Čítam noviny, pozerám večerné správy a v prvom momente mám akýsi divný pocit. Je to niečo, čo sa najviac podobá na pocit škodoradosti a určite by som ho tak aj pomenoval, keby som tento duševný stav, ktorý sa považuje za škaredý, neprežíval ja sám. Veru, prosím, ide o Francúzsko. A teraz na rozdiel od maďarských stereotýpií uplynulých deväťdesiatich rokov nemám tento čudný pocit pre Trianon. (Lebo ozajstný Maďar sa od čias Trianonu teší z každého francúzskeho neúspechu. Lebo, keď nám oni vtedy urobili toto, tak nech sa my tešíme aspoň z toho, že stratili Alžírsko, majstrovstvá vo futbale atď.) Ale teraz je reč o inom. Áno, o Francúzsku a o Rómoch. Touto problematikou sa zaoberám už dobrých pätnásť rokov, a nielen od písacieho stola, ale aj ako aktívny účastník. Pred desiatimi rokmi som ponavštevoval všetky väčšie rómske osady a na základe toho, čo som videl, som vypracoval dlhodobý tréningový program a potom som roky uskutočňoval tréningy s rómskymi aktivistami. Od Spišskej Novej Vsi po Rimavskú Seč, od Humenného po Poprad. Neboli to len také tréningy, aby sa nepovedalo, lebo mali aj takú činnosť, ktorá trvala dva mesiace, a rómski účastníci ju absolvovali bez absencie a na konci tréningu zložili skúšky asistenta v oblasti zdravovedy a vedenia domácnosti. Oni však už nemohli za to, že neskoršie nemal o ich prácu nikto záujem. Nuž, opieral som sa aj o vlastné skúsenosti, keď som v uplynulých rokoch napísal i povedal také veci, že rómsky problém nie je špeciálne slovenský (maďarský, rumunský, český atď.), ale je to hanba celej Európy, a dá sa vyriešiť len širokou spoluprácou a komplexnými, dlhodobými programami. A okrem dobrej vôle je potrebná aj ďalšia vec, a to sú peniaze. Kolegovia zo Západu až do posledného slova nadšene sledovali moju prednášku, ale keď som vyslovil (vyslovili sme) magické slovo peniaze, v tom okamihu vyhasol akýkoľvek ich záujem. Povedali nám, že my z Východu sa potrebujeme ešte veľa, veľa učiť a zúčastniť sa na mnohých tréningoch na to, aby sme svojím empatickým postojom vyriešili vlastný rómsky problém. A nedalo sa im vysvetliť, že intolerancia a xenofóbia síce existujú aj u nás (hoci aj u nich ich je práve dosť!), ale sú tu aj poriadni ľudia a dobre pripravené nadácie, a keď oni, predstavitelia bohatého Západu, nechcú, aby sa o pár rokov aj u nich stal rómsky problém vážnou témou, tak musia rýchlo siahnuť do vrecka. Lebo rómsky problém nie je len výchovná otázka, ale aj hospodárska, sociálna, zdravotná atď. A na jej vyriešenie sú potrebné peniaze. Veľa peňazí. Teraz sú starosti ešte len na francúzskej pôde. Ale ak sa Západ „nespamätá”, tak čoskoro bude mať problém s Rómami nielen Sarkozy. Je však možné, že naši západní priatelia potrebujú takéto šarvátky na to, aby sa zobudili zo svojho sna Šípkovej Ruženky.

Pavlínsky kostol v jaskyni - najnovšia turistická atrakcia v Budapešti

21. augusta 2010 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Kto má trocha predstavu o Budapešti, vidí pred sebou veľrieku Dunaj, na pravom brehu vŕšok so Sochou slobody, Citadelu, termálne kúpele a kedysi najluxusnejší hotel Gellért... V skalách, presnejšie v jaskyni vo vrchu Gellért je učupený kostol, ktorý má ambície stať sa najnovšou atrakciou maďarského hlavného mesta, hoci má už 80 rokov. Mal však pohnutú históriu, tak, ako mníšska rehoľa, ktorá takpovediac prevádzkuje tento stánok boží, ale aj stánok turistický. Trocha je to v rozpore s podstatou rehole Pavlínov, lebo o nich je reč, ktorým je bližší pustovnícky život, ako ruch veľkomesta... Pavlíni sú mi sympatickí, hoci som videl teraz len jedného jediného skutočného mnícha v bielom, ale keby som aj videl tu v Budapešti, k kláštore na úbočí vrchu Gellért pokope všetkých, mal by som pred očami len štyroch. No toto! Ako to stíhajú? Myslím ten celý turistický ruch, ale hlavne denne tri omše, večer o ôsmej najväčšiu v širokom okolí, no a v týchto dňoch doslova púť Maďarov z celej krajiny, ktorí sa na svätoštefanský sviatok vyberajú k tejto národnej svätyni naozaj húfne. (Kulisa) - To je človek, ktorý - povedal by som, že - odbremeňuje mníchov, ktorí tak môžu iba rozjímať a starať sa o pastoráciu a iné náboženské a nábožné činnosti. Je to Dávid Olaj, sám vyzerá ako pustovník, ale nie je. Je civilista, sympatizant, a okrem toho šéfuje malej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá prevádzkuje tento vzácny objekt, stará sa o fungovanie, o opravy, účty a ktorá teraz manažovala prestavbu celej vstupnej haly. Tá je už impozantná, hodná jaskynného kostola, ktorý je v celej Európe vzácnosťou. Dávid vraví, že to bolo kvôli turistom, aby sa tu lepšie orientovali, lebo takéto niečo skutočne neuvidia hocikde. Predtým, ako vstúpime do jaskynných chodieb a sál, azda nezaškodí urobiť si malý výlet do histórie. Je pohnutá! „Kostol v skalách vznikol roku 1926 ako národná svätyňa. V duchu tej doby medzi dvoma vojnami plnila aj funkciu inštitúcie, ktorá pestovala maďarského ducha. Počas vojny to bolo strategické miesto, odtiaľto vyhodil Wehrmacht do vzduchu niektoré dunajské mosty. Naposledy sa tu zišlo roku 1948 až stotisíc pútnikov, ktorí - logicky - nevelebili rodiacu sa totalitu. Tá sa onedlho aj pomstila tak, že rozohnala všetky rehole v Maďarsku, mníchov poslala na nútené práce. Boľševické barbarstvo dosiahlo vrchol vtedy, keď kostol v jaskyni nieže zavreli, ale pred neho ešte aj postavili dva metre vysoký betónový múr, lebo štátostranícku diktatúru svätyňa rušila”. Na ten múr sa pamätám aj ja zo 60-70. rokov. Na vrch Gellért sme zo školy chodievali na výlety často, neskôr aj na rendezvous s dievčatami, ale sme vždy obišli túto zvláštnu dieru v úbočí, zaplátanú betónom. Z ktorého hodný kus je, mimochodom, uložený dnes pred vchodom. Ako memento. Áno, až v roku 1989, ako mnohé iné veci v Maďarsku a v našich končinách vôbec, ožil aj tento pavlínsky kláštor a kostol, verejnosti ho sprístupnili roku 1992, a najnovšou investíciou do vstupnej haly ho zmenili na turistickú atrakciu svetového formátu. Takže kostol s kláštorom majú opäť Pavlíni, o ktorých treba vedieť, že je to jediný maďarský, presnejšie uhorský rád. Založil ho v 13. storočí ostrihomský kanonik Eusebius Blahoslavený. Už za mladi sa cítil predurčený na samotársky život, aj podľa toho konal, pozbieral v neďalekých pilíšskych kopcoch zopár pustovníkov a založil rehoľu svätého Pavla, prvého pustovníka. Kľukatá história zapríčinila, že stredisko Pavlínov je dnes v Poľsku, v Czenstochowej, ale majú svoje „zastupiteľstvá” aj na Slovensku (v Trnave, Vranove nad Topľou a v Topoľčanoch) i v Čechách (v Ostrave), aj inde vo svete. Ale prvý kláštor mali medzi Ostrihomom a Budínom. A predstavte si, aj tam som sa hrával v detstve, často sme tam - samozrejme už k ruinám - chodievali, pretože je to môj rodný kraj, pod tým Pilíšom, kde je učupených niekoľko slovenských dedín. Zrejme aj preto sú mi Pavlíni blízki. Preto teraz rád hovorím o raritnom kostole v hĺbke jaskyne. V turistickom zhone po maďarskom hlavnom meste vás tu čaká oáza pokoja. Navyše v jaskyni je dostatočne teplo po celý rok, lebo vyvierajú termálne pramene - v bruchu tohto vrchu...

Dva pasy? Stále platí Ficova odpoveď

23. augusta 2010 - (Tomáš Nejedlý - hn)

Nový zákon o dvojitom občianstve už platí, Slovensko však stále nemá inú ako Ficovu odpoveď. Protizákon, podľa ktorého Slováci automaticky stratia občianstvo, ak požiadajú o nové - maďarské alebo akékoľvek iné. Hoci Radičovej vláda avizovala nové riešenie, stále chýba. „Ministerstvo vnútra hľadá riešenie, ktoré by zlepšilo súčasnú právnu úpravu a prípadný návrh bude predmetom Koaličnej rady,” povedal Matej Kováč, hovorca KDH, ktoré rezort vnútra kontroluje cez ministra Daniela Lipšica. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) ešte v júli naznačila, že kroky jej vlády môžu smerovať k zrušeniu platnosti maďarského zákona na našom území. Podobnú rétoriku dnes volí aj naša diplomacia, ktorú vedie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). „Máme predovšetkým záujem o to, aby sme v ďalšej priateľskej komunikácii s Maďarskom dosiahli to, aby predmetný zákon nemal účinnosť voči občanom SR, alebo aby bol zmenený tak, že ho bude môcť SR akceptovať,” oznámil HN hovorca rezortu diplomacie Juraj Tomaga. Most-Híd, ktorý je vo vláde aj vďaka podpore voličov maďarskej národnosti, podľa poslanca Gábora Gála predovšetkým nechce, aby ten, kto chce získať nové občianstvo, stratil to pôvodné - slovenské. Podľa neho sa to dá vyriešiť napríklad aj bilaterálnou dohodou s Maďarskom, ktorá upraví konkrétne bližšie podmienky nadobudnutia občianstva. Nový zákon o maďarskom občianstve platí symbolicky od piatku 20. augusta, ktorý sa v Maďarsku slávi ako štátny sviatok prvého uhorského kráľa sv. Štefana. Žiadosť o maďarské občianstvo je však možné podať až od januára. Na túto možnosť čaká aj predseda dnes už mimoparlamentnej SMK József Berényi. „Skôr ide o symboliku, máme dvojakú identitu, so Slovenskom nás spája ústava, legislatíva či dane a kultúrne máme úzke väzby s Maďarskom a táto dvojaká identita by mohla byť stelesnená práve slovenským občianstvom a maďarským občianstvom,” vyhlásil pre HN. Berényi však chce počkať, ako chce na dvojaké občianstvo zareagovať Radičovej kabinet. Slovenský parlament ešte za vlády Roberta Fica (Smer-SD) na maďarskú normu reagoval prijatím novely zákona o štátnom občianstve, ktorá je účinná od 17. júla 2010 - na výročie deklarácie o zvrchovanosti SR. Občan Slovenska dobrovoľným prijatím iného štátneho občianstva, okrem českého, automaticky stratí slovenské. Súčasne mu zamkne pracovnoprávny, štátnozamestnanecký či služobný pomer, na základe ktorého vykonáva povolanie podmienené štátnym občianstvom. Nadobudnutie nového občianstva musí každý okamžite oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja, pod hrozbou pokuty 3 319 eur. Ako budú slovenské úrady zisťovať „prebehlíkov”, nevedno.

Trnavský arcibiskup zriadil

nové katolícke stredisko pre študentov v Komárne

23. augusta 2010 - (tk kbs)

Od 1. júla 2010 funguje pri Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne Katolícke univerzitné stredisko blahoslavenej Sáry Salkaházi. Zriadil ho trnavský arcibiskup Róbert Bezák, ktorý sa tak chce postarať, aby pri univerzitách a vysokých školách, aj nekatolíckych, jestvovali katolícke univerzitné strediská, ktoré by mládeži poskytovali pomoc, predovšetkým duchovnú. Správcom strediska sa stal vdp. Peter Nagy. Svoju činnosť centrum zahájilo už 30. júna 2010 slávnostným Te Deum pri príležitosti ukončenia školského roka. Otvorenie školského roka 2010/2011 bude 29. septembra slávnosťou Veni Sancte (vzývanie Ducha Svätého na začiatku školského roka. Katolícke stredisko bl. Sáry Salkaházi je cirkevná inštitúcia, ktorá sa pod vedením jeho duchovného správu snaží popri štátnej alebo cirkevnej univerzite či vysokej škole poskytovať jej poslucháčom duchovnú službu. „Je to istá možnosť pre mladého človeka, aby vieru, ktorú už má alebo ešte hľadá, mohol ďalej rozvíjať. Takisto dáva poslucháčom možnosť patriť do skupiny mladých, ktorí rovnako rozmýšľajú a majú podobné radosti a starosti ako oni sami,“ hovorí správca Katolíckeho strediska Peter Nagy. Stredisko nesie meno blahoslavenej Sáry Salkaházi. Jeho výber zdôvodňuje Peter Nagy takto: „Táto blahoslavená je spojená aj s mestom Komárno. Počas svojho života, ako členka rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier, pôsobila aj v Komárne. Budova, kde bývala, je zachovaná do dnešného dňa spolu s Kaplnkou sv. Anny, kde aj ona chodievala.“ Katolícke stredisko má už teraz dlhodobejšie plány - napríklad pravidelné týždenné stretnutia mladých, pri ktorých chcú preberať rôzne duchovné či spoločenské témy alebo zásady, ktoré by mali platiť v medziľudských vzťahoch. Medzi ďalšie aktivity budú patriť prednášky, premietanie filmov a diskusia o nich. V dlhodobejšom plánovaní je aj vybudovanie kaplnky v priestoroch Univerzity Jánosa Selyeho. Priestory Univerzitného strediska budú na Pedagogickej fakulte, správca Peter Nagy však dúfa, že časom budú aj na Ekonomickej fakulte Univerzity Jánosa Selyeho. Malo by to byť jasnejšie v nasledujúcich dňoch. „Po porade s ostatnými univerzitnými strediskami na Slovensku a Maďarsku budeme stále uvažovať o nových možnostiach. Toto Univerzitné stredisko je ešte len na začiatku svojho jestvovania. Aj to nie je zanedbateľným faktom, že okolie Komárna sa môže považovať za „misijné územie“, čo sa týka pastorácie vôbec“, konštatuje duchovný správca Peter Nagy.

Maďarsko s úrokmi hýbať nechce

23. augusta 2010 - (čtk)

Menový výbor maďarskej centrálnej banky na svojom zasadnutí podľa očakávania nechal hlavnú úrokovú sadzbu na rekordnom minime 5,25 percenta. Banka úroky nezmenila už štvrtý mesiac za sebou. Banka v pondelok tiež uviedla, že znížila odhad inflácie na tento rok, výhľad vývoja ekonomického rastu ponechala bezo zmeny. Banka zastavila sériu znižovania úrokov v máji, keď predtým od júla 2009 sadzby nepretržite znižovala. Všetkých 21 analytikov v ankete agentúry Reuters očakávalo, že banka úroky tentoraz opäť meniť nebude, 11 ich čaká, že úroky sa nezmenia až do konca roka. Podľa analytikov banka zostane zrejme obozretná kvôli rastúcej neistote na trhoch po nečakanom zastavení rokovania Maďarska s Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou minulý mesiac. Banka zároveň znížila výhľad vývoja priemernej ročnej inflácie pre tento rok na 4,7 percenta z predchádzajúcich 4,9 percenta. Budúci rok má inflácia spomaliť na 3,5 percenta, predchádzajúci odhad zo začiatku júna počítal so znížením priemernej inflácie na tri percentá. Odhad vývoja hrubého domáceho produktu na tento rok nechala banka bezo zmeny, zvýšiť sa má o 0,9 percenta. Revidovala však smerom nadol prognózu na budúci rok. V roku 2011 sa má HDP zvýšiť o 2,8 percenta namiesto predtým uvádzaných 3,2 percenta. „Rozhodnutie (o sadzbách) nie je prekvapením, pretože sme presvedčení, že aj keď krach rokovaní s MMF nevyvolal trvalú paniku, významné faktory neistoty zostali, „uviedol manažér Budapest Fund Management Daniel Bebesy. Zástupcovia MMF a EÚ minulý mesiac prerušili na neurčito rokovania s vládou o plnení podmienok úverového programu a odporučili Budapešti, aby namiesto zavedenia bankovej dane ďalej přiškrtila vládne výdavky. Maďarsko tak nemôže dostať zvyšok z dohodnutého programu v celkovej sume 25 miliárd dolárov.

Audi plánuje rozšíriť výrobu v Maďarsku

23. augusta 2010 - (tasr / bloomberg)

Nemecká automobilka Audi AG, ktorá patrí do koncernu Volkswagen, plánuje rozšíriť výrobu luxusných vozidiel v maďarskom Györi. Uviedol to nemecký týždenník Automobilwoche s odvolaním sa na nemenovaný zdroj oboznámený so situáciou. Podľa týždenníka to znamená, že automobilka tak zmietla zo stola plány na vybudovanie nového závodu v USA, keďže výroba v Spojených štátoch je príliš nákladná a sieť dodávateľov nedostačujúca. Aj slabé euro a pomerne silný dolár sú ďalšími faktormi, ktoré rozhodli o tom, že nemecká automobilka Audi odsunula zámer postaviť v Spojených štátoch montážny závod na neurčito. „Výroba Audi v USA by sa pri súčasnom kurze dolára nevyplatila,” povedal koncom júna pre Automobilwoche šéf vývoja Michael Dick. Dodal, že sa preto plány odkladajú na neurčito.

Košice - Festival divadiel strednej Európy

23. augusta 2010 - (sita)

Centrum Košíc ožije od 2. do 5. septembra stredoeurópskym divadelným umením. Na 4. ročníku Festivalu divadiel strednej Európy sa predstaví 12 divadiel zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Festival aj v tomto roku organizuje Občianske združenie Košické divadlo v spolupráci so Štátnym divadlom Košice. O Festivale informoval hovorca košického štátneho divadla Svjatoslav Dohovič. Uviedol, že okrem samotných divadelných produkcií bude novinkou Konferencia divadiel strednej Európy, ktorá bude sprievodným podujatím festivalu. „Na veľkom pódiu na Hlavnej ulici pri Immaculate budú môcť návštevníci vidieť dva muzikály a dve tanečné produkcie, z ktorých jedno je aj so živou folklórnou hudbou. Do divadelného stanu sme pripravili predstavenia pre deti a veľmi obľúbené večerné predstavenia so začiatkom o 22:00. V historickej budove a radnici vystúpi poľský aj maďarský divadelný súbor a pre divákov bude zabezpečené simultánne tlmočenie. Snažili sme sa programom opäť osloviť všetky vekové skupiny. Program bude aj žánrovo rôznorodý a myslím si, že každý si tam nájde to svoje predstavenie,“ hovorí predseda OZ Košické divadlo a riaditeľ festivalu František Ténai. Festival si počas svojej histórie získal priazeň Košičanov, ale aj návštevníkov mesta. „Už začiatkom leta sa nás ľudia pýtali, či festival bude. Napriek nie najpriaznivejšej finančnej situácii sme hľadali všetky možnosti, aby sme novú festivalovú tradíciu zachovali,“ dodáva Ténai. V minulom roku videlo festivalové predstavenia 10-tisíc divákov. „Sústredili sme sa na prezentáciu divadiel na Hlavnej ulici a budovách v jej bezprostrednej blízkosti, aby sme prilákali čo najviac divákov. Samozrejme, celé podujatie a jeho návštevnosť, teda v podstate všetko, závisí na počasí. Aj keď v tomto roku bude trocha menej predstavení, dúfam, že sa nám podarí udržať vysokú návštevnosť jednotlivých podujatí a festivalu ako celku,“ vyjadril sa Ténai. Na festivale sa predstaví Mestské divadlo zo Žiliny, Městské divadlo z Brna, Divadlo SKRAT z Bratislavy, domáce Divadlo Maškrta, Studio dell Arte z Českých Budějovíc, Divadlo na kolesách z Bratislavy, Petőfiho divadlo zo Šoprone z Maďarska, Divadlo J. Kochanowského z poľského Radomu, bratislavská Nová scéna, Nové divadlo z poľského Krakova, bábkové divadlo Babadlo z Prešova a domáce košické štátne divadlo. Vstup na všetky predstavenie je voľný.

SAS - Tento rok sa zdokonalilo v slovenčine 161 študentov z 37 krajín

21. augusta 2010 - (tasr)

Spolu 161 študentov z 37 krajín sa v uplynulých týždňoch zdokonaľovalo v slovenčine v rámci 46. ročníka letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS). O trojtýždňový kurz prejavili tento rok najväčší záujem Francúzi, ktorých prišlo 17. Druhou najpočetnejšou skupinou boli Poliaci a po nich Nemci. Letné štúdium slovenského jazyka a kultúry zaujalo aj desiatku Maďarov, deväť Talianov a po osem zástupcov zo Srbska a Ukrajiny. Šesť ich cestovalo až z USA, medzi nimi aj najstarší, 62-ročný, účastník kurzu. Zo susedných Čiech sa prihlásili dvaja záujemcovia, po jednom zástupcovi mali Čína, Líbya, Peru, Nórsko, Belgicko, Švédsko, ale aj Grécko. Ako TASR informovala tajomníčka SAS Adela Gabríková, najväčšiu skupinu tvorili vysokoškolskí študenti slovakistiky či slavistiky z krajín, kde má Slovensko lektoráty slovenského jazyka a kultúry. Zastúpenie mali aj profesie ako vedeckí pracovníci, diplomati, prekladatelia a ľudia s osobným záujmom o slovenčinu. Program 46. ročníka letnej školy SAS primárne tvorili jazykové semináre. Pre začiatočníkov a mierne pokročilých boli pripravené konverzácie, pokročilým študentom boli určené prednášky vedené odborníkmi z katedier slovenského jazyka, literatúry, slovenských dejín, etnológie a kultúrnej antropológie, estetiky, žurnalistiky či politológie. Večery mali študenti letnej školy vyplnené kultúrnym programom - návštevou bábkového divadla, koncertom speváčky Janais, besedou so spisovateľom Danielom Hevierom, vystúpením slovenskej ľudovej hudby a kuchyne či premietaním slovenských filmov. „Okrem toho navštívili výstavu Ars liturgica, hrad Devín a počas trojdňovej exkurzie po Slovensku aj mnohé kultúrne a prírodné pamiatky našej krajiny,” poznamenala tajomníčka SAS. Podujatie organizuje od roku 1965 centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave - Studia Academica Slovaca.

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_90352.m3u

http://www.tvba.sk/t/4102/cudzinci-maju-zaujem-o-slovencinu

V Maďarsku môžu zamestnávatelia prispieť rodičom na učebnice

21. augusta 2010 - (tasr)

V týchto dňoch v Maďarsku už rozdeľujú školám učebnice. Rodičom na ich nákup môžu prispieť zamestnávatelia, novinkou však je, že v tomto roku sú tieto príspevky už zdanené 25-percentnou daňou. V tomto roku musia za učebnice zaplatiť rodičia asi o desať percent viac, ako vlani. Balíček učebníc pre prvákov vyjde približne na 6000 forintov (21,7 eur), pre druhákov 8000 forintov (28,9 eur), vyššie ročníky zaplatia v priemere okolo 10.000 forintov (36,1 eur). Cena učebníc pre siedmakov a ôsmakov dosahuje okolo 13.000 forintov (47 eur). Niektorí zamestnávatelia zdanenie príspevkov strhnú z príspevkov, iní ich zas zaplatia za rodičov. Vláda v tomto roku vyčlenila zo štátneho rozpočtu na podporu nákupu učebníc 5,2 miliardy forintov (18,8 milióna eur), citovala maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség zástupcu štátneho tajomníka zodpovedného za verejné školstvo Zoltána Gloviczkého. Zdarma dostanú učebnice napríklad trvalo nemocné deti či deti z rodín, kde sú najmenej tri deti. Nový školský rok sa v Maďarsku začne v stredu 1. septembra. Do škôl nastúpi 1.331.150 žiakov, z nich 97.000 do prvej triedy.

Školský rok v Maďarsko sa naposledy začne a skončí uprostred týždňa

20. augusta 2010 - (tasr)

Školský rok 2010/2011 sa v Maďarsku začne v stredu 1. septembra. Maďarská vláda však chce zaviesť od budúceho roka zmenu, podľa ktorej by žiaci zasadli prvýkrát do lavíc nezávisle od dátumu v pondelok a školský rok by sa končil v piatok, oznámil dnes v Budapešti zástupca štátneho tajomníka zodpovedný za verejné školstvo Zoltán Gloviczki. Do škôl a materských škôl nastúpi 1. septembra 1,6 milióna detí, 1,3 milióna z nich pôjde do škôl. Nové opatrenie by malo zamedziť, aby sa školský rok začal a končil neprirodzene uprostred týždňa. Nadchádzajúci školský rok pozostáva v Maďarsku zo 183 vyučovacích dní a potrvá do 15. júna. Ukončí sa teda ešte podľa súčasných pravidiel - v stredu.

Dzurinda: Slovensko má vôľu zlepšovať vzťahy s Maďarskom

22. augusta 2010 - (tasr)

Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda chce vo vzťahoch s Maďarskom dosiahnuť, aby sa viac hľadelo do budúcnosti ako na minulosť. Uviedol to pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse. Východiskom je vôľa zlepšovať vzťahy, tú však Budapešť nepreukázala, keď prijala zákon o dvojakom občianstve, uviedol Dzurinda. Na základe bilaterálnej dohody z roku 1995 majú byť takéto otázky riešené dialógom, pripomenul po konštatovaní denníka o tom, že Slovensko a Maďarsko majú pravdepodobne najhorší susedský vzťah v rámci Európskej únie. „Okrem toho neexistuje medzi občanmi, ktorým bolo toto druhé občianstvo ponúknuté, a krajinou, ktorá ho ponúkla, vôbec nijaký skutočný vzťah,” povedal Dzurinda. „Preto som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s medzinárodným právom.” Nádeje na zrušenie maďarského zákona si šéf slovenskej diplomacie nerobí. „Poznám môjho dobrého priateľa Viktora Orbána (maďarského premiéra). Preto si viem predstaviť, čo je realistické a čo nie,” konštatoval Dzurinda. K zlepšeniu vzťahov chce prispieť presadzovaním čo najrýchlejšej výstavby diaľničného spojenia medzi Miškovcom a Košicami, ako aj ďalších projektov v oblastiach infraštruktúry, vzdelávania a výskumu. Dzurinda tiež uviedol, že nová slovenská vláda chce zmeniť kontroverzný jazykový zákon, ako aj zákon prijatý v reakcii na maďarskú legislatívu o dvojakom občianstve, na základe ktorého občanovi SR dobrovoľným prijatím maďarského občianstva automaticky zaniklo slovenské. Ako by mali zmeny konkrétne vyzerať, bývalý premiér nespresnil. Dzurinda pred pondelkovou nástupnou návštevou Rakúska potvrdil, že SR považuje jednostranné uznávanie nezávislosti Kosova bez súhlasu alebo vypočutia Srbska za nespravodlivé. Rezolúcia OSN prijatá po vojne v Kosove hovorí len o „podstatnej autonómii” Kosova. „Preto ak sa dnes cítia Srbi podvedení, viem to pochopiť,” povedal Dzurinda. Odmietol tvrdenie, že tento postoj Slovenska súvisí s maďarskou menšinou, podľa jeho slov možno situáciu okolo Kosova porovnať skôr s Baskami v Španielsku, s Katalánskom, Južným Osetskom či Abcházskom. „Jednostranné odštiepenia etnických skupín nie sú v záujme Európy,” vyhlásil. Slovenský minister zahraničných vecí okrem toho obhajoval odmietavé rozhodnutie slovenského parlamentu v súvislosti s pomocou EÚ pre Grécko, ktorú kritizoval ako chybu. „To je demokracia,” povedal o hlasovaní poslancov NR SR. Bez takejto finančnej pomoci by podľa neho bolo hospodárstvo v Európe „zdravšie”, keďže z nej profitujú obchodné banky a podporuje nezodpovedných politikov. „Je také jednoduché byť populistom, hromadiť dlhy a kupovať voličov. Žiaľ, v Európe existuje silná tendencia k populizmu, a to je veľmi nebezpečné,” povedal Dzurinda. V súvislosti s otázkou na možné následky v EÚ odmietol aj obvinenie eurokomisára Olliho Rehna z nedostatočnej solidárnosti Slovenska: „Táto argumentácia stavia veci na hlavu. Vždy ma učili, že solidarita znamená, že bohatí ľudia pomáhajú chudobným. HDP na osobu v Grécku je takmer dvojnásobne vyšší ako na Slovensku. Aké následky by to mali byť? Neporušili sme nijakú zmluvu,” zdôraznil. „Potrebujeme v Európe viac dialógu alebo novú diktatúru? Chýbala hlbšia diskusia,” dodal po konštatovaní Die Presse, že niektorí v EÚ sa obávajú, že iné štáty by mohli nasledovať príklad Slovenska.

Slovensko-maďarské vzťahy by sa mali zintenzívniť

21. augusta 2010 - (sita)

Očakáva sa, že diplomatické vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom na jeseň vstúpia do intenzívnejšej fázy. V sobotu to vyhlásil námestník štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí János Hóvári, ktorý sa tak vyjadril na podujatí usporiadanom pri príležitosti 10. výročia otvorenia maďarského konzulátu v Košiciach. Experti a vládni predstavitelia oboch krajín podľa Hóváriho predebatujú politické, ekonomické a cezhraničné iniciatívy. Tlačová agentúra MTI dodáva, že maďarská vláda pod vedením strany Fidesz už od svojho nástupu poukazovala na potrebu zlepšenia vzťahov so Slovenskom. Súčasné napätie podľa agentúry súvisí s „niekoľkými spornými otázkami” vrátane „štatútu maďarskej menšiny na Slovensku”.

V Budapešti zatkli vodcu Maďarskej národnej gardy

20. augusta 2010 - (sita / mti)

Na zhromaždení, ktorú v piatok v Budapešti pri príležitosti sviatku sv. Štefana zorganizovali pravicoví extrémisti, zatkli policajti šéfa Maďarskej národnej gardy, polovojenského oddielu prepojeného s krajne pravicovou parlamentnou stranou Jobbik. József Ináncsi mal na sebe oblečené tričko s nápisom Hnutie Maďarskej národnej gardy. S odvolaním sa na zdroje z ministerstva vnútra o tom informuje tlačová agentúra MTI. Extrémistickú skupinu, ktorá je polovojenským krídlom Jobbiku, založili v roku 2007 a v decembri 2008 ju budapeštiansky súd rozpustil. Jej členovia sa však naďalej schádzajú s tým, že netvoria organizáciu, ale zoskupenie jednotlivcov, a rozhodnutie sa ich preto netýka.

Maďarská polícia zadržala veliteľa Maďarskej národnej gardy

20. augusta 2010 - (tasr)

Nového veliteľa Maďarskej národnej gardy Józsefa Ináncsiho zadržala polícia v Budapešti na podujatí Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik. Maďarskú tlačovú agentúru MTI o tom informoval stranícky riaditeľ Jobbiku Gábor Szabó. Ako povedal, Ináncsiho z podujatia osláv štátneho sviatku odviedlo desať policajtov, pretože na svojom zelenom tričku mal nápis „Hnutie Maďarskej národnej gardy”. Napriek incidentu účastníci podujatia pokračovali pokojne v oslavách, no niektorí vyjadrili rozhorčenie zo zásahu policajtov. Maďarskú národnú gardu založil Jobbik po tom, ako súd rozpustil Maďarskú gardu. Maďarská garda vznikla v júni 2007 a mala vyše 2600 členov. Budapeštiansky odvolací súd túto extrémistickú organizáciu 2. júla 2009 právoplatne rozpustil.

Kráľ je mŕtvy, nech žije Uhorsko

20. augusta 2010 - (Jana Jakubíková - Hospodárske noviny)

Hrdina Maďarov - prvý uhorský kráľ Štefan I. maďarčinu ako úradný jazyk v Uhorsku nechcel. Presne pred rokom chcel vtedajší maďarský prezident v Komárne odhaliť sochu kráľa Štefana. Zakladateľa Uhorského kráľovstva, ktoré by dnes oslávilo 1010. narodeniny, keby ho nestopla prvá svetová vojna. Dnes sa v Maďarsku oslavuje sviatok svätca, ktorého slovenské dejiny vytlačili za okraj dôležitosti a tie maďarské zasa na podstavce bronzových sôch. Panovník, ktorého južne od Dunaja zbožňujú a severne vedia o ňom veľmi málo. „Štefan ako zakladateľ kráľovstva, ktoré trvalo až do roku 1918, je úžasná osobnosť. Veď to kráľovstvo trvalo viac ako 900 rokov, a sú ešte takí, ktorí by ho chceli obnoviť,” nadchýna sa historik Richard Marsina. No keď hovoríme o Štefanovi, musíme zájsť ešte ďalej. Do čias, keď starí Maďari prišli do Karpatskej kotliny ako polokočovný kmeň. Keď namiesto Veľkomoravskej ríše bolo u nás už len akési mocenské vákuum. Keď maďarským výbojom nadelili príučku vojská Nemeckého kráľovstva v roku 955 v bitke pri Lechu. A Maďari prestali kočovať a začali si budovať svoj štát. A legendárny Štefan I. významne pridal ruku k dielu. Kde sa však Štefan vzal? Svoju „kráľovskú kariéru” začal budovať v roku 997 ako hlavné uhorské knieža po smrti svojho otca Gejzu. Už ten sa snažil o jednotu a centralizáciu štátu, no dotiahnuť do konca sa to podarilo až jeho synovi. „Kráľom sa stal údajne od roku 1000, keď mu pápež Silvester II. poslal korunu. Legendy hovoria, že korunu chcel poslať poľskému panov-Iŕiíkovi Boleslavovi. Ale prisnilo sa mu, že to má poslať Štefanovi,” objasňuje Marsina. Štefan sa tak stal prvým uhorským kráľom a zakladateľom Uhorského kráľovstva.

Dejiny varil po svojom

„Štefan stabilizoval krajinu a dokázal to, čo Svätopluk ešte dávno pred ním - zjednotil celú Karpatskú kotlinu. Ale na rozdiel od neho Štefanovo dielo pretrvalo takmer tisíc rokov,” zdôrazňuje historik Ján Steinhübel. A i keď Štefanov význam nedoceňujeme ako naši maďarskí susedia, prvý uhorský kráľ popísal históriu strednej Európy výrazným perom. „Zaslúžil sa aj o príklon kráľovstva k západu, o kristianizáciu Uhorska,” pripomína Marsina. V období, keď sa ešte nehralo národnostnými kartami, kráľ, ktorý vládol v krajine rozmanitých národov, veril, že štát, v ktorom sa používa iba jediná reč, rýchlo spustne. „Napísal mravné poučenia kráľovičovi Imrichovi, svojmu synovi. Tu hovorí, že kráľovstvo jedného jazyka je slabé,” pripomína Bartl. Staromaďarčina nebola v krajine násilne presadzovaná, namiesto toho Štefan I. zaviedol v Uhorsku latinčinu ako úradný jazyk. „Latinčina je akási angličtina stredoveku. Národy uhorského kráľovstva by sa inak ani nevedeli dorozumieť,” hovorí s úsmevom Bartl a Steinhübel dopĺňa: „Národnostný princíp nebol prvoradý, tam bol prvoradý princíp vernosti panovníkovi.” Štefan si veľmi dobre uvedomoval, že sa stáva kráľom multinacionálneho štátu a že včleniť doň treba všetkých obyvateľov.

Uhorské paradoxy

Legendy opisujú Štefana I. ako svätca, realita trochu inak. Svojho protivníka Kopáňa, ktorý bol jeho rivalom v nástupníctve na uhorský kniežací stolec, dal rozštvrtiť a telo zavesiť na brány štyroch hradov. No vraj to bolo vtedy zvykom. Ľudí, ktorí sa odmietli podvoliť kresťanstvu, nechával často bičovať či vyhnať. No vraj ide o povery. Svojho bratranca Vazula dal oslepiť, ale taký už býva boj o moc. Roky plynuli a až v devätnástom storočí sa u maďarského národa začal prebúdzať dnes už povestný nacionalizmus. A Štefan, za ktorého Uhorsko ešte takýto nacionalizmus nepoznalo, sa stal jednou z kľúčových postáv maďarskej histórie. „Václav Havel hovorieval - to jsou ale paradoxy,” smeje sa Bartl. V maďarských učebniciach je Štefan až príliš „svätý”, v tých našich až príliš obyčajný. Presne pred rokom sa vyostrila diplomatická vojna medzi Slovenskom a Maďarskom aj kvôli Štefanovi I. Dnes už môžeme bez obáv prehodiť stranu učebníc dejepisu a azda už nikto nepošle ďalšiu diplomatickú nótu, ktorá by zakázala Lászlóovi Sólyomovi z druhej strany Dunaja vstup na naše územie, ak sa aj tento rok rozhodne ísť si pozrieť Štefanovu sochu.

-------------------------------

Život svätého panovníka okolo roku 980 narodenie Štefana 1., pred pokrstením mal meno Vajk okolo roku 996 svadba s dcérou bavorského vojvodu - 10-ročnou Gizelou

997 zomrel jeho otec Gejza a po porážke kniežaťa Kopáňa sa stal maďarským veľkokniežaťom od roku 998 bojoval so staromaďarskými náčelníkmi, čím rozširoval územie Uhorska pravdepodobne 1000 korunovácia Štefana I. za prvého uhorského kráľa

1001 - Boleslav Chrabrý dobyl Nitrianske kniežatstvo a územie Slovenska pripadlo Poľsku

1029 - Štefan získal späť územie Slovenska

1031 - zomrel mu syn Imrich, ktorý mal byť následníkom trónu

15. august 1038 kráľ Štefan zomrel

20. august 1083 otvorenie jeho hrobu a vyhlásenie za svätého

-------------------------------

Čo urobil kráľ Štefan pre Slovákov

* Stabilizoval územie po takmer storočí akéhosi bezvládia po zániku Veľkej Moravy a zjednotil Karpatskú kotlinu. Vznikol tak štát a usporiadaná spoločnosť, na ktorú boli naši predkovia zvyknutí už v období Veľkej Moravy.

* Obnovil ideál kresťanstva. Hoci kresťanstvo priniesli na naše územie už Cyril a Metod, so zánikom Veľkej Moravy upadala aj kresťanská tradícia. Tú kráľ Štefan nepriamo obnovil a zabezpečil tak šírenie kresťanstva v Uhorskom kráľovstve. Niektorí historici naopak tvrdia, že u obyvateľstva na území Slovenska pretrvávala kresťanská tradícia od 9. storočia, a práve vďaka nej sa Štefanovi podarilo ľahšie skristianizovať ostatné časti Uhorska, kde bývali prevažne Maďari.

* Dal v krajine postupne postaviť a opraviť viacero kresťanských kostolov a kláštorov. Pre každých desať obcí mal byť postavený jeden kostol. Podľa povesti dal napríklad postaviť Kostol sv. Štefana kráľa v Žiline na pamiatku bitky s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého.

* Nenútil mnohonárodnostné obyvateľstvo, a teda ani Slovákov, k násilnému pomaďarčeniu. Namiesto toho zaviedol ako úradnú reč latinčinu, ktorá bola ako úradný jazyk zabehnutá vo väčšine európskych krajín.

* Štefanov štát ukončil kočovný spôsob života Maďarov. Postupne sa prispôsobili životu domácich Slovanov, prešli podľa ich vzoru k ustálenému spôsobu života a nemuseli sa im prispôsobiť Slovania.

Komentár - Nedovolené prezidentovi, dovolené Sólyomovi

23. augusta 2010 - (Marián Leško - Sme)

Staré rímske Quod licet Iovi, non licet bovi, sa dá po včerajšku aktualizovať do podoby: Čo nie je dovolené prezidentovi, je dovolené Sólyomovi. Pred rokom si maďarský prezident ako „súkromná osoba” nemohol zarečniť pred komárňanským pomníkom svätého Štefana. Ako Lászlóovi Sólyomovi mu to Slovenská republika dovolila. Ak niekto v Európe nevedel, že Slovensko a Maďarsko majú v rámci únie najkonfliktnejší vzťah, tak sa to pred rokom dozvedel. Incident na komárňanskom moste vnímalo zahraničie ako spor z 19. storočia - groteskný, provinčný, ale veľmi nebezpečný. Prestíž a reputáciu to zúčastneným krajinám nezdvihlo a nezlepšilo. Faktom je, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa dlhodobo pohybujú na sínusoide - obdobia zvýšeného napätia sa striedajú s obdobiami relatívneho pokoja. Tento stav nemôže ani jedna z krajín zmeniť iba vlastnými silami - tak ako maďarský premiér Horn nemohol odmečiarizovať Mečiara, slovenskí premiéri Dzurinda a Radičová nemôžu odorbanizovať Orbána. Jedno však má väčšina dnešnej koaličnej väčšiny iba vo svojich rukách - to, ako sa bude správať k národnostným menšinám a menšine maďarskej, závisí iba od nej. Ak Maďaričov jazykový zákon priniesol niečo dobré, tak iba to, že sa ním dôkladne zaoberal vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek. Ten konštatoval, že ak Slovensko ochraňuje štátny jazyk, tak na zaručenie rovnováhy by malo prijať aj novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. A čo je podstatné, navrhol aj prijatie „komplexného zákona o právach osôb patriacich k národnostným menšinám”. Dal tým slovenskej reprezentácii najlepšiu radu, akú mohla dostať. Keby sa postavenie menšín upravilo tak, že by aj ich príslušníci dostali garancie, že ich práva sú plne uznané a rešpektované, tak by to, čo robí Orbán a jeho ľudia, podstatne stratilo na význame. Programové vyhlásenie Radičovej vlády, ale aj vyjadrenia ministra kultúry však nasvedčujú tomu, že koalícia chce iba odstrániť „nezmyselné reštrikcie, ktoré zbytočne šikanujú menšiny”. To je určite správne a chvályhodné, ale nedostatočné. V koalícii sú politici, ktorí si uvedomujú, že treba ísť ďalej - otázka znie, či je ich dosť, aby to presadili.

Exprezident L. Sólyom prešiel do Komárna bez problémov

22. augusta 2010 - (tasr)

Bývalý maďarský prezident László Sólyom dodržal sľub, ktorý dal obyvateľom Komárna 21. augusta minulého roka. „Ešte sa vrátim,” odkázal Slovensku, keď ho na príkaz vtedajšieho premiéra Róberta Fica nevpustili na územie Slovenskej republiky, kde sa chcel zúčastniť na odhalení sochy svätého Štefana v Komárne. Maďarský prezident sa vtedy vydal pešo po moste medzi slovenským Komárnom a maďarským Komáromom, prešiel do polovice mosta, kde poskytol rozhovor novinárom, vzápätí sa otočil a vrátil sa späť bez toho, aby prekročil slovensko-maďarské hranice. Rovnaký spôsob dopravy zvolil v súčasnosti už exprezident aj teraz. Približne o 16,30 hodine išiel v sprievode svojho osobného tajomníka pešo po Alžbetinom moste a bez problémov prešiel do Komárna, aby sa zúčastnil na kladení vencov k soche sv. Štefana. Na územie Slovenska prišiel ako súkromná osoba. V Komárne ho okrem najvyšších predstaviteľov mesta ováciami vítalo približne 500 až 600 ľudí, ktorí sa sústredili pri soche. Na úvod osláv zaznela slovenská aj maďarská hymna. V hlavnom príhovore v maďarskom jazyku exprezident historicky rozoberal osobnosť sv. Štefana, predovšetkým jeho pozitívny vzťah k iným národom. Nevyhol sa však ani otázke nového zákona o dvojakom štátnom občianstve, ktorý podľa jeho slov „rozšíri slobodu príslušníkov národa a ak si bude niekto želať, môže ešte viac posilniť jeho puto k materskej krajine.” Vo svojom prejave zdôraznil, že bez zmeny hodnotového rebríčka susedných národov vo vzťahu k Maďarsku nie je možné dospieť ku konečnému a uspokojivému riešeniu postavenia maďarských menšín v zahraničí. „Aj u Maďarska je však potrebný iný postoj k susedom,” konštatoval. Na oslavách za za slovenskú stranu zúčastnili minister pôdohospodárstva Zsolt Simon a niekoľko zástupcov parlamentných i mimoparlamentných strán. Ako uviedla viceprimátorka Komárna Éva Hortai, zástupcovia mesta pozvali aj slovenského ministra kultúry Daniela Krajcera a bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera. Minister kultúry svoju neúčasť ospravedlnil, exprezident sa na oslavách nezúčastnil. X X X Nepovolenie vstupu maďarského prezidenta Sólyoma na slovenské územie v auguste 2009 patrí k najväčším diplomatickým kauzám v slovensko-maďarských vzťahoch. Slovenskí politickí predstavitelia označovali počíňanie Sólyoma za provokáciu. Kritizovali aj fakt, že medzi pozvanými neboli prezident SR ani ostatní dvaja najvyšší ústavní činitelia, predseda vlády SR Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška. Vtedajší predseda SDKÚ a súčasný minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda vtedy uviedol: „Pán prezident si nejde do Komárna kúpiť ani uhorky, ani ponožky, nejde si ani pozrieť Komárňanskú pevnosť, ale zúčastní sa veľmi konkrétnej občiansko-politickej aktivity. A keďže to vie, tak je to zjavný dôkaz toho, že ide o provokáciu.” Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že sa maďarský prezident k takej veci uchyľuje. „Je to akýsi pokus oslavovať maďarskú štátnosť na suverénnom území SR,” zdôraznil vtedajší predseda vlády SR Robert Fico. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí iniciovalo v júli tohto roka pred Európskym súdnym dvorom (ESD) proces voči Slovenskej republike za to, že vlani odoprela vstup maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na územie Slovenska. Je presvedčené, že nevpustenie hlavy štátu na územie SR je nezlučiteľné s normami Európskej únie. Konanie voči SR v Európskej komisii iniciovala maďarská strana po tom, ako 13. októbra minulého roka vtedajší eurokomisár pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Jacques Barrot vyhlásil, že záležitosť týkajúcu sa nevpustenia Sólyoma na Slovensko považuje za uzavretú. „Toto je bilaterálna záležitosť medzi Maďarskom a Slovenskom, ako som už vysvetlil delegáciám oboch krajín, keď ma navštívili,” uviedol Barrot. „Najmä vo svetle nedávneho rozhodnutia Európskej komisie je zaujímavé sledovať, koľkokrát bude ešte Maďarská republika chcieť počuť, že pri návštevách iných štátov platia isté diplomatické zásady a zásady slušnosti, ktoré prezident Sólyom porušil,” reagoval na uvedenú iniciatívu MR vtedajší hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano.

Stanovisko A. Belousovovej (SNS) k návšteve L. Sólyoma

22. augusta 2010 - (tasr)

Účasť, aj keď bývalého prezidenta na podujatí, ktoré má jednoznačne politický charakter, vždy prináša určité politické posolstvo. Dnešnú návštevu maďarského prezidenta Lászloa Sólyoma na Slovensku nemožno preto chápať ináč, ako určité politické posolstvo. Je smiešne a pokrytecké hovoriť o „nepolitickej” akcii v súvislosti s oslavami sv. Štefana kráľa, kde sa na pozvanie politika Tibora Bastrnáka - člena predsedníctva strany Híd a poslanca NR SR, zúčastňuje politik - exprezident maďarskej republiky. Politické posolstvo, ktoré L. Sólyom na Slovensko prináša svojou návštevou práve na tomto podujatí, možno chápať vo viacerých rovinách: Jednak ako reparát po neúspešnom pokuse zúčastniť sa osláv minulý rok a takisto v kontexte revizionistickej a šovinistickej veľkomaďarskej politiky, akú presadzuje Maďarská republika voči Slovensku, o čom svedčia napríklad aj slová štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarska Németha o autonómii ako podmienky rovnoprávnosti. Maďarskí politici z obidvoch brehov Dunaja opäť dokazujú svoje priority a tými určite nie sú snahy o susedské spolunažívanie. Nešlo a nejde o úctu k sv. Štefanovi. Tú by Sólyom mohol preukázať aj pri pamätníkoch na území Maďarska. Jeho účasť dnes v Komárne nie je nič iné ako obyčajná maďarská politická provokácia pripravená v spolupráci s politikmi strany Híd, ktorá sa pokrytecky hrá na zmierenie slovensko-maďarských vzťahov. Smiešne a úboho v tejto súvislosti vyznieva vyjadrenie Bélu Bugára nezúčastniť sa podujatia v Komárne, ktoré s jeho súhlasom organizuje člen predsedníctva jeho strany. Veď dvere na Slovensko mu otvoril trójsky kôň strana Most-Híd. Smiešne a nekompetentne vyznieva vyjadrenie ministra kultúry Krajcera odporúčajúceho účasť exprezidenta Schustera. Pýtame sa: Bolo jeho cieľom dať účasťou exprezidenta Schustera oficiálny politický charakter a váhu celej akcii? SNS upozorňuje na to, že táto maďarská provokácia prišla po stretnutí premiérky Radičovej a premiéra Orbána, kde pani Radičová príliš zbytočne ústretovo prisľúbila splniť želanie Orbána zrušiť zákon o zamedzení dvojitého občianstva na území SR. Slovensko bohužiaľ nemá vládu, ktorá by chcela a vedela obhajovať národno-štátne záujmy!

Sólyom sa tento rok dostal k soche Štefana

22. augusta 2010 - (sita)

Na druhý krát sa podarilo, dnes už bývalému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi prísť položiť veniec k soche svätého Štefana kráľa z rodu Árpádovcov v Komárne. Exprezidenta Maďarska vítalo po prechode cez dunajský most na slovenskej strane asi 500 až 600 ľudí. Sólyom vyzdvihol vo svojom príhovore historickú postavu kráľa Štefana v dejinách Maďarov i Uhorska a poukázal na jeho odkaz pre súčasnosť. „Pri zisťovaní vyhliadok maďarského národa vidíme, že pokiaľ chceme naďalej zostať všade tam, kde sme už v čase svätého Štefana boli doma, tak musíme byť pripravení na vnútornú, názorovú zmenu,” povedal Sólyom. Poukázal ďalej na to, že Maďari, ktorí žijú v ôsmich štátoch Európy, by sa mali v rámci zachovania svojej identity snažiť o vzájomnosť so susednými národmi a o vzájomnú úctu. „To je aj úlohou materskej krajiny vo vzťahu k susedným krajinám,” povedal. Po viac ako štvrťhodinovom príhovore Sólyom položil k soche veniec, nasledoval ho primátor Komárna Tibor Bastrnák (Most-Híd), poslanci za Most-Híd Peter Zajac a Ondrej Dostál, ale i členovia na mimoparlamentnej SMK na čele s expredsedom Pálom Csákym. Ten nebol spokojný s formou organizácie celej slávnosti, ktorú organizoval primátor Komárna. „Myslím si, že nevhodnosti súčasného platného jazykového zákona sa prejavili i tu. Organizátori nedocenili to, čo sa tu udialo. Ľudia svojím správaním dali najavo, že to nebolo dobre zorganizované,” povedal Csáky. Poukázal tak na to, že po Sólyomovom príhovore prečítala moderátorka jeho príspevok v slovenčine, v plnom znení. „Bola to skôr fraška tá časť, čo ja ľutujem,” povedal Csáky, ktorý verí, že sa z tohto podujatia v Komárne stane tradícia. „Určite sa tu stretneme aj o rok. Predpokladám, že s novým primátorom,” povedal Csáky. „Štefan bol nielen maďarský, ale aj slovenský kráľ. Bol to uhorský kráľ, čiže bol to kráľ predkov dnešných Maďarov i Slovákov. Preto je na mieste, aby si ho pripomínali nielen Maďari, ale aj Slováci. Ja to cítim ako niečo prirodzené,” povedal poslanec NR SR za Most-Híd Ondrej Dostál, ktorý do Komárna prišiel so spolustraníkom, poslancom Petrom Zajacom. Na slávnosti vialo niekoľko maďarských štátnych zástav, ale aj Árpadovské vlajky. Prišlo aj niekoľko mladých prívržencov z maďarského nacionalistického Hnutia 64 žúp.

Béla Bugár na oslavy sv. Štefana do Komárna nepríde

21. augusta 2010 - (sita)

Podpredseda NR SR a predseda strany Most-Híd Béla Bugár nepríde na oslavy Dňa sv. Štefana kráľa, ktoré v nedeľu organizuje mesto Komárno a občianske združenie Palatinus pri jazdeckej soche sv. Štefana kráľa z rodu Árpádovcov. Ako uviedla dnes pre agentúru SITA hovorkyňa strany Most-Híd Nora Czuczorová, Bugár na akciu nepríde, pretože nechce, aby sa z tejto oslavy stala politická záležitosť. Bugár mal na podujatí, kde bude hlavným rečníkom bývalý prezident Maďarskej republiky László Sólyom, vystúpiť s prejavom. Sólyoma privíta na moste medzi Komárnom a Komáromom viceprimátorka Komárna Éva Hortai s predsedom občianskeho združenia Palatinus Nándorom Litomericzkym. Pri soche sv. Štefana ho privíta primátor Komárna Tibor Bastrnák. Na úvod slávnosti majú zaznieť slovenská a maďarská štátna hymna. Po nej sa prihovorí účastníkom Bastrnák a s prejavom vystúpi László Sólyom. V Komárne bola 21. augusta 2009 odhalená jazdecká socha sv. Štefana kráľa. Jej autorom je akad. sochár Lajos Győrfi. „Bol tak vytvorený pomník panovníkovi, ktorý ako budovateľ krajiny vytvoril župný systém kráľovstva a za sídlo jednej zo žúp ustanovil Komárňanský hrad,” uviedla Hortai pre agentúru SITA. Už v roku 2008 vytvorili Jókaiho všeobecnovzdelávací a múzejný spolok a občianske združenie Palatinus komisiu, ktorá sa mala postarať o zhotovenie sochy. Na odhalenie sochy pred rokom mal prísť aj Sólyom. Bol mu však odoprený vstup na Slovensko. Vláda vtedy argumentovala tým, že jeho návšteva „predstavuje bezpečnostné riziko”. Incident vyvolal medzi Budapešťou a Bratislavou diplomatickú vojnu. Sólyoma vo funkcii nahradil 5. augusta Pál Schmitt. Sólyom pred rokom na moste za Komárnom označil odopretie jeho vstupu na Slovensko, ktoré mu nótou oznámilo Ministerstvo zahraničných vecí SR, za bezprecedentný krok vo vzťahu dvoch spojencov, ktorý sa nedá vysvetliť. Na Slovensko vtedy Sólyom nevstúpil, ale avizoval, že sa ešte vráti. Vtedajší maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs slovenskému veľvyslancovi v Budapešti Petrovi Weissovi vyjadril svoj „hlboký písomný aj ústny” nesúhlas s incidentom, počas ktorého Slovensko odmietlo vpustiť Sólyoma na svoje územie. V dobe svojho panovania (od r.1000) zvolával sv. Štefan kráľ z rodu Árpádovcov každoročne na 15. august, v deň Nanebovzatia Panny Márie, do stoličného Belehradu kráľovskú radu. V tieto dni sa prijímali nové zákony. Štefan kráľ bol 20. augusta 1083 svätorečený. V tom čase vládol Ladislav z rodu Árpádovcov, ktorý nariadil, aby bol 20. august každoročne „oslávený ako deň sv. Štefana, ako sviatok svätca”. V roku 1686, na pamiatku oslobodenia Budína od Turkov, nariadil pápež Inocent XI., aby si celý katolícky svet pripomínal sviatok sv. Štefana. V roku 1771 ustanovila Mária Terézia tento deň za sviatok v celom kráľovstve. V roku 1818 Miestodržiteľská rada už presne formulovala spôsob osláv tohto sviatku. V roku 1878, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, bol 20. august ako sviatok potvrdený ministerským nariadením. Jeho oslavy sa uskutočnili aj v roku 1945. Od roku 1989 si tento deň pripomínajú na mnohých miestach Karpatskej kotliny.

Anketa: Myslíte si, že postava Štefana I. a Uhorské kráľovstvo

sú stále pre Slovákov a Maďarov citlivými témami?

20. augusta 2010 - (Hospodárske noviny)

Béla Bugár, predseda strany Most-Híd

Niekedy politici z toho robia citlivejšiu tému, ako tá samotná téma je. Veď napríklad pri desiatom výročí samostatnosti Slovenskej republiky predseda Národnej rady hovoril aj o tom, že svätý Štefan patril aj do histórie Slovákov. Svätý Štefan urobil to, čo vtedy bolo najlepšie, keď svoj ľud doviedol ku kresťanstvu. Vytvoril štát, ktorý bol na vtedajšiu dobu dosť silný. Patrí do histórie a netreba z neho robiť nejaký zdroj napätia.

Viki Raková, herečka

Ja som stále za to, že túto minulosť už by sme nemali riešiť, už sa vyriešila dávno a mali by sme dbať na to, aby terajšia kultúra a spolužitie konečne fungovali. Lebo už sa to ťahá strašne dlho a aj tak sa to nikdy neposunie ďalej, stále ide len o také vojny a už aj pre bežného človeka je to trápne. Bolo by najlepšie už ísť ďalej a riešiť terajšie problémy a vzťahy.

Csongor Kassai, herec

Obyčajní ľudia to vôbec neriešia, stále je to len politická téma. Či už bol alebo nebol kráľ Štefan, na našej politickej scéne to nič nezmení. To, že žijeme vedľa seba je však ďalšia vec, ktorá živí snahy o rozruch medzi dvomi krajinami. Maďarská karta sa pre istotu vyťahuje každý rok, aby sa malo o čom hovoriť.

Maďarsko si pripomína sv. Štefana I., kráľa uhorského

20. augusta 2010 - (tk kbs)

Maďarsko si dnes pripomína sv. Štefana I., kráľa uhorského. Pri tejto príležitosti je na návšteve Budapešti až do 22. augusta aj latinský patriarcha Jeruzalema Mons. Fouad Twal na pozvanie ostrihomsko-budapeštianskeho arcibiskupa a predsedu Rady európskych biskupských konferencií, ktorým je kardinál Péter Erdő. Podľa tradície bol kráľ Štefan korunovaný v roku 1000, bol prvým zvrchovaným a prvým maďarským svätým, ktorý panoval múdro, staral sa o dobro svojich obyvateľov a o upevnenie viery a kresťanského života v krajine, a ktorý vydal silné svedectvo života. Mladý vladár najprv zjednotil maďarský národ politicky a upevnil svoju moc vo víťazných bojoch. Potom sa dal do budovania občianskej a cirkevnej organizácie svojej krajiny. Cirkevnoprávne rozdelil celé územie na 10 diecéz, z čoho boli dve arcibiskupstvá (Ostrihom a Kalocsa) a osem biskupstiev. Na vidieku dal postaviť pre každých desať obcí jeden kostol. Okrem toho zakladal kláštory. Všeobecne podporoval duchovenstvo, aby s jeho pomocou mohol položiť solídne základy kresťanstva a kresťanskej kultúry vo svojom štáte. Jeho najbližšími spolupracovníkmi boli benediktíni, spomedzi ktorých pochádzala väčšina prvých biskupov. Patriarcha Twal dnes o 10.00 hod. celebroval svätú omšu v Bazilike sv. Štefana v Budapešti. Popoludní má na programe o 17.00 hod. účasť na slávnosti, ktorej bude predsedať kardinál Erdő a na ktorej sa zúčastnia všetci členovia Konferencie biskupov Maďarska. Eucharistickú slávnosť ukončí procesia s relikviou svätca - pravou rukou prvého maďarského kráľa.

Vztýčením štátnej vlajky Maďarska sa začali oslavy sv. Štefana

20. augusta 2010 - (tasr)

V Budapešti na Kossuthovom námestí sa dnes vztýčením štátnej vlajky s vojenskou poctou začali oslavy štátneho sviatku sv. Štefana a maďarskej ústavy. Okolie podujatia, na rozdiel od predchádzajúcich rokov vládnutia ľavicovo-liberálnej vlády, teraz neuzatvorili kovovými zábranami. Oslavy sledovali stovky Budapešťanov. Na oficiálnom otvorení ústredných osláv bol prítomný prezident Pál Schmitt, premiér Viktor Orbán, predseda parlamentu László Kövér, ďalší ústavní činitelia, členovia vlády, zástupcovia diplomatických zborov, cirkví a viacerí politici. Oslavy sa v celej krajine nesú v znamení šetrenia a solidarity s obeťami záplav a búrok.

Budapešť pripomenula Bratislave autonómiu

20. augusta 2010 - (odu - Pravda)

Ticho na oboch stranách Dunaja nemalo dlhé trvanie. Maďarskí politici v súvislosti so vstupom zákona o dvojakom občianstve do platnosti pritvrdili vo vyjadreniach o právach zahraničných Maďaroch. Pripomenuli tak aj novej slovenskej vláde, že napätie medzi oboma štátmi nie je ani zďaleka zažehnané. Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh podľa TASR vyhlásil, že v krajinách, kde žijú spoločenstvá zahraničných Maďarov, nemožno bez autonómie hovoriť o rovnoprávnosti Maďarov. Podpredseda Orbánovej vlády Zsolt Semjén zas upozornil, že zákon o dvojakom občianstve ponúka možnosť na zvrátenie procesu asimilácie Maďarov žijúcich za hranicami a posilnenie ich identity. „V deň sviatku zakladateľa štátu kráľa Štefana splácame Maďarom veľký dlh,” povedal Semjén. Vyhlásenia o autonómii prešiel slovenský rezort zahraničných vecí vlažne. Postoj druhého muža maďarskej diplomacie nechcel komentovať. „Zatiaľ sa k tomu vyjadrovať nebudeme,” reagoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár si myslí, že ak by mal takéto vyhlásenia Zsolt Németh na Slovensku, bolo by to treba brať vážne. „Orbánova vláda ponúka maďarskej menšine eurokomfortné riešenia. Na Slovensku však nie je vôľa Maďarov na autonómiu,” upozornil Bugár. Zároveň dodal, že pre upokojenie slovensko-maďarských vzťahov ešte ani jedna strana nespravila žiadne konkrétne kroky. Podpredsedníčka KDH Mária Sabolová uviedla, že je dobre, že maďarský zákon o dvojakom občianstve začne platiť až od januára. Je presvedčená, že dovtedy nájdu politici z Bratislavy aj Budapešti spoločnú reč. „Postavenie maďarskej menšiny na Slovensku je štandardné. Nepotrebuje ponúkané dvojaké občianstvo,” myslí si Sabolová. Ako chce koalícia celú situáciu riešiť, zatiaľ nie je známe. Zákon o dvojakom občianstve schválil maďarský parlament aj napriek ostrému protestu Slovenska. Kabinet Roberta Fica prijal ako protiopatrenie novelu zákona o štátnom občianstve. Premiérke Ivete Radičovej sa to však nepáči. Chce, aby sa zrušila Ficova novela o štátnom občianstve a súčasne, aby bol maďarský zákon vyhlásený na našom území za neúčinný. Právnici si to však nevedia predstaviť. Slovensko totiž samo nedokáže zastaviť platnosť maďarského zákona. Radičová doteraz riešenie nepovedala a problém zatiaľ odkladá. S návrhom prišla Bugárova strana Most-Híd, ktorá ponúka uzavrieť s Maďarskom dvojstrannú dohodu o uplatňovaní dvojakého občianstva. Na najnovšie vyjadrenia maďarských politikov reagovali aj ďalší poslanci. Za úplne neprijateľné pokladá vyhlásenia o autonómii a asimilácii Maďarov poslanec Miroslav Číž (Smer). „Sú to nacionalistické vyhlásenia, ktoré sú v rozpore s právnym postavením menšín v Európe a nie sú ani v duchu Európskej únie,” uviedol Číž. Podľa Anny Belousovovej (SNS) Orbánova vláda pokračuje ako všetky maďarské vlády vo veľkomaďarskej politike, teda v snahe zjednocovať Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline. „Vyhlásenia o autonómii sú len v kontexte tejto politiky. Radičovej vláda však krokmi, ktoré navrhuje na zabránenie účinnosti zákona o dvojakom občianstve, nerešpektuje národnoštátne záujmy Slovenska,” upozornila Belousovová. Poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ) je presvedčený, že extrémistické a emotívne vyhlásenia politikov z jednej aj druhej strany nepovedú k zlepšeniu vzťahov. „Maďarská menšina má na Slovensku štandardné postavenie a je súčasťou vlády. Aj slovenská, aj maďarská vláda musia riešiť dnes problémy bežných ľudí. Autonómia netrápi okrem niektorých extrémistov nikoho,” povedal Galbavý. O maďarské občianstvo budú môcť požiadať zahraniční Maďari v januári. Orbánova vláda chystá k získavaniu občianstva mohutnú kampaň. O maďarské občianstvo môže požiadať človek, ktorý nemá trvalý pobyt v Maďarsku, ale preukáže znalosť maďarského jazyka. Bratislava to považuje za jednostranný krok, ktorý je v rozpore so základnou zmluvou medzi oboma krajinami. Po 17. júli slovenskému štátnemu príslušníkovi dobrovoľným prijatím iného štátneho občianstva automaticky zanikne slovenské.

K občianstvu dostanú Maďari aj bydlisko

21. augusta 2010 - (Ivan Drábek - Pravda)

Krajania, ktorým dá Maďarsko občianstvo, budú môcť v novej vlasti voliť. Iniciatíva starostu malej obce zo severovýchodného Maďarska odhalila právnu kľučku, pomocou ktorej zahraniční Maďari, ktorí využijú zákon o dvojakom občianstve, dokážu obísť obmedzenia vyplývajúce z volebného zákona. Ten dáva volebné právo len občanom s bydliskom v Maďarsku. Podľa zákona, ktorý včera nadobudol platnosť, Budapešť od januára začne udeľovať občianstvo aj krajanom žijúcim za hranicami. A práve im starosta Zsolt Szepessy ponúka novú adresu: Monok, Kossuthova ulica 18. Monok, obec s 1800 obyvateľmi, sa nachádza iba šesťdesiat kilometrov južne od Košíc. Známa je predovšetkým tým, že sa tam pred vyše dvesto rokmi narodil Lajos Kossuth, vodca protihabsburského oslobodzovacieho boja z rokov 1848 - 1849. Jeho rodný dom chce starosta Szepessy otvoriť pre nových spoluobčanov. „Kossuthov dom, ktorý je majetkom našej samosprávy, bude domovom a útočiskom všetkých Maďarov,” povedal Szepessy pre Pravdu. „Obecné zastupiteľstvo v Monoku rozhodlo, že ako výraz národnej spolupatričnosti poskytne krajanom trvalé bydlisko, aby sa tak posilnil a naplnil nový zákon o dvojakom občianstve,” dodal. V máji prijatý zákon umožní od budúceho roka zahraničným Maďarom získať občianstvo aj bez toho, aby žili v Maďarsku. Stačí ak ovládajú maďarčinu a preukážu, že oni či ich priami predkovia boli pred rokom 1920 alebo v rokoch 1940 až 1945 maďarskými občanmi. Budapešť ráta s tým, že už na budúci rok o občianstvo požiada štvrť milióna až 400-tisíc krajanov. Zákon, ktorý nadobudol platnosť v deň sviatku svätého Štefana, zakladateľa uhorského štátu, nerieši otázku volebného práva Maďarov s dvojakým občianstvom. Podľa doterajšieho volebného zákona by mohli voliť, iba keby sa v Maďarsku usadili. Vláda premiéra Viktora Orbána už naznačila, že chystá novelu tejto právnej úpravy. Starosta Monoku však chcel krajanov potešiť už na štátny sviatok. „Je dobré, že im vláda dá maďarské občianstvo. Ale plnoprávnymi občanmi môžu byť, len ak disponujú trvalým bydliskom v Maďarsku. V tom prípade môžu voliť aj byť volení. A ak sa rozhodnú v Maďarsku platiť dane, získajú aj všetky sociálne výhody,” vysvetľuje Szepessy a dodáva: „Keď chceme prekonať trianonské rozdelenie, tak musia dostať možnosť prehovoriť do vecí krajiny.” Starosta Monoku tvrdí, že poskytnutím fiktívneho bydliska neporušuje zákon ani neprekračuje svoje právomoci. Novela volebného zákona z roku 1998 s ohľadom na bezdomovcov zaviedla inštitúciu obecného bydliska. Na to, aby ho niekto získal, stačí zájsť na ktorékoľvek obecné zastupiteľstvo v Maďarsku. „Samozrejme, Kossuthov rodný dom otvárame iba symbolicky, nik tam bývať nebude. Ale prihlásiť tam môžeme hoci aj päť miliónov krajanov. Registrácia sa robí v počítači a do jeho pamäte sa veľa zmestí,” hovorí Szepessy. Na nasledovanie tohto gesta starosta vyzýva aj ďalšie obce a mestá v Maďarsku. „Ak sa pridajú, v priebehu okamihu sa môžeme z desaťmiliónového národa stať opäť pätnásťmiliónovým,” rojčí.

Začala platiť maďarská novela o dvojakom občianstve

20. augusta 2010 - (tasr)

V Maďarsku dnes začala platiť novela zákona o maďarskom občianstve. Národné zhromaždenie Maďarskej republiky si vybralo symbolický dátum, teda deň ich štátneho sviatku sv. Štefana. Zákon sa však začne aplikovať až od 1. januára budúceho roka. O maďarské občianstvo môže požiadať človek, ktorý nemá trvalý pobyt v Maďarsku, ale preukáže znalosť maďarského jazyka. Na jeho získanie stačí, že jeho predkovia boli maďarskí občania. Prípadne preukážu svoj pravdepodobný pôvod z územia bývalého Uhorska. Prideľovať sa má na základe individuálnej žiadosti, a nie automaticky, kolektívne. Bratislava to označila za jednostranný krok, ktorý je v rozpore so základnou zmluvou medzi oboma krajinami. Ako reakciu prijala novelu zákona o štátnom občianstve. Účinnosť nadobudla tiež v symbolický dátum, tentokrát pre Slovensko, ktoré si 17. júla pripomína Výročie deklarácie o zvrchovanosti SR. Štátnemu príslušníkovi SR dobrovoľným prijatím iného štátneho občianstva automaticky zanikne slovenské. Neplatí to pri získaní českého občianstva. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením. To, že dostal iné občianstvo, musí bezodkladne oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. Ak tak nespraví, môže dostať pokutu vo výške 3319 eur. Zároveň mu zanikne pracovnoprávny, štátnozamestnanecký či služobný pomer, na základe ktorého vykonáva povolanie, pri ktorom je nutné štátne občianstvo SR. Novelu schválila Národná rada SR 26. mája 90 hlasmi v skrátenom legislatívnom konaní. Právnu normu podporili členovia Smeru-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH. SDKÚ-DS za ňu nehlasovalo. Vtedy najsilnejšia opozičná strana prišla s vlastným návrhom, ktorý v pléne neprešiel. Ním chceli odmietnuť akýkoľvek podobný zákon, ktorý je v rozpore so všeobecne uznávanými a platnými zásadami medzinárodného práva týkajúcimi sa udeľovania občianstva. SR by zároveň neuznala účinky maďarského zákona. Nový vládny kabinet vyhlásil, že novelu treba zrušiť. Podľa podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) by sa mala medzi oboma krajinami uzavrieť bilaterálna dohoda, ktorá by stanovila pravidlá pre udeľovania maďarského občianstva. Súčasný právny stav na Slovensku považuje Chmel za neprijateľný. „Maďarský zákon ešte ani nenadobudol účinnosť, ale SR už v podstate zbavuje občianstva tisíce svojich ľudí, a to predovšetkým nemaďarskej národnosti, ktorí požiadali o občianstvo v iných krajinách,” ozrejmil.

Používanie jazykov národnostných menšín

23. augusta 2010 - (SRo)

Vicepremiér Rudolf Chmel plánuje v budúcnosti prehodnotiť 20 -percentnú hranicu pre používanie jazykov národnostných menšín. Znížiť by sa mala na 10 %. Takáto zmena by umožnila používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku vyššiemu počtu obcí, v ktorých sú menej početné minority. Zákon o používaní jazyku národnostných menšín hovorí, že ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v nej používať v úradnom styku jazyk menšiny. Momentálne sa to týka asi 500 maďarských obcí, 90 rusínskych, vyše 50 rómskych a 20 ukrajinských. Vicepremiér Rudolf Chmel má v pláne túto hranicu zmeniť: „Hranicu budeme prehodnocovať v zmysle odporúčaní, ktoré preberala vláda, tzn. v zmysle odporúčaní monitorovacích správ, ktoré navrhujú znížiť túto hranicu z 20 % na 10 % a pritom zdôrazňujú to, že nejde teraz primárne o maďarskú menšinu, ale ide o ostatné menšiny. V tomto zmysle sa chceme nad tým zamyslieť.” Odporúčania dal Slovensku výbor ministrov Rady Európy k uplatňovaniu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Podľa viacerých hlasov z odborných kruhov by však zníženie hranice na 10 % nevyriešilo problém používania jazykov menej početných menšín. Takými sú napr. bulharský či poľský jazyk. Reaguje Rudolf Chmel: „Pokiaľ ide o ukrajinskú a rusínsku menšinu, tam je ešte oveľa väčší počet obcí ako pri maďarskej menšine, ale dokonca budeme chcieť riešiť aj tie menšie menšiny na nejakom inom princípe, že by sa tá hranica pre ne napr. pre styk s úradmi znížila. Toto síce ešte nie je predmetom koaličných rokovaní, ale v každom prípade budeme na tom pracovať.” Akým spôsobom chcú na problematike pracovať, zatiaľ Rudolf Chmel nespresnil.

Semjén: Dvojaké občianstvo je možnosťou zvrátenia asimilácie Maďarov

20. augusta 2010 - (tasr)

Zákon o dvojakom občianstve ponúka možnosť na zvrátenie procesu asimilácie Maďarov žijúcich za hranicami a na posilnenie ich identity, vyhlásil dnes pri príležitosti vstupu tohto zákona do platnosti podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Vicepremiér podčiarkol význam tohto zákona, ktorým, ako povedal, „v deň sviatku zakladateľa štátu kráľa Štefana splácame Maďarom veľký dlh”. Dodal, že parlament prijatím zákona umožnil, aby človek, ktorý hovorí po maďarsky, jeho predkovia pochádzali z „niekdajšieho Maďarska” a sám sa cíti Maďarom, mohol aj inštitucionálne vyjadriť spolupatričnosť k maďarskému národu. Novelu zákona o maďarskom občianstve, ktorá sa týka zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom, schválili poslanci Národného zhromaždenia Maďarskej republiky 26. mája. Návrh novely schválil parlament aj napriek ostrému protestu Slovenskej republiky. Slovensko prijalo ako protiopatrenie novelu zákona o štátnom občianstve. Blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) predložil 17. mája parlamentu zákon o dvojakom občianstve. Zákon iniciovaný predsedom Fideszu Viktorom Orbánom, predsedom KDNP Zsoltom Semjénom a poslancami za Fidesz Lászlóom Kövérom a Zsoltom Némethom vstúpil do platnosti dnes, 20. augusta, v deň maďarského štátneho sviatku. Aplikovaný však bude až od 1. januára 2011.

Németh: Bez autonómie nemožno u Maďarov

v zahraničí hovoriť o rovnoprávnosti

20. augusta 2010 - (tasr)

V krajinách, kde žijú spoločenstvá zahraničných Maďarov, nemožno bez autonómie hovoriť o rovnoprávnosti Maďarov, domnieva sa štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh. „Voči absurdnostiam, akým je slovenský jazykový zákon, je potrebné mať jasnú stratégiu,” konštatoval Németh podľa maďarskej verejnoprávnej televíznej stanice Duna TV vo štvrtok v rumunskom Kluži. Podľa jeho slov už existujú výsledky zápasu o autonómiu. Ako príklad uviedol Srbsko, kde si vojvodinskí Maďari mohli vytvoriť Maďarskú národnú radu, zaručujúcu ich kultúrnu autonómiu. Štátny tajomník kritizoval aj rumunský zákon používania jazyka menšín. Vyjadril súhlas s názorom predsedu Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ) Bélu Markóa, že 20-percentná hranica pomeru menšinového obyvateľstva, ku ktorému sa používanie jazyka menšín v zmysle rumunského zákona viaže, je príliš vysoká. „Chcel by som každému pripomenúť riešenie, ktoré aplikujeme v Maďarsku. Popri percentuálnom pomere obyvateľstva sme určili aj absolútne čísla, pri ktorých poskytujeme právo používania jazyka menšiny,” povedal Németh. Ako zároveň dodal na margo situácie v Kluži, je podľa neho bezprecedentné, že v tomto meste, v ktorom žije najväčšie maďarské spoločenstvo v Rumunsku, nie je možné používať oficiálne maďarčinu. Prípravy na aplikovanie zákona o zjednodušenom udeľovaní dvojakého občianstva, ktorý dnes vstúpil do platnosti, pokračujú veľkým tempom, poznamenal maďarský politik, zdôrazniac, že k rovnoprávnosti členov národa nepostačuje iba dvojaké občianstvo.

Viditeľný Slovák

20. augusta 2010 - (Lukáš Fila - Sme)

Ak poznáte Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý by sa chcel trochu zviditeľniť a zároveň spraviť niečo pre svoju vlasť, skúste ho poprosiť, nech sa príde udať, že nadobudol cudzie občianstvo. Príbeh chlapa z nejakej chudobnej dediny, ktorý odišiel povedzme do Kanady, aby zabezpečil rodine lepší život, a teraz ho oberáme o náš pas, by kamery milovali. A hanba v správach by určite rozhýbala politikov, aby začali niečo robiť so zlým zákonom o štátnom občianstve. Keď vtedy-premiér Fico hovoril, že „neexistujú žiadne dôvody, ani ekonomické, ani sociálne, ani finančné, ktoré by mali viesť občanov Slovenskej republiky, aby žiadali o poskytnutie maďarského štátneho občianstva”, nedomyslel jednu vec - že existuje kopec dôvodov, aby naši ľudia žiadali občianstvo všelijakých iných krajín. A že ním schválený zákon nerobí medzi druhými občianstvami rozdiely. Hoci nápad vtedyposlanca Dzurindu, aby Slovensko jednostranne neuznalo účinky druhého občianstva udeleného Maďarskom na základe Orbánovho zákona, je bezzubý, lebo nás sa ani Budapešť, ani noví občania nebudú na naše uznanie pýtať, aspoň z pohľadu zahraničných Slovákov bol lepší. Neuznanie sa malo týkať len občianstva, ktoré bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom alebo obyčajou. Čo by sa netýkalo občianstva kanadského, amerického či švajčiarskeho. V programovom vyhlásení sa hovorí, že vláda „zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovensko reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve tak, aby zmena eliminovala negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky”. Čiže vlastne nehovorí nič, lebo nikto nevie, aké účinky sa myslia, čo ich nahradí a koľko to bude trvať. Je teda iba na Radičovej s Dzurindom, akým návrhom a kedy sa rozhodnú zviditeľniť.

Koalícia neruší zákon ani pokutu

20. augusta 2010 - (Sme)

Hoci maďarský zákon o dvojakom občianstve aj pre Maďarov zo stredoeurópskeho regiónu dnes vstupuje do platnosti, nová slovenská vláda stále nevie, čo urobí s protizákonom, ktorý jej zanechala vláda Roberta Fica (Smer). Ten platí od výročia Dňa zvrchovanosti v polovici júla a slovenských občanov, ktorí prijmú cudzie štátne občianstvo, oberá o to slovenské. Ministerstvo vnútra tvrdí, že sa mu zatiaľ nikto k novému občianstvu nepriznal a neevidujú ani žiadne udania. Pri zatajení hrozí pokuta až 3319 eur. Nová koalícia má zmenu zákona v programovom vyhlásení, stále však nevie, ako na to. Kým SDKÚ ešte pred voľbami predložilo vlastný návrh o nerešpektovaní maďarského zákona u nás, KDH vtedy hlasovalo s predchádzajúcou koalíciou. Zmenu teraz nechce ani štvorica Obyčajných ľudí okolo Igora Matoviča (SaS). Koalícia tak nemá dosť hlasov. „Obracajú sa na nás naši krajania so žiadosťou o informácie. Rozumieme im. Aj preto by sa zákon mal zmeniť,” povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga. Minister Mikuláš Dzurinda je pripravený s návrhom zákona pomôcť rezortnému kolegovi a ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi (KDH). Jeho rezort tvrdí že tak urobí, keď sa na zmene dohodne koalícia.

Srbsko: Hudobníci sa pokúsia zblížiť národy bývalej Juhoslávie

19. augusta 2010 - (tasr)

Stovka špičkových hudobníkov z krajín bývalej Juhoslávie sa pokúsi znovu zblížiť balkánske národy, ktoré desaťročia žili v spoločnom štáte. Projekt s názvom Orchester bez hraníc by mal odštartovať na budúci rok koncertným turné po regióne i Európe. S odvolaním sa na Rádio Slobodná Európa o tom dnes informovala srbská tlačová agentúra TANJUG. Orchester spojí profesionálnych hudobníkov rôzneho veku a národov bývalej Juhoslávie, ktorých negatívne vzťahy poznačili nepokojné roky po rozpade spoločného štátu. Koncertná šnúra podporovaná agentúrou Jugokoncert symbolicky odštartuje druhou symfóniou Gustava Mahlera, ktorá sa začína pohrebným pochodom a končí vzkriesením. K opätovnému zblíženiu národov západného Balkánu by mala prispieť myšlienka lotérie, spoločnej pre všetky bývalé juhoslovanské republiky. Ojedinelý plán by mal prekonať ekonomické limity národných stávkových trhov. Realizovať by sa mohol už v roku 2011. Organizátori oboch projektov pritom ubezpečujú, že im nejde o oživovanie zaniknutého štátu.

O čom sa písalo pred 42 rokmi

20. augusta 2010 - (Vladimír Tomčík - Sme)

V utorok 20. augusta 1968 ešte pred polnocou sovietske vojská prekročili maďarskú hranicu v Rusovciach a cez Starý most sa hrnuli do mesta. V ten deň stranícka tlač priniesla informáciu, že „naše priateľstvo sa posilní rozvíjaním demokracie”, ako to napísali v liste bývalí partizánski a vojenskí velitelia v SNP Sovietskemu komitétu veteránov vojny. V rozhovore „s delegátkou na mimoriadny zjazd KSS, spisovateľkou Zorou Jesenskou” sa dočítame: „Zo slovenskej strany vyšla iniciatíva, aby sa dosiahol odchod Novotného, čo bola, ako sa ukázalo, kľúčová vec. To je obrovská historická zásluha. Myslím však na toto: tá téza, že vedenie strany na Slovensku bolo progresívnejšie už od roku 1963, nie je celkom presná. Isteže sa v onom roku stala veľká vec. Odišiel Bacílek, na jeho miesto prišiel Dubček, a táto skupina okolo súdruha Dubčeka a Biľaka riskovala všetko, aby dosiahla rozbitie rozvetvenej kliky Novotného. Lenže na druhej strane je nesporné, že sa tu nemohla od roku 1963 robiť nejaká iná progresívna politika. Veď by Novotný nebol vôbec strpel, aby sa to robilo. A z tézy, že vedenie strany bolo pokrokové už odvtedy, že my sme tu tento demokratizačný proces začali už v r. 1963, že v Čechách ho treba ešte len začínať a u nás iba zavŕšiť, lebo sme vraj ďalej ako Česi. Zdá sa mi, že sme na tom boli rovnako ako Česi”.

Gašparovič: Rok 1968 bol úderom do našich predstáv

20. augusta 2010 - (sita)

August 1968 predstavoval úder do nových predstáv o živote Čechov a Slovákov a na dlhú dobu zabrzdil demokratický rozvoj, na ktorý sa všetci tešili a z tešenia zostal niekoľkoročný smútok, vyhlásil dnes prezident Ivan Gašparovič počas pietnej spomienky na obete 21. augusta 1968 v Bratislave. „Je to súčasť moderných dejín Čechov a Slovákov, ktorú si musíme pripomínať, že žiť slobodne vždy niečo stojí a za tú slobodu treba vždy bojovať,” uviedla hlava štátu. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa podľa jeho slov všetkých prekvapila, skoro nikto neveril tomu, že sa niečo také môže stať. Čas ukázal, čo všetko museli Česi a Slováci za cestu k slobode zaplatiť. „Preto som sa prišiel aj tohto roku pokloniť k miestu, kde položili život tí, ktorí v tom čase spôsobom, ktorý bol možný, ukazovali svoj odpor k vstupu týchto vojsk. Nesmieme na to zabudnúť a budúcnosť, ktorú máme pred nami, tá musí byť vždy aj spomienkou na týchto ľudí,” konštatoval prezident. Na augustové udalosti má aj osobné spomienky, viažu sa mu najmä s univerzitou na Šafárikovom námestí v Bratislave, kde pôsobil. Ľudia vtedy podľa neho boli spontánni a nehnevali sa ani tak na vojakov ako na tých, ktorí ich do Československa poslali. „Tí vojaci boli možno takí nešťastní ako aj my,” dodal Gašparovič. „Odpúšťame, ale nezabúdame,” povedal tajomník bratislavskej organizácie Konfederácie politických väzňov Pavol Schulcz. „Tie zverstvá, ktoré boli napáchané nielen počas augustových udalostí, ale počas celej existencie totalitného režimu, to môže odpustiť len ten najvyšší, náš stvoriteľ. Ako povedal svojho času jeho jednorodený, otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. A zrejme ani títo si neuvedomovali, čo robia a robili to na vlastnom národe, na vlastných ľuďoch, takže skutočná hanba,” vysvetlil. Podľa neho o augustových udalostiach i celom systéme komunistického režimu by mali vedieť i ďalšie generácie, aby pochopili a vážili si, čo všetko museli zažiť ich rodičia a aby boli „aspoň maličkým zrniečkom ochrany, aby sa niečo také už nikdy neuskutočnilo”. Schulcz počas augusta 1968 zažil v Bratislave prestrelku na Námestí SNP, keď strieľali na kostol Milosrdných bratov. „Spomienky sú rôzne, ale hlavne tie negatívne,” uzavrel. V noci z 20. na 21. augusta vtrhli vojská Varšavskej zmluvy (bez Rumunska) do ČSSR. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, Sovietsky zväz rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Stiahli sa až v roku 1991. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.

CIA zverejní dokumenty o okupácii ČSSR v roku 1968

20. augusta 2010 - (sita / ap)

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) zverejní niektoré dokumenty ukazujúce, ako Spojené štáty sledovali prípravy na okupáciu Československa vojskami piatich krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom v auguste 1968. Zverejnenie stoviek strán dokumentov bude súčasťou piatkového sympózia v knižnici amerického prezidenta Lyndona Bainesa Johnsona v Austine. Dokumenty zahŕňajú varovanie z 2. augusta 1968, že Moskva za približne dva týždne vybudovala veľkú armádu pripravenú na inváziu. O 18 dní prekročili vojská hranice Československa a zlikvidovali liberálne politické, ekonomické a sociálne reformy v krajine.

ČR: Upálenie Poliaka Siwieca pripomína v Prahe obelisk

20. augusta 2010 - (tasr)

Po Siwiecovej ulici má Praha aj obelisk, ktorý pripomína Poliaka Ryszarda Siwieca, ktorý sa na protest proti okupácii Československa pred 42 rokmi upálil. Obelisk dnes odhalili za účasti ministra vnútra Radka Johna a podpredsedu poľského Senátu Zbigniewa Romaszewského pred budovou, v ktorej sídli český Ústav pre štúdium totalitných režimov. Ryszard Siwiec sa k radikálnemu protestu odhodlal 8. septembra 1968 necelé tri týždne po okupácii ČSSR a o štyri mesiace skôr, než sa ľudskou pochodňou stal v Prahe Jan Palach. Päťdesiatdeväťročný Poliak si za miesto činu, kde sa polial benzínom a zapálil, zvolil varšavský štadión. Po štyroch dňoch zraneniam v nemocnici podľahol. Jeho činu desaťročia nerozumeli ani samotní Poliaci. Tragický protest poľského občana na tribúne štadióna, kde za účasti najvyšších poľských predstaviteľov prebiehali dožinkové slávnosti, dlho zostával tajomstvom aj napriek tomu, že ho zachytila kamera. Siwiec sa síce podpálil na zaplnenej tribúne a už keď horel, svoj protest ľuďom okolo vysvetľoval, jeho slová však prehlušovali tóny dychovky. Poľské médiá museli o čine mlčať a vo Varšave dokonca kolovali fámy, že išlo o psychicky narušenú osobu alebo opilca, ktorý neopatrnosťou zapálil svoj špiritus. Odvážny čin Ryszarda Siwieca v súvislostiach odkryl až dokument poľského režiséra Macieja Drygasa, ktorý v archívoch objavil sedemsekundový filmový záznam horiacej ľudskej pochodne a našiel aj svedkov udalosti. Siwiec dostal in memoriam od bývalého českého prezidenta Václava Havla najvyššie české štátne vyznamenanie Rad T. G. Masaryka.

Dobrý večer, pán Dubček

21. augusta 2010 - (László Szigeti - Népszabadság / Sme)

Koľkokrát som uňho pobudol, vždy ma núkal bikavérom. To ťažké červené považované na tejto strane železnej opony za nápoj maďarského socreálu, som vedome odmietal. Ale jeho ponuke som sa bez slov podvolil. Raz som už k nemu bol hrubý, viackrát som nechcel. Navyše, k odpudzujúcemu starorežimovému zariadeniu obrovskej kancelárie sa to víno aj hodilo. „Držím ho kvôli vám,” opakoval s láskavým a mäkkým podtónom, akým sa ozývajú už len tie staré dobré duše. Črty a roztrasené pohyby už ovládala rurálna proletárska melanchólia a nebolo v nich ani štipky očakávania či nepokoja. Ani aura, čo by si vynucovala rešpekt, už z neho nevyžarovala. Pritom bol predsedom federálneho parlamentu a ja iba skaderuka-skadenoha, maďarský aktivista na Slovensku, ktorý sa s ním spoznal v novembri 1989 ako podpredseda Nezávislej maďarskej iniciatívy a člen koordinačného výboru revolučného hnutia zvaného Verejnosť proti násiliu.

Krása utópie

Z jeho reči miestami sálala akási krása, ktorá bola väčšia než osoba, z ktorej vychádzala. Bola to krása jeho spoločenskej utópie, či skôr marivo krásy, ktoré je vo svojej podstate sebaklamom. Neuskutočniteľný socializmus, národno-socialistická demokracia a myšlienka rovnosti medzi ľuďmi sú najintenzívnejšími a večne nerealizovateľnými snami vo svojej podstate majetníckeho ľudstva. A československý symbol tejto túžby, jeden z mýtov šesťdesiateho ôsmeho, poznal síce anatómiu systému politickej svojvôle, no jeho spôsob myslenia nebol hlboko analytický. Premkýnala ho iba nevoľnosť z prázdnoty. V našich rozhovoroch jeho argumentácia nadobúdala osobný a originálny charakter len vtedy, keď dôvodil dávnymi spomienkami. Nech však o ňom vytvorené schémy obsahujú čokoľvek, nemožno mu uprieť, že dokázal sústrediť do jediného lúča jednoduché a naivné poznanie, že nikdy nejestvovala a ani nemôže jestvovať spoločnosť, ktorá by v sebe nenosila zárodok komunizmu.

Fortissimo poníženia

Niekedy v strede mája 1990 v služobnej vile neďaleko Pražského hradu - kde svojho času býval aj stalinský prezident republiky s krvavými rukami Klement Gottwald - ma pri popíjaní obvyklého bikavéru z ničoho nič poprosil, aby som ho počas blížiacej sa volebnej kampane sprevádzal po mestečkách slovenského juhu. V tom čase sme už mali za sebou niekoľko stretnutí a čoraz hlbších a hlbších rozhovorov, ale jeho žiadosť mi aj tak nebola po chuti. Než som sa stačil vyhovoriť, dodal: „Potešilo by ma to, keď už ste z toho vyviazli.” Nielen izba vily, ale aj jeho vetná skladba sa topila v polotme, tak som odpovedal otázkou: „Z čoho som vyviazol?” Blahosklonne začal vysvetľovať: „Viete dobre, že členov konventu rad-radom postupne popravili. Vy ste z toho vyviazli.” Tým bez okolkov vyklopil, že on sa nepokladá za iniciátora a ani za aktívnu súčasť nežnej revolúcie. Korektné, prebleslo mi mysľou, a podľa princípu duševnej rovnováhy som odvetil: „Kedysi ste vyviazli aj vy!” V hlase som nemal ani náznak výčitky, no on ju tam aj tak počul. V mojej replike sa naňho z vlastného svedomia odrazu vyrútila príšera neodpustiteľného omylu, či azda ešte čosi ťažšie a strašnejšie. Vojenské sily piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Bulharska a Maďarska 21. augusta 1968 zákerne prepadli Československo snívajúce o slobode. Ten, kto chce len rozumom pochopiť a interpretovať, do akých nevypočítateľných kompromisov sa nechal v mesiacoch po okupácii zatiahnuť naivne rojčiaci komunista Pražskej jari, sa mnoho nedozvie. Sovietska okupácia, ktorú ako fortissimo poníženia a hanby svojím podpisom sám posvätil a ktorej dôsledky pre svoju osobu prijímal ako úder osudu s úbohosťou poddanskej duše, s nemohúcnosťou ľudí veriacich v predurčenosť. V úplnej rezignácii.

Bahno všednosti

Po dvadsiatich dvoch rokoch sa takmer zosypal pri mojej nevinnej poznámke. Blesk z jasného neba, povedal by môj otec. Ústa mal napoly otvorené, akoby sa chystal na odpoveď, ale zrazu stratil iskru. Stratený človek, napadlo mi. Bál som sa, že sa mu prihodí niečo zlé, že dostane infarkt alebo mozgovú príhodu. Neviem, ako dlho sme sedeli v nehybnosti strašného pokušenia. Pár minút? Viac? Pamätám sa len, že som sa potil a že v skamenenom zmĺknutí na mňa pôsobil upokojujúco jeho tichý dych. Náhle precitol a prišmotkal sa k oknu s jednoznačným podvedomým cieľom - skrze okno otvoriť dokorán zúžený a stuhnutý priestor. Konečne som aj ja nabral odvahu a pohol som sa. Chcel som vstať, nechať ho samého s jeho trápením. Na môj pohyb reagoval v zlomku sekundy. Otočený chrbtom kývol mi pravou dlaňou, aby ma privolal. Nenáhlivo som k nemu pristúpil. Nepozreli sme na seba. Objal ma okolo pliec a jemne, ale zato pevne si ma k sebe pritiahol. Pozerali sme sa ponad pestovaný park. Dvaja ľudia, ktorí si to isté vykladajú celkom inak, a napriek tomu sú schopní si porozumieť. Nebo nad Prahou bolo vysokánske a hviezdy žiarivo blikotali.

Zhovievavé srdce

Na moju poznámku napokon odpovedal ošúchanou spoločenskou formulkou, ale podľa mňa odpovedal skôr sebe, aby touto banalitou strhol sám seba naspäť, ktovie koľký raz, do lepkavého bahna všednosti. „Nádej umiera posledná.” Nuž ale práve to sa stalo: nádej umrela omnoho skôr, lebo sme boli zbabelí, bol by som dodal. Ale v plachom srnčom pohľade stále vibrovali útržky strachu. Zmenil som tému. „Ako keby som počul vašu mamu, pán Dubček. Hoci som ju videl iba raz, keď prvého januára v šesťdesiatom deviatom v televízii želala veľa šťastia celej krajine. Hovorila to s veľkým a uboleným srdcom, tak ako ste zvykli aj vy, nikdy nezabudnem na jej utrápenú tvár.” Obrátil sa ku mne, mocne si ma privinul a hlavu položil na moje plece. Ako keby som bol Leonid Brežnev, zauvažoval som rozpačito, tyran, ktorého on v mladosti ctil ako otca, tyran, ktorý ho oslovoval Sášenka a pri každej príležitosti ho častoval dlhými súdružskými bozkami. Spomienka na situáciu dobre známu z dobových spravodajských záznamov ma však hneď zhamovala, veď Brežneva si za ten čas už vyrval zo srdca. Súčasne som si však ani nemohol myslieť, že jeho objatie nemá nič spoločné s minulosťou, v ktorej obdivoval diktátora a jeho moc, a nie menej Sovietsky zväz, a pre veľkého vodcu hlásajúceho nerozbornú jednotu a jeho spojencov sa stal neznesiteľným až vtedy, keď prestal poslúchať, keď si nárokoval vlastnú cestu a svojský mier, akúsi zvláštnu nezávislú socialistickú demokraciu s ľudskou tvárou. Na rozdiel od Imreho Nagya jeho nepopravili a nehodili dolu tvárou na dno spoločného hrobu. Zhovievavé srdce diktátora mu poskytlo milosť vnútorného vyhnanstva a teraz je tu, žije, a to ho musí bolieť. Tak ako klamstvá poručníkov ochraňujúcich stredoeurópske národy, špinavosti a postkolonizačné snahy z východu i západu. Ale nie, to si len namýšľam, táto posledná vec ho predsa nemohla bolieť, jeho spôsob myslenia bol zakotvený inde. Ďalej ticho vzlykal na mojom pleci. Ten plač som už poznal - videl som ho plakať okolo Vianoc 1989 v bratislavskom sídle Verejnosti proti násiliu vo chvíli, keď sme mu oznámili, že spolu s Nezávislou maďarskou iniciatívou kandidujeme na prezidenta republiky nie jeho, ale Václava Havla. To, čo som mu povedal, sa mi neskôr zdalo drsné, ale ten plač ma ani vtedy, ani teraz nedojímal, veď život človeka, ktorý sám seba v duchu a z vôle sovietskych diktatúr a tajných služieb prepasíroval na najvyššie piedestály moci, znamená, že sa škrtí vlastnou pupočnou šnúrou omotanou okolo krku. Ozajstným dôvodom a zdrojom jeho plačov bola sebaľútosť.

Dobrotivý pohľad

Vtedy som sa rozhodol, že počas kampane s ním vystúpim na pódium len v mojom rodnom mestečku, inde sa tejto pochybnej cti vzdám. Keď som mu neskôr vysvetľoval, že na dunajskostredskom pódiu som stál vedľa neho v skutočnosti na počesť našich matiek, jeho ubolený a blahosklonne dobrotivý pohľad sa rozžiaril a s takmer detskou vďačnosťou povedal: „Vedel som, cítil som, že je za tým niečo krásne,” a potľapkával ma po tvári ako človeka, ktorý mu trafil na nôtu. Chcel som povedať, že stredoeurópske národy si netrafili na nôtu hlavne pre neschopnosť svojich politikov vzájomne spolupracovať, preto mobilizovateľný kapitál zostal chatrný, a pre stáročné modernizačné zaostávanie a zatuchnuté národniarstvo sú občania tohto priestoru v širokých plátenných gatiach nútení nôtiť si každý tú svoju. Ale on nebol na takéto hranie so slovami, a navyše to maďarské porekadlo, ktoré som mal na mysli, som narýchlo ani nedokázal preložiť do slovenčiny. „Vycítili ste to presne, pán Dubček,” povedal som, keď ma prestal potľapkávať. A tým sa to skončilo.

Maďarsko šetrí na oslavách štátneho sviatku

18. augusta 2010 - (tasr)

Oslavy štátneho sviatku sv. Štefana a ústavy sa v piatok 20. augusta budú konať v znamení úsporných opatrení. Vyvrcholením osláv - nielen v Budapešti, ale aj v iných mestách a obciach Maďarska - je už tradične večerný ohňostroj, na ktorom budú teraz šetriť samosprávy najviac. Podľa maďarského ekonomického denníka Napi Gazdaság v Pécsi samospráva mesta vyhlásila, že financie, ktoré plánovala na usporiadanie osláv, vrátane ohňostroja, poskytne na pomoc obetiam záplav a búrok. K pécsskej samospráve sa pridali aj samosprávy Miškovca, Segedína a Békešskej Čaby. Obce a mestá v okolí Balatonu síce usporiadajú ohňostroje, ale výdavky znížili zhruba o 20 percent. Budapeštianske oslavy budú tiež skromnejšie. Vláda na usporiadanie podujatí vyčlenila 150 miliónov forintov (takmer 537.000 eur), čo je asi polovica rozpočtu osláv v predchádzajúcich rokoch. Ohňostroj nad Dunajom bude stáť 50 miliónov forintov (zhruba 179.000 eur).

Napi Gazdaság: 20. august bude tento rok tmavší

19. augusta 2010 - (sro)

Deň 20. august bude tento rok v Maďarku tmavší. Po väčších mestách sa totiž už aj starostovia menších miest rozhodli, že tohtoročné svätoštefanské oslavy budú skromnejšie a šetriť sa bude aj na pyrotechnike. Píše o tom maďarský denník Napi Gazdaság. Oslavy štátneho sviatku sv. Štefana a ústavy sa zajtra budú niesť v znamení úsporných opatrení. Vyvrcholením osláv - nielen v Budapešti, ale aj v iných mestách a obciach Maďarska - je už tradične večerný ohňostroj, na ktorom budú teraz šetriť samosprávy najviac. Podľa maďarského ekonomického denníka Napi Gazdaság v Pécsi samospráva mesta vyhlásila, že financie, ktoré plánovala na usporiadanie osláv, vrátane ohňostroja, poskytne na pomoc obetiam záplav a búrok. K pécsskej samospráve sa pridali aj samosprávy Miškovca, Segedína a Békešskej Čaby. Obce a mestá v okolí Balatonu síce usporiadajú ohňostroje, ale výdavky znížili zhruba o 20 %. Noviny konštatujú, že budapeštianske oslavy budú tiež skromnejšie. Vláda na usporiadanie podujatí vyčlenila 150 miliónov forintov, teda takmer 537-tisíc eur, čo je asi polovica rozpočtu osláv v predchádzajúcich rokoch. Uzatvára maďarský denník Napi Gazdaság.

Maďari majú o svojich slovenských krajanoch zlý obraz

20. augusta 2010 - (Patrik Eichler - Pravda)

Francúzska historička Muriel Blaive sa už roky zaoberá dejinami strednej Európy a Česko-Slovenska. Na začiatku deväťdesiatych rokov ju k tomu inšpiroval známy politológ Jacques Rupnik. V tom čase sa v Paríži kamarátila aj so Slovákom z Komárna a ako spomína, čudovala sa, že Česko-Slovensko vydržalo tak dlho pokope. Nedávno sa dostala do Komárna ona, aby tu v rámci stredoeurópskeho projektu skúmala historickú pamäť a reflexiu komunistickej minulosti. Okrem iného zistila, že Maďari z Komárna chcú zostať Maďarmi.

Čítaj ďalej - Klikni na link:

http://spravy.pravda.sk/madari-maju-o-svojich-slovenskych-krajanoch-zly-obraz-pf9-/sk_domace.asp?c=A100820_181206_sk_domace_p29

Väčšina Maďarov podporuje Fidesz a je spokojná s Orbánovou vládou

19. augusta 2010 - (tasr)

Vládnuci blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) má aj v dnes zverejnených výsledkoch prieskumu maďarského inštitútu Medián naďalej vyše štyrikrát viac priaznivcov ako opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP). S činnosťou Orbánovej vlády je spokojných 52 percent Maďarov. Podľa prieskumu, ktorý zverejnil ekonomický týždenník Heti Világgazdaság, sympatie s blokom Fidesz-KDNP vyjadrilo 47 percent respondentov, MSZP má priazeň 11 percent voličov. Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik podporuje deväť percent a stranu Politika môže byť iná (LMP) päť percent opýtaných. Najpopulárnejším politikom zostáva Viktor Orbán so 61 percentuálnymi bodmi. V prvej desiatke sú iba vládni politici, prezident Pál Schmitt obsadil štvrtú priečku.

Slováci v Maďarsku nepôjdu do volieb spoločne

18. augusta 2010 - (tasr)

Vo voľbách do menšinových samospráv miest a obcí, ktoré sa v Maďarsku budú konať 3. októbra súčasne s regionálnymi voľbami, nebude vytvorená spoločná volebná listina Slovákov. TASR o tom dnes informovala šéfredaktorka týždenníka a portálu Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny Alžbeta Račková. Ako uviedla, na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 17. augusta na pôde Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), sa delegácie nevedeli dohodnúť na podmienkach koaličnej dohody organizácie, ktoré pred tromi týždňami začali rokovania o spolupráci počas volieb. Pôvodným zámerom bolo vystupovať v tohoročných voľbách do menšinových samospráv jednotne na všetkých troch stupňoch volieb. Na predchádzajúcich dvoch rokovaniach sa zúčastnené organizácie dohodli na tom, že počas volebného procesu budú rešpektovať etický kódex, ktorý zostavila slovenská volebná koalícia pred štyrmi rokmi, ako aj na tom, že nebudú podporovať zakladanie slovenských samospráv v osadách, kde slovenská komunita neexistuje. Nepodarilo sa dohodnúť, kto by mal stáť na čele novej CSS, ani na princípoch rozdelenia miest vo valnom zhromaždení. Organizácie zoskupené v Únii slovenských organizácií v Maďarsku (ÚSOM), ktorú zastupovala štvorčlenná delegácia na čele s predsedom Františkom Zelmanom, boli toho názoru, že už aj počas volieb do miestnych samospráv by mali byť voliči informovaní, aké sú predstavy nominačnej organizácie o budúcom vedení a s ním súvisiacom smerovaní celoštátnej samosprávy. Argumentovali tým, že keď sa nominačné organizácie nedokážu dohodnúť na takej podstatnej záležitosti, akou je osoba budúceho predsedu, potom nie je šanca na dohodu ani neskôr. Rokovacia delegácia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), ktorú viedla predsedníčka Ruženka Egyedová Baráneková, a Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov na čele s predsedom Jozefom Havelkom zastávali stanovisko, že dnes, keď ešte nie je známe, kto bude zvolený do miestnych slovenských samospráv, je predčasné hovoriť o rozdelení funkcií v CSS a o vedení by sa malo rozhodovať prostredníctvom volieb. K tomuto názoru sa prikláňali aj zástupcovia dvoch budapeštianskych organizácií - Klubu slovenských dôchodcov a Slovenského speváckeho zboru Ozvena. Ladislav Petro dokonca navrhol, aby sa koaličné rokovania obmedzili na spoluprácu počas volieb do celoštátnej samosprávy a vyšli s konkrétnym návrhom na rozdelenie miest vo valnom zhromaždení. Na napätom rokovaní síce odznelo niekoľko kompromisných návrhov, ale keďže sa patovú situáciu zapríčinenú odlišným prístupom zúčastnených organizácií k personálnym otázkam nepodarilo preklenúť, rozišli sa bez podpísania dohody. Počas volieb do miestnych slovenských samospráv bude tak viacero nominačných organizácií, a počas volieb do celoštátnej samosprávy budú pravdepodobne minimálne tri listiny (ZSM, ÚSOM a Budapešť). Na základe skúseností z predchádzajúcich volieb sa všetci prítomní zhodli, že počas volebnej kampane by si mali čo najmenej ubližovať. Účastníci rokovania na otázku Ľudových novín potvrdili, že nepodporia zakladanie slovenských samospráv v piatich neslovenských obciach v Boršodskej župe a že budú rešpektovať etický kódex. Dohodli sa aj na tom, že by bolo užitočné stretnúť sa v podobnom kruhu a prediskutovať aktuálne otázky po 3. októbri, keď sa uskutočnia voľby do miestnych slovenských samospráv, uzavrela Račková.

V Maďarsku platia prísnejšie opatrenia v priestupkovom konaní

19. augusta 2010 - (tasr)

Dnešným dňom začal v Maďarsku platiť balíček opatrení v priestupkovom konaní, ktorého cieľom je sprísniť sankcie v prvom rade pri majetkových priestupkoch. Podľa tlačovej agentúry MTI umožňuje novela okrem iného za určitých okolností aj uvalenie väzby na mladistvých. Vyšetrovanie priestupkov už nebude vykonávať notár, ale polícia, a posudzovať tieto činy budú môcť i na to poverení súdni tajomníci. V zmysle úpravy zákona bude možné priestupok trestať aj väzením v prípade, že páchateľa pristihnú pri čine alebo ho zadržia do 48 hodín po čine. V prípade krádeže, sprenevery, poškodenia majetku a ďalších činov, pri ktorých materiálna škoda neprekročí hranicu 20.000 forintov (približne 71 eur), možno podľa novely trestať pokutou do 150.000 forintov (zhruba 539 eur), prípadne odňatím slobody. Podobné sankcie sú aj za krádež nemotorových dopravných prostriedkov, napríklad bicyklov, za vyvolanie falošného poplachu alebo za účasť na podujatí súdom zakázanej organizácie či nosenie uniformy takejto organizácie.

Európsky sociálny fond a V4 - Slováci sa postavili Bruselu

20. augusta 2010 - (čtk)

Krajiny Vyšehradskej štvorky, teda Poľsko, Slovensko, Česko a Maďarsko, sa spojili v obrane politiky súdržnosti Európskej únie v jej súčasnej podobe, píše v piatok poľský denník Gazeta Wyborcza. Podľa neho sa snažia presvedčiť Európsku komisiu, aby z politiky súdržnosti, ktorá má vyrovnávať rozdiely medzi chudobnými a bohatými regiónmi EÚ, v budúcnosti nevyškrtávala Európsky sociálny fond. V septembri má Európska komisia predstaviť svoj prvý návrh, ako by v budúcnosti mohol vyzerať únijný rozpočet. Pôjde o východiskový bod diskusie o rozpočte dvadsaťsedmičky na roky 2014 až 2020. Vlády jednotlivých členských krajín sa preto už teraz snažia strážiť, aby budúce delenie peňazí v rámci EÚ pre nich bolo výhodné. V súčasnosti je krajinou, ktorá sa z Bruselu dostáva najväčšiu podporu, Poľsko. V rámci politiky súdržnosti však EÚ pomáha aj iným nováčikom únie. Poľsko, Slovensko, Česko a Maďarsko odmietajú plány časti eurokomisárov, ktorí chcú terajšiu podobu kohéznej politiky radikálne zmeniť. Chceli by z nej vyradiť Európsky sociálny fond, v ktorom je v súčasnom rozpočte EÚ 75 miliárd eur. Tieto peniaze sú určené na vzdelávacie projekty alebo na boj s nezamestnanosťou a diskrimináciou. „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu je začiatkom hry o celý budúci rozpočet Európskej únie, je to len test, záverečný kameň,” povedal denníku Gazeta Wyborcza poľský námestník ministra zahraničia pre európske záležitosti Mikolaj Dowgielewicz. Časť eurokomisárov chce podľa neho „rozsekať” rozpočet dvadsaťsedmičky na účelové fondy, napríklad na fond na vzdelávanie, dopravný alebo klimatický fond. „Keby sa tento nápad podarilo presadiť, znamenalo by to koniec kohéznej politiky v takej podobe, aká je pre nás výhodná,” vysvetlil Dowgielewicz. Preto sa krajiny Vyšehradskej štvorky z iniciatívy Poľska spojili a budú brániť Európsky sociálny fond spoločne. Nová slovenská premiérka Iveta Radičová predsedovi Európskej komisie Josému Barrosovi poslala list, v ktorom v mene celej štvorice píše, že „sa domnievame, že Európsky sociálny fond by mal zostať jedným zo základov politiky súdržnosti.” Nie je jasné, ako na jej list komisia zareaguje, pretože väčšina eurokomisárov je na dovolenke. Na lepšej spolupráci najmä vo vzťahu k Európskej únii sa v júli na stretnutí v Budapešti dohodli premiéri krajín Vyšehradskej štvorky. Predsedovia vlád týchto štátov sa majú napríklad schádzať pred summitmi dvadsaťsedmičky a „ladiť” spoločný postoj k rôznym záležitostiam. Navyše dve z krajín V4 budú budúci rok únii predsedať. V prvej polovici roka to bude Maďarsko, vo druhom polroku ho vystrieda Poľsko.

Maďarsko potrebuje príjmy z bankovej dane, aby znížilo deficit

18. augusta 2010 - (tasr - bloomberg)

Maďarsko, najzadlženejší postkomunistický člen Európskej únie, potrebuje príjmy z novej bankovej dane, aby zredukovalo rozpočtový deficit v tomto roku tak, ako to od neho žiadajú veritelia. Uviedla to dnes vo svojej správe fiškálna rada v Budapešti. Vláda potrebuje prísnu kontrolu vývoja verejných financií, ale aj bankovú daň, aby stlačila rozpočtový schodok v tomto roku na 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), tvrdí rada. A ani na budúci rok nemôže zvýšiť výdavky, ak má deficit stlačiť pod 3 % HDP. Premiér Viktor Orbán, ktorý zvíťazil v aprílových voľbách vďaka sľubom, že podporí oživenie ekonomiky, odmieta požiadavky Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie, aby prijal ďalšie úsporné kroky a zredukoval rozpočtový schodok v roku 2011 pod 3 % HDP. Kabinet sa snaží zaplátať diery v rozpočte najmä príjmami z novej bankovej dane. Tá zodpovedá 0,5 % z hodnoty majetku úverového ústavu a je tak trikrát vyššia ako v Británii. Fiškálna rada odhaduje, že ak Maďarsko neprijme žiadne ďalšie opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu, jeho schodok verejných financií dosiahne tento rok 4 % HDP, na budúci rok stúpne na 4,2 % HDP a v roku 2012 klesne na 3,4 % HDP. Rada pritom do svojich výpočtov zahrnula aj bankovú daň. Maďarsko bolo v roku 2008 nútené ako prvý člen EÚ požiadať o finančnú pomoc MMF a Brusel, aby sa vyhlo štátnemu bankrotu. Vtedajšia vláda sa zaviazala, že zavedie úsporné opatrenia a zredukuje výdavky a rozpočtový deficit. MMF a EÚ v júli prerušili pravidelnú, kvartálnu kontrolu plnenia úverových podmienok v Budapešti, lebo nový Orbánov kabinet odmieta prijať ďalší úsporný program.

Severokórejský dlh odpíše aj Maďarsko

19. augusta 2010 - (sita)

Maďarsko je „otvorené” myšlienke odpísania dlhu Severokórejskej republiky, ktorý vznikol ešte počas komunistickej éry. Vo štvrtok to povedal hovorca maďarského ministerstva financií Mark Köszegi. Potvrdil tak informácie, ktoré nedávno priniesol britský denník Financial Times. Maďarsko podľa všetkého pristúpi na návrh Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), podľa ktorého chce táto komunistická krajina splatiť Budaspešti 10 percent dlhu a zvyšok Maďarsko Severokórejčanom odpíše. O vyrovnaní pohľadávok voči nesolventnej Severnej Kórei uvažuje aj Česká republika, ktorá minulý týždeň pripustila, že časť dlhu si nechá vyplatiť dodávkou obrovského množstva koreňa ženšenu, známeho svojimi afrodiziakálnymi účinkami. Denník MF Dnes nedávno zverejnil správu, podľa ktorej Pchjongjang ponúkol Prahe ženšen v hodnote piatich percent celkového dlhu vo výške 186 miliónov českých korún (7,5 mil. eur) za dávnejšie dodávky českých električiek a iných strojov. Táto čiastka by podľa neho zodpovedala asi 20 tonám koreňa, zatiaľ čo Česi spotrebujú len 1,4 tony ženšenu ročne.

Rada pre rozpočet MR očakáva deficit 4,2 % HDP

18. augusta 2010 - (sita - reuters)

Maďarský úrad, ktorý dohliada na rozpočet, očakáva v tomto roku rozpočtový deficit na úrovni 4,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Do roku 2012 očakáva jeho postupné zníženie na 3,1 % HDP. Vláda oficiálne stanovila pre tento rok rozpočtový deficit na úrovni 3,8 % HDP. Rada pre rozpočet, ktorú minulý rok vytvorila maďarská vláda, aby dohliadala na vývoj rozpočtu, prognózuje rast ekonomiky v tomto roku na úrovni 1 % a v roku 2011 na úrovni 2,9 %. Do roku 2014 by podľa rady pre rozpočet mohlo maďarské hospodárstvo vzrásť na medziročnej báze o približne 3 %.

Népszabadság: Novelizovať jazykový zákon

18. augusta 2010 - (sro)

V Bratislave zatiaľ nikto nevie kedy a ako budú novelizovať jazykový zákon a právnu úpravu o slovenskom občianstve. Píše na úvod maďarský denník Népszabadság. Vo vládnom programe sa síce píše, že kabinet v krátkom čase predostrie parlamentu tieto dve právne normy a modifikuje aj mediálny zákon, predstavy štyroch koaličných strán sú však nateraz od seba ďaleko. Zhoda sa najskôr môže podľa novín zrodiť v otázke jazykového zákona, ktorého zbavia možnosti peňažnej pokuty. O ostatných témach sa budú zrejme viesť ešte dlhé debaty. Najintenzívnejšie sa dnes diskutuje o právnej úprave o slovenskom občianstve, tvrdí Népszabadság a pripomína rozhovor s Ivetou Radičovou, ktorá začiatkom mesiaca denníku povedala, že pre Slovensko je neakceptovateľné maďarské, jednostranné prijatie zákona o dvojakom občianstve. Pre Bratislavu je preto prioritou prijať takú normu, ktorá by zabezpečila neplatnosť sporného zákona na území Slovenskej republiky, zároveň by ale netrestala občanov. Túto víziu, ktorú bývalý premiér Robert Fico označil ako nezmysel, potvrdil aj šéf rezortu diplomacie Mikuláš Dzurinda. Ten ale nedávno pripomenul občanom, že tí, ktorí po 17. júli prijali občianstvo cudzej krajiny, musia toto bezodkladne nahlásiť úradom, inak im hrozí pokuta 3319 eur. Parlament sa zákonom bude podľa očakávania zaoberať na októbrovom zasadnutí. Minister vnútra Daniel Lipšic sľúbil, že dovtedy pripraví niekoľko možností riešenia, ktoré zohľadnia, aby občania, ktorí sa slobodne rozhodnú prijať aj občianstvo inej krajiny, neboli za to trestaný. Konštatuje na záver maďarský denník Népszabadság.

Bugár: Dzurinda nech nikoho nestraší!

18. augusta 2010 - (József Szilvássy - Népszabadság)

Nepribližujú sa k sebe stanoviská slovenských vládnych politických strán v otázke zmeny zákona o štátnom občianstve. V Bratislave zatiaľ nikto nevie, ako a kedy novelizujú slovenský zákon o štátnom jazyku, ako aj právnu normu o štátnom občianstve - odpovedali nám včera na našu otázku viacerí slovenskí vládni politici. - Vládny program síce konštatuje, že kabinet v krátkom čase bude v parlamente iniciovať zmenu oboch právnych noriem, ako aj tlačového zákona, ale predstavy štyroch vládnych politických strán sú zatiaľ v tejto veci značne rozdielne. Najskôr môže vzniknúť dohoda o tom, že z nariadení jazykového zákona odstránia finančnú sankciu. O ostatných sporných otázkach zrejme budú prebiehať ešte dlhotrvajúce koaličné diskusie - odpovedal nám podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf CHMEL. Podľa našich dôveryhodných informácií medzi koaličnými partnermi prebieha ostrá diskusia, najmä čo sa týka návrhu novely zákona o slovenskom štátnom občianstve. Začiatkom tohto mesiaca Iveta Radičová v rozhovore pre náš denník uviedla: - Pre Slovensko je jednostranne zmenený zákon Maďarska neprijateľný. Preto čoskoro pripravíme a prijmeme takú právnu normu, ktorá síce nebude trestať našich nevinných občanov, ale vylúči uplatňovanie spomínaného maďarského zákona na Slovensku - konštatovala premiérka. Odvtedy viacerí odborníci, ako aj predseda najväčšej opozičnej politickej strany Robert Fico, túto predstavu, o ktorej podrobnostiach zatiaľ nikto oficiálne nič neuviedol, označili za právny nezmysel. Slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda však pre náš denník uviedol: ich návrh zodpovedá cieľom zakotveným vo vládnom programe, teda tomu, že zabráni uplatneniu maďarského zákona na Slovensku, ale nebude trestať občanov. Riešenie komplikuje aj skutočnosť, že podobné stanovisko ako bývalý premiér zastávajú aj slovenskí kresťanskí demokrati (KDH) vo vláde. Oni koncom mája na návrh Roberta Fica tiež hlasovali za novelu zákona, ktorá stanovuje, že ak niekto po 17. júli dobrovoľne prijme aj cudzie štátne občianstvo, je povinný túto skutočnosť oznámiť na príslušnom krajskom úrade podľa miesta svojho bydliska. Inak je možné mu udeliť pokutu vo výške 3 319 euro. Pred niekoľkými dňami aj bratislavské ministerstvo zahraničných vecí vedené Mikulášom Dzurindom na toto dotknutých upozornilo. Toto oznámenie vyvolalo úžas najmä medzi slovenskými Maďarmi, ktorí očakávali, že nový kabinet do plánovanej novely nebude platný zákon uplatňovať. Na našu otázku predseda strany Most-Hít Béla Bugár zdôraznil: Mikuláš Dzurinda nemá právo nikoho strašiť, veď jedným z dôležitých prvkov vládneho programu je, že nie je možné stratou slovenského občianstva trestať tých, ktorí sa uchádzajú aj o občianstvo iného štátu - poukázal. Zmena slovenského zákona o štátnom občianstve sa na program rokovania parlamentu dostane na októbrovom zasadnutí. Minister vnútra Daniel Lipšic na poslednom rokovaní koaličnej rady sľúbil, že pripraví niekoľko možných riešení, o ktorých budeme rokovať na nasledujúcom zasadnutí koaličnej rady. Najdôležitejším princípom je, aby nebolo možné trestať tých občanov, ktorí sa rozhodnú, že by radi prijali aj občianstvo iného štátu - informoval predseda strany. Právnu normu o slovenskom štátnom občianstve Bratislava prijala v rámci skráteného legislatívneho konania, a to len niekoľko hodín po tom, ako Národné zhromaždenie schválilo maďarský zákon umožňujúci zjednodušené prisúdenie dvojakého občianstva.

Szigeti: Zrušenie pokút v zákone o štátnom jazyku nestačí

18. augusta 2010 - (tasr)

Strane maďarskej koalície (SMK) nestačí zmena zákona o štátnom jazyku, ktorá má priniesť zrušenie peňažných pokút. Trvá na tom, že najlepšie by bolo zákon úplne zrušiť. Uviedol dnes v stanovisku SMK podpredseda strany pre školstvo a kultúru László Szigeti. „SMK naďalej zastáva názor, že zákon o štátnom jazyku je diskriminačný, porušuje základné ľudské a menšinové práva, a nie je v súlade s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov. Najlepším riešením by preto bolo zrušenie zákona,” vyhlásil. Upozornil, že pre národnostné menšiny na Slovensku je jedným z najdôležitejších odkazov nedávno prijatého vládneho programu práve zmena zákona o štátnom jazyku. Podľa Szigetiho však môže byť obsah zmeny problémom. „Na základe zákulisných informácií sa zdá, že výrazná časť vládnej koalície považuje za prijateľné riešenie len zrušenie sankcií a peňažných pokút,” doplnil s tým, že pre SMK je toto málo. Od strán vládnej koalície, a v prvom rade od strany Most-Híd očakáva, aby zmena zákona bola prijatá v takom duchu, aký pri prijatí zákona v roku 2009 predstavovali podpredsedníčka SMK Ágnes Biró a László A. Nagy, ktorý v tom čase pôsobil ako nezávislý poslanec. Szigeti dúfa, že Most-Híd a jej poslanci na čele s Lászlóom A. Nagyom znovu predložia pozmeňujúce návrhy, ktoré svojho času presadzovala aj SMK. Zmeny, ktoré strana žiada, sa majú týkať oficiálneho používania geografických názvov v jazyku národnostných menšín, používania jazyka menšín v súkromných rádiách a televíziách, spôsobu používania jazyka menšín v prípade nadpisov, reklám a oznamov, používania jazyka menšín v prípade informačných materiálov na kultúrne a školské podujatia, spôsobu uvádzania nadpisov na pomníkoch a pamätných tabuliach. V školstve zas spôsobu vedenia takzvanej ostatnej pedagogickej dokumentácie, ako aj používania jazyka menšín v oblasti zdravotníctva. „Sľub vládneho programu týkajúci sa jazykového zákona bude SMK považovať za dodržaný a splnený vtedy, ak sa nezrušia len peňažné pokuty, ale upravia sa aj vyššie uvedené oblasti používania jazykov národnostných menšín, alebo aspoň ich prevažná časť,” upozornil Szigeti. SMK je presvedčená, že zákon by sa mal novelizovať čo najskôr. Podľa Sigetiho je totiž vláda, respektíve parlament najaktívnejšia v prvej tretine volebného cyklu. „A vtedy existuje vážna šanca na prijatie relevantnej zmeny zákona, ktorá vyhovuje v prvom rade záujmom a očakávaniam národnostných menšín,” vysvetlil Szigeti. Zdôraznil, že časť vládnej koalície, ktorá zastupuje záujmy národnostných menšín, by mala preto „kuť železo, kým je ešte horúce”. Szigeti si však nerobí veľké nádeje, že by sa zákon o štátnom jazyku skutočne zrušil. „Ak si uvedomíme politické pomery na Slovensku, zrušenie zákona nemá reálnu šancu,” podotkol. „Ja som x-krát povedal, a za tým si aj stojím, že nestačí zrušiť len pokuty. Ale nehovorím to preto, že SMK to chce, ale preto, že je to moje presvedčenie,” reagoval pre TASR predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Zdôraznil, že o požiadavkách jeho strana hovorila s koaličnými partnermi už vtedy, keď sa tvoril vládny program. Dodal, že o zmenách v právnej norme bude vládna koalícia ešte rokovať. Bugár ale netrvá na zrušení jazykového zákona ako takého. „Hovoríme o zmene každého takého paragrafu, ktorý sa negatívne dotkol menšín,” uzavrel.

Radičovej vláda rýchlo sklamala a hrá sa s ohňom, píše Der Standard

19. augusta 2010 - (čtk)

Nová slovenská vláda premiérky Ivety Radičovej podľa rakúskeho denníka Der Standard „prekvapivo rýchlo sklamala nádeje” s ňou spájané. Svojím odmietnutím finančného balíka na pomoc zadĺženému Grécku poškodila nielen dôveru Bruselu, ale aj „priateľov” a susedov, napísal denník. Svoj komentár nazval titulkom „Slovensko v súmraku”. „Nová pravicovo-liberálna alebo umiernene konzervatívna slovenská vláda Ivety Radičovej prekvapivo rýchlo sklamala nádeje s ňou spájané. Po odchode nacionalistickej a populistickej Ficovej vlády sa nielen v susedstve, ale aj v Bruseli očakával spojenecký a ekonomicky predvídateľný kurz, spojený s konkrétnymi opatreniami proti rastúcej korupcii,” napísal denník. Slovenskú koalíciu tvoria štyri strany - SDKÚ premierky Radičovej, KDH, Most-Hid a nová strana Sloboda a solidarita. Podľa denníka bolo od začiatku jasné, že tento kabinet stojí na vratkých nohách. Der Standard uviedol, že zásadné zmeny môže vláda s podporou 79 zo 150 poslancov v parlamente uskutočniť len v niektorých oblastiach - napríklad v zlepšení vzťahov s Maďarskom. Slovenský podiel na gréckom balíku mal predstavovať asi percento z 80 miliárd, teda asi 800 miliónov. Zo spoločnej únijnej pokladnice ale Slovensko peniaze pred svojím pristúpením k EÚ aj po ňom čerpalo a ako čistý príjemca v roku 2008 dostalo 725 miliónov eur, uviedol denník. Podľa neho vzhľadom „na dedičstvo škandalóznej Mečiarovej vlády” slovenská cesta do únie nebola vôbec nesporná. Teraz sa nedá vylúčiť, že by sa krajina nemohla dostať „v prípade vnútropolitických turbulencií” prípadne sama do núdze. Podľa denníka sa Slovensko zahráva s ohňom. Po jeho odmietnutí finančného balíka „každý pozorovateľ vie, ako krehká je solidarita s Gréckom” a ako rýchlo môžu slovenský príklad nasledovať z vnútropolitických dôvodov ďalšie štáty. „Celá záležitosť sa javí ako búrka v pohári vody. V medzinárodnej politike sa počíta každopádne princíp vzájomného slova. Vláda Radičovej sa môže krátkodobo tešiť z populistickej obľuby; svojím správaním ale poškodila dôveru u priateľov, nielen v Bruseli,” uzavrel Der Standard. Denník zverejnil svoj komentár aj na internete. V diskusii pod ním sa ale väčšina čitateľov prikláňa na stranu Slovenska a jeho odmietnutie pomoci Grécku obhajuje. Pýtajú sa, prečo by chudobnejšie krajiny mali podporovať bohatší štát. „Čo by sme povedali my Rakúšania, keby sme museli naraz Nemecku previesť 800 miliónov eur, pretože sú neschopní riadiť vlastnú krajinu? Solidarita sem, solidarita tam...,” napísal jeden z diskutujúcich.

Rezort zahraničných vecí navrhol nových šéfov zmiešaných komisií

17. augusta 2010 - (sita)

Ministerstvo zahraničných vecí SR navrhlo nových predsedov slovenskej časti zmiešaných slovensko-maďarských komisií. Vyplýva to z nezaradeného materiálu, ktorý musí vláda zaradiť na svoje rokovanie. Vo funkcii by mal zostať iba veľvyslanec Miroslav Mojžita, ktorý je predsedom slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín. Toho chce vo funkcii potvrdiť šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda. Ostatní predsedovia by podľa materiálu mali byť odvolaní, všetci boli štátnymi tajomníkmi minulej vlády. Po voľbách a vymenovaní novej vlády je doterajšie obsadenie postov predsedov zmiešaných komisií neaktuálne, Dzurinda preto v júli požiadal svojich rezortných kolegov o návrh nominácií predsedov komisií podľa kompetencií jednotlivých ministerstiev. Rezorty navrhli za predsedov štátnych tajomníkov za príslušné oblasti. Komisii pre európsku a euroatlantickú integráciu bude po schválení vládou šéfovať Milan Ježovica, komisii pre vojenské a iné bezpečnostnopolitické otázky Róbert Ondrejcsák, komisii pre otázky hospodárskej spolupráce Martin Chren, komisii pre otázky dopravy, spojov a ich infraštruktúry Ivan Švejna a komisii pre otázky kultúry a tlače Natália Cehláriková. Lucia Nicholsonová by mala byť novou šéfkou komisie pre otázky zdravotníctva, zdravotného poistenia a sociálnej starostlivosti, Jaroslav Ivančo predsedom komisie pre otázky vzdelávania, vedy, športu a mládeže a Gabriel Csicsai zrejme povedie komisiu pre otázky poľnohospodárstva, veterinárnej a fytosanitárnej starostlivosti. Maroš Žilinka sa po novom stane šéfom dvoch komisií - pre otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a pre cezhraničnú spoluprácu. „K menovaniu predsedu slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky ochrany prírody a životného prostredia bude možné dodatočne pristúpiť až po predpokladanom opätovnom zriadení Ministerstva životného prostredia SR,” píše sa v návrhu.

Na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z 19. marca 1995 vznikol na jej plnenie mechanizmus pozostávajúci z jedenástich zmiešaných komisií. V roku 2004 vznikla aj dvanásta komisia s cieľom rozvíjať cezhraničnú spoluprácu samospráv a orgánov verejnej správy. Na obnovení práce komisií sa dohodli 20. júla na rokovaní premiérka Iveta Radičová so svojím maďarským partnerom Viktorom Orbánom. „Obnovujeme prácu zmiešaných pracovných komisií. Všetkých,“ vyhlásila vtedy Radičová. Tieto komisie sa majú podľa predstáv premiérov zaoberať všetkými spornými otázkami, ktoré vytvárali napätie, aj pálčivými témami, napríklad zmiernením následkov povodní, otázkami zamestnanosti či projektom regionálneho rozvoja. Komisie podľa Radičovej majú dospieť ku konštruktívnym riešeniam. „Dovtedy tieto témy nebudú predmetom diskusií predstaviteľov Slovenskej republiky ani Maďarskej republiky,“ uzavrela Radičová. „Počas minulej vlády pravidelne zasadala komisia pre menšiny a komisia pre cezhraničnú spoluprácu, pričom dynamika našej spolupráce by mohla byť aj širšia,” odpovedal rezort diplomacie prostredníctvom riaditeľa tlačového odboru Juraja Tomagu na otázku, ktoré komisie zasadali pravidelne. Na otázku, či ostatné komisie teda boli nefunkčné, keď nezasadali pravidelne, už Tomaga odpovedať odmietol. „V prípade zmiešaných komisií treba zdôrazniť, že ešte neboli vymenovaní obaja spolupredsedovia. Až po ich vymenovaní môže spoločná slovensko-maďarská komisia zasadnúť. Slovenská strana má záujem, aby to bolo čo najskôr,” zdôraznil Tomaga pre agentúru SITA.

Sólyom do Komárna ako súkromná osoba - bez ochranky

20. augusta 2010 - (tasr)

Bývalý maďarský prezident László Sólyom, ktorý sa v nedeľu zúčastní kladenia vencov k soche sv. Štefana v Komárne, príde bez ochranky. Ako dnes pre tlačovú agentúru MTI uviedol osobný tajomník exprezidenta Balázs Landi, Sólyom tým chce dať jasne najavo, že prichádza na územie Slovenskej republiky ako súkromná osoba. Sólyom prejde po Alžbetinom moste pešo, sprevádzať ho bude iba jeho osobný tajomník. Uprostred mosta - podobne ako vlani, keď sochu odhalili - by ho mali čakať predstavitelia mesta. Bývalá hlava štátu prednesie pri soche prejav a potom sa zúčastní slávnostného predstavenia divadla Teátrum. Landi vo vyhlásení, ktoré poskytol aj pre TASR, uviedol, že Sólyom sa počas slávnostného programu nebude vyjadrovať médiám. „Ešte sa vrátim,” odkázal pred rokom maďarský prezident, keď na príkaz vtedajšieho premiéra Roberta Fica Sólyoma nevpustili na územie Slovenska. Z tejto záležitosti vznikla najväčšia diplomatická kauza v slovensko-maďarských vzťahoch, konštatoval v tejto súvislosti denník Maďarov na Slovensku Új Szó.

Sólyom sa po roku opäť vráti do Komárna, ako súkromná osoba

17. augusta 2010 - (Daniela Jancová - Pravda)

Bývalý maďarský prezident László Sólyom, ktorému vlani Slovensko odoprelo vstup do krajiny, sa opäť chystá do Komárna. V pohraničnom meste by mal v nedeľu položiť veniec k soche uhorského kráľa Štefana, napísal denník Új szó. Postup Bratislavy minulý rok viedol k diplomatickej roztržke a vyhroteniu dlhodobo napätých vzťahov medzi oboma štátmi. László Sólyom príde opäť ako pred rokom do Komárna. Vlani 21. augusta sa mal zúčastniť na odhalení sochy sv. Štefana, čo mu však slovenská vláda zakázala. Podarilo sa mu vtedy prejsť len do polovice hraničného mosta medzi maďarským Komáromom a Komárnom. Odhaľovanie sochy svätého Štefana v Komárne, ktoré pred rokom vyvolalo jednu z najvážnejších diplomatických roztržiek medzi Slovenskom a Maďarskom, bude mať reprízu. V nedeľu prednesie pred sochou prvého uhorského kráľa prejav László Sólyom, tentoraz už nie ako maďarský prezident, ale ako súkromná osoba. Sólyom pred rokom, keď sa dostal len do polovice hraničného komárňanského mosta, pretože slovenská vláda mu zakázala vstup, povedal, že sa vráti. „Je to správne rozhodnutie, berie to ako zadosťučinenie,” hovorí Pál Csáky, dnes tiež už len bývalý predseda SMK. Tento raz voči Sólyomovej účasti okrem SNS neprotestuje nik. Koalícia nemá proti slávnosti s bývalým maďarským prezidentom námietky a zmierlivý je aj Smer. Jeho podpredseda a vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že pred rokom to bola jasná provokácia. „Vtedy neboli po prvé dodržané štandardné pravidlá. Po druhé, bolo to 21. augusta, v deň vpádu aj maďarských vojsk na naše územie,” povedal. Na slávnosť sa chystá predseda Mostu a podpredseda parlamentu Béla Bugár. Pred rokom v Komárne nebol, prekážalo mu, že organizátori nepozvali aj slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča. To kritizovala aj vtedajšia vláda. Teraz Bugár odporučil Bastrnákovi, aby k bývalému maďarskému prezidentovi prizval aj bývalého slovenského - Rudolfa Schustera. Mesto Komárno, vedené členom Mostu Tiborom Bastrnákom, pozvalo aj ministra kultúry Daniela Krajcera z SaS. Ten však nepríde, lebo podľa jeho hovorkyne bude cez víkend odcestovaný. Šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda z SDKÚ nechcel návštevu Sólyoma komentovať. „Nemáme dôvod, aby sme uvedenú akciu a rovnako aj minuloročnú udalosť nejakým spôsobom komentovali,” reagoval jeho hovorca Juraj Tomaga. Slávnosť pri soche sv. Štefana prekáža už len SNS. „Štefana iredenta chápe ako predstaviteľa Veľkého Uhorska, ktoré sa snažila oživiť,” povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. KDH mu však odkazuje, že sv. Štefan je jedným z najvýznamnejších svätých katolíckej cirkvi. „A bol jedným z najvýznamnejších uhorských panovníkov. Sú to naše spoločné dejiny,” dodáva podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská.

Úplatky zásadne neberie len desať percent maďarských lekárov

17. augusta 2010 - (tasr)

Desať percent maďarských lekárov nikdy neprijme úplatok, vyplýva z dnes zverejnených výsledkov prieskumu maďarskej spoločnosti Szinapszisz. Väčšina tých, čo úplatky prijímajú, ich neprijíma od každého - rozhodujú sa na základe finančnej situácie či závažnosti ochorenia pacienta, zistil prieskum. Úplatok od pacienta považuje 43 percent lekárov za ponižujúci; 57 percent sa však vyjadrilo v tom zmysle, že kvôli nízkym mzdám sú úplatky nevyhnutné. Šesť percent respondentov vyjadrilo názor, že štát umožňuje prostredníctvom úplatkov pacientov vynahrádzať nízke mzdy. Z prieskumu nevyplýva výška úplatkov, je však zrejmé, že počet pacientov ochotných platiť lekárovi a výška úplatku v posledných rokoch majú klesajúcu tendenciu. Podľa názoru tridsiatich percent lekárov chcú pacienti získať podplatením zdravotníckeho pracovníka výhody; 20 percent lekárov tvrdí, že pacienti si myslia, že bez úplatku nedostanú patričnú zdravotnú starostlivosť, ktorú si chcú takýmto spôsobom vybojovať. Za vyššie mzdy sa vyjadrilo 90 percent lekárov. Každý druhý lekár by zaviedol dvojstupňový systém poistenia, kde by okrem základného poistenia bolo aj poistenie s vyšším stupňom zdravotnej starostlivosti. Takmer 15 percent lekárov - v prípade všeobecných lekárov až 30 percent - vidí ďalšie riešenie zlej situácie v opätovnom zavedení poplatkov za lekársku prehliadku. Štvrtina lekárov, najmä špecialisti, by riešili situáciu zlepšením financovania nemocníc a investovaním do nich. Plat všeobecného lekára v Maďarsku sa pohybuje v rozmedzí od 150.000 do 250.000 forintov (535-892 eur).

Tornáda už navštevujú aj Karpatskú kotlinu

22. augusta 2010 - (Vladimír Jancura - Pravda)

Živelné pohromy na pokračovanie, možno i tak budú raz charakterizovať leto roku 2010. Silné víchrice a prívalové dažde sužovali niektoré časti strednej Európy a Slovenska aj začiatkom tohto týždňa. Na severe a východe Maďarska zaznamenali počas pondelňajšej búrky dokonca dve tornáda, ktoré strhávali strechy domov a vyvracali stromy. Na juhovýchodnom Slovensku to bola „len” silná víchrica, ale s rovnakými ničivými účinkami. Hoci v našich zemepisných šírkach ide zatiaľ o pomerne ojedinelé extrémy počasia, klimatológ Milan Lapin z bratislavskej Univerzity Komenského už dlhšie upozorňuje, že s postupujúcou klimatickou zmenou nebudú u nás orkány či veterné smršte „až takým vzácnym javom”. Čo sa však týka nezvyčajne veľkého množstva poškodených striech, odborníci radia zamyslieť sa aj nad ich kvalitou. Podľa jedného prieskumu Stavebnej fakulty STU v Bratislave totiž až dve tretiny striech na Slovensku majú také chyby a poruchy, že si vyžadujú neodkladnú rekonštrukciu. „Nejde pritom len o staré budovy, aj pri väčšine novostavieb zisťujeme rôzne poruchy striech,” dodáva profesor Jozef Olah, ktorý je zároveň čestným predsedom Cechu strechárov Slovenska. Už pri silnejšom vetre sa preto mnohé strechy zrolujú a letia na zem. „Najčastejšie je to dôsledok zle ukotvenej konštrukcie k podkladu plechovej krytiny,” pokračuje Olah. „Niekedy sa do strechy zabuduje mokré drevo, ktoré potom hnije, inokedy sa použijú zlé upevňovacie skrutky alebo klince, tie potom skorodujú.” Martin a niektoré okolité obce zasiahla zase už druhá vlna záplav. Centrum Turca muselo brániť pred veľkou vodou všetko, čo tam malo ruky a nohy. Ako si v tejto spojitosti nespomenúť na projekt Povodňového varovného a predpovedného systému? Slovenský hydrometeorologický ústav ho buduje od roku 2003. V nasledujúcich troch rokoch prebehla prvá etapa realizácie zámeru, v rámci ktorej pribudol rádiolokátor na Kojšovskej holi i viaceré automatické meteorologické a hydrologické stanice. Spolu s novým telekomunikačným počítačom to prispelo k včaššiemu varovaniu pred nebezpečnými poveternostnými javmi. Druhá etapa výstavby systému sa však oddialila, a nielen pre nedostatok financií. „Riadeniu a príprave projektu nevenovalo vtedajšie edenie ústavu potrebnú starostlivosť,” konštatuje Zuzana Bučinová, poverená generálna riaditeľka SHMÚ. „Do určeného termínu nepožiadalo stavebné úrady o povolenie na stavbu automatických zrážkomerných staníc.” Bez toho sú však žiadosti o nenávratný finančný príspevok neúplné. Pritom v hre bolo vyše 30,5 milióna eur z Kohézneho fondu a zo štátneho rozpočtu. Malo sa za ne nakúpiť špičkové zariadenie na dištančné monitorovanie. „Ide napríklad o dobudovanie dvoch rádiolokátorov na radarové merania, ktoré umožnia zisťovanie takých nebezpečných javov, ako je výskyt krúp, silnej turbulencie či húľavy a vydávanie príslušných výstrah,” vysvetľuje Bučinová. Predpokladá sa, že dokončenie druhej etapy systému predĺži predstih predpovedí a varovania z terajších dvoch na šesť hodín (do roku 2014) a perspektívne až na 72 hodín.”To je však ešte hudba budúcnosti,” prízvukuje Bučinová. POVAPSYS sa začal budovať v rámci Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky, ktorý vyhlásila ešte prvá Dzurindova vláda. Bol rozvrhnutý na celé desaťročie, stámiliónový sklz (v eurách) však rástol aj v tomto koncovom a na zrážky prebohatom roku. „Zo štátneho rozpočtu nedostal podnik na investičné akcie tohto roku nič,” priznal ekonomický riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Jozef Černý v čase májových povodní. Realizuje sa jedine to, na čo prišli peniaze z eurofondov a na čo má prostriedky samotná firma. Ešte predvlani sa zdalo, že svitá na lepšie časy - zo štátnej kasy prišlo na tento účel 300 miliónov korún, vlani sa však finančné suchoty obnovili a navyše dalo sa už odvolať aj na svetovú hospodársku krízu. Minulú jeseň padlo rozhodnutie o zastavení pripravovaného projektu ochrany Košíc pred storočnými vodami a v marci tohto roku rovnaký osud stihol podobný projekt pre Banskú Bystricu. Pritom obe akcie spolu s ochranou Bratislavy a Prešova patrili medzi priority vládneho protipovodňového programu. Premiérka Iveta Radičová pri návšteve Handlovej sľúbila, že vláda ho opäť naštartuje. Len kedy a čím?

Maďarsko: V Afganistane padla 32-ročná vojačka

23. augusta 2010 - (tasr)

Príslušníčka (32) maďarského kontingentu v Afganistane Judit Ábrahámová-Pappová neprežila útok na maďarský armádny konvoj v provincii Baglán. Pri ostreľovaní protipancierovými päsťami, ktorému predchádzala explózia nástražno-výbušného systému, utrpeli veľmi vážne zranenia vodič zasiahnutého vozidla, armádna lekárka a ďalší príslušník ozbrojených síl. Prvý z nich je v kóme, ďalší dvaja vo vážnom stave. V Budapešti o tom informoval minister obrany Maďarska Csaba Hende, podľa ktorého slov sa na afganskej politike maďarskej vlády nič nemení. Opozičné Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik sa už dnes nechalo počuť, že maďarskí vojaci by sa mali vrátiť do vlasti. Obeť útoku rezort obrany in memoriam povýšil a považuje ju za padlú hrdinskou smrťou. Vojačka bola v službách ozbrojených síl od roku 2002. Mala za sebou už účasť na mierových misiách v Macedónsku (2003) i Kosove (2007). Aj druhá polovička bezdetných manželov slúžila v maďarskom kontingente v Afganistane, manžel padlej sa však pred niekoľkými dňami vrátil už do vlasti.

Maďara prichytili pri návrate z Thajska s anabolikami za 30 000 eur

20. augusta 2010 - (tasr)

Celkove 41 000 tabletiek a ampuliek anabolík našli rakúske orgány pri rutinnej kontrole na viedenskom letisku v jednom z dvoch kufrov 51-ročného maďarského občana, vracajúceho sa cez rakúsku metropolu z Thajska do vlasti. Podľa jeho výpovede ho poveril dopravením batožiny do Budapešti istý známy z Thajska, ktorý mu za to zaplatil 400 eur. Hodnota zhabaného dopingového kontrabandu predstavuje na čiernom trhu 30 000 eur. Maďarského občana, ktorý žije v Thajsku, čaká trestné stíhanie, bude naň však čakať na slobode.

Polícia potvrdila smrť štyroch ľudí v Ácsi, detaily tragédie tají

19. augusta 2010 - (tasr)

Maďarská polícia dnes popoludní potvrdila v prípade rodinnej tragédie, ktorá sa stala v meste Ács, iba informácie o smrti dvoch dospelých osôb a dvoch detí. O okolnostiach kriminálneho činu však bližšie neinformovala. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorca Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) György Makula pred novinármi v Budapešti uviedol, že obeťami rodinnej tragédie sú desaťročný chlapec, jeho o rok mladší brat, 27-ročná matka detí a 28-ročný muž. Mŕtvu ženu, muža a dvoch maloletých chlapcov našli v rodinnom dome v severomaďarskom Ácsi dnes ráno. Polícia Komárom-Ostrihomskej župy vyšetruje okolnosti tragédie a okolie domu uzavrela. MTI z policajných zdrojov získala informácie, že deti boli zavraždené nožom. Muž a žena boli obesení. Tlačový odbor Celoštátnej záchrannej služby potvrdil, že záchranári na mieste činu skonštatovali úmrtie dvoch dospelých a dvoch detí a oživovanie žiadneho z nich už nebolo možné. Záchranárov alarmovali okolo 09.00 h. Do Ácsu vyslali tri sanitky a dva vrtuľníky, ale tie napokon odvolali.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..............................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink