Maďarsko má problém. Tých päťdesiatšesť mužov v čiernych uniformách a bagančiach, ktorí si od soboty hovoria Maďarská garda, odhalilo slabé miesto jeho demokratického usporiadania. Pravda, podobné zoskupenia bojovne naladených ultrapravičiarov sa objavujú aj inde v Európe. Maďarsko v tom nie je nijakou výnimkou. Dôležité tiež je, že tichá väčšina Maďarov zatiaľ ideológiu založenú na nenávisti k „nemaďarskej inakosti” odmieta. Veď strana Jobbik, ktorá stojí za vznikom gardy, vo vlaňajších parlamentných voľbách získala len niečo vyše dvoch percent hlasov. Ak má Maďarsko problém s novou čiernou gardou, tak v tom, že ju nedokáže jednotne odmietnuť. Krajina je do takej miery rozdelená na stúpencov socialisticko-liberálnej vlády a pravicového Fideszu, že medzi zákopmi oboch demokratických táborov sa dobre darí rôznym krajnostiam. Socialisti síce hlučne broja proti garde, ale pravicová časť Maďarska ich upodozrieva, že hrozbu zveličujú, aby ju použili ako muníciu proti opozícii. Fidesz zase obviňuje vládu, že práve jej protiľudová a protinárodná politika dáva živnú pôdu všetkým krajnostiam. Extrémisti sa tak stávajú súčasťou mocenskej hry veľkých. A v tom môže byť ich sila.

Garda je hanbou Maďarska, hovorí premiér

27. augusta 2007 - (Pravda)

Sľub skladali do rúk bývalého ministra obrany, pozdravila ich poslankyňa opozičného Fideszu a zástavu im vysvätili kňazi troch historických cirkví. Prvá jednotka Maďarskej gardy, krajne pravicového združenia, v sobotu na budínskom Hradnom vrchu zložila prísahu. Premiér Ferenc Gyurcsány gardu označil za „hanebnú škvrnu maďarskej demokracie”. Opozícia mu odkázala, že za jej vznik môže sám a nech nevyvoláva zbytočnú hystériu. Gardisti, oblečení v čiernych uniformách, na hrudi s erbom s červeno bielymi prúžkami, podobnými ako za vojny používali maďarskí fašisti zo Šípových krížov, napochodovali pred prezidentský palác za zvuku bubnov. Asi trojtisícový dav ich vítal skandovaním: Ria, ria, Hungária. Osvedčenie o členstve preberali z rúk Lajosa Füra, ministra obrany niekdajšej pravicovej vlády, ktorému poďakovali slovami: Slúžim svojmu národu. Šéfom gardy je Gábor Vona, predseda krajne pravicovej strany Jobbik. „Maďarskú gardu sme založili preto, aby sme po päťdesiatich rokoch komunizmu a sedemnástich rokoch hlivenia uskutočnili skutočnú zmenu režimu a zachránili Maďarstvo,” citovalo ho Inforádió. Vona, ktorého strana je známa nenávisťou k židom, homosexuálom a cudzincom, tvrdí, že v garde sa zoskupujú vlastenci pripravení zasahovať v prípade prírodných katastrof, ale aj vonkajšieho ohrozenia. To, ako nedávno naznačil, očakáva zo strany Rumunska, Srbska a Slovenska. Rečníci na slávnostnej prísahe gardy si otvorene uťahovali z obáv, ktoré vo verejnosti vyvolali. „Na našej prvej akcii potečie krv,” povedal Sándor Pőrzse, novinár známy svojimi ultranacionalistickými názormi, ktorý je jedným zo spoluzakladateľov gardy. „Pôjdeme totiž na transfúznu stanicu kolektívne darovať krv,” dodal podľa internetových novín FigyelőNet. Ľavicovo-liberálnu vládu a viaceré médiá obvinil, že o garde šíria klamstvá, za čo tvrdo zaplatia. „Peniaze, ktoré vysúdime, nám postačia na rok činnosti,” uviedol Pőrzse. Bojovú zástavu gardy vysvätili kňazi katolíckej, evanjelickej a reformovanej cirkvi. Ako vysvitlo, konali na vlastnú päsť, bez poverenia svojej vrchnosti. Gardistov prišla pozdraviť aj poslankyňa Fideszu Mária Wittnerová. Označila ich za „otvorených vlastencov s čistými tvárami, ktorí sa zomkli reťazou lásky proti Satanovi, čiže súčasnej vláde, a proti päťdesiatim rokom komunizmu”. Wittnerová je známa svojimi väzbami na ultrapravicu. Fidesz oznámil, že poslankyňa na prísahe gardistov oficiálne nezastupovala stranu, jej postup však nekritizoval, lebo vraj ako účastníčka revolúcie z roku 1956, ktorá v komunistickom žalári sedela v cele smrti, si zaslúži mimoriadnu úctu. Fidesz sa odmietol verejne dištancovať od Maďarskej gardy. Iba ju vyzval, rovnako ako políciu, na dodržiavanie zákonov. Vládni socialisti hlavnú opozičnú stranu obviňujú z paktovania s krajnou pravicou. Pripomínajú tiež, že na komunálnej úrovni Fidesz spolupracuje s mimo parlamentnou stranou Jobbik, stojacou za založením gárd. „Vznik Maďarskej gardy je hanbou Maďarska, hanebnou škvrnou maďarskej demokracie, ktorá vrhá ťažko odstrániteľný tieň na celú pravicu,” vyhlásil podľa agentúry MTI premiér Gyurcsány.

Garda chce chrániť Maďarov

27. augusta 2007 - (Sme)

Slávnostná prísaha prvých 56 členov krajne pravicovej polovojenskej jednotky Maďarská garda v Budapešti vzbudila v sobotu rozruch doma aj u susedov. Muži v čiernych uniformách si dali za úlohu chrániť národné tradície a obrániť Maďarsko pred útokom susedných štátov vrátane Slovenska. Vznik gardy iniciovala mimoparlamentná extrémistická strana Jobbik. Jej šéf Gábor Vona vyhlásil, že sa nikdy nevzdajú nároku, aby všetci Maďari žili v jednom štáte. Súčasťou výcviku je aj streľba. „To už nie je sranda, na toto treba veľmi tvrdo reagovať,“ vyhlásil podľa agentúry TASR predseda SNS Ján Slota, ktorý o tom chce hovoriť na najbližšej koaličnej rade. Slovenská vláda na vznik gardy oficiálne nereagovala. Maďarský socialistický premiér Ferenc Gyurcsány nazval vznik gardy hanbou krajiny a maďarskej demokracie a požiadal prokuratúru, aby tomuto združeniu venovala zvláštnu pozornosť. Maďarské zákony však podľa viacerých odborníkov neumožnia, aby štát proti garde zaregistrovanej ako občianske združenie oficiálne zamerané na ochranu tradícií, zasiahol. Na Slovensku sa organizáciu s extrémistickým zameraním, Slovenskú pospolitosť, podarilo rozpustiť rozhodnutím Najvyššieho súdu. Išlo však o politickú stranu. Garda je podľa lídra extrémistov len začiatkom hnutia roduverných síl. Ďalším krokom má byť vznik pravej maďarskej banky, ktorej nejde o zisk, ale o dobro národa. Na slávnostnú prísahu gardistov v susedstve prezidentského paláca sa prišlo pozrieť asi tritisíc ľudí. Gardisti dostali po prísahe kvietok do chlopne a diplom. Dával im ho bývalý minister obrany v prvej demokratickej vláde v rokoch 1990 až 1994 Lajos Für. Všade viali národné vlajky a zástavy s červeno-bielymi pruhmi, ktoré sa stali symbolom maďarských extrémistov. Akciu strážili stovky policajtov. Nepustili na ňu ani dvoch mužov oblečených za klaunov, ktorí chceli tiež požehnať vznik - ako tvrdili - armády šašov. V rovnakom čase pod hradom demonštrovali antifašisti. Napriek výzve vládnych strán na akciu prišli iba stovky ľudí. Gardisti nastúpili v čiernych uniformách s bielymi košeľami. Navrhla ich partnerka jedného zo zakladateľov a dočasného veliteľa gardy Andrása Bencsika. „Je to takto lacnejšie,“ vysvetľoval Bencsik internetovým novinám Hírszerző. Z rovnakého dôvodu sa hnutie urputne bojujúce proti globalizácii rozhodlo, že čierne čapice k uniformám nakúpi od firmy Levi Strauss. Boli v akcii. Vedľa gardy stáli počas slávnosti dva tucty členov partnerskej organizácie Národné strážne vojsko, ktorá sa podľa médií už dlhšie cvičí na východe Maďarska. Tí nosia uniformy farby kaki s páskami pripomínajúcimi medzivojnových maďarských fašistov z hnutia Šípových krížov - známych ako nyilasovci. Garde požehnali kňazi kresťanských cirkví. „Mohli prísť, keby boli chceli,“ odpovedal predseda Jobbiku Gábor Vona na následnej tlačovke na otázku, prečo nepozvali aj rabína. Novinára z maďarského židovského časopisu, ktorý otázku položil, začali prítomní slovne napádať. „Tiahni do Izraela alebo do New Yorku,“ pokrikovali a zdalo sa, že dôjde na päste. Rozhorčených národniarov upokojovali organizátori z Jobbiku. Vysvetľovali im, aby stíchli a neumožňovali nepriateľským médiám, aby o akcii zle písali. Predstavitelia Jobbiku a gardy predtým dlho všetkých ubezpečovali, že ich činnosť nie je namierená proti menšinám. Neujasnený zostáva vzťah gardy k hlavnej maďarskej opozičnej strane Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Ten sa zatiaľ k veci nevyjadril. Fidesz vydal vyhlásenie, v ktorom gardu vyzýva, aby dodržiavala zákony a akceptovala právo ľudí na slobodu. Fidesz pritom s Jobbikom často spolupracuje. Jedným z rečníkov sobotňajšej akcie bola poslankyňa parlamentu za Fidesz Mária Witnerová. Veliteľ gardy Bencsik je členom kultúrnej sekcie Fideszu. Je tiež šéfredaktorom časopisu Demokrat, ktorý má k strane blízko. Orbán noviny prezentujúce často extrémistické postoje viackrát verejne odporučil svojim prívržencom. Podobných prepojení medzi gardou, Fideszom a osobne Orbánom je veľa. Je už iba drobnosť, že exminister Für je svokrom známeho fideszáckeho politika Tamása Für-Deutscha.

Hrozbou je Slovensko

Na úlohy Maďarskej gardy sme sa pýtali

jej zakladateľa a predsedu strany Jobbik Gábora Vonu

- Povedali ste, že garda má Maďarsko brániť pred útokom a spomenuli ste konkrétne aj Slovensko. Naozaj si myslíte, že ohrozuje Maďarsko?

- Odpovedal som iba na otázku novinára, odkiaľ by mohol prísť útok proti Maďarsku. Povedal som, že určite nie zo strany Tamilských tigrov, ale zo susedných krajín, tak ako to bolo v histórii vždy. Každý štát musí svoju národnú stratégiu postaviť na najväčšej hrozbe. Som presvedčený, že aj Slovensko či Rumunsko sú pripravené na maďarský útok. Rovnako musí byť Maďarsko pripravené na útok zo Slovenska či Rumunska.

- Slovensko je teraz pre Maďarsko tou najväčšou hrozbou?

- Nie, najväčšia hrozba je duchovná. Je to hrozba vykynoženia národného povedomia. Preto vznikla Maďarská garda.

- Ako bude proti tejto hrozbe bojovať?

- Budeme sa starať o národné tradície a budeme ich odovzdávať ďalším generáciám.

- Garda má stáť nad stranami aj hranicami. Môžu byť jej členmi iba občania Maďarska?

- Podľa zákonov áno, chceme sa však stať širším hnutím a očakávame vo svojich radoch ako sympatizantov aj Maďarov spoza hraníc.

Maďarskí radikáli šokovali krajinu

27. augusta 2007 - (Nový Čas)

Škandál! Maďarskí nacionalisti vytvorili polovojenskú jednotku. Počas víkendu zložilo slávnostnú prísahu jej prvých 56 členov. Vznik gardy iniciovalo extrémistické hnutie Jobbik. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány jeho aktivity ostro odsúdil. Vznik jednotky budú napriek tomu pravdepodobne riešiť aj slovenskí politici. A to na najbližšom stretnutí vládnych strán. Príslušníci gardy zložili prísahu priamo v centre Budapešti, blízko Prezidentského paláca. Pochodovali v uniformách, ktoré nápadne pripomínali obdobie druhej svetovej vojny. Maďarská vláda vtedy, tak ako slovenská, podporovala fašistické Nemecko. Ide síce o polovojenskú jednotku, no jej príslušníci neboli viditeľne ozbrojení. Prísahu sprevádzali protesty odporcov nacionalizmu. „Záležitosť gardy nie je všeobecným alebo celospoločenským problémom. Väčšinu občanov to vôbec nezaujíma,” myslí si politológ Zoltán Vasaly. Podľa premiéra Ferenca Gyurcsánya je maďarská garda hrozbou pre zachovanie verejného poriadku. Preto vyzval prokuratúru, aby dôsledne sledovala jej činnosť. „Tak to už nie je sranda, na toto treba veľmi tvrdo reagovať,” povedal o založení jednotky líder národniarov Ján Slota. O téme chce hovoriť aj na najbližšej Koaličnej rade. Hnutie Jobbik patrí v Maďarsku k extrémnej pravici. Nemá síce zastúpenie v parlamente, jeho predstavitelia sa však dostali do niekoľkých obecných zastupiteľstiev.

Gardisti

27. augusta 2007 - (Peter Schutz- Sme)

Polovojenská jednotka mimoparlamentnej strany, ktorá si na Budínskom hrade dala meno Maďarská garda, si kladie za cieľ aj „ochranu Maďarstva“ proti útokom od susedov. Napríklad aj zo Slovenska. Predstava, ako 56 dobrovoľníkov so „základným výcvikom“ čaká v zákopoch na tank s Jánom Slotom, je takmer do popuku. Predseda SNS však zatiaľ zvoláva koaličnú radu. Žiaľ, nie u každého vyvolávajú títo gardisti iba záchvaty smiechu. Symbolika, ktorú vzkriesili, oživuje i veľmi bolestné spomienky. Je fajn, že ústavné mantinely slobody prejavu sú u susedov veľmi liberálne, dalo by sa však azda preskúmať, čo hovorí maďarská ústava na paramilitantnú štruktúru organizovanú politickou stranou. Presne to je Maďarská garda a čosi také je v demokraciách nevídané. Aj opozičný Fidesz, ktorého poslankyňa sa na „udalosti“ zúčastnila, by mal vedieť, že znakom zvrchovanosti je aj monopol štátu na používanie násilia na vlastnom území. Zhoda Fideszu s gardistami, že k vzniku ich podnietila „protimaďarská“ Gyurcsányova politika, zakrýva len obavu zo straty preferencií, keby sa dištancovali zreteľnejšie. Stačilo by uznať, že taký národ, ktorý by nemal vlastných bláznov, neexistuje.

Cirkusanti

27. augusta 2007 - (Martin Kovalik - Nový Čas)

Niektorým maďarským junákom sa splnil ich dávny sen, prisahali vernosť maďarskej garde. A to preto, aby mohli brániť svoju domovinu pred zloduchmi zo Slovenska, Rumunska, Srbska a iných kútov veľkého Uhorska. Extrémisti z pravicového hnutia Jobbik opäť raz zohrali trápne divadlo. Väčšina normálnych Maďarov si ich však buď nevšíma, alebo sa ide od hanby prepadnúť do zeme. No konanie skupinky fanatikov je, žiaľ, vodou na mlyn zopár politikom. A to v Budapešti aj Bratislave. Opäť sa im naskytla vynikajúca príležitosť, ako zbytočne vyhrotiť vášne. Ešteže je veľká väčšina ľudí na oboch brehoch Dunaja úplne normálna a týchto cirkusantov tiež neberie vážne. Všetci sme nejakí. Žijú medzi nami aj takí, ktorých duševné zdravie vyvoláva množstvo otáznikov. A preto im netreba venovať viac pozornosti, ako si skutočne zaslúžia.

Fraška s názvom Maďarská garda

27. augusta 2007 - (Tomáš Baráth mladší - barath.blog.sme.sk)

Maďarskom sa šíri panický strach z nového paramilitantného zoskupenia s názvom Maďarská garda. Teda v čase písania blogu je to už minulosť. Strach sa šíril skôr zo zakladateľov, ktorý sú súčasťou politickej strany Jobbik čo v preklade znamená lepší alebo pravý. A práve táto mimoparlamentná strana je známa svojimi extrémne pravicovými ba niekedy až fašistickými názormi. V čase keď sa na Budapeštianskom hrade ešte len začínali zbierať ľudia, ktorý chceli vidieť slávnostnú prísahu nových gardistov v meste pod hradom už prebiehalo niekoľko demonštrácií. Demonštrácií proti niečomu o čom demonštrujúci vlastne nič netušili a netušia ani teraz, keďže organizátori boli pred počas aj po prísahe skúpy na slovo voči médiám. Jediným vyhlásením bolo že chcú chrániť Maďarsko pred vnútorným aj vonkajším nepriateľom pričom medzi tých vonkajších zaradili aj Slovensko. Čierna uniforma, znak a zástava v nezameniteľnom Árpádovskom štýle tak často zneužívanom krajnou pravicou v súčasnosti a Horthyovským nacistickým režimom v minulosti navodzovali hlavne medzi staršími občanmi a organizáciami zastupujúcimi menšiny. Najhlučnejšia sa ozývali predstavitelia židovstva a rómskej menšiny. Od Gardy sa otvorene dištancovali všetky parlamentné strany s výnimkou opozičného FIDESZ - u, ktorý sa tak opäť dostal medzi dva mlynské kamene keďže spolu so stranou Jobbik v zákulisí organizoval vlaňajšie protivládne demonštrácie. Strach ktorý sa šíril vďaka rečiam ( zaujímavý spôsob šírenia strachu, nepovedať vôbec nič) nasvedčoval že „naša“ Slovenská pospolitosť sú popri Garde len detičky hrajúce sa na vojakov. Opak je však pravdou a tá sa ukázala na slávnostnej prísahe kam pripochodovali za podpory veľkej skupiny ľudí. Tých 56 gardistov sa skôr podobalo na to čo sa už do tej skutočnej armády ( tiež už nemajú základnú vojenskú službu ) nezmestilo alebo v nej bolo príliš dávno. Od 18 ročných detí až po pupkatých ujov. Určite by sme nemali podporovať podobné skupiny za žiadnych okolností ale kým sa prejavujú len touto formou vôbec mi neprekážajú. Len na margo podotknem, že istý nereprezentatívny prieskum u našich južných susedov poukázal na to že podľa 70% ľudí by mali túto a aj všetky podobné organizácie rozpustiť. Veď len v Maďarsku je toto už šiesta paramilitantná organizácia fungujúca aj súčasnosti.

Pavol Jusko, Výbor pre medzinárodné vzťahy

27. augusta 2007 - (Hospodárske noviny)

Netreba ani dlho listovať v dejepisných učebniciach alebo politologických príručkách a pomerne ľahko zistíme, že milície rôznych zafarbení, národné gardy, domobrany, rodobrany, teda paramilitárne jednotky a tomuto všetkému podobné spolky, majú jedného spoločného menovateľa: boli predĺženými rukami politických strán v totalitných spoločnostiach a slúžili na prenasledovanie opozície alebo rasovo nevhodného obyvateľstva. Teraz, po zániku ideologicky bipolárneho sveta, po páde dvoch totalitárnych zoskupení - toho brutálne červeného, komunistického, vygenerovaného výstrelom z Auróry, a toho brutálne čierno-hnedého, ktorý sa inšpiroval knihou nevábneho obsahu (Mein Kampf) z roku 1925, sme opätovne svedkami popularizácie vojensky organizovaných spolkov. Či už je to v Taliansku, Nemecku, vo Francúzsku, ale aj v doteraz liberálnom Holandsku. A aby sme nezabudli na domácich roduverných xenofóbov - Slovenskú pospolitosť, a na našich južných susedov tiež - tam vytrčila cez víkend obstojné rožky národnej výlučnosti Maďarská garda, odnož extrémistov zo strany Jobbik. Prvý medzi rovnými roduvernými Slovákmi dlho neváhal a sebe vlastným spôsobom reagoval - treba zvolať koaličnú radu a riešiť problém, lebo „toto už nie je sranda, na toto treba veľmi tvrdo reagovať”. Do Pešti odkázal, že je na ťahu tamojšia demokracia a vyzval Európskych socialistov, aby riadne vyčistili socialistom v maďarskej vláde žalúdky. Tu sa pán poslanec trochu pomýlil - nevedno prečo by Európski socialisti mali kričať na tých maďarských, veď Jobbik v ich vláde nie je, dokonca ani v parlamente... Neviem, prečo by mali ústavní činitelia (premiér Fico a dvaja poslanci parlamentu) riešiť síce spektakulárny, ale predsa len trápny míting v metropole susedného štátu. Ani maďarský kabinet nezvolával krízové zasadnutie, keď pár stoviek historicky nezorientovaných šuhajov a dievčiniek v uniformách á la Hlinkova garda a s fakľami v rukách mašírovali srdcom SNP, či keď významný ústavný činiteľ volal bratov Slovákov „do tankoch”. Nepamätám si, že by Ján Slota kvôli fakľovému sprievodu obdivovateľov Tisovho režimu zvolával koaličnú radu na obranu demokracie, skôr naopak - so svojimi Parteigenossen Kotlebov spolok tíško podporovali, veď SNP leží už dosť dlho v žalúdku SNS. Znalci maďarského politického života presne analyzovali situáciu - ministrana Jobbik potrebuje radikalizovať situáciu, musí nájsť nových voličov a gardistické marše, pseudovlastenecké výkriky o obrane Maďarska pred útokmi zo Slovenska, Rumunska či Srbska nájdu vždy pozornosť médií, a tak majú zaručenú popularizáciu zadarmo, nemusia si objednávať bilbordy a tlačiť letáky a vydávať drahé noviny. Ján Slota má však v jednom pravdu - také spolky ako je Maďarská garda, Slovenská pospolitosť, ruskí fašizujúci sa nacionalisti, skinhedi všetkých národností Európy veru nie je žiadna sranda a treba reagovať. Najlepšie je začať ale na vlastnom dvore, a potom ostatných žiadať o to isté. Lenže roduverní Slováci sa vlastne zo vzniku Maďarskej gardy tešia - veď im zdvihne volebné preferencie a môžu o to silnejšie kričať nadávky na juh, za Dunaj. Obidve strany sa fakticky potrebujú, preto stále platí - vrana vrane oko nevykole, teda gardista gardistu nezakole. Všetci majú totiž spoločného nepriateľa: rovnosť, slobodu, demokraciu.

Maďarskí radikáli majú polovojenskú gardu

25. augusta 2007

Extrémne nacionalistické Hnutie Za lepšie Maďarsko, ktoré sa tiež označuje krátkym názvom Jobbik, založilo polovojenskú jednotku. Desiatky členov Maďarskej gardy pritom v centre Budapešti blízko prezidentského paláca zložili slávnostnú prísahu. Pochodujúcich mužov v uniformách s odznakmi a vlajkami s červenými a bielymi pruhmi, ktoré pripomínali obdobie nacionalistickej vlády, priateľskej k nacistickému Nemecku počas druhej svetovej vojny, sledoval dav asi tisícich sympatizantov. Aj napriek tomu, že ide o polovojenskú jednotku, jej príslušníci nie sú, aspoň viditeľne, ozbrojení. Neďaleko miesta akcie sa zhromaždili stovky ľudí, ktorí proti počínaniu nacionalistov protestovali. Medzi nimi boli Židia a Rómovia, teda predstavitelia skupín, ktoré sa za druhej svetovej vojny stali obeťami vyvražďovania. Strana Jobbik stelesňuje v Maďarsku antisemitské, protirómske a homofóbne nálady. Nemá síce zastúpenie v parlamente, ale jej predstavitelia sa dostali do niekoľkých obecných zastupiteľstiev v krajine.

Členovia extrémistickej maďarskej gardy zložili prísahu

25. augusta 2007

Prvých 56 členov Spolku maďarskej gardy (MGE) založenej extrémistickou pravicovou stranou Jobbik - Hnutie pre Maďarsko, dnes v Budapešti zložilo prísahu. V pohotovosti bolo v maďarskej metropole niekoľko stoviek policajtov. Na akte sa zúčastnil Lajos Für, minister obrany bývalej vlády Józsefa Antalla, ktorý odovzdal gardistom zakladajúce listiny spolku. Vlajku gardy posvätili predstavitelia troch historických cirkví. Rečníci zdôraznili nutnosť zrealizovať konečne skutočnú zmenu režimu a ochranu maďarského národa. Podľa predstaviteľov strany Jobbik prvých 56 gardistov dostalo zatiaľ iba základný výcvik, ich ďalšie cvičenie sa začne v nadchádzajúcich týždňoch. O poriadok na Hradnom vrchu sa staralo vyše 100 policajtov, v pohotovosti boli vo vedľajších uliciach ďalšie policajné jednotky, k incidentom však nedošlo. Niekoľkotisícový dav s historickými árpádovskými a maďarskými vlajkami skandoval heslá „Gyurcsány zmizni!” a „Preč s Trianonom!”. Podujatie sprevádzal veľký záujem domácich a zahraničných médií. V Budapešti sa konali v rovnakom čase viaceré protidemonštrácie, ktoré pripravili organizácie antifašistov a Rómov. Neďaleko od miesta prísahy pod Budínskym hradom sa zišlo asi 1000 antifašistov. V prejavoch rečníci poukázali na to, že v maďarskej spoločnosti opäť získavajú priestor neonacisti, a vyjadrili protest proti akýmkoľvek prejavom segregácie. Účastníci tejto demonštrácie sa potom na policajtmi zabezpečenej ceste vydali na miesto prísahy gardistov. Opozičný FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) vyzval aktivistov a členov maďarskej gardy, aby dodržiavali zákony a ctili si právo slobody osôb. Člen užšieho vedenia Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Gábor Fodor označil vznik gardy za politickú chybu. Od všetkých politických strán žiada, aby sa jasne a jednoznačne dištancovali od takýchto zoskupení. Vznik gardy sprevádzal odpor viacerých občianskych organizácií v Maďarsku a vo svete. Otvorený list zaslala premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi svetová aj európska židovská organizácia. K dištancovaniu sa od gardy vyzval maďarské politické strany šéf zahraničného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Tom Lantos. Toho, kto to neurobí, v USA nebudú môcť brať vážne, povedal politik maďarského pôvodu minulý týždeň na návšteve Budapešti a dodal, že sa osobne zaručí za to, že členovia gardy nedostanú americké víza. Predseda maďarskej vlády vyzval generálneho prokurátora na „ostré sledovanie činnosti gardy”. Vznikajúca garda má okrem iných činností podľa predsedu strany Jobbik Gábora Vonu, ktorý je zároveň aj predsedom MGE, ochraňovať Maďarsko pred útokom okolitých krajín. „Otvorene môžem povedať, že som myslel na Slovensko, Rumunsko a Srbsko, keď som hovoril o tom, že sa možno obávať útoku niektorej susednej krajiny na našu vlasť,” povedal nedávno predseda, ktorý pripomenul, že v týchto krajinách žije maďarská menšina a Maďarsko malo s týmito krajinami v minulosti neustále konflikty.

Népszabadság: Vznik gardy je demonštráciou sily extrémnej pravice

25. augusta 2007

Vznik Spolku maďarskej gardy (MGE) založeného extrémistickou pravicovou stranou Jobbik - Hnutie pre Maďarsko (Jobbik), ktorá má dnes ustanovujúcu schôdzu a prísahu prvých členov, je možné vnímať aj ako demonštráciu sily extrémnej pravice. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Polovojenské organizácie s malým počtom priaznivcov, ktoré vyznávali extrémne pravicové názory a ktoré fungovali na hranici zákonnosti, od zmeny režimu v Maďarsku boli a sú, poznamenáva najvplyvnejší maďarský denník. Dodáva, že tieto skupiny sa našli vlani pri protivládnych demonštráciách. Jednotky so zmesou rôznych názorov by bolo iba ťažko možné zjednotiť, ale mnohé organizácie bojujú o to, aby sa stali vodcami krajnej pravice. Momentálne to vyzerá tak, že sa to najviac darí Jobbiku, konštatuje Népszabadság. V prieskume internetového vydania ľavicového denníka Népszava sa vyše 58 percent osôb vyjadrilo za zakázanie gardy, 17 percent by počkalo na to, ako by sa vyvíjala ich činnosť, a takisto 17 percent vyjadrilo ochotu vstúpiť do tohto spolku. Necelých šesť percent uviedlo, že otázka existencie gardy ich vôbec nezaujíma. Magyar Hírlap pripomína, že prísaha členov maďarskej gardy sa bude konať za prítomnosti historika a ministra obrany Antallovej vlády Lajosa Füra a že organizácia založená stranou Jobbik sa dostala v uplynulých dňoch do krížovej paľby. „Pri prísahe prvých členov gardy bude nie náhodou Lajos Für, ktorý stelesňuje čestnosť, ozajstnú národnú politiku. Jeho pohľad na život a svet sa zhoduje s našim,” cituje Magyar Hírlap predsedu Jobbik Gábora Vonu, ktorý sa týmito slovami pokúšal ideologicky zdôvodniť nutnosť existencie ním vedenej maďarskej gardy. Vona odmietol tvrdenia, že by robili nábor do „súkromnej armády”, ale priznal, že by chceli pomôcť k tomu, aby čo najviac ľudí sa mohlo naučiť v rámci zákonnosti používať strelné zbrane. Všetky médiá poznamenávajú, že súčasne s podujatím MGE, ktoré sa koná o 15.00 h na Budínskom hrade pri prezidentskom paláci, sa budú konať viaceré protidemonštrácie v Budapešti, ktoré pripravujú organizácie antifašistov aj Rómov. Vznikajúca garda má okrem iných činností podľa Vonu ochraňovať Maďarsko pred útokom okolitých krajín. „Otvorene môžem povedať, že som myslel na Slovensko, Rumunsko a Srbsko, keď som hovoril o tom, že sa možno obávať útoku niektorej susednej krajiny na našu vlasť,” povedal nedávno predseda, ktorý pripomenul, že v týchto krajinách žije maďarská menšina a že Maďarsko malo historicky s týmito krajinami neustále konflikty.

Slota chce na Koaličnej rade prebrať vznik Spolku maďarskej gardy

25. augusta 2007

Predseda SNS Ján Slota by chcel na najbližšej Koaličnej rade prebrať otázku vzniku Spolku maďarskej gardy, ktorú u našich južných susedov založila extrémistická pravicová strana Jobbik - Hnutie pre Maďarsko. „To sa netýka už len vnútorných záležitostí Maďarska,” uviedol pre TASR Slota. „Predstavitelia tejto gardy, polovojenskej organizácie, ktorá sa hlási k neofašizmu, nie otvorene, ale všetky znaky aj tie uniformy hovoria sami o sebe, že sa treba na niekoho pripravovať a ten niekto je na Slovensku, v Rumunsku a Srbsku,” vysvetlil. „Tak to už nie je sranda, na toto treba veľmi tvrdo reagovať,” zhrnul. Zároveň sa chce obrátiť aj na Ministerstvo zahraničných vecí SR. Celú situáciu vníma Slota negatívne a podľa neho je teraz na ťahu demokracia v Maďarsku. Ako povedal, maďarský premiér Ferenc Gyurcsány by mal tvrdo zasiahnuť, nakoľko sa hlási k demokratickým a liberálnym myšlienkam Strany európskych socialistov (PES). „Pamätáme si v nedávnej minulosti, ako reagovali európski socialisti na vstup SNS do vlády,” povedal. „Očakávam, že zo strany Európskej únie a predovšetkým európskych socialistov zaznie veľká kritika,” dodal. V Budapešti dnes zložilo prísahu prvých 56 členov Spolku maďarskej gardy (MGE). Vznik gardy sprevádzal odpor viacerých občianskych organizácií v Maďarsku a vo svete. Otvorený list zaslala Gyurcsányovi svetová aj európska židovská organizácia. K dištancovaniu sa od gardy vyzval maďarské politické strany šéf zahraničného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Tom Lantos. Predseda maďarskej vlády vyzval generálneho prokurátora na „ostré sledovanie činnosti gardy”. Vznikajúca garda má okrem iného podľa predsedu strany Jobbik Gábora Vonu, ktorý je zároveň aj predsedom MGE, ochraňovať Maďarsko pred útokom okolitých krajín. „Otvorene môžem povedať, že som myslel na Slovensko, Rumunsko a Srbsko, keď som hovoril o tom, že sa možno obávať útoku niektorej susednej krajiny na našu vlasť,” povedal nedávno predseda, ktorý pripomenul, že v týchto krajinách žije maďarská menšina a Maďarsko malo s týmito krajinami v minulosti neustále konflikty.

SMK: Rokovanie predsedníctva aj o Durayovi

24. augusta 2007

Pondelkové rokovanie predsedníctva SMK by sa podľa podpredsedu strany a šéfa jej poslaneckého klubu Gyulu Bárdosa malo popri aktuálnych otázkach posledných týždňov a poznatkoch z regiónov zaoberať aj kontroverznými výrokmi podpredsedu strany pre stratégiu Miklósa Duraya o viacerých predstaviteľoch strany. Bárdos to dnes povedal pre SITA. „Durayovými výrokmi sa budeme určite zaoberať a určite sa k nim vyjadrí aj predseda strany Pál Csáky,” povedal Bárdos pre SITA s tým, že sa aj on sám vyjadrí tak, ako pre SITA avizoval 20. júla. „Durayove výroky sú kontraproduktívne, nemôžem s nimi súhlasiť a mám takéto odozvy aj od našich členov a sympatizantov, nič pozitívne to pre stranu ani jej voličov neprinesie,” povedal vtedy pre SITA. Bárdos podľa vlastných slov nemá poznatky o tom, či a ako už Csáky situáciu s Durayom riešil a reagoval tak na výzvu bývalého predsedu strany Bélu Bugára. Ten po júlovom Durayovom rozhovore pre Sme, v ktorom Duray zopakoval obvinenia Bugára zo spolupráce s ŠtB a Zsolta Simona z manipulácie okresného snemu, vyzval Csákyho, aby dodržal slovo, že to zastaví, a konal. „Ak Duray bude takto škodiť SMK, nevylučujem, že budem musieť robiť proti Durayovi ako člen SMK,” povedal vtedy Bugár. Predsedníctvo strany by sa malo podľa Bárdosa zaoberať najmä poznatkami, ktoré vyplynuli z výjazdov predsedníctva do regiónov a zo stretnutí s okresnými štruktúrami a mienkotvornými ľuďmi v regióne. Tieto poznatky chce strana podľa Bárdosa využiť pri príprave nového programu. Bárdos podľa vlastných slov predpokladá, že budú členovia predsedníctva diskutovať aj o téme Benešových dekrétov, ktorej nastolenie avizoval predseda SMK Csáky. „Nie je to pre nás nová téma, počas nášho účinkovania vo vláde však nebola politicky akceptovateľná,” povedal Bárdos. Podľa neho nie je pravda, že ju Csáky avizoval najskôr cez maďarský denník Magyar Nemzet, ešte predtým tak podľa neho urobil v národnostnom rádiu Patria. Okrem toho by sa malo predsedníctvo SMK v pondelok zaoberať aj prípravou stretnutia maďarských menšinových strán, ktoré bude 1. septembra v Štúrove.

Trh s nehnuteľnosťami

24. augusta 2007

Maďarský trh s nehnuteľnosťami napreduje oveľa pomalšie ako v minulosti. V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ zaostáva. Stavajú sa síce nové byty, no ich rozmery sa zmenšujú. Paradoxom je, že kúpa menšieho bytu je v konečnom dôsledku menej výhodná, než kúpa väčšieho. Štatistický úrad vydal správu, ktorá prekvapila aj samotných odborníkov. Špecifickosť maďarského trhu s nehnuteľnosťami dokazuje aj fakt, že ceny bytov sa oproti vlaňajšku takmer vôbec nezmenili. Odborníci v tejto súvislosti poukazujú na fakt, že suma za akú sú ľudia ochotní kúpiť si malý byt je vysoká už dávno. Paradoxne, ceny väčších bytov - keďže o nich nie je až taký záujem - sú potom predávané oveľa výhodnejšie. Sú známe dokonca prípady, keď dvojizbový byt predali makléri v prepočte len o niekoľko stotisíc korún lacnejšie, než päťizbový mezonetový byt v porovnateľnej lokalite. Šéf štatistického úradu, Bejó Pál pre maďarské InfoRádió povedal: „Počet povolení, vydaných na stavbu nových nehnuteľností mierne stúpa. Ide však väčšinou o spoločnosti a nie jednotlivcov. Dá sa teda povedať, že stavby slúžia výhradne na obchodovanie. Netýka sa to len nových, ale aj starých bytov.” Makléri v tejto súvislosti však predpovedajú prudké zníženie cien starých bytov v centre väčších miest pre ich neekonomickú prevádzku. Zaostávanie maďarského trhu s nehnuteľnosťami za ostatnými štátmi únie odborníci vysvetľujú veľkou migráciou Maďarov po ich vstupe do EÚ.

Maďarský exminister zahraničných vecí Somogyi bude veľvyslancom v USA

22. augusta 2007

Na post veľvyslanca Maďarskej republiky v Spojených štátoch nastúpi vo štvrtok 23. augusta bývalý minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi, informovala dnes tlačová agentúra MTI. Po piatich rokoch odchádza z čela zastupiteľského úradu vo Washingtone András Simonyi, ktorý pre MTI pri tejto príležitosti povedal, že obraz Maďarska v USA nikdy nebol taký priaznivý ako teraz. „Vo Washingtone veľmi sledujú, nakoľko je zrelá demokracia v Maďarsku, nakoľko je prehľadné hospodárstvo, či existuje korupcia, alebo nie, aký je stav ľudských práv a či vládne súlad v základných otázkach v spoločnosti,” poznamenal odchádzajúci diplomat, ktorý sa chce uplatniť po návrate do Maďarska v súkromnom sektore. Somogyi bol v roku 1997 šéfom delegácie na rokovaniach o vstupe Maďarska do NATO a od novembra 2004 do júna 2006 bol šéfom maďarskej diplomacie vo vláde Ferenca Gyurcsánya.

O peniaze z Visegrádskeho fondu možno žiadať už len pár dní

18. augusta 2007

O finančnú podporu z Medzinárodného visegrádskeho fondu je možné žiadať už len niekoľko dní. V súčasnosti sa blížia uzávierky prijímania žiadostí v rámci malých a štandardných grantov. Žiadosti o malé granty treba odoslať do 1. septembra. V tomto roku fond na ne vyčlenil 512 000 eur. Pre štandardné granty stanovili uzávierku na 15. septembra, pôjde na ne 2,2 milióna eur. Jeden projekt môže získať maximálne 4000 eur. Peniaze z fondu musia poslúžiť na financovanie kultúrnej spolupráce, vedeckej výmeny a výskumu, vzdelávania, výmeny mladých ľudí, cezhraničnej spolupráce či podpory turizmu. Príspevok z fondu nemôže presiahnuť 50 percent nákladov na projekt. Väčšiu šancu na získanie peňazí z fondu majú tie projekty, na ktorých spolupracujú všetky štyri krajiny Visegrádu (Slovensko, Maďarsko, Česko, Poľsko). Fond nepodporí projekty, na ktorých sa zúčastňuje menej než tri krajiny Visegrádskej štvorky.

Népszabadság: Bratislavské obavy o zavedenie eura

22. augusta 2007

Slovenská vláda v týchto dňoch pripustila, že európske inštitúcie neposudzujú úplne pozitívne pripravenosť Slovenska na zavedenie eura, plánované na január 2009. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. V analýze slovenského ministerstva zahraničných vecí sa podľa najvplyvnejšieho denníka uvádza, že vynaložená snaha a odhodlanosť sa neodzrkadľuje v potrebnej miere v hodnotení, ktoré prijala Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB). Vláda Roberta Fica sa preto rozhodla, že bude lobovať v krajinách Európskej únie a európskych inštitúciách v záujme priaznivejšieho hodnotenia pripravenosti SR. Periodikum cituje vyjadrenie guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka, podľa ktorého situácia ešte nie je znepokojujúca. Šramko sa tiež vyslovil za to, aby Slovensko predložilo čo najviac faktov a argumentov, že je schopné splniť a udržať kritériá zavedenia eura. V ostatných týždňoch experti ECB vyjadrili svoje pochybnosti o tom, či bude vedieť Slovensko dlhodobo udržať parametre týkajúce sa deficitu a inflácie, pripomína v závere Népszabadság.

V Budapešti sa nedohodli o mzdách, hrozí štrajk

23. augusta 2007

Odborová organizácia pracovníkov budapeštianskej dopravnej spoločnosti BKV sa ani dnes nedohodli s vedením spoločnosti na miere zvýšenia miezd. Vyjednávanie by malo pokračovať v piatok, ak ani vtedy nedôjde k dohode, 4. septembra budú štrajkovať. Podľa zástupcu Odborového zväzu pracovníkov mestskej hromadnej dopravy (VTDSZSZ) Gábora Nemesa sú štyri odborové organizácie BKV jednotné vo svojich požiadavkách, chcú pre tento rok 6-% zvýšenie miezd a ešte k tomu priemerne 15 000 HUF na zamestnanca. Zamestnávateľ túto požiadavku odmietol, ale s návrhom zatiaľ neprišiel. Komunikačný riaditeľ BKV Miklós Regöcz povedal, že zamestnávateľ sa prikláňa k sociálnym príplatkom namiesto zvyšovania miezd. Ak sa v piatok nedohodnú, 4. septembra prerušia prácu od rána až do 13.00 h, a ak k dohode o miere zvýšenia miezd nedôjde ani potom, o týždeň budú opäť štrajkovať. Naposledy štrajkovali u BKV v roku 1993, kedy na dve hodiny prerušili na výstrahu prácu. VTDSZSZ reprezentuje záujmy vyše 8 000 zamestnancov BKV, čo sú dve tretiny všetkých zamestnancov podniku.

Maďarské médiá stále sledujú vývoj v kauze Malinová

23. augusta 2007

Vývoj v kauze Hedvigy Malinovej pozorne sledujú viaceré maďarské médiá. Pod titulkami Zažalovali aj premiéra, Ďalej sa komplikuje prípad Hedvigy Malinovej informujú internetové, elektronické, ale aj tlačené médiá väčšinou agentúrnou správou o dianí okolo študentky maďarskej národnosti. Bratislavský dopisovateľ denníka Magyar Hírlap píše, že bývalý riaditeľ boja proti korupcii Jozef Šátek zažaloval premiéra Roberta Fica, ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Jána Packu, lebo sa domnieva, že v kauze Malinová sa dopustili zneužitia právomocí verejného činiteľa. Periodikum informuje o minulosti Šáteka, ktorého odvolal z funkcie minister vnútra druhej Dzurindovej vlády Vladimír Palko pravdepodobne v súvislosti s korupčným škandálom viceprimátora Košíc za KDH, ktoré nominovalo aj riaditeľa boja proti korupcii. Magyar Hírlap okrem iného cituje aj hovorkyňu vlády Sylviu Glendovú, podľa ktorej niekto má záujem na tom, aby prípad Hedvigy Malinovej bol neustále na programe dňa, a vyvíjal nátlak na políciu ešte pred uzatvorením prípadu. Denník tiež zverejnil výzvu občianskej organizácie, ktorá na podporu študentky pripravuje demonštráciu dnes popoludní v Budapešti. Z príspevkov účastníkov mienia vyhotoviť kyticu pre Malinovú, a chcú zaslať protestný list slovenskému veľvyslanectvu v Budapešti.

Práca pre diplomatov

24. augusta 2007 - (HN)

Medzinárodný škandál, „prestrelky” domácich politikov a najnovšie aj údajný pokus o zvrhnutie vlády. S tým všetkým sa za uplynulý rok spojila kauza Hedvigy Malinovej. Samotný prípad však zďaleka nie je vyšetrený. Od mája je Hedviga obvinená z krivej výpovede. Polícia aj prokuratúra však odmietajú zverejniť akékoľvek nové informácie z vyšetrovania. „Podrobné informácie dáme až v momente, keď bude vyšetrovanie ukončené,” povedal policajný hovorca Martin Korch. Ku kauze sa včera odmietol vyjadriť aj Hedvigin advokát s odôvodnením, že je na dovolenke. Prípad na istý čas ochladil slovensko-maďarské vzťahy. Premiér Robert Fico je aj po roku od údajného incidentu presvedčený, že mala mať za dôsledok zvrhnutie súčasnej vlády. Kto za tým stojí však už neprezradil. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič tvrdí, že celý prípad s odstupom času vníma ako „jednu z aktivít istej skupiny ľudí”. Nepriamo naznačil, že to môžu byť predstavitelia SMK. „Vždy to bol ich záujem, aby sa táto kauza umelo živila.” Člen predsedníctva SMK Gábor Gál reaguje - „Je to nehoráznosť”. Je presvedčený, že pokiaľ vyjde najavo, že Malinová mala pravdu, „vláda sa zlikvidovala sama”. Maďarskí politici totiž pravidelne kritizovali postup polície a prokuratúry. „Som vystrašený. Teraz sa to stalo dievčaťu maďarskej národnosti, nabudúce to môže byť židovskej.” Kauza Hedviga mala podľa Čaploviča vyvolať na Slovensku pnutie a negatívne ohlasy v zahraničí. „Niekto chcel dokázať, že sme vláda rasistov a nacionalistov a neviem, čoho ešte.” Prípad sa prevalil krátko potom, čo Smer-SD vytvoril vládu s ľudovcami a národniarmi. V Maďarsku silneli vlny protislovenských nálad. Dnes už je podľa slovenského veľvyslanca v Maďarsku Juraja Migaša situácia pokojná. „Utíšilo sa to, udržuje sa to nad vodou už len umelo.” Maďarské médiá totiž akékoľvek správy o Malinovej preberajú. Kauza sa pritom preniesla aj na európsku pôdu. Poslankyňa za SMK Edit Bauer vystúpila v pléne Európskeho parlamentu s tým, že na Slovensku bola zbitá maďarská študentka, aj keď slovenské orgány už údajný útok dávno popreli. Bauer europoslancov informovala, že obvinenie Malinovej z krivej výpovede bol „pre Maďarov žijúcich na Slovensku skutočný šok”. To zase pobúrilo europoslancov za Smer-SD. Ich poslankyňa Monika Flašíková-Beňová tvrdí, že politici by nemali túto tému rozvíjať. Je presvedčená, že to nevyvolalo žiadnu diskusiu medzi ostatnými členmi europarlamentu.

Hedviga rozdeľuje Slovensko

24. augusta 2007 - (Sme)

Študentka Hedviga Malinová 25. augusta 2006 oznámila polícii, že ju v Nitre, cestou na skúšku, zbili dvaja muži. Z uší jej mali strhnúť náušnice, ukradli jej vraj mobil, donútili vyzliecť tričko a napísali naň „Maďari za Dunai“. Také boli prvé správy. Všetko sa stalo v čase, keď na Slovensku pribúdalo prejavov národnostného extrémizmu a riešili ho aj politici. Predseda SMK Béla Bugár hovoril o raste protimaďarského napätia, policajný prezident Ján Packa zvolal tlačovku, že nebude tolerovať extrémizmus. Polícia tvrdí, že Malinovú nikto nezbil a začala trestné stíhanie pre krivú výpoveď. Podľa prieskumu, ktorý pre denník SME urobila agentúra MVK, verí tejto verzii len 24 percent opýtaných. Asi rovnaký počet neverí žiadnej verzii. To, že študentku Hedvigu Malinovú niekto zbil, si myslí takmer 47 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre denník SME urobila agentúra MVK. Prieskum sa konal v dňoch 30. júla až 6. augusta na vzorke 1200 respondentov. Vyše 12 percent z tých, čo jej veria, si myslí, že Malinovú napadli slovenskí extrémisti, teda veria jej verzii. Takmer 13 percent si myslí, že ju napadli maďarskí extrémisti a skoro 22 percent mieni, že jej napadnutie nesúviselo s jej národnosťou. Prípad delí krajinu na Maďarov a Slovákov. Malinovej veria najviac Maďari. Podľa prieskumu si až 63 percent Slovákov s maďarskou národnosťou myslí, že ju zbili slovenskí extrémisti. Tejto verzii naopak verí len 6 percent občanov slovenskej národnosti. „Od začiatku som nemal pocit, že by polícia tvrdila, že ju nikto nezbil,“ hovorí sociológ Pavel Haulík. Ministerstvo vnútra pritom dodnes tvrdí, že študentka zbitá nebola. Policajný prezident Ján Packa nedávno vyhlásil, že zbiť ju mohli, ale nie tak ako ona tvrdí. Malinovej jednoznačne veria voliči SMK. Až 72 percent z nich si myslí, že ju zbili slovenskí extrémisti. Druhou skupinou, ktorá jej verí nadpriemerne, sú voliči KDH. Malinovej verzii verí vyše štvrtina z nich. Haulik to nevie vysvetliť. „Voliči KDH sú skôr starší, vidiecki ľudia. To je záhada.“ Aj medzi Maďarmi a Slovákmi sa podľa neho nájdu takí, čo nevnímajú prípad na základe etnickej roviny. „Ale podiel Maďarov, čo majú pocit, že je to čin slovenských extrémistov, je vysoký,“ dodal Haulík. To, že Hedvigu zbili, ale bez národnostného motívu, si myslí 13 percent voličov SMK. Dôvera v policajnú verziu je silnejšia u voličov HZDS, SNS a Smeru. Podľa sociológa je to hlavne tým, že sú národnostne orientovaní. Spolitizovanie spôsobilo podľa politológov to, že krajina je rozdelená. Chybu podľa nich urobili tak SMK, ako aj Smer. „Politická komunikácia sa od vedeckej líši v tom, že politik si môže dovoliť klamať, manipulovať a môže sa oprieť o rozšírené názory vo verejnosti,“ povedal politológ László Öllös. Práve preto si nie je istý, či sa vo verejnosti raz vytvorí jednotný názor. „Aj v prípade prehľadného dokončenia kauzy na súde budú politici chcieť, aby názory, ktoré rozšírili, žili ďalej,“ povedal. Podľa Öllösa je v poriadku, že sa SMK Malinovej zastala, chybu však strana podľa neho urobila vtedy, keď nechala svojho poslanca Gábora Gála, aby ju obhajoval. Poslanec SMK László Nagy Malinovú navštívil v nemocnici, študentka však odmietla návštevu podpredsedu vlády pre ľudské práva Dušana Čaploviča zo Smeru. Haulík hovorí, že politici by si z celej kauzy mali zobrať ponaučenie. „Bolo to nebezpečné zahrávanie z oboch strán. SMK príliš skoro vyštartovala so svojou verziou a Fico reagoval príliš emotívne. Je šťastie, že to nespôsobilo vážnejšiu politickú traumu.“ Podľa Pavla Haulíka z agentúry je počet nerozhodnutých vysoký a svedčí o tom, že vášne z celej kauzy postupne opadajú. „Tí, ktorí boli presvedčení o svojej pravde, na nej zotrvali, a tí, ktorí boli menej presvedčení, už neveria ničomu. Nedá sa to už politicky využiť,“ myslí si sociológ.

Budapešť sa pripravuje na Maďarskú gardu

24. augusta 2007

Niekoľko stoviek policajtov bude v pohotovosti v sobotu v Budapešti, kde sa bude konať prísaha prvých členov Spolku maďarskej gardy (MGE), založenej extrémistickou pravicovou stranou Jobbik. Denník Népszava o tom informovala hovorkyňa Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) Éva Taffernerová. Súčasne s prísahou členov gardy sa budú konať ďalšie dve podujatia, jedným z nich bude protidemonštrácia antifašistov. Počas akcií budú šéfovia policajných oddielov a organizátori podujatí priebežne medzi sebou komunikovať. Hovorkyňa zdôraznila, že polícia vzala na vedomie žiadosti o možnosť zorganizovania týchto pouličných zhromaždení a nemá možnosť prešetrovať ich ciele. Dozor nad zákonnosťou spolkov má prokuratúra, ktorá podľa zástupcu hlavného budapeštianskeho prokurátora Jenő Vargu preskúmala aj žiadosť o registráciu MGE. V zakladajúcich dokumentoch sa podľa jeho slov nevyskytli skutočnosti, ktoré by bránili súdnej registrácii. Varga dodal, že ak prokuratúra zistí protizákonnú činnosť organizácie, ako tomu bolo aj v prípade kultúrneho spolku Krv a česť, ktorá sa ukázala ako neonacistická, môže iniciovať prostredníctvom súdu jej rozpustenie. Vznikajúca garda, ktorých prvých 56 členov má zložiť v sobotu prísahu, má okrem iných činností aj ochraňovať Maďarsko pred útokom okolitých krajín. „Otvorene môžem povedať, že som myslel na Slovensko, Rumunsko a Srbsko, keď som hovoril o tom, že sa možno obávať útoku niektorej susednej krajiny na našu vlasť,” povedal nedávno predseda hnutia Jobbik a súčasne aj predseda MGE Gábor Vona. Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že v týchto krajinách žije početná maďarská menšina a na druhej strane Maďarsko malo historicky s týmito krajinami v dejinách neustále konflikty.

Hvg.hu: Maďarská garda nie je ojedinelý jav

23. augusta 2007

Maďarská garda, ktorej prví členovia zložia túto sobotu prísahu v Budapešti, nie je v Maďarsku jedinou pravicovou organizáciou, ktorá cvičí polovojenské oddiely. Píše o tom v dnešnej analýze maďarský ekonomický portál hvg.hu. Takéto jednotky zvyčajne fungujú od seba úplne izolovane, zdôrazňuje portál, ktorý podrobne menuje existujúce gardy v Maďarsku. Medzi nimi je Národná garda, ktorá usporiadala začiatkom júla festival v Gyáli, kde sa popri skupinách historických bojových umení prezentovali národné radikálne hudobné skupiny, ďalej je to Národná stráž Karpatskej domoviny, ale aj organizácia v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg pod názvom Nemzeti Örsereg. Tá sa zviditeľnila v júni na demonštrácii v súvislosti s tým, že Rómovia vlani v októbri dobili na smrť učiteľa v Olaszliszke, ktorý svojím autom ľahšie zranil rómske dievčatko. Podľa hvg.hu sa strana Jobbik založením Maďarskej gardy snaží o to, aby dostala pod kontrolu národné radikálne skupiny, a aby vyplnila uvoľnený priestor na krajnej pravici po radikálnej strane Istvána Csurku MIÉP, ktorá stratila vplyv. K tomu potrebuje prezentovať radikalizmus, čoho prostriedkom je aj zriadenie gardy. Veľmi sinú legitimitu zapožičiava tejto polovojenskej organizácii tá skutočnosť, že na prísahe prvých členov gardy sa zúčastní jeden z exministrov obrany demokratického Maďarska Lajos Für z Antallovej vlády. Portál získal informácie o tom, že gardu podporia aj György Budaházi, ktorý bol organizátorom blokády na Alžbetinom moste v roku 2002, kde požadovali prerátanie hlasov parlamentných volieb, a predseda Mládežníckeho hnutia 64 žúp László Toroczkai. Aktivitami krajnej pravice môže utrpieť opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ). Pre získanie hlasov radikálne pravicových voličov bude musieť totiž urobiť omnoho silnejšie gestá, ako doposiaľ, a to môže spôsobiť odchod umiernenejších priaznivcov. Ak tak neurobí, potom stratí tých radikálnych. Ďalším negatívom pre FIDESZ je, že vládne strany ľahko spoja aktivity Jobbiku so stranou Viktora Orbána, lebo predseda Jobbik Gábor Vona bol členom niekdajších Orbánových občianskych kruhov. Portál hvg.hu na inom mieste v článku pod názvom Umelý škandál a kampaň hystérie vo veci gardy podotýka, že bezvýznamná periférna hungaristická skupinka dostala v letnej uhorkovej sezóne toľko reklamnej plochy, ktorá by stála miliardy. Ako ďalej poznamenáva, premiér Ferenc Gyurcsány požiadal generálneho prokurátora o ostré sledovanie činnosti gardy, aj keď by politika do činnosti týchto nezávislých orgánov, ktoré vedia, čo majú robiť, nemala zasahovať. Vznikajúca Maďarská garda má okrem iných činností aj ochraňovať Maďarsko pred útokom okolitých krajín. Otvorene môžem povedať, že som myslel na Slovensko, Rumunsko a Srbsko, keď som hovoril o tom, že sa možno obávať útoku niektorej susednej krajiny na našu vlasť, povedal nedávno predseda Vona, ktorý svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že v týchto krajinách žije početná maďarská menšina, a na druhej strane Maďarsko malo historicky s týmito krajinami v dejinách neustále konflikty.

Gardisti idú, čo s nimi? - zvažujú Maďari

24. augusta 2007 - (Pravda)

Bude to iba trápne operetné predstavenie, nad ktorým treba len mávnuť rukou? Alebo sa zoraďovanie ultra pravičiarov do bojových šíkov stáva pre maďarskú demokraciu skutočnou hrozbou? Námestím na budínskom Hradnom vrchu priamo pod oknami prezidentského paláca bude zajtra o tretej popoludní dunieť dupot bagančí mladíkov v čiernych uniformách. Prvých 56 členov novozaloženej Maďarskej gardy, polovojenskej jednotky prepojenej s mimo parlamentnou krajne pravicovou stranou Jobbik, sa chystá zložiť slávnostnú prísahu. Veliteľ zvolá „Daj Boh” a nastúpení gardisti odzdravia „krajšiu budúcnosť”. Budú mať čierne čiapky, bundy, nohavice a biele košele. Rovnošaty im bude zdobiť erb s červenobielymi pruhmi árpádovskej zástavy, ktorú počas druhej svetovej vojny používali ako svoj symbol fašisti z maďarských Šípových krížov. Veliteľom Maďarskej gardy je Gábor Vona, mladý predseda Jobbiku. S deviatimi ideovými druhmi dal gardu súdne zaregistrovať ako „občianske združenie”. V ustanovujúcom vyhlásení na svojej internetovej stránke Maďarská garda uvádza, že svoju zástavu rozvinie v čase, keď „Maďarstvo zostalo bez fyzickej, duševnej a ideovej sebaobrany. V okamihu, keď náš národ už nemá kam ustúpiť.” Vona, ktorého ako predsedu okrajovej strany s vlaňajšou 2,2-percentnou volebnou podporou už takmer nik nepočúval, sa vďaka Maďarskej garde stal mediálnou hviezdou letnej uhorkovej sezóny. Vo viacerých televíznych štúdiách dostal príležitosť rozprávať o svojom združení. „Toto nie je armáda, ale spolok,” tvrdil v programe Mokka na TV 2, hoci pripustil, že členovia gardy absolvujú nielen kurzy východných bojových umení, ale aj strelecký výcvik. „Našou úlohou je civilná obrana, pestovanie národných tradícií, starostlivosť o vojnové hroby a predovšetkým príprava maďarskej mládeže na takú mimoriadnu situáciu, keď bude potrebná mobilizácia ľudí,” vysvetľoval. Netajil ani to, čo si predstavuje pod „mimoriadnou situáciou”. Útok podľa neho môže prísť zo susednej krajiny. Za možných agresorov považuje Rumunsko, Srbsko aj Slovensko. Maďarský národ však podľa neho treba ubrániť aj pred globalizáciou a trestnou činnosťou Cigánov. Je to v poriadku, aby v Maďarsku legálne pôsobilo krajne nacionalistické polovojenské združenie? Právni experti hovoria, že ak ho súd neodmietol zaregistrovať, teraz už môže zasiahnuť iba prokuratúra. Premiér Ferenc Gyurcsány predvčerom vyjadril svoje znepokojenie, keď sa prvý raz od nástupu do úradu v otvorenom liste obrátil na generálneho prokurátora. Žiada ho, aby prokuratúra podrobne sledovala pôsobenie Maďarskej gardy a neodkladne zasiahla v prípade protiprávnych alebo protiústavných skutkov. Gyurcsány uznal, že občania majú ústavou zaručenú slobodu slova a slobodu združovania sa. „Slobodu môže obmedziť iba jedna vec,” pripomenul, „sloboda druhého občana, jeho právo na všedné dni bez strachu, na ľudskú dôstojnosť.” Premiér reagoval na listy židovských organizácií upozorňujúce na hrozby zo strany Maďarskej gardy. Podľa Vonu však socialisticko-liberálna vláda bezdôvodne vyvoláva hystériu. Zakladatelia Maďarskej gardy sa listom posťažovali prezidentovi László Sólyomovi, že „útoky a očierňovanie” ohrozujú ich ústavné práva. Sólyomov hovorca včera uviedol, že hlava štátu je na dovolenke a nechystá sa verejne vyjadriť svoj názor na Maďarskú gardu. „V okolí prezidentského paláca sa koná veľa politických a občas aj extrémistických demonštrácií a hlava štátu sa v takých prípadoch nezvykne ozvať,” citovalo hovorcu Ferenca Kumina Inforádió.

Čierna garda

24. augusta 2007 - (Dag Daniš - Pravda)

Čierne vojenské uniformy, na nich štít s arpádovskou zástavou. A v nich dobre vycvičení „bojovníci”. Takto má vyzerať Maďarská garda. Polovojenská organizácia (tak ju označuje maďarská tlač), ktorú si zakladá radikálna pravica. Na tomto výjave by nebolo nič poburujúce, keby bol len neškodným politickým folklórom. Lenže nie je. Maďarskú politiku a maďarskú tlač táto téma zamestnáva už niekoľko týždňov. Gardistov má zajtra slávnostne dekorovať bývalý minister obrany Antallovej vlády. Nasledovať bude vojenský výcvik. Zdôvodnenie: Maďarsku hrozí útok Slovenska, Rumunska a Srbska. Preto treba mobilizovať „národné sily”. Takto to vidí zakladateľ gardy Gábor Vona. A zatiaľ ho v rozlete nikto nezastavil. Maďarský premiér síce požiadal generálnu prokuratúru, aby gardu monitorovala. Ale - jeho zdvihnutý prst nemožno nazvať inak ako bezmocné gesto... Mimochodom, pred rokom o takomto čase maďarská vláda rozhorčene bombardovala Fica výzvami, aby zakročil proti „narastajúcemu extrémizmu”. Dnes sa ukazuje, že obavy Budapešti boli mierené dosť nepresne. Slotova SNS je dávno bezzubá, Kotlebova Pospolitosť je mimo zákona, južné okresy sú pokojné. A maďarskú vládu znepokojujú výlučne maďarskí extrémisti. Inak, nech sa javí Maďarská garda akokoľvek radikálne a militantne, zo slovenského pohľadu je (zatiaľ) neškodná. Gyurcsány sám najlepšie vie, že ak si bude „Čierna garda” niekde vybíjať silu, tak len v Budapešti. Pred Úradom vlády, ktorý je na jej vkus príliš červený.

Židovské organizácie žiadajú Gyurcsánya,

aby zabránil založeniu Maďarskej gardy

22. augusta 2007

Medzinárodné židovské organizácie zaslali maďarskému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi spoločný list, v ktorom vyjadrili obavy z plánov extrémistickej maďarskej strany Jobbik založiť sebaobranné združenie pod názvom Maďarská garda. Informovala o tom dnes tlačová agentúra MTI. Prví gardisti by mali zložiť prísahu v sobotu 25. augusta v Budapešti. Predseda Svetového židovského kongresu Ronald S. Lauder a predseda Európskeho židovského kongresu Mose Kantor v liste požiadali predsedu maďarskej vlády, aby urýchlene urobil všetko pre to, aby „zastavili každú politickú stranu, ktorá hrozbou slova, zbraní alebo inými prostriedkami podnecuje k etnickým násilnostiam, používajúc pritom výrazy nenávisti”. Dokument z 15. augusta dostala bruselská kancelária MTI v utorok. Hovorca maďarskej vlády Dávid Daróczi v tejto súvislosti uviedol, že premiér Gyurcsány zatiaľ list nedostal, len čo sa však oboznámi s jeho obsahom, sformuluje odpoveď a informuje o nej verejnosť. Založenie združenia Maďarská garda oznámil začiatkom augusta Gábor Vona, predseda strany Jobbik, ktorá samu seba označuje za konzervatívnu radikálnu národno-kresťanskú stranu. Vona je zároveň aj predsedom gardy, ktorej cieľom je vytvoriť rámec národnej sebaobrany. Podľa neho zatiaľ evidujú približne 300 záujemcov. Prvých 56 „nováčikov” by malo zložiť prísahu 25. augusta na Budínskom hrade, kde prevezmú aj zakladajúcu listinu gardy z rúk exministra obrany Antallovej vlády Lajosa Füra. Po tomto akte začnú v celej krajine robiť nábor príslušníkov gardy. Mladých ľudí v čiernych uniformách gardy s heraldickým štítom s arpádovskými červenými brvnami chcú vycvičiť aj na vojnové situácie. Maďarská židovská náboženská obec (MAZSIHISZ) o niekoľko dní neskôr vydala vyhlásenie, v ktorom informovala, že podobne ako väčšina maďarskej spoločnosti vzala so znepokojením na vedomie skutočnosť, že strana zaregistrovaná pod menom Jobbik zriadila bojovú jednotku Maďarská garda, ktorej uniformy pripomínajú oblečenie fašistických hnutí. Spoločný list predsedov medzinárodných židovských organizácií pripomína, že ide o udalosť, ktorá napĺňa obavami a nesie v sebe hrozbu pre maďarské židovské spoločenstvo i pre celé maďarské spoločenstvo. Preto očakávajú od premiéra okamžité právne kroky na zrušenie tejto hrozby.

Gyurcsány požiadal o monitorovanie činnosti Maďarskej gardy

22. augusta 2007

Po sťažnostiach židovských organizácií maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v stredu požiadal generálneho prokurátora krajiny, aby monitoroval nove extrémne nacionalistické združenie Maďarská garda. Toto združenie nedávno založili členovia krajne pravicovej strany Jobbik. Maďarská židovská náboženská obec (MAZSIHISZ) tento mesiac požiadala vládu, aby Maďarskú gardu zakázala, pretože jej čierne uniformy pripomínajú fašistov zo 40-tych rokov minulého storočia. O zakročenie proti Maďarskej garde požiadali aj Svetový židovský kongres a Európsky židovský kongres. Premiér Gyurcsány požiadal generálneho prokurátora Tamása Kovácsa o monitorovanie činnosti Maďarskej gardy „s osobitným zreteľom...a o bezodkladné konanie v prípade činov proti platným zákonom alebo maďarskej ústave.” Maďarská garda na svojej internetovej stránke uvádza, že k jej hlavným činnostiam patrí „telesný, intelektuálny a duchovný” rozvoj jej členov, účasť na záchranných akciách a aktivitách civilnej ochrany a starostlivosť o maďarskú kultúru a históriu. Zakladateľ gardy Gábor Vona pre maďarský verejnoprávny rozhlas nedávno povedal, že za členov organizácie sa zatiaľ prihlásilo približne 300 ľudí. Maďarská garda plánuje 25. augusta slávnostné prijatie 56 členov na budínskom hrade. Slávnosť bude viesť bývalý maďarský minister obrany Lajos Für. Niekoľko ľavicových organizácii vyhlásilo, že v ten istý deň v Budapešti uskutočnia protesty proti Maďarskej garde.

Maďarská garda vraj obranou aj proti útoku Slovákov

15. augusta 2007 - (tasr)

Vznikajúca Maďarská garda má ochraňovať Maďarsko pred útokom okolitých krajín - Slovenska, Rumunska a Srbska. Povedal pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság predseda mimoparlamentnej extrémistickej pravicovej strany Jobbik Gábor Vona. „Otvorene môžem povedať, že som myslel na Slovensko, Rumunsko a Srbsko, keď som hovoril o tom, že sa možno obávať útoku niektorej susednej krajiny na našu vlasť,” povedal Vona, ktorý svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že v týchto krajinách žije početná maďarská menšina, a na druhej strane Maďarsko malo historicky s týmito krajinami v dejinách neustále konflikty. Počul však vraj aj také správy, že Rumuni v rámci vojenského cvičenia simulujú obsadenie maďarských prihraničných území za Tisou. „Je lepšie obávať sa, ako sa naľakať, krajina sa musí pripraviť na všetky možnosti,” zdôraznil. Pri príprave národnej stratégie treba postaviť za cieľ maximálnu, a nie minimálnu bezpečnosť, konštatoval ďalej predseda Jobbiku pre mienkotvorné periodikum a poznamenal, že aj v prípade Slovenska možno povedať, že „súčasná situácia sa môže zmeniť”. Vona v pondelok v konzervatívnom denníku Magyar Nemzet podrobne popisoval, prečo považuje za dôležité vyplniť medzeru, ktorá vznikla zrušením povinnej základnej vojenskej služby v Maďarsku. Prvých 56 gardistov má zložiť prísahu 25. augusta na budínskom Hradnom vrchu, kde prevezmú aj zakladajúcu listinu gardy z rúk exministra obrany Antallovej vlády Lajosa Füra. Ten Népszabadságu potvrdil, že dokumenty bude odovzdávať, viac však odmietol povedať. „Je to obrovská hlúposť,” reagovala na obavy Vonu z útoku susedov štátna tajomníčka ministerstva obrany Ágnes Vadaiová. Podľa jej vyjadrenia v maďarskej štátnej televízii o ničom takom nie je ani reč, ide o členské krajiny Severoatlantickej aliancie, ktoré vyznávajú rovnaké hodnoty. Exminister zahraničných vecí Orbánovej vlády János Martonyi v tejto súvislosti uviedol iba toľko, že jedným z jeho najdôležitejších cieľov bolo, aby napravil a posilnil spoluprácu s krajinami regiónu. „Práve preto každú iniciatívu, ktorá pôsobí proti snahám spolupracovať, ostro odmietam,” dodal denníku Martonyi. Maďarské konzervatívne strany práve v čase škandálu okolo Maďarskej gardy vyšli s obnovením nápadu zriadiť Národnú stráž. Tá by pozostávala z dobrovoľníkov a fungovala by v rámci armády, píše Népszabadság. V čase mieru by pomáhala pri odstraňovaní následkov katastrofy, v prípade konfliktu by vypomáhala armáde, podobne ako tomu je aj v iných členských krajinách NATO. Túto predstavu podporilo aj parlamentné Maďarské demokratické fórum (MDF). Iniciatívu pravicových strán na založenie Národnej stráže podporil v nedeľu aj minister obrany Imre Szekeres za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a podčiarkol, že v každej takejto záležitosti by chceli ľavičiari dosiahnuť konsenzus so všetkými parlamentnými stranami, lebo „obrana vlasti je národnou záležitosťou”. Jednota však nevládne v tejto otázke ani v rámci vládnej koalície, Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) totiž odmieta iniciatívu na založenie gardy, ktorá liberálom pripomína časy ľudových milícií. V Rumunsku existujú gardy, ktoré sa pri rôznych príležitostiach prezentujú pred verejnosťou, rumunskí politici a občianska spoločnosť už ale takmer vôbec nereagujú na tieto neonacistické zoskupenia, uzatvára Népszabadság.

Maďarská garda - Vzájomné obviňovanie

10. augusta 2007 - (gmp)

Zaujímavé vzájomné obviňovanie sa odohráva na maďarskej politickej scéne: koalícia tvrdí, že opozičný Fidesz koketuje s krajnou pravicou, opozičná strana zasa žiada vládnych predstaviteľov, aby objasnili svoj vzťah k scientologickej cirkvi... Vládne strany označujú za nedostatočné, ako opozícia reagovala na vznik takzvanej Maďarskej gardy, akejsi milície krajne pravicovej strany Za lepšie Maďarsko. Členovia gardy v uniformách pripomínajúcich fašistické organizácie, sa chystajú zložiť prísahu 25. augusta na Budínskom hrade. Väčšina politickej scény bila na poplach a varovala pred objavením sa polovojenskej zložky extrémistov, no Fidesz konštatoval iba toľko, že zakladanie akýchkoľvek spolkov musí vyhovovať ústavným požiadavkám. Včera zverejnil istý opozičný týždenník zoznam stovky ľudí, ktorých možno spojiť s takzvanou scientologickou cirkvou a sú medzi nimi aj podnikatelia, ktorí v minulosti spolupracovali s vládnymi činiteľmi, jeden napríklad spolu podnikal pred dvadsiatimi rokmi s premiérom Ferencom Gyurcsányom. Fidesz teraz žiada, aby vládni činitelia vyjasnili svoj vzťah s touto kontroverznou cirkvou.

Strana Jobbik zriaďuje národnú gardu

4. augusta 2007

Extrémistická maďarská strana Jobbik zakladá sebaobranné združenie pod názvom Maďarská garda. Podľa tajných služieb vzniká koordinačná, riadiaca, militantná organizácia extrémne pravicového subjektu. Píše o tom dnešné vydanie maďarského ľavicového denníka Népszava, podľa ktorého mladých ľudí v čiernych uniformách gardy so štítom s arpádovskými červenými brvnami chcú vycvičiť aj na vojnové situácie. „Maďarská garda vzniká v čase, keď Maďari nemajú fyzickú, duševnú, ani duchovnú sebaobranu, keď už náš národ nemá kam cúvať, keď sme zostali odkázaní iba sami na seba,” cituje periodikum z internetovej stránky vznikajúcej organizácie. Cieľom nového spolku je podľa jeho vyjadrenia udržiavanie tradícií, kultúrna a sociálna činnosť, ale aj úlohy od oblasti ochrany proti katastrofám, udržiavania verejného poriadku až po vytvorenie „rámca národnej sebaobrany”. Členom gardy bude môcť byť každý Maďar nad 18 rokov, a to muž i žena, nezávisle na tom, ktorého štátu je občanom. Strana Jobbik označuje samu seba za konzervatívnu radikálnu národno-kresťanskú politickú formáciu. Jej predseda Gábor Vona, ktorý je zároveň aj predsedom gardy, denníku povedal, že evidujú zatiaľ približne 300 záujemcov. Prvých 56 nováčikov by malo zložiť sľub 25. augusta na Budínskom hrade a tam prevziať aj zakladajúcu listinu gardy z rúk Lajosa Füra, exministra obrany bývalej vlády premiéra Józsefa Antalla (1990-93). Po tomto akte začnú po celej krajine robiť nábor príslušníkov gardy. Pri zohľadnení právnych možností nie je vylúčené, že nábor budú robiť aj v susedných krajinách, kde žijú Maďari, povedal Vona. Dodal však, že v tejto súvislosti by neradi vystavili tamojších Maďarov nejakým nepríjemnostiam. Sociológ András Kovács pre maďarskú tlačovú agentúru MTI vyjadril názor, že združenie, ktoré zaregistroval súd v júni na základe žiadosti desiatich osôb, bude mať mimoriadne nízku podporu. No príklady podobných hnutí známe z dejín sú odstrašujúce, podotkol. Problémom podľa Kovácsovho názoru môže byť, že aj keď extrémnym pravicovým hnutiam v Maďarsku nestúpa podpora, členovia týchto „subkultúr” sa môžu v takejto garde zjednotiť - a to už môže znamenať riziká. Najväčší problém však je, že polovojenskú organizáciu zriaďuje strana „fungujúca v parlamentných rámcoch”. Ministerstvo vnútra k registrácii spolku uviedlo, že príslušné právne normy z roku 1989 umožňujú vytvoriť akékoľvek združenie. To však nesmie byť svojou činnosťou protiústavné, nesmie vykonať trestný čin, nesmie vyzývať na konanie trestného činu a jeho činnosť nemôže porušovať práva a slobodu iných osôb. Maďarská strana robotníkov 2006 (Magyar Munkáspárt 2006) v piatok avizovala, že sa obráti na generálnu prokuratúru so žiadosťou o zakázanie združenia, ktoré považuje za neofašistické.

Asimilácia národnostných menšín v Maďarsku

22. augusta 2007 - (Jakub Topol - Slovo, č. 34-35/2007)

V Maďarsku sa málo hovorí o asimilácii domácich menšín, pripomína sa však štátom silená asimilácia Maďarov žijúcich za hranicami. ● Ak by Slovensko malo nasledovať maďarský príklad, bola by to pre národnostné menšiny SR katastrofa.

Kritika národnostnej politiky SR zo strany predstaviteľov Strany maďarskej koalície vyznieva paradoxne najmä preto, lebo prezrádza, že pri hodnotení tejto oblasti na Slovensku a v Maďarsku používajú dvojitý meter. Samozrejme, nie sú zodpovední za rozhodnutia maďarských vládnych, dokonca ani opozičných politikov. Zároveň však určite chápu, že vnímanie ich kritiky na Slovensku by mohlo byť iné, ak by to, čo požadujú od vlád SR, aspoň neformálne požadovali od svojich kolegov v Budapešti. Navyše, keď sa dlhodobo opierajú o ich pomoc a podporu. Ťažko možno brať vážne kritiku či pripomienky od politikov, ktorí v tej istej oblasti vo vlastnej krajine nerobia a nezabezpečujú ani zlomok z toho, čo požadujú od SR. Donaha nedávno obnažil žalostnú národnostnú politiku v Maďarsku človek najpovolanejší - odchádzajúci parlamentný ochranca ľudských práv pre etnické a národnostné menšiny Jenő Kaltenbach. Na svojom poste pôsobil 12 rokov, takže zažil politiku maďarskej vládnej pravice i ľavice, pozná problematiku z najvyššej i najnižšej úrovne, má dokonalý prehľad a jeho hodnotenie je teda veľmi dôveryhodné. J. Kaltenbach ešte v júni vyhlásil, že v otázke riešenia problematiky národnostných menšín v Maďarsku z dôvodu chýbajúcej politickej vôle nedošlo doposiaľ k skutočnému pokroku a menšiny sú prakticky asimilované. V rozhovore pre internetový portál FigyelőNet povedal, že v Maďarsku boli národnostné menšiny prakticky úplne asimilované, akčné programy pre ne sú iba ilúziou. O novele menšinového zákona povedal, že je štátom požehnaným podvodom. Vysvetlil to aj na konkrétnom príklade, keď spomenul, že podľa zákona sa na voľbách do samospráv môžu zúčastniť iba tí, čo sa zapíšu na menšinové voličské zoznamy. Nikto však nekontroluje, či naozaj k menšine patria. „Toto je štátom legitimovaný podvod,” komentoval situáciu J. Kaltenbach. Menšiny majú v Maďarsku zákonom zaručenú existenciu samospráv, ktoré by im mali zaisťovať školskú a kultúrnu autonómiu. Tá však často funguje formálne. Ešte prekvapujúcejšie je, že už roky sa tam porušuje ústava a nikomu z vrcholných politikov - či už opozičných alebo vládnych - to ani trochu neprekáža. Najvyšší zákon Maďarska totiž zaručuje národnostným menšinám automatické zastúpenie v parlamente, ale ako opäť upozornil J. Kaltenbach, v skutočnosti ho menšiny nemajú. Podľa Kaltenbacha politikov zaujíma jediná domáca menšina - Rómovia. Ani tí však nie pre snahu riešiť ich situáciu, ale preto, lebo sa stali politicky zaujímavým činiteľom, a chcú získať ich hlasy. Pre maďarskú tlačovú agentúru MTI Kaltenbach uviedol, že počas výkonu svojej funkcie priebežne pripomínal Národnému zhromaždeniu, že porušuje ústavu tým, že nezabezpečuje parlamentné zastúpenie menšín. Na odstránenie tejto chyby chýba skutočná snaha. Ak by bola, dalo by sa to vyriešiť rozhodnutím, ktoré by sa zrodilo v priebehu piatich minút, zdôvodnil situáciu ombudsman. Podľa jeho slov v Maďarsku sa málo hovorí o asimilácii menšín, na druhej strane sa však pripomína štátom silená asimilácia Maďarov žijúcich za hranicami. Ako pozitívny príklad situácie 13 menšinových spoločenstiev v Maďarsku, medzi ktorými je aj slovenská, ochranca práv menšín uviedol Srbov, ktorí majú dobre fungujúci systém inštitúcií, pomáha im ortodoxná cirkev a aj materská krajina sa nimi veľa zaoberá. Asi nie je náhoda, že s názorom svojho predchodcu súhlasí aj nový menšinový ombudsman Ernő Kállai. A tak vzniká otázka, akú hodnotu majú pripomienky maďarských politikov (z Maďarska i zo Slovenska) nielen voči národnostnej politike SR, ale vôbec k európskym štandardom v tejto oblasti. Lebo ak by Slovensko malo nasledovať maďarský príklad, bola by to pre národnostné menšiny SR katastrofa.

InfoRádió: Slovensko sa stavia vlažne k výročiu okupácie

21. augusta 2007

Kým Česi si v Prahe pripomínajú 39. výročie potlačenia Pražskej jari ústredným spomienkovým podujatím, oficiálne slovenské politické vedenie sa stavia k výročiu okupácie krajiny vlažne. Konštatovala to dnes maďarská spravodajská rozhlasová stanica InfoRádió. Stanica pripomenula udalosti z 21. augusta 1968 a ich súvislosti s tým, že okupáciou piatich krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy sa skončila nádej, že komunistický režim je možné zreformovať. V Česku aj na Slovensku žijú v ľuďoch dodnes z toho obdobia bolestivé spomienky. Slovensko sa stavia relatívne vlažne k tomuto výročiu, ústredné oslavy nepripravili. Prezident Ivan Gašparovič položil veniec k pomníku bratislavských obetí okupácie, premiér Robert Fico si zase pripomenul výročie pri hrobe Alexandra Dubčeka. Iba najvyšší slovenský predstaviteľ vydal oficiálne vyhlásenie, v ktorom pripomenul, že v roku 1968 vojská piatich krajín Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu zastavili sľubne sa vyvíjajúci demokratizačný proces, povedal bratislavský spravodajca InfoRádia János Protics. Ani slovenská verejnoprávna televízia STV nevenuje týmto udalostiam mnoho vysielacieho času, odvysiela iba polhodinový dokument. InfoRádió dodáva, že v Českej republike, kde bol silnejší odpor ako na Slovensku, si pripomínajú udalosti okupácie takmer v každom meste a každej obci. Ústredné spomienkové oslavy sa konajú už tradične pri budove niekdajšieho Československého rozhlasu.

F. Gyurcsány: Otázku Kosova treba riešiť spoločne

21. augusta 2007

Otázku nezávislosti Kosova, stability Srbska a európskej perspektívy treba riešiť spoločne. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský premiér Ferenc Gyurcsány na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá pricestovala na oficiálnu jednodňovú návštevu Maďarska. Maďarsko nesie zodpovednosť za to, že nesmie nechať medzinárodné spoločenstvo zabudnúť, že aj v Srbsku musí zostať zachovaný mier a pokoj, povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Gyurcsány v reakcii na novinársku otázku, či Budapešť môže mať sprostredkovateľskú úlohu v riešení balkánskej otázky. Merkelová na svojej prvej návšteve Maďarska vyjadrila názor, že nie je potrebné označovať niektoré krajiny za sprostredkovateľov, ale ako dodala - Európska únia a aj Nemecko môžu profitovať zo skúseností Maďarska. V otázkach týkajúcich sa únie prisľúbila užšiu spoluprácu s Maďarskom. Nemecká politička pripomenula, že jej krajina je veľmi vďačná Maďarsku za otvorenie štátnych hraníc Nemcom v roku 1989. Politici ďalej rokovali o reformách vo svojich krajinách, o ilegálnom dovoze odpadu z Nemecka do Maďarska, o otázkach pracovného trhu oboch krajín a dotkli sa aj záležitosti rozširovania schengenského priestoru.

Merkelová a Orbán: Neoliberálna hospodárska politika škodí Európe

Neoliberálna hospodárska politika môže iba škodiť Európe. Zhodli sa na tom v Budapešti nemecká kancelárka Angela Merkelová a predseda strany FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) Viktor Orbán. Merkelová, ktorá absolvovala oficiálnu jednodňovú návštevu Maďarska, sa s predsedom maďarskej opozičnej strany dohodli na tom, že delegáti nemeckých kresťanských demokratov (CDU) a FIDESZ sa vzájomne zúčastnia tvorby programu týchto pravicových politických subjektov. Zhodli sme sa na tom, že obe strany máme záujem na obnovenom sociálnom trhovom hospodárstve, a podľa nás neoliberálna hospodárska politika môže Európe spôsobiť iba škody, povedal po stretnutí expremiér Orbán, ktorý sa v rámci spolupráce v Európskej ľudovej strane (EPP) už dávno pozná s Merkelovou. Podľa maďarského politika FIDESZ, ako najväčšia opozičná strana v Maďarsku, sa snaží o to, aby v 21. storočí sa obnovil model sociálneho trhového hospodárstva vypracovaný prostredníctvom Nemecka, a aby sa tak opäť obnovila sila kontinentu. Merkelová vyjadrila Orbánovi vďaku za to, že FIDESZ v rámci EPP podporoval záležitosť ústavnej zmluvy. Nemecko by chcelo, aby Maďarsko bolo v rámci Európskej únie spoľahlivým, silným a rozvíjajúcim sa partnerom, dodala nemecká kancelárka.

Kauza Hedviga Malinová - Trestné oznámenie na Fica a Kaliňáka

21. augusta 2007

Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek podal trestné oznámenie na premiéra Roberta Fica, ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Jána Packu. V kauze Malinová sa podľa neho mali dopustiť zneužitia právomocí verejného činiteľa. TA3 to potvrdil generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Trestné oznámenie má už na stole špeciálny prokurátor, svoje podozrenia zdôvodnil na 80 stranách. „Všetky komentovania v trestnej veci v kauze Hedviga Malinová, ktoré sa týkajú mediálnych vystúpení,” uviedol na margo obsahu trestného oznámenia Trnka. Podľa Šáteka minister vnútra aj policajný prezident neoprávnene nazreli do vyšetrovacieho spisu a takto získané informácie zverejnili na tlačových konferenciách. „Nevidíme dôvod bližšie komentovať tento právny nezmysel. Považujeme ho za súčasť kampane, ktorej cieľom je vyvíjať tlak na orgány činné v trestnom konaní ešte pred právoplatným rozhodnutím v kauze,” povedal hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš. Premiéra zase Šátek podľa TA3 podozrieva z ohovárania, keďže zverejnil nezákonne získané výsledky vyšetrovania údajného útoku na študentku. Ficova hovorkyňa Silvia Glendová to považuje za pokračovanie politickej kampane proti vláde. Šátek podal trestné oznámenie aj na vyšetrovateľa celého prípadu, ktorý mal dôkazy získavať nezákonným spôsobom. Malinová tvrdí, že ju vlani v Nitre prepadli a zbili dvaja nakrátko ostrihaní muži cestou do školy, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Napísali jej údajne aj urážlivý nápis na blúzku. Podľa polície, ktorá vyšetrovanie prípadu zastavila, si však národnostne motivovaný útok vymyslela a obvinila ju z krivej prísahy a výpovede. Za to jej hrozí päťročné väzenie. Spory o incidente minulý rok zostrili vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Informácie o údajnom prepadnutí sa totiž objavili na verejnosti necelé dva mesiace po tom, čo sa moci ujala nová vláda Roberta Fica, ktorej súčasťou je aj Slovenská národná strana Jána Slotu. Tá je obviňovaná z nacionalizmu.

V Maďarsku drasticky stúpol počet smrteľných nehôd

21. augusta 2007

O 15 percent stúpol v Maďarsku v prvom polroku 2007 počet dopravných nehôd s následkom smrti oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka. Vyplýva to z údajov Ústredného štatistického úradu (KSH), ktoré dnes zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI. Počet dopravných nehôd stúpol oproti vlaňajšku o dve percentá, ale počet usmrtení pri haváriách drasticky vzrástol o 15 percent. Pomer nehôd, pri ktorých zohral úlohu alkohol, bol vyšší o 11 percent a dosiahol pomer 14 percent všetkých prípadov. V uplynulom polroku sa na cestách zranilo 9500 osôb, účastníkom dopravnej nehody bolo 13.000 ľudí. Z nich 595 zahynulo a 3800 sa zranilo ťažko. V najväčšej miere stúpol počet havárií spôsobených motocyklistami - takmer o 30 percent. Na diaľnici M1, ktorá spája rakúske hranice s Budapešťou, bolo o 30 percent viac nehôd, na diaľnici M7 z Budapešti na Balaton zaznamenali až 40-percentný pokles prípadov havárií.

Cestovná mapa pre slovenský svet

21. augusta 2007 - (Pravda - Vladimír Skalský - predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí)

Rôzne plány medzinárodného spoločenstva, s hlavičkou OSN alebo bez nej, bývajú s obľubou nazývané cestovnými mapami. Pre Blízky východ, pre Kosovo... Teraz sa rodí akási cestovná mapa pre slovenské zahraničie či slovenský svet, teda pre zhruba dva milióny Slovákov žijúcich v zahraničí. Táto cestovná mapa má úradnícky názov Štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí (strednodobý časový horizont do roku 2015). Pripravuje ju Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Po predložení vicepremiérom Dušanom Čaplovičom by ho mala schváliť vláda SR. Je to historická príležitosť, aby štát v tejto oblasti pôsobil koncepčnejšie a s dlhodobejšími víziami. Dôležité je, aby koncepcia jasne deklarovala, že slovensko-slovenské vzťahy sú dvojstranné a dvojsmerné, obojstranne výhodné, že nejde iba o starostlivosť Slovenskej republiky o slovenský svet, ale aj o prínos Slovákov žijúcich v zahraničí pre záujmy Slovenska. Veď slovenské komunity v zahraničí pracujú rôznymi spôsobmi v záujme Slovenska: aktívne ho propagujú, prezentujú jeho kultúru, turizmus a podobne. Koncepcia má podporovať najmä oblasť školstva, prácu s deťmi a mládežou, ako aj tradičné kultúrne podujatia a publikačné projekty nadčasového významu. Svetové združenie Slovákov v zahraničí odporúča zapracovať zámer novelizáciou volebného zákona zjednodušiť mechanizmus hlasovania slovenských občanov zo zahraničia a vytvoriť predpoklady na možnosť voliť elektronickou formou. Popri zachovaní krajanského vysielania Slovenského rozhlasu má koncepcia priniesť konkrétny mechanizmus, ako zabezpečiť blokové vysielanie vybraných pôvodných programov Slovenskej televízie do všetkých krajín, v ktorých žijú významné slovenské komunity. Veľkou výzvou je spracovať konkrétne projekty výskumu a prezentácie dejín, života, jazyka, kultúry a migrácie Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s príslušnými vedeckými a kultúrnymi inštitúciami na Slovensku. Svetové združenie Slovákov v zahraničí napríklad plánuje výskum slovenského jazyka, ako ho používajú Slováci v rôznych krajinách. Výsledkom by malo byť encyklopedické dielo vydané Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra. Výskum je neodkladný vzhľadom na postupné vytrácanie sa jazyka vo viacerých komunitách. Rovnako dôležitý je výskum literárnej tvorby Slovákov v zahraničí. Vzhľadom na obrovské počty Slovákov, čo odchádzajú do zahraničia za prácou a štúdiom, je však potrebný aj výskum súčasnej migrácie. Niektoré veci sa už uskutočňujú, no napríklad v porovnaní s okolitými krajinami ako Poľsko či Maďarsko je slovenská podpora krajanov stále veľmi malá. Otázok, ktoré má cestovná mapa riešiť, je ešte veľa. Cieľ je však jasný. Spoločný prospech a vzájomná komunikácia všetkých Slovákov, či už žijú na Slovensku, alebo kdekoľvek inde vo svete.

Tohtoročné vyvrcholenie štátnych osláv bolo bez problémov

20. augusta 2007

Po vlaňajších tragických udalostiach, kedy počas vyvrcholenia štátneho sviatku 20. augusta prišlo o život v náhlej búrke päť osôb, sa tohtoročný ohňostroj zaobišiel bez problémov. Silná búrka, ktorá bola nad Budapešťou, sa utíšila asi hodinu pred začiatkom predstavenia. Ohňostroj, ktorý sa začal presne o 21.00 hodine, sledovalo podľa odhadov niekoľko stotisíc divákov na oboch brehoch Dunaja. Na rieke zastavili z bezpečnostných dôvodov lodnú premávku, na vopred určené miesta v úseku medzi Alžbetiným a Petőfiho mostom zakotvilo s pasažiermi zvedavými na dvadsaťminútovú šou 66 osobných lodí. V hoteloch na dunajskom nábreží už mesiace vopred vypredali zahraničným hosťom izby s pohľadom na Dunaj, odkiaľ mohli ohňostroj sledovať. Podľa informácií jednej z komerčných televíznych staníc bol taký hotel, v ktorom noc v izbe s dunajskou panorámou stál 2000 eur. Na poriadok dozeralo vyše tisíc policajtov, množstvo požiarnikov, v pohotovosti bolo vyše 40 sanitiek na 23 miestach mesta, posilnili strážne služby, vyznačili únikové cesty, a zaviedli ďalšie nevyhnutné opatrenia. Búrky boli na celom území Maďarska, v Miškovci odložili plánovaný ohňostroj, lebo nepriaznivé počasie smerovalo práve v tom čase na východ Maďarska. Požiarnikov volali asi v 300 prípadoch, najmä na západe krajiny, kde vietor vyvracal stromy a voda zaplavila pivnice. K zraneniam nikde nedošlo.

Protivládne akcie pokračujú

21. augusta 2007 - (Plus jeden deň)

Začiatok osláv najväčšieho sviatku našich južných susedov ukázal, že nenávisť voči premiéroví krajiny v ľuďoch stále trvá. Oslavy vzniku Maďarskej republiky začali v Budapešti pokojnou ceremóniou vztyčovania vlajky. Účasť premiéra Ferenca Gyurcsánya však mnohých nepotešila. Preto sa vztyčovanie štátnej vlajky nezaobišlo bez prísnych bezpečnostných opatrení. Polícia pre istotu uzavrela niekoľko ulíc a hlas demonštrantov bolo aj tak počuť. „Nechceme takého premiéra. Gyurcsány, radšej sa strať,” kričali skupinky nacionalisticky orientovaných aktivistov. Keďže sa nedostali k parlamentu, rozložili sa na Deákovom námestí aj s hlasnou aparatúrou. Príslušníci polície ich však rýchlo zrušili. „Musíme opustiť námestie, ale večer sa všetci opäť stretneme,” kričal do mikrofónu jeden z organizátorov protivládnej akcie. Už počas obeda sa po meste objavovali malé skupinky demonštrantov a policajti boli v pohotovosti. Vlani na jeseň a na jar tohto roka sa totiž maďarské štátne sviatky stali v Budapešti vítanou zámienkou pre výtržníkov. Pod zámienkou boja proti Gyurcsányovi sa vtedy chuligáni bili s políciou a podpaľovali autá.

Po oslavách založenia štátu a jeho zakladateľa

20. augusta 2007

Maďarsko si včera pripomenulo svoj najvýznamnejší štátny sviatok, Deň svätého Štefana, zakladateľa Uhorska. K oslavám v Budapešti tradične patrí cirkevná procesia s pozostatkami svätca, slávnostná prísaha nových dôstojníkov, vojenská prehliadka a letecká šou nad Dunajom. Oficiálne oslavy štátneho sviatku v Budapešti sa začali vztýčením štátnej vlajky Maďarskej republiky, s vojenskou poctou pred parlamentom za účasti prezidenta Lászlóa Sólyoma, premiéra Ferenca Gyurcsánya a ďalších ústavných činiteľov. Slávnostný akt vztýčenia vlajky sa konal za prísnych bezpečnostných opatrení, na Kossuthovo námestie mohli prísť iba pozvané osoby po bezpečnostnej prehliadke. Okolie námestia uzatvorila polícia, niekoľko desiatok protivládnych demonštrantov skandovalo spoza kordónu „Gyurcsány zmizni!” Na Námestí hrdinov sa dopoludnia konala slávnostná prísaha dôstojníkov, absolventov Univerzity národnej obrany Miklósa Zrínyiho. V parlamente popoludní odovzdali štátne vyznamenania a prezident L. Sólyom položil v Székesfehérvári vence k hrobu uhorských kráľov. Podvečer sa konala v Budapešti slávnostná omša pred Bazilikou sv. Štefana a premiér Ferenc Gyurcsány vystúpil s prejavom na Kultúrnom festivale Maďarov žijúcich za hranicami. Tradičným vyvrcholením bol večerný ohňostroj.

MOL je otvorený partnerstvu s väčšími konkurentmi

20. augusta 2007

Maďarská ropná spoločnosť MOL považuje diskusiu o fúzii s rakúskym OMV za ukončenú, povedal v rozhovore generálny riaditeľ MOL Zsolt Hernádi pre Financial Times Deuschland (FTD), ktorý dnes zverejnil článok pod titulkom MOL je otvorený pre nového partnera. Maďarský podnik je podľa Hernádiho otvorený partnerstvu s väčšími konkurentmi. Ak by však museli hľadať partnera, skôr by to bolo u Schell, BP, alebo Gazpromu, ale nie u rakúskej spoločnosti OMV. „V súčasnosti nie sme v situácii, že by sme potrebovali bezpodmienečne partnera,” povedal šéf MOL. MOL, ktorý je s ročným obratom 11,8 miliardy EUR najväčšou nezávislou stredoeurópskou ropnou spoločnosťou, vytrvale obchádza rakúsky konkurent, v ktorom je vlastníkom aj Rakúsko. OMV medzičasom nakúpil 18,9 % akcií MOL na trhu, pripomína FTD. „Z našej strany sme celý cirkus okolo OMV uzatvorili,” dodal Hernádi. Na margo možnosti nepriateľského získania vplyvu v MOL jej generálny riaditeľ nemeckému vplyvnému hospodárskemu denníku zdôraznil, že ak by OMV takúto možnosť mal, tak by okamžite kúpil MOL. Proti takémuto kroku je však MOL dobre chránený, medzi iným aj obmedzením hlasovacích práv, ako aj možnosťou výkupu vlastných akcií.

Sihoť alebo ako prežiť svätého Štefana

20. augusta 2007 - (Gregor Martin Papucsek)

Tak už máme za sebou „Sziget” najväčší stredo(celo?)európsky happening pod holým nebom, festival za účasti státisícov mladých ľudí správajúcich sa nehatene. Treba byť týždeň spolu (a najmä bez rodičov) -tento slogan panoval aj tentoraz na starobudínskom dunajskom ostrove, podľa ktorého sa celé podujatie aj nazýva. Táto Sihoť zostane pamätná aj pre rekordné 11 580 minút trvajúce permanentné koncerty, alebo kvôli 14 902 párom, ktoré sa bozkávali naraz. Škoda, že podobné výkony - myslím na všeobecnú družbu - sú v Maďarsku skôr javom osihoteným. Izolovaný zostal aj poburujúci plagát pri maďarských cestách: vyobcovala ho samotná reklamná únia. Ja som na toto rozhodnutie čakal už celé týždne. Držiac volant sa mi totiž neraz stalo, že som mykol hlavou, keď som jedným okom zbadal bilbord s krásnou devou nasnímanou odzadu, ako čupí. Telo však mala rozkúskované trhanými líniami, ktoré vyznačovali krídlo, chrbát, stehienka, nožičky (chýbal však biskupský „falat”, a keďže bola od chrbta, logicky aj prsíčka). Takto býva označené u mäsiara prasa či hovädo, aby aj slabšie kuchárky vedeli, ako sa ktorá časť nazýva. Veľkoplošný plagát propagoval výrobky známej hydinárskej firmy. Aby to však bolo zrozumiteľné, bol tam aj text: „Bombové kura”, hoci podľa mňa sa tým len vystupňovala dvojzmyselnosť reklamy. Žena (pipka?) ako mäso - drsné! Odstrániť! - takto znela od etickej komisie zväzu reklamy výzva, ktorá bola aj vypočutá. Vypočuli ľudia aj výzvu úradu vlády: nože, navrhnite, ako by sa mala nazývať plánovaná vládna štvrť za Západnou stanicou? Podobné krstiny majú v Maďarsku tradíciu, prednedávnom na názov nového severného mosta cez Dunaj v Budapešti vypísali tender, a hoci najviac hlasov dostal Chuck Norris, predsa sa bude volať Mederský most. Na názov novej vládnej zóny už prichádzajú aj seriózne návrhy, napríklad Széchenyiho park, Smaragdové mesto (bude tam plno zelene), Záhrada Maďarov alebo Matejov háj. Ten posledný sa však podľa mňa už posúva do humornej roviny (treba poslať vládu do hája), žartovné chúťky Maďarov však stelesňujú viac tieto iniciatívy: Štvrť kapustných hláv, Štvorcovitý okrúhly les a podobne. No na internetovom portáli Index sa rozvinulo trocha drsnejšie hnutie, ktorého výsledkami sú tieto skvosty: Gyurcsány Village, Fericity, Blufbuilding, Opičiareň, Konečná stanica... ale zatiaľ vedie v hlasovaní Poondiland. S prepáčením poondieť to nikto nechce dnes, 20. augusta, na štátny, svätoštefanský sviatok. Vzhľadom na vlaňajšiu tragédiu počas ohňostroja, keď vyčíňal orkán, tentoraz zabezpečuje vláda všetko dupľovane. Masám ľudí na dunajskom nábreží budú rozdávať mapku s vyznačenými únikovými cestami, pre prípad, žeby opäť udrela príroda v kombinácii s ľudskou ľahostajnosťou. Opozícia teraz kritizuje vládu za to, že preháňa, robí zbytočné „fukoty” a vopred vyvoláva paniku. Vládny hlavný organizátor je ako človek, ktorého tak či tak chcete zdevalvovať: keď má klobúk, je hlupák, a keď klobúk nemá, aj tak je hlupák. Veru, politik musí znášať všeličo! Na oplátku znášame aj my jeho...

Prezident L. Sólyom pozval strany na rokovanie o rozpočte

18. augusta 2007

Rokovanie koaličných aj opozičných strán inicioval v Budapešti maďarský prezident László Sólyom, ktorý by chcel medzi nimi dosiahnuť dohodu o vytvorení pravidiel tvorby rozpočtu tak, aby nedošlo k zvyšovaniu deficitu a k nadmernému míňaniu štátu. Vyplýva to z rozhovoru hlavy štátu pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. „Teraz by bolo možné, a potrebné rozpočet dostať medzi ústavné mantinely,” povedal Sólyom, podľa ktorého je zrejmé, že je nevyhnutné zníženie obrovského štátneho zadlženia a deficitu. Na zriadenie orgánu, ktorý by si vynútil takéto kroky, teraz preukazujú ochotu vládne, aj opozičné strany, dodal prezident. Prezident republiky sa podľa jeho vyjadrenia nemieni stať sudcom alebo sprostredkovateľom v odborných politických otázkach. „Nikdy by som sa napríklad nezaplietol do riešenia otázky modelu systému zdravotného poisťovníctva. Ale regulovanie rozpočtu z hľadiska budúcnosti krajiny je možnosť vykročiť z bludného kruhu cyklov nadmerných štátnych výdavkov a reštrikčných opatrení,” zdôraznil. Sólyom v rozhovore vyjadril nesúhlas s názorom, že je potrebný lacnejší štát s menším vplyvom a že trh vyrieši všetko. Domnieva sa, že k silnému hospodárstvu je potrebný silný štát, ktorý je schopný postarať sa o patričné normy a infraštruktúru. S iniciatívou najvyššieho predstaviteľa štátu vyjadrili dnes súhlas zástupcovia najväčšej vládnej aj opozičnej strany.

39 rokov od invázie vojsk Varšavskej zmluvy

18. augusta 2007

V noci z pondelka na utorok uplynie 39 rokov od invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane. Vpád vojsk definitívne pochoval Pražskú jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka. Vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy vtrhli na československé územie krátko pred polnocou 20. augusta 1968. Sovietski, nemeckí, poľskí, maďarskí a bulharskí vojaci prišli zasiahnuť „v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia”. Na invázii sa nepodieľalo Rumunsko, ktoré bolo tiež súčasťou bývalého socialistického bloku. Proti vstupu vojsk protestovalo dubčekovské krídlo KSČ, avšak zbytočne. Reakciou Sovietskeho zväzu bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol, ktorý znamenal úplnú kapituláciu. Sovieti si postupne posilňovali svoju moc. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach. Prosovietska, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Napriek svojej moci sa každoročne obávala 21. augusta. Pri prvom výročí invázie demonštrovali ľudia v Prahe i v Brne a pri protestoch zahynuli štyria mladí ľudia. V hlavnom meste sa vtedy objavili barikády a tanky. V ďalších rokoch vedenie štátu posilnilo v tento deň počet policajtov v mestách. V auguste prišlo do Československa 27 divízií, nasadených bolo okolo 800 lietadiel, vyše 630 tankov a asi 2000 kanónov doplnených o špeciálne rakety. V dôsledku invázie v auguste 1968 zahynulo 26 osôb a 181 bolo zranených. Vojská napáchali škodu asi za 1,4 miliardy korún, pričom táto suma neskôr narástla na 4,5 miliardy korún. Sovietska strana odmietla tieto škody zaplatiť. Namiesto odškodnenia, vojaci Varšavskej zmluvy obsadili československé územie na vyše dve desaťročia. Na pád totality si muselo Československo počkať do 17. novembra 1989. Do konca minulého roka mali obete a pozostalí po obetiach okupácie možnosť požiadať o odškodnenie. Celkovo prišlo na Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR)179 žiadostí, 66 žiadateľom nebolo vyhovené, 26 žiadostí sa v súčasnosti ešte posudzuje. V 87 prípadoch bolo priznané odškodnenie v celkovej sume viac ako 9,5 milióna korún, informoval agentúru SITA riaditeľ odboru odškodňovania MS SR Igor Mišík.

Havana kritizuje Maďarsko pre udelenie azylu utečencom

22. augusta 2007

Kuba v stredu označila Maďarsko za „imperialistického komplica” Washingtonu za to, že súhlasilo s udelením politického azylu 29 Kubáncom, ktorí sa zdržiavali na americkej vojenskej základni Guantanámo. Ide o časť zo 44-člennej skupiny kubánskych emigrantov, ktorých na mori zadržala americká pobrežná stráž. Pretože americké úrady predpokladali, že v prípade repatriácie by ich na Kube stíhali, umiestnili ich na vojenskú základňu Guantanámo, kým sa nájde tretia krajina, ktorá ich prijme. Mnohí z týchto utečencov sú disidentmi. Kubánske ministerstvo zahraničia vo vyhlásení uviedlo, že „vláda Maďarska koná ako komplic impéria”. Ministerstvo dodalo, že „servilné” Maďarsko „chce demonštrovať svojmu mocnému a agresívnemu pánovi, že môže rátať s jeho otrockou vernosťou”.

Skupina 29 kubánskych utečencov dostane politický azyl v Maďarsku

18. augusta 2007

Skupina 29 kubánskych utečencov, ktorých v súčasnosti strážia na americkej vojenskej základni v Guantanáme, pricestuje do Maďarska, kde všetci dostanú politický azyl. Informovala o tom dnes agentúru MTI štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Márta Horváthné Feksziová. Na kubánsku základňu podľa štátnej tajomníčky odcestovala delegácia rezortu zahraničných vecí, v ktorej bol aj zástupca maďarského Migračného úradu. Utečenci dostali informácie o Maďarsku a vyplnili dotazníky, ktoré vyhodnotili v Maďarsku. Na základe nich potom padlo rozhodnutie o tom, že 29 Kubáncov môže dostať v Maďarsku štatút politického utečenca. Príslušné dokumenty podpíšu po príchode do Maďarska. O termíne Feksziová zatiaľ nevedela informovať. Ako zdôraznila, náklady spojené s ich začlenením do spoločnosti, vrátane nájomného bytu, jazykového kurzu a ošatenia na zimu budú hradiť jeden rok USA. Dodala, že prijatie kubánskych utečencov podporili všetky maďarské parlamentné strany. Maďarsko nie je jedinou stredoeurópskou krajinou, ktorá prijíma kubánskych utečencov, nedávno tak urobila Česká republika. Na základni Guantanámo je 44 utečencov, ktorých americká pobrežná stráž v ostatných rokoch zadržala na mori medzi Kubou a USA. Spomedzi nich sedemnásti začali pred 20 dňami hladovku na protest proti zlým podmienkam v tábore, ako aj proti tomu, že Spojené štáty im neumožnili vstup na svoje územie. Hladovku ukončili v piatok po tom, čo sa dozvedeli, že USA, Maďarsko a ešte jedna tretia krajina rozhodli o ich prijatí.

Na svätoštefanský sviatok bude v Budapešti výrazne obmedzená doprava

17. augusta 2007

V pondelok 20. augusta je v Maďarsku štátny sviatok. V tento deň si Maďari už stáročia pripomínajú zakladateľa kresťanského štátu Svätého Štefana. Pre množstvo podujatí, ktoré sa začínajú už v nedeľu večer, bude doprava v hlavnom meste výrazne obmedzená. Po vlaňajších tragických oslavách z 20. augusta, pri ktorých v nepriaznivom počasí zahynulo v Budapešti päť osôb, sa tento rok pripravujú príslušné úrady veľmi dôsledne. Na podujatie svätoštefanských osláv bude v pohotovosti vyše 40 sanitiek na 23 miestach metropoly. Počas vyvrcholenia sviatku, ktorým je tradičný ohňostroj, bude posilnená strážna služba. Premávka na cestách bude kvôli oficiálnej časti osláv, leteckej prehliadke, množstvu pouličných koncertov, podujatí a ohňostroju v pondelok uzatvorená na Námestí hrdinov a jeho okolí, pri parlamente a na Hradnom vrchu. Uzatvorené bude budínske aj peštianske dunajské nábrežie, Alžbetin most, Reťazový most aj Most slobody. Spoje budapeštianskej mestskej hromadnej dopravy budú premávať do neskorých nočných hodín.

Budapešť ovládne letecká šou

17. augusta 2007

Trinásť lietadiel, trinásť skvelých pilotov. Budapešť bude v nedeľu a v pondelok dejiskom siedmeho kola Svetovej série Red Bull Air Race v leteckej akrobacii. Piloti súťažia na slalomovej trati medzi dvadsaťmetrovými nafukovacími stĺpmi, stroje dosahujú rýchlosť až 400 km/h a prekonávajú preťaženie 10G. Trať bude umiestnená medzi Reťazovým a Margitiným mostom. Minulý rok sledovalo adrenalínovú šou na brehoch Dunaja milión ľudí, medzi nimi aj tisíce divákov zo Slovenska. V nedeľu sú od 16.00 na programe dve kvalifikačné kolá, z ktorých vzíde dvanástka najlepších. Tí budú súperiť o prvenstvo v pretekoch v pondelok od 14.00.

Šialenstvo pod mostom

20. augusta 2007

Unikátna letecká šou! Preteky svetovej série Red Bull Air Race pokračujú dnes siedmou zastávkou v Budapešti. V maďarskej metropole sa po piatykrát zídu najlepší svetoví piloti, ktorí budú balansovať iba pár metrov nad hladinou Dunaja v takmer 400-kilometrovej rýchlosti a s maximálnym preťažením 10 G. Budapešť je pre seriál Red Bull Air Race to, čo Monako pre Formulu 1, Wimbledon pre tenis či Kitzbühel pre zjazdové lyžovanie. Pilotom maximálne zdvíha adrenalín najmä prelet pod slávnym Reťazovým mostom, ktorý je vlastne štartovou i cieľovou čiarou.

Návšteva L. Sólyoma bola podľa S. Bajaníka diplomatickým lapsusom

22. augusta 2007

Signatári stretnutí Slovákov z južného Slovenska vnímajú prítomnosť maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma v nedeľu v Diakovciach ako oficiálnu podporu osláv cudzieho štátneho sviatku v suverénnej a samostatnej SR. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré prijali na utorkovom stretnutí v Komárne a na dnešnej tlačovej besede na pôde Matice slovenskej o ňom informoval jeden zo signatárov Stanislav Bajaník s tým, že on osobne považuje Sólyomovu účasť na oslavách za diplomatický lapsus. Predsedu SMK Pála Csákyho signatári vyzvali, aby nebránil maďarskej mládeži na území SR ovládať popri materinskom aj štátny jazyk. Svätého Štefana si vážime a ctíme, povedal Bajaník, nie je však podľa neho zvykom, aby sa štátne sviatky iných krajín oslavovali na území iného štátu. „Napriek súkromnému charakteru návštevy nebude prezident nikdy súkromnou osobou,” dodal s tým, že oslavovať na Slovensku štátny sviatok Maďarskej republiky považuje za scestné a neprijateľné. „Považujem to za diplomatický lapsus,” povedal Bajaník. Signatári vo vyhlásení, ktoré adresujú maďarskému veľvyslanectvu, Ministerstvu zahraničných vecí SR a prezidentovi SR, Sólyomovi pripomínajú, že jeho etnické vymedzenie poslania kostolov „ubrániť Maďarstvo” za posledných tisíc rokov je smutné, lebo popiera jazykové, kultúrne i náboženské práva ostatných národov v Uhorsku, teda aj starých Slovenov. „Nikto nemá právo privlastniť si posolstvo sv. Štefana len pre svoju vlastnú ideológiu, v tomto prípade pre Maďarstvo,” povedal Bajaník. Signatári súčasne vo vyhlásení Sólyoma upozorňujú, že kým v Diakovciach volal po práve na vzdelávanie v materinskom jazyku od materských škôl až po univerzitu, čo SR dokonale plní, Slováci v Maďarsku takýmto právom nedisponujú. V druhom vyhlásení, ktoré signatári v utorok v Komárne prijali, kritizovali vyjadrenia Csákyho o tom, že občania maďarskej národnosti, ktorí zapíšu deti do školy s vyučovacím jazykom slovenským, majú obmedzené myslenie, podliehajúce národnoštátnym koordinátom. „Obmedzené myslenie má skôr pán poslanec,” povedal Bajaník. Csákyho slová podľa signatárov potvrdzujú pretrvávajúci zápas etnickej politickej strany o verejnú segregáciu a izoláciu maďarskej mládeže na Slovensku, urážku slovenčiny ako štátneho a vyučovacieho jazyka na území SR, občiansky cítiacich spoluobčanov maďarskej národnosti rešpektujúcich európsky trend 21. storočia o viacjazyčnej vyspelosti mladých občanov v Európe i SR. „Vyzývame predsedu SMK a poslanca NR SR Pála Csákyho, aby vo svojich oficiálnych príhovoroch uvážlivejšie formoval politický program SMK v duchu moderného, európskeho, nacionalizmu zbaveného občianskeho spolunažívania na suverénnom území SR, nebránil maďarskej mládeži na území SR popri znalosti materinského jazyka kvalifikovane ovládať štátny vyučovací jazyk,” uvádza sa vo Ministerstvo zahraničných vecí (MZV SR) v súčasnosti nebude vydávať k súkromnej návšteve maďarského prezidenta stanovisko. Pre TASR to uviedol hovorca rezortu Ján Škoda. O návšteve však bolo informované. „Maďarské veľvyslanectvo v Bratislave poslalo MZV nótu, v ktorej oznamovalo, že maďarský prezident László Sólyom príde na súkromnú návštevu a požiadalo o zaistenie jeho bezpečnosti,” uviedol Škoda a dodal, že ide o zaužívaný spôsob komunikácie.

Pál Csáky znovu provokoval SNS

Vyzval Maďarov, aby znova obsadili svoju domovinu

21. augusta 2007 - (Plus jeden deň)

Podľa národniarov pohár trpezlivosti s SMK už pretiekol. Pál Csáky si totiž zarečnil s maďarským prezidentom v Diakovciach a opäť zaujal podivnými výrokmi. „V Rumunsku minister, ktorý vyvíjal takéto aktivity, skončil v base a brániť by sa mala aj slovenská spoločnosť,” povedal nám rozhorčený poslanec za SNS Štefan Zelník. Šéf SMK Pál Csáky si totiž v nedeľu s maďarským prezidentom Lászlóm Sólyomom v obci Diakovce v okrese Šaľa pripomínal sviatok svätého Štefana a vyjadroval sa prinajmenšom dvojzmyselne. Nepozvaný slovenský prezident Ivan Gašparovič zatiaľ sedel doma. Csáky, nazývajúci tento štát Felvidékom, pripomenul výsledky prieskumu, podľa ktorého slovenskí Maďari cítia väčšiu spolupatričnosť s maďarským národom ako so Slovenskom. „Lojálnosť nie je možné vynútiť,” vyhlásil šéf SMK. Nepozdávalo sa mu tiež, ak občania dávajú deti do slovenských škôl. Podľa Csákyho musí súčasná generácia Maďarov „v dobrom” znova obsadiť svoju domovinu. „Je to hrozné. Za Bugára sa to skrývalo pod pokrievkou. Vtedy fakticky dosiahli školskú autonómiu a teraz už otvorene bez akejkoľvek hanby bojujú proti Slovensku,” dodáva na margo dvojzmyselných Csákyho výrokov Zelník.

Sólyom oslavoval s krajanmi a SMK

20. augusta 2007 - (pm - Sme)

Maďarský prezident László Sólyom 19. augusta navštívil Diakovce pri Šali, aby si s krajanmi pripomenul najvýznamnejší maďarský národný sviatok - Deň svätého Štefana. Sviatok zakladateľa uhorského štátu pripadá nadnes. Sólyom sa programovo snaží tráviť hlavné národné sviatky u krajanov. 15. marca slávil výročie revolúcie v roku 1848 v Sedmohradsku u tamojšej menšiny. Doma ho vtedy kritizovali, že neoslavuje v Maďarsku. Aj preto tentoraz slávi na dvakrát. Hlavný prejav bude mať dnes - doma. Sólyom v slávnostnej reči pri pamätníku kráľa Štefana I. povedal, že Maďarsko sa musí starať o Maďarov v susedných krajinách. Nezasahuje tým podľa neho do záležitostí týchto krajín a nikoho neohrozuje. Menšiny si podľa neho zaslúžia pozitívnu diskrimináciu a to, aby si svoju kultúru riadili samy. Aj na začiatku 21. storočia sa v prípade Maďarov hranice národa nezhodujú s hranicami štátu, povedal druhý rečník, predseda SMK Pál Csáky. Citoval prieskum, ktorý si strana nedávno nechala vypracovať. Slovenskí Maďari sa podľa neho identifikujú najmä so svojou obcou a regiónom. Nasleduje príslušnosť k maďarskému národu a k Európe, a až s väčším odstupom identifikácia so štátom, v ktorom žijú. „Ak niekomu vrátane politikov tieto výsledky prekážajú, nech sa pýta sám seba, čím všetkým tento národ v 20. storočí prešiel,“ hovorí Csáky. Lojalitu si podľa neho nie je možné vynútiť, iba budovať priateľským slovom a úprimnosťou. Sólyom prišiel do Diakoviec na pozvanie obce a SMK. Bolo by podľa neho dobré, ak by sa v našom regione cesty prezidentov k susedom brali ako samozrejmosť. „Rovnako, ako sa teším, keď príde prezident Gašparovič do slovenskej dediny v Maďarsku, nech je samozrejmé, ak aj ja prídem na oslavu našich národných sviatkov na Slovensko.“ Hovorca slovenského ministerstva zahraničia Ján Škoda v piatok povedal, že sa o Sólyomovej ceste dozvedeli iba „v neoficiálnom diplomatickom styku“. Podľa predstaviteľov maďarskej ambasády v Bratislave však ministerstvo o ceste informovali ešte v júli oficiálnou diplomatickou nótou. Politici SMK na akciu prišli vo veľkom počte. Z 20 poslancov strany 13 vrátane Miklósa Duraya aj europoslanci Edit Bauer a Árpád Duka Zólyomi. Nápadná bola neúčasť bývalého predsedu Bélu Bugára a poslancov, ktorí s novým vedením SMK a s Durayom nemajú najlepšie vzťahy - Zsolta Simona či Tibora Bastrnáka. „Je to len náhoda. Sú aj iné programy, ja som sa tento týždeň zúčastnil najmenej na dvoch-troch,“ tvrdí Bugár.

Maďarský prezident na oslave v Diakovciach

19. augusta 2007 - (SITA)

Prezident Maďarskej republiky László Sólyom považuje za potrebnú pozitívnu diskrimináciu menšín, takisto zavedenie samosprávneho princípu v oblasti menšinového školstva a kultúry. Maďarský hosť o tom hovoril v Diakovciach v Šalianskom okrese, kde sa na pozvanie predsedu SMK Pála Csákyho zúčastnil na miestnych oslavách zakladateľa maďarského štátu kráľa Štefana Prvého - Svätého (975 - 1038). Medzi iným pripomenul, že môžeme len privítať skutočnosť, že právny systém Európskej únie donúti celý náš región na uplatnenie európskych právnych noriem a princípov právneho štátu, a takisto k tomu, aby nikto nemohol byť diskriminovaný pre svoju národnosť, vieru a rasu. Podľa týchto zásad nie je prípustné ani to, aby sa niekomu krivdilo len preto, že používa svoj materinský jazyk. Poznamenal tiež, že ani svätý Štefan nechcel nikoho asimilovať - a vo svojom základnom diele vždy apeloval na dobré mravy, čo preložené do slovníka modernej doby znamená aj ľudské práva. Odkazom nášho prvého kráľa pre súčasnosť je aj to, že každého človeka treba akceptovať spolu s jeho zvykmi a materinskou rečou, uviedol maďarský prezident v prejave pri soche zakladateľa maďarského štátu. L. Sólyom ďalej poznamenal, že dodržiavanie menšinových práv je najvážnejším problémom Karpatskej kotliny, kde výsledkom historického vývoja je národnostná mnohofarebnosť. Pripomenul, že na každom svojom rokovaní s najvyššími predstaviteľmi štátov sa snaží vysvetliť Európe situáciu, v ktorej sa nachádzajú Maďari, ktorých 12-milliónové spoločenstvo je už občanom Európskej únie. Je nevyhnutné, aby sme získali práva, ktoré nám prislúchajú a treba, aby sme ich mohli aj zrealizovať, skonštatoval L. Sólyom. Európska únia podľa jeho slov zaradila do svojich dokumentov aj práva národnostných menšín práve na podnet Maďarska. O niekoľko mesiacov v schengenskom systéme budú hranice minulosťou a obnovia sa prirodzené regióny, ktoré neurčili politici, ale hospodárske putá na oboch stranách hraníc. Položil tiež otázku, prečo neexistuje systém mostov na Dunaji a Ipli, a prečo 700-kilometrový spoločný maďarsko-slovenský hraničný úsek je zaostalým región. Cez Dunaj vedú iba tri mosty, z toho jeden pre chodcov, dodal. Nápravu v tejto oblasti vidí v možnosti získavania grantov z fondov Európskej únie. Podľa maďarského prezidenta by malo byť samozrejmosťou, že slovenský prezident Ivan Gašparovič navštívi slovenskú menšinu žijúcu v Maďarsku, a rovnako aj to, že maďarská hlava štátu zavíta do regiónov Slovenska obývaných Maďarmi. Na podujatí usporiadanom pri príležitosti Dňa prvého maďarského kráľa sa zúčastnilo v dolnovážskej obci Diakovce takmer 1500 ľudí, medzi nimi aj niektorí poslanci Strany maďarskej koalície (SMK) na čele s predsedom Pálom Csáky a poslanci za SMK v Európskom parlamente.

P. Csáky: Nemôžete nás prinútiť byť lojálni

Podľa predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho v súčasnosti už nie je otázkou pre Maďarov na Slovensku to, že kde majú oslavovať sviatok kráľa svätého Štefana, či v Budapešti alebo na Felvidéku. V obciach na juhu Slovenska sa v týchto dňoch koná séria spomienkových podujatí na zakladateľa maďarskej štátnosti - kráľa Štefana I. Svätého. P. Csáky v dnešnom slávnostnom prejave v Diakovciach pri pamätníku prvého maďarského kráľa, kde sa na jeho pozvanie zúčastnil aj maďarský prezident László Sólyom, citoval zatiaľ nezverejnené výsledky sociologického prieskumu o identite Maďarov na Slovensku, v rámci ktorého oslovili 1200 respondentov. Výsledky svedčia o tom, že ľudia cítia najtesnejšiu spätosť so svojou obcou, potom so svojím regiónom a až na treťom mieste sa umiestnila spolupatričnosť k maďarskému národu. Spolupatričnosť k určitému štátu respondenti zaradili až na piate-šieste miesto, uviedol P. Csáky. Lojálnosť nie je možné vynútiť, tá je založená na priateľskom prístupe a na úprimnosti, skonštatoval líder SMK. P. Csáky ďalej uviedol, že je dôležité, aby Maďari neodchádzali zo svojej rodnej zeme, čoho sme svedkami v súčasnosti. Podľa neho najpodstatnejším odkazom svätého Štefana pre súčasnosť je, že aj súčasná generácia musí sformulovať svoje priority, a v dobrom slova zmysle musí znovu obsadiť domovinu. Ako povedal, „rodič, ktorý si dá aj teraz zapísať svoje dieťa do slovenskej školy, keď sme už členmi Európskej únie, sa stále nezbavil národnoštátnych koordinát”. Naša maďarská komunita odkazuje, že chceme byť Maďarmi ako Európania, a Európanmi ako Maďari, vyhlásil predseda SMK. Sme lojálni občania, ctíme si zákony štátu, ale chceme to robiť ako Maďari, zdôraznil. V závere P. Csáky pripomenul slová svätého Štefana, podľa ktorého štát, v ktorom sa používa iba jedna reč, je slabý a zraniteľný. Vyjadril želanie, aby sa táto múdrosť zakladateľa maďarskej štátnosti zrealizovala aj v našom regióne.

L. Sólyom si v Diakovciach uctil pamiatku sv. Štefana

Veniec k soche Svätého Štefana v Diakovciach pri príležitosti maďarského štátneho sviatku, dňa Svätého Štefana, dnes položil maďarský prezident László Sólyom. Ako Sólyom uviedol vo svojom prejave, sv. Štefan ako zakladateľ kresťanského štátu hlásal toleranciu. Citoval pritom slová sv. Štefana určené svojmu synovi Imrichovi: Kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké. Preto ti, môj milý syn, nariaďujem, aby si prichádzajúcim ochotne poskytoval zaopatrenie, aby si ich dôstojne prijímal, aby zotrvávali radšej pri tebe ako kdekoľvek inde. Tento odkaz zostáva podľa maďarského prezidenta aktuálny aj dnes, v období vytvárania spoločnej Európy. Sólyom je presvedčený, že tento štátny sviatok by mali spoločne oslavovať všetci Maďari bez ohľadu na to, v ktorej krajine žijú. Sám venuje mimoriadnu pozornosť Maďarom žijúcim ako národnostná menšina na územiach iných štátov, pretože nikto z Maďarov žijúcich v Maďarsku si nevie predstaviť, aké to je byť menšinou v štáte. Aj preto bude podľa vlastných slov vždy dbať na to, aby neboli Maďarom žijúcim v zahraničí upierané práva vyplývajúce z ústavy. Maďarský prezident navštívil Diakovce v okrese Šaľa na pozvanie Strany maďarskej koalície. Jej predseda Pál Csáky označil Diakovce za miesto, kde sa tvorili dejiny. Z obce pochádza najstarší známy súvislý text napísaný v maďarčine. Pohrebnú reč zaznamenali na stránky Prayovho kódexu na konci 12. storočia. Kódex používali v benediktínskom kláštore, ktorého súčasťou bol dnešný dvojvežový románsky kostol v Diakovciach. Najstaršia časť kostola, kaplnka sv. Štefana, pochádza pravdepodobne z čias zakladateľa uhorského štátu. Ako jedna z mála z tohto obdobia zostala zachovaná. Vlani bola ukončená kompletná rekonštrukcia kostola, na ktorej sa finančne podieľala maďarská strana.

Sólyom bude oslavovať v Diakovciach

Maďarskí politici chodia ku krajanom veľmi často

18. augusta 2007 - (Sme)

Maďarský prezident László Sólyom sa zajtra v Diakovciach v okrese Galanta zúčastní na oslavách maďarského národného sviatku Dňa svätého Štefana. Pôjde na omšu, položí veniec k pamätníku a s predsedom SMK Pálom Csákym prednesie reč. So slovenskými politikmi sa nestretne. „Túto informáciu nemáme oficiálne z maďarskej ambasády ani z kancelárie maďarského prezidenta. Vieme len, že sa takáto návšteva udeje,“ povedal hovorca prezidenta Ivana Gašparoviča Marek Trubač. Aj ministerstvo zahraničných vecí sa to dozvedelo neoficiálne. „Je to súkromná návšteva na pozvanie obce Diakovce a SMK,“ povedal hovorca Ján Škoda. Gašparovič sa tento rok zúčastnil na podobnej neoficiálnej návšteve v maďarskej obci, ktorú obývajú Slováci. Na oslave 250. výročia založenia obce Mlynky ho však sprevádzala predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Szilliová. Podobné návštevy budapeštianskych politikov u Maďarov v susedných štátoch sú veľmi časté. Medzi najčastejších návštevníkov patria práve Sólyom a Sziliová, ktorá u nás bola naposledy minulý víkend, keď si v obci Štós pripomenula maďarského spisovateľa Zoltána Fábryho. Na akcii sa podľa denníka Új Szó zúčastnil aj košický župan Zdenko Trebuľa. Viacerí maďarskí politici majú medzi krajanmi príbuzných. Pravidelne takto Slovensko navštevuje predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh, jeden z tvorcov krajanskej politiky opozičného Fideszu. Jeho manželka pochádza zo Štúrova. Tieto cesty priťahujú malú pozornosť, občasné vyjadrenia nevôle súvisia skôr s inými napätiami vo vzájomných vzťahoch.

Prečo Diakovce?

Maďarskí školáci sa o nenápadnej dedinke pri Šali učia už v základnej škole. Z obce totiž pochádza najstarší známy súvislý text napísaný v maďarčine. Takzvanú Pohrebnú reč zaznamenali na stránky Prayovho kódexu na konci 12. storočia. Kódex používali v benediktínskom kláštore, ktorého súčasťou bol dnešný dvojvežový románsky kostol v Diakovciach. Najstaršia časť kostola, kaplnka svätého Štefana, pochádza pravdepodobne z čias zakladateľa uhorského štátu.

Maďarský prezident si v Diakovciach pripomenie Svätého Štefana

17. augusta 2007

Maďarský prezident László Sólyom sa v nedeľu 19. augusta, deň pred štátnym sviatkom Maďarska, zúčastní v Diakovciach v okrese Galanta, slávnostnej svätej omše. Po nej vystúpi s prejavom a položí veniec k soche Svätého Štefana, informovala TASR kancelária prezidenta. Hlavu štátu bude sprevádzať manželka Erzsébet Sólyomová. Maďarský prezident sa pred omšou stretne krátko s predsedom SMK Pálom Csákym a ďalšími predstaviteľmi strany. V pondelok 20. augusta je v Maďarsku štátny sviatok - deň Svätého Štefana, zakladateľa kresťanského štátu. Sólyom viackrát zdôraznil, že venuje zvláštnu pozornosť „tým častiam maďarského národa, ktoré žijú za hranicami”, a to aj tým, že pri príležitosti maďarských štátnych sviatkov navštevuje maďarskú menšinu v susedných krajinách.

