Ak je niekto stelesnením hodnôt slobody, zodpovednosti, vlastenectva, ale aj veľkého vlastného nasadenia za presadzovanie takýchto hodnôt, tak je to určite Milan Rastislav Štefánik. Povedala to dnes na Bradle na spomienkovej slávnosti pri príležitosti osláv 130. výročia Štefánikovho narodenia predsedníčka vlády SR Iveta Radičová. „Štefánik sa stal pre nás veľkým mýtom. Vstúpil nám do života práve tým, že dokázal aj v dialógu s Benešom, Masarykom, Francúzmi i Talianmi širokospektrálne presadzovať záujmy, ktoré sú pre nás typické,” zdôraznila Radičová. Ako dodala, pripomínať si významné osobnosti našich dejín je dôležité preto, aby sme vedeli, kto vlastne sme a kam kráčame. „Potrebujeme poznať svoju históriu a dejinná pamäť je tým, čo nás robí sebavedomými. Je to základ prirodzeného vlastenectva, ale aj vnútornej sily a odvahy,” zdôraznila premiérka. Trojdňové oslavy 130. výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika vyvrcholili dnešnou spomienkou na Bradle pri mohyle, ktorú vlani zapísali do zoznamu Európskeho dedičstva. Spolu s predsedníčkou vlády si Štefánikove narodeniny pripomenuli i podpredseda parlamentu Róbert Fico, minister obrany Ľubomír Galko, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík, predstavitelia štátnej správy, samospráv, cirkevného života i stovky návštevníkov. Okrem premiérky vystúpili na slávnosti aj podpredseda parlamentu Róbert Fico a biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Milan Krivda. „Ak niekto prejaví vôľu vystúpiť pri takejto slávnostnej udalosti, najmä v situáciách, ktoré nás nemajú rozdeľovať, a ten odkaz je spoločný, tak mi bolo cťou, že podpredseda parlamentu expremiér Fico požiadal o vystúpenie,” reagovala premiérka na pripomienku, že pri vlaňajších oslavách na Bradle neumožnili vystúpiť s prejavom zástupcom opozície.

Slováci sa z vlády netešia

Prieskum pre HN. Pravicová koalícia je pre väčšinu ľudí zlou správou pre Slovensko.

25. júla 2010 - (hn)

Ľudia vystavili pravicovej vláde prvé negatívne hodnotenie. Na otázku, či je vláda zoskupenia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd dobrou správou pre Slovensko, odpovedala len tretina pozitívne. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre HN vypracovala agentúra Focus. Podstatne lepšiu štartovaciu pozíciu mala pred štyrmi rokmi vláda Roberta Fica. Rozdiel medzi kladne a záporne zmýšľajúcimi bol vtedy len jedno percento. „Pred štyrmi rokmi boli ľudia radi, že Fico zruší hrôzostrašné reformy z rokov 2002 až 2006,“ vysvetľuje Ivan Dianiška z Focusu. Negatívny účet pravicová vláda podľa neho dostala najmä preto, že sa ľudia „boja uťahovania opaskov“.

Politológ Michal Horský: Na sľuby zabudnite, program bude iný

25. júla 2010 - (tasr)

Informácie, ktoré pochádzajú zo zverejnených podkladov programového vyhlásenia vlády, nasvedčujú tomu, že sa podstatne líši od predvolebných sľubov jednotlivých koaličných strán. Uviedol to politológ Michal Horský. „Je to dosť nesúrodý súhrn úsporných opatrení a je veľmi ťažko povedať, aká bude celková vízia na toto štvorročné obdobie Slovenska,” myslí si politológ, podľa ktorého sa zdá, že pokiaľ bude premiérkou Iveta Radičová, bude to program umiernených riešení a reforiem. Podľa politického analytika Rastislava Tótha predstavuje programové vyhlásenie vždy do istej miery kompromis. „Sľuby dávajú jednotlivé strany a toto je spoločný dokument, takže ustupovanie a vyjednávanie je nutné,” poznamenal a dodal, že podľa neho nezískali jeho formulovaním najviac jednotlivé politické subjekty, ale ich predstavitelia, ktorí obsadili exekutívne posty. „Nie je ani tak dôležité to programové vyhlásenie, ako spôsob a miera, do akej sa bude napĺňať, a to už bude závisieť od jednotlivých ministrov,” konštatoval. Horský podotkol, že z doterajších rokovaní a ich výsledkov je zrejmé, že koaličné strany upustili od svojich hodnotovo-ideových zámerov. „Uprednostnili umiernené riešenia a účasť na deľbe vládneho koláča,” zdôraznil. Podľa Tótha predstavuje vyhlásenie len akýsi orientačný dokument, ktorý netreba brať veľmi vážne. „Myslím, že ani vláda ho nebude brať veľmi vážne. Je to také slohové cvičenie, aby to pekne vyzeralo,” podčiarkol. Politológ Horský si v rámci spomínaného dokumentu všimol viacero prekvapivých vecí. „Strany sa v predchádzajúcom volebnom období tvrdo zasadzovali proti akýmkoľvek zmenám v dôchodkovej reforme. Vládny program ešte nie je na svete, a prvé návrhy ministra sociálnych vecí sú v dosť radikálnom rozpore so všetkým, čo vládne strany tvrdili,” naznačil a doplnil, že aj oblasť zahraničnej politiky krajiny je výrazne nesúrodá. „Navrhované riešenia a opatrenia, ktoré Slovensko bude musieť prijať vzhľadom na politiku solidárnosti v EÚ a eurozóne, sú v totálnom protiklade s tým, čo tvrdili SDKÚ-DS a SaS v predvolebnej kampani,” pripomenul Horský. Tótha na predbežnej verzii programového vyhlásenia vlády podľa jeho slov nezaskočilo vôbec nič. „Je to také voľné čítanie a netreba si z toho veľa robiť. Jedine hádam to, že tých úloh je príliš veľa,” vyzdvihol, pričom zdôraznil, že všetky nebude možné splniť. „Je to akoby na 30 rokov. Je pomýlené, že za strategické úlohy sa na takú malú krajinu vydáva príliš veľa bodov,” uzavrel.

Basescu: Rumunsko-maďarské zmierenie

je pilierom regiónu strednej Európy

24. júla 2010 - (tasr)

Rumunsko-maďarské zmierenie je jedným z hlavných pilierov regiónu strednej Európy. Vyhlásil to dnes v rumunskom Baile Tusnad rumunský prezident Traian Basescu, ktorý sa stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI najvyšší rumunský predstaviteľ na 21. ročníku letnej univerzity Maďarov ďalej konštatoval, že rumunsko-maďarské zmierenie je dôležité najmä z hľadiska maďarskej a rumunskej menšiny žijúcej v týchto krajinách. „Bolo by chybou domnievať sa, že v regióne strednej Európy možno stavať iba na zemepisných alebo historických prvkoch. Budúcnosť možno založiť iba na základoch spoločne prijatých hodnôt,” zdôraznil Basescu. Orbán vo svojom prejave vyjadril názor, že západný typ kapitalizmu je v kríze. „Názor, že kapitalizmus zabezpečí prosperitu a štát má zasahovať do hospodárstva čo najmenej, dostal toto zriadenie do krízy,” zdôraznil maďarský premiér, podľa ktorého v kríze je zriadenie, ktoré uprednostnilo špekulatívne pohyby hodnôt pred poctivou prácou. Na margo budúcnosti Maďarska povedal, že jeho vláda mieni vybudovať Maďarsko, v ktorom sa budú mať lepšie čestní ľudia ako tí, ktorí si nectia zákony. Podľa maďarského spravodajského servera Index na vlaňajšom ročníku tohto podujatia Basescu zožal piskot účastníkov, keď zopakoval odmietavé stanovisko k autonómii regiónu Sikulov. Povedal, že Rumunsko je jednotným a nedeliteľným národným štátom. Napriek tomu medzi ním a Orbánom vládla teraz priateľská atmosféra, poznamenal Index.

Maďarský rezort diplomacie odvolá ďalších veľvyslancov

23. júla 2010 - (tasr)

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí odvolá k 31. augustu 14 veľvyslancov. Podľa maďarského denníka Népszabadság väčšine ešte neskončilo poverenie; vláde blízky Magyar Nemzet však zdôraznil, že ide o diplomatov, ktorým sa už skončila misia, prípadne slúžia v zahraničí už vyše štyroch rokov. K zmenám na poste vedúcich maďarských misií dôjde koncom augusta okrem iného aj v Moskve, pri misii OSN vo Viedni, v Prištine, Belehrade, Tripolise, Bejrúte či Bruseli. Ku koncu júla odvolala vláda v prvom kole 15 veľvyslancov. Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi v tejto súvislosti vtedy povedal, že väčšine z nich končí poverenie, sú však medzi nimi aj takí, ktorí nemajú dôveru novej maďarskej vlády.

Semjén: Budapešť podporuje snahy zahraničných Maďarov o autonómiu

23. júla 2010 - (tasr)

Maďarsko podporuje snahy Maďarov žijúcich v zahraničí o dosiahnutie autonómie. Vyhlásil to dnes v rumunskom kúpeľnom meste Baile Tusnad na verejnom rokovaní Rady Karpatskej kotliny pre autonómiu (KMAT) podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Vicepremiér podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovoril na stretnutí o terajšej „zmene režimu” v maďarskej národnej politike a o mieste autonómie spoločenstiev v „systéme národnej spolupráce”. „Prvoradou povinnosťou maďarského štátu voči ľudstvu je, aby pokračoval v politike presadzujúcej záujem národa,” povedal Semjén, podľa ktorého každý národ je neopakovateľnou hodnotou. Ak sa maďarský národ nezachová, bude ochudobnené celé ľudstvo, zdôraznil. Semjén odmietol nacionalizmus a šovinizmus, ktoré sú podľa jeho slov rovnako chybné ako postoj, ktorý národ nepovažuje za hodnotu. Vyzdvihol nutnosť jednoty národa, ktorá spočíva na troch pilieroch - Maďaroch žijúcich v Maďarsku, v Karpatskej kotline a v západných krajinách. Na margo dvojakého občianstva Semjén podotkol, že cieľom urýchleného prijatia príslušného zákona v novovzniknutom parlamente bolo, aby sa zabezpečila aj možnosť inštitucionálneho „spojenia národa”. Ocenil, že okrem Slovenska nikto zo susedov Maďarska nemal voči tomuto zákonu námietky. Podľa Semjéna nemalo význam čakať so zákonom o dvojakom občianstve, pretože postoj Slovenska by sa aj tak nezmenil. Vzájomné problémy medzi Maďarskom a Slovenskom majú totiž hlbšie korene, povedal Semjén. Dodal, že na Slovensku sú stále súčasťou právneho systému Benešove dekréty, čo je hanbou Európy. „Nemienime obetovať svoje národné hodnoty založené na ľudských právach kvôli vnútropolitickým záležitostiam inej krajiny,” uviedol ďalej Semjén. Maďarský politik vyjadril názor, že by bolo dobré, keby podľa možnosti fungovali v krajinách susediacich s Maďarskom etnicky založené maďarské strany, ktoré dokážu ubrániť dané spoločenstvá pred asimiláciou. Povedal to v súvislosti so slovenskými parlamentnými voľbami, v ktorých Strana maďarskej koalície (SMK) prepadla a do parlamentu sa dostala „neetnicky založená” strana Most-Híd Bélu Bugára. Na schôdzke KMAT bol prítomný aj nový predseda SMK József Berényi. Predseda KMAT a podpredseda Európskeho parlamentu László Tőkés pripomenul, že v roku 2008 počas bukureštského summitu Severoatlantickej aliancie KMAT poslala list NATO, v ktorom upozornila, že otázka maďarskej menšiny v strednej a východnej Európe predstavuje regionálne riziko. Tőkés vyjadril radosť z toho, že terajšia maďarská vláda podporuje snahy KMAT.

Predseda SMK má záujem o maďarské občianstvo

25. júla 2010 - (sita)

Novozvolený predseda Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi má záujem o maďarské občianstvo. „Jednoznačne mám o to záujem, to je prvá časť vety. A druhá časť vety je, že si počkám na to, akým spôsobom dôjde k zmene slovenského protizákona. Slovenská vláda aj premiérka Radičová prisľúbili zmenu, dovtedy určite nepožiadam Maďarskú republiku, počkám si na záver možnej zmeny protizákona,” uviedol v rozhovore pre agentúru SITA Berényi. „Počkám na výsledok. A na základe toho sa rozhodnem. Nevylučujem zatiaľ žiadne riešenie,” dodal. Berényi sa stal predsedom SMK na mimoriadnom kongrese strany, ktorý sa konal 10. júla v Dunajskej Strede. Berényi je bývalý poslanec Národnej rady SR a je v poradí tretím predsedom SMK. Stranu po jej vzniku viedol Béla Bugár. Toho vystriedal vo funkcii predsedu 31. marca 2007 Pál Csáky. SMK vznikla v roku 1998 zlúčením troch politických strán - Maďarského KDH, Spolužitia a Maďarskej občianskej strany.

Slabý forint láka ľudí na nákupy do Maďarska

23. júla 2010 - (Marcela Šimková - Pravda)

Lacné nákupy ovocia, zeleniny, ale aj stavebných materiálov opäť pritiahli pozornosť ľudí zo slovenského pohraničia. Slabý forint ich láka do maďarských obchodov. Zatiaľ čo na konci apríla jedno euro vynieslo 263 forintov, teraz je to o 21 forintov viac. Ľudia tak začali jazdiť znova za nákupmi za hranice a obchodníkom na Slovensku pomaly klesajú tržby. Scenár z minulého roka, keď nákupná turistika takmer zruinovala predajne v Komárne, Veľkom Krtíši či Rimavskej Sobote, sa však pravdepodobne nezopakuje. Nákupy v Maďarsku lacnejú po tom, čo vláda Viktora Orbána odmietla šetriť tak, ako sa zaviazala jej predchodkyňa. Z krajiny minulý víkend odišla misia Medzinárodného menového fondu a investori znervózneli. Následne sa začal forint oslabovať. „Vždy, keď forint spadne, pociťujeme ihneď prepad tržieb. Stačí, aby sa ukázalo, že tehly sú lacnejšie o desať percent a ľudia okamžite vycestujú. Tak to bolo aj v posledných dňoch. Ale s hromadnými výletmi za nákupmi z minulého roka sa to ešte nedá porovnať,” potvrdil Vidor Olláry z predajne stavebnín Tectum Komárno. Obchodníci na juhu Slovenska tak v posledných dňoch znova počúvajú, že spotrebitelia radšej nakúpia kúsok za hranicami. „Nakupujúci nám o tom sami rozprávajú. Nie je to pre nich ďaleko, aj keď si prirátajú benzín, stále minú menej ako na Slovensku,” povedala Zuzana Nagyová zo stavebnín v Bardoňove, neďaleko Nových Zámkov. V súčasnosti tak Slováci vďaka nižšiemu kurzu šetria z každej stovky približne sedem eur. Cestujú najmä za drahším tovarom, ako sú práve stavebné materiály. Podľa prepočtov Pravdy na murovacích tvárniciach možno ušetriť aj viac ako tretinu. Zatiaľ čo v Maďarsku nakúpia ľudia paletu za šesťdesiat eur, na Slovensku za ňu dajú aj takmer stovku. Výhodné nákupy v Maďarsku potvrdzujú aj odborníci. Okrem slabnúceho forintu k ceste za lacnejším tovarom ľudí nabádajú aj zvyky z minulosti, keď sa v Maďarsku dalo nakúpiť omnoho výhodnejšie ako u nás. „Slabnúca mena vždy pritiahne do susedných štátov najmä z ľudí pohraničia. V posledných týždňoch lacný forint prilákal, je však málo pravdepodobné, že by pri súčasnom kurze cestovali do Maďarska napríklad ľudia zo stredného Slovenska,” povedal Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank. Obchodníci sa však minuloročného scenára, keď nákupná turistika vrcholila, neobávajú. V tom čase spotrebitelia za euro dostali až tristo forintov. „Aj keď sa forint oslabil, stále to nie je ako vlani. Ľudia navyše cez leto do Maďarska jazdia pravidelne na výlety, do veľkých miest či k Balatonu. Popri tom si zvyčajne aj nakúpia. Ale obchodníci na Slovensku by to mali prežiť,” myslí si Pavol Konštiak, šéf Zväzu obchodu a cestovného ruchu. Ľudia na juhu Slovenska sa tak z maďarských obchodov v najbližšom období pravdepodobne nestiahnu. „Forint buď zostane na rovnakej úrovni, ako je teraz, alebo sa môže oslabiť zo súčasných 283 forintov na 290 forintov za jedno euro. Kritickú hranicu tristo forintov za euro však pravdepodobne neprekoná. Pre ľudí tak zostane atraktívne najmä nakupovanie tovarov vo veľkých množstvách, keď dokážu ušetriť desiatky eur,” dodal Dereník.

Maďarský parlament vytvoril úrad pre šírenie správ

23. júla 2010 - (tasr)

Poslanci maďarského parlamentu prijali vo štvrtok večer návrh novely častí mediálneho zákona, podľa ktorého bude zlúčený doterajší Národný úrad pre šírenie správ (NHH) a Celoštátna rozhlasová a televízna rada (ORTT). Vznikne tak Národný úrad pre médiá a šírenie správ (NMHH). Podľa maďarského spravodajského servera index.hu zatiaľ nie je známe, akú moc bude mať nový orgán - či jeho právomoci budú siahať aj na printové a internetové médiá. K návrhom zákonov k týmto otázkam, ktoré vyvolali nevôľu aj Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), sa majú poslanci vrátiť až v septembri. Za zmenu časti zákona, z ktorých si niektoré vyžadovali dvojtretinovú väčšinu, hlasovalo 260 poslancov, 86 bolo proti. Pri aklamačnom hlasovaní „proti” hlasovali poslanci frakcie opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik a Politika môže byť iná (LMP); časť opozičných poslancov nebola pri hlasovaní prítomná. Podľa návrhu mediálneho balíčka pozostávajúceho z piatich prvkov, ktorý predložili poslanci vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz András Cser-Palkovics a Antal Rogán, „sa nový dozorný orgán médií bude podieľať na plnení programu vlády v oblastiach udeľovania frekvencií a šírenia informácií. Predseda, mediálna rada a úrad NMHH budú mať nezávislé právomoci”. Portál index.hu pripomína, že predsedu NHH bude vymenúvať premiér na obdobie až deviatich rokov. Predseda bude súčasne aj šéfom mediálnej rady, zloženej z delegátov parlamentných strán. Proti tomu protestovali okrem opozície aj maďarské a zahraničné odborné organizácie. Najväčšiu šancu na obsadenie postu predsedu má podľa index.hu terajšia delegátka ORTT za Fidesz Annamária Szalaiová, ktorá sa aktívne zúčastnila tvorby návrhu novely mediálneho balíčka. Nezávislosť verejnoprávnych médií Duna TV, Maďarskej televízie (MTV), Maďarského rozhlasu (MR) a Maďarskej tlačovej agentúry (MTI) - zostane zachovaná, podľa prijatých zmien zákona však vznikne ich spoločné kuratórium a aj majetok a hospodárenie týchto médií budú v rukách príslušného spoločného fondu.

Maďarský parlament odhlasoval kontroverzný mediálny zákon

23. júla 2010 - (čtk)

Maďarský parlament vo štvrtok odhlasoval časť z mediálnych zákonov navrhnutých vládnou stranou Fidesz. Informovala o tom agentúra MTI. Podľa odporcov tieto zákony ohrozujú nezávislosť maďarských médií. Podľa prejdenej časti budú národný telekomunikačný úrad, rozhlas a televízia spojené v nový národný mediálny a telekomunikačný úrad, o ktorého riaditeľovi s deväťročným mandátom rozhodne premiér. Nový úrad začne pracovať v auguste. O organizácii ďalších súčastí mediálneho prostredia sa má rozhodnúť na jeseň. Pôjde o mediálnu radu a verejnoprávnu nadáciu, v ktorej sú zastúpené skupiny a inštitúcie ako napríklad akadémie vied a cirkvi. Poslanec za Fidesz Antal Rogán, ktorý patrí k navrhovateľom zákona, povedal, že nové vedenie všetkých nových médií bude vymenovaných v prvej polovici októbra. Oponenti považujú zákon za ranu pre slobodu tlače odporujúcu normám EÚ, čo Fidesz odmieta. Funkcia tlače vraj musí byť regulovaná a súbor chystaných noriem naopak jasne nastavuje pravidlá tlačovej slobody.

Orbán bude mať novinárov pod kontrolou

24. júla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Žiadna vláda nedokáže médiá podriadiť svojej kontrole, povedal v stredu pri návšteve Berlína znepokojeným novinárom maďarský premiér Viktor Orbán. Deň na to v maďarskom parlamente prijatý mediálny zákon však ukazuje, že to chce Orbánova vláda aspoň skúsiť. Už skôr Fidesz presadil zmenu ústavy, ktorá teraz verejnoprávnym médiám priamo predpisuje, že sa napríklad musia starať „o rozvíjanie národnej identity” a „posilňovať národnú súdržnosť.” Podľa ďalších preložených návrhov zákonov všetky médiá vrátane internetových budú povinné „Zodpovedajúcim spôsobom informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach” a „záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarskej republiky a maďarského národa”. Musia taktiež pracovať „mnohostranne, vecne a vyvážene”. To by samo osebe bolo v poriadku. Včera však parlament prijal kľúčovú časť mediálnych zákonov, podľa ktorých môže o tom, čo je dosť dôležité, aby sa o tom informovalo, a čo je vyvážené informovanie, rozhodovať vláda a vládna strana Fidesz. O podobných záležitostiach doteraz rozhodovala celoštátna rada pre rozhlas a televíziu. Tá sa však zlúči spolu s telekomunikačným úradom do nového Národného úradu pre médiá a telekomunikáciu. Šéfa úradu s mimoriadne širokými právomocami vymenuje premiér a jeho mandát potrvá deväť rokov. V rámci úradu vznikne Mediálna rada, ktorú bude tiež riadiť šéf úradu. Ďalších štyroch členov rady zvolí dvojtretinovou väčšinou parlament. Fidesz má v parlamente sám dvojtretinovú väčšinu a do rady si zvolí, koho chce. Vláda tak bude rozhodovať o všetkých podstatných veciach od prideľovania vysielacích frekvencií po pokuty za „nevyváženosť” spravodajstva. Kandidátom na šéfa nového mediálneho úradu je politička Fideszu a jeden autorov nových zákonov Annamária Szalaiová. O zvyšku sporných zákonov by sa malo hlasovať až na jeseň. Vtedy sa napríklad rozhodne aj o práve na odpoveď, ktorý Fidesz tiež navrhuje v prípade publikovania „neprávd”. Nie je však jasné, aký úrad rozhodne o tom, čo pravda je a čo nie. Proti mediálnym zákonom protestujú domáce i medzinárodné novinárske organizácie a nepáči sa ani Európskej únii. Podľa predstaviteľky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Dunje Mijatovičovej môžu navrhované zákony viesť k tomu, že budú všetky elektronické médiá podriadené politickým rozhodnutiam. Fidesz včera v parlamente okrem mediálneho presadil aj ďalšie zákony, ktoré môžu byť v rozpore s domácim aj unijným právom. Aby sa vyhli problému s odchádzajúcim prezidentom Lászlóom Sólyomom, ktorý by všetky zákony nemusel podpísať, Fidesz hlasovanie v parlamente posunul o tri dni, aby podpisoval už nový prezident z jeho radov. Nastala tak paradoxná situácia, keď predseda parlamentu Pál Schmitt pošle prijaté zákony na podpis prezidentovi Pálovi Schmittovi, sám si totiž medzitým presadne z jednej funkcie do druhej. Schmitta v čele parlamentu nahradí Orbánov azda najbližší spolupracovník a jeho bývalý minister pre tajné služby László Kövér.

Orbán si roky buduje sieť jemu lojálnych médií

S médiami urputne bojujú Viktor Orbán a jeho strana už najmenej 15 rokov. Tvrdia, že je väčšina médií nepriateľská voči národne konzervatívnym silám, ktoré Fidesz vedie a treba preto zaistiť „mediálnu rovnováhu”. Za prvej Orbánovej vlády Fidesz ovládol verejnoprávne médiá. Keď v nich po ďalších prehraných voľbách stratil vplyv, žiadal dve verejnoprávne televízie: jednu ľavicovú a jednu pravicovú. Orbánov vláda tiež zneužívala rozpočtové peniaze na zakladanie vlastných médií a dotovanie tých lojálnych. V budovaní straníckeho mediálneho impéria cez spriatelených podnikateľov pokračoval Fidesz aj z opozície. Jeho súčasťou sú napríklad spravodajské televízie Hír TV a Echo TV, denníky Magyar Nemzet a Magyar Hírlap či týždenníky Heti Válasz a Demokrata. Spolu s vtedy vládnucimi socialistami tiež Fidesz vlani zmanipuloval rozdeľovanie vysielacích frekvencií. Prišli o ne dve populárne rozhlasové stanice a namiesto nich frekvencie získali dve neskúsené, ale stranám blízke firmy. Fidesz sa tiež snaží cez prostredníkov nákupom majetkových podielov ovládnuť najsledovanejšie komerčné televízie TV2 A RTL Klub.

Maďarskí socialisti poženú slobodu tlače na ústavný súd

22. júla 2010 - (tasr)

Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) sa v súvislosti s balíkom legislatívnych zmien týkajúcich sa médií obráti na ústavný súd, ak tento krok neučiní prezident krajiny. Avizoval to poslanec strany László Mandúr, podľa ktorého ešte nie je neskoro na stiahnutie balíka piatich noriem, upravujúcich činnosť v mediálnej a masovokomunikačnej sfére. Všeobecná rozprava, počas ktorej vládny Fidesz predložil deväť návrhov na úpravu týchto noriem, prebehla na parlamentnej pôde v Budapešti v stredu, záverečné hlasovanie o balíku sa očakáva v priebehu jesene. Podľa kritikov z MSZP však predložené zmeny ďalej zužujú priestor pre pohyb médií a návrhy legislatívnych noriem sa stávajú ešte viac protiústavnými. László Mandúr pripomenul, že maďarský ústavný súd v minulosti už opakovane potvrdil, že médiá nemožno umiestniť pod dozor strany, vlády alebo parlamentu. Socialisti kritické poznatky zhrnuli a tento dokument pošlú aj novozvolenému prezidentovi Pálovi Schmittovi, dúfajúc, že jeho obsah zohľadní pri ďalšom postupe. Na tlačovej konferencii MSZP nechýbal ani tentoraz náhubok, ktorého prítomnosť mala ilustrovať budúce obmedzenia slobody tlače. Ďalší poslanec opozičnej strany Tibor Szanyi prítomným novinárom potom povedal, že potiť sa už čoskoro nebudú od tepla, ako momentálne. Podľa jeho slov v podstate dôjde k zániku slobody tlače, jedného z hlavných výdobytkov spoločenských zmien.

Novým predsedom parlamentu sa stal László Kövér

22. júla 2010 - (tasr)

Zakladajúci člen vládnej strany Maďarský občiansky zväz - Fidesz, dlhoročný poslanec a niekdajší minister pre kontrolu tajných služieb (1998-2000) László Kövér (50) sa stal novým predsedom maďarského parlamentu. V tejto funkcii nahradí Pála Schmitta, ktorý na čele zákonodarného zboru pôsobil od 14. mája 2010 a ktorého 29. júna v prvom kole veľkou väčšinou hlasov zvolili za nového prezidenta krajiny. Za Kövera hlasovalo 304 poslancov, proti bolo 50. Absolvent budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa pracoval následne na výskumných pracoviskách zaštítených niekdajšou štátostranou. Krátko pred spoločenskými zmenami bol popri neskoršom premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi jedným z dvoch podpredsedov novovytvorenej strešnej organizácie mládežníckych subjektov krajiny. Už v roku 1988 stál pri zrode dnes vládnej maďarskej strany, od roku 1990 bol aj členom jej celoštátneho výboru. Nechýbal pri rokovaniach niekdajšej opozície a mocných v časoch zmien. László Kövér získal svoj prvý poslanecký mandát už vo voľbách roku 1990, o tri roky neskôr bol už členom predsedníctva Fideszu a v roku 1994 na krátky čas aj šéfom jeho parlamentnej frakcie. V období rokov 1997-1999 pôsobil ako výkonný podpredseda strany, nasledovali pôsobenie v prvej vláde premiéra Viktora Orbána, krátka epizóda vo funkcii predsedu Fidesz a návrat do poslaneckých lavíc. Mandáty v zákonodarnom zbore obhájil aj vo voľbách roku 2006 a 2010. Novozvolený predseda maďarského parlamentu, ktorý sa radí na politickej scéne krajiny medzi kontroverzne vnímaných politikov s vyhranenými názormi, nezriedka ostro kritizovanými politickými rivalmi, je trojnásobným otcom dvoch synov a jednej dcéry. Jeho manželka pôsobí ako stredoškolská profesorka.

Orbán má pre parlament fúzatú manželku

22. júla 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Je jedným z premiérových najvernejších ľudí. A súčasne má povesť jedného z jeho najodvážnejších oponentov. László Kövér, svojrázny politik s divokými fúzmi, jeden z najstarších politických spolupútnikov Viktora Orbána, bude vo štvrtok na návrh predsedu Fideszu i vlády zvolený za šéfa maďarského parlamentu. Predpoveď kolujúca v kuloároch od aprílového volebného triumfu Orbánovej strany, na oslavu ktorej si Kövér dal ostrihať svoje roky neupravované vlasy, sa tak napokon splní. Hoci istý čas sa zdalo, že sa rozplynie v nepreklenuteľnom spore oboch hlavných aktérov. Päťdesiatročný Kövér, šéf celoštátnej rady Fideszu, sa so svojím o tri roky mladším priateľom pochytili na Orbánovej kádrovej politike. Premiér totiž pri zostavovaní nového tímu stavil na absolútnu lojálnosť jeho členov, pričom stará garda, s ktorou pred 22 rokmi zakladal Fidesz, sa ocitla na vedľajšej koľaji. K najostrejšiemu sporu medzi Kövérom a Orbánom došlo pri výbere budúcej hlavy štátu, zistili v zasvätených straníckych kruhoch maďarské médiá. Keď Orbán navrhol parlamentu, aby na miesto dosluhujúceho Lászlóa Sólyoma zvolil bývalého olympijského víťaza v šerme Pála Schmitta, Kövér mu to ostro vyčítal. „To nie je náš človek, to je tvoj človek,” povedal mu podľa denníka Népszabadság. Voľbu športového diplomata, ktorý dobre vychádzal aj s predchádzajúcim režimom a dokonca sedel v komunistickej vláde, považoval Kövér za popretie odkazu niekdajšieho Fideszu. Bývalý zväz radikálne liberálnej mládeže síce od vzniku spolu so starnúcimi otcami zakladateľmi prešiel kľukatou cestou až k dnešnému národnému a kresťanskému konzervativizmu, pre Kövéra však zostalo kľúčovým jeho antikomunistické dedičstvo. Hádka medzi dvoma najvyššie postavenými lídrami Fideszu zašla až tak ďaleko, že ohrozila pôvodný scenár, podľa ktorého uvoľnené kreslo predsedu parlamentu po Schmittovi mal obsadiť Kövér. Ten údajne od Orbána dostal ultimátum, že ak sa nezmieri s novou hlavou štátu, šéfom Národného zhromaždenia sa stane niekto poslušnejší. Kövér, ktorý má povesť najúprimnejšieho politika Fideszu, sa nezhody s Orbánom pred verejnosťou ani nepokúšal maskovať. Na otázku, či ich môže potvrdiť, odpovedal okľukou, ale jasne: „Viktor Orbán je môj priateľ ešte z čias pred vznikom Fideszu. Poznáme sa 27 rokov, čo je zhruba rovnako dlhý čas, ako som strávil so svojou manželkou. A ani v prípade mojej manželky nemôžem povedať, že sme nemali spory a rozdiely v názoroch,” citovala ho agentúra MTI. Ich vzťah skutočne v kadečom pripomína talianske manželstvo. Impulzívny Kövér, ktorý sa pri svojich vyhranených názoroch riadi predovšetkým vlastným svedomím, a vypočítavý Orbán chladnokrvne kalkulujúci ako šachista nad najúčelovejšími krokmi vedúcimi k posilneniu vlastnej moci... Viackrát sa ich cesty už takmer rozišli. Orbán pred ôsmimi rokmi napríklad dramaticky vyčítal Kövérovi, že neuváženými výrokmi prehral Fideszu voľby. Kövér sa totiž v kampani rozvášnil, a voličom, ktorí neboli spokojní s výsledkami prvej Orbánovej vlády, odporučil, aby si vzali povraz a išli sa do pivnice obesiť. Bol z toho obrovský škandál a Fidesz napriek črtajúcemu sa náskoku voľby tesne prehral. Dvaja starí priatelia sa však vždy napokon nejako pomerili a Orbán sa naučil Kövérovu nespútanú výbušnosť nasmerovať proti aktuálnemu nepriateľovi. V minulosti ho využíval na útoky proti socialistom, teraz ho púšťa čoraz viac do zrážok s krajne pravicovým Jobbikom. Aj pri všetkej živelnej nevypočítateľnosti Kövéra je podľa analytika Lászlóa Lengyela dobré, že aspoň jeho si zo starej gardy Orbán ponechal pri sebe. „Morálne ho vyvažuje,” píše v týždenníku HVG. „Nebojí sa ho. Odváži sa o orbánovskom bielom povedať, že je to čierne, o hlúposti, že je to hlúposť, vie mu dať pocítiť, že vodca nemá byť samovládca, ale prvý medzi rovnými,” dodáva Lengyel.

Viktor Orbán hodnotí novú vládu a kritizuje MMF

22. júla 2010 - (SRo)

Maďarský premiér Viktor Orbán dnes počas posledného predprázdninového zasadnutia parlamentu zhodnotí doterajšie kroky jeho novej vlády. Ešte predtým stihol opätovne skritizovať Medzinárodný menový fond za to, že sa nedohodol s Budapešťou na ďalšom čerpaní úveru. Dokonca vyhlásil, že jeho krajina po uplynutí zmluvy s fondom vlastne ani nebude potrebovať jeho pomoc. „Maďarsko je majstrom sveta v šetrení a úsporných opatreniach, pomoc a rady od Medzinárodného menového fondu nepotrebujeme,” to sú sebavedomé slová Viktora Orbána, ktorý potvrdil, že Budapešť splní svoj záväzok znížiť rozpočtový deficit v tomto roku na úroveň 3,8 %. „Zmluva, ktorú Maďarsko podpísalo s Medzinárodným menovým fondom, uplynie v októbri. Do dokumentu sme zakotvili jediný fakt, a to, že Maďarsko bude v roku 2010 hospodáriť s rozpočtovým deficitom 3,8 %. Toto je jediné, čo sa od nás reálne očakáva. Túto zmluvu terajšia vláda zdedila a aj ju dodrží. Spôsob, ako to dosiahneme, je ale výlučne naša vec.” Maďarsko podpísalo s Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou dohodu o úverovom programe v sume 20 mld. eur. Je to veľký záväzok a premiér Orbán by mal byť preto opatrnejší vo vyhláseniach, domnievajú sa pozorovatelia, ktorí poukazujú na turbulencie na trhoch, ktoré spôsobil najnovší vývoj. Ekonóm László Csaba v tom nevidí komunikačný problém, skôr stratégiu. Pre maďarské Info Rádió vysvetľuje: „Možno je to súčasť stratégie, ktorej cieľom je slabší forint. Aj takto sa totiž dá naštartovať prostredníctvom exportu ekonomika. Ja osobne by som to nikomu neradil, ale je to možnosť a boli sme už toho svedkami.” Faktom ostáva, že s rozpočtovým deficitom 3,8 % by bolo Maďarsko z európskej dvadsaťsedmičky na 5. mieste. Viktor Orbán, posilnený týmito údajmi, vyhlásil, že jeho krajina po uplynutí zmluvy s Medzinárodným menovým fondom vlastne ani nebude potrebovať jeho pomoc. Potom sa Maďarsko obráti na Európsku úniu a s ňou bude rokovať o ďalších krokoch v záujme znižovania deficitu rozpočtu verejných financií. Aká je skutočná stratégia Budapešti a či vyjde, ukáže až čas.

Maďarské banky dostali úder. Vo forme dane

23. júla 2010 - (tasr / reuters)

Maďarský parlament vo štvrtok schválil návrh zákona o daniach, ktorý zahrňuje aj spornú daň pre finančný sektor, ako aj zníženie platu guvernéra centrálnej banky. Vláda očakáva, že daň pre finančný sektor zvýši príjmy do štátneho rozpočtu tento rok o 187 miliárd forintov (660,19 milióna eur), čo by jej malo pomôcť znížiť rozpočtový deficit na úniou a Medzinárodným menovým fondom požadovaných 3,8 % hrubého domáceho produktu. Daň ostane v platnosti aj v nasledujúcom roku.

Schválili mimoriadnu bankovú daň

23. júla 2010 - (sita)

Maďarský parlament vo štvrtok schválil dodatočné zdanenie finančných inštitúcií, ktoré má priniesť do rozpočtu tento rok 187 miliárd forintov (HUF). Daň má prispieť k zníženiu tohtoročného rozpočtového schodku na 3,8 percenta, k čomu sa Budapešť zaviazala v rámci dohody o úverom programe v sume 20 miliárd eur, ktorý krajine poskytli Medzinárodný menový fond (MMF) a EÚ koncom roka 2008. Daň na aktíva bánk, poisťovní a iných finančných inštitúcií vo výške 0,5 percenta sa vypočíta podľa súvah spoločností ku konca roka 2009. Príjmy z bankovej dane vo výške 200 miliárd forintov si vláda naplánovala aj na rok 2011. Tohtoročný rozpočet už predpokladá zdanenie finančného sektora v sume 13 miliárd HUF. Šéf maďarskej bankovej asociácie Tamas Erdei uviedol, že banková daň môže dostať tento rok do strát osem až desať bánk. Daň zníži kapitálovú pozíciu bánk, čo ohrozí celú ekonomiku a preto ju treba do roku 2012 zrušiť, zdôraznil Erdei.

Maďarská centrálna banka stráca nezávislosť

23. júla 2010 - (tasr / reuters)

Nový zákon o centrálnej banke, ktorý vo štvrtok (22. 7.) schválil maďarský parlament, poškodzuje jej nezávislosť. Uviedla to dnes vo svojom vyhlásení Maďarská národná banka (MNB). „Zmena zákona o centrálnej banke poškodzuje jej nezávislosť. Iba úplne nezávislá centrálna banka je zárukou, že splní svoje poslanie, ktorým je dosiahnutie a udržanie cenovej stability,” konštatuje sa vo vyhlásení. Maďarský parlament vo štvrtok schválil kontroverzný zákon o zavedení bankovej dane a znížení platu guvernéra centrálnej banky a členov predstavenstva tejto inštitúcie o 75 %. Toto rozhodnutie kritizovala aj Európska centrálna banka (ECB). Vláda očakáva, že daň pre finančný sektor zvýši príjmy do štátneho rozpočtu tento rok o 187 miliárd forintov (660,19 milióna eur), čo by jej malo pomôcť znížiť rozpočtový deficit na Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) požadovaných 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Daň ostane v platnosti aj v nasledujúcom roku.

Maďarsko môže za neochotu viac šetriť prísť o rating

23. júla 2010 - (Marianna Onuferová - Sme)

Ratingová agentúra Moody's zvažuje, že zníži Maďarsku rating štátnych dlhopisov. Zaradila Maďarsko do režimu pozorovania, pretože sa jej nepozdáva, že maďarská vláda odmietla prijať ďalšie úsporné opatrenia, aj keď ju o to žiadali Medzinárodný menový fond (MMF) aj Európska únia. Vláda Viktora Orbána sa namiesto šetrenia rozhodla zaviesť novú daň pre banky. Maďarský parlament ju schválil vo štvrtok večer. To sa fondu ani únii nepáči. Rovnako ani to, že plat guvernéra centrálnej banky a členov predstavenstva tejto inštitúcie sa má znížiť o 75 percent. Aj preto prerušili s Maďarskom rokovania o plnení podmienok úverového programu. Dokončenie rokovaní je pritom pre Budapešť podmienkou na uvoľnenie zostávajúcich peňazí z balíka v celkovej sume 25 miliárd dolárov. Spor s MMF a úniou podľa Moody's zvyšuje rozpočtové riziká Maďarska. „Moody's čaká, že maďarská vláda a Európska únia s MMF dospejú k dohode po komunálnych voľbách v októbri, pretože všetky strany sú si vedomé negatívnych dôsledkov úplného ukončenia programu,“ uviedla agentúra. Orbán tento týždeň viackrát naznačil, že pomoc od menového fondu už Maďarsko nepotrebuje. Vláda tento rok zníži deficit na 3,8 percenta, čo je požiadavka fondu, no ako to dosiahne, nie je podľa Orbána už záležitosťou fondu. Na budúci rok chce vláda stlačiť deficit na 2,8 percenta. Denník Népszabadság priniesol informáciu, že jej má k tomu od januára pomôcť nová daň pre energetické a telekomunikačné firmy. Aj agentúra Standard & Poor's Maďarsku pohrozila, že mu môže znížiť rating, ak sa na budúci rok ukáže, že vláda neprijala dostatočné opatrenia na to, aby znížili štátny dlh v strednodobom časovom horizonte. Agentúra zároveň upravila ratingový výhľad Maďarska zo stabilného na negatívny. Forint spadol z 284 na 287 forintov za euro.

Moody's reviduje rating Maďarska

23. júla 2010 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Servic začala v piatok proces revízie ratingu záväzkov Maďarska, ktorý je v súčasnosti na stupni Baa1, s možnosťou jeho zníženia. Hrozba zníženia ratingu podľa agentúry odráža zvyšujúcu sa neistotu ohľadom fiškálneho a ekonomického výhľadu krajiny. Ako agentúra ďalej uviedla táto neistota vyplýva z nedávneho prerušenia rokovaní delegácie Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie s maďarskou vládou, ktoré stroskotali počas víkendu pre nejasnosti sprevádzajúce zámery novej maďarskej vlády v hospodárskej politike. Prerušenie rokovaní znamená, že Maďarsko nebude mať prístup k zvyšnej časti úveru v sume 20 mld. eur, ktorý pripravili pre krajinu MMF a EÚ. „Prerušenie rokovaní MMF a EÚ s Maďarska zvýšili neistoty týkajúce sa schopnosti vlády znovu nastoliť fiškálnu udržateľnosť v krátkodobom horizonte,” povedal Dietmar Hornung, šéf analytického tímu agentúry Moody's pre Maďarsko.

Maďarsko už má negatívny rating

23. júla 2010 - (sita)

Medzinárodná ratingová agentúra Standard and Poor's možno zníži rating záväzkov Maďarska, ak v najbližšom roku rozhodne, že vládna politika nesmeruje k zníženiu štátneho dlhu v strednodobom časovom horizonte. Agentúra v piatok zmenila výhľad ratingu Maďarska zo stabilného na negatívny a potvrdila dlhodobý rating záväzkov krajiny na úrovni BBB-. Správa prišla po podobnom vyhlásení agentúry Moody's, ktorá hodnotí Maďarsko o dva stupne vyšším ratingom, než agentúra Standard and Poor's. „Mohli by sme znížiť rating Maďarska v prípade, že politika maďarskej vlády v najbližšom roku nebude smerovať k významnému poklesu verejného dlhu, alebo ak vláda prestane plniť záväzok, že vykoná opatrenia na podporu ekonomiky,” informovala agentúra SaP.

S&P upravila výhľad Maďarska na negatívny

23. júla 2010 - (tasr)

Agentúra upravila ratingový výhľad Maďarska zo stabilného na negatívny a zatiaľ potvrdila ratingy dlhodobých a krátkodobých záväzkov v domácej aj zahraničnej mene na úrovni BBB-/A-3. Toto vyhlásenie nasleduje po oznámení agentúry Moody's, že dnes začala preverovať rating maďarských dlhopisov v domácej a zahraničnej mene, ktorý je v súčasnosti na úrovni Baa1, s možnosťou jeho zníženia. Ako dôvod agentúra uviedla zvýšené fiškálne riziká po tom, čo Medzinárodný menový fond a Európska únia cez víkend prerušili s Maďarskom rokovania o plnení úverových podmienok, pretože vláda v Budapešti odmietla prijať ďalšie úsporné opatrenia. Agentúra sa pri previerke maďarského ratingu sústredí na ochotu vlády sformulovať zrozumiteľný reformný program, ktorý by stabilizoval ekonomiku a zvýšil finančnú silu štátu. „Moody's očakáva, že maďarská vláda, MMF a EÚ dosiahnu dohodu po komunálnych voľbách (naplánovaných na 3. októbra), keďže všetky zúčastnené strany majú obavy z negatívnych dôsledkov úplného prerušenia úsporného programu,” uvádza sa vo vyhlásení agentúry. MMF v októbri 2008 schválil Maďarsku úver v hodnote 20 miliárd eur, keď krajine hrozil štátny bankrot. Podmienkou vyplácania tranží úveru je zníženie schodku verejných financií. Vláda premiéra Viktora Orbána však odmieta zaviesť ďalšie úsporné opatrenia a namiesto toho chce rozpočtový deficit zredukovať pomocou zavedenia nových daní, napríklad pre banky.

Maďarská vláda chce zdaniť banky aj energetiku

23. júla 2010 - (M. Onuferová / P. Morvay - Sme)

O zákonoch spojených s 29-bodovým záchranným balíčkom, ktorým chce vláda Viktora Orbána v tomto roku zosekať deficit verejných financií na 3,8 percenta, včera rokoval maďarský parlament. Do uzávierky o nich nehlasoval. Balíček vláda vypracovala narýchlo začiatkom júna potom, ako na finančných trhoch vyvolali paniku slová vládnych politikov o hrozbe štátneho bankrotu našich južných susedov. Maďarská vláda balíček nepostavila prioritne na úsporných opatreniach, ale na špeciálnom zdanení bánk a ďalších finančných inštitúcií. Len z bankovej dane chce v tomto roku získať 700 miliónov eur. To sa však nepáči Európskej únii. Ani včera večer nebolo jasné, či sa nová daň bude týkať všetkých finančných inštitúcií, alebo budú výnimky. Opatrenie zvané lex Járai (podľa Orbánovho exministra financií) malo totiž zaistiť oslobodenie spod novej bankovej dane niektorým poisťovniam, ktoré vznikli od roku 2007. Výnimka sa mala týkať aj poisťovne, v ktorej Járai predsedá dozornej rade. Šéf poslaneckého klubu Fideszu sa však preriekol a serveru origo.hu priznal, že ide o protekcionistické opatrenie na ochranu maďarských podnikov. To však pravidlá únie zakazujú. Parlament včera teda vyňal výnimku z balíčka. Denník Népszabadság včera zverejnil informáciu, že Orbánova vláda chce mimoriadnu daň od budúceho roku rozšíriť. Vymerala by ju aj na energetické a telekomunikačné odvetvie. Vláda chce takýmto spôsobom stlačiť deficit v budúcom roku pod tri percentá. Banková daň je pritom dôvod, prečo zástupcovia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie prerušili cez víkend kontrolu plnenia podmienok úveru v hodnote 20 miliárd eur. Pomoc Maďarsku schválili v októbri 2008, keď krajine hrozil bankrot. Fond aj únia Orbánovu vládu vyzvali, aby robila reformy a nezavádzala nové dane. Orbán fondu odkázal, že Maďarsko podľa dohody tento rok zníži rozpočtový schodok na 3,8 percenta HDP. Ako to však vláda dosiahne, nie je podľa jej premiéra vecou fondu. Spor s medzinárodnými organizáciami bol doteraz tabu, povedal Orbán včera v parlamente. „MMF sme vďační, že nám pomohol v roku 2008, keď nás zlá politika vlády a národnej banky dostala do zlej situácie. Zmluva s ním sa však v októbri 2010 končí,” dodal. Minister pre národné hospodárstvo György Matolcsy zase včera povedal, že sa Maďarsko vydalo na cestu finančnej nezávislosti, ktorou si môže rozšíriť svoj manévrovací priestor a uskutočniť budúcu stratégiu. Orbán v stredu počas návštevy Berlína podotkol, že jeho krajina po vypršaní zmluvy s fondom nebude potrebovať jeho pomoc. Budapešť sa totiž obráti na Európsku úniu a s ňou bude rokovať o ďalších krokoch v záujme znižovania deficitu rozpočtu verejných financií. Objavujú sa však aj názory, že Orbán svoj odmietavý postoj k úsporám iba hrá pred jesennými komunálnymi voľbami. Maďarský forint sa včera postupne posilnil z úrovne 285,80 tesne pod úroveň 284 forinta za euro. Za posilnením forintu stáli vyjadrenia Budapešti, že rozpočtový schodok Maďarska sa v priebehu nasledujúcich rokov zníži na tri percentá. „Okrem toho sa Maďarsku včera podarilo predať dlhopisy veriteľom. Aj keď pre Maďarsko je táto pôžička rekordne drahá,” hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová. Včera sa posilnili aj poľský zlotý a česká koruna.

Orbánov balíček

• Mimoriadna daň pre finančné inštitúcie, z ktorej chce vláda tento rok získať 200 miliárd forintov (700 miliónov eur).

• Firemná daň sa spätne od 1. júla zníži z 15 na 10 percent, zruší sa desať malých daní.

• Zjednoduší sa administratíva pri dočasnej práci, darovaní, predaji z dvora, pálení pálenky.

• Znížia sa administratíva a mzdové náklady v štátnej sfére.

• 16-percentná rovná daň bude platiť od budúceho roka.

• Štátny príspevok politickým stranám sa zníži o 15 percent.

• Uvažuje sa o dani pre energetické a telekomunikačné firmy.

Najväčší hudobný festival v strednej Európe (szigetfestival.sk)

22. júla 2010 - (sita)

Najväčší hudobný festival v strednej Európe pre nedočkavcov otvorí svoje brány už v pondelok 9. augusta, a to mínus prvým dňom. Záujemcovia sa môžu o podujatí dočítať v slovenčine na webovej stránke www.szigetfestival.sk, kde si môžu taktiež pohodlne zakúpiť vstupenky. Priaznivci hudby, ktorí majú záujem informovať sa o 18. ročníku festivalu Sziget (11.-16. augusta, Budapešť), môžu využiť slovenskú webovú stránku www.szigetfestival.sk venovanú tomuto podujatiu. K dispozícii je podrobný program, informácie o cestovaní, praktické rady, novinky, reportáže, mapy, fotografie a videá. Návštevníci, ktorým tak jazyková bariéra nebráni v prístupe k informáciám, si prostredníctvom stránky môžu pohodlne zakúpiť aj vstupenky. Administračný poplatok za online objednávku je tri percentá ceny lístka. Najväčšími hviezdami 18. ročníka najväčšieho hudobného podujatia v strednej Európe je britská kapela Muse, ktorá v poslednom čase vypredáva najväčšie európske štadióny. Fanúšikov heavy-metalu určite poteší koncert legendárnej formácie Iron Maiden a priaznivcov inteligentnej tanečnej hudby vystúpenie britských Faithless. Na svoje si prídu aj punk-rockeri, ktorí si nepochybne nenechajú ujsť koncerty The Toy Dolls a Bad Religion. Fanúšikov štýlu ska zase poteší účasť kapiel The Specials a Ska-P. Tradičná akcia, ktorá sa po prvý raz uskutočnila v roku 1993, privíta v dňoch 11. až 16. augusta v maďarskej metropole aj Kasabian, Billy Talent, Children Of Bodom, Papa Roach, Skindred, The Cribs či švédskych The Hives. Zoznam potvrdených vystupujúcich na 18. ročníku festivalu Sziget (zoradení podľa abecedy): 30 Seconds To Mars, Bad Religion, Billy Talent, Danko Jones, Enter Shikari, Faithless, Fear Factory, Gentleman, Gorillaz Sound System, Gwar, Children Of Bodom, Ill Nino, Infected Mushroom, Iron Maiden, K.I.Z., Kasabian, Kispál és a Borz, Ladánybene 27, Lyapis Trubetskoy, Madness, Mika, Monster Magnet, Muse, Oi Va Voi, Orquesta Buena Vista Social Club, Papa Roach, Paradise Lost, Rotfront, Sander van Doorn, Ska-P, Skindred, Subsonica, Tankcsapda, The 69 Eyes, The Aggrolites, The Cribs, The Hives, The Specials, The Toy Dolls, The Wailers, Toots and The Maytals, UB40

Slovenským školákom sa chce do politiky menej ako cudzincom

22. júla 2010 - (čtk)

Slovenskí tínedžeri majú po dosiahnutí dospelosti menší záujem o členstvo v politickej strane ako ich rovesníci z iných štátov. Slabšia je aj ich účasť na mimoškolských dobrovoľníckych akciách, organizovaných mimovládnymi inštitúciami. Vyplynulo to z medzinárodného prieskumu, ktorý mapoval postoje a vedomosti mladých ľudí z 38 krajín o demokracii a živote v spoločnosti. Prvú časť výsledkov sondy ČTK poskytol Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Prieskum sa na Slovensku uskutočnil vlani v druhej polovici mája, zúčastnilo sa na ňom vyše 3000 školákov a približne 2000 učiteľov zo 139 škôl. Celkovo sa do sondy zapojilo vyše 140.000 žiakov ôsmych ročníkov základných škôl z takmer štyroch desiatok európskych, ázijských a latinskoamerických štátov. Vstup do politickej strany v dospelosti predpokladalo podľa sondy 16 percent slovenských žiakov, čo je o 11 percentuálnych bodov menej ako bol priemer krajín zapojených do výskumu. Záujem o členstvo v politickej strane mali skôr chlapci ako dievčatá. Politickú budúcnosť preferovali najmä tí, ktorí mali síce slabšie občianske vedomosti, no zároveň sa viac zaujímali o politické a spoločenské záležitosti. Slabší bol tiež záujem slovenských školákov o prípadnú účasť na parlamentných voľbách. Zatiaľ čo na Slovensku plánovalo využiť svoje ústavné právo a rozhodnúť o zložení 150-člennej Národnej rady 75 percent opýtaných, priemer krajín zapojených do sondy bol 81 percent. K menšiemu záujmu mohli prispieť aj rodičia tínedžerov, keďže skutočná účasť na parlamentných voľbách od prvého hlasovania v roku 1990 postupne klesala; výnimkou boli nedávne júnové voľby, keď sa účasť oproti predchádzajúcemu hlasovaniu mierne zvýšila na úroveň 58,83 percenta. Slovenskí tínedžeri sa zriedkavejšie zapájali aj do mimoškolských aktivít v réžii mládežníckych organizácií pri politických stranách, mimovládnych organizácií na ochranu ľudských práv, enviromentálnych či dobrovoľníckych neziskoviek. Na proteste za ochranu ľudských práv, zbere peňazí na dobročinné účely či kampani sa nikdy nezúčastnili viac ako dve pätiny mladých Slovákov, čo je o takmer desatinu viac ako priemer všetkých štátov. Naopak, kým účasť na štyroch či viacerých akciách potvrdilo deväť percent slovenských tínedžerov, priemer zapojených štátov bol na úrovni 17 percent.

Ak by boli parlamentné voľby v júli, Smer by získal 42 percent hlasov

22. júla 2010 - (tasr)

Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici júla, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 42 percent voličov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Focus. Na druhom mieste by skončila SKDÚ-DS so ziskom 14,7 percenta hlasov opýtaných a za ním SaS s 12,3 percentami. Nasleduje KDH (9 percent), Most-Híd (7,2 percenta) a SNS (6,2 percenta). Ďalšie strany - SMK, ĽS-HZDS a SDĽ by sa podľa prieskumu do parlamentu nedostali, pretože získali menej ako 5 percent hlasov. Agentúra uskutočnila prieskum v dňoch 7. až 13. júla na vzorke 1033 respondentov. Z nich by 15,6 percenta voliť nešlo a 16,4 percenta nevedelo odpovedať, komu by dalo svoj hlas.

Berényi: Zlúčenie SMK s Mostom-Híd je v súčasnosti vylúčené

23. júla 2010 - (sita)

„Je tu jeden veľký problém a to je práve identifikácia tejto strany, s tým, že Most-Híd sa identifikuje ako zmiešaná strana. Ako ja poznám SMK, zlúčenie je z našej strany vylúčené. Keby to bolo maďarské kresťanské hnutie alebo niečo podobné, ako kedysi MKDH, tak by veci boli možno otvorenejšie. Ale tým, že identifikácia strany alebo identita tejto strany je taká, aká je, že je zmiešaná, tak to zlúčenie z našej strany je asi vylúčené. Preto hovorím asi, pretože počas môjho vedenia je vylúčené,” uviedol Berényi v rozhovore. Na otázku o možnej spolupráci medzi SMK a Most-Híd je podľa Berényiho ťažké odpovedať. „Oni sú vo vláde a my sme mimoparlamentnou opozíciou. Naša kritika určite bude nasmerovaná proti celej vládnej koalícii. Keďže oni majú podpredsedu vlády pre menšiny, tak pre túto oblasť naša kritika bude nasmerovaná voči politikom Most-Híd. Takže ťažko si predstaviť, čo to vygeneruje v budúcnosti,” povedal. Berényi nevidí dôvod, aby oslovil predsedu Most-Híd Bélu Bugára s ponukou na stretnutie. „Ak bude téma, kde naše stretnutie bude nevyhnutné, tak to nevylučujem. Napríklad v roku 2011, keď dôjde k sčítaniu obyvateľstva, ktoré je pre nás veľkou prioritou, aby sme dosiahli čo najvyšší počet občanov maďarskej národnosti v tejto republike. A to vyžaduje veľkú spoločenskú spoluprácu medzi mimovládnymi organizáciami aj politickými stranami, ktoré majú menšinové zameranie. Takže tu nevylučujem spoluprácu s nikým, ani s Bélom Bugárom,” dodal Berényi.

M. Duray: V žiadnom prípade sa neospravedlním po slovensky

23. júla 2010 - (tasr)

Bývalý strategický podpredseda SMK Miklós Duray sa Slovenskej národnej strane (SNS) v žiadnom prípade nemieni ospravedlniť v slovenskom jazyku. Povedal to dnes pre TASR v reakcii na zamietnutie svojho návrhu na zastavenie exekúcie, ktorou od neho SNS vymáha ospravedlnenie za poškodenie svojho dobrého mena. „Zatiaľ mi to nebolo doručené. Keď mi to doručia, odvolám sa,” reagoval Duray. Na základe rozhodnutia súdu sa za svoj výrok, v ktorom označil SNS za fašistickú stranu, už ospravedlnil. Ospravedlnenie však nezaslal v slovenskom jazyku, ako predpísal súd, ale po maďarsky. Slovenská národná strana preto od neho ospravedlnenie v slovenskom jazyku vymáha exekúciou, ktorá môže byť spojená s pokutou až vo výške 30.000 eur. Duray sa voči exekúcii už raz neúspešne odvolal. „Ak na druhostupňovom súde nepochodím, pôjdem do Štrasburgu,” vyhlásil dnes Duray s tým, že v slovenčine sa neospravedlní „v žiadnom prípade”. Okresný súd Bratislava III zamietol návrh Miklósa Duraya na zastavenie exekúcie a ani nepovolil odklad exekúcie voči jeho osobe v kauze poškodenia dobrého mena SNS. „Návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na odklad exekúcie podal povinný 27. novembra 2009. Okresný súd Bratislava III 7. júla tohto roku rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil a návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu môže povinný podať odvolanie do 15 dní od doručenia,” odpovedal dnes na otázku TASR hovorca Krajského súdu (KS) v Bratislave Pavol Adamčiak. Senát Krajského súdu v Bratislave 18. júna 2009 v odvolacom konaní rozhodol, že Miklós Duray sa musí SNS písomne ospravedlniť za výrok „Vláda nie je v jednoduchej situácii v súvislosti s odpoveďou na takýto list. Slovenská vláda totiž pozostáva z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou”, nemusí jej však zaplatiť zadosťučinenie vo výške 33.193 eur. Zmenil tak pôvodné rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého mal Duray zaplatiť súdne trovy vo výške 22.870 eur, ale aj nemajetkovú ujmu. „Dôvodom rozhodnutia je, že podľa názoru odvolacieho súdu uvedený výrok bol neoprávneným zásahom, preto sa musí odporca písomne ospravedlniť. V časti primeraného zadosťučinenia v peniazoch navrhovateľom neboli v celom konaní preukázané negatívne dôsledky do zásahu dobrej povesti,” povedal po vyhlásení rozsudku hovorca KS Adamčiak.

Duray hľadá prácu, chce v Komárne prednášať politológiu

24. júla 2010 - (tasr)

Bývalý strategický podpredseda SMK Miklós Duray chce svoje vyše dvadsaťročné skúsenosti z pôsobenia v politike využiť ako učiteľ na Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne. „Predovšetkým aktualizovanú politológiu dvadsiateho storočia,” odpovedal na otázku TASR, aký predmet by mal prednášať Duray, ktorý však ako vyštudovaný geológ nemá vysokoškolské vzdelanie spoločenskovedného zamerania. „Práve teraz si píšem sylabus svojich prednášok,” dodal bývalý disident, signatár Charty'77 a neskôr zakladateľ strany Spolužitie, ktorá spolu s ďalšími dvoma maďarskými stranami neskôr vytvorila SMK. Dodal, že s univerzitou rokuje, otázkou je však aj to, či nastúpi už v zimnom alebo až v letnom semestri. „Po sylaboch sa dohodneme,” povedal na margo termínu svojho nástupu na školu. „Mám aj iné rozpracované veci, takže sa musím rozhodnúť aj ja, či dokončím najprv tie rozpracované, a potom sa pustím do vyučovania, alebo to budem robiť súbežne,” poznamenal Duray s dodatkom, že v každom prípade so školou rokuje a jeho budúce účinkovanie na akademickej pôde je „dosť reálne”. S budúcnosťou politika už Duray, ktorý je stále radovým členom SMK, neráta. Svojmu bývalému povolaniu sa chce venovať už len z odstupu ako komentátor. „Budem písať analytické články,” odkázal svojim budúcim čitateľom.

Duray s politickou kariérou nepočíta, chce učiť na univezite

25. júla 2010 - (tasr)

Bývalý strategický podpredseda SMK Miklós Duray chce svoje vyše dvadsaťročné skúsenosti z pôsobenia v politike využiť ako učiteľ na Západomaďarskej univerzite. Bývalý strategický podpredseda SMK Miklós Duray chce svoje vyše dvadsaťročné skúsenosti z pôsobenia v politike využiť ako učiteľ na Západomaďarskej univerzite. „Predovšetkým aktualizovanú politológiu dvadsiateho storočia,” odpovedal na otázku, aký predmet by mal prednášať Duray, ktorý však ako vyštudovaný geológ nemá vysokoškolské vzdelanie spoločenskovedného zamerania. „Práve teraz si píšem sylabus svojich prednášok,” dodal bývalý disident, signatár Charty'77 a neskôr zakladateľ strany Spolužitie, ktorá spolu s ďalšími dvoma maďarskými stranami neskôr vytvorila SMK. Dodal, že s univerzitou rokuje, otázkou je však aj to, či nastúpi už v zimnom alebo až v letnom semestri. „Po sylaboch sa dohodneme,” povedal na margo termínu svojho nástupu na školu. „Mám aj iné rozpracované veci, takže sa musím rozhodnúť aj ja, či dokončím najprv tie rozpracované, a potom sa pustím do vyučovania, alebo to budem robiť súbežne,” poznamenal Duray s dodatkom, že v každom prípade so školou rokuje a jeho budúce účinkovanie na akademickej pôde je „dosť reálne”. S budúcnosťou politika už Duray, ktorý je stále radovým členom SMK, neráta. Svojmu bývalému povolaniu sa chce venovať už len z odstupu ako komentátor. „Budem písať analytické články,” odkázal svojim budúcim čitateľom.

Komentár - Maďarskí školáci, ste tu vítaní!

22. júla 2010 - (Lukáš Krivošík - Aktuality.sk)

Maďarská vláda chce organizovať školské zájazdy do susedných krajín na územia, ktoré kedysi patrili k Uhorsku. Pre Slovensko je skvelou správou, že maďarskí daňoví poplatníci chcú touto formou podporiť cestovný ruch u nás. Samozrejme, Fideszu ide pri tomto nápade o posilňovanie maďarskej identity, vytváranie puta medzi Maďarmi v rôznych krajinách a možno aj o pestovanie pocitov krivdy, či národných komplexov. Na druhej strane, školských výletov sa netreba báť. Keď sem školáci prídu, budú nakupovať v stánkoch s občerstvením a suvenírmi, platiť vstupné na historických pamiatkach a ak sa zdržia viac nocí, zaplatia si aj ubytovanie. Inými slovami, nechajú tu peniaze. V čom je problém? Pokiaľ ide o Slovensko, v ničom. Keby som však v Maďarsku platil dane, asi by som sa na túto akciu pozeral s menším nadšením. Návrh Fideszu chce posilniť maďarské povedomie, no jeho nezamýšľaným dôsledkom bude faktická podpora turistického ruchu v susedných krajinách. Od Maďarska je táto pomoc veľmi veľkorysá. Len je kuriózne, že nám tento typ podpory chcú poskytnúť, hoci sú sami vo vážnych hospodárskych problémoch. Ale nech ja ako chce. Viktor Orbán už sebavedome vyhlásil, že Maďarsko je majstrom sveta v šetrení a úsporných opatreniach, takže nebude potrebovať ani ďalšiu pomoc Medzinárodného menového fondu. Zrejme však ide o napínanie svalov, ktoré náš južný sused nemá. Čo nie je dobré, lebo ak sa zrúti Maďarsko, negatívne to ovplyvní aj pozíciu Slovenska, navzdory faktu, že škodoradostní nacionalisti by sa problémom Budapešti potešili. Ďalšia vec je, že nápad by mohol mať aj iné konzekvencie, ktoré zatiaľ v Budapešti nepredvídali. Jedným z cieľov exkurzií je tiež to, aby maďarskí školáci spoznávali život Maďarov v okolitých krajinách. To je ušľachtilý úmysel. Čo však, keď zistia, že Maďari sa u nás majú celkom dobre, vedia si svoje záujmy obhájiť aj sami a poručníctvo Budapešti až tak nepotrebujú? A čo napríklad, keď si Maďari z južného Slovenska na plánovaných výmenných pobytoch s maďarskými školákmi uvedomia, že náš južný sused nie je nijaká zasľúbená zem? Neoslabí to beztak nie veľmi silné poškuľovanie po Anyaországu? Veď jedna pätina slovenských Maďarov vstupuje do zmiešaných manželstiev, čo je najviac zo všetkých susedov Maďarska, navyše si postupne vytvárajú identitu, ktorá je odlišná od identity Maďarov v Maďarsku. A nespôsobia nekonečné túry po pamätníkoch turulov v maďarských deťoch skôr „únavu z vlastenectva“ - onen efekt, pred ktorým sme na Slovensku varovali v súvislosti s nápadom SNS vyhrávať dookola hymnu na školách? Zaujímavosťou je, že výmenné pobyty školákov mal vo volebnom programe aj Most-Híd. Nie však medzi Maďarskom a južným Slovenskom, ale medzi slovenským juhom a severom. Aby mladí ľudia zo Žiliny a okolia prišli na nejaký čas do Komárna a spoznali svojich maďarských spoluobčanov, keďže väčšina predsudkov vychádza z neznalosti. A zase naopak, aby povedzme žiaci z jazykových get v dedinkách na Žitnom ostrove spoznali zvyšok Slovenska, zlepšili si znalosť štátneho jazyka a zvýšili si tak šancu na uplatnenie v rámci celej krajiny. Nemôžem si pomôcť, ale ten Bugárov nápad je sympatickejší ako ten Orbánov. Hoci ten Orbánov našej republike zrejme prinesie viac peňazí.

Maďarskí politici chcú žiakov nudiť u krajanov

22. júla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Orbánova vláda považuje za jednu zo svojich priorít budovanie pocitu spolupatričnosti medzi Maďarmi doma aj za hranicami. Parlament preto má už dnes odhlasovať povinné triedne výlety školákov z Maďarska k maďarským menšinám v susedných krajinách. Štát bude podľa návrhu tieto školské výlety sponzorovať a dokonca založí nový inštitút, Dom Maďarov, ktorý ich pomôže organizovať. Mohla by to byť síce malá, ale užitočná vzpruha pre chradnúce južné regióny a slovenskú turistiku všeobecne, takže prečo nie. Sťažovať by sa mohli len majitelia ubytovní v samotnom Maďarsku, že im štát za ich dane posiela potenciálnych hostí do cudziny. A možno nakoniec aj menšinoví Maďari, ale to len v prípade, ak v Pešti vypočujú v médiách publikované odpovede ich politikov, ktorých sa pýtali, kam by oni navrhovali žiačikov posielať. Napadli im totiž najmä miesta, kam sami radi a stále dokola chodia - klásť vence a rečniť. Napríklad rôzne rodné obce a miesta pôsobenia národných dejateľov, kde budú môcť deti absolvovať pochod od jednej pamätnej tabule k druhej. Rovnako ako niektorí ich slovenskí kolegovia bezpečne na prvý raz trafili spôsob, ako dorastu celú národnú hrdosť znechutiť - unudiť ho ňou. Prípadne ich ešte presvedčiť, že sú ich krajania u susedov čudní patróni, na ktorých treba rýchlo zabudnúť.

Druhý dych Visegrádu?

22. júla 2010 - (Peter Morvay - Sme)

Po budapeštianskom stretnutí opäť zaznievajú reči, že V4 chytila alebo má chytiť druhý dych. Jej ozajstným problémom však je, že stále nepresvedčila ani o tom, že mala vôbec niekedy prvý. Visegrád sa stále nedokázal vymaniť zo zmätku často si navzájom odporujúcich predstáv siahajúcich od romantizujúcich úvah o osudovej spolupatričnosti a kultúrnej spriaznenosti stredoeurópskych národov, ktorá by z nás mala urobiť samostatného hráča v únii, po minimalistickú verziu fóra na dojednávanie kšeftov, napríklad, že si budú stredoeurópske armády pilotov cvičiť na českých lietadlách. Prvá verzia diskreditovala V4 úmerne tomu, čím zjavnejšie bola v rozpore s realitou a našou schopnosťou empatie voči susedom. A pri druhej zase nákladné summity nemali zmysel. Škoda, pretože Visegrád môže byť stále užitočný. Len by sa možno malo začať z druhého konca. Namiesto prehnaných plánov prinášajúcich nutné sklamanie a pocit, že ide len o hračku politikov, si po takmer dvadsiatich rokoch vyjasniť, čo je možné v rámci Visegrádu riešiť a čo je najefektívnejšie riešiť práve na tejto platforme. Je napríklad jasné, že to nesmie byť fórum na riešenie bilaterálnych problémov, ako je slovensko-maďarský, pretože to celú spoluprácu zabije (aj keď by bolo naivné myslieť si, že sa bilaterálne spory aj tu nejako vždy neprejavia). Okrem obligátnej kultúrnej spolupráce, fondu pre štipendiá na spoznávanie susedov, zostali aj v Pešti na stole dve témy, pri ktorých môže byť práve Visegrád užitočný: doprava a energetická bezpečnosť. V oboch prípadoch ide i infraštruktúru prekračujúcu hranice, v oboch nás naša realita odlišuje od susedov na východe aj na západe. V druhom nás naše záujmy priamo stavajú proti veľkému susedovi na východe a ani západní spojenci náš problém úplne nechápu. Hlavnú pozornosť by sme však ani tu nemali zamerať na politické deklarácie a nejakú spoločnú lobistickú skupinu, o ktorej mnohí stále snívajú. Ak niečo potrebujeme a vôbec sme schopní urobiť, sú to praktickejšie veci: doplniť z historických dôvodov chýbajúcu, najmä severojužnú infraštruktúru. Vybudovať navzájom prepojenú a dopĺňajúcu sa sieť ciest, ktorá pomôže lákať investície, a sieť plynovodov, ropovodov a skladovacích kapacít, ktoré nám pomôžu pri hľadaní alternatívnych zdrojov a umožnia si navzájom pomôcť pri výpadku.

Kosovo a „národné záujmy”

21. júla 2010 - (Ábel Ravasz - Sme)

V kalkuláciách všetkých slovenských vlád by mal byť slovenský Maďar aspoň taký dôležitý ako srbský Slovák. Novovymenovaný minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda nepotreboval ani týždeň na to, aby ukázal, nakoľko je empatický k maďarskej menšine žijúcej v krajine, ktorú reprezentuje. Na otázku novinára o budúcnosti slovensko-maďarských vzťahov považoval za potrebné zdôrazniť, že počas svojho pôsobenia bude vždy obhajovať „národné a štátne záujmy” Slovenska. U takého ostrieľaného politika to môžeme pokladať za vážne nepochopenie vlastnej role, pretože žiadny minister zahraničných vecí sa nemôže zaoberať národnými záujmami, jeho úloha, ešte aj podľa sebadefinície ministerstva, je výlučne obhajovať štátne záujmy Slovenska v zahraničí. Vážnejším dôsledkom podobného zmiešavania rolí je Dzurindova reakcia v prípade Kosova. Slovensko totiž (spolu s Cyprom, Gréckom, Rumunskom a so Španielskom, krajinami, ktoré tiež neuznávajú vládu v Prištine) dostalo odkaz od Európskeho parlamentu, ktorý svojím uznesením žiadal uznanie nezávislosti krajiny. Slovenský minister zahraničných vecí vo svojej odpovedi na túto otázku uviedol, že síce ešte nepozná presný obsah uznesenia, ktoré ešte treba interpretovať, ale zotrvá pri svojom skoršom názore a nebude meniť oficiálne stanovisko. Dzurindov postoj nie je prekvapujúci. Ešte za čias vlády Smeru ako predseda SDKÚ odmietol uznanie samostatnosti Kosova skôr a ostrejšie ako mierne rozpačitý vtedajší minister zahraničia Lajčák. Tento fakt Dzurinda s obľubou dodnes zdôrazňuje. Za takýmto ostrým postojom sa môžu skrývať tri dôvody. Prvým je odpor slovenskej verejnej mienky - i keď väčšinová mienka vo veci Kosova nie je známa, Dzurinda môže mať právom dojem, že takýmto postojom sa môže vyhnúť potenciálnej vnútropolitickej búrke. Druhým dôvodom môže byť strach z narušenia slovensko-srbských bilaterálnych vzťahov, to jest, že slovenský krok by Belehrad privítal ich ochladnutím, čo by mohlo zhoršiť situáciu slovenskej menšiny v Srbsku. Táto argumentácia sa javí ako málo pravdepodobná - Maďarsko po chvíli vyčkávania pomerne rýchlo uznalo samostatnosť Kosova, ale to ani v strednodobom horizonte nezhoršilo maďarsko-srbské vzťahy a situácia maďarskej menšiny v Srbsku sa ďalším budovaním systému autonómnych inštitúcií odvtedy len zlepšila. Tretím, a zrejme najdôležitejším dôvodom bude ten, ktorý už v roku 2007 sformuloval Robert Fico. Vtedy predseda vlády neuznanie suverenity Kosova hodnotil ako gesto, ktorým mohol ukázať silný odpor proti údajným separatistickým snahám Maďarov. V otázke uznania Kosova totiž sotva hralo úlohu priateľstvo k srbskému národu alebo obavy o tamojšiu slovenskú menšinu - v pozadí boli hlavne obavy z opakovania kosovského incidentu. Podľa takejto argumentácie medzinárodné spoločenstvo uznaním Kosova vytvorilo precedens, po ktorého vzore sa rad za radom od európskych krajín môžu odtŕhať separatistické regióny. Nie je teda náhoda, že suverenitu Prištiny nepodporuje práve tých päť európskych krajín, ktoré samy riešia problém veľkých, jazykovo a teritoriálne kompaktných menšín na svojom území. Dzurinda teda zotrváva pri svojom odkaze, že Slovensko všetkými dostupnými prostriedkami odmieta separatizmus svojich Maďarov. To je však chtiac-nechtiac obrovská urážka z pohľadu maďarskej menšiny na Slovensku. Mal by totiž pochopiť, že rovnocenného partnera nemožno pokoriť donucovaním, umelým udržiavaním plotov a hradieb. Žiadna slovenská vláda by sa nemala usilovať o to, aby sa jej Maďari neodtrhli preto, lebo by k tomu vďaka hrdinským politickým činom a vyhláseniam ministra nenašli legitímnu medzinárodnoprávnu cestu, ale o to, aby im ako rovnocenným partnerom Slovákov takáto možno ani neprišla na um. Odpoveď Dzurindu na problém Kosova jednoznačne poukazuje na to, že jeho vyhlásenie o národných a štátnych záujmoch nebolo náhodné. Pritom skutočnosť je taká, že úlohou slovenskej vlády je v prvom rade reprezentácia záujmov vlastných občanov - v jej kalkuláciách by mal byť slovenský Maďar aspoň taký dôležitý ako srbský Slovák. Kým toto slovenské vládne elity nepochopia, nebudú vedieť ani v budúcnosti hodnoverne a legitímne kritizovať politiku Budapešti voči svojim menšinám. Ale čo je ešte horšie - keďže zneužívajú hlasy maďarských voličov veriacich v slovensko-maďarskú spoluprácu, môžu prinútiť Most-Híd, aby sa konfrontoval so svojimi partnermi.

OBSE: Vollebaekov tím skúma jazykový zákon

21. júla 2010 - (sita)

Poradkyne vysokého komisára Knuta Vollebaeka Judith Gimenez a Natalie Sabanadze na Slovensku skúmajú efekt a následky novely zákona o štátnom jazyku. Dnes sa vo Fórum inštitúte pre výskum menšín v Šamoríne stretli s predstaviteľmi maďarských inštitúcií a organizácií na Slovensku, ako aj s predstaviteľmi iných národnostných menšín. Najskôr si vypočuli skúsenosti šamorínskeho zastupiteľstva s používaním maďarského jazyka v ich meste. Hovorili aj s expertmi Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku o uplatňovaní jazykových práv Maďarov, s predstaviteľmi Asociácie maďarských televíznych tvorcov na Slovensku o legislatívnych problémoch národnostného televízneho vysielania a s inými odborníkmi hovorili aj o výučbe slovenčiny na školách. Informoval o tom Karóly Tóth z Fórum inštitútu.

L. Öllös: Vzťahom SR a MR by prospelo slovensko-maďarské zmierenie

21. júla 2010 - (tasr)

Výmena vlád na Slovensku prispela podľa politológa Ladislava Öllösa k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov. Ako uviedol pre TASR, potvrdilo to aj utorkové (20. 7.) stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska Ivety Radičovej a Viktora Orbána v Budapešti. Aby boli vzťahy skutočne dobré, však toto podľa neho nestačí. Pomohlo by odštartovanie procesu slovensko-maďarského zmierenia. „Podstata problému je v tom, že aj súčasná vláda si myslí to, že Maďari na Slovensku a Maďarsko znamenajú nebezpečenstvo pre Slovensko. Je to nezmysel, ale nevedia, alebo nechcú uvažovať inak,” vysvetlil politológ. Poznamenal, že na tomto zmýšľaní nezmenila nič ani podpora Slovenska pri euroatlantickej integrácii, ktorú krajine prejavili Maďari. Zmeniť spomínaný pohľad na túto menšinu je podľa politológa nevyhnutný. „Inak nie je možné mať dobré vzťahy,” objasnil. Pokiaľ ide o utorkové stretnutie premiérov SR a MR politológ uviedol, že na šéfoch kabinetov oboch krajín bolo vidieť snahu formalizovať vzájomné bilaterálne vzťahy. „A to už je zlepšenie,” poznamenal. Na zmenu situácie medzi krajinami poukazuje podľa neho aj fakt, že sa v tlači neobjavujú rôzne militantné vyhlásenia. „Tým sa politické vzťahy dostanú na tie koľaje, kam patria. Na koľaje riadnych diplomatických rokovaní politikov, expertných skupín... Už týmto sú tie vzťahy lepšie v porovnaní s tým, čo tu bolo predtým,” povedal pre TASR. Na otázku, či k ďalšiemu zlepšeniu prispeje aj nový minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, Öllös dodal, že šéf slovenskej diplomacie sa určite bude snažiť držať vzťahy na lepšej úrovni ako minulá vláda. „Ale byť lepší od minulej vlády nie je veľký výkon. Už keď človek nerobí to, čo robili oni, tak už je lepší,” doplnil. Politológ oceňuje, že na utorkovom stretnutí premiérov sa šéfovia kabinetov SR a MR dohodli na zriadení expertných skupín, ktoré majú rokovať o problematických otázkach. Riešiť tak budú napríklad jazykový zákon či právnu normu o dvojakom štátnom občianstve. Öllös predpokladá, že skupiny môžu dospieť k riešeniam, ktoré budú prijateľné pre obidve strany. Nechce ale predbiehať.

Kanadskí Slováci: Prečo nám komplikujete príchod na Slovensko?

22. júla 2010 - (sita)

Kanadskí Slováci chcú zo zákona o dvojakom občianstve rovnakú výnimku ako Česko. „Denne na Kanadsko-slovenskú obchodnú komoru dostávame desiatky otázok a protestov proti novelizovanému zákonu o štátnom občianstve. Kanadskí Slováci sú jednoznačne za to, aby sa zákon nevzťahoval na Kanadu. Požadujú, aby Kanada dostala takú istú výnimku, ako sa pripravuje v prípade Českej republiky,” povedal prezident komory Jozef Burza. Novelizovaný zákon bol podľa Burzu namierený proti zneužitiu dvojakého slovenského a maďarského občianstva. Obidve krajiny sú členmi Európskej únie a ide len o byrokratickú záležitosť, čo neobmedzí ich možnosť práce a pohybu v druhej krajine. Významne však podľa Burzových slov záležitosť obmedzí občanov Slovenska, ktorí prijmú občianstvo krajiny mimo EÚ, ako sú práve Kanada a USA. „Títo občania môžu prísť na Slovensko len na obmedzený čas 90 dní, pričom by mali výrazne skomplikovanú možnosť práce a podnikania. Je ozaj v záujme Slovenskej republiky, aby sa títo ľudia nevracali? Treba si uvedomiť, že práve kanadskí a americkí Slováci stali za zrodom prvej Československej republiky v roku 1918,” upozornil Burza. V Kanade žije podľa odhadov asi dvestotisíc Slovákov a obyvateľov so slovenským pôvodom. Slováci s trvalým pobytom v Kanade, ktorí chcú žiadať o kanadské občianstvo, sa budú musieť zriecť slovenského občianstva. „Novelizovaný zákon je diskriminačný a človeka násilne oberá o možnosť slobodnej voľby. Možnosť dvojakého občianstva by bola minulosťou,” uzavrel Burza.

Anna Belousovová (SNS): Radičová je „papierová lady“,

ktorá ohrozuje bezpečnosť SR

21. júla 2010 - (tasr)

Avizovaným zrušením zákazu dvojakého občianstva súčasná vládna koalícia ohrozí bezpečnosť Slovenska a alternatívne riešenie z dielne SDKÚ-DS je podľa prvej podpredsedníčky Slovenskej národnej strany (SNS) Anny Belousovovej len neúčinným „strkaním hlavy do piesku”. „Pani Radičová už svojimi prvými krokmi, či už to boli rokovania o eurovale alebo rokovania s Viktorom Orbánom, dokazuje, že ťahá za kratší koniec. A aj keď samu seba označuje za 'železnú lady', dokazuje, že je skôr 'papierová lady', ktorá má slabú pozíciu vo vlastnej koalícii a ešte slabšiu v rokovaniach za hranicami Slovenskej republiky,” reagovala pre TASR Belousovová na výsledky utorkových (20. 7.) rokovaní medzi slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS) a predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom (Fidesz). Premiérka totiž Orbána informovala, že jej vláda chce zrušiť poslednú novelu zákona o slovenskom štátnom občianstve, na základe ktorej by získaním maďarského občianstva žiadateľ stratil slovenské. Zároveň však chce zákonom zakázať účinnosť maďarského zákona umožňujúceho dvojaké občianstvo na území SR. Problém dvojakého občianstva podľa Radičovej „má rozumné riešenia”. „Žijeme v Európskej únii, nie je dôvod vytvárať si problémy, sústredíme sa na skutočné problémy obidvoch krajín,” zdôraznila po rokovaní s Orbánom, s ktorým sa dohodla na vytvorení spoločných pracovných skupín na hľadanie riešení aj v prípade dvojakého občianstva. Radičová konkretizovala, že právna norma o dvojakom občianstve prijatá maďarským parlamentom nespĺňa dve z piatich medzinárodných kritérií: podmienku trvalého bydliska a rodinné, manželské zväzky. Podľa Belousovovej je návrh SDKÚ-DS zakázať účinnosť maďarského zákona na slovenskom území zákonom „kamufláž” a v skutočnosti nerieši nič. Ak totiž bude možné mať zároveň maďarský aj slovenský pas, bude vlastník týchto pasov pre takmer všetky štáty na svete maďarským aj slovenským občanom bez ohľadu na to, či my na našom území niečo zákonom zakážeme, alebo nie. „Je to pštrosia politika. Oni vopchajú hlavu do piesku, ale z toho piesku im trčí zadok. A do toho zadku ich budú všetci kopať, respektíve Slovenskú republiku,” povedala Belousovová. „Tým, že chcú zrušiť zákon, ktorý sme prijali, idú po ruke budapeštianskej politike. A tu sa vytvára reálne nebezpečenstvo. To nie je žiadne strašenie. Oni nám urobia z Maďarov na Slovensku občanov maďarského štátu,” zdôraznila Belousovová. Pripomenula, že za menšiny na Slovensku nesie zodpovednosť Slovenská republika a za občanov Maďarska nesie zodpovednosť Maďarská republika (MR) a to do istej miery aj vtedy, keď žijú na území iného štátu. „Ak budú občania MR, maďarský štát bude v prípade, že to uzná za vhodné, uplatňovať voči týmto občanom svoju ochranu. Konzulárnu, diplomatickú a v zákone sa hovorí, že aj inú,” podčiarkla Belousovová. Upozornila tiež, že hoci Strana maďarskej koalície (SMK) vypadla z parlamentu, Most-Híd je dokonca členom vládnej koalície. „V otázkach vzťahov s Maďarskom bude hrať hlavnú úlohu Bugár. Budapešť má opäť nástroj na ovplyvňovanie slovenskej politiky,” vyhlásila Belousovová. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár v minulosti viackrát rozhodne odmietol, že by jeho strana realizovala na Slovensku budapeštiansku politiku. Samotní členovia SMK sa zatiaľ nechystajú žiadať o maďarské štátne občianstvo, čakajú na to, ako vládna koalícia zmení zákon o štátnom občianstve. „Dúfame, že urobia takú zmenu, aby tí, ktorí požiadajú o maďarské občianstvo, neprišli o slovenské, ako to hrozí teraz,” vysvetlil pre TASR predseda SMK József Berényi. Keď takáto zmena príde, členovia SMK budú uvažovať, čo ďalej.

Maďarsko pripraví rozpočet spolu s EÚ a MMF

22. júla 2010 - (sita / reuters)

Maďarská vláda bude prípravu budúcoročného štátneho rozpočtu konzultovať s medzinárodnými organizáciami vrátane EÚ, Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej centrálnej banky (ECB), vyhlásil vo štvrtok hovorca maďarského premiéra Viktora Orbána. „(Minister hospodárstva) György Matolcsy sa cez víkend jednoznačne vyjadril, že maďarská vláda bude samozrejme pokračovať v rozhovoroch s medzinárodnými organizáciami vrátane MMF, EÚ a Európskej centrálnej banky,” povedal Peter Szijjartó vo verejnoprávnej televízii M1. Vláda si uvedomuje, že pri plánovaní štátneho rozpočtu musí spolupracovať s EÚ a ďalšími inštitúciami, dodal hovorca. Maďarský premiér Viktor Orbán sa v utorok prihlásil k záväzku znížiť rozpočtový deficit v tomto roku na úroveň 3,8 % HDP. Premiér zároveň zdôraznil, že dohoda s MMF krajinu nezaväzuje ku konkrétnymi opatreniam v hospodárskej politike. Maďarsko v októbri 2008 podpísalo s EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodu o úverovom programe v sume 20 mld. eur. Hodnotiace rozhovory o úverovom mechanizme stroskotali počas víkendu, keď vláda v Budapešti odmietla výzvy na prísnejšie úsporné opatrenia.

Maďarsko plánuje zaviesť nové špeciálne dane

22. júla 2010 - (tasr)

Maďarská vláda plánuje zaviesť v roku 2011 špeciálnu daň pre energetický a telekomunikačný sektor podobnú avizovanej dani pre banky, aby znížila rozpočtový deficit tak, ako to vyžaduje dohoda o úvere od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Maďarsko plánuje zaviesť nové dane, aby znížilo rozpočtový schodok. Uviedol to denník Népszabadság s odvolaním sa na nemenovaného vysokého politika vládnej strany Fidesz. Noviny pripomínajú, že vláda odmietla prijať ďalšie úsporné opatrenia, ale chce dosiahnuť rozpočtový cieľ a znížiť schodok verejných financií pod hranicu tri percentá hrubého domáceho produktu v roku 2011. MMF pritom cez víkend prerušil kontrolu plnenia podmienok úveru v hodnote 20 miliárd eur, ktorý schválil Maďarsku v októbri 2008, keď krajine hrozil štátny bankrot, pretože vláda v Budapešti odmietla prijať ďalšie úsporné opatrenia, aby na budúci rok zredukovala rozpočtový deficit na 2,8 % HDP. Minister hospodárstva György Matolcsy začiatkom júla povedal, že kabinet preferuje zníženie schodku verejných financií v roku 2011 na 3 až 3,8 % HDP. Ale na to, aby vláda stlačila deficit k hranici troch percent, bude musieť aj na budúci rok ponechať v platnosti bankovú daň a zaviesť nové dane, konštatuje Népszabadság.

Maďarsko zdaní energetické a nekomunikačné podniky

22. júla 2010 - (sita / reuters)

Maďarská vláda plánuje na rok 2011 mimoriadne zdanenie energetických a telekomunikačných podnikov, aby získala dodatočné zdroje na zníženie rozpočtového deficitu, informoval vo štvrtok denník Népszabadság. Vláda už na tento rok navrhla mimoriadnu daň zo ziskov bánk. Denník citoval nemenovaných vedúcich predstaviteľov vládnucej strany Fidesz, podľa ktorých vláda vylučuje ďalšie úsporné opatrenia, rozpočtový schodok však chce zároveň stlačiť na úroveň okolo 3 %. Hodnotiace rozhovory o úverovom mechanizme, ktorý poskytli Maďarsku Medzinárodný menový fondu (MMF) a EÚ, počas víkendu stroskotali čiastočne na neochote vlády v Budapešti potvrdiť svoj skorší záväzok zníženia deficitu v roku 2011 na úroveň 2,8 % HDP. Minister hospodárstva György Matolcsy tento mesiac uviedol, že v budúcom roku uprednostňuje cieľový deficit v rozpätí 3 až 3,8 % HDP. Vláda sa zaviazala, že dodrží tohtoročný rozpočtový schodok, ktorý si naplánovala na úrovni 3,8 %. Pre dodržanie plánovaného deficitu je podľa vlády nevyhnutné mimoriadne zdanenie finančného sektora, ktoré má priniesť do štátneho rozpočtu 200 mld. forintov (HUF). Banková daň má zostať v platnosti aj na budúci rok, aby spolu s novými daňami a zrušením daňových úľav prispela k udržaniu deficitu okolo 3 % HDP.

Le Monde: Orbán má zvláštne maniere

Maďarský premiér sa snaží urobiť z krajiny „štát Fidesz“

22. júla 2010 - (čtk)

Únijná solidarita zaväzuje - európski poplatníci zabezpečujú záchranu jedného člena únie, Maďarska, ktoré je na pokraji bankrotu. Koncom roka 2008 EÚ a Medzinárodný menový fond poskytli Budapešti úver 20 miliárd eur. To jej umožnilo splniť svoje záväzky. To je v poriadku, píše v úvodníku francúzsky denník Le Monde. Maďarsko mohlo uniknúť situácii „po gréckom spôsobe”. Prirovnávať maďarskú drámu k aténskej tragédii by bolo zbytočné. Podmienky tejto pôžičky prerokovala bývalá socialistická vláda. Sú tvrdé, ale snáď menej ako tie, ktoré MMF vnútil niektorým baltským krajinám. Nový vládny tím v Budapešti, konzervatívci zo strany Fidesz, sa z nich chce zrejme vyvliecť. To je nebezpečné. Všetko sa deje tak, ako by mal nový premiér Viktor Orbán v úmysle vziať späť slovo danej únii a fondu. Orbán dáva svojim veriteľom najavo urážlivú nenútenosť. Keď sa 20. júna vypravila do Budapešti misia MMF, aby tam s Orbánovou vládou ukončila prvé hodnotenia plánu na opätovné pozdvihnutie Maďarska, nemohla to urobiť. Predseda vlády dal prednosť ceste do Juhoafrickej republiky, aby mohol zhliadnuť niekoľko zápasov futbalových majstrovstiev sveta. Tím MMF mal problémy získať čísla a vrátil sa do Washingtonu s prázdnou. Počas aprílovej volebnej kampane Fidesz sľúbil daňové zníženie, ktoré MMF považuje za nedostatočné. A navyše Orbán chce na miesta, ktoré sú kľúčové pre hospodársku a finančnú kontrolu, presadiť svojich ľudí. Chce prinútiť šéfa centrálnej banky Andrása Simora k demisii. Do čela dvora audítorov vymenoval jedného zo svojich verných, poslanca Fidesz Lászlóa Domokosa, ktorý ani podľa maďarského zákona nespĺňa kritériá nestrannosti, ktoré tento post vyžaduje. A odsúdiť Orbánovu vôľu urobiť z Maďarska „štát Fidesz „? Vo všetkých úradoch organizuje vládna strana hon na vysokých úradníkov bývalého režimu. Orbán si vynucuje, aby vo všetkých verejných budovách bola vystavená „Deklarácia národnej zhody”, akýsi manifest jeho strany. Má súkromnú tlač, ktorá je mu vopred verná; chce dať odhlasovať zákon o kontrole verejných médií. V mene boja proti krajnej pravici tento konzervatívny kresťan nehanebne podkuruje maďarskému nacionalizmu. Je toto všetko prijateľné od krajiny, ktorá bude od januára zabezpečovať predsedníctvo Európskej únie? Orbánovi treba pripomenúť, že Maďarsko je členom klubu, ktorý má svoje požiadavky.

Hrozba pre Orbána

21. júla 2010 - (Pravda - The Washington Post)

Maďarský premiér Viktor Orbán sa môže stať v západných hlavných mestách opäť nežiadúcou osobou, ak sa namiesto oživenia hospodárstva bude zaoberať oslabením demokratických inštitúcií. Orbán sa počas svojej predchádzajúcej vlády stal nežiadúcou osobou vo Washingtone, a to aj napriek tomu, že ním riadená krajina bola už členom NATO, keď Bushovu administratívu nahneval tým, že sa uchádzal o priazeň krajnej pravice prezentujúcej nacionalizmus a antisemitizmus 30. rokov. Po ôsmich rokoch v opozícii Orbán získal v aprílových parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu, ktorá mu umožňuje, aby vládol bez krajnej pravice. Každý sa domnieval, že zmierni svoju predchádzajúcu politiku, dodnes sa však tak nestalo. Prvým krokom Orbánovej vlády bolo prijatie zákona o dvojakom občianstve, ktoré možno ešte vnímať ako symbolické opatrenie. Druhým krokom bolo získanie ucelenej kontroly nad médiami, čo však už symbolickým opatrením vôbec nie je. Orbánovci by tak mohli premeniť verejnoprávne médiá na médiá stranícke. V strednej Európe je to po páde komunizmu bezprecedentný krok. Ďalšou snahou vlády je dostať pod kontrolu registračnou povinnosťou aj súkromné médiá a blogy. Podľa pozorovateľov však Orbán čaká už iba na augustový odchod prezidenta Lászlóa Sólyoma z funkcie prezidenta, ktorého nahradí nacionalistický spojenec premiéra. Orbán získal nezvyčajne silný mandát od voličov, ktorý by mohol využiť na presadenie reformných krokov potrebných na ozdravenie chronicky chorého hospodárstva. Ak namiesto toho bude pracovať na oslabení demokratických inštitúcií, dosiahne, že v západných hlavných mestách bude nežiaducim.

Orbán fondu: Ako šetriť, je naša vec

21. júla 2010 - (tasr / hn)

Maďarsko neustúpi zo svojho stanoviska a nebude pokračovať v rozpočtových škrtoch. Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána Medzinárodný menový fond a Európska únia sa nemusia starať o to, ako sa Budapešti podarí dodržať stanovený fiškálny cieľ. Ten bol dohodnutý výmenou za pomoc vo výške 25 miliárd dolárov, určenú na preklenutie problémov zadlženej krajiny so získavaním financií. „Dohoda, ktorú podpísali fond a Maďarsko, obsahuje jediný fakt, že Maďarsko musí v roku 2010 dosiahnuť rozpočtový deficit 3,8 percenta HDP,” povedal Orbán. „Rokovania medzi fondom a Maďarskom sú okrem tohto o každej inej otázke nepodstatné. Naša dohoda nehovorí nič o tom, ako máme cieľ dosiahnuť. Výber a načasovanie nástrojov sú výlučne v kompetencii nášho štátu.” Brusel informoval, že práve dohodnuté sankcie vyskúša na Maďaroch za to, že neplnia úspory. Krajina môže prísť o prístup k podporným prostriedkom z európskych fondov. „Musíme vyceriť zuby,” povedal menový komisár Olli Rehn. Maďarský forint po pondelňajšom oslabení o tri percentá časť svojich strát včera vymazal. Burza stagnovala. Maďarom sa nepodarilo predať plánovaný objem štátnych pokladničných poukážok za 45 miliárd forintov. Predali ich iba za 35 miliárd.

V. Orbán: My sme majstri sveta v šetrení, MMF nepotrebujeme

21. júla 2010 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán opätovne skritizoval Medzinárodný menový fond (MMF) v súvislosti s úverom, na ktorého ďalšom čerpaní sa fond s krajinou cez víkend nedohodol. Orbán, ktorý už v utorok odmietol zasahovanie MMF do vnútorných záležitostí Maďarska, počas návštevy Berlína podotkol, že jeho krajina po vypršaní zmluvy s fondom nebude potrebovať jeho pomoc. Po tom sa totiž Budapešť obráti na Európsku úniu a s ňou bude rokovať o ďalších krokoch v záujme znižovania deficitu rozpočtu verejných financií. Maďarsko je „majstrom sveta v šetrení” a úsporných opatreniach, pomoc a rady od MMF nepotrebujeme, dodal sebavedomý Orbán, ktorého slová prítomná nemecká kancelárka Angela Merkelová nekomentovala. Orbán v utorok potvrdil, že Maďarsko splní svoj záväzok znížiť rozpočtový deficit v tomto roku na úroveň 3,8 percenta. Odmietol však existenciou záväzkov, ktoré by krajinu zaväzovali ku konkrétnymi opatreniam v hospodárskej politike. Podľa jeho slov dohoda s MMF nehovorí nič o tom, ako má Budapešť dosiahnuť tento cieľ. Maďarsko v októbri 2008 podpísalo s EÚ a Medzinárodným menovým fondom dohodu o úverovom programe v sume 20 miliárd eur. Hodnotiace rozhovory o úverovom mechanizme stroskotali počas víkendu, keď vláda v Budapešti odmietla výzvy na prísnejšie úsporné opatrenia.

Kósa: MMF by nemal mať v prípade Maďarska nereálne očakávania

21. júla 2010 - (tasr / reuters)

Medzinárodný menový fond (MMF) by mal reálne zvážiť cieľovú výšku rozpočtového deficitu Maďarska pre rok 2011. Uviedol to podpredseda vládnej strany Fidesz Lajos Kósa v rozhovore pre maďarskú štátnu televíziu. Na otázku, či sú podmienky medzinárodných veriteľov, ktorí žiadajú, aby Maďarsko na budúci rok znížilo svoj rozpočtový schodok na 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) po tom, ako ho tento rok zredukuje na 3,8 % HDP príliš prísne, Kósa povedal: „Je očividné, že situácia v Maďarsku je jedna z najkomplikovanejších v rámci štátov Európskej únie. A v takejto situácii od nás očakávať, aby sme mali najnižší deficit v únii... Môžu to žiadať, ale nebude to fungovať,” vyhlásil a dodal, že MMF by nemal mať nereálne očakávania. Fond cez víkend prerušil kontrolu plnenia podmienok úveru v hodnote 20 miliárd eur, ktorý schválil Maďarsku v októbri 2008, keď krajine hrozil štátny bankrot. MMF cez víkend vyzval vládu v Budapešti, aby prijala ďalšie úsporné opatrenia na zníženie schodku verejných financií, čo však kabinet premiéra Viktora Orbána odmietol. Orbán fondu odkázal, že Maďarsko podľa dohody tento rok zníži rozpočtový schodok na 3,8 % HDP. Dohoda sa však netýka iných otázok hospodárskej politiky, tvrdí maďarský premiér. Inými slovami MMF a EÚ sa podľa neho nemajú starať o to, ako sa Budapešti podarí dodržať stanovený fiškálny cieľ.

Fidesz vyzýva MMF na realizmus v otázke deficitu

21. júla 2010 - (sita / reuters)

Predstaviteľ maďarskej vládnej strany Fidesz vyzval v stredu Medzinárodný menový fond na realizmus v otázke rozpočtového deficitu na rok 2011. Cieľom maďarskej vlády je znížiť deficit pod 3 %, presný časový plán však zatiaľ nie je možné určiť, povedal podpredseda Fideszu Lajos Kosa. MMF vyzýva Maďarsko, aby v roku 2011 znížilo svoj deficit verejných financií na 2,8 % HDP z tohtoročného plánovaného schodku na úrovni 3,8 %. „Je evidentné, že situácia Maďarska patrí medzi najťažšie spomedzi všetkých členských štátov EÚ,” uviedol Kosa vo verejnoprávnej televízii m1. MMF môže očakávať, že krajina bude mať najnižší deficit, požiadavky fondu by však mali zostať „zakotvené v realite”, zdôraznil predstaviteľ Fideszu. Maďarský premiér Viktor Orbán sa v utorok prihlásil k záväzku znížiť rozpočtový deficit v tomto roku na úroveň 3,8 % HDP. Premiér zároveň zdôraznil, že dohoda s MMF krajinu nezaväzuje ku konkrétnymi opatreniam v hospodárskej politike. Maďarsko v októbri 2008 podpísalo s EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodu o úverovom programe v sume 20 mld. eur. Hodnotiace rozhovory o úverovom mechanizme stroskotali počas víkendu, keď vláda v Budapešti odmietla výzvy na prísnejšie úsporné opatrenia.

O maďarské pokladničné poukážky bol slabý záujem

21. júla 2010 - (tasr / Financial Times Deutschland)

Strach zo štátneho bankrotu schladil odhodlanie investorov angažovať sa v Maďarsku. Krajina v utorok (20. 7.) nepredala na finančnom trhu plánovaný objem trojmesačných pokladničných poukážok. Investori prejavili záujem o 35 miliárd HUF (12,05 milióna eur), ale vláda ich chcela predať za 45 miliárd HUF. Miera úročenia dosiahla 5,47 %. Takú vysokú ju Budapešť nemala od začiatku marca. „Nemáme nijaké refinančné problémy,” povedal agentúre Reuters vedúci maďarskej dlhovej agentúry László András Borbély. Dodal, že so získavaním kapitálu je Maďarsko v predstihu o 100 miliárd HUF. Investori však reagovali s obavami, euro kleslo na 1,2840 USD, hoci predtým sa dostalo na dvojmesačné maximum 1,3028 USD. Maďarsko sa dostalo pred pár dňami na titulné strany novín. Medzinárodný menový fond (MMF) prerušil v Budapešti rokovania o poskytnutí ďalšej tranže z úverového rámca 20 miliárd eur, dohodnutého na jeseň 2008, keď Maďarsku hrozil štátny bankrot. MMF pokladá úsporné opatrenia vlády premiéra Viktora Orbána za nedostatočné. Orbán sa usiloval o získanie dôvery. V utorok povedal: „Trhy reagovali, ako vždy reagujú. Maďarsko svoje medzinárodné záväzky splní”. Vláda na rozpočtovom schodku 3,8 % v tomto roku trvá. Európska komisia ho medzitým začala pokladať za nerealistický. Problémy Maďarska v refinancovaní sa dostali do kontrastu s inými európskymi krajinami. V utorok sa na trhu presadili Írsko, Španielsko i Grécko. Atény, bojujúce o medzinárodnú dôveru, získali na trhu 1,95 miliardy eur pri úroku 4,05 %. Emisia prekonala pôvodný zámer o 3,85-krát. V súvislosti s pozíciou eura devízový analytik nemeckej Commerzbank Lutz Karpowitz povedal, že „nálada pre euro je teraz dobrá”. Zlé správy nemali naň nepriaznivý vplyv. Zdá sa, dodal Karpowitz, že európska dlhová kríza je v tejto chvíli prekonaná. Pred niekoľkými mesiacmi by správy o znížení ratingu Írska a prerušenie rokovania MMF v Budapešti viedli k výpredaju eura. Podľa analytika dokonca ani uverejnenie výsledkov stresového testu bánk eurozóny ohlásené na piatok na postavení spoločnej meny nič nezmení. Sila eura prekvapuje. Ešte pred pár mesiacmi francúzska banka BNP Paribas predpovedala, že sa kurz eura prepadne na paritu s dolárom. Medzitým však začala rásť skepsa voči Spojeným štátom. Jej vzostup podporujú finančné problémy jednotlivých spolkových štátov, slabé výsledky maloobchodu a stagnujúci predaj rodinných domov. Trhy a analytici spochybňujú ďalšiu dynamiku americkej konjunktúry. „Obavy o rozpad eurozóny pominuli,” povedal David Bloom, ktorý je vedúcim devízových analýz v britskej banke HSBC. Nálada sa obracia proti doláru. Euro do konca roka voči nemu posilní. Bloom dokonca predpokladá, že sila eura začne znovu znepokojovať európskych exportérov a budú o nej diskutovať. „Iróniou je: Pýtame sa sami seba, či sa euro nezhodnocujeme veľmi rýchlo,” dodal Bloom.

Koniec rečí

20. júla 2010 - (Marián Repa - Pravda)

Po tom, čo Viktor Orbán triumfálne prevzal vládu v Budapešti, sa zdalo, že najväčšími problémami Maďarska sú dvojaké občianstvo, Trianon a zájazdy maďarských školákov na „rodnú hrudu”. Omámený mocou začal nahlas uvažovať o premene parlamentnej demokracie na akýsi národno-korporativistický model stavovského štátu, kde sa vláda bude o zákonoch radiť so zástupcami občanov v systéme tzv. národných konzultácií (čo je, mimochodom, taliansky fašizmus ako vyšitý). O čo viac podobných „periel” ducha vypustil, o to menej sa vyjadroval k zásadnému problému - čo s kolabujúcou maďarskou ekonomikou, kde verejný dlh tvorí 80 percent HDP a tohtoročný deficit presiahne sedem percent. Slovo šetriť sa však v jeho slovníku zásadne neobjavovalo. Zo snenia o totálnej premene Maďarska na akýsi zázračný Orbánland ho po uplynulom víkende azda preberie odkaz Medzinárodného menového fondu, ktorý je jasný: musíte viac šetriť, inak vám zvyšok úveru neposkytneme. Na jeseň 2008 totiž práve MMF spolu so Svetovou bankou a Európskou úniou poskytli krachujúcemu Maďarsku záchranný balíček 20 miliárd eur. A tak pripravované škrty vo verejnej správe (15-percentné zníženie miezd) či daňová reforma budú musieť byť ešte radikálnejšie. Ak Orbán nechce, aby sa forint prepadol pod „magickú“ hranicu 300 forintov za euro (a tým opäť zdraželi hypotéky, ktoré si mnohí Maďari brali v zahraničných menách), musí začať konať. Napokon, žiadna predchádzajúca vláda v Maďarsku nemala taký silný mandát a očakávania do nej vkladané neboli nikdy také vysoké.

Dve prázdne gestá

20. júla 2010 - (Lukáš Fila - Sme)

Keďže premiérka Radičová sa dnes vyberá na svoju prvú návštevu Maďarska a cez víkend začal platiť Ficov zákon, podľa ktorého ktokoľvek, kto prijme cudzie občianstvo, príde o to slovenské, sú tu hneď dve zámienky pozrieť sa, čo vlastne chce nová vláda robiť s dvojakým občianstvom. V programových tézach sa píše, že pripraví zmenu, ktorá by „eliminovala nežiaduce negatívne účinky zákona na občanov Slovenskej republiky” a Radičová už dávnejšie povedala, že koalícia sa dohodla, že ako základ bude brať návrh pripravený SDKÚ. Pozmeňovací návrh, ktorým chcel Dzurinda v parlamente zlepšiť zákon Ficovej vlády, však trpí nevyliečiteľnou chybou - je postavený na koncepcii, že Slovensko neuzná účinky udelenia cudzieho občianstva našim občanom. Čo tým však chcel básnik povedať? Povedzme, že by Budapešť časom chcela novým občanom umožniť, aby sa mohli zúčastniť na maďarských voľbách. Ako im v tom zabránime? Nijako. Slovenské „neuznanie” nebude nič znamenať. To isté platí, keby Maďari chceli našim občanom vydávať pasy, poskytovať im výhody pri vzdelávaní, či verbovať ich do armády. Občianstvo je predovšetkým vzťah medzi občanom a štátom, v tomto prípade Maďarskom. Ak Slovensko tvrdí, že tento vzťah neuznáva, je to ako keby Jožko hovoril, že neuznáva, že Marienka sa rozhodla chodiť s Jankom. Hovoriť to síce môže, ale na veci to nič nemení. Predpokladajme, že by na území Slovenska teoreticky mohla nastať nejaká špecifická situácia, keď by štát mal príležitosť prejaviť svoje „neuznanie”. Tu však naráža na zásadný problém - ako zistiť, že niektorý slovenský občan dostal aj občianstvo maďarské. „Neuznávanie” by nemal ako vykonávať, lebo nemá kde získať informácie o tom, kto má maďarské občianstvo a ako ho získal. Nie je samozrejme isté, či nový návrh bude úplne totožný s tým, čo Dzurinda predložil v parlamente. Ale keby aj prešiel kozmetickými úpravami, základné problémy neodstráni. Na Slovensku je čas si priznať, že ak chce cudzí štát rozdávať občianstva, my s tým veľa nezmôžeme. Prijímanie nového zákona by znamenalo len nahradiť jedno prázdne gesto druhým.

Bugár chce zmenu vo Fóre poslancov Karpatskej kotliny

20. júla 2010 - (Pravda - sita)

Predseda strany Most - Híd Béla Bugár chce dosiahnuť, aby Fórum poslancov Karpatskej kotliny nepatrilo pod maďarský parlament. „Pokúsim sa prvé kroky nasmerovať na Maďarsko. Presvedčiť, že sú možnosti, ako urobiť malý krok alebo nejaké gesto smerom na Slovensko, ale aj na slovenských Maďarov, napríklad keby anulovali uznesenie maďarského parlamentu o tom, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny patrí pod maďarský parlament. Už to by bol určitým spôsobom minimálne náznak toho, že rozumejú, čo vadilo,” povedal Bugár. Podľa neho je problémom predsedu Fideszu a predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, že spolu nerokovali a Most - Híd nebral do úvahy. „On si musí vybrať cestu. Má rôzne cesty, rôzny výber. To je jeho rozhodnutie. Moje rozhodnutie je, že môžem rokovať bez problémov, ale len ako partner, nie ako podriadená osoba, to neexistuje,” vyhlásil Bugár. Podpredseda maďarskej vlády už strane Most - Híd poslal list, v ktorom sa pýtal na stanovisko Mostu k Fóru poslancov Karpatskej kotliny. „Pritom ešte pred dvoma - troma týždňami hovoril, že my musíme dokázať, či sme maďarská strana, alebo nie. Ja som odkázal, že my nič dokazovať nebudeme, ja dokážem voličom, že držíme slovo a chceme zrealizovať náš program. Takže došlo k posunu. Čakáme, ako sa zachovajú. Zúčastním sa na každom rokovaní, na ktoré ma pozvú. Pokiaľ budem vidieť, že to má význam,” povedal Bugár. Na rokovanie fóra sa chystá s posolstvom, že treba odstrániť uznesenie o podriadenosti Fóra maďarskému parlamentu. „Keď sa to neurobí, keď sa to nejakým spôsobom odmietne, tak potom nemám dôvod zbytočne provokovať.”

Hedviga: Lekár a Trnka si protirečia

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka odmietol prieťahy v kauze Malinová

21. júla 2010 - (Zuzana Petková - Sme)

Lekársky posudok, ktorý by uzavrel kauzu Hedvigy Malinovej, zrejme tak skoro hotový nebude. Znalec Peter Labaš tvrdí, že mu chýbajú materiály na jeho vypracovanie. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka naopak povedal, že Labaš už podklady má. Chýbajúci posudok je podľa Trnku dôvodom, pre ktorý v kauze nerozhodol. Prieťahy odmieta. „Celá vec sa naťahuje, to je fakt, ale nie na Generálnej prokuratúre.” Prokuratúra stále nerozhodla, či podá obžalobu, alebo stíhanie Malinovej pre krivú výpoveď. Tá v roku 2006 krátko po voľbách vypovedala, že ju v Nitre cestou na skúšku na miestnej univerzite zbili dvaja neznámi muži. Dôvodom bola podľa nej jej maďarská národnosť. „Profesorovi Labašovi boli minulý mesiac zabezpečené kompletné zdravotné materiály,” hovoril Trnka. Podklady včas podľa neho nezabezpečil lekár, jeho meno nespresnil. Po intervencii prokuratúry vraj dekanovi Lekárskej fakulty Labašovi materiály minulý mesiac zabezpečili. Labaš včera prišiel s odlišnou verziou a tvrdí, že posudok dokončiť nemôže. „Potrebujem kompletne celú jej zdravotnú dokumentáciu, od všetkých lekárov, ktorí s ňou prišli do kontaktu.” Tvrdí, že ju stále nemá. Dekan Labaš v posudku zhotovenom vlani vylúčil, že Malinová utrpela zranenia opísané lekármi, ktorí ju ako prví vyšetrili. V zozname lekárov k posudku však napísal aj takých, čo sa na posudku nepodieľali. Posudok má dopracovať. Problém je podľa neho aj v tom, že od Malinovej, po vydaji už Žákovej, nemá súhlas na odtajnenie dokumentácie. „Ak ho budem mať, je to otázka niekoľkých hodín, aby som to dorobil.” Malinovej advokát Roman Kvasnica tvrdí, že prokuratúra zahmlieva a o zadržiavaní informácií lekárom nič nevie. „Vyšetrovateľ rok neurobil úkony.” Výhrady k naťahovaniu prípadu má minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Požiada inšpekciu ministerstva vnútra, aby preverila, či policajti nepochybili.

Ako jesť puding nožom na ryby

Prečo Slovensko a Maďarsko v modernizačných procesoch toľkokrát uviazli.

24. júla 2010 - (László Szigeti - Sme)

László Szigeti (1949) je esejista a vydavateľ. Zakladateľ a riaditeľ

vydavateľstva Kalligram, ktoré má svoje sídla v Budapešti a v Bratislave.

Pred voľbami nikto na Slovensku nezdôrazňoval, že by bolo treba urobiť revolúciu. Ani jedna strana sa takto nechcela stať nedôveryhodnou. Mysleli si, že euroatlantická verejná mienka sa už dávnejšie zhodla na tom, že revolúcia, ktorá vymietla zo strednej Európy komunistickú diktatúru sovietskeho typu, prebiehala zväčša od leta 1989 do leta 1990. Bez krviprelievania.

Politický servis

Dodajme, že z udalostí, ktoré majú dodnes vplyv na civilizačné procesy, možno nazvať revolúciou len dve - anglickú priemyselnú revolúciu a francúzsku občiansku revolúciu. Ostatné sú v podstate iba ich regionálnou obdobou. A nájdu sa aj puče, ktoré diktatúry klamlivo nazývajú revolúciami. Podľa prvého maďarského porevolučného premiéra Józsefa Antalla sa v Maďarsku od vyhnania Sovietov udialo len veľmi málo, preto mohol odkázať svojim spoluobčanom nespokojným so zmenami: „malo sa vám uráčiť urobiť revolúciu”. V dominantnej európskej verejnej mienke sa neuplatnilo, presnejšie, nemohlo uplatniť jeho označenie premeškaná revolúcia. Kodifikovala sa Zamatová revolúcia spätá s Václavom Havlom, lebo on bol na rozdiel od Antalla úplne v nej, a tak dokázal veci presne pomenovať. Čo dokazuje len to, že nie emócie, ale vlastník jazyka je hodnoverný marker. Kto v civilizovanom svete nekvalifikuje stredoeurópske udalosti z roku 1989 ako revolúciu, ten konzumuje puding nožom na ryby ako Robert Fico a jeho generačný druh Viktor Orbán (a, mimochodom, Jaroslaw Kaczyński so svojou kritikou „okrúhleho stola” z roku 1989 a naliehaním na vybudovanie IV. republiky). V osemdesiatych rokoch, v čase otriasajúcej sa diktatúry uprostred získavania právnických znalostí, sa obaja socializovali ako plebejci na inžinierov ľudských duší. Jeden sa stal činovníkom doznievajúcej husákovskej normalizácie, a ten druhý rebelom kádárovského gulášového komunizmu. Veľa podobného je však v tom, ako sa títo dvaja mladí muži vypracovali na vrchol výkonnej moci. Obaja zožali úspech pohltením menších strán, prísľubmi sociálnej spravodlivosti a štátom zaručeného poriadku, protikorupčnými hrozbami a hystériou okolo ochrany národných záujmov. Politika neznášanlivosti a neustáleho konfliktu je priamo zakotvená v mentalite a hodnotových systémoch ich politických táborov. Oni, lídri, iba poskytujú akýsi „politický servis” pre nemalú časť svojich frustrovaných voličov - ako napríklad v Poľsku Jaroslaw Kaczyński a Radio Maryja. Ich hodnotovým jadrom nie sú ľavica alebo pravica, ale nacionálno-klerikálne konštrukty a formácie. Z antiky vieme, že nie tyran, ale ľudskú dušu ovládajúce tyranstvo živí samotné korene spoločenských problémov a konfliktov. Tyranstvo sa bojí otvorenosti a priateľstva, a väčšmi je pripravené na deštrukciu ako na integráciu tohto sveta. No zatiaľ čo Viktor Orbán sa dostal nahor, Robert Fico napriek obrovskému volebnému úspechu, naopak, skĺzol z vrcholca výkonnej moci. Ficovu auru sily by iste ochromilo, keby musel dlho abstinovať od moci, a pravdepodobne si bude postupne „prikláňať” k sebe štyroch-piatich koaličných poslancov. Na protest proti nevyhnutným hospodárskym opatreniam a pod zámienkou obáv z Maďarov pozve do ulíc svojich prívržencov so zástavami s trikolórami. A možno tak napokon uzná, že aj od zlého suseda sa dá niečo naučiť.

Štatút spasiteľa

Pri pohľade na nich dvoch už-už dávam za pravdu Josifovi Brodskému, že stredná Európa je súčasťou západnej Ázie. Z takéhoto zorného uhla by som azda mohol pochopiť aj obdiv, aký týchto dvoch vodcov obklopuje. A mohol by som pochopiť aj to, prečo nechcú s právnym štátom, s kontrolnou úlohou ústavného súdu, s ústavným rozdelením moci, s materiálom vypracovaným a prebratým zo západnej Európy pracovať čestne, teda striedmo a vypočítateľne. Podľa mňa preto, lebo zásady právneho štátu neuznávajú štatút spasiteľa - hoci transcendencializáciou svojej vodcovskej úlohy sa obidvaja stali miláčikmi vysokého kléru. Čo bolo prvým prezidentským gestom Vladimira Putina? Tak ako ruskí cári, aj on pobozkal na verejnosti ruku hlavy ortodoxnej cirkvi, moskovského metropolitu. Takto si navzájom uznali a potvrdili svoje oprávnenia voči ľudu. Avšak zatiaľ čo v súčasnosti je mocenský zväzok štátu a cirkvi v Rusku organickou súčasťou usmerňovania ríše, v strednej Európe nie je takýto mocenský zväzok ničím iným než škandálnou reminiscenciou, ktorá predpokladá byzantinizmus a poddanskú kultúru aj naďalej ako organickú súčasť nášho spoločenského života. Ak interpretujem slovensko-maďarské vzťahy z osvietenskej perspektívy západného racionalizmu, je už obraz o niečo širší a pestrejší. Umožňuje dokonca uvažovať aj o zmierení či dohode. No ani zďaleka nie je uspokojivý, a pokiaľ má pravdu Péter Nádas, tak nikdy taký ani nebude, pretože stredná Európa nedokáže vyskočiť zo svojej „historickej kazajky”. Neprimkne sa k Západu, a preto nedokáže stabilizovať mier. A keďže pre stáročia trvajúce zaostávanie v modernizácii spoločnosti, pre obrovské tradičné rozdiely v disponibilnom kapitáli sa stali hranice týchto dvoch historických regiónov - Západu a strednej Európy - v podstate nezmazateľné, aj múry medzi stredoeurópskymi národnými egoizmami ostanú podľa Pétera Nádasa nezbúrateľné. Na dôvažok Maďarsko aj Slovensko v modernizačných procesoch viackrát uviazli. Napokon, ak sami seba pozorujeme zvnútra, s chladnou objektivistickou nezaujatosťou, môžeme vidieť, že najsilnejšou tradíciou strednej Európy je iba veľmi mierne skultivované barbarstvo, poznačené historickými frustráciami a nedostatkom kapitálového a spoločenského bohatstva. Z tohto ešte vždy nedostatočne skultivovaného barbarstva pramenia všetky útrapy štátov a politických strán regiónu. Inými slovami, odvolávajúc sa na Istvána Bibóa, národy a štáty stredovýchodnej a južnej Európy sa tackajú v slepej uličke, lebo si nedokázali primerane a na úrovni zorganizovať svoj hospodársky a spoločenský život.

Dodržané slovo

Pritom odbočiť na cestu vedúcu k postupnému stieraniu hraníc medzi Západom a strednou Európu je túžba, pulzujúca v celom regióne. A premysleným hromadením ekonomického, intelektuálneho a sociálneho kapitálu - ktorého veľkosť nepochybne určuje aj legislatívna veľkorysosť vládnucej väčšiny k národnostným menšinám -, disciplínou, vzájomnou dobrou vôľou a solidaritou medzi národmi by sa to azda mohlo začať dariť. Najprv by však bolo treba prestať so zlomyseľnou politickou praxou. Protimaďarské tendencie Roberta Fica sú živým príkladom zlomyseľnosti. Z uzavretého oddelenia roduvernej mentality vytiahol až dve intelektuálne podvyživené figúrky, Vladimíra Mečiara a Jána Slotu. Pravda, nie celkom nečakane, veď prológ svojej protimaďarskej a protidemokratickej telenovely uviedol už pred dvanástimi rokmi, pri vzniku prvej Dzurindovej vlády. Ako člen SDĽ neúspešne protestoval proti účasti strany Bélu Bugára v koalícii, a keďže sa na post predsedu parlamentu i do ministerského kresla dostal niekto iný, vystúpil zo svojej strany a so svojimi miliardárskymi spojencami založil stranu Smer. Za druhej Dzurindovej vlády voličov oklamal, že maďarské oblasti južného Slovenska zbohatli na úkor čisto slovenských regiónov, a zároveň sľúbil, že ak sa dostane do vlády, SMK a jej voliči budú odsúdení na nútený pôst. Slovo dodržal. Už počas rokovaní o programe novej poficovskej vládnej koalície sa ukázalo, že v súvislosti s maďarskou menšinou ako aj s postavením národnostných menšín na Slovensku jej členovia nepodporujú systém ústavného patriotizmu, chcú len presadiť nejakú miernejšiu verziu systému iliberálnej demokracie. Ďalej nejdú. Lebo tak ako je pravda, že pri riešení domácej maďarskej otázky ich ľakajú najmä vlastné predsudky, ale aj Robert Fico, ktorý vždy útočí z nacionalistických pozícií, je tvrdou realitou aj to, že slovenská ľavica i pravica sa v posúdení právneho postavenia Maďarov na Slovensku líšia len názvami a mierou kultivovanosti. Čo odpovie svojim slovenským spolupartajníkom ľudovcom na ich zákonodarcovskú úzkoprsosť občianska nacionalistická strana vládnuca v Maďarsku a osobne Viktor Orbán, to sa dá ťažko predvídať. Slovenskí občianski demokrati, ako sami seba charakterizujú, by však mali počúvať názory súčasných reprezentantov maďarskej menšiny - nielen, aby predchádzali permanentnej kritike z Budapešti, ale preto, lebo ide o občanov Slovenskej republiky. Proeurópska slovenská elita už desaťročia evokuje riešenie maďarskej otázky, v ktorom sa dva štáty nehádajú, respektíve nedohadujú ponad hlavy tunajšej maďarskej menšiny a v ktorom reprezentanti slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny v duchu ústavného patriotizmu nájdu legislatívne nástroje na právne stabilizovanie vzájomného vzťahu. Isté je, že by nebolo šťastné udržiavať medzi dvomi susednými štátmi vzťahy ako za studenej vojny.

Štátna filozofia

Aktérov tejto tohto stavu je niekoľko. Jedným Strana maďarskej koalície, v ktorej sa už dlho udržiava revizionistický duch národne radikálneho Miklósa Duraya, podporovaného morálne, finančne aj mediálne Fideszom. Ďalším je Maďarská republika ako štát. Súčasná podoba jeho viac či menej sofistikovaného revizionizmu je zakotvená vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré sa zrodili v dielni Orbánovho Fideszu pod vedením Zsolta Németha a pri silnej inšpirácii Miklósom Durayom a národne radikálnym biskupom z Rumunska, Lászlóm Tőkésom. Okrem Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, (ktoré ešte presadila niekdajšia šéfka maďarského parlamentu Katalin Szili, vedúca národnejšie cítiaceho krídla socialistov) ďalšími inštitútmi, ktoré garantujú a regulujú právny vzťah medzi maďarským štátom a zahraničnými maďarskými stranami, organizáciami a občanmi iných krajín maďarskej národnosti sú: Maďarská stála konferencia, zákon o zahraničných Maďaroch, a zákon o dvojitom štátnom občianstve. Štátna filozofia maďarskej spolupatričnosti z dielne Fideszu znamená verejnoprávny revizionizmus, a či sa to Slovákom páči alebo nie, bude mať morálne opodstatnenie, kým Slovenská republika neprevezme legislatívnu iniciatívu vo veci právneho postavenia Maďarov na Slovensku. Kým bude slovenská zákonodarná moc v tejto téme úzkoprsá, dovtedy bude maďarské kolektívne povedomie na Slovensku očakávať legislatívne a inštitucionálne uznanie svojej národnej kolektívnej existencie od Maďarska. Obávam sa, že dovtedy sa časť Maďarov na Slovensku nebude vôbec, a časť sa bude iba čiastočne cítiť doma. Tretím aktérom je strana Most-Híd s programom založeným na partnerskom a tvorivom spolužití. Je to menšinová politika, ktorá rešpektuje zásady európskeho usporiadania po druhej svetovej vojne, a ktorá popri uvedomení si ťažkých historických skrivodlivostí obsahuje kardinálny, zásadný bod, že ďalšia emancipácia maďarskej menšiny i ostatných menšín na Slovensku, a ich vyššia participácia na tvorbe verejných politík týkajúcich sa života menšín na Slovensku sa môže dosiahnuť len za účasti štvrtého partnera, teda spoločne so slovenskou väčšinou, s jej veľkorysou tvorbou zákonov. Keby sa táto zatiaľ neexistujúca „zmluva” medzi slovenskými Maďarmi a Slovákmi stala realitou, znamenalo by to ďalšiu stabilizáciu nespochybniteľnej suverenity Slovenskej republiky. Hoci vedenie Fideszu o tom vraj pochybuje, Bugárova národná identita je bezpochyby maďarská. Niet sa čo čudovať: Béla Bugár odkázal Viktorovi Orbánovi, že nebude jeho vazalom a spochybnil verejnoprávny revizionizmus maďarského štátu. Béla Bugár je si vedomý toho, že nemôže byť ani vazalom kultivovaného slovenského občianskeho nacionalizmu, ani asistentom asimilácie Maďarov vnucovanej neviditeľnou rukou národného štátu, spochybňujúcou správnosť a racionalitu riešenie postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. Nemôže ním byť kvôli svojim voličom, ale aj kvôli budúcnosti občianskej spoločnosti na Slovensku a na stredoeurópskej rovnováhe.

Neblahé spomienky

Most-Híd žiada minimum: nie zrušenie Benešových dekrétov, nie teritoriálnu autonómiu, ani zmenu župných hraníc, respektíve zmenu zákona o voľbe županov, a bolo by možné vo vyratúvaní pokračovať. Aj v prvej a druhej Dzurindovej vláde prešli v týchto otázkach kompromisy, ktoré boli skôr diktátom slovenských strán. Dnes, keď strana Most-Híd prišla už na začiatku koaličných rokovaní o dva podstatné piliere svojho programu - Zákon o postavení národnostných menšín na Slovensku a zriadenie Fondu slovensko-maďarského porozumenia - možno ponúkané miesto vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny a jeho odborný útvar pomenovať iba ako z núdze cnosť, alebo ak chcete, minima morala, na ktorej by sa ale dala vybudovať spoločná reč v legislatívnych a inštitucionálnych riešeniach. Niektorým slovenským demokratom sa však už aj to vidí veľa. Na jednej i druhej strane stoja proti sebe neblahé historické spomienky, nie racionálne argumenty. Na Slovensku sú politicky a historicky silné iba dve nacionálne identity - slovenská a maďarská. Je racionálne, že v demokracii medzi nimi vytvoríme konsenzuálny partnerský vzťah, a to nie iba preto, aby pri autoritárskej vláde zlomyseľná politika nemohla zneužiť prítomnosť Maďarov proti slovenským demokratom. Na rozdiel od iných, početne významne rozdielnych etnických menšín, Maďari - vyplýva to z ich historickej a občianskej identity - sa bez minimálnych kolektívnych práv nikdy nebudú v tejto krajine cítiť úplne doma. Zmluva, ktorú invokujú, by mala byť jednou zo základných spoločenských zmlúv moderného, slobodného, suverénneho Slovenska. Stanovisko Fideszu voči strane Most-Híd a k Bélovi Bugárovi je vlastne v symbióze s duchom lídrov Smeru, ktorí slovenských členov dvojetnickej strany považuje za odrodilcov. Niet sa čo čudovať. Najintenzívnejší smrad v Európe šíria nacionalizmy a skostnatené národné štáty, ktoré potom plodia otázky typu kto je maďarskejší spisovateľ, provinčný predstaviteľ maďarskej národnej jednoty Albert Wass alebo rešpektovaný svetový autor Péter Esterházy, otázky, ktoré priamo či nepriamo nabádajú jedného či druhého diskvalifikovať ako nie „toho správneho Maďara”. Iste by sa našli podobné príklady aj na Slovensku.

Spravodlivosť nestačí

Kým bude v Maďarsku a na Slovensku dominantný politický kurz a kultúrna verejná mienka tolerovať takéto kritériá, zostane Brodského pohľad na Strednú Európu, aj Nádasov skepticizmus, predsa len najrelevantnejším popisom skutočnosti. Páni ako Jaroslaw Kaczynski, Viktor Orbán a Robert Fico a nemalá časť ich voličskej bázy si myslia, že vládnutie súvisí predovšetkým s historickou, národnou a sociálnou spravodlivosťou. Ignorujú základnú európsku skúsenosť vládnutia, ktorá tvorí jeden z pilierov Aristotelovej Etiky Nikomachovej. Dobré vládnutie nestojí až natoľko na ideách spravodlivosti, ako na ideách priateľstva. Spravodlivosť totiž nestačí k dobrému vládnutiu, a priateľstvo oproti nemu už od počiatku obsahuje v sebe spravodlivosť. Čo dávalo Dzurindovým vládam mravný základ? Prvej zápas o odstránenie mečiarizmu, integrácia Slovenska do euroatlantických štruktúr a poľudštená rétorika, druhej dokončenie tejto integrácie. Iste, úlohou vlády Ivety Radičovej bude konsolidovať verejné financie, anulovať reštrikcie vládnutia Roberta Fica a profesionalizovať euroatlantickú integráciu a spoluprácu. Étos jej vládnutia však bude skôr spočívať jednoduchej otázke: v akom štáte chceme žiť? Pri hľadaní odpovedí na túto otázku prebleskne šanca, že to bude štát, kde voliči už nebudú chcieť podporovať pokrytectvo, ktorým je náš verejný život presiaknutý, a znemožnia permanentne sa vracajúcu polarizáciu a konflikt. Aj keď stále platí, že zlomyseľnosť moci je nesmrteľným majstrovským dielom.

Slováci, dajte si pozor na sčítacích komisárov

25. júla 2010 - (Vladimír Jancura - Pravda)

Každý nech si dá zapísať, že jeho materinská reč je slovenská! - vyzývali Národnie noviny. Zapísať sa ináč bude zradou národa, dodával Milan Hodža vo svojom Slovenskom týždenníku. Pred sto rokmi v tomto čase boli už prípravy na posledné uhorské sčítanie ľudu v plnom prúde. Do novodobých dejín Slovákov vošlo s prívlastkom zmanipulované a jeho výsledky ako - nespoľahlivé. Koncom júla 1910 ostávalo do samotného momentu sčítania alebo „popisu ľudu” (ako ho nazývala dobová tlač) ešte päť mesiacov. Župné, okresné (služnovské) a obecné úrady však už mali plné ruky práce s organizovaním akcie, ktorá sa konala iba raz za desať rokov a v habsburskej mnohonárodnostnej monarchii mala svoje osobitosti. „Náročnou úlohou bol už výber a ustanovenie sčítacích komisárov,” vysvetľuje Pavol Tišliar, odborník na historickú štatistiku a demografiu z Univerzity Komenského. „Vyhľadávali ich medzi ľuďmi, ktorí dobre poznali miestne podmienky - boli to najmä notári, zamestnanci obecných alebo služnovských úradov, čiastočne aj učitelia.” Na národnostne zmiešanom území, ktorým bola väčšina vtedajšieho Uhorska, vznikali v opačnom prípade neprekonateľné prekážky s dorozumením sa a s vypĺňaním sčítacích lístkov. Veľký problém predstavovala negramotnosť. Pri predchádzajúcom sčítaní v roku 1900 sa ukázalo, že napríklad aj v takých Košiciach bol každý piaty obyvateľ analfabet, čiže dokázal sa podpísať iba tromi krížikmi. Potom nie je ťažké si predstaviť, aká bola situácia v severnejších okresoch. Do tretice, ďalším hlavolamom bolo vymedzenie sčítacích obvodov. „Snažili sa priblížiť čo najviac realite, aby komisár nemal ľudí rozptýlených na veľkom priestore, ale nie vždy sa to podarilo,” poznamenáva docent Tišliar. A tak sa stávalo, že pri presunoch v kopaničiarskom kraji utrpel nejeden sčítací komisár ujmu na zdraví, ba aj zamrzol. Ozaj, prečo sa sčítalo v silvestrovskú noc? „Lebo každý mal byť zapísaný v tom mieste, kde sa nachádzal v okamihu sčítania a úrady logicky predpokladali, že v zime a navyše cez takýto cirkevný sviatok budú ľudia doma,” odpovedá historik.

Rizikom bolo hlásiť sa za Slováka

Historici sa zhodujú v tom, že Uhorský štatistický úrad patril medzi najlepšie v strednej Európe, čo sa týka technického vybavenia i uplatňovaných metód práce. Podliehal však ministerstvu vnútra, ktoré presadzovalo maďarizačnú politiku budapeštianskej vlády. A tak sa stalo, že na sčítacom lístku sa objavila jedna, mierne povedané, nekorektne naformulovaná otázka: Aká je vaša materinská reč, to jest reč, ktorou najradšej hovoríte? Bolo to prvýkrát i naposledy v histórií uhorských sčítaní, že sa zisťoval materinský jazyk a nie národnosť, čo je veľký rozdiel. „Kým národnosť je vec slobodnej voľby, materinský jazyk dostáva človek takpovediac do vienka a tu je dôležitá otázka chápania tohto pojmu a jeho interpretácie,” upozorňuje Tišliar. Komisári sa v mnohých prípadoch nepýtali na materinskú reč, ale na to, či človek vie po maďarsky a či maďarčinu používa v dorozumievacom styku. Ak áno, tak ho zapísali ako Maďara. Len tak sa mohlo stať, že v čisto slovenskom Turci napočítali komisári z celkového počtu 55 703 obyvateľov až 5 560 príslušníkov maďarskej národnosti, celých 10 percent. Podľa Jána Páričku, ktorý neskôr analyzoval tieto údaje v časopise Prúdy, išlo zväčša o „odvislých úradníkov a zamestnancov v štátnych dielňach na Vrútkach”, ktorí sa rozpakovali trvať na svojom slovenskom pôvode. Tu treba pripomenúť niekoľko vecí, ktoré tak ohromili britského publicistu Roberta W. Setona-Watsona, keď krátko predtým cestoval po Slovensku. Zistil napríklad, že v rokoch 1896 až 1908 odsúdili v Uhorsku 560 Slovákov len za to, že používali materinský jazyk v úradnom styku. „Môj hnev a úžas boli bezhraničné,” zapísal si slobodomyseľný Škót, keď sa dozvedel, že už od roku 1898 platil v Uhorsku zákon, podľa ktorého slovenskí úradníci mali povinnosť pomaďarčiť si priezviská. Neskôr si už vedel vysvetliť, prečo zo 6 185 zamestnancov štátnej správy na území Slovenska si v sčítaní roku 1910 len 154 uviedlo ako materinskú reč slovenčinu. Spomedzi tých ostatných sa však grupovala väčšina sčítacích komisárov. Nie je ťažké si domyslieť, ako postupovali vo svojich sčítacích obvodoch.

Škola ako odnárodňovací stroj

Keď sa Seton-Watson známy aj ako Scotus Viator pýtal na začiatku svojho putovania v Pešti, kde by našiel nejakých Slovákov, povedali mu, že takí už prakticky nejestvujú. Až na „nejakých pastierov” hlboko v horách. Maďarizácia v tom čase už postupovala pekelným tempom. V roku 1907 prijal uhorský snem návrhy zákonov grófa Alberta Apponyiho, vtedy ministra školstva. Odteraz sa maďarčina mala používať ako vyučovací jazyk aj v školách v nemaďarských oblastiach. „Za štyri roky povinnej dochádzky bol učiteľ povinný naučiť žiakov po maďarsky čítať, písať a počítať,” vysvetľuje Dušan Kováč z Historického ústavu SAV. „Ak to mal splniť u slovenských detí, potom ich celé štyri roky nemohol učiť nič iné.” V roku 1909 schválil snem ešte jeden zákon, podľa ktorého sa aj náboženstvo malo vyučovať v maďarčine. Navyše Apponyiho zákony zaväzovali učiť vo vlasteneckom, čiže v maďarskom duchu. V roku 1910 sa hlásilo k slovenčine ako materinskému jazyku iba 1 946 ľudí so stredoškolským vzdelaním. „Stredná škola je ako veľký stroj, do ktorého na jednom konci hádžeme stovky mladých Slovákov a na druhom konci vychádzajú Maďari.” To sú slová Bélu Grünwalda, jedného z ministrov školstva v uhorských vládach. Slovenský týždenník preto vytrvalo odporúčal čitateľom, aby dávali svoje deti do českých odborných škôl, najmä na Morave, ktoré sú otvorené aj pre Slovákov. Prešporok, budúca Bratislava, bol pred 150 rokmi z troch štvrtín nemeckým mestom. Ale aj ono sa rýchlo maďarizovalo. Až tak, že v roku 1940 tam bol nemecký a maďarský živel takmer v rovnováhe. Pomer sa vyrovnal najmä pomaďarčenými slovenskými robotníkmi z vidieka, ktorí zaplavili Prešporok po tom, čo tu vyrástli nové veľké továrne - Dynamitka, Cvernovka, Káblovka a ďalšie. Z miest slovenského vidieka venovala uhorská vláda najväčšiu pozornosť pomaďarčeniu Košíc. Kým ešte v roku 1880 sa z každej tisícky obyvateľov hlásilo za Slovákov 409, tak v roku 1900 - 230 a o desať rokov neskôr už len 148! „Slováci bývali prevažne v bočných uliciach a na periférii,” spomínal spisovateľ Anton Prídavok, „až na prelome storočí sa dávali niektorí na dráhy úradnícke, začali si raziť cestu do stredu mesta.” Pre zaujímavosť - Prešporok mal v tom čase 78-tisíc obyvateľov, Košice 44-tisíc, Komárno 22-tisíc. Ešte ďalších 10 miest na území Slovenska malo viac ako 10-tisíc obyvateľov. A celé územie terajšieho Slovenska? Dva milióny deväťstošestnásťtisíc.

Keď sa karta obrátila

Škoda, že s kampaňou osvetľujúcou význam sčítania ľudu začala národne orientovaná tlač až v jeseni 1910. Celé leto sa preberala z politickej porážky. V júnových voľbách do uhorského snemu uspeli totiž iba traja slovenskí kandidáti, kým v rovnakých voľbách pred štyrmi rokmi prešli až siedmi. Trvalo chvíľu, kým si politické strany uvedomili, že to pôjde len k horšiemu, kým sa aj v Uhorsku nepresadí všeobecné volebné právo s tajným hlasovaním (v rakúskej časti monarchie už platilo od roku 1907 a mali ho teda aj všetci dospelí Česi). V Uhorsku naďalej bolo volebné právo obmedzované sociálnym pôvodom, majetkom a vzdelaním. Kampaň za spravodlivé sčítanie v Slovenskom týždenníku, Ľudových novinách i Národných novinách nabrala obrátky po tom, čo vyšlo najavo, že ministerstvo vnútra chce pripraviť reformu volebného práva na základe výsledkov tohto sčítania. Kampaň vzdialene pripomínala výzvy národnostných organizácií Rusínov alebo Rómov pred sčítaním v roku 2001. Výzvy, ktoré sa zrejme zopakujú aj pred chystaným budúcoročným sčítaním. („Upozornite svojich príbuzných a známych, aby sa nebáli ani nehanbili a prihlásili sa k svojej rodnej reči a národnosti!”) Zákerná otázka s materinskou rečou v podaní maďarizujúcich komisárov však pred 100 rokmi vykonala svoje. V tom čase pracovalo v slovenských župách 20 595 osôb, považovaných za vzdelancov. Z nich sa k slovenčine prihlásilo len 2 715. Z toho 1 423 pôrodných babíc, 349 farárov a duchovných správcov, 343 učiteľov, 82 advokátov a tak ďalej. Zdalo sa, že do desiatich rokov elita národa celkom zanikne a potom zrejme aj národ. Ale o desať rokov bolo všetko naopak. Už nebolo ani monarchie, ani Uhorska! A sčítanie v roku 1921 prinieslo priam zrkadlový obraz toho z roku 1910. Mnohí Maďari sa totiž hlásili za Slovákov. Sčítacie hárky však už zisťovali národnosť a nie materinskú reč. Pravda, sčítanie z roku 1910 strašilo aj neskôr. Počas Viedenskej arbitráže v októbri 1938, keď sa rozhodovalo o delení južných okresov Slovenska, sa na jeho výsledky často odvolávala maďarská delegácia. A kdekým sa spomínajú dodnes v súvislosti s Trianonom a nostalgiou za Veľkým Uhorskom.

Východniarov teplo vyhnalo do Maďarska

21. júla 2010 - (Milan Potocký - Sme)

Kúpaliská v Maďarsku sú cez víkendy plné Slovákov z východného Slovenska. V niektorých rekreačných strediskách tvoria takmer tretinu návštevníkov. Parkoviská pred kúpaliskami zapĺňajú hlavne autá z prihraničných okresov Trebišov a Michalovce. Slováci sú však ochotní cestovať aj sto kilometrov. Do Kisvárdy, ktorá je od hraníc vzdialená len asi 20 kilometrov, smerujú prevažne mladé rodiny s deťmi. Na kúpaliská cestujú aj obyvatelia okresu Michalovce, ktorí majú blízko Zemplínsku šíravu a Vinianske jazero. „Bazény na šírave sú nudné. V Kisvárde je niekoľko bazénov aj umelé vlnobitie a dva termálne bazény,” povedala 33-ročná Jana z Michaloviec. „Oplatí sa to. Za dve osoby, auto a stan sme zaplatili na dva dni 4800 forintov teda asi 17,5 eura,” hovorí Marek z Michaloviec. „Na šírave sa nám nepáči a do Tatralandie alebo Bešeňovej to máme ďaleko. Navyše ceny vstupného v Maďarsku sú podstatne nižšie ako na kúpaliská v Poprade a Liptovskom Mikuláši,” dodáva 40-ročná Mária z Michaloviec. Do Sárospataku zasa smerujú hlavne dôchodcovia. Kluby dôchodcov si objednávajú autobusy. Vstupné je tam síce najdrahšie, no podľa návštevníkov zo Slovenska sa to oplatí aj pre sprievodné atrakcie ako tulenia šou či vodný aerobic. Problémy v komunikácii Slováci nemajú. Viaceré bufety a reštaurácie majú menu aj po slovensky. Okrem Slovákov je na kúpaliskách aj niekoľko Ukrajincov, ktorí to majú rovnako blízko ako prihraniční Slováci. Ukrajincov však obmedzuje vízová povinnosť.

Horúčavy ohrozujú aj zvieratá, vtáky musia lietať na priamom slnku

22. júla 2010 - (tasr)

Nielen ľuďom, ale aj ostatným živočíchom nevyhovujú aktuálne horúčavy. Napríklad vtáky musia v snahe zaobstarať si potravu lietať väčšinu dňa na priamom slnku. Ich prežívanie sa tak podstatne znižuje. „Kým v júni stavy poľných vtákov na zaplavených územiach zdecimovala voda, v júli im na život siahajú extrémne horúčavy,” hovorí ekológa Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Zložité to majú v týchto dňoch napríklad lastovičky či dážďovníky, ktoré sú vo vzduchu 16 až 22 hodín. Aj oni, podobne ako ostatné živočíchy, vyhľadávajú aspoň na chvíľu úkryt v tieni. Vysoké teploty môžu byť aj za smrťou mladého bociana, ktorého TASR našla v týchto dňoch na ceste medzi Korytárkami a Kriváňom v okrese Detva. Bocian chcel možno vzlietnuť z poľa pri ceste, kde chodí po potravu, kvôli slabšiemu vzletu sa mu to ale nepodarilo a pravdepodobne sa zrazil s prechádzajúcim nákladným autom. Krištín si myslí, že to tak mohlo byť, skôr sa ale prikláňa k inej nehode, napríklad zavadeniu o neďaleké elektrické drôty či priamej zrážke s vozidlom. „Bociany sú totiž vo svojich zimoviskách v južnej Afrike zvyknuté na extrémne horúčavy,” podotýka. V hniezde na neďalekom stĺpe elektrického vedenia tak ostal už len jeden bocian. Ten ešte hodiny lietal nad mŕtvym druhom.

V Maďarsku opäť platí výstraha pred horúčavami

21. júla 2010 - (tasr)

Hlavný hygienik vyhlásil pre územie Maďarska druhý stupeň výstrahy pred horúčavami, ktorý má byť v platnosti od dnešného dňa do soboty. Priemerná celodenná teplota totiž podľa predpovede meteorológov vo viacerých regiónoch dosiahne okolo 25 stupňov Celzia. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség príslušný úrad vyzval zdravotné zariadenia, záchranárov a samosprávy, aby realizovali preventívne opatrenia na ochranu zdravia obyvateľstva. Denné teploty dosiahnu v období od dneška do piatku 35-36 stupňov Celzia. Výstrahu druhého stupňa vydali naposledy 12. júla pre celé územie krajiny, o dva dni neskôr ju sprísnili na najvyšší - tretí stupeň.

Navigácia doviedla autobus až do priekopy

25. júla 2010 - (tasr)

O tom, že nie vždy sa možno spoliehať na navigačný systém v motorových vozidlách, sa presvedčil vodič autobusu z Maďarskej republiky. „GPS ho naviedla do Nižnej Myšle, ale nemohol počítať s tým, že tam cesta ešte nie je po záplavách opravená,” uviedol pre TASR operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Košiciach Zoltán Spatz. Autobus aj s cestujúcimi tak skončil v priekope pri cintoríne. „Na miesto sme vyslali náš žeriav, ale nedarí sa nám autobus vyslobodiť. Pravdepodobne budeme musieť volať Česmad,” dodal Spatz.

Eto´ovo ukradnuté Bentley našli v Maďarsku

21. júla 2010 - (sita)

Maďarská pohraničná polícia zaistila ukradnuté čierne vozidlo značky Bentley, ktoré patrí kamerunskému reprezentantovi Samuelovi Eto´ovi. Útočník Interu Miláno prišiel o auto v marci tohto roka v Taliansku. Polícia na hraniciach Srbska a Maďarska zadržala v stredu dvoch Ukrajincov, ktorí boli na ceste do Srbska. Strážcovia zákona zistili, že vozidlo má falošné tabuľky s evidenčnými číslami. Následne po skontrolovaní sériového čísla motora nahlásili, že ide o auto Samuela Eto´a v hodnote približne 150-tisíc eur. Polícia napokon z dvoch pasažierov zadržala len vodiča, spolujazdca po vypočúvaní prepustila. Šofér Bentley sa priznal, že vedel, že auto je ukradnuté. Viezol ho vraj do Grécka jednej Poľke, pre ktorú pracoval.

Koeman už nie je trénerom Maďarska, nástupcom Egervári

23. júla 2010 - (sita)

Erwin Koeman viac nepovedie maďarskú futbalovú reprezentáciu. Internetová stránka denníka Nemzeti Sport už vo štvrtok avizovala, že vedenie Maďarského futbalového zväzu (MLSZ) po vzájomnej dohode ukončilo spoluprácu s holandským koučom a jeho nástupcom bude Sándor Egervári. Odchod 48-ročného Koemana z postu, ktorý mal podľa zmluvy zastávať do roku 2012, oficiálne potvrdil v piatok na mimoriadnej tlačovej besede prezident MLSZ Sándor Csányi. Erwina Koemana vymenovali do funkcie kormidelníka Maďarska 24. apríla 2008, oficiálne sa taktovky ujal 1. mája toho istého roku. V kvalifikácii MS 2010 dosiahol s mužstvom bilanciu 5 - 1 - 4, čo stačilo len na 4. miesto v skupine za Dánskom, Portugalskom a Švédskom. Pod jeho vedením zaznamenali Maďari celkovo 7 víťazstiev, 4 remízy a 9 prehier. Z posledných ôsmich duelov sa jeho zverenci tešili z výhry len raz. Naposledy sedel E. Koeman na maďarskej lavičke 5. júna pri prehre 1:6 v priateľskom zápase s Holandskom.

.
...........................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink