenskými kaplánmi a vojenským biskupom Maďarskej armády Mons. Tamásom Szabóm slávnostnú sv. omšu zo sviatku Sedembolestnej Panny Márie - Patrónky Slovenska. Okrem prítomných rodinných príslušníkov zosnulých a širokej verejnosti sa bohoslužby zúčastnili aj minister obrany František Kašický s manželkou, Náčelník Generálneho štábu generálporučík Ľubomír Bulík, zástupcovia vojenskej duchovnej služby nekatolíckych cirkví z Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Maďarskej republiky a ďalší hostia. Mons. Rábek sa prítomným vo svojej homílii prihovoril myšlienkami na tému Dobrého Pastiera, ktorý nenechá svoje ovce osamotené, prirovnaniami vrchu Borsó k Olivovej hore, kde svoju smrteľnú úzkosť prežívali Ježiš Kristus, ako aj zomierajúci vojaci v troskách lietadla. Prítomných vyzval k pokornému znášaniu bolesti podľa vzoru Sedembolestnej Panny Márie a k životu vo viere a nádeji vo večný život a stretnutie so zosnulými v nebeskom kráľovstve. Po skončení bohoslužby sa rodiny zosnulých vojakov spolu s vojenskými a cirkevnými predstaviteľmi presunuli do Maďarskej republiky do obce Hejce a na vrch Borsó. Tam, medzi polámanými a obhorenými kmeňmi stromov sa za účasti všetkých prítomných uskutočnil pietny akt kladenia vencov k pamätníku nehody spojený s ekumenickou bohoslužbou slova, ktoré predniesli Mons. Rábek a vojenskí duchovní ďalších cirkví. Ani príhovory ministra obrany Františka Kašického, predstaviteľov ozbrojených síl, starostu obce Hejce Gejzu Rohályho, či modlitby duchovných a smútočný spev nedokázali zmierniť žiaľ, či potlačiť slzy v očiach rodinných príslušníkov zosnulých vojakov, ktorým následne vytvorili organizátori púte priestor na tiché pobudnutie v samote na mieste tragédie. Program púte pokračoval pre pozostalých obetí aj po návrate do Košíc, kde im Ozbrojené sily Slovenskej republiky zabezpečili ubytovanie a stravovanie. V sobotu 16. septembra sa im venovali vojenskí duchovní a psychológovia so snahou pomôcť im vyrovnať sa s ťažkým údelom z tragickej straty najbližších a zodpovedať im na mnohé otázky. Ozbrojené sily Slovenskej republiky a ich duchovná služba sa aj takýmto spôsobom pokúsili zmierniť žiaľ pozostalým a dať najavo, že na svojich bývalých príslušníkov, ktorí stratili svoje životy pri návrate z mierovej misie v zahraničí nikdy nezabudnú.

Počet chorých na hepatitídu v župe Somogy sa od augusta strojnásobil

14. septembra 2006

Na 57 sa zvýšil už počet občanov maďarskej župy Somogy infikovaných vírusom hepatitídy typu A. Pred týždňami ochoreli na infekčný zápal pečene prvé dve deti v obci Istvándi, v ktorej nie sú dané podmienky na dodržiavanie elementárnych princípov hygieny, čo poskytuje ideálne prostredie pre šírenie spomínanej infekcie. V tretej augustovej dekáde sa počet ochorení zvýšil už na 20, medzičasom je iba v nemocniciach hospitalizovaných 13 ľudí. Pacientov s touto diagnózou je však celkove oproti druhej polovici augusta takmer trojnásobok, mnohí z nich sú z radov detí. Vrásky na čelách zodpovedných neubúdajú, pretože hepatitída má dlhú inkubačnú dobu a tak možno podľa zodpovedných hygienikov očakávať ešte aj v októbri nové prípady. Informovala o tom komerčná maďarská televízia TV2. V uplynulých 15 rokoch sa hepatitída typu A v župe Somogy nevyskytla. Ani tentoraz nie je zdroj nákazy už známy, avšak takmer s určitosťou ju možno pripísať na úkor absencie hygieny. Aj preto je nevyhnutné dezinfikovať všetky infikované lokality, vrátane predmetov a dohliadnuť na dôslednú izoláciu pacientov.

Anonym hrozí násilím v Budapešti, ak neodstúpi vláda

14. septembra 2006

Doteraz nevídanou vlnou násilia pohrozil neznámy páchateľ elektronicky pozmeneným hlasom na kompaktnom disku zaslanom poštou rozhlasovej stanici Budapest Rádió. Anonym požaduje demisiu maďarskej vlády do 20. septembra. Vedenie rozhlasovej stanice oboznámilo s obsahom poštovej zásielky políciu, ktorá okamžite vyslala do jej sídla patrolu pre inkriminovaný kompaktný disk. Muž sa na zázname označuje za člena celoštátnej organizácie Bojovníci demokracie. Tvrdí, že ak vláda nepodá demisiu do 20. septembra, nepostaví sa zoči-voči hnevu ľudu, vyvolá reťazovú reakciu, nad ktorou nebude mať kontrolu. „Sme pripravení dostať ulice Budapešti do plameňov, podobne ako tomu bolo v Paríži,” hrozí anonym a dodáva, že jeho organizácia sa pripojí k protestným akciám koncom septembra. Vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya prijala rozhodnutia v rozpore s predvolebnými sľubmi a vedie krajinu smerom k diktatúre, tvrdí na zázname neznámy hlas. „Sme pripravení začať nevídanú vlnu násilia proti súčasnej moci, aby sme ochránili právo Maďarov na demokraciu,” hovorí sa v zázname. S odvolaním sa na vedúceho predstaviteľa spomínanej rozhlasovej stanice pre komunikáciu o tom informovala agentúra MTI, ktorá má záznam medzičasom k dispozícii.

Boží dobrovoľníci - 50 rokov v službe ľudstvu

13. septembra 2006

Oslavy 50. výročia založenia volontarov - Božích dobrovoľníkov sa budú konať 14. - 15. septembra 2006 v Športovej aréne v Budapešti. Témou stretnutia je: veľa výziev, jeden návrh: bratstvo. 9000 volontarov z celého sveta sa stretne, aby zhodnotili dopad svojho života ako reakciu na požiadavky mieru a jednoty, hodnôt a ideálov, po ktorých svet - často zmietaný konfliktami a strachom z budúcnosti - veľmi túži. Stretnutia sa zúčastní priblížne 170 volontárov zo Slovenska. K volontarom sa v sobotu 16. septembra pripojí ďalších 2000 ľudí, predovšetkým zo strednej Európy, ktorí chcú vedieť, akú odpoveď ponúka ideál jednoty na potreby dnešného sveta, keď navrhuje univerzálne bratstvo. Zvlášť sa zamerajú na témy týkajúce sa práva, ekonomiky, ekológie, komunikácie, ktoré budú doplnené skúsenosťami a umeleckými vystúpeniami. Založenie volontarov je odpoveďou na „tragické události v Maďarsku” v roku 1956. V hlavnom meste Maďarska v roku 1956 vypukla revolúcia. Celý národ povstal, aby si vydobyl slobodu. Pius XII. reagoval na túto tragédiu príhovorom v rozhlase: „ Boh! Nech toto nevýslovné meno, prameň práva, spravodlivosti a slobody zaznie v parlamente, na námestiach, v domovoch a na pracoviskách...“ Ako odpoveď na túto výzvu vznikajú „dobrovoľníci Boží“ - volontári, ktorí vytvorili zvláštnu vetvu v Hnutí fokoláre, zaoberajúcu sa zmenou spoločnosti. Dnes je ich asi 20 000 vo viac než 80 krajinách sveta. Sú to laici, ktorí ako veriaci cítia zodpovednosť, aby žili spiritualitu jednoty, vlastnú Hnutiu fokoláre, v každodennom živote, na pracoviskách, v rodine, v rôzných oblastiach spoločnosti. Záujemcovia môžu sledovať stretnutie na internetovej adrese: http://budapest2006.focolare.org.

Blahorečenie sestry Sáry Salkaházi v Budapešti

13. septembra 2006

Blahorečenia sociálnej sestry Sáry Salkaházi sa bude konať 17. septembra 2006 o 11.00 hod. pred Bazilikou sv. Štefana v Budapešti. Obrad blahorečenia vykoná kardinál Péter Erdő. Na slávnosti bude prítomný aj košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik. Svätý Otec Benedikt XVI. podpísal dňa 28.apríla 2006 dekrét o blahorečení Božej služobnice sestry Sáry Salkaházi, ktorá pochádza zo Slovenska. Sestra Sára Salkaházi sa narodila 11. mája l899 ako druhé z troch detí, rodičom Leopoldovi a Klotilde. Školské vzdelanie až po dosiahnutie učiteľského diplomu absolvovala v Košiciach. Ako učiteľka pôsobila l rok. Vyučila sa za kníhviazačku a v roku 1919 začala prispievať do rôznych maďarských periodík v Československu. Ešte v tom istom roku dostala novinársky preukaz. Živo sa zapájala do verejného života svojho rodného mesta a vo svojich fejtónoch a novelách pohotovo reagovala na dané udalosti. V roku 1927 sa zoznámila so sociálnymi sestrami v Košiciach, kde po prijatí do Spoločnosti, v roku 1929 organizovala Charitu. Neskôr v Komárne okrem vedenia Charity pôsobila ako katechétka a redaktorka časopisu „Katolícka žena”. V spolupráci s Lujzou Eszterházyovou organizovali Združenie katolíckych žien a sestra Sára bola do roku 1937 vedúcou celoštátnej organizácie združenia. V tom čase veľa cestovala, organizovala kurzy a prednášala na rôznych podujatiach katolíckych žien a dievčat. Pre naplnenie túžby stať sa misionárkou v Južnej Amerike, so súhlasom generálnej predstavenej sestry Margity Slachtovej, sestra Sára v roku 1937 definitívne odišla z Košíc do Budapešti. Udalosti II. svetovej vojny jej však znemožnili vycestovať do brazílskej misie. V tom čase píše vo svojom denníku: „Už ani o to neprosím, aby som sa dostala na misie do Brazílie, prosím iba o to, aby som mohla sväto žiť, sväto slúžiť Pánu Bohu.” Zostala v Budapešti, kde založila 5 nových domovov pre katolícke robotnícke ženy a dievčatá. Organizovala pre ne študijné a duchovné dni. V roku 1940 zložila doživotné sľuby. Jej novým mottom bolo: „ Alleluja! Ecce ego, mitte me! „ (Hľa, tu som, pošli mňa!) Stále silnejšie v nej tlela túžba, aby mohla svoj život obetovať „pre prípad, ak by nastala doba prenasledovania Cirkvi, Spoločnosti a sestier”(citát z obetovania jej života). Dostala súhlas. Obetovanie vykonala v úplnej tajnosti, v prítomnosti predstavených Spoločnosti, v kaplnke Svätého Ducha budapeštianskeho materského domu, koncom septembra roku 1943. 27. decembra 1944 odpovedal Boh na ponuku sebaobetovania sestry Sáry. Na základe udania „nyilasi” obkľúčili Robotnícky ženský domov na ulici Bokréta v Budapešti, ktorý viedla sestra Sára. Pátrali po Židoch a zaistili štyri podozrivé osoby. Sestra Sára práve nebola v dome, prišla až na koniec akcie. Mohla sa zachrániť, ale neurobila to. Vedome obetovala svoj život za záchranu sestier a prenasledovaných. Ako zodpovednú vedúcu domu aj ju spolu so štyrmi jej chránenkami a katechétkou Vilmou Bernovitszovou, ako to bolo vtedy zvykom, bez akéhokoľvek vypočúvania, odvliekli a podľa očitého svedka ich ešte v ten istý večer, vyzlečené donaha, odstrelili do ľadového Dunaja. Sestra Sára si minútu pred popravou pokľakla a obrátená smerom k svojim vrahom, s očami pozdvihnutými k nebesiam, prežehnala sa veľkým krížom. Pán Boh prijal obetu jej života, jej martýrium sa naplnilo. Za prejav jej hrdinskej lásky pri záchrane Židov, udelila Izraelská vláda sestre Sáre Salkaházi vyznamenanie In memoriam a v JAD WASHEM na jej počesť vysadili strom úcty a vďaky. Svätá stolica v januári 1997 dala súhlas k začiatku procesu blahorečenia sestry Sáry Salkaházi.

LN sa ohradili proti výrokom Roberta Fica

13. septembra 2006

Redakcia českých Lidových novín (LN) dnes na svojich stránkach kategoricky odmietla vyjadrenie premiéra SR Roberta Fica, ktorý v utorok naznačil, že editor LN maďarskej národnosti zmenou titulku skreslil rozhovor s predsedom SNS Jánom Slotom z 22. júla. Redakcia LN považuje vyjadrenie premiéra SR za pokus odviesť pozornosť predovšetkým domácej slovenskej verejnosti od skutočných príčin problematického zahraničnopolitického obrazu jeho vlády. Na svoju obranu proti obvineniam LN uvádzajú argumenty zatriedené do šiestich bodov. Podľa LN bol rozhovor s predsedom SNS Jánom Slotom spracovaný podľa bežných redakčných pravidiel a celý text, vrátane titulku vytvoril autor rozhovoru Luboš Palata. Titulok “Vyhnanie Nemcov vám závidím” podľa LN stručným spôsobom tlmočí jednu z odpovedí Jána Slotu. Ten na otázku: “Myslíte si, že Česi majú šťastie, že sudetských Nemcov na základe Benešových dekrétov vyhnali?” okrem iného odpovedal: “Ja našim českým priateľom, bratom, prajem, že sú v takej pohode, v akej sú, aby teraz mohli robiť široké ramená. Ja im závidím.” Redakcia LN v súvislosti s výrokmi Roberta Fica konštatuje, že slovensko-maďarský diplomatický spor nevyvolal titulok v LN, pretože slovenská vláda je kritizovaná za výroky Jána Slotu, ktoré v rozhovore pre LN aj ďalšie médiá skutočne povedal. Maďarská vláda protestovala aj proti rozhovoru Slotu pre denník Die Presse, ktorý má iný titulok než bol v LN, ale obdobný obsah. A samotný Slota autenticitu týchto rozhovorov nikdy nespochybnil. LN potvrdzujú, že jeden z troch hlavných editorov denníka má skutočne maďarské korene. To však nemá žiaden vplyv na to, ako LN referujú o slovensko-maďarských vzťahoch. Ďalší z editorov je slovenskej národnosti. LN považujú za výhodu, že v denníku pracujú ľudia rôzneho pôvodu. Záverom je potrebné zdôrazniť, že problémy novej slovenskej vlády v zahraničí nevytvorili LN ani iné médiá, ale vstup nacionalistickej SNS do vlády a výroky predsedu SNS, uzatvára svoju reakciu český denník LN.

Na Slovensko sa chystajú Deep Purple aj Duran Duran

13. septembra 2006

Fanúšikovia známych hudobných kapiel už nemusia toľko cestovať do zahraničia. Po koncertoch Depeche Mode, Simply Red, Black Eyed Peas či Jay-Z zavítajú na jeseň na Slovensko prvýkrát aj hudobné legendy Deep Purple a Duran Duran. Slovenské publikum zrejme nesklamalo ani Kool & The Gang, The Prodigy či Bryana Adamsa, ktorí tu budú koncertovať už po druhý raz. Lístky na väčšinu koncertov už predávajú internetové portály. Hardrocková smršť Deep Purple, ktorá od svojho vzniku v roku 1968 vydala už takmer dve desiatky albumov a predala sto miliónov kópií, vystúpi v bratislavskej Incheba Expo Aréne 4. októbra. O tri dni neskôr sa na ňu môžu tešiť v košickej Steel Aréne. Po britskej kapele, ktorú hudobní fajnšmekri nazývajú aj priekopníkmi heavy metalu, rozpúta svoju show podobného žánru nemecká skupina Blind Guardian. Počas svojho svetového turné sa zastaví 15. októbra v trenčianskej športovej hale. Ich jediné vystúpenie v krajinách Vyšehradskej štvorky tak môže byť lákadlom aj pre metalistov z Česka, Maďarska i Poľska. V ten istý deň privíta bratislavská Expo Arena prvýkrát britskú legendu Duran Duran, ktorá sa preslávila hlavne v 80-tych rokoch. Jedna z najúspešnejších hudobných skupín všetkých čias príde v pôvodnom zložení Simon Le Bon, Nick Rhodes, John, Andy a Roger Taylor. Vstupenky na koncert začne Ticketportal predávať už o pár dní. Návrat na Slovensko si naplánovali americkí funkoví králi Kool & The Gang. Kapela, ktorá je známa vďaka hitom Victory, Ladies Night, Cherish a Celebration, spustí svoju show 9. novembra na bratislavských Pasienkoch. Kanadský rocker Bryan Adams, ktorý koncertoval v Bratislave už v roku 2003, sa chystá podľa stránky www.ticketportal.sk 22. novembra do Košíc. Mladšie publikum sa už teší na festival Electronic Beats v bratislavskom PKO, počas ktorého na Slovensku 27. októbra opäť vystúpia britskí The Prodigy. Títo rebeli, ktorí sa vozia na luxusných limuzínach, boli veľkým magnetom festivalu Pohoda v lete 2005, keď so svojou techno-show prihrmeli na trenčianske letisko spolu s búrkou. Tentoraz vystúpia v Bratislave, rovnako ako DJ Carl Craig. Milovníkov techna roztancuje 16. novembra aj jeden z najznámejších svetových DJ-ov Paul Van Dyk v bratislavskej Expo Aréne na oslave narodenín Rádia_FM.

Spolužitie

September 2006 - PLUS 7 DNÍ (Juraj Sedlák)

„V Štúrove budem iba po slovensky rozprávať, aby ma nezbili. Ďalej ja veru nepôjdem,“ vraví Viktória Trenčíková z dedinky Huta v Pilíšskych vrchoch, patriacej pod maďarský Ostrihom. Aj maďarskí Slováci, ktorí za Dunajom žijú už vyše dvestopäťdesiat rokov, pociťujú po posledných útokoch na „našich“ Maďarov a rasistických prestrelkách medzi maďarskými extrémistami a slovenskými nacionalistami isté napätie. Vedia o všetkom. Ako v Nitre zbili mladú študentku, v Sládkovičove zas chlapca, ktorého sa najprv opýtali, či vie, kde býva Slota. Len preto, že obaja hovorili po maďarsky. Počuli aj o hanlivých transparentoch na futbale, osočovaní, verbálnych útokoch. „Tabule našej obce a štyroch ďalších, kde žijú Slováci, zatrel ktosi čiernou farbou,“ tvrdí Jozef Havelka, starosta obce Mlynky, po maďarsky Pilisszentkereszt. Stupňujúce sa napätie sa bytostne dotýka ľudí, čo žijú na národnostne zmiešaných územiach. Vybrali sme sa preto do miest, kde na oboch stranách Dunaja vedľa seba žijú Maďari a Slováci, aby sme sa presvedčili, kto koho utláča.

Mlynky: Malebná dedina v Pilíšskych vrchoch. Viac ako polovica z 2 300 obyvateľov sa hlási k Slovákom. „Obec založilo šesť rodín, ktoré sem prišli od Trnavy v roku 1747,“ vraví starosta, Slovák, nestraník. V Maďarsku žije odhadom asi 15-tisíc Slovákov a v 118 obciach a štyroch mestách funguje aj slovenská samospráva, akýsi poradný orgán obecných a mestských zastupiteľstiev. Možno ju založiť, ak v obci žije viac ako tridsať obyvateľov inej národnosti. V Mlynkoch majú slovenskú školu, dvojjazyčné názvy ulíc, dokonca aj Slovenský dom. Sídli v ňom Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov. Len peňazí dostávajú málo. „Etnické problémy nepociťujeme,“ hovoria domáci takmer jednohlasne. Iste, vedú sa kadejaké reči, najmä nad štamperlíkom, ale hlupáci sa nájdu všade. „Nemám rád Duraya, môžete to pokojne napísať. Je rovnaký ako Slota,“ prízvukuje Jozef Havelka. Je presvedčený, že slovenčina v Mlynkoch nevymrie. Mladí neodchádzajú, a to je vraj dobré znamenie. V neďalekej obci Huta slovenčina stojí a padá na starousadlíkoch. Z 250 obyvateľov sa 80 hlási k Slovákom. Medzi rečou však podaktorí priznávajú, že sa nezbavili strachu, že ich „raz odlifrujú na Slovensko“. Po vojne sa okolo 70-tisíc Slovákov prihlásilo, že chce ísť späť za Dunaj. Dobrovoľne. U nás sa dostali medzi Maďarov a asimilovali. Svoje urobila aj maďarizácia. Na maďarskej strane Dunaja im zostali predkovia a hroby. Aj cintorín v obci Huta je plný slovenských mien.

Nová generácia sa slovenčinu učí už len ako cudzí jazyk. Deti vedia odrecitovať nejakú tú báseň, ale doma hovoria poväčšine po maďarsky. „Nás najprv rodičia učili po slovensky,“ tvrdí Mária Győrgyová, majiteľka miestnej krčmy. „Ľúbime tu bývať. Maďari nás berú,“ podotýka Viktória Trenčíková, keď spolu s Máriou dospievajú Pilíšsku hymnu. Ako inak, po slovensky. Horšie je, že tradície nemajú komu odovzdať.

Štúrovo: Má jedenásťtisíc obyvateľov, takmer sedemdesiat percent z nich sa hlási k maďarskej národnosti. Primátorom je už šestnásť rokov jeden a ten istý Slovák. Mestské zastupiteľstvo je viac-menej maďarské. Žiadna dráma. Štúrovo je už päť rokov prepojené obnoveným Mostom Márie Valérie ako pupočnou šnúrou s maďarským Ostrihomom. Veľký podiel na tom má Ing. Jozef Slabák, mestský poslanec, sympatický sedemdesiatnik, ktorý v roku 1995 založil Spoločnosť slovensko-maďarského priateľstva. Pri moci bol Mečiar, bolo treba hovoriť o priateľstve. „Dnes sme priatelia, nemusíme o tom hovoriť. Most sa stal symbol priateľstva,“ deklaruje. Po posledných udalostiach však má pocit, že treba obnoviť činnosť, znovu prehovoriť, napraviť, čo pokazili páni tam hore. „Naše predstavy sú iné, ako niekoho posielať za Dunaj.“ Vie, o čom hovorí. „Som Čech moravského rodu narodený na Slovensku a žijúci medzi Maďarmi. A nesťažujem sa,“ podotýka. Most pomohol aj zamestnanosti v okolí Štúrova. Do Ostrihomu dochádzajú za prácou tisícky obyvateľov zo slovenského brehu Dunaja. Ostatne, všetci tu beztak hovoria po maďarsky. Je to jazyk prvého kontaktu. Problém v tom nikto nevidí, ani ho nehľadá. Kto je utláčaný a kto utláčateľ? Nevedno.

Krčmová rétorika predsedu Slovenskej národnej strany ide poväčšine jedným uchom dnu a druhým von. Aj napriek tomu sa niektorí tamojší obyvatelia - Slováci i Maďari - po posledných udalostiach cítia menej doma. Zneisteli.

Biňa - Bény: Maďarská obec neďaleko Štúrova. Z 1 450 obyvateľov je 97 percent maďarskej národnosti. „Cítim určité odcudzenie,“ priznáva predseda miestneho poľnohospodárskeho družstva Vojtech Trupek. „Narodil som sa ako Maďar. Nebudem sa nikdy cítiť ako ozajstný Slovák, tak ako to chce Slota. Na Slovensku platím dane, mal by som mať rovnaké práva a povinnosti,“ vraví presvedčivo. Svoje si myslí aj o maďarských politikoch v slovenskom parlamente. Pre istotu však pomlčí, len mávne rukou. „Žiadna deklarácia ani vyhlásenia nič nezmenia,“ podotýka.

Na družstve hovoria všetci po maďarsky, aj Slováci. V dedine je maďarská škola, sväté omše sú po maďarsky, oznamy v dedinskom rozhlase sú aj v slovenčine. Len starým babkám sa vraj treba zdraviť „čókolom“. Ostatní po slovensky vedia, ale rozprávajú len vtedy, keď musia. „Syn vyštudoval v Nitre. Stalo sa, že mu nadávali do Maďarov, ale nič viac,“ hovorí Július Herbačko, zástupca starostky. Má maďarský prízvuk, ale svet sa pre to nezrúti. Útoky extrémistov na maďarskú menšinu si tiež vie vysvetliť, nestali sa prvý raz. „Slota im dal odvahu.“

Pozor! Padá omietka: Jeden z mála nápisov, ktorý je v Komárne len po slovensky. Akoby omietka padala len na Slovákov. Hlúpy dojem. Predsa Komárno je nepísaná bašta Maďarov. Všetko je dvojjazyčné. Aj „voda“ na jednej z pitných fontán sa píše s „w“. Žeby náznak poľštiny? Okrem toho, že je v Komárne mnoho zmiešaných manželstiev, je aj habadej pamätných tabúľ a sôch maďarských dejateľov. Zavše sa nájde dom, ktorý je takto „označkovaný“ hneď dvojnásobne. Veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Aj na stenu. Horšie je to s Cyrilom a Metodom. So súsoším, o ktorého umiestnení sa už roky vedie spor na mestskom úrade. Nečudo, primátor je Maďar, zastupiteľstvo viac-menej jednofarebné. Nie každému to vyhovuje. Zlú krv robia znovu len a len politici. V Komárne tí miestni. O očividnej diskriminácii nemaďarského obyvateľstva však nikto nič nevie. Nie je pravda, že vás tu po slovensky neobslúžia. „Všetci sa musíme naučiť po slovensky. To jediné Slotovi kvitujem,“ vraví mladá žena, ktorú sme oslovili na ulici. „Som Maďarka a nechcela by som žiť v Maďarsku,“ priznáva. Maďarská vláda sa o „našich“ Maďarov stará. Krajanský zákon prijatý v roku 2001 im dáva mnohé výhody. V konečnom dôsledku to pre maďarskú menšinu nie je až taká výhra. Mládež odchádza a asimiluje sa v Maďarsku. Dokazujú to aj štatistiky. Za posledné roky klesol počet Maďarov u nás o 50-tisíc. K maďarskej národnosti sa hlási okolo pol milióna obyvateľov Slovenska. V každom prípade, na hociktorú menšinu sa vyvíja istý tlak, či už o tom hovorí nahlas, alebo mlčí. V Komárne sú pre zmenu v menšine Slováci.

Žehlenie pomerov: Rasovo motivované útoky a incidenty zamestnávajú najmä politikov. Európska únia pohrozila, že na Slovensko vyšle pozorovateľov. Chvíľu sa hovorilo o historickom zmierení, akomsi všeobecnom ospravedlnení za vzájomné krivdy, ale nič z toho nebude. Premiér Fico mlčí, strká hlavu do piesku. Slota hovorí o „brutálnej maďarizácii“ na juhu Slovenska, jeho maďarský dvojník Duray o Veľkom Uhorsku. Kto robí viac zla? Horšie je, že vášne si vždy nájdu dôvod na to, aby sa rozhoreli. Stačia im slová. Ako napríklad - spolužitie. Aj to môže niekomu prekážať. Znamená to žiť viac spolu alebo len vedľa seba? V každom prípade, Slováci a Maďari na juhu Slovenska sú na spolužitie odsúdení.

Polícia zamedzila vystúpeniu predsedu hnutia 64 stolíc v Bratislave

16. septembra 2006

Polícia dnes zamedzila vystúpeniu predsedu maďarského nacionalistického Mládežníckeho hnutia 64 stolíc Lászlóa Toroczkaia pred ministerstvom vnútra. Ešte na neďalekom parkovisku ho zadržali a odviezli na policajnú stanicu, kde ho vypočúvali aj vo večerných hodinách. „Osoba, ktorá prišla na miesto, nemala povolené sa tu vyskytovať v tomto čase,” povedal novinárom bratislavský krajský policajný riaditeľ Ľudovít Mihál. Pri zásahu polície Toroczkai tvrdil, že sa pred ministerstvom iba prechádza. „V každom prípade mal pri sebe transparent, takže určite sa tu len neprechádzal,” dodal Mihál. Toroczkai chcel v Bratislave prečítať vyhlásenie proti národnostným incidentom na Slovensku. Plánovanú demonštráciu jeho hnutia totiž v utorok zakázal starosta bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Peter Čiernik na podnet polície. Tá sa údajne obávala, že zo strany hnutia by mohlo dôjsť k popieraniu ľudských práv občanov pre ich národnosť, náboženské presvedčenie alebo iné zmýšľanie. Zástupkyňa samosprávy ešte pred zásahom polície Toroczkaiovi oznámila, že podujatie je zakázané a vyzvala ho, aby odišiel. „Isté je, že narušil verejný poriadok tým, že prišiel na zakázané podujatie a preto bolo potrebné zakročiť,” vysvetlil novinárom Čiernik. Očakávané vystúpenie Toroczkaia prilákalo hlavne zástupcov médií, pred ministerstvom sa ich zišlo asi 30, vrátane novinárov z Česka a Maďarska. Šéf maďarského hnutia bol predvedený na policajné oddelenie, kde bude pravdepodobne vypočutý, povedala ČTK zástupkyňa bratislavskej policajnej hovorkyne Dáša Kollárová. Bližšie sa k prípadu zatiaľ nevedela vyjadriť. Mládežnícke hnutie 64 stolíc, ktorého názov je odvodený z počtu stolíc bývalého Uhorska spred roku 1918, chcelo demonštrovať v čase zvýšeného napätia medzi Slovenskom a Maďarskom. Nezhody medzi oboma krajinami sa začali po vstupe Slovenskej národnej strany (SNS) do novej slovenskej vlády, ktorej predseda mal v minulosti viacero protimaďarských výrokov. Predstavitelia Hnutia 64 stolíc už protestovali v Budapešti, kde spálili portréty predsedu SNS Jána Slotu.

Predsedu hnutia 64 stolíc zadržala bratislavská polícia

16. septembra 2006

Predsedu maďarského Mládežníckeho hnutia 64 stolíc Lászlóa Toroczkaia dnes pred ministerstvom vnútra v Bratislave zadržala polícia. Toroczkai sa snažil prezentovať novinárom výhrady svojho hnutia voči „národnostným incidentom” na Slovensku. „Nakoľko došlo k nerešpektovaniu rozhodnutia starostu Mestskej časti Staré Mesto, ktorý zakázal verejné zhromaždenie, po neuposlúchnutí výzvy zodpovedného pracovníka mestskej časti polícia postupovala podľa zákona a osobu predviedla na policajné oddelenie,” povedala pre TASR zástupkyňa bratislavskej policajnej hovorkyne Dáša Kollárová. „Odriekol som desať autobusov demonštrantov, pod pazuchou mám transparent, ktorý mal byť na čele nášho sprievodu,” tvrdil Toroczkai. „Evidentne som tu sám, toto nie je demonštrácia,” argumentoval. Podľa názoru polície, ako aj starostu Starého Mesta Petra Čiernika mal však Toroczkai ako zvolávateľ nepovolenej demonštrácie iný status ako bežný turista. Vyzvali ho, aby priestor opustil a keď nereagoval, predviedla ho polícia. Maďarské nacionalistické Mládežnícke hnutie 64 stolíc má v programe jediný politicko-mocenský cieľ: absolútnu negáciu záverov mierovej konferencie po skončení prvej svetovej vojny podpísanej v paláci Grand Trianon vo Versailles v roku 1920. Neuznáva verdikt, na základe ktorého dovtedajší štátny útvar Uhorské kráľovstvo v rámci CK monarchie s rozlohou 283 000 kilometrov štvorcových v 64 župách prišlo o dve tretiny územia, z 18-miliónového obyvateľstva zostalo v rámci nových hraníc Maďarska 7,6 milióna ľudí. Pôvodné meno Lászlóa Toroczkaia, ktorý hnutie vedie, je László Tóth. Akuálne priezvisko si zvolil až v osemnástich rokoch.

Toroczkaia zadržali, lebo odmietol spred budovy MV SR odísť

16. septembra 2006

Keďže predseda maďarského extrémistického Mládežníckeho hnutia 64 stolíc Lászlóa Toroczkai nerešpektoval rozhodnutie starostu bratislavskej mestskej časti Staré Mesto a neuposlúchol ani výzvu zodpovednej pracovníčky, polícia ho predviedla na obvodné oddelenie Policajného zboru. Zástupkyňa bratislavskej policajnej hovorkyne Dáša Kollárova takto zdôvodnila, prečo dnes polícia zadržala Toroczkaia pred budovou ministerstva vnútra v Bratislave. Dodala, že o ďalšom postupe rozhodnú po jeho vypočutí policajné orgány. László Toroczkai plánoval pred budovou MV SR prečítať v súvislosti s vyšetrovaním prípadu Hedvigy Malinovej vyhlásenie. Nepovažuje totiž záver vyšetrovania nitrianskeho incidentu za dôveryhodný a je presvedčený o tom, že študentka napadnutá bola a nič si nevymyslela. Po jeho príchode pred budovu ho zástupkyňa bratislavskej mestskej časti Staré Mesto informovala, že ním ohlásené zhromaždenie nebolo povolené. Vyzvala ho, aby priestor opustil. Toroczkai na to odpovedal, že prišiel sám, iba sa prechádza a odmietol odísť. Na to ho zadržala polícia.

Adekvátny zásah proti Toroczkaiovi

16. septembra 2006

Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru Ľudovít Mihal považuje dnešný zásah polície voči predsedovi maďarského extrémistického Mládežníckeho hnutia 64 stolíc (HVIM) Lászlóovi Toroczkaiovi za adekvátny. Toroczkaia dnes pred Ministerstvom vnútra (MV) SR v Bratislave zadržala polícia. Toroczkai prišiel pred budovu, kde ho zástupkyňa bratislavskej mestskej časti Staré Mesto informovala, že ním ohlásené zhromaždenie nebolo povolené. Vyzvala ho, aby priestor opustil. Toroczkai na to odpovedal, že prišiel sám, iba sa prechádza a odmietol odísť. Na to ho zadržala polícia. Starosta mestskej časti Staré Mesto Peter Čiernik pre novinárov povedal, že Toroczkai pred budovou MV nemal čo robiť, keďže je organizátorom zhromaždenia, ktoré mestská časť nepovolila. „Je osobou, ktorá je podpísaná pod oznámením podujatia. Jeho status je úplne iný, než keby prišiel ako turista,” povedal Čiernik. Ako dodal Ľ. Mihal, Toroczkai mal pri sebe transparent, preto nemožno povedať, že prišiel ako turista. Toroczkai sa pokúsil rozvinúť transparent, kým ho polícia odvádzala k autu. L. Toroczkai plánoval pred budovou MV SR prečítať vyhlásenie k prípadu Hedvigy Malinovej. Tvrdil, že prišiel sám, v jeho okolí sa však pohybovalo niekoľko mladých mužov hovoriacich po maďarsky. Nijako sa však neprejavovali. Počas rozhovoru L. Toroczkaia s pracovníčkou Starého Mesta naopak jeden muž po maďarsky kričal na predsedu HVIM: „Fašisti, domov!” Nikto mu však nevenoval pozornosť. Mládežnícke hnutie 64 stolíc združuje ľudí vo veku od 18 do 30 rokov. V Maďarsku je považované za politicky bezvýznamný subjekt. Prívrženci hnutia v Budapešti radi demonštrujú pred veľvyslanectvami nástupníckych štátov Uhorska - Slovenska, Srbska a Rumunska, protestom pred rakúskou ambasádou sa však vyhýbajú. Hnutie volá po návrate Veľkého Uhorska a jeho 64 stolíc.

Ján Slota: Hnutie 64 stolíc je extrémistická organizácia

16. septembra 2006

Maďarské Mládežnícke hnutie 64 stolíc, ktorého predsedu Lászlóa Toroczkaia dnes v Bratislave zadržala polícia, je podľa predsedu SNS Jána Slotu extrémistická organizácia. „Názov hovorí sám osebe, aká je to skupina obyvateľov Maďarska. A nielen Maďarska, žiaľbohu, má zástancov aj na Slovensku,” povedal pre TASR. „O Veľkom Maďarsku či Uhorsku hovoria ako o svojom jedinom a konečnom cieli,” dodal. „Neviem, či našim cieľom na Slovensku je byť súčasťou Uhorska ako Félvidék či Horná zem. To určite nie,” povedal. Podľa neho je zvláštne, že oficiálne orgány Maďarskej republiky nezasiahnu proti tomuto extrémizmu. Toroczkai sa dnes pred MV SR snažil prezentovať novinárom výhrady svojho hnutia voči „národnostným incidentom” na Slovensku. V Budapešti hnutie 2. septembra protestovalo pred budovou slovenského veľvyslanectva s cieľom upriamiť pozornosť maďarskej verejnosti a slovenskej diplomacie na „neudržateľnú” situáciu v súvislosti s protimaďarskými incidentmi na Slovensku. Počas demonštrácie prezentovali údajné fotografie útočníkov na študentku maďarskej národnosti v Nitre a niektorí demonštranti pálili fotografie predsedu SNS Jána Slotu.

Rudolf Chmel o slovensko-maďarských vzťahoch

Incidenty a prejavy extrémizmu na oboch stranách Dunaja vážne poznačili slovensko-maďarské vzťahy. Na situáciu a možné riešenie problémov sa bývalého posledného československého veľvyslanca v Maďarsku Rudolfa Chmela opýtal redaktor Slovenského rozhlasu Maroš Stano.

- Vnímate vo vzťahu medzi Slovákmi a Maďarmi národnostné napätie? Prenáša sa podľa vás aj do vzťahov medzi SR a Maďarskou republikou?

- Príčinou dlhodobo nie najlepších slovensko-maďarských vzťahov nie je nejaký jeden politik či jedna politická strana, ale reálny, historicky vysvetliteľný slovenský a maďarský nacionalizmus, z ktorého sa nedá vyliečiť bleskovou rýchlou deklaráciou či chirurgickým rezom, ktorý by prišiel ako nejaký zázrak. Najmä preto nie, že sme na oboch stranách najmä politickú terapiu nacionalizmu, ale aj intelektuálnu sebareflexiu dlho zanedbávali. Našou úlohou je, aby sa nestupňovala jeho agresivita. Tu je aj zodpovednosť politikov, ale aj médií a intelektuálov. Zatiaľ je v politike viac tých, ktorí sa venujú prikladaniu do ohňa ako terapii alebo prevencii.

- Vyrieši v tejto súvislosti niečo slovenská parlamentná deklarácia?

- Keď som bol na začiatku 90.-tych rokoch československým veľvyslancom, už vtedy bola snaha prijať takúto deklaráciu, nejaké všeodpúšťajúce slovensko-maďarské memorandum na úrovni parlamentu. Pri druhom stretnutí expertov a poslancov sa ukázalo, že texty sú absolútne nekompatibilné, protirečivé. Každý máme najmä na minulosť iný názor. Dnes slovenská a maďarská vláda sú stranícke kompatibilné. V Maďarsku vládne ľavicovo liberálna vláda u nás ľavicovo dominantnejšia. Vonkajšie predpoklady na odblokovanie chladných slovensko-maďarských vzťahov by tu boli. Plánované stretnutie premiérov? Neviem. Ak by sa transformovali politici na štátnikov.

- Diskutuje sa hlavne o nacionalizme na slovenskej strane. Myslíte si, že sa nedá hovoriť o tom, že nacionalizmus je silnejší vo vzájomných vzťahoch na Slovensku alebo v Maďarsku?

- Nie, v žiadnom prípade. Je to skresľujúce a deformujúce. Čo i len nejaký prípad, ak by mala naznačovať, že Slovensko je v nejakých pretekoch nacionalizmu na nejakom čelnom mieste, v porovnaní s maďarským nacionalizmom nie sme na tom o nič horšie. Ak by som odcitoval Alexandra Matušku, každý nacionalizmus by mal odvisnúť na šibenici z vlastného dreva toho-ktorého národa. Keď hovorím o slovenskom národe, ten by mal odvisnúť na šibenici zo slovenského dreva. Z toho by si mohli vziať príklad aj Maďari.

Štefan Markuš: Sme odsúdení žiť spolu

Bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš hovorí o napätí v slovensko-maďarských vzťahoch.

14. septembra 2006 - Pravda (Vladimír Jancura)

- Čo hovoríte na prípad nitrianskej študentky Hedvigy Malinovej?

- Nechcem robiť predčasné závery. Je to veľmi horúca kaša, treba ešte vyčkať. Lebo ak sa prepadnutie naozaj nestalo, tak vzniká ďalšia chúlostivá otázka: Kto to narafičil? Vymyslela si to všetko študentka sama, alebo ju na to niekto naviedol, využil, zneužil?

- Prečo nadobudlo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch v posledných mesiacoch až takéto rozmery?

- Možno niekto skutočne veľmi chce, aby sa vzájomné vzťahy zhoršili a hľadajú sa rôzne dôvody na to, ako zvyšovať napätie a s jeho pomocou odstaviť od vládnej moci SNS. Lebo sa zdá, že útoky z druhej strany sú viac-menej protislotovské. Neprekáža Fico ani Mečiar, ale Slota. Víťaz volieb však naozaj nemal dôjsť až tak ďaleko, aby vytváral koalíciu so Slotovou stranou. Pán Fico predsa musel vedieť, že to vybuchne. Čo je horšie, bude to vybuchovať aj ďalej, maďarská strana s tým určite neprestane.

- Vy za tým vidíte SMK?

- Aj SMK. Lebo maďarská koalícia prežíva stratu podielu na vládnej moci najcitlivejšie zo všetkých bývalých vládnych strán. Jej predstavitelia si myslia, že už len politická reprezentácia desiatich percent populácie im dáva nárok byť vo vláde. Navyše, až teraz začínajú prichádzať veľké peniaze z eurofondov. A prečo nepriznať, že južné okresy so zmiešaným obyvateľstvom očakávali podiel z týchto veľkých balíkov? Čiže aj to je možný dôvod. Lebo za všetkým treba hľadať peniaze.

- Minister Kubiš prišiel nedávno s obvinením SMK z účasti na diskreditačnej kampani proti Slovensku. Mali ste ako veľvyslanec podobné skúsenosti?

- Viem o tom svoje, stále som však viazaný istou mlčanlivosťou. Poviem jedno, pán minister Kubiš neklame. SMK musí byť lojálnejšia. A naši maďarskí politici nesmú hovoriť, že nemajú vlasť.

- V Maďarsku sa blížia miestne voľby, vládni socialisti strácajú pozície, a tak im protimaďarské incidenty na Slovensku prišli vhod. Súhlasíte s touto teóriou?

- Každá politická strana v Maďarsku, či je pravicová alebo ľavicová, či je práve pred voľbami alebo po nich, miluje zahraničných Maďarov. Miluje ich možno ešte viac ako domácich. V tejto otázke je tamojšia politická scéna zjednotená ako nijaká iná na svete. Veľké peniaze sa kvôli zahraničným krajanom presúvajú do Sedmohradska, do Vojvodiny, na južné Slovensko.

- Vy ste zažili podobné napätie vo vzťahoch medzi Budapešťou a Bratislavou v čase, keď tam prijímali nový krajanský zákon. Bolo to porovnateľné?

- Áno a už vtedy som si povedal, že sa to tak skoro, a možno nikdy, neskončí. Zákon neprešiel, no prišli iné problémy, napríklad s kultúrnou a územnou autonómiou. Skrátka, je to ako seriál na pokračovanie. Vyskytujú sa v ňom staré motívy, ale objavujú sa aj nové. Vždy sa niečo vymyslí v záujme reintegrácie všetkých Maďarov.

- Oni to myslia naozaj vážne?

- Hovoria o historickej krivde, ktorá sa raz musí odčiniť. Pochybujem, že sa tejto myšlienky niekedy vzdajú. Tak je to zafixované v celej spoločnosti. Deťom sa to dostáva do povedomia už odmalička. Učebnice dejepisu sú toho plné. Keď som sa vrátil z diplomatickej misie v Maďarsku, mal som besedy na niekoľkých našich gymnáziách, kde som sa pokúšal zistiť, čo hovorí slovenským stredoškolákom pojem Trianon. Z dvadsiatich o tom vedeli niečo povedať dvaja - traja.

- V Maďarsku si každoročne pripomínajú 4. jún, výročie Trianonu, kým u nás málokto tuší, čo sa v ten deň roku 1920 vlastne stalo...

- V Maďarsku je to deň pripomínajúci najväčšiu historickú traumu. Podľa niektorých maďarských politikov je skutočným Maďarom len ten, koho bolí Trianon. Nuž, mnohých Maďarov skutočne bolí to, čo sa stalo po Trianone. A ja tomu rozumiem. Stratili vtedy dve tretiny územia a polovicu obyvateľstva. Je to také, ako keď degradujete generála na kaprála. On bol raz generál, a ten pocit degradácie pretrváva. Mnohí Maďari však nie sú schopní porozumieť tomu, že Slováci zase trpeli pred Trianonom v spoločnom uhorskom štáte. Keby sme sa na tom zhodli, že oni trpeli po Trianone a Slováci pred ním, tak by to bolo v poriadku. Nejde to však.

- Čo s tým?

- Je tu tvrdenie proti tvrdeniu a hrozba, že sa budeme večne hádať. Viem, že hrubé čiary za minulosťou sa nedajú robiť, na niektoré najväčšie nezrovnalosti v našich vzájomných vzťahoch by však bolo najlepšie zabudnúť a sústrediť sa radšej na víziu novej Európy, na spoločné ciele a dobré susedstvo.

- Počas vášho pôsobenia v Budapešti sa však vzájomné vzťahy zlepšovali. Prečo?

- Práve sa skončilo obdobie mečiarizmu a dobré vzťahy sa začali odvíjať od zbližovania predsedov oboch vlád. Počas prvého roku môjho pôsobenia sa Dzurinda s Orbánom stretli možno aj desať ráz. Boli z nich takmer rodinní priatelia. A potom prišiel zákon o zahraničných Maďaroch a vzťahy sa zhoršili aj medzi premiérmi a vládami. Zrazu sa ukázalo, že baránok je len preoblečený a že pod kožúškom má čosi útočné. A že na ústretové kroky Slovenska odpovedá novými požiadavkami.

- Ako vlastne vnímajú Slovákov a Slovensko rôzne vrstvy maďarskej spoločnosti?

- V osvietenejšej časti spoločnosti sa už hovorí o Slovákoch. V časti zahľadenej do minulosti sme stále „Tóti”, čiže len inakšie hovoriaci Maďari. A Slovensko je pre týchto Maďarov naďalej Felvidék, súčasť Veľkého Uhorska. Dokonca časť historikov tvrdí, že prvá, masarykovská ČSR vznikla ako neprávny štát a že Horné Uhorsko je ukradnuté územie.

- Koľko ľudí v Maďarsku si to myslí?

- Odhadujem, že zhruba 70 percent. Pravda, oveľa menej to aj vykrikuje do sveta.

- Čo viete o Hnutí 64 stolíc? Akú veľkú má základňu?

- Už názov vyvoláva nepríjemný pocit. Toľko stolíc bolo vo Veľkom Uhorsku vrátane Trenčianskej, Oravskej či Zemplínskej. Počas môjho pôsobenia v Maďarsku prišli pred našu ambasádu s fakľami a vykrikovali: Chceme poľsko-maďarské hranice. Bolo to v roku 2000 pri príležitosti 80. výročia Trianonu. Prišlo ich asi dvetisíc. Medzi účastníkmi boli aj zástupcovia hnutia zo Slovenska, niektorí vystúpili na protestnom zhromaždení. Neviem, koľko majú členov, ale neznižoval by som ich význam. Ak sú neškodní, potom je neškodná aj Slovenská pospolitosť. Ak sme ju zakázali, potom nerozumiem, prečo nezakážeme aj pobočky tohto hnutia na Slovensku.

- Čo môže upokojiť súčasnú napätú situáciu?

- Sme odsúdení byť susedmi. Aj spolunažívanie národov treba riešiť pokojnou cestou. Preto je dobré komunikovať, viesť dialóg, neopúšťať rokovacie stoly. Našim politikom by som odporučil, aby mali čo najintenzívnejší kontakt s maďarskými partnermi. Pán Fico mal už dávno cestovať do Budapešti a pozvať sem Gyurcsánya. To, čo ma bolí, by malo dostať prednosť, treba to riešiť v prvom rade.

- Akú úlohu pri zmierovaní napätia môže zohrať cirkev?

- Duch nacionalizmu cítiť najviac na pôde reformovanej cirkvi. A slovenskí Maďari sú väčšinou kalvíni. V Maďarsku sú treťou najpočetnejšou cirkvou. A pomerne vplyvnou. Aj Viktor Orbán je kalvín. V ich kostoloch máte často pred oltárom maďarskú zástavu a spieva sa maďarská hymna. V katolíckej cirkvi sa dialóg medzi Slovákmi a Maďarmi začal a pokračuje, nový predseda Biskupskej konferencie Maďarska je veľmi ústretový. Evanjelická cirkev hovorí, že chce vytvárať staré dištrikty, ako boli usporiadania v bývalom Uhorsku, čo nie je najšťastnejší nápad.

- Ako si rozumejú maďarskí a slovenskí intelektuáli?

- Tam je ľahšie s dialógom. Bývalý maďarský prezident Árpád Göncz kedysi povedal, na okraj návratov k Trianonu, že amputovaná noha sa nedá naspäť prišiť, s čím sa treba zmieriť. Tento intelektuálny tón v Maďarsku počuť, väčšina ľudí však takto nerozmýšľa. Dokonca aj medzi inteligentnými ľuďmi je prítomná istá nadradenosť vo vzťahu k Slovákom. Riaditeľ istej banky ma prekvapil otázkou: Koho ste mali vy Slováci? Mali ste nejakého svojho Bartóka alebo svojho nositeľa Nobelovej ceny? Lebo Maďari majú trinástich... Najmä z takejto nadradenosti dýcha maďarský nacionalizmus. Na bývalé uhorské menšiny sa dívajú akoby z vyššieho poschodia.

- Čo hovoríte na rezolúciu nášho parlamentu proti extrémizmu a národnostnej neznášanlivosti?

- Každý pokus, ktorý zmierňuje napätie vo vzťahoch, je dobrý. Ako v rodine, ako medzi rozhádanými manželmi. Treba sa to pokúsiť urovnať. Lenže aj túto deklaráciu neprijali všetci, čudoval som sa poslancom SDKÚ, že boli tak tvrdošijne proti.

- Zároveň však hovoríte o dosť pochmúrnej perspektíve, druha strana vraj neprestane s pokusmi spojiť všetko Maďarstvo do jedného územného celku....

- To je však vzdialená budúcnosť a medzitým sa môže všeličo udiať. Naša spoločná účasť v NATO a európskych štruktúrach možno naučí národy lepšie spolu vychádzať. Ja sa nemôžem vysťahovať, ani bugárovcov nemožno poslať za Dunaj, ako volajú Slotovi radikáli. Opakujem, sme odsúdení žiť spolu.

Štefan Markuš (70)

Narodil sa v Maďarsku a na Slovensko sa jeho rodina prisťahovala v roku 1947 v rámci výmeny obyvateľstva. Do roku 1995 pôsobil v Slovenskej akadémii vied, naposledy ako riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov. Je autor viacerých monografií a vynálezov. Predsedal Slovenskému helsinskému výboru. V rokoch 1998 - 2002 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Maďarsku. V roku 2003 vyšla vo vydavateľstve Veda jeho kniha Maďari pod lupou, v súčasnosti uvažuje o jej doplnení a znovuvydaní.