Predseda maďarského Jobbiku sa volal Zázrivecz, šéfka strany v Békešskej Čabe Tünde Koczihová Szabóová pochádza zo slovenskej rodiny, podpredseda v Sarvaši Attila Gajdoš tiež. Medzi Slovákmi, ktorí niekoľko generácií žijú v Maďarsku, nie sú len ľudia, ktorí sa ešte snažia udržiavať slovenčinu, ale aj tí, ktorí by najradšej žili v Uhorsku a Slovensko zahrnuli do veľkej ríše. K slovenskému pôvodu sa veľmi nehlásia. Tünde Koczihová Szabóová z Békešskej Čaby bola donedávna nenápadná svetlovlasá mladá žena. Učiteľka. Jej starí rodičia z časti Vinice ešte hovorili po slovensky, otec pracoval v tehelni. Učila v susednom meste Békeš. „Meno Kocziha je v Čabe typické slovenské. Ale dlho som vôbec nevedel, že existuje nejaká Tünde Koczihová. Prvýkrát som ju zaregistroval asi pred troma rokmi pri demonštráciách Jobbiku,” hovorí jeden zo Slovákov, ktorí žijú v Békešskej Čabe. Strana Jobbik je poriadna divočina. Niečo ako SNS na Slovensku, len ešte ostrejšia a zvyčajne nekončí iba pri rečiach o tankoch, ktoré by mali tiahnuť na hlavné mesto susedného štátu. Organizujú demonštrácie, na ktorých rečnia o poriadku, Cigánoch, o večnom Uhorsku, oplakávajú Trianon. Ich kamaráti z gardy robia pochody. Pri takýchto „uličných” kampaniach sa zviditeľnila aj dovtedy neznáma Tünde Koczihová Szabóová. Na rozdiel od SNS je však Jobbik na okraji spoločnosti a žiadna strana s ňou spolupracovať nechce. Pri nedávnych voľbách do maďarského parlamentu bola Tünde Koczihová Szabóová na 43. mieste kandidátky strany Jobbik, ale do zákonodarného zboru sa nedostala.

Ondrej Hanko (72) patrí v Békešskej Čabe medzi pamätníkov a presne pozná históriu mesta, ktoré bolo kedysi slovenské. S Koczihovou sa vraj rozprával raz. Po maďarsky. „Myslím, že po slovensky toho veľa nevie. Keď som sa jej pýtal na názory, tvrdila, že ona nemá nič proti Slovákom, že sa nemusíme ničoho báť, ale problém má s Cigánmi,” hovorí. Slováci sa do Békešskej Čaby, neďaleko rumunských hraníc, prisťahovali v roku 1718. „Zrejme to bolo 300 evanjelických slovenských rodín, čiže asi 1 500 ľudí. Či boli naozaj toľkí, alebo ich bolo viac a možno aj menej, to dnes už nevie nik presne povedať. Isté je, že ich bolo dosť,” hovorí Hanko. „Je tu veľmi úrodná pôda. Vlastnili ju zemepáni. Do dedín pustili ľudí rôznych národností a vierovyznania. Do Čaby sa tak dostali evanjelici. Doniesli si so sebou slovenského kňaza. Každá rodina dostala toľko zeme, koľko vládala obrábať, a zemepánovi niečo za ňu platila. Slováci tak postavili mesto,” vysvetľuje. Keď bol Ondrej Hanko mladý, v uliciach sa bežne rozprávalo po slovensky. Nápisy boli maďarské. „Dnes odhadujem, že zo 65-tisíc obyvateľov mesta je polovica slovenského pôvodu. Ibaže sa k tomu nepriznávajú. Pri sčítaní obyvateľov utaja svoj skutočný pôvod.” Prečo? „Lebo sa trochu boja. Sprostej politiky, ktorá je teraz medzi našimi krajinami. Do prvej svetovej vojny bolo všetko v poriadku. Ale v roku 1946 až 1948 odtiaľto vysťahovali asi sedemtisíc Slovákov na Slovensko a presídlili sem Maďarov. Vtedy bolo v Čabe asi 50-tisíc obyvateľov. Začali sa problémy. Medzi samotnými ľuďmi ich až tak necítiť, my žijeme pokojne. Ale niektorí Slováci sa asi boja, aby ich nezačali slovne posielať za Dunaj a podobne.” V minulosti si Slovák vzal za ženu len Slovenku, teraz sú pomiešaní. „Aj ja mám zaťa Maďara a nie je žiadny problém,” hovorí Hanko. Spory medzi Slovákmi a Maďarmi v Čabe registruje, iba keď niekto niečo z času na čas pomaľuje. „Stáva sa to zriedkavo, ale s horúcou hlavou človek vykoná hocičo. Tak pomaľovali aj Dom slovenskej kultúry. Viete, všade sú ľudia, ktorí sa nevpracú do kože. Problémy vyhrocujú hlavne politici, nerozumiem, načo stále ďobú do seba. Býval pokoj a teraz toto. Hneváme sa aj na maďarských, aj na slovenských politikov. Teraz som počul dobrý vtip: Príde chlap a pýta sa - chcem vstúpiť do strany, na koho sa mám obrátiť? Na psychiatra.”

Z týchto Slovákov pochádza aj Tünde Koczihová Szabóová. Je možno desiata generácia. Jej starší príbuzní ešte rozprávali starou, až štúrovskou slovenčinou. Reč sa nevyvíjala ako na Slovensku, zostala skoro tristo rokov zakonzervovaná. Moderný jazyk ľudí zo západu Slovenska im môže narobiť milé starosti. Keď sa sedemdesiatročný „Čabän” (tak si píšu oni) opýta, aká bola cesta, a od mladého človeka dostane odpoveď - „fajn, smažili sme stotridsinou a mimo diaľnice sa dalo ísť kilo”, tak si vetu „preloží”, či to kilo mäsa usmaženého pri diaľnici sa dalo zjesť. Dom slovenskej kultúry je blízko centra mesta. Spoznať sa dá rýchlo - slovenské nápisy, pamätná tabuľa. „O Koczihovej nič nevieme, ani hovoriť nebudeme. Nečakajte od nikoho z našich ľudí informácie,” prekvapili nás v Dome slovenskej kultúry. Jeden pán aspoň anonymne vysvetľoval, že Koczihová nie je v žiadnej verejnej funkcii, teda ani v župnom, ani mestskom zastupiteľstve. V samotnej Čabe je aktívna pri organizovaní demonštrácií. „V celoštátnych médiách sa o nej veľa nepíše. Jobbik vlastné tlačové orgány nemá a veľké denníky túto stranu trochu ignorujú. Keby nebola hospodárska kríza a keby nebola ekonomika v Maďarsku v zlom stave, tak by Jobbik určite nemal toľko percent. Okrem toho sa druhá pravicová strana Fidesz s nimi veľmi kamarátiť nechce, skôr naopak.” Pol minúty chôdze od Domu slovenskej kultúry je sídlo mestskej organizácie Jobbiku. Na rovnakej ulici. Nie veľmi udržiavaný dom, bez zvončeka, brána zatvorená. Len v okne je nalepený plagátik s tvárou Tünde Koczihovej Szabóovej. Pred pár mesiacmi prenikla aj k nám informácia, že Koczihová sa hanbí za slovenský pôvod. „Nepočul som, že také niečo povedala, ale keby to bola pravda, neprekvapila by ma.”

Békešská Čaba je pekné, nenáhlivé mesto na rovine. Dva evanjelické kostoly postavené slovenskými prisťahovalcami. Plno cyklistických cestičiek, na bicykloch sedia ľudia od päť do osemdesiat rokov. Kopce nie sú, ťahá sa dobre. Slovenských nápisov je minimum. Mladá generácia hovorí po slovensky menej, ale cez satelit sledujú našu spravodajskú televíziu a odoberajú Ľudové noviny tlačené v Maďarsku a písané v slovenčine. „Uvidíme, koľko vydrží slovenčina. My rozprávame, naše deti tiež, veľa ich chodí aj do slovenskej školy. Vidíte, zatiaľ sa tu viete dohovoriť.”. Miestnych trochu mrzí, že niektorí naši politici očakávajú od Čabanov perfektný jazyk, hoci sú už desiata generácia v Maďarsku. „Ale to nejde. Dokonca máme pocit, že by najradšej chceli, aby sme aj odtiaľto šli na slovenských tankoch na Budapešť,” hovorí jeden zo Slovákov.

A ako je to s predsedom Jobbiku Gáborom Vonom? Narodil sa v obci Gyöngyös východne od Budapešti. S menom, ktoré by prislúchalo človeku skôr z Oravy. Pôvodne sa totiž volal Zázrivecz. Hovoria o ňom, že je inteligentný, bystrý, ale poriadne extrémistický, až šialený. A nie je Slovák. Starí rodičia sa volali Vona. Keď starý otec zomrel, vdovu si vzal za ženu muž menom Zázrivecz. Deti si adoptoval a získali jeho meno, čiže otec šéfa Jobbiku sa premenoval z Vonu na Zázrivcza. Mladý Gábor sa teda už narodil ako Zázrivecz, ale pred pár rokmi mu začalo priezvisko prekážať, vzal si teda pôvodné po starom otcovi Vona.

Náš malý Berlínsky múr. V Slemenciach

4. júna 2010 - (Alexander Buzinkay - Hospodárske noviny)

Reportáž z obce, ktorú si beh dejín prehadzoval od Uhorska až po Ukrajinu

a nebral ohľad na jej obyvateľov.

„Trianon, Trianon..., aký Trianon?” „Koho to zaujíma,” rozčuľuje sa muž na ceste vedúcej k hraničnému priechodu na Ukrajinu, keď sa ho spýtam, čo si myslí o súčasnom slovensko-maďarskom dianí. „Chceme konečne žiť ako normálni ľudia, vytrpeli sme si dosť a máme strach,” vyhŕkne na mňa. Moju pozornosť upriami na neďalekú železnú oponu, ktorá už šesťdesiat rokov stále rozdeľuje preseknutú obec dvojičku, Veľké a Malé Slemence. Pohyblivá hranica tu straší skoro sto rokov a obce prešli za ten čas územím siedmich štátov. Od Uhorska cez prvorepublikové Československo, Maďarsko, slovenský štát, až po ZSSR, Ukrajinu a terajšie Slovensko. Malý Berlínsky múr, ktorý Slemence pretína od čias, keď ich násilne po druhej svetovej vojne bez prípravy a varovania mocní rozdelili, sa veľmi nezmenil. Je iba modernejší a prísnejšie chránený elektronikou. Plot a pozorovateľné sú nové, popri ňom pribudli kamery a identifikátory pohybu. To je schengenská hranica. Malý rozdiel tu predsa len je. V Slemenciach je päť rokov otvorený hraničný priechod pre peších. Kto chcel ísť pred tým na Ukrajinu, musel absolvovať ponižujúci povoľovací proces a prejsť dvestopäťdesiat kilometrov, teraz mu stačí pár metrov. Lajos Tóth, starosta Veľkých Slemeniec, ktorý si zrušenie tejto absurdnosti doslova vyvzdoroval na najvyšších miestach vrátane osobného vystúpenia v americkom Kongrese, však nie je spokojný. Podľa neho to ešte potrvá dlho, kým sa zmaže tých brutálnych šesťdesiat rokov odlúčenia. „Pomohlo to rozvoju obce, bežným ľuďom menej. Stále je tu veľa prekážok, ktoré bránia, aby sa mohli navštevovať,” hovorí. Jednou z nich sú víza a vysoké poplatky, ktoré si najmä ľudia z Ukrajiny nemôžu dovoliť. Mnohí z nich, ktorí neboli desiatky rokov na druhej strane, prišli na Slovensko po otvorení priechodu len raz či dvakrát. Patrí medzi nich aj osemdesiatnik Zoli Lefcsak, ktorému hranica ukradla otcov hrob a príbuzenstvo. Na slovenskú stranu sa dostal za tých päť rokov iba na bratov a synovcov pohreb. „Predstavovali sme si, že budeme mať viac slobody, a nie že budeme pod neustálym policajným dohľadom,” komentuje súčasný stav Jószef Illár, starosta Malých Slemeniec. „Nie maďarské občianstvo, ale vstup Ukrajiny do únie by vyriešil situáciu,” presviedča ma muž, ktorého oslovujem cestou k hranici. Predstavuje sa ako Gabi a hovorí, že otvorenie priechodu pomohlo rozvoju obce. Za tých päť rokov sa tu zmenilo viac ako za predchádzajúce polstoročie. O maďarské občianstvo vraj nestojí a tvrdí, že podobne zmýšľa väčšina miestnych, ktorí sú takmer všetci do jedného maďarskej národnosti. Nad špekuláciami, že by prijatie dvojakého občianstva otvorilo ukrajinským Maďarom dvere do únie, sa tu nik nezamýšľa. „Prijatie občianstva by bolo iba symbolické, prakticky by neprinieslo nič,” tvrdí starosta Tóth, podľa ktorého sa oň budú uchádzať možno dvaja spomedzi šesťsto obyvateľov obce. Nová doba a zmeny posledných rokov pomohli v Slemenciach paradoxne viac biznisu než slobode pohybu. Kým príbuzní na oboch stranách hranice pozerajú na seba cez plot, a keď chcú ísť k sebe, musia absolvovať byrokratickú tortúru a zaplatiť za ňu, obchod tu prekvitá vo veľkom. Legálny aj ten čierny. Na nohy postavil najmä vymierajúce Malé Slemence, ktoré ožili desiatkami obchodíkov, odolávajúcich na konci týždňa nájazdom kúpychtivých ľudí. „Nákupná horúčka trvá, cez víkend tadeto prejde i dvetisíc osôb,” potvrdzuje mi colník. Slemenčanov však trápi niečo celkom iné. Poučení vlastnými krutými skúsenosťami sa boja, aby sa nestali opäť obeťami hier mocných. Aby to neboli znova oni, ktorí doplatia na rozmary veľkej politiky.

Symboliky

3. júna 2010 - (Martin Hric - Pravda)

Orbán je pride (čiže hrdý) na to, ako zjednocuje ponad hranice 15 miliónov Maďarov. Nič v zlom, ale aj Hitler ponad hranice najprv zjednotil sudetských Nemcov, potom rakúskych a potom zjednotil celú Európu. A vieme, ako to dopadlo. V prípade Orbána ide vraj len o symboliku. Ale všetky krízy, vojny v histórii sa začínali slovnými vyhláseniami. Orbán vyhlásil Trianon za pamätný deň, aby Maďari nezabudli. Možno im pribudnú aj ďalšie pamätné dni. Világoš, porážka pri rieke Slanej, bohvie. Ďalšia „symbolika” nenechala na seba čakať. Exposlanec Faludi žiada zrušiť Benešove dekréty a vrátiť Maďarom 600-tisíc hektárov pôdy, o ktorú ich údajne pripravili. Ak tieto „symboliky” nie sú bezpečnostným rizikom, tak aj my môžeme vyhlásiť nárok na Panóniu a Neziderské jazero, nie? Symbolicky.

Dvojaké občianstvo je aj právny problém

3. júna 2010 - (Stanislav Mráz - hn)

Štátne občianstvo je trvalý politicko-právny zväzok fyzických osôb s určitým štátom, z ktorého pre nich vyplýva určitý okruh práv a povinností verejného charakteru, najmä právo účasti na politickej moci. Na občana sa vzťahujú zákony štátu, na ktorých tvorbe sa sám či už priamo alebo nepriamo zúčastňuje. Týmto zákonom podlieha nielen vnútri štátu, ale aj v cudzine. Štátne občianstvo je síce inštitútom vnútroštátneho práva, avšak medzinárodné právo s ním spája významné právne dôsledky. Ak je občan v zahraničí nejakým spôsobom poškodzovaný, napríklad na jeho právach, môže štát, ktorého je štátnym občanom v rámci diplomatickej ochrany zasiahnuť a žiadať od štátu - narušiteľa nápravu. Každý štát má svoj zákon, prostredníctvom ktorého upravuje nadobúdanie štátneho občianstva. Spravidla osoba môže nadobudnúť štátne občianstvo narodením, udelením na základe žiadosti, sobášom, udelením za zásluhy alebo osvojením. Keďže zákony o štátnom občianstve nie sú jednotné a prax štátov je rôznorodá, môže sa stať, že jednotlivec nadobudne štátne občianstvo viacerých štátov. Pri udeľovaní štátneho občianstva väčšina štátov žiada uchádzača, aby sa vzdal predchádzajúceho štátneho občianstva. Taktiež je zaužívaná prax, že niektoré štáty, ak ich štátny občan prijme štátne občianstvo iného štátu, mu odnímu svoje štátne občianstvo. Nie je bežné, že štát svojím zákonom udeľuje svoje občianstvo uchádzačom, ktorí sa nachádzajú na území iného štátu. Spravidla je udelenie viazané na pobyt na štátnom území. Z tohto dôvodu prax, ktorú chce zaviesť Maďarská republika, je neštandardná z viacerých dôvodov. Ak chce svojím zákonom udeľovať občianstvo občanom susedného štátu bez jeho súhlasu, dopúšťa sa porušovania jeho suverenity a tiež aj zasahovania do vnútorných vecí. Tieto dve zásady patria medzi základné zásady medzinárodného práva a sú zakotvené v mnohých medzinárodných dokumentoch, napríklad v Charte Organizácie Spojených národov. Nahrádzať pobyt na území štátu preukázaním, že predkovia uchádzača žili na území „Uhorska“, sa dá chápať ako provokácia voči Slovenskej republike. Ďalšia skutočnosť, ktorá je nezanedbateľná, je otázka tzv. diplomatickej ochrany. Ak by slovenskí občania maďarskej národnosti prijali maďarské občianstvo, umožňovalo by to pod rôznymi zámienkami narušovať „dobré susedské vzťahy“. Maďarskí predstavitelia na okraj upokojovania vzťahov tvrdia, že tieto osoby nebudú mať v Maďarsku právo voliť a byť volení, čo je viac-menej nemysliteľné, pretože by tým vytvárali kategóriu nejakých neúplných - druhotriednych občanov. Tento postup Maďarska neznepokojuje iba Slovenskú republiku, ale aj ďalšie štáty ako napríklad USA a Kanadu, ktoré uvažujú o prehodnotení vzájomného bezvízového styku. Ľahostajnou nemôže byť ani Európska únia, ktorá by nemala pripustiť vznik ohniska napätia na svojom teritóriu. Diplomatická aktivita by mala byť z jej strany podľa mojej mienky dôslednejšia a nie sa iba uchýliť ku konštatovaniu, že ide o vnútornú záležitosť členských štátov. Tvrdenie Maďarska, že okrem Slovenska ďalší susedia neprotestovali, neznamená potvrdenie správnosti ich postupu. Tento postup Maďarska je tiež v rozpore s dvojstrannou „Zmluvou o vzájomných vzťahoch“ uzavretou so Slovenskou republikou, ktorá predpokladá vzájomné konzultácie v predmetnej otázke.

Slota, Dzurinda, Csáky a Trianon

5. júna 2010 - (Dag Daniš - hn)

Ako súvisí Slota s Dzurindom, Csákym a Trianonom? Napríklad takto. Pál Csáky pre denník Új Szó: „Ján Slota už vlani v novembri povedal Mikulášovi Dzurindovi, že SNS sa dostane do parlamentu s výsledkom okolo 10 % vďaka výročiu Trianonu. Povedal mi to Dzurinda.“ Koniec citátu. Csákyho svedectvo o radostných očakávaniach Slotu je názornou ukážkou toho, že Trianon nie je len maďarský problém. Je to náš spoločný problém. Maďari si musia dávať pozor, aby postojmi k Trianonu nedráždili Slovákov. A Slováci si musia dávať pozor, aby neurážali Maďarov. Asi by sme mali uznať, že Trianonská dohoda zo 4. júna 1920 je pre Maďarov najbolestivejší dátum. Vtedy definitívne zaniklo ich malé „impérium“. A z 10- miliónového maďarského národa skončilo v Maďarskej republike len 7 miliónov... Zvyšné 3 milióny Maďarov získali susedné krajiny. Ako menšinu. Tu by sa však náš súcit mohol skončiť. Pokiaľ ide o Slovensko, štátna hranica bola určená spravodlivo. Na Slovensku ostala početná maďarská menšina. V Maďarsku početná slovenská menšina. Pomery sa zmenili až v roku 1938, keď Horthy vojensky obsadil celé južné Slovensko (vrátane Košíc). A tisíce slovenských rodín utiekli na sever... Takže. Okrem maďarských krívd sú tu aj krivdy slovenské. Napriek tomu, že ich až tak dobre nepočuť. Škoda. Keď dnes budú Maďari smútiť pre Trianon, mali by smútiť v pokoji. Bez slovenských provokácií. Jednak preto, že je to slušné. A potom preto, že nie je vhodné, aby sa SMK „dostala do parlamentu s výsledkom okolo 10 % vďaka výročiu Trianonu“. Ľuďom ako Csáky a Slota by oveľa viac svedčali 4 percentá.

Na Orbána nemá ani naša ľavica, Kaczyński či miznúci Mečiar

Etnokomplexov tu už máme plný dunajský bazén

5. júna 2010 - (Juraj Buzalka - Sme)

Juraj Buzalka (1975) je sociálny antropológ. Prednáša na Fakulte sociálnych

a ekonomických vied UK v Bratislave.

Najnovšie víťazstvo pravice v Maďarsku sa podobá víťazstvu štátostrany v krajinách tretieho sveta. Nemajú naňho úspechy ľavice u nás, nemal naň ani nebohý Lech Kaczyński či dnes miznúci Vladimír Mečiar, keď bol v najlepších rokoch. Lepší výsledok urobil možno len Turkmenbaši a kedysi Argentínčanmi milovaný Perón. Nič lepšie ako stmeľovať národ na princípe krvi a pôdy, bezpečia kmeňa v nepriateľskom svete a dedinskej morálky, kvíliacej pod jarmom veľkokapitálu, sa etnopodnikateľom v časoch skúšok a kríz ako teraz v Maďarsku a u nás ani neoplatí. Rudolf Chmel v najnovšej knihe, tento kmeňový princíp v slovenskom prípade pomenúva príznačne ako slovenský komplex. Keď k tomu pridáme krízu, ktorá zvyčajne vynáša fašizoidné kruhy do parlamentu, etnokomplexov je plný dunajský bazén. V povolebnej situácii, aká nastala v Budapešti, nesmie politika zodpovedného a osvieteného suseda stáť na kmeňových pudoch. To by však Slovensko nemohlo byť krajinou politikov, čo sa tak neomylne ženú za obranami národa a jazyka. Premiér jačí ako kávou obliata pipina z Eurovey, že mu peštianski džentríci kazia autoritu u domácich maďarských bírešov. Inak demokraticky zvolený vodca zvoláva bezpečnostné rady, parlamentom vykoval vzdorzákon, pripravuje sa „na veľmi tvrdý protiúder”. Opoziční lídri sa utiekajú k jednaniam po európsky, akoby ozaj o niečo išlo. Ich mentálny skrat je však vlastne taký istý. Menšie strany etnicky čistých rodákov sa pretekajú v obrane národa ako povestní opití uhorskí patrioti v Kalinčiakovej Reštaurácii. Vo filme Zemianska česť týchto sedmoslivkárov komicky stelesnil, isto nie náhodou, Ondrej Jariabek. Títo politici majú vždy v zálohe právnych vševedkov z desiatok vysokých škôl práva po celej krajine, ktorí vysvetlia, prečo je akcia suseda ohrozením zvrchovanosti nášho záhumienka. Už aj istému primitívnemu politickému milionárovi a asistujúcej bývalej učiteľke z Kysúc v tejto kanonáde gumipušiek na hlinené hrnce došli sliny. Nenapadlo všetkým, že ide o tú istú logiku krvi a pôdy, akú používajú stredoeurópski fašisti? Prečo nám tragikomický symbolizmus zákona z pera milovníkov turulov v Panónii vlastne škodí? Ako pripomína Ľubomír Lipták, vedúca niť slovenských dejín je vďaka slovenským historikom a intelektuálom definovaná ako „boj o prežitie”. V jeho zdôvodňovaní sa spojili mýty o odvekom útlaku, o národe nie ako o voľbe, ale „veci krvi”, o všemocnom a na všetko oprávnenom štáte, o kolektívnych vinách i kolektívnych právach na odplatu. Nie divu, že bez ohľadu na politické tričko je s takouto mentálnou výbavou elít ťažké budovať tolerantnú a modernú spoločnosť. Čakať, že táto elita začne napríklad zajtra s čítaním útlej knižky už spomínaného Rudolfa Chmela o slovenskom komplexe, je ako čakať, že Matica príde s iniciatívou za zástoj homosexuálov a lesbičiek v národných dejinách a spoločnosti. Kto v tomto nekrofilnom panoptiku - spomeňme nedávne zákony o otcoch národa, gýčové jazdecké sochy mýtických veľmožov či bronzového giganta v ušianke pri Dunaji - ešte myslí na tolerantnú budúcnosť? Spoločný výklad dvoch nacionalizmov, o aký sa tu roky pokúšajú intelektuálne menej zdatní spoločenskí vedci a usmievaví historici vo funkciách podpredsedov vlád, neexistuje. Dajú sa však vytesniť nacionalisti a používanie etnickej výlučnosti v politickom jazyku. Roky 1998 až 2006 sú dobrým príkladom, že sa to dá skúsiť. Druhý krok, ktorý by sa namiesto jadra, betónovania a zvárania konečne mohol stať projektom desaťročia, je napísať učebnice občianstva, v ktorých hlavné slovo nebudú mať vedci, intelektuáli či nebodaj škrabáci politických prejavov, ktorí národ vnímajú ako kolektívnu bytosť, prechádzajúcu etnogenézou od božskej inseminácie na Veľkej Morave cez teliatko dochované Štúrom až po posvätnú kravu národného štátu dneška. Napriek blúzneniam nacionalistov však Slovensko zostáva výnimočnou krajinou. Prvým a najvýznamnejším prameňom jej neznámeho šťastia je, že nevzniklo ako odpad revolúcie či výsledok národnooslobodzovacieho prelievania krvi. Nie je to našťastie štát, za ktorý hodno zomierať, veď sa nám stal vďaka manipulácii politikov. Ďalším šťastím štátu je pôvodná etnická rozmanitosť. Hoci Rómovia sú stále pre väčšinu „iní” a Maďari „od vekov” terorizujú dolniackym politickým folklórom čírospevavých slovenských pastierov v horách, príslušníkov oboch skupín stretávame v každodennom živote a nepríde nám to vôbec divné. Okrem biľagu holokaustu sa na našich periférnych záhumienkoch vyháňalo a asimilovalo akosi miernejšie ako u susedov, možno aj preto, že sa sem nikto cudzí veľmi nehrnul. Severné úbočia dunajskej kotliny preto paradoxne zdobia zvyšky agrárnej tolerancie spred vojen a revolúcií a je trestuhodné, keď nás politici za naše peniaze otravujú kopaním etnických zákopov pod vlastné latríny. Tretí zdroj nepoznanej hrdosti je, že Slovensko vzniklo nedávno. Jeho občania sa na rozdiel od nudiacich sa národných historikov a právnikov preto nemusia trápiť vykladaním dlhočizných dejín štátnosti a občianstva, ktoré susedom zbytočne komplikujú verejný diškurz. Môžeme preto oveľa ľahšie začať draftovať európsku budúcnosť krajiny. Tupá politická mašinéria dnes akoby zabúdala, že po rýchlom mejkape dedinského nacionalizmu z polovice deväťdesiatych rokov sa republika stala súčasťou modernej Európy. Pre vstup do EÚ sa rozhodla slobodnejšie, čo nám, obyvateľom časti Karpát, ktoré sa len nedávno začali volať Slovenská republika, tvorcovia samostatnosti nedopriali. Je načase, aby európska forma Slovenska dostala aj obsah, ktorý bude iný ako napríklad ten súčasný, tragikomicky kmeňový v Budapešti. Veríme, že sme s Maďarmi svoji už vyše tisícročie, toľko sa však po nich predsa len opičiť nemusíme.

Pätnásť miliónov. Kde všade?

Maďarskej radikálnej pravici nesedia počty. V Karpatskej kotline 15 miliónov Maďarov nežije.

6. júna 2010 - (Milan Zemko - Sme)

Autor je historik, pôsobí v Historickom ústave SAV

V kampani pred voľbami do dnešného maďarského parlamentu, ktorý schválil novelu zákona o udeľovaní občianstva a zákon o výročí Trianonu zo 4. júna 1920 ako Dňa národnej spolupatričnosti sa na strane radikálnej pravice (napríklad poslanec Jobbiku v Európskom parlamente Csanád Szegedi) opäť hovorilo o 15 miliónoch Maďarov. Už prijatý zákon ich má zjednotiť ponad hranice v jednotnom maďarskom národe. Kde sa však nachádza tých vyše päť miliónov Maďarov, ktorí nežijú v dnešnom Maďarsku? Ak totiž majú byť Maďari zjednotení ponad dnešné hranice, zrejme ide predovšetkým o krajiny v priamom susedstve Maďarska, v onej osudovej Karpatskej (alebo Podunajskej?) kotline. Keď si však vezmeme dostupné štatistiky o etnických Maďaroch podľa sčítania ľudu z roku 2001 (respektíve 2002) z Maďarska (9 968 000) a zo všetkých siedmich štátov, ktoré s ním susedia (2 451 000), nenapočítame viac ako 12 miliónov 419-tisíc etnických Maďarov, a to aj s rakúskymi Maďarmi, žijúcimi mimo Burgenlandu, ktorý bol pred rokom 1918 súčasťou Uhorska. Pri klesajúcom počte maďarského obyvateľstva tak v materskej krajine, ako aj v susedných štátoch možno oprávnene predpokladať, že v súčasnosti je etnických Maďarov ešte o niečo menej ako pred deviatimi rokmi. Znamená to, že v Karpatskej kotline nežije ohlasovaných 15 miliónov etnických Maďarov, a to ani za predpokladu, že v „priaznivej situácii” (každý si ju môže voľne špecifikovať) by sa naraz pod vejúce maďarské zástavy prihlásili aj niektorí občania v krajinách okolo Maďarska, ktorí sa v súčasnosti k maďarskej národnosti nehlásia. Takých ľudí je totiž sotva vyše dva a pol milióna, aj keď v našej spoločnej „kotline” žije nepochybne istý počet obyvateľov s dvojakou etnickou (jazykovou) identitou. Napriek opakujúcemu sa zdôrazňovaniu, že hranice medzi Maďarmi sa majú zákonnými aktmi prekonať či odstrániť práve v Karpatskej kotline, mohol by sa uplatniť argument, že maďarskí politici majú na mysli celosvetové maďarstvo. Potom by sa dalo dopočítať Maďarov, respektíve ich potomkov na zemeguli až do oných 15 miliónov. V štatistikách sa napríklad uvádza, že obyvateľov maďarského pôvodu či národnosti je v Severnej Amerike okolo milióna deväťstotisíc a v Južnej Amerike asi milión dvestotisíc. V ostatných častiach sveta je ich oveľa menej. Zo štatistík však nie je zrejmé, či sa v nich potomkovia prisťahovalcov z historického Uhorska uvádzajú podľa krajiny pôvodu (Uhri, Hungarians) alebo podľa etnickej príslušnosti. V prvom prípade by sa totiž medzi „Maďarmi” ocitol aj značný počet Slovákov, Rusínov, Nemcov atď. V súvislosti so symbolickým a súčasne aj (štátno-)politickým zjednocovaním Maďarov (čo iné je štátne občianstvo?) nielen ponad bezprostredné, ale aj niekoľkokrát opakované hranice, ba aj ponad vzdialené oceány, je však dôležitejšie niečo iné. To iné sa skrýva v otázke, či etnickí Maďari, respektíve ich potomkovia žijúci v rôznych európskych krajinách, nehovoriac o tých za ďalekými oceánmi, túžia byť zjednotení so starou vlasťou spôsobom, ktorý im ponúka novelizovaný zákon Maďarskej republiky, či chcú byť zastupovaní (čo len symbolicky alebo aj inak) prezidentmi a premiérmi dnešného Maďarska. Nie som si vonkoncom istý, že by po takom zjednotení, alebo zastupovaní túžil dajme tomu prezident Francúzska Nicolas Sarkozy (Sarközy Miklós?), spolovice s maďarskými zemianskými koreňmi, alebo hoci už nebohý americký kongresman Thomas (Tamás) Lantos, ktorý inak so značnou vehemenciou zastával záujmy Maďarska, prípadne George Soros (Soros György), ktorému isto leží na srdci aj dobro Maďarska. Ale - s rukou na srdci - o tých západoeurópskych a zaoceánskych Maďarov či ich potomkov pri symbolicko-politickom zjednocovaní so starou vlasťou zrejme ani nejde, rozhodne nie v prvom rade. Potom sa však vraciame na začiatok tohto článku: Kde sa skrýva tých vyše dva a pol milióna, spolu 15 miliónov Maďarov v našej milej kotline?

Maďari uvažujú o 16%-nej rovnej dani

8. júna 2010 - (hn)

Maďarská vláda uvažuje o zavedení rovnej dane z príjmu fyzických osôb, ktorá by bola okolo 16 percent. Informoval o tom hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó. „Jednou z alternatív, ktorá je pred vládou, je aj systém rovnej dane z príjmu fyzických osôb, ktorej miera by mohla byť 16 %. Vláda popri analýze tejto možnosti preveruje, ako by do tohto systému bolo možné premietnuť rodinný princíp,“ konštatoval Orbánov hovorca. Termín zmeny a zavedenia systému je predmetom zvažovania, dodal. Podľa jeho slov vláda sa nemieni pustiť do odhadov, pretože konečný deficit rozpočtu sa bude koncom roka líšiť od plánovaného. „Vláda urobí všetko, aby sme dosiahli pôvodný cieľ deficitu,” zdôraznil Szijjártó. Plánovaný deficit štátneho rozpočtu pre tento rok je 3,8 %. Minister národného hospodárstva György Matolcsy uviedol, že nový systém by mal súčasne aj podporiť rast populácie. Systém by mohol byť zavedený od 1. januára 2011. Maďarský kabinet prerokuje akčný plán, ktorého cieľom bude dodržať plánovaný deficit pre tento rok a naštartovať rast hospodárstva. Mieni tiež spustiť trojročný balík radikálneho znižovania daní. Úspory v rozpočte chcú dosiahnuť znížením byrokracie, oživením investícií a intenzívnejším využívaním európskych zdrojov.

Juncker: Maďarsko nie je problém. Len reči jeho politikov

7. júna 2010 - (čtk)

Ekonomika Maďarska nepredstavuje nebezpečenstvo pre euro, zhodli sa ministri financií eurozóny. Problémom boli len vyhlásenia jeho politikov, uviedol šéf eurozóny Jean-Claude Juncker. Ministri sa zhodli, že situácia v Maďarsku sa nepodobá situácii v Grécku. Maďarská vláda minulý týždeň šokovala finančné trhy, keď uviedla, že nebude schopná dodržať vlastné rozpočtové záväzky a nachádza sa vo vážnej situácii. „V prípade Maďarska nevidím žiadny problém. Jediný problém vidím v tom, že maďarskí politici priveľa hovoria,” povedal Juncker. Maďarská vláda v pondelok prisľúbila znížiť výdavky a zlepšiť stav verejných financií. Cieľom kabinetu je tiež napraviť škody, ktoré spôsobila časť politikov svojimi vyhláseniami. Vláda však finančné trhy celkom nepresvedčila, o čom svedčí pokračujúci prepad na finančných trhoch. Plány totiž nesprevádzali podrobnosti, na ktoré trhy čakali. Trhy sú teraz veľmi citlivé na správy o problémoch so štátnymi financiami, čo si Maďari uvedomili až dodatočne. Medzitým sa ozvali dve z troch popredných ratingových agentúr a pred podobnými výrokmi maďarských politikov varovali. Trhy sa ale čiastočne upokojili, kurz forintu sa odpútal od ročného minima k euru a stúpli aj ceny dlhopisov. O rozruch sa minulý týždeň postaral najmä hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó, ktorý podporil vyjadrenie, v ktorom podpredseda Fideszu Lajos Kósa prirovnal maďarskú situáciu ku gréckej. Podľa Kósu vláda po svojom nástupe zistila, že verejné financie sú v oveľa horšom stave, než sa myslelo a Maďarsko má iba malú šancu vyhnúť sa gréckemu scenáru. Štátny tajomník Mihály Varga síce tieto slová zmierňoval, ale sám pripustil, že Maďarsko by v tomto roku nemuselo dodržať rozpočtový deficit na úrovni 3,8 percenta, ku ktorému sa zaviazalo, ale schodok by bez dodatočných opatrení mohol dosiahnuť až 7,5 percenta HDP. Aj rakúsky minister financií Josef Pröll uviedol, že si nemyslí, že by „Maďarsko predstavovalo nejaké nebezpečenstvo”. Rovnako reagoval aj eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Na krátku otázku novinárov, či sa Maďarsko môže stáť nový Gréckom, odpovedal jedným slovom: „Nie”. Budapešť však nemá v EÚ prvé problémy. Už v roku 2006, teda v období silného ekonomického rastu, rozpočet Maďarska skĺzol do takmer desaťpercentného deficitu. Krajinu v roku 2008 kvôli pádu forintu zasiahla finančná kríza, ktorá ohrozovala bankový systém zaťažený rozsiahlymi spotrebiteľskými úvermi a hypotekárnymi pôžičkami v cudzích menách. Maďarsko muselo požiadať MMF a EÚ o záchranný úverový program v rozsahu 25 miliárd eur. V tomto roku si však Maďarsko výdavky financuje samo a na peniaze od MMF od začiatku roka nesiahlo.

Maďarský dlhový problém - na ťahu sú znovu trhy

7. júna 2010 - (tasr)

Európske akciové trhy čaká ťažký začiatok týždňa. Po piatkovom (4.6.) prepade v dôsledku stavu verejných financií v Maďarsku musia posúdiť ubezpečovanie Budapešti a EÚ, že sa tamojšia zadlžená ekonomika nestane druhým Gréckom. „Situácia v Maďarsku ma znepokojuje,” povedal cez víkend predseda euroskupiny Jean-Claude Juncker po informácii z úradu nového maďarského premiéra Viktora Orbána, že tohtoročný schodok rozpočtu bude až dvakrát vyšší, než sa čakalo. Po tejto správe klesli kurzy cenných papierov, euro sa dostala voči doláru na štvorročné minimum. Oslabila aj česká koruna. Vyleteli poistky na splatenie maďarských štátnych dlhopisov. Nežiaducu pozornosť pre celú strednú a východnú Európu pritiahol výrok Orbánovho hovorcu, že predošlý kabinet, podobne ako Atény, falšoval údaje. „V Grécku moment pravdy nastal, Maďarsko ho má pred sebou,” povedal Péter Szijjártó. Podľa BBC obavy vyvolávajú najmä hypotéky Maďarov vo švajčiarskych frankoch. „Ak forint voči franku stratí, ľudia zaplatia za pôžičky oveľa viac. Ak na ich splácanie nebudú mať, začne silnieť banková kríza,” dodala stanica. Kurz forintu voči franku sa znižuje už niekoľko týždňov. Budapešť v sobotu (5.6.) sľúbila, že bude sporiť a pokúsi sa dodržať deficit, dohodnutý s Medzinárodným menovým fondom a EÚ na tento rok (3,8 % maďarského hrubého domáceho produktu). Akčný plán predloží vláda dnes alebo v utorok (8.6.). Ku škrtom sa opäť hlási aj Česko. Minister financií Eduard Janota chce znížiť výdavky o 10 miliárd Kč (383,80 milióna eur). Varuje, že sa zdravšia česká ekonomika môže ocitnúť v očiach trhov na rovnakej úrovni ako Maďarsko. Nebolo by to po prvýkrát. Skepsa voči strednej a východnej Európe viedla vlani vo februári k prvej spoločnej intervencii guvernérov Česka, Maďarska, Poľska a Rumunska.

Orbán bude musieť Maďarom utiahnuť opasky

7. júna 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Týždeň po nástupe do úradu sa kabinet Viktora Orbána prebral z ilúzií. Už vie, že vládnuť s opozičnou rétorikou sa nedá. Ani katastrofické povodne, vlna národnej nostalgie okolo výročia Trianonu a dvojakého občianstva neprekryli zaucho, ktoré utŕžil Fidesz prvý raz od aprílového volebného triumfu. Dostal ho totiž nie od slabej opozície, ale od všemocných finančných trhov. A škodu, odhadovanú na stámilióny eur, pociťujú na svojej koži aj masy Maďarov, ktoré uverili Orbánovým spasiteľským sľubom. Vláda najneskôr zajtra zverejní akčný plán, ktorý má Maďarsku umožniť udržať schodok rozpočtu na úrovni, akú Európskej únii a Medzinárodnému menovému fondu prisľúbil Orbánov predchodca Gordon Bajnai. Orbán ešte z opozície kritizoval Bajnaiho za drakonické úsporné opatrenia. Tvrdil, že finančnú a hospodársku stabilizáciu možno dosiahnuť aj bez uťahovania opaskov. Ba čo viac, pred voľbami sľúbil zníženie daní, s tým, že po zlepšení podnikateľského prostredia krajina ekonomicky „vyrastie” z deficitu. Mnohí už vtedy upozorňovali, že citeľne znížiť dane sa bez nových úsporných opatrení bude dať jedine v prípade, ak by Brusel privrel oči nad spomalením vyrovnávania rozpočtového schodku. Orbán sa však minulý štvrtok v Bruseli dozvedel, že v situácii, ktorú vyvolala grécka kríza, so zhovievavosťou rátať nemôže. A jeho pobočníci doma okamžite začali pripravovať verejnosť na mimoriadne opatrenia. „Maďarsko má len veľmi malú šancu uniknúť osudu Grécka,” vyhlásil Orbánov zástupca na čele Fideszu Lajos Kósa, ktorý varoval pred rizikom štátneho bankrotu. Deň nato, v piatok, mu dal za pravdu aj Orbánov hovorca Péter Szíjjártó, podľa ktorého „hovoriť o prípadnej platobnej neschopnosti vôbec nie je prehnané”. Tieto vyhlásenia vyvolali paniku na finančných trhoch. Kurz forintu klesol na ročné minimum, čo bolestivo postihlo najmä tie státisíce Maďarov, ktorí si v minulosti vzali na byty devízové hypotéky. Na burze prudko prepadli akcie najväčšej maďarskej banky OTP a ihneď stúpli aj úroky štátnych dlhopisov. V sobotu však už v rétorike Fideszu nastal zásadný obrat. Orbánov hlavný ekonomický poradca, štátny tajomník predsedníctva vlády Mihály Varga potvrdil, že situácia zďaleka nie je taká dramatická, ako ju načrtli jeho kolegovia, ktorých dokonca pokarhal za „nešťastné” vyjadrenia. Oznámil tiež, že vláda prijme opatrenia, aby tohtoročný rozpočtový deficit nebol vyšší ako plánovaných 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. Politici Fideszu pritom ešte nedávno odkazovali Bruselu, že sa s ním chcú dohodnúť na takmer dvojnásobne vyššom schodku. Načo bolo dobré najskôr vyvolať paniku, ktorú napokon musel Fidesz sám hasiť? Orbánovmu predchodcovi je všetko jasné. Fidesz chcel podľa neho zdramatizovať stav, v akom prevzal krajinu, aby zdôvodnil, prečo neplní svoje volebné záväzky. „Začalo sa odvolávanie nezodpovedných a nesplniteľných sľubov prostredníctvom dobre známej taktiky: predstieraním prekvapenia, prekrúcaním faktov a zvaľovaním viny na predchodcov,” citovala agentúra MTI z jeho otvoreného listu. Tvrdí, že v skrini bývalej vlády nemožno nájsť nijakých kostlivcov, iba presný obraz stavu ekonomiky a manévrovacieho priestoru krajiny. „Ak sa na nich niečo valí, tak kostlivci ich vlastných sľubov,” dodal na adresu Fideszu. Socialistom, ktorí cez víkend na straníckom kongrese hľadali spôsob, ako sa čo najrýchlejšie spamätať z volebnej porážky, prišli problémy Fideszu vhod. „Za jeden týždeň vlády Fideszu postihli krajinu tri údery: Padol kurz forintu, pohádali sa s polovicou Európy a Maďarov na Slovensku priviedli do nemožnej situácie,” citovala odstupujúcu šéfku socialistov Ildikó Lendvaiovú agentúra MTI. Do ofenzívy prechádza aj Jobbik. Krajine pravicová strana, ktorá pri príležitosti výročia Trianonu koncom týždňa namiesto svojho súdne rozpusteného polovojenského krídla založila novú Maďarskú národnú gardu, sa nemilosrdne pustila do Fideszu. „Vláda chce vycúvať zo svojich sľubov,” citoval z jej vyhlásenia portál origo.hu. „Politicky motivované vyhlásenia politikov Fideszu, ktoré oslabili forint, boli krajne nezodpovedné,” dodal Jobbik, ktorý je vraj pripravený vládnej strane dôrazne pripomínať, že sľúbila znižovať dane bez uťahovania opaskov.

Cena poistenia dlhopisov MR na 13-mesačnom maxime

7. júna 2010 - (sita / reuters)

Cena päťročných derivátov CDS (credit default swap) na poistenie záväzkov Maďarska vzrástla o 18,5 bázického bodu na 418,5 bázického bodu, čo znamená, že päťročné poistenie maďarských záväzkov v sume 10 mil. USD ročne stojí 418,5 tis. USD. Ilustračné foto: tripadvisor.comLONDÝN 7. júna (WEBNOVINY) - Cena poistenia maďarských vládnych dlhopisov v pondelok poskočila na najvyššiu úroveň za posledných trinásť mesiacov. Cena päťročných derivátov CDS (credit default swap) na poistenie záväzkov Maďarska vzrástla o 18,5 bázického bodu na 418,5 bázického bodu, čo znamená, že päťročné poistenie maďarských záväzkov v sume 10 mil. USD ročne stojí 418,5 tis. USD. Vyplýva to z údajov poradenskej spoločnosti CMA DataVIsion. V piatok vrástla cena poistenia záväzkov Maďarska o viac ako 100 bázických bodov po tom, ako podpredseda vládnej strany Fidesz Lajos Kósa povedal, že financie krajiny sú v oveľa horšom stave, ako sa pôvodne očakávalo. Kósa zároveň uviedol, že existujú iba malé šance na to, aby sa Maďarsko vyhlo gréckemu scenáru. Ako sa ďalej uvádza v prieskume poradenskej spoločnosť, v pondelok vzrástla aj cena poistenia záväzkov Bulharska a Rumunska na najvyššiu úroveň za takmer 12 mesiacov. Cena päťročných CDS na poistenie záväzkov Bulharska vzrástla o 17 bázických bodov na 353 bázických bodov, pričom cena CDS na postenie záväzkov Rumunska sa zvýšila o 13 bázických bodov na 386 bázických bodov.

Maďarsko uvažuje o zavedení rovnej dane

6. júna 2010 - (sita)

Maďarská vláda uvažuje o zavedení rovnej dane z príjmov fyzických osôb. Ide tak o jednu z možností, o ktorej vláda krajiny diskutovala na trojdňovom zasadnutí na tému plánov v oblasti hospodárskej politiky. V nedeľu o tom informoval hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó. „Áno, vláda zvažuje možnosť zavedenia rovnej dane z príjmu fyzických osôb na úrovni okolo 16 %. Je to jedna z možností, o ktorej sa uvažuje,” povedal Szijjártó. Hovorca premiéra zároveň zdôrazniť, že vláda chce v tomto roku dosiahnuť stanovený deficit na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), na ktorom sa dohodla s veriteľmi.

Maďarsko uvažuje o zavedení 16-percentnej rovnej dane

6. júna 2010 - (tasr / reuters)

Maďarská vláda uvažuje o zavedení rovnej dane z príjmu fyzických osôb. Je to jedna z alternatív, o ktorej diskutovala na trojdňovom zasadnutí venovanom plánom v oblasti hospodárskej politiky, uviedol dnes Péter Szijjártó, hovorca predsedu vlády Viktora Orbána. „Áno, vláda uvažuje o možnosti zavedenia takejto rovnej dane z príjmu fyzických osôb na úrovni 16 %. Je to jedna z možností, o ktorých sa uvažuje,” povedal Szijjártó na tlačovej konferencii. Zopakoval tiež, že vláda má v úmysle splniť rozpočtový cieľ dohodnutý so zahraničnými veriteľmi. Podľa rozpočtu, ktorý odobrila Európska únia aj Medzinárodný menový fond (MMF), by Budapešť mala v tomto roku hospodáriť s deficitom 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Maďarsko sa pokúsi znížiť tento rok rozpočtový deficit

6. júna 2010 - (sita)

Maďarsko sa bude snažiť dosiahnuť tento rok rozpočtový schodok, ktorý naplánovala predchádzajúca vláda. To znamená, že sa pokúsi stlačiť deficit verejných financií na 3,8 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to dnes minister financií György Matolcsy v snahe zmierniť obavy z možnej dlhovej krízy v Maďarsku. Ilustračné fotoZdroj: TASR/APViacerí analytici sa totiž domnievajú, že Maďarsko má rovnaké fiškálne problémy ako Grécko, ktoré sa zmieta v dlhoch a muselo požiadať Európsku úniu (EÚ) a Medzinárodný menový fond (MMF) o pomoc. Niektorí predstavitelia novej maďarskej vlády v predchádzajúcich dňoch naznačili, že rozpočtový schodok krajiny by sa v tomto roku mohol prehĺbiť na 7 až 7,5 percent HDP a že sa štát nachádza na pokraji bankrotu. Tieto vyhlásenia ohromili finančné trhy a spôsobili pád ako forintu, tak eura. Pokusy o odvolanie týchto poplašných správ však nezmiernili obavy trhov o vývoj situácie v Maďarsku. Iní analytici, napríklad Sándor Richter z viedenského Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, naopak tvrdia, že Maďarsko už v roku 2006 začalo zavádzať úsporné opatrenia, aby zredukovalo svoj deficit a dnes je v situácii, v akej by malo byť Grécko o dva až tri roky. Novú pravicovú vládu, ktorá má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, čaká ťažká úloha, ak si chce zachovať tvár a splniť predvolebné sľuby o znížení daní, no zároveň potrebuje zredukovať deficit na plánovanú úroveň. Budapeštiansky ekonóm György Barcza sa však domnieva, že je možné stlačiť rozpočtový schodok na 3,8 % ešte v tomto roku.

Politológovia veria v súčasnú koalíciu

6. júna 2010 - (sita)

Politológovia dávajú väčšiu šancu súčasnej koalícii, sociológovia sú zase presvedčení, že vládnuť bude kombinácia súčasných koaličných aj opozičných strán. Odznelo to v dnešnej diskusnej relácii O 5 minút 12 Slovenskej televízie, v ktorej diskutovali sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus, sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK a politológovia Martin Klus a Peter Horváth. Klus tvrdí, že ak dostane nad päť percent osem strán, tak väčšie šance má koalícia. „Najväčšiu šancu má pokračovanie koalície, potom výmena jednej zo strán,“ vyhlásil Horváth, ktorý si myslí, že vymenenou by mohla byť HZDS. Haulík tvrdí, že najpravdepodobnejšia je kombinácia, pretože všetky možnosti „čistých variantov“ vychádzajú ako slabé a dlho by nevydržali. Slosiarik súhlasí s Haulíkom, vidí možnosť koalično-opozičného spektra. Najväčším jazýčkom bude ĽS-HZDS, ak bude v parlamente osem strán, myslí si Slosiarik a ďalšiu alternatívu vidí ešte v prípade, že odstúpi jeho šéf Vladimír Mečiar. Haulík tvrdí, že voľby sa budú rozhodovať až do konca. Zhruba dvetisíc voličov stačí na to, aby bola úplne iná koalícia, vyšlo to z posledného prieskumu agentúry MVK. Horváth si myslí, že výsledná koalícia bude aj o tom, čo bude reálne možné, nielen o „chcení“. Smer bude mať viacero možností, tvrdí Horváth. SDKÚ a KDH sú najbližšími partnermi v opozícii, v koalícii sa rozpadli, upozornil Horváth a nevylúčil ani širokú koalíciu so Smerom. Haulík tvrdí, že je to jedna z alternatív, ale bude sa o nej rozhodovať až potom, keď zlyhajú jednoduchšie možnosti. Voľby rozhodnú aj o tom, kto bude lídrom pravice, poznamenal Haulík a podotkol, že je záhadou, či to bude SDKÚ, KDH alebo SaS. Haulík si myslí, že ĽS-HZDS je na hranici zvoliteľnosti, no má základňu verných voličov. Slosiarik tvrdí, že veľa zaváži aj účasť, pretože hnutie nemá odkiaľ čerpať nových voličov. Ak by neboli pri moci, Smer by to mal zložitejšie a teraz rozhodne málo hlasov, tvrdí Horváth. Klus nepredpokladá, že by hnutie a Smer zostavili väčšinovú vládu. Klus tvrdí, že „kauzy a škandály nemajú takmer žiaden dosah“ na preferencie SNS. Tvrdí, že ich pozíciu výrazne posilnila otázka dvojakého občianstva. „Niekedy mám pocit, ako keby boli dohodnutí so stranou Jobbik prípadne s niektorými ďalšími maďarskými stranami, že otvorí sa táto téma pred voľbami a pomôže to nám obom,“ nechal sa počuť politológ, ktorý tvrdí, že takéto obvinenia zaznievajú aj z opačnej strany Dunaja. Horváth sa ku spojeniu Smeru s SNS vyjadril zdržanlivo, tvrdí, že to bude závisieť od výsledkov. Jednou z kľúčových otázok volieb je podľa Haulíkových slov to, či sa do parlamentu dostanú obe maďarské strany. Maďarských voličov je asi desať percent a Most oslovuje aj Slovákov, preto „čiste numericky by to vyšlo, reálne je to oveľa zložitejšie“, vyhlásil a poznamenal, že títo voliči sa budú rozhodovať do poslednej chvíle. „Jedna sa určite dostane, či to budú obe, to si netrúfam povedať,“ poznamenal a dodal, že väčšie šance má SMK. Mostu sa podarilo osloviť aj slovenského voliča, SMK má len minimálnu podporu medzi Slovákmi, pokračoval Slosiarik. Horváth tvrdí, že SMK by mohla „zostať na ocot“ a o niečo neskôr poznamenal, že momentálne má navrch Béla Bugár, no má jeden problém a to dostať sa do parlamentu. Klus tvrdí, že všetko závisí od toho, ako sa SMK postaví k zákonu o dvojakom občianstve, či niektorí dokonca o dvojaké občianstvo požiadajú, no nemyslí si, že by to zašlo až do takéhoto extrému. Horváth zdôraznil, že SaS je strana, ktorá chce byť pri moci a chce byť stranou vládnej koalície, ak ju budú zostavovať súčasné opozičné strany. SaS má naštartované k tomu, aby mali aj viac ako päť percent, dodal Klus. Slosiarik sa však už tak jednoznačne nevyjadril k tomu, koľko percent budú mať reálne. Vysvetlil, že v minulosti novým politickým stranám prieskumy väčšinou nadhodnocovali percentá, v Česku to bolo zase opačne a strane Top 09 zase percentá výrazne podhodnotili. Únia má pomerne široko rozbehnutú kampaň, cítiť skúsenosti aj finančné zázemie, no Klus si nemyslí, že do parlamentu sa dostane. Neverí ani v SDĽ, i keď s nimi zrejme možno rátať v budúcnosti, tvrdí. Únia hrá na komunálne voľby, vyhlásil Horváth. Myslí si, že niekto zo strany bude kandidovať za primátora Bratislavy. Haulík nevidí viac ako päť percent ani pre AZEN a Novú demokraciu, tvrdí, že problémom týchto malých strán je, že chcú ísť hneď do parlamentu a nezačínajú cez nižšiu politiku. Klus tvrdí, že šancu nemá ani strana Naše Slovensko. Ku strane Paliho kapurková Haulík poznamenal, že aký bol zmysel kandidovania tejto strany sa ukáže neskôr a dodal, že to bol zrejme marketingový projekt, ktorý ukázal, „ako s minimálnymi prostriedkami dosiahnuť dostatočnú znalosť značky“. Slosiarik tvrdí, že prieskumy ukazovali, že účasť by mohla byť nižšia, no s blížiacimi sa voľbami miera rozhodnutosti stúpa. Odhaduje 50 až 60-percentnú účasť. Klus očakáva nižšiu účasť ako pri posledných voľbách, asi 50 až 55 percent. Horváth dodal, že teraz sú témou povodne, predtým boli Grécko a dvojaké občianstvo. Podľa neho tieto témy zavážia či už pozitívne, alebo negatívne. Očakáva 55-percentnú účasť.

Béla Markó: SMK by mala byť v budúcej slovenskej vláde, zlepší to vzťahy

6. júna 2010 - (sita)

Stranu maďarskej koalície prišiel na Slovensko podporiť podpredseda rumunskej vlády a predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Béla Markó, podľa ktorého by účasť SMK v budúcej slovenskej vláde pomohla zlepšiť vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. „Ak bude jeden zástupca maďarskej menšiny, teda SMK, vo vláde, v riadiacich pozíciách a v rámci exekutívy vykonávať svoju činnosť, tak je zrejmé, že bude robiť všetko preto, aby sa zlepšili vzťahy medzi obidvoma krajinami, povedal Markó na tlačovej besede v Bratislave. Ako konštatoval, aj v Rumunsku, aj na Slovensku už sú skúsenosti s tým, že v prípade účasti strany maďarskej menšiny vo vláde sa predovšetkým vnútroštátne vzťahy medzi väčšinovým národom a menšinou zlepšujú, ak menšinová strana vo vláde absentuje, tak je tomu naopak. „Pokiaľ tí, ktorých sa tieto otázky dotýkajú, môžu sa zúčastniť procesu rozhodovania, tak samozrejme samotný výsledok môže byť priaznivejší pre nich,” uviedol Markó s tým, že etnická otázka je veľmi citlivá vo všetkých krajinách. Zároveň si myslí, že keď sú dobré vzťahy aj medzi Maďarskom a Rumunskom, tak to pomáha aj maďarskej menšine v Rumunsku a podobné to je aj na Slovensku. Predseda SMK Pál Csáky sa dnes ohradil voči výroku že „kým SMK nebude vo vláde, nebude pokoj, „ ktorý mu pripisovali politici Smer-SD. „O inteligenčnom kvociente predsedu vlády pána Roberta Fica, a nie celkom pozitívne, svedčí skutočnosť, že mňa cituje nepresne. Citát presne znie: Ak SMK bude súčasťou vládnej koalície na Slovensku, môže byť garantom na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov aj v rámci SR, aj medzi Slovenskom a Maďarskom, „ uviedol Csáky. Markó upozornil, že v Rumunsku, kde tiež žije maďarská menšina, nevyvolal maďarský zákon o dvojakom občianstve také reakcie a problémy ako na Slovensku. Uviedol príklad vzťahu Rumunska k Moldavským Rumunom, ktorým krajina umožnila niečo podobné ako Maďarsko. „Začiatkom roka Rumunská republika zaviedla zjednodušený a urýchlený spôsob udelenia štátneho občianstva pre tých Rumunov, ktorí žiadajú o udelenie štátneho občianstva v Rumunsku, „ povedal Markó. Pritom moldavsko-rumunský vzťah nie je úplne rovnaký ako slovensko-maďarský, kde sú už obe krajiny v Európskej únii. „Rumunská vláda podporuje integračné snahy a úvahy Moldavskej republiky a pritom podporuje aj kultúru a zveľaďovanie Rumunov v Moldavsku,” dodal. Csáky považuje Rumunsko za jeden z príkladov spolupráce väčšinového národa s menšinami. Odkaz Rumunska ale aj Srbska v tejto oblasti pre Slovensko podľa neho môže znieť: „Nevytláčať menšiny z multietnickej spoločnosti, ale akceptovať ich ako plnohodnotnú súčasť ako síce národne, jazykovo, kultúrne trošku odlišnú časť spoločnosti ale v multietnickej spoločnosti to má byť a musí byť bežné”. Dodal, že tie energie, ktoré sa v končiacom štvorročnom volebnom období míňali na „nie celkom správne slovensko-maďarské politické zapásanie”, treba použiť na pozitívne účely, na riešenie problémov celej spoločnosti.

Na stránku SNS sa z Maďarska nedostanete

6. júna 2010 - (Webnoviny.sk)

Na internetovú stránku Slovenskej národnej strany (SNS) sa z Maďarska nedostanete. Slotovci prístup na svoj web totiž pre maďarské servere zablokovali. Potvrdil to predseda poslaneckého klubu strany Rafael Rafaj. „Je to obranné opatrenie,“ vysvetlil. Národniarska stránka podľa jeho slov v ostatných dvoch týždňoch čelila opakovaným útokom z maďarských serverov. „Máme tam rôzne ankety, pokúšali sa ich meniť,“ poznamenal Rafaj. Technik preto odporučil slotovcom zablokovať prístup na webovú stránku SNS z maďarských IP adries. Rafaj nevylúčil, že po parlamentných voľbách, ktoré sa konajú budúcu sobotu, sa na internetový portál SNS opäť bude dať pripojiť aj z Maďarska. Neprístupnosť stránky národniarov v Maďarsku potvrdil aj Slovák pracujúci v Budapešti, ktorého na to upozornili kolegovia.

Proti Trianonu protestovali extrémisti aj pred našou ambasádou

6. júna 2010 - (tasr)

Spomienkovým koncertom a demonštračným pochodom, ktorý viedol aj pred sídlo Veľvyslanectva SR, si pripomenulo v Budapešti v sobotu večer asi 2000 pravicových extrémistov 90. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Ako o tom informovala maďarská tlačová agentúra MTI, podujatie organizovala parlamentná radikálna strana Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, novovzniknuté Hnutie maďarská národná garda a Mládežnícke hnutie 64 stolíc (HVIM). Čestný predseda HVM a poslanec parlamentu za Jobbik György Gyula Zagyva povedal, že úlohou Jobbiku je prinútiť vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz do takých záležitostí, ktoré síce Fidesz nechce, ale spoločnosť si to vyžaduje. „Európu treba prinútiť k tomu, aby bola Trianonská zmluva revidovaná,” vyhlásil. Ďalší poslanec za Jobbik Tamás Sneider uviedol, že jeho strana sa nechystá na revíziu. „Môže sa ale stať, že niektoré obce, či mestá, sa vrátia späť k materskej krajine,” dodal. Zrušenie Trianonu otvorene požadoval bývalý veliteľ zakázanej Maďarskej gardy Róbert Kiss, ktorého v piatok večer aklamačne zvolili na masovom mítingu Jobbiku za šéfa nového Hnutia maďarská národná garda. Pochod demonštrantov s árpádovskými vlajkami po koncerte viedol k sídlam slovenského a rumunského veľvyslanectva. Transparentmi v anglickom a maďarskom jazyku požadovali spravodlivosť Maďarsku.

Pred ambasádou v Budapešti vykrikovali extrémisti

6. júna 2010 - (sita)

Vykrikovanie revizionistických hesiel a urážok na adresu Slovenska sprevádzalo sobotné večerné zhromaždenie maďarských extrémistov, nacionalistov a radikálov pred budovou veľvyslanectva SR v Budapešti, informuje hovorca ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. K fyzickým incidentom podľa neho nedošlo. Niekoľko stoviek prívržencov a členov Hnutia 64 žúp, strany Jobbik a ďalších extrémistických organizácií si pred slovenským zastupiteľským úradom pripomenulo 90. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. „Na akcii viali arpádovské zástavy a objavili sa aj obscénne gestá adresované ambasáde SR a jej zamestnancom, spolu s heslami spochybňujúcimi súčasné hranice SR, povojnové usporiadanie Európy ako aj vyhrážkami jedného z rečníkov o zničení veľvyslanectva v súvislosti s udeľovaním štátneho občianstva, „ uviedol Stano. Upozornil, že Slovensko už pred víkendovými spomienkovými akciami na výročie Trianonu vyjadrilo znepokojenie a obavy nad silnejúcim trendom v Maďarsku spochybňovať systém mierových dohôd a povojnového usporiadania Európy. Podobné znepokojenie vyjadril aj český prezident a vláda ČR.

Maďarský prezident László Sólyom: Nechceme meniť hranice

6. júna 2010 - (sita)

Keď Maďari hovoria o koncepte kultúrneho národa, ktorý by mal spájať Maďarov v ich domovine s tými, ktorí žijú v okolitých krajinách, nemajú na mysli spájanie na politickom základe. Nechcú meniť hranice ani spájať sa v politickej rovine, vyhlásil v sobotu na pôde Benátskej komisie maďarský prezident László Sólyom. „Príslušníci kultúrneho národa, žijúci ako menšina, nechcú meniť hranice a nechcú vytvárať zväzky s inými časťami kultúrneho národa. Sú lojálnymi občanmi krajiny, v ktorej žijú, ale chcú udržať kultúrnu súdržnosť s kultúrnym národom ako celkom,” vysvetlil Sólyom. Európska únia by mala podľa maďarského prezidenta uznať koncept kultúrneho národa, pretože kultúrny národ je realitou, nezávislou na hraniciach a štátnej príslušnosti. Okrem toho treba podľa Sólyoma rozlišovať medzi „novými menšinami”, ktoré sa vytvorili v dôsledku masívnej imigrácie do západnej Európy, „pôvodnými národnými menšinami”, ktoré žijú na celom kontinente, ale predovšetkým v jeho centrálnej a východnej časti. Sólyom spomenul koncept kultúrneho národa aj počas štvrtkovej schôdze maďarského parlamentu, ktorá sa konala pri príležitosti 90. výročia Trianonskej zmluvy. Tá pripravila Maďarsko o dve tretiny jeho vtedajšieho územia a zhruba 60 percent z celkového počtu vtedajších obyvateľov. Hranice kultúrneho národa nemusia byť podľa Sólyoma nevyhnutne rovnaké s hranicami politického národa. „Kultúrne národy sú nezávislé na štátnych hraniciach a štátnej príslušnosti, ale ani sa nesnažia o zjednotenie na úrovni politického národa,” vyhlásil maďarský prezident.

V Budapešti sa predstavili slovenské kráľovské mestá

4. júna 2010 - (tasr)

Pod názvom Slovenské kráľovské mestá sa vo štvrtok v Slovenskom inštitúte Budapešť uskutočnila prezentácia Bardejova, Kežmarku, Starej Ľubovne a Levoče. Informoval o tom dnes Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Početná maďarská odborná verejnosť z oblasti cestovného ruchu mala možnosť za prítomnosti primátorov týchto miest oboznámiť sa s ich historickými pamiatkami, kultúrnym životom i s prírodnými krásami, ktoré ich obklopujú. Súčasťou prezentácie bola aj vernisáž fotografií Márie Bobákovej, Igora Bobáka a Štefana Péchyho zachytávajúcich pamätihodnosti i súčasnosť týchto historických miest. Záštitu nad podujatím prevzal veľvyslanec Slovenskej republiky Peter Weiss.

Veľká voda spojila Slovákov a Maďarov

7. júna 2010 - (Martina Lidinská - hn)

Zatiaľ čo medzi politikmi na Slovensku a v Maďarsku vládne napätie vrie, bežní ľudia si v čase tragických povodní našli k sebe ľudskú cestu a vzájomne si pomáhali. „V nedeľu sme požičali Fiľakovčanom čerpadlo, je to pre nás samozrejmosť budovať si takéto dobré vzťahy. So starostom Fiľakova Jozefom Agócsom sa poznám veľmi dobre a kedykoľvek mi zazvoní telefón, som pripravená pomôcť,“ povedala pre HN primátorka mesta Salgótarján Melinda Székyová, ktorá sa nachádza tesne na hranici Slovenska a Maďarska. Ústretovosť maďarskej strany potvrdzuje aj fiľakovský primátor, ktoré priamo aj s okolím zasiahli ničivé povodne koncom minulého týždňa. „Pomoc nám okrem Saljótarjánu ponúklo aj naše družobné mesto Bátonyterenye. Takáto situácia však nie je žiadnou novinkou. Pred štyrmi rokmi sme od nich mali požičané čerpadlá.“ Pripravení sme však pomôcť aj my. „S maďarskou stranou máme spoluprácu, na ktorú sú pripravení aj naši obyvatelia a civilné zložky. K dispozícii je nielen záchranná služba, ale aj náš hasičský zbor,“ potvrdila pre HN starostka hraničnej obce Slovenské Ďarmoty Denisa Árvayová. To, že žiadosti o pomoc nie sú len jednostrannou záležitosťou, priznáva aj Lajos Medvác, starosta maďarskej obce Balašské Ďarmoty. „Všetkým starostom v našom okolí som poslal listy, kde som im pripomenul, aby mi dali vedieť v prípade, keby sa čokoľvek stalo. Počas povodní sme boli neustále v kontakte. Taktiež som slovenskú stranu poprosil, či by sme sa na nich mohli obrátiť so žiadosťou o pomoc, keby sme čokoľvek potrebovali. Samozrejme, že ich odpoveď bola kladná.“ Horšie sú na tom v pohraničných oblastiach, ktoré zasiahla veľká voda v rovnakej miere. Starosta obce Slanské Nové Mesto Ján Kalinič priznáva, že s povodňami, ktoré ich oblasť zasiahli tento rok, mali naozaj veľa práce. „Každý má prácu sám so sebou. Maďari na svojej strane cez svoj systém, aký majú vybudovaný, a my zase tu. My poznáme lepšie svoju problematiku a oni zase svoju. Ľudia tu vôbec nemajú problém a pomôžu si. Otázne skôr je, či sme schopní pomôcť v tejto situácii sami sebe.“ Aj keď sa situácia u nás upokojila, problémy sú ešte stále na severovýchode Maďarska a veľká voda sa valí aj na Budapešť, kde tento večer očakávajú maximálnu hladinu. V Boršodskej župe, ktorá susedí s nami, museli do včerajšieho poludnia evakuovať už takmer štyritisíc ľudí. Viac ako 265 dedín je ešte stále v pohotovosti a štyri ďalšie - Sajógalgóc, Tornaszentandrás, Tornabarakony a Hernádszentandrás - boli ešte stále odrezané od sveta. „Naša dedina je úplne odrezaná od okolia. Počas záplav spred dvoch týždňov sa tu zrútilo päť domov a viac ako tridsať ľudí ostalo úplne bez strechy nad hlavou. Po tejto vlne očakávame, že sa úplne zosype ešte ďalších desať domov. Voda je všade okolo nás,“ povedal pre HN starosta obce ležiacej pri Hornáde Hernádszentandrás Gábor Uveges. Starosta zaplavenej obce priznáva, že pomoc zo slovenskej strany im ešte nikto neponúkol. Maďarské úrady museli uzavrieť aj niekoľko ciest a pre nákladné autá vážiace nad 7,5 tony ostali otvorené už len dva hraničné priechody so Slovenskom, Slovenské Ďarmoty a Šahy.

Povodne v Maďarsku vyhnali z domovov tisícky ľudí

7. júna 2010 - (sita)

Maďarské pohotovostné sily pokračujú v boji proti povodniam na riekach Hornád, Bodva a Slaná, ktoré čiastočne zaplavili viacero miest na severovýchode krajiny. Podľa údajov ministerstva verejnej správy, ktoré v pondelok zverejnila tlačová agentúra MTI, sa protipovodňové operácie týkajú 265 reklama miest a dedín. Pohotovosť platí na úsekoch vodných tokov s celkovou dĺžkou 3088 kilometrov. Ministerstvo tiež informovalo, že do protipovodňových prác sa zapojilo 23 tisíc ľudí, z toho 18 500 na severe Maďarska. V dôsledku záplav muselo opustiť svoje domovy okolo 3600 obyvateľov vrátane asi tisícky detí. Počas noci zachraňovali 150 ľudí zo zatopenej obce Bosc, ktorí mohli využiť ako núdzové prístrešie školy a športové haly v blízkom Miškovci. V meste Felsőzsolca sa zrútilo 40 domov z nepálených tehál, škody na budovách však hlásia aj z iných miest. Voda tiež zaplavila mnoho ciest a vodičom odporúčajú, aby sa vyhli postihnutej oblasti. Naďalej stúpa aj hladina najväčších maďarských riek Dunaj a Tisa, na ktorých platí vysoký stupeň povodňovej pohotovosti. Dunajské nábrežia v Budapešti uzavreli pre dopravu a na niektorých úsekoch rozmiestnili pieskové vrecia.

Maďarsko: Počet evakuovaných ľudí kvôli povodniam stúpol na 3900

6. júna 2010 - (tasr)

Počet evakuovaných ľudí kvôli povodniam v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe na severovýchode Maďarska stúpol dnes na 3700. Celkový počet vysťahovaných v Maďarsku už dosiahol 3900. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség najkritickejšia situácia je v meste Felsözsolca, odkiaľ vysťahovali 1300-1400 ľudí. Vysťahovaných umiestnili vo verejných inštitúciách a v športovej hale v Miškovci. Vo východnej časti mesta museli dnes evakuovať obchodné centrá, ktoré zaliala rozvodnená rieka Slaná. Stav ohrozenia záplavami je vyhlásený v ôsmich maďarských župách. V Budapešti platí od noci zo soboty nadnes tretí stupeň povodňovej aktivity. Do záchranných prác nasadili aj 3000 vojakov.

Voda sa zbláznila v Poľsku aj v Maďarsku

6. júna 2010 - (čtk)

Severne a južne od Slovenska prevláda vo viacerých oblastiach zúfalý stav. Obydlia a polia sú zaliate, ľudia unikajú do bezpečia na člnoch. Dažde síce ustávajú a objavuje sa slnko, ale povodňová vlna nepovedala posledné slovo. Napríklad vo Varšave sa očakáva, že rieka Visla najvyššie stúpne v noci z pondelka na utorok. „Hladina by mala mať až 760 centimetrov,” varuje poľský portál Gazeta. Maďarské úrady odhadujú, že pod vodou sa nachádza 200-tisíc hektárov pôdy. Zaplavená je polovica mesta Edelény, v ktorom žije 10-tisíc ľudí. Veľká voda ohrozuje aj dopravu - pre zaliate dopravné trasy meškali počas víkendu spoje. V povodí riek Hornád, Bodva a Slaná museli záchranári evakuovať viac ako 2 300 obyvateľov. Na pomoc vyslali celkovo 12-tisíc policajtov, vojakov a príslušníkov záchranných zborov.

V Poľsku na Visle pri obci Slupiec voda zničila hrádzu v dĺžke 20 metrov. Z domovov sa preto muselo okamžite odsťahovať približne tritisíc osôb. Ako repríza zlého sna vyzerá situácia napríklad v dedinke Wilkow, ktorá bola zaplavená už v máji a teraz sa jej obyvatelia znovu núdzovo dočasne presúvajú do bezpečia. Na juhovýchode Poľska je zlá situácia v meste Jaslo. Jeho plochu pokryla voda už v piatok, obydlia muselo opustiť najmenej 1 500 ľudí. „Takú vodu sme tu ešte nezažili. Nečakali sme, že sa preleje hrádza,” priznala starostka Maria Kurowská. V Jasle žije takmer 40-tisíc obyvateľov. Poľsko hlási aj obete na životoch. Záchranári našli mŕtvolu mladého turistu, ktorý spadol do rozvodneného potoku Bystra v tatranskom stredisku Zakopane. Podobný osud predpovedajú 50-ročnému mužovi a jeho 6-ročnej dcérke, ktorí splavovali na kajaku rieku Szreniawa severovýchodne od Krakova. Pravdepodobne sa prevrátili a utopili.

Tisíce ľudí evakuovali v Maďarsku a v Poľsku

5. júna 2010 - (sita)

Pre nezvyčajne veľké povodne na severe Maďarska museli úrady zo zaplavených miest a dedín evakuovať okolo 2 300 ľudí. Informoval o tom hovorca Úradu ochrany pred katastrofami Tibor Dobson. Väčšina ľudí musela opustiť svoje domovy v severovýchodnej Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe, kde je situácia najkritickejšia. Do boja proti povodniam je zapojených celkovo 12 tisíc ľudí vrátane policajtov, vojakov a hasičov. Rieky Hornád, Sajó a Bodva, ktoré zaplavili rozsiahle oblasti, by mali kulminovať v sobotu v neskorších hodinách, pričom sa očakáva dosiahnutie rekordných hladín. Bodva zaplavila mesto Edelény, kde sa zrútilo niekoľko domov, prevažne z nepálených tehál. Čiastočne zatopené je aj mesto Felsőzsolca, kde už evakuovali 40 rodín. Záplavy zapríčinili meškania na viacerých železničných ťahoch. Trasy uzavreli na niekoľkých úsekoch na severe a západe Maďarska, kde pravidelné linky nahradila autobusová doprava. V Budapešti začali z vriec s pieskom stavať 1500-metrovú hrádzu, ktorá má ochrániť nižšie položené časti Margarétinho ostrova. S podobnými problémami sa potýka juh Poľska, kde museli úrady pre nebezpečenstvo nových záplav evakuovať asi 3 tisíc ľudí. Tlačová agentúra PAP citujúca starostu dediny Slupiec Jana Sipiora uviedla, že rieka Visla prerazila v hrádzi 20-metrovú dieru a teraz ohrozuje viacero dedín. Záplavy po vytrvalých lejakoch už niekoľko týždňov sužujú okrem Poľska a Maďarska aj Česko, Slovensko, Chorvátsko a Rakúsko.

V Maďarsku sa rúcajú zaplavené domy

5. júna 2010 - (tasr)

V meste Edelény v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe na severe Maďarska sa rúcajú zaplavené hlinené domy. Polovicu mesta zaliala v noci na piatok rieka Bodva. Doposiaľ evakuovali v krajine celkom 2300 ľudí, z nich 2000 v uvedenej župe. Podľa denníka Magyar Hírlap dnes člnmi prehľadávali zaplavenú časť Edelényu, aby ešte mohli zachrániť tých, ktorí zostali vo svojich domovoch. Podobným spôsobom zachraňujú aj vystrašené zvieratá. Nezávislý primátor mesta Oszkár Molnár oznámil, že zachránia všetko, čo sa len bude dať. V súčasnosti chránia ľavú stranu mesta. V záchranných prácach je v Maďarsku zapojených 12.000 ľudí, z nich 10.000 v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe, kde je situácia najkritickejšia. Vláda tam nasadila na pomoc už 2500 vojakov. Ohrozených je 131 obcí; v 46 obciach sú ochranné práce intenzívne. Najviac problémov je v povodí Bodvy a Hornádu, na týchto riekach očakávajú ďalšiu záplavovú vlnu. Kritická situácia je aj v Novohradskej župe, zvlášť v okolí obcí Pásztó, Hasznos a Ipoly. Intenzívna protipovodňová ochrana je nutná aj v župách Baranya Pest a Bács-Kiskun.

Rieka Ipeľ kulminuje. Most do Maďarska je uzatvorený

5. júna 2010 - (tasr)

Obyvatelia Šiah majú za sebou ťažkú noc, počas ktorej im každú chvíľu hrozila evakuácia. Hladina rieky Ipeľ dosiahla svoje maximum približne pred piatimi hodinami, odvtedy kulminuje. Hrozilo pretrhnutie hrádze, ohrozených bolo približne 2000 ľudí. Súčasný stav je taký, že pár kilometrov nad Šahami v Slovenských Ďarmotách klesol Ipeľ o centimeter, takže pomaly to príde aj sem. Ak sa niečo nepredvídateľné nestane, nezačne pršať, mala by sa už situácia postupne zlepšovať, uviedol Juraj Jurica zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. v Leviciach. Naďalej budeme situáciu monitorovať, aby nedošlo k narušeniu hrádze, dodal. Hladina Ipľa sa počas noci z piatka na sobotu zvýšila až po most smerom k štátnej hranici s Maďarskom. Hrozilo narušenie statiky mosta. Zatiaľ to vyzerá tak, že most bude v poriadku. No pokiaľ to bude možné a dopravná situácia nebude kritická, chceme ho nechať uzatvorený, aby sme ho nezaťažovali, konštatoval Jurica.

Premiér V. Orbán vyslal do povodňami ohrozených oblastí 7000 ľudí

4. júna 2010 - (tasr)

Sedemtisíc ľudí - policajtov, vojakov a väzňov - bude na základe v piatok večer vydaného nariadenia maďarského premiéra Viktora Orbána pomáhať pri ochrane proti povodniam pozdĺž rieky Hernád (Hornád). Po mimoriadnom zasadnutí členov maďarskej vlády o tom novinárov informoval sám Orbán. V priebehu nasledujúcich 24 hodín vyšle vláda do prírodnou katastrofou ohrozovaných oblastí severného Maďarska ďalších 2500 ľudí. Viktor Orbán zdôvodnil svoje opatrenia tým, že k severným oblastiam Maďarska sa blížia povodňové vlny, ktoré na Slovensku už spôsobili veľmi vážne škody. S hroziacim vyšším vodným stavom vodných tokov by si podľa slov maďarského premiéra miestne úrady a občania bez dodatočných posíl už nedokázali poradiť.

Historik Ignác Romsics: Maďari denne nežijú Trianonom

5. júna 2010 - (Gregor Martin Papucsek - Pravda)

O Trianone treba rozprávať, nazdáva sa maďarský historik Ignác Romsics. „Otázka znie, akým spôsobom,” hovorí pre Pravdu najrenomovanejší maďarský odborník na Trianonskú mierovú dohodu, ktorý pôsobí ako profesor Vysokej školy Károlya Eszterháziho v Egri. Rozhovor poskytol na konferencii historikov, ktorá sa konala v Budapešti.

- Prečo sa politici neopýtajú historikov, ako o Trianone hovoriť?

- Keby som chcel byť vtipný, poviem, že oni to vedia lepšie. Politici všetko vedia lepšie ako historici, vyplýva to z ich povolania. Mimochodom, zaujímavou otázkou je, prečo neboli na tejto konferencii. V Maďarsku je Trianon dôležitou udalosťou 20. storočia, o ktorej z času na čas hovoríme. Tak ako o bitke pri Moháči, o revolúcii v roku 1848 alebo holokauste. Je to historická udalosť, o ktorej nejakým spôsobom hovoriť treba. Otázkou je ako.

- Myslíte si, že bežní Maďari Trianon stále riešia?

- Kdeže. Na dennej úrovni to Maďarov nezaujíma. Z čoho usudzujete? Zo spravodajstva v televízii? Na jeseň 2006, keď v Budapešti niekoľko tisíc ľudí robilo hurhaj, som bol v zahraničí. Tam si mysleli, že v Maďarsku je revolúcia. Nevedeli, že ľudia normálne chodili do práce. To, čo vidíte v televízii, je klamlivé.

- Myslíte si, že by susedia Maďarska mali byť v otázke Trianonu empatickejší?

- To je veľmi dôležitá otázka. Domnievam sa, že áno. Ja preciťujem bolesť Slovákov aj Rumunov, v súvislosti s maďarskou národnostnou politikou v 19. storočí. Maďarská národnostná politika bola nedôstojná. Lenže z opačnej strany necítim podobný postoj. Raz som obedoval s rumunskou veľvyslankyňou, ktorá mi povedala, že Maďari večne hovoria o Sedmohradsku. Hovorím jej, že Rumuni zasa neustále hovoria o Besarábii. Odvetila, že to je úplne iné. Takže o Besarábii sa dá hovoriť, ale o Sedmohradsku nie... Ja som už starý a nemyslím si, že za môjho života v tomto nastane nejaký veľký prielom. Je to ako trvalá choroba, budeme s ňou žiť. Dúfajme, že dobré lieky nám pomôžu, aby sa náš stav aspoň nezhoršoval.

Népszabadság: Dvojaké občianstvo sa nepáči ani Bukurešti

7. júna 2010 - (tasr)

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí požaduje od Maďarska spresnenia v súvislosti s novelou zákona o dvojakom občianstve. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság rumunský rezort diplomacie koná na základe podnetu opozičného sociálnodemokratického senátora Titusa Corlateana, ktorý sa domnieva, že novela je v rozpore s medzinárodným právom, pretože etnicky diskriminuje. Rumunsko chce s Maďarskom čo najskôr rokovať o zákone o dvojakom občianstve. Zahraničný výbor senátu, ktorý vedie Corlatean, chce prijať v nadchádzajúcich dňoch vyhlásenie, v ktorom bude postoj rumunskej strany. Podľa senátora chce Budapešť udeľovať občianstvo Maďarom žijúcim za hranicami na etnickom základe, čo sa prieči medzinárodným právnym normám. Corlatean pripomenul, že rumunský zákon o občianstve sa riadi princípom pokrvnej príbuznosti a individuálneho posúdenia na základe dokumentov, ktoré potvrdzujú, že žiadateľ prišiel o občianstvo po druhej svetovej vojne bez vlastného pričinenia. Toto je podľa neho spôsob, ktorý zodpovedá európskej praxi. Maďarsko však ponúka občianstvo príslušníkom maďarskej národnosti žijúcim v zahraničí, čo môže viesť k vážnej a neprípustnej etnickej diskriminácii, povedal senátor, podľa ktorého zahraničný výbor v nadchádzajúcich dňoch prijme k tejto záležitosti vyhlásenie. „V zmysle princípov medzinárodného práva nemožno v otázke občianstva zaviesť diskrimináciu založenú v prvom rade na etnickom princípe, ako to v súčasnosti platí podľa maďarského zákona,” zdôraznil Corlatean. Senátor tiež ostro kritizoval rumunského prezidenta, vládu a rezort diplomacie za to, že nečinne prizerajú a strpia konanie maďarskej vlády Fideszu v otázkach Trianonu.

Jobbik založili novú gardu, za hranicami

5. júna 2010 - (tasr)

Otvorenie prvej maďarskej straníckej kancelárie za hranicami a založenie Hnutia maďarskej národnej gardy oznámili v Budapešti v piatok predstavitelia radikálnej parlamentnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik. Pri príležitosti 90. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy demonštrovalo s nimi na Námestí slobody niekoľko tisíc priaznivcov Jobbiku. Podujatie, na ktorom bolo množstvo mladých ľudí v maskáčoch či uniformách s arpádovskými vlajkami a vlajkami Jobbiku, zorganizoval podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség poslanecký klub Jobbiku. Poslanec parlamentu za Jobbik, Csanád Szegedi, oznámil, že 8. júna otvorí jeho strana v rumunskom Sedmohradsku, v meste Targu Mureš, prvú kanceláriu, ktorá bude zastupovať maďarskú politickú stranu v zahraničí. Podľa jeho slov do roka otvoria podobnú kanceláriu aj vo vojvodinskej Zente alebo v Subotici. Szegedi podčiarkol, že Jobbik nechce zjednotiť národ „ponad hranice”, ako to hlásajú iné maďarské strany, ale chce zjednotený maďarský národ bez hraníc. Jobbik to chce urobiť zúžením osobných vzťahov, vytvorením partnerských miest a založením vzťahov medzi školami. Predseda Jobbiku Gábor Vona v prejave označil za úspech zákon, ktorým stanovili Spomienkový deň Trianonu. Dodal však, že Jobbik sa uspokojí až vtedy, keď bude poskytnuté volebné právo Maďarom s dvojakým občianstvom a zavedie sa povinné vyučovane dejín týkajúcich sa Trianonu. Bývalý veliteľ zakázanej Maďarskej gardy Róbert Kiss oznámil, že založia Hnutie maďarskej národnej gardy. Bude to hnutie súkromných osôb s presne stanovenými cieľmi. Fungovanie hnutia nebude pravidelné a nebude mať evidovaných členov. „Cieľom bude konať v záujme budúcnosti krajiny a v záujme slobody národa,” spresnil. Podľa Kissa, ktorého prítomní aklamačne zvolili za šéfa hnutia, ak sa vláda obráti proti národu, „potom Viktor už viac nebude našim premiérom”. Kiss sa predsedovi vlády Orbánovi vyhrážal pre prípad, že by chcel predávať cudzincom maďarskú pôdu, alebo by pre „zradcov vlasti” neobnovil trest smrti. Polícia podala žalobu na desať účastníkov demonštrácie za uniformy, v ktorých sa objavili a ktoré pripomínajú rovnošaty zakázanej Maďarskej gardy. K nijakým incidentom nedošlo; policajti počas pochodu radikálov od Baziliky sv. Štefana na Námestie slobody preverovali identitu celkom 15 osôb.

Maďarský prezident vymenoval nového náčelníka armády

7. júna 2010 - (sita)

Maďarský prezident László Sólyom vymenoval generálporučíka Tibora Benkőa za nového náčelníka generálneho štábu maďarských ozbrojených síl. V pondelok o tom informoval tamojší úradný vestník. Benkőa navrhol na tento post nový maďarský minister obrany Csaba Hende. Benkőovho predchodcu, generála Lászlóa Tömböla, odvolali 5. júna po tom, ako Hende inicioval zmeny na kľúčových postoch v armáde, ktorá podľa neho čelí profesionálnej a morálnej kríze.

Srbský šéf diplomacie Vuk Jeremič:

Srbov trápi to, čo Slovákov, hovorí ich minister

5. júna 2010 - (I. Drábek, J. Lőrincz - Pravda)

Jednostranné kroky sú podľa šéfa srbskej diplomacie receptom na nestabilitu. Uviedol to na margo prijatia nového maďarského zákona o občianstve. Podobne však zmýšľa aj o Kosove. „Iba rokovaniami sa môže vyriešiť akýkoľvek medzinárodný problém, nie jednostrannými krokmi,” povedal pre Pravdu Vuk Jeremič.

- Nový maďarský zákon ponúkajúci občianstvo krajanom žijúcim v okolitých štátoch vyvolal v Bratislave ostrú reakciu. Belehrad sa neozval. Pre Srbsko to nie je problém?

- K tomuto konkrétnemu prípadu musíme pristupovať veľmi citlivo vzhľadom na to, že Srbsko má tiež zákon o dvojakom občianstve. Ten umožňuje získať srbské občianstvo aj bez podmienky trvalého bydliska v Srbsku. Treba však pripomenúť, že v Srbsku a celkovo v priestore bývalej Juhoslávie máme veľmi osobitú situáciu v dôsledku vojny i histórie spoločného štátu. Na druhej strane hranice zostali ľudia, rodiny, majetok. Preto nie je dobré porovnávať situáciu v bývalej Juhoslávii s akoukoľvek inou situáciou. Veríme však, že všetko, čo sa týka susedov, sa musí diať prostredníctvom konzultácií s nimi. Sme proti akýmkoľvek jednostranným krokom vo vzťahoch medzi susedmi. Unilateralizmus je podľa nás recept na nestabilitu. Naopak, blízke konzultácie a v najlepšom prípade konsenzus by mali byť nevyhnutnou súčasťou všetkého regionálneho diania. V tomto zmysle som hovoril aj so slovenským prezidentom a ministrom zahraničných vecí. Vysvetlil som im, že hoci Srbsko musí udržiavať istý odstup, pretože je samo v situácii, že poskytuje dvojaké občianstvo, vzhľadom na naše dvojstranné vzťahy všetko, čo je problémom pre Slovensko, je problémom aj pre Srbsko. Čo trápi Slovensko, to trápi aj Srbsko. Sme partneri, spojenci a to je v takom vzťahu normálne.

- Dožadoval sa Belehrad konzultácií s Budapešťou o novom maďarskom zákone?

- Boli isté rozhovory v tejto otázke. Ale, ako som spomínal, sme v špecifickej situácii, keďže sme umožnili získať naše občianstvo mnohým ľuďom žijúcim za hranicou, konkrétne v bývalých juhoslovanských republikách.

- Spomenuli ste, že Srbsko trápi to, čo Slovensko. Mnohých na Slovensku trápi hystéria okolo výročia Trianonu. Načo sa teraz, po 90 rokoch, znova oživuje táto dávno uzavretá historická udalosť?

- Nie je dobré, keď sa takýmto spôsobom oživujú historické udalosti, ktoré majú protichodné interpretácie. Naša juhoslovanská skúsenosť s tým je veľmi negatívna. Práve to spečatilo osud juhoslovanského štátu. Nie konkrétne Trianon, ale oživovanie diskusií z minulosti, na ktoré existujú z rôznych uhlov protichodné pohľady. S tým máme veľmi neblahé skúsenosti. A nebol by som rád, keby sa to, čo sa stalo nám, udialo hocikomu inému. My sa principiálne zasadzujeme za to, aby sa hľadelo dopredu, do spoločnej budúcnosti európskych národov. Prirodzene netreba zabudnúť na svoju vlastnú históriu, ale sústredenie sa na budúcnosť je jediné, čo môže priniesť pokrok. Taký je aspoň postoj srbskej vlády.

Celý rozhovor:

http://spravy.pravda.sk/srbov-trapi-to-co-slovakov-hovori-ich-minister-fll-/sk_svet.asp?c=A100604_162249_sk_svet_p12

Európsky komisár: Špekulácie o bankrote Maďarska sú prehnané

6. júna 2010 - (sita)

Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn v sobotu odmietol špekulácie o tom, že sa Maďarsko blíži k bankrotu. Ekonomika krajiny je podľa neho na ceste k zotaveniu. Hovorca maďarskej vlády v piatok povedal, že krajina má iba malú šancu, že sa vyhne podobnému osudu, ktorému čelí Grécko. Po tomto vyhlásení oslabilo euro voči doláru na štvorročné minimum. „Maďarsko urobilo počas posledných niekoľko rokov výrazný pokrok pri konsolidácií svojich verejných financií,” povedal Rehn pre reportérov po skončení dvojdňového summitu ministrov financií skupiny vyspelých a rozvíjajúcich sa krajín G20, ktorému dominovali obavy z rastúcich problémov v eurozóne. „V súčasnosti je maďarská ekonomika na ceste k zotaveniu a v prvom kvartáli tohto roka vykázala prvé náznaky zlepšenia, preto hocijaké špekulácie o bankrote v Maďarsku sú veľmi prehnané,” povedal Rehn. Maďarská vláda v sobotou informovala, že chce v tomto roku dosiahnuť plánovaný deficit na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) a špekulácie o možnom bankrote tiež označila ako prehnané.

Únia odmieta špekulácie o krachu Maďarska

6. júna 2010 - (tasr - reuters)

Poprední predstavitelia Európskej únie (EÚ) v sobotu (5.6.) odmietli špekulácie o tom, že Maďarsko je blízko platobnej neschopnosti. Naopak tvrdia, že maďarská ekonomika je na ceste k oživeniu. Obavy z maďarskej dlhovej krízy stlačili v piatok (4.6.) kurz eura po prvý raz po štyroch rokoch pod úroveň 1,20 USD/EUR. Péter Szijjártó, hovorca predsedu vlády Viktora Orbána, v piatok vyhlásil, že maďarská ekonomika je vo vážnej situácii a nevylúčil, že krajina sa dostane do platobnej neschopnosti. „Maďarsko počas uplynulých rokov urobilo výrazný pokrok pri konsolidácii verejných financií,” povedal komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn novinárom v sobotu (5.6.) v juhokórejskom meste Pusan, kde sa zúčastnil na stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G20. „Teraz je maďarská ekonomika na ceste k oživeniu a v I. štvrťroku ukázala aj prvé signály posilnenia. Preto je každá diskusia o platobnej neschopnosti Maďarska veľmi prehnaná.” Prepad forintu po prepuknutí svetovej finančnej krízy v roku 2008, donútil Budapešť, aby požiadala EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF) o úver vo výške 20 miliárd eur. Španielska ministerka hospodárstva Elena Salgadová, ktorá sa tiež zúčastnila na stretnutí ministrov G20, uviedla, že o tom, či sú obavy z platobnej neschopnosti Maďarska oprávnené, musí rozhodnúť delegácia EÚ a MMF. Delegácia tiež prehodnotí, či dovolí Budapešti zvýšiť rozpočtový schodok. Salgadová však neuviedla, či sa takáto delegácia bezprostredne chystá do Maďarska. „Maďarská vláda však už prijala veľmi odvážne opatrenia na zníženie fiškálneho schodku a ja si myslím, že v tom bude pokračovať,” povedala Salgadová. Podľa rozpočtu, ktorý odobrila únia aj MMF, by Budapešť mala v tomto roku hospodáriť s deficitom 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Predstavitelia novej vlády sa však už niekoľkokrát nechali počuť, že plánovaný schodok je nereálny a že sa budú snažiť vyrokovať s MMF povolenie na vyšší deficit. Rétoriku zmiernili až v sobotu, teda deň po tom, ako vyjadrenia maďarských predstaviteľov o zlom stave verejných financií spôsobili búrku na trhoch. Počas posledných dvoch obchodných dní uplynulého týždňa (3. a 4.6.) forint voči euru oslabil o 4,8 % a zaznamenal najhorší výsledok spomedzi 177 mien sledovaných agentúrou Bloomberg. Príčinou boli práve vyhlásenia niektorých domácich politikov, že Maďarsko zrejme čaká osud Grécka. Podpredseda maďarskej strany Fidesz a šéf kancelárie premiéra Mihály Varga sa v sobotu snažil zľahčiť vyjadrenia svojich kolegov. Podobne ako Szijjártó sa vo štvrtok (3.6.) vyjadril podpredseda vládnuceho Fideszu Lajos Kósa, ktorý povedal, že nová vláda našla štátne financie v omnoho horšom stave, než pôvodne očakávala, a Maďarsko „má len malú šancu uniknúť osudu Grécka”. Varga považuje podobné slová za nešťastné a prehnané. Maďarsko vraj dokáže refinancovať svoje dlhy a je schopné v prípade prijatia dodatočných opatrení dodržať stanovený deficit. Potvrdil však, že verejné financie sú v horšom stave, než uvádzala predchádzajúca vláda. Čísla v terajšom rozpočte podľa neho neodrážajú realitu.

Dlhovej krízy v Maďarsku sa neobáva ani šéf Euroskupiny

6. júna 2010 - (tasr)

Predseda neformálneho združenia ministrov financií 16 štátov eurozóny, takzvanej Euroskupiny, Jean-Claude Juncker odmietol obavy, že Maďarsko čaká dlhová kríza podobná gréckej. „Situácia v Maďarsku ma neznepokojuje,” povedal Juncker v rozhovore pre francúzske médiá. K diskutovanej dani pre bankový sektor Juncker uviedol, že jej zavedenie je možné iba ako výsledok globálnej kooperácie. „Chcel by som, aby tento nástroj bol zavedený na medzinárodnej úrovni.”

Maďarsko vraj dokáže splniť fiškálny cieľ. Krach nehrozí

5. júna 2010 - (tasr)

Maďarsko dokáže refinancovať svoje dlhy, tvrdí podpredseda maďarskej strany Fidesz a šéf kancelárie premiéra Mihály Varga. Nedávne vyjadrenia niektorých maďarských predstaviteľov o prípadnej platobnej neschopnosti krajiny považuje za prehnané a nešťastné. Varga na tlačovej konferencii v Budapešti prezentoval výsledky výboru skúmajúceho stav rozpočtu. Cieľom vlády podľa neho zostáva splnenie fiškálneho cieľa, ktorý stanovuje tohtoročný schodok na 3,8 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Nastavenie deficitu odsúhlasili aj medzinárodní veritelia, ktorí poskytli krajine záchranný úver. Dodal však, že čísla v terajšom rozpočte neodrážajú realitu. Na opakovanú otázku, či je Maďarsko blízko platobnej neschopnosti, Varga odpovedal, že každé porovnanie Maďarska s krajinami, ktorých poistenie proti platobnej neschopnosti (swap úverového zlyhania, CDS) je podstatne vyššie, je nešťastné. Takéto porovnania podľa neho načrtávajú obraz Maďarska ako nedôveryhodnej krajiny. „Takéto vyhlásenia týkajúce sa tohto problému sú prehnané.” Dodal, že situácia je konsolidovaná a fiškálny cieľ je splniteľný, ale vláda musí prijať dodatočné opatrenia. „Musíme čo najskôr pripraviť akčný plán, ktorý nám pomôže splniť fiškálny cieľ.” Počas uplynulých dvoch dní forint voči euru oslabil o 4,8 percent a zaznamenal najhorší výsledok spomedzi 177 mien sledovaných agentúrou Bloomberg. Niektorí maďarskí predstavitelia totiž vyhlásili, že Maďarsko zrejme čaká osud Grécka. Péter Szijjártó, hovorca predsedu vlády Viktora Orbána, v piatok vyhlásil, že „maďarská ekonomika je vo veľmi vážnej situácii, pretože predchádzajúca vláda manipulovala údaje a klamala o skutočnom stave hospodárstva. Dodal, že „hovorenie o prípadnej platobnej neschopnosti nie je žiadnym preháňaním”. Szijjártó tak potvrdil slová podpredsedu vládnuceho Fideszu Lajosa Kósu, ktorý vo štvrtok (3. 6.) povedal, že nová vláda našla štátne financie v omnoho horšom stave, než pôvodne očakávala, a Maďarsko „má len malú šancu uniknúť osudu Grécka”. Vyjadrenia maďarských politikov nemali za následok iba pád forintu, ale aj tlak na euro a akcie európskych bánk.

Maďarsku bankrot nehrozí, priznáva Fidesz. Uťahovanie opaskov áno

5. júna 2010 - (čtk)

Maďarsku bankrot nehrozí, budú však potrebné ďalšie škrty. Hovoriť o gréckej ceste, ako to robili niektorí predstavitelia Fideszu, bolo prehnané. Maďarská vláda chce splniť tohtoročný plán rozpočtového deficitu dohodnutého s Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou, bude však musieť prikročiť k ďalším úsporám. Uviedol to štátny tajomník Mihály Varga, ktorý v sobotu predstavil výsledky skúmania stavu ekonomiky a rozpočtu po nástupe novej vlády pravého stredu. Ostatné vyjadrenia niektorých vládnych predstaviteľov, podľa ktorého hrozí Maďarsku bankrot a ktoré spôsobili paniku na trhoch, označil Varga Za „prehnané” a „nešťastné”. S týmto hodnotením súhlasil aj európsky komisár pre menu a ekonomiku Olli Rehn. Vláda Fideszu chce dodržať tohtoročný plánovaný schodok rozpočtu na úrovni 3,8 percenta HDP, podľa Vargu však treba rýchlo spraviť akčný plán, ktorý to zabezpečí. Varga tento týždeň naznačil, že bez dodatočných krokov by deficit v tomto roku mohol stúpnuť až na 7,5 percenta HDP. V sobotu uviedol, že čísla v súčasnom rozpočte nie sú reálne a bez hlbokých zmien nebude možné cieľ splniť. Vargove slová však dali za pravdu analytikom, ktorí vyjadrenia o Grécku chápali ako politickú hru, ktorá má verejnosť pripraviť a zmieriť s ďalším škrtaním. „Tieto vyjadrenia (o Grécku) sú prehnané. Ak ich predniesol niektorý z kolegov, je to nešťastné. Musím povedať, že situácia je konsolidovaná a plánovaný deficit je dosiahnuteľný, hoci pre jeho dosiahnutie musí vláda urobiť ďalšie opatrenia,” povedal Varga na opakovanú otázku novinárov, či je Maďarsko naozaj na pokraji bankrotu. Proti vyjadreniam o bankrote Maďarska sa v sobotu dôrazne postavil aj eurokomisár Olli Rehn, ktorý poukázal na to, že krajina v posledných rokoch urobila v oblasti konsolidácie verejných financií veľký pokrok. „Maďarská ekonomika je teraz na ceste k oživeniu... Akékoľvek reči o fiškálnej alebo dlhovej insolvencii v Maďarsku sú preto vysoko prehnané,” povedal Rehn.

Maďarsko Gréckou cestou nepôjde, uisťuje nová vláda

5. júna 2010 - (sita)

Maďarsku nehrozí štátny bankrot ani problémy, s akými zápasí Grécko. V sobotu o tom na tlačovej konferencii v Budapešti uistil prítomných Mihály Varga, vysokopostavený predstaviteľ vládneho Fideszu a šéf vládnej komisie na prešetrenie ekonomického stavu krajiny. Varga potvrdil informácie, ktoré prenikali do médií už v minulých dňoch, a podľa ktorých je stav maďarských verejných financií veľmi zlý. Akékoľvek prirovnania s Gréckom sú však podľa neho nemiestne a nezakladajú sa na pravde. Maďarskom v piatok otriaslo vyjadrenie podpredsedu Fideszu Lajosa Kósu, podľa ktorého je len malá nádej, že krajina sa vyhne gréckemu scenáru. Podľa Vargu to nie je pravda, a „ak kolega niečo také povedal, nebolo to šťastné vyjadrenie”. Kósove vyjadrenie v sobotu ostro kritizovala aj Maďarská socialistická strana (MSzP), ktorá sa po dlhých rokoch pri moci sťahuje vďaka vysokému volebnému víťazstvu Fideszu do opozície. „Či už je to výsledkom hlúposti alebo sebeckých ekonomických či politických špekulácií, týmito vyhláseniami vážne ohrozili forint, ako aj dôveru v Maďarsko, ktorú krajina musela získavať veľmi prácne,” vyhlásila nová predsedníčka socialistov Ildikó Podľa Vargu bolo síce Kósove prirovnanie ku Grécku prehnané, no ostatné alarmujúce informácie, ktoré podpredseda Fideszu zverejnil, boli pravdivé. Týka sa to aj jeho vyjadrenia, že stav štátneho rozpočtu je v oveľa horšom stave ako sa predpokladalo, čo bývalá socialistická vláda podľa neho pred občanmi úmyselne tajila. Fidesz sa podľa Vargu napriek tomu nevzdáva zámeru udržať schodok štátneho rozpočtu na úrovni 3,8 percenta HDP, na čom sa už krajina dohodla s Medzinárodným menovým fondom. Bude si to však vyžadovať rázne zásahy do rozpočtu. Ich podobu má načrtnúť trojdňová porada vládneho ekonomického tímu, ktorá sa začala v sobotu v Budapešti. Fidesz podľa Vargu naďalej trvá aj na záväzku ešte v tomto roku znížiť dane.

Vyjadrenia z Francúzska a Maďarska stiahli euro opäť nižšie

5. júna 2010 - (Der Spiegel - tasr)

Kurz spoločnej európskej meny sa po štyroch rokoch dostal pod úroveň 1,20 USD/EUR. Podľa obchodníkov sú príčinou ďalšieho oslabenia eura vyjadrenia francúzskych a maďarských predstaviteľov. Ďalším negatívny faktorom bola piatková (4. 6.) správa amerického ministerstva práce, ktorá ukázala, že v máji vzniklo menej pracovných miest, než sa očakávalo, a že zamestnanosť v súkromnom sektore sa zvyšuje veľmi pomaly. To ešte viac znížilo rizikový apetít investorov, ktorí presúvajú svoje prostriedky do bezpečných prístavov, ako je dolár. Nervozita sa prejavila aj na burzách, kľúčový americký index Dow Jones v piatok uzavrel hlboko pod 10.000 bodov a nemecký Dax spadol pod 6000 bodov. Kurz eura v piatok večer dočasne klesol až na 1,1973 USD/EUR, čo je najmenej od marca 2006, kedy sa spoločná európska mena predávala po 1,1920 USD. Ešte v piatok ráno sa euro obchodovalo za 1,22 USD. Od začiatku roka spoločná európska mena voči doláru oslabila približne o 16 %. „Euro najprv stlačili vyjadrenia z Francúzska,” uviedol parížsky šéf devízových obchodov banky BayernLB Marc Burgheim. Francúzsky premiér Francois Fillon sa pred novinármi pozitívne vyjadril o parite eura k doláru. Ďalšou negatívnou správou z Francúzska boli informácie o stratách francúzskej banky Société Générale, ktoré zaznamenala pri obchodoch s derivátmi. K tomu sa pridali vyhlásenia maďarských vládnych politikov, ktoré rozpútali špekulácie o tom, že krajina sa môže dostať do platobnej neschopnosti. Péter Szijjártó, hovorca predsedu vlády Viktora Orbána, v piatok vyhlásil, že „maďarská ekonomika je vo veľmi vážnej situácii, pretože predchádzajúca vláda manipulovala údaje a klamala o skutočnom stave hospodárstva. Dodal, že „hovorenie o prípadnej platobnej neschopnosti nie je žiadnym preháňaním”. Szijjártó tak potvrdil slová podpredsedu vládnuceho Fideszu Lajosa Kósu, ktorý vo štvrtok (3. 6.) povedal, že nová vláda našla štátne financie v omnoho horšom stave, než pôvodne očakávala, a Maďarsko „má len malú šancu uniknúť osudu Grécka”. Vyjadrenia maďarských politikov nemali za následok iba pád forintu, ale aj tlak na euro a akcie európskych bánk. Ďalším šokom pre trhy bola správa o vývoji na americkom trhu práce. „Nečakane nepriaznivé čísla z USA boli skutočným šokom pre trhy,” uviedol nemenovaný maklér. V máji v USA mimo poľnohospodárstvo vzniklo 431.000 nových pracovných miest. Analytici v priemere očakávali ich zvýšenie až o 513.000. Navyše sa ukázalo, že viac ako 400.000 miest je iba dočasných a vzniklo v súvislosti so sčítaním ľudu a súkromný sektor vytvoril veľmi málo nových pracovných miest. To podľa analytikov signalizuje nízku dôveru firiem v budúcnosť. Vysoká nezamestnanosť je rozhodujúcou brzdou spotreby, a tým aj trvalejšieho oživenia ekonomiky. Podľa devízového analytika Ralfa Umlaufa z nemeckej krajinskej banky Helaba v tejto situácii vyvolá na trhu nervozitu takmer každá maličkosť. Dodal, že euro momentálne nemá rastový potenciál.

Maďarské výroky o gréckej ceste vystrašili investorov

5. júna 2010 - (Marianna Onuferová - Sme)

Reakcia investorov na slová novej maďarskej vlády, že stav ekonomiky je blízko gréckej cesty, nezostala dlho bez ohlasu. Maďarský forint sa včera oslabil až k úrovni 289 forintov za euro, čo je najnižšia úroveň za posledný rok. Výrazne stúplo aj poistenie maďarských vládnych dlhopisov, ktoré ovplyvňuje ich rizikovú prirážku a cenu. „Rizikovosť Maďarska rastie, a tak rastú prémie, ktoré investori požadujú v prípade maďarských dlhopisov, a pritom sa oslabuje forint,“ povedal analytik pražskej ČSOB Petr Dufek. Hovorca maďarského premiéra Peter Szijjártó včera podporil tvrdenia o tom, že situácia v maďarskej ekonomike sa približuje gréckej. „V Maďarsku predchádzajúca vláda falšovala údaje. V Grécku rovnako falšovali údaje. V Grécku už okamih pravdy prišiel. Maďarsko naň ešte čaká,“ povedal Szijjártó. Nová vláda pod vedením Viktora Orbána sa snaží na všetkých fórach presviedčať, že stav verejných financií, ktorý zanechala predchádzajúca vláda, je oveľa horší, než čakali. Preto záväzok, ktorý dali Medzinárodnému menovému fondu, nemôžu dodržať. Nejde pritom o hocijaký záväzok. Maďarsko dostalo v októbri 2008 od fondu pôžičku, aby dokázalo splácať dlhy. Jednou z podmienok bola aj tá, že bude dodržiavať dohodnutý deficit verejných financií. V tomto roku by nemal prevýšiť 3,8 percenta. Podpredseda Fideszu a šéf kancelárie premiéra Mihály Varga v nedeľu povedal, že rozpočtový schodok môže v tomto roku dosiahnuť až 7,5 percenta. Jednou z teórií, čo Fidesz výrokmi o gréckej ceste sleduje, je tá, že Orbán sľuboval pred voľbami znižovanie daní. No v stave, v akom sú verejné financie, sa to nedá. Upokojeniu situácie nepridáva vyjadrenie Orbánovho hovorcu, že vláda svoj sľub o znižovaní daní dodrží. Investori presne nevedia, ako majú výroky zástupcov Fideszu čítať. Aj preto sa začali zbavovať forintov. „Podľa mňa sa zľakli ešte dosť málo. Nie je totiž jasné, aké to bude mať dôsledky,“ hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová. Maďarský premiér Viktor Orbán bol na štvrtkovom stretnutí s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom vo svojich vyjadreniach opatrnejší. Maďarsko podľa neho potrebuje štrukturálne reformy. Vláda by v najbližších dňoch mala zverejniť akčný plán. Barosso však Orbánovi na stretnutí vo štvrtok povedal, že 3,8percentný deficit musia dodržať. „Medzinárodný menový fond nie je Brusel, s ktorým sa dá oveľa lepšie zjednávať,“ podotkla Šichtařová. Zahraniční pozorovatelia hovoria, že situácia nie je až taká vážna, ako sa ju snaží vykresliť nová maďarská vláda. Analytik londýnskej spoločnosti IDEAglobal Juri Kren pripustil, že maďarská vláda sa s fondom možno dohodne na deficite vo výške päť percent. No ani v takom prípade nebude Maďarsko podľa neho na tom tak zle ako Grécko. Analytik Commerzbank Michael Ganske vyjadrenia maďarských politikov označil za „hlúpu politickú komunikáciu“. Maďarské vyhlásenia však škodia celému regiónu. Poľský zlotý sa aj pod vplyvom situácie v Maďarsku oslabil v piatok z úrovne 4,10 nad 4,20 zlotého za euro. Kurz neskôr korigoval pokles na úroveň 4,17. Česká koruna sa oslabila na štvortýždenné minimum. „Maďarsko škodí predovšetkým samo sebe. Neviem si predstaviť, ako chce nabudúce uskutočniť aukciu štátnych dlhopisov,“ dodala Šichtářová.

Orbánov hovorca: Ekonomika je vo veľmi vážnej situácii

4. júna 2010 - (reuters / bloomberg - tasr)

Maďarský forint sa dnes prepadol na ročné minimum a výnosy štátnych dlhopisov vzrástli na najvyššiu úroveň od novembra 2008 po tom, ako hovorca predsedu vlády Viktora Orbána vyhlásil, že ekonomika Maďarska je „vo veľmi vážnej situácii”. Forint dnes klesol o viac než 2 % na 289,90 HUF/EUR, čo bola najnižšia úroveň od júla 2009. Neskôr sa situácia čiastočne upokojila a forint mierne posilnil. Výnosy maďarských štátnych dlhopisov vzrástli o 40 až 70 bázických bodov a kľúčový index BUX sa prepadol o 7 %. „Maďarská ekonomika je vo veľmi vážnej situácii, pretože predchádzajúca vláda manipulovala údaje a klamala o skutočnom stave hospodárstva,” povedal Orbánov hovorca Péter Szijjártó na dnešnej tlačovej konferencii. Zároveň dodal, že „to neznamená preháňanie, ak sa hovorí o prípadnej nesolventnosti”. Szijjártó tak reagoval na slová podpredsedu vládnuceho Fideszu Lajosa Kósu, ktorý vo štvrtok (3.6.) povedal, že nová vláda našla štátne financie v omnoho horšom stave, než pôvodne očakávala a Maďarsko „má len malú šancu uniknúť osudu Grécka”. Vláda sa preto podľa neho bude musieť snažiť čo najrýchlejšie financie stabilizovať. Na otázku novinárov, čo povie na Kósove slová, Szijjártó na tlačovej konferencii uviedol, že si nemyslí, že by Kósa preháňal. Dodal, že bývalá vláda manipulovala údaje. „V Grécku tiež manipulovali ekonomické údaje. Tam však už moment pravdy nastal. Maďarsko na svoj moment pravdy ešte len čaká,” povedal Szijjártó. Maďarská vláda dnes avizovala, že čoskoro oznámi akčný plán na riešenie hospodárskych problémov krajiny, najskôr však zverejní údaje o „skutočnom” stave rozpočtu na rok 2010. To by mala urobiť buď počas nadchádzajúceho víkendu, alebo začiatkom budúceho týždňa. Szijjártó uviedol, že „vláda je odhodlaná urobiť všetko preto, aby sa gréckej ceste vyhla, takže, keď zistí skutočný stav vecí, nebude váhať ani chvíľu a začne konať”. Jedným dychom však dodal, že vláda neplánuje odložiť znižovanie daní, a to ani za cenu zvyšovania rozpočtového deficitu. Nie je tak jasné, ako plány maďarskej vlády v oblasti daní zapadajú do pokusov dostať rozpočtový deficit pod kontrolu. Takéto informácie z Budapešti však mimoriadne znervóznili trhy a investorov, ktorí vôbec nechápu, o čo maďarskej vláde vlastne ide. „Momentálne vôbec nevieme aká vážna situácia v Maďarsku je,” oznámila Nordea Bank, podľa ktorej momentálne to najhoršie je spôsob, akým Budapešť komunikuje s trhmi. „Takáto forma komunikácie môže vyvolať ešte väčšiu paniku,” dodala banka. „Nová vláda sa bude musieť zamyslieť nad spôsobmi komunikácie s trhmi,” povedal Timothy Ash z Royal Bank of Scotland. Ako dodal, „jednoducho, nie je možné, aby v súčasnej situácii, ktorá panuje na trhoch, hovorili o ekonomike takýmto spôsobom”. Podobne sa vyjadril aj Lars Christensen, analytik z Danske Bank. „Situácia Maďarska nie je taká ako v Grécku. Maďari boli ku Grécku bližšie v roku 2006 než dnes. Momentálne sú na tom omnoho lepšie, no majú dosť problémov na to, aby si mohli dovoliť ďalšiu uvoľnenú fiškálnu politiku a určite takýto spôsob komunikácie s trhmi,” dodal Christensen.

Približne 400 ľudí si vo Versailles pripomenulo výročie Trianonu

4. júna 2010 - (tasr)

Pred palácom Veľký Trianon, nachádzajúcim sa v parku zámku vo Versailles, sa dnes uskutočnilo zhromaždenie organizované Svetovým zväzom Maďarov (MVSZ), ktorého účastníci si pripomenuli 90. výročie uzavretia Trianonskej mierovej zmluvy. Oznámila to agentúra MTI. Na príprave podujatia, na ktoré z Maďarska a iných štátov prišlo približne 400 ľudí, sa popri iných organizáciách zúčastnilo aj Mládežnícke hnutie 64 žúp (HVIM). Medzi jednotlivými prejavmi, ktoré odzneli počas pokojnej pamiatkovej slávnosti, skandoval dav heslo „Preč s Trianonom!” Rečníci, medzi ktorými boli aj predseda MVSZ Miklós Patrubány a parlamentný poslanec radikálnej strany Jobbik Tamás Gaudi Nagy, vyjadrili spokojnosť s nedávnymi rozhodnutiami maďarského parlamentu o dvojakom občianstve a vyhlásení výročia Trianonu za Deň národnej spolupatričnosti. Miklós Patrubány informoval účastníkov o petícii MVSZ, požadujúcej revíziu Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920 a Versaillskej mierovej zmluvy z roku 1947. Prostredníctvom europoslankyne Jobbiku Krisztiny Morvaiovej, ktorá tiež bola prítomná na podujatí vo Versailles, doručil Svetový zväz Maďarov text petície všetkým poslancom Európskeho parlamentu.

Maďarský parlament si pripomenul výročie Trianonu

4. júna 2010 - (mti - sita)

Maďarský parlament si v piatok pripomenul 90. výročie Trianonskej zmluvy, ktorá pripravila Maďarsko o dve tretiny jeho vtedajšieho územia a zhruba 60 percent z celkového počtu vtedajších obyvateľov. K výročiu sa vyjadril na pôde parlamentu okrem iných aj maďarský prezident László Sólyom, podľa ktorého zmluva otriasla samotnými základmi maďarského národa. Maďarsko muselo podľa Sólyoma nanovo definovať nielen vnímanie samého seba, ale aj svoje vzťahy ku všetkým národom, pre ktoré znamenal Trianon pozitívny vývoj. Maďarský prezident sa domnieva, že Budapešť sa musí naďalej starať o Maďarov, ktorí zostali po Trianone za hranicami materskej krajiny. „Maďarsko musí využívať na ochranu etnických Maďarov aj všetky prostriedky medzinárodného práva,” povedal Sólyom na pôde maďarského parlamentu. Sólyom spomenul aj koncept kultúrneho národa, ktorého hranice nemusia byť nevyhnutne rovnaké s hranicami politického národa. „Kultúrne národy sú nezávislé na štátnych hraniciach a štátnej príslušnosti, ale ani sa nesnažia o zjednotenie na úrovni politického národa,” vyhlásil prezident. Prezident ocenil Zákon o svedectve národnej súdržnosti, ktorý prijal maďarský parlament v pondelok, pričom výročie pripadá práve na 4. júna. Podľa Sólyoma je pozitívne, že diskusia okolo Trianonu sa zameriava na jednotu maďarského kultúrneho národa, a nie na historické hranice maďarského štátu. Trianonská zmluva je mierová zmluva s Maďarskom, ktorá bola podpísaná v roku 1920 na zámku Grand Trianon vo Versailles pri Paríži a potvrdila hranice Maďarska s Rakúskom, Československom, Rumunskom a Juhosláviou. Trianonská mierová zmluva nadobudla platnosť 26. júla 1921.

Trianon: Socialisti sa k Fideszu nepridali

Voči Trianonskej zmluve, ktorá bola podpísaná presne pred 90 rokmi, nemajú výhrady len maďarské pravicové strany, ale aj socialisti. Podľa popredného poslanca Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Istvána Hillera „touto zmluvou víťazi nielenže nanútili svoju vôľu porazeným, ale ich aj ponížili a zašliapali do zeme”. Napriek tomuto názoru sa socialisti nezúčastnili na piatkovom spomienkovom zasadnutí maďarského parlamentu pri príležitosti výročia Trianonu. Podľa poslanca MSZP Lászlóa Mandura to bolo na protest proti tomu, že vládny Fidesz nezohľadnil ani jednu ich pripomienku k tejto problematike.

SZPB je znepokojený spôsobom,

akým Maďarsko prijalo Deň národnej súdržnosti

4. júna 2010 - (tasr)

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) je znepokojený spôsobom, akým poslanci maďarského Národného zhromaždenia 31. mája odôvodnili prijatie zákona o Dni národnej spolupatričnosti, stanoveného na výročie prijatia Trianonskej zmluvy 4. júna. Pre TASR to konštatoval predseda SZPB Pavol Sečkár. „Argumentácia z preambuly zákona, ktorá považuje prijatie tejto mierovej zmluvy za 'najväčšiu tragédiu maďarstva', keďže 'všetci členovia a všetky spoločenstvá maďarstva boli uvrhnuté do područia viacerých štátov', dehonestuje tak myšlienku národnej súdržnosti, ako aj význam obetí dvoch svetových vojen a v konečnom dôsledku aj jednu z konštituujúcich myšlienok Európskej únie,” zdôraznil. Najväčšou tragédiou maďarského národa, tak ako aj ostatných európskych národov, neboli podľa SZPB mierové zmluvy, ale samotné svetové vojny, ktoré im predchádzali. „Vyžiadali si také množstvo ľudských obetí na všetkých bojujúcich stranách, aké bolo dovtedy nepredstaviteľné, spôsobili nevyčísliteľné hospodárske škody a obrovské utrpenie všetkých národov, vrátane maďarského,” upozornil Sečkár. Jedným z cieľov vzniku Európskej únie (EÚ) bolo vytvoriť spoločný hospodársky a neskôr aj politický priestor, ktorý opakovanie scenára bratovražedných vojen európskych národov už nikdy neumožní. „Myšlienka národnej súdržnosti v EÚ je, samozrejme, dôležitá, pretože umožňuje národom združeným vo veľkom celku udržať si svoju identitu,” uviedol predseda SZPB. Zároveň dodal, že maďarský zákon s takouto súdržnosťou nemá nič spoločné. „Naopak, pre členov SZPB a veteránov, ktorí hrôzy vojny osobne zažili, je nebezpečným signálom o oživovaní iracionálnych, ale o to nebezpečnejších myšlienok revizionizmu,” varoval. Dodal, že mnohé ďalšie európske štáty majú menšiny v zahraničí, napriek tomu sú im myšlienky revizionizmu cudzie. „Maďarský precedens je signálom, ktorý v žiadnom prípade netreba podceňovať,” uzavrel predseda SZPB.

Slota odhalil na hraničnom moste pamätník Trianonu

4. júna 2010 - (sita)

Predstavitelia Slovenskej národnej strany (SNS) na čele s predsedom strany Jánom Slotom dnes na hraničnom moste medzi slovenským Komárnom a maďarským Komaromom odhalili tabuľu k 90. výročiu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Ako vyhlásil Slota pri odhaľovaní tabule, spochybňovaním Trianonu maďarskí politici spochybňujú aj suverenitu Slovenskej republiky. „Drahí bratia Slováci a sestry Slovenky, Slovensko teraz ukazuje Maďarom, že toto je naša zem, ktorú si nenecháme zobrať. Sme tu 1 500 rokov autochtónny národ,” vyhlásil Slota. Podľa neho pamätník má pripomínať Maďarom, ktorí prechádzajú cez most, že prichádzajú na našu rodnú zem. Na záver prejavu vyzval voliť SNS. Odhaleniu pamätníka predchádzala konferencia venovaná Trianonu v Dome Matice slovenskej. Odtiaľ sa približne 750 ľudí vydalo k hraničnému mostu. O 13:30 polícia uzavrela cestu a sprevádzala sprievod. Účastníci pochodu niesli zástavy SNS či transparenty, ktoré hlásali, že Trianon je mier. Sprievod so záujmom sledovali aj obyvatelia Komárna. Sporadicky sa z ich radov ozývali vety typu - Dajte nám pokoj.

Maďari si pripomínali v Komárne maďarskú súdržnosť

4. júna 2010 - (sita)

V Komárne na pamiatku maďarskej súdržnosti v deň 90. výročia podpisu Trianonskej mierovej zmluvy bili o 16:30 zvony tak ako aj v Maďarsku, konala sa bohoslužba v chráme reformovanej cirkvi a na nádvorí farského úradu tejto cirkvi ukázali pamätník maďarskej súdržnosti. Na bohoslužbách sa zúčastnil aj primátor Komárna a poslanec Národnej rady SR za stranu Most-Híd Tibor Bastrnák. Pre agentúru SITA uviedol, že do kostola chodí aj inokedy. Na odhalenie pamätníka však nešiel. Predsedu strany Bélu Bugára o svojej účasti na bohoslužbách neinformoval. Zákon o maďarskej súdržnosti schválil minulý týždeň maďarský parlament. Na bohoslužby a neskôr aj do farskej záhrady prišlo približne 500 ľudí. Podľa Bastrnáka aj dnešné udalosti, keď doobeda si Trianon pripomínala SNS a podvečer zas Maďari, ukazuje, že každý to oslavuje po svojom. „Pre Maďarov je to smutný deň. Mali by si z toho zobrať ponaučenie, pretože povojnové Maďarsko malo slabú vládu a bez podpory mocností sa rozpadlo,“ uviedol Bastrnák. Podľa Bastrnáka treba pochopiť obe strany. „Pre Maďarov je to trauma a Slováci chcú zas udržať SR,“ uviedol Bastrnák. Zároveň však dodal, že by bol veľmi prekvapený, keby niekto žiadal revíziu hraníc. Podľa neho o Trianone by skôr mali hovoriť historici a nie politici. Keď sa však o tejto udalosti bude mlčať, politici túto tému budú zneužívať. Poludňajšia akcia SNS nebola podľa Bastrnáka v súlade so zákonom. Národniari totiž nepožiadali stavebný úrad o povolenie umiestniť pamätník. Ján Slota to zdôvodnil tým že pamätník nemá pevný základ a preto mu stačí povolenie od Slovenskej správy ciest. Podľa Bastrnáka išlo zo strany SNS o provokačný predvolebný míting, ktorý občania odignorovali. Ľudia v Komárne podľa Bastrnáka vychádzajú v pokoji. „Spolužitie medzi rôznymi národmi a národnosťami je pokojné a dobré,“ uviedol. Dnešné podujatie v chráme reformovanej cirkvi a na nádvorí jej farského úradu organizovalo komárňanské občianske združenie Tvoja vec. To najskôr získalo povolenie na odhalenie pamätníka maďarskej súdržnosti vo farskej záhrade, neskôr však bolo stiahnuté. Preto združenie dnes pamätník neodhalilo, ale len ukázalo. Členovia občianskeho združenia účastníkov stretnutia upozorňovali, že vo farskej záhrade nesmú byť žiadne zástavy. Účastníci ich pokyny akceptovali. Dohľad nad celou akciou mala štátna i mestská polícia, ktorá v blízkosti kostola organizovala dopravu.

Sony zatvára závod v Maďarsku

5. júna 2010 - (etrend.sk)

Japonský výrobca elektroniky Sony pokračuje v odsune výroby z Európy. V stredu firma oznámila, že zatvorí maďarský výrobný závod v meste Gödöllő. Sony Hungária Kft. vyrába prehrávače Blu-ray diskov a DVD rekordéry. Od stredy tak 540 zamestnancov maďarskej továrne vie, že budú mať prácu iba do konca tohto roka. Výrobu domácej elektroniky preberie závod Sony Malaysia v Kuala Lumpure. Závod v Gödöllő otvorila Sony v júni 1996. Presun výroby je súčasťou firemnej iniciatívy na zlepšenie hospodárnosti, vyhlásila firma v oficiálnom stanovisku. „Konsolidáciou globálnej výroby pre rast efektívnosti a ponukou vyššej prodanej hodnoty smeruje Sony k zvýšeniu konkurencieschopnosti a ziskovosti v biznise domáceho videa,“ píše sa ďalej v stanovisku. S úsporným programom Sony má skúsenosti aj Slovensko. Začiatkom apríla firma oznámila, že predáva svoj slovenský závod na výrobu LCD televízoroov taiwanskému Foxconnu. Outsourcovanie výroby má byť jednou z ciest k úsporám. Tento rok plánuje Sony vyrobiť 40 percent televízorov v továrňach, ktoré nevlastní. V predaji bude mať Sony zastúpenie v strednej Európe aj po odchode z výroby na Slovensku a v Maďarsku, cez Sony Central & Southeast Europe holding.

Bývanie za hranicami, práca na Slovensku

Stačí prejsť kúsok do Maďarska či Rakúska a nájdete

krajšie prostredie i lacnejšie nehnuteľnosti

5. júna 2010 - (Ján Blažej / Saša Nováková - etrend.sk)

Ak si chcel Slovák polepšiť, našiel si prácu v zahraničí a zarobené peniaze premenil na auto, bývanie či vstupenku trebárs do malého podnikania. Ak chce pracovať a žiť v Bratislave a preratúva investíciu do bývania, odvážnejší premýšľa aj o veľkom skoku za hranicu - do rakúskeho či maďarského pohraničia. Samozrejme, že niektorí Maďari v Rajke, ktorá je iba dvadsať kilometrov od centra Bratislavy a dva kilometre od hranice, majú Slovákov v zuboch. Ale hnevajú sa najmä na seba. Vraj nemali sa ponáhľať, mali predávať neskôr a dostali by viac. Iní im vravia, nech sú ticho, lebo si polepšili. Za to, čo dostali od Slovákov, si možno kúpili väčší dom ďalej vo vnútrozemí. Mikuláš Rusó, majiteľ realitnej kancelárie, sprostredkujúcej kúpu domov a bytov za maďarskou hranicou, ale inak slovenský občan, rodák z Rimavskej Soboty podnikajúci v Bratislave, hovorí, že všetko je relatívne. Každý sa rozhoduje za seba v konkrétnom čase a každý má iné dôvody. Upozorňuje však na niekoľko obľúbených neprávd. Vôbec nie je pravda, že za hranicu sa tlačia Bratislavčania. Po Rajke jazdia aj autá s evidenčnou značkou BB, BR, PD, ale aj Košičania, Prešovčania a Žilinčania. Smeje sa, že prvý dom, ktorý išiel cez jeho ruky, kúpila ešte pred sobášom dvojica zo Žiliny a Detvy, teda z miest, kde Maďarov „nemusia“. A dokonca kúpili najdrahší dom z vtedajšej ponuky. Kupujúci sú veľmi často ľudia, ktorí si po škole v Bratislave našli prácu a riešia bývanie, alebo do Bratislavy chodili na týždňovky a chceli tam stiahnuť manželku a deti. A pre Rajku sa rozhodli, pretože neboli ochotní platiť premrštené ceny v hlavnom meste. Alebo na ne vôbec nemali. Sedemdesiat percent z nich podľa M. Rusóa po maďarsky nevie ani slovko. A nikoho to netrápi.

Rajka nie je lacná

Tak ako sa trhovo správajú Slováci, tak sa trhu učia aj Rajčania. Pôvodné ceny sú minulosťou. Ak zo začiatku pýtali päťsto korún za štvorcový meter, teraz je to už najmenej 60 eur, čo je cena ako v Šamoríne a na okolí. Pozemky zdraželi nominálne až desaťnásobne, v skutočnosti však o čosi menej, lebo sa preratúvali z niekdajšieho forintu, ktorý strácal, a zo stúpajúcej koruny, po ktorej prišlo na Slovensko silné euro. Podľa M. Rusóa územie medzi Rusovcami, Čunovom a Rajkou zaznamenalo v Európe asi najväčší cenový skok. Napriek tomu občanov Slovenska v Rajke pribúda a tvrdia, že sa im to vyplatí. Aj kvôli perfektnej dopravnej dostupnosti po autostráde, ktorá je od Mosonmagyarováru po slovenskú hranicu pre vozidlá do 7,5 tony bezplatná, aby autá nezatrepali okresné cesty. Obec vlani v októbri zverejnila, že z 900 nehnuteľností bolo v slovenských rukách 260. V súčasnosti je to o dobrých šesťdesiat viac, najmä preto, že vtedy ešte neboli skolaudované nové bytovky. Z 2 700 obyvateľov približne deväťsto prišlo zo Slovenska. O pár rokov sa pomer vyrovná Prestávajú sa kupovať hotové staršie domy a stavia sa na niekdajšej ornej pôde. „Maďarsko však nie je len Rajka,“ tvrdí M. Rusó a na mape kreslí pomyselné cenové kružnice. Iba päť kilometrov ďalej v Bezenye a Dunakiliti sú už ceny o 20 percent nižšie. O ďalších päť až sedem kilometrov v Hegyeshalome, Levéli, Feketeerdö či Dunaszigete o 35 percent nižšie, v dedinkách dvadsať kilometrov od hranice o polovicu. Akurát v Mosonmagyarovári sedemnásť kilometrov od hranice, v príjemnom kúpeľnom mestečku s rozvinutým cestovným ruchom, vrátane „zubárskej“ turistiky, sú ceny bývania ako v Rajke.

Woflstahl je plný

Gerhard Schödinger, starosta Wolfsthalu, kde sa pred štyrmi, piatimi rokmi začala vlna sťahovania Slovákov do Rakúska, hovorí, že obec momentálne nemá voľné pozemky. Treba hľadať, či nepredáva niekto miestny svoj majetok. S cenami už výrazne zakrútil trh a rodinné domy pod lesom, ak by boli na predaj, majú značnú cenu. Wolfsthal má už konkurenciu v Kittsee, Bergu, Hainburgu i v ďalších obciach, ale kto prichádza za informáciami po prvý raz, ide do Wolfsthalu. A stále je šokovaný, že prehľadná rakúska byrokracia umožňuje získať stavebné povolenie za dve hodiny, bez sekírovania, obštrukcií, telefonátov zhora, protežovania a obálok. V dedinke s 1 150 obyvateľmi je už vyše 150 Slovákov. Domáci boli opatrní, ale na našincov si zvykli a majú ich za dobrých susedov. Preto starosta v marcových voľbách dostal raz toľko hlasov ako v predchádzajúcom volebnom období a v zastupiteľstve by chcel mať aj šikovného Slováka. Nevpustil do dediny bezohľadných slovenských developerov, schopných všetko prepchať múrmi po oblaky a betónom, nepodvolil sa ani bohatým Slovákom, ktorí chceli dvadsať až päťdesiat árov. On chcel dodržať charakter dediny. Čiže nijaké slovenské Beverly Hills. Vždy bol za päť- až desaťárové pozemky, krajinský územný plán, ktorý v obci odmieta vežiaky. Zvládol diskusiu s každým miestnym, aj so Slovákmi. Tým nezabudol aj taktne pripomenúť, že na dedine je dobrým zvykom automaticky pozdraviť. Nik z veľkomešťanov sa neurazil. Vďaka Slovákom má obec dotácie od dolnorakúskej spolkovej vlády, novú škôlku, vodovod, kanalizáciu, cesty. Slováci sa so starousadlíkmi zhodujú, že obec síce môže rozšíriť hranice, ale iba pozvoľna. Zostáva už len smer na Hainburg. So slovenskými zdravotnými poisťovňami možno podpísať osobitnú dohodu a chodiť aj k rakúskym lekárom.

Družstvá a dotácie

G. Schödinger odporúča záujemcom aj bytové družstvá. Jedno stavia aj vo Wolfsthale radové domy. Družstevníctvo považuje za múdru cestu k dobrému bývaniu. V Hainburgu vyjde nový štvorizbový družstevný byt na 120-tisíc eur, menej než v Bratislave. Družstvá sú neziskové organizácie, stavajú iba byty, ktoré členovia postupne splatia alebo kúpia. Program aj finančne podporuje zemská vláda, vážia si ho banky. Martin Kollár, ktorý žije v dedinke Deutsch Jahndorf a podniká v realitách, upozorňuje, že pri kúpe nehnuteľnosti netreba trvalý pobyt. Ten sa vyžaduje iba pri žiadosti o štátnu dotáciu. Individuálny stavebník môže žiadať podporu zemskej vlády z fondu, ktorý je obdobou Štátneho fondu rozvoja bývania. Musí stavať vlastné bývanie, nie na predaj. Až 40-tisíc eur dáva zemská vláda pri kúpe staršieho domu ako poistku proti chátraniu takýchto stavieb. Bytová politika rakúskeho štátu je cieľavedomá a štedrá. Ale aj adresná a kontrolovateľná. Prispieva aj na ekológiu, na slnečné kolektory i tepelné čerpadlá. Pri družstevných domoch majú rakúske rodiny s nižšími príjmami nenávratnú podporu až do 60 percent z nájomného. Finančný poradca Lorenz Gumprecht upozorňuje, že pre občanov Európskej únie je aj stavebná podpora - Wohnbauförderung, limitovaná je však výškou príjmu. Banky preverujú, či má žiadateľ o hypotéku či úver na stavbu aj vlastný kapitál, niektoré požadujú aspoň 20 percent. Nárok na lepší úver má človek so stabilným príjmom, mladomanželia alebo ľudia, ktorí už majú inú nehnuteľnosť.

Poučenia od susedov

Peter Vaško, ktorý sa s manželkou a dvojročným dieťaťom prisťahoval do Hainburgu, si v Rakúsku cení prehľadný a fungujúci systém, finančnú dotačnú, cenovú i splátkovú politiku a poriadok. Páči sa mu infraštruktúra mestečiek i dedín, tolerantné medziľudské vzťahy, životné prostredie, priestor na relax. Nijaký dom na dome. Slováci prinášajú nový život do starnúcich obcí na konci rakúskeho sveta, ktoré sa vyľudňovali, lebo chotár končil drôtmi, železnou oponou, mínovými poľami a samopalmi. Našinci sú zväčša mladí ľudia, ich deti oživujú škôlky i ľudové školy, ba aj kostoly. Rakúske prostredie ich mení. Viacerí sa naučili ctiť si nedeľu. Germanistka Petra Boháčová, ktorá čaká dieťa, sa síce s manželom ešte nerozhodla, akú formu bývania si zvolia, ale vidí, že by sa vedela uplatniť aj v školstve. Už má ponuku učiť v jednej dedinke slovenčinu. „Pozerajte sa dobre na Slovensko, raz sa vám to zíde,“ hovorieva Wolfsthalčanom ich starosta. Našincom za hranicami môžu byť vďační aj tí, čo chcú kúpiť bývanie v Bratislave a na okolí. Únik za hranice je nezanedbateľný, stovky rodín nechcú platiť „veľké oči“ slovenských developerov i ďalších predávajúcich. Aj to sa podpisuje okrem krízy pod pokles cien na Slovensku. „Keď sa pripravovala stavba prvých bytoviek v Rajke, na internete sme zverejnili možnosti a predbežné kalkulácie,“ hovorí M. Rusó. „Boli tam byty s úžitkovou plochou 20 až 30 štorcových metrov, ďalšie s 30 až 40, 40 až 50 i väčšie. Nech si ľudia vyberú. Traja architekti potom vypracovali tri návrhy riešení. Viete si také predstaviť v Bratislave? Prekvapilo nás: najžiadanejšie boli byty s plochou 45 až 55 štvorcových metrov. Štvorcový meter v prvej novostavbe bol za 35-tisíc korún, kým v Bratislave takmer za dvojnásobok.“ Rajka i Wolfsthal sa podobajú, majú však niekoľko rozdielov. V Rajke sú širšie cenové nožnice aj rozdielny komfort, v Rakúsku ide prakticky iba o novostavby. Tam stavajú iba rakúske firmy, v Maďarsku aj slovenské, sú však zvyčajne drahšie než domáce. Možno si zavolať aj remeselníka zo Slovenska. S výnimkou plynára a elektrikára. Slovák v pohraničí forintom platí iba na pošte a úradoch. Obchody bežne berú aj euro. V oficiálnom kurze.

„Bez tankoch“

Profesie obyvateľov zo Slovenska si starostovia Rajky aj Wolfsthalu chvália, lebo prichádzajú manažéri, učitelia, lekári, právnici, podnikatelia, živnostníci, daňoví poradcovia, bankoví úradníci, pár umelcov. Klasická stredná vrstva, prosperujúca, dynamická, opora usporiadaného štátu, mesta i obce.”Priniesli ste peniaze, prácu pre miestnych ľudí v stavebníctve aj v nových službách, aj ukážku iného štýlu života, ste vítaní,“ hovorí starosta Rajky Lajos Bazjó. Odsťahovať sa do inej krajiny, aj keď je to len blízke pohraničie, je krok do neznáma a chce to odvahu. V oboch susedných krajinách sme našli našincov smelých, pracovitých, ctižiadostivých, kreatívnych a hrdých, zodpovedných za seba i rodiny. Zostávajú robiť na Slovensku, nechávajú si občianstvo, viacerí aj trvalý pobyt, ale bývajú tam, kde im to najlepšie vyhovuje. V slušnej Európe už hranice nemajú taký význam, ale spomenuli sme si aj na verše Sama Chalupku: „A čo mladé zutekalo, a čo staré nevládalo.“ V básni utekali pred Turkom, teraz utekajú, lebo doma čosi dôležité nenašli. Nie je to najlepšia správa pre Slovensko a jeho ponuku trebárs smerom k strednej vrstve. V predvolebnej bilbordovej hre sme si na ceste z Rajky prečítali vlastenecký apel, že slovenská hranica má zostať hranicou. Pri českom pive po pikantnom guláši sme však počuli smiech: „Slota nás poslal do tankoch na Budapešť a my sme už dobili Rajku. Bez tankoch.“ O incidentoch a nevraživosti sa dozvedajú z médií. Zažili iba, keď niekto Rusóovi na dreváreň nasprejoval, že vlasť nie je na predaj. Ten to prijal ako výzvu, že drevenú stenu treba občas vynoviť. Odvtedy nič. Akurát jeden neurodzený slovenský boháč má záujem o peknú maďarskú vidiecku kúriu. V pohraničí je to teraz aj tak.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
...............................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink