Maďarský Národný vyšetrovací úrad (NNI) uzavrel vyšetrovanie série rasistických vrážd, ktoré si v rokoch 2008 a 2009 u našich susedov vyžiadali životy šiestich Rómov vrátane malého chlapca. „Úrad má reťazec navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré jednoznačne dokazujú vinu páchateľov,“ povedal včera na tlačovke šéf úradu Zoltán Csizner. Štyria obvinení muži sa navyše k viacerým útokom priznali a vypovedali aj proti svojim spolupáchateľom, dodal podľa internetových novín origo.hu vedúci vyšetrovateľ András Dócs. Zvrat v dlho neúspešnom pátraní nastal po tom, ako polícia pomocou špeciálnych programov vytriedila a identifikovala SIM karty z mobilných telefónov podozrivých, používaných na mieste útokov. Predpokladaných páchateľov zadržala maďarská polícia minulý rok v auguste v jednej reštaurácii v Debrecíne. Našla u nich automatické zbrane aj mapy s vyznačenými miestami útokov a únikovými trasami. Obvinení prepadávali Rómov z pomsty a pre svoje rasistické názory. Obete osobne nepoznali, vyberali si ich náhodne a brutalitu svojich útoky stupňovali. V čase zatknutia už mali vytypované ďalšie miesta útokov, povedal Csizner. Traja z útočníkov verejne hlásali rasistické názory, dvaja boli v spojení s maďarskou odbočkou neonacistickej organizácie Krv a česť. Jeden z obvinených bol v minulosti vojakom z povolania, slúžil aj v misii v Kosove. Svoje prepady si skupina starostlivo trénovala, ich prvou skúškou „naostro“ bolo, keď dvakrát vystrelili na okno utečeneckého tábora v Debrecíne. Na vyšetrení série vrážd, ktoré mali veľký ohlas aj v zahraničí, pracovala zvláštna skupina 120 ľudí, pomohla aj americká FBI.

Slovensko a Maďarsko majú spolu silný turistický potenciál

9. augusta 2010 - (tasr)

Slovensko aj Maďarsko sú malé krajiny, ak však spolupracujú, majú silný turistický potenciál. „Ani jeden z nás nemá Grand Canyon či Niagarské vodopády. Keď chceme osloviť ľudí zo zahraničia, tak sme malí, ale spoločne máme potenciál,” konštatuje Katalin Nagyová, projektová manažérka projektu cezhraničnej spolupráce severomaďarskej Borsod-Abaújd-Zemplén župy a slovenskej spišsko-gemerskej oblasti. Krajiny tak pripravili pre návštevníkov rôznorodé balíčky pobytov, počas ktorých turisti navštívia oba štáty. Ide napríklad o gotickú cestu po kostoloch, hradoch a národných parkoch, či železnú cestu po pamiatkach baníctva. „Severná časť Maďarska a stredojužná časť Slovenska majú spoločnú históriu, preto sme sa rozhodli na ňu nadviazať a ponúknuť návštevníkom skvosty, ktoré sa na tomto území nachádzajú,” podotýka koordinátor Michal Bartoš. Bartoš pripomína, že turisti začínajú tráviť menej času na jednom území, čomu prispôsobili aj ponuky pobytov, od štvordňových po týždňové. Balíčky by mali osloviť najmä Slovákov a Maďarov. Následne aj návštevníkov z okolitých krajín, z Česka i Poľska. „Chceli by sme preniknúť aj na blízky východný trh. Návštevníci z Ukrajiny sú veľmi významnou klientelou,” dodáva. Ponuky balíčkov, ako aj internetová stránka spis-gemer.sk s možnosťou online rezervácie by sa mali spustiť v septembri. Ľudia budú mať možnosť zakúpiť si už hotový balíček alebo si na vopred zadefinovanej trase vybrať ľubovoľné pamiatky aj ubytovanie. Zatraktívnenie oblasti by malo priniesť aj nárast klientov. „Očakávame ho, ale reálny. Skôr by sme radi spozorovali postupný vzrast, neočakáva sa žiaden šialený boom,” podotýka Nagyová.

Maďarskí piloti budú zdržiavať. Môžu byť meškania

9. augusta 2010 - (tasr)

Piloti maďarskej leteckej spoločnosti Malév sú nespokojní s tým, že 1. augusta sa skončila platná kolektívna zmluva a novú sa nepodarilo dohodnúť. Podľa maďarského ekonomického servera hvg.hu piloti mienia svoju nespokojnosť prejaviť zdržiavaním, čo je síce úplne regulárne, môže však viesť k meškaniam v sieti Malévu. Server pripomína, že spoločnosť Malév na jar vypovedala kolektívnu zmluvu, ktorá od 1. augusta už neplatí. Malév totiž mieni priblížiť rentabilitu podniku k priemeru v Európskej únii, čo potrebuje aj k tomu, aby Brusel súhlasila s tým že štát chce mať opäť majetkovú účasť v spoločnosti. Ak by opatrenia na znižovanie nákladov v záujme zlepšenia rentability Malévu neboli uskutočnené, potom by podľa hvg.hu spoločnosť musela vrátiť sumu, ktorou štát navýšil kapitál. Mohlo by to spôsobiť okamžitý krach spoločnosti. Odborársky zväz pilotov Hunalpa sa však domnieva, že k terajšiemu zlému finančnému stavu Malévu prispela séria zlých odborných rozhodnutí. Je preto nespravodlivé uťahovať opasky zamestnancom. Z časti tento postoj potvrdzuje aj odchod z funkcie obchodného námestníka generálneho riaditeľa minulý týždeň. Podľa maďarského denníka Népszabadság v týchto dňoch Hunalpa vyzvala svojich členov, aby čo najviac času strávili v kruhu svojich blízkych, čo považujú v Maléve v súvislosti s prípadnou prácou počas voľných dní za skrytú výzvu na spomaľovanie práce. Okrem toho pilotov údajne vyzvali aj na to, aby rolovali pomalšie, ako je zvyčajné a aby predpísané predletové kontroly vykonávali veľmi pozorne, čo je síce chvályhodné, ale tiež prispeje k spomaleniu a meškaniam, pričom spôsobí nepríjemnosti cestujúcim a škody Malévu. Akcia, ktorá je známa ako „Work on Rules”, je regulárnym prostriedkom nátlaku, aj keď podľa medzinárodných skúseností nenapomáha k dohode, uzatvára Népszabadság.

Objem nesplácaných úverov v Maďarsku vzrástol

9. augusta 2010 - (sita)

Miera nesplácaných úverov v Maďarsku v prvom kvartáli vzrástla najmä vďaka zvýšenému objemu problémových hypoték poskytnutých v cudzej mene, oznámil v pondelok úrad dohľadu nad finančnými trhmi (PSZAF). Ku koncu marca meškalo so splátkou dlhšie ako 90 dní 7,3 %, čiže 97 tis. majiteľov hypotekárnych úverov. Na konci decembra bolo v dlhšom ako 90-dňovom omeškaní 6,5 % majiteľov hypoték. Miera nesplácaných úverov za celý finančný sektor vzrástla ku koncu marca na 8,3 % zo 7,8 % v decembri, kým miera nesplácaných úverov domácností vzrástla na 10,1 % z decembrových 9,3 %. Vzhľadom na nedávne prudké posilňovanie švajčiarskeho franku možno očakávať, že objem nesplácaných úverov v cudzej mene v druhom kvartáli ďalej rástol, uviedol maďarský úrad dohľadu nad finančnými trhmi Úvery vo švajčiarskych frankoch tvoria približne 44 % z celkového objemu pôžičiek maďarských domácností, na celkovom objeme hypoték sa podieľajú 55 %. Úvery vo švajčiarskych frankoch (CHF) sa v Maďarsku rozšírili pred nástupom globálnej krízy v roku 2008.

P. Oszkó: Orbán zvyšuje závislosť Maďarska od medzinárodných veriteľov

9. augusta 2010 - (tasr / bloomberg)

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý bojuje o ekonomickú nezávislosť svojej krajiny, nakoniec zvýši jej závislosť od medzinárodných veriteľov, tvrdí bývalý minister financií Péter Oszkó. To bude podľa neho výsledok Orbánovho odporu voči požiadavke Medzinárodného menového fondu (MMF) týkajúcej sa zníženia rozpočtového schodku. Jadrom konfliktu medzi vládou a MMF je výška deficitu. Maďarsko chce hospodáriť s vyšším deficitom, ktorý zároveň znamená vyššie zadlženie, napísal Oszkó na svojom blogu. „Musíme si položiť otázku, ako môže niekto bojovať proti závislosti krajiny a za jej suverenitu, ak je jeho cieľom hromadenie dlhov, ktoré zvýšia našu závislosť?” Maďarsko je najviac zadlženým východoeurópskym členom Európskej únie a prvým, ktorý si v roku 2008 zabezpečil záchranný úver od MMF a EÚ. Orbánova vláda sa snaží naštartovať domácu ekonomiku a vyhnúť sa ďalším škrtom vo výdavkoch po 5 rokov trvajúcich úsporných opatreniach a najhoršej recesii od roku 1991. Rokovania medzi Maďarskom a MMF a EÚ v júli stroskotali, pretože Orbán nebol ochotný pristúpiť na sľub predchádzajúcej vlády znížiť v budúcom roku rozpočtový schodok na 2,8 % HDP. Orbán vyhlásil, že Maďarsko nepotrebuje predĺženie úverového programu MMF. Úverový program, ktorý Budapešť získala v roku 2008, vyprší v októbri. Podľa Orbána dokáže Maďarsko financovať svoj deficit na trhu. Budapešť chce presvedčiť úniu, aby jej na budúci rok povolila vyšší schodok. Oszkó tvrdí, že to podkope vládny plán, ktorého cieľom je zvýšiť odolnosť Maďarska voči kolísaniu globálnych trhov a realizovať nezávislú hospodársku politiku. „Krajina sa stane menej závislou, ak sa zníži jej zahraničný dlh, čo znamená, ak si bude požičiavať stále menej a menej,” myslí si Oszkó. „MMF a EÚ sa presne o tomto snažia presvedčiť vládu.” Dodal, že Orbánov kabinet naopak vytvára umelý konflikt, aby v rámci predstieraného boja za nezávislosť a suverenitu mohol pre svoje politické ciele zvýšiť úroveň verejného dlhu.

Maďarsko bude po regionálnych voľbách na jeseň rokovať s MMF

9. augusta 2010 - (tasr)

Maďarské vládne zdroje pripúšťajú, že maďarská vláda po jesenných regionálnych voľbách opäť zasadne rokovať s Európskou úniou a s Medzinárodným menovým fondom. Uviedol to v pondelok maďarský denník Népszabadság. „EÚ nemôže Maďarsku zakázať, aby v otázke súkromných dôchodcovských spoločností nezávisle rozhodla maďarská vláda,” cituje periodikum víkendové vyhlásenie štátneho tajomníka Mihálya Vargu, ktorý vedie úrad vlády. Varga pripomenul postoj poľského ministra financií, ktorý viackrát povedal, že EÚ by mohla byť aspoň v tom korektná - keď už nanútila zaviesť systém súkromných dôchodcovských spoločností aby takto vzniknutý deficit štátnych príjmov bolo možné zúčtovať. Ako poznamenal, súkromné dôchodcovské spoločnosti vznikli v roku 1997. Ročne tak musí štát nahradiť výpadok vo výške 300-400 miliárd forintov. Štátny tajomník potvrdil, že vláda po regionálnych voľbách môže opäť zasadnúť k rokovaniam s EÚ aj MMF. Zdôraznil však, že pre Maďarsko je otázka zachovania nezávislosti a sebaurčenia zásadnou otázkou. „Nie sme ochotní ustúpiť, ale prikláňame sa k zachovaniu určitého dialógu s MMF. V piatok som sa na inaugurácii prezidenta stretol s predstaviteľom MMF v Maďarsku. Nenadávali sme si,” uzavrel Varga. Vláda v Budapešti minulý mesiac znervóznila trhy, keď odmietla prijať ďalšie úsporné opatrenia, v dôsledku čoho MMF a EÚ prerušili pravidelnú kontrolu plnenia úverových podmienok v Maďarsku. Kabinet premiéra Viktora Orbána ale tvrdí, že nepotrebuje ďalšiu finančnú pomoc a chce rozpočtový deficit znížiť aj napríklad pomocou zavedenia daní pre banky.

Maďari chcú v boji s MMF napodobniť Turkov

7. augusta 2010 - (tasr)

Maďarsko verí, že sa mu podarí napodobniť krajiny, ktoré odmietli finančnú pomoc Medzinárodného menového fondu a dostali sa z krízy vlastnými silami. Maďari chcú v boji s MMF napodobniť Turkov, analytici v úspech neveria. V skutočnosti sa však skôr môže dostať do pozície ďalších krajín Európskej únie, ktoré sa nakoniec museli tlaku MMF a únie prispôsobiť. Uviedla to agentúra Reuters. Podľa nej Maďarsko nie je ani Malajzia, ani Turecko. Prvá z krajín odmietla požiadavku fondu na otvorenie ekonomiky počas ázijskej krízy v 90. rokoch minulého storočia, druhá v roku 2008. Maďarsko skôr pripomína Lotyšsko alebo Grécko, ktorých vysoký verejný dlh a rozpočtový deficit, ako aj vysoká závislosť od financií zo zahraničných trhov nakoniec prekonali pôvodnú nechuť podriadiť sa tlakom MMF na vyššie úspory a reformy. Dlh Budapešti dosahuje okolo 80 percent hrubého domáceho produktu a aj keď je nižší než verejný dlh Grécka alebo Lotyšska, Maďari musia v budúcom roku splatiť asi pätinu z požičaných peňazí. A ak by náhodou chceli komunikovať kvôli prípadnému ďalšiemu úveru iba s EÚ, Brusel bude podľa analytikov spolupracovať s MMF, aby udržal disciplínu aj v iných krajinách s finančnými problémami. Okrem toho podľa mnohých ekonómov znižovanie daní pre malé podniky a prísľub ukončiť štyri roky uťahovania opaskov povedie iba k vyššiemu deficitu, ktorý zasa zvýši náklady na pôžičky na zahraničných trhoch. Nakoniec sa Maďarsko aj tak bude musieť vrátiť k úspornému kurzu, ktorý žiada MMF. „Súčasná stratégia (Budapešti), od ktorej vláda očakáva ekonomický rast, v skutočnosti nezvýši príjmy do štátnej pokladnice a v konečnom dôsledku štát o peniaze príde,” povedal ekonóm v Barclay's Capital. Trhy zatiaľ vyčkávajú a netrestajú Maďarsko zvýšenými nákladmi na zahraničné pôžičky. Dúfajú, že ostré slová premiéra Viktora Orbána a zástupcov jeho strany Fidesz slúžia iba na získanie si hlasov voličov pred komunálnymi voľbami. Tie sa uskutočnia 3. októbra. Trhy očakávajú, že po ich skončení sa správanie vlády predsa len zmení. Zatiaľ sa však rétorika maďarskej vlády až veľmi podobá predstaviteľom krajín, ktoré tvrdo odmietli finančnú pomoc MMF s tým, že fond im nebude hovoriť do ich záležitostí. To bola napríklad stratégia Turecka, ktoré však bolo známe vlastným úsporným programom a dnes plánuje, že do 10 rokov zníži rozpočtový deficit na 1 % HDP z 5,5 % HDP v roku 2009. Aj jeho verejný dlh na úrovni 45,5 % HDP je podstatne nižší než dlh Maďarska. Malajzia zasa uzatvorila trh, upravila výmenný kurz a zvýšila štátne výdavky štátu na podporu ekonomiky. Rast aj dosiahla, ale ani jej cestou Maďarsko nebude môcť ísť, keďže nemá ropnú spoločnosť, ktorá by sa na príjmoch do štátneho rozpočtu podieľala 50 %, ani taký nízky verejný dlh či vysoké devízové rezervy. Podľa EÚ každá z krajín, ktoré sa nakoniec rozhodli pre úsporné kroky (únia menovala Lotyšsko, Rumunsko, Grécko a z nečlenských krajín Srbsko a Ukrajinu), najskôr hľadala iné riešenia než uťahovanie opaskov. No potom, čo postupne prichádzali o možnosť požičiavať si na zahraničných trhoch, im nič iné aj tak nezostalo.

Maďarsko pokračuje v siláckej rétorike

6. augusta 2010 - (SRo)

Maďarsko pokračuje v siláckej rétorike, ktorou si môže znepriateliť finančné trhy a uškodiť. Podľa tamojšieho ministra financií Budapešť nebude plniť prísne rozpočtové požiadavky z dielne Bruselu a Medzinárodného menového fondu, ak sa nemajú vzťahovať aj na iných. György Matolcsy sa pritom odvolal na vysoký rozpočtový deficit Slovenska. Nebudeme si lámať väzy, aby sme rozpočtový schodok stlačili pod 3 % HDP na budúci rok, ak Slovensko, člen eurozóny, tak plánuje urobiť o 3 roky - to je najnovšia výhovorka ministra Matolcsyho. Podľa neho Budapešť nebude prinášať obete len pre potešenie finančných expertov zo vzdialenej krajiny a namiesto toho ašpiruje na finančnú autonómiu. Zadlžené Maďarsko bolo pritom prvou ekonomikou Európskej únie, ktorej sa podlomili kolená a musela žiadať pomocný úver Únie a Medzinárodného menového fondu. Siláckou rétorikou súvisiacou s októbrovými regionálnymi voľbami teraz riskuje prístup k jeho ďalšej časti. Zahraničie totiž požaduje ambicióznejšie úsporné opatrenia, zatiaľ čo maďarská vláda ich chce nahradiť novým zdanením bankového sektora.

Európska centrálna banka kritizuje Maďarsko za bankovú daň

6. augusta 2010 - (tasr / reuters)

Európska centrálna banka (ECB) skritizovala plánované zavedenie bankovej dane v Maďarsku a uviedla, že tento krok môže skomplikovať poskytovanie úverov súkromnému sektoru a zdražieť pôžičky. Takýto vývoj by iba oddialil oživenie maďarskej ekonomiky. Vo svojom oficiálnom vyhlásení, ktoré vypracovala ešte 4. augusta, no na svojej stránke zverejnila až dnes, ECB zároveň uviedla, že zisky z bankovej dane by vláda nemala použiť na všeobecné účely. „Využitie peňazí v rámci rozpočtu na všeobecné účely nie je vhodné, nakoľko nevedie k posilneniu finančnej stability,” tvrdí ECB. Navyše, daň v takom rozsahu, v akom ho vláda plánuje, oslabí finančnú pozíciu bánk, čo sa neskôr môže odraziť na zvýšenej citlivosti celého finančného systému na prípadné ďalšie otrasy na trhu. Okrem toho ECB kritizovala fakt, že maďarská vláda nedala centrálnej banke eurozóny dostatok času na to, aby zhodnotila pripravovanú legislatívu a návrh zákona schválila ešte skôr, než sa ECB k bankovej dani mohla vyjadriť.

Orbánov boj proti svetovému kapitalizmu

Maďarský premiér išiel do konfliktu s menovým fondom

a Bruselom aj z ideologických dôvodov.

9. augusta 2010 - (János Széky - Sme)

Po tom, čo delegácia Medzinárodného menového fondu a Európskej únie po neúspešných rokovaniach vstala v Budapešti od stola, maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že žiadnu ďalšiu dohodu s MMF nepotrebuje a maďarskú ekonomiku treba financovať „z trhu“. Verné médiá a niekoľko západných analytikov neznášajúcich MMF začalo od tejto chvíle hodnotiť fiasko ako úspešný boj za slobodu. Pritom o niekoľko týždňov skôr práve Orbánova vláda iniciovala rokovania o novej „bezpečnostnej“ pôžičke vo výške dvadsať miliárd eur. A zrejme si bola vedomá podmienok MMF, vyžadujúcich prísnu fiškálnu disciplínu a štrukturálne reformy. Skeptickí analytici pokladali za fakt, že búchanie do stola má vnútropoliticko-taktické príčiny, že sa Fidesz nechce púšťať do uťahovania opaskov pred voľbami do samospráv 3. októbra. Bližšie k pravde však v tomto prípade budú mať sympatizanti vlády: Orbán berie boj s medzinárodným finančným svetom vážne, a nemá zvláštny ekonomický plán na 4. októbra. Jeho kritici sa optimisticky domnievajú, že Orbán má jasné ekonomické predstavy, ktorých detaily dolaďuje disciplinovaná čata odborníkov, a len maskuje svoj ozajstný program, lebo k nemu chce dostať voľnú ruku. Skutočnosť je však trochu iná. Vzťah politika a jeho poradcov ilustruje výrok jedného jeho rozumnejšieho prívrženca (momentálne štátneho tajomníka na ministerstve národného hospodárstva) z roku 2007. Na otázku: „Dá si od vás Orbán poradiť?” odpovedal: „Človek sa pokúša. A buď to má nejaký výsledok, alebo nemá.” Poradcovia prezentujú rozličné smery, lenže ktoré našepkávanie Orbán vyslyší, závisí od jeho vlastnej ekonomickej filozofie a momentálnych politických záujmov. Hospodárska realita musí vyslať veľmi silné popudy, aby s ňou počítal. Vôbec nie je isté, že po voľbách do samospráv takýto impulz príde. Orbánova hospodárska filozofia nie je jeho vlastný vynález, rovnakú má i početná vrstva inteligencie. Nedôvera v kapitalizmus sálajúca z tejto vrstvy siahajúcej od lekárov cez agrárnych odborníkov a právnikov až po štatistikov, pramení z rôznych, nielen marxistických zdrojov. V deväťdesiatych rokoch podložili antikapitalistické emócie modernými faktami také kritiky globalizácie, ako je napríklad kniha Davida Kortena Keď korporácie vládnu svetu. Vo vypuknutí krízy v roku 2008 potom videli potvrdenie svojich podozrení. Ich hlavné tézy sú: západná civilizácia upadá, a to z morálnych príčin: vzďaľuje sa kresťanstvu, klasickým hodnotám národa, rodine, práci. V ekonomike sa to odráža v tom, že „svetovému kapitalizmu” namiesto „výrobnému kapitálu” vládne „špekulatívny” kapitál, stojaci nad vládami a národmi. Maďarské sociálno-liberálne vlády vydali krajinu upadajúcim západným finančným organizáciám, slúžiacim špekulatívnemu kapitálu, keď ju zadlžili a zriekli sa národného sebaurčenia. Takže teraz je potrebný národnooslobodzovací boj proti západnému finančnému svetu, aby sa mohla uplatniť maďarská „finančná nezávislosť”. (Orbán už v roku 2008 povedal, že by do krajiny zavolal ruský, arabský, prípadne čínsky kapitál.) Hoci sú multinacionálne firmy potrebné pre technológie a know-how, maďarská ekonomika sa bude opierať o malé a stredné podniky. Tí, oslobodení od pút ľavicových vlád a diktátu západných bánk, konečne budú môcť realizovať naše „vynikajúce danosti” (úrodnú pôdu, vodu, zemepisnú polohu) a „tradičnú maďarskú vynaliezavosť a podnikavosť”. Treba vybudovať „hospodárstvo orientované na prácu”, ktorého súčasťou je zvýšenie veľmi nízkej miery zamestnanosti, vytvorenie milióna pracovných miest za desať rokov. To ukazuje aj to, akú majú v tejto hierarchii hodnôt medzi výrobnými faktormi pozíciu kapitál či technologické znalosti. Vytúžený cieľ už dávnejšie načrtol bývalý a súčasný minister hospodárstva György Matolcsy. Podľa neho by jednorazovým radikálnym znížením daní a poplatkov, štátnymi dotáciami a usmerňovaním bolo možné naštartovať rozvoj malých a stredných podnikov, čím by prechodne vzrástol deficit rozpočtu, vyšší počet daňovníkov (platili by aj tí, čo doteraz pracovali v čiernej či sivej ekonomike), lepšia ochota platiť dane a vôbec, rast by čoskoro nastolil rovnováhu. Nezávisle od miery jeho reálnosti tento plán znemožnila kríza. Po tom, čo sa Orbán stal premiérom a Matolcsy dostal moc nad ekonomikou, Brusel zaraz zatrhol pokus o zvýšenie deficitu rozpočtu. Preto vznikol 29-bodový ekonomický plán, ktorý vypracoval Orbán s prizvaním iných odborníkov. Je síce eklektický, ale aspoň uznáva existenciu ekonomickej racionality a základných matematických úkonov. Po prerušení rokovaní Orbán niekoľko dní váhal, a potom vyrukoval s rozprávkou o premožení draka MMF. Matolcsy zostáva na svojom poste. Tu sme teraz.

Simon má recept na reštitúcie aj Tokaj

9. augusta 2010 - (Jozef Sedlák - pravda.sk)

Zsolt Simon je po druhý raz ministrom pôdohospodárstva. Už to nie je mladý farmár, ktorý v roku 2002 zasadol do ministerského kresla bez väčších skúseností z veľkej politiky i riadenia rezortu. V čase, keď sa poľnohospodárstvo zmieta v obrovskej kríze, začal zostra personálnymi výmenami. Minister chce urobiť poriadky - od reštitúcií pozemkov až po vyriešenie roky sa vlečúceho maďarsko-slovenského sporu o Tokaj.

- Boli ste štyri roky ministrom, potom štyri roky poslancom a opäť ste ministrom. Zakotvili ste navždy v politike?

- Dúfam, že nie navždy.

- Nie je vám na prekážku vaše podnikateľské zázemie?

- Bývam v Teplom Vrchu a chcem sa vrátiť tam, kde som sa narodil. Je tam síce vysoká nezamestnanosť a prekrásna príroda, ale nemôže odtiaľ každý ujsť. Chcem žiť a pracovať v tomto kraji. Ministrom je človek len dočasne.

- Keď ste boli ministrom po prvý raz, nevyhli ste sa dotačnej kauze kvôli podniku, v ktorom ste predtým podnikali. Nehrozí teraz, že prídu opäť dotácie na farmu, v ktorej má minister majetkovú účasť?

- Žiadnemu ministrovi by nemala hroziť dotačná kauza, pokiaľ nebude niekto meniť dotačný systém tak, aby bol výhodnejšie nastavený pre konkrétnu spoločnosť. Systém je transparentný a mne osobne nič nehrozí, keďže som podnikanie ukončil.

- Na ministerstve ste už spravili zmeny v štátnych lesoch, vo veterinárnej a potravinovej správe. Akú predstavu máte o fungovaní Slovenského pozemkového fondu, kauzy ktorého otriasali minulou koalíciou?

- Bol by som rád, keby Slovenský pozemkový fond začal pracovať až potom, keď parlament prijme novelu zákona o reštitúciách, ktorá prinesie systematické riešenie i nové personálne zloženie fondu. Náhradný pozemok dostane reštituent len v tom katastrálnom území, kde reštitučný nárok vznikol. Ak tu voľný pozemok nebude, alebo reštituent nebude s ponúknutým pozemkom súhlasiť, potom dostane len finančné odškodné.

- Je to dostatočné opatrenie na to, aby ste zabránili miliónovým špekulatívnym zámenám pôdy, ktoré sa robili v nedávnej minulosti?

- Pokiaľ zákon zakáže vydávať pôdu reštituentom mimo daného katastra, určite áno. Podstatou novely bude presun pôdy len v rámci katastra, vydanie pozemku nebude možné ani v rámci okresu. Kto nebude spokojný, dostane finančné odškodné. Som presvedčený, že v priebehu jedného až pol druha roka sa desiatky tisíc reštitučných nárokov podarí vysporiadať.

- Znamená to koniec výmenám pozemkov získaných v rámci reštitúcie z málo lukratívneho Zemplína do atraktívnych Vysokých Tatier?

- Keď mal niekto pôdu v Bratislave, nech ju na jej území dostane. Ak iný v Spišskej Belej, nech ju má tam. Už sa nebudú môcť robiť presuny z Michaloviec do Vysokých Tatier či Bratislavy, ani inde. Spochybňovať vydanie pôdy v katastri, kde nárok vznikol, je bezpredmetné. Je to najčistejšie riešenie, ktoré zabráni podvodom a klientelizmu.

- Na srdci vám leží spravodlivosť. Slovenským farmárom, ktorí dostávajú nižšie podpory ako západoeurópski, chcete pomôcť aj tým, že zamedzíte „selektívnemu” zvýhodňovaniu zahraničných agropodnikateľov na Slovensku. Ako? Je to vôbec možné?

- Žiadny zahraničný agroinvestor nebude mať výhody oproti domácim podnikateľom, len preto, že príde podnikať na Slovensko. Zamýšľame sa nad tým, ako zmeníme systém hospodárenia v poľnohospodárskej prvovýrobe. Chcem sa inšpirovať vzormi v Holandsku, Dánsku a inde. Skúste sa presťahovať do Dánska a začať tam podnikať. Nie je to vôbec jednoduché.

- Chcete povedať, že neumožníte nakupovať Dánom a ostatným cudzincom pôdu alebo celé družstvá?

- Takýchto investorov je na Slovensku niekoľko desiatok. Je najvyšší čas zaviesť pravidlá, kto a za akých podmienok môže na poľnohospodárskej pôde podnikať.

- Vyplýva z toho, že v budúcnosti nenastane situácia, aby nejaký cudzinec kúpil celé poľnohospodárske družstvo?

- Manažmenty, ktoré sú pripravené predať podnik do zahraničia, sú zodpovedné za to, že sa táto krajina rozpredáva. Bolo a je ich morálnou povinnosťou vychovať si ďalšiu generáciu, ktorá dokáže plynule prebrať podniky a viesť ich ďalej. Tí, ktorí sú pripravení družstvá predať, tento záväzok nezvládli.

- Mnohí vám za tieto slová zatlieskajú, ale realita je iná a družstvá sa predávajú bez zábran za veľké peniaze.

- Isteže, peniaze majú obrovskú moc, ale je tu aj štát, ktorý má povinnosť priniesť do tohto procesu pravidlá, ak chcete, reguláciu. Ak nenájdeme nejaké riešenie, potom nemôžeme hovoriť o Slovensku. O akej Slovenskej republike budeme hovoriť, keď jej pôdu budú vlastniť cudzinci?

- Aké bude vaše riešenie?

- Ako som povedal, chcem sa inšpirovať pravidlami, ktoré sa uplatňujú v Dánsku či Holandsku. Sú to členské krajiny Európskej únie práve tak ako my. Prečo by sme ich nemohli využiť.

- Kto bol v Dánsku, videl tam hospodáriť aj Holanďanov.

- Áno, ale Dáni im umožnili gazdovať za veľmi prísnych podmienok. A takto hodláme nastaviť podmienky aj my.

- Ako chcete vyviesť odvetvie z krízy?

- Minulá vláda označila pôdohospodárstvo za svoju prioritu. Bolo také prioritné, že sa vymenili štyria ministri a štyria štátni tajomníci. Na konci ich vlády bola za minulý rok strata v poľnohospodárstve vyše sto miliónov korún. A to neboli ani povodne, ani úroda nebola najslabšia. Podporovali živočíšnu výrobu a stavy dojných kráv klesli o 18 percent, dobytka celkovo o desať percent a ošípaných o 36 percent. Zeleninárstvo sa prepadlo o 25 percent. Svedčí to o tom, že v rezorte je čosi choré.

- Čo s tým chcete robiť?

- V každom prípade treba prerobiť celý systém a prijať skutočne systémové opatrenia. Zastavíme megalomanské projekty na modernizácie fariem za tristo miliónov korún. Tieto projekty sa ťažko financovali aj prostredníctvom bankových úverov. Dnes, keď je kríza a podniky sú preúverované, megamodernizácia ohrozila ich existenciu. Keď si k tomu prirátame ešte aj povodne, situácia je „duplom” zlá.

- Dokážete vymanévrovať z tejto situácie?

- Hľadáme riešenia, ktoré by umožnili žiadateľom odstúpiť od dlhodobých projektov a mohli ich ukončiť skôr za presných podmienok, a tak sa aj skôr dostali k peniazom. Rezort nebude nástojiť na dotiahnutí projektov do konca. Pretože keby sme nástojili na ich dokončení, v mnohých prípadoch by to viedlo k likvidácii podnikov.

- Slovensko nemá veľa výrobkov s chráneným zemepisným označením pôvodu. Jedným z nich je bryndza. Postaráte sa o to, aby bryndza obsahovala primerané množstvo ovčej hrudky?

- Dúfam, že bryndza ako tradičný slovenský výrobok sa zachová v tej podobe, ako bola vyrokovaná v rámci prístupu Slovenska do únie. Slovenská bryndza musí obsahovať aspoň 50 percent ovčej hrudky. Akákoľvek iná bryndza, s nižším obsahom ovčieho syra, často len mizivým, nie je už bryndza, ktorú slovenský spotrebiteľ pozná. Preto nabádam výrobcov kvalitnej bryndze, aby prišli a spoločne s ministerstvom sa uchádzali o ochranu v rámci EÚ. Ministerstvo ju nemôže vykonať samo. Môžeme uskutočniť len požiadavky výrobcov. V predchádzajúcom funkčnom období som ich horko-ťažko presvedčil, aby sme uchránili pre bryndzu chránené zemepisné označenie Slovenská bryndza. Bol by som rád, keby sme sa dohodli a nedovolili vyrábať niečo, čo bryndzou vôbec nie je.

- Sotva ste sa stali ministrom, Maďarsko podalo žalobu na Európsku komisiu kvôli tomu, že zaregistrovala Slovensku označenie Vinohradnícka oblasť Tokaj v elektronickom registri E-Bacchus. Ste ochotný ísť na zmier. Znamenal by zmier zníženie plôch v slovenskom Tokaji?

- Takáto úvaha je scestná.

- Prečo?

- Slovenská republika má Tokaj a má sa správať ako zodpovedný vlastník značky Tokaj. Je mi len ľúto, že v predchádzajúcom období sa k tomuto územiu takto nesprávali. Treba si uvedomiť, že Maďarská republika uznala Slovenskej republike existenciu tokajských honov v katastrálnych územiach siedmich obcí. Raz už bola dohoda odsúhlasená slovenskou aj maďarskou vládou a takisto Európskou komisiou na 565 hektárov. V tejto výmere sú zaradené vinohrady s kvalitou honov 1A, 1B a 2. Žiadne iné územie nemá predpoklad, aby bolo zaradené do honov s kvalitou 1A,1B a 2.

- Z toho teda vyplýva, že z proklamovanej plochy slovenského Tokaja 908 hektárov sa to skončí na 565 hektároch, ktoré ste už raz dojednali?

- Absolútne ma vytáča skutočnosť, keď si niekto osvojuje možnosť hovoriť o 908 ha. Bol by som rád, keby ktokoľvek, kto používa tieto čísla, aspoň raz vedecky dokázal, kde je tých 908 hektárov na území Slovenska. Ja ich nepoznám.

Prezident SR: Výmena vlád môže viesť k lepším vzťahom s Maďarskom

6. augusta 2010 - (tasr)

Výmena vlád môže prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Podľa slov prezidenta Ivana Gašparoviča je však dôležité si uvedomiť, že dialóg musia viesť predovšetkým inštancie na to určené, či už zmiešané komisie, vlády, parlamenty a do veľkej miery prezidenti. Gašparovič pozval na návštevu nového maďarského prezidenta Pála Schmitta, odpoveď zatiaľ nedostal. Stretnúť by sa však mali koncom tohto roku na zasadnutí prezidentov V4 v Českej republike. Prezident v rozhovore pre TASR, úplné znenie ktorého bude zverejnené v sobotu 7. augusta, spomenul, že s Maďarskom v oblasti ekonomickej, zahraničnej či investičnej spolupráce nemá SR žiadne problémy. Ako pripomenul, napäté vzťahy pretrvávali hlavne v otázke národnostných menšín. „Ale len z pohľadu niektorých politikov zastupujúcich maďarskú menšinu a tým pádom aj maďarskú vládu,” tvrdí Gašparovič. Podľa neho to bol hlavný dôvod vyhrotenej situácie. „Maďarské vlády nepovažovali za partnera slovenskú vládu, ale Stranu maďarskej koalície (SMK). A tu nikdy nemohli byť dobré vzťahy, ak SMK bola určujúcou skupinou pri rokovaniach o vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom,” konštatoval prezident. Zopakoval, že určujúcimi článkami vzájomnej komunikácie sú vlády, parlamenty a prezidenti. Gašparovič uviedol, že súčasná vláda je vo výhode, keďže SMK nie je momentálne v pozícii, aby bola takým kľúčovým partnerom maďarskej vlády. „Ako túto situáciu zvládne strana Most-Híd, dnes neviem. Ale kvitujem jeden z krokov, ktoré urobil jej predseda Béla Bugár, keď hovoril, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny by nemalo byť súčasťou maďarského parlamentu,” poznamenal. Prezident to považuje za dobrý krok. „Ako ho bude vnímať maďarská vláda, to ťažko povedať,” dodal.

SMK odmieta vyjadrenie Ivana Gašparoviča

6. augusta 2010 - (Aktuality.sk)

Strana maďarskej koalície odmieta dnešné vyjadrenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča na adresu SMK, ktoré poskytol v rozhovore pre slovenskú tlačovú agentúru, a v ktorom tvrdí, že dôvodom vyhrotenej situácie medzi Maďarskom a Slovenskom je SMK. Chceli by sme pripomenúť pánovi prezidentovi fakt, že SMK nebola tá, ktorá prijala toho času zlý jazykový zákon alebo nový školský zákon, ktorý umožnil vydanie tzv. hybridných učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, čo mimochodom vítal aj sám pán prezident, hovoriac, že pre Maďarov neprijateľných učebníc považuje za dobré, lebo sa prispôsobujú zákonom SR. Takisto nie SMK je zodpovedná za vykázanie prezidenta Maďarskej republiky z územia Slovenska alebo za napadnutie fanúšikov na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede, ako ani za kauzu Hedviga Malinová. Nakoniec by sme chceli pánovi prezidentovi pripomenúť, že jeho vyjadrenie vo verejnoprávnej televízii z októbra 2008, v ktorom poprel posledné oficiálne údaje sčítania ľudu a nezobral do úvahy skoro polovicu občanov maďarskej národnosti, tiež neprispelo k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov. Strana maďarskej koalície naďalej podporuje dialóg, lebo je presvedčená, že v danej situácii zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov je možné iba rozumným, konštruktívnym dialógom.

Polícia vraj pochybila pri vyšetrovaní prípadu Hedviga

6. augusta 2010 - (čtk)

Polícia urobila chyby pri vyšetrovaní prípadu študentky Hedvigy Malinovej (v súčasnosti Žákovej), ktorú údajne napadli po tom, čo ju počuli hovoriť po maďarsky. Previerku vyšetrovania mediálne sledovaného prípadu nariadil nový minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). „Ide o administratívne pochybenie pri vedení vyšetrovacieho spisu,” povedal v piatok pre SME minister. „Sekcia kontroly a inšpekčnej služby zistila pochybenia pri vedení vyšetrovacieho spisu,” povedala Lucia Garajová z tlačového oddelenia ministerstva pre pondelkové vydanie Hospodárskych novín. Nedostatky podľa nej našli v niektorých zápisoch. Detaily nezverejnila, kontrola sa ešte neskončila. Žákovej advokát Roman Kvasnica reagoval, že polícia pri kontrole nájde ešte veľa chýb. Polícia v roku 2006 asi po mesiaci vyšetrovania údajného napadnutia študentky prípad uzavrela s tým, že si ho vymyslela. Denník pripomenul, že za klamárku ju na tlačovej besede označil vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Prípad prispel k zhoršeniu slovensko-maďarských vzťahov. Polícia Žákovú neskôr obvinila z krivej výpovede. O prípadnom podaní obžaloby má rozhodnúť Generálna prokuratúra, ktorá čaká na doplnenie lekárskeho posudku. Niektorí lekári totiž nesúhlasili s posudkom, podľa ktorého sa Malinová pri údajnom incidente do pery pohrýzla sama.

Maďarského dvojitého občianstva sa boja aj Briti

6. augusta 2010 - (euractiv.sk)

Zákon z Budapešti už neznepokojuje len Slovensko. Obavy vyvolal v kombinácii s podobnými opatreniami iných krajín aj vo Veľkej Británii, kde sa boja novej vlny imigrácie. Dôvodom, pre ktorý je maďarský zákon témou aj na britských ostrovoch, je že dáva právo žiť a pracovať v EÚ občanom krajín z oveľa nižšou životnou úrovňou, čo je silný popud pre pracovnú migráciu. Prichádza to v čase, kedy už Európa aj tak bojuje s imigračnými vlnami a pociťuje nápor na svoje pracovné trhy. Obavy šíri tradične najmä euroskeptická britká tlač. Najnovší počin Budapešti, ktorý vyvolal na Slovensku nevôľu a prijatie proti-zákona, spočíva v udeľovaní vydávanie dvojitých občianstiev pre miliónov etnických Maďarov žijúcich v susedných krajinách. Britániu ale znepokojujú predovšetkým tí, mimo hraníc EÚ - teda asi 300 tisíc Srbsku, či 160 000 na Ukrajine. Denník Daily Mail varuje, že by to mohlo znamenať novú vlnu imigrácie do Veľkej Británie. Tam majú už teraz obavu z tohto, že v roku 2013 vyprší prechodné obdobie na pracovnú migráciu pre Rumunov a Bulharov, ktorí do EÚ vstúpili v roku 2007. Niektorí preto volajú po pravidle, ktoré by určilo horný limit, koľko môžu členské štáty vydať pasov mimo hraníc EÚ. Britská tlač upozorňuje, že okrem Maďarov už teraz napríklad Bulharsko a Rumunsko vydávajú svoje pasy príslušníkom etnických menšín žijúcich za hranicou Únie, napríklad v Moldavsku, kde údajne požiadalo o rumunský pas 900 tisíc ľudí, podľa ďalších odhadov je 1,4 milióna ľudí v Macedónsku oprávnených žiadať o bulharský pas. Ďalší žijú v Srbsku, Ukrajine či Turecku. „Máme voči nim povinnosť vyplývajúcu z pokrvného puta“ povedal pre agentúru AP rumunský prezident Trajan Basescu. V prípade Moldavcov vraj len vracajú občianstvo tým, ktorí boli do roku súčasťou Rumunska do roku 1940, keď bolo Moldavsko a EÚ, akékoľvek nádej na realizáciu tohto plánu je však v blízkej dobe nepravdepodobná. Daily Mail vypočítal, že ak by všetci, ktorý na to teoreticky majú nárok využili možnosť získať pas členskej krajiny EÚ, zvýšilo by to počet obyvateľov Únie, čo je v súčasnosti niečo viac ako pol miliardy ľudí, o jedno percento. Ako píše agentúra AP takéto zákony nemajú len východoeurópske krajiny. Španielska legislatíva z roku 2009 umožňuje požiadať o španielsky pas vnukom Španielov, ktorí museli z ekonomických alebo politických dôvodov opustiť krajinu, napríklad počas občianskej vojny. Počas prvého roka platnosti zákona po tejto možnosti siahlo viac ako 160 tisíc ľudí, pričom 95 percent pochádza z relatívne chudobnej Latinskej Ameriky. Podobne štedré je pokiaľ ide o pasy pre emigrantov a ich potomkov až do úrovne vnukov aj Taliansko a Portugalsko. Ostatné európske krajiny si dávajú pozor na to, aby verejne takéto praktiky nekritizovali. Takisto mnoho Izraelčanov využíva možnosť získať európsky pas na základe pôvodu svojich predkov, ktorí zväčša utiekli z Európy pred, počas alebo po druhej svetovej vojne. Títo však využívajú pasy skôr na pohodlnejšie cestovanie, než že by chceli zneužívať európsky sociálny systém, čoho sa obávajú Briti pri chudobnejších národoch na európskej periférii či v Latinskej Amerike. Nová koaličná britská vláda má ambíciu obmedziť imigráciu z nečlenských krajín Únie, no pri ľuďoch s európskymi pasmi bude mať ruky zviazané.

Orbánovmu prezidentovi sa rýpu vo svedomí

7. augusta 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Považuje sa za štvortretinového prezidenta, na štarte však zožal iba dvojtretinovú slávu. Pál Schmitt (68) je odvčera štvrtým demokraticky zvoleným prezidentom Maďarska. Inaugurácia mu však zjavne nevyšla podľa predstáv. Pokazila mu ju nielen búrka, pre ktorú sa ceremónia presunula z verejne prístupného námestia na uzavreté nádvorie prezidentského paláca, ale najmä bojkot politických oponentov. Pozvanie neprijal Schmittov predchodca László Sólyom ani lídri opozičných strán. „Ako neviditeľný prezident budem pri vás vždy stáť, keď bude treba prebudiť vaše svedomie alebo ho bude treba posilniť,” citoval Sólyomove slová adresované nástupcovi denník Népszabadság. Dosluhujúci prezident už vo štvrtok podvečer, keď odovzdával Schmittovi úrad, oznámil, že jeho rola sa tým skončila a na inaugurácii sa nezúčastní. Spolupracovníkom podľa Népszabadságu vysvetlil, že „svojou prítomnosťou nechce rušiť slávnosť plebejov”. Žoviálny Schmitt sa na rozdiel od odmeraného Sólyoma snaží vystupovať ako ľudový prezident. Mnohých svojich prostých obdivovateľov však v piatok sklamal. Napriek búrke prišli na budínsky Hradný vŕšok, aby novému prezidentovi zamávali, slávnosť však bola v poslednej chvíli preložená do stiesnených priestorov palácového nádvoria, kam nik okrem pozvaných hostí nemal prístup. „Mohol nám aspoň zamávať z balkóna,” sťažovala sa spravodajcovi portálu origo.hu staršia dáma. Novú hlavu štátu pred vyše mesiacom presadil Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorý má v parlamente dvojtretinovú - ústavnú väčšinu. Schmitt však sľúbil, že nebude prezidentom dvoch tretín Maďarov, ale troch tretín, či dokonca štyroch tretín, lebo mieni zastupovať aj voličov opozičných strán a krajanov. Na inaugurácii, ktorú verejnoprávna televízia vysielala naživo, za svoju najdôležitejšiu úlohu označil službu jednote pätnásťmiliónového maďarského národa. Maďarsko má, ako je známe, iba desať miliónov obyvateľov. „Nech ma poslanie prezidenta zavedie kamkoľvek vo svete, všade sa chcem stretávať s Maďarmi, ktorí tam žijú. Budem ich nabádať, aby využili možnosť získania dvojakého občianstva a aby aj týmto spôsobom vyjadrili spolupatričnosť národa,” povedal. Dvojnásobného olympijského víťaza v šerme, ktorý sa v priebehu pol roka vypracoval z podpredsedu Európskeho parlamentu cez šéfa Národného zhromaždenia až na prezidenta republiky, v piatok Orbán označil za „najúspešnejšieho maďarského politika”. Premiér, ktorý sa po volebnom triumfe pustil do zásadného preorávania politického usporiadania krajiny, od nového prezidenta očakáva, že na rozdiel od jeho predchodcu nebude brzdiť prijímanie novej legislatívy. Sólyom, niekdajší predseda ústavného súdu, za zopár uplynulých týždňov stihol parlamentu vrátiť dva zákony a jeden dokonca poslal na predbežné posúdenie ústavnému súdu, čo pre vládu znamená ešte väčšie zdržanie. Schmitt dal jasne najavo, že on nebude „brzdou, ale motorom zákonodarného procesu”. Opozícia ho už viackrát vyzvala, aby rovnako ako jeho predchodca bol protiváhou vlády. „Rovnováha, a nie protiváha - to je tá úloha, ktorú chcem plniť,” odkázal im však v piatok. Opoziční socialisti i ochranárska strana Politika môže byť iná Schmittovu inauguráciu bojkotovali, krajne pravicový Jobbik bol zastúpený iba druhoradým lídrom. Opozícia svoju neúčasť zdôvodnila neúctou, ktorú im vraj nový prezident prejavil, keď im pozvánku na ceremóniu doručili až vo štvrtok, aj to až po urgencii zo strany médií. „Ani na záhradný večierok sa pozvánka neposiela 24 hodín pred udalosťou,” odkázali socialisti. „Je to nezdvorilosť, dôkaz, že Pál Schmitt do zdôrazňovaných „štyroch tretín“ nezahŕňa opozíciu,” citoval Népszabadság lídra malej ekologickej strany Andrása Schiffera. „Tam, kde nás neradi vidia, nechodíme,” dodal. Schmitta hneď po nástupe do úradu vítala na pracovnom stole hŕba zákonov, čakajúca na jeho podpis. Fidesz s ich postúpením z parlamentu čakal na novú „ústretovejšiu” hlavu štátu. Medzi novoprijatými právnymi normami je totiž viacero sporných. Výhrady sú predovšetkým k balíku mediálnych zákonov, ktorý verejnoprávnu televíziu, rozhlas a tlačovú agentúru na deväť rokov môže zabetónovať v Orbánových rukách. Socialisti v otvorenom liste vyzvali Schmitta, aby mediálny balík poslal na posúdenie ústavnému súdu. Predseda socialistov Attila Mesterházy prezidenta varoval, že ide o jeho dobré meno. „V týchto kritických okamihoch sa ukáže, či bude hlavou štátu, alebo hlavou Orbána,” citoval ho portál hirszerzo.hu.

Trojvládie v MR kompletné

6. augusta 2010 - (SRo)

Maďarsko má od dnes kompletnú novú trojicu najvyšších ústavných činiteľov. Po premiérovi Viktorovi Orbánovi a prvom dni Pála Schmitta vo funkcii prezidenta, si do kresla predsedu parlamentu sadol aj László Kövér. Vládnemu Fideszu teda už nič nebráni v avizovaných zmenách ústavy. Pozorovatelia tvrdia, že Viktor Orbán má od dnes v Maďarsku absolútnu moc. Vo funkcii prezidenta je doterajší predseda parlamentu Pál Schmitt, ktorý pri preberaní funkcie vyhlásil: „Ani trochu nepovolím zo zodpovednosti, ktorú mi ukladá ústava.” Vo všeobecnosti sa ale hovorí, že nová hlava štátu nebude robiť Fideszu problémy a podpíše všetky zákony. Na stoličku šéfa zákonodarného zboru si zasa sadol László Kövér - dlhoročný politický partner premiéra Orbána a spoluzakladateľ Fideszu. Ani on s podpisovaním návrhov nebude mať zrejme problém - domnievajú sa politológovia, ktorí tvrdia, že nový predseda parlamentu sa nebude báť hovoriť aj o citlivých témach. Dôkazom sú jeho slová, ktorými v máji, ešte ako poslanec, obhajoval návrh zákona o národnej spolupatričnosti. „Trianonské tabu, ktoré tu doteraz platilo, znamenalo podriadiť sa medzinárodným očakávaniam, zohnúť sa pred nacionalistickými politickými elitami susedných krajín. Potrebujeme novú národnú stratégiu. Veď existuje len jeden maďarský svet, jeden maďarský národ, existujú len Maďari a všetci Maďari sú zodpovední za všetkých Maďarov.” Opozícia - socialisti, aj radikáli z Jobbiku hovoria o nekontrolovateľnej moci Fideszu. Előd Novák z krajnej pravice: „Ich postupy považujeme za cinické a urážajúce parlament. Ako zdržiavali podpis zákonov a čakali až budú mať na všetkých postoch svojich ľudí.” Všetko nasvedčuje tomu, že od teraz budeme svedkami častého predkladania závažných návrhov zákonov a zmien na najvyššej úrovni. Veď Viktor Orbán sa od nástupu do funkcie netají zámerom zmeniť maďarskú ústavu: „Dvojtretinová vládna sila predsa nemôže nechať v platnosti ústavu z 1949. To je nehorázne a všetci to tak vnímame.”

Nový maďarský prezident Schmitt zložil prezidentskú prísahu

6. augusta 2010 - (sita)

Pál Schmitt v piatok zložil slávnostnú prísahu a oficiálne sa tak stal novým maďarským prezidentom. Blízky spojenec premiéra Viktora Orbána prevzal prezidentskú funkciu po odchádzajúcom Lászlóovi Sólyomovi, ktorý mu oficiálne odovzdal svoj úrad už vo štvrtok. Inaugurácia nového prezidenta sa uskutočnila v Sándorovom paláci, jej priebeh však narušil silný dážď. Na ceremónii sa celkovo zúčastnilo 200 hostí. Schmitt sa vo svojom prejave po zložení prísahy zaviazal „vytvárať tlak na prijímanie zákonov v prospech obyvateľov Maďarska” a taktiež prisľúbil „ochraňovať a obohacovať maďarský jazyk”. Nový líder zároveň vyjadril potrebu zmeniť preambulu maďarskej ústavy, ktorá by podľa neho mala obsahovať odkaz na kresťanstvo a Svätú stolicu. Dnes už bývalého predsedu maďarského parlamentu zvolili poslanci za prezidenta 29. júla, pričom sa za neho vyslovila jasná väčšina 386 poslancov. Stal sa tak štvrtým demokraticky zvoleným prezidentom Maďarska. Ten má prevažne reprezentatívnu funkciu, má však aj niekoľko právomocí, vďaka ktorým môže na maďarskej politickej scéne výrazne zamiešať karty, napríklad môže posielať zákony na preskúmanie ústavnému súdu.

Profil nového prezidenta Pála Schmitta

Šesťdesiatosemročný Schmitt, bývalý europoslanec a vrcholový športovec, sa narodil 13. mája 1942 v Budapešti. Po štúdiu na ekonomickej univerzite absolvoval najskôr úspešnú športovú kariéru. Ako najúspešnejší maďarský šermiar získal zlaté olympijské medaily v rokoch 1968 a 1978 a tituly majstra sveta v rokoch 1970 a 1971. Následne presedlal na kariéru športového funkcionára, v roku 1983 ho zvolili za člena Medzinárodného olympijského výboru a v roku 1986 sa stal šéfom Maďarského olympijského výboru. Od roku 1993 slúžil Schmitt ako veľvyslanec Maďarska v Španielsku, neskôr vo Švajčiarsku. S podporou Fideszu v roku 2002 neúspešne kandidoval na post primátora Budapešti. V roku 2003 do tejto strany aj vstúpil a stal sa jej podpredsedom, ktorým bol až do roku 2007. V roku 2004 bol na čele kandidátky Fideszu zvolený do Európskeho parlamentu, neskôr sa stal podpredsedom frakcie Európskej ľudovej strany - Európskych demokratov (EĽS-ED). Postu europoslanca sa vzdal, keď ho v máji zvolili za predsedu maďarského parlamentu.

Na inauguráciu prezidenta Pála Schmitta neprišiel Sólyom, MSZP ani LMP

6. augusta 2010 - (tasr)

Slávnostná inaugurácia nového prezidenta Maďarskej republiky Pála Schmitta sa dnes konala v Alexandrovom paláci v Budapešti. Ceremónie uvedenia hlavy štátu do úradu sa nezúčastnil doterajší prezident László Sólyom, ani predstavitelia dvoch z troch opozičných strán. Schmitt v asi desaťminútovom prejave povedal, že sa mieni aktívne zúčastniť tvorby novej ústavy, do ktorej chce presadiť zmienku o kresťanstve. Medzi jeho prioritami v úrade hlavy štátu bude podpora maďarského jazyka, športu a vzdelávania. Za najdôležitejšiu však označil “službu jednote 15-miliónového maďarského národa”. “Chcem sa stretnúť počas svojich návštev vo svete s Maďarmi žijúcimi v zahraničí a budem ich nabádať, aby využili možnosť získania dvojakého občianstva, aby aj týmto spôsobom vyjadrili spolupatričnosť národa,” povedal nový prezident. Medzi pozvanými 200 hosťami boli bývalí prezidenti, ministri, štátni tajomníci, šéfovia frakcií parlamentných strán, vedúci diplomatických misií akreditovaných v Maďarsku, predstavitelia cirkví a organizácií zahraničných Maďarov. Účasť na slávnostnom podujatí odmietli okrem Sólyoma aj zástupcovia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a strany Politika môže byť iná (LMP). Obidve strany vytýkali, že opozícia pozvanie dostala až vo štvrtok po tom, čo na to upozornili médiá. MSZP a LMP to považujú za urážajúce. Socialistom sa navyše nepáčilo, že Schmitta „sprevádzajú do úradu s veľkou pompou, pričom obyvateľstvo postihnuté povodňami dodnes nedostalo odškodnenie“. Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, ako tretia opozičná strana, bola na podujatí zastúpená podpredsedom frakcie Mártonom Gyöngyösim. Schmitta, ktorý bol nominantom vládneho bloku Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (Fidesz-KDNP), zvolili poslanci Národného zhromaždenia MR 29. júna veľkou väčšinou hlasov už v prvom kole.

László Tőkés: Bukurešť rumunizuje menšiny

5. augusta 2010 - (čtk)

V niektorých sedmohradských regiónoch v Rumunsku v oslabenej podobe pokračuje proces „zmeny etnického zloženia obyvateľstva”, ktorý začal niekdajší komunistický režim. Vyhlásil to rumunský europoslanec László Tőkés v rozhovore pre rumunský týždenník Academia Catavencu. Obzvlášť sa to podľa neho dotýka maďarskej menšiny v stredorumunskej župe Covasna. Niekdajší biskup reformovanej rumunskej cirkvi Tőkés označil „agresívnu expanziu” väčšinového rumunského pravoslávia v regióne za „faktor rumunizáce”. V jednej obci chce vraj pravoslávie pre „hŕstku Rumunov” vybudovať už tretí kostol. Tőkés tiež kvôli „zmene etnických percent” odmieta údajné štátne plány osídliť oblasť Moldavčanmi. Moldavčania, ktorí majú s Rumunmi spoločnú históriu, kultúrne tradície a jazyk, v posledných rokoch húfne žiadajú o rumunskú štátnu príslušnosť. K „rumunizačnému faktoru” pripočítal Tőkés tiež nadmernú militarizáciu. S nadsádzkou sa podľa neho dá postaviť ku každému rumunskému Maďarovi jedného žandára alebo horského poľovníka. Tőkés nedávno vyvolal mediálny rozruch, keď podporil cestu rumunských Maďarov za autonómiou po vzore Kosova alebo španielskeho Katalánska. V asi 22-milionovom Rumunsku tvoria etnickí Maďari osem percent, čo z nich robí najväčšiu národnostnú menšinu v Európe. Odhaduje sa, že mimo desaťmiliónového Maďarska žije v zahraničí asi päť miliónov Maďarov. Najviac ich obýva západ a centrálnu časť Rumunska, juh Slovenska a srbskú Vojvodinu. Maďarský parlament nedávno prijal zákon, ktorý umožňuje Maďarom bez trvalého pobytu v krajine získať maďarské občianstvo. Žiadateľom postačí preukázať maďarský pôvod a znalosť maďarčiny. Práve túto normu ostro kritizovalo Slovensko.

Rýchlostná cesta pomôže východu Slovenska, Maďari však váhajú

5. augusta 2010 - (tasr)

Stavebná spoločnosť Skanska SK začne v najbližších dňoch stavať rýchlostnú cestu R4 medzi Košicami a Milhosťou. Cesta dlhá 14 kilometrov v hodnote 77,69 miliónov eur by mala byť hotová do konca roka 2012. „Tento podpis je signálom pre ďalší rozvoj Slovenska. Som presvedčený, že doprava je strategická pre nasledujúci rozvoj krajiny. Rýchlostná cesta, môže tiež napomôcť ďalšiemu rozvoju východného Slovenska,” povedal šéf rezortu dopravy Ján Figeľ. Figeľ je presvedčený, že verejné obstarávanie na výstavbu rýchlostnej cesty R4 Košice-Milhosť vyhrala férová a najlacnejšia ponuka. „Férová ponuka znamená, že sme začali efektívnejšie hospodáriť s verejnými financiami,” doplnil minister. Rezort dopravy tiež v blízkej budúcnosti plánuje rokovať s maďarskými partnermi a nabádať ich k tomu, aby aj oni svoju cestnú sieť rozvíjali. „Chýba nám spojenie na juh od Milhosti po Miškolc,” odôvodnil svoje rozhodnutie Figeľ.

Cestu z Košíc na maďarské hranice má postaviť Skanska

2. augusta 2010 - (čtk)

O výstavbu približne 14-kilometrového úseku rýchlostnej cesty R4 medzi Košicami a hranicou s Maďarskom sa má postarať spoločnosť Skanska SK. Novinárom to dnes povedal minister dopravy Ján Figeľ (KDH). Kontrakt s víťazom tendra, ktorý v ňom uspel s najnižšou ponukou, by mala čoskoro uzavrieť štátom kontrolovaná Národná diaľničná spoločnosť (NDS). „Predpokladám, že zmluva bude v najbližších dňoch podpísaná. Samotná výstavba následne môže začať,” poznamenal Figeľ. Časť rýchlostnej cesty južne od Košíc, ktorá má v budúcnosti prepojiť Poľsko s Maďarskom cez územie východného Slovenska, by mala byť dobudovaná do konca roka 2012. Švédska Skanska zvíťazila v tendri podľa skorších informácií médií s najnižšou ponukou 78 miliónov eur. Proti výberu NDS sa postavil konkurent Doprastav, diaľničná spoločnosť však sťažnosť firmy zamietla. Slovenské stavebné firmy Doprastav a Váhostav nedávno ohlásili hromadné prepúšťanie stoviek pracovníkov pre nedostatok zákaziek. Väčšiu časť nákladov stavby úseku R4 Košice - Milhosť by mala zaplatiť Európska únia, zvyšok uhradí štát. Projekt Slovensko zaradilo do operačného programu Doprava. Po dokončení cesty sa obyvatelia východného Slovenska budú môcť rýchlejšie dopraviť do Bratislavy, a to s využitím diaľničnej siete v susednom Maďarsku. Nadštandardné prepojenie slovenskej metropoly s Košicami po trase diaľnice D1 chce nová vláda dobudovať do roku 2014.

Primátor Tornale Ladislav Dubovský je na úteku už tri týždne

4. augusta 2010 - (Štefan Rimaj - Pravda.sk)

Už dvadsaťjeden dní sa skrýva primátor Tornale Ladislav Dubovský. Polícia ho hľadá nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Veľmi dobré väzby má najmä na Maďarsko, kde ho verejnosť pozná ako častého hosťa rozhlasových relácií, v ktorých vystupoval pod prezývkou Dubček. Na Dubovského bol vydaný zatýkací rozkaz. „Ten je k dispozícii v policajných databázach v celom schengenskom priestore. Doteraz sa ho však vypátrať nepodarilo,” povedal okresný policajný riaditeľ v Revúcej Branislav Valaštek. Primátor Tornale je na úteku od 13. júla, keď ušiel policajnej hliadke, ktorá ho mala priviesť na výsluch pred vyšetrovateľa. Obvinený a súdený je za porušenie povinností pri správe cudzieho majetku a za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Od chvíle, ako zmizol, pracuje miestny magistrát v obmedzenom režime. Najväčšie problémy vznikli v druhej polovici júla, keď zamestnanci troch mestských organizácií, a to centra voľného času, základnej umeleckej školy a kultúrneho domu, zostali bez výplat. Ešte v čase svojej prítomnosti v úrade totiž Dubovský z neznámych dôvodov nepodpísal platobné príkazy pre zamestnancov spomínaných troch organizácií. Podľa informácií hlavného kontrolóra mesta Mikuláša Cmoríka je už problém s nevyplatenými mzdami vyriešený. „Prednosta mesta Ján Marcinek prišiel koncom mesiaca so splnomocnením, ktoré ešte 14. júla podpísal Dubovský. Podľa neho môže Marcinek dočasne zastupovať mesto ako štatutár. Ten potom podpísal aj platobné príkazy a ľudia sa dočkali svojich miezd,” povedal Cmorík. Aj keď už od zmiznutia Dubovského uplynuli tri týždne, poslanci mesta ešte mimoriadne nezasadli a na vzniknutú situáciu nezareagovali. Mesto nemá zvoleného ani viceprimátora, takže fungovanie úradu zabezpečujú iba prednosta a vedúci jednotlivých odborov na mestskom úrade.

Prieskum: Fidesz oslabil, Jobbik získal pozície späť

4. augusta 2010 - (tasr)

Vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz by v prípade terajších volieb podporilo 37 percent všetkých voličov, opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) 12 percent, Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik deväť percent a stranu Politika môže byť iná (LMP) tri percentá voličov. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov aktuálneho prieskumu maďarského inštitútu Szonda Ipsos. Fidesz po aprílových voľbách, v ktorých získal vyše dvojtretinovú väčšinu v parlamente, zaznamenal rast preferencií, teraz sa však mierne zmenšil tábor jeho priaznivcov. Jobbik po poklese v minulom mesiace teraz opäť získal svoje predchádzajúce pozície. Socialistov podporuje v uplynulom štvrťroku rovnaký pomer voličov. V kategórii „istých” voličov v prieskume Szondy Ipsos, ktorý sa v období 15.-21. júla pýtal reprezentatívnej vzorky 1500 ľudí, získal Fidesz podporu 61 percent respondentov, MSZP 18 percent, národne radikálny Jobbik 14 percent a LMP štyri percentá hlasov.

Seminárom o S. Mečiarovi sa začali Martinské matičné slávnosti

4. augusta 2010 - (tasr)

Seminárom o živote a diele literárneho vedca, publicistu, organizátora exilového života a činovníka Matice slovenskej (MS) Stanislava Mečiara (1910-1971), ktorý po vojne emigroval a zomrel v Argentíne, sa dnes v Martine začali tradičné Martinské matičné slávnosti. MS, najstaršia národná kultúrna a vedecká ustanovizeň Slovákov celého sveta, ich každoročne organizuje pri príležitosti svojho pamätného dňa. Je ním 4. august, deň, v ktorom bola v roku 1863 založená. Matičné dni v tomto roku potrvajú do nedele 8. augusta, pripravený je bohatý kultúrny a spoločenský program. Súčasťou spomienky na S. Mečiara je aj uloženie jeho telesných pozostatkov, dovezených z Argentíny, na Národnom cintoríne v Martine. Vo štvrtok bude Deň otvorených dverí MS. Verejnosť si bude môcť prezrieť pracoviská v II. budove MS a Matičného domu s príslušným výkladom. Návštevníci si vo Vydavateľstve MS budú môcť pozrieť prezentačnú výstavku vydaných kníh a výtvarných a literárnych diel celoslovenskej súťaže Po stopách Jozefa Cígera Hronského. V piatok sa uskutoční podujatie Matičné korzo, stretnutie na Divadelnom námestí v Martine s významnými športovcami a osobnosťami slovenského športu, spojené s autogramiádou. Sobota krátko popoludní bude venovaná vystúpeniu folklórneho súboru Lúčnica a orchestra Zlaté husle. Podvečer bude martinský amfiteáter patriť mladšej generácii. V koncerte vystúpia populárne hudobné skupiny IMT SMILE, Peter Cmorik Band, Husľové trio XPlosion a speváčka Dominika Stará. V záverečný deň, v nedeľu, sa uskutočnia slávnostné služby božie v miestnom evanjelickom kostole a slávnostná svätá omša v rímskokatolíckom Kostole svätého Martina.

O slovenský jazyk a kultúru má záujem 167 študentov z 38 krajín sveta

31. júla 2010 - (sita)

Zahraniční záujemcovia o slovenský jazyk a kultúru sa budú tieto predmety od 1. do 21. augusta učiť v letnej škole slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS) 2010 v Bratislave. O 46. ročník kurzu, ktorý sa uskutoční v Inštitúte pre verejnú správu, prejavilo záujem 167 študentov z 38 krajín sveta. Informovala o tom tajomníčka SAS Adela Gabríková. Najstarší, 62-ročný záujemca pochádza z USA. Spolu s ním sa na kurz prihlásilo šesť Američanov. Najväčší záujem o projekt prejavili Francúzi, do letnej školy by ich malo prísť 18. Ďalších 13 účastníkov kurzu pochádza z Poľska a dvanásti sú z Nemecka. O slovenský jazyk a kultúru má záujem napríklad aj desať Maďarov, deväť Talianov a po osem zástupcov by mali mať Srbsko a Ukrajina. Z Česka sú na kurz prihlásení dvaja záujemcovia. Len jedného študenta vyslali na Slovensko napríklad Čína, Kuba, Líbya, Argentína, Nórsko, Belgicko, Švédsko, ale aj Grécko. „Medzi účastníkmi budú predovšetkým študenti vysokých škôl, ale aj vedeckí a pedagogickí pracovníci, umelci, úradníci, manažéri,” priblížila Gabríková s tým, že záujem o účasť v letnej škole pravidelne prejavujú aj tlmočníci Európskej únie. Podujatie organizuje SAS - centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, ktoré je špecializovaným pracoviskom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Pre účastníkov kurzu organizátori podľa Gabríkovej pripravili atraktívny vzdelávací program, doplnený bohatou ponukou kultúrnych podujatí a vlastivednou exkurziou po regiónoch Slovenska. Každoročná letná škola slovenského jazyka a kultúry SAS je osobitnou zložkou centra. FF UK ju ponúka zahraničným záujemcom už od roku 1965. Za takmer polstoročie svojej existencie sa SAS stalo uznávanou inštitúciou, ktorú absolvovalo takmer 6000 zahraničných záujemcov o slovenský jazyk, kultúru a slovenské reálie z viac ako 50 štátov sveta. Na pôde SAS boli položené základy vedeckého opisu a didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a zásluhou jeho spolupracovníkov vznikli prvé učebnice a príručky slovenčiny pre cudzincov. Vzhľadom na svoju bohatú tradíciu a skúsenosti v súčasnosti pôsobí SAS ako koordinačné a informačné centrum s celoslovenskou a exteritoriálnou pôsobnosťou. Za realizáciu projektu, ktorý rieši kolektív SAS, Vzdelávací program Slovenčina ako cudzí jazyk, získala FF UK ocenenie iniciatívy Európskej komisie v oblasti jazykového vzdelávania Európska značka 2007.

Firma Richter zvýšila zisk na 26 miliárd forintov

3. augusta 2010 - (sita)

Maďarská farmaceutická spoločnosť Richter Gedeon v utorok informovala, že za druhý štvrťrok dosiahla čistý zisk v sume 26,65 mld. forintov (HUF). Spoločnosť tak prekonala očakávanie, že jej zisk bude v sume 19,55 mld. HUF, čo bolo výsledkom prieskumu finančného portálu portfolio.hu. Zisk za druhý štvrťrok je zároveň podstatne vyšší v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, kedy bol v sume 6,17 mld. HUF. Zisk firmy Richter podporili vyššie ako očakávané tržby, ktoré boli v sume 73,77 mld. HUF. Trh predpovedal tržby v sume 70,8 mld. HUF. Priaznivo na tržby zapôsobil aj finančný zisk v sume 8,95 mld. HUF v priebehu druhého kvartálu. Príjmy firmy v prvom polroku dosiahli sumu 137,22 mld. HUF, čo bol medziročný rast o 2 %. Tržby na domácom trhu sa zvýšili o 9,1 % a zahraničné tržby vyjadrené v eurách sa medziročne zväčšili o 8,1 %. Čistý zisk spoločnosti Richter za prvý polrok bol v sume 38,21 mld. HUF, čo bolo o 38 % viac ako v rovnakom období vlaňajška.

Fun Radio začalo hrať aj maďarské pesničky

3. augusta 2010 - (Lukáš Kočišek - medialne.etrend.sk)

Na internete spustilo nový stream Fun Radio Danubius, ktorým chce osloviť poslucháčov žijúcich v južných okresoch Slovenska. Fun Radio sa rozhodlo zaloviť v južných vodách. Počnúc včerajškom spustilo nový internetový stream pod názvom Fun Radio Danubius, ktorý má byť „plný tých najväčších a najúspešnejších hitov z Maďarska”. „Už dlhší čas sme hľadali spôsob, ako zareagovať na silnú preferenciu maďarských rozhlasových staníc u poslucháčov žijúcich v južných okresoch Slovenska. Launch streamu Fun Radio Danubius má za cieľ upevniť pozíciu značky Fun Radio u poslucháčov z tejto oblasti, ktorí inak inklinujú k maďarským rozhlasovým staniciam,” vysvetlila pre Mediálne.sk riaditeľka marketingu Fun Radia Zuzana Gašparovičová. Komerčná rádiová dvojka chce podľa Gašparovičovej tiež využiť fakt, že dve najpočúvanejšie rádiá v maďarskom éteri - Sláger Rádió a Danubius Rádió ukončili na jeseň 2009 svoje vysielanie, keďže im neboli predĺžené licencie. Práve na názov Danubiusu nadväzuje nový stream. „Fun Radio chce prostredníctvom nového internetového rádia Fun Radio Danubius poskytnúť týmto poslucháčom v svojej cieľovej skupine možnosť počuť najviac ich obľúbenej maďarskej hudby, exkluzívne ako jediné slovenské rádio,” dodala šéfka marketingu. Vysielanie pozostáva z prúdu hudby prerušovanej identifikačnými jinglami, ktoré sú taktiež v maďarčine. Hudba je nakombinovaná z bežných hitov „kamenného” Fun Radia a maďarských pesničiek. Spustenie Fun Radia Danubius bude stanica počas celého augusta podporovať kampaňou zameranou na južnú časť Slovenka, resp. na obyvateľov hovoriacich po maďarsky. Ťažiskom kampane je lokálny outdoor (bilbordy, citylighty), doplnený inzerciou v printových tituloch vychádzajúcich v maďarskom jazyku a reklamou na internete. Inzeráty v maďarčine aj slovenčine prízvukujú, že Fun Radio Danubius hrá „najviac najviac maďarskej hudby”. Fun Radio si pochvaľuje aj dva najnovšie streamy spustené v júni 2010 - Fun Radio Letné hity a Fun Radio Novinky. „Okamžite si našli svoje miesto na špičke návštevnosti medzi všetkými desiatimi streamami Fun Radia,” uzavrela Zuzana Gašparovičová. Vlastné internetové rádiá začalo Fun Radio postupne spúšťať v máji 2008. So službou aktívne pracuje, ponuku žánrových streamov pravidelne obohacuje o sezónne (vianočné či letné hity) a tematické (silvestrovské vtipy, zimná olympiáda). Okrem polomŕtveho sesterského projektu Jemných Melódií Mojeradio.sk začala byť v apríli tohto roka s internetovými rádiami aktívna aj Europa 2.

Maďarské zákony

3. augusta 2010 - (SRo)

Od 1. augusta mali v Maďarsku vstúpiť do platnosti viaceré opatrenia novej vlády, v rámci nich napríklad aj legalizácia domácej výroby ovocných destilátov či nezdaňovanie dedičstva. Podľa informácií tamojších médií však zákony ešte stále nepodpísal ani predseda parlamentu, ani prezident. Dokumenty teda nie sú účinné. Premiér Viktor Orbán avizoval balíček hospodárskych opatrení ešte začiatkom júna, parlament však návrhy schválil až na svojom poslednom zasadnutí 22. júla. Predseda parlamentu mal následne 15 dní na to, aby dokument podpísal a poslal prezidentovi. Ak by sa však ponáhľal, zákon by sa dostal do rúk ešte odchádzajúcemu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, a to vládny Fidesz nechcel. Pozajtra totiž funkciu hlavy štátu prevezme Pál Schmitt z Fideszu, mimochodom, bývalý predseda parlamentu, ktorého podpis mal byť na dokumentoch. Ten sa však bráni a zdržiavanie odmieta: „Úlohy predsedu parlamentu som odovzdal podpredsedovi Sándorovi Lezsákovi, keďže mňa už zvolili za prezidenta.” Už dnes je isté, že Sándor Lezsák zákon podpíše hneď 6. augusta. Dokument sa teda opäť dostane na stôl Pálovi Schmittovi, avšak už ako prezidentovi. Opoziční socialisti hovoria o jasnom blokovaní. Imre Szekeres z MSZP: „Je to jasné. So schvaľovaním čakajú do poslednej chvíle, aby dokument neprišiel Lászlóovi Sólyomovi, ale Pálovi Schmittovi, ktorý ho bez rozmyslenia bleskurýchle podpíše.” Aj takto sa dajú pretláčať veľa diskutované právne normy, no nie je to etické, domnievajú sa viacerí pozorovatelia. Aj politológ Attila Juhász si myslí, že spôsob je veľmi lacný tým, ako je okatý. Pre televíziu ATV povedal: „Postup Fideszu je zlý, ak sa v súvislosti s týmito zákonmi nehovorí o ich prínose, ale o tom, že ide o taktickú hru, ktorej cieľom má byť obídenie súčasného prezidenta.” Vláda mieni situáciu riešiť tým, že mnohé z prijatých zákonov budú mať účinnosť so spätnou platnosťou. Treba pripomenúť, že ide o zákon, ktorý oslobodzuje maloroľníkov od platenia spotrebnej dane za pálenku a zjednodušuje jej výrobu a predaj, zákon týkajúci sa zdaňovania a odvodovej povinnosti zjednodušeného zamestnávania osôb, zákon o sprísnených normách kontroly zdravotnej spôsobilosti vodičov, zákon, ktorý ruší zdaňovanie presunov farmy v rámci rodiny, a zákon, ktorým štát preberá na seba ťarchu platenia koncesionárskych poplatkov za televíziu v prípade reštauračných zariadení a obchodov.

Investori reagujú na legalizáciu výroby pálenky v Maďarsku

3. augusta 2010 - (tasr)

Nemeckí a slovinskí investori pripravujú v Maďarsku výstavbu podniku, ktorý má vyrábať aj zariadenia na výrobu domácej pálenky. Informoval o tom dnes maďarský hospodársky denník Napi Gazdaság. Od 1. augusta v Maďarsku v rámci viacerých opatrení druhej Orbánovej vlády zlegalizovali domácu výrobu ovocných destilátov. Nemecko-slovinská spoločnosť Mecseki Elektronika Kft., ktorej podnik má byť postavený neďaleko diaľnice M6 na rozlohe dvoch hektárov, bude vyrábať elektroniku pre domácnosti a pritom aj zariadenia a súčiastky na výrobu pálenky. Predstaviteľ spoločnosti Zoltán Nádas pre Napi Gazdaság uviedol, že ide o investíciu v celkovej výške 600 miliónov forintov, ktoré mienia zrealizovať vo viacerých etapách. Zo začiatku zamestnajú 20-25, neskôr do 50 pracovníkov. Maloroľníci v zmysle prijatej novely zákona nemusia platiť spotrebnú daň za pálenku vyrobenú z vlastného ovocia v množstve do 50 litrov, jej výrobu nemusia nahlásiť a nemusia požiadať ani o povolenie na prevádzku zariadení na pálenie s kapacitou do 100 litrov.

New York Times: Orbán zneužíva sociálne ťažkosti Maďarska

2. augusta 2010 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán zneužíva sociálne ťažkosti krajiny, kde priemerná mzda nie je teraz omnoho vyššia, ako v období po zmene režimu. Týmito slovami hodnotí situáciu po prerušení rokovaní Medzinárodného menového fondu s Maďarskom americký denník New York Times. Podľa maďarského hospodárskeho servera Világgazdaság Online autor komentára Thomas Landod pripomína konflikt vlády s guvernérom Maďarskej národnej banky Andrása Simora, ktorému znížili plat o 75 %. Je to neodôvodnené zasahovanie do života centrálnej banky, ktoré vyvolalo nespokojnosť aj Európskej únie, píše Landon. Denník poznamenáva, že Orbán kritizuje zahraničné banky, špekulantov, dokonca aj MMF. Maďarsko je krajinou, kde reštrikcie aplikovali naposledy pred piatimi rokmi, konštatuje denník. Delegácia MMF opustila rokovania s Maďarskom, preto hrozí riziko, že špekulácie európskych spojencov a zahraničných investorov môžu položiť forint „na lopatky” a Maďarsko sa dostane na pokraj krachu, ako tomu bolo v roku 2008. Navyše vláda teraz zdá sa - vedie expanzívnu fiškálnu politiku, čím klesá šanca udržania plánovaného deficitu a štátny dlh môže stúpnuť nad 80 % HDP, domnieva sa autor. Financovanie štátu gréckeho typu môže Maďarsko vohnať do krízy v nasledujúcom roku, kedy musí krajina splatiť MMF 30 miliárd dolárov, vrátane 2 miliárd eur pôžičky, ktoré by boli výsledkom novej dohody s MMF. Dohoda mohla Maďarsku zabezpečiť potrebu krátkodobého financovania krajiny a riešiť riziko rastu vysokej úrovne devízovej zadlženosti. Prerušenie rokovaní je nebezpečným krokom, upozorňuje denník.

Vzdušný priestor Maďarska využíva denne vyše 3000 lietadiel

5. augusta 2010 - (tasr)

V európskej leteckej doprave je v ostatnom období badateľný výrazný rast, stúpa aj počet lietadiel využívajúcich maďarský vzdušný priestor. Konštatoval to dnes maďarský denník Magyar Hírlap, podľa ktorého denne do vzdušného priestoru Maďarska vstúpi vyše 3000 lietadiel. Ako o tom informoval riaditeľ spoločnosti HungaroControl József Bakos, uplynulú nedeľu (1. 8.) maďarskí leteckí dispečeri riadili let rekordných 3255 lietadiel. Stúpa najmä počet preletov ponad Maďarsko. Rozvoj leteckej dopravy v Európe ešte nie je citeľný na budapeštianskom letisku Ferihegy, kde od roku 2006 má počet odbavených lietadiel stále klesajúcu tendenciu a k obratu nedôjde ani v tomto roku, uzatvára Magyar Hírlap.

Zisk podniku Magyar Telekom klesol o tretinu

5. augusta 2010 - (sita)

Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom vo štvrtok informoval, že jeho čistý zisk za druhý štvrťrok klesol o 31,1 %. Čistý zisk spoločnosti za druhý štvrťrok bol 15,94 mld. forintov (HUF), pričom v rovnakom štvrťroku minulého roka bol 23,13 mld. HUF. Analytici oslovení v prieskume finančného spravodajského portálu portfolio.hu očakávali, že podnik za apríl až jún tohto roka dosiahne zisk 17,34 mld. HUF. Príjmy firmy za druhý štvrťrok boli 150,46 mld. HUF, čo je v podstate v súlade s očakávaniami trhu. Ide však o medziročné zníženie o 6,6 %. Príjmy v segmente pevných telefónnych liniek medziročne oslabili o 10,6 % a príjmy z mobilných služieb sa zmenšili o 4,4 %. Spoločnosť uviedla, že očakáva zlepšenie spotrebiteľského dopytu koncom roka, ale rozhodnutie vlády zredukovať výdavky v oblasti telekomunikácii zmenší príjmy podniku o približne 5 až 7 mld. HUF. „V dôsledku toho teraz predpokladáme za rok 2010 pokles príjmov o 6 až 8 % a pokles základného jadrového zisku EBITDA o 7 až 9 %,” uviedol šéf Magyar Telekom Christopher Mattheisen. Za prvý polrok 2010 sa zisk firmy medziročne zmenšil o 27,5 % na 32,39 mld. HUF a príjmy klesli o 7,1 % na 297,83 mld. HUF. Zisk firmy pred započítaním úrokov, daní, amortizácie a odpisov (EBITDA) oslabil v prvom polroku o 8,8 % na 119,5 mld. HUF.

Maďarský priemysel vzrástol viac, ako sa očakávalo

5. augusta 2010 - (reuters - tasr)

Maďarská priemyselná výroba v júni tohto roka vzrástla viac, ako sa očakávalo, a to vďaka exportu, ale aj slabej produkcii v rovnakom období vlani. Domáci dopyt je totiž stále slabý. Podľa najnovších údajov štatistického úradu v Budapešti priemyselná výroba v krajine sa v júni zvýšila medziročne o 15,2 %, pričom analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters, odhadovali, že vzrastie o 10 %. Oproti predchádzajúcemu mesiacu sa produkcia maďarských tovární po očistení od sezónnych vplyvov zvýšila o 0,9 %. Na porovnanie, v máji 2010 stúpla výroba v Maďarsku medziročne o 13,8 % a medzimesačne o 5,6 %. „Motorom júnového rastu priemyselnej produkcie bol takmer výlučne export,” pripomenul Miklós Schindele zo štatistického úradu a dodal, že ďalším významný faktorom medziročného nárastu výroby v júni bola nízka produkcia v rovnakom období roka 2009. Maďarská ekonomika minulý rok klesla o 6,3 % a centrálna banka odhaduje, že tento rok sa jej výkon zvýši len mierne o 0,9 %. Maďarsko, podobne ako ostatné štáty strednej a východnej Európy, je totiž veľmi závislé od exportu na západné trhy, ktoré sa však vlani zmietali v recesii, čo sa negatívne odrazilo na výkone exportných ekonomík.

Radičová pre Népszabadság:

S Orbánom sme hovorili o všetkých problémoch

2. augusta 2010 - (tasr)

Slovenská premiérka Iveta Radičová na schôdzke so svojím maďarským partnerom Viktorom Orbánom hovorila po budapeštianskom summite predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky 20. júla o všetkých významných problémoch. Vyplýva to z rozhovoru premiérky pre maďarský denník Népszabadság. V reakcii na údajnú kritiku Radičovej, že sa podriadila Orbánovi, ktorý sa snažil citlivé otázky vo vzájomných slovensko-maďarských vzťahoch odložiť nabok, premiérka povedala, že ju nezaujímajú zle mienené komentáre. „Na uvedenom stretnutí sme samozrejme otvorene a úprimne hovorili o všetkých dôležitých problémoch, ako aj o tom, že súčasné napäté vzťahy škodia obom krajinám. Súčasne sme sa dohodli, že si nebudeme odkazovať prostredníctvom médií, ani ponad Dunaj,” konštatovala Radičová. Ako poznamenala, na margo dvojakého občianstva Orbánovi zdôraznila, že pre Slovensko je jednostranne upravený maďarský zákon neprijateľný. Bratislava preto čoskoro pripraví právnu normu, ktorá síce nebude postihovať nevinných občanov, vylúči však účinnosť tohto maďarského zákona pre územie SR. Podľa jej slov k zlepšeniu vzájomných vzťahov bude potrebná vôľa oboch strán. „Náš postoj bude medzi oboma krajinami určovať aj naďalej litera a duch základnej medzištátnej zmluvy uzatvorenej pred 15 rokmi. V každom prípade bude znamenať posun aj to, ak príslušné zmiešané komisie budú rokovať o cezhraničnej spolupráci, o energetickej bezpečnosti, ktorá bude postupne znižovať závislosť na Rusku v tejto oblasti, o tvorbe nových pracovných príležitostí a iných dôležitých otázkach,” dodala. Népszabadság v rozsiahlom rozhovore zisťoval najmä situáciu okolo stability Radičovej vlády, vládneho programu kabinetu, postoja Slovenska k pomoci Grécku, ako aj postoj vládnej koalície k strane Most-Híd.

http://nol.hu/kulfold/iveta_radicova__orban_viktor_tudomasul_vette___

Minister Daniel Krajcer (SaS) zruší pokuty za jazyk

3. augusta 2010 - (hn - čtk)

Ministerstvo kultúry chce zrušiť sankcie za porušenie jazykového zákona, ktoré v hodnote od 100 do 5 000 eur zaviedla bývalá vláda. Novinárom to včera povedal minister kultúry Daniel Krajcer (SaS). Pokuty platia od septembra 2009, dodnes však ministerstvo žiadnu neuložilo. „Je to riešenie, ktoré vyplýva z programového vyhlásenia vlády,” povedal na svojej prvej tlačovej konferencii Krajcer. Vláda Ivety Radičovej sa totiž zaviazala, že „odstráni nezmyselné reštrikcie a obmedzenia v zákonoch týkajúcich sa národnostných menšín”. Zmeny v zákone žiada aj podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd). Zavedenie pokút bývalou vládou Roberta Fica (Smer-SD), ktorej súčasťou bola aj národne orientovaná SNS, vyvolalo odpor maďarskej menšiny, zahraničných inštitúcií i maďarskej vlády. Bývalý minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) tvrdil, že bez pokút by bol jazykový zákon nefunkčný. V rokoch 2001 až 2006 ministerstvo dosiahlo nápravu len v desiatich percentách prípadov porušenia zákona o štátnom jazyku. V súčasnosti môžu byť pokutovaní podnikatelia a inštitúcie, nie bežní ľudia. Ministerstvo kultúry po tom, ako zákon začal platiť, dostalo niekoľko podnetov. Napríklad na vysielanie miestneho rozhlasu v maďarskom jazyku či označenie priestranstiev a budov cudzími nápismi. Do dnešného dňa žiadnu sankciu neuložilo. Konanie voči mimoparlamentnej SMK, ktorá pred voľbami nasadila do súboja o kreslá v Národnej rade desiatky bilbordov a plagátov v maďarčine, však ministerstvo zatiaľ neukončilo. Súčasná koalícia sa tiež bude zaoberať požiadavkou vicepremiéra Chmela, aby príslušníci maďarskej, rómskej či rusínskej národnosti dostali možnosť hovoriť na úradoch rodným jazykom aj v obciach, kde menšina tvorí menej ako pätinu populácie.

V maďarských školách diskriminujú Rómov

5. augusta 2010 - (sita)

V maďarských školách sa aj napriek oficiálnemu zákazu stále praktikuje segregácia rómskych žiakov. Vo štvrtok o tom s odvolaním sa na maďarský denník Népszava informuje agentúra MTI. Počet škôl a tried s väčšinou rómskych detí sa oproti štatistike spred šiestich rokov zvýšil približne o 30 percent. Denník sa odvoláva na aktuálne údaje a tiež na čísla z prieskumu z roku 2004. Segregácia sa podľa maďarského sociológa dokonca zvyšuje. Diskriminácia je v Maďarsku zakázaná a predchádzajúca vláda sa ju pokúsila potlačiť sériou nariadení, ktoré však v celom rozsahu zlyhávajú. „Segregácia sa dokonca zvyšuje,” uviedol pre denník sociológ Jánoš Zolnaj, ktorý bol jedným z lídrov nedávneho výskumu. Dnes študuje v úplne segregovaných školách alebo v oddelených triedach vyše 200 000 rómskych detí. Uviedol denník s odvolaním sa na údaje mimovládnej organizácie Dajte šancu pre znevýhodnené deti. Organizácia tiež poukazuje na fakt, že podľa sociologickej štúdie výlučne rómske školy prevádzkujú v 170 maďarských mestách a dedinách a v ďalších 700 navštevujú rómske deti oddelené triedy, píše denník. Úroveň vzdelania v segregovaných školách a triedach je podľa sociologickej štúdie hlboko pod celoštátnym priemerom. V praxi to znamená, že tieto deti sú dopredu automaticky znevýhodňované pred prípravou na ďalšie štúdium, prax či reálny život.

Kto, keď nie oni?

3. augusta 2010 - (Lukáš Fila - Sme)

Ak už okamžitú zmenu nezmyselného jazykového zákona nedokáže zabezpečiť ani kombinácia Maďara Bugára, v Nemecku vychovaného Sulíka, bruselského eurokomisára Figeľa a Radičová s postdoktorálnym štúdiom na Oxforde, tak kto potom? Strach novej koalície z Ficových zákonov o dvojakom občianstve či vlastenectve sa ešte dá ako-tak pochopiť, keďže Smer a SNS by začali vyťahovať lásku k národu a hrozbu hnedého moru z juhu, o ktorom rozprával v poslednom predvolebnom štádiu aj expremiér. Ale jazykový zákon má toľko zjavne nezmyselných ustanovení, ktoré ani nesúvisia s Maďarmi, že novelizovať ho nemôže byť reálna hrozba ani pre strany, ktorých voliči majú ľahký sklon ku xenofóbii. Prečo by v normálnej krajine malo platiť, že „všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku” a ak majú aj cudzojazyčný text, musí byť menší, než slovenský? Jednak by legislatíve svedčalo, keby poslanci netrpeli potrebou vymenúvať všetky spôsoby prepravy, čo im napadnú. Ale najmä je tu problém s obsahom. Prečo by informačná tabuľa pre zahraničných turistov musela byť dominantne slovenská? Prečo nemôže používať vlastník vinárne veľké francúzske označenia? Čo koho do toho, aké nálepky má v aute taxikár? A podobne je to s inými ustanoveniami, ako je povinnosť súkromných galérií tlačiť katalógy v slovenčine, či uvádzať v nej kultúrne podujatia. Ak potrebu okamžite zrušiť tieto nezmyselné obmedzenia slobody nechápe minister kultúry z liberálnej strany, tak kto potom?

Chmel bude bojovať aj s vlastnými

3. augusta 2010 - (Michal Piško - Sme)

Hoci Mostu-Híd sa podarilo zachovať post vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny napriek zámerom časti koalície a získať preň aj právomoci v oblasti menšinovej kultúry a školstva, vo viacerých otázkach ostal osamotený. Do vládneho programu, ktorý ide dnes do parlamentu, nepresadili prijatie zákona o právnom postavení menšín Či vznik Úradu pre menšiny. Koalícia nesúhlasila ani so zrušením novely zákona o štátnych symboloch, ktorá od septembra prikazuje školám vyvesiť v triedach zástavu, text hymny a preambuly ústavy, do osnov zaradiť aj výchovu k vlastenectvu, či hrať hymnu pred každým športovým podujatím. „Vlastenectvo sa nedá vynucovať zákonom. Žiaľ, boli sme prehlasovaní, proti bolo najmä KDH,” povedal včera vicepremiér Rudolf Chmel z Mosta-Hídu. Zákon obhajuje aj minister školstva Eugen Jurzycaz SDKÚ. KDH zatiaľ brzdí aj zmenu ďalšieho sporného zákona, ktorý presadil Smer. Hnutiu sa nepozdáva zámer zrušiť protiopatrenie k maďarskému zákonu o dvojakom občianstve, za ktoré v máji hlasovali aj jeho poslanci. Zákon oberá o slovenské občianstvo tých, čo žiadajú o občianstvo iného štátu. „Maďarský zákon ešte ani nenadobudol účinnosť a my už zbavujeme občianstva tisíce ľudí, ktorí požiadali o občianstvo v iných krajinách,” upozorňuje Chmel. Navrhuje našu novelu zrušiť. Slovensko a Maďarsko by namiesto toho mali uzatvoriť dohodu: Maďari nebudú u nás robiť aktívny nábor a občianstvo budú udeľovať len na individuálnom základe. My sa zas zaviažeme, že Maďarov nebudeme pre občianstvo diskriminovať. Aj tu Most-Híd naráža na SDKÚ, ktorá presadzuje vlastné riešenie - zákon, že Slovensko neuznáva maďarský zákon na našom území. „Bude to ešte predmetom dosť ostrých vnútrokoaličných rokovaní,” priznáva Chmel. Presadiť chce aj možnosť viac používať menšinové jazyky v úradnom styku. Dosiaľ mohli iný jazyk používať iba obyvatelia obcí, kde menšina tvorí aspoň 20 percent. Chmel chce hranicu znížiť na 10 percent. „Zatiaľ sme o tom nerokovali, počkáme si na jeho návrh,” hovorí poslankyňa KDH Jana Žitňanská.

Chmel navrhol zrušiť Ficove zmeny pri štátnom občianstve

3. augusta 2010 - (hn)

Novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou Ficov kabinet reagoval na prijatie maďarského zákona o dvojakom občianstve, je podľa vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd) potrebné zrušiť. Mala by sa podľa neho medzi oboma krajinami uzavrieť bilaterálna dohoda, ktorá by stanovila pravidlá na udeľovanie maďarského občianstva. Medzi tie by mala patriť podmienka, že by maďarská strana nerobila aktívny nábor na Slovensku. Dvojaké občianstvo by sa tiež malo udeľovať iba na individuálnom základe. Slovenská strana by sa mala zasa zaviazať k tomu, že nebude občanov pre dvojaké občianstvo diskriminovať. Súčasný právny stav na Slovensku považuje Chmel za neprijateľný. „Maďarský zákon ešte ani nenadobudol účinnosť, ale SR už v podstate zbavuje občianstva tisíce svojich ľudí, a to predovšetkým nemaďarskej národnosti, ktorí požiadali o občianstvo v iných krajinách,“ povedal Chmel. Novelu schválil 26. mája parlament 90 hlasmi v skrátenom legislatívnom konaní. Právnu normu podporili členovia Smeru-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH. SDKÚ-DS za ňu nehlasovalo. Vtedy najsilnejšia opozičná strana prišla s vlastným návrhom, ktorý v pléne neprešiel.

Chmel chce posilniť postavenie jazykov menšín

2. augusta 2010 - (čtk)

Príslušníci maďarskej, rómskej či rusínskej národnosti by mali mať možnosť hovoriť na úradoch rodným jazykom aj v obciach, kde menšina tvorí menej ako pätinu populácie. O zámere posilniť postavenie jazykov menšín dnes informoval podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd). Zdôraznil, že zmeny musí najprv odobriť koaličná rada. Súčasný zákon umožňuje používať menšinový jazyk v úradnom styku, ak v obci žije najmenej 20-percent príslušníkov menšiny. Nové pravidlá používania jazykov menšín by sa podľa Chmela mohli odvíjať od odporúčania Európskej únie. Tá navrhuje, aby sa hranica súčasných 20 percent znížila na desať. Chmel poznamenal, že úprava by sa dotkla približne dvoch desiatok obcí; výrazne by pomohla najmä Rusínom, Nemcom či Rómom žijúcim na Slovensku. Vicepremiér tiež navrhuje, aby zo sporného jazykového zákona vypadli pokuty vo výške od 100 do 5000 eur za porušenie jeho ustanovení. „Chceme, aby sa všetky tie veci, ktoré sa pokazili, dostali do normálneho stavu,” poznamenal. Jazykový zákon sprísnila s účinnosťou od vlaňajšieho septembra vláda Roberta Fica (Smer-SD), norma vyvolala odpor maďarskej menšiny, zahraničných inštitúcií i maďarskej vlády. Slovensko neskôr spresnilo nejednoznačné ustanovenia zákona, na základe ktorých dnes možno pokutovať úrady, inštitúcie, firmy a podnikateľov. Chmel presadzuje aj zrušenie novely zákona o dvojakom občianstve, podľa ktorej dnes úspešní žiadatelia o občianstvo iného štátu prídu až na výnimky o to slovenské. Normu prijal predchádzajúci kabinet po tom, čo Budapešť zjednodušila podmienky na zisk maďarského občianstva. Zmene slovenského zákona by mal podľa Chmela predchádzať podpis medzištátnej dohody s Maďarskom; Budapešť by sa v nej napríklad zaviazala, že nebude robiť aktívny nábor a občianstvo bude udeľovať individuálne. „Zatiaľ je to moja vízia či predstava takého dialogického charakteru,” dodal. Obe normy prispeli v predchádzajúcom období k zhoršeniu dlhodobo napätých slovensko-maďarských vzťahov. Vláda premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) označila ich zlepšenie za jednu zo svojich priorít. Nový podpredseda vlády by mal v budúcnosti získať väčšie právomoci napríklad v oblasti národnostného školstva či kultúry. Na svojom úrade preto plánuje zriadiť odbory národnostných kultúr a školstva.

SMK: Program. vyhlásenie vlády je príliš všeobecné

2. augusta 2010 - (sita)

Strana maďarskej koalície (SMK) považuje Programové vyhlásenie vlády za málo konkrétne a veľmi všeobecné. Predseda Republikovej rady SMK Gyula Bárdos ho označil za „nemastný-neslaný program krehkej vlády“. Tvrdí, že môže byť dobré, no pri takejto krehkej väčšine je otázne, čo sa môže prijať. Podpredseda pre ekonomiku a regionálny rozvoj Iván Farkas dokonca našiel v programovom vyhlásení viacero paradoxov. Podpredsedníčka pre sociálne veci, rodinu a zdravotníctvo Tünde Neszméri vyhlásila, že dokument „sa podobá na volebný program“, no vytkla mu, že žiadne konkrétne problémy sa v ňom neriešia. Všetci podpredsedovia za jednotlivé oblasti sa zhodli, že program je príliš nekonkrétny. V oblasti ľudských práv je strana v rozpakoch, pretože vláda sľubuje odstrániť všetky represívne opatrenia minulej vlády, no na druhej strane sa nechystajú zrušiť zákon o štátnych symboloch, tvrdí Bárdos. Nie je jasné ani to, aké budú kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva. Dúfajú, že bude prijatý aspoň zákon o podpore a financovaní menšinových kultúr. Farkas tvrdí, že vyhlásenie prináša rad pozitívnych zmien a návrhov, no je veľmi všeobecné a takto sa neušetrí ani cent na výdavkoch štátneho rozpočtu. Expert na financie tvrdí, že budú potrebné buď tvrdšie opatrenia nad rámec programu, alebo bude musieť vláda pritvrdiť opatrenia v programe. „Postupnými krokmi bez šokovej terapie to nepôjde,“ dodal Farkas s tým, že po minulých voľbách bola krajina v lepšom stave a vláda Roberta Fica prijala program s oveľa vyšším počtom konkrétnych opatrení. Teraz by prijal razantnejšie opatrenia. Podpredseda pre pôdohospodárstvo a životné prostredie László Miklós tvrdí, že túto časť programu musel písať niekto, kto je nepriateľom ochrany životného prostredia, a spoznal rukopis pána z rezortu pôdohospodárstva. Miklós je rád, že nová vláda obnoví ministerstvo životného prostredia, no o niektorých tézach programu hovorí, že si protirečia. Tvrdí napríklad, že zrušenie Recyklačného fondu je proti záujmu občanov a v záujme znečisťovateľov. Miklós tvrdí, že aj v oblasti pôdohospodárstva obsahuje program veľa všeobecností. Prehodnotenie rozsahu chránených území označil za zvrátenú filozofiu. Podpredseda pre verejnú správu Péter Őry volá po dobrej fiškálnej decentralizácii a komunálnej reforme. Tvrdí, že „nátlak na spájanie administratívy, môže viesť k vytváraniu znovucentralizácie samospráv, čo vnímame ako krok vedúci k likvidácii menších obcí“. Bez liberalizácie zákona neposilnia obce vlastné príjmy ani nevyriešia problematiku obyvateľov bez trvalého pobytu, dodal Podľa Neszméri SMK vníma pozitívne, že vláda chce chrániť druhý pilier a vytvoriť pracovné miesta, nehovorí však o konkrétnych opatreniach. Neszméri tvrdí, že pozitívne je zavedenie minimálneho dôchodku, aj prevencia pred chorobami, no vzápätí kritike podrobila predpis účinných látok, nie liekov, ktorý plánuje zaviesť ministerstvo zdravotníctva. Najskôr podľa nej treba zriadiť elektronickú evidenciu. „Ako chce vláda riešiť miliardové dlhy fakultných nemocníc?“ opýtala sa nakoniec. Podpredseda pre školstvo a kultúru László Szigeti tvrdí, že v oblasti školstva vyhlásenie neobsahuje nové reformné predsavzatie ani veľké reformné zmeny, skôr pokračuje v reformách. Viacero opatrení Szigeti pochválil, no o niektorých tvrdí, že budú príliš nákladné, napríklad povinný posledný ročník materských škôl či zvýšenie počtu psychológov. Pri zvýšení platov učiteľov upozornil, že vláda zabúda, že v školstve pracujú aj nepedagogickí zamestnanci a o nich sa v materiáli nehovorí. Sám je zvedavý, ako sa bude riešiť nezákonné vyberanie poplatkov a nezákonné udeľovanie titulov na vysokých školách. „Vláda podceňuje oblasť športu a mládeže,“ upozornil Szigeti. Dodal, že sklamaním je, že sa nehovorí o zrušení vlasteneckého zákona. „Mohli napísať jednu krátku vetu,“ ľutuje Szigeti. V rámci kultúry vítajú aj zrušenie koncesionárskych poplatkov, i keď to bude záťažou na rozpočet, aj zámer dlhodobej koncepcie ochrany národnostného školstva a kultúry, i keď treba do nej zainteresovať aj jednotlivé dotknuté subjekty.

Orbánova vláda môže ohroziť stabilitu penzií

3. augusta 2010 - (tasr)

Stabilita dôchodkového fondu v Maďarsku bude ohrozená, ak vláda skutočne zavedie opatrenie, že od januára budúceho roka budú môcť ženy po odpracovaní 40 rokov odísť nezávisle od veku do dôchodku. Tvrdí to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predsedníčka dozornej rady fondu L. Szeremiová. Súčasná finančná situácia fondu je stabilná. V prvých piatich mesiacoch tohto roka vykázal fond prebytok vo výške 11 miliárd forintov (39,9 milióna eur). „Ukazovateľ odvodov do fondu sa vďaka sprísneniu odchodu do dôchodku zlepšil. Ak to pôjde takto ďalej, do konca roka bude vyrovnaný rozpočet,” povedala Szeremiová. Dôchodkový systém je podľa nej nastavený na parametre veku a odpracovaných rokov. V prípade, že jeden z týchto parametrov vypadne, bude potrebný úplne iný dôchodkový systém, ktorý by bol v protiklade s terajším systémom, ale aj snahám Európskej únie, zdôraznila Szeremiová. Vláda Viktora Orbána už o úprave odchodu žien do dôchodku rozhodla, parlament bude o tejto záležitosti hlasovať na jesennej schôdzi. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) namieta, že muži by v prípade zvýhodnenia žien pri odchode do dôchodku museli pracovať až do veku 70 a viac rokov, pretože iba tak by bolo možné zmenu financovať. Súčasne to považujú za neodôvodnenú diskrimináciu jedného z pohlaví, ktorá je v Európskej únii zakázaná. Podľa súčasných zákonov platných v Maďarsku je stanovený vek odchodu do dôchodku v závislosti od roku narodenia u žien od 55 rokov (narodili sa pred rokom 1940) po 62 rokov (narodili sa po roku 1946). U mužov je dôchodkový vek 61 rokov (narodili sa v roku 1938), u starších je to vek 60 rokov a u mladších 62 rokov. Na plný dôchodok majú nárok osoby, ktoré odpracovali 20 rokov.

Maďarky pôjdu do dôchodku, keď si odpracujú 40 rokov

2. augusta 2010 - (tasr)

Od januára budúceho roka by mohli v Maďarsku ženy, ktoré odpracovali 40 rokov, odísť nezávisle od svojho veku do dôchodku. Cituje dnešné vydanie maďarského denníka Népszava experta vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Lászlóa Ivána. Podľa jeho slov vládny kabinet už o tom rozhodol, parlament bude o tejto záležitosti hlasovať na jesennej schôdzi. Ide zatiaľ o jedinú konkrétnu vec, v ktorej vláda už rozhodla. Dodal, že vláde ide o to, aby pripravila modernú a spravodlivejšiu koncepciu zmeny starobného dôchodku. Maďarská socialistická strana (MSZP) podľa denníka namieta, že muži by v prípade zvýhodnenia žien pri odchode do dôchodku museli pracovať až do veku 70 a viac rokov, pretože iba tak by bolo možné zmenu financovať. Súčasne to považujú za neodôvodnenú diskrimináciu medzi pohlaviami, ktorá je v Európskej únii zakázaná.

Energetická infraštruktúra V4 by sa mala prepájať

2. augusta 2010 - (Slovenská atlantická komisia)

Spolupráca Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska nielen pri prepojení plynových či elektrických sietí, ale aj pri vyjednávaní cien zemného plynu, by bola v záujme krajín vyšehradského regiónu a mohla by viesť k nižším cenám plynu. Vyplýva to z najnovšej analýzy, ktorú dnes zverejnila Slovenská atlantická komisia. Podľa dokumentu, ktorý vypracovala spoločná expertná skupina, by budovanie fyzickej infraštruktúry a lepšia spolupráca pomohla fungovaniu jednotného regionálneho trhu s energiami. Malo by ísť najmä o severo - južné prepojenie plynových sietí, ktoré by zlepšilo bezpečnosť dodávok a zároveň sprístupnilo spotové trhy a alternatívne zdroje dodávok. Jedným z odporúčaní pre vlády štyroch vyšehradských krajín je tiež posilnenie výskumu a vývoja v oblasti energetiky. Pozornosť by sa napríklad mohla venovať výskumu čistých technológií využitia uhlia, ktorého ma región prebytok, či výskumu biomasy a biopalív. Dokument vypracovala expertná skupina a množstvo externých spolupracovníkov v rámci projektu Visegrad Security Cooperation Initiative (VSCI). Jeho cieľom bola identifikácia zdieľaných bezpečnostných a obranných záujmov krajín V4 a analýza možných nástrojov ich spoločnej realizácie. Výsledkom niekoľkomesačnej práce dvoch expertných skupín (transatlantická bezpečnosť, energetická bezpečnosť) je dvojica analytických dokumentov s odporúčaniami. Andrej Nosko, Anita Orbán, Wojciech Paczyński a Jakub Jaroš, ktorí sú autormi dokumentu o energetickej bezpečnosti, sa na jeho záverečnej podobe dohodli v piatok v Bratislave. Projekt, ktorý zorganizovala Slovenská atlantická komisia spolu so svojimi partnermi v Českej republike (Jagello 2000), Maďarsku (Medzinárodné centrum pre demokratickú tranzíciu) a Poľsku (Euroatlantická asociácia), bol finančne podporený z prostriedkov medzivládneho Medzinárodného vyšehradského fondu.

Link na dokument:

http://www.ata-sac.org/subory/file/VSCI_Energy_Security.pdf

Novohradský folklórny festival potešil milovníkov ľudovej hudby

1. augusta 2010 - (tasr)

Milovníci ľudovej hudby a tanca si v sobotu (31.7.) večer prišli v Lučenci na svoje. Konal sa tam Novohradský folklórny festival, na ktorom vystúpili súbory až z Paraguaja či Gruzínska. Už krojový sprievod celým mestom zaujal množstvo ľudí. Najväčší úspech mal však hlavný program, ktorý sa začal o 19.00 h. Medzi divákmi a folklórnymi nadšencami nechýbal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Vladimír Maňka, ktorý má k folklóru blízky a pozitívny vzťah. „Prišiel som sem veľmi rád. Medzinárodný festival vytvára medzi ľuďmi akoby mosty a spája ich. Sú tu ľudia z rôznych krajín, ktorí hovoria rôznymi rečami, ale tento festival odbúrava všetky hranice, vytvára nové priateľstvá a pocit hrdosti a to je fantastické,” skonštatoval Maňka. Okrem predsedu BBSK si program nenechal ujsť ani primátor Lučenca Milan Marko, poslanec BBSK Peter Csúsz a prednosta Obvodného úradu v Lučenci Branislav Hámorník. „Stretli sa tu ľudia, ktorí majú radi spev, tanec a piesne. V amfiteátri mestského parku vystúpili vzácne súbory zo zahraničia, ktoré prišli aj z exotických krajín. Mali sme pekný folklórny zážitok. Toto bolo najväčšie stretnutie Slovákov a Maďarov. Verím, že tradícia bude pokračovať,” domnieva sa primátor Lučenca, ktorý obdivuje mladých ľudí, ktorí sa aj v dnešnej dobe venujú folklóru. Aj Novohradský folklórny festival poznačila kríza, a preto tento rok trval len tri dni a nie päť, ako to bývalo zvykom v minulosti. Vystúpilo aj menej súborov, ktoré však ľudí potešili a zabavili.

Pred 65 rokmi začal platiť Benešov dekrét o štátnom občianstve

1. augusta 2010 - (čtk)

Pred 65 rokmi, 2. augusta 1945, vydal československý prezident Edvard Beneš jeden z najdôležitejších a neskôr i najkontroverznejších dekrétov, na základe ktorého Nemci a Maďari, ktorí už skôr nadobudli nemecké alebo maďarské občianstvo, stratili občianstvo československé. Práve tento dekrét podľa historikov vytvoril predpoklad pre budúci odsun, počas ktorého opustili Československo zhruba tri milióny Nemcov. Hoci sa o Benešových dekrétoch hovorí predovšetkým v súvislosti s dodnes diskutovaným povojnovým odsunom, jeho samotného sa žiadny dekrét priamo netýkal. Povojnovým usporiadaním sa zaoberala začiatkom augusta 1945 postupimská konferencia víťazných mocností a tie sa v spoločnom komuniké zhodli, že „bude potrebné pristúpiť k prevedeniu obyvateľstiev nemeckých zostávajúcich v Poľsku, Československu a Maďarsku do Nemecka”. V rovnaký deň potom prezident Beneš podpísal dokument číslo 33/1945 o odobratí československého občianstva. Výnimku dostali ľudia, ktorí „zostali verní Československej republike, nikdy sa neprevinili proti národom českému a slovenskému a buď sa činne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom”. Kto si chcel overiť, či jeho občianstvo zostáva zachované, musel do šiestich mesiacov podať žiadosť u príslušného okresného národného výboru alebo u zastupiteľského úradu (pokiaľ býval v cudzine). O žiadosti potom rozhodoval krajský výbor na návrh okresného výboru. Tento dekrét stratil svoju ústavnú povahu prijatím ústavy v roku 1948 a na základe vládneho nariadenia z roku 1949 bolo československé občianstvo v individuálnych prípadoch vrátené. V roku 1953 bol potom prijatý zákon, podľa ktorého osoby nemeckej národnosti, ktoré v súlade s dekrétom 33/1945 stratili občianstvo a mali bydlisko na území Československej republiky, sa stali československými občanmi. Nemcov a Maďarov sa okrem dekrétu o občianstve týkali hlavne Benešove dekréty o konfiškácii majetku, o potrestaní nacistických zločincov, o konfiškácii pôdy a o pracovnej povinnosti osôb zbavených občianstva. Na ich základe prišli o pôdu a majetok, boli súdení pred ľudovými súdmi a museli vykonávať nútené práce. V decembri 1945 odhadli československí predstavitelia hodnotu vyvlastneného nemeckého majetku na 300 miliárd korún. Údaje o celkovom počte odsunutých Nemcov sa líšia, väčšinou sa ale výsledné číslo blíži k trom miliónom. V publikácii Odsun Nemcov z Československa 1945 - 1947 (1991) sa uvádza, že na území okupovaného Nemecka bolo k októbru 1946 odsunutých 2,402.600 sudetských a karpatských Nemcov. V Rakúsku podľa uvedenej publikácie žilo 175.000 a v ostatných krajinách približne 15.000 Nemcov z ČSR. Historik Karel Kaplan tvrdí, že z Československa bolo odsunutých 2,256.00 Nemcov a 660.000 ho opustilo pred januárom 1946, ako začal organizovaný odsun. Z československej historickej štatistickej ročenky (1985) vyplýva, že počet Nemcov v krajine v roku 1947 klesol oproti roku 1937 o 3,140.000. Medzi májom a júnom 1945 tiež opustilo Slovensko zhruba 32.000 Maďarov. Podľa dohody o výmene obyvateľstva z februára 1946 sa zo Slovenska do Maďarska a naopak presťahovalo 73.000 ľudí. Po roku 1989 sa téma Benešových dekrétov stala jednou z často diskutovaných otázok v česko-nemeckých a česko-rakúskych vzťahoch a bola využívaná i v domácej politike týchto krajín. V januári 1997 bola podpísaná spoločná Česko-nemecká deklarácia o vzájomných vzťahoch a ich budúcom rozvoji. Obe krajiny sa navzájom ospravedlnili za príkoria minulosti a zaviazali sa, že budú rešpektovať právny poriadok druhého štátu.

Nech je...

Bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku

píše na margo Radičovej návštevy v Budapešti

23. júla 2010 - (Štefan Markuš - jetotak.sk)

Na prvej strane Biblie opakovane čítame: „Boh povedal, nech je svetlo..., nech je obloha...,nech sa vody zhromaždia..., nech sa ukáže pevnina...,nech zem vydá sviežu trávu..., nech sú svetlá na nebeskej oblohe..., nech sa hmýria vody živými tvormi..., nech vtáky lietajú nad zemou..., nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov..., nech ľudia vládnu nad celou zemou...“ Dôsledky boli zrejme priaznivé, lebo „Boh videl, že všetko čo utvoril, bolo veľmi dobré“. Kresťania a Židia veria, že vďaka povelom typu Nech je... sme a trváme. Tragédiou človeka je, že v dejinách neraz chcel napodobiť Boha. Jednoduchý povel Nech je... priťahuje a do gravitačného poľa ľudských želaní beznádejne uviazli najmä diktátori. Napoleon, Hitler aj Stalin sú vzormi, ktorí sa do tej holej, ale zázračnej vety zamilovali. Dôsledky neúspechu ľudského povelu Nech je... málokoho pribrzdili. V ostatnom čase počujeme spoza našich južných hraníc podobné vzdychy. Nič nové pod slnkom, povieme si, veď naši susedia iba imitujú pokusy Slovenskej národnej strany, ktorá pocit vlastenectva chce vyvolať podobným spôsobom. Maďarskí politici však v iluzórnych túžbach prekonávajú Slovákov. Novým vládnym nariadením 1/2010 (VI. 16), zavelili všetkým Maďarom: „Nech je mier, sloboda a zhoda!“ S nemalým udivením zisťujeme, že obsažný povel je v podstate úvodným mottom politickej deklarácie o Národnej spolupráci v Maďarskej republike. Jej text je pozoruhodný, bude zarámovaný a bude povinne visieť na stenách všetkých vládnych a štátnych zariadení. Rám deklarácie musí mať minimálne rozmer 50x70 cm. Znenie textu bude vytlačené farebne a umiestnené na dôstojných a viditeľných miestach inštitúcií. Pripomína nám to obdobie vládnutia dynastie Habsburgovcov. Kedysi v mocnárstve Rakúsko - Uhorska, vo verejných budovách viseli obrazy Františka Jozefa II. Usmiaty cisár zdobil steny aj v šenkoch, kde ich zneucťovali najmä muchy. Krčmárov a majiteľov hotelov pokutovali za znečistenie obrazov Jeho veličenstva. Čo sa ale stane v podobných zariadeniach s obrazom politickej deklarácie? Hádam len nie to, čo v krčme u Palivca, kam vojak Švejk rád chodil politizovať... Čo všetko obsahuje ten vážny dokument? Nuž, spomína sa v ňom hrdinský zápas Maďarov za sebaurčenie v r. 1956, ktorý okupanti krvavo potlačili. Po kolapse komunizmu a zmene politického systému v r. 1989 boj o výlučné postavenie Maďarov pokračoval s priekmi politických strán, ktoré namiesto zmysluplnej slobody a demokracie ústili do inej závislosti na zoskupeniach politických strán, nádeje na lepší život končili v politickej a ekonomickej kríze krajiny. Na konci prvého desaťročia XXI. storočia, Maďarsko po 46 rokoch komunistickej diktatúry a po 20 rokoch politických zmätkov, získalo späť práva na sebaurčenie a na využitie vlastných schopností. Maďarský národ, na jar roku 2010, zhromaždil svoju životnú energiu a v kabínkach volebných miestností uskutočnil revolúciu. Parlament potvrdil, že v aprílových voľbách t.r. sa potvrdilo odhodlanie vybudovať nové spoločenské zriadenie Národnej spolupráce, založené na takých pilieroch, ktoré pre šťastie človeka sú nevyhnutné a zaručí dôstojný život členom mnohofarebného maďarského národa. Práca, domov, rodina, zdravie a poriadok budú spoločné väzobné stĺpy. Nový spoločenský systém národnej spolupráce bude otvorený pre každého Maďara doma aj za hranicami. Toto zomknutie vyvolá v každom Maďarovi obrovskú oslobodzujúcu silu, ktorá bude veľkou nádejou. Po desaťročiach, táto nová sila umožní Maďarom realizovať svoje vlastné ciele a tomu zasvätia životy v budúcnosti. Nech je mier, sloboda a zhoda! Vláda Viktora Orbána teda nastolí mier, zabezpečí slobodu a zhodu v myslení občanov jednoduchým spôsobom. Sú to dobré predsavzatia. Otázkou zostáva iba to, či sú uskutočniteľné povelom Nech je... Dejiny vývoja politických systémov skôr dosvedčujú, že mier je vždy za horizontom ľudského priania, dokonalá sloboda zase ilúziou idealistov a zhoda myšlienok v demokratickej pluralitnej spoločnosti je skôr nereálnym snom. Čomu nás však dejiny učia je, že spomínané atribúty nemožno dosiahnuť povelom. Sú veci na tejto zemi, čo naozaj dokáže iba Boh. Vodcovia ľudských zoskupení svoje ciele násilím a terorom zatiaľ nikdy trvale nedobyli. To, čo ľudia v dobrej vôli (politickej či spoločenskej) pozitívne dosahujú je vždy iba približovaním sa k nedosiahnuteľnému ideálu, v zmysle budovania otvorenej spoločnosti (Karl Popper). Neudivuje nás preto kritika zo strany rozumných maďarských intelektuálov. Mienkotvorný denník Népszabadság (z 5. júla 210) našiel vhodný titulok pre svoj výstižný komentár. Znie mnohovravne: „Národná spolupráca: Hlúposť rodí hlúposť“. Veru tak. Maďari sa vžívajú do novej úlohy tvorcov histórie. Tentoraz sa ocitajú v reálnej úlohe Boha-Stvoriteľa, ktorý dokáže tvoriť povelom. Maďarský novinár žijúci vo Veľkej Británii, George (Gyȍrgy) Mikes (v druhej polovici minulého storočia) publikoval seriál vtipných knižiek s názvom How to be... a napísal aj titul Ako je byť Bohom. Nazdávam sa, že terajšia fideszovská politická garnitúra sa nepoučila ani zo sarkazmu G. Mikesa. Človek sa môže zahrať na Boha, nepriblíži sa však ani k jeho karikatúre. Viktor Orbán a spol. chcú splodiť nový spoločenský systém v Karpatskej kotline, ktorý tu ešte nebol. Nevieme z akého podhubia by mohol vyrásť nejasne definovaný maďarský politický systém. Creatio ex nihilo, pomocou rozkazu Nech je... predsa nemôže fungovať. To naši južní susedia nevedia? Neodvážim sa komentovať kvalitu a kapacitu ich šedej kôry, iba si myslím, že výsledným produktom veľkého národného nasadenia v nijakom prípade nemôže byť produkt Boha-Stvoriteľa, ktorý mohol konštatovať, že všetko čo „utvoril, bolo veľmi dobré“. Skôr to bude smutné hodnotenie, že všetko čo v Maďarsku v najbližších rokoch vznikne bude veľmi, veľmi zlé. Budem sa však tešiť, ak sa môj pesimizmus zvráti na optimizmus.

Z maďarskej tlače

29. júla 2010 - (salon.eu.sk)

Magyar Narancs: Hódmezővásárhely - „Three Strikes“

Na webovej stránke mesta ma juhovýchode Maďarska sa najnovšie zverejňujú mená a adresy všetkých občanov, ktorí zneužili „podporu mesta“ - tým, že si napríklad nevyzdvihli príspevky na lieky alebo obed vo vývarovni pre chudobných, alebo neboli prítomní pri sprostredkovaní verejnoprospešných prác. Liberálny časopis Magyar Narancs má pochybnosti o želanom účinku takéhoto zverejňovania. Spolu s tým, ako sme prevzali americké pravidlo „three Strikes“, ktoré by nás malo priviesť k „novému poriadku“, nezabudnime tiež na otázku: „Môže niekto so zdravým rozumom naozaj vychádzať z toho, že represie a porušovanie práv, nasmerované proti najnižším vrstvám spoločnosti, skôr či neskôr nezasiahnu aj svet lepšie situovaných? [...] Ktorým smerom väzenie ovplyvní socializáciu týchto detí, nie je veľká hádanka. Väčšina z nich sa po tom, čo ich párkrát zatvoria - a to môžeme s istotou predpovedať hneď - stane nepriateľom spoločenského poriadku. A tak sa jedného rána zobudíme v krajine, v ktorej sa budeme musieť báť ponížených a zúrivých obyvateľov virtuálnych a reálnych get.“

Élet és Irodalom: Centrálne riadené zverejňovanie

Dokumenty o Afganistane, ktoré publikovali Wikileaks, neboli samy osebe až takou senzáciou, myslí si publicista János Széky. Napriek tomu to bol ozajstný výkon, v porovnaní s praxou, aká je bežná v Maďarsku, kde je zverejňovanie riadené zväčša centrálne: „Podľa u nás bežného postupu zdroje - vyslúžilí príslušníci štátnej bezpečnosti, dokonale chránení právnickou a politickou praxou - prisúvajú dokumenty orgánom, ktoré si podľa vlastného vkusu vyberú, a tie ich potom pred zverejnením patrične vypreparujú. Prijímateľ sa teší a všetko hneď aj s pridanými príslušnými ideologickými úpravami publikuje. Plán Fideszovej vlády do budúcnosti lepšie chrániť investigatívnych novinárov a ich zdroje, by bol v normálnej krajine absolútne v poriadku - ale ak dovolíte - vzhľadom štátno-bezpečenostnú verejnosť a maďarský systém utajovaných informácií je to len veľmi, veľmi zlý vtip.“

Na Balatone majú nudisti zelenú od roku 1987

4. augusta 2010 - (tvnoviny.sk)

Najkrajšia nudistická pláž v Maďarsku sa nachádza na brehoch najznámejšieho tamojšieho jazera, na Balatone. Balatonberény je miesto, kde nájdete priestor pre letný relax bez plaviek, pričom ide o pláž európskych kvalít, informuje maďarský Blikk. Súčasťou jednej z najstarších nudistických pláži v Balatonberényi je aj kemp. Pláž otvorili ešte v roku 1987 a v tom čase išlo o obrovskú senzáciu. V súčasnosti toto miesto nudistom tradične ponúkajú cestovné kancelárie nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí a nachádza sa na zozname najžiadanejších v strednej Európe. Nudisti tu nájdu prakticky všetko, čo pre relax potrebujú - masáže, množstvo bufetov vrátane teplej kuchyne, obchod so suvenírmi či nákupné stredisko. Na svoje si prídu aj nudisti - psíčkari. Pre ich štvornohých miláčikov je v areáli pláže špeciálny bazén. V nastávajúcom období majú v pláne pláž ešte vylepšiť o ďalšie moderné ubytovacie kapacity či športoviská, dodáva internetový portál maďarského denníka.

Chcete hrať na Szigete? Pomôžu kontakty

9. augusta 2010 - (Matúš Kvasnička - Pravda)

Muse, Iron Maiden, Faithless, Mika či Madness - to je len niekoľko z hviezdnych mien, ktoré tento rok zdobia najväčší maďarský festival Sziget. Vystúpenia UB40 alebo The Wailers rozohrejú jeho návštevníkov už v utorok, hlavný program osemnásteho ročníka budapeštianskeho festivalu sa začne v stredu a potrvá do pondelka rána. Slovenský interpret tento rok v programe nie je, na festivale sa však predstaví česká skupina Čankišou. V stredu otvorí program na druhom z hlavných pódií - World Music Main Stage. „Je celkom ťažké dostať sa na Sziget, pretože je to veľký, prestížny festival, na ktorom chcú hrať všetci a organizátori si veľmi starostlivo vyberajú,” povedala manažérka kapely Hanka Vojtěchová. Podľa nej je tiež dosť náročné nakontaktovať sa na toho správneho človeka. „Je tam množstvo pódií a dramaturgicky každé spadá pod niekoho iného. Človek si musí vybrať, kam by najlepšie zapadol,” dodala Vojtěchová s tým, že nestačí, ak kapela pošle na festival svoje nahrávky. „Je to dosť o osobných kontaktoch. Myslím si, že cez internet to veľmi nejde. Chodievam na medzinárodný veľtrh WOMEX, kde sa osobne stretávam s ľuďmi, ktorí vyberajú kapely a myslím si, že vďaka tomu sa mi podarilo Čankišou na Sziget dostať.” Podobnú skúsenosť má aj Juraj Cocher zo skupiny Polemic, ktorá na Szigete vystupovala pred tromi rokmi. „Musíte poznať tých správnych ľudí. Napríklad s Polemicom spolupracujeme s viacerými maďarskými kapelami, ktoré sme dotiahli aj na Slovensko a podarilo sa nám to vybaviť v podstate cez ne. Aj skupine Chiki liki tu-a sa to podarilo podobne. Spolupracovali a stále spolupracujú so skupinou Másfél a aj vďaka nej sa dostali na Sziget,” povedal Cocher, podľa ktorého má festival jedinečnú atmosféru. „Neviem ju prirovnať k ničomu inému. Neviem to porovnať ani s Pohodou, ani so žiadnym iným festivalom, na ktorom sme kedy predtým hrali, pretože je to naozaj megaobrovské podujatie. Denne je tam 70-, 80-tisíc ľudí. Kedysi trval Sziget celý týždeň, je tam kvantum pódií a za ten čas sa tam toho vystrieda naozaj veľmi veľa. Jednoducho super festival,” zhodnotil Cocher. Podľa neho vystúpenie na Szigete určite otvára dvere do Maďarska, hoci skupina Polemic tu hrávala aj predtým a každý rok má v Maďarsku niekoľko koncertov, na ktorých je veľký záujem aj o cédečká kapely. „Videli nás ľudia, ktorí sa predtým k našej hudbe nemali ako dostať. Neskôr sa nám ozývali, že sa im páčia aj naše platne. V tomto to má zmysel, je to spôsob, ako posunúť svoju hudbu ďalej,” dodal Cocher. V to, že vystúpenie na Szigete pomôže otvoriť dvere na ďalšie pódiá, dúfa aj manažérka Čankišou. „Vplyv by to mať mohlo, je to prestížny festival. Ak máte v portfóliu kapely, že ste hrali na Szigete, je to veľká vec, takže dúfam, že ponuky na hranie v Maďarsku alebo trebárs aj inde prídu,” povedala Vojtěchová. Pre Čankišou to bude prvá návšteva Szigetu. „Pôjdem tam prvýkrát a pokiaľ viem, tak z kapely na Szigete tiež nikto nebol. Od všetkých však počúvame výborné referencie, teda s tým, že je to obrovský festival, kde sú davy a davy ľudí, ale zase výborné kapely,” dodala.

V Chorvátsku zomreli v tomto roku traja Maďari

4. augusta 2010 - (tasr)

Na chorvátskom úseku rieky Dráva našli v pondelok utopeného muža. Ako o tom dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI, potvrdilo sa, že ide o Maďara nezvestného od piatku. V Chorvátsku v tomto roku zomreli traja občania Maďarskej republiky. Maďarský konzul v Záhrebe Zoltán Juhász pre MTI uviedol, že rodina nebohého identifikovala telo. V priebehu dnešného dňa uskutočnia pitvu, aby presne určili dôvod úmrtia 56-ročného muža pochádzajúceho z Baraňskej župy, ktorý sa spolu s 13-člennou skupinou plavil kajakmi po Dráve. Nebohého, ktorý trpel srdcovou chorobou, hľadali policajti, rybári a kajakári od piatku po tom, čo pred prenocovaním na jednom z ostrovov pri obci Répás išiel zbierať drevo a nevrátil sa späť. V sobotu sa do pátrania zapojili aj potápači. V tomto roku v Chorvátsku zomreli traja Maďari, ďalší muž sa stal obeťou nehody pri potápaní a staršia žena zomrela po infarkte na brehu mora.

Rumunský kamión narazil do domu v Maďarsku

4. augusta 2010 - (tasr)

Dvaja ľudia sa zranili v maďarskej obci Fegyvernek v noci nadnes po tom, čo rumunský kamión narazil do rodinného domu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI vodič utrpel ťažké zranenia, staršiu obyvateľku domu previezli do nemocnice v šoku. Vodič kamiónu pri nehode, ktorá sa stala 120 km východne od Budapešti, uviazol v troskách auta. Muža vyslobodili požiarnici z Kisújszállásu, záchranári ho previezli do nemocnice v kritickom stave. Pri havárii bol poškodený aj plynovod domu, preto v okruhu 50 metrov boli nútení evakuovať obyvateľstvo.

Údajný vrah policajta a študenta spáchal samovraždu

5. augusta 2010 - (tasr)

Polícia našla auto s mŕtvolou muža, ktorý zrejme zastrelil policajta a študenta počas cestnej kontroly vozidla v maďarskom Alsóörsi v noci z utorka na stredu. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság v aute značky BMW so švajčiarskym evidenčným číslom objavili množstvo streliva a strelných zbraní. Podľa vyjadrenia expertov pre denník dôvodom streľby mohla byť panika muža prevážajúceho arzenál zbraní. Népszabadság pripomína, že od zmeny režimu zomrelo v Maďarsku násilnou smrťou alebo pri havárii deväť policajtov. Opozičné strany Maďarská socialistická strana a Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik vyjadrili pozostalým sústrasť, súčasne však dôrazne vyzvali vládnu stranu Maďarský občiansky zväz-Fidesz, aby namiesto hlásania propagandy o zlepšení stavu bezpečnosti v krajine posilnili políciu. V maďarskej komerčnej televízii ATV sa z kruhov blízkych policajtovi však objavili informácie, že vrah Bálint bol v homosexuálnom vzťahu s policajtom. Ich vzťah sa zhoršil a vyústil do vraždy a samovraždy. Bálint pracoval vo Švajčiarsku, letá však trávil v Maďarsku. Kriminalistický expert Péter Tarjányi pre televíziu povedal, že je nepravdepodobné, že by vrah strieľal sám. Je zrejmé, že strieľali z idúceho auta. Policajt nemal šancu zareagovať na streľbu, informovala v stredu v Budapešti na mimoriadnej tlačovej besede hovorkyňa Celoštátneho veliteľstva policajného zboru (ORFK) Mónika Bényiová. Polícia župy Veszprém informovala, že 29-ročný policajt János Gamauf bol počas cestnej kontroly v nočných hodinách za doposiaľ nevyjasnených okolností zastrelený. Pri streľbe zahynul aj 21-ročný cestujúci kontrolovaného vozidla Ádam Németh a zranený bol v aute ďalší 25-ročný muž. Policajt nemal šancu zareagovať na streľbu, informovala v stredu v Budapešti na mimoriadnej tlačovej besede hovorkyňa Celoštátneho veliteľstva policajného zboru (ORFK) Mónika Bényiová. Druhým členom hliadky bol 19-ročný študent strednej odbornej policajnej školy, ktorý pri incidente nebol zranený. Na policajta vystrelili viackrát z neznámeho miesta, okamžite zomrel. V kontrolovanom vozidle značky Ford Fiesta sedelo päť osôb, jedna strela zasiahla cestujúceho na ľavom zadnom sedadle - 21-ročného Ádama Németha, ktorý zomrel, pričom črepiny z okna poranili cestujúceho sediaceho v strede na zadnom sedadle.

Pri prestrelke v Alsóörsi zomrel policajt a cestujúci kontrolovaného auta

4. augusta 2010 - (tasr)

Po prestrelke pri cestnej kontrole vozidla v maďarskom Alsóörsi v nočných hodinách z utorka na stredu zomreli dvaja ľudia, jeden z nich bol policajt. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa vyhlásenia polície župy Veszprém 29-ročný policajt G. J. bol počas cestnej kontroly za doposiaľ nevyjasnených okolností zastrelený. Pri prestrelke zahynul aj 19-ročný cestujúci kontrolovaného vozidla a zranený bol v aute ďalší 25-ročný muž. Polícia uzatvorila okolie obce na severnom brehu Balatonu a s veľkým nasadením pátra po páchateľovi. Policajti so samopalmi kontrolujú všetky autá na okolitých cestách a na prístupových cestách do Budapešti.

Prasa v Maďarsku zabilo otca troch detí

9. augusta 2010 - (tvnoviny.sk)

V maďarskej obci Kerkakutas, ktorá leží v Zalianskej župe v obvode Lenti, sa stala tragédia, pri ktorej zomrel iba 35-ročný muž, otec troch detí. Stal sa obeťou prasaťa, ktorého bol majiteľom. Obrovská ošípaná s hmotnosťou asi 150 kilogramov ho napadla a zahryzla sa mu do stehna v dôsledku čoho vykrvácal, napísal internetový portál regionálneho denníka Zalai Hírlap. Na miesto nešťastia, ktoré sa stalo v nedeľu (8. 8.) predpoludním dorazil aj záchranársky vrtuľník, lekár už ale mužovi pomôcť nedokázal. Ani po vyše dvojhodinovom úsilí ho oživiť nedokázali, pretože stratil príliš veľa krvi. Prasa sa mužovi počas útoku zahryzlo do stehna a roztrhlo mu zubami tepnu. K rodinnému domu, kde sa krvavá dráma odohrala, prišiel aj zverolekár, s ktorým napadnutý muž spolupracoval. Podľa neho išlo o prasa, ktoré už viackrát predtým násilne vyrazilo dvere chlievu. „To isté sa prihodilo aj teraz a keď sa ho snažil zahnať späť, zviera ho napadlo,“ uviedol veterinár. Ako dodal, predpokladá, že prasa zabijú, aj keď sa nepotvrdí, že je postihnuté besnotou. „Bol to pracovitý a zodpovedný človek, ktorý sa zvieratám rozumel,“ povedal ešte o tragicky zosnulom mladom mužovi maďarský zverolekár. O prípad sa zaujíma aj polícia. Útočníkom bol druh prasaťa, ktoré v Maďarsku označujú ako mangalica. Mäso aj tuk z toho zvieraťa sú vraj zdravšie a chutnejšie ako z bežnej ošípanej a zaraďujú sa do kategórie biopotravín.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.............................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink