Novým pápežom je Joseph Ratzinger - Benedikt XVI.

19. apríla 2005

Novým pápežom sa dnes stal nemecký kardinál Joseph Ratzinger (78), ktorý prijal pápežské meno Benedikt XVI. Zvolenie 265. pápeža oznámil čílsky kardinál Jorge Arture Medina Estivez tradičnou formulou „Annuntio vobis gaudium magnum: habemus papam” (Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža). Išlo o jednu z najrýchlejších volieb hlavy katolíckej cirkvi v poslednom storočí. Pápeža Pia XII. zvolili v roku 1939 v treťom hlasovaní za jeden deň, Jána Pavla I. v roku 1978 po štyroch hlasovaniach. Ratzingera zvolili kardináli po štyroch alebo piatich hlasovaniach počas druhého dňa prvého konkláve v treťom tisícročí. Po približne 480 rokoch ide o ďalšieho nemeckého pápeža.

V Rakúsku a v Maďarsku poznajú Josepha Ratzingera ako mimoriadneho teológa

Rakúsky prezident Heinz Fischer dnes medzi prvými v mene svojom i v mene svojich krajanov gratuloval nemeckému kardinálovi Josephovi Ratzingerovi k zvoleniu za nového pápeža. Z Viedne putoval do Vatikánu blahoprajný telegram krátko po oznámení mena novej hlavy rímskokatolíckej cirkvi. Najvyšší rakúsky predstaviteľ zaželal Benediktovi XVI., nástupcovi zosnulého Jána Pavla II., úspešné a požehnané pôsobenie v službách svetovej cirkvi v záujme mieru a sociálnej rovnosti medzi národmi. Súčasne poukázal na výborné vzťahy alpskej republiky so Sv. stolicou a vyjadril presvedčenie, že tradičné spojenie bude pokračovať a ďalej sa prehlbovať aj počas pontifikátu nového pápeža. Korutánsky diecézny biskup Alois Schwarz v prvej reakcii na výsledok konkláve uviedol, že zvolenie Josepha Ratzingera na čelo rímskokatolíckej cirkvi je jasným signálom kontinuity. Sv. otec je podľa jeho slov mužom s veľkým zmyslom pre spoločenskopolitické témy. Nemecký pápež bude podľa rakúskeho diecézneho biskupa pokračovať v pastierskej ceste svojho poľského predchodcu. Je svetoznámy ako silný hlásateľ viery, je mužom s mimoriadne veľkými životnými a cirkevnými skúsenosťami, patrí medzi kardinálov, ktorí veľmi dobre poznajú cirkev, konštatoval Alois Schwarz. Zároveň dodal, že súčasne ide o muža s veľmi hlbokým, vnútorným vzťahom k Bohu, o teológa s vysokým intelektom. Tajomník Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie András Veres označil výber kardinálov za najlepší možný, pretože v osobe Josepha Ratzingera sa na čelo rímskokatolíckej cirkvi postaví osobnosť, ktorú charakterizuje schopnosť vidieť perspektívy cirkvi. Súčasne vyjadril radosť nad rýchlym priebehom konkláve, ktorý sa podľa jeho názoru dal očakávať. Aj maďarský biskup vyzdvihol mimoriadne znalosti a schopnosti Ratzingera ako teológa a jeho skvelú znalosť vatikánskych záležitostí ako dlhoročného šéfa jednej z dôležitých kongregácií. András Veres, ktorý označil Josepha Ratzingera za dôstojného a vhodného na pápežský stolec, vyjadril presvedčenie, že ako pápež Benedikt XVI. bude pokračovať v úspešnej reforme cirkvi.

Profil pápeža Benedikta XVI.

Nový pápež, ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II., pochádza z Bavorska. Narodil sa 16. apríla 1927 v bavorskej dedine Marktl am Inn. V rokoch 1946-1951 študoval filozofiu a teológiu na Vysokej škole vo Freisingu a na Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove. Titul Doktora teológie získal v roku 1953. Ratzinger vo svojom životopise uvádza, že v 60. rokoch bol účastníkom II. vatikánskeho koncilu. Po študentských protestoch v 60. rokoch odišiel z univerzity v Tübingene na Univerzitu v Regensburgu vo svojom rodnom Bavorsku. Katolíci a protestanti tvoria približne asi po 34 percent nemeckej populácie, ale Bavorsko je tradične jedným z najviac katolíckych oblastí Nemecka. Čo boli Vadovice pre Jána Pavla II. je pre Ratzingera Bavorsko. Má tu veľmi hlboké korene, je to jeho domov. Roky nacistickej vlády v Nemecku strávil Ratzinger v Trauensteine. V roku 1943 sa stal členom jednotky protivzdušnej ochrany a bol prevelený do Mníchova. O rok neskôr ho vyslali na rakúsko-maďarské hranice, kde sa podieľal na budovaní protitankových zátarás. Ratzinger v máji 1945 dezertoval z nemeckej armády a vrátil sa do Traunsteinu, kde ho americkí vojaci na niekoľko týždňov zajali. Po prepustení na slobodu sa Ratzinger vrátil do seminára. Ratzingera vysvätili na kňaza v roku 1951. Následne niekoľko rokov vyučoval teológiu. V roku 1977 sa stal mníchovským biskupom a o tri mesiace neskôr ho pápež Pavol VI. povýšil na kardinála. Pápež Ján Pavol II. vymenoval v roku 1981 kardinála Ratzingera za šéfa Kongregácie pre doktrínu viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu. Ratzinger ovláda viacero jazykov, okrem nemčiny a angličtiny je taliančina u viac rokov pôsobiacich kardinálov vo Vatikáne samozrejmosťou.

Deň protestu Slovákov žijúcich v zahraničí

18. apríla 2005

Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) vyhlásilo pondelok (18. apríla 2005) za Deň protestu Slovákov žijúcich v zahraničí proti pretrvávajúcej diskriminačnej politike vlády SR voči nim. Ako povedal predseda SZSZ Dušan Klimo, signatári listu protestovali proti odvolaniu Claude Baláža z funkcie splnomocnenca vlády a proti pokusom, ktoré smerujú k zrušeniu Dní zahraničných Slovákov a Stálej konferencie k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce SR a zahraničných Slovákov. (Naša redakcia nemá informácie o tom, že by niekto z radov Slovákov v Maďarsku spomínaný protest podpísal.) Poradca vicepremiéra Pála Csákyho Martin Urmanič nesúhlasí s vyhlásením vedenia SZSZ, že vládna politika je voči zahraničným Slovákom diskriminačná. „Vláda v každom prípade nemá záujem diskriminovať kohokoľvek, a už vôbec nie krajanov žijúcich v zahraničí,“ povedal pre TASR. Od C. Baláža sa dištancovali kanadskí Slováci. Prezident Centra kultúry a dedičstva kanadských Slovákov Ondrej Miháľ listom žiadal ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby prijal Balážovu demisiu, ktorú ponúkol po tom, ako sa objavil ako agent vo zväzkoch ŠtB. „Nie sme tí, ktorí by žiadali hlavy, ale myslíme si, že by bolo paradoxom, aby človek, ktorý je na zozname organizácie, zodpovednej za utrpenie našich ľudí, vystupoval teraz ako reprezentant našej vlády,“ konštatoval O. Miháľ. Kanadskí Slováci jednoznačne odmietli podľa nich zmanipulovanú žiadosť SZSZ proti Balážovmu odchodu. Minister D. Lipšic predložil vláde návrh nového splnomocnenca tak, aby nastúpil od 1. mája.

Zahraniční Slováci protestujú, politiku vlády voči nim považujú za diskriminačnú

18. apríla 2005 - tasr

Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) vyhlásilo dnešný deň za „deň protestu proti pretrvávajúcej diskriminačnej politike vlády SR voči Slovákom v zahraničí”. Výkonný vybor SZSZ vyzval Slovákov v zahraničí, aby posielali najvyšším ústavným činiteľom prostredníctvom mailu protestný list. „Protestujeme proti odvolaniu Claude Baláža z funkcie splnomocnenca vlády a proti pokusom, ktoré smerujú k zrušeniu Dní zahraničných Slovákov a Stálej konferencie k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce SR a zahraničných Slovákov,” uvádza sa vo vyhlásení predsedu SZSZ Dušana Klima. SZSZ protestuje aj proti odďaľovaniu prijatia zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. „Nenapĺňa sa ani programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti a v SR sa jednostranne a nadmerne podporujú príslušníci národnostných menšín a etnických skupín,” konštatoval Klimo. Viac ako dvojmiliónové celosvetové spoločenstvo Slovákov žijúcich v zahraničí je podľa neho integrálnou súčasťou slovenského národa, snažiacou sa pracovať v prospech SR. SZSZ vyzývalo ústavných činiteľov k prejavu väčšieho záujmu o zahraničných Slovákov už vo februári. Združenie vtedy žiadalo uzákoniť Úrad pre Slovákov v zahraničí a vyčleniť zo štátneho rozpočtu každoročne účelovú čiastku na podporu a starostlivosť o zahraničných Slovákov. Pomoc by mali podľa SZSZ zabezpečovať výlučne štátne orgány disponujúce potrebnými kompetenciami, a nie neštátne organizácie. Splnomocnenec vlády Claude Baláž požiadal v marci o uvoľnenie z funkcie, pretože figuroval vo zverejnených registroch ŠtB ako agent. SZSZ však jeho abdikáciu považuje za vynútenú.

Lipšic hľadá namiesto Baláža nového splnomocnenca pre zahraničných Slovákov

10. apríla 2005

Vicepremiér pre legislatívu Daniel Lipšic, ktorý má v kompetencii navrhovať vláde menovanie a odvolávanie splnomocnenca pre zahraničných Slovákov, v súčasnosti hľadá do tejto funkcie vhodného kandidáta. Doterajší splnomocnenec pre krajanov Claude Baláž požiadal o uvoľnenie z funkcie v súvislosti s tým, že ho komunistická ŠtB vo svojich zväzkoch evidovala ako agenta. Podľa Baláža to tak bolo od marca do decembra 1989 bez jeho vedomia a súhlasu. „Vážim si postoj doterajšieho splnomocnenca. Myslím si, že jeho rozhodnutie je nasledovaniahodné a že by si ho možno mali všimnúť iní, ktorí v štátnej správe zotrvávajú,” ocenil Balážovu abdikáciu Lipšic. Návrh na odvolanie Baláža chce Lipšic predložiť vládnemu kabinetu spolu s menom jeho nástupcu. „Hľadám vhodného kandidáta a chcel by som do konca apríla predložiť vláde návrh na vymenovanie nového splnomocnenca tak, aby sa mohol ujať svojej funkcie od 1. mája,” povedal Lipšic pre TASR. Vzhľadom na dlho očakávaný nový Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí Lipšic uviedol, že návrh zákona ministerstvo spravodlivosti už pred mesiacom zaslalo na úrad vlády a záleží aj od vedúceho úradu, kedy ho zaradí na program vládnej schôdze. Nový zákon má nahradiť zastaraný Zákon o zahraničných Slovákoch z roku 1997. Cieľom novej právnej normy je okrem iného sústrediť krajanskú agendu, ktorá je v súčasnosti rozdelená po jednotlivých rezortoch a inštitúciách, do jedného úradu. Návrh je v dvoch alternatívach - sporné je, či má ísť o orgán v štruktúre Úradu vlády SR, ako je to doteraz v prípade Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov, alebo má vzniknúť nový samostatný úrad. „Ja sa skôr prikláňam k tej prvej alternatíve, pretože si myslím, že nemusíme zakaždým aj na vážnu problematiku zriaďovať novú inštitúciu,” povedal Lipšic. Nová právna úprava patrí k tzv. eurozákonom, ktoré mali byť prijaté ešte pred vstupom krajiny do EÚ.

Rozširovanie EÚ

19. apríla 2005 - SRo - GMP

Maďarský parlament splnomocnil vládu, aby podpísala prístupovú dohodu medzi Európskou úniou na jednej a Rumunskom a Bulharskom na druhej strane. Vládna väčšina odmietla opozičný návrh prijať osobitné uznesenie k Rumunsku. Všeobecná podpora pričlenenia dvoch balkánskych krajín k Európskej únii v maďarskom parlamente nebola sporná, no okolo Rumunska sa rozvinula emocionálna diskusia. V rozprave pred dvoma týždňami opozícia predložila požiadavku prijať osobitné uznesenie, ktoré by upozornilo na to, že Rumunsko by malo dbať vo zvýšenej miere o ochranu životného prostredia, vrátiť cirkevný majetok a zabezpečiť pre menšiny autonómiu. Tento návrh pri včerajšom konečnom hlasovaní vládna väčšina odmietla. V spomínanej rozprave viacerí vládni poslanci zdôraznili, že nevyriešené historické spory sotva možno zahrnúť do parlamentného uznesenia, a na takzvanú „trianonskú traumu“ je najlepším liekom rozširovanie Európskej únie aj o Rumunsko, pretože „hranice medzi Maďarmi sa takto rúcajú“. Inak akékoľvek pripomienky maďarského parlamentu by aj tak nemali právny ráz, veď prístupovú zmluvu s novými adeptmi zmeniť už nemožno. Minister pre európske záležitosti Etele Baráth však v záverečnom slove zdôraznil, že vláda sa mieni aktívne zapojiť do kontrolovania prísľubov, ktoré dala v prístupovej zmluve Bukurešť.

Maďarský parlament prijal novelu zákona o Fonde Domovina

18. apríla 2005

Maďarský parlament dnes v Budapešti prijal návrh novely zákona o Fonde domovina, ktorého cieľom je podporovať programy prosperity Maďarov žijúcich v zahraničí pri ich zotrvaní v rodnej krajine. Novela obsahuje aj pripomienky predstaviteľov zahraničných Maďarov. V zmysle prijatého návrhu nemôže klesnúť objem finančných prostriedkov fondu, ktoré budú ročne k dispozícii, pod hranicu jednej miliardy forintov (v prepočte takmer 158 miliónov Sk). Novým prvkom zákona je, že z prostriedkov fondu je možné podporovať aj vzájomné vzťahy medzi spoločenstvami zahraničných Maďarov, avšak politické strany, alebo organizácie vyvíjajúce iba politické aktivity nie. Vláda s predstavou založenia Fondu domoviny vyšla koncom minulého roka po tom, čo vyjadrila výhrady k snahám o zavedenie udelenia dvojitého občianstva zahraničným Maďarom. Vládny program Fond domovina nemôže nahradiť dvojité občianstvo, tvrdili vtedy predstavitelia organizácií zahraničných Maďarov - vrátane SMK.

Výmena ministra financií

18.-19. apríla 2005 - SRo - GMP

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa dnes rozhodol vymeniť svojho ministra financií Tibora Draskovicsa. Na finančných trhoch nie je napätie, hoci kurz forintu voči euru trocha klesol. Za necelé tri roky od parlamentných volieb a nástupu socialisticko-liberálnej vlády bude Draskovicsov nástupca už tretí minister financií. Volá sa János Veress, má 47 rokov, už bol štátnym tajomníkom rezortu, no potom, čo pred pol rokom prevzal premiérske žezlo Ferenc Gyurcsány, stal sa šéfom jeho kabinetu. Akiste bude mať silnejšiu politickú podporu, než teraz odvolaný minister, ktorý nedokázal presadiť zásadné reformy hospodárenia štátu. Premiér Gyurcsány zároveň s výmenou na poste ministra financií oznámil, že vláda začína ofenzívu - nazval to „politikou sto krokov“, ktorej cieľom je zabrániť tomu, aby „od štátu, sťaby z deravého vreca, odtekali všetky peniaze“. Pôjde o reformy v oblasti štátnej správy, zdravotníctva, sociálnej sféry, všetkých inštitúcií, ktoré boli doteraz „tabuizované“. Analytici sú zväčša skeptickí, finančné trhy nie sú vzrušené. Opozícia kvalifikuje zmenu v ministerskom kresle ako priznanie fiaska doterajšej finančnej a hospodárskej politiky. Ako povedal predseda parlamentnej frakcie Fideszu János Áder „ide o deravý balón, do ktorého sa neoplatí fúkať“.

X

V tomto volebnom cykle „spotrebovala“ maďarská vláda už dvoch ministrov financií, čiže naďalej platí, že šéfovia tohto rezortu strávia na poste v priemere rok - rok a pol. Výmena Tibora Draskovicsa za Jánosa Veresa má však tentoraz viac politické, než ekonomické príčiny. Draskovicsa v socialistickej strane nemali príliš v láske, veď ho aj prezývali „Drakula“. Pochádzal zo štátneho aparátu, nie ako jeho nástupca János Veres, ktorý súbežne s tým, že je mimoriadne úspešný podnikateľ, do čelných vládnych pozícií sa dostal cez stranícke štruktúry, je v strane obľúbený. Maďarský politický slang má na to výstižný výraz: „je šteňa nášho psa“. A od neho si sľubuje premiér Ferenc Gyurcsány práve využitie tejto popularity v socialistickej strane: v tom zmysle, že sa novému ministrovi akiste podarí presvedčiť najmä parlamentnú frakciu o potrebe hoci aj nepopulárnych krokov. Tých krokov by malo byť 100, ako včera oznámil predseda vlády, ktorý sľuboval (alebo sa tým vyhrážal?), že siahne na všetky inštitúcie a rozpočtové položky, cez ktoré „odtekajú štátne peniaze“. Teoreticky by to malo znamenať výraznú úspornú politiku, no analytici sú mimoriadne skeptickí, pretože parlamentné voľby sú o rok. A ktoráže vláda nemá „nutkanie“ skôr rozdávať ako brať? Komentátori vyjadrujú obavy, že pôjde skôr o 100 slepačích krokov, pretože na veľké reformy je už vzhľadom na blížiace sa voľby neskoro, ak len vláda a vládne strany neplánujú „verejné harakiri“. Stav maďarského hospodárstva hodnotia politici rozporuplne, podľa toho, na ktorej strane stoja: vládni živia optimizmus, opoziční zasa pesimizmus, pričom operujú so svojvoľne vytrhnutými údajmi. Nech tu však stojí jeden údaj, ktorý zverejnilo ministerstvo financií práve dnes: deficit štátneho rozpočtu v prvých troch mesiacoch tohto roka dosiahol takmer polovicu miery, ktorú plánoval rezort na celý rok.

Gyurcsány pred voľbami prepriaha

19. apríla 2005

Maďarská vláda sa pustí do predvolebného finišu s novým ministrom financií. Premiér Ferenc Gyurcsány včera odvolal z funkcie Tibora Draskovicsa a nahradil ho Jánosom Veresom (49). Obaja sú uznávanými expertmi, Veres však má aj silné postavenie vo vládnucej socialistickej strane, ktoré nezávislému profesionálovi Draskovicsovi chýbalo. „Oficiálne som požiadal Jánosa Veresa, ktorý je v súčasnosti šéfom úradu predsedu vlády, aby sa stal ministrom financií,” oznámil Gyurcsány na tlačovej konferencii. Odvolanie Draskovicsa, ktoré sa už dlhšie očakávalo, premiér zdôvodnil tým, že ministrovi na presadenie reformných cieľov chýbala výraznejšia politická podpora. „Potrebujeme osobu s jasnou politickou podporou, ktorá mi pomôže presadiť kľúčové zmeny,” povedal Gyurcsány. O potrebe prebudovať organizačný, riadiaci a finančný štátny systém hovoril premiér už uplynulý piatok na zjazde socialistov, kde ohlásil politiku „sto krokov”, ako nazval chystanú sériu reformných opatrení. „Pri nezmenených pomeroch nám všetky peniaze vytečú ako z deravého vreca,” povedal včera Gyurcsány. Draskovics, ktorý sa o svojom odvolaní dozvedel až včera, pripustil, že na hlbšie reformy mu chýbala politická podpora. Problémy s rozpočtovou konsolidáciou zase pripísal zlej spolupráci s národnou bankou. Podľa analytikov výmena ministra financií, už tretia za posledných dva a pol roka, je skôr politický ako ekonomický krok. „Rok pred parlamentnými voľbami potrebuje Gyurcsány na tomto poste vplyvného člena socialistickej strany, aby pohol z miesta spiace reformy,” povedal pre agentúru AFP analytik Zoltán Török.

Gyurcsány odvolal ministra financií Draskovicsa

18. apríla 2005

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány dnes v Budapešti oznámil, že odvoláva z postu šéfa rezortu financií Tibora Draskovicsa. Podľa predsedu vlády by od budúceho týždňa mal byť novým ministrom financií terajší šéf premiérovej kancelárie János Veres. „Chcel by som, aby od pondelka viedol rezort financií taký človek, ktorý má veľa spoľahlivých skúseností v oblasti financií, riadenia, spolupráce s frakciou, všedného života - v rámci neho aj v detailoch vidieckeho života, ktorý vie byť nápomocný vláde aj krajine,” povedal premiér na zasadnutí frakcie vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Podľa jeho slov nemožno z dôvodu mocenskej politiky, jednoduchých straníckych záujmov neustále odsúvať a odkladať reformy. Vo vytvorení novej politiky majú podľa jeho slov mimoriadny význam tri piliere - väčšia spravodlivosť, hospodársky rast a stabilita. Veres vo vyhlásení, ktoré zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI, zdôraznil, že v súlade s novou politikou vlády treba spustiť tie štrukturálne zmeny dotýkajúce sa celého systému štátnych financií, ktoré sú schopné aj v dlhodobom horizonte zabezpečiť zdravý hospodársky rast a vytvoriť podmienky rovnováhy potrebné k zavedeniu eura v roku 2010. „Moji predchodcovia vyvinuli značné úsilie, aby zmiernili neúmerný rast miery štátnych výdavkov v rámci existujúcej štruktúry, ale k spusteniu vecných zmien nedostali potrebnú politickú podporu,” uviedol designovaný minister, podľa ktorého sa teraz vláda odhodlala začať vykonávať skutočné zmeny. V súčasnosti je Veres šéfom premiérovej kancelárie na úrovni štátneho tajomníka, v rokoch 2003 a 2004 bol štátnym tajomníkom ministerstva financií vo vláde premiéra Pétera Medgyessyho.

Odvolaný Draskovics vidí problémy v neochote centrálnej banky spolupracovať

18. apríla 2005

Dôvod nedostatočného tempa a miery zlepšenia rovnováhy verejných financií v Maďarsku vidí odvolaný minister financií Tibor Draskovics v slabej ochote centrálnej banky spolupracovať a v nedostatku politického odhodlania.

Draskovics, ktorého dnes premiér Ferenc Gyurcsány odvolal z postu šéfa rezortu financií, pred novinármi v Budapešti povedal, že počas ostatných 15 mesiacov napredovalo hospodárstvo dobrým smerom, zrýchlil sa jeho rast, pričom sa štruktúra rastu ozdravila. Zlepšenie vonkajšej a vnútornej rovnováhy nedosiahlo podľa jeho slov očakávané tempo preto, lebo centrálna banka nemala potrebnú ochotu k spolupráci, ďalej preto, lebo chýbalo politické odhodlanie ku krokom zabezpečujúcim trvalé zlepšenie finančnej rovnováhy. Draskovics sa o rozhodnutí predsedu vlády odvolať ho dozvedel iba dnes ráno. Exminister financií Orbánovej vlády Mihály Varga v reakcii na výmenu šéfa rezortu povedal, že sa tým nič nezmení. „Rozpočet na tento rok je prijatý a parlamentné voľby v roku 2006 sú veľmi blízko,” dodal opozičný politik, podľa ktorého odvolanie Draskovicsa bolo iba otázkou času. Ako spresnil, štátny dlh prekročil kritickú 60-% hranicu a deficit štátneho rozpočtu sa nepodarilo udržať na uzde ani v roku 2004, ani v tomto roku. Zdôraznil, že tohtoročný rozpočet prakticky prepadol, reálne mzdy v tomto roku klesli a evidujú o 29 000 viac nezamestnaných ako pred polrokom. „Na základe týchto faktov nezostal dôvod, aby Draskovics zotrval na ministerskom poste,” zdôraznil Varga. Nadchádzajúce mesiace podľa neho potvrdia, že táto výmena ministrov poslúžila skôr komunikačnej ofenzíve ako vecným zmenám. Predseda vlády dnes oznámil, že od budúceho týždňa bude novým ministrom financií terajší šéf jeho kancelárie János Veres. Veres vo vyhlásení, ktoré zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI, zdôraznil, že v súlade s novou politikou vlády treba spustiť tie štrukturálne zmeny dotýkajúce sa celého systému štátnych financií, ktoré sú schopné aj v dlhodobom horizonte zabezpečiť zdravý hospodársky rast a vytvoriť podmienky rovnováhy potrebné k zavedeniu eura v roku 2010.

V piatich obciach ukradli turulov

18. apríla 2005

Turula - totemového vtáka Maďarov ukradli v minulých dňoch neznámi páchatelia z pamätníkov postavených obetiam prvej svetovej vojny v piatich obciach južného Slovenska. Polícia sa nazdáva, že ide o sociálnu kriminalitu, obyvatelia obcí tušia za krádežami národnostnú neznášanlivosť. Z Bátorových Kosíh odcudzil zlodej turula spred obecného úradu. Bez stopy zmizol tento posvätný vták aj z Pribety a Chotína. K zatiaľ poslednému prípadu došlo vo Veľkých Kosihách. Pravdepodobne viacero páchateľov tam zvalilo mramorový stĺp na cintoríne a odpílilo z jeho vrchu veľkú sochu vtáka vyhotovenú v roku 1929 zo zbierky obyvateľov.

20. jún - Yngwie Johann Malmsteen bude koncertovať v Budapešti

18. apríla 2005

Velikán švédskej rockovej scény, gitarista Yngwie J. Malmsteen vystúpi 20. júna v budapeštianskej Petöfiho koncertnej sieni. Bude to po roku 2003 už jeho druhý koncert v maďarskej metropole. Rodák zo Štokholmu Yngwie Johann Malmsteen sa gitary dotkol po prvý raz v deň, keď ľudstvo prišlo o Jimiho Hendrixa. Jeho vkus formovali opusy Bacha, Mozarta i Vivaldiho, medzi vzory sa zaradili Ritchie Blackmore z legendárnej formácie Deep Purple a Eddie Van Halen. Prvé demonahrávky zhotovil Malmsteen v 11 rokoch, od 15 hrával už v skupinách. Keďže sa doma priveľmi nepresadil, v 18 rokoch začal s nadväzovaním zahraničných kontaktov a demonahrávky zaslal renomovaným vydavateľstvám. V 20 rokoch sa v kalifornskom Los Angeles stal gitaristom skupiny Steeler, neskôr hrával vo formácii Alcatraz. Za jedno zo základných diel neoklasického rocku je považovaný jeho album Yngwie Malmsteens Rising Force (1984), na ktorom po prvý raz prezentoval klasikmi inšpirované gitarové „kúsky”. Kolekcia sa stala albumom roka a navrhli ju aj na prestížne ocenenie Grammy. Nasledovali ďalšie tituly, ale aj havária v deň 24. narodenín, po ktorej sa umelec dočasne musel vyrovnať s ochrnutím ruky, podvodom zo strany jeho manažéra, či úmrtím matky. Malmsteen sa však nevzdal a v roku 1988 vydal album Odyssey, považovaný za jeden z jeho najemotívnejších titulov, ktorý mu navyše v USA vyniesol Zlatú platňu. V podobnej atmosfére sa pohybuje aj materiál albumu Eclipse (1990), pred ktorým sa na trhu objavil ešte záznam mimoriadne úspešného gitaristovho koncertu vo vtedajšom Leningrade. V Malmsteenovej diskografii 90. rokov figuruje viacero titulov, ktoré vznikli s účasťou veľkých hudobných telies, vrátane symfonických a ktoré mu vyniesli viacero zlatých a platinových platní. Medzi takéto spolupráce možno zaradiť aj nahrávku, ktorú umelec zhotovil v roku 1998 s českými filharmonikmi. Predbežne ostatný gitaristov titul sa objavil na trhu vo februári pod názvom Unleash the Fury a práve materiál tohto albumu bude tvoriť podstatnú časť dramaturgie počas svetového turné, v rámci ktorého sa zastaví aj v Budapešti.

Víťazi detskej Medzinárodnej klavírnej súťaže sú z Čiech a Maďarska

18. apríla 2005

Vyhlásením výsledkov a odovzdaním cien vyvrcholil v nedeľu 9. ročník Medzinárodnej klavírnej súťaže detí do 15 rokov Košice 2005. Predstavilo sa na nej takmer 50 súťažiach z deviatich európskych krajín. V kategórii do 11 rokov zvíťazil Jakub Sládek z českých Klobouk pri Brne, ktorý interpretoval skladby Frederika Chopina a Bélu Bartóka. Prvú cenu v kategórii do 13 rokov si odniesol Daniel Lebhardt do maďarskej Tury, ktorý popri Bartókovi hral aj Domenica Scarlatiho. V kategórii do 15 rokov najviac bodov nazbierala u odbornej poroty opäť česká účastníčka Kristína Stepasjuková z Moravskej Třebovej, ktorá si vybrala diela Bohuslava Martinů. Slovenskí účastníci získali najvyššie štvrté miesto v 2. a 3. kategórii. Súťaž za krátky čas existencie preukázala svoju opodstatnenosť najmä tým, že dnes je už celý rad bývalých víťazov, ktorí vystupujú na renomovaných festivaloch a koncertných pódiách a ich pokrok oproti vystúpeniu na súťaži je takmer neuveriteľný, uviedol pre TASR umelecký riaditeľ súťaže, popredný klavirista a rektor Akadémie múzických umení v Prahe Peter Toperczer. Ocenil, že takého súťaže vôbec existujú - pri „presile rôzneho kultúrneho balastu”. Vyhlasovateľom súťaže je Ministerstvo školstva SR a organizuje ju už tradične košická Základná umelecká škola Márie Hemerkovej. Medzi jej špecifiká patrí neurčovanie povinných skladieb. Stanovené je iba obdobie, z ktorého si malí klaviristi musia vybrať. V prvom kole je to barok a romantizmus, v druhom kole obdobie klasicizmu a 20. storočia. Od roku 1993 sa na súťaži zúčastnilo približne 800 vynikajúcich mladých interpretov.

Bratislava sa čoskoro opäť roztancuje

18. apríla 2005

Tanečný pohyb sa od 17. mája opäť sústredí do divadla Aréna. Už deviatykrát sa tu počas jedenástich dní uskutoční Medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe. Na tohtoročnom festivale sa predstavia renomované tanečné súbory Drift zo Švajčiarska, ZOO Thomasa Hauerta z Belgicka či česko-maďarská skupina tanečníkov v choreografii Vibrations. Prvýkrát prídu na Slovensko svetoznámi choreografi a tanečníci Paco Décina z Francúzska a predovšetkým unikátna Donna Uchizono z USA. Očakávané je aj vystúpenie tanečníkov Jo Stromgren Kompani z Nórska, ktorí boli minulý rok svojou mrazivo vtipnou tanečnou parafrázou, inšpirovanou Orwelovým románom 1984, divácky najúspešnejší. Nezvyčajné spojenie tanca, poézie a videoprojekcie ponúkne projekt Láska v dvojjazyčnom pohybe, ktorý so slovenskými tanečníkmi naštudoval britský choreograf Matthew Hawkins. Premiéru mal na bratislavskom medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica v októbri minulého roka. Slovenský tanec budú na festivale zastupovať Štúdio tanca Banská Bystrica, súbor DuWadance a najnovšou premiérou sa predstaví Slovenské divadlo tanca Jána Ďurovčíka.

Deti sa stretnú vo finále v prednese rozprávok

17. apríla 2005

Harry Potter bude sprevádzať deti zo základných škôl počas finále XIV. ročníka celoslovenskej súťaže v prednese rozprávky, ktoré sa bude konať v piatok na Základnej škole Alexandra Dubčeka v Bratislave. Práve vďaka knihám o mladom čarodejníkovi Harry Potterovi začali deti čoraz viac siahať po knihách, odôvodnila pre agentúru SITA tohtoročné motto súťaže jej riaditeľka Eleonóra Golaisová. Vo finále budú súťažiť deti v dvoch vekových kategóriách - žiaci prvého a druhého stupňa. Tak ako každoročne, aj teraz prídu medzi svojich rovesníkov deti zo slovenských škôl z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska. Tento rok je pripravená autogramiáda dvoch spisovateľov pre deti Júliusa Balca a Romana Brata, ktorí predstavia svoje knihy Vrabčí kráľ a Čuvi v pralese.

Politický prieskum

15. apríla 2005

Obrat v politickej verejnej mienke v Maďarsku naznačuje najnovší prieskum, ktorého výsledky zverejňuje v novom čísle budapeštiansky hospodársky týždenník Heti Világgazdaság. Opozičný Fidesz má síce naďalej najlepšie preferencie, avšak jeho 16-bodový náskok výrazne klesol: v permanentnom zápase so socialistami už vedie iba v pomere 41 k 37. Agentúra Medián z toho usudzuje, že niekoľkomesačný prepad socialistov sa skončil. Popularita predsedu Fideszu Viktora Orbána padla o osem bodov, čo pravdepodobne súvisí s aférou jeho rodiny s tokajskými vinicami. Keďže podpora liberálov sa ustálila na piatich percentách, pomer síl medzi vládnymi a opozičnými silami sa vyrovnal.

Agentúru na ochranu hraníc má Poľsko

15. apríla 2005

Ministri vnútra členských štátov Európskej únie sa včera v Luxemburgu dohodli, že sídlom novej Európskej agentúry pre riadenie kontroly hraníc bude Varšava. Spokojné s týmto rozhodnutím je aj Slovensko. Už dávno sa vedelo, že novovytvorená Európska agentúra pre riadenie kontroly vonkajších hraníc bude sídliť v metropole jedného z nových štátov únie, ale až včera ministri rozhodli, že to bude Varšava, komentuje minister vnútra Vladimír Palko: „Bolo jasné, že najväčšie šance majú krajiny, ktoré sú veľké alebo stredne veľké, pokiaľ ide o počet obyvateľov, ale zároveň, ktoré majú dlhý úsek Schengenskej hranice”. Dôvod, prečo Slovensko podporilo Poľsko a nie Maďarsko alebo Slovinsko ozrejmuje minister Palko: „Pre nás malo zmysel podporiť takú krajinu, aby sídlo agentúry nebolo ďaleko od nás a bola tam aj jazyková blízkosť pre ľudí, ktorí tam budú pracovať.” Zabezpečovanie ochrany vonkajších hraníc zostane naďalej v kompetencii každého štátu, ale agentúra bude analyzovať migračné toky a koordinovať výmenu informácií. Slovensko podľa ministra Palka dúfa, že sa v roku 2007 stane súčasťou Schengenského priestoru bez vnútorných hraníc a postupne sa na to pripravuje. V súčasnosti vydávané pasy majú miesto, kde sa neskôr doplní aj čip s biometrickými údajmi, na ktorých sa iba nedávno dohodla únia.

Prezident Ivan Gašparovič: Kde má menšina také práva?

15. apríla 2005 - sme

Prezident SR Ivan Gašparovič sa v rozhovore pre denník SME a televíziu Markíza vyjadril k súčasným vzťahom s Maďarskom vrátane otázky Benešových dekrétov.

- Ako vnímate diskusiu o dekrétoch?

- Benešove dekréty sú história, ktorá sa nemá otvárať. Bola vyriešená v povojnových rokovaniach. Problémy okolo maďarskej menšiny na Slovensku pred rokom 1940 a po roku 1945 sa nedajú prirovnávať k tomu, čo znamenal holokaust a vysťahovanie Nemcov, kde dochádzalo k veľkým tragédiám. Toto dávať do súvisu je neprijateľné. Vyrovnala sa s tým aj Európska únia. Obnoviť o tom rokovania a urobiť rozhodnutia vo vzťahu k maďarským požiadavkám by bol veľký problém nielen pre nás, ale pre celú Európu.

- Myslíte si, že premiér Mikuláš Dzurinda reagoval správne, keď odmietol stretnutie s maďarským premiérom?

- Nemôžem sa k tomu vyjadriť. Neviem, prečo pán premiér odriekol toto stretnutie.

- Hodnotí sa to ako protest, ktorým premiér reagoval na vyjadrenia štátneho tajomníka maďarskej diplomacie Bársonya o Benešových dekrétoch.

- Nemyslím, že by to mal byť protest. Pán premiér dokáže aj inak protestovať, ak by bolo treba.

- Mal by sa teda slovenský parlament ospravedlňovať za obdobie po druhej svetovej vojne?

- Ospravedlnenie z našej strany je dané mnohonásobne viac tým, že u nás má maďarská menšina také práva ako každý občan Slovenska. Dokonca niekedy riadia štát. Kde vo svete má národnostná menšina takéto práva a pozície vo vláde a v parlamente a iných inštitúciách? Otvárať to teraz je ešte horšie pre maďarskú stranu ako pre Slovákov.

- Nejde však o súčasné práva Maďarov, ale o to, čo sa udialo po vojne. Myslíte si, že sa niekedy k tejto téme slovenský parlament vráti?

- Nepredpokladám to. Máme zmluvu o priateľstve s Maďarskom a tá má všetky dimenzie vrátane toho, ako sa máme správať.

Aj v Maďarsku vypukla okolo maturít „aféra“

14. apríla 2005 - SRo - GMP

Aj v Maďarsku vypukla okolo maturít „aféra“ - ak vôbec možno takto nazvať to, že vyšlo najavo, kde sú uložené vytlačené hárky s úlohami. Vyšlo najavo, že maturitné hárky sú uložené už od februára v sklade na vidieku, dokonca vraj toto miesto bolo zverejnené v oficiálnom vestníku, ktorý oznamoval víťaza verejnej súťaže na vytlačenie hárkov. Faktom je, že nový systém maturitných skúšok so stredným a zvýšeným stupňom, novými predmetmi a dotazníková forma úloh si vyžaduje včasnú prípravu - státisíce listín nemožno rozmnožiť za jeden deň tesne pred maturitami. Preto ich vytlačili v predstihu. Opozičný denník Magyar Nemzet to však servíroval, ako keby mal ktokoľvek prístup k samotným maturitným úlohám. Rozhodne to dementuje každý kompetentný človek, štátny tajomník ministerstva školstva dokonca hovorí o zámere narušiť „skúšky dospelosti“. Kým, by sa však nejaké maturitné komando podujalo vniknúť do opusteného skladu, úrady varujú: oddnes dáva pozor na hárky ozbrojená stráž.

Tamás Kótai vystavuje v Košiciach

14. apríla 2005

Východoslovenská galéria v Košiciach predstavuje tvorbu popredného budapeštianskeho výtvarníka Tamása Kótaia. Maľby, grafiky a kresby laureáta Munkácsyho ceny majú nádych ezoterickosti. Vyvolávajú predstavu mandaly alebo piktogramov orientálnych kultúr. Symbolmi aj konkrétnymi posolstvami otvára akési duševné mapy, plné protikladných emócií. Výstava je prierezom umelcovej tvorivej cesty od počiatku deväťdesiatych rokov až po súčasnosť.

Boj o sídlo Európskej agentúry

14. apríla 2005

Európska únia by mala v najbližších dňoch rozhodnúť o sídle Európskej agentúry na kontrolu hraníc. Najvážnejšími kandidátmi sú hlavné mestá Poľska a Maďarska. Novovytvorená Európska agentúra pre kontrolu hraníc bude sídliť v jednom z nových štátov únie. Agentúra s rozpočtom 30 miliónov eur by mala sledovať, ako si členské štáty počínajú pri ochrane vonkajšej hranice únie a poskytovať im pritom pomoc. O jej sídlo sa od začiatku uchádzajú Slovinsko, Estónsko, Malta, Poľsko a Maďarsko. Rozhodnutie, ktoré musí získať súhlas všetkých štátov únie, sa dnes v Luxemburgu pokúsia prijať európski ministri vnútra. Podľa zdrojov luxemburského predsedníctva sa však ani jedna krajina sa svojich ambícií nevzdala a preto výsledok je otvorený. Iné zdroje však tvrdia, že v hre prakticky zostávajú iba Maďarsko a Poľsko. Väčšie šance má však metropola Poľska, ktorá spomedzi nových štátov únie disponuje najdlhšou vonkajšou hranicou. Budapešť by potom na oplátku mohla získať nový Európsky inštitút pre rodovú rovnosť. Získanie sídla ktorejkoľvek európskej agentúry prináša danému štátu peniaze a pracovné miesta.

Spory okolo prezidenta

18. apríla 2005 - SRo - GMP

Celý víkend na maďarskej vnútropolitickej scéne uplynul v znamení sporov okolo hľadania vhodného kandidáta na post prezidenta republiky. Šéf opozičného Fideszu, expremiér Viktor Orbán nadhodil možnosť, aby vo svojej funkcii zotrvala súčasná hlava štátu Ferenc Mádl, čo u ostatných vyvolalo veľké prekvapenie. Sedem týždňov zostáva do voľby prezidenta v parlamente, no politická scéna je „rozrušená“, ako keby mal byť tento akt už zajtra. Je to predovšetkým dôsledok piatkového rozhodnutia kongresu vládnej socialistickej strany, ktorý za svoju kandidátku na najvyšší post zvolil predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú. Skrýva to v sebe možnosť koaličnej krízy, pretože liberáli ju vytrvalo odmietajú, a bez nich Sziliová v parlamente neprejde. Opozičný Fidesz medzitým oznámil, že dnes začne organizovať takzvané celoštátne hlasovanie o sympatiách - ide o akýsi prieskum verejnej mienky, v ktorom sa ľudia môžu vyjadriť, koho by chceli vidieť v prezidentskom kresle. Možno to považovať za opozičný príspevok ku koaličným sporom. A rovnako aj najnovší nápad predsedu Fideszu Viktora Orbána, aby prezidentom zostal Ferenc Mádl, ktorý sa „dokázal pozdvihnúť nad stranícku politiku“. Vládne strany tentoraz jednotne hovoria o „potmehúdstve“, pretože pred piatimi rokmi bola voľba prezidenta predmetom nepekných obchodov medzi vtedajšími vládnymi stranami: Fideszom a Maloroľníckou stranou na čele s Józsefom Torgyánom.

Rušné voľby

18. apríla 2005 - SRo - GMP

O „slepej uličke“ píše väčšina dnešných komentárov maďarskej tlače, ktorá analyzuje situáciu po tom, čo socialistická strana zvolila včera za svoju kandidátku na post hlavy štátu predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú. Do volieb nového prezidenta zostáva zhruba poldruha mesiaca - tie budú na maďarskej politickej scéne mimoriadne rušné a napínavé. Prečo? Ako hlavný dôvod možno uviesť narušenie súladu v samotnej vládnej koalícii: socialisti a liberáli sotva si môžu pozrieť do očí, skôr budú musieť sklopiť zrak. Socialisti síce na včerajšom kongrese výraznou väčšinou podporovali Sziliovú, ktorú však rozhodne odmietajú liberáli, pretože - ako vopred oznámili - nemienia dať svoj hlas politikovi s priamymi straníckymi väzbami. Takže na jednej strane socialisti prezentovali svoju silu, čo však ľahko môže vyjsť nazmar, pretože pri parlamentnom hlasovaní začiatkom júna nemôžu rátať s hlasmi liberálnych poslancov. Možností je neúrekom, dokonca sa otvorene hovorí o zvolení kandidáta, ktorého navrhne v poslednej chvíli opozícia. Tento prestížny boj v rámci koalície však môže mať katastrofálne dôsledky na výsledky parlamentných volieb roku 2006. Nateraz to nikoho nezaujíma, a socialisti evidentne rátajú s tým, že liberáli si to nakoniec predsa rozmyslia a podporia Katalin Sziliovú. Predseda Zväzu slobodných demokratov Gábor Kuncze však dnes ráno označil šéfku parlamentu za osobnosť, ktorá politickú scénu rozdeľuje. Nech bude vývoj akýkoľvek - píše napríklad denník Népszabadság - koalícia sa vmanévrovala, ani nie do slepej uličky, z nej totiž možno vycúvnuť, ale z tejto situácie sotva.

Maďari môžu mať po prvý raz prezidentku

18. apríla 2005 - pravda

Je milá, nekonfliktná, priebojná a úspešná. Aj bez ľavej ruky, o ktorú prišla v detstve, dokáže vychovávať dve osvojené deti a súčasne riadiť parlament. Katalin Sziliová (49) je od piatka večera oficiálnou kandidátkou vládnucich socialistov na post hlavy štátu. Či sa stane prvou prezidentkou Maďarska, je však otázne. V Maďarsku volí prezidenta parlament. V ňom majú socialisti spolu s koaličnými slobodnými demokratmi tesnú väčšinu. Ak by ťahali za jeden povraz, Sziliová by musela prejsť - v najhoršom prípade v treťom kole voľby, keď sa už nevyžaduje dvojtretinová, ale len prostá väčšina. Háčik je však v tom, že liberáli sa zaťali. Podporu socialistickému kandidátovi podmienili tým, že nepôjde o vysokého straníckeho predstaviteľa. Zo štyroch uchádzačov, spomedzi ktorých zjazd socialistov vyberal oficiálneho kandidáta, spĺňali túto podmienku dvaja. Sziliová, ktorá sa len vlani na jeseň vzdala straníckych funkcií, medzi nimi chýbala. „Želáme jej veľa šťastia,” zablahoželal prostredníctvom verejnoprávnej televízie Sziliovej predseda slobodných demokratov Gábor Kuncze. Potvrdil však, že s hlasmi jeho strany rátať nemôže. Kuncze už predtým vyjadril nespokojnosť so spôsobom, ako socialisti viedli koaličné rokovania o prezidentskom kandidátovi. „To nie je kompromis, keď spomedzi všetkých Katalin Sziliových si môžeme vybrať jednu,” citoval ho denník Népszabadság po jednom z neúspešných kôl. Na neschopnosti vládnych strán uzavrieť dohodu sa podľa pozorovateľov podpísala nervozita pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. O rok pôjde socialistom o to, aby porazili svojho silného vyzývateľa - pravicový Fidesz. Cieľ liberálov je skromnejší: chcú sa v parlamente aspoň udržať. Obe strany preto napínajú svaly. Kým socialisti nomináciou Sziliovej ukázali, kto je pánom domu, menší liberáli ju odmietajú, aby vyvrátili zdanie, že sú len príveskom svojho veľkého partnera. Začiatkom júna sa tak Maďarsko môže dočkať podobne dramatickej voľby prezidenta, akú naposledy zažilo Česko. „Telenovela sa neskončila,” povedal o nominácii Sziliovej pre internetové noviny Index politológ Gábor Török. „Naopak, stala sa ešte napínavejšou a nevypočítateľnejšou.” Nezhody koaličných partnerov vtiahli do hry opozíciu. Fidesz už oddnes spúšťa akési primárky, kde na zoznam piatich možných kandidátov zaradil popri Sziliovej aj dosluhujúceho prezidenta Ferenca Mádla. Šéf Fideszu, bývalý premiér Viktor Orbán, včera vyzdvihol kvality prezidenta, svojho niekdajšieho kandidáta, a navrhol jeho znovuzvolenie. „Bolo by to jedno z možných riešení,” uviedol pre Maďarský rozhlas.

Katalin Sziliová najsilnejšou kandidátkou na prezidentský post

15. apríla 2005

Úradujúcu predsedníčku Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliovú zvolili 15. apríla delegáti zjazdu vládnucej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) za kandidátku na post hlavy štátu. Z pôvodných štyroch osôb postúpila do finále súčasná predsedníčka parlamentu a donedávna podpredsedníčka strany K. Sziliová (49) a bývalý predseda Maďarskej akadémie vied Ferenc Glatz (64). Obaja finalisti dostali už predtým najviac hlasov v celoštátnom výbore, ktorého zasadanie spolu s predsedníctvom predchádzalo zjazdu hlavnej vládnej strany. Napokon za K. Sziliovú sa v hlasovaní vyslovilo 57 percent a za jej súpera 42 percent delegátov. Na kongrese sa malo ukázať, či si K. Sziliová udrží podporu aj napriek odmietavému postoju menšieho koaličného partnera, Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). Vedenie liberálov totiž oznámilo, že ju nepodporí, pretože je stranícka politička. Socialisti tak na kongrese rozhodli, že zotrvajú na podpore K. Sziliovej a nezohľadnia názor liberálov, ktorých hlasy im môžu chýbať pri voľbe hlavy štátu. Na zozname potenciálnych kandidátov na post prezidenta MR, zostavenom opozičným Zväzom mladých demokratov (FIDESZ), figurujú úradujúci prezident Ferenc Mádl, niekdajší predseda ústavného súdu László Sólyom, K. Sziliová, F. Glatz a niekdajší predseda štátneho rozhlasu Csaba Gombár. Za niektorého z opozíciou navrhovaných kandidátov môžu dospelí občania Maďarska prostredníctvom internetu alebo inou formou hlasovať od 18. apríla do 15. mája. K otázke, či postaví vlastného kandidáta na prezidentský post, sa FIDESZ vráti po tom, ako budú známe výsledky spomenutého hlasovania, ktoré možno označiť za svojrázny prieskum verejnej mienky.

Výber kandidátov

15. apríla 2005 - SRo - GMP

Napätie predchádza dnešnému rozhodovaniu na kongrese Maďarskej socialistickej strany. Táto najväčšia vládna sila má zvoliť svojho kandidáta na post prezidenta republiky. Prevažná väčšina základných organizácií, najmä na vidieku podporuje kandidatúru predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej, ktorú však odmietajú koaliční liberáli. Spoločný postup vládnych strán je potrebný pri hlasovaní o novej hlave štátu, ktoré bude v júni. Liberáli povedali na rovinu, že pre nich by mohol byť prijateľný bývalý prezident akadémie vied historik Ferenc Glatz a exminister spravodlivosti Péter Bárándy, ktorí nie sú straníckymi predstaviteľmi. Napätie je z toho u socialistov, ktorí by chceli prezentovať svoju silu aj v rámci koalície, no sú v pasci. Objavujú sa katastrofické scenáre o možnom rozpade koalície, no v podobných prípadoch doteraz vždy našli partneri riešenie. Zmätky vo vládnych stranách využíva opozícia, ktorá organizuje spontánne hlasovanie obyvateľstva o tom, koho by videli najradšej v prezidentskom kresle. Opäť sa začalo diskutovať o priamej voľbe hlavy štátu, no aktuálne to môže byť až o päť rokov.

Kto bude prezident?

14. apríla 2005 - SRo - GMP

V Maďarsku pokračujú diskusie okolo budúcej hlavy štátu: koaliční liberáli pomenovali osobnosti, s ktorými by súhlasili, nie je medzi nimi favoritka socialistov, opozícia zasa plánuje zorganizovať celoštátne hlasovanie o sympatiách k rôznym možným kandidátom. Zväz slobodných demokratov, menší člen koalície, dnes popoludní označil dvoch ľudí, ktorých by liberáli boli ochotní podporovať. Jedným je Ferenc Glatz, historik, bývalý prezident Akedémie vied a minister kultúry v poslednej totalitnej vláde, druhým zasa advokát Péter Bárándy, ktorý bol ministrom spravodlivosti v Medgyessyho vláde a keď nastúpil pred pol rokom Ferenc Gyurcsány, podal demisiu. Socialisti zatiaľ reagovali na “ponuku“ liberálov tým, že u nich je stále na prvom mieste ako kandidátka na post hlavy štátu predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Do diskusie prispel dnes aj opozičný Fidesz - jeho predseda Viktor Orbán oznámil, že organizujú celoštátne hlasovanie o tom, s kým ľudia sympatizujú ako s možným prezidentom republiky…

Maďarsko stojí za Chorvátskom

16. apríla 2005

Západoeurópske vlády sú prekvapené tým, že Maďarsko jednoznačne stojí za Chorvátskom v jeho spore s Európskou úniou. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány pred niekoľkými dňami vyhlásil, že Európska únia je voči Chorvátsku nespravodlivá, pretože vo veci prípadu generála na úteku Anteho Gotovinu verí nepodloženým fámam. Maďarské vysielanie rozhlasovej stanice BBC v tejto súvislosti prinieslo informácie, podľa ktorých západní diplomati vyslovili počudovanie, pretože aj Maďarsko dostalo správy tajných služieb, ktoré svedčia o tom, že Chorvátsko má ešte rezervy v spolupráci s Haagskym tribunálom.

Deň obetí holokaustu

16. apríla 2005 - SRo - GMP

V Maďarsku je dnes Deň obetí holokaustu, ktorý sa spája s tým, že roku 1944 vytvorili práve 16. apríla prvé židovské geto v Budapešti. Rôzne spomienkové akcie už boli v priebehu dňa, no vyvrcholia neskoro večer, keď „odhalia“ najnovšie sochárske dielo: Topánky na dunajskom nábreží. Akiste to bude najnovšia „atrakcia“ Budapešti. Predstavte si 40 párov topánok: dámskych, pánskych i detských - z liateho železa a patinované na hnedo. Sú „uložené“ akosi neporiadne na nábreží Dunaja hneď pred Parlamentom. Ako keby ich majitelia boli skočili do vody len pred chvíľou, aby hľadali úľavu pred horúčavami v chladných vlnách… No takýto pocit môže mať len neznalý cudzinec. V podstate by tu malo byť 60 tisíc párov topánok! Pre toľkých ľudí znamenal Dunaj v poslednom roku druhej svetovej vojny koniec života. Maďarskí fašisti, takzvaní „nyilasovci“ pochytali po Budapešti najmä Židov, ale aj Cigánov, komunistov, či kresťanov, ktorí pomáhali prenasledovaným, dokonca boli medzi nimi aj mníšky. V dlhých radoch ich vodili sem, k Dunaju deň čo deň. Museli vyložiť z vreciek a tašiek všetky hodnotné veci - a museli sa vyzuť. Postrieľali ich a posácali do Dunaja… Tento otrasný čin pripomína teraz oných štyridsať párov, akoby hrdzavejúcej obuvi. Inštaláciu vytvorili zväčša zo súkromnej zbierky, za prispenia vlády i ministerstva kultúry. Nápad pochádza od sochára Gyulu Pauera, ktorý ho zdokonalil pomocou mladého, úspešného maďarského filmového režiséra tureckého pôvodu Cana Togaya. Trvalo tri roky, kým mohli tento projekt realizovať. Hoci to nie je monument, predsa vyvoláva v človeku „monumentálne“ pocity, spôsobuje na prvý pohľad zimomriavky, zdesenie, otriasajúci zážitok. A práve tu vyvrcholí dnes neskoro večer pamätný Deň holokaustu. Predtým organizujú z námestia Ferenca Liszta, z obľúbeného miesta stretávania sa najmä mladých ľudí, fakľový pochod k synagóge, odtiaľ k Dunaju, kde na peštianskej strane, medzi Margitiným a Reťazovým mostom vytvoria ľudia živú reťaz, každý v ruke s horiacou sviečkou. Tie budú vrhať zvláštne svetlo na štyridsať párov zliatinových - dámskych, pánskych i detských - topánok.

Maďarsko v zajatí poézie

16. apríla 2005 - SRo - GMP

V Maďarsku majú za sebou „poetický“ týždeň. Tisíce ľudí recitovali, maratón básní usporiadali v divadlách a školách, rozhlas a televízia vyhlásili súťaž v prednese lýry a gala program vysielali v priamom prenose. To všetko pre okrúhle, sté výročie narodenia Attilu Józsefa, ktorého podobizeň sa objavila na tričkách, zápalkách, známkach i na jubilejnej desaťforintovej minci. Že by ľudia prahli po skutočných hodnotách? Žijeme vo svete, v ktorom vládnu televízne reality-show. Ich aktéri sa stávajú idolmi, pričom často nevedia vyriecť jednu normálnu vetu bez toho, aby technici nemuseli prekryť každé druhé slovo pískaním. To je zrejme posledný znak hanblivosti, pretože po fyzickom násilí na obrazovkách má stále väčší priestor aj verbálne násilie. A tu zrazu, hoci len na pár dní, zaplavia éter slová, ktoré hrejú pri srdci, burcujú k odporu proti násiliu, vyvolávajú spomienky na mamu, na inú milovanú ženu, vzbudzujú pochybnosti o zmysle či spôsobe života a hneď pobádajú k zamysleniu nad minulosťou-budúcnosťou, vyjadrujú túžby, radosť i svetabôľ. Útrapy, z ktorých sa stala univerzálne platná - poézia! Asi také je básnické dielo Attilu Józsefa, ktorý v prvej polovici minulého storočia žil iba 32 rokov, tvoril v medzivojnovom období, zmietaný neistotou a natoľko zmätený zo svojej geniality, že v roku 1932 skočil pod vlak. Deň jeho narodenia, 12. apríl je v Maďarsku Dňom poézie odvtedy, pokiaľ mi pamäť siaha. Teraz bolo tomu sto rokov, čo prišiel na svet. A preto tá záplava pekných slov. V jednej budínskej základnej škole - nachádza sa na „Fillér utca“, čiže na Filierovej ulici - rozmenili na drobné hádam celú maďarskú poéziu. Všetkých štyristo žiakov a učiteľov totiž pekne, za sebou recitovalo básne od rána do večera - vytvorili nový rekord. Tento recitačný deň otvoril, dokonca sám povedal básničku, minister kultúry. Podobnú akciu usporiadali na mnohých ďalších miestach v Maďarsku, aj v takzvanom „robotníckom“ obvode Budapešti, kde mohol vojsť do domu kultúry ktokoľvek, do maratónu aj prispeli žiaci i dôchodcovia s akoukoľvek básňou, nikomu neprekážalo, keď dakto predniesol vlastné verše. Maďarský rozhlas s divadlom vo Veszpréme zorganizoval veľkú recitačnú súťaž, ktorej finále potom vysielala v priamom prenose aj Duna-televízia, čiže z éteru zneli básne niekoľko hodín. Ešte viac hodín - od desiatej dopoludnia až do pol druhej v noci - trvala akcia istého herca, ktorý sa podujal v budapeštianskom Novom divadle predniesť (nie len prečítať, ale naozaj zarecitovať) rad-radom všetky básne Attilu Józsefa. Sála bola nabitá, záujemcovia div nie viseli aj na lustroch. Mne osobne nebola cudzia ani akcia niektorých hostinských v IX. obvode Budapešti, vo „Franzstadte“, kde Attila József vyrastal v mimoriadne chudobných pomeroch. V jednej zo svojich najznámejších básní vykresľuje svoju túžbu byť bohatým a dať si raz husacie stehno s „kuglerom“, čiže kuglofom… Nuž, teraz sa to naplnilo, aj keď nie básnik, ale jeho obdivovatelia spojili v reštauráciách duchovnú i telesnú potravu. Poézia kombinovaná s husacinou a sladkým koláčom? Nno, jedna báseň… Ono to však vždy vzbudzuje podozrenie, keď sa niečo robí kampaňovito. Aj teraz: Attila József „tiekol z vodovodu“. Je nádej (?), že aspoň trocha poézie presiakne aj do každodenného života? Neviem. Viem len toľko, že brak „pricvikne“ k obrazovkám milióny ľudí, ktorí - napríklad - na jednej z komerčných televíznych staníc týždeň čo týždeň s napätím sledujú reálny život rodiny bohatého rómskeho speváka. Ktorých zaujíma najviac to, že jednotlivé „megahviezdy“ s kým, kedy, v akej polohe, a keď áno, tak prečo nie. Slovom: som skeptický, nedôverčivý. Azda to súvisí s tým, že „popŕlil už hlavu moju zimný mráz“ (?) - ako hovorí v preklade Petőfiho náš veľký básnik Ján Smrek? Zmietam sa v pochybnostiach. Úfnosť ma však celkom neopúšťa, a pripúšťam, že stále platí heslo: situácia je síce beznádejná, avšak nie zlá…

Maďarskí skíni sa zasadzujú za prepustenie Nemca popierajúceho holokaust

16. apríla 2005

Asi 200 prívržencov maďarskej krajnej pravice, vrátane skínov, dnes pred nemeckým veľvyslanectvom v Budapešti vyjadrovalo podporu Ernstovi Zundelovi a ďalším osobám väzneným v Nemecku za popieranie holokaustu. Protestná akcia sa uskutočnila v pamätný deň obetí holokaustu, pretože práve 16. apríla 1944, štyri týždne od obsadenia Maďarska Nemeckom, vzniklo prvé geto. Počas fašistického teroru zahynulo v krajine v priebehu necelého roka 500.000 židov a 10.000 Rómov. V rovnaký deň roku 1944 sa začali aj deportácie maďarských židov do koncentračných táborov, napr. do Osvienčimu v Poľsku. Organizátori akcie krajnej pravice sa snažili doručiť nemeckému veľvyslancovi petíciu pre nemeckého kancelária Gerharda Schrödera, v ktorej vyzývajú na Zundelovo oslobodenie. Petíciu však žiaden zo zamestnancov ambasády neprevzal. Nemecká prokuratúra obvinila Zundela, ktorého v marci deportovali z Kanady, z desaťročia trvajúcich antisemitských aktivít, vrátane opakovaných prípadov popierania holokaustu, čo je v Nemecku zločin. Gusztáv Zoltai, výkonný predseda federácie židovských obcí v Maďarsku, vyjadril pobúrenie nad tým, že úrady dopustili, aby sa demonštrácia prívržencov krajnej pravice konala práve v pamätný deň holokaustu. V rozhovore pre denník Magyar Hírlap dodal, že vzhľadom na to, že židia dnes slávia sabat, nemohli usporiadať protidemonštráciu.

Banskobystrickí matičiari sú znepokojení výrokmi Bélu Bugára

17. apríla 2005

Znepokojenie nad výrokmi predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Bélu Bugára o potrebe ospravedlnenia sa za historické krivdy medzi Slovákmi a Maďarmi vyslovili členovia Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) v Banskej Bystrici. Matičiari pripomínajú lídrovi SMK, že každý politik by mal mať dostatočnú mieru súdnosti, taktu a citu pre spravodlivosť. Inak jeho slová môžu vyznieť ako nezmysel alebo úplne zbytočná provokácia, uvádza sa v prijatom vyhlásení na výročnom zhromaždení. Zároveň vyzývajú Bélu Bugára i SMK, aby sa v záujme dobrého súžitia slovenského národa a maďarskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike zdržali podobných nevhodných vyhlásení. Podľa matičiarov by predstavitelia SMK „o istých citlivých záležitostiach z nie príliš vydareného spolužitia v minulosti” mali radšej mlčať doma i v rámci európskeho spoločenstva.

Gyurcsány zrušenie stretnutia potvrdil, Dzurinda stále mlčí

15. apríla 2005

Úrad premiéra nechce povedať, prečo Mikuláš Dzurinda zrušil stretnutie s maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom plánované na budúci týždeň. „My sme o takomto stretnutí neinformovali, a preto nevidím dôvod, aby som sa vyjadroval,” povedal včera Dzurindov hovorca Martin Maruška. Premiér Gyurcsány však včera vyhlásil, že zrušenie schôdzky mu telefonicky oznámil sám Dzurinda s tým, že „za daných okolností” by sa v plánovanom termíne „radšej nemali stretnúť”. Uviedla to TASR, ktorá sa odvoláva na agentúru AP. Maďarský premiér Gyurcsány sa vraj až neskôr dozvedel, že „danou okolnosťou”, pre ktorú Dzurinda zrušil stretnutie, bolo asi vyhlásenie štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničia Andrása Bársonya, že kauza Benešove dekréty dodnes nie je medzi oboma štátmi politicky uzatvorená. Minister zahraničia Eduard Kukan považuje takýto dôvod za „špekulácie”. Jeho štátny tajomník József Berényi z SMK ešte predvčerom povedal, že odrieknutie stretnutia je poľutovaniahodné. Podľa našich informácií potom dostal odporúčanie, aby sa viac k tejto veci nevyjadroval. Predseda SMK Béla Bugár hovorí, že „strčiť hlavu do piesku” nie je dobrá politika, že Slovensko a Maďarsko nie sú vo vojnovom stave a o citlivých témach treba rokovať, lebo „o tom je európska politika”. Pripomenul, že Dzurinda sa naposledy stretol s maďarským premiérom ešte v čase, keď ním bol Péter Medgyessy, a myslí si, že v tomto trende sa bude pokračovať. Politológ Miroslav Kusý o Dzurindovom postoji hovorí, že nie je dobré takýmito gestami riešiť susedské vzťahy, pretože ide o dve spriatelené krajiny. „V politike sa takéto stanoviská prijímajú medzi krajinami, kde sú zmrazené až nepriateľské vzťahy,” povedal. Bývalý minister zahraničia Pavol Hamžík chápe odrieknutie stretnutia v diplomatickom jazyku ako vyjadrenie určitého nesúhlasu až protestu s postupom druhej strany. „Považujem to za legitímne. Nie je to často, ale stáva sa to aj medzi členskými krajinami Európskej únie.” Kukan sa obmedzil na vetu, že história pozná mnoho zrušených alebo odložených dvojstranných stretnutí a že osobné styky politikov sú vítané, ak prispievajú k spolupráci.

Slota tľapká Kukana a Dzurindu

16. apríla 2005

Po tom, čo Mikuláš Dzurinda zrušil plánovanú schôdzku premiérov SR a Maďarska, nasledovalo vo štvrtok prijatie vedúcich predstaviteľov SNS ministrom zahraničných vecí. Predseda SNS prišiel tentoraz pochváliť, nie pochovať Dzurindov kabinet a jeho ministra zahraničných vecí. E. Kukan dal podľa slov lídra SNS národniarovi takmer vo všetkom za pravdu. Slota „potľapkal po pleci” aj predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý sa podľa neho konečne zachoval ako skutočný Slovák, pretože nebol ochotný zasadnúť za rokovací stôl s Ferencom Gyurcsányom. Líder SMK Béla Bugár opakovane vyhlásil, že nadišiel čas skutočného slovensko-maďarského zmierenia a vzájomného ospravedlnenia sa za ujmy z minulosti. S tým súhlasia všetci Maďari na Slovensku a mnoho Slovákov. Iba dodávajú, že by sa rozprava o tejto otázke mala začať na pôde bratislavského parlamentu, nie na polopravdy šíriacich, a preto vášne vyvolávajúcich domácich alebo zahraničných podujatiach.

Slota pochválil Dzurindu aj Kukana

15. apríla 2005

Šéf SNS Ján Slota ocenil postoj premiéra Mikuláša Dzurindu a ministra zahraničia Eduarda Kukana k vyjadreniam SMK a maďarských predstaviteľov k otázke Benešových dekrétov. Po včerajšom stretnutí s Kukanom očakáva od vlády a ministerstva zahraničia „jednoznačne tvrdšie” reakcie, pretože vyhlásenia SMK prekročili rubikon. Slota pochválil Kukana, že „sa zachoval ako Slovák” a stretnutie s ním označil za veľmi konštruktívne. Ocenil, že Dzurinda odriekol stretnutie s maďarským premiérom. „Konečne som počul vyjadrenie pána Dzurindu ako slovenského premiéra.” Kukan Slotu ubezpečil, že stanovisko Slovenskej republiky k Benešovým dekrétom je jasné a nebude ho meniť. Slota chce cez nezávislého poslanca Jána Mikolaja v parlamente podnietiť rozpravu o dekrétoch a hlasovanie o ich nemennosti. Kukan si však myslí, že ide o vyriešenú otázku.

Keď Slota chváli Dzurindu

15. apríla 2005 - sme - Marián Leško

Vladimír Just zaradil výraz Benešove dekréty do svojho Slovníka floskulí. Podľa neho ide o zaklínadlo, ktoré keď sa vysloví, tak politici strácajú rozum. Postreh pána Justa platí nielen v Česku, ale aj na Slovensku. Pred zopár dňami sa András Barsonyi, maďarský štátny tajomník, vyjadril, že otázka Benešových dekrétov nie je z politického hľadiska uzavretá, čím spustil klasickú slovenskú reakciu. Hovorca našej diplomacie vyhlásil: „Záležitosť je historicky uzavretou kapitolou a naše vzájomné slovensko-maďarské vzťahy, ako dobrých susedov členských štátov EÚ a spojencov NATO, nemôže nijako zaťažovať.” Že to nie je pravda, dokázal slovenský premiér, ktorý odvolal dohodnuté stretnutie s maďarským kolegom. Jediná zmienka tajomníka Barsonyiho teda stačila, aby sa premiéri dobrých susedov, členských štátov únie a aliancie, nestretli. Pritom išlo iba o zmienku, že pre maďarskú stranu nie je otázka uzavretá z politického hľadiska. Čo je celkom iné hľadisko, aké uplatňoval bývalý premiér Orbán, ktorý žiadal zrušenie Benešových dekrétov od počiatku, čo by malo závažné právne i majetkové dôsledky. Premiér Dzurinda sa nemusel urážať, ale dohodnuté stretnutie s premiérom Gyurcsányom mohol využiť, aby sa spýtal, ako si politické uzavretie historických záležitostí predstavuje maďarská strana. Či ako spoločnú deklaráciu parlamentov, alebo vyhlásenie premiérov či prezidentov. Nielen Maďarsku, ale aj Slovensku by takýto politický záver prospel. Bol by to krok, aby na druhej strane Dunaja slabla nezmyselná požiadavka „zrušiť” dekréty a na tejto strane Dunaja aby sa o dekrétoch nehovorilo tak, ako keby boli súčasťou platného práva. Slotove a Ficove reči o ich nemennosti či nedotknuteľnosti totiž prehliadajú, že obsahujú princíp kolektívnej viny. Je možné pochopiť, že sa tento princíp dostal do dekrétov ako dôsledok vojny, ale nie je možné ospravedlniť, ak sa od neho niekto nedokáže politicky dištancovať ani 60 rokov po vojne. „Dzurinda sa konečne zachoval ako pravý Slovák,” pochválil premiéra Ján Slota. Čím mu povedal, že sa zachoval ako predseda SNS.

Népszabadság: Ján Slota potľapkal po pleci Dzurindu

15. apríla 2005

Mienkotvorný budapeštiansky denník Népszabadság sa v dnešnom vydaní vracia v materiáli bratislavského spravodajcu k zrušeniu plánovanej schôdzky premiérov SR a Maďarska, Mikuláša Dzurindu a Ferenca Gyurcsánya. Pod názvom Ján Slota potľapkal po pleci Dzurindu sa autor sústreďuje na štvrtkové prijatie vedúcich predstaviteľov SNS ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom. Predseda SNS, ktorý prišiel tentoraz pochváliť, a nie pochovať Dzurindov kabinet a jeho ministra zahraničných vecí, sa podľa vlastných slov spoločne so šéfom diplomacie rozčuľoval nad najnovšími prejavmi maďarského nacionalizmu. Tie podľa názoru žilinského primátora ohrozujú už aj stabilitu Európy, vyplýva z materiálu Népszabadságu. E. Kukan dal podľa slov lídra SNS národniarovi takmer vo všetkom za pravdu, ako diplomat však minister musí byť podstatne opatrnejší, tvrdil podľa budapeštianskeho denníka Ján Slota, ktorý však napriek tomu vyhlásil: Ale aj tak by sa mohol viac vzoprieť. Hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga pre Népszabadság uviedol, že šéf diplomacie súhlasil s predsedom SNS iba v tom, že otázku Benešových dekrétov považuje Slovenská republika i Európska únia za uzavretú, preto je zbytočné víriť...emócie. Slota napriek tomuto oficiálnemu dementi „potľapkal po pleci” aj predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu, ktorý sa podľa jeho slov konečne zachoval ako skutočný Slovák, pretože nebol ochotný zasadnúť za rokovací stôl s Ferencom Gyurcsányom. Už aj slovenský premiér má po krk nafúkanosti SMK a výrokov niektorých maďarských politikov, podčiarkol líder národniarov, ktorý chce podľa budapeštianskeho periodika presadiť v NR SR návrh uznesenia, že dohoda z Trianonu a usporiadanie Európy po druhej svetovej vojne, ako aj Benešove dekréty sú večné, sväté a nemenné. J. Slota kritizoval podpredsedu Národnej rady SR Bélu Bugára, ktorý sa údajne poriadne vzdialil od línie oficiálnej zahraničnej politiky Bratislavy, a to predovšetkým tým, že požaduje politické otvorenie otázky Benešových dekrétov. Líder SMK opakovane vyhlásil, že nadišiel čas skutočného slovensko-maďarského zmierenia a vzájomného ospravedlnenia za ujmy z minulosti. S tým súhlasia všetci Maďari na Slovensku a aj mnoho Slovákov. Iba dodávajú, že by sa rozprava o tejto otázke mala začať na pôde bratislavského parlamentu alebo na iných, vhodných politických fórach, nie na polopravdy šíriacich a preto vášne vyvolávajúcich domácich alebo zahraničných podujatiach, uzatvára bratislavský spravodajca Népszabadságu. Budapeštiansky denník podrobne informuje aj o štvrtkovej správe agentúry AP, v zmysle ktorej Dzurinda osobne informoval maďarského partnera, že by považoval za momentálnej situácie za šťastnejšie, aby sa nestretli. Gyurcsány na tlačovej konferencii v Budapešti podčiarkol vo štvrtok ochotu Budapešti urovnať spory Maďarska so Slovenskom, pričom Népszabadság cituje na záver jeho slová: Nemôžeme si dovoliť, aby minulosť zatienila náš spoločný záujem vytvoriť silnejúce hospodárstvo a spolupracujúce spoločnosti v tomto regióne. Nemôžeme budovať politiku...ak znova a znova budeme klásť ujmy národov pred problémy budúcnosti.

Zrušené stretnutie

14. apríla 2005 - SRo - GMP

Bratislava naozaj odriekla stretnutie slovenského a maďarského premiéra plánované na budúci týždeň, avšak nie kvôli obnoveným diskusiám okolo Benešových dekrétov - konštatujú v Budapešti. Mikuláš Dzurinda a Ferenc Gyurcsány sa mali zísť na budúci pondelok v Komárne, no o tom, že sa naozaj chystá takéto stretnutie, bolo možné získať iba rozporuplné informácie. Hovorca maďarskej vlády András Batiz po zasadaní kabinetu však nepriamo potvrdil plán summitu, keď informoval, že „premiér Dzurinda odriekol stretnutie, čo však nemá nič spoločné s diskusiami o Benešových dekrétoch.“ Rôzne zdroje len špekulovali o tom, že v pozadí zrušenia môže stáť nedávne vyhlásenie štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Andrása Bársonya, podľa ktorého „otázka Benešových dekrétov z politického hľadiska ešte nemôže byť uzavretá“ - čo na slovenskej politickej scéne vyvolalo odmietavé reakcie. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky József Berényi pre agentúru MTI neuviedol príčinu zrušenia stretnutia premiérov, no dodal, že „mu je ľúto, pretože dialóg medzi oboma vládami by bol nanajvýš potrebný.“ Hovorca maďarskej vlády ešte stručne povedal iba toľko, že Ferenc Gyurcsány je pripravený na stretnutie s Mikulášom Dzurindom v neskoršom termíne.“

Dzurinda odriekol stretnutie s Gyurcsányom

14. apríla 2005

Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda bez udania dôvodu odriekol stretnutie so svojím maďarským náprotivkom Ferencom Gyurcsányom. Maďarskej agentúre MTI to včera potvrdil hovorca maďarskej vlády András Batiz. Jeho kolegyňa Boglár Lászlóová pre denník Új Szó spresnila, že malo ísť o informatívnu večeru 19. apríla, Dzurinda však požiadal o jej odklad na vhodnejšie obdobie. Podľa spravodajcu MTI sa premiéri mali zísť v Komárne. Zrušenie stretnutia MTI potvrdil aj štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničia József Berényi, ktorý však o dôvodoch tohto kroku nechcel špekulovať, odvolal sa na to, že rozhodnutie nepadlo na ministerstve. Podľa maďarského verejnoprávneho rozhlasu a internetového vydania opozičného denníka Magyar Nemzet odriekol Dzurinda stretnutie pre nedávne vyjadrenie štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničia Andrása Bársonya, podľa ktorého nie je otázka tzv. Benešových dekrétov medzi Slovenskom a Maďarskom ešte politicky uzavretá. Premiérov hovorca Martin Maruška to pre Új Szó potvrdiť nechcel, podľa neho o schôdzke neinformovali, a preto nemá dôvod na podobnú otázku odpovedať.

„My sme o žiadnom stretnutí neinformovali...“

13. apríla 2005

Slovenská strana podľa hovorcu premiéra Mikuláša Dzurindu Martina Marušku o žiadnom stretnutí predsedov vlád Slovenska a Maďarska neinformovala, preto nevidí dôvod, aby sa k tomu vyjadrovala. Uviedol dnes pre TASR Maruška v súvislosti s informáciou maďarskej agentúry MTI, ktorá tvrdí, že Dzurinda údajne bez uvedenia dôvodov zrušil stretnutie so svojím maďarským partnerom Ferencom Gyurcsányom. Schôdzka sa mala uskutočniť podľa MTI v Komárne. Maďarské médiá predpokladajú, že Bratislavu rozladili výroky štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Andrása Bársonyho, ktorý v jednom novinovom interview povedal, že kauza Benešových dekrétov medzi oboma štátmi ešte nie je „politicky uzatvorená”. Bársony v rozhovore ďalej uviedol, že otázka zbavenia práv slovenských Maďarov po druhej svetovej vojne, ktorú Benešove dekréty legitimizujú, je stále otvorená. Podľa hovorcu maďarskej vlády Andrása Batiza slovenská strana zatiaľ oficiálne nereagovala na výroky štátneho tajomníka rezortu zahraničných vecí. Gyurcsány je ochotný stretnúť sa s Dzurindom v neskoršom termíne, dodal Batiz.

Dekréty trápia iba Maďarov

13. apríla 2005 - N. o.. (Daniel Forgács)

Podľa predsedu SMK Bélu Bugára sa zdá, že na Slovensku sú problémom „niektoré témy“, čím myslí Benešove dekréty. Pravda je však taká, že práve na Slovensku problémom nie sú - historici, politológovia a právnici sa nimi zaoberajú podľa chuti a v politickej rovine sa (s výnimkou SMK) vec považuje za dávno uzavretú. Dekréty sú problémom práve na maďarskej strane. Na rozdiel, povedzme, od Nemcov sa mnoho našich južných susedov nikdy nedokázalo vyrovnať s faktom, že počas druhej svetovej vojny bolo Maďarsko okupačným fašistickým štátom. A po prehratej, nespravodlivej vojne prišli tvrdé (a často nespravodlivé) opatrenia... Benešove dekréty sú jednou z mála tém, ktorá integruje inak veľmi rôznorodý elektorát SMK. Pre historické resentimenty nemalej časti voličov zaujímajú aj maďarských politikov. Najnovšie sa z maďarskej strany rozvíjajú dohady o dôvodoch, prečo Dzurinda preložil plánovanú schôdzku s premiérom MR Gyurcsányom... Ak by totiž vyprovokovali predsedu slovenskej vlády k vyhláseniu, že to bolo, povedzme, recipročné opatrenie za pokusy otvoriť otázku dekrétov, konečne by sa dostali ďalej. Premiér by tým potvrdil existenciu politického problému s Benešovými dekrétmi - a to dokonca na najvyššej úrovni.