Hírszerző: Fico realizuje to, o čom FIDESZ sníva

17. augusta 2007

Kým István Mikola a FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) sa iba vyhrážajú, že v prípade, ak sa dostanú k moci, potom vrátia späť systém jedinej štátnej zdravotnej poisťovne, slovenská vláda robí vážne kroky v tomto smere. Aj keď je pravda, že odborníci a obyvateľstvo sa domnievajú, že je to protizákonné a proti viacerým medzinárodným zmluvám, píše maďarský portál hirszerzo.hu. Slovenský premiér už začal to, o čom FIDESZ ešte iba sníva vyhlásil vojnu súkromným investorom a zdravotníctvu s konkurenčnými poisťovňami. Ficova vláda už mesiace pracuje na tom, aby zlikvidovala súkromné poisťovne, ktoré sú na slovenskom trhu, lebo považuje za neprijateľné, aby na Slovensku pôsobili zdravotné poisťovne tvoriace zisky, a aby z vyzbieraných zdravotných odvodov zo systému odčerpávali významné finančné zdroje. Ako portál ďalej pripomína, v jednom z rozhovorov premiér poznamenal, že by stačila aj jediná zdravotná poisťovňa. Na Slovensku funguje už 12 rokov systém konkurenčných zdravotných poisťovní. V roku 2004 prešiel tento systém významnou reformou. V súčasnosti fungujú dve štátne a štyri súkromné poisťovne, z 5,4 milióna poistencov je v štátnych 3,4 milióna osôb. Napriek tomu súkromné dosiahli od roku 2004 významné zisky. Hírszerző sa podrobne venuje predstavám a zámerom vlády Roberta Fica a dodáva, že vyvolali nevôľu poisťovní, ale aj obyvateľstva. Na rozdiel od situácie v Maďarsku, kde vláda v súčasnosti pracuje na zmene systému jednej poisťovne, a maďarskí lekári sa stavajú proti tomu, slovenskí lekári sú spokojní so systémom konkurenčných poisťovní, lebo od ich zavedenia im výrazne stúpli platy, uzatvára portál.

Tom Lantos ocenil postoj Maďarska v otázkach bezvízového styku

16. augusta 2007

Postoj Maďarska, ktoré nepodpísalo dokument šiestich lobujúcich krajín NATO snažiacich sa o dosiahnutie bezvízového styku so Spojenými štátmi, bol správny. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Spojených štátov Tom Lantos. Ako však demokratický kongresman dodal na tlačovej besede v maďarskej metropole, v USA sa nikto nezaoberá tým, že Maďarsko sa nepridalo k Litve, Lotyšsku, Poľsku, Rumunsku, Slovensku a Českej republike, ktoré vyjadrili sklamanie z programu bezvízového styku. Podľa Lantosa je to dôležité iba v Maďarsku. Maďarsko zastáva názor, že získanie bezvízového styku je dlhý proces a teraz je iba začiatok tohto procesu, povedal 10. augusta hovorca ministerstva zahraničných vecí György Odze. Na margo vzťahu USA a Európy predseda povedal, že od nového francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a od britského premiéra Gordona Browna, ktorý pokračuje v politika Tonyho Blaira, očakáva harmonickejšie vzťahy, ako boli v čase nemeckého kancelára Gerharda Schrödera a francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca. Podľa jeho slov postupné preskupovanie amerických vojakov z Iraku, blížiace sa prezidentské voľby v USA a skutočnosť, že americká administratíva si uvedomuje užitočnosť medzinárodnej spolupráce pri riešení globálnych problémov - to všetko posilňuje presvedčenie, že sa začína éra renesancie americko-európskych vzťahov. Je to podľa Lantosa veľmi dôležité, pretože je potrebná rovnaká jednota v boji proti terorizmu, aká bola v čase studenej vojny. Americký politik sa v piatok stretne s maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom.

Kremnické Gagy - Bezdomovci sa premenia na hudobných majstrov

Skutočne netradičné predstavenie Čvirikrach - alebo po maďarsky Csödcsicsergő - vzniklo „v dielni” budapeštianskeho Hólyagcirkuszu. Vynikajúci orchestrálni hráči a sólová speváčka sa ocitli v neutešenej pozícii, stali sa z nich „bezvýznamní” bezdomovci. Nikto z nich by už nečakal svetlú budúcnosť, keďže zápasia o strechu nad hlavou. Napokon v pravú chvíľu zasiahne osud a zdanlivo náhodné stretnutie opustených muzikantov so schopnosťou hrať na smetisku na zmontovaných a čudesných hudobných nástrojoch vrcholí impozantným koncertným výstupom.

V. Prívarová: Vláda schválila sumu, ktorú už odsúhlasila minulý rok

15. augusta 2007 - (TASR)

Podľa vyjadrení predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Vilmy Prívarovej vláda SR, ktorá 15. augusta schválila zvýšenie rozpočtových prostriedkov vo výške 19,25 milióna korún pre spolky a organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí, len dodatočne schválila sumu, ktorú už odsúhlasila. „Už minulý rok vláda schválila na rok 2007 v rámci programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a ich krajanské spolky vyše 40 miliónov korún. V tohtoročnom rozpočte však účelovo udelili len 20,75 milióna korún. Takže vláda teraz dodatočne schválila prostriedky, ktoré vlastne už minulý rok raz odsúhlasila,” vysvetlila V. Prívarová. „My sme veľmi radi, že vláda schválila túto sumu, pretože naši krajania vo svete naozaj robia zmysluplné akcie, aktivity, projekty, takže si myslím, že aj reakcie slovenského zahraničia budú veľmi pozitívne,” dodala predsedníčka ÚSŽZ. Podľa jej vyjadrení prišli na ÚSŽZ v prvom grantovom kole požiadavky z celého sveta vo výške 65 miliónov slovenských korún. V druhom kole sa tiež očakávajú požiadavky na desiatky miliónov korún. Z položky 19,25 milióna korún sa budú financovať aktivity Slovákov mimo hraníc SR vo výške 15,25 milióna Sk. Tri milióny sú potrebné na uskutočnenie dohody medzi vládami SR a Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Zvyšok sa použije na podporu vydávania týždenníka Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny. Vládny kabinet zároveň zobral na vedomie závery Stálej konferencie SR a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa konala v apríli tohto roka v Bratislave. Delegáti z 23 krajín sveta vtedy skonštatovali, že problematika vzťahov Slovenska a krajanov v cudzine sa stáva jednou z priorít štátnej politiky SR. Súčasne očakávajú, že takýto pozitívny proces bude pokračovať. Za prioritné považujú prípravu a prijatie Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí do roku 2015, podporu oblasti školstva, práce s deťmi, mládežou a rôzne formy vyučovania slovenského jazyka. Podľa účastníkov konferencie treba tiež zväčšiť objem finančných prostriedkov v grantovom systéme ÚSŽZ na tento rok na úroveň 40 miliónov korún. Dôležité je aj efektívne napĺňanie dohody s Maďarskom a Ukrajinou v oblasti vzájomnej podpory národnostných menšín a súčasne navrhli uzavretie podobných zmlúv tiež s Českou republikou a Poľskom, prípadne s ďalšími krajinami. Medzi ďalšie odporúčania delegátov patrí pomoc krajanským spolkom a organizáciám zameraným na prezentáciu Slovenska, podpora rôznych slovenských médií v zahraničí, zasielanie učebníc slovenského jazyka, ako aj kníh pre maloletých či rozšírenie možnosti účasti detí krajanov na letných jazykových kurzoch. Stála konferencia zasadá od roku 1999, tento rok sa konala pod záštitou premiéra Roberta Fica.

Bratislava - Letná škola žurnalistiky pre krajanov

Ako sa robia noviny? - tak aj to sa dozvedia mladí Slováci, krajania z Česka, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Maďarska a Veľkej Británie. Letnú školu žurnalistiky pre 13 účastníkov pripravil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Redaktorka Slovenského rozhlasu Lýdia Mrázová sa na otvorení Letnej školy žurnalistiky najskôr opýtala podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča: http://www.rozhlas.sk/inetportal/2007/pages/uploaded_sounds/m3u_41165.m3u

Letná škola má skvalitniť prácu krajanských médií

11. augusta 2007 - (SITA)

Podpora a skvalitnenie práce slovenských krajanských médií je cieľom Letnej školy žurnalistiky pre krajanov 2007, ktorá v Bratislave odštartuje 13. augusta. Pracovný program školenia zorganizovaného Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa začne v pondelok. Ako agentúru SITA informoval Vladimír Dobrík z tlačového a informačného odboru Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, mladých slovenských novinárov z Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Srbska, Ukrajiny a Veľkej Británie čaká do piatku bohatý program. Absolvujú prednášky, praktické cvičenia aj návštevy redakcií. Otvorenie Letnej školy žurnalistiky pre krajanov sa uskutoční v pondelok na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. Podujatie slávnostne otvorí podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Počas piatich dní sa mladí novinári okrem iného zoznámia s mediálnym systémom na Slovensku, s tým ako sa robia noviny a počas návštevy Slovenskej televízie i s tvorbou spravodajstva. Navštívia aj Slovenské národné múzeum, Tlačovú agentúru Slovenskej republiky - Slovakia a Univerzitnú knižnicu. Diskutovať budú napríklad s redaktorom a moderátorom Slovenského rozhlasu Michalom Tvarožkom a s predsedníčkou Slovenského syndikátu novinárov Zuzanou Krútkou. Ich pracovný program vyvrcholí v piatok večer odovzdaním certifikátov letnej školy. Pred odchodom domov si v sobotu doobeda pozrú pamiatky Bratislavy.

Šok v ekonomike

15. augusta 2007 - (gmp)

Maďarské hospodárstvo stúpilo na brzdu - takto hodnotia v Budapešti výkon ekonomiky v druhom štvrťroku. Údaje štatistického úradu sú pre mnohých odborníkov prekvapujúce. Hospodársky rast - 1,4 percenta, inflácia - 8,4 percenta. Tieto dva základné údaje rozoberajú dnes v Budapešti analytici, politici a komentátori. Je nesporné, že od roku 1996 - teda tesne po zavedení takzvaného Bokrosovho reštriktívneho balíka - nebol hospodársky vývoj takýto skromný. Predpovede hovorili o 2,5-percentnom raste, a zaostávanie za touto hodnotou teraz spôsobuje prekvapenie, až menší šok. Burzový index včera padal, národná mena zoslabla voči euru, k doláru tobôž, a experti vyjadrujú pesimizmus aj ohľadne celoročných výsledkov maďarskej ekonomiky. Celkovo vládne bezradnosť: medzi príčinami sa uvádza brzdiaci účinok reštriktívnych opatrení vlády, zdražovanie najmä potravín, zníženie reálnych príjmov a výrazný pokles spotreby obyvateľstva, ale aj nepriaznivé medzinárodné trendy, problémy v Amerike a spomalenie rastu v eurozóne. Komentáre si však všímajú vyše 9-percentný rast na Slovensku a aj to, že český premiér Topolánek presviedčal poslancov v prospech urýchlených reforiem práve negatívnym príkladom Maďarska.

Rast maďarského HDP v 2. kvartáli najpomalší za 11 rokov

14. augusta 2007

Medziročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) Maďarska v druhom kvartáli spomalil na 1,4 %, čo predstavuje najnižšiu úroveň, zaznamenanú v uplynulých jedenástich rokoch. V prvom štvrťroku pritom hospodársky rast v krajine dosiahol 2,7 %. Analytici očakávali, že ekonomický rast v krajine v sledovanom období spomalí na úroveň 2,6 %. Prudké spomalenie ekonomického rastu podľa niektorých analytikov pravdepodobne podnieti maďarskú centrálnu banku (NBH) k zníženiu úrokových sadzieb. Najbližšie zasadnutie NBH je naplánované na 27. augusta. „Nečakane slabý rast maďarského HDP v druhom štvrťroku potvrdzuje fakt, že súčasná prísna fiškálna a menová politika maďarskej vlády negatívne ovplyvňuje hospodársky rast v krajine,” uviedla v utorkovom vyhlásení členka menovej rady centrálnej banky Judit Neményi. Minuloročný konsolidačný program maďarskej vlády, ktorý obsahoval zvýšenie daní, zníženie štátnych dotácií týkajúcich sa niektorých cien, ako aj zníženie štátnych výdavkov, ovplyvnil ekonomický rast v Maďarsku viac, ako sa pôvodne predpokladalo.

V Maďarsku sa snažili ukradnúť železničný most

14. augusta 2007

Nepoužívaný železničný most sa snažili rozrezať a odniesť do zberných surovín neznámi páchatelia v západomaďarskej župe Vas. Políciu o prípade informovala samospráva obce Pinkamindszent, ktorej most patrí. Pri prehliadke objektu kriminalisti zistili, že konštrukciu začali rozrezávať plameňom, a kusy železa sa pokúsili odniesť. Policajti zatiaľ predviedli jednu osobu - dôchodcu z obce Nemesrempeholló, ktorého podozrievajú, že spolu s neznámymi kumpánmi spáchali trestný čin. Most s dĺžkou 12 metrov postavili po roku 1900, vlaky po ňom podľa starostu Pinkamindszentu Istvána Csiszára nepremávajú od roku 1962, ale miestna samospráva rozhodla o tom, že na mieste železnice postavia cyklistický chodník. Zlodeji však poškodili nosné prvky mosta, dodal starosta pre maďarský portál index.hu.

Štúrovo-Ostrihom - Do mosta narazilo ukrajinské plavidlo, potom ušlo

12. augusta 2007

Ukrajinské plavidlo narazilo dnes do piliera dunajského mostu Márie Valérie, ktorý spája Štúrovo s Ostrihomom. Pri náraze sa utrhol jeden z člnov tlačného remorkéra, ktorý sa kapitánovi podarilo opäť priviazať, ale s loďou sa pokúsil potom ujsť bez toho, že by nahlásil nehodu príslušným úradom. Maďarskú tlačovú agentúru MTI informovala o prípade riečna polícia z Nagymarosu, kde je teraz remorkér Novosibirsk s člnmi odstavený. Polícia začala vyšetrovať okolnosti prípadu, pri ktorom nebol nikto zranený. Cestári zas preverujú, či bol poškodený most.

Maďarsko o vízach s USA

15. augusta 2007 - (gmp)

Maďarsko nemieni čakať na iné krajiny v otázke bezvízového styku so Spojenými štátmi - potvrdila to zástupkyňa ministerstva zahraničných vecí v Budapešti. Princíp solidarity - áno, ale nečakať na ostatné nové krajiny Európskej únie. Túto dvojakosť potvrdila štátna tajomníčka maďarskej diplomacie Márta Horváthová-Feksziová, ktorá tým vlastne priznala, že Maďarsko mieni rokovať so Spojenými štátmi o bezvízovom styku osobitne. Minulý týždeň vyvolalo v stredoeurópskych politických kruhoch nemalé prekvapenie, že Maďarsko sa nepripojilo k spoločnému vyhláseniu šiestich krajín regiónu kritizujúcich USA za ťarbavosť. Budapešť už vtedy zdôrazňovala, že takýto kritický postoj nemusí byť na úžitok, a vôbec: od jednotného postoja či nátlaku celej Európskej únie možno očakávať vo veci víz pravdepodobne hmatateľnejší pokrok. Diplomatické zdroje uvádzajú, že Maďarsko nemá záujem otvárať teraz diskusiu o tom, či je tento proces dostatočne rýchly. Ako uviedla štátna tajomníčka, maďarská strana bude na jeseň opäť rokovať s predstaviteľmi USA osobitne.

Vo vecí víz Maďarsko nepočká s rokovaniami na ďalšie nové štáty EÚ

14. augusta 2007

Maďarsko so začiatkom rokovaní s USA v záležitosti zrušenia vízovej povinnosti nepočká na ostatné nové členské krajiny Európskej únie (EÚ). Štáty únie by síce mali v tejto otázke držať spolu, no maďarská vláda bude aj samostatne tlačiť na otvorenie rokovaní, vyhlásila dnes v Budapešti štátna tajomníčka rezortu diplomacie Márta Horváthová-Feksziová. „Je zrejmé, že Maďarsko ako členská krajina EÚ by malo presadzovať postoj, aby sa nové členské štáty únie dostali do bezvízového programu spoločne,” povedala predstaviteľka maďarskej diplomacie, podľa ktorej ale vláda nemôže urobiť pre maďarských občanov to, že nebude urýchľovať začatie rozhovorov. Zdôraznila, že vycestovanie maďarských občanov pre USA neznamená žiadne riziko. Maďarsko podľa jej slov už v lete rokovalo s USA o technických otázkach prístupu k programu bezvízového styku - tzv. Visa Waiver Program (VWP), nové týždňové rokovania sa opäť plánujú na jeseň. „Naša krajina nepočká na ostatné, aj keď si ctí princíp solidarity,” dodala. Technicky je Maďarsko prakticky pripravené na prístup k programu. Napríklad maďarské úrady vydávajú biometrické pasy a existuje jediné centrum vydávania cestovných dokladov. Rezort diplomacie by chcel dosiahnuť, aby dovtedy, keď v Spojených štátoch budú pripravené technické podmienky, boli americko-maďarské rokovania už uzatvorené, povedala podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Márta Horváthová-Feksziová. Maďarsko nepodpísalo dokument šiestich lobujúcich krajín NATO, snažiacich sa o dosiahnutie bezvízového styku so Spojenými štátmi. „Maďarsko zverejnilo svoj postoj 8. augusta na internetovej stránke rezortu diplomacie a nótu zaslalo Spojeným štátom. V nej sú všetky významné prvky, ktoré sme chceli oznámiť vláde USA,” povedal v piatok hovorca rezortu maďarskej diplomacie György Odze. Maďarsko podľa jeho slov zastáva názor, že získanie bezvízového styku je dlhý proces a ten je teraz iba začiatku. Vo svojom oficiálnom stanovisku minulý štvrtok vyjadrili svoje sklamanie Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Česká republika.

Po tragických oslavách 20. augusta v Budapešti sa teraz dôsledne pripravujú

14. augusta 2007

Po vlaňajších tragických oslavách maďarského štátneho sviatku 20. augusta, pri ktorých v nepriaznivom počasí zahynulo v Budapešti päť osôb, sa tento rok pripravujú príslušné úrady veľmi dôsledne. Na podujatie svätoštefanských osláv bude v pohotovosti vyše 40 sanitiek na 23 miestach metropoly, bude posilnená strážna služba počas ohňostroja, a zavádzajú ďalšie nevyhnutné opatrenia. Pred rokom sa práve v čase večerného ohňostroja zrazu spustila silná búrka, na ktorú síce meteorológovia upozornili príslušné orgány, tie však neurobili potrebné kroky. Nenariadili zastavenie ohňostroja, neboli pripravené únikové cesty z dunajského nábrežia, a nebola zabezpečená žiadna možnosť informovania ľudí. Tisícky ľudí v uliciach Budapešti hľadali útočisko pred mohutným dažďom a silným vetrom, ktorý vyvracal stromy, poškodzoval strechy budov a prevracal člny na Dunaji, pričom množstvo ľudí bolo zranených, piati prišli o život. Úrad predsedu vlády (MEH) poveril štátneho tajomníka Zoltána J. Gála dozorom nad priebehom osláv. Na mieste podujatí budú pripravené vozidlá s ampliónmi, na Dunaji bude platiť zákaz sledovať ohňostroj z malých plavidiel, veľké lode budú musieť byť pri brehu. Okrem podujatí sviatku sa budú v hlavnom meste konať aj viaceré demonštrácie. Polícia v piatok zverejní, ktoré podujatia avizované na pondelok zoberie na vedomie, a ktoré odmietne. Medzi záujemcami o zorganizovanie pouličného podujatia sú aj extrémni pravičiari.

Népszabadság: Budú štátni úradníci v SR robiť skúšky zo slovenčiny?

14. augusta 2007

Pobúrenie a nepochopenie v kruhoch Maďarov na Slovensku sprevádzalo nedávne vyhlásenie premiéra Roberta Fica v Martine, kde nabádal vodcov kultúrnej organizácie Matica slovenská, aby vyvíjali aktívnejšiu činnosť na jazykovo zmiešaných územiach južného Slovenska. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorého premiér chce požadovať v úradnom styku bez výnimky znalosť štátneho jazyka. Najpredávanejší denník cituje v tejto súvislosti predsedu SMK Pála Csákyho, podľa ktorého Fico buď nepozná zákony svojej vlastnej krajiny, alebo mieni zámerne šíriť strach v radoch národnostných menšín, ktorých práva na materinský jazyk zaručujú domáce aj medzinárodné právne normy. Slovenský politológ László Öllös pre Népszabadság povedal, že Ficove vyhlásenie môže súvisieť s tým pripravovaným návrhom rezortu kultúry, na základe ktorého by museli robiť skúšku zo slovenského jazyka všetci úradníci štátnej a verejnej správy. Viacerí starostovia na juhu Slovenska vyjadrili názor, že predseda vlády opäť prehlbuje národnostnú neznášanlivosť. Primátor Šamorína Károly Domsitz pre denník povedal, že rokovanie samosprávy mesta otvára v slovenskom aj maďarskom jazyku, maďarskí poslanci hovoria vo svojom materskom jazyku, tlmočník je vždy prítomný na týchto schôdzach, preto nikto nie je v nevýhode. Na mestskom úrade hovoria s občanmi v tom jazyku, ktorým rozpráva občan, dodal. Podľa Lászlóa Végha z Inštitútu pre výskum menšín Fórum v ostatnom čase sa používa čoraz menej nie slovenský, ale maďarský jazyk. V malých mestách zmiešaných území juhu Slovenska je totiž stále viac iba slovenských informačných tabúľ, lebo bratislavskí podnikatelia a iní majitelia zámerne alebo z nedbanlivosti aplikujú túto zlú prax, ktorú treba čo najskôr riešiť, lebo na juhu Slovenska je problémom toto, a nie používanie jazyka väčšiny, konštatoval Végh.

Maďarský spolok v Martine

14. augusta 2007 - (SRo)

Multikultúrne mestá na Slovensku by sme zrejme hľadali neďaleko hraníc. V Bratislave sa ešte v minulom storočí celkom prirodzene miešala nemčina, maďarčina a slovenčina. Podobne to bolo v Košiciach, na severe Slovenska aj dnes bežne počuť poľštinu. Ale tipovali by ste na multikultúrne mesto aj Martin, oficiálne Centrum národnej kultúry Slovákov? Je to tak. V meste majú svoje spolky Poliaci, Bulhari, Česi aj Maďari. Práve občania maďarskej národnosti si založili svoj spolok ako poslední - v lete pred dvoma rokmi. Kto po prvý raz počuje o Maďarskom spolku v Martine, možno sa aj začuduje: Kde sa v tomto kraji zobrali ľudia s maďarskými koreňmi?

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_41179.m3u

Zakladáme nový spolok maďarskej národnostnej menšiny

Jedným z vytýčených cieľov pri revitalizácii Ku1túrneho centra v Martine bolo zintenzívnenie vzťahov s inými národmi a národnostnými menšinami na území mesta Martin. Dokladom toho, že tento cieľ sa darí úspešne napĺňať, je vznik Maďarského spolku ktorý vznikol v týchto dňoch v Martine. Spolok vznikol pod záštitou Kultúrneho centra v Martine. Veľkým pozitívom v prvých momentoch vzniku spolku bol prejavený záujem o stretnutie s členmi tohto spolku zo strany Maďarského veľvyslanectva v Bratislave. Členov povzbudila v ich úsilí aj návšteva Oszkára Kissa, osobného radcu veľvyslanca MR, ktorý navštívil v týchto dňoch Martin a zúčastnil sa aj osláv Dni mesta.. Okrem osobnej podpory prisľúbil aj podať pomocnú ruku a je naklonený k ďalším stretnutiam a pomoci. Pri sprostredkovaní kontaktu s inou kultúrou je azda najlepšie, poznať ju takpovediac z prvej ruky. Najväčšiu pomoc v tom môžu ponúknuť občania, ktorí patria k národu iných krajín. Plány Ku1túrneho centra sú v oblasti medzinárodnej spolupráce širokospektrálne. V najbližšej budúcnosti plánuje zapojiť členov Maďarského spolku do pripravovaných podujatí. Jedným z nich, ktoré napomôže vzdelávaniu a spoznávaniu kultúry prostredníctvom jazyka, je organizovanie kurzov maďarského jazyka v priestoroch Kultúrneho centra. Záujemcovia sa môžu o podmienkach informovať v sídle Kultúrneho centra alebo na www.kulturnecentrum.sk. Martin je mesto, kde sa nachádza mnoho iných národov a národností, preto treba využiť tento potenciál. Štatistický Úrad v Martine eviduje 144 obyvateľov s maďarskou národnosťou a v regióne Turiec ich je 202. Kultúrne centrum sa snaží aktívne rozvíjať v oblasti medzinárodnej spolupráce nielen kontakty s materskými krajinami občanov národnostných menšín, ale tiež vyhľadávať nové kontakty v zahraničí. Kultúra je tým, čo rozvíja spoločnosť a obohacuje jej členov. Obohatiť širokú verejnosť o rôznorodú ku1túru chce Kultúrne centrum práve prostredníctvom spolupráce so spolkami národnostných menšín. Preto vznikla iniciatíva rozšíriť počet už existujúcich spolkov - český spolok, poľský spolok a bulharský spolok, o ďalšie - Maďarský a Ruský spolok. Vznikne tým kompaktný celok, ktorý prostredníctvom menšín spája Slovákov s národmi okolitých štátov a zároveň pomáha udržať kultúrne osobitosti nielen slovanských národov.

Izraelského veľvyslanca v Budapešti vyšetrujú pre podozrenie z korupcie

13. augusta 2007

V Izraeli začali vyšetrovať veľvyslanca v Budapešti Dávida Admóna z podozrenia z korupcie. Informujú o tom viaceré maďarské médiá, podľa ktorých už šéf izraelskej misie odcestoval z Maďarska. Tlačový tajomník veľvyslanectva András Büchler potvrdil skutočnosť, že prípad veľvyslanca vyšetrujú v Izraeli, ale dodal, že z miesta svojho pôsobenia odišiel po vypršaní riadneho trojročného poverenia, a teda nebol odvolaný kvôli vyšetrovaniu. Veľvyslanectvo podľa jeho slov o predmete vyšetrovania nemá od izraelského ministerstva zahraničných vecí oficiálne informácie. Maďarská tlač napísala, že Admón prijímal úplatky, svoju pozíciu údajne zneužíval na to, aby spustil rôzne obchodné podnikania a aby izraelským podnikateľom otváral za úplatok obchodné možnosti. Büchler odmietol komentovať aj tie informácie dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorých Admón pre niekoľkými týždňami za štátne peniaze prijal a pohostil na rezidencii svojho priateľa po jeho svadbe. Podľa tlačového tajomníka veľvyslanectva novou veľvyslankyňou bude Aliza Bin-Nun, ktorá predtým ako diplomatka pôsobila v Afrike a v Dánsku.

V boji o MÁV Cargo pokračuje aj slovenský Sped-Tran

13. augusta 2007

Do druhého kola privatizačného tendra maďarskej nákladnej železničnej spoločnosti MÁV Cargo sa dostalo sedem uchádzačov. Najlepšiu ponuku dalo slovenské konzorcium Sped-Trans, rakúske Cargo zostáva tiež v súťaži, informuje dnes maďarský portál mfor.hu. Záväzné ponuky musia uchádzači druhého kola privatizačných rokovaní - konzorcium Cargo Central Europe, rumunský Grampet S.A., Magyar Rail Cargo Vagyonkezel‹ Kft., konzorcium MC Solution, New World Resources Transportation B.V., rakúska spoločnosť Rail Cargo Austria AG, maďarsko-rakúska štátna spoločnosť GySEV Zrt. a slovenské konzorcium SPED-TRANS, predložiť do 19. októbra. Výsledky prvého kola zverejnili v piatok v Budapešti. Záujemcovia, ktorí sa dostali do druhého kola, môžu podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI získať údaje o činnosti skupiny MÁV Cargo, môžu sa zúčastniť na rokovaní vedenia a prezrieť si činnosť spoločnosti. Z 12 uchádzačov prvého kola ponúklo očakávaných 80 miliárd HUF za MÁV Cargo iba slovenské konzorcium Sped-Trans, pozostávajúce zo spoločnosti pre cestnú prepravu Sped-Trans a finančného investora Slavia Capital Group A.S. Najväčším favoritom privatizačného tendra maďarskej nákladnej železničnej spoločnosti, ktorá má základný kapitál 30 miliárd HUF, a ktorej vlaňajší výkon dosiahol 47 miliónov ton prepraveného tovaru, sa zdal byť pôvodne nemecký Deutsche Bahn (DB). Ten však ponúkol v 1. kole iba 44 miliárd HUF.

Slovenské konzorcium chce MÁV Cargo

8. augusta 2007

Konzorcium slovenských spoločností Šped-Trans Levice a Slavia Capital Group dalo najvyššiu ponuku za sprivatizovanie maďarského štátneho železničného prepravcu MÁV Cargo. Informovala o tom maďarská tlač. Do druhého kola tendra o získanie sto percent firmy postúpi prvých päť uchádzačov. Okrem ceny bude mať na celkový počet bodov vplyv aj podnikateľský zámer. Druhé kolo súťaže by sa malo uskutočniť 19. októbra. Záujem o maďarského železničného dopravcu prejavili aj silné spoločnosti ako nemecká Deutsche Bahn či rakúska OBB, ukrytá v konzorciu maďarsko-rakúskeho dopravcu Gysev - Raaber Bahn. V zozname dvanástich uchádzačov možno nájsť aj Trans Europe Rail, konzorcium s účasťou americkej investičnej banky Lehman Brothers. Postupujúci bude mať možnosť pred finále upraviť výšku ponúkanej ceny. Šped-Trans so svojou dcérskou spoločnosťou Prvá slovenská železničná robí na Slovensku služby zhruba na jedenástich firemných železničných vlečkách. Má vlastnú kolekciu železničných vozňov a lokomotív. Firma nedávno v Maďarsku vyhrala medzinárodný tender na služby pre MÁV Cargo. Maďarskému dopravcovi by mala poskytovať služby trakcie - lokomotívy a čaty na ich obsluhu. MÁV Cargo má dnes v portfóliu asi 13-tisíc vagónov a viac ako 3 100 zamestnancov. Prevezie asi 46,8 milióna ton materiálu. „Cieľom konzorcia nie je použiť MÁV Cargo ako čisto železničného prepravcu z bodu A do bodu B, ale vytvoriť úspešnú logistickú spoločnosť ponúkajúcu komplexné služby v sektore nákladnej prepravy v európskom priestore,“ tvrdí Rastislav Ivanič, projektový manažér Slavia Capital. R. Ivanič zdôrazňuje, že ich konzorcium bolo jeden z mála záujemcov, ktorý ráta so zvýšením zamestnanosti. „MÁV Cargo vnímame ako platformu pre konsolidáciu nákladnej prepravy v tomto regióne,“ hovorí.

Slovenský Sped-Trans ponúkol za maďarský MÁV Cargo najviac

1. augusta 2007

Z vyše desiatky uchádzačov by iba jediný dal očakávaných 80 miliárd HUF za MÁV Cargo, a tým je slovenské konzorcium Sped-Trans. Informoval o tom maďarský štátny rozhlas Magyar Rádió. Najväčším favoritom privatizačného tendra maďarskej nákladnej železničnej spoločnosti, ktorá má základný kapitál 30 miliárd HUF, a ktorej vlaňajší výkon dosiahol 47 miliónov ton prepraveného tovaru, sa zdal byť nemecký Deutsche Bahn (DB). Ten však z kruhu môže vypadnúť, lebo ponúkol v 1. kole iba 44 miliárd HUF, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Z doterajších informácií je zrejmé, že maďarské ministerstvo financií očakáva minimálne 80 miliárd HUF za predaj MÁV Carga. Najvyššiu sumu 81 miliárd HUF ponúklo slovenské konzorcium Sped-Trans pozostávajúce zo spoločnosti pre cestnú prepravu Sped-Trans a finančného investora Slavia Capital Group A.S. Konzorcium s takmer istotou zasadne k rokovaciemu stolu v 2. etape privatizačných rokovaní, aj keď podľa periodika k udržaniu svojho prvenstva budú mať ešte do činenia s čelnou skupinou finančných a odborných investorov. Šancu majú ešte rumunský Grampet GFR a konzorcium rakúskej spoločnosti Rail Cargo Austria (RCA) spolu s maďarsko-rakúskou štátnou spoločnosťou Győr-Sopron-Ebenfurti Vasút (GYSEV). Najsilnejšia rumunská súkromná spoločnosť ponúkla 56 miliárd HUF, ktorá predložila aj veľmi dobrý odborný program. V rámci neho mieni udržať zamestnanosť na terajšej úrovni 3 170 osôb, a sľubuje významný rozvoj. Táto spoločnosť s 3 500 vozňami a 80 lokomotívami mieni na báze MÁV Cargo získať aj slovenskú a poľskú železničnú nákladnú dopravu. Rakúsko-maďarské konzorcium je na listine podľa výšky ponuky síce na 7. priečke, ale aj ich predložený odborný program považujú experti za silný. V maďarskom rezorte hospodárstva sa vynorila otázka, že ak by toto konzorcium vyhralo, tak dominantný podnik na trhu železničnej dopravy v Maďarsku by sa dostal vo väčšine do rakúskych štátnych rúk. To všetko v čase, keď maďarská vláda odvolávajúc sa na strategické aspekty nepodporuje odkúpenie maďarskej energetickej spoločnosti MOL rakúskym OMV. Strategickú dôležitosť maďarskej ropnej spoločnosti s MÁV Cargo nemožno porovnávať, napriek tomu maďarská opozičná strana FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) odvolávajúc sa práve na strategické záujmy inicioval zastavenie privatizácie MÁV Carga. Podľa poslanca FIDESZ Jánosa Fónagya ide o významný prvok národného majetku, jeho predajom by boli porušené záujmy národa, hospodárstva aj daňových poplatníkov.

Spomienky na Skálu

11. augusta 2007 - (Gregor Martin Papucsek)

Časy socializmu sú pre nás čoraz vzdialenejšie, ale poniektorí možno ešte máte v pamäti druhú polovicu sedemdesiatych rokov, keď prekvitala nákupná turistika do susedného Maďarska. Mladší si to možno ani nevedia predstaviť, ale vtedy naozaj neexistovali veľké nákupné strediská, ponuka tovaru bola biedna a na trhu najmä „nedostatkové” veci a podpultový tovar. V Maďarsku to bolo trocha inak. Okrem rozsiahlej siete butikov to bola zásluha aj obchodného domu, ktorý v čase svojho zrodu predstavoval výraznú novinku v socialistickom tábore. Budínska „Skála” bola vtedy legendou, ktorá v posledných rokoch vybledla, a tento týždeň sa s ňou Maďari rozlúčili definitívne: išla do likvidácie. Dožila sa 31 rokov. Akiste mali mnohí našinci stiahnutí žalúdok pri colnej kontrole na ceste späť z Maďarska. Napríklad keď tehotná manželka mala obtočené okolo bruška niekoľko kojeneckých dupačiek, krásnych, farebných, iba za 60 forintov... Alebo v taške niekoľko plechovíc neskávy, ktorá sa tiež nemohla uviesť v colnom prehlásení. Celý rad ďalších, u nás nedostupných výrobkov, človek nakupoval predovšetkým v Skále, v obchodnom dome, aké jestvovali v tom čase iba na Západe. Vojdem, vyjdem, ale ako dobre vyjdem, keď vojdem - to je hádam najznámejší slogan v histórii Skály. A vôbec: intenzívnu reklamu udomácnil v Maďarsku práve tento družstevný obchodný dom. Záujem obyvateľstva bol vyšrófovaný už hodne predtým, ako ho 2. apríla 1976 uviedli do prevádzky. V neposlednom rade tým, že sa tu chystali predávať - samozrejme okrem výrobkov zo spriatelených socialistických krajín - aj tovar zo západného Nemecka, Rakúska či Škandinávie. A tak nečudo, že keď Skálu otvárali, na poriadok museli dávať pozor policajti. Vznikla možno vôbec prvá konkurencia takému štátnemu, skamenenému molochu, akým bol obchodný dom Corvin! Skála zaujala pestrosťou, zdvorilosťou predavačiek, rozsiahlym sortimentom tovaru, ale aj novinkou, ktorá sa len vtedy šírila aj na Západe: samoobslužným systémom v potravinách a na iných oddeleniach. No a bol to, samozrejme, marketing, o ktorom sme dovtedy sotva počuli. Dovolené boli aj štikle, ktoré sú dnes bežné. Hovorí o nich Sándor Nyúl, člen vtedajšieho vedenia Skály: „Voľaktoré oddelenie doviezlo košele z Poľska, ktoré predávali za 80 forintov. Keď to uvidel šéf obchodného domu Sándor Demján, prikázal tabuľku prepísať. Napísali sme: košele z dovozu, cenu sme zvýšili na 280 forintov, a košele sa minuli rýchlejšie.” Spomínaný Sándor Demján bol už vtedy priekopníkom a „ujal sa” aj v dnešných časoch, keď už má za sebou výstavbu niekoľkých mamutích obchodno-zábavných komplexov v Budapešti, inde na okolí, a aj Polus v Bratislave stavala jeho firma... Ale vráťme sa k marketingu, ktorý bol na tie časy naozaj revolučný. Napríklad už sto dní po otvorení boli v Skále akcie s výraznými zľavami. Hromada topánok a oblečenia je lacnejšia o tretinu - hlása táto televízna reklama, pomerne bezpohlavná, čo hovorím len preto, lebo sa neskôr objavila aj erotika. Na obrazovke je manekýnka v overale, sťahuje si zips, ale jej to akosi nejde... hanbí sa?... Aj povie, že sa nedokáže vyzliecť, a tak nemôže prezentovať najnovšiu kolekciu dámskej spodnej bielizne... najlepšie bude, ak sa prídete presvedčiť osobne do Skály! Skála sa zahrávala aj s orgánmi činnými v tajnom sledovaní občanov. „Nenápadne ma nasledujte” - vraví kráska, pričom ako to robievali za hlbokej totality tajní agenti, dvíha si golier na kabáte, ale tam nemá policajní odznak, ale emblém Skály, veľké písmeno S. Jeden so symbolov maďarského gulášového socializmu sa chvíľu po zmene systému ešte držal, ale nemohol súťažiť s megastrediskami. Aj na mieste budínskej Skály bude takéto moderné centrum s obchodmi, kanceláriami, bytmi, kinami... Dlhoročný maskot Skály - „Kópé”, čiže Šibal - v týchto dňoch ešte ožil, pripomínali si ho všetky médiá, ale bude musieť ísť definitívne do dôchodku.

Torta krajiny, alebo kde je šľahačka?

13. augusta 2007 - (Gregor Martin Papucsek)

Tortu si objednal úrad vlády od cechu maďarských cukrárov. Na 20. augusta, na svätoštefanský sviatok, na „narodeniny krajiny”. Netreba sa zľaknúť, nemá tvar Uhorska, je obyčajná, okrúhla, a čo je dôležité: malá. Zato by mala osladiť život obyvateľom, hoci na nej nie je šľahačka. Predstavili ju v patinovanej peštianskej cukrární za prítomnosti známych osobností. Bola medzi nimi aj víťazka televíznej tanečnej súťaže, na ktorú si národ spomína z internetových fotografií, kde tancuje, ako ju pánboh stvoril, dokonca predvádza aj špagát. Aby som však neodbočil: nie táto konkrétna torta má byť slávnostná, je to iba vzorka. Takúto istú by si mala kúpiť každá maďarská rodina už o týždeň - vraví fešná hovorkyňa vlády, ktorá celú túto imidžovku zorganizovala. Zabudla však na niečo, na čo upozorňuje najčítanejší denník: podľa sociologických prieskumov väčšina maďarských cukrárov sa angažuje za pravicovú opozíciu, čiže možno rátať s tým, že sa objaví aj alternatívna torta. Torty má vo výklade svojej cukrárne aj Kohn, ale na dvere vyvesil nápis „Židov neobsluhujeme”. Grün k nemu vrazí a zhrozený sa ho pýta: „Čo si úplne zošalel?” Na čo Kohn pokojne odvetí: „Ty si už koštoval moju tortu?” Nazdávam sa, že sa mi podarilo týmto „mešuge vtipom” urobiť klenbu k ďalšej udalosti týždňa, ktorá je na rozdiel od vládnej torty horká. Mládežnícka organizácia opozičného Fideszu (Fidelitas) vyhlásila na svojej internetovej stránke súťaž: nože nech ľudia napíšu, čo im dala Gyurcsányova vláda. Medzi zverejnenými odpoveďami bola aj táto: „Kohnvergenčný program”. Rozumiete, nie konvergentný, ale Kohnvergentný, čiže, prosím pekne, boli sme tu svedkami ani nie skrytého vzbudzovania protižidovských nálad. Po pár dňoch to z webu odstránili a vedenie organizácie sa ospravedlnilo s tým, že to bola niečia partizánska akcia, od ktorej sa rozhodne dištancuje. Z kavalkády chutí nechýbala minulý týždeň ani pikantná. Bulvárnu tlač a videostránky na internete zaplavili fotografie istého poslanca za Fidesz: úplne nahý poskakuje pod krížom zaveseným na stene. Je to enfant terrible, pretože nedávno ho policajti zastavili za prekročenie rýchlosti, bol iba v spodkoch, nemal pri sebe doklady, na policajnej stanici spadol zo schodov, ale on tvrdí, že ho zbili... Slovom, celkom hodnoverné sa zdajú aj spomínané nahotinky. Lenže poslanec odkázal médiám, že ich dá na súd, lebo vraj ide o montáž, on má totiž úplne inú stavbu tela. Už vidím, ako na pojednávaní budú porovnávať rozmery jednotlivých častí poslancovej mužskosti. Nuž život nie je torta so šľahačkou! Presne takto si vzdychajú aj aktéri v starej totalite zakázaného (teraz však v televíziách často premietaného) groteskného filmu Pétera Bacsóa Svedok, keď lamentujú nad tým, že „medzinárodná situácia sa stupňuje”, a preto treba bojovať proti vnútorným nepriateľom hoci aj vykonštruovanými obvineniami. Teraz sa „stupňuje” aj vnútorná situácia, no ja by som sa predsa len sporil s citovaným bonmotom: nie je pravda, že život nie je torta so šľahačkou, len treba vedieť lízať...

Vyhorela Slovenská čárda v Mátraszentimre

12. augusta 2007 - (TASR)

Takmer do tla zhorela v sobotu večer Slovenská čárda v severomaďarskej obci Mátraszentimre. Príčiny požiaru, pri ktorom neboli žiadne osoby zranené, nie sú známe. Podľa službukonajúceho dôstojníka požiarneho veliteľstva v Gyöngyösi Imre Siposa budova postavená z dreva začala horieť v sobotu okolo 21.00 hodiny. Okrem hasičov z Gyöngyösu prišlo aj šesť požiarnych jednotiek z Hatvanu a Salgótarjánu. V tom čase už strešná konštrukcia s izbami v podkroví celá horela, prízemie bolo poškodené vďaka rýchlemu zásahu iba veľkým teplom. Uhaseniu požiaru napomohol aj nočný silný dážď. Cez víkend budovu nepoužívali, preto nikto nebol ani zranený. Výšku škody, ako aj príčinu požiaru vyšetrujú, uviedla maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség.

Očovská folklórna hruda patrila deťom a krajanským súborom (Veňarec)

11. augusta 2007

Detským folklórnym súborom z domova i zo zahraničia a folklórnym skupinám z Hrochote, Starej Bystrice, Očovej, Šumiaca a zo Zvolenskej Slatiny patril dnešný deň na festivale Očovská folklórna hruda 2007. Pozdravy hostí priniesli krajania, folklórne súbory a skupiny SOS Detva zo Srbska, Veňarec z Maďarska, Kozieglovy z Poľska. Atraktívnym hosťom je izraelská skupina Meholot Hora Modiin. Festival, jeden z najmladších na Slovensku, je venovaný predovšetkým umelcom a nositeľom ľudových tradícií z Podpoľania. Na futbalovom štadióne TJ Družstevník Očová sa už od piatka predvádzajú špičkoví speváci a fujaristi z tohto rázovitého regiónu. Okrem domácich záujemcov a množstva návštevníkov z okolitých dedín a miest si dnešný popoludňajší program festivalu pozrel aj prezident republiky Ivan Gašparovič. Festival vyvrcholí nedeľňajším galaprogramom Hruda s hruďou spätá, v ktorom budú účinkovať súbor Bystrina z Banskej Bystrice, Hriňovčan, Očovan, detský súbor Dolinečka, Liptov z Ružomberka, cimbalová muzika Petra Galečku a zahraniční účastníci. Usporiadatelia vytvorili priestor aj pre prezentáciu tvorby z dielní ľudových remeselníkov či pódium na vyhrávanie miestnych heligonkárov.

Banská Bystrica - Medzinárodný letný hudobný tábor

11. augusta 2007

Najúspešnejší sólisti medzinárodného letného hudobného tábora PRO MUSICA sa na jeho záver predstavia v nedeľu v zrekonštruovaných priestoroch banskobystrického barbakanu - strážnej veži bývalého mestského hradu. Medzinárodný letný hudobný tábor absolvovalo na Fakulte múzických umení banskobystrickej Akadémie umení vyše 70 poslucháčov umeleckých hudobných škôl z Maďarska, Slovenska, Srbska, Kórey a Japonska. „Tábor má svoju históriu a dlhodobú tradíciu v maďarskom meste Baja. V tomto roku sa po prvý raz uskutočnil v spolupráci s Akadémiou umení na Slovensku. Pod vedením významných pedagógov a koncertných umelcov obidvoch krajín sa jeho účastníci zdokonaľovali v hre na hudobné nástroje a v komornej hre,” informovala Mária Glocková z Akadémie umení. Umeleckým garantom za maďarskú stranu bol hudobný skladateľ Iván Madarász, profesor na Akadémii Franza Liszta v Budapešti, a za slovenskú stranu Jozef Podhoránsky, profesor hry na violončelo na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na VŠMU v Bratislave. Súčasťou kurzu je aj záverečný koncert z tvorby súčasných slovenských a maďarských skladateľov, na ktorom sa mladí hudobníci predstavia spolu s komorným orchestrom MUSICA SONORA. Hudobný tábor sa uskutočnil za podpory ministerstiev kultúry Slovenska a Maďarska.

Kőröshegy - Postavili unikátny most

10. augusta 2007

V Maďarsku v stredu slávnostne otvorili nový diaľničný most cez údolie Kőröshegy neďaleko jazera Balaton. Podľa maďarských médií ide o najdlhší most svojho druhu v strednej Európe. Je dlhý 1872 metrov a na 16 pilieroch sa vypína do maximálnej výšky 88 metrov. Stavali ho tri roky a stál asi 6 miliárd korún. Most je súčasťou diaľnice M7, ktorá vedie pri južnom brehu Balatonu. Celá diaľnica z Budapešti k chorvátskym hraniciam by mala byť podľa ministra hospodárstva Jánosa Kóku dokončená na budúci rok. Stavba mosta, ktorý má byť aj turistickou atrakciou, v Maďarsku vyvolala mnoho kritiky. Podľa jeho odporcov by bolo možné za cenu mosta postaviť viac ako 30 kilometrov diaľnice. Najdrahší variant s premostením údolia však považovali za jediný prijateľný aj ekológovia a občianske združenia.

Maďarsko investuje viac ako 1 bilión HUF do výstavby dopravných sietí

9. augusta 2007

Maďarsko chce v najbližších dvoch rokoch investovať viac ako 1 bilión HUF, v prepočte 133,21 miliardy SKK, do výstavby cestnej a železničnej siete a verejnej dopravy. Z toho by asi 600 miliárd HUF malo pochádzať zo zdrojov Európskej únie (EÚ). Domáce médiá to označili za „najväčší program rozvoja dopravy všetkých čias” v krajine. Na výstavbu cesty v dĺžke 770 kilometrov pôjde 440 miliárd HUF, pričom sa budú stavať nové časti a opravovať staré. Na budovanie železničných sietí je určených 375 miliárd HUF. Zaceliť by sa mala napríklad posledná trhlina diaľnice spájajúcej Budapešť a hranicu s Rumunskom v dĺžke 50 kilometrov medzi Segedínom a Makom. V súčasnosti diaľnica končí v Segedíne.

Dioxín v potravinách

9. augusta 2007 - (gmp)

V Maďarsku predsa našli v istom tvarohovom výrobku džem so zvýšeným obsahom dioxínu - potvrdil to hlavný veterinár, s tým, že v piatok zverejnia úplný zoznam tovaru, v ktorom sa použila prísada pochádzajúca z Indie, tzv. guargumi. V posledných dňoch v Maďarsku mnohí preháňajú, iní zasa bagatelizujú fakt, že v niektorých potravinách by sa mohol objaviť jedovatý dioxín. Sú odborníci, ktorí tvrdia, že oveľa väčšie hrozby číhajú na ľudí z iných zdrojov znečistenia, no úrady sa držia hesla: lepšie sa báť, ako sa potom zľaknúť. Už minulý víkend vyzvali obyvateľstvo, aby radšej nenakupovalo potraviny s obsahom guargumi, označeným v Európskej únii ako prísada číslo E-412, lebo by sa tam mohol nachádzať dioxín v škodlivom množstve. Zatiaľ sa rad radom hlásia firmy, ktoré používajú spomínanú prísadu, laboratóriá skúmajú, v ktorom tovare je dioxín. Vzniklo podozrenie, že v tvarohovom výrobku istej medzinárodnej spoločnosti použili marhuľový džem pochádzajúci z Českej republiky, a zrejme je v ňom viac dioxínu, ako povoľujú normy. Hlavný veterinár sa však pokúšal upokojiť ľudí tým, že keď džem rozmiešajú s tvarohom, množstvo dioxínu bude úplne bezvýznamné. Štátna veterinárna a potravinová správa SR zatiaľ tvarohový výrobok nepreveruje, pretože na to nedostala žiaden podnet. Ak laboratórne previerky naozaj potvrdia nepovolený výskyt dioxínu, maďarská strana musí o náleze informovať Brusel a ten následne všetky členské krajiny. Potom sa začne i naša Štátna veterinárna a potravinová správa prípadom zaoberať.

Minister obrany SR F. Kašický v Kecskeméte: SR neplánuje výmenu MiG-29

11. augusta 2007

Slovensko neplánuje výmenu stíhacích lietadiel MiG-29, lebo je s nimi spokojné. Povedal to dnes počas Medzinárodného leteckého dňa v maďarskom Kecskeméte minister obrany SR František Kašický. „Rád som prijal pozvanie svojho maďarského kolegu, lebo ide o významné a veľmi dobre zorganizované podujatie, kde sa predstavili aj slovenské vzdušné sily,“ povedal maďarskej tlačovej agentúre MTI minister, ktorého na podujatie pozval jeho maďarský kolega Imre Szekeres. V reakcii na otázku MTI slovenský minister povedal, že Slovensko neplánuje výmenu stíhacích lietadiel MiG-29, lebo je spokojné s nimi, do Kecskemétu neprišiel preto, aby sa zaujímal o nové stroje. Szekeres informoval Kašického o zmenách, ktorými maďarské vzdušné sily prešli. Hovorili ďalej o bilaterálnej spolupráci, ktorá je - ako konštatovali - bez otvorených otázok, a o organizovaní spoločnej konferencie zameranej na výmenu skúseností krajín V4 ohľadom bojových skupín v rámci Európskej únie. Na podujatí sa minister Kašický stretol aj s vojakmi Ozbrojených síl SR, ktorí predvádzali ukážky na vrtuľníkoch Mi-24 a Mi-17, ako aj na lietadle Albatros L-39.

Fidesz a SMK rokovali o užšej spolupráci

11. augusta 2007 - (Sme)

Generálny sekretár SMK Károly Peczár a predseda mládežníckej organizície strany Via Nova ICS Péter Nagy vo štvrtok v Bratislave rokovali s generálnym sekretárom maďarskej strany Fidesz Gáborom Kubatovom a predsedom mládežníckej organizácie Fideszu Dánielom Loppertom o užšej spolupráci strán. Hovorili tiež o organizácii spoločnej konferencie o skúsenostiach z volebných kampaní. Mládežnícke organizácie strán sa dohodli, že na budúci rok na Slovensku zorganizujú letný tábor, podobný ako Fidesz pravidelne organizuje v rumunskom Sedmohradsku. Informovalo o tom tlačové oddelenie SMK na maďarskej verzii jej internetovej strany. Politický tábor nazývaný pôvodne Bálványos, dnes Tusványos, organizuje Fidesz expremiéra Viktora Orbána a jeho spojenci z maďarskej menšiny v Rumunsku od začiatku deväťdesiatych rokov. Tábor vyvoláva v Maďarsku vždy veľkú pozornosť. Hlavnú prednášku máva pravideľne Orbán. Často ju využíva na to, aby narysoval ďalšie smerovanie svojej strany vrátane jej politiky voči menšinovým Maďarom. Tento rok na Tusványosi v Rumunsku prednášal aj predseda SMK Pál Csáky. Po rokovaniach s Orbánom Csáky vyhlásil, že by bol podobný tábor potrebný aj na Slovensku. Za pravidelného návštevníka tábora z posledných rokov sa nedávno označil aj šéf Slovnaftu Oszkár Világi.

Népszabadság: Fico začal frontálny útok na poisťovne

10. augusta 2007

Slovenský premiér Robert Fico začal frontálny útok na súkromné zdravotné a dôchodkové poisťovne, pretože podľa jeho názoru nehospodárne zaobchádzajú s financiami obyvateľstva, všíma si dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Vláda SR chce od budúceho januára otvoriť súčasný systém sporenia na dôchodok, aby si občania mohli ešte raz premyslieť, či zostanú v súkromných dôchodkových poisťovniach alebo sa so svojimi úsporami vrátia do štátnej Sociálnej poisťovne. Bratislavský kabinet tiež rozhodol, že štyri súkromné i dve štátne zdravotné poisťovne môžu na budúci rok na pokrytie svojich nákladov fungovania použiť iba tri percentá, vzniknutý zisk musia vrátiť do systému. Vláda začala znemožňovať súkromné zdravotné poisťovne, cituje Népszabadság poslanca parlamentu za SMK Tibora Bastrnáka, ktorý sa v rámci strany zaoberá oblasťou zdravotníctva. „Princíp ziskovosti je aj v zdravotníctve do určitej rozumnej miery odôvodnený. Napríklad funguje v oblasti výroby liekov, vo veľkoskladoch, v lekárňach, inak by bol celý obslužný systém zdravotníctva nefunkčný,” uviedol Bastrnák. Politológ Grigorij Mesežnikov v tejto súvislosti pripomenul, že od vlaňajšieho nástupu k vláde premiér čoraz emotívnejšie útočí na nadnárodné spoločnosti a na súkromný kapitál. Chcel by zase do rúk štátu sústrediť čo najviac právomocí a čo najväčšiu moc. Tieto snahy sú podľa Mesežnikových slov v rozpore s Ficovými takmer denne opakovanými tvrdeniami o sociálnodemokratických princípoch a cieľoch, píše Népszabadság.

Súkromné zdravotné poisťovne

9. augusta 2007 - (gmp)

V Maďarsku sa vedú spory okolo plánov na zavedenie súkromných zdravotných poisťovní. Opoziční kresťanskí demokrati vyšli s prekvapujúcou iniciatívou. Na bojkot vyzval občanov Maďarska predstaviteľ Kresťansko-demokratickej ľudovej strany - na bojkot tých poisťovní, ktoré by sa zapojili do nového, vládou pripravovaného pluralitného systému zdravotného poistenia. Opozičná strana pobáda ľudí, aby neuzatvárali s týmito inštitúciami zmluvu o žiadnom poistení, ani o životnom, dôchodkovom, majetkovom a podobne, ďalej aby nevyužívali finančné a bankové služby týchto spoločností. Pravicová opozícia už od začiatku brojí proti súkromným zdravotným poisťovniam pod heslom „zdravie nie je tovarom”, a sľubuje, že v prípade svojho volebného víťazstva nastolí súčasne platný systém jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. Ľavicovo-liberálna vláda sa však nedá odradiť, presadenie nového systému je aj skúškou koalície. Najnovšiu výzvu kresťanských demokratov označujú pozorovatelia za „desivé”.

Maďari veria v zisk minimálne 9 zlatých medailí z Pekingu

9. augusta 2007

Maďarskí športoví funkcionári veria, že na budúcoročných olympijských hrách v Pekingu získajú športovci z krajiny na juh od Slovenska minimálne 9 zlatých medailí. Maďari sú rok pred začiatkom OH 2008 optimistami, veria v zisk 22 až 24 medailí. Cenné kovy by mali získať v atletike, zápasení, džude, veslovaní, rýchlostnej kanoistike, modernom päťboji, plávaní, vodnom póle a šerme. Najúspešnejším odvetvím by mala byť rýchlostná kanoistika, v ktorej Maďarsko dúfa v tri až štyri olympijské triumfy. Predstavitelia Maďarského olympijského výboru odhadujú, že do Pekingu pocestuje 234 až 258 športovcov. Pred troma rokmi v Aténach mala maďarská výprava 215 členov, ktorí vybojovali 17 medailí, vrátane ôsmich zlatých.

Bratislava - Menšinové kultúrne leto sľubuje tradičný folklór

12. augusta 2007

Ďalším z tohtoročných premiérových programov Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava 2007 bude festival Menšinové kultúrne leto. Festival sa uskutoční vďaka iniciatíve občianskeho združenia IN MINORITA a s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci Európskeho roka rovnosti príležitostí pre všetkých. V dňoch 15. - 19. augusta sa Vám tak na Hviezdoslavovom námestí v priebehu piatich večerov predstavia viaceré súbory z celého Slovenska, ktoré prezentujú rôzne menšiny žijúce na našom území, ich zvyky, tradície a kultúru. Vstup na koncerty je voľný. Festival sa venuje aj multikultúrnej a multietnickej problematike. Prostredníctvom prezentácie umeleckých programov niektorých menšín žijúcich na Slovensku, chce odštartovať jedinečný letný projekt na podporu menšín a ich kultúr, tradícií a hodnôt, ktoré vo svojej pestrosti tvoria živú a plnohodnotnú súčasť slovenskej kultúry. V stredu 15. augusta o 17.00 otvorí festival vystúpenie súboru Javorček, ktorý vznikol v roku 1992 pri Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých na Javorinskej ul. v Bratislave. Súbor, zložený z mladých tanečníkov s mentálnym postihnutím, Vám ponúkne tradičný slovenský folklór, ktorý nacvičili pod vedením Jána Škottu a Kataríny Babčákovej. V rámci integrovaných predstavení spolupracuje Javorček predovšetkým s bratislavským folklórnym súborom LIPA. Druhý deň festivalu - 16. august bude venovaný chorvátskej menšine, ktorú zastúpi Mužský spevácky spolok z Jaroviec - Muško jačkarno društvo hrvatski Jandof, ktorý vznikol už v roku 1991. Sugestívnym spôsobom prezentuje kultúru Chorvátov žijúcich na Slovensku, ktorí si po niekoľko storočí uchovali svoj tradičný folklór. Umeleckým vedúcim súboru je Radoslav Jankovič. Kultúru našich južných susedov Maďarov žijúcich na Slovensku predstaví v piatok 17. augusta skupina Generácie z Komárna, ktorá sa snaží oživiť autentický folklór karpatskej kotliny. Umeleckými vedúcimi súboru sú Dagmar Čerťanská a Gábor Katona. S folklórom karpatských Nemcov vystúpi v sobotu 18. augusta skupina Marmón z Chmelnice. Po niekoľko desaťročí sa snažia uchovávať kultúru a jazyk predkov. V repertoári majú i autentickú chmeľnickú svadbu v miestnom nemeckom nárečí. Folklórna skupina v súčasnosti pracuje pod vedením Kataríny Krafčíkovej Záver festivalu - 19. augusta, bude patriť energickej a silnými emóciami nabitej rómskej hudbe, ktorú v jej tradičnej podobe i v tzv. rom-pope uvedú skupiny Cespom z Lučenca.

Menšinové kultúrne leto dáva príležitosť všetkým

8. augusta 2007

Prvý ročník festivalu Menšinové kultúrne leto, ktorý sa uskutoční od 15. do 19 augusta na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, dáva nielen rôznym národnostným menšinám žijúcim na našom území, ale aj ľuďom s mentálnym postihnutím príležitosť prezentovať sa. Festival sa uskutoční v rámci Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava 2007. Vystúpením niektorých menšín žijúcich na Slovensku chce festival odštartovať jedinečný letný projekt na podporu menšín a ich kultúr, tradícií a hodnôt, ktoré vo svojej pestrosti tvoria živú a plnohodnotnú súčasť slovenskej kultúry. V stredu 15. augusta o 17:00 otvorí festival súbor Javorček, ktorý vznikol v roku 1992 pri Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých na Javorinskej ulici v Bratislave. Je zložený z mladých tanečníkov s mentálnym postihnutím, ponúkne tradičný slovenský folklór, ktorý nacvičili pod vedením Jána Škottu a Kataríny Babčákovej. V rámci integrovaných predstavení spolupracuje Javorček predovšetkým s bratislavským folklórnym súborom LIPA. Druhý deň festivalu - 16. august, bude venovaný chorvátskej menšine, ktorú zastúpi Mužský spevácky spolok z Jaroviec - Muško jačkarno društvo hrvatski Jandof, ktorý vznikol už v roku 1991. Sugestívnym spôsobom prezentuje kultúru Chorvátov žijúcich na Slovensku, ktorí si po niekoľko storočí uchovali svoj tradičný folklór. Umeleckým vedúcim súboru je Radoslav Jankovič. Kultúru Maďarov žijúcich na Slovensku predstaví v piatok 17. augusta skupina Generácie z Komárna, ktorá sa snaží oživiť autentický folklór karpatskej kotliny. Umeleckými vedúcimi súboru sú Dagmar Čerťanská a Gábor Katona. Folklórom karpatských Nemcov bude prezentovať v sobotu 18. augusta skupina Marmón z Chmelnice. V repertoári majú i autentickú chmeľnickú svadbu v miestnom nemeckom nárečí. Folklórna skupina v súčasnosti pracuje pod vedením Kataríny Krafčíkovej Záver festivalu - 19. augusta, bude patriť energickej a silnými emóciami nabitej rómskej hudbe, ktorú v jej tradičnej podobe i v takzvanom rom-pope uvedú skupiny Cespom z Lučenca. Festival sa uskutoční vďaka iniciatíve občianskeho združenia In minorita a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci Európskeho roka rovnosti príležitostí pre všetkých.

Menšinové kultúrne leto bez rom-pop kapely Rigolleto

8. augusta 2007

Na prvom ročníku festivalu Menšinové kultúrne leto nevystúpi 19. augusta avizovaná rom-pop skupina Rigolleto zo Šároviec. Príčinou sú rodinné dôvody jedného z členov skupiny. Rómsky večer bude teda celý patriť vystúpeniu kapely podobného zamerania Cespom z Lučenca. Menšinové kultúrne leto sa uskutoční od 15. do 19 augusta na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave v rámci Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava 2007. Vystúpením niektorých menšín žijúcich na Slovensku chce festival odštartovať jedinečný letný projekt na podporu menšín a ich kultúr a tradícií, ktoré tvoria živú a plnohodnotnú súčasť slovenskej kultúry. Okrem folklóru Chorvátov, Maďarov, karpatských Nemcov a Rómov predvedie svoje umenie aj folklórny súbor Javorček, zložený z mladých tanečníkov s mentálnym postihnutím. Festival sa uskutoční vďaka iniciatíve občianskeho združenia In minorita a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci Európskeho roka rovnosti príležitostí pre všetkých.

Z Csákyho sa stal rocker - Politici SMK založili gitarovú kapelu

9. augusta 2007 - (Plus jeden deň)

Slovenskí rockeri by sa mali mať na pozore, v politických kruhoch im totiž rastie vážna konkurencia v podobe skupiny so zaujímavým názvom Ad hoc. Jej frontmanom nie je nikto iný ako nový šéf Strany maďarskej koalície Pál Csáky. Počas letných prázdnin politici z SMK zistili, že ich nespája len stranícka knižka, ale aj vášeň pre hudbu. Rozhodli sa preto ukázať, čo v nich je, a založiť skupinu Ad hoc, teda podľa potreby. V tomto duchu sa chcú aj prezentovať. „Na oslave štyridsiatky nášho priateľa sme zistili, že viacerí hráme na hudobných nástrojoch, tak sme rozhodli využiť,” pochválil sa nám predseda SMK Pál Csáky. Ten v kapele hrá na gitare a zvláda aj klávesy. Ďalší členovia predsedníctva József Berényi, István Zachariáš, či Richard Hamerlík, sa tiež nemajú za čo hanbiť. Svojmu šéfovi robia gitarový sprievod a spievajú, čo im hrdlo stačí. Kapela Ad hoc má vo svojom repertoári evergreeny zo 60. a 70. rokov. Vtedy svetu vládli hippies, rockové skupiny so svojimi spevákmi razili heslo drogy, sex a rock and roll. Divoký život plný hýrenia však politikom z SMK nevonia a hudba im slúži len na relax a spríjemnenie voľných chvíľ. Nebránia sa však ani tomu, že by zahrali aj pred väčším publikom. „Už sme o tom rozmýšľali,” uzatvára Csáky.

Magyar Hírlap: V SMK nie je všetko tak, ako to chce vedenie

7. augusta 2007

Marcový kongres Strany maďarskej koalície (SMK) poukázal na to, že navonok demonštrovaná jednota je iba rétorikou a v strane nie je všetko v takom poriadku, ako by si to vedenie želalo. Pozorovateľom je to zrejmé už dávno - presnejšie od roku 1998, keď sa tri maďarské strany zjednotili, konštatuje dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Periodikum podrobne analyzuje vývoj udalostí týkajúcich sa SMK až od roku 1989 a poznamenáva, že v januári 1990 založili Maďarské kresťanskodemokratické hnutie. Jeho predsedom sa o rok neskôr stal Béla Bugár, ktorý až do svojho jarného pádu bol na čele strany 16 rokov. V tom sa môže porovnávať jedine s Vladimírom Mečiarom, ostatní predsedovia politických strán na Slovensku sa k Bugárovi v tom ani len nepribližujú. Ďalšou z troch strán, z ktorej vznikla SMK, je popri Maďarskej občianskej strane Spolužitie Miklósa Duraya. V tomto politickom zoskupení bolo najviac osôb z agentov bývalej komunistickej tajnej služby, zdôrazňuje Magyar Hírlap. Po dvoch cykloch vo vládnej koalícii sa SMK v parlamentných voľbách 2006 síce podarilo zachovať počet maďarských poslancov v parlamente, ale vzhľadom na to, že k moci sa dostal Smer-SD Roberta Fica, do koalície sa SMK nedostala. Pravdepodobne aj volebná porážka spôsobila, že Bugár musel odísť z čela strany, konštatuje denník. Podčiarkuje, že v období ôsmich rokov vo vláde bola SMK spoľahlivým koaličným partnerom, strana sa vyhla korupčným alebo iným aféram a do slovenského politického života sa podarilo vniesť určitú kultúrnosť. Na druhej strane však na juhu Slovenska zostala najvyššia miera nezamestnanosti, chýba infraštruktúra a oblasti obývané maďarskou menšinou zatiaľ obchádzajú veľké investície. Korene terajších šarvátok medzi Bugárom a Durayom teda pochádzajú zo samotnej zmeny režimu. Pokles popularity SMK môže vo významnej miere spočívať v tom, že vedenie nemôže prezentovať jednotu ani v dôležitých, ani v menej dôležitých záležitostiach. Predseda Pál Csáky nie je v závideniahodnej situácii - musí krotiť svojich divne sa vyjadrujúcich straníckych kolegov. V súčasnosti sa zdá, že sa uvoľnili vášne, čomu sa ale nikto z Maďarov, ktorí túžia po sebaurčení, neteší, uzatvára Magyar Hírlap.

Balaton - more zážitkov

4. augusta 2007 - (Gregor Martin Papucsek)

Je známe, že najmä v tejto letnej horúčave je Balaton najvýznamnejší turistický región Maďarska. Zdalo sa mi preto logické, že ako každý rok, vyberiem sa tam aj teraz, prinajmenšom preto, aby som mohol porovnávať. Zúfalosť z minulých rokov vystriedal teraz mierny optimizmus... Svoju každoročnú „obhliadku” Balatonu začínam vždy v hlavnom meste maďarského mora Siófoku, ktorý je známy aj tým, že sa tu narodil kráľ svetovej operety Emerich Kálmán. Stačí spomenúť Čardášovú princeznú a každý je hneď v obraze. Ja by som však najradšej pripomenul teraz maďarský šláger zo šesťdesiatych rokov, v ktorom sa spieva, že Balaton je pre Maďarov ako Riviéra... V tomto roku to sedí v plnej miere, Balaton totiž prežíva svoju renesanciu. V minulých rokoch Maďari trocha zaváhali, boli k Balatonu neverní, hanili ho, neprichádzali ani nostalgickí východní Nemci a už-už sa zdalo, že balatonský turizmus zakape. Nastal však obrat, k čomu prispela aj masívna „štátna” reklama pod heslom „Balaton - more zážitkov”. Naznačuje to večnú konkurenciu medzi jazerom a blízkym Jadranom. Na more však nemá každý, navyše odskočiť si k tejto veľkej sladkej vode možno hoci iba na víkend. Takže Maďari znovu objavili svoj poklad, ale zdá sa, že sa mení aj zloženie zahraničných turistov. „Je zaujímavá zmena okruhu hostí. Je menej Nemcov, no o to viac slovenských, poľských, rumunských a českých turistov, čomu sa úprimne tešíme” - hovorí šéfka najväčšej turistickej informačnej kancelárie v Siófoku Klára Halászová, podľa ktorej je to aj výsledkom zlepšenia kvality vody, s ktorou boli minulé roky problémy. Nie sú však starosti s hosťami z okolitých krajín. „Je ich stále viac, rastie počet tých, ktorí hľadajú možnosti ubytovania na našich webových stránkach, a podľa našich podnikov v oblasti turistických služieb sú veľmi dobrí hostia.” A čuduj sa svete, v centre Siófoku nemusím ani hľadať, keď začujem slovenčinu: „Chceli sme vidieť, ako to vlastne vyzerá. Prekvapilo nás, ako vyzerajú obce. Nedá sa to porovnať s našimi. My sme v Balatonszárszó ubytovaní a je to tam všetko pekne upravené.” Pani Ľubomíra zo Slovenska je tu po prvý raz a vážnejšie námietky nemá ani proti cenám, dokonca sa chystá sem vrátiť aj na budúci rok. „Ja si myslím, že sa to dá zvládnuť. My sme na takom priateľskom ubytovaní, podľa toho, čo sme sa rozprávali aj so susedmi, tak božekali, že je to dosť drahé, ale dá sa to zvládnuť. Už máme zaistené ubytovanie aj na rok.” Aké je vôbec Maďarsko: drahá či lacná krajina? Ja evidujem takzvaný pivný index, ktorý zrejme ani slovenskému turistovi nebude celkom cudzí. Musím povedať, že permanentne sa zvyšuje, hoci v tomto roku, v porovnaní s vlaňajším, nárast nie je až taký výrazný. Takže pri Balatone, v reštauráciách stojí pivo okolo dvoch eur, v bufetoch na brehu euro, euro a pol. Už som naznačil, že Maďari celé roky bojujú proti fáme, že krajina je drahá, a napríklad oplatí sa ísť radšej do Chorvátska k Jadranu. Nie je to tak, Maďarsko je lacnejšie, tunajšie ceny sú približne také, ako v Turecku či Portugalsku. Kompletný obed v reštaurácii, pri Balatone vyjde zhruba na desať eur, jedna noc v trojhviezdičkovom hoteli 75 eur, no apartmán pre štyri osoby dostanete aj za sto eur. Povedal by som, že húfne sa sem vracajú aj českí turisti. Štvorčlenná rodina z Písku má tie najlepšie skúsenosti, dokonca neštíti porovnávať Balaton so skutočným morským prostredím: „Ja osobne porovnávam tú atmosféru s Bibione v Taliansku. Úplne rovnaká atmosféra, veľmi príjemná, človek sa tu cíti veľmi dobre.” Pán Pavel by mohol byť hoci aj plateným agentom maďarského balatonského turizmu, no jeho slová vyzneli úprimne. Húfy Maďarov, ktorí trávia tento rok pri svojom mori, sú takisto nadšení.

Hungaroform(ul)a alebo politické pieskovisko

6. augusta 2007 - (Gregor Martin Papucsek)

Pozor, nasleduje pomerne ťažký citát! „Súhlasíte s tým, aby nie niktoši bez akejkoľvek samostatnej myšlienky (možno sú to ľudia obdarení vynikajúcimi rečníckymi schopnosťami, ktorí v živote nepracovali vo vlastnom odbore, ak ho vôbec majú) povedali v Maďarsku, čo je pre nás dobré, len preto, aby im patrila moc a kľúč od pokladnice?” Jaj! Spotil som sa pri preklade, dúfam však, že som vystihol podstatu otázky, ktorú navrhoval do referenda istý neznámy, no s touto vládnou kombináciou evidentne nespokojný občan. Našťastie ju Celoštátna volebná komisia opäť odmietla, spolu s ďalšími desiatkami iniciatív podobného parodistického charakteru, pustila však cez svoje sito návrh, aby sa v ľudovom hlasovaní rozhodovalo o znížení počtu parlamentných poslancov... Poslíčkovia s pizzou aj v Budapešti jazdia najčastejšie na bicykli a hojne sa dostávajú do konfliktu s motoristami. Ale že na nich vyťahujú pištoľ, to sa tak často nestáva. A predsa: jeden takýto spor na Andrássyho bulvári vyústil do podobného finále. Kuriér čapol rukou na strechu auta, vyskočil odtiaľ rozzúrený vodič, začal mávať s pištoľou, ale zhlukol sa tam dav, preto radšej ušiel. Mával aj parlamentným preukazom a ako požiar v suchom lese na Dolnej zemi sa rozšírila správa (presnejšie: naznačil to vláde blízky ľavicový denník), že to bol bývalý štátny tajomník pravicovej vlády Fideszu. Ten to popieral, polícia chvíľu hanblivo mlčala, kým vyšla najavo skutočná pravda: „pištoľníkom” síce bol niekdajší štátny tajomník, ale slúžil donedávna tejto, ľavicovo-liberálnej vláde. Volá sa, mimochodom, Vadász, čo v preklade znamená poľovník... Poľovať na tých (v štýle „Wanted”), ktorí sú zodpovední za zavedenie poplatkov za návštevu u lekára, si zmyslela opozícia naozaj originálnym spôsobom. V Boršode-Above-Zemplíne je županom zástupca Fideszu, a ten nariadil vylepiť v nemocniciach na stenu pri automatoch vydávajúcich 300-forintové bloky (asi 45 Sk) fotografie premiéra, bývalého ministra a súčasnej šéfky rezortu zdravotníctva. Vraj preto, aby pacienti pri platení nenadávali na sestričky a lekárov, ale na kompetentných. Aj nadávajú! Ako odvetu za túto podrývačskú akciu mladí liberáli zasa rozdávali obálky s podobizňou opozičného vodcu a Orbánovho ministra zdravotníctva, aby pacienti v nich mohli vsunúť do vreciek lekárov „všimné”. Všimnúť si v tejto situácii rozhodne treba iniciatívu menšej opozičnej strany MDF, ktorá na rušnom peštianskom námestí nedávno postavila politické pieskovisko s červenými (socíkovia) a oranžovými (fideszáci) lopatkami, rozdávala roztápajúcu sa zmrzlinu takisto červenej a oranžovej farby a núkala okoloidúcim za 1 forint mačku vo vreci, ako to vraj robia dve najväčšie rivalizujúce strany. Ja by som dodal, že detské veci sa síce na „veľkom ihrisku” dejú, ale aj počas uhorkovej sezóny je to veru tvrdý boj ako v pästiarskom ringu. Apropo! Aj Hungaroring ožil uplynulý víkend, bolo okolo Veľkej ceny Maďarska v pretekoch formuly 1 horúco a hlučno, no tento cirkus tu zotrval iba dočasne...

Kurier: Napätie v SR medzi vládnymi stranami a maďarskou menšinou

11. augusta 2007

Návrh Strany maďarskej koalície (SMK) na odškodnenie je odsúdený na zánik. Je vylúčené, že by ho ktorákoľvek slovenská strana podporila, píše vo víkendovom vydaní rakúsky nezávislý denník Kurier. Denník poznamenáva, že kým slovenský parlament sa v roku 1990 ospravedlnil Nemcom vyhnaným na základe Benešových dekrétov, tak Maďari žijúci na Slovensku dodnes márne čakajú na podobné gesto. Kurier podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI pripomína, že po požiadavke SMK na morálne a finančné odškodnenie osôb postihnutých dodnes platnými Benešovými dekrétmi, ktoré sú založené na princípe kolektívnej viny, opäť zosilnili protimaďarské hlasy. Odkedy vládne v Bratislave terajšia populistická koalícia, pokazili sa vzťahy medzi Slovákmi a maďarskou menšinou, konštatuje rakúske periodikum, podľa ktorého mnohých Maďarov odstránili zo štátnej a verejnej správy. Ako však dodáva, súčasne sa aj v radoch Maďarov radikalizovala politická atmosféra. Na čelo SMK sa po rozvážnom, liberálnom Bélovi Bugárovi dostal ten Pál Csáky, o ktorom sa hovorí, že nepozná kompromis. Kurier vecne informuje aj o prípade zbitej maďarskej študentky Hedvigy Malinovej, a poukazuje tiež na to, že rezort vnútra odmietol zaregistrovať občianske združenie iniciované Jánosom Bószom - Južanskú radu za sebaurčenie. Činnosť spoločnosti, ktorá sa chcela zaoberať otázkou autonómie, totiž považuje za protiústavnú, uvádza z rakúskeho Kurieru MTI.

Beneš podľa Csákyho

13. augusta 2007 - (HN)

V septembri predloží SMK do NR SR návrh na odškodnenie obetí tzv. Benešových dekrétov. Odškodnenie by malo byť morálne aj finančné a malo by sa týkať tých Maďarov, ktorí boli po roku 1945 deportovaní na nútené práce do českého pohraničia. Nepovedal to nikto iný ako predseda SMK Pál Csáky a nikde inde ako denníku Magyar Nemzet. Jemná hystéria slovenských politických elít na margo tejto poslednej Csákyho aktivity však zakrýva, že v slovensko-maďarských vzťahoch nejde o nič mimoriadne. Pritom len málokto dokáže s istotou tvrdiť, že táto požiadavka nemá žiadne reálne podklady. Pretože poprieť, že po 2. svetovej vojne sa viacerým jednotlivcom maďarskej a nemeckej národnosti udiala krivda, sa nedá (rovnako ani to, že krívd a zločinov voči slovenským obyvateľom južných území sa po Viedenskej arbitráži dopustili okupačné maďarské vojská). Napokon, Nemcom či Židom zo Slovenska sa za príkoria „slovák-štátu” slovenský parlament ospravedlnil a židovskú menšinu aj finančne čiastočne odškodnil. Takže precedens v slovenskej politickej a právnej praxi jestvuje. Zrejme má Pál Csáky pravdu aj v tom (zrejme hovorím preto, lebo aj v historickej aj právnej obci jestvujú vzájomne nezlučiteľné postoje - a vecná diskusia bytostne chýba), ak odlišuje situáciu postihnutých obyvateľov maďarskej národnosti vyplývajúcu z Benešových dekrétov (ktoré odzrkadľujú vzťah slovenskej vlády a slovenských občanov) a situáciu slovenských občanov po Viedenskej arbitráži (ktorá je vzťahom medzi Slovenskou a Maďarskou republikou) -z čoho vyplýva odlišný mocenský subjekt, ktorý by mal svoje obete odškodniť. Z pôdy historickej a právnej diskusie však poďme naspäť - vyťahovanie témy Benešových dekrétov vôbec nie je novinkou slovenského i stredoeurópskeho politického života. Prvé pokusy o otvorenie Benešových dekrétov sa udiali nielen krátko po novembri 1989, ale dokonca aj pred prijatím Slovenska do EÚ, keď ich zrušenie požadoval vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán. Dekréty boli takisto konfliktnou témou pri zostavovaní oboch Dzurindových vlád -ale ani raz SMK neuspela. Ani pred voľbami v roku 2006 sa predstavitelia SMK netajili, že sa budú pokúšať nie o zrušenie Benešových dekrétov, ale o zrušenie ich následkov voči postihnutým občanom maďarskej národnosti. Predpokladom takéhoto aktu by podľa vtedajšieho predsedu SMK Bélu Bugára malo byť obojstranné ospravedlnenie - zo slovenskej aj maďarskej strany: „Parlamenty by povedali - prepáčte a vláda by vytvorila fond, z ktorého by sa mohli desať rokov čerpať úroky na kultúrne aktivity menšiny,” konkretizoval vlani svoju predstavu Bugár. Do akej miery je to reálne, si môže odpovedať každý sám. A odhadnúť sa dá aj to, aký bude dôsledok momentálnej Csákyho iniciatívy, ktorá bola mimoriadne nešťastne pripravená, t. j. bez diskusie v rámci opozície, a na stránkach maďarského denníka (ak, samozrejme, nešlo o zámer). Vláda Smeru, SNS a HZDS určite na takýto krok nikdy nepristúpi (nedokázali to ani liberálnejšie zoskupenia po roku 1998). Koaličný potenciál SMK sa bude limitné približovať k nule. A preferencie nacionalisticky orientovaných politikov (vo všetkých stranách) budú pokropené živou vodu. Veľmi pochybujem, či je to čaro nechceného.

Benešove dekréty sú vraj vážnou témou

10. augusta 2007 - (SITA)

Benešove dekréty sú podľa politológa L. Öllösa jednou z najvýznamnejších tém, nielen pre Maďarov, ale aj z pohľadu demokratických hodnôt na Slovensku. Spôsob nastolenia tejto témy predsedom SMK Pálom Csákym však považuje László Öllös za zlý. Národnostné strany ako je SMK existujú podľa Öllösa dovtedy, kým nie je vyriešená problematika, ktorá je ich základom. Benešove dekréty podľa Öllösa vždy patrili do agendy SMK. „Nemyslím si, že je to podradná téma. Je to jedna z najvýznamnejších tém, nielen z pohľadu Maďarov, ale z pohľadu demokratických hodnôt na Slovensku vôbec,” povedal Öllös. To, ako bola téma nastolená - v auguste, keď je každý na dovolenke, bez vnútornej straníckej koordinácie, cez maďarské médiá, je podľa neho iná vec. „Z taktického hľadiska to bolo absolútne zle urobené,” dodal Öllös. Nastolenie témy Benešových dekrétov Öllös vysvetľuje zmenou pozície SMK, keďže sa stala opozičnou stranou. „Znamená to, že sa musí zviditeľňovať oveľa dôraznejšie ako keď bola vo vláde, keď je medializácia automatická,” povedal Öllös. Na margo vyjadrení predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, že SMK bude mať problémy s existenciou, lebo o čo viac bude Slovensko plne demokratickou krajinou, o to menší zmysel bude mať voliť strany na etnickom princípe s tým, že aj voličov SMK čaká skôr rozhodovanie na základe vecných, nie etnických kritérií, Öllös povedal, že SMK je národnostná strana, nie etnická. „To znamená, že presadzuje predovšetkým národnostné ciele Maďarov, ale takisto sa zaoberá aj rôznymi otázkami celého Slovenska,” povedal Öllös s tým, že bez SMK by Slovensko ťažko bolo v NATO a EÚ atď., čiže sa venovala aj celoslovenským a dokonca medzinárodným otázkam. „Takéto strany, teraz nemyslím len SMK, majú budúcnosť a existujú dovtedy, dokedy problematika, ktorá je základom týchto strán, nie je vyriešená,” dodal Öllös. Poukázal na príklad Švajčiarska, kde napriek rôznorodosti národných kultúr podobné strany nie sú, lebo nie sú potrebné. Zastúpenie pre každú národnosť je tam zabezpečené tak, že celoštátne strany sú federalizované aj zvnútra, čiže garantujú zastúpenie, vysvetlil Öllös. „Kde sa to vyrieši, tam sa tieto strany buď trošku zmenia, alebo sa pripoja k nejakej väčšej strane alebo k niekoľkým. Na Slovensku však nie je táto otázka vyriešená - maďarčina nie je úradný jazyk, symboly Maďarov nie sú štátne symboly, nemôžu sami rozhodovať o svojom školstve a kultúre, štát je rozdelený tak, aby boli aj regionálnymi menšinami. Skrátka, z národnostného hľadiska nie sú rovnocenní, čo signalizuje aj formulácia preambuly Ústavy,” uzavrel Öllös.

Maďarská agentúra FH: Konflikt Bugára a Csákyho

7. augusta 2007

Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky neinformoval správnym spôsobom o tom, že na jeseň mieni predložiť slovenskému parlamentu návrh na morálne a hmotné odškodnenie Maďarov, ktorí boli na Slovensku postihnutí Benešovými dekrétmi. Informuje o tom maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség (FH) v monitoringu rozhovoru expredsedu SMK Bélu Bugára pre slovenský denník SME. Csáky o otázke otvárania dekrétov hovoril v sobotu pre maďarský denník Magyar Nemzet. Povedal, že má ísť o morálne aj finančné odškodnenie. Parlament by sa mal ospravedlniť obetiam bezprávia a vznikla by nadácia financovaná z rozpočtu. Štátne peniaze by mohli Maďari využívať podľa vlastného uváženia. Bugár vytýka, že sa návrhom nezaoberalo predsedníctvo strany. Druhým problémom je, že to pán predseda odkázal z Maďarska na Slovensko, a to je zlé, povedal bývalý predseda SMK. Podľa Bugára by mali najskôr vypracovať návrh a informovať o ňom aspoň kolegov z opozičných strán, keď nie všetky strany. Csáky si nie je istý, že návrh bude úspešný, ale považuje za svoju morálnu povinnosť predložiť ho. Slovenské strany zatiaľ túto iniciatívu odmietajú, dodáva FH.

Magyar Hírlap: Slota sa mýli

9. augusta 2007

Predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota sa mýli, keď tvrdí, že poškodených v súvislosti s Benešovými dekrétmi by malo odškodniť Maďarsko, pretože sa k tomu zaviazalo v rámci medzištátnej zmluvy v roku 1948. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Periodikum prináša vyjadrenie historika Univerzity Jánosa Selyeho Attilu Simona, ktorý je tiež spolupracovníkom Inštitútu pre výskum menšín Fórum. Podľa neho v medzištátnej dohode medzi Československom a Maďarskom, ktorú podpísali na Štrbskom Plese, sa Maďarsko zaviazalo, že sa zriekne odškodnenia za majetky zanechané pri výmene obyvateľstva a Československo zase odpustilo Maďarsku zvyšok vojnových náhrad. Simon v rozhovore pre denník Maďarov na Slovensku Új Szó podľa Magyar Hírlapu tiež poukázal na to, že nemožno zabudnúť ani na nariadenia Slovenskej národnej rady, pretože tie mali aspoň takú úlohu v popieraní práv Maďarov v Československu ako Benešove dekréty. Historik vyjadril názor, že protesty slovenskej verejnosti proti odškodneniu pochádzajú z nevedomosti. „Súčasný slovenský pohľad na históriu je totiž založený práve na princípe kolektívnej viny slovenských Maďarov,” cituje Simona Magyar Hírlap.

SNS chce zakázať spochybňovanie Benešových dekrétov

9. augusta 2007 - (TASR)

Slovenská národná strana (SNS) chce v pripravovanom Zákone o ochrane Slovenskej republiky zakotviť zákaz spochybňovania Benešových dekrétov. Na dnešnej tlačovej besede to povedal predseda strany Ján Slota. „Kto bude spochybňovať výsledky druhej svetovej vojny, pôjde o tom rozmýšľať do väzenia,” vysvetlil. Má to byť reakcia na snahy Strany maďarskej koalície (SMK) znovu otvoriť otázku odškodnenia občanov maďarskej národnosti, ktorí v dôsledku Benešových dekrétov utrpeli škodu. Ako uviedla podpredsedníčka strany Anna Belousovová, SNS je zásadne aj proti zámeru zaregistrovať združenie Južanská rada za sebaurčenie, ktoré chce presadzovať autonómiu južných území. Dodala, že SNS urobí všetko pre to, aby zaregistrované nebolo. Slota označil za „krstného otca” združenia podpredsedu SMK Józsefa Berényiho. „V relácii Rádia Patria jednoznačne vyjadril podporu tomuto občianskemu združeniu,” doplnil. Odvolal sa aj na medializovanú mapu území, ktoré by mali získať autonómiu. „Kopíruje to odtrhnuté územia fašistickým režimom Miklósa Horthyho,” upozornil. Na otázku, prečo venuje takú pozornosť združeniu, ktoré by mohol brať aj s recesiou, Slota odpovedal, že aj Adolf Hitler bol zo začiatku považovaný za recesistu. Slovenská národná strana bude, naopak, presadzovať odškodnenie Slovákov, ktorých počas druhej svetovej vojny poškodil maďarský fašistický Horthyho režim.

SNS chce trestať tých, čo spochybnia Trianon

9. augusta 2007 - (SITA)

Slovenská národná strana chce pripraviť zákon na ochranu republiky, podľa ktorého ten, kto spochybní Benešove dekréty alebo Trianonskú zmluvu, bude mať trestnoprávnu zodpovednosť. „Aby si uvedomili, že kto spochybní povojnové usporiadanie, pôjde o tom rozmýšľať do väzenia,” vyhlásil predseda SNS Ján Slota. Zároveň dodal, že obdobné zákony majú v Čechách, Nemecku či Švédsku. SNS podľa Slotu odmieta návrh predsedu Strany maďarskej koalície Pála Csákyho na odškodnenie tým, ktorým boli spôsobené krivdy Benešovými dekrétmi. „Je to zastierací manéver SMK,” uviedol Slota. Slotu zaráža najmä fakt, že aktivita SMK prichádza v roku 100. výročia Černovskej tragédie, keď maďarskí žandári postrieľali nevinných ľudí. Maďarská republika by sa podľa neho nedoplatila poškodeným Slovákom aj keby existovala ešte ďalšie dve tisícročia. Ak Csáky podľa Slotu vyjde so svojou iniciatívou aj v parlamente, SNS bude mať pripravenú výzvu na odškodnenie Slovákov, ktorí prežili okupáciu južného Slovenska horthyovským fašistickým Maďarskom. Podľa Slotu v tomto období boli vyvraždené celé rodiny, tisíce Slovákov. „Staré babky vešali na kandelábre ich susedia, ktorí vedľa seba žili, a potom ich takto vraždili. Čakáme z maďarskej strany ospravedlnenie,” povedal Slota. Podľa prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej je zo strany Csákyho nemorálne holokaust prirovnávať k poškodeným po Benešových dekrétoch. „Uráža obete Židov, je to bagatelizovanie holokaustu uviedla Belousovová. Podľa nej pozícia Csákyho je v SMK ohraničená pôsobením extrémistu Miklósa Duraya. „Csáky sa snaží byť väčším extrémistom ako Duray, akoby ho chcel pretromfnúť a upevniť si pozíciu v strane,” vyhlásila prvá podpredsedníčka SNS. Upozornila tiež, že preferencie SMK klesajú, pretože nevie voličom ponúknuť témy, ako je napríklad zlepšenie sociálno-ekonomického postavenia Maďarov na južnom Slovensku. Podľa nej je SMK pod silným vplyvom maďarských politických elít, ktoré sú za revíziu Trianonu. Nemôžu ju však nastoliť sami, preto túto tému nastoľuje maďarská menšina. Belousovová tiež upozornila, že Maďari nevedia spracovať traumu, ktorou je výsledok druhej svetovej vojny, po ktorej sa fašistické Maďarsko ocitlo na strane porazených a Slovensko aj zásluhou SNP bolo na strane víťazov. Slota vyzval pracovníkov ministerstva vnútra, aby nezaregistrovali občianske zduženie Južanská rada na sebaurčenie. Podľa neho registráciou tohto združenia by si Slovenska republika pod sebou pílila konár, na ktorom visí zvrchovanosť. „SNS bude robiť všetko pre to, aby ministerstvo vnútra nezaregistrovalo toto združenie, lebo jeho ciele nie sú občianske, ale politické,” uviedol predseda národniarov. Zároveň dodal, že ústava zakazuje, aby občianske združenia spochybňovali Slovensko ako zvrchovaný štát. Upozornil tiež, že doslovný slovenský preklad názvu uvedeného združenia je Občianske združenie Juh Hornozemskej rady za sebaurčenie. Podľa Slotu krstným otcom tohto združenia je podpredseda SMK József Berényi, ktorý na Rádiu Patria vyjadril združeniu podporu.

M. Duray: Schválenie zákona zakazujúceho otvárať Benešove dekréty by bolo úbohé

9. augusta 2007 - (TASR)

Schválenie zákona o ochrane republiky, ktorý by trestnoprávne sankcionoval spochybňovanie Benešových dekrétov, by bolo pre celé Slovensko úbohé. V reakcii na dnešné vyjadrenie predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu to povedal podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray. Slota na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že pripravovaný „Slovenská národná strana (SNS) je právnym subjektom a keďže je parlamentnou stranou, môže predkladať hocijaké návrhy, aj dobré, aj zlé, aj múdre, aj hlúpe. Tým pádom môže aj takýto návrh predložiť,” reagoval Duray. Na odhodlanie SNS postaviť sa proti registrácii združenia Južanská rada za sebaurčenie, ktoré chce presadzovať autonómiu južného Slovenska, Duray poznamenal, že to nie je vec politickej strany. „Ak to nie je v protiklade s ústavou, tak má byť zaregistrované. Ak je v protiklade s ústavou, tak nesmie byť zaregistrované,” uzavrel Duray. „Pre SMK vyjadrenia na úrovni, na akej boli prezentované Jánom Slotom a Annou Belousovovou na tlačovej besede nie sú dôvodom na serióznu reakciu,” komentovalo dnešné výroky predstaviteľov SNS tlačové oddelenie SMK. Na Slotove vyjadrenie, že porovnávanie odškodnenia holokaustu, pri ktorom boli Židia vraždení na princípe kolektívnej viny, s odškodňovaním poškodených na základe Benešových dekrétov je pre Židov urážlivé, však SMK predsa len zareagovala. „Pripomíname, že práve SMK bola tou stranou, ktorá iniciovala vznik zákona o odškodnení obetí holokaustu, čím zdôrazňujeme, že máme úctu k obetiam holokaustu a urobili sme pre ich odškodnenie veľa,” uvádza sa vo vyhlásení SMK.

J. Bósza opäť skúsi zaregistrovať Južanskú radu

16. augusta 2007 - (SITA)

Južanská rada za sebaurčenie, ktorú ministerstvo vnútra odmietlo zaregistrovať, podala nový návrh na registráciu občianskeho združenia. Týmto návrhom chce podľa člena prípravného výboru Jánosa Bószu umožniť ministerstvu revidovať predchádzajúci, podľa neho chybný a protiústavný výklad a vychádzať len z faktov a údajov, obsiahnutých v stanovách JRZS. Nikde v zákonoch nie je podľa Bószu zakázané občianskym združeniam vyvíjať politickú činnosť. Hovoriť o niečom alebo v parlamente o tom hlasovať sú dve rozdielne úlohy, uvádza Bósza s tým, že úlohou OZ je upozorniť a vysvetliť občanom ich občianske práva a povinnosti a úlohou poslancov parlamentu je o tom diskutovať a hlasovať. „Ústava SR nezakazuje hovoriť o autonómii ani o sebaurčení. V demokratickom svete je dovolené všetko, čo zákony nezakazujú a štátnym orgánom dovoľuje postupovať len v zmysle zákonov a Ústavy SR,” uvádza Bósza. V prípade odmietnutia registrácie JRZS podľa Bószu MV hrubo porušilo tieto demokratické princípy, nakoľko pri rozhodovaní nepostupovalo na základe platných zákonov, ale „k dôvodom na odmietnutie návrhu JRZS pridalo neexistujúce dôvody, na báze vymyslených klamstiev a nevyslovených slov a nenapísaných cieľov.” Nový návrh nie je obsahovo úplne zhodný s pôvodným, ale je doplnený, potvrdil dnes Bósza, uznanie práva na sebaurčenie pre „južanský ľud” v ňom však zostalo. „Kto povie, kto je tu národ a kto národnosť? Ak v Trianone určili nejaké hranice, neznamená to, že tá menšia polovica nie je súčasťou nejakého národa. My sme maďarský národ, žijúci na Slovensku, ale nie národnosť,” povedal Bósza na margo argumentu MV, že právo na sebaurčenie majú len národy, nie národnosti. MV rozhodnutie o nezaregistrovaní JRZS odôvodnilo 8. augusta tým, že zakladatelia občianskeho združenia v stanovách deklarovali plniť úlohy štátnej politiky vo vzťahu k menšinám a organizáciu referenda, čo je v rozpore so zákonom o združovaní občanov, podľa ktorého občianske združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov a neprináleží im ani výkon politických činností. „Jeden z cieľov združenia je aj dosiahnutie uznania práva na sebaurčenie pre južanský ľud, t. j. slovenské, maďarské, rómske, nemecké a iné obyvateľstvo na juhu Slovenska. Takéto ciele podľa ministerstva vnútra nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá deklaruje prirodzené práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenska. Právo na sebaurčenie patrí len národom, nie národnostiam,” uviedlo v stanovisku MV.

Južanskú radu za sebaurčenie odmietli

9. augusta 2007 - (SITA)

Ministerstvo vnútra (MV) v zákonnej lehote, ktorá uplynula v stredu, odmietlo návrh na registráciu Občianskeho združenia Južanská rada za sebaurčenie (JRzS). Informovala o tom Silvia Miháliková z Komunikačného odboru kancelárie Ministra vnútra. MV rozhodnutie odôvodňuje tým, že zakladatelia občianskeho združenia v stanovách deklarovali plniť úlohy štátnej politiky vo vzťahu k menšinám a organizáciu referenda, čo je v rozpore so zákonom o združovaní občanov, podľa ktorého občianske združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov a neprináleží im ani výkon politických činností. „Jeden z cieľov združenia je aj dosiahnutie uznania práva na sebaurčenie pre južanský ľud, t. j. slovenské, maďarské, rómske, nemecké a iné obyvateľstvo na juhu Slovenska. Takéto ciele podľa ministerstva vnútra nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá deklaruje prirodzené práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenska. Právo na sebaurčenie patrí len národom, nie národnostiam,” uvádza sa v stanovisku MV. Zakladateľ združenia, komárňanský podnikateľ János Bósza, je z rozhodnutia ministerstva sklamaný. Podľa neho práve rezort konal protiústavne. Tvrdí, že ministerstvo ho ubezpečilo, že ich žiadosť spĺňa všetky zákonné požiadavky. „Nerozumiem tomu. Je mi z toho do plaču, keď niečo takéto počujem,” povedal Bósza. Myslí si, že ide o klamstvo štátnych úradov, keď na odmietnutie žiadosti používa také argumenty. „Ústava zaručuje právo na to, čo sme podali,” uviedol Bósza s tým, že „pán Čaplovič a Slota hrubým spôsobom tlačili, aby orgány rozhodli tak, ako rozhodli.” Bósza ďalej vyhlásil, že podajú sťažnosť na súd proti ministerskému rozhodnutiu. V spolupráci s dvoma medzinárodnými právnikmi, ktorých zatiaľ nechcel menovať, vypracujú podania aj na zahraničné inštitúcie. Prípravný výbor sa podľa Bószu určite obráti na Brusel. Cieľom združenia, ktoré založili z iniciatívy komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu na valnom zhromaždení v obci Moča v Komárňanskom okrese, malo byť pomôcť k uznaniu sebaurčenia pre „južanský ľud”, maďarský aj slovenský i rómsky. Toto právo je podľa JRzS garantované medzinárodnými dokumentmi. Pre dosiahnutie práva na sebaurčenie chceli vypísať referendum „s otázkami pre ľud, v akom politickom systéme chce žiť”. Činnosť združenia mala spočívať v informovaní o práve na sebaurčenie, organizácia referenda a zber podpisov na jeho vypísanie. Predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky nekomentuje rozhodnutie Ministerstva vnútra zamietnuť žiadosť o registráciu Občianskeho združenia Južanská rada za sebaurčenie. „SMK nemá žiadny kontakt s týmto hnutím,” dodal Csáky.

Nech odškodňuje Maďarsko, myslí si Slota

7. augusta 2007

Záväzok odškodniť tých, ktorých sa dotkli Benešove dekréty, podľa predsedu SNS Jána Slotu prevzalo na seba medzištátnou zmluvou z roku 1948 Maďarsko. „Slovensko nemá povinnosť plniť záväzky za Maďarskú republiku,” uvádza sa vo vyhlásení Slotu. SNS je na druhej strane pripravená otvoriť otázku odškodnenia tých Slovákov, na ktorých boli spáchané krivdy po roku 1938, keď Horthyovské fašistické Maďarsko zabralo slovenskú zem. SNS jednoznačne a tvrdo odmieta zámer SMK presadiť odškodnenie za Benešove dekréty. „SNS považuje tieto snahy za súčasť plánov, ktorých cieľom je v konečnom dôsledku potvrdiť Viedenskú arbitráž a spochybniť Trianonskú zmluvu.” Otvárať Pandorinu skrinku v podobe Benešových dekrétov je podľa národniarov v súčasnej Európe nebezpečná hra s ohňom, pretože Benešove dekréty sú súčasťou povojnového usporiadania Európy. „Treba preto jednoznačne odsúdiť podobné kroky SMK, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom a nie sú ničím iným ako ďalšou provokáciou SMK, ktorá po nástupe nového vedenia potvrdzuje svoj nebezpečný extrémistický kurz s cieľom autonómie južného Slovenska,” uviedol Slota. Táto provokácia SMK národniarov mrzí o to viac, že v tomto roku si Slovensko pripomína 100. výročie černovskej tragédie. Návrh na odškodnenie obetí Benešových dekrétov chce predložiť v septembri do parlamentu predseda SMK Pál Csáky. Malo by ísť o morálne aj finančné odškodnenie a týkalo by sa aj Maďarov, ktorí boli po druhej svetovej vojne na základe zákona o verejných prácach deportovaní na nútené práce do českého pohraničia.

Magyar Hírlap: Slota chce odškodnenie od Maďarska

8. augusta 2007

Poškodených z obdobia Benešových dekrétov by malo odškodniť Maďarsko, a nie Slovensko, pretože Maďarsko sa k tomu zaviazalo v rámci medzištátnej zmluvy v roku 1948, cituje utorkové vyjadrenie predsedu SNS Jána Slotu dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Šéf národniarov podľa periodika vyhlásil, že je pripravený otvoriť otázku odškodnenia tých Slovákov, na ktorých boli spáchané krivdy po roku 1938, keď „horthyovské fašistické Maďarsko zabralo slovenskú zem”. Slota tak reagoval na to, že predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky v rozhovore pre sobotné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet avizoval možnosť otvorenia Benešových dekrétov. Podľa Csákyho sa Slovensko nemôže tváriť tak, ako keby v období rokov 1945-48 neexistovali slovenské a československé dejiny. Expredseda SMK Béla Bugár sa však domnieva, že ide o veľmi citlivú tému, a nemali ju nastoliť nepripravenú. Ani len bývalí koaliční partneri SMK nepodporujú túto iniciatívu, poznamenáva Magyar Hírlap a dodáva, že s otázkou otvorenia dekrétov sa SMK bude zaoberať 27. augusta.

Odškodnenie nechce iba Csáky

7. augusta 2007

Béla Bugár na adresu svojho nástupcu v kresle šéfa SMK Pála Csákyho hovorí, že nezvolil vhodnú formu informovania slovenskej verejnosti, že chce otvárať Benešove dekréty. Csáky to povedal pre maďarský denník. Snaha o predloženie návrhu na odškodnenie obetí Benešových dekrétov a povojnového odsunu menšín zo Slovenska nie je iba iniciatívou predsedu SMK Pála Csákyho. Aj keď sa návrhom nezaoberalo predsedníctvo strany, v SMK tento názor prevažuje, povedal SME podpredseda Gyula Bárdos. Podľa poslanca je SMK po stretnutiach s občanmi jasné, že túto tému musí otvoriť. „Je to návrh SMK a samozrejme to bude rezonovať v našom programe, ktorý sa pripravuje a bude prijatý o rok.“ Csáky svoj zámer predložiť do parlamentu návrh na odškodnenie oznámil denníku Magyar Nemzet. Povedal, že má ísť o morálne aj finančné odškodnenie. Parlament by sa mal ospravedlniť obetiam bezprávia a vznikla by nadácia financovaná z rozpočtu. Štátne peniaze by mohli Maďari využívať podľa vlastného uváženia. „Predsedníctvo to neprerokovalo - to je jeden problém. Druhým problémom je, že to pán predseda odkázal z Maďarska na Slovensko a to je zlé,“ myslí si bývalý predseda SMK Béla Bugár. Podľa Bugára by mal byť postup taký, že treba najprv návrh vypracovať a informovať o ňom aspoň kolegov z opozičných strán, keď nie všetky strany. „Takto sa nám môže stať, že keď nepoznajú obsah, tak si to každý bude vysvetľovať tak, ako bude chcieť a možno to preto odmietnu.“ Obsah vraj nepozná ani Bugár. Politológ László Öllős má podobný názor. „Napriek tomu, že SMK momentálne nemá nádej na podporu tohto návrhu, chce občas vyvolať spoločenskú diskusiu.“ Takýto návrh vzhľadom na jeho citlivosť treba najprv predložiť slovenskej spoločnosti, povedal.

B. Bugár: Csákyho kroky len vyvolajú napätie

6. augusta 2007

Strana maďarskej koalície mala najskôr pripraviť návrh na odškodnenie za Benešove dekréty, oboznámiť s ním koaličných partnerov a ostatné parlamentné strany a až potom s ním ísť na verejnosť, povedal k oznámeniu predsedu SMK Pála Csákyho, že v septembri dá takýto návrh do parlamentu, jeho predchodca Béla Bugár. „Mám problém s tým, ako to otvoril. Takto to vyvolá len napätie,” komentoval Csákyho oznámenie cez rozhovor pre maďarský denník Magyar Nemzet. „Aj to je zlé, že to odkázal z Maďarska,” dodal Bugár. Nerozumie ani načasovaniu Csákyho iniciatívy. Návrh pre parlament ešte podľa Bugára SMK nepripravila, okrem toho si za prioritu určila presadenie vykonávacích zákonov k charte regionálnych a menšinových jazykov. Bugár uviedol, že odškodnenie za povojnové dekréty prezidenta Beneša mala SMK vždy v programe. Riešenie ponúkla pri vstupe do druhej Dzurindovej vlády, partneri to však odmietli. Ospravedlnenie musí podľa Bugára prísť z oboch strán - slovenskej aj maďarskej. „Parlamenty by povedali - prepáčte a vláda by vytvorila fond, z ktorého by sa moli desať rokov čerpať úroky na kultúrne aktivity menšiny,” popísal svoju predstavu. Dohodnúť sa musia nielen politické strany v SR, ale aj Bratislava a Budapešť. Csákyho iniciatíva nemá podľa Bugára nádej na úspech. „Koaličné strany to určite odmietnu. Opozičné buď povedia, že návrh nepoznajú, alebo ho tiež rovno odmietnu.” Najskôr treba podľa Bugára povedať, o ktoré dekréty ide a návrh zverejniť, až keď bude pripravený a schváli ho predsedníctvo SMK. To sa najbližšie zíde 27. augusta.

KDH nepodporí Csákyho odškodnenie za Benešove dekréty

6. augusta 2007

KDH nepodporí odškodnenie za Benešove dekréty, ktoré chce v septembri parlamentu navrhnúť predseda SMK Pál Csáky. Agentúre SITA to povedal podpredseda KDH Daniel Lipšic. Vie si predstaviť spoločné ospravedlnenie slovenského a maďarského parlamentu, ktoré by nadviazalo na vyhlásenie slovenských a maďarských biskupov spred roka. Rozhodne však odmieta finančné odškodnenie. Csákyho iniciatíva podľa Lipšica potvrdzuje obavy z SMK po tom, ako Csáky vystriedal na čele strany Bélu Bugára. „Potvrdzujú sa obavy z nového vedenia SMK, pokiaľ otvára takéto témy, najmä v situácii, keď si aj pán predseda Csáky musí byť vedomý, že sú nepriechodné a že skôr budú znamenať zvýšenie napätia medzi Slovákmi a Maďarmi,” povedal Lipšic. Je pravda, že sa po druhej svetovej vojne stali nespravodlivosti, rovnako, ako sa diali počas vojny na území Slovenska okupovanom Horthyovským Maďarskom. „Opatrenia po druhej svetovej vojne boli plne legitímne a je ťažké ich hodnotiť dnešnou optikou. „Je mi veľmi ľúto, že sa (Csáky) rozhodol vyjsť von s témou, ktorá neprispeje k riešeniu, len vyvoláva napätie.”

SMK potrebuje Beneša

7. augusta 2007 - (Peter Schutz - Sme)

Konštatovať, že obete Benešových dekrétov majú šťastie, že SMK už nie je členom vládnej koalície, takže Pál Csáky môže konečne slobodne ohlásiť (pre Magyar Nemzet) návrh na ich odškodnenie, by bolo azda trefné, ale aj cynické a zavádzajúce. Dôležitejšie ako poučenie, že najlepšie je SMK nevoliť, lebo tak majú väčšiu šancu dostať sa do opozície, kde im otvárať „Beneša” nikto zmluvne nezakazuje, sú nejaké fakty a princípy. Napríklad, že Košický vládny program bolo barbarstvo v rozpore s ľudskoprávnymi normami a listinami súčasnosti, že čo bolo ukradnuté, má byť vrátené, že všetky zločiny majú byť potrestané a podobne. Politicky však vieme, že aj normálnejšie slovenské reprezentácie, ako tá, v ktorej je SNS, pripúšťali gestá tohto typu vždy len ako súčasť akéhosi dvojstranného vyrovnania sa s minulosťou, najlepšie deklaráciami parlamentov. Od zmierenia, aké naznačil Hrušovský v slávnom novoročnom prejave, sme však dnes vzdialenejší ako Gyurcsány od vyrovnaného rozpočtu. A preto „Beneš” v ústach Csákyho je len hra s citmi maďarských seniorov, ktorí si „odsun” pamätajú, a tiež so slovenskou verejnou mienkou, ktorá potrebuje „radikalizáciu” SMK. Keďže pamäť je krátka, dávno upadlo do zabudnutia, že aj za Bugára a s SMK vo vláde vyšlo z Komárna vyhlásenie, že „maďarské národné spoločenstvo má byť morálne i materiálne odškodnené za bezprávie a deportácie” (apríl 2005). Odškodnenie je v roku 2007 ešte väčšia fikcia ako v roku 2005. A keďže Csáky sám uznáva, že to ani nečaká, mohla by nasledovať aj záverečná bodka asi v tom zmysle, že či už sa SMK díva na svet z koalície alebo opozície, Beneša v hrobe to nijako zvlášť nerozhádže. Vážnejší problém je, že oživovanie témy „zrušenia diskriminačných právnych aktov”, ktorú má SMK v programe od založenia, sa Csákymu nedá ani veľmi zazlievať. Darmo je Slota vládny činiteľ, od Bugára prevzal stranu stojacu pred otázkou vlastného zmyslu. Vstupom do Schengenu, ktorý je už fakticky neodvratný, sa naplní vízia Józsefa Antalla (a V. Orbána) o politickom a kultúrnom splynutí národa ponad hranice, čo si Maďari pre seba interpretujú ako koniec posttrianonského obdobia. Hľadanie programu a identity bude pre SMK zložité, a keďže ju na slovenskej scéne síce z úplne iných dôvodov ako obhajoba záujmov menšiny však potrebujeme, „Beneša” jej doprajme.

P. Csáky chce odškodnenie obetí Benešových dekrétov

6. augusta 2007 - (SITA)

Návrh na odškodnenie obetí Benešových dekrétov chce predložiť v septembri do parlamentu predseda SMK Pál Csáky. Informuje o tom denník Magyar Nemzet. Malo by ísť o morálne aj finančné odškodnenie a týkalo by sa aj Maďarov, ktorí boli po druhej svetovej vojne na základe zákona o verejných prácach deportovaní na nútené práce do českého pohraničia. Odškodnenie by malo byť podobné ako v prípade Nemcov a Židov. Parlament by sa v rezolúcii ospravedlnil a vznikla by nadácia financovaná z rozpočtu. Z nej by slovenskí Maďari mohli kolektívne využívať financie na udržanie a rozvoj svojej národnej identity. Sám Csáky súčasnú situáciu na Slovensku nevidí ako vhodnú na to, aby mala podobná iniciatíva šancu, ale predloženie návrhu považuje za svoju morálnu povinnosť.

SMK otvorí Benešove dekréty

6. augusta 2007 - (ČTK)

Opozičná Strana maďarskej koalície plánuje v septembri predložiť do parlamentu návrh na odškodnenie obetí Benešových dekrétov. Predseda SMK Pál Csáky to povedal pre denník Magyar Nemzet. Dekréty predstavujú symbol povojnových zásahov do občianskych a majetkových práv maďarskej menšiny na Slovensku. SMK však nepredpokladá, že s touto iniciatívou uspeje. Podľa tlače by malo ísť o morálne aj finančné odškodnenie a týkalo by sa aj Maďarov, ktorí boli po druhej svetovej vojne na základe zákona o verejných prácach deportovaní na nútené práce do českého pohraničia, tvrdí denník. Parlament by sa mal v rezolúcii ospravedlniť obetiam bezprávia, dodal. Vzniknúť by mala aj nadácia financovaná z rozpočtu, ktorú by príslušníci maďarskej menšiny mohli kolektívne využívať podľa vlastného uváženia na udržanie a rozvoj svojej národnej identity. Csáky pre maďarský denník povedal, že nepredpokladá šancu na úspech návrhu, jeho predloženie však považuje za svoju morálnu povinnosť. Zrušenie následkov dekrétov bývalého československého prezidenta Edvarda Beneša sľubovala voličom SMK aj vo volebnom programe pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. V minulosti sa im tieto požiadavky nepodarilo presadiť ani na rokovanie napriek osemročnej účasti v oboch vládach premiéra Mikuláša Dzurindu. Na základe dekrétov si niektorí Maďari úradne zmenili národnosť na slovenskú z obavy, že prídu o občianske práva a majetok. Podľa dohody medzi Prahou a Budapešťou bolo do Maďarska vysídlených asi 90-tisíc Maďarov a približne 70-tisíc etnických Slovákov sa zase z Maďarska dostalo do Československa. V súčasnosti žije na Slovensku viac ako polmiliónová maďarská menšina. Proti samotnej myšlienke odškodnenia nie je ani bývalý líder SMK Béla Bugár, v programe to bolo aj za jeho éry. „Túto tému treba ale veľmi citlivo a jemne nastoliť, Slováci tú na ňu veľmi citliví,” zdôraznil pre Aktuálne.sk. Najskôr má byť podľa neho obsah zákona, potom informovať parlamentné politické strany a až potom to predložiť v parlamente. Zverejnenie takéhoto návrhu prostredníctvom maďarských médií nie je podľa neho najšťastnejší spôsob. „Takto to vyzerá, akoby niekto z Maďarska niečo odkazoval na Slovensko,” dodal. Návrh pobúril lídra SNS Jána Slotu práve v kontexte tohtoročného 100. výročia tragédie v Černovej, kde maďarskí žandári postrieľali nevinných ľudí. Pripomenul, že o život prišli len preto, že chceli dať svojim farárom vysvätiť kostol. Keď niekto podporí odškodnenie tých, ktorí kolaborovali a zradili slovenskú republiku, je podľa Slotu „nenormálny”. Vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič si dal v tejto súvislosti vypracovať právne analýzy a potom sa k návrhu vyjadrí. SMK pravdepodobne s týmto návrhom neuspeje ani v opozičnom tábore. Podpredsedníčka KDH Mária Sabolová pripomenula, že strany súčasnej opozície sa ešte počas pôsobenia vo vládnej koalícii dohodli neotvárať Benešove dekréty. „K tomuto obdobiu by sme sa nechceli vracať, je to problematická téma,” dodala s tým, že je to stála téma SMK. Poslanec SDKÚ-DS Peter Miššík zdôraznil, že pred túto hranicu sa nechcú vracať a ich poslanecký klub sa žiadnym takýmto návrhom nezaoberal. „Ja osobne za takýto návrh hlasovať nebudem,” dodal poslanec SDKÚ-DS Peter Miššík.

Štrajk na letisku

5. augusta 2007 - (gmp)

Na budapeštianskom letisku Ferihegy sa začal popoludní štrajk, ktorý potrvá do polnoci a spôsobí výrazné meškanie všetkých liniek. Zamestnanci spoločnosti Budapest Airport vstúpili do štrajku preto, lebo oproti ich žiadosti o 10 percentné zvýšenie miezd ponúka zamestnávateľ iba niečo vyše 6 percent. Načasovanie protestnej akcie nie je náhodné - po Veľkej cene Maďarska v pretekoch Formuly 1 je na letisku mimoriadne veľká premávka. Vybavovanie pasažierov je však spomaľované -- pre štrajk napríklad funguje namiesto troch bezpečnostných kontrolných brán iba jedna. Do polnoci treba rátať s výrazným meškaním takmer stovky príletov a takého istého počtu odletov.

V Medzilaborciach spomínajú na Warhola

6. augusta 2007

Nedožité 79. narodeniny kráľa pop-artu Andyho Warhola si v priebehu dneška a zajtrajška pripomenú pracovníci rovnomenného múzea, ale aj obyvatelia a návštevníci Medzilaboriec. Na počesť umelca pripravilo Warholovo múzeum interaktívne dialógy a videoprojekciu o jeho živote a diele pod názvom Interviu. „O kráľovi pop-artu sa budeme rozprávať s obyvateľmi mesta počnúc Rómami a robotníkmi a končiac primátorom mesta,“ uviedla včera riaditeľka múzea Valika Maďarová. Múzeum vzniklo 1. septembra 1991. Obsahuje stále expozície Andyho Warhola, Paula Warhola a jeho synovca Jamesa, ale aj ďalších príbuzných. Miesto, ktoré ročne navštívi asi 17-tisíc návštevníkov, ponúka aj diela súčasných umelcov. V stálej expozícii kráľa pop-artu má múzeum asi 170 diel.

Trh s osobnými počítačmi v strednej a východnej Európe vzrástol vlani o 23%

5. augusta 2007

Trh s osobnými počítačmi v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE) v minulom roku pokračoval v rýchlom raste. Potvrdzuje to štúdia spoločnosti IDC, podľa ktorej vzrástol v roku 2006 počet osobných počítačov dodaných v KSVE medziročne o 23 % na 16 miliónov kusov. To je takmer o štvrtinu viac ako v roku 2005. Zo štúdie IDC vyplýva, že k rastu v segmente osobných počítačov v KSVE prispela hospodárska stabilita krajín v regióne a „ekonomický boom, vďaka ktorému sa zvýšili disponibilné príjmy a kúpna sila domácností”. Podľa programovej riaditeľky IDC pre výskum trhu Stefanie Lorenzovej nastane v regióne KSVE v nasledujúcich rokoch „výrazný rast, aj keď miernejší ako tento rok”. Z výskumu IDC vyplýva, že počet dodaných notebookov sa do roku 2011 zvýši až 2,5-násobne. Najväčším trhom v KSVE bolo v roku 2006 Rusko, kam smerovalo viac ako 46 % dodaných počítačov. Na 2. mieste je podľa IDC Poľsko nasledované Ukrajinou. Slovensko sa umiestnilo na 7. mieste s 1,7-% podielom na dodaných počítačoch. „Pre veľmi dobrú ekonomickú situáciu v krajine vzrástol trh s počítačmi v SR vlani o 21,4 % na vyše 266 000 dodaných kusov,” uvádza IDC. Zo štúdie ďalej vyplýva, že spotrebitelia prejavujú zvýšený záujem o mobilitu, čo sa prejavilo na miernom poklese predaja stolových počítačov. Trh s notebookmi, naopak, pokračoval v minulom roku v raste, keď sa počet dodaných notebookov v KSVE zvýšil o viac ako dve tretiny a ich celkový podiel na trhu s osobnými počítačmi dosiahol 47 %. Výskum IDC ukázal, že trh s počítačmi v KSVE bol vlani „značne roztrieštený”. Žiadny z výrobcov totiž na ňom nedosiahol viac ako 8-% podiel. Ako TASR informovala Jana Pitříková z IDC, štúdia „IDC Central and Eastern Europe Personal Computing 2007-2011 Forecast and 2006 Vendor Shares” zahŕňa analýzu a predpoklad vývoja na trhu s počítačmi v Rusku, Poľsku, Ukrajine, ČR, SR, Rumunsku, Maďarsku, Chorvátsku, Bulharsku, Slovinsku a ostatných štátov v regióne KSVE. IDC je medzinárodná analytická a poradenská spoločnosť pôsobiaca na trhu informačných a telekomunikačných technológií. Globálne prieskumy spracováva vo viac ako 90 krajinách sveta okolo 900 analytikov. V KSVE pracuje v 19 pobočkách vyše 90 analytikov IDC.

Népszabadság: Maďarskí politici nechcú rozkol v SMK

4. augusta 2007

Ten, kto by chcel rozdeliť maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku, je morálnou a politickou mŕtvolou, cituje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság slová bývalého predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Bélu Bugára. V niekdajšom Československu - a od roku 1993 aj v samostatnej Slovenskej republike - využívali Maďari žijúci na Slovensku možnosti systému viacerých politických strán. Ich politici sa angažovali najskôr v štyroch, po zániku Maďarskej ľudovej strany v troch stranách, z ktorých bola najsilnejšou strana reprezentujúca „ľudové a národné názory” - hnutie Spolužitie Miklósa Duraya. Periodikum pripomína vývoj politických strán slovenských Maďarov a konštatuje, že Vladimír Mečiar pred vyše desaťročím neočakávane a nechtiac, s cieľom oslabiť svojich protivníkov, úpravou volebného zákona pomohol zjednoteniu maďarský politických subjektov v SR. Strana maďarskej koalície vznikla oficiálne v júni 1998, tri mesiace pred parlamentnými voľbami. Individuálne pokusy založiť maďarskú stranu na Slovensku síce boli, rýchlo však zlyhali. Expredseda SMK Bugár v súvislosti s týmito snahami vtedy povedal, že kto sa ako Maďar žijúci na Slovensku pokúsi rozdeliť maďarskú minoritu v SR, je morálnou a politickou mŕtvolou. Duray vyhlásil, že takéto pokusy síce existovali, ale voličineprejavili ochotu prijať tieto subjekty. Podľa Duraya sa podarilo vytvoriť relatívne jednotnú situáciu, čo však neznamená, že by neexistovali osoby schopné rozdeliť Maďarov. Ide skôr o to, že tieto osoby sa vzdali svojich individuálnych ambícií. Tieto vyhlásenia maďarských politikov na Slovensku platia dodnes, aj napriek tomu, že sú osobné protiklady v SMK a občas sa „zaiskrí” pri výmene názorov. Príkladom toho bola aj nedávna slovná prestrelka medzi Bugárom a Durayom. Pritom všetkom však nikto nechce spôsobiť rozkol v strane a ani jeden zodpovedný maďarský politik v SR si neláme hlavu nad založením nového politického subjektu, uzatvára Népszabadság.

V Budapešti postavia novú vládnu štvrť

3. augusta 2007 - (tasr)

Maďarsko-japonská spoločná štúdia vyhrala tender na projekt výstavby vládnej štvrte v Budapešti, v ktorej by koncentrovali ministerstvá. Tie v súčasnosti sídlia roztrúsené v historických budovách a ich prevádzkové náklady sú privysoké. Za architektonickú štúdiu štvrte, ktorá by mala byť postavená bezprostredne pri Západnej stanici (Nyugati pályaudvar), dostane skupina mladých architektov vedená Maďarom Péterom Janeschom a Japoncom Kengom Kumaom 20 miliónov forintov (v prepočte 2,7 miliónov korún). Výsledky tendra, ktorého sa zúčastnilo 17 uchádzačov a na vyhodnotení ktorého sa zúčastnili aj Josep A. Acebillo, hlavný architekt Barcelony, Hans Stimman, bývalý hlavný architekt Berlína a Daniel Libeskind, ktorý projektoval newyorský komplex stavaný na mieste World Trade Centra, oznámili v Budapešti vo štvrtok. Porota ocenila najmä ekologický a energetický prístup víťazov tendra k projektu. Do komplexu budov pripravovaného na 16,3 hektároch, ktorý plánujú postaviť aj nad koľajisko Západnej stanice, sa okrem úradu premiéra majú nasťahovať všetky rezorty. Celková hodnota architektonického projektu dosiahne 2,4 miliardy forintov (328 miliónov korún), plánované náklady na výstavbu štvrte, ktorú by mali zrealizovať do mája 2009, sú 142 miliárd forintov (vyše 19 miliárd korún). Experti pre bezpečnosť dnes na stránkach maďarského denníka Magyar Hírlap vyjadrili obavy z koncentrácie ministerstiev, ktoré budú podľa nich výzvou pre teroristov aj kvôli tomu, že štvrť je pri stanici metra, aj významnej železničnej stanici. Nebezpečenstvo bude hroziť tak nielen štátnym úradníkom, ale aj množstvu osôb na jednej z najfrekventovanejších križovatiek Budapešti. Projektanti aj realizátori stavby budú musieť rátať s tým, že budú musieť prejsť najprísnejším testom národnej bezpečnosti a že Úrad pre národnú bezpečnosť bude stavbu ostro sledovať už od položenia jej základov, píše Magyar Hírlap. Vláda ešte zatiaľ nerozhodla o tom, či hodnotné budovy terajších ministerstiev predá ako celok alebo osobitne. Opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz kritizuje zámer postaviť vládnu štvrť v čase, keď sa maďarských občanov tvrdo dotýkajú reštrikčné opatrenia vlády. Všetky ministerstvá by sa mali do ekologických budov presťahovať za dva roky.

V Pešti vyrastie nová vládna štvrť

Maďarská vláda zverejnila víťazný návrh

4. augusta 2007 - (Peter Morvay - Sme)

Prakticky od roku 1990 sa v Maďarsku hovorí o potrebe postaviť novú vládnu štvrť. Väčšina ministerstiev a ďalších vládnych úradov dnes sídli v honosných palácoch z čias Uhorska. Sú príliš veľké, nepraktické a ich údržba je drahá. Vláda Ferenca Gyurcsánya oznámila zámer vybudovať novú štvrť asi pred rokom. Do roku 2009 do nej chce presťahovať všetky ministerstvá a centrálne štátne úrady okrem samotného úradu predsedu vlády. Vo štvrtok oznámili víťaza konkurzu na architektonický projekt novej štvrte. Spomedzi 17 návrhov vyberala porota, v ktorej sedeli aj svetoznámi architekti: tvorca Veže slobody v New Yorku Daniel Libeskind, hlavný architekt Barcelony Josep Acebillo Marin a Hans Stimmann, ktorý riadil výstavbu vládnej štvrte v Berlíne. Vyhral návrh skupiny domácich a japonských architektov, vedených Maďarom Péterom Janeschom a slávnym japonským architektom Kengom Kumom. Ich návrh budil sympatie už tým, že mimoriadne dbá o ekologický rozmer stavby. Budovy by mali vyhovovať požiadavkám na takzvané energeticky pasívne stavby. Spotrebovávali by minimálne množstvo elektrickej energie. Aj ich vykurovanie by sa riešilo pomocou slnečných kolektorov a tepelných čerpadiel získavajúcich teplo z pôdy. Výstavba štvrte má stáť maximálne 20 miliárd korún. Podľa architektov však rovnakú sumu môže štát vďaka novým budovám v budúcich 25 rokoch ušetriť. Celková plocha kancelárií ústredných štátnych úradov sa má oproti dnešnému stavu zmenšiť na polovicu. Nová štvrť je plánovaná na časť územia za chrbtom najznámejšej železničnej stanice maďarského hlavného mesta Nyugati. Toto územie vybrali, lebo patrí štátnej železničnej spoločnosti, a tak odpadli problémy s vykupovaním či vyvlastňovaním pozemkov. Výstavba novej štvrte by navyše mala znamenať úpravu celého, väčšinou nevyužívaného priestoru za železničnou stanicou. Časť koľajníc vedúcich dnes na Nyugati by úplne zrušili. Ostatné by sa mali v ďalších niekoľkých rokoch presťahovať pod zem. Nad nimi, v predpolí vládnych budov, by vznikol rozsiahly park. Zachovala by sa však hlavná hala stanice, ktorú v 19. storočí navrhol známy francúzsky staviteľ Gustave Eiffel.

Prípad zbitej novinárky Kármánovej sa ešte nepodarilo vyšetriť

3. augusta 2007

Vyše mesiaca po údajnom fyzickom útoku na investigatívnu novinárku Irén Kármánovú, ktorú podľa jej výpovede 22. júna neznáme osoby v Budapešti napadli a zbili, sa polícii nepodarilo nájsť útočníkov, ani vyjasniť motív útoku. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského ľavicového denníka Népszava. Podľa kriminalistov novinárka nehovorí pravdu, Kármánová sa však domnieva, že štátne orgány sa chcú vyhnúť tomu, aby vyjasnili čin, ktorý podľa jej názoru spáchala olejárska mafia. Népszava pripomína doteraz známe detaily prípadu plného nejasností, vrátane skutočnosti, že žena bola v blízkom vzťahu s jedným z hlavných aktérov kauzy miliardových podvodov s ľahkými vykurovacími olejmi po zmene režimu Tamásom Portikom. Denník tiež poznamenáva, že sa vzťahy s jej policajným informátorom Istvánom Sándorom, ktorý bol hlavným vyšetrovateľom prípadu, úplne pokazili. Obaja pracujú na tom, aby dôveryhodnosť toho druhého podkopali. Zoltán Csizner z Národného úradu vyšetrovania (NNI), ktorý sa prípadom zaoberá, pre Népszava povedal, že Kármánová sa tvrdohlavo drží svojej verzie prípadu, policajti ale vedia, že s veľkou pravdepodobnosťou pravdou je iba to, že ju napadli. Postoje novinárky a polície sa podľa Csiznera odvtedy vôbec nezblížili, žena nie je ochotná podať informácie o útočníkovi, alebo útočníkoch, preto je relatívne ťažké pokročiť vo vyšetrovaní. Zviazanú a zbitú Kármánovú našiel rybár na dunajskom nábreží medzi mostmi Lágymányosi a Petöfi. Žena, ktorá sa roky zaoberala odhaľovaním miliardových podvodov s vykurovacími olejmi a prepojením politikov na zločinecké kruhy, polícii tvrdila, že ju neznáme osoby prepadli, zobrali do auta, zviazali a vyhodili na dunajskom nábreží. Na margo spochybnenia jej tvrdení políciou, podľa ktorej sa útok nestal tak, vtedy a na tom mieste, ako žurnalistka vypovedala, Kármánová konštatovala, že je mnoho nevyjasnených otázok. „Polícia sa snaží zistiť, čo sa stalo, oficiálne ma však z krivej výpovede neobvinili,” dodala. Prípad označila za profesionálny útok objednaný organizovanou zločineckou skupinou a odmietla dohady o tom, že motívom napadnutia bolo niečo iné ako jej aktivity v odhaľovaní olejárskej kauzy.

Opatrenia ministra pôdohospodárstva

3. augusta 2007

Maďarská vláda chystá čiastočne eliminovať očakávané prudké zvyšovanie cien potravín mimoriadnymi opatreniami. Minister pôdohospodárstva József Gráf nevylúčil zásah štátu do cenotvorby potravín. Ako možné riešenie uviedol dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na niektoré suroviny, napríklad na výsekové mäso. Plán vlády pre takéto prípady je inak tajný, ďalšie podrobnosti minister neuviedol. Uznal však, že ceny potravín sa môžu zvýšiť v dôsledku sucha hoci aj o 20 percent - vtedy by vstúpil do hry štát. Minister chystá vydať výzvu účastníkom pôdohospodárskej výroby, pestovateľom a chovateľom, aby prejavili istú mieru národnej spolupatričnosti a nevyvážali svoje výrobky do zahraničia, ale aby ich dali na trh doma, v Maďarsku.

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink