Predseda strany Smer-SD Robert Fico vyzýva slovenskú vládu, aby odsúdila nedemokratické tendencie v Maďarsku, tak ako to urobili aj iní európski predstavitelia. „Ak bude mlčať vláda, pani Iveta Radičová a pán Mikuláš Dzurinda odobrujú to, čo sa odobriť nedá,“ vyhlásil dnes predseda najsilnejšej opozičnej strany. Nepáči sa mu, že slovenský kabinet dosiaľ nekritizoval žiaden z krokov, ktoré sú podľa neho v konflikte s demokratickými princípmi. „Boja sa ho? Slúžia mu? Musia mať za každú cenu podporu slovenských maďarských strán?“ pýtal sa expremiér na príčiny, pre ktoré vládne špičky neodsúdili kroky maďarského premiéra Viktora Orbána. Nazdáva sa, že najpodstatnejším motívom je protieurópsky postoj SDKÚ-DS a snaha vlády vytvoriť „falošný obraz lepších vzájomných vzťahov“. Ústami Fica Smer-SD vzápätí odsúdil udalosti v Maďarskej republike, ktoré považuje za demontovanie základných demokratických princípov. „Máme na to právo, tiež tam máme politických partnerov, vidíme, čo sa deje s opozíciou,“ povedal predseda strany. Prekáža mu najmä nový mediálny zákon, odňatie časti právomocí maďarského Ústavného súdu či zrušenie trojdelenia moci, ktoré sa podľa neho chystá. „Ak takéto vyhlásenie urobia, budú mať plnú podporu strany Smer-SD,“ zaviazal sa Fico a poznamenal, že jeho strana nežiada radikálne vyhlásenie, postačí jej prosté odmietnutie nedemokratických krokov. Predseda Smeru-SD nekonkretizoval, aké kroky by nasledovali, ak vláda jeho výzvu odmietne. „Toto je spor o demokraciu, dnes pani Radičová a pán Dzurinda stoja na strane Viktora Orbána,“ nazdáva sa. Fico zároveň neodmietol možnosť sankcií, ak sa situácia v Maďarsku nezlepší. „Pokiaľ sa Európa nepostaví veľmi razantne, môže sa dianie vymknúť z rúk. Ak by tendencie pokračovali, bolo by zlikvidované trojdelenie moci, musí EÚ pristúpiť k podstatne razantnejším krokom,“ povedal s dodatkom, že pri pohľade na Slovensko si Orbán musí mädliť ruky. Európska komisia v utorok potvrdila, že nebude váhať s potrestaním Maďarska v prípade, že nový mediálny zákon, ktorý v sobotu vstúpil do platnosti, porušuje nariadenia Európskej únie o slobode tlače. Maďarská vláda zdôraznila, že v prípade mediálneho zákona neustúpi. „Pred kritizovaním (zákona) si počkajme na to, ako bude fungovať. Sme si istí, že úplne splní svoju úlohu,” uviedol pre maďarský rozhlas Zoltán Kovács, štátny tajomník pre komunikácie. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikol napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad dohliada na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona hrozí pokuta do 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti

Dzurinda: Smeru vadia zlepšujúce sa slovensko-maďarské vzťahy

7. januára 2011 - (tasr)

Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda sa domnieva, že opozičnej strane Smer-SD prekážajú lepšiace sa slovensko-maďarské vzťahy. Uviedol to dnes pred novinármi v Bratislave v reakcii na slová predsedu tejto strany Roberta Fica. Ten dnes vyhlásil, že premiérka Iveta Radičová a minister Dzurinda sa svojím mlčaním v prípade nedemokratických zmien v Maďarsku prejavujú protieurópsky a nedemokraticky. Šéf rezortu diplomacie považuje za nepravdivé tvrdenie, že vláda SR zatvára oči pred problémami v iných štátoch vrátane najbližších susedov. Pripomenul stanovisko premiérky Radičovej ku kritizovanej úprave maďarského tlačového zákona, ktorý vzbudzuje podľa nej otázniky a nezdá sa najšťastnejším riešením. Kritické slová však patria za rokovací stôl, poznamenal. Ako uviedol, Slovensku veľmi záleží na zlepšovaní vzťahov s Maďarskou republikou. Podľa Dzurindu je nesmierne dôležité, aby stredná Európa bola kompaktným regiónom a štáty spolu dobre vychádzali. Tvrdí, že ak sa SR nenechá vyprovokovať a získa si rešpekt, aj Maďarsko môže prísť s aktivitami, ktoré nedorozumenia rozptýlia. Minister sa domnieva, že Fico sa dnes dopustil „nepekného politikárčenia“ so snahou rozoštvávať. „Nemyslím si, že je to dobrá politika,“ konštatoval. Predháňanie sa v silnejších vetách a posielaní odkazov cez Dunaj podľa jeho vyjadrenia ničomu nepomôže. Poznamenal, že Smer-SD ani v opozícii neupustil od politiky, ktorú postavil na populizme, nacionalizme a rozoštvávaní. Fico okrem iného pripomenul, že zmeny v Maďarskej republike, kde boli obmedzené právomoci ústavného súdu, prijatý mediálny zákon, ktorý zavádza cenzúru a kde sa pripravuje zmena ústavy ohrozujúca rozdelenie moci na exekutívnu, zákonodarnú a súdnu, kritizuje aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Vyzval preto vládu SR, aby odsúdila takéto kroky, v čom bude mať podporu jeho strany. „Ak dnes Radičová a Dzurinda mlčia, je to prejav toho, že sú protieurópski a nemajú ďaleko k tomu, aby chápali antidemokratické aktivity Orbána,” uviedol šéf Smeru-SD.

Naši demokrati

7. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Absurdnejšie než vyčíňanie maďarskej vlády je len rozhorčenie kovaných demokratov Roberta Fica a Mareka Maďariča nad ohrozením slobody slova či nezávislosti justície v Budapešti. Stačí pritom sledovať, ako orbánovci reagujú na kritiku Západu, aby vynikla mentálna spriaznenosť súčasnej maďarskej a bývalej slovenskej vlády. Nápadne podobné sú si aj „komunikačné” metódy, ktorými sa snažia škandál zvládnuť. Začína sa to nárekom nad nepochopením sveta plus víziou sprisahania zradnej domácej opozície s temnými protimaďarskými (protislovenskými) silami a veľkokapitálom. Pokračuje podvodom: ficovci nezverejnili nepríjemné časti stanoviska OBSE k jazykovému zákonu, orbánovci dali únii neúplný preklad mediálneho zákona. Vraj len nedopatrením z neho vypadli napríklad časti o odložení prechodu na digitalizáciu. Tie sú pre Budapešť mimoriadne trápne: odkladom porušuje únijné nariadenia a práve digitalizáciou pritom zdôvodňovala, prečo treba zákon tak rýchlo prijať. Keď ani to nepomáha, príde smerom k zahraničiu mierne a veľmi podmienené predstieranie ochoty akceptovať aspoň niektoré výhrady. Dovnútra krajiny sa však rétorika nijak nemení a všetkým sa dáva jasne najavo, aby o žiadnej zmene nedemokratických opatrení ani nesnívali. Deň po slovách svojho šéfa o prípadnej ochote zmeniť mediálny zákon hovorca Viktora Orbána domácemu publiku potvrdil, že vláda o ničom takom vôbec neuvažuje a obviní agentúru Reuters, že premiérov prejav skreslili. Je jasné, že miernejší tón je len dočasný klamný manéver: orbánovci rovnako ako ficovci hrajú na to, že vyšetrovanie únie sa skončí ktovie kedy, aj tak nedospeje k jasnému výsledku alebo nebude záväzné a protesty časom utíchnu.

Novinári: Maďarský mediálny zákon ohrozuje pluralitu

7. januára 2011 - (tasr)

Maďarský mediálny zákon jednoznačne má za cieľ umlčať kritiku, ohroziť redakčnú nezávislosť a najmä výrazne znefunkčniť pluralitu médií. Tvrdí to predseda Slovenskej asociácie novinárov (SAN) Štefan Dlugolinský v stanovisku asociácie. „Prijatím zákona sa v Maďarsku zavádza koncentrácia moci, ktorá povedie k posilneniu exekutívy a následnému vzniku totalitného štátu,” upozorňuje s tým, že maďarský mediálny zákon vybočuje z Európskych štandardov slobody novinárov pracujúcich v médiách. „Poslanci maďarského parlamentu prijali na začiatku 21. storočia takú normu, ktorá dnes v európskom priestore nemá obdobu,” zdôrazňuje SAN, ktorá zároveň vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s prijatým zákonom. Záverečné časti právnej normy prijal maďarský parlament 21. decembra minulého roka. Zákon, ktorý zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, bude platiť pre všetky druhy médií vrátane tlačených a internetových. V súvislosti s maďarským mediálnym zákonom vyslovila svoje obavy aj Európska aliancia tlačových agentúr (EANA), a to v liste, ktorý zaslala budapeštianskemu parlamentu. „Vedenie aliancie (EANA) od leta 2011 sleduje kroky, ktoré urobila maďarská vláda pre zmenu mediálneho zákona. Vedenie EANA sa pripája k početným médiám a ľudskoprávnym organizáciám, ktoré vyjadrili hlboké znepokojenie s tým, že zákon spájajúci sa s médiami sa odvracia od základných princípov slobody tlače,” píše sa v liste Erika Nyléna, tajomníka aliancie združujúcej tlačové agentúry z 31 krajín, ktorý poskytol maďarskej agentúre MTI.

Komentár: Retro z Budešti

6. januára 2011 - (Ľubomír Jaško - Aktuality.sk)

Klbko slovensko-maďarských vzťahov sa bude v najbližších mesiacoch rozmotávať ešte ťažšie. Vlastne sa bude len zamotávať. Maďarsko sa ujalo polročného predsedníctva Európskej únie. Premiér Orbán presadzuje vo vlastnej krajine zákony, ktoré sú čítaním z iného storočia. Šéf SMK Berényi svojím vyhlásením o maďarskom občianstve avizoval návrat starej témy. A Slota ohlasuje poplašnú zvesť o vojenskom konflikte. Našim južným susedom sa „darí“. Maďarstvo je vraj celosvetové - nepozná hranice a teraz sa zdá, že tieto ambície sa naplnili. Vedenie únie je v pozore, lebo stredoeurópske krajiny sa s výzvou predsedníctva doteraz vysporiadali vždy svojsky. Česi v jeho priebehu prišli o vládu. Maďarom tento scenár nehrozí. Práve naopak - ich vláda je tak silná, až to začína byť nepríjemné a „tak trochu“ nedemokratické. Nuž, to je povinná daň za rozmanitosť Európy a rovnosť všetkých členských krajín EÚ. Únia to zaiste rozchodí, nakoniec leto príde, ani sa bruselskí úradníci nenazdajú... Slovensko má v tomto hungaropolroku špecifické pocity. Situácia v Maďarsku sa - niekedy oprávnene, inokedy úplne bezdôvodne - preplieta s našimi starými boľačkami a konfiktmi. Spájať rozpaky zo súčasného Maďarska a prípadnú averziu k maďarskej menšine žijúcej na Slovensko je však hlúpe a nebezpečné zjednodušovanie. Orbánova politika je divná, ale rodí sa a uskutočňuje predsa len v mantineloch Maďarskej republiky. Najvážnejšou výzvou bude teda citlivosť pre demokratické hodnoty, a nie riešenie našich tradičných bolestí. Zaujímavou kapitolkou budú aj vzťahy slovenskej vlády a opozície k Budapešti. To je najväčší mix absurdít. Radičovej pravicová vláda by mala s Orbánovou komunikovať relatívne pohodovo, aspoň podľa prvého ideologického porovnania. Maďarská vláda však v skutočnosti namiešala lacný guláš nacionalizmu a socializmu. Fakticky má bližšie k staviteľom Svätoplukov (má predsa vlastných Štefanov a dvojkríže), než k pravicovým obhajcom slabšieho štátu a silnejšej občianskej spoločnosti. Opozičný Róbert Fico sa bude musieť veľmi snažiť, aby obkorčuľoval všetky možné paralely so súčasným maďarským štýlom. Chce byť voči Budapešti ostražitý, ale asi ťažko sa pripojí k protestom maďarských novín proti mediálnemu zákonu. On sám predsa s podobnou legislatívou nemal problém (hoci nebola až tak radikálna). Pred koncom roka Fico prekvapil (v rozhovore pre agentúru SITA) svojou politologickou analýzou na adresu maďarských strán na Slovensku: „Rozhodnutie voličov dať prednosť Mostu-Híd pred SMK sa dá hodnotiť ako prejav určitej miery lojality slovenských Maďarov k štátu. Toto je pre mňa veľmi príjemné prekvapenie.“ Tu je potrebné s ním súhlasiť. Stále však platí, že ďalšie politické smerovanie Maďarska nebude v prvom rade o politike Budapešti k susedom. Prichádza rad na základné princípy a slobody, to bude podstatnejšie ako naša „malá“ susedská politika. Národné pocity slovenských Maďarov sa nemôžu automaticky pliesť s nejakou špeciálnou sympatiou so súčasnou politikou Orbánovej vlády. Nastáva dilema, ktorú kedysi dávnejšie riešili slovenskí emigranti žijúce po celom šírom svete vo vzťahu k Mečiarovej vláde. Mali pre ňu akúsi zvláštnu slabosť, Mečiar bol pre nich zakladateľom štátnosti a garantom národného povedomia. Veľkoryso prižmurovali oči nad jeho dobrodružstvami. Rétorika „maďarstva“ či „stáročného usilovania o slovenskú štátnosť korunovaného samostatnou republikou“ je rovnako hlučná a znemožňuje jemné rozlišovanie slobody od násilia. Sledovanie politiky Budapešti má celkove pre nás výraznú retro-príchuť. To, čo práve hrozí, nie je maďarský vpád na naše územie (hoci Slota hystericky pozerá z okien a načúva vrčaniu tankov), ale deficit slobody u našich susedov.

Slabosť a sila

4. januára 2011 - (Peter Javůrek - Pravda)

Maďarské predsedníctvo EÚ je výzvou. Vďaka nemu má únia príležitosť spomenúť si, že okrem peňaženiek ju spájajú aj vznešené idey a princípy, bez ktorých by sa nikdy nestala realitou. Slabinou demokracie je, že dáva šance aj svojim nepriateľom: nejeden autoritársky vodca prišiel k moci slobodnými voľbami. Lenže to, čo je jej slabinou, je zároveň aj jej silnou stránkou. Iba demokracia totiž umožňuje vymeniť zlých vládcov bez nutnosti násilia. Pravdaže, len ak sa im ešte skôr nedovolí demokraciu znetvoriť či zrušiť. O premenu slabiny na svoju silnú stránku musí bojovať demokracia v Maďarsku a od januára aj v rámci celej únie. Iste, my vo „zvyšku Európy” to máme ľahšie ako demokrati v Maďarsku. My si Orbána užijeme iba pol roka. Oni si ho musia „užívať” dlhšie. Aj s jeho Fideszom, ktorý stratil právo nazývať sa Zväzom mladých demokratov. Nie preto, že z „mladých” sú dnes už ľudia stredného veku, ale preto, lebo už dávno nejavia záujem o demokraciu. Mlčať však nesmieme ani my. EÚ sa kedysi dokázala rázne dištancovať od Haidera v Rakúsku. Lenže ako si poradí s Orbánom, keď ten jej má predsedať? Nie je dosť dobre možné dištancovať sa od predsedajúcej krajiny; no ak chceme trvať na ideách a princípoch, musíme sa dištancovať od pomerov, ktoré v nej vládnu. Je povinnosťou Európy nedovoliť, aby Orbán demokraciu v Maďarsku znetvoril či zrušil. Práve tak zostane idea demokracie nezrušená a neznetvorená aj v rámci EÚ počas jeho predsedníctva.

Útrapy z predsedu

3. januára 2011 - (Peter Schutz - Sme)

Viktor Orbán je ako stvorený, aby inštitútu predsedníctva Európskej únie, oslabenému Lisabonskou zmluvou, vrátil zašlú slávu. Napísať, že aj lesk a prestíž, by boli cynické najmä k budapeštianskym denníkom, ktoré včera na titulke ohlasovali „Koniec slobody tlače v Maďarsku”. Na pozadí krízy dlhov, kde Maďarsko vzhľadom na domáce opatrenia proti deficitu nedokáže fungovať ako koordinátor, uzmierovateľ napríklad rokovaní Ecofinu, je vo výhľade rozpútanie politickej vojny okolo Orbána. Konflikt de facto musí živiť európska ľavica. Nielenže našla veľkú kauzu, kde má tentoraz pravdu a súčasne podporu takmer všetkých západných médií a tiež podnikateľských kruhov, ale navyše aj motív, ktorým je pomoc úplne zdecimovanému členovi - MSZP. Nejaké masívne európske odsúdenie - rezolúcia, bojkot či dokonca sankcie - vyzerá byť pre stranu, ktorá totálne stratila dôveru Maďarov, ako jediná šanca proti mohutnému Fideszu. (Názor, že také dačo by skôr pomohlo Orbánovi, je legitímny.) Skutočnosť, že Orbán má mocných priateľov, napríklad v bavorskej CSU či v Poľsku, ani nie je prekážkou, skôr ďalším motívom do zrážky, ktorá sa môže komunikovať ako test vzťahu k „európskym hodnotám”. Pričom to, kadiaľ môžu bežať zlomové čiary, dosť prezrádza, že Orbánov mediálny zákon obhajoval v diskusii na nemeckej ARD Bernd Posselt, známy ako najvyšší predstaviteľ sudetských Nemcov a hlavný kritik Benešových dekrétov... Tých deliacich čiar je však viac. Výzva veľkých finančných, energetických a telekomunikačných spoločností - ešte pred sviatkami - maďarskej vláde, nech úplne neblázni, stavia socialistov, zelených a spol. do delikátnej pozície. Musia sa totiž vyhnúť obvineniu, že za útokom na Orbána sú najmä zištné záujmy nadnárodných korporácií. Nie je bez zaujímavosti, že to, kto bude únii predsedať, začalo tak veľmi prekážať až s mediálnym zákonom, a nie už skôr po retroaktívnom zdanení s oklieštením ústavného súdu, či znárodnení dôchodkov... Triedenie duchov sa dá čakať aj v Európskej ľudovej strane, kde zrejme dôjde k vážnemu sporu medzi priateľmi Orbána a priateľmi princípov. Veci sú nastavené tak, že kríza by musela udrieť naozaj veľkou silou, aby sa témou maďarského predsedníctva nestalo ono samo osebe.

Barroso: Sloboda médií je svätá

7. januára 2011 - (euractiv.sk)

Predseda Európskej komisie pred návštevou Maďarska, na ktorej ho sprevádzajú všetci komisári, vyhlásil, že „sloboda médií je posvätným princípom Európskej únie”. „Sloboda médií je pre nás posvätný princíp. Je to problém hodnôt, nech o tom nie sú žiadne pochybnosti. V Európskej únii je sloboda médií posvätným princípom. Je to základný princíp“, vyhlásil José Manuel Barroso 5. januára na tlačovej konferencii v Bruseli. Očakáva sa, že predseda Európskej komisie otvorí otázku kontroverzného mediálneho zákona počas chystanej návštevy v Maďarsku. Maďarský parlament prijal legislatívu 21. decembra spolu s úpravou o špeciálnom krízovom zdanení niektorých sektorov. Pokiaľ ide o špeciálne krízové dane, Barroso informoval, že jeho služba je od októbra v kontakte s maďarskými orgánmi v snahe objasniť, či sú kompatibilné s európskym právom. Barroso priznáva, že ide o mimoriadne „komplexnú a citlivú otázku“ a že Komisia sa tým „s určitosťou“ zaoberá z právneho hľadiska. „Všetky tieto otázky sú dôležité, pretože bez vnútorného trhu nemôžeme mať Európsku úniu“, povedal šéf európskej exekutívy, no vyvaroval sa formulovania predčasných záverov. Hovorca Komisie Olivier Bailly informoval, že Komisia dostala 4. januára preklad 194-stranového maďarského mediálneho zákona. Práve kvôli veľkému rozsahu materiálu bude Komisii trvať jeho preskúmanie dlhšie ako pôvodne očakávala a preto nebude stanovisko k dispozícii pred Barrosovou návštevou v Budapešti. Na otázku EurActiv, ako je možné, že významná členská krajina EÚ ako je Francúzsko už odsúdilo mediálny zákon a dokonca vyzvalo na spoločný postup členských krajín proti nemu, Bailly odpovedal, že analýza Francúzska je politická, zatiaľ čo právna analýza Komisie je komplexnejšia a zaberie viac času. Na agendu stretnutia kolégia komisárov v Budapešti sa dostanú aj iné otázky ako zákon o špeciálnych krízových daniach a mediálny zákon. Takou by mohol byť aj zákon o dvojitom občianstve, ktoré umožňuje etnickým Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska požiadať o jeho občianstvo.

Stratení v preklade?

Maďarské médiá tvrdia, že anglický preklad, ktorý poskytla maďarská strana Komisii neobsahuje niektoré odseky. Ako informoval EurActiv.hu, Maďarský národný mediálny a info-komunikačný úrad (NMHH) priznal v krátkej tlačovej správe v maďarskom jazyku, že preklad, ktorý pripravil úrad pre Komisiu nie je kompletný. MNHH priznala, že stále pracuje na celej verzii. Poskytnutý preklad údajne nespomína zmeny v iných zákonoch - vrátane termínu zmeny z analógového na digitálne televízne vysielanie, čo je ale niečo, čo podľa úradu „neovplyvňuje pochopenie mediálneho zákona“. Preklad ale nespomína ani iné prechodné obdobia. Najdôležitejšie z prechodných období je fakt, že vysoké pokuty za „nevyvážené“ a „nesprávne informovanie“ sa môžu ukladať od 30. júna 2011, čo sa zhoduje s časom, kedy končí maďarské Predsedníctvo EÚ. 4. januára sa objavili správy, že medzinárodný tlak na Maďarsko začal prinášať výsledky. Štátny tajomník zodpovedný za komunikácie Zoltán Kovács v rozhovore pre komerčnú televíziu RTL-Klub povedal, že ako všetky zákony, aj mediálny zákon môže byť zmenený ak sa dostane do rozporu so základnými princípmi. Takýto dojem sa ale rýchlo vytratil. O deň neskôr osobný hovorca premiéra Viktora Orbána, Peter Szijjartó, povedal, že všetci členovia vlády sú presvedčení, že mediálny zákon „je európsky do posledného písmena“ a neuvažujú o jeho zmene. Je presvedčený, že kritika opadne keď sa tí, ktorých to v zahraničí zaujíma zoznámia s anglickým prekladom. Ministerstvo zahraničia v Budapešti vydalo stanovisko v nasledujúcom znení: „ Vláda Maďarskej republiky je odhodlaná plniť program rotujúceho predsedníctva EÚ, zároveň však tvrdo razantne akékoľvek pochybnosti o schopnosti maďarského predsedníctva EÚ konať a návrhy na oklieštenie zodpovednosti predsedníctva“.

Pozície

· Nemecký europoslanec a líder skupiny Socialistov a demokratov (S&D) Martin Schulz: „V Európe sú veľké obavy, že nový maďarský mediálny zákon a jeho vládou menovaná mediálna rada priškrtí slobodu tlače. Právo dostávať nestranné informácie bez zasahovania zo strany verejného orgánu je zakotvené v Charte základných práv a Lisabonská zmluva jasne definuje hodnoty EÚ“.

· „Nemôžeme dovoliť Maďarsku alebo vláde inej krajiny, aby pošliapala základné hodnoty Európskej únie“, povedal Schulz.

· „Je to veľmi dôležitá otázka a musíme sa ňou vážne zaoberať. Napísal som predsedovi výboru EP pre občianske slobody Juan Fernando López Aguilarovi hneď po tom, čo bol v decembri zákon prijatý. Žiadal som, aby jeho výbor analyzoval zákon čím skôr, aby sa Parlament mohol rozhodnúť, či otvorí procedúru podľa článku 7“, povedal Schulz.

· „Chcel by som aby sa táto analýza dokončila za účasti zodpovedných komisárok Viviane Reding a Neelie Kroes a zástupcov medzinárodných médií včas pred schôdzou Parlamentu“.

Ashtonová: Mediálny zákon nepoškodí predsedníctvo Maďarska v EÚ

7. januára 2011 - (tasr / dpa-reuters-ap)

Pretrvávajúci rozruch okolo nového maďarského mediálneho zákona nepoškodí šesťmesačné predsedníctvo Maďarska v Európskej únii. Vyhlásila to dnes pred novinármi v Budapešti po rozhovoroch s maďarským ministrom zahraničných vecí Janosom Martonyim šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová. Rotujúce predsedníctvo EÚ poskytuje každému členskému štátu príležitosť určiť svoju agendu v takých oblastiach ako spravodlivosť a ekonomika. Prvé predsedníctvo Maďarska však zatienil spor okolo mediálneho zákona. Keď sa Ashtonovej spýtali na jej názor na vyjadrenia odsudzujúce Maďarsko za jeho nový zákon, politička zaujala odmietavý postoj. „Nereagujem na vyjadrenia, ktoré sú len pokusmi podkopať to, čo je pre Maďarsko dôležitou úlohou,” odpovedala Ashtonová. „Pokiaľ ide o mňa, máme silný vzťah,” dodala šéfka európskej zahraničnej politiky. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso dnes bude rokovať s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Naznačil, že sa budú týkať aj maďarského mediálneho zákona, ktorý podľa kritikov môže viesť k štátnej cenzúre. Maďarský premiér Orbán priznal, že vlna medzinárodnej kritiky ohľadne mediálneho zákona, prijatého vlani 21. decembra, znamenala pre Maďarsko „zlý začiatok” šesťmesačného predsedníctva EÚ. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Ashtonová predstúpila dnes pred novinárov hneď, ako ukončila rozhovory s maďarským kolegom Martonyim. Rokovania sa podľa jej slov dotýkali jej nedávnej cesty na Ďaleký východ, ako aj Iránu a Sudánu. Ashtonová a Martonyi sa pred médiami zmienili o dôležitosti nadchádzajúceho summitu Východného partnerstva, ktorý sa má konať v máji v Maďarsku. Lídri EÚ na tomto v poradí druhom summite budú viesť rozhovory so svojimi kolegami zo šiestich bývalých sovietskych republík Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Moldavska, Ukrajiny a Bieloruska. Európska únia zamietne ponuku Iránu uskutočniť prehliadku iránskych jadrových zariadení, vyhlásila ďalej Ashtonová. Ponuku Iránu označila za „vítaný krok”, ale túto úlohu by podľa nej mala uskutočniť Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), patriaca pod OSN. Ashtonová povedala, že inšpekcia iránskych jadrových zariadení je „úlohou a zodpovednosťou” MAAE. Tým naznačila, že EÚ neprijme ponuku Iránu. „Dúfam, že Irán zabezpečí, aby mohla MAAE robiť svoju prácu a pokračovať v nej,” vyhlásila Ashtonová. „Mám taký názor, že aj keď sa na toto pozvanie nepozerám negatívne, nie je našou prácou preverovať zariadenia a hodnotiť to, čo majú za povinnosť hodnotiť inšpektori.” Irán nedávno pozval na prehliadku svojich jadrových zariadeniach Maďarsko ako predsedajúcu krajinu EÚ a ďalšie štáty vrátane Ruska, Číny a Kuby, ale nepozval Spojené štáty americké. Navrhovaný termín prehliadky je 15. a 16. januára. Existujú podozrenia, že iránsky jadrový program je zameraný na výrobu jadrových zbraní, ale Teherán to popiera.

EK preskúma maďarský mediálny zákon

7. januára 2011 - (gmp / sro)

V Európskej únii je sloboda tlače svätá, Európska komisia dôkladne preskúma maďarský mediálny zákon a dá vedieť, čo si o ňom myslí, to sú slová predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa. maďarský premiér Viktor Orbán zasa ubezpečil európsku verejnosť, že ak budú výhrady oprávnené, zasadí sa za zmenu toľko kritizovaného zákona, ale želá si, aby táto polemika nezatieňovala maďarské predsedníctvo v Európskej rade. Obaja politici dnes rokovali v Budapešti. maďarské predsedníctvo aj oficiálne odštartovalo spoločné zasadanie Európskej komisie a maďarskej vlády, po ktorom sa medzi štyrmi očami zišli predsedovia oboch orgánov. Barroso a Orbán potom na medzinárodnej tlačovej konferencii museli čeliť predovšetkým otázkam, ktoré súviseli s maďarským mediálnym zákonom. Predseda Európskej komisie pripomenul vyjadrenie eurokomisárky Nelly Kroesovej, ktorá už vyjadrila zásadný postoj Bruselu. Teraz sú na rade konzultácie a keď dostaneme naozaj oficiálnu verziu zákona, vypracujeme jeho dôkladnú právnu analýzu, povedal Barroso, pre ktorého je nateraz dostatočnou zárukou, že mu Orbán prisľúbil zmenu zákona v prípade vážnych výhrad. Viktor Orbán: „Ohľadom posudzovania európskych kvalít mediálneho zákona je kompetentná Komisia a veríme, že jej verdikt nebude diskriminačný voči Maďarsku. Rovnako rátame s tým, že tieto spory nebudú sťažovať maďarské predsedníctvo, pretože úspešné predsedníctvo je aj v záujme ďalších 26 krajín Európskej únie.” Obaja zdôraznili dôležitosť hospodárskych otázok, rozpočtovej disciplíny a protikrízového mechanizmu. Viktor Orbán osobitne vyzdvihol aj energetickú bezpečnosť: „Ešte pred energetickým summitom uzavrieme oficiálnu slovensko-maďarskú zmluvu o prepojení plynových sústav, to isté urobí Slovensko s Poľskom, a teda vznikne prvá energetická sieť v smere sever-juh, od Baltského mora po Jadran.”

Barosso: Netreba pochybovať o maďarskej demokracii

7. januára 2011 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán prisľúbil, že nový kontroverzný mediálny zákon upraví, „ak to bude nevyhnutné”. V piatok to po stretnutí so šéfom maďarskej exekutívy vyhlásil prezident Európskej komisie José Manuel Barroso. V piatok to po stretnutí so šéfom maďarskej exekutívy vyhlásil prezident Európskej komisie José Manuel Barroso. Šéf výkonného orgánu EÚ dodal, že od Orbána dostal prísľub upravenia zákona tak, aby bol v súlade s pravidlami európskej dvadsaťsedmičky. „Mám plnú dôveru v maďarskú demokraciu a vládu zákona,” vyhlásil Barroso. „Toto je demokratická krajina a je dôležité, aby sme o tom nepochybovali,” dodal. Prezident EK podľa vlastných slov požiadal Orbána, aby komisii formálne zaslal znenie zákona a úradníci v Bruseli sa ním mohli zaoberať. „Chystáme sa urobiť objektívnu právnu analýzu,” potvrdil Barroso. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.

Orbán: Prvoradým európskym záujmom je ochrana eura

7. januára 2011 - (tasr)

Prvoradým európskym záujmom je ochrana a posilnenie eura, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán na spoločnej tlačovej besede s predsedom Európskej komisie (EK) Josém Manuelom Barrosom. Po schôdzke komisárov EK a maďarskej vlády v úvode polročného maďarského predsedníctva v EÚ Orbán zdôraznil, že je konečne nutné nahlas povedať, že nemožno pokračovať v spôsobe života, aký sa viedol v uplynulých 15-20 rokoch. „Je potrebný pružnejší pracovný trh aj zvýšenie účinnosti výroby, bez čoho stratí Európa konkurencieschopnosť,” dodal. Podľa premiéra má Maďarsko nádej na to, že politicky aj odborne bude jeho predsedníctvo úspešné. Snahy predsedníctva sa budú musieť sústrediť najmä na hospodárske otázky. Maďarsko ešte nie je členom eurozóny, ale má zámer vstúpiť do nej, povedal Orbán. „Maďarsko patrí medzi krajiny, ktoré sa domnievajú, že euro je v danej chvíli najdôležitejším prostriedkom európskej integrácie. Ochrana a posilnenie eura je prvoradým európskym záujmom,” zdôraznil. Premiér podčiarkol nutnosť zmeny Lisabonskej zmluvy v nadchádzajúcom polroku a prijatie šiestich právnych noriem potrebných k vytvoreniu a fungovaniu krízového mechanizmu. Orbán vyjadril presvedčenie, že treba do EÚ integrovať dosiaľ neintegrované časti Európy, vrátane zvyšných častí Balkánu. „Maďarské predsedníctvo je za prijatie Chorvátska do EÚ a za dôležitú úlohu považuje rozšírenie schengenskej zóny o Rumunsko a Bulharsko. Srbsku by sme mali poskytnúť perspektívu neskoršieho prijatia do únie,” poznamenal. Treťou prioritou maďarského predsedníctva je podľa predsedu maďarskej vlády otázka energetiky, pričom vyzdvihol dohodu dosiahnutú so Slovenskom v otázke prepojenia plynovodov medzi SR a Maďarskom. „Dlhodobým cieľom je vytvoriť severojužné prepojenie od Baltického mora po Jadranské,” povedal Orbán, ktorý by ešte počas maďarského predsedníctva rád dosiahol aj prijatie európskej stratégie integrácie Rómov. Barroso ocenil pripravenosť Maďarska na predsednícky post. „Zodpovednosť Maďarska je v čase globálnych výziev obrovská. Potrebujeme silnú Európu, potrebujeme vlády, ktoré sú zaviazané európskym myšlienkam,” konštatoval predseda Európskej komisie, podľa ktorého prvoradým cieľom je hospodárska stabilita, rast a tvorba pracovných miest. „Únia pracuje tvrdo na vývoji koordinácie ekonomík. Trhy žiadajú koordináciu vo fungovaní ekonomiky a financií,” uviedol Barroso a dodal, že Európa sa sústreďuje na udržateľný rast a že EK pripraví nové mechanizmy na riešenie krízy. Na margo otázky energetiky podotkol, že v energetickej účinnosti vie Európa urobiť viac. „EÚ musí do roku 2020 znížiť emisie o 20 percent,” dodal Barroso.

SAN: Maďarský mediálny zákon vytvára priestor pre vznik totalitného štátu

7. januára 2011 - (tasr)

Orbán: Svet kritizuje bezproblémový zákon

7. januára 2011 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán vo štvrtok priznal, že začiatok predsedníctva Európskej únie sa jeho krajine nepodaril podľa predstáv. Orbán sa tak vyjadril pri príležitosti oficiálneho prevzatia polročného predsedníctva únie z rúk Belgicka. Podľa jeho názoru však veľká kritika nového maďarského zákona o médiách nie je opodstatnená, keďže zákon považuje za bezproblémový. O to viac sa Orbánovi nepozdávajú vyjadrenia vplyvných členov únie - Francúzska a Nemecka, keďže k spornej norme sa podľa neho má právo vyjadrovať jedine Európska komisia (EK). Tá tak má učiniť po preštudovaní zákona, pričom viac by malo napovedať piatkové stretnutie maďarského premiéra s predsedom EK Josém Manuelom Barrosom. „Prijali sme zákon, ktorý považujeme za úplne bezproblémový, no svet ho kritizuje. No áno, toto je zlý štart, kto by chcel takto začať?” položil si Orbán rečnícku otázku na štvrtkovej tlačovej konferencii. „Považujem však za unáhlený a nie nevyhnutný spôsob, akým Francúzsko a Nemecko v tejto diskusii vystupujú. Nepamätám si, že by Maďarsko kritizovalo francúzsky mediálny zákon,” povedal maďarský premiér, ktorý zároveň vyjadril vieru, že obe veľké krajiny svoju rétoriku postupne zmiernia. Európska komisia v stredu potvrdila, že od Maďarov už dostala do angličtiny preloženú verziu kontroverzného zákona o médiách z dielne vládnej strany Fidesz. Podľa jej hovorcu Oliviera Baillyho sa však do piatku expertom EK nepodarí kompletne zanalyzovať 194-stranový dokument. Ten sa stal terčom kritiky aj vplyvných krajín únie. Napríklad Nemecko v stredu vyhlásilo, že Maďarsko nemá právo vyjadrovať postoj v mene celej EÚ k slobode prejavu v iných krajinách ako sú napríklad Ukrajina či Bielorusko. Maďarsko na tieto slová pôvodne reagovalo odmerane, no v stredu minister zahraničných vecí János Martonyi pripustil, že zmeny v zákone nie sú vylúčené.

Podpredseda európskych socialistov Hannes Swoboda pre HN:

Maďarským médiám hrozí cenzúra

7. januára 2011 - (hnonline.sk)

- Bude Európsky parlament tlačiť na Maďarov, aby mediálny zákon zmenili?

- Zákon momentálne skúma Európska komisia, spýtame sa jej, ako ho hodnotí. O niekoľko dní budeme debatovať na túto tému s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Samozrejme, ak sa ukáže, že jeho legislatíva je v rozpore s európskym právom, tak s tým budeme musieť niečo urobiť.

- Orbán však tvrdí, že rovnaké zákony majú aj Nemci a Francúzi.

- To nie je pravda, Nemecko ani Francúzsko nemajú podobnú legislatívu. Ani v jednej krajine nie je úrad, ktorý by kontroloval obsah a vyváženosť všetkých médií. Dozor nad verejnoprávnymi médiami musí byť, ale v súkromnom sektore určite nie. Vtedy už dochádza k cenzúre.

- Pomohlo by, ak by Európska únia mala jednotný mediálny zákon, ktorého by sa museli držať všetky krajiny?

- V minulosti sa objavili pochybnosti o slobode médií v niektorých krajinách. Túto otázku však rieši množstvo dohôd, od Lisabonskej zmluvy až po najnovšie iniciatívy. Je teda dostatočne zaručené, aby sloboda tlