August 2008 ● Zo slovenskej tlače

 

Chorvátsko brzdí maďarský MOL v úsilí o prevzatie INA

24. augusta 2008 (tasr)

Zverejnenie ponuky na prevzatie chorvátskej petrochemickej spoločnosti INA musí maďarský energetický koncern MOL odložiť. Chorvátsky finančný dohľad Hanfa totiž od MOL-u žiada ďalšie informácie, aby mohol zaujať stanovisko k jeho úsiliu prevziať kontrolu chorvátskeho spracovateľa ropy. MOL predložil Hanfe na schválenie ponuku na INA 12. augusta. Štrnásťdňová lehota, počas ktorej má finančný dohľad krajiny rozhodnúť o predloženom návrhu, začne však plynúť až vtedy, keď ponuka bude po všetkých stránkach kompletná. Po schválení ponuky MOL-u Hanfou najneskoršie do týždňa musí maďarský koncern svoj návrh zverejniť. Jeho platnosť trvá 28 dní. Konkurenti musia publikovať ponuky na prevzatie INA najmenej 10 dní pred skončením štvortýždňovej lehoty. O získanie INA sa môže usilovať nielen rakúsky OMV ale aj ruský LUKoil. MOL má v INA menšinový blokovací podiel. Patrí mu v nej 25 % plus jedna akcia. MOL oznámil svoj zámer získať väčšinu v INA ešte 14. júla. Vtedy však OMV presadzoval svoj zámer získať nielen MOL ale aj chorvátsky petrochemický podnik. Podľa OMV by MOL v prípade víťazstva v tendri mal zaplatiť za 31-% rozptýlených akcií INA 1,26 miliardy eur (37,96 miliardy Sk).

Kovačickú televíziu podporili zo Slovenska

24. augusta 2008 (sita)

V Srbsku je viac ako 1 000 televízii. Mnohé z nich, najmä lokálne a regionálne, pracujú s technikou, ktorá u nás bola zastaraná už pred 10 rokmi. Slováci v rámci medzinárodnej rozvojovej pomoci Slovak Aid podporili projekt miestnej rozhlasovej a televíznej stanice v strediskovej obci Slovákov - vo vojvodinskej Kovačici. Za takmer 6,5 milióna korún (215 760 €) vybudovali v novej budove, ktorú poskytla miestna samospráva, televízne štúdio, nové strihové pracoviská a pomohli obnoviť aj techniku. Ako povedala šéfredaktorka kovačickej televízie Anička Chalupová, v rámci projektu Slovak Aid sa podarilo vyškoliť pracovníkov televízie, ktorí boli dovtedy amatéri. „Naučili nás, ako sa robia príspevky, pripravujú správy a ako sa nakrúca,“ povedala Chalupová. Kovačická televízia, ktorá vysiela pre približne 25 000 ľudí, má podporu aj slovenských lokálnych a regionálnych TV. Zo žilinskej TV Patriot im priniesli aktuálne slovenské hudobné klipy, aby miestni Slováci mali kontakt s aktuálnou slovenskou hudbou. Kovačická televízia vysiela 24 hodín denne v štyroch jazykoch - po slovensky, srbsky, maďarsky a rumunsky. Televízia vysiela najmä spravodajstvo, publicistiku, hudbu, besedy a filmy. Do projektov Slovak Aid sa plánuje zapojiť aj slovenská televízia, ktorá vysiela z Báčskeho Petrovca v okrese Báč. Táto televízia pripravuje pol hodiny vysielania denne a je jediná v Srbsku, ktorá vysiela iba v slovenskom jazyku. Počas bombardovania NATO bola pár dní jedinou televíziou v Srbsku, ktorú nebombardovali. Televíziu v Báčskom Petrovci založilo tamojšie poľnohospodárske družstvo, aby propagovala jeho produkty. Dnes tam pracuje sedem ľudí, ďalší spolupracujú externe. Televízia má však na dnešné pomery veľmi zastaranú techniku, v redakcii majú len jeden funkčný počítač, dve kamery a strižňu, nájde sa tam aj písací stroj, ktorý dodnes využívajú.

Torta krajiny na svätého Štefana

23. augusta 2008 (gmp)

V Maďarsku sa zrodila nová tradícia: šikovní cukrári vždy na 20. augusta, teda na svätoštefanský sviatok pripravia odteraz „tortu krajiny”. Nejde o spontánnu akciu, ale o súťaž medzi cukrármi a ich receptami, z ktorých vyberie ten najlepší odborná porota. Tento rok pred Parlamentom predstavili, nakrájali a zjedli trocha nezvyčajnú tortu: slivkovú. Kreatívnosti nikdy nie je dosť. Nakŕmiť a zabaviť národ - to je sen zrejme každého politika. V Maďarsku to príliš nevychádza, výnimku tvorí azda jeden deň: sviatok kráľa svätého Štefana, zakladateľa uhorského štátu, ktorý sa oslavuje už od veky vekov 20. augusta. V rámci leteckej šou lietadlá robili nad Dunajom neuveriteľné kúsky, večerný ohňostroj bol fenomenálny, na námestí pred Parlamentom boli okrem obrovského davu ľudí aj voly, konkrétne dva, a točili sa na obrovskej tyči - piekli sa. Slovom: bola to vynikajúca a najmä družná zábava, ktorú narušili iba piati fanatici, ktorí protestovali proti tomu, že noví dôstojníci armády nezložili slávnostný sľub pred kópiou uhorskej kráľovskej koruny. Tak to bolo v predchádzajúcich rokoch, no túto „tradíciu” minister teraz zrušil... Zrodila sa však nová tradícia. Stále viac sa hovorí o narodeninách krajiny - teraz to boli tisícôsme - a teda k tomu patrí aj narodeninová torta. To je János Pataki, ktorý vysvetľuje zrod tejto kolosálnej torty. Meria totiž jeden štvorcový meter. Takže Pataki je šéfom združenia maďarských cukrárov, ktoré vymyslelo túto súťaž. Vypísali ju už vo februári, do záverečného kola sa dostali šiesti cukrári, z ich receptov povolaná porota vybrala tento, čiže satmársku slivkovú tortu. Mám taký pocit, že vysvetliť treba predovšetkým prítomnosť sliviek v tejto torte. V akej podobe sú tam? V tekutej, sušenej? Cukrársky majster, autor diela sa však najprv rozplýva nad oblasťou, kde sa rodia slivky. V Maďarsku jestvuje župa Satmár, kde boli odjakživa obrovské slivové sady, tam boli najväčšie pálenice, v ktorých sa pálila najlepšia slivovica, vo veľkom sa sušili slivky, a týmito dobrotami zásobovali celú Európu. Dániel Mácsai hovorí, že to je, bohužiaľ minulosť. „Zabudli sme na túto záležitosť so slivkami, ale neviem, prečo. Totiž zo sliviek možno pripraviť vynikajúce zákusky. Ako viem, takúto tortu nenájdete v celej Európe, ani na celom svete.” Recept nie je tajomstvom, tým skôr, lebo túto tortu budú predávať v stovke cukrární po celý rok. Presnejšie nie túto - svätoštefanskú zjedli davy na mieste, pred parlamentom - ale takúto istú. Akú vlastne? Pozor, ide recept! Mácsai: „Pripravíme špeciálny čokoládový krém z originálnej čokolády, takisto dva druhy marcipánového krému, horký i sladký, do nich sa pridá minimálne množstvo šľahačky. Cesto je piškótové, avšak sú do neho zamiešané sušené slivky, v pomere asi pol na pol. Navyše každý plátok narezaného piškótového cesta je pokvapkaný slivovicou a potretý natenko domácim slivkovým lekvárom. Pálenka je prítomná iba symbolicky, torta by obstála v dychovej skúške, ale slivky sú slivky...” Cukrársky majster Mácsai sa trochu odkláňa smerom k tekutej a pálenej forme sliviek, ale iba slovne: velebí maďarskú, satmársku slivovicu, ktorá podľa neho predčí aj slovenskú či srbskú. Triezvo však trúchli nad stavom aj cukrárskeho spoločenstva, každý si vraj hrá na svojom piesočku, stráži si svoj kšeftík. „V tejto krajine je plno dobrých cukrárov. Neviem, prečo nie sú ochotní pracovať s novými nápadmi, netradične. Zrejme majú takých šéfov, ktorí im v tom bránia, a nedovolia, aby sa činili kreatívnejšie.” Majster Dániel Mácsai teda našiel recept aj pre celú krajinu - už aj vzniká hnutie, ktoré hlása: Všetku moc cukrárom, oni nám osladia život!

Fico sa s maďarským premiérom stretne v septembri

23. augusta 2008 (tasr)

Termín oficiálneho stretnutia premiérov Slovenskej a Maďarskej republiky nie je známy ani po dnešnom stretnutí podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča s ministrom Úradu vlády Maďarskej republiky Péterom Kissom v Tvrdošovciach. Ako informovali po skončení rokovania, dohodli sa na informatívnom neformálnom priateľskom stretnutí premiérov obidvoch krajín, termín však neupresnili. „Hovorcovia obidvoch premiérov včas oznámia termín,” konštatoval Čaplovič. Obidvaja predsedovia vlád by mali práve na tomto neoficiálnom stretnutí oznámiť definitívny termín oficiálneho stretnutia, uviedol. Ako ďalej konštatoval podpredseda vlády SR, na dnešnom stretnutí s maďarským ministrom Kissom definitívne vyhodnotili plnenie štrnásťbodového programu spoločnej minulosti a spoločnej budúcnosti, ktorý vytvorili v júni 2007 slovenský premiér Robert Fico a maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. „Posledným bodom programu, ktorý sme dnes doriešili, je výstavba dvoch mostov na Ipli a výstavba rýchlostnej komunikácie medzi Košicami a Miškovcom. Tento bod budú riešiť na spoločnom stretnutí 9. septembra tohto roku ministri dopravy obidvoch krajín,” uviedol Čaplovič. Podľa jeho slov vyhodnotenie programu dostanú teraz na stôl obaja premiéri, ktorí ho zhodnotia na neoficiálnom stretnutí a následne oznámia termín oficiálneho stretnutia. „Termín a miesto neoficiálneho stretnutia sú už dohodnuté, dohodli sme sa však na tom, že to zatiaľ nebudeme medializovať. Bude to však v septembri a veľmi skoro. Obaja premiéri sa stretnú na Slovensku,” konštatoval Čaplovič. Zároveň dodal, že výrokmi Jána Slotu, ktorý označil uhorského kráľa Štefana za „šaša na koni” a šéfku maďarskej diplomacie Kingu Gönczovú za „strapatú pani, ktorá by sa mala viac starať o svoj zovňajšok”, sa zaoberať nebudú. „Zaoberajme sa pozitívnymi vecami, ktoré táto vláda robí,” povedal vicepremiér.

Premiéri sa najskôr stretnú neformálne, tvrdí Čaplovič

23. augusta 2008 (sita)

Urobili sme už všetko potrebné v súvislosti so stretnutím premiérov Slovenska a Maďarska, povedal dnes vedúci úradu maďarského premiéra Péter Kiss po stretnutí s podpredsedom vlády SR Dušanom Čaplovičom, na ktorom sa zaoberali obsahom stretnutia Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya. Pred oficiálnym stretnutím premiérov sa uskutoční ešte jedno neformálne - informatívne stretnutie. Jeho termín je podľa Kissa už na oboch premiéroch. „Obaja hovorcovia premiérov termín neformálneho stretnutia včas oznámia,” dodal Čaplovič. Podľa neho na neformálnom stretnutí premiérov, kde sa budú riešiť rôzne otázky, sa určite dohodne aj presný termín oficiálneho stretnutia. Obaja politici konštatovali, že sú radi, že sa im podarilo po siedmich mesiacoch dotiahnuť do konca informatívne stretnutie oboch premiérov. „S podpredsedom vlády Čaplovičom sme sa dohodli, že aj keď túto úlohu splníme, budeme sa aj naďalej stretávať,” dodal Kiss.

Premiérovi Ficovi sa páčia maďarské dievčatá

20. augusta 2008 (tasr)

Napriek svojmu kladnému vzťahu k Maďarsku, kde sa zrejme chystá tento rok aj dovolenkovať, sa premiér Fico odmieta učiť reč našich južných susedov. „Neučím sa po maďarsky, som Slovák a ja maďarčinu nepotrebujem... Hoci sa hovorí, že koľko jazykov človek pozná, toľkokrát je človekom... Ale určite sa neučím po maďarsky,” potvrdil Robert Fico, ktorý dnes počas slávnostnej recepcie maďarskej ambasády v Bratislave komunikoval s veľvyslancom po anglicky. Na otázku, čo ho najviac priťahuje na Maďarsku, premiér stručne odvetil: „V Maďarsku sú napríklad veľmi pekné dievčatá...”

Fico sa s Gyurcsányom stretne v septembri

20. augusta 2008 (sita)

Premiéri Slovenska a Maďarska Robert Fico a Ferenc Gyurcsány sa stretnú v septembri. Pred novinármi to pri príležitosti maďarského štátneho sviatku ústavy a kráľa sv. Štefana uviedol veľvyslanec Maďarskej republiky v SR Antal Heizer. „Sme optimisti, čo sa týka stretnutia. September bude úspešným mesiacom v slovensko-maďarských diplomatických vzťahoch,” vyhlásil. Okrem predsedov vlád sa majú v septembri podľa Heizera stretnúť aj prezidenti oboch krajín a ďalší predstavitelia štátu. 23. augusta sa v Tvrdošovciach stretne podpredseda vlády Dušan Čaplovič s maďarským ministrom Péterom Kissom. Čaplovič tam ide na oslavy sviatku sv. Štefana na Slovensku. Ako pripomenul A. Heizer, predstavitelia štátov sa tam môžu dohodnúť aj na termíne stretnutia premiérov. „To vám neviem povedať, lebo termíny sa spresňujú,” zareagoval D. Čaplovič Presný termín stretnutia neuviedol novinárom ani premiér Robert Fico. „Prosím, vydržte chvíľku,” povedal. Podľa neho je účasť na recepcii pri príležitosti maďarského štátneho sviatku prejav vzájomnej úcty. „Sme susedia, partneri, bolo by zlé, keby som neprišiel na českú, poľskú, maďarskú alebo ukrajinskú recepciu. Ak dostanem pozvánku a som v Bratislave, tak absolvujem všetky tieto podujatia. Považujem to za svoju elementárnu povinnosť,” podotkol pred novinármi. To, že sa premiéri Slovenska a Maďarska nestretli skôr, nie je podľa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča dôsledkom výrokov predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu. Líder národniarov po rokovaní koaličnej rady 9. mája uviedol, že na obálke učebnice dejepisu, podľa ktorej sa vyučuje na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským, je „maďarský šašo na koni v Budapešti“. V prítomnosti premiéra Roberta Fica takto označil uhorského kráľa Štefana Prvého, neskôr vyhláseného za svätého. Maďarsko krátko na to zrušilo plánované stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska, ktoré sa malo konať v polovici júna. Pre výroky Jána Slotu si slovenského veľvyslanca 15. mája predvolal štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Gábor Szentiványi. Ministerstvo zahraničných vecí SR si vzápätí predvolalo maďarského veľvyslanca v Bratislave. Urobilo tak po tom, ako šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová v reakcii na Slotove výroky porovnávala SNS s Maďarskou gardou. V reakcii na to Ján Slota v piatok 6. júna odporučil maďarskej ministerke zahraničných vecí preštudovať si program SNS. Podľa Slotu ho nepozná, ak SNS prirovnala k Maďarskej garde. Slota zároveň nazval šéfku maďarskej diplomacie „strapatou pani” a dodal, že „mohla by sa radšej viac starať o svoj zovňajšok”. Za tieto výroky sa jej ospravedlnil minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.

http://www.tasr.sk/53/2398.axd

Vicepremiéri SR a MR sa stretnú ohľadne schôdzky premiérov

20. augusta 2008 (tasr)

Na recepcii, ktorú 20. augusta zorganizovalo veľvyslanectvo Maďarskej republiky na Slovensku pri príležitosti maďarského štátneho sviatku ústavy a kráľa sv. Štefana, sa zúčastnil aj premiér Robert Fico. Predseda vlády viedol v bratislavskom hoteli Bonbón asi 15-minútový rozhovor s maďarským veľvyslancom Antalom Heizerom. Ako pre TASR potvrdil prítomný šéf slovenskej diplomacie Ján Kubiš, jeho obsahom bolo aj očakávané stretnutie predsedov vlád SR a MR. Premiér po rozhovore novinárom oznámil: „V najbližších dňoch sa stretne podpredseda vlády Čaplovič s podpredsedom maďarskej vlády, pánom Kissom. Veci sa už doťahujú, tak vydržte chvíľu.” Na konštatovanie novinárov, že jeho prítomnosť na slávnosti je prekvapením, Fico odpovedal: „Pre vás je všetko prekvapujúce: keď idem na kubánsku recepciu, zle je, keď idem na maďarskú recepciu, zle je... Som predseda vlády, vždy obdržím pozvánky a pokiaľ som v Bratislave, tak sa zúčastním... Považujem to za svoju elementárnu povinnosť, netreba za tým vidieť nič iné.” Maďarský veľvyslanec A. Heizer potvrdil, že premiér Fico sa raz ročne vždy objaví na akcii maďarského veľvyslanectva, spravidla z troch pozvaní jedno zrealizuje. „Je to diplomatické gesto - účasť premiéra na takejto slávnostnej príležitosti. Dokonca dnes sú tu dvaja vicepremiéri, ministri, zástupcovia Saria, atď... Veľmi si vážime prítomnosť pána Fica a ďakujeme mu za to,” dodal A. Heizer. Medzi asi 150 zúčastnenými na slávnostnej recepcii v petržalskom hoteli sa objavili mnohé tváre aktuálneho i minulého politického života. Bývalý šéf SMK Béla Bugár, ktorý prišiel v sprievode Eduarda Kukana, ocenil účasť premiéra na tejto akcii. „Je to krásne gesto, ja to tak vnímam. No bolo by veľmi dobre, keby vedel a keby aj chcel usmerniť svojho koaličného partnera, ktorý uráža napríklad sv. Štefana a uráža Maďarov. Je veľmi pekné, že dokonca pán podpredseda vlády Čaplovič, ako mi povedal, príde do Komárna na rockovú operu István, a király. A to nie je hocičo, keď sv. Štefana nazval šašom iný politik vládnej koalície! Ja to kvitujem,” vyhlásil pre TASR Béla Bugár.

Navrhujú dohodu s Maďarskom o spolupráci v oblasti azylu

22. augusta 2008 (sita)

Rezort vnútra navrhuje dohodu o spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom v oblasti azylovej politiky. S iniciatívou prišla maďarská strana, ktorá prvý návrh dohody zaslala našej krajine minulý rok v marci. V apríli tohto roka sa uskutočnilo rokovanie zástupcov z oboch strán v Maďarsku, jeho výsledkom bola dohoda, ktorú ministerstvo vnútra predložilo do pripomienkového konania. Administratívna dohoda ustanovuje kritéria na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym občanom tretej krajiny v jednom z členských štátov. Opatrenia medzi štátmi môžu napríklad skrátiť lehoty, ktoré sa vzťahujú na zasielanie a posúdenie dožiadaní o prevzatie žiadateľov o azyl alebo ich vrátanie. Prevozy sa podľa návrhu môžu uskutočniť na troch spoločných kontaktových pracoviskách (Rajka - Čunovo, Slovenské Ďarmoty, Sátoraljaújhely - Slovenské Nové Mesto), vo výnimočných prípadoch môžu zodpovedné orgány odsúhlasiť aj prevoz na medzinárodných letiskách (Letisko M. R. Štefánika - Bratislava, Medzinárodné letisko Ferihegy - Budapešť). Dohoda má nadobudnúť účinnosť 30 dní po tom, ako ju schvália v oboch štátoch v rámci schvaľovacieho procesu.

Spory v Mlynkoch neustali... ● Hádajú sa ďalej

22. augusta 2008 (Roland Kyška - Plus 7 dní)

V obci Mlynky, ktorá ako jediná v Maďarsku má nadpolovičné zastúpenie Slovákov, vládne na prvý pohľad pokoj. V dedinke, kde v ostatných voľbách Slováci stratili väčšinu v samospráve (možno aj preto, že ich volebná účasť bola mizerná) sa začiatkom roka rozpútali spory, do ktorých museli zasiahnuť politické špičky oboch krajín. Dôvodom boli hádky o Slovenský dom, v ktorom sídlia organizácie Slovákov. Patrí obecnej samospráve, ktorá - argumentujúc nedostatočnými priestormi pre svoje potreby - z neho chcela Slovákov vystrnadiť a ponúkla im iné priestory. Tí totiž v dome roky fungovali bez akejkoľvek nájomnej zmluvy. A nikdy dovtedy ju nepotrebovali, pretože na čele obce bol Slovák. Po zásahu oboch vlád, ktoré prisľúbili pomôcť, teda finančne prispieť na výstavbu nového Slovenského domu, sa situácia naoko upokojila. Ale len naoko, v skutočnosti to v Mlynkoch znovu vrie.

Diplomatická vojna: Keď sa na verejnosť dostali dedinské spory v Mlynkoch, slovenský minister zahraničných vecí si predvolal na koberec maďarského veľvyslanca a do obce vyštartovala hlava maďarského štátu László Sólyom. Aj na Slovensku sa spustila lavína obviňovaní, Slovenská národná strana (SNS) i Matica slovenská okamžite odštartovali zbierku a celá kauza bola vodou na mlyn nacionalistom a populistom na oboch stranách.

To všetko sa nemuselo stať, keby bol Slovenský dom papierovo v poriadku. Slováci na to mali viac ako dosť možností, veď roky v Mlynkoch vládli. A asi sa spoliehali na to, že to tak bude večne. Krajanské organizácie totiž nikdy nepodpísali s obecnou samosprávou žiadnu nájomnú zmluvu. Obec, na ktorej čele bol Slovák, sa na ne ani nepokúsila prepísať či im za symbolickú cenu predať spomínanú nehnuteľnosť. Po výmene stráží, keď väčšinu v zastupiteľstve aj starostovský úrad získali Maďari najmä preto, že väčšinoví Slováci sa na voľby vykašľali, obec sa rozhodla využiť Slovenský dom na svoje účely. Zvada, ktorá nabrala charakter sporu dvoch krajín, bola na svete.

„Maďarská vláda povedala, že sa pokúsi dať situáciu do poriadku tak, že nám dá peniaze na to, aby sme mohli kúpiť alebo postaviť nový Slovenský dom. Veľmi dobre nám padlo, že sa k tomu takto postavila aj slovenská vláda a premiér Fico, ktorý vyhlásil, že dá toľko peňazí ako Maďari,” hovorí exstarosta obce a podpredseda Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Jozef Havelka. Budapešť na projekt vyčlenila 80 miliónov forintov, čiže zhruba šesť a pol milióna korún (215 760 eur). Slovenská vláda na svojom rokovaní 18. júla schválila zo svojej rezervy na stavbu krajanského domu 10 miliónov korún (331 939 eur). Podľa Havelku maďarskú dotáciu už majú na účtoch, na slovenskú zatiaľ čakajú.

Hádky v dedine: Starosta Mlynkov József Lendvai najnovšie ponúkol slovenskej samospráve ako náhradné riešenie bývalý armádny dom, ktorý stojí kúsok od centra dediny. Je pozostatkom po vojsku, ktoré za socializmu slúžilo pri raketovom systéme na neďalekom kopci Piliš. Ten mal chrániť Budapešť pred prípadným útokom západných mocností. Dnes už armády v obci niet, ostal po nej nevyužitý dom a niekoľko bytov. „Okrem toho, že budova potrebuje nákladnú rekonštrukciu, bola by finančne náročná aj na prevádzku a údržbu,” vysvetľuje zamietavé stanovisko Slovákov J. Havelka.

Vlastne už predtým sa rozhodli pre iné riešenie, postavia nový Slovenský dom, ktorý má byť zároveň Strediskom pilíšskych Slovákov. „Kúpili sme dosť veľký pozemok, architekti pracujú na návrhoch domu,” hovorí podpredseda miestnej slovenskej samosprávy. Jej krok sa však nestretol s porozumením obyvateľov Mlynskej ulice, kde by malo nové sídlo vyrásť. Spísali petíciu, v ktorej vyjadrili nesúhlas s umiestnením domu vedľa ich domov. Argumentom bolo, že sa obávajú hluku.

Provokujú? Mlynská ulica je z tých novších. Stoja na nej novostavby poväčšinou prisťahovalcov z Budapešti, ktorí hľadali pokojnejšie a lacnejšie bývanie na vidieku. J. Havelka ich petíciu a názory považuje za nezmysel. Keď však opisuje, ako má nový Slovenský dom vyzerať, hovorí o tom, že okrem kancelárií a troch hosťovských izieb na poschodí by dole mali byť klubovne, ktoré po odsunutí priečok vytvoria veľkú spoločenskú sálu, ktorá bude slúžiť na rôzne oslavy. Rovnako ako veľký dvor, kde chcú robiť napríklad opekačky a chodiť si tam zaspievať. V takom prípade možno námietky obyvateľov dosť chápať.

„Celé je to fraška! Tu Slováci a Maďari vždy nažívali v pokoji. Spor je o tom, že traja ľudia chcú svoje miestečká a kancelárie. Zatiahli do toho celú dedinu a vlastne i krajinu,” hovorí jeden z domácich, ktorý okamžite priznáva, že aj v jeho žilách koluje slovenská krv. Stará mama bola Slovenka. Veď Mlynkoch medzi starousadlíkmi asi čistokrvného Maďara či Slováka nenájdete. „Chceli byť v centre dediny a napokon narýchlo kúpili pozemok, ktorý je skoro na jej konci. Navyše v tichej štvrti, uprostred rodinných domov. Na tom mieste sa podľa predpisov dá postaviť len neveľký dom. Neviem, prečo si od obce nezobrali ten armádny, tam by mali dosť priestoru. Alebo si mohli kúpiť nejaký starší, stačila by na to i polovica peňazí, ktoré dostali od našej vlády.”

Rozhádaní Slováci: Ďalší spor o sídlo krajanov sa odohráva už priamo vnútri komunity Slovákov. Maďarská vláda totiž mala podmienku, že peniaze uvoľní na účet Celoštátnej slovenskej samosprávy, a teda ich nepošle priamo Slovenskej samospráve v Mlynkoch. A to sa J. Havelkovi nepáči. Takto totiž nebudú vo vlastnom, ale rozhodovať o nich budú Slováci v Budapešti. Avšak aj v pozadí tohto sporu sú čisto ľudské pohnútky. Národnostné menšiny v Maďarsku majú podľa zákona svoje samosprávy, na ich čele je tzv. celoštátny národnostný „parlament“. V tom slovenskom má skupina, ku ktorej patrí J. Havelka, menšinu. Len devätnásť z 39 hlasov. Vo väčšine je partia okolo predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika. A keďže tá má pod sebou napríklad národnostné školy a rozhoduje o nemalom balíku forintov, proti sebe stojace skupiny sa už dlho nevedia dohodnúť. Zdá sa, že reči okolo násilnej asimilácie a potláčaní práv menšín v Maďarsku už dávno nie sú také aktuálne. Vláde v Budapešti stačilo uvoľniť peniaze a presunúť právomoci na samotných Slovákov, tí sa v boji o moc už rozhádali a škodia si sami.

Mlynky

Okolie Pilíša bolo pravdepodobne osídlené už v dobe kamennej. V roku 1184 začali pod kopcom Pilíš stavať cisterciánsky kláštor, ktorý pretrval do roku 1541, keď ho turecké vojská podpálili a zničili. Približne okolo roku 1750 obec s názvom Szent-kereszt (Svätý Kríž) založili nanovo a patrila pod pavlínsky rád. Zhruba o tri kilometre ďalej sa nachádzala slovenská dedina Santov. Prvými obyvateľmi boli Slováci, neskôr, v osemnástom storočí, sa do obce prisťahovali aj Nemci. Podľa úradného súpisu obcí v Uhorsku z roku 1773 sa v obci ako „prvotný”, teda väčšinový jazyk udáva slovenský. Postupne vznikol aj neoficiálny slovenský názov dediny - Mlynky. Podľa neveľkých mlynov, ktoré boli v obci. Obdobie 19. storočia sa, rovnako ako aj v ďalších oblastiach Uhorska, nieslo v znamení maďarizácie. Napriek tomu v obci dodnes pretrvala väčšina Slovákov. Paradoxne, Nemci v obci boli časom skôr poslovenčení, nie pomaďarčení.

Slováci chcú študovať v zahraničí, najväčší záujem je o jazyky a literatúru

21. augusta 2008 (tasr)

Záujem Slovákov o štúdium v zahraničí v rámci programu Erasmus zatiaľ narastá. Najpočetnejšie je zastúpené štúdium národných jazykov, literatúry a prírodných vied, histórie, technických a inžinierskych vied, ekonómie, humanitných a medicínskych vied. „O filologické študijné zameranie majú záujem nielen lingvisti, ale aj nelingvisti pre zdokonalenie svojich jazykových zručností,” uviedla pre TASR hovorkyňa Ministerstva školstva (MŠ) SR Dana Španková. Na štipendijné pobyty do zahraničia sa v tomto školskom roku hlási 387 záujemcov. „Z toho je 349 študentov, doktorandov, vysokoškolských pedagógov a 38 stredoškolákov,” vysvetlila. V rámci programu DAAD, ktorý organizuje MŠ, SAV a Nemecká akademická výmenná služba, zameraného na zintenzívnenie vedeckej spolupráce, bolo poskytnutých 52 štipendií. V minulom školskom roku študovalo podľa priebežných správ na zahraničných vysokých školách v rámci Programu celoživotného vzdelávania (PCŽV) a sektorového programu Erasmus 1796 študentov. Z toho bolo 1553 študentov vyslaných na štúdium a 243 študentov išlo na stáž. Presné počty študentov, ktorí v školskom roku 2007/2008 vycestovali cez program Erasmus, však budú podľa hovorkyne známe po predložení záverečných správ škôl do 31. októbra. K 14. marcu poslali slovenské vysoké školy národnej kancelárii PCŽV na školský rok 2008/2009 2004 prihlášok na mobilitu študentov a 465 študentov žiada o stáž. „Väčší záujem majú o štúdium na vysokých ako na stredných školách. V rámci celoživotného vzdelávania majú študenti oveľa väčší záujem o vycestovanie, čo však vyplýva zo samotného zamerania Erasmu, v ktorom je mobilita kľúčovou aktivitou,” dodala Španková. Stredoškoláci môžu študovať v Maďarsku a Francúzsku. V Maďarsku študuje v rámci výmenných pedagogických stáží 15 stredoškolákov, vo Francúzsku je to 12 študentov na 3-ročnom štúdiu v Bordeaux a 11 študentov na 2-ročnom štúdiu na United World Colleges. Žiaci stredných škôl študujú v rámci programu Leonardo da Vinci v trvaní 2 39 týždňov. „Prihlášky si však nepodávajú ako jednotlivci, ale podáva ich oprávnená inštitúcia ako projekt, na ktorý musí mať aj zahraničných partnerov,” zdôraznila. Pre študentov, budúcich učiteľov cudzích jazykov, je určená aktivita Comenius Asistenti. V rámci programu môžu absolvovať 3- až 8-mesačné stáže na školách v krajinách Európskej únie a ostatných krajinách, ktoré sa zúčastňujú na PCŽV. „Asistenti vyučujú na školách v cudzom jazyku, ktorý nie je ich materinským jazykom. Mobility študentov sa uskutočňujú v zmysle medzinárodných zmluvných dokumentov a programov CEEPUS, Akcia Rakúsko Slovensko, Vyšehradský fond, DAAD, Fulbrightova komisia.”

Školy budú učiť tolerancii

21. augusta 2008 (sme)

Na otázku, čo ich prvé napadne pri slove Maďar, mnohí žiaci spomenú Hedvigu Malinovú, či protimaďarské výroky ako Maďari za Dunaj, alebo že Maďari prišli na poníkoch a okupujú Slovensko. Tému si spájajú s menami politikov ako Csáky, Bugár či Slota. Vo všeobecnosti platí, že deti kultúrne odlišnosti vnímajú dobre, pri zmienke o konkrétnych menšinách je to horšie. Dôkazom je najnovší reprezentatívny výskum Nadácie otvorenej spoločnosti a Centra pre výskum etnicity a kultúry. Zapojilo sa doň 955 deviatakov, ktorí svojimi odpoveďami z marca a apríla tohto roku prekvapili. Od septembra pribudne žiakom vo vyučovaní nová téma, multikultúrna výchova. Má prispieť k tomu, aby boli tolerantnejší k druhým. Autori prieskumu sa zhodujú, že preukázal, aká je potrebná. Pätnásťroční žiaci ich zaskočili najmä svojím postojom k Maďarom, ktorí sú najnegatívnejšie vnímanou menšinou. Predstihli Rómov, ktorí podľa Vladimíra Rafaela z nadácie vyznievajú v prieskumoch zle už od 90. rokov. To, ako dopadli Maďari, ho mrzí, ale ešte viac to, že deti začínajú používať slovník politikov. Autori výskumu si tento postoj vysvetľujú tým, že od vstupu SNS do vládnej koalície sa častejšie spomínajú nacionalistické témy. Deviataci čerpajú vedomosti najmä z médií, kde politici svoje názory prezentujú. Do veľkej miery ich ovplyvňuje i rodina. O to dôležitejšie podľa Rafaela je, aby sa o kultúrnej odlišnosti učili aj na školách. Nadácia sa už niekoľko rokov snažila presadiť multikultúrnu výchovu do osnov. Pri reforme školstva sa to podarilo a od septembra bude prierezovou témou. Učiť sa bude vo viacerých predmetoch. O spolunažívaní národov sa dozvedia žiaci viac v dejepise, na biológii budú zase diskutovať o rozdielnosti anatómie tela jednotlivých rás. Prispieť môžu aj učitelia na etickej výchove, občianskej náuke, ale aj slovenčinári. „Jedna vec je dostať túto tému do škôl a druhá, či to učitelia zvládnu,“ hovorí Rafael. Poradca ministra školstva pre reformu Miron Zelina tiež priznáva, že učitelia nie sú zatiaľ na multikultúrnu výchovu dobre pripravení. Väčšina z nich má typické predsudky, ktorých sa bude musieť zbaviť. „Počítame, že učitelia prejdú školením, naplánované sú rôzne semináre a diskusné fóra,“ hovorí Zelina. Za najdôležitejšie považuje, aby sa výklad učiteľov zjednotil. Keďže na čele ministerstva školstva je nominant SNS, Rafael má obavy zo zásahu štátu do osnov. „70 percent učiva určuje štát, čiže dá sa očkávať, že budú intervencie do toho, ako tému učiť,“ hovorí Rafael.

Dve tretiny žiakov sa stretávajú s kultúrnou odlišnosťou

20. augusta 2008 (sita)

Dve tretiny žiakov základných škôl sa denne stretávajú s kultúrnou odlišnosťou. Rovnaký počet je otvorený kultúrnej rozmanitosti. Vyplýva to z prieskumu Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation (NOS - OSF) s názvom Postoje žiakov základných škôl ku kultúrne odlišným skupinám, ktorý pre nadáciu pripravilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry. Jeho výsledky agentúre SITA poskytol Ondrej Starinský z NOS - OSF. Žiaci podľa prieskumu pozitívnejšie vnímajú tzv. nové menšiny (komunity), ktoré vznikajú v dôsledku nedávnej migrácie, než „staré”, pôvodne usadené. Napríklad približne 63,3 percenta mladých respondentov si myslí, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali rozprávať len doma. „Ukázalo sa tiež, že pohľad mladých ľudí na Rómov je výraznejšie negatívne stereotypizovaný než na iné kultúrne odlišné skupiny,” upozornil prieskum. Celková úroveň znalostí o menšinách sa podľa prieskumu ukázala ako veľmi nízka. Prieskum tiež ukázal, že znalosti nepôsobia úplne jednoznačne na formovanie postojov. Dôležitú úlohu zohráva najmä rodinné prostredie (vzdelanie rodičov, etnická alebo kultúrna heterogenita v rodine) a osobné skúsenosti (priatelia, pobyty v zahraničí). Prieskum je súčasťou vytvorenia koncepcie multikultúrnej výchovy pre základné školy, ktorá bude od septembra zavedená na školách ako tzv. prierezová téma. Nadácia na nej spolupracovala spolu s ďalšími 52 subjektmi (mimovládne organizácie, univerzity, verejné inštitúcie a štátna správa). Pre približne 60 percent žiakov ôsmych a deviatych ročníkov je multikultúrna výchova úplne neznámym pojmom. „Aj tí, čo o nej niečo vedia, ju poznajú skôr z médií ako zo školy,” uvádza prieskum. Multikultúrna výchova by mala byť kombináciou viacerých výchovných a vzdelávacích metód a foriem. Podľa prieskumu by žiaci skôr uprednostnili mimoškolské aktivity (kultúrne podujatia, výstavy, koncerty) a stretávanie sa s cudzincami, ktorí žijú na Slovensku. Prieskum sa uskutočnil v marci a apríli na vzorke 955 žiakov ôsmeho a deviateho ročníka základných škôl. Jeho cieľom je pomôcť efektívnemu zavádzaniu multikultúrnej výchovy do výchovno-vzdelávacieho systému. Základným cieľom bolo zistiť, ako žiaci základných škôl vnímajú konkrétne kultúrne odlišné skupiny (či už „staré“ alebo nové menšiny), aké majú postoje a aké skúsenosti s kultúrnou odlišnosťou.

Oslavy štátneho sviatku sv. Štefana a ústavy

20. augusta 2008 (tasr)

Vztýčením štátnej vlajky s vojenskými poctami na Kossuthovom námestí v Budapešti sa dnes začali oslavy štátneho sviatku sv. Štefana a ústavy. Polícia uzatvorila priestranstvo okolo parlamentu kovovými zábranami, za ktoré vpustili po prísnej kontrole iba pozvaných hostí a akreditovaných novinárov. Na slávnostnom akte sa zúčastnili maďarský prezident László Sólyom, predseda vlády Ferenc Gyurcsány, ako aj ďalší ústavní činitelia, členovia vlády, zástupcovia diplomatických zborov, cirkví a viacerí politici. Počas vztyčovania vlajky skupina osôb spoza zábran vykrikovala heslá „Gyurcsány zmizni!”, „Zradca!” a „Preč s vládou!”. V okolí parlamentu hliadkuje množstvo policajtov. Bezpečnosť podujatí pri príležitosti štátneho sviatku v hlavnom meste zabezpečuje 1700 policajtov. Oslavy vyvrcholia večer o 21.00 h ohňostrojom na dunajských mostoch a na brehu rieky. V pohotovosti bude aj 102 požiarnikov s 15 hasičskými vozidlami a jednou loďou, záchranári nasadia 50 sanitiek. Je to reakcia na udalosti pred dvoma rokmi, keď zomreli v Budapešti pri oslavách štyri osoby počas búrky, ktorá náhle prišla počas ohňostroja. Zranenia utrpelo takmer 300 ľudí.

Oslavy sú pripravené

20. augusta 2008 (gmp)

V Maďarsku je dnes svätoštefanský národný sviatok, ktorý by mal byť pokojný, bez pokusov o narušenie poriadku. Vo verejnosti však stále rezonuje tragédia, ktorá sa stala počas ohňostroja pred dvoma rokmi. Polícia tentoraz nemá žiadne informácie o zhromaždeniach, ktoré zvykli pri podobných sviatkoch usporiadať extrémne organizácie. Zachovaná však zostane tradičná rozdelenosť politických strán - opozícia nebude mať predstaviteľa na podujatiach, na ktorých bude rečniť premiér Ferenc Gyurcsány. Inak svätoštefanský sviatok nebýva poznamenaný prepolitizovanou atmosférou. Celý deň bude patriť predovšetkým rodinnej zábave, akrobacii lietadiel nad Dunajom, no a čaká sa na tradičný večerný ohňostroj - takisto nad riekou. Organizátori považujú za najdôležitejšie správy o počasí, pretože pred dvoma rokmi v davovej panike počas nečakaného orkánu zahynuli štyria ľudia. Teraz je všetko pripravené aj pre takýto vývoj, s dostatočným počtom poriadkových síl a zabezpečenými únikovými cestami. Pamätník obetiam tejto tragédie odhalili v centre Budapešti v týchto dňoch.

Dvanásť rizikových podujatí počas štátneho sviatku

18. augusta 2008 (tasr)

Poriadok a bezpečnosť počas maďarského štátneho sviatku ústavy a kráľa sv. Štefana vo štvrtok 20. augusta v Budapešti bude zabezpečovať 1700 policajtov. Z avizovaných 88 podujatí v čase od 19. do 21. augusta v metropole považuje budapeštianska polícia 12 za rizikových. Podľa portálu nol.hu organizátori síce rátajú s pokojným priebehom sviatku, ale sú pripravení na nepredvídateľné situácie a aj na prípadné pouličné nepokoje v Budapešti. Na slávnostnom vztýčení štátnej vlajky na Kossuthovom námestí budú ústavní činitelia a hostia oddelení kovovými zábranami, podobne to bude aj na Námestí hrdinov, kde sa bude konať prísaha dôstojníkov maďarských ozbrojených síl. Okrem policajtov bude nasadených aj 700 zamestnancov civilných bezpečnostných služieb a 70 príslušníkov civilnej ochrany, ktorí budú zabezpečovať poriadok napríklad počas večerného ohňostroja. V pohotovosti bude 102 požiarnikov s 15 hasičskými vozidlami a jednou loďou, záchranári budú mať nasadených 50 sanitiek. Súčasťou slávnostného programu budú aj letecké preteky Red Bull Air Race nad Dunajom, počas ktorých bude zastavená plavba na Dunaji, v stredu budú viaceré dopravné obmedzenia v uliciach Budapešti. Za poriadok a organizáciu osláv je zodpovedná vládna komisia, na čele ktorej je štátny tajomník ministerstva vnútra a spravodlivosti Gábor Juhász. V roku 2006 zomreli v Budapešti pri oslavách štyri osoby v búrke, ktorá náhle prišla počas ohňostroja. Zranených bolo takmer 300 osôb.

Rast maďarských miezd v júni mierne zrýchlil

19. augusta 2008 (sita)

Rast miezd v Maďarsku v júni mierne zrýchlil, pričom júnový rast miezd nasledoval po prechodnom spomalení v máji. Napriek tomu analytici očakávajú, že maďarská centrálna banka v budúcom týždni úrokové sadzby nezvýši. Ako uviedol maďarský štatistický úrad (KSH), priemerné hrubé mzdy v Maďarsku vzrástli v júni medziročne o 9,7 %, oproti májovým 9,6 percentám. Príčinou júnového rastu miezd však bola najmä skutočnosť, že tohtoročný máj mal v porovnaní s minulým rokom o dva pracovné dni menej. Podľa ďalších informácií KSH súkromný sektor zaznamenal v šiestom mesiaci medziročný nárast hrubých miezd o 8,7 % z úrovne 8,5 %, zatiaľ čo hrubé mzdy vo verejnom sektore stúpli medziročne o 12,7 % oproti 13 % zaznamenaným v máji.

Austrália môže vydať Maďarsku vojnového zločinca Zentaiho

20. augusta 2008 (tasr)

Súd v austrálskom Perthe rozhodol, že 86-ročný Károly Zentai, ktorý čelí obvineniu zo zločinov proti ľudskosti, môže byť vydaný Maďarsku. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI s tým, že rozhodnutie ešte nie je právoplatné a Zentai sa proti nemu pravdepodobne odvolá. MTI s odvolaním sa na internetové vydanie austrálskeho denníka The Australian uviedla, že Charlesa Zentaiho, ktorý v roku 1944 spolu s ďalšími páchateľmi zavraždil 18-ročného židovského chlapca Pétera Balázsa, pretože nemal na sebe označenie vo forme žltej hviezdy, vzali po rozhodnutí súdu do väzby. Sudkyňa Barbara Laneová v odôvodnení rozsudku konštatovala, že Zentaiho prípad a jeho okolnosti zodpovedajú požiadavkám na vydanie, ktoré sú stanovené v austrálskych právnych normách a v príslušnej zmluve medzi Austráliou a Maďarskom. Zentaiho rodina avizovala, že sa odvolá na austrálsky vyšší súd. Advokát obvineného vyhlásil, že bude žiadať prepustenie svojho mandanta na kauciu. V Maďarsku môže byť Zentai v zmysle platných právnych noriem odsúdený na trest doživotného odňatia slobody. Zentai opakovane poprel, že by mal s trestným činom niečo spoločné a tvrdí, že obeť údajne vôbec nepoznal. Jeho syn vyhlásil, že otec opustil Maďarsko už 7. novembra 1944, teda deň pred vraždou. Podľa oficiálnych maďarských zdrojov však do Austrálie emigroval až začiatkom 50. rokov. Centrum Simona Wiesenthala už dávnejšie informovalo, že disponuje rozsiahlym dôkazovým materiálom proti Zentaiovi. Ministerstvo zahraničných vecí Maďarskej republiky požiadalo o Zentaiho extradíciu po vydaní zatykača v roku 2005.

Šašo bez koňa

19. augusta 2008 (Peter Morvay - Sme)

„Z bláznivej diery bláznivý vietor duje,” hovorí jedno maďarské príslovie, a slušný človek má nutkanie odbiť ním nielen Slotove nedeľňajšie reči o našej armáde, ktorá by mala lepšie cvičiť na obranu „druhého Kosova”, južného Slovenska pred zvlčilými susedmi. Ale aj čokoľvek, čo tento šašo (bez koňa) našej politickej scény povie. Žiaľ, to úplne nejde, Slota je totiž takzvaný vládny činiteľ. I keď sa sám akejkoľvek funkcii spojenej s konkrétnou prácou a zodpovednosťou vyhýba, ako čert krížu, je jedným zo šéfov slovenskej vládnej koalície. Pri niektorých nezhodách s Ficom sa síce ukázalo, že je iba taký maličký šéf, šéfik, ktorý v konečnom dôsledku vždy poslušne zrazí opätky pred šéfom veľkým a jediným (preto aj v koalícii môže zostať). To však nič nemení na tom, že pokiaľ si zostane na vlastnom pieskovisku, nebude sa pliesť do vecí dospelých, a nebude to robiť príliš nápadne, dovolí mu veľký šéf robiť si svoje kšeftíky (čo je zase dôvod, prečo Slota v koalícii byť chce). A hlavne mu dovolí verejne trepať čokoľvek, čo mu nenávisť či alkohol prinesú na jazyk. To však znamená, že Slotove názory a štýl reprezentujú nielen jeho samého, čo by ešte nebola tragédia, takého exota majú v každej, nielen rozvojovej krajine. Reprezentujú aj veľkého šéfa, ktorý Slotu nechá si svoj amok vyžívať a možno ho dokonca používa ako akési baranidlo: nechá ho hovoriť veci, ktoré by azda najradšej povedal on sám, len mu ešte zvyšok zdravého rozumu našepkáva, že sa to k jeho premiérskej funkcii nehodí. Slota reprezentuje aj celú vládu, ktorú táto parlamentná koalícia drží pri živote, každého jednotlivého jej člena, ktorý vo vláde visiacej aj na Slotovej ľubovôli, napriek všetkému čo stvára, zostáva sedieť. V takej vláde už nie sú slušnejší a rozumnejší, možno len trochu menej namočení spolupáchatelia.

Matica sa nedištancuje od Slotových slov

19. augusta 2008 (jk-pm - Sme)

Matici slovenskej zjavne neprekážajú extrémistické vyjadrenia šéfa SNS Jána Slotu na adresu susedného Maďarska a jeho obyvateľov. Platí to rovnako pre Slotove vyhlásenia, ktoré zazneli na oslavách 145. výročia vzniku Matice slovenskej na začiatku augusta v Martine, ako aj tie, ktoré odzneli na oslavách 70. výročia smrti Andreja Hlinku cez víkend v Ružomberku. Zástupcovia Matice sa na oslavách tiež zúčastnili. „Pokiaľ ide o vyjadrenia pána predsedu SNS v Ružomberku, tak Matica slovenská nekomentuje nijaké prejavy členov a predsedov strán,” povedal Stanislav Bajaník, hovorca Matice slovenskej. Bajaník odmietol odpovedať na otázku, či sa Matica neobáva, že ju verejnosť bude spájať s extrémistickými vyjadreniami predsedu SNS. Hovorca Matice iba podotkol, že išlo o Slotové „osobné alebo stranícke” vyjadrenia. Na víkendových oslavách v Ružomberku šéf národniarov povedal, že „musíme trošku viacej cvičiť našu armádu, aby sme si skutočne nedali zobrať naše územie”. Veľkomaďarský šovinizmus na čele s Viktorom Orbánom podľa Slotu zbrojí a chystá sa obrať Slovenskú republiku o územie. Proti neofašistickým maďarským spôsobom vystúpil Slota aj v prvý augustový víkend na oslavách vzniku Matice v Martine. „Mám na mysli konkrétnych maďarských politikov, ktorí majú predstavu, že tu starí Maďari vznikli. Nikto nechce z ich strany povedať to, že tá ich domovina je asi púšť Gobi v Mongolsku,” povedal vtedy. Slotové slová v otvorenom liste predsedovi Matice Jozefovi Markušovi odsúdil chargé d'affaires maďarského veľvyslanectva na Slovensku Lajos Várady, ktorý sa na oslavách zúčastnil. Označil ich za protimaďarské, ktoré „podkopávajú mierumilovné spolužitie našich národov”. Várady v liste poznamenal, že by považoval za vhodné, keby hostitelia matičných slávností „našli spôsob, ako sa ohradiť voči urážlivým výrokom Slotu”. Na list radcu maďarského veľvyslanectva podľa Bajaníka predseda Matice reagoval 13. augusta. Nechcel však komentovať jeho obsah, keďže „to bol list pánu radcovi”. Podľa informácií SME však maďarská strana zatiaľ dostala len písomný prísľub, že sa predseda Matice vyjadrí. Kedy tak urobí, nie je jasné.

Maďarský pokus o spoločné historické zrkadlo

19. augusta 2008 (Milan Zemko - Sme)

Stará pravda hovorí, že k porozumeniu medzi ľuďmi aj ľudskými spoločenstvami je potrebné obojstranné poznanie spojené s otvorenosťou a dobrou vôľou, teda empatiou. O niečo také sa pokúsil v oblasti histórie kolektív siedmich mladých maďarských historikov združených v Nadácii Terra recognita, keď vydal v maďarčine aj slovenčine súbor 16 kapitol pod názvom Rozštiepená minulosť (Budapest 2008). Kniha nesie podtitul Kapitoly z histórie Slovákov a Maďarov, čo zreteľne signalizuje, že jej obsah je zameraný na rôznu historickú optiku či pamäť dvoch susedných národov, ktoré prevažnú časť svojej histórie v Karpatskej kotline prežili v jednom štáte.

okus mladých maďarských historikov o spoločné historické zrkadlo spočíva najmä v tom, že s porozumením reflektujú slovenský pohľad na spoločnú minulosť, predovšetkým v jej najkritickejšom období, teda od polovice 19. storočia do zániku historického Uhorska. Súčasne však predkladajú maďarské hľadisko, značne odlišné od slovenského, na obdobie po roku 1918, resp. 1945, zrejme očakávajúc, že aj slovenská strana sa pokúsi s empatiou voči Maďarom uvažovať o tomto období spoločných dejín.

Oceneniahodná kritika

Podrobnejšiu diskusiu by si zaslúžila načrtnutá premena tradičných Uhrov na uvedomelých Maďarov, alebo uvedomelých Slovákov, ktorí sa neprestávali cítiť Uhrami v zmysle príslušnosti k uhorskej krajine. V tejto súvislosti však netreba zabúdať ani na to, že maďarský nacionalizmus, vedený politickým liberalizmom, začal veľmi skoro okrem „prirodzenej sily” svojej príťažlivosti aj pre značnú časť Nemaďarov uplatňovať najrôznejšie, viac či menej zjavné prostriedky maďarizačného nátlaku, a to už pred prvým vyvrcholením moderných nacionalizmov v strednej Európe v rokoch 1848/1849.

Treba oceniť, že mladí maďarskí historici pri hodnotení éry od rakúsko-uhorského vyrovnania roku 1867 do zániku starého Uhorska nielen kriticky hodnotia maďarizačné kroky vtedajšej maďarskej vládnucej triedy (napr. zavretie troch slovenských gymnázií, Matice slovenskej, pohony na „panslávov” atď.), ale aj pripomínajú, že v dnešnom Maďarsku sa o týchto aspektoch maďarskej maďarizačnej minulosti vie veľmi málo a výučba o nich celkom chýba.

Maďarské otázky

Roky 1918 a 1945 však prinášajú maďarské otázky aj s faktami, na ktoré autori očakávajú slovenské odpovede a postoje taktiež nasýtené empatiou. Predovšetkým je to uznanie, že Maďari na základe vlastného chápania a prežívania svojich dejín môžu oprávnene pociťovať „Trianon”, teda zánik starého Uhorska ako traumu, pretože pre nich išlo o stratu veľkej „tisícročnej” vlasti. Odlúčená časť „maďarstva” stratila navyše v nových štátoch to postavenie, ktoré mala v Uhorsku, čo celkom pochopiteľne ťažko niesla. A zo situácie Maďarov v medzivojnovej ČSR odvodzujú autori knihy záver hodný diskusie, že „demokracia sama neznamená vyriešenie národnostných problémov”. Iste, neznamená ich riešenie automaticky, no predsa len poskytuje nepomerne viac možností a nástrojov na ich riešenie než akákoľvek iná forma vlády.

Ďalšiu maďarskú traumu súvisiacu s ČSR a Slovenskom predstavujú roky 1945-1948 s kolektívnym postihom maďarského obyvateľstva za viedenskú arbitráž a roky okupácie južného Slovenska (alebo spojenia s vlasťou?), ale aj to, čo titul jednej kapitoly knihy nazýva (dodnes) „pretrvávajúci duch” Benešových dekrétov. Ale to už sme v živej súčasnosti a v jej slovensko-maďarskom „spore o minulosť” a vari aj o budúcnosť. K nemu patria aj maďarské ponosy na stav dnešného „maďarstva” na Slovensku, v ktorom sa majú prejavovať javy pripomínajúce situáciu Slovákov v bývalom Uhorsku. Slovenský historik by dodal, že predsa len so značnými rozdielmi. Napríklad Maďari majú dnes na Slovensku akokoľvek neúplné, no predsa - vlastné školstvo a kultúrne inštitúcie podporované štátom, vlastne dvomi štátmi. A na verejnom aj politickom živote sa podieľajú slobodne a v miere vskutku neporovnateľnej s možnosťami Slovákov v Uhorsku. Je to málo alebo dosť? Na to musia odpovedať predovšetkým tí, ktorých sa problém priamo týka, a od ktorých sa zo slovenskej strany akosi automaticky očakáva, že budú považovať krajinu, v ktorej žijú, za svoj milovaný domov. Ich odpoveď (ako postoj aj slovo do diskusie) bude mať však zmysel a význam pre Slovensko len za predpokladu, ak ich niekto na slovenskej strane bude ochotný s empatiou počúvať.

Népszabadság: Menší záujem zahraničných Maďarov študovať v Maďarsku

18. augusta 2008 (tasr)

Experti rátali s tým, že po vstupe susedných krajín Maďarska do Európskej únie narastie počet zahraničných Maďarov, ktorí budú študovať v Maďarsku. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság sa však tak nestalo. Odborníci v oblasti vzdelávania počítali s tým, že po vstupe Slovenska a Rumunska do EÚ rapídne narastie počet obyvateľov susedných krajín maďarskej národnosti, ktorí prejavia záujem o štúdium na vysokých školách v materskej krajine. Masívny záujem sa však nekonal. Dôvody môžu byť podľa niektorých napríklad v tom, že mnohých znechutila správa o zavedení poplatkov vo vysokoškolskom vzdelávaní. Pravdepodobnejším dôvodom však môže byť skutočnosť, že v uvedených krajinách sa posilňuje sieť maďarských univerzít a vysokých škôl, konštatuje denník. Podľa informácií maďarského rezortu školstva na vysokých školách v Maďarsku študuje zvyčajne do 8000 zahraničných študentov, najmä občania okolitých krajín. Podľa odhadov 92-95 percent z celkového počtu zahraničných študentov má maďarskú národnosť. Tento počet je relatívne stály, pohybuje sa v rozmedzí asi stovky, v tomto roku očakávajú mierny pokles záujmu zahraničných študentov, píše Népszabadság.

Ján Slota: Slovensko by malo kvôli Maďarom viac cvičiť armádu

17. augusta 2008 (čtk)

Slovensko by podľa predsedu vládnej SNS Jána Slotu malo viac cvičiť armádu, aby ubránilo svoje územie pred maďarským politikom Viktorom Orbánom. Slota to dnes vyhlásil na mítingu pri príležitosti 70. výročia smrti katolíckeho politika Andreja Hlinku. Orbán, ktorý sa považuje za favorita ďalších maďarských parlamentných volieb, chce podľa Slotu na Slovensku vytvoriť druhé Kosovo. „Musím na okraj povedať, že musíme ale trošku viacej cvičiť našu armádu, aby sme skutočne si nedali zobrať to naše územie, lebo veľkomaďarský šovinizmus na čele s Viktorom Orbánom zbrojí a chystá sa obrať Slovenskú republiku o územie,” povedal Slota pred stovkami účastníkov zhromaždenia. Orbán stojí na čele maďarskej opozičnej strany Fidesz, ktorá sa podľa prieskumov verejnej mienky teší rekordnej popularite. Pred víťazstvom strany niekdajšieho maďarského premiéra v najbližších voľbách naplánovaných na rok 2010 už opakovane varoval aj premiér Robert Fico. Slovenským politikom sa nepáčia okrem iného Orbánove slová o podpore maďarských menšín v zahraničí. Slota, ktorý je známy protimaďarskými výrokmi, dnes Orbána obvinil, že sa na Slovensku snaží vyvolať podobné snahy, ako v Kosove, ktoré sa tento rok odtrhlo od Srbska napriek nesúhlasu Belehradu. „Skutočná pravda je v tom, že sa chystá na druhé Kosovo v strednej Európe. A to druhé Kosovo by malo byť južné Slovensko,” tvrdil Slota. Na juhu krajiny totiž žije zhruba polmiliónová maďarská menšina. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom ochladli po nástupe súčasnej vládnej koalície v roku 2006. Budapešti sa nepáčila napríklad účasť Slotovej SNS vo vláde, Slovensko zas svojho južného suseda kritizovalo za súkromné návštevy politikov či údajnú neochotu zabezpečiť dostatočné práva slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Slota dnes vyzdvihoval význam Hlinku, ktorý sa usiloval o práva Slovákov v Uhorsku. Poznamenal tiež, že Hlinka, ktorý stál aj pri zrode prvej Československej republiky, pomohol zabrániť „pohlteniu slovenského národa” v medzivojnovom období. „Či už počas tvrdej maďarizácie v Uhorsku alebo pred hrozbou pohltenia Slovákov za prvej Československej republiky, vždy sa vedel správne zorientovať, vždy bol na čele, aby ukázal východisko,” vyhlásil o kňazovi a politikovi, ktorého historici považujú za jednu z najvýznamnejších postáv slovenských dejín.

Selyeho nadácia v Komárne je vraj zapletená do kauzy registrácie áut

16. augusta 2008 (tasr)

Maďarský Úrad predsedu vlády (MEH) preveruje mediálne informácie, podľa ktorých podnikanie šéfa komárňanskej Selyeho nadácie ponúka služby na obchádzanie maďarského zdaňovania. Denník Maďarov na Slovensku Új Szó dnes napísal, že k nadácii sa viaže činnosť, ktorou pomáhajú maďarským podnikateľom zaregistrovať svoje vozidlá v SR, aby sa tak vyhli vyššiemu zdaňovaniu v Maďarsku. Új Szó sa kauze výkonného riaditeľa Nadácie za univerzitu Jánosa Selyeho Zoltána Szabóa venuje v článku pod titulkom Od Maďarska dostávajú podporu, pomáhajú ukrátiť jeho rozpočet. Pikantériou prípadu je, že Szabó bol za svoju činnosť v nadácii ocenený vysokým štátnym vyznamenaním - Rádom Rytierskeho kríža Maďarskej republiky. „Úrad vlády sa bude o tejto záležitosti informovať, a požiada nadáciu, aby ju vyšetrila. O prípadných ďalších krokoch bude možné rozhodnúť v zmysle výsledkov vyšetrenia,“ povedal dnes v Budapešti podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorca vlády Dávid Daróczi. Podľa denníka činnosť firmy Ganador, ktorej majiteľom je Szabó, sa k nadácii viaže takými krokmi, v rámci ktorých pomohli ukrátiť maďarský štátny rozpočet rádovo o niekoľko miliónov korún, pričom príjmy nadácie pochádzajú z väčšej časti z maďarských verejných zdrojov. Denník Új Szó pripomenul, že nadáciu zriadili v roku 2001 s tým zámerom, aby organizovala činnosť vysunutých pracovísk maďarských univerzít v Komárne. Z maďarských peňazí nakupovali nehnuteľnosti a obnovovali ich, píše periodikum a dodáva, že ročný príjem nadácie sa pohyboval vo výške 40 miliónov korún (1,33 milióna eur). Podľa maďarských odhadov jazdí v Maďarsku asi 10.000 osobných vozidiel zaregistrovaných v SR, čím maďarský rozpočet prichádza rádovo o stovky milióny forintov.

Slovenský rozhlas - Okamihy knihy - O Slovákoch v Maďarsku

17. augusta 2008 (Michal Herceg - SRo)

V Maďarsku žije podľa odhadov asi 110 000 ľudí slovenského pôvodu. Slováci na Dolnej zemi sa však stretávajú s mnohými problémami: v školskom systéme, s nezamestnanosťou, ale najmä so silnejúcou asimiláciou. Najdôležitejšie a najobjektívnejšie informácie pochopiteľne možno získať priamo od príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku. A o nich sú aj Okamihy knihy Michal Hercega.

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_55848.m3u

Maďarská priemyselná produkcia v júli klesla

15. augusta 2008 (tasr)

Priemyselná produkcia Maďarska v júli 2008 medziročne klesla o 0,3 %. Ide o prvú redukciu výroby po viac ako 3 a pol roku. Dôvodom je zníženie dopytu po maďarských výrobkoch v Európe a posilňovanie maďarskej meny. Informoval o tom dnes maďarský štatistický úrad. V medzimesačnom porovnaní maďarský priemysel spomalil o 1,6 %. Ešte v máji pritom jeho produkcia oproti rovnakému obdobiu vlani vzrástla o 5 %. Maďarský forint v posledných mesiacoch vytrvalo posilňuje. To má za následok, že maďarské výrobky sú drahšie práve v čase, keď dopyt v Európskej únii (EÚ) klesá a ekonomiky 15 krajín eurozóny spomaľujú. Práve do eurozóny smeruje až 57 % maďarského exportu. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v 15 krajinách, ktoré zaviedli spoločnú menu euro, sa v druhom štvrťroku medzikvartálne znížil o 0,5 %. Nemecko, najväčší obchodný partner Maďarska, zaznamenalo v druhom kvartáli pokles HDP o 0,4 % a Francúzsko o 0,3 %. HDP Maďarska sa podľa rýchleho odhadu štatistického úradu v 2. kvartáli medziročne zvýšil o 2,2 %.

Maďarská ekonomika v 2. kvartáli zrýchlila

14. augusta 2008 (tasr)

Tempo rastu maďarskej ekonomiky sa v 2. kvartáli 2008 medziročne zrýchlilo na 2,2 % z 1,7 % v 1. štvrťroku a prekonalo tak očakávania analytikov, ktorí predpovedali, že dosiahne 1,8 %. Dôvodom je predovšetkým zvýšenie poľnohospodárskej produkcie. Oznámil to dnes maďarský štatistický úrad. V medzikvartálnom porovnaní zaznamenala maďarská ekonomika 0,6-% rast. Analytici ale pripomínajú, že vyhliadky do budúcnosti nie sú ani napriek solídnym výsledkom za 2. štvrťrok ružové, pretože eurozóna, hlavný obchodný partner Budapešti, spomaľuje. Na druhej strane najnovšie kvartálne výsledky naznačujú, že hospodárstvo Maďarska sa zotavuje z vlaňajšieho prudkého spomalenia po vládnych reformách, ktoré mali za cieľ dosiahnuť zníženie rozpočtového deficitu krajiny. „Tempo rastu HDP v 2. kvartáli potvrdilo, že maďarská ekonomika vlani dosiahla dno. Očakávame, že sa bude tento rok postupne zotavovať, aj keď zhoršujúca sa situácia v iných krajinách by mohla brániť výraznejšiemu rastu HDP,” uviedla analytička spoločnosti CIB v Budapešti Mariann Tripponová. Ekonómovia predpovedajú, že za celý tento rok maďarská ekonomika zrýchli na 2,2 % z vlaňajších 1,3 %.

Vysoká inflácia pochovala nádej na pokles úrokov v Maďarsku

12. augusta 2008 (tasr)

Ročná miera inflácie dosiahla v júli v Maďarsku 6,7 % a v porovnaní s júnom sa zvýšila o desatinu percentuálneho bodu. Informoval o tom dnes maďarský štatistický úrad KSH. V júli vzrástli v porovnaní s júnom ceny služieb o 0,9 %, o 0,8 % bola drahšia energia pre domácnosti. Potraviny však medzimesačne zlacneli o 0,7 % a ceny tovarov dlhodobej spotreby klesli o 0,6 %. Podľa KSH rast spotrebiteľských cien v Maďarsku priaznivo ovplyvnil vzostup hodnoty forintu voči euru. Tento výsledok sa prejavil najmä na cenách spotrebnej elektroniky, ktoré medzimesačne klesli. Jadrová inflácia v Maďarsku bola v júli 6 % a v porovnaní s júnom vzrástla o dve desatiny percentuálneho bodu. Podľa niektorých analytikov nový rast inflácie pochoval nádej na pokles úrokov maďarskej národnej banky. Jej menový výbor bude o nich najbližšie rokovať 25. augusta.

Maďari chcú predĺžiť fungovanie atómky o 20 rokov

13. augusta 2008 (tasr)

Maďarská atómová elektráreň v Paksi požiada Štátny úrad pre atómovú energiu (OAH) v polovici decembra, aby schválil program predĺženia fungovania elektrárne o ďalších 20 rokov. Píše o tom dnešné vydanie maďarského hospodárskeho denníka Napi Gazdaság. V rámci skoršieho investičného programu na budúci rok zvýšia výkon blokov o 150 megawattov, táto investícia má návratnosť 3,5 roka, a zníži vlastné náklady elektrárne o 5 %. Vlani v Paksi cena vyrobenej elektrickej energie bola o 35 % nižšia ako priemerná cena elektriny na maďarskom trhu. Eletráreň Paks už dostala environmentálne povolenie na predĺženie fungovania, potrebuje ešte rozhodnutie OAH. Pôvodne plánovaná životnosť blokov jadrovej elektrárne sa skončí v období medzi rokmi 2012-2017, program predĺženia životnosti začali realizovať v roku 2001, píše Napi Gazdaság.

V prípade nákupu Gripenov nedošlo k trestnému činu, tvrdí prokuratúra

14. augusta 2008 (tasr)

Ústredná vyšetrovacia prokuratúra v Budapešti nenašla v prípade nákupu švédskych bojových lietadiel typu Gripen žiadne také údaje, ktoré by nasvedčovali trestnému činu. Podľa informácií maďarského denníka Népszabadság o nákupe stíhačiek rozhodla ešte vláda Viktora Orbána, potom vláda Pétera Medgyessyho upravila zmluvu. Kauza Gripen sa otvorila v Maďarsku vtedy, keď vlani švédska televízia informovala o prípade podozrenia z korupcie v súvislosti s tým, že Maďarsko na jeseň 2001 rozhodlo namiesto nákupu amerických bojových lietadiel F-16 lízingovať stroje švédskeho výrobcu SAAB. Televízia tvrdila, že pri maďarských a českých nákupoch lietadiel sa vynorilo podozrenie z korupcie. Hovorca prokuratúry Géza Fazekas Népszabadságu uviedol, že vyšetrovanie uzavreli ešte v máji, a nenašli nič také, čo by zdôvodňovalo ďalšie právne kroky. Podľa denníka ani švédska prokuratúra sa oficiálne nespojila s maďarskými orgánmi, a to možno preto, lebo záležitosť nákupu v roku 2001 - ak v ňom aj bolo niečo podozrivé, je už premlčaná. Maďarské ministerstvo obrany prevzalo 30. marca 2006 v Kecskeméte prvých päť švédskych lietadiel Gripen, objednali celkom 14 kusov.

V hre o indický Apollo Tyres je aj Poľsko a Slovensko

25. augusta 2008 (tasr)

O investíciu indického výrobcu pneumatík Apollo Tyres (AT), ktorý 14. augusta vyhlásil, že nepostaví svoju prvú európsku fabriku v pôvodne plánovanom Gyöngyösi, je v hre okrem Maďarska aj Poľsko a SR. Informuje o tom dnes maďarský portál mfor.hu. Podľa portálu, ktorý získal informácie od AT, indická spoločnosť mieni začať vyrábať pneumatiky v novom závode najneskôr v roku 2010. Investorovi predloží Maďarská rozvojová agentúra ITD Hungary ešte tento týždeň zoznam tých maďarských miest, ktoré teoreticky vyhovujú požiadavkám výrobcu. Otázkou je, či tieto investor akceptuje, a či zostane investícia v Maďarsku, píše mfor.hu. AT plánoval pôvodne investovať vo dvoch etapách v Maďarsku 300 miliónov eur (9,04 miliardy Sk), vo štvrtok 14. augusta však oznámil, že závod v gyöngyösskom priemyselnom parku (asi 100 km východne od Budapešti) a ani technologické vývojové centrum nepostaví, lebo administratívne procesy spôsobili nečakané omeškania. Vo vyhlásení indická spoločnosť uviedla, že hľadá nové miesto pre svoju investíciu na inom mieste v Maďarsku alebo v inej európskej krajine.

Indické investície v Maďarsku brzdí politika

21. augusta 2008 (trend)

Najväčší indický výrobca pneumatík Apollo Tyres, ktorý v januári oznámil, že na severe Maďarska investuje do novej fabriky 200 miliónov eur, od svojich plánov odstúpil. Podľa spoločnosti je príčinou lokálny politický odpor opozičnej strany Fidesz. Informovala o tom maďarská agentúra MTI, ktorá sa odvolala na zdroje zvnútra firmy. Podľa nich rozhodnutie spoločnosti dozrelo po tom, ako Fidesz navrhol, aby sa o tom, či bude fabrika stáť v meste Gyöngyös, ktoré si spoločnosť vybrala, rozhodlo v referende. Problémom bolo podľa firmy aj pomalé schvaľovanie potrebných povolení zo strany úradov. Apollo si chce vybrať pre fabriku iné miesto v Maďarsku, nevylučuje ani to, že sa ešte raz porozhliadne aj po okolitých krajinách. Do hry sa tak môže vrátiť aj Slovensko, ktoré bolo ešte minulý rok pri finálnom výbere na zozname Indov. Maďarsko má jednu z najpomalšie rastúcich ekonomík v Európe, ktorej by pomohla každá investícia. Lákadlom pre Apollo bola aj vysoká nezamestnanosť a fakt, že v krajine už pôsobia iní zahraniční výrobcovia pneumatík ako francúzsky Michelin a japonský Bridgestone. Regionálnym politikom zo strany Fidesz prekáža záťaž na životné prostredie. Firma argumentovala, že fabrika by spĺňala všetky relevantné environmentálne kritériá Európskej únie. Podľa politikov si ale museli obyvatelia vybrať medzi peniazmi a zdravím. Apollo plánovalo do roku 2010 zamestnať 900 ľudí, v ďalších piatich sľubovalo pridať ďalších 600 pracovných miest. O ohrdnutú indickú pneumatikársku investíciu sa už prihlásili ďalšie maďarské mestá ako Miškovec, Békešská Čaba, Nyírbogdány a Polgár.

O investíciu Apollo Tyres prejavilo záujem už 40 maďarských miest

20. augusta 2008 (tasr)

O investíciu indického výrobcu pneumatík Apollo Tyres (AT), ktorý minulý štvrtok vyhlásil, že nepostaví fabriku v Gyöngyösi, prejavilo dodnes záujem už ďalších 40 maďarských miest. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Predtým sa o indický projekt uchádzalo aj Slovensko. Maďarská rozvojová agentúra ITD Hungary podľa MTI preverí podmienky, ktoré mestá pre projekt AT ponúkajú, na základe návrhu agentúry potom maďarská vláda ponúkne indickému investorovi nové miesta. AT plánoval pôvodne investovať vo dvoch etapách v Maďarsku 300 miliónov eur (9,04 miliardy Sk), vo štvrtok 14. augusta však oznámil, že závod v gyöngyösskom priemyselnom parku (asi 100 km východne od Budapešti) a ani technologické vývojové centrum nepostaví, lebo administratívne procesy spôsobili nečakané omeškania. Vo vyhlásení indická spoločnosť uviedla, že hľadá nové miesto pre svoju investíciu na inom mieste v Maďarsku alebo v inej európskej krajine.

Súťaž o investíciu

19. augusta 2008 (GMP)

Nezvyčajná súťaž sa začala v Maďarsku medzi samosprávami o získanie investície indickej spoločnosti na výrobu pneumatík Apollo Tyres. Indovia minulý týždeň oficiálne oznámili, že sa zriekajú plánu postaviť túto fabriku v severomaďarskom meste Gyöngyös. Menšia panika zachvátila vládne kruhy pre možnú stratu investície, ktorá má hodnotu 200 miliónov eúr. Veď Maďarsko si priklonilo Indov v mimoriadne ostrej konkurencii so Slovenskom a Poľskom, a teraz sa táto súťaž obnovuje. Preto sa spolčilo už vyše tridsať samospráv, ktoré sa ponúkajú pre realizáciu fabriky. Vydali aj vyhlásenie, v ktorom sľubujú Indom všeličo, no rozhodujúce bude určite to, čo dá do svojej opakovanej ponuky vláda. Prvá verzia továrne Apollo Tyres v meste Gyöngyös mala dostať podľa neoficiálnych zdrojov 7 miliárd forintov v rámci programu na podporu zahraničných investícií, čo je vyše desať percent celej investície. Ekologické výhrady vláda odmieta, zdôrazňujúc, že indická spoločnosť chcela zaviesť normy, ktoré budú platiť v Európskej únii až od roku 2010. Práve na možné znečistenie ovzdušia sa odvolávala miestna organizácia opozičného Fideszu, keď sústavne napádala investíciu a iniciovala dokonca aj miestne referendum. Najmä preto si to Indovia rozmysleli, a teraz vládni činitelia spomínajú postup Fideszu ako negatívny príklad malicherného straníckeho „politizovania” s celoštátnym škodlivým dosahom. Faktom však je, že o fabriku, a tak aj o 900-1500 pracovných miest, plus o daňové príjmy bojujú teraz samosprávy tak so socialistickým, ako aj s fideszáckym vedením.

Indický výrobca pneumatík nepostaví fabriku kvôli FIDESZ

16. augusta 2008 (tasr)

Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) viní Viktora Orbána a jeho stranu FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) za to, že indický výrobca pneumatík Apollo Tyres (AT) nepostaví fabriku v Gyöngyösi. FIDESZ tvrdí, že tamojší obyvatelia sa museli rozhodnúť medzi peniazmi a zdravím. Podľa dnešnej informácie maďarského portálu HírExtra viaceré maďarské mestá v piatok avizovali, že sú pripravené prijať túto investíciu. Predtým sa o indický projekt uchádzala aj SR. AT plánoval preinvestovať vo dvoch etapách v Maďarsku 300 miliónov eur (v prepočte 9,04 miliárd Sk), vo štvrtok však oznámil, že závod v gyöngyösskom priemyselnom parku (asi 100 km východne od Budapešti) nepostaví. Vo vyhlásení indická spoločnosť uviedla, že pre svoju investíciu hľadá novú lokalitu v Maďarsku, alebo v inej európskej krajine. Podľa ľavicového politika Györgya Podoláka tým, že FIDESZ inicioval referendum proti investícii, a aj tým, že predtým nesúhlasili s predajom pozemku pre AT v tamojšom priemyselnom parku, vytvoril takú atmosféru, ktorá prinútila indický podnik projekt zastaviť. Miestna organizácia FIDESZ však argumentuje, že už nie je možné ďalej zvyšovať zaťaženie životného prostredia v oblasti Matry. O indickú investíciu prejavili v piatok záujem mestá Miškovec, Békešská Čaba, Nyírbogdány a Polgár.

Zákon o cestnej premávke v Maďarsku

15. augusta 2008 (SRo)

Zákaz šoférovania motorového vozidla silnejšieho ako 1,4 kubických centimetrov do 21 rokov či povinnosť rok označovať autá vodičov-začiatočníkov. Aj tieto nariadenia sa v Maďarsku môžu dostať do nového zákona o cestnej premávke. Zmeny navrhuje opozičné demokratické fórum, podľa ktorého nerobí vláda dosť pre bezpečnosť na maďarských cestách. Pre Inforádio hovorí poslanec Mihály Dézsi. „Naším cieľom je zvýšiť bezpečnosť na cestách a po konzultáciách s odborníkmi predkladáme náš návrh. Čerství vodiči by podľa nás mali rok jazdiť s označeným autom. To je spôsob ako predísť kolíziám, keďže od takéhoto vozidla si ostatní ponechajú väčší odstup a zbytočne ho nestresujú. Zatiaľ v rovine diskusie je tiež zákaz osobám mladším ako 21 rokov viesť vozidlo s motorom silnejším ako 1,4 centimetra kubického.” Maďarský rezort dopravy sa nateraz k návrhu oficiálne nevyjadril. Podľa pozorovateľov v parlamente zrejme neprejde. Podobný dokument zákonodarcovia totiž zavrhli už na jar. Do prípadu by sa však mohli zainteresovať mimovládne organizácie, obhajujúce práva poškodených pri dopravných nehodách.

Maďarsko: Dlhujúceho podnikateľa chceli zaživa pochovať

14. augusta 2008 (tasr)

Vo vlastnoručne vykopanom hrobe chceli zaživa pochovať maďarského podnikateľa, ktorý mal nevyrovnané účty. O prípade, ktorý sa stal minulý týždeň v Dunaszentgyörgyi južne od Budapešti, informovala dnes maďarská polícia. Políciu v župe Tolna požiadal o pomoc minulý týždeň v stredu bosý muž v zablatenom odeve. Podľa jeho výpovede ho uniesli a chceli na brehu Dunaja zaživa pochovať. Stavebný podnikateľ dlhoval ďalšiemu podnikateľovi subdodávateľovi necelý milión forintov (v prepočte 128.000 Sk), ktorého zamestnanci ho uniesli. Nožom ho prinútili vykopať si jamu, do ktorej si musel ľahnúť. Začali ho zahrabávať a pustili až vtedy, keď bol ochotný podpísať potvrdenie, že svojmu obchodnému partnerovi dlží päť miliónov forintov (640.000 Sk). Policajná jednotka rýchleho nasadenia už na druhý deň zadržala subdodávateľa, začiatkom tohto týždňa sa dobrovoľne vzdali aj jeho dvaja pomocníci. Polícia iniciovala na súde uvalenie vyšetrovacej väzby na podozrivých, ktorí sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI k činu už čiastočne priznali.

Slováci začnú na MS 2009 proti Maďarsku

14. augusta 2008 (Sita)

Slovenská hokejová reprezentácia začne svoje účinkovanie na budúcoročných majstrovstvách sveta vo švajčiarskych mestách Bern a Kloten 24. apríla 2009 súbojom s nováčikom elitnej kategórie Maďarskom. Program šampionátu definitívne potvrdila Medzinárodná hokejová federácia (IIHF). Súboj so Slovákmi v základnej A-skupine bude pre reprezentáciu Maďarska prvým medzi elitou presne po 70 rokoch. Duel je na programe v Klotene o 20.15 h. Ďalším súperom Slovákov budú v rovnakom meste o dva dni neskôr o 16.15 h Bielorusko, boje v základných skupinách zakončia zverenci Jána Filca v utorok 28. apríla o 20.15 h stretnutím s úradujúcim vicemajstrom sveta Kanadou. V prípade postupu z jedného z prvých troch miest čakajú slovenský tím v Klotene aj súboje s triom postupujúcich tímov z D-skupiny, kde budú hrať Fínsko, Česko, Nórsko, Dánsko. Zápasy A a D-skupiny sa uskutočnia v Klotene, kde sa odohrajú stretnutia štvrťfinálovej F-skupiny. Merania síl v B a C-skupine budú môcť fanúšikovia sledovať v Berne, kde sa uskutoční aj štvrťfinálová E-skupina a všetkých osem duelov vyraďovacej fázy. Na budúci rok sa vyraďovacie boje odohrajú opäť podľa „starého” modelu, vo štvrťfinále nastúpia proti sebe prvé a štvrté tímy a druhé a tretie tímy systémom „do kríža”. O zostupujúcich sa bude rozhodovať rovnako „po starom”, v G-skupine o udržanie sa odohrajú mužstvá zo 4. miest v základných skupinách duel systémom „každý s každým”.

Kisvárda - Maďarskí obchodníci sa učia po slovensky

14. augusta 2008 (Vanda Rusnáková - Nový Čas)

Je to tu! Maďarskí obchodníci sa učia po slovensky! Aspoň na termálnom kúpalisku v Kisvárde, vzdialenom približne 15 až 20 km od slovensko-maďarských hraníc. Jedálne lístky v areáli kúpaliska sú v maďarčine aj v slovenčine. Dôvod je jednoduchý. Slováci využívajú lacné a bohaté služby, ktoré na Slovensku v prihraničných oblastiach márne hľadajú. Preto sa niet čomu čudovať, že parkovisko pred kúpaliskom je plné áut zo Sobraniec, Michaloviec, Trebišova či Košíc a okolia. „S komunikáciou problém nemáme. Naučila som sa slovenské názvy jedál a tak rozumiem, čo si Slováci pýtajú. Inak po slovensky neviem ani zaťať. Už som zvažovala, že sa začnem slovenčinu učiť. Žiaľ, nie je na to čas,” smeje sa predavačka Marika László Gonz (48). Termálne kúpalisko u maďarských susedov je veľmi vyhľadávané aj kvôli cenám. Celodenný lístok do areálu vyjde jednu osobu na 1 000 forintov, čo je 75 Sk (2,49 ). Rodiny majú, samozrejme, zľavy. „Chodíme sem už niekoľko rokov. Také atrakcie, aké sú tu, v našom regióne nie sú. Bazény sú čisté, plné šmykľaviek. Navyše sú aj cenovo dostupné. Dá sa tu priamo na kúpalisku najesť bez toho, aby ste museli rátať každú korunku,” vysvetľuje Dana Baranová (35) z Kráľovského Chlmca. Dorozumieť sa tu nemáte problém. Obchodníci sú ústretoví. „Prispôsobili sa. Rozumejú, keď si pýtate jedlo. Dokonca vám ho predajú aj za slovenské koruny,” upresňuje Diana Gargalovičová (32) z Kráľovského Chlmca. Jedálne lístky núkajú tradičné vynikajúce maďarské pochúťky. Pod maďarským názvom, samozrejme, nechýba ani slovenský. A tak si tu v pokoji môžete pochutiť aj na kotlíkovom (500 forintov = 37,50 Sk = 1,24 E) či fazuľovom guláši (600 forintov = 45 Sk = 1,49 E), na vyprážanom rezni s hranolčekmi (1 100 forintov = 82,5 Sk = 2,74 E) či na obľúbenom lángoši.

MSZP zverejní 25. augusta stratégiu menšinového vládnutia

13. augusta 2008 (tasr)

Maďarská socialistická strana (MSZP) predloží stratégiu vládnutia pre nadchádzajúce dva roky 25. augusta, ktorú potom prerokuje s bývalým koaličným partnerom Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ). Informuje o tom dnes maďarský denník Népszabadság. Podľa vedenia socialistov a aj úradu predsedu vlády bude budúcoročný rozpočet v parlamente schválený, aj keď nie úplne hladko. Za najpravdepodobnejší vývoj predstavitelia menšinovej vlády považujú taký, že SZDSZ sa bude snažiť neschváliť rozpočet, ale ani predčasné voľby, aby si tak zachovali parlamentnú, aj opozičnú pozíciu. Dôležitou otázkou je, či sa bude o rozpočte hlasovať tajne, alebo menovite. Vládna koncepcia sa mieni zaoberať otázkami znižovania daní a odvodov v súlade s korekciou sociálneho systému a systému podpor. Liberáli, ktorí vystúpili z vládnej koalície koncom apríla, zatiaľ nemajú ani len koncepciu opozičnej stratégie, píše Népszabadság.

Domácky Aggtelek - Domica sa snaží dobehnúť susedov

13. augusta 2008 (Sme)

Tento rok pribudlopri jaskyni Domica zopár atrakcií, ktoré majú prilákať turistov a urobiť areál zaujímavejším. Hneď vedľa v Maďarsku sa nachádza jaskyňa Baradla a jej areálsa od Domice odlišuje dosť výrazne. Okolie jaskyne Domica prešlo v posledných rokoch nemalou úpravou. Oproti vstupu do jaskyne vyrástol hotel a detský park, ktorý tento rok otvorili, aj keď úpravy ešte stále pokračujú. Návštevníci môžu navštíviť aj detský park a prezrieť si neďaleko parkoviska výtvory rezbárov. Pribudol aj vláčik, čo preváža turistov z Domice do neďalekého Aggteleku a späť. Názory medzi ľuďmi sú rôzne. „Konečne sa už aj tu začalo niečo robiť. Po dokončení to bude veľmi dobre vyzerať. Iste sa zvýši aj návštevnosť slovenských a zahraničných turistov,“ povedal návštevník z Rožňavy. Poľskej turistke sa areál páčil: „Je tu však málo stromov a atrakcií.“ Ďalší však rozhorčene oponovali, že areál sa vôbec nehodí do tohto prostredia. Viacerí ľudia Domicu navštívili len pre jaskyňu, areál ich až tak nezaujímal. „Prišli sme len do jaskyne a ideme ďalej. Areál sme videli, ale len tak zbežne,“ povedala mladá žena. „Najviac návštevníkov, okolo päťdesiat percent, je zo Slovenska. Potom sú to Poliaci a Maďari,“ povedal správca jaskyne Ottó Lőrincz. V blízkosti Domice, z maďarskej strany, sa nachádza jaskyňa Baradla, ktorá je jej pokračovaním a spolu s Domicou vytvárajú jednotný genetický celok. Už niekoľko rokov sa v blízkosti Baradla v Aggteleku nachádza areál, ktorý návštevníkom a najmä ich deťom spríjemňuje pobyt. Je tu priestor na stanovanie, pre deti sú pripravené drevené preliezačky a je tu aj množstvo stánkov so suvenírmi. Areál je na rozdiel od toho pri Domici domáckejší. „Som veľmi prekvapený úpravou areálu, stálo ich to veľa práce, ale je to pútavé,“ povedal muž od Košíc. „Mne sa veľmi páči vyhliadka, ktorá je nad jaskyňou na skale.“

Maďarsko nevylučuje ani súdnu cestu v rokovaní so SR o Tokaji

22. augusta 2008 (tasr)

Za prvoradý spôsob riešenie problémov okolo maďarskej a slovenskej Tokajskej vinohradníckej oblasti považuje maďarský minister pôdohospodárstva József Gráf rokovania so slovenskou stranou, nevylučuje však ani právne riešenie sporu. Šéf rezortu to povedal dnes pre maďarský portál nol.hu v súvislosti s tým, že producenti maďarskej tokajskej oblasti uvažujú o iniciovaní súdneho sporu voči Slovensku v záujme ochrany značky Tokaj. Podľa vinárov z Maďarska totiž ich slovenskí kolegovia neplnia podmienky produkcie tokajského vína, ku ktorým sa zaviazali v rámci prístupových rokovaní s Európskou úniou (EÚ). Gráf sa domnieva, že pred súdnym riešením je ešte priestor na to, aby sa producenti dohodli, čo by bolo príkladom aj v rámci vzájomných slovensko-maďarských vzťahov. Šéfovia agrárnych rezortov SR a Maďarska podpísali v roku 2004 dohodu o vytvorení spoločného vinohradníckeho regiónu, v ktorej sa SR zaviazala presne vymedziť pestovateľské plochy a v záujme ochrany značky a pôvodu zaviesť maďarský systém kontroly. Spornou zostáva práve rozloha pestovateľskej plochy. Kým Maďarsko považuje za prijateľné, aby slovenská tokajská oblasť mala maximálne 565,2 hektára (ha), Slovensko si robí nárok až na 1000 ha. Maďarský minister deklaroval snahu o dohodu, súčasne však nevylúčil ani tú možnosť, že v konečnom dôsledku Maďarsko pristúpi na riešenie súdnou cestou.

Pestovateľom hrozna v tokajskej oblasti kazí úrodu častý dážď

18. augusta 2008 (čtk)

Pestovatelia hrozna v tokajskej vinohradníckej oblasti zatiaľ považujú tohtoročnú úrodu za veľmi dobrú. Pre časté dažde si však vinice vyžadujú častejšie chemické postreky, čo vinárom zvyšuje náklady, povedali ČTK viacerí pestovatelia. „Úroda je až extrémne dobrá, pre teplotné výkyvy a nadmerné dažde však hrozno ohrozujú hubové choroby,” povedal jeden z tokajských veľkopestovateľov a výrobcov vína Jaroslav Ostrožovič. Vinohradníci musia vinice chemicky ošetrovať častejšie ako v minulom roku, postrek jedného hektára pritom stojí od 800 do 2000 korún (asi 26 až 66 eur). Zatiaľ čo v minulej sezóne pestovatelia podľa Ostrožoviča viniče postrekovali približne dvakrát, v tomto roku bude potrebných až do desať postrekov. „Udržiavanie viničov je v tomto roku náročné, výpary po dažďoch napádajú listy aj bobule hrozna,” uviedol pestovateľ Jozef Cifranič. Napriek vyšším nákladom na chemické ošetrovanie však Cifranič verí, že aj tento rok prinesie zisk. Konečnú kvalitu hrozna a tohtoročného tokajského vína však určí až jesenné počasie. „Na tvorbu špecifickej plesne, ktorá tokajskému vínu dáva typickú chuť, treba teplú a slnečnú jeseň,” uviedla prezidentka Združenia pestovateľov a malovýrobcov tokajských vín Slovenska Magdaléna Haburáková. Aký bude tento ročník tokajských vín sa preto podľa Haburákovej zatiaľ nedá povedať. Tokajská vinohradnícka oblasť je najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku a tvorí zhruba jednu pätinu Tokajskej oblasti, ktorej väčšia časť sa nachádza na území Maďarska. Po dohode s Budapešťou aj slovenská časť oficiálne patrí do tejto značkovej oblasti. Na údajné zneužívanie značky Tokaj na Slovensku však chce Európsku úniu upozorniť maďarská vláda. Tokajské víno sa vraj na Slovensku vyrába aj z viníc, ktoré neležia v tokajskej oblasti. O presnej výmere tokajskej vinohradníckej oblasti však Slovensko s Maďarskom ďalej rokuje. Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (SMK) pre Slovensko s Budapešťou vyjednal 565 hektárov tokajských vinohradov. Odchádzajúca ministerka Zdenka Kramplová (ĽS-HZDS) však chcela ich rozlohu zväčšiť tak, aby zahŕňala celé katastre siedmych obcí, ktoré sa v slovenskej tokajskej oblasti nachádzajú.

Úroda hrozna by mala byť dobrá

19. augusta 2008 (čtk)

Pestovatelia hrozna v tokajskej vinohradníckej oblasti zatiaľ považujú tohtoročnú úrodu za veľmi dobrú. Pre časté dažde si vinice vyžadujú častejšie chemické postreky, čo vinárom zvyšuje náklady, tvrdia pestovatelia. Postrek jedného hektára pritom stojí od 800 do 2000 korún (asi 26 až 66 eur). V minulej sezóne stačili dva postreky, tento rok bude potrebných až do desať postrekov. Konečnú kvalitu hrozna a tohtoročného tokajského vína však určí až jesenné počasie. „Na tvorbu špecifickej plesne, ktorá tokajskému vínu dáva typickú chuť, treba teplú a slnečnú jeseň,” povedala prezidentka Združenia pestovateľov a malovýrobcov tokajských vín Slovenska Magdaléna Haburáková. Aký bude tento ročník tokajských vín, sa preto podľa nej zatiaľ nedá povedať. Tokajská vinohradnícka oblasť je najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku a tvorí zhruba jednu pätinu Tokajskej oblasti, ktorej väčšia časť sa nachádza na území Maďarska. Po dohode s Budapešťou aj slovenská časť oficiálne patrí do tejto značkovej oblasti. Na údajné zneužívanie značky Tokaj na Slovensku však chce Európsku úniu upozorniť maďarská vláda. Tokajské víno sa vraj na Slovensku vyrába aj z viníc, ktoré neležia v tokajskej oblasti. O presnej výmere tokajskej vinohradníckej oblasti však Slovensko s Maďarskom ďalej rokuje.

Vinári čakajú, či padne rekord

18. augusta 2008 (Slávka Boldocká - HN)

Výkyvy počasia najmä v letných mesiacoch by nemali mať katastrofické účinky na úrodu našich vinárov. Kým v Maďarsku hovoria už o tretine produkcie v ohrození, u nás by mala úroda dosiahnuť prinajmenšom minuloročné čísla. „My sme spokojní. Kampaň sa síce začne o dva týždne skôr, ale celkovo by sa produkcia mala pohybovať okolo 35 miliónov litrov,” povedala šéfka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslava Pátková. Slovensko sa v produkcii už dlhodobejšie pohybuje na úrovni 35 až 40 miliónov litrov, čo je asi desatina maďarskej produkcie. Práve šéf maďarskej Národnej rady vrchov (HNT) Csaba Horváth v týchto dňoch varoval, že búrky a vzápätí horúčavy budú mať vo vinohradníckom „finiši” vážne účinky na produkciu a odrazia sa aj na vysokých cenách vína. „Horúce počasie a búrky budú mať za následok pokles produkcie len na 300 miliónov litrov,” poznamenal Horváth pre denník Budapest Time. To sa vraj odrazí na vyšších cenách. Na Slovensku sa s ničím takým nepočíta. „Cena by mala byť rovnaká ako vlani. Závisí najmä od cukornatosti, čo sa bude vedieť v septembri. Keď je hrozno kvalitné, tak je aj cena vyššia. Tá však už nemá kam ísť,” tvrdí Pátková. Ceny by sa mali pohybovať na rovnakých úrovniach aj podľa analytika agentúry Terno Ľubomíra Drahovského: „Vplýva na to aj silná konkurencia dovozových vín zo všetkých kontinentov. Cena sa určite nebude tohto roku zvyšovať.” Mnohé obchodné spoločnosti pritom na jeseň odštartujú takzvané vínne festivaly, kde akcie využijú na predaj vín strednej a vyššej kvality. Nadpriemernú úrodu si napríklad pochvaľujú Vinárske závody Topoľčianky, ktoré ročne produkujú 35-tisíc hektolitrov vína. „Minulý týždeň sme obišli našich hlavných dodávateľov a sme nadmieru spokojní s kvalitou aj množstvom. Úrodu očakávame dokonca o desať percent vyššiu než vlani, kedy už bola jemne nadpriemerná. Akostné víno bude bez problémov, trochu sa pri takom množstve hrozna obávame o kvalitu pri prívlastkových vinách,” spresnil pre HN vedúci výroby Peter Pardubský. Vedúci oddelenia controllingu najväčšieho slovenského producenta vín Vitis Pezinok Ondrej Somorovský neočakáva väčšie medziročné odchýlky v množstve úrody. Ročne vyprodukujú až 120 tisíc hektolitrov vína, od stolových až po špičkové s prívlastkom. Rekordnú úrodu očakáva aj najväčší výrobca v stredoslovenskej vinohradníckej oblasti Agro Movino, s produkciou okolo 80-tisíc hektolitrov vína. Ako pre HN spresnil výrobný riaditeľ Ondrej Celleng, najväčšie problémy spôsobujú hubové ochorenia. „Pokiaľ ide o kvalitu, musíme počkať na jeseň. Dokážeme ju však regulovať už aj prestrihávaním strapcov,” dodal. Hlavným slovenským partnerom na vývoz vína je stále Česká republika. Ako podotkla Pátková, tohtoročný slovenský export by nemal vybočiť z priemeru stotisíc hektolitrov, pričom prevažne pôjde o Českú republiku. To HN potvrdili aj spoločnosti. Agro Movino sa dokonca pokúsi preraziť aj na trh Poľska a Ruska. Slovenskí výrobcovia najmä tokajského vína tak nevyužijú to, že Maďarsko bude nútené doviesť minimálne 260-tisíc litrov vína. Vinári najviac upozorňujú najmä na ľadovec, ktorý padal v júli. „Tu niektorí výrobcovia pripúšťajú nižšiu úrodu o dvadsať percent. No zatiaľ sú vinohrady aj hrozno pomerne zdravé. Cukornatosť by však mala dosiahnuť 21 stupňov,” uviedol predseda občianskeho združenia Tokai Regnum, ktoré zahŕňa ôsmich výrobcov oprávnených označovať svoje produkty tokaj. „Pokiaľ ide o úrodu a kvalitu. musíme čakať do septembra. No to, čo nie je zničené, je veľmi dobrej kvality. Celkovo možno očakávať úrodu na vyššej úrovni ako vlani. dokonca by som ju prirovnal k vami silnému ročníku v roku 2006,” poznamenal Jaroslav Macik z Tokaj Macik Winery.

Maďarsko: Slováci majú nekvalitný Tokaj

15. augusta 2008 (tasr)

Maďarská vláda plánuje uskutočniť kroky voči Slovensku a Taliansku v záujme ochrany tokajskej vinohradníckej oblasti. Vyhlásil to dnes v Budapešti hovorca vlády Dávid Daróczi. Maďarsku mimoriadne záleží na tom, aby chránenú značku Tokaj využívali iba vysokokvalitné vínne produkty, povedal hovorca v súvislosti so stredajším rozhodnutím vládneho kabinetu vypracovať akčný program ochrany a dodal, že v súčasnosti názov Tokaj používajú aj také vína, ktoré nespĺňajú kvalitatívne očakávania. V súvislosti so Slovenskom Daróczi konštatoval, že so severným susedom sú nezrovnalosti pre slovenské nároky na rozlohu pestovania, navyše, slovenská strana oznámila, že pripraví samostatne popis výrobku a zriadi aj samostatnú vinársku oblasť. Maďarsko vyžiada od Európskej komisie (EK) postoj k tomu, či je v súlade s právnymi normami únie existencia dvoch vinárskych oblastí, a či môžu existovať názvy „Tokaji” a „Tokajské”. V zmysle akčného plánu maďarskej vlády bude vláda pokračovať v rokovaniach so slovenskou stranou po tom, čo dostane odpoveď od EK. Šéfovia agrárnych rezortov SR a Maďarska podpísali v roku 2004 dohodu o vytvorení spoločného vinohradníckeho regiónu, v ktorej sa SR zaviazala presne vymedziť pestovateľské plochy a v záujme ochrany značky a pôvodu zaviesť maďarský systém kontroly, pripomenul podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorca. Maďarská vláda kritizuje aj skutočnosť, že Taliansko niektoré vína označuje ako „Tocai”, čo protirečí normám európskeho spoločenstva. Síce rozhodnutie o používaní značky Tokaj Európska komisia viackrát potvrdila, Taliani to ani teraz nerešpektujú.

Maďarsko stupňuje kvôli Tokaju tlak na Slovensko

12. augusta 2008 (Andrej Onufer - AKTUALNE.SK)

Bratislava - Bitka o cennú vinársku značku Tokaj sa dostala do druhého kola. Šéf Rady obcí tokajskej vinohradníckej oblasti Ferenc Marcinkó pre maďarský denník Magyar Nemzet vyhlásil, že ak sa Slovensko nebude chcieť s nimi dohodnúť, podnikne kroky pre zákaz značky Tokaj na Slovensku. K dohode zaväzuje Slovensko nie Brusel, ale medzištátna zmluva s Maďarskom. Ak sa Slovensko odmietne dohodnúť a Európska komisia zákaz používať značku u nás odmietne vydať, rada maďarských vinohradníkov vraj Komisiu zažaluje. Oficiálnym dôvodom je kvalita slovenského Tokaja, ktorého kontrola podľa Marcinkóa „je úplne nemožná”. Tú vykonáva v Maďarsku združenie, ktorému Marcinkó šéfuje. Na to, aby sa však Slovensko stalo súčasťou rady, muselo by zrejme súhlasiť s podmienkami týkajúcimi sa rozlohy tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku. Maďarsko chce, by táto oblasť bola podstatne menšia ako je v súčasnosti. S tým slovenská strana nesúhlasí, preto si tokajskí vinári u nás založili v októbri 2007 vlastné združenie. „Je síce pravdou, že Tokajské združenie nemá také kompetencie ako Rada vinohradníckych obcí, avšak v žiadnom prípade nemožno vyhlásiť, že kontrola kvality produkcie vína je úplne nemožná,” zareagovalo slovenské ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom hovorkyne Kataríne Belickej. Marcinkovo združenie chce, aby sa v tomto spore viac angažovala maďarská vláda. Slovenská strana sa totiž zaviazala prevziať maďarské normy produkovania tokajského vína už v roku 2004. Na základe toho získalo Slovensko oprávnenie používať označenie Tokajská vinohradnícka oblasť, keďže pôvodne značku Tokaj prisúdila únia len Maďarsku a to v roku 1993. Kvalitu vína na Slovensku kontroluje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa. „Kontrolné mechanizmy sú úplne identické, rozdielna je iba inštitúcia, ktorá výkon kontroly realizuje,” tvrdí Belická. Jeden z najrešpektovanejších sommeliérov na Slovensku Miroslav Jajcay pripúšťa, že v rámci tokajskej oblasti môže dochádzať k rozdielnej kvalite vína aj pri použití rovnakej technológie. „Je iba na zákazníkoch, aby sa rozhodli, ktoré víno chce piť a ktoré nie. Iné je, či je dodržaný postup pri výrobe výberového tokajského vína. Ak výrobca použije starý sud a to víno nie je dobré, ale použil správnu technológiu, nikto mu nemôže nič vyčítať. Iba zákazník,” tvrdí Jajcay. Podľa neho nemôže Slovensku určovať maďarská strana, ktoré hony budú označené ako tokajské a ktoré nie, pokiaľ patria do tej oblasti. „V Bruseli je to absolútne nepriestreľné. Problém nie je s kvalitou, ale že Slovensko sa nepodriadilo diktátu maďarskej strany. Slovensko sa totiž za posledné štyri roky absolútne prispôsobovalo maďarskej strane,” povedal pre Aktuálne.sk Jaroslav Ostrožovič, renomovaný výrobca tokajského vína na Slovensku. „Maďari majú dvojaký meter. U seba určujú plochu Tokaja na základe katastra obcí a kde ten vinohrad je už u nich nie je také podstatné. Navyše u seba vôbec nehovoria o konkrétnych hektároch. No a na slovenskej strane chcú určovať presné hektáre,” vysvetlil Jajcay, prečo sa s maďarskou radou vinohradníkov nedohodli. „Princíp spočíva v tom, že Slovensko nesúhlasilo s tým, aby nám maďarská strana obmedzovala plochy, na ktorých môžeme pestovať tokajské víno. To, čo by platilo pre nás, by však neplatilo opačne. My sme navrhovali rovnaké podmienky pre obe krajiny, Maďarsko to však odmietlo,” povedala výkonná riaditeľka zväzu výrobcov hrozna a vína na Jaroslava Pátková. Podľa nej Maďarsko chcelo v prvom rade kontrolovať plochu a nie kvalitu, pričom nesúhlasilo s 908 hektármi v siedmich obciach, ktoré má Slovensko v súčasnosti. Európska komisia definitívne odsúhlasila právo Slovensku používať označenie Tokajská vinohradnícka oblasť v apríli 2008.

Népszabadság: V záležitosti Gabčíkova sa 11 rokov nepokročilo

12. augusta 2008 (tasr)

V maďarsko-slovenskej diskusii o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) od rozhodnutia haagskeho súdu v roku 1997 nedošlo k pokroku. Postoje strán v dôležitejších otázkach, akými sú rozdelenie vôd alebo likvidácia škôd, sa nezblížili, konštatuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Periodikum zdôrazňuje, že Slovensko používa až 80 percent vody Dunaja a dodáva, že drobným výsledkom predsa len je, že dnes v maďarskom Komárome podpíšu predstavitelia SR a Maďarska dohodu o spoločných strategických prieskumoch. Kardinálnou otázkou od dramatického zvratu, ktorým bolo prehradenie Dunaja v roku 1992, je medzi spornými stranami rozdelenie množstva vody medzi novým a starým korytom Dunaja. Pri predložení sporu o SVDGN Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu sa SR a Maďarsko okrem iného zaviazali, že do definitívnej dohody zriadia prechodný režim vodného hospodárstva, čo sa dodnes nestalo, píšu noviny. Oficiálny postoj maďarskej vlády naďalej je, že Maďarsko nemieni stavať nový vodný stupeň a v otázke splavnenia Dunaja zastáva názor, že lode sa musia prispôsobiť rieke, a nie naopak. V tomto sa so severnými susedmi nepodarilo dohodnúť nielen preto, že Slovensko má iné predstavy, ale aj preto, že maďarská vodohospodárska odborná verejnosť nepodporuje bez výhrad vládny postoj. Znamená to, že aj v Maďarsku existujú zástancovia výstavby vodnej elektrárne na Dunaji a prehlbovania koryta rieky.

Rok 1968: Budapešť sa kajá

22. augusta 2008 (čtk)

Slovensko a Česko si vypočuli slová maďarskej ľútosti za podiel budapeštianskej moci na okupácii pred štyridsiatimi rokmi. „Potlačenie Pražskej jari považujem za hanbu. Maďarsko má morálnu povinnosť ospravedlniť sa za vtedajšie udalosti,” vyhlásil minister kultúry István Hiller. Zdôraznil, že spoluzodpovednosť jeho krajiny nezmenšuje ani to, že maďarské vojenské jednotky vstúpili do Československa na nátlak Sovietskeho zväzu. „Bola to agresia, útok na slobodné myslenie a konanie,” podčiarkol Hiller. Niekdajšia výrazná osobnosť Pražskej jari, vtedajší predseda Českej národnej rady Čestmír Císař na adresu Maďarska - poznamenal, že hoci sa k invázii pripojilo, jeho komunistický vodca aspoň vystríhal československé vedenie pred najhorším scenárom: „János Kádár varoval Alexandra Dubčeka, že Leonid Brežnev je odhodlaný použiť silu. Upozornil ho na to niekoľko dní pred inváziou,” povedal pre Pravdu Císař. K tragickým udalostiam 21. augusta 1968 sa vyjadril aj prezidentský kandidát amerických demokratov Barack Obama. Priznal, že smutný medzník československých dejín znamená pre Spojené štáty pocit vlastnej trpkosti: „USA pre Čechoslovákov veľa nespravili... ale potom vykonali dosť pre vybudovanie slobodnej Európy,” povedal Obama v prejave k výročiu okupácie. Nahrávka je prístupná na internetovom serveri YouTube. Obama podotkol, že Spojené štáty prispeli k Európe, v ktorej nijaký štát nemusí mať strach, aký zažili Česi a Slováci v roku 1968. „Úspešne sme skončili studenú vojnu, pomohli sme novým demokraciám od Česka po Bulharsko postaviť sa na vlastné nohy. Zastavili sme zverstvá občianskej vojny na Balkáne,” pripomenul. Právo na slobodný a bezpečný život v rámci svojich hraníc, ktorý vtedajší Sovietsky zväz uprel ľuďom v Československu, musí podľa Obamu ďalej platiť pre všetky krajiny. „Súčasný gruzínsko-ruský konflikt však pripomenul bolestné historické obdobia, na prekonaní ktorých Američania a Európania húževnato pracovali,” domnieva sa Obama. Poukázal na to, že Rusko už nie je bývalý Sovietsky zväz z čias studenej vojny, Moskva však pokrivkáva v otázke ľudských práv, vzďaľuje sa demokracii a snaží sa udržiavať svoju silu destabilizáciou susedov a vyvolávaním strachu. „Podobný prístup je v súčasnosti nemiestny,” povedal Obama.

Maďarsko sa ospravedlnilo za okupáciu ČSSR

21. augusta 2008 (čtk)

Maďarský minister kultúry István Hiller sa v mene svojej vlády ospravedlnil za maďarskú účasť na obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Hiller pripríležitosti 40. výročia vstupu armád Varšavskej zmluvy do Československa označil potlačenie Pražskej jari za hanbu. Maďarsko má podľa neho morálnu povinnosť ospravedlniť sa za vtedajšiu udalosť. Spoluzodpovednosť Budapešti podľa Hillera nezmenšuje ani to, že maďarské jednotky vstúpili do Československa na nátlak Sovietskeho zväzu. „Bola to agresia, útok na slobodné myslenie a slobodné jednanie,” prehlásil Hiller. Maďarský minister kultúry taktiež zdôraznil. Že Pražská jar nebola historicky bezvýznamnou epizódou. Rovnako ako povstanie v Maďarsku, ktoré v roku 1956 Sovietsky zväz krvavo potlačil, podľa neho pripravilo pôdu pre pád komunistických režimov v strednej Európe v roku 1989.

Ľútosť nad účasťou maďarských vojsk na okupácii ČSSR

21. augusta 2008 (tasr)

Maďarský prezident László Sólyom dnes v Budapešti vyjadril hlbokú ľútosť ľudu vtedajšieho Československa nad tým, že sa maďarské vojská v roku 1968 zúčastnili okupácie Československa. Hlava štátu tak urobila podvečer v prejave pred niekoľkými desiatkami poslucháčov na spomienkovom podujatí výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy pred budapeštianskym Domom teroru. Prítomní boli veľvyslanci Českej republiky a Slovenskej republiky, predstaviteľ židovskej náboženskej obce, maďarskí politici a ďalší hostia. Podľa Sólyoma augustové udalosti v Zakaukazsku dávajú znepokojujúcu aktualitu tomu, čo sa udialo pred 40 rokmi v Československu a pred 52 rokmi v Maďarsku. „Medzi ozbrojeným konfliktom Ruska a Gruzínska existuje v jednom pohľade určite paralela, veď použitie sily v protiklade s medzinárodným právom voči suverénnej krajine bolo odsúdeniahodným v roku 1968 aj dnes a nemôže byť prostriedkom mocenských záujmov,” konštatoval maďarský prezident. Každý podľa jeho vyjadrenia musí vedieť, že keď ruské vojská preniknú na územie nezávislej krajiny, tak to vyvolá spomienky okupácií a útlaku v Maďarsku, Československu, Poľsku a v pobaltských krajinách, dodal Sólyom.

Klaus a Gašparovič si pripomenuli výročie okupácie z roku 1968

21. augusta 2008 (čtk)

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 ukázal tragickosť a iracionálnosť komunistického režimu. Vyhlásil to dnes český prezident Václav Klaus v Bratislave, kde si spoločne so slovenským kolegom Ivanom Gašparovičom pripomenuli 40. výročie okupácie. „Je to spoločný čierny bod v českých i slovenských dejinách,” povedal Gašparovič a dodal, že tanky nikdy neprinášajú slobodu. Podľa Klausa treba odlišovať udalosti roku 1968, keď sa v Československu začal uvoľňovať komunistický režim, od samotného 21. augusta. „21. august (...) bol definitívny začiatok konca toho komunizmu,” poznamenal. Prezidenti si dnes spoločne pozreli fotografie Ladislava Bielika, ktorý zdokumentoval prvé dni intervencie cudzích armád. Priamo pri expozícii, ktorá je umiestnená na Šafárikovom námestí, demonštrovali dvaja aktivisti. Mali transparent, na ktorom bol Klaus spoločne s autoritárskymi vládcami Lukašenkem, Castrom a Chávezom. „Na túto tabuľu cti sa Klaus dostal svojimi názormi na konflikt Ruska a Gruzínska,” povedala jedna z účastníčok protestu. Klaus naposledy v stredu varoval pred jednostranným pohľadom na tento konflikt a vinu za jeho bezprostredné podnietenie pripísal Gruzínsku. Prezidenti si tiež uctili tri obete invázie z augusta 1968. K pamätnej tabuli na budove Univerzity Komenského položili kvety. Vpád sovietskych, východonemeckých, poľských, maďarských a bulharských jednotiek do Československa znamenal koniec reformných procesov v Československu a začiatok obdobia takzvanej normalizácie. V priamej súvislosti s pobytom vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa zomrelo od 21. augusta 1968 do konca roku 1968 spolu 108 ľudí. Spomienkové akcie k výročiu okupácie sa dnes uskutočnia aj na ďalších miestach, naplánované sú napríklad v Poprade a Košiciach.

Pražská jar dokázala, že socializmus nemožno reformovať

21. augusta 2008 (sita)

Česko a Slovensko si dnes pripomína 40. výročie potlačenia Pražskej jari vojskami piatich armád Varšavskej zmluvy. Zatiaľ čo český prezident Václav Klaus bol v Bratislave s Ivanom Gašparovičom, premiér Robert Fico rokoval v Prahe s Mirkom Topolánkom, s ktorým popoludní otvoria výstavu v Národnom múzeu, najviac zasiahnutej budove ruským ostreľovaním. Hlavným posolstvom udalostí z roku 1968 je podľa Topolánka nereformovateľnosť socializmu. Obdobie pokusu o „socializmus s ľudskou tvárou” bolo veľkou nádejou pre oba naše národy. Dáva historickú skúsenosť, aby sme pracovali pre občanov a žili vo zväzku nadštandardného priateľstva, povedal Topolánek. Robert Fico vidí aj dnes možnosť nadviazať „na mnohé zaujímavé veci z toho obdobia”. Invázia piatich armád zlikvidovala veľký sen, ktorí ľudia v Československu mali - sen demokratizácie spoločnosti, väčšieho dôrazu na ľudské práva a zastavila vážne diskusie ako spojiť reformy so sociálnym ponímaním. Topolánek vyzdvihol potrebu spolupráce ústavov pamäti národa a štúdia totalitných režimov Slovenska a Česka. Mali by dávať viac informácií mladým a identifikovať obete totality. V súčasnosti chcú vlády úzko spolupracovať aj v zahraničnej politike. Topolánek a Fico sa dnes dohodli, že počas českého predsedníctva Európskej únii budú v Prahe dvaja pracovníci zo Slovenska. Hlavnou prioritou predsedníctva bude pokračovanie rozširovania EÚ, predovšetkým o Chorvátsko. Fico a Topolánek sú za jedno, že problémy s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy nemôžu byť dôvodom na neprijatie Chorvátska, ak splní všetky podmienky.

Československo nemohlo počítať s pomocou Západu

21. augusta 2008 (sita)

Pri intervencii vojsk Varšavskej zmluvy sme nemohli počítať s pomocou západných štátov a úplne bola vylúčená pomoc USA, tvrdí historik Vojenského historického ústavu Michal Štefanský. Neskutočne veľa práce! Američania považovali tento konflikt za vnútroblokovú záležitosť, to znamená za záležitosť sovietskeho bloku a hodnotili ho ako konflikt dvoch frakcii v KSČ. Preto nechceli zasahovať do vývoja a nijako Československu pomôcť. Za problém tiež považuje nezhody medzi ČSSR a USA. Československo bolo súčasťou sovietskeho bloku, Varšavskej zmluvy, členom RVHP a na sofijskom stretnutí Varšavskej zmluvy v marci 1968 podporilo sovietsky návrh odsudzujúci vojenskú agresiu vo Vietname. „ČSSR podporovalo Vietnamskú demokratickú republiku a Vietkong zbraňami a materiálnou pomocou. Tým vlastne pomáhali silám, ktoré vystupovali proti USA,” povedal. „Cely ten postoj západných štátov k pomoci ČSSR možno zhrnúť do odpovede, ktorú dal americký minister zahraničia Dean Rusk, keď sa ho pýtali či poskytnú pomoc ČSSR. Odpovedal vtedy: Nie, predsa nemôžeme riskovať jadrovú vojnu,” uviedol Štefanský. Západné štáty sa obávali konfrontácie so Sovietskym zväzom a nechceli pripustiť taký stav, aby politika uvoľňovania medzinárodného napätia, odzbrojovania USA aj ZSSR bola ohrozená. Američania sa navyše poučili z maďarských udalosti v roku 1956, kedy rádio Slobodná Európa vyhlasovalo, že USA poskytne maďarskej strane pomoc, na čo sa niektoré jednotky spoliehali, a napokon k žiadnej pomoci nedošlo. Vojská Varšavskej zmluvy videli v ČSSR ohrozenie socializmu, z pohľadu ZSSR tu hrozila kontrarevolúcia. „Išlo o to, aby boli zamedzené reformy, ktoré sa začali v roku 1968. Existujú aj také úvahy, že príčiny intervencie boli geopolitické a strategické, teda snaha umiestniť sovietske vojska a rakety na území ČSSR.” Podľa Štefanského vedenie KSČ nemohlo v tomto prípade nijako zasiahnuť. „Je ťažko povedať, či reformné krídlo komunistov na čele s Dubčekom mohol zvrátiť stav, ktorý tu nastal po obsadení ČSSR. Prišlo sem totiž pol milióna sovietskych, maďarských, poľských, bulharských vojakov a čiastočne aj vojská Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Ich zámerom bolo obnoviť neostalinský systém. Dubčekovci ich vyhnať nemohli,” poznamenal Štefanský. Zvrátiť stav podľa neho najskôr znamenalo splniť podmienky, ktoré kládol Sovietsky zväz a spojenecké vojska. Reformy, ktoré sa v ČSSR uskutočnili, ohrozili aj komunistických lídrov v Poľsku - Wladyslawa Gomulku a v NDR - Waltera Ulbrichta, tvrdí historik. Obaja sa totiž obávali o svoje mocenské pozície. „Gomulkova pozícia v krajine nebola silná a obával sa, že dôjde k jeho zvrhnutiu. V marci 1968 tam došlo k pohybu a existovali reálne obavy,” dodáva. Ulbrichtové obavy zase spočívali v tom, že môže dôjsť k zblíženiu medzi ČSSR a Nemeckou spolkovou republikou (NSR), podobne, ako to bolo v prípade Juhoslávie a potom Rumunska, ktoré nadviazali diplomatické styky so západným Nemeckom. „V krajinách východného bloku boli totalitné a polototalitné režimy, ktoré potláčali akúkoľvek kritiku voči socializmu,” konštatuje Štefanský. „Pokus o reformu v Československu bol priaznivo prijatý iba v Rumunsku a v Juhoslávii, ale obe tieto krajiny mali svoje dôvody, prečo reformy podporovali - išlo o odpor voči ZSSR,” dodal historik.

Polmiliónová armáda obsadila Československo za 14 hodín

23. augusta 2008 (Andrej Onufer - aktualne.sk)

Najprv dunivé zvuky kdesi zďaleka. Potom hrkotanie porcelánových šálok po rodičoch v lacnej preglejkovej stenovej súprave. Svetlo, veľa svetla a kvílivého zvuku. Muž vstáva z postele, aby zavrel okno a vyspal sa na rannú smenu. Vonku je teplo, ale ten zvuk sa zosiľňuje. A to svetlo. Budia sa aj susedia. Stretávajú sa na chodbe. V pyžame. Niektorí ešte viac na ľahko. Čo sa deje? Televízia už nevysiela. Je príliš neskoro, rádio však funguje. Hudba. Nič viac. Zrejme nikto nie je v štúdiu, ak tak technik, čo vymieňa najnovšie vinylové platne. Hrajú Vondráčkovú, Gotta, Kubišovú. Samé hitovky. Ale čo sa vlastne deje? „Prišli Rusi! Obsadili letisko!” To nič, to je len bláznivá domovníčka. Tej už dlho šibe. Dôvody na to by však predsa len boli. Ten Brežnev, sovietsky súdruh s hustým nepestovaným obočím je totiž riadne podráždený. Náš milovaný Dubček sa s ním nechce bozkávať. Ak mu dá pusu, len takú vlažnú, aj to len kvôli televízii. Najmocnejšieho súdruha v celom komunistickom bloku necháva Dubček čakať. Najvyšší československý stranícky predstaviteľ má síce ženu a troch synov, ale odporovať sa nesmie. Keď pusu, tak pusu, aj keď je ženatý. A keď nie, dokáže dať Brežnev „jazýčkovú” aj nasilu. Obsadenie Československa naplánovali ruskí maršáli na noc z 20. na 21. augusta 1968. Presne pred štyridsiatimi rokmi. Operácia začala krátko po jedenástej hodine večer. „Napadlo nás 27 divízií, asi pol milióna vojakov, 6300 tankov, 4200 diel a zo vzduchu takmer tisícka lietadiel a helikoptér, či už dopravných alebo bojových,” povedal pre Aktuálne.sk Stanislav Sikora z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Tankových divízií bolo dvanásť, pechotných trinásť a dve špeciálne jednotky. „Veľkú úlohu zohral pri obsadzovaní Československa Viliam Šalgovič, ktorý bol vtedy námestníkom ministra vnútra pre Štátnu bezpečnosť (ŠtB). Mal na starosti obsadenie kľúčového bodu, pražského ruzynského letiska, aby mohli ruské lietadlá bez problémov pristáť. Pár minút pred príletom vtrhli do priestorov letiska eštebáci a všetko to tam vyčistili. Zmocnili sa riadenia letiska a následne začali pristávať lietadlá,” spomína historik. Šalgovič bol v čase pádu komunizmu predsedom Slovenskej národnej rady. Bál sa pomsty zo strany obyčajných ľudí, preto sa radšej obesil. Ako prvý pristál na pražskom letisku okolo druhej hodiny ráno Antonov An-12, ktorí priviezol výsadkárov. Tí mali za úlohu vojensky letisko obsadiť. Krátko po tom začali pristávať ďalšie lietadlá s technikou, vojakmi a príslušníkmi. V rovnaký čas začali uzavierať slučku aj pozemné vojská. „Z juhu išli na Slovensko maďarské jednotky a bulharský pluk. Cez moravskú bránu išli okrem sovietov aj Poliaci. Cez severnú bránu, územie bývalej Nemeckej demokratickej republiky išla najmasívnejšia časť sovietskych vojsk, ktorým asistoval východonemecký spravodajsko-operatívny oddiel,” vysvetľuje Sikora. Slovensko patrilo do východného vojenského okruhu, a ten považovali Rusi za tylový. Nesusedilo totiž s kapitalistickou cudzinou, vynímajúc úzky pás s neutrálnym Rakúskom,. Preto Slovensko obsadilo len 50- tisícová armáda, ktorá sa sústreďovala najmä na Bratislavu. Po celom Československu však okamžite ľudia pochopili, že okupantom môžu narobiť najväčšie problémy, ak ich dezorientujú. Mnohí z nich totiž videli súvislú vrstvu asfaltovej cesty po prvý raz. A orientácia v teréne? Španielska dedina. „Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali. Smerové tabule ľudia buď strhli, alebo ich nasmerovali naopak. To spôsobilo aj niekoľko stoviek smrteľných úrazov, keď do seba tanky a transportéri navzájom vrážali. Komunistická propaganda potom tieto úrazy označovala za výsledok útoku kontrarevolucionárov,” vysvetľuje Sikora. Takmer nikto z radových pešiakov nevedel, kde v skutočnosti je. Československo bol pre nich socialistický štát v Európe. Povedali im to. Niektorí zo sovietskych vojsk však ani netušili, čo a kde je Európa. Pochádzali z Ázie. Vďaka komunizmu si osvojila veľká časť z nich hygienické návyky až na vojenskom výcviku. Splachovací záchod? Teplá voda? Výťah? Potraviny v obchode a normálne za platné peniaze? Hmm. „Im neuveriteľne premývali mozgy, že idú zachraňovať ľudí od zlých imperialistov. Ľudia zatínali päste, hádzali do nich kamene, občas sa im podarilo zapáliť tank,” hovorí Sikora. V Československu bola vtedy na školách povinná ruština, takže ľudia sa snažili presvedčiť dezorientovaných okupantov, že sú tu zbytočne, lebo tu sa žiadna kontrarevolúcia nekoná. Invázia však dopadla z pohľadu ruských maršalov fantasticky. Mala vynikajúce parametre. „Do štrnástich hodín obsadili celé Československo.” A tým sa všetko len začalo. Zúfalstvo. Strach. Krv. A normalizácia.

Népszabadság: Aj maďarská menšina

považovala maďarských vojakov za okupantov

21. augusta 2008 (tasr)

Správanie sa obyvateľstva maďarskej národnosti na južnom Slovensku sa v auguste 1968 ničím nelíšilo od slovenského, pretože aj ono považovalo maďarských vojakov za okupantov. Vyplýva to z rozhovoru spolupracovníka Vojenského historického ústavu v Bratislave Michala Štefanského pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa historika drvivá väčšina obyvateľov maďarskej národnosti považovala maďarských vojakov, ktorí prišli na územie Československa od Šiah do oblastí Nitry a Levíc, za okupantov. Svedčí o tom aj prieskum, ktorý vykonali v septembri 1968 na podnet straníckej centrály. Podobný názor mal podľa Štefanského aj vtedajší styčný dôstojník maďarskej armády Ferenc Szücs, ktorý 2. septembra v ústnom hlásení maďarskému ministrovi obrany Lajosovi Csinegeovi zdôraznil, že v Československu neexistuje žiadna podpora vojsk Varšavskej zmluvy a odporučil, že „najlepšie by bolo okamžite sa vrátiť domov”. Maďarský generálny konzul v Bratislave Pál Sztankó v hlásení do Budapešti 13. septembra uviedol, že napätie medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a občanmi slovenskej národnosti sa zmiernilo, pretože odvtedy spoločne vystupujú proti okupantom. Niekoľko inak zmýšľajúcich okresných straníckych tajomníkov, ktorých konzul konkrétne menoval, označili tamojší Maďari za zradcov a pohrozili im smrťou, povedal Štefanský, ktorý pre Népszabadság vykreslil situáciu okolo okupácie aj s ohľadom na určité špecifiká Slovenska.

G. Fodor: Ospravedlniť sa za účasť na okupácii Československa

20. augusta 2008 (tasr)

Dnešný štátny sviatok sv. Štefana a ústavy je poznačený skutočnosťou, že takmer na deň presne pred 40 rokmi maďarské vojenské jednotky prekročili československé hranice, aby potlačili Pražskú jar. Hovoril o tom dnes v Budapešti predseda Zväzu slobodných demokratov (SDZSZ) Gábor Fodor. Šéf opozičnej strany maďarskej tlačovej agentúre MTI povedal, že Maďarsko 12 rokov po revolúcii v roku 1956 bolo účastníkom aj keď nie samostatne, ale ako člen Varšavskej zmluvy takého činu, ktorý smeroval k potlačeniu snáh Čechov a Slovákov o slobodu. Maďarsko musí pri každej možnej príležitosti zdôrazniť ospravedlnenie za tento čin, dodal Fodor, podľa ktorého existuje paralela medzi situáciou v Gruzínsku, Tibete a násilným zásahom Varšavskej zmluvy v roku 1968. Liberálny politik na margo vnútropolitickej situácie v Maďarsku konštatoval, že Maďarsko potrebuje takú vládu, o ktorej všetci vedia, čo chce urobiť. SZDSZ vystúpil z vládnej koalície koncom apríla, odvtedy vládne Maďarská socialistická strana (MSZP) v menšine.

Priznajú zodpovednosť?

Maďarsko by malo priznať zodpovednosť za to, že sa zúčastnilo na obsadení Československa v roku 1968. Historička a riaditeľka múzea Domu teroru Mária Schmidtová pre Maďarský rozhlas uviedla, že účasť Maďarska na vojenskej akcii bola vynútená politickými okolnosťami. Táto skutočnosť však poslúži iba ako vysvetlenie, ale nie ako ospravedlnenie zodpovednosti, zdôraznila historička, podľa ktorej hlavnú zodpovednosť za okupáciu niesol Sovietsky zväz.

M. Duray: Okupáciu v roku 68 vnímali niektorí Maďari ako oslobodenie

19. augusta 2008 (tasr)

Maďari žijúci v Československu vnímali okupáciu v roku 1968 ako tragédiu, pre niektorých z nich to však bolo vyslobodenie od slovenského nacionalizmu. Povedal to pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap v súvislosti s udalosťami v roku 1968 v Československu podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray. Podľa politika SMK oba tábory mali logické dôvody pre svoj postoj. Tí, ktorí vnímali okupáciu ako vyslobodenie, sa obávali slovenského nacionalizmu, ktorý sa v roku 1968 začal šíriť. Duray pripomenul pochody na juhu Slovenska, pri ktorých si mnohí Maďari zabarikádovali dvere a okná zo strachu pred nacionalistickými slovenskými skupinami. Boli aj takí príslušníci maďarskej menšiny, ktorí boli vernými straníkmi a nepáčilo sa im, že proces demokratizácie by ohrozil vedúcu úlohu strany. Ostatní vnímali okupáciu ako tragédiu, ktorá zvrátila demokratizačný proces, dodal Duray. Na margo účasti Maďarskej ľudovej armády na okupácii Duray uviedol, že až dodatočne sa dozvedeli, že jednotky maďarských vojakov boli v pohotovosti už tri týždne pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. „Pred okupáciou sme 20. augusta boli s priateľmi v Budapešti, pozreli sme si ohňostroj pri štátnom sviatku ústavy a hovorili sme o tom, že v Československu je pokojná situácia. Dúfali sme, že obava zo zásahu Sovietov do začatého demokratizačného procesu je neopodstatnená. Zdalo sa nám, že cesta k zmenám v Československu je voľná. V čase, keď sme o tom uvažovali, sovietske vojská obsadili bratislavské letisko,” povedal denníku Duray, ktorý sa v rozhovore venoval aj zhodnoteniu situácie Maďarov žijúcich v Československu v období Pražskej jari.

Pred 40 rokmi vojská ukončili Pražskú jar

10. augusta 2008 (čtk)

Invázia armád Varšavskej zmluvy tak v podstate ukončila takzvanú Pražskú jar - pokus československých komunistov o nastolenie „socializmu s ľudskou tvárou”. V Československu sa potom začalo dlhé normalizačné obdobie, ktoré ukončil až november 1989. Na akcii s krycím menom Dunaj sa zúčastnili vojská Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska. Už v prvý deň si táto „internacionálna pomoc” vyžiadala takmer 60 ľudských obetí. Pražská jar bola vyústením spoločenského vývoja v 60. rokoch minulého storočia a súvisela s krízou ekonomiky, s kritikou stalinizmu a s celkovým medzinárodným uvoľnením politickej atmosféry. Vo vnútri vládnucej komunistickej strany sa popri konzervatívnom vedení na čele s prezidentom Antonínom Novotným stále hlasnejšie ozývalo umiernenejšie krídlo, ktorého predstavitelia si uvedomovali potrebu reforiem. V januári 1968 bol Novotný odvolaný z funkcie prvého tajomníka KSČ a namiesto neho bol zvolený Alexander Dubček. Štyridsaťšesťročný Dubček rýchlo získal spontánnu podporu verejnosti a stal sa jedným z hlavných symbolov obrodného procesu. V marci 1968 potom Novotný rezignoval na úrad prezidenta a nahradil ho hrdina druhej svetovej vojny generál Ludvík Svoboda. Impulzom ku zmenám bol potom aprílový Akčný program KSČ, ktorý definoval reformy nielen v oblasti politickej a spoločenskej, ale tiež ekonomickej (napríklad zavedenie náznakov trhového hospodárstva). Noví politici na čele štátu však zostávali napriek svojím reformným úmyslom stále predstaviteľmi komunistickej moci a ich cieľom bola len kozmetická úprava existujúceho režimu. I opatrné reformy sa im ale vymykali z rúk. V atmosfére celkového uvoľnenia rýchlo obnovili svoju činnosť spoločenské organizácie (napríklad Sokol), cirkvi a vznikali nové a protikomunisticky orientované organizácie (KAN, K 231). Bola zrušená cenzúra a začali sa rehabilitácie obetí komunistických represií z 50. rokov. Tento vývoj sa však nepáčil konzervatívcom v KSČ a predovšetkým narazil na odpor Kremľa. Najvyšší predstavitelia ZSSR i ďalších komunistických krajín niekoľkokrát varovali československých politikov pred „nebezpečím kontrarevolučného vývoja”. Napätie vyvrcholilo v júli 1968 takzvaným varšavským listom piatich komunistických strán, ktorý bol v podstate varovaním pred možnosťou vojenského zásahu, ak bude pokračovať „odklon Československa zo socialistickej cesty”. O intervencii potom bolo definitívne rozhodnuté 18. augusta v Moskve na rokovaní piatich generálnych tajomníkov strán štátov Varšavskej zmluvy. Na začiatku vstúpilo na územie ČSSR zhruba 100.000 vojakov, 2300 tankov a 700 lietadiel. Postupne sa okupačné vojsko rozrástlo až na 750.000 vojakov a 6000 tankov. Už v prvý deň okupácie bolo zabitých alebo smrteľne zranených 58 československých občanov vrátane osemročnej dievčiny. Najviac obetí bolo v Prahe - 22, z toho 17 v okolí budovy rozhlasu na Vinohradoch. V priamej súvislosti s pobytom vojsk Varšavskej zmluvy na území vtedajšieho Československa zomrelo od 21. augusta 1968 do konca roka 1968 celkovo 108 ľudí. Zatiaľ čo vojaci Maďarska, NDR, Bulharska a Poľska sa z československého územia po krátkom čase stiahli, pobyt sovietskych vojsk bol naopak legalizovaný zmluvou o ich dočasnom pobyte, ktorú Národné zhromaždenie schválilo 18. októbra 1968. Tým sa ich „dočasný” pobyt predĺžil na 23 rokov. Posledný sovietsky vojak, ktorým bol veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk Eduard Vorobjov, odletel z Prahy 27. júna 1991.

M. Duray: Maďarskí vojaci zistili až na hraniciach, že útočia na ČSSR

17. augusta 2008 (tasr)

Maďarskí vojaci, ktorí sa v jednej z piatich armád zúčastnili na invázii do ČSSR v roku 1968, zistili, že útočia na našu krajinu až na hraniciach. Pre TASR to na margo 40. výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa povedal poslanec SMK Miklós Duray. Podľa vlastných slov sa Duray s niekoľkými rádovými maďarskými vojakmi z tej doby osobne pozná. „Hovorili, že boli v pohotovosti už tri alebo štyri týždne pred inváziou, ale nevedeli prečo. V tú noc ich odvelili smerom k hraniciam a až tam im došlo, čo sa stalo,” vysvetlil priebeh udalostí podpredseda SMK pre stratégiu. On sám považuje inváziu za prejav agresie. „Pomôcť nám v tejto situácii asi nikto nemohol, ale zabrániť sa tomu zrejme dalo,” povedal. Keby nedošlo k tomuto násilnému potlačeniu Pražskej jari, podľa Duraya by vývoj v Československu smeroval k pluralitnému systému, „lebo už vznikali zárodky strán vo forme rôznych politických klubov”.

Podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer-SD) považuje Pražskú jar za obrovský skok dopredu v snahe o formovanie socializmu s ľudskou tvárou. „Tento pokus však nevyšiel, lebo dogmatické vedenie Sovietskeho zväzu nepochopilo a ani nemohlo pochopiť túto obrovskú zmenu, ktorá by nastala v našej spoločnosti,” konštatoval vicepremiér. Domnieva sa, že zo strany Západu nemohlo dôjsť k zákroku, ktorý by okupáciu zastavil. „Pre predstaviteľov západného sveta absolútne neprichádzalo do úvahy, aby začali meniť Európu, ktorá mala podelené sféry vplyvu. Aj keď sa hovorilo, že americké jednotky sú v pohotovosti, nikdy by do ČSSR nevkročili,” podčiarkol. Na otázku, do akej miery sa môže moderná sociálna demokracia, za akú sa vyhlasuje Smer-SD, stotožniť s ideálmi ľudí Pražskej jari, ktorí boli komunistami, si Čaplovič pomohol citátom Williho Brandta (1. sociálnodemokratický kancelár v Nemecku) - Každý mladý človek musí prejsť revolučným obdobím, aby bol z neho dobrý sociálny demokrat. „Netreba pozerať na to, či Dubček bol komunista, tu ide o obrovskú odvahu. Týchto ľudí si treba vážiť,” uzavrel.

Vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa priniesol podľa poslanca SDKÚ-DS Tomáša Galbavého koniec snáh o zmenu vtedajšieho režimu, o zmenu jeho totalitnej tváre na tvár ľudskú. „Krok piatich štátov Varšavskej zmluvy tiež potvrdil, že základným prvkom budovania socializmu v krajinách strednej a východnej Európy je ich podriadenosť Sovietskemu zväzu, teda strata štátnej a národnej suverenity. Z tohto hľadiska možno podľa neho povedať, že snahy vtedajšieho vedenia štátu na čele s Alexandrom Dubčekom boli naivné a vopred odsúdené na neúspech,” vyhlásil. Myslí si, že tieto udalosti mali zároveň dokázať nereformovateľnosť komunistického režimu zvnútra a že dokonca aj akákoľvek snaha o takúto reformu sa vníma ako ohrozenie podstaty tohto režimu. „Ukázalo sa však, že akýkoľvek pokus o takýto útlak je odsúdený na neúspech - i keď môže dočasne uspieť, napokon sa vždy ukáže, že vôľa ľudí žiť v demokratickom štáte je silnejšia ako akýkoľvek politický útlak, opierajúci sa o cudzie zbrane,” dodal.

Dlhoročná členka ĽS-HZDS Katarína Tóthová radí 21. august 1968 medzi temné a smutné chvíle v dejinách Československa a aj samotného Slovenska. Poslankyňa však nevedela odhadnúť, ako by sa vyvinul režim pod vplyvom Pražskej jari, keby tá nebola násilne potlačená. „Ja som nikdy nebola členkou komunistickej strany, takže nepoznám tie vnútorné projekty a nálady, ktoré v tom čase v strane boli. Ako pozorovateľ však tvrdím, že popularita Dubčeka a jeho myšlienok bola v národe veľmi značná,” spomínala Tóthová. Samotnú Dubčekovu činnosť považuje za „to najpozitívnejšie, čo mohlo v tom období v Československu vzniknúť”.

Podpredseda KDH Martin Fronc pripúšťa možnosť, že sa dalo okupácii zabrániť. „Sovietsky zväz bol ale pripravený ísť ďalej do dôsledkov, teda asi by to znamenalo rozsiahly vojenský konflikt, keby do toho zasiahli iní,” pripustil exminister školstva. Pokračovaním Dubčekových snáh by bol podľa neho umiernený socializmus s prvkami demokracie, ale „nemyslím, že by vznikla štandardná demokracia. To by sovietsky blok neumožnil”. Na záver Fronc pripomenul, že kresťanskí obyvatelia ostali po vpáde vojsk v šoku. „Uvedomovali sme si, že je to návrat k veľmi tvrdému stalinskému režimu. Celkom sa to nenaplnilo, nebolo to až také hrozné ako v 50. rokoch, ale normalizácia sa k tomu istým spôsobom približovala,” povedal.

Líder mimoparlamentnej KSS Jozef Hrdlička zdôraznil, že jeho strana aj dnes považuje použitie sily za nešťastné riešenie. „Myslím si, že pri riešení problémov, ktoré v tom období boli, neboli vyčerpané všetky diplomatické možnosti,” priznal. Na druhej strane je jednoznačne za to, aby sa udalosti vnímali v kontexte doby, v ktorej sa odohrali. Pripomenul, že svet bol v rámci studenej vojny rozdelený na dva súťažiace bloky, a tak tie „udalosti, ktoré nasledovali, boli tomu adekvátne”. Domnieva sa, že systém, ktorý v ČSSR bol, potreboval zmeny, no reformné tendencie podľa neho zneužívali ľudia, ktorí sa usilovali o likvidáciu režimu a nastolenie kapitalizmu. Zároveň pripustil, že okupáciou došlo k zabrzdeniu reformných procesov nevyhnutých k tomu, aby sa mohol socializmus rozvíjať a existovať.

Predseda najmladšej politickej strany na Slovensku - KDS - Vladimír Palko považuje podobne ako Galbavý snahu ústiacu do Pražskej jari za ilúziu. „Akonáhle sa začne komunistický režim uvoľňovať, tak potom musí skončiť definitívne. Realistickí boli tí, ktorí si uvedomovali, že ten režim sa reformovať nedá a že raz musí skončiť úplne,” vysvetlil. Exminister vnútra sa tiež domnieva, že keby nedošlo k okupácii, tak udalosti novembra 1989 by sa odohrali o 20 rokov skôr. „Zabrániť okupácii sa ale nedalo. Komunistický tábor vedený Sovietskym zväzom bol príliš silný, aby si nechal ujsť jednu ovečku zo svojho košiara,” podčiarkol. Všetky tieto udalosti ale podľa neho pomohli ľuďom pochopiť podstatu komunistického režimu - tou je násilie a teror. Palkovi sa zároveň nepozdáva, že dnes sú na Slovensku pri moci ľudia, ktorí akceptovali okupáciu Československa a „v podmienkach tejto akceptácie začali budovať svoju politickú kariéru. Toto predstavuje veľmi silný politický rozpor,” dodal.

Zuzana Szatmáry: Ľavicová mládež na Západe Dubčeka spočiatku nechápala

17. augusta 2008 (tasr)

Západ v roku 1968 čelil študentskej ľavicovej revolte, mladí hippies v západnej Európe absolútne nechápali, prečo sa Československo stavia proti Sovietskemu zväzu. „Dnes sme múdrejší, keď si svietime dozadu. Ja, keďže som bola tulák a hippie, vtedy sa dalo stopovať a cestovať kde-kade, som s prekvapením zisťovala, že nás vnímajú ako protisovietskych,” povedala pre TASR riaditeľka Nadácie Charty 77 na Slovensku Zuzana Szatmáry. „Ja som bola vtedy vcelku mysliaca študentka, rebelujúca proti vlastnému demokratizačnému otcovi a všetkým tým dospelým demokratizátorom,” dodáva na margo svojho otca, v tom čase prvého tajomníka Slovenského zväzu spisovateľov a šéfredaktora Kultúrneho života, Juraja Špitzera. Medzi hippies bola vtedy populárna predstava, že s ľuďmi nad 30 rokov nemajú nič spoločné. Invázia sovietskych vojsk na československé územie však napriek tomu mladých na západe Európy šokovala. V bežnom živote ľudí na Slovensku sa spočiatku nič zásadné nemenilo. „Tie veci sa nemenili zo dňa na deň, v šesťdesiatom deviatom ešte veľa vecí trvalo. Bolo to ako s tou žabou - keď ju hodia do vriacej vody, vyskočí. Keď ju dajú do studenej a pomaly pridávajú teplotu, uvarí sa,” spomína Szatmáry. Za najhoršie pokladá to, že po čase zistila, akoby sa zmenili ľudia. Bez toho, že by bolo vidieť zjavného nepriateľa, spoločnosť „akoby začala niektorých ľudí vypľúvať”, začala ich odsúvať na okraj záujmu. „Ja som si to vtedy odniesla za tatka,” spomína Szatmáry. O prácu prišiel on aj matka. „Vyhodili ju z televízie,” spomína Zuzana Szatmáry. V poslednom ročníku jej na vysokej škole zrušili odbor sociológia, ktorý študovala, a nasledujúcich 20 rokov pracovala v rôznych zamestnaniach. „Od vychovávateľky v polepšovni, cez upratovačku, otec vtedy natieral zábradlia, mama lepila obálky,” spomína. Podľa nej je však všetko zlé na niečo dobré. „Často som sa potom otcovi smiala, že mal šťastie na režim - veď urobil z bývalého komunistu slušného človeka,” usmieva sa Szatmáry. „V sedemdesiatom siedmom som sa dostala aj k dianiu okolo Charty, aj to najmä kvôli rodine. Mne sa to vtedy zdalo také bezzubé a málo akčné,” priznáva riaditeľka Nadácie Charty 77 na Slovensku. „Podarilo sa mi nájsť prácu v inžinierskej projektovej organizácii, riaditeľ mal k dispozícii aj xerox, čo vtedy bežné nebolo,” vysvetľuje. Vďaka priateľstvu so sekretárkou riaditeľa tam tajne rozmnožovali rôzne materiály. „Normálne, keď sa chcelo ísť do kopírovne, sa všetko kontrolovalo, ale u riaditeľa nie,” smeje sa. „Raz sa ma opýtala: Zuzi a za toto nemôžu niekoho zavrieť? Odpovedala som, že áno, konkrétne ju,” dodáva. Posledné materiály, ktoré sa v tejto organizácii rozmnožovali, boli letáky v roku 1989. Szatmáry nič z minulosti neľutuje, aj keď priznáva, že obdobie medzi rokmi 1968 a 1989 ľahké neboli. „Je to ťažké, keď sa máte postaviť tvárou v tvár ničote a urobia z vás totálnu nulu. Ono je ľahšie, keď sa v niekom vzbúri adrenalín a urobí nejaký hrdinský čin. Ale ako som videla otca a mamu, ako padli z úplného vrcholu doslova na smetisko a trvalo to dlhé roky....,” spomína. „Sú chvíle, keď začnete veriť, že ten zlý ste vy. Že keď vás majú všetci za zlého, že na tom možno niečo je. A tomuto je ťažké odolať. Viete, keď je sto blbcov a jeden múdry, to neznamená, že tých sto blbcov má pravdu - akurát, že si to môžete hovoriť, ale na Slovensku to bolo o to ťažšie, že to tu bolo mäkšie a nevznikali tu nejaké veľké disidentské spoločenstvá,” uzatvára Zuzana Szatmáry.

Manifest Dvetisíc slov zjednotil občanov v obrodnom procese

18. augusta 2008 (tasr)

Denníky Mladá fronta, Práce, Zemědělské noviny a týždenník Literární listy uverejnili 27. júna 1968 Manifest Dvetisíc slov (český názov: Dva tisíce slov, které patří dělníkům, zemědělcům, úředníkům, umělcům a všem), ktorého autorom bol spisovateľ Ludvík Vaculík. Výzva, považovaná za najvýznamnejší dokument Pražskej jari, bola spísaná na podnet českých vedcov Otta Wichterleho, Jana Broda, Otakara Poupy a Miroslava Holuba, ktorí sa obávali o ďalší osud obrodného procesu. Manifest vyšiel v predvečer okresných konferencií komunistickej strany, na ktorých malo dôjsť k voľbe delegátov mimoriadneho zjazdu KSČ. V čase zverejnenia výzvy Dvetisíc slov navyše prebiehali v Československu manévre vojsk Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava. Emotívny text manifestu, v ktorom autor nepoprel svojho umeleckého ducha, sa usiloval o analýzu politickej situácie v krajine a predkladal spôsoby prehlbovania demokratizácie spoločnosti. Posmeľoval občanov k aktivitám ku kontrole činnosti predstaviteľov KSČ a bol aj prejavom určitých obáv z utlmenia demokratizačného procesu. Snaha verejnosti mala smerovať k reforme komunistov, ktorých naďalej považovali za oprávnených viesť krajinu. Odpor sa mal prejavovať kultúrne a slušne. Za zdroj spoločenských zmien sa udávalo hospodárstvo. Zmeny v spôsobe riadenia podnikov, ktoré mali byť kontrolované robotníkmi, mali smerovať k racionálnej výrobe, aby sa odstránili nedostatky tovarov na trhu. Manifest upozorňoval aj na možnú podporu odporcov demokratizačného procesu zo zahraničia a na možnú sovietsku vojenskú intervenciu. Výzvu podpísalo 70 významných osobností, ku ktorým v spontánnych akciách pribúdali ďalšie podpisy. Dokument okrem iných podpísal básnik Jaroslav Seifert, cestovateľ Jiří Hanzelka, herci Rudolf Hrušinský, Jiří Suchý, Jiří Šlitr, Jan Werich, režisér Jiří Menzel, atletický pár Dana a Emil Zátopkovci, Věra Čáslavská, spisovateľ Josef Topol, speváčka Yvonne Přenosilová. Manifestom sa ihneď po uverejnení zapodievalo mimoriadne zasadnutie predsedníctva ÚV KSČ. Konzervatívci považovali text za provokáciu, reformisti za ohrozenie reforiem. Po porážke Pražskej jari boli signatári výzvy Dvetisíc slov prenasledovaní. Niektorí svoj podpis odvolali. Manifest Dvetisíc slov bol v Poučení z krízového vývoja označený za návod k deštrukcii socialistického systému a nenávisti k Sovietskemu zväzu.

Kádár nebol skutočným priateľom Dubčeka

16. augusta 2008 (tasr)

Generálny tajomník Maďarskej socialistickej robotníckej strany János Kádár nebol skutočným priateľom prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexandra Dubčeka, ako by sa to na prvý pohľad zdalo. Povedal to pre TASR v súvislosti so 40. výročím okupácie Československa v roku 1968 maďarský historik Miklós Horváth. Odborník, ktorý sa zaoberá bádaním histórie Maďarskej ľudovej armády, Varšavskej zmluvy, ale aj otázkou maďarskej revolúcie v roku 1956, ďalej uviedol, že Kádár sa nemohol stotožniť s cieľmi politických premien v Československu. Tieto by totiž mohli spochybniť jeho vodcovskú úlohu, viedli by v konečnom dôsledku k jeho odstráneniu a k tomu, že by sa za svoje činy musel zodpovedať. „Mnohí sa domnievajú, že vzťah Dubčeka a Kádára bol úplne úprimný a priateľský. Podľa môjho názoru a podľa výsledkov výskumu vzťahov Sovietskeho zväzu a Československa sa maďarský vodca nakontaktoval viackrát s Dubčekom na základe sovietskych inštrukcií a pod sovietskou kontrolou,” spresnil historik a dodal, že to Dubčekovi vyhovovalo, lebo vedel, že ak chce niečo odkázať Moskve, tak sa to cez Kádára určite dostane k adresátovi. Dubček bol podľa názoru Horvátha profesionálnym politikom, presne poznal Kádárovu minulosť, bola mu jasná úloha v revolúcii v roku 1956. Vedel aj to, akým spôsobom sa dostal k moci, teda že mal úlohu v pozvaní sovietskych vojsk do Maďarska a že 7. novembra 1956 vošiel do Budapešti na sovietskom bojovom vozidle. Najdôležitejšou snahou Kádára bolo presvedčiť Dubčeka o tom, že by mal zmierniť reformy a že by mal pozvať sovietske vojská, čo Dubček odmietal. Kádár bol z toho sklamaný. Verejnosti sa v tom čase zdalo, že medzi nimi bol dobrý a nezištný vzťah. „V Maďarsku bola situácia interpretovaná tak, že Kádár úprimne konal v záujme záchrany československých reforiem socializmu, podľa mňa však maďarský vodca so svojou minulosťou na to nebol jednoducho schopný. Ako môže reprezentovať premeny ten, kto sa niekoľko rokov predtým pripojil k cudzej mocnosti na potlačenie maďarských reformných snáh? Nemá to etický základ, a bolo by naivné myslieť si, že Dubčekovi to nebolo jasné,” konštatoval. Maďarská verejnosť je aj v hodnotení Pražskej jari, ako v prípade revolúcie v roku 1956 v Maďarsku, rozdelená. Tí, čo sa hlbšie zaoberajú touto tematikou, však jednoznačne dospeli k záveru, že po roku 1956 bola Pražská jar veľmi dôležitým - ak nie najdôležitejším - pokusom o zmenu režimu. Ako poznamenal, na základe skúseností z roku 1956 je zrejmé, že by sa udalosti nezastavili na úrovni reforiem, lebo je jasné, že diktatúra komunistického typu neznesie ani také minimálne požiadavky, akými sú sloboda prejavu, systém viacerých politických strán alebo spochybnenie marxizmu-leninizmu, teda základné veci. „Tento proces by sa nebol zastavil. Pražská jar bola veľmi dôležitým pokusom, ktorý by viedol k odstráneniu socializmu v Československu. Sovietom to bolo úplne jasné, a nie náhodou už v marci rozhodli o tom, že v prípade potreby tento proces zastavia, a to aj vojenskou silou. Navyše si veľmi želali mať svoje vojská na území Československa, čo najbližšie k hraniciam Nemeckej spolkovej republiky. Tento cieľ Sovietov sa málo zdôrazňuje aj v odbornej literatúre,” zdôraznil. Maďarská verejnosť sa o hanebnej akcii, v rámci ktorej sa okupácie zúčastnili aj maďarskí vojaci, dozvedela dodatočne. Triezvo zmýšľajúcej väčšine bolo jasné, že takýto krok spôsobí obrovské škody vo vzťahu obyvateľstva Československa a Maďarska, a zodpovedne zmýšľajúci dobre vedeli to, že pre maďarskú menšinu žijúcu v Československu účasť maďarských vojakov na okupácii je vážnou skúškou, pripomenul historik. Podľa maďarských prieskumov drvivá väčšina maďarského obyvateľstva v ČSSR odmietala účasť príslušníkov maďarských ozbrojených síl na okupácii, a podľa dokumentov vtedajšieho rezortu vnútra nebola maďarská menšina ochotná spolupracovať s okupantmi. „Podľa dobových dokumentov to bolo prekvapením pre vtedajšie vedenie vnútra v Maďarsku, neviem, akú reakciu vlastne očakávali,” uzavrel rozhovor Horváth.

Pavol Dubček: Môj otec urobil veľa aj pre slovenský národ

15. augusta 2008 (tasr)

Protagonista obrodného procesu z roku 1968 Alexander Dubček zohral významnú úlohu aj v zápase o postavenie slovenského národa v Československu. „Môj otec nebol nacionalista, ale bol národovec. Veď kto mal odvahu otvoriť v päťdesiatych rokoch Maticu slovenskú?,” pripomenul pre TASR Alexandrov syn Pavol Dubček. Poznamenal, že o tomto Dubčekovom rozmere sa píše relatívne málo. „Otec mal odvahu otvoriť Maticu slovenskú a československý prezident Antonín Novotný 'buchol dverami' a nezobral ani chlieb so soľou, to nikde nebolo,” poznamenal. Dodal, že Gustáv Husák neskôr nechal Dubčekovi odobrať čestné člentvo v Matici, späť ho získal až in memoriam pri príležitosti 145. výročia založenia Matice. Dubček mladší pripomenul, že úroveň federatívnej republiky získalo Slovensko práve v roku 1968. Podľa historika a osobného priateľa Alexandra Dubčeka Ivana Laluhu boli kompetencie slovenských národných orgánov od roku 1948 postupne obmedzované. Jeden z dôvodov bol ten, že hoci na úrovni Československa boli vo voľbách v roku 1946 najúspešnejší komunisti, na Slovensku zvíťazila Demokratická strana. Po roku 1948 však moc na celoštátnej úrovni prebrali komunisti. „Obmedzovali kompetencie slovenských orgánov, v ktorých mala väčšinu Demokratická strana, to bol rozhodujúci moment, ale úlohu hralo aj to, čo Klement Gottwald raz, či dva razy otvorene priznal, že česká verejná mienka ešte nie je pripravená na to, aby mali Slováci viac kompetencií,” vysvetlil. Regres podľa Laluhu dosiahol „dno” v roku 1960. „Novotný, ktorý bol známy necitlivým vzťahom k Slovensku, vyhlásil, že už sme vybudovali socializmus a bola prijatá socialistická ústava, z ktorej vyplýval ďalší postup v zmysle programovej zásady, že pri ďalšom budovaní komunizmu bude dochádzať k splývaniu národov,” povedal. Laluha dodáva, že napríklad Slovenská národná rada a Zbor povereníkov boli zlúčené do jedného orgánu. „Ústredný výbor strany na Slovensku mal vo vzťahu k politickému životu na Slovensku menej kompetencií ako krajský výbor strany v Banskej Bystrici alebo v Košiciach, ktorý na základe demokratického centralizmu podliehal priamo Prahe,” vysvetlil. Dubček podľa neho postupne začal presadzovať znovuotvorenie slovenskej otázky. „Má veľkú zásluhu na budovaní národného povedomia,” povedal s dodatkom, že Dubček sa vehementne zasadzoval za rehabilitáciu „buržoáznych nacionalistov”, vrátane Gustáva Husáka, aj keď najviac mu ležal na srdci osud Laca Novomeského. „Tak sa podarilo rehabilitovať aj mnohých povstalcov,” poznamenal. Dubček tým podľa Laluhu rehabilitoval aj slovenskú politiku ako takú. „V tom období mal viacero prejavov, ktoré slovenskú otázku dvíhali z prachu, napríklad prejav k výročiu Ľudovíta Štúra, kde rehabilitoval Štúra a pohľad na národnooslobodzovacie hnutie od štúrovcov až do tej doby,” ilustroval Laluha. Štúr, podobne ako Matica slovenská, bol vtedy „v nemilosti”. V ďalšom z prejavov Dubček upozornil na úlohu armády a dôstojníkov v Povstaní, aby vznikol vyváženejší pohľad na SNP. „V rámci jeho liberalizačnej politiky 1963-67 sa aktivizoval aj kultúrny front, inteligencia, ktorá bola v požiadavkách na zrovnoprávnenie Slovákov niekedy viac vpredu,” poznamenal Laluha, podľa ktorého bol Dubček v požiadavkách skôr umiernený. Dubček podľa neho presadzoval aj pre Slovensko výhodnejšie prerozdelenie financií. Návrh na federalizáciu Československa sa podľa Laluhu stal reálnym v roku 1968, keď celková demokratizácia umožnila aj demokratickejšie riešenie „slovenskej” otázky. „Slovenská národná rada 15. marca 1968 iniciatívne vystúpila s požiadavkou federácie. To 'nahralo'aj Alexandrovi Dubčekovi k tomu, aby sa zasadil o to, že v akčnom programe, ktorý bol prijatý koncom marca-začiatkom apríla, bol zakotvený problém asymetrie vzťahu Čechov a Slovákov, ktorý treba riešiť a ako model sa ponúka federácia,” povedal Laluha s dodatkom, že ohľadom federácie sa výrazne angažoval aj Husák. „V októbri, na počesť 50. výročia vzniku Československa, bol prezidentom Ludvíkom Svobodom na Bratislavskom hrade podpísaný ústavný zákon o federácii, hoci tu už v tom čase bola okupácia,” povedal Laluha. Podľa neho to bol dôsledok procesov rozbehnutých ešte pred 21. augustom 1968, napokon však bola federácia oproti pôvodným plánom menej decentralizovaná. „Aj keď skúsenosti za najbližších dvadsať rokov ukázali, že aj federácia má svoje limity, zvlášť v podmienkach direktívneho riadenia, predsa len bol podpis ústavného zákona o federácii krokom vpred,” uzavrel Laluha.

Obyvatelia juhu SR o okupácii 1968:

Bola to tragédia, treba na to zabudnúť

16. augusta 2008 (tasr)

Okupácia Československa v roku 1968 vojskami krajín Varšavskej zmluvy bola tragédiou, na ktorú sa snažia zabudnúť. Zhodli sa na tom viacerí obyvatelia južných častí Slovenska v miniankete TASR. „Absolútne sme nechápali, čo sa deje. Ako deti sme si mysleli, že bude asi vojna, keď sem prichádzajú tanky a ozbrojené jednotky. Pamätám si na nápisy na stenách, ako napríklad Dubčekovi slivovicu, Brežnevovi šibenicu, a aj na to, ako prechádzali takzvaní osloboditelia novým otváracím mostom v Komárne, ktorého povrch úplne zničili tanky,” povedal komárňanský sochár Ondrej Csütörtöki. Podľa jeho názoru sú to veci, ktoré jednoducho treba vymazať. „Nám tvrdili do určitého obdobia, že rok 1968 bol kontrarevolúciou, potom človek počul niečo úplne iné. Zanechalo to vo mne asi toľko, že to boli nechutné mocenské zápasy,” dodal.

Zoltán Pék, v súčasnosti pracujúci v médiách, mal v osudnom roku 1968 14 rokov, s rodičmi býval v Podunajských Biskupiciach. „Boli sme v pionierskom tábore niekde pri Brne. Bola noc a zrazu sme začuli lietadlá. Medzi vedúcimi zavládol nepokoj, nám ale nič nepovedali. Cez deň nás nepustili von,” priblížil situáciu Pék. Na druhý deň z podniku Hydrostav, kde jeho otec pracoval, prišli po deti z tábora autobusmi a predčasne ich zobrali domov. „Keď sme sa už doma dozvedeli, o čo ide, vnímali sme to trochu inak, ale stále ešte ako deti. Mali sme z toho srandu, lebo kúsok od nás v Podunajských Bispkupiciach je hrádza, kde mali vojaci svoj tábor. Tam si varili, boli to práve maďarskí vojaci. Rozprávali sme sa s nimi, dostávali sme od nich rôzne darčeky, ochutnali sme guláš, ktorý navarili. Samozrejme, neskôr sme potom vnímali následky tragicky, keď som to už pociťoval na vlastnej koži, ako študent, skoro dospelý. Neskôr nás učili takzvané poučenie z krízového vývoja, to bolo kruté. Doliehalo to na mňa smutne a vnímal som to skepticky v tých rokoch, keď som mal okolo 18 rokov,” konštatoval.

Podľa 57-ročnej Komárňanky v čase okupácie prichádzala ich rodina domov z Čiech, všade stretávali tanky a ozbrojených vojakov. „Ľudia po nich vykrikovali, museli sme sa stiahnuť na ceste, keď išli. Každý mal strach. Niektorí po nich hádzali, čo mali poruke, paradajky, vajíčka. Niektorí mladí vojaci - aj mi ich bolo tak ľúto - možno ani chúďatá nevedeli, kde sú, čo sú. Boli vyplašení, no a človek sa snaží tieto zlé pamiatky vymazať čím skôr, čo sa aj darí,” povedala.

Podnikateľ v oblasti lodného priemyslu bol s rodičmi na Blatenskom jazere na rekreácii. „Hranice sa uzatvorili, nemohli sme prísť domov. Ako dieťa som to vnímal dobre, lebo sa mi predĺžili prázdniny. Teraz to vnímam ako tragédiu, že čo sa vtedy sľubne rozbehlo, sa vojenským zásahom zastavilo,” zdôraznil.

Klenotník Eugen Wágner bol na základnej vojenskej službe v Českých Budějoviciach. „Večer o 23.00 hodine som bol na strážnej službe v autoparku, keď prišli mazáci (vojaci pred ukončením vojenskej služby) a povedali, že obsadili Československú republiku vojská Varšavskej zmluvy. Mazáci skoro plakali, lebo v septembri mali ísť do civilu, nevedeli, čo bude s nimi,” povedal a dodal, že z domu mali síce správy, dopisy chodili, ale ich pocity boli zmätené. „V Budějoviciach boli namierené tanky na všetky kasárne. Z domu sme sa dozvedeli, že maďarskí colníci zbraňou odstavili slovenských colníkov, aby nebránili prechodu vojsk cez hraničný priechod. Viem, že v Komárne blúdili vojská, lebo mali zastarané mapy, a okrem toho domáci obracali smerové tabule, aby ich zmiatli,” uviedol Wágner.

Ladislav Stubendek žil v gemerskej dedine neďaleko maďarských hraníc. „Naša rodina nebola v žiadnom prípade priaznivcom toho sovietskeho režimu a mali sme radosť z toho, že niečo sa pod vedením Alexandra Dubčeka začalo. My ako 15-roční chlapci sme išli na bicykloch desať kilometrov, aby sme videli vlaky s tankami, bolo tam mnoho ľudí zhromaždených, a nechápali sme, že o čo ide. Ten rok 1968 si myslím, že bol fantastický. Aj ako deti sme cítili, že sa niečo deje. Škoda že sa to takto násilne prerušilo.”

Mária Žibritová brigádovala na lodeničiarskej chate v Banskej Štiavnici. „Ráno keď sme vstali, v detskom tábore zavládol zmätok, že nás údajne obsadili Rusi. Prvým možným autobusom sme išli domov. Z domu si spomínam, že kamarátka bývala na ostrove v činžiaku a chodili sme sa tam pozerať. Na hraniciach totiž všade stáli 17-roční chalani z Ruska, ale aj z Kirgizska,...oni asi od 16 rokov boli na vojenčine. Snažili sme sa s nimi rozprávať, ale neopovážili sa ani odpovedať. Chceli sme im dať jesť, povedali, že nemôžu,” spomínala Žibritová a dodala, že už je to veľmi vzdialené.

Podnikateľ, ktorý si neželal byť menovaný a ktorý mal v tom čase 12 rokov, označil to obdobie za najstrašnejšie, ktoré zažil, lebo - ako povedal - žil by oveľa skôr úplne ináč, ako žije teraz. „Nikdy som nebol vychovávaný v duchu proletárskeho internacionalizmu, tak som vedel, že tá bratská pomoc je niečo úplne iné. Vidíme teraz bratskú pomoc v Gruzínsku. Odvtedy mne je jedno, ja si ich vážim, nie je každý zlý, ale ja ich odvtedy absolútne nemusím, vo mne to zostalo natrvalo. Myslím si, že je to veľmoc, ktorá, keď ide do tuhého, sa neštíti použitia žiadnych prostriedkov,” poznamenal.

Mládež je vždy nejakým rebelom, povedal v tejto súvislosti Ľudovít Gráfel, ktorý mal vtedy 15 rokov. „Cítil som to ako veľkú krivdu, aj dnes to tak cítim. Hneď v septembri 1968 som išiel do Bratislavy na strednú školu, a zúčastnil som sa niektorých manifestácií s československou zástavou. Prvýkrát som to zažil na vlastnej koži, čo to je pelendrek. Vzorom nám bol napríklad Palach, ktorý sa upálil, alebo študenti, ktorí bohužiaľ zahynuli v Bratislave. Chodili sme k Hlavnej pošte zapaľovať sviečky,” pripomenul.

Gabriel Keresztényi si spomína, že ako 24-ročný bol vývojom prekvapený. „Veru prekvapili ma tie udalosti, a bol som z toho veľmi roztrpčený z celej akcie tých armád, no a, samozrejme, mám na to veľmi zlé spomienky aj s odstupom času. Snažím sa na to zabudnúť, ovplyvnilo to môj život, ale nechem si to pripomínať, bolo to dávno,” konštatoval.

Maďari či okupanti?

15. augusta 2008 (Péter Hunčík - Sme)

V auguste 68 som bol sedemnásťročný chalan, rok pred maturitou. Bol to veľmi vzrušujúci rok. Ešte nikdy v živote som sa necítil tak dobre. Pravda, aj v roku 1956 ma vzrušovali udalosti, ako sa v Pešti Rusi zastavili pred hrdinskými peštianskymi chalanmi a ako sme čakali Američanov. Ale v roku 1956 som sa mohol rozčuľovať a hovoriť a hnusných komunistoch a rusákoch len tajne. Keď som sa raz preriekol v škôlke, pani učiteľka mi naložila na zadok a poslala domov. Matke poradila, aby ma „teraz, kým trvajú tie udalosti v Pešti” radšej nepúšťala do škôlky, lebo môžu mať problémy pre moju nevymáchanú papuľu. Učiteľka nás mala rada a chcela nám pomôcť. Šesťdesiaty ôsmy bol od päťdesiateho šiesteho lepší. Ešte aj v škole sme mohli hovoriť rusáci a každý mohol nahlas nadávať na komunistov. Ale v 68. bolo skutočnou udalosťou, že sa mohlo nadávať aj na Slovákov. Človek sa zúčastnil na zhromaždení v kultúrnom dome a celý večer sa mohol vyžívať, ako rečníci nadávajú na Slovákov, ktorí deportovali našich starých rodičov a potom sa nasťahovali do našich domov a teraz už si nechcú na nič spomenúť. Dozvedel som sa, že kedysi boli celé Šahy maďarské a potom sa tu Slováci pekne potichúčky rozmnožili. Ale v 68. som zažil aj nepríjemné udalosti. V tom čase som hral futbal v doraste a bolo medzi nami aj pár slovenských chalanov. Títo ma občas pozvali na svoje zhromaždenia. Aj tie boli v kultúrnom dome, len v iných dňoch ako maďarské. Na ich zhromaždeniach som zasa počul, že my Maďari sme boli vždy nacistické plemeno a teraz chceme mierumilovných Slovákov ujarmiť na ďalších tisíc rokov. A preto nás treba už v predstihu potrestať. Jeden rečník vyhlásil, že keď zvíťazí socializmus s ľudskou tvárou, okamžite nastane čas zúčtovania. Po tomto všetkom som už naozaj nevedel, komu mám drukovať. Dubčeka som hovadsky žral, lebo som ho videl v Santovke skočiť hlavičku. Kto vie skočiť takú hlavičku, predsa nemôže byť zlý človek, myslel som si a tiež som kričal: Dubček, Svoboda, to je naša sloboda. Potom som v jednom slovenskom denníku čítal, aby som len nevykrikoval, lebo tu môže vykrikovať len jeden národ, a to slovenský. O tom sme my dorastenci veľa debatovali, lebo v mužstve nás bolo osem Maďarov. Keď v noci dohrmeli tanky na hlavné námestie Šiah, nastala komplikovaná situácia. V tankoch totiž boli maďarskí vojaci. Smiali sa, kývali nám a kričali, že sa už netreba báť, lebo oni nás ochránia pred Slovákmi. Ale Škrepeľa, stredný obranca, zasipel, že Brežnev oklamal Dubčeka a obsadili nás hnusní komunisti. Nepovedal, že Maďari, ale komunisti. Potom niekto telefonoval z Prahy, že hlavné mesto zasa obsadili rusáci. V mojej sedemnásťročnej hlave bol zasa poriadok. Hnusní komunisti a rusáci. Skočil som na bicykel a išiel som so spoluhráčmi vymieňať smerovacie tabule na cestách, aby sme zmiatli hnusných okupantov.

Chronológia: Udalosti z roku 1968

Slovensko si v týchto dňoch pripomína 40. výročie vojenskej intervencie z 21. augusta 1968. Vojská Varšavskej zmluvy, vtedy prekročili hranice Československa v troch smeroch a na 21 miestach. Okupácia vyvolala masívny odpor obyvateľov. Sovietska armáda ostala v republike ďalších 20 rokov. Normalizácia negatívne ovplyvnila životy množstva občanov.

3. - 5. januára - Plénum ÚV KSČ rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Antonín Novotný bol zbavený funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na menovaní jeho zástupcu sa predsedníctvo nemohlo dohodnúť. Kompromisným riešením bolo zvolenie dovtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS Alexandra Dubčeka. Jednou z jeho hlavných úloh bolo čeliť útokom proti komunistickej strane a proti socializmu.

22. - 24. februára - Na oslavy 20. výročia uchvátenia moci KSČ prišiel do Prahy Leonid Iľjič Brežnev, prvý tajomník ÚV KSSZ. Vyslovil nespokojnosť s politickým vývojom v ČSSR a prinútil Dubčeka, aby zmenil text svojho prejavu, ktorý pripravil na slávnostné zasadanie ÚV KSČ, lebo považoval niektoré jeho formulácie za nesprávne.

22. marca - Antonín Novotný rezignoval na funkciu prezidenta štátu.

23. - 24. marca - V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Odznela tu kritika pomerov v ČSSR, ktoré boli označené termínom plazivá kontrarevolúcia

29. marca - Pri Zväze spisovateľov vznikol Klub nezávislých spisovateľov. Na jeho čele bol Václav Havel.

30. marca - Národné zhromaždenie na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu. Svoj program kontinuity s politikou predošlých prezidentov vyjadril symbolicky položením vencov na hroby Klementa Gottwalda a Antonína Zápotockého, ale i Tomáša G. Masaryka a Edvarda Beneša.

1. - 5. apríla - Na zasadaní ÚV KSČ bol prijatý Akčný program KSČ, ktorý zahŕňal zvýšenie slobody tlače, dostupnosť spotrebného tovaru a možnosť vlády viacerých strán. Na dva roky naplánované zmeny sa mali týkať oblasti občianskych práv, politického systému, ekonomiky a kultúrnej a zahraničnej politiky. Naplánovaná bola aj postupná federalizácia štátu na dve rovnoprávne časti.

5. apríla - Založenie Klubu angažovaných nestraníkov KAN za prítomnosti 144 účastníkov.

8. apríla - Vymenovanie novej vlády, na čele ktorej stál Oldřich Černík. Vláda mala byť samostatným a iniciatívnym mocenskopolitickým faktorom.

18. apríla - Z funkcie predsedu Národného zhromaždenia odstúpil Bohuslav Laštovička a bol nahradený Jozefom Smrkovským.

24. - 25. apríla - Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy Ivan I. Jakubovskij, ktorý rokoval o vojenskom cvičení na našom území plánovanom na máj, hoci pôvodný termín bol október. Minister obrany Martin Dzúr odmietol konanie cvičenia, ale Predsedníctvo ÚV KSČ mu 30. apríla uložilo urýchliť jeho prípravu.

3. mája - v Národnom zhromaždení bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Jednou z hlavných úloh bola príprava federácie.

4. mája - V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak si vypočuli od Brežneva, Kosygina a Podgorného ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Tí požadovali rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám.

15. mája - Uznesením vlády boli zriadené špeciálne orgány pre nové štátoprávne usporiadanie. Komisia odmietla 4. júna požiadavku na trojdielne usporiadanie federácie.

29. mája - 1. júna - Na zasadaní ÚV KSČ sa rokovalo o politickej situácii v krajine. Stretli sa dve protichodné politické línie - Dubčekova a Biľakova. Prijatá rezolúcia bola namierená proti extrémom zľava aj sprava a Akčný program KSČ označila za pozitívny. Šírenie nepravdivých správ o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy podľa Dubčeka poškodzovalo kurz politiky KSČ.

6. júna - Vláda prijala dočasné rámcové zásady pre zriaďovanie a voľbu rád pracujúcich.

19. júna - V Prahe-Ruzyni sa konal zraz Ľudových milícií. Stretlo sa tu asi 10.000 ich príslušníkov. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocenskoadministratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie LM.

20. - 30. júna - Prebehlo na československom území vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava. Pôvodne malo trvať od 20. do 30. júna, sprevádzal ho však neustály odklad odchodu vojsk z nášho územia a posledné sovietske jednotky odišli až koncom júla. Táto akcia bola nácvikom na vojenskú intervenciu. Odďaľovanie odchodu vojsk zvyšovalo napätie a posilňovali sa protisovietske nálady.

24. - 26. júna - Národné zhromaždenie schválilo ústavný zákon o príprave federatívneho usporiadania ČSSR.

25. - 26. júna - Parlament schválil zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry a novelu tlačového zákona v tom zmysle, že cenzúra je neprípustná.

27. júna - spisovateľ Ludvík Vaculík vydal manifest 2000 slov. Dubček, Národný front a kabinet ho odsudzujú. Odporcovia reformy hodnotia manifest ako výzvu na kontrarevolúciu. V priebehu rokovania telefonoval Dubčekovi Brežnev, ktorý 2000 slov označil za „nástup síl, ktoré vyvolajú kontrarevolučnú situáciu”. Manifest uverejňujú noviny Literární listy, Práce, Zemědělské noviny a Mladá fronta. Na Slovensku uverejnil výzvu len mládežnícky denník Smena.

4. júl - Vedenie KSČ bolo pozvané na rokovanie s „bratskými stranami“ do Varšavy o vnútorných pomeroch v ČSSR; predsedníctvo ÚV KSČ, ktoré si bolo vedomé hrozieb ultimatívnych požiadaviek zo strany „spojencov“, nakoniec (po rokovaniach 8. a 12. júla) rozhodlo navrhnúť namiesto spoločnej schôdzky dvojstranné rozhovory.

10. júl - Poslanci Národného zhromaždenia zvolili 150 poslancov Českej národnej rady ako najvyššieho zákonodarného orgánu Čiech; za predsedu bol zvolený Čestmír Císař. Bol to prvý krok k odstráneniu asymetrického modelu štátnej štruktúry.

14. - 15. júl - Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ; podľa názoru „päťky“ sa v Československu organizačne stmelila kontrarevolúcia. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby (Brežnevova doktrína s právom zasahovať do vnútorných záležitostí socialistických krajín).

17. júl - Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo odpoveď na varšavský list; triezvym a rozvážnym tónom vyvracalo neopodstatnené obvinenia a neoprávnenou kritiku, odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine. 19. júla odpoveď schválil ÚV KSČ. Po zverejnení varšavského listu a odpovedi naňho vypukla lavína súhlasných rezolúcií, telegramov a listov od verejnosti. To viedlo k zjednoteniu občanov, k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu.

29. júl - 1. august - V Čiernej nad Tisou (v železničnom vagóne) sa stretli členovia vedenia KSČ a KSSZ; schôdzi predchádzalo tzv. Posolstvo československým účastníkom, ktorého autorom bol spisovateľ Pavel Kohout. Hneď po zverejnení sa začalo živelné podpisovanie Posolstva (cez 1 milión podpisov za tri dni). Rokovanie bolo veľmi dramatické, vedenie KSČ vystupovalo nejednotne (traja z členov - Kolder, Biľak a Švestka sa značne stotožňovali so sovietskymi argumentmi). Sovietska strana vystupňovala tlak na československú reformu; žiadne dohody neboli podpísané, avšak sovietska delegácia odchádzala s predstavou „záväzkov“ vedenia KSČ „bojovať proti antisocialistickým silám“. V priebehu rokovania vznikla v krajine živelná masová akcia nazvaná Fond republiky; začala sa formou dobrovoľných pracovných zmien a rozšírila sa medzi občanmi v podobe peňažných darov a zlata na tzv. zlatý poklad republiky (do 21. augusta dosiahli dary výšku 190,5 milióna Kčs a 60 kg zlata).

30. júl - Moskovská Pravda uverejnila list 99 zamestnancov pražskej Pragovky s výzvou na mocenský zásah zo strany ZSSR.

3. august - V Bratislave sa na konferencii stretli predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR a podpísali Bratislavskú deklaráciu. Prijaté vyhlásenie naznačovalo, že „bratské strany nikomu nedovolia vraziť klin medzi socialistické štáty“ a že problémy vyriešia „vzájomnou pomocou a podporou“. Sovietsky zväz vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu buržoázneho pluralitného systému. Po skončení bratislavskej konferencie sovietske vojská, ktoré boli v krajine od šumavských manévrov, opustili Československo, avšak zostali zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.

9. - 11. august - Na návštevu Prahy prišiel prezident Juhoslávie Josip Broz Tito. Jeho návšteva prispela k prevažujúcemu optimizmu a nádejam, že nebezpečenstvo zásahu „päťky“ nehrozí.

17. august - Na žiadosť maďarského vodcu Jánosa Kádára došlo v Komárne k jeho stretnutiu s Alexandrom Dubčekom. Kádár tlmočil veľkú nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozorňoval na možné vážne dôsledky, plynúce z nespokojnosti (vojenskú intervenciu).

18. august - Na rokovaní v Moskve päť zainteresovaných krajín Varšavskej zmluvy schválilo plán invázie. Od polovice augusta začala na území NDR vysielať rozhlasová stanica v českom jazyku s jasným vysielacím obsahom, „zdravým silám v ČSSR príde čoskoro internacionálna pomoc“.

20. august - V Prahe sa začalo o 14. hodine zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Počas zasadania prišla o 23.30 h prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami „socialistickej päťky“ (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Za tejto dramatickej situácie došlo ku schváleniu rozkazu ministra obrany Martina Dzúra, aby armáda nekládla odpor (rozkaz sa vzťahoval aj na Bezpečnosť /políciu/ a Ľudové milície) a bolo vydané Prevolanie ku všetkému československému ľudu, v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia.

Vpádu do Československa sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové) a jedna letecká armáda. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) začali nástup z priestoru Legnice - Krakov (Poľsko). Skupina B (jednotky ZSSR a NDR) z Görlitzu, Zittau, Drážďan a Kliegenthalu (NDR). Skupina C (sovietske, maďarské a bulharské jednotky) z oblasti Györu (Maďarsko). Intervenčným jednotkám v počte 750.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.

21. august - Vojenským vpádom bola obsadená väčšina dôležitých miest v ČSSR. Na mimoriadnej schôdzi sa zišla vláda a vyjadrila protest vládam piatich štátov, ktoré sa zúčastnili na okupácii.

O ČSSR sa začalo rokovať v Rade bezpečnosti OSN. V celej krajine rástol živelný ľudový odpor k okupácii. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov. Po zmarenom pokuse o vytvorenie prosovietskej tzv. robotnícko-roľníckej vlády, ktorý stroskotal okrem iného vďaka spontánnemu nenásilnému odporu obyvateľstva, boli proreformní politickí predstavitelia KSČ na čele s Dubčekom odvlečení do ZSSR.

22. august - V okupovanej Prahe v pražskej továrni ČKD vo Vysočanoch zasadal XIV. mimoriadny tzv. vysočanský zjazd KSČ. Z 1543 riadne zvolených delegátov sa dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor (na čele s internovaným A. Dubčekom) a významne sa podieľal na riadení občianskeho odporu proti okupácii. Na zjazde na zákrok Gustáva Husáka neboli prítomní (až na výnimky) slovenskí delegáti (dostavilo sa ich len necelých 10 percent), čo umožnilo spochybňovať jeho legitimitu.

O 13.25 h Československý rozhlas vysielal výzvu Národného zhromaždenia ČSSR, ktoré žiadalo občanov, aby sa vyhýbali akýmkoľvek zrážkam, ktoré by mohli viesť k zásahom.

23. - 26. august - Na žiadosť prezidenta Ludvíka Svobodu prebiehalo v Moskve zložité rokovanie československej a sovietskej politickej reprezentácie. Druhý deň (24. augusta) sa na rozhovoroch zúčastnili aj internovaní československí politici (väznení od ranných hodín 21. augusta) na čele s Dubčekom. Rokovania sa skončili (pod psychickým nátlakom) podpisom tzv. Moskovského protokolu, ktorý obsahoval záväzné úlohy pre vedenie KSČ (splnenie požiadaviek z Čiernej nad Tisou, zákaz „protisocialistických organizácií“ a sociálnej demokracie, upevnenie postavenia orgánov Bezpečnosti a armády, stranícku kontrolu tlače a konkrétne kádrové zmeny) a prísľub etapovitého odchodu intervenčných vojsk. Protokol odmietol podpísať František Kriegel ako jediný z 26 českých a slovenských politikov.

24. august - Vyvrcholením ľudového odporu proti vojenskej intervencii (nápisy na uliciach a múroch, rôzne prehlásenia, letáky, schôdze, rezolúcie a pod.) bol hodinový generálny štrajk. Na zasadanie Rady bezpečnosti OSN sa dostavil minister zahraničia Jiří Hájek, ktorý vo svojom vystúpení odsúdil vojenskú okupáciu Československa. V ďalších dňoch sa však postoj československej delegácie zmenil.

27. august - Československá misia požiadala o stiahnutie tzv. československej otázky z jednania Rady bezpečnosti OSN.

31. august - Na zasadnutie ÚV KSČ (doplnenom o členov, ktorí boli zvolení „vysočanským“ zjazdom) bol prijatý Moskovský protokol ako jediné východisko z danej situácie. Politickú iniciatívu mali v rukách reformné sily na čele s Dubčekom, ktoré predpokladali, že existuje reálne východisko z tragickej situácie (možnosť normalizovať situáciu v krajine a dosiahnuť odchod cudzích vojsk).

13. septembra - Národné zhromaždenie ČSSR schválilo zákony: 126/1968 - obmedzoval zhromažďovacie právo 127/1968 - zaviedol kontrolu tlače - cenzúru.

18. októbra - Československý parlament odhlasoval podpis zmluvy o dočasnom pobyte vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa.

30. októbra - Podpis zákona o československej federácii, ktorým sa riešilo postavenie Slovenska v rámci ČSSR pretvorením centralistického štátu na federáciu ČSR a SSR.

4. novembra - Do tohto dňa opustili Československo armády Poľska, NDR, Maďarska a Bulharska. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na území Československa až do roku 1991. Podľa odhadov bolo v Československu dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150.000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. Milovice, Libavá, Ralsko), kasárne (napr. Horňátky, Rokytnice v Orlických horách), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica Kostelec nad Černými lesy). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej Strednej skupiny vojsk a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov.

December 1968 - Pokračoval vývoj v duchu sovietskeho scenára - československí politici dostali za úlohu obnoviť starý systém. Na fasádach domov sa objavili biele plochy prekrývajúce protisovietske nápisy. V tlači a na verejných prejavoch sa slovo okupácia nahradilo termínom vstup vojsk.

Púť v Maďarsku v duchu kresťanského bratstva spojenej Európy

18. augusta 2008 (tkkbs)

Veriaci maďarskej diecézy Vác a Banskobystrickej diecézy oslávili spoločnou púťou 15. augusta v Csitári sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Slávnostnej svätej omši, ktorá bola v maďarčine, slovenčine i latinčine na pútnickom mieste pri meste Hont predsedal diecézny biskup Miklós Beer. „S veľkou láskou a úctou pozdravujem brata v biskupskej službe Mons. Rudolfa Baláža a mám veľkú radosť, že prijal naše pozvanie,“ uviedol domáci biskup. Na púti sa zišla asi tisícka veriacich predovšetkým z okresov južného Slovenska ako aj domáci maďarskí pútnici. Biskup Rudolf Baláž v homílii, ktorú maďarským pútnikom tlmočil šahanský dekan József Mahulányi, upriamil pozornosť na historické vyhlásenie dogmy Nanebovzatia v roku 1950. Biskup ďalej pripomenul, že „pred Bohom sme všetci rovnakí - buďme dobré, správne vychované Božie deti, ktoré sa navzájom majú radi a vytvárajú jednu Božiu rodinu.“ Pri príležitosti stretnutia veriacich oboch národov pripomenul dôležitosť budovania kresťanského ducha zjednotenej Európy do spoločenstva národov. „Je dôležité, aby toto spoločenstvo národov išlo pod vedením Nebeskej Matky, a pochopilo opravdivé hodnoty,“ vyzval prítomných Mons. Rudolf Baláž. Na záver udelili obaja biskupi pútnikom v latinčine svoje apoštolské požehnanie.

Týždenný kurz pre krajanov - mladých slovenských žurnalistov

18. augusta 2008 (uszz.sk)

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravil aj tento rok v spolupráci s Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Letnú školu žurnalistiky, týždenný kurz pre našich krajanov - mladých slovenských žurnalistov. V poradí už 6. ročník tohto podujatia sa uskutočnil v dňoch 10.-16. augusta 2008. Účastníci kurzu sa zoznámili s mediálnym systémom na Slovensku a absolvovali z tejto oblasti cyklus prednášok aj praktických cvičení. Súčasťou kurzu boli aj besedy s poprednými slovenskými žurnalistami. 19 novinárov a redaktorov zo 7 krajín navštívilo aj Slovenský rozhlas, Univerzitnú knižnicu, Slovenské národné múzeum a kultúrne pamiatky hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Letná škola žurnalistiky

11. augusta 2008 (Miroslava Ábelová - SRo)

Nepýtajte sa, čo pre vás môže urobiť Slovensko. Spýtajte sa, čo preň môžete urobiť vy. Aj tak by mohlo znieť motto 6.ročníka Letnej školy žurnalistiky, ktorú pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Počas jedného týždňa prednášok a workshopov sa účastníci kurzu zoznámia s mediálnym systémom na Slovensku a absolvujú z tejto oblasti aj cyklus praktických cvičení. Devätnásť záujemcov o Letnú školu žurnalistiky z rôznych častí Európy čaká tohto roku zaujímavý program. Pokračuje jeden z organizátorov, vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Ján Sand: „Pre tohtoročných uchádzačov máme pomerne solídny, nabitý program, predovšetkým prednášky o mediálnom systéme Slovenska, semináre na aktuálne témy, ktoré sú pod heslom: Ako sa robia noviny, ako sa robí rozhlas, ako sa robí televízia, ďalej exkurzie po stopách bratislavských tlačiarov, média v informačnom veku a ešte máme zadané úlohy, semináre na voľnú tému, ktorých výsledkom bude printová podoba ich novín, ktoré si oni zostavia.” Motivácia viac alebo menej skúsených novinárov žijúcich v Srbsku, Ukrajine, Rumunsku, Nemecku, Maďarsku či Švédsku navštíviť tento kurz bola rôzna. Kurz chce účastníkom priblížiť nielen novinársku prácu na Slovensku, ale aj život na Slovensku a to nielen iba skúseným, ale aj začínajúcim novinárom. Venovať sa im budú ostrieľaní novinári a pedagógovia. Jedným z nich bude aj odborník na mediálne právo a novinársku etiku Ľuboš Šefčák: „Je fantastické, že krajanskí novinári spolupracujú so starou vlasťou a chcú aj privoňať k jej médiám.”

Minister János Veres, novinári a drogy

11. augusta 2008 (Peter Morvay - Sme)

Maďarsko rieši už druhý týždeň trochu absurdný spor medzi ministrom financií Gyurcsányovej vlády Jánosom Veresom a spravodajskou televíziou Hír TV, patriacou medzi médiá viac než blízke opozičnej strane Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Na začiatku augusta prišla Hír TV s tvrdením, že sa Veresov blízky spolupracovník a bývalý šéf jeho volebnej kampane Viktor Tóth snažil prepašovať do auta dvoch jej reportérov drogy. Akcia mala mať za cieľ diskreditáciu oboch novinárov, ktorí sa už dlhší čas zaoberajú podnikaním ľudí z Veresovho okolia. Drogy mal v aute za honorár asi 200tisíc korún umiestniť v minulosti už trestaný údajný drogový díler Miklós Baráth, s ktorým Tóth udržiaval kontakt cez advokáta a podpredsedu Maďarského futbalového zväzu Lászlóa Helmeczyho. Obvinení reagovali na správu Hír TV predložením vlastnej verzie. Podľa nej naopak Baráth sám s ponukou na diskreditáciu novinárov vyhľadal ministrovho pobočníka Tótha, ktorý ho poslal za advokátom Helmeczym. Keď obaja zistili, aká je podstata plánu, Helmeczy všetko oznámil polícii. Podľa vládnej strany šlo od počiatku o snahu diskreditovať ministra: televízia vyslala dílera a dúfala, že ministrovi ľudia na jeho ponuku skočia. Tejto verzii však odporuje tvrdenie polície, že od Helmeczyho žiadne oznámenie nedostala. S treťou, zatiaľ poslednou a najzamotanejšou verziou prišiel Baráth. Tóth a Helmeczy s ním vraj naozaj hovorili o tom, ako by bolo možné novinárov zdiskreditovať. On však s reportérmi sympatizoval a prezradil im, že sa na nich možno niečo chystá. Novinári sa mali chytiť šance a sami navrhnúť, aby Baráth Tótha prehovoril na riešenie s drogou „prepašovanou” do novinárskeho auta. Potom by mohli s veľkou slávou odhaliť praktiky súčasnej vlády. O nepríjemnosti kauzy svedčí, že si ju medzi sebou rôzne zložky prokuratúry prehadzujú ako horúci zemiak a žiadna ju nechce vyšetrovať. Ostatné maďarské médiá sú pri hodnotení prípadu tradične rozdelené. Väčšina sa ich však bez ohľadu na to, či majú bližšie k vláde, či k opozícii, zhodne na tom, že Veres musí odstúpiť. Aj keby sa ukázalo, že má k pravde bližšie verzia jeho ľudí, zostáva v ich správaní príliš veľa nejasností. Ako píše najčítanejší denník Népszabadság, musí mať minister najmä v čase zostavovania rozpočtu „ruky a dokonca aj chrbát nielen čisté, ale až sterilné”.

Zomrel etnomuzikológ Alexander Móži

9. augusta 2008

5. augusta vo veku nedožitých 72 rokov po ťažkej chorobe zomrel prof. Alexander Móži. Bol renomovaným zberateľom ľudových piesní v rôznych obciach a regiónoch nielen na Slovensku, ale aj u Slovákov žijúcich v Maďarsku. A. Móži kompozične spracoval desiatky ľudových piesní pre folklórne súbory i pre Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Vydal viacero zborníkov a publikácií ľudových piesní. Bol členom Poradného zboru pre oblasť ľudovej hudby pri Národnom osvetovom centre v Bratislave a členom predstavenstva Spolku hudobného folklóru pri Slovenskej hudobnej únii. Organizoval odborné semináre a publikoval množstvo odborných článkov. Profesor A. Móži bol autorom viacerých kníh a štúdií o hudbe. Venoval sa historickej a regionálnej podobe slovenských ľudových piesní, dejinám slovenskej a svetovej hudby, slovensko-maďarským hudobným vzťahom, estetike a interpretácii hudby. Hudobný fond mu za jeho činnosť v roku 2005 udelil Cenu Pavla Tonkoviča. Svojou tvorbou významne prispel k rozvoju hudobnej kultúry na Slovensku. A. Móži sa narodil 8. novembra 1936 v Réci. V roku 1961 vyštudoval hudobnú výchovu, hru na husliach a slovenský jazyk na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. V štúdiu ho formovali známe osobnosti Eugen Suchoň, Miroslav Filip, Ján Albrecht, Ladislav Leng, ale aj Aladár Móži a Július Móži. Bol členom orchestra US Lúčnica, členom Malého komorného orchestra a Súboru ĽUT v Slovenskom rozhlase pod vedením Tibora Andrašovana, Bartolomeja Urbanca a iných. Postgraduálne štúdium ukončil A. Móži u akademika Bence Szabolcsiho v Hudobnovednom ústave Maďarskej akadémie vied v Budapešti a v roku 1973 získal vedeckú hodnosť kandidát hudobných vied. Titul doktora filozofie (PhDr.) získal na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Na docenta sa habilitoval v odbore etnomuzikológia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1991. V odbore teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy v špecializácii teória vyučovania hudobnej výchovy ho v roku 2003 vymenovali za vysokoškolského profesora. Od roku 1960 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK Bratislava na Katedre hudobnej výchovy v Trnave a na Katedre teórie hudby Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Neskôr pôsobil na Vysokej škole pedagogickej Terézie Brunsvikovej v Sarvaši a Univerzite Jannusa Panoniusa v Pécsi (Maďarsko). Externe spolupracoval aj so Súkromným konzervatóriom Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Umelecky pôsobil v rozhlasovom orchestri ľudových nástrojov v Bratislave ako huslista a autor skladieb a úprav ľudových piesní. Posledná rozlúčka s Alexandrom Móžim sa konala 11. augusta na bratislavskom cintoríne ­ v Ružinove..

Maďarskí socialisti hodnotí 100 dní menšinovej vlády pozitívne

8. augusta 2008 (tasr)

Maďarská socialistická strana (MSZP) hodnotí prvých 100 dní svojej menšinovej vlády pozitívne, jej bývalý koaličný partner považuje toto obdobie za krok späť a opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) zas priamo za krach. Konštatoval to dnes maďarský ľavicový denník Népszava. Podľa periodika medzi bývalými koaličnými partnermi je stále diskusia o tom, kedy by mala vláda predložiť akčný plán fungovania kabinetu. Liberáli chcú program vidieť už do konca tohto mesiaca, a keby sa im tento nepozdával, potom by preferovali skôr vládu odborníkov. Ak by sa ani to nevydarilo, vidí SZDSZ riešenie v predčasných parlamentných voľbách. Predseda SZDSZ Gábor Fodor povedal, že napriek uplynutiu 100 dní ani dnes nie je možné vedieť, čo vláda vlastne chce, pričom záujmy krajiny a voličov si to vyžadujú. Šéf liberálov sa domnieva, že ku krokom späť došlo v oblastiach solidarity, hospodárskej politiky, aj ochrany životného prostredia. K tomu, aby menšinová vláda získala späť dôveryhodnosť, musí dôjsť podľa neho k obsahovým aj personálnym zmenám vládnutia. MSZP však tvrdí, že má program, ktorého prvkami sú istota, partnerstvo a rozvoj. Členka predsedníctva socialistov Ágnes Vadaiová vyvracala Fodorove tvrdenia o krokoch späť a medzi príkladmi úspechov vlády MSZP uviedla investíciu nemeckej automobilky Daimler-Benz, alebo aj umiestnenie sídla inovačného inštitútu Európskej únie v Maďarsku. FIDESZ stále tvrdí, že sú potrebné predčasné voľby, o tom vraj svedčia aj výsledky prvých 100 dní vládnutia socialistov. Podľa politikov opozičného subjektu MSZP nemá poverenie na vládnutie od voličov a ani od parlamentu. Zástupca hovorcu FIDESZ András Cser-Palkovics sa domnieva, že kvôli nečinnosti menšinovej vlády sa Maďarsko dostáva stále do horšej situácie.

Spomalenie eurozóny ohrozuje stredoeurópske ekonomiky

8. augusta 2008 (tasr)

Ekonomika eurozóny spomaľuje a ukazujú sa prvé signály, že to negatívne vyplýva na export stredoeurópskych krajín. Rast priemyselnej produkcie na Slovensku a v ČR nenaplnil prognózy a Maďarsko zaznamenalo nečakane nízky prebytok zahraničného obchodu. Údaje z uvedených troch štátov ukazujú, že ochladenie eurozóny ohrozuje rast ich ekonomík. Navyše, tieto signály prichádzajú po štvrtkovom varovaní prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claudea Tricheta, ktorý očakáva výrazné spomalenie konjunktúry eurozóny. Priemyselná produkcia na Slovensku v júni 2008 medziročne vzrástla o 6,2 %, pričom analytici prognózovali 7-% expanziu. Ešte viac zaostal za očakávaniami rast priemyselnej produkcie v ČR, keď sa v júni zvýšila o 2,2 % oproti predpovedaným 5,4 %. Maďarsko zaznamenalo v júni prebytok obchodnej bilancie vo výške 100 miliónov eur (3,01 miliardy Sk), pričom analytici počítali so 146 miliónmi eur (4,40 miliardy Sk). Priemyselná produkcia krajiny podľa údajov zverejnených už skôr tento týždeň medziročne klesla o 0,3 %. „Rast celého regiónu sa začína spomaľovať a zhoršujú sa čísla týkajúce sa zahraničného obchodu, pretože klesá externý dopyt a ceny komodít sa zvyšujú,” uviedla londýnska analytička Lehman Brothers Silja Seppingová. Podľa analytikov k zhoršeniu konjunkturálneho výhľadu regiónu prispeli aj silné meny spomínaných krajín, čo zvyšuje tlak na ich centrálne banky, aby uvoľnili menovú politiku. Prvou bola Česká národná banka (ČNB), ktorá vo štvrtok prekvapivo znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 3,5 %. Meny krajín regiónu dnes oslabili. Príčinou bolo zníženie úrokových sadzieb v ČR, slabé ekonomické ukazovatele a vyhlásenie guvernéra Poľskej národnej banky (PNB) Slawomira Skrzypeka, že silný zlotý ohrozuje stabilitu ekonomiky krajiny.

Aj v Maďarsku občania monitorujú prehrešky policajtov

7. augusta 2008 (tasr)

New York má svojho amatérskeho kameramana Jimmyho Justica, ktorý nakrúca prehrešky tamojších policajtov a informuje o nich nielen kompetentných, ale aj verejnosť prostredníctvom portálu youtube.com. Na severozápade Maďarska zasa pôsobí úradne nezaregistrovaná Spoločnosť proti zneužitiu právomocí a prehreškom policajtov, ktorá už roky dokumentuje na fotografiách dopravné prehrešky ochrancov zákona. Informovala o tom dnes agentúra MTI s odvolaním sa na župného veliteľa polície plukovníka Fábiána Gorgosilitsa. Podľa jeho slov polícia síce nemá kontakty so s touto spoločnosťou, ale všetky jej informácie preveruje, pričom sa už vyskytli aj prípady následného disciplinárneho konania na základe predloženej fotodokumentácie. Spoločnosť zasiela informácie polícii poštou. Listy sprevádzajú obvykle fotografie, poznamenal najvyšší predstaviteľ maďarskej polície v Komáromsko-Ostrihomskej župe.

Maďarský MOL výrazne zvýšil zisk

12. augusta 2008 (sita)

Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL zvýšila čistý zisk v druhom kvartáli o 326 % na 114,7 mld. maďarských forintov (HUF). Analytici očakávali v sledovanom období čistý zisk 107,65 mld. HUF. V rovnakom období minulého roka pritom MOL dosiahol čistý zisk len vo výške 26,9 mil. HUF. Spoločnosť vykázala tento zisk vďaka posilneniu forintu voči euru a doláru, čo znížilo výšku jeho dlhu, ale aj pre silný výkon ropnej divízie. Prevádzkový zisk skupiny MOL však v druhom štvrťroku poklesol o 3 % na 89,1 mld. HUF, no aj tak prekonal očakávania analytikov vo výške 83,15 mld. HUF. Rafinačná a marketingová divízia evidovala 18 - percentný rast prevádzkového zisku na 69 mld. HUF. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

OMV stiahol ponuku na prevzatie MOL

7. augusta 2008 (tasr)

Rakúsky ropný koncern OMV sa vzdal pokusov o prevzatie maďarského rivala - skupiny MOL. Ako dôvod uviedol neprijateľné ústupky, ktoré koncernu kládla Európska komisia (EK). OMV dnešným rozhodnutím ukončil rok trvajúcu snahu o prevzatie kontroly nad maďarskou firmou, ktorá znervózňovala investorov a mala vplyv aj na cenu akcií OMV. MOL totiž označoval kroky svojho rivala za nepriateľské, hoci rakúsky koncern tvrdil, že sa usiluje o priateľskú dohodu. EK sa však obávala, že spojenie oboch firiem by mohlo eliminovať konkurenciu v regióne a viesť k zvýšeniu cien pohonných látok. Vo svojom stanovisku komisia uviedla, že by takúto fúziu schválila len v prípade, ak by OMV predal svoju rafinériu. Rakúsky koncern sa preto rozhodol, že za takýchto podmienok stiahne ponuku na prevzatie MOL. Maďarská skupina aktivity rakúskeho konkurenta nikdy neakceptovala a začala sa proti nim brániť agresívnym skupovaním vlastných akcií.

Maďarsko: Prenasledovaní Židia dostanú odškodné 1900 eur

6. augusta 2008 (sita)

Organizácia pre odškodnenie židovských obetí nacistického režimu v Nemecku oznámila, že osoby prenasledované počas nacistickej okupácie Budapešti dostanú odškodné vo výške 1900 eur. Konferencia pre židovské materiálne nároky voči Nemecku tvrdí, že dosiahla dohodu s nemeckou vládou o rozdelení 12,3 milióna eur medzi približne 6500 obyvateľov východoeurópskych štátov, ktorí prežili holocaust a doteraz neboli odškodnení. Podľa utorňajšieho vyhlásenia môžu o peniaze do 9. augusta 2009 požiadať budapeštianski Židia, ktorí boli prenasledovaní v období od marca 1944 do januára 1945 a spĺňajú ďalšie kritériá. Hromadné vyvražďovanie počas druhej svetovej vojny neprežilo okolo 550 tisíc maďarských Židov a 50 tisíc Rómov.

Maďarsko si vylepšilo vyhliadky na splnenie inflačného cieľa

6. augusta 2008 (sita)

Maďarsko si vďaka posilňovaniu maďarského forintu (HUF) vylepšilo vyhliadky na splnenie inflačného cieľa, ktorý by mohol podľa maďarskej centrálnej banky dosiahnuť úroveň 3 % do roku 2010. Miera inflácie v júni poklesla na 6,7 %, pričom v máji dosiahla úroveň 7 %. Predpoklady na ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb tak nahradila vyhliadka zníženia úrokových sadzieb pred koncom súčasného roka, respektíve začiatkom roka 2009. „Celosvetové ceny komodít sa od májových prognóz značne zvýšili, čo sa odzrkadlilo do spotrebiteľských cien. Posilnenie forintu počas predchádzajúcich mesiacov malo značný dezinflačný dopad, takže čo sa týka dosiahnutia inflačného cieľa v roku 2010, som mierne optimistický,” uviedol pre denník Napi Gazdasag člen bankovej rady centrálnej banky Péter Bihari. Maďarská mena počas minulého mesiaca posilnila spolu s ďalšími stredoeurópskymi menami voči euru na rekordné maximum, a to z dôvodu vysokých úrokových sadzieb a ochote investorov riskovať. Po tom, ako sa centrálna banka minulý mesiac rozhodla ponechať úrokové sadzby na úrovni 8,5 %, sa forint pohybuje voči euru na úrovni 234,8 HUF/EUR, čo je približne o 3 % menej ako rekordných 227,87 HUF/EUR.

Ruský jadrový holding kúpil maďarskú firmu Ganz Energetika

6. augusta 2008 (čtk)

Ruská firma AOA Atomenergoprom, výrobca systémov pre jadrovú energetiku, získala kontrolný balík v maďarskej spoločnosti s podobným zameraním Ganz Energetika. Vďaka tejto transakcii sa Atomenergoprom stane vlastníkom 51-% podielu vo výrobnom závode Ganz v Budapešti. Moskovská firma to oficiálne potvrdila vo svojom vyhlásení, ale neuviedla, koľko za tento obchod zaplatí. Objednávky z Ruska zdvojnásobia tržby firmy Ganz na približne 20 miliónov eur (602,52 milióna Sk) ročne, tvrdí Atomenergoprom. Ruská spoločnosť plánuje investovať tento rok 300 miliónov eur (9,04 miliardy Sk) do kúpy ďalších východoeurópskych a ruských výrobcov komponentov, ktoré sa používajú na výstavbu jadrových reaktorov. AOA Atomenergoprom je súčasťou štátneho nukleárneho holdingu Rosatom.

V posledných dňoch zomreli v Budapešti šiesti drogovo závislí

6. augusta 2008 (čtk)

Šesť drogovo závislých osôb zomrelo v posledných štyroch dňoch v maďarskom hlavnom meste. Podľa dnešnej informácie tlačovej agentúry MTI posledného z nich, 21-ročného mladíka, našli mŕtveho v utorok večer. Muža našli v byte v Köbányi, zavinenie cudzej osoby policajti vylúčili. Maďarská polícia zadržala v týchto dňoch dvoch drogových dílerov, ktorí sú podozriví z toho, že predali heroín štyrom mladým ľuďom v Budapešti. Tí po jeho požití v sobotu zomreli. Zatknutými osobami sú maďarský a vietnamský občan. Utorková smrť mladíka a pondelňajší nález 32-ročnej mŕtvej drogovo závislej ženy v 11. budapeštianskom obvode však podľa polície s nesúvisí s prípadom zatknutej dvojice. Za úmrtiami v týchto dňoch môže byť údajne aj tá skutočnosť, že sa na trhu objavil heroín silnejšej koncentrácie. V Maďarsku klesá počet prípadov úmrtí v súvislosti s užívaním drog. Podľa zverejnených informácií v roku 1996 zomrelo 52 osôb, v roku 2006 už iba 25.

Neďaleko slovensko-maďarských hraníc videli šakala

6. augusta 2008 (čtk)

Šakala je možné u nás vidieť nielen v zoologickej záhrade, ale aj voľne v prírode. Zviera, ktoré žije na juhu Európy a v exotických krajinách, najnovšie spozorovali českí turisti neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Kým podľa ochranárov je jeho príchod z Balkánu prirodzený, podľa poľovníkov je šakal hrozbou pre ostatnú zver. „V prvý moment som si myslel, že to je líška, lebo u nás na Šumave vídame líšky. Ale prišlo mi to také chudé, ale hlavne vysoké, strašne dlhé zadné nohy, tak mi bolo jasné, že to nie je odtiaľto, to zviera,” povedal ČTK turista Milan Horáček z Plzne. Šakal zlatý obvykle žije v Indii, Pakistane, Afganistane, Severnej Afrike, neskôr sa dostal do južnej Európy. Obýva trstinové porasty, brehy vôd a stepi. Tento rok ho videli aj na Morave, v okolí Břeclavi a Uherského Hradišťa. Na Slovensku už od roku 1989 ulovili minimálne štyri kusy, hlavne na východe krajiny. Najnovšie sa psovitá šelma zrejme udomácnila neďaleko Dunajskej Stredy. Tamojší ochranári počuli, že sa vyskytuje v trstine pri obci Kľúčovec. Turisti ho videli pri Bodíkoch. „Ten pohľad, ten by som nikomu neprial, to som sa naozaj bál, pretože som očakával plachosť, že bude utekať, keď vidí auto. Nie, díval sa na nás, do očí, šiel z neho strach,” opísal stretnutie so zvieraťom turista Ivan Rys. Šakal by však podľa ochranárov nemal byť nebezpečný, ak nie je besný. „To, že neuteká, a že ho vidíte cez deň, tak to je ešte celkom prirodzené, ale keď sa k vám približuje, to nie je normálne. To môže naznačovať, že zviera je choré,” vysvetlil Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. Šakalovi sa môže na Slovensku páčiť aj preto, že tu nemá nepriateľa. „Obrovské problémy budú so šakalom zlatým, ktorý likviduje hlavne stavy srnčej zveri momentálne v Maďarsku. Je to veľmi agresívny a invazívny druh, ktorý vytláča napríklad líšku a ohrozuje stavy malej zveri,” povedal Imrich Šuba zo Slovenského poľovníckeho zväzu. Podľa neho by tak šakal zlatý nemal byť celoročne chránený. Naopak podľa ochranára je príchod šakala na Slovensko bežný, pričom tento všežravec žil na juhu Slovenska už počas druhej svetovej vojny. „Tam boli kedysi rozsiahle dubové lesy, v ktorých žil vlk. Toho vlka aj tie dubové lesy sme odstránili a teraz šakal prichádza, testuje priestor a zisťuje, že mu to celkom vyhovuje,” tvrdil Lukáč. Šakaly na Slovensko privádzajú nielen klimatické zmeny, ale aj únik z krajín odkiaľ pochádzajú, pretože ich tam strieľajú. V Indii dokonca v januári otrávili 50 vzácnych šakalov, lebo vraj napádali deti a ničili úrodu. V slovenských lesoch pribúdajú aj ďalšie nové druhy, z Ukrajiny do nich napríklad prešiel psík medvedíkovitý.

Zatiaľ panujú len dohady o tom,

prečo sa v sobotu v Maďarsku vykoľajil rýchlik

5. augusta 2008 (tasr)

Vykoľajenie rýchlika z Kaposváru do Budapešti v sobotu, pri ktorom sa zranilo 12 osôb, mohli spôsobiť koľajnice, ktoré boli zdeformované vysokými teplotami a možno boli poškodené predchádzajúcim vlakom. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság s odvolaním sa na názory expertov Maďarských štátnych železníc (MÁV). V kuloároch železničnej spoločnosti sa podľa denníka povráva, že k nehode prispel aj ľudský faktor. Zverejnenie výsledkov vyšetrovania havárie avizovali na polovicu augusta, okolnosti nehody preveruje aj polícia. V úseku obcí Kurd a Szakály-Högyész odborníci MÁV-u v priebehu pondelka vymenili koľajnice. Horné elektrické vedenie malo byť hotové dnes ráno, keď bola premávka vlakov obnovená, píše ďalej Népszabadság, podľa ktorého oficiálne vysvetlenie, prečo k nehode došlo, zatiaľ neexistuje. Verziu, že popri vysokej teplote, ktorá v sobotu bola - neďaleko havárie namerali na koľajniciach v tom čase 47 stupňov Celzia -, mohlo koľajnice poškodiť vozidlo s nejakou technickou poruchou, vyvracia skutočnosť, že všetky vlaky, ktoré v ten deň traťou prechádzali a preverili a výsledok bol negatívny. Sprievodca vlaku InterCity, ktorý prechádzal pred rýchlikom šesť minút, síce nahlásil silný bočný náraz pri prechode daného úseku trate, ale na zastavenie rýchlika alebo jeho spomalenie už nebol dosť času. Rušňovodič síce zaregistroval poškodenú časť koľajníc, napriek okamžitému použitiu rýchlobrzdy sa však štyri vagóny rýchlika z piatich vykoľajili.

Slobodní demokrati vraj zvažujú spoluprácu s demokratickým fórom

5. augusta 2008 (tasr)

Vo Zväze slobodných demokratov (SZDSZ) sa vynorila otázka možnosti vytvorenia strategickej politickej spolupráce s Maďarským demokratickým fórom (MDF). Podľa liberálov by totiž spojenectvo SZDSZ-MDF ponúklo voličom alternatívu voči „populistickým prejavom” dvoch veľkých strán Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a FIDESZ, informoval dnes maďarský komerčný rozhlas InfoRádió. SZDSZ a MDF charakterizujú v Maďarsku ako strany zmeny režimu. Po voľbách v apríli 1990 to boli dve najsilnejšie strany, MDF sa dostalo k moci a liberáli do opozície. Prvý parlamentný cyklus charakterizoval ostrý politický boj, po viacerých konfliktoch však dokázali vtedajší predseda MDF József Antall a šéf liberálov Péter Tölygessy uzatvoriť pakt vytvárajúci podmienky pre vládnutie. V rokoch 1990-2000 tieto subjekty stáli väčšinou proti sebe. Nové situácie nastali najskôr po roku 2002, keď MDF začalo hľadať svoje miesto a približovalo sa k ľavici, a potom na jar tento rok, keď SZDSZ vystúpil z vládnej koalície s MSZP. V súčasnosti dosahuje MDF podporu okolo piatich a SZDSZ zas okolo troch percent. Podľa InfoRádió možnosť spolupráce sa vynorila v radoch SZDSZ. Začalo sa to výmenou listov šéfa frakcie liberálov Jánosa Kóku a predsedníčky MDF Ibolyi Dávidovej minulý týždeň. Kóka v rozhovore pre tlačovú agentúru MTI potom povedal, že smer hospodárskej politiky, ktorú navrhuje Dávidová, je v podstate správny - SZDSZ a MDF uvažuje síce o určitých otázkach rozlične, ale „obe strany zmeny režimu sa snažia ťahať krajinu smerom k Európe”. Medzi voličským táborom SZDSZ a MDF je malý rozdiel, v zásadných politických hodnotách a v ideológii majú k sebe veľmi blízko, povedal riaditeľ výskumu inštitútu Medián Gergely Karácsony, podľa ktorého spoločným menovateľom názorov týchto táborov je podpora trhovej hospodárskej politiky. Opačný názor prezentoval riaditeľ pre prieskum inštitútu Szonda Ipsos Tibor Závecz, ktorý podčiarkol, že liberáli majú sympatizantov v hlavnom meste a vo väčších mestách, priaznivci MDF sú zase väčšinou obyvatelia vidieka. Podľa neho sa tieto politické subjekty líšia aj prezentovanými hodnotami a programom, aj keď pripustil, že v niektorých momentoch môže byť medzi nimi zhoda. Závecz dodal, že do parlamentných volieb už nie je toľko času, aby voliči prijali strategickú spoluprácu SZDSZ a MDF.

Rakúski vojaci ešte stále slúžia na hraniciach s Maďarskom

5. augusta 2008 (tasr)

Službu rakúskych vojakov na rakúsko-maďarských hraniciach je potrebné predĺžiť preto, lebo Maďari ešte stále nekontrolujú ukrajinské hranice s patričnou vážnosťou. Vyhlásil to odchádzajúci rakúsky minister obrany Norbert Darabos. Generálny riaditeľ poriadkovej služby maďarského Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) István Samu toto argumentovanie označil za poburujúce. Darabos v rozhovore pre aktuálne vydanie rakúskeho týždenníka Profil povedal, že účasť príslušníkov rakúskej armády v prihraničnom pásme je z pohľadu kriminality zastrašujúca a zvyšuje pocit bezpečia tamojších obyvateľov. Predstaviteľ maďarskej polície v denníku Népszabadság však pripomenul, že Rakúsko nasadilo vojakov v Burgenlande pred časom s tým argumentom, že do vstupu Maďarska do Schengenu posilní hraničnú políciu, ktorá je na tieto úlohy nedostatočná, a „na tých niekoľko rokov” nemienia zvyšovať stav polície. Tento argument v Bruseli prijali, aj keď vojaci členských krajín Európskej únie nemôžu plniť úlohy polície, nesmú napríklad vystupovať proti občanom, poznamenal Samu. Prihraničnú službu rakúskych vojakov nezrušili ani po vstupe Maďarska do schengenskej zóny, čo vyvolalo nevôľu nielen maďarských orgánov, ale aj Bruselu. Podľa spoločnej maďarsko-rakúskej štatistiky sa po vstupe Maďarska do Schengenu znížil počet ilegálnych migrantov z Maďarska do Rakúska oproti predchádzajúcim rokom o 85 percent a o tretinu stúpol počet zadržaných narušiteľov hraníc. V Burgenlande zase počet trestných činov nestúpol, ale klesol, zdôraznil pre Népszabadság maďarský policajný predstaviteľ.

Mlynky - Do nového domu začiatkom budúceho roka

6. augusta 2008 (Pavel Novotný - HN)

Koniec dobrý, všetko dobré. Aj tak by sa dal opísať boj Slovákov z obce Mlynky o svoj vlastný dom. Po niekoľkomesačnom spore o Slovenský dom v centre Mlynkov, z ktorého sa nakoniec budú musieť vysťahovať, začína totiž predstava Slovákov o novom sídle nadobúdať reálne obrysy. „Architektonický návrh nového domu je už takmer hotový. Ak všetko pôjde podľa plánu, začať stavať by sme mohli už začiatkom septembra,“ povedala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Zmluva podľa nej hovorí, že dom by mohol byť hotový do konca decembra. V ideálnom prípade by tak Slováci v Mlynkoch mohli tráviť prvé mesiace budúceho roka už v novom Slovenskom dome - Stredisku pilíšskych Slovákov.

Dva vrchy priateľstva

Pôvodný Slovenský dom v Mlynkoch sa stal symbolom vyostrenia vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Do bitky o dom sa zapojili najvyšší ústavní činitelia na oboch stranách Dunaja, a táto otázka sa dostala dokonca aj na pôdu Európskeho parlamentu. Teraz sa rysuje definitívna podoba novej budovy, v ktorej bude pôsobiť Slovenská samospráva v Mlynkoch a ďalšie mieste a regionálne organizácie pilíšskych Slovákov. „S touto podobou sme spokojní. Spredu dom vyzerá tak, ako by vedľa seba stáli dva vrchy. Má to symbolizovať priateľstvo dvoch národov,“ hovorí M. Demjénová. Pod podobu nového Slovenského domu sa podpísala maďarská architektonická spoločnosť L2 Architects. Členom jej tímu je aj mladý architekt Ondrej Glück, ktorý pochádza priamo z Mlynkov. „Vyhľadali sme ho my sami, on sa na ten dom pozerá ako na svoj, robí to pre svoju vlastnú dedinu,“ pripomína M. Demjénová.

Dom bude pomerne veľký. Dolu bude priestranná hala, z ktorej sa v prípade potreby bude môcť vyčleniť zasadačka. V hale sa budú konať rôzne podujatia Slovákov. Hore na poschodí sa budú nachádzať tri izby. „Hosťovské izby budeme potrebovať, ak sa nám podarí vybaviť slovenského farára alebo učiteľa. Mohli by v nich dočasne bývať,“ dodáva M. Demjénová. Podľa nej sa Slováci s Maďarmi o finálnu podobu tak trochu doťahovali. „Raz sa maďarskej strane nepáčilo, že hala má byť príliš veľká, inokedy sme s niečím nesúhlasili my. Konečný plán sa však páči každému, a tak môžeme začať stavať.“

Festival už v novom

Slováci sa nemusia báť ani o to, kto toto všetko zaplatí. Slovenská vláda dala na dom desať miliónov korún, maďarská vláda 80 miliónov forintov. V prepočte tak obe krajiny prispeli približne rovnako. „My peniaze priamo nedostaneme, ide to cez Celoštátnu slovenskú samosprávu. Peniaze z Budapešti sú už na účte, tie slovenské sa momentálne vybavujú. Samotná budova bude stáť vyše 10 miliónov korún. Zvyšné peniaze pôjdu na nábytok, kuchynské zariadenie či na vybudovanie parkoviska, vodovodnej i plynovodnej prípojky a telefónnej linky,“ dodáva predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy. Na fungovanie domu budú mať Slováci vlastný fond. Už v minulosti dostali od slovenskej vlády v rámci rôznych programov pomoc vo výške 800-tisíc korún.

Mlynskí Slováci by v novom dome chceli byť najneskôr do 21. februára. Práve na Fašiangy sa totiž bude konať už tretíkrát tzv. šiškový festival, organizovaný Slovenskou samosprávou v Mlynkoch. „Tento rok sa naň zišlo 4-tisíc ľudí, nielen z dvojtisícových Mlynkov, ale aj z okolitých dedín v Pilíši i z celého Maďarska,“ tvrdí M. Demjénová. Festival má medzi Slovákmi žijúcimi v Maďarsku veľký úspech a jeho návštevnosť každým rokom rastie. Vlani počas prvého ročníka to bolo asi 600 ľudí, tento rok 4-tisíc a na budúci rok počítajú s ešte väčším počtom. Keďže niekoľko tisíc ľudí sa do jedného domu nepomestí, v nových priestoroch by sa im festival organizovalo oveľa jednoduchšie. „Pri dome je väčší pozemok, kde sa bude dať postaviť veľký stan. Tu sa takisto budú môcť konať ďalšie veľké podujatia,“ pripomína M. Demjénová výhody nového domu, ktorý bude stáť neďaleko základnej školy.

Vedľa seba môžu žiť domy aj národy

Architekt Ondrej Glück, jeden z autorov Slovenského domu v Mlynkoch

- Slovenský dom sa v minulosti stal symbolom vzťahov medzi Maďarmi a Slovákmi. Bola pre vás práca na novom Slovenskom dome - Stredisku pilíšskych Slovákov niečím výnimočným?

- Samozrejme. Ja som bol síce iba jedným z tých, ktorí na projekte pracovali, ale pre mňa táto práca bola v mnohom špecifická.

- Čím bola špecifická?

- Pochádzam z Mlynkov, a preto mám aj k tomuto domu osobitný vzťah, možno viac než moji kolegovia.

- Nechali ste sa pri jeho tvorbe niečím inšpirovať?

- Mojou inšpiráciou boli vzťahy medzi dvoma národmi, Maďarmi a Slovákmi. Projekt na prvý pohľad vyzerá, ako keby to boli dva domy, stojace vedľa seba. Má to symbolizovať dva národy, slovenský a maďarský, žijúce vedľa seba v mieri a priateľstve. Podobne ako dva domy vedľa seba môžu spolu žiť aj dva národy.

- Kedy bude tento dom postavený?

- V podstate by sme chceli, aby bol dokončený už na prelome rokov. Stále však celkom isto nevieme, či sa to aj naozaj podarí.

- Od čoho to bude závisieť?

- Od viacerých faktorov, napríklad od toho, ako rýchlo budú postupovať stavebné práce. Ale rozhodne by to malo byť najneskôr začiatkom budúceho roka.

V Mlynkoch majú plány nového Slovenského domu

5. augusta 2008 (Peter Morvay - Sme)

Slováci v obci Mlynky dostali plány nového Slovenského domu - Strediska pilišských Slovákov, ktorý by mali postaviť z príspevkov slovenskej a maďarskej vlády. Pozemok naň kúpili ešte v júni. „Dúfame, že začiatkom septembra môžeme začať stavať,” hovorí predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Nové sídlo by chceli mať hotové už v decembri. Plány domu ešte musí schváliť štátny tajomník pre menšiny pri budapeštianskom úrade vlády, cez ktorého idú peniaze za maďarskú stranu. Maďarská vláda podľa M. Demjénovej chce, aby dom plnil všetky funkcie, ktoré plnil starý Slovenský dom, ale aby nebol príliš „prezdobený”. Nový Slovenský dom, ktorý má byť zároveň Strediskom pilišských Slovákov, bude majetkom Celoštátnej slovenskej samosprávy, aby sa vyhovelo požiadavke maďarskej vlády, ktorá vraj môže dať oficiálne peniaze iba tejto inštitúcii. Užívateľské právo k domu však má zmluvne získať Slovenská samospráva v Mlynkoch a ďalšie mieste a regionálne organizácie pilíšskych Slovákov. Problémy Slovákov v Mlynkoch, jedinej obce v Maďarsku, ktorá má podľa posledného sčítania slovenskú väčšinu, sa stali známymi na jar tohto roku. Obecná samospráva vtedy proti vôli Slovákov rozhodla, že vysťahuje ich inštitúcie a spolky z tradičného sídla, Slovenského domu stojaceho v centre obce.

V letnej škole sa učia slovenčinu

4. augusta 2008 (sita)

Pre cudzincov, ktorí chcú hovoriť po slovensky, sa začala letná škola slovenského jazyka a kultúry. Dnes písali vstupné testy a organizátori ich zadelili do študijných skupín - medzi začiatočníkov, mierne pokročilých alebo pokročilých. Letnú školu organizuje Studia Academica Slovaca (SAS). Do 44. ročníka letnej školy sa prihlásilo 158 cudzincov z rôznych krajín, napríklad z Maďarska, Poľska, Nemecka, Talianska, Španielska, Grécka, Francúzska či Chorvátska. V zozname prihlásených je aj Kubánec, Moldavčan, Sýrčan, piati Taiwančania a dvaja Turci. Eva Špaňová zo SAS pre agentúru SITA povedala, že cudzincov počas hodín slovenčiny oboznámia so slovenskými reáliami, históriou. Čaká ich exkurzia po Slovensku, prezentácia súčasných slovenských filmov - projekcia dokumentu Slepé lásky a filmu Bathory, v tvorivých dielňach sa budú učiť slovenské ľudové a populárne piesne a tance, budú im prezentovať ľudové kroje. Letná škola bude trvať tri týždne. Cudzinci na záver napíšu test, pokročilí aj esej, na základe ktorých dostanú certifikát. Špaňová uviedla, že v letnej škole sú aj študenti zahraničných univerzít, ktorí študujú slovakistiku, lektori cudzích jazykov pôsobiaci na Slovensku, prekladatelia alebo zamestnanci zahraničných firiem. Najstarším účastníkom kurzu je 60-ročný Američan, najmladším 18-ročný Francúz.

Magyar Hírlap: Robert Fico podporuje nacionalistov

4. augusta 2008 (tasr)

Slovenský premiér Robert Fico opäť ubezpečil o svojej podpore šovinisticky zameranú kultúrnu organizáciu Maticu slovenskú. Konštatuje to dnes maďarský denník Magyar Hírlap. Opozícii blízke periodikum pripomína, že na víkendových oslavách 145. výročia založenia MS v Martine sa zúčastnil aj predseda slovenskej vlády. Fico vyjadril názor, že by bolo potrebné posilniť prítomnosť tejto organizácie v okresoch, kde žije maďarská menšina. Podľa Magyar Hírlapu premiér na oslavách povedal, že tie by sa nemuseli vždy konať v Martine, ale aj v niektorých z okresov Komárno, Levice, Nové Zámky, Lučenec, alebo Rimavská Sobota. Pán Boh má rád MS, lebo na celom Slovensku prší, ale v Martine nie, aby sme mohli pokojne oslavovať. Hlboko sa skláňam pred prácou MS,“ cituje Fica denník. Na oslavách sa zúčastnil aj predseda koaličnej SNS Ján Slota. Ten na margo futbalového zápasu Corgoň Ligy medzi Dunajskou Stredou a Trnavou povedal, že šovinistické prejavy maďarských fanúšikov sa nesmú zopakovať, a ak to bude potrebné, tak by mala proti tomu zasiahnuť aj vláda. Magyar Hírlap si tiež všíma Slotove vyjadrenie o tom, že v roku 1848 slovenský národ ukázal, že je schopný ubrániť sa, a zbraňami likvidoval maďarských „honvédov“. Podľa neho pôvodným domovom Maďarov nie je Karpatská kotlina, ale mongolská púšť Gobi.

Komentár - Kamarátka Matica

4. augusta 2008 - (Márius Kopcsay - Pravda)

Matica slovenská podľa jej predsedu Jozefa Markuša prežila viac rokov v neslobode ako v slobode. Je otázka, či za úplne slobodné môže považovať dnešné časy, keď si jej značku prisvojujú politické strany, ak sa chcú predviesť v národných farbách. V deväťdesiatych rokoch tak robievalo Mečiarovo HZDS. Dnes sa o to usiluje SNS a Smer, ktorí, naoko do seba zavesení v priateľskom objatí, zvádzajú boj o dušu národne orientovaného voliča. Neprekvapuje, ak Slota na matičnej pôde brojí proti šovinizmu (maďarskému) a hlási sa k vlastenectvu (slovenskému) - a keď ako príklad ušľachtilého vlasteneckého citu pridá zopár štipľavých poznámok na adresu Maďarov, ktorým ako domovinu prisúdi púšť Gobi. Oveľa krkolomnejšie pôsobí, ak sa k matičiarstvu v tomto podaní kamarátsky prichýli sociálny demokrat Fico. A oroduje za to, aby Matica pôsobila v okresoch južného Slovenska. Premiér si tak osvojil videnie národných politických síl, podľa ktorého Slováci na národnostne zmiešaných územiach ťahajú za kratší koniec v porovnaní s Maďarmi. A tak im musí Matica prísť na pomoc. Čím? Predovšetkým plamennými rečami a vyhláseniami. Tu už ani tak nejde o ušľachtilé šírenie slovenskej kultúry, ale o jasný politický odkaz namierený proti národnostným menšinám. Je slabou útechou, že znovuzrodenia nacionalizmu z času na čas prežívajú aj iné európske štáty - Francúzsko, Poľsko či Maďarsko. Matičný a národniarsky tón je navyše zlou odpoveďou práve na radikalizmus prerastajúci maďarskú politickú scénu. V období, ktoré zostáva do volieb, ale aj po nich - ak voľby dopadnú tak, ako veštia prieskumy - možno očakávať, že sa na národnú nôtu bude vo vládnej politike hrať čoraz hlasnejšie. A čoraz radikálnejšie. Kým ekonomicky sa Slovensko k Európe približuje (od budúceho roku už ako člen eurozóny), politicky z nej - vďaka kurzu, ktorý nastúpili Fico a Slota - cúva späť. V priestore aj v čase.

Fico sa hlboko skláňa pred prácou Matice slovenskej

2. augusta 2008 - (sita)

Matica slovenská (MS) by mala svoju pozornosť obrátiť na okresy na južnom Slovensku, povedal v príhovore na Matičných slávnostiach v Martine, ktoré sa konajú pri príležitosti 145. výročia vzniku MS, premiér Robert Fico. Ako príklad spomenul okresy Levice, Nové Zámky, Komárno, Lučenec a Rimavskú Sobotu. Uviedol tiež, že Matičné slávnosti by sa nemuseli vždy konať len v Martine, ale aj v týchto okresoch. Podľa predsedu vlády Pán Boh má rád Maticu slovenskú, pretože na celom Slovensku „leje“, ale v Martine svietilo slnko a matica mohla oslavovať. Fico zároveň vyzdvihol prácu matice. „Pred prácou MS sa hlboko skláňam,“ vyhlásil. Zároveň pripomenul, že o vlasť sa treba starať, aby slúžila ľuďom. Chce, aby sa Slováci mohli spoľahnúť na štát, ak budú v núdzi. Fico tiež zdôraznil, že si váži slovenských umelcov a spisovateľov, ale aj interpretov populárnej hudby, že svoje piesne spievajú v slovenčine. Vyslovil sa za dobré vzťahy so slovanskými národmi a štátmi. V prejave sa venoval aj novinárom a médiám. Podľa neho rodina vlastníkov jedného z mienkotvorných slovenských denníkov blahoželala Adolfovi Hitlerovi k „Mníchovu“. Ani po prejave však nepovedal o aký denník ide. Predseda Matice slovenskej Jozef Markuš upozornil, že matica má za sebou viac rokov neslobody a zákazu činnosti ako slobodných rokov. Verí však, že tento pomer sa zmení. Podľa neho všetci, ktorí chceli zlikvidovať maticu, si na nej vylámali zuby. Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota sa v prejave vyslovil za vlastenectvo a odmietol šovinizmus. Ako príklad uviedol zápas futbalovej ligy v Dunajskej Strede. Podľa neho sa šovinistické prejavy maďarských fanúšikov nesmú opakovať a zasiahnuť by mala aj vláda. Slota pripomenul, že Slováci v meruôsmych rokoch ukázali, že sa vedia brániť aj so zbraňou v ruke a likvidovať maďarských honvédov. Zároveň vyhlásil, že pôvodnou domovinou Maďarov nie je Karpatská kotlina, ale mongolská púšť Gobi. Matičné slávnosti sa konali pod záštitou Jána Slotu, ktorý zabezpečil peniaze na program i na rekonštrukciu amfiteátra. V martinskom amfiteátri vialo množstvo zástav SNS. Ficovi to neprekážalo. Na oslavy podľa neho mohol prísť ktokoľvek. „Ide o Slovensko,“ vyhlásil. Štvordňové Matičné slávnosti sa začali v Martine v piatok. Matičiari vrátili čestné členstvo in memoriam Alexandrovi Dubčekovi. Slovenské spolky zo zahraničia založili Radu Slovákov žijúcich v zahraničí. V Dome Jozefa Cígera Hronského 2. augusta otvorili výstavu z argentínskej pozostalosti spisovateľa. Nedeľa 3. augusta sa bude niesť v znamení bohoslužieb v rímskokatolíckom kostole a v chráme evanjelickej cirkvi. Na pondelok 4. augusta je naplánované v budove Matice slovenskej historické a spomienkové kolokvium a vernisáž Matica slovenská 1863 - 1968 - 2008 v Matičnom dome. Zrod Matice slovenskej bol jedným z výsledkov Memoranda národa slovenského. Matica vznikla s cieľom ubrániť Slovákov pred agresívnou maďarizáciou uhorského štátu. Stala sa prototypom náboženskej tolerancie, keď prvý predseda Štefan Moyses bol katolícky biskup a podpredseda evanjelický superintendant Karol Kuzmány. V roku 1875 maticu zatvorili. Znovu ožila až po vzniku Československa v roku 1919.

Matica vrátila Dubčekovi čestné členstvo

1. augusta 2008 - (čtk)

Jeden z najznámejších slovenských politikov Alexander Dubček sa v Martine, šestnásť rokov po svojej smrti, dočkal vrátenia čestného členstva Matice slovenskej. Terajší predstavitelia matice, ktorá si tento rok pripomína 145. výročie svojho vzniku, sa takto chceli bývalému politikovi poďakovať za podporu tejto kultúrnej inštitúcie. Dubček prišiel o čestné členstvo pred takmer štyrmi desiatkami rokov, keď sa musel z politiky stiahnuť. „Je to vlastne naše matičné ocenenie významu tejto osobnosti pre národné i medzinárodné dejiny a pre reprezentáciu Slovákov počas jeho pôsobenia v politických funkciách,” povedal predstaviteľ matice Stanislav Bajaník. Niekdajšiemu politikovi sa pocty ušlo počas Martinských matičných slávností. Bajaník upozornil, že Dubček v roku 1963 položil základný kameň druhej budovy Matice slovenskej v Martine. Túto inštitúciu potom navštívil aj v roku 1968, kedy sa zapísal do dejín ako vedúca postava pražskej jari, kedy došlo k pokusu o „socializmus s ľudskou tvárou”. Dubček sa vrátil do matice aj krátko pred svojou smrťou v roku 1992, kedy po nútenej pauze počas normalizačného režimu opäť pôsobil vo vysokých politických funkciách. Na matičné slávnosti sa prišli pozrieť i niektorí koaliční politici, medzi ktorými nechýbal vicepremiér Dušan Čaplovič zo Smeru-SD alebo šéf národniarov (SNS) Ján Slota. Ten pred novinármi kritizoval údajné prejavy maďarského nacionalizmu na juhu Slovenska počas nedávneho futbalového zápasu medzi Dunajskou Stredou a Trnavou. Do Martina sa cez víkend chystá aj premiér Robert Fico. Počas štvordňových slávností sú pripravené koncerty, výstavy alebo divadelné predstavenie. Oslavy vyšli na približne desať miliónov korún (necelých 332 000 eur). Martinčania sa vďaka nim dočkali napríklad zrekonštruovaného amfiteátra. Organizátori očakávajú asi 10.000 návštevníkov.

Slovensko i slovenčina sú podľa J. Markuša vystavené novým víchrom

1. augusta 2008 - (sita)

Slovensko i slovenčina sú podľa predsedu Matice slovenskej (MS) Jozefa Markuša hodnotami, ktoré sú v súčasnosti vystavené novým problémom a víchrom. „Preto potrebujeme pestovať patriotizmus až po spolupatričnosť a svornosť Slovákov,“ povedal dnes na tlačovej besede pred začatím Matičných slávností Markuš. Podľa neho úloh pre maticu pribúda. Spomenul pritom vysťahovalectvo. „Slovensko je jedným z najvysťahovaleckejších národov sveta,“ uviedol. Zo Slovenska sa vysťahovalo podľa neho toľko ľudí, koľko v ňom žije. „Tí potrebujú puto k slovenskosti, slovenčine. Na tom chceme pracovať,“ zdôraznil Markuš. Podľa Markuša matica chce vytvoriť po celom svete malé Moyzesove a Kuzmányho ústavy, ktoré by boli organizované na spôsob Goetheho inštitútov. Ich cieľom by bola propagácia Slovenska a výučba slovenčiny. V Martine sa dnes konala tlačová beseda o pripravovaných oslavách Dní Matice slovenskej. Okrem primátora mesta Martin Andreja Hrnčiara či predsedu Matice Slovenskej Jozefa Markuša sa jej účastnil aj predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota. Aj vďaka nemu sa totiž tieto slávnosti konajú. Ako Andrej Hrnčiar vysvetlil, mesto Martin už nemalo iné východisko ako zohnať peniaze na opravu amfiteátra a tak oslovilo Jána Slotu. Ten neváhal a pre Maticu Slovenskú ako pre „matku národa” zohnal peniaze. Ako sa aj neskôr vyjadril, rád by zvýšil ročné dotácie tejto pre Slovensko dôležitej kultúrnej inštitúcie. Autor: Ján Čorba Programy matice a SNS sú podľa lídra národniarov Jána Slotu identické. Obe organizácie podľa neho vzišli z Memoranda národa slovenského v roku 1861. Pripomenul, že matica bola založená dva roky po memorande a SNS desať rokov. „Nie je náhoda, že SNS nielen morálne, ale aj materiálne pomáha matici,“ uviedol Slota s tým, že maticu považuje za matku slovenského národa. Preto SNS chce aj naďalej vytvárať vhodné podmienky pre jej fungovanie. Podľa neho je úlohou matice vychovávať k vlastenectvu a patriotizmu. Jedným z hlavných organizátorov Matičných dní okrem matice a SNS je aj mesto Martin. Primátor Martina Andrej Hrnčiar hovorí o novej ére spolupráce mesta a matice, ktorá v minulosti nebola pozitívna a konštruktívna. Markuš i Hrnčiar ocenili pomoc Slotu pri financovaní slávností. Slota vybavil šesť miliónov korún (199 164 €) z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na rekonštrukciu amfiteátra, v ktorom bude hlavná časť osláv. Slota tiež vybavil sponzorský príspevok od Slovenskej pošty na kultúrny program slávností, ktorý stojí podľa Hrnčiara viac ako tri milióny korún (99 582 €). Štvordňové Matičné slávnosti sa začínajú dnes v Martine pri príležitosti 145. výročia založenia Matice. Záštitu nad podujatím prevzal predseda SNS Ján Slota. Ako v rozhovore pre agentúru SITA pripomenul hovorca Matice slovenskej Stanislav Bajaník, 4. august, kedy sa slávnosti končia, je aj pamätným dňom SR. MS bola založená 4. augusta 1863. „Chceme všetkým pripomenúť poslanie a zmysel najstaršej kultúrnej i vedeckej inštitúcie Slovákov,” uviedol Bajaník. Matičiari dnes vrátia čestné členstvo in memoriam Alexandrovi Dubčekovi. Zlatú medailu Matice slovenskej udelia herečke Eve Kristínovej pri príležitosti jej 80. narodenín. Štyria členovia MS dostanú Cenu nadácie MS - Prémiu Vševlada Jozefa Gajdoša. Dnes bude ustanovená aj Rada Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá bude zložená zo zástupcov slovenských spolkov. Od 17:00 sa dnes začína v martinskom amfiteátri koncert hudobných skupín. O 19:00 bude v Dome odborov Strojár divadelné predstavenie Činoherného štúdia z Ústí nad Labem Jiří Mahen - Jánošík. V sobotu bude žiť Martin vystúpeniami folklórnych súborov, v Dome Jozefa Cígera Hronského otvoria výstavu z argentínskej pozostalosti spisovateľa. Popritom bude v Dražkovciach pri Martine zábavno-športový deň s futbalovým turnajom o Pohár Matice slovenskej, futbalový zápas osobností proti rómskemu tímu a podvečer vystúpia folklórne súbory. Od 16:00 sa v Martine začne oficiálny program Matičných slávností snemom a zhromaždením priaznivcov a členov Matice slovenskej. Večer v martinskom amfiteátri v programe s názvom Prameň nášho národa po folklórnom súbore Šarišan vystúpia Marcel Palonder a Anita Soul, Misha, AYA, Arzén a Team Revival. Na záver večera je pripravený ohňostroj. Nedeľa 3. augusta sa bude niesť v znamení bohoslužieb v rímskokatolíckom kostole a v chráme evanjelickej cirkvi. Na pondelok 4. augusta je naplánované v budove Matice slovenskej historické a spomienkové kolokvium a vernisáž výstavy Matica slovenská 1863 - 1968 - 2008 v Matičnom dome. Zrod Matice slovenskej bol jedným z výsledkov Memoranda národa slovenského. Matica vznikla s cieľom ubrániť Slovákov pred agresívnou maďarizáciou uhorského štátu. Stala sa prototypom náboženskej tolerancie, keď prvý predseda Štefan Moyses bol katolícky biskup a podpredseda evanjelický superintendant Karol Kuzmány. V roku 1875 maticu zatvorili. Znovu ožila až po vzniku Československa v roku 1919.

Slota podporuje matičiarov, plánuje im pridať

1. augusta 2008 - (sita)

SNS podľa predsedu strany Jána Slotu urobí všetko pre podstatné zvýšenie rozpočtu Matice slovenskej od štátu. Už v tohtoročnom rozpočte sa podarilo národniarom rozpočet Matice zvýšiť. „46 miliónov korún je len malý zlomok, ktorý potrebuje Matica na svoju činnosť,” povedal Slota. Táto suma od štátu by mala byť podľa neho trojnásobne vyššia. Slota zároveň vyslovil presvedčenie, že Matici sa vrátia aj budovy, ktoré jej patrili. Predseda Matice slovenskej Jozef Markuš zdôraznil, že roky 1999 až 2006, teda za vlády Mikuláša Dzurindu, boli finančne pre Maticu ako holandské dražby. Matica vtedy dostávala menej peňazí ako do roku 1998. Matica má síce príjmy aj z tlačiarní Neografia, ale tie by podľa Markuša mala využívať len na investičné účely. Zároveň upozornil, že príspevok od štátu je na chod Matice nedostatočný. Podľa Slotu by sa do správy Matice mala napríklad vrátiť Slovenská národná knižnica. „Slovenská národná knižnica patrí pod krídla Matice,” vyhlásil Slota. SNS sa bude o to aj snažiť. Predseda MS Jozef Markuš si vie predstaviť, že by knižnica bola spravovaná ako štátny orgán, ale bolo by potrebné vyriešiť otázku matičných zbierok. Podľa neho knižnica by ich mohla spravovať, pričom by sa upravil režim ich kontroly. Podobne by sa mohol vyriešiť aj archív.

Malév prepustí 20 percent zamestnancov

4. augusta 2008 (čtk)

Maďarská letecká spoločnosť Malév prepustí 400 zamestnancov, čo zodpovedá zhruba pätine celkovej pracovnej sile spoločnosti. Spoločnosť, ktorú vlani kúpila ruská firma KrasAir, týmto rozhodnutím reaguje na nepriaznivý vývoj v odvetví, hlavne na vysoké ceny pohonných hmôt a pokles dopytu po leteckej preprave. Malév taktiež od zimného letového rádu stiahne päť lietadiel Boeing 737 a prenajme ich iným leteckým spoločnostiam. Už vlani aerolinky prepustili šesť percent zamestnancov, napísala agentúra Reuters. Letecká doprava sa potýka s prudkým nárastom cien pohonných hmôt spôsobeným rekordnými cenami ropy. V porovnaní s rovnakým obdobím vlani sú pohonné hmoty v súčasnosti vyššie zhruba o 75 percent. Prepravcovia sa preto snažia zaistiť si stabilitu obmedzovaním kapacít, prepúšťaním a vyššími cenami leteniek. V Spojených štátoch už letecké spoločnosti v tomto roku podľa správy poradenskej firmy Challenger, Gray & Christmas zrušili viac než 20-tisíc pracovných miest. Minimálne sedem menších amerických aerolinek bolo nútených požiadať o súdnu ochranu pred veriteľmi alebo zastaviť prevoz. Medzinárodné združenie pre dopravu (IATA) dnes oznámilo, že objem medzinárodnej nákladnej leteckej prepravy v júni kvôli globálnemu hospodárskemu útlmu poprvé za viac než tri roky klesol. Tempo rastu osobnej prepravy bolo najnižšie od roku 2003, keď svetovú leteckú dopravu zasiahla kríza okolo epidémie SARS.

Maďarská vláda chystá daňové zmeny

4. augusta 2008 (sita)

Maďarská vláda v rámci pripravovaných zmien v daňovom systéme pravdepodobne zredukuje alebo zruší špeciálnu 4-% daň pre podniky a zníži príspevky do sociálnych fondov. Uviedol to minister financií János Veres v rozhovore, ktorý dnes uverejnil denník Világgazdaság. Minister potvrdil, že zníženie alebo zrušenie tzv. solidárnej dane a úprava sociálnych príspevkov sú medzi konkrétnymi návrhmi, o ktorých bude vláda diskutovať na najbližšej schôdzi 21. augusta. Maďarská socialistická vláda v snahe znížiť veľký rozpočtový deficit zaviedla v roku 2006 tzv. solidárnu daň vo výške 4 % pre podniky a jednotlivcov, ktorí majú nadpriemerné príjmy. V dôsledku týchto úprav by mal deficit štátneho rozpočtu tento rok klesnúť na 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom ešte v roku 2006 dosiahol 9 % HDP. Vláda ale podľa Veresa pravdepodobne špeciálnu daň pre fyzické osoby nezruší. „Budeme to zvažovať, ale nevyzerá to reálne,” konštatoval. Minister financií sa domnieva, že zmeny v daňovom systéme nebudú mať negatívny dopad na plánované zníženie deficitu na 3,2 % HDP na budúci rok. Je tiež presvedčený, že socialistická vláda získa pre svoje návrhy podporu parlamentu, aj keď má od mája v zákonodarnom zbore menšinu. Socialisti budú potrebovať podporu Slobodných demokratov, aby v parlamente presadili návrh daňových zmien a rozpočet na budúci rok..

Na financovanie nehnuteľností v zahraničí sa musí zmeniť zákon

1. augusta 2008 (tasr)

Po vstupe Slovenska do Európskej menovej únie sa budú banky snažiť presadiť zmenu v zákone o bankách, aby mohli financovať aj nehnuteľnosť v zahraničí. V súčasnosti to platný zákon neumožňuje, upozornila produktová manažérka Všeobecnej úverovej banky (VÚB) Zuzana Toldyová. „Momentálne súčasná legislatíva na Slovensku neumožňuje financovanie nehnuteľností v zahraničí, pretože v platnom zákone o bankách je presne stanovené, že z hypotéky je možné financovať len nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky,” konkretizovala odborníčka. Ako ďalej uviedla k aktuálnej problematike, VÚB banka eviduje záujem klientov o takéto úvery. „Nie je to však hromadný záujem, pretože uvedený spôsob financovania sa väčšinou týka len pohraničných oblastí Bratislavy. Ide prevažne o klientov, ktorí chcú financovať nehnuteľnosť blízko, v Maďarsku alebo Rakúsku. Nie je to nejaký masový záujem. Vieme však vyriešiť aj týchto klientov tým, že klient prípadne založí inú nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na území Slovenska,” dodala.

F1: Hungaroring zaznamenal rekord v návštevnosti

3. augusta 2008 (tasr)

Veľká Cena Maďarska automobilového seriálu F1 zaznamenala počas uplynulého víkendu nový divácky rekord. Podľa organizátorov si preteky za tri dni prišlo pozrieť spolu 241 tisíc divákov, pričom na hlavný program v nedeľu zavítalo 106 tisíc priaznivcov. Predošlý rekord držalo podujatie z roku 2000, kedy prišlo na Hungaroring pri mestečku Mogyoród spolu 220 tisíc ľudí. V predošlej histórii pretekov ešte nikdy viac než 100 tisíc divákov nedeľné vyvrcholenie nevidelo.

Veľkú cenu Maďarska vyhral Kovalainen

Fínsky pilot Heikki Kovalainen z McLarenu sa stal víťazom nedeľňajšej Veľkej ceny Maďarska seriálu F1. Sedemdesiat kôl okruhu Hungaroring zajazdil za 1:37:27,067. Na druhej priečke sa umiestnil Timo Glock na Toyote, tretí skončil úradujúci majster sveta Kimi Räikkönen. Líder priebežnej klasifikácie Lewis Hamilton sa počas pretekov dostal do problémov a skončil piaty, prvému mužovi celého priebehu VC Felipemu Massovi tri kolá pred koncom vybuchol motor a musel odstúpiť. Massa na štarte vyfackal celý McLaren. Z tretieho miesta bez problémov obehol Kovalainena a po súboji s Hamiltonom sa usadil na špici. Šiesty Räikkönen jedno miesto stratil, spadol za Fernanda Alonsa, zatiaľ čo Glock sa usadil na štvrtej priečke Roberta Kubicu. Hamilton dokázal s vedúcim mužom ako-tak držať krok, zvyšok poľa vôbec nie. Massa mal menej paliva v nádrži a keďže prvýkrát navštívil boxy už v 18. kole, nedala sa vylúčiť stratégia troch zastávok. Räikkönen nemal inú možnosť, než sa držať za Alonsom a spoľahnúť sa na taktiku, ktorá ho mohla dostať na lepšiu bodovanú pozíciu. Jeho Ferrari a Španielov Renault podávali porovnateľný výkon. Poradie sa ustálilo aj na zvyšných miestach, preteky mali v rámci očakávania pokojný priebeh. Massa tešil fanúšikov Ferrari jedným rýchlym kolom za druhým, v približne štvrtine pretekov nestačil jeho tempu ani Hamilton. Po návrate z dotankovania sa Massa zaradil na štvrtú priečku, Hamilton si šiel po benzín kolo nato. Alonso zamieril do boxov nasledovaný Räikkönenom a aj keď sa mechanici Ferrari úporne snažili, Fín sa pred súpera nedostal. Renault pre Nelsinha Piqueta tentoraz nič prevratné nevymyslel, vďaka neskoršej zastávke sa však aspoň dostal z desiateho na priebežné ôsme miesto, výhľadovo po návrate Davida Coultharda do druhej desiatky. Biedne to vyzeralo so Sauberom. Kubica bol po polovici Veľkej ceny deviaty, nedotankovaný Heidfeld jedenásty. Po zlej kvalifikácii mohol Heidfeld vložiť nádej len do toho, čo sa v Nemecku podarilo Piquetovi - jedno dotankovanie a návrat na dobrú pozíciu. Oveľa lepšiu náladu mohli mať v Toyote. Glock sa úspešne držal za tretím Kovalainenom a keďže ani zozadu ho nikto neohrozoval, v pokoji si šiel po body. Tridsať kôl pred koncom zostal McLaren otrasený. Hamiltonova ľavá predná pneumatika dostala defekt a keďže monopost len s obrovskými ťažkosťami točil doprava, trvalo dlhú chvíľu, kým sa víťaz posledných dvoch pretekov dostal do boxov. Na trať sa vrátil desiaty, keďže však dostal palivo až do záveru, reálne sa mohol posunúť o niekoľko pozícií vyššie, aj keď na pódium musel zabudnúť. Massa šiel druhý a posledný raz pre palivo krátko za smutným Hamiltonom a zdalo sa, že jeho víťazstvu nestojí nič v ceste. Omyl. Tri kolá pred koncom mu na cieľovej rovinke vypovedal službu agregát a šokovaný Massa zrazu prišiel o všetko. Pre premiérovú výhru si tak napokon dokrúžil Kovalainen. Vďaka tomu, že Räikkönen sa po svojom druhom dotankovaní dostal pred Alonsa, mohol vystúpiť na pódium ako tretí muž za Glockom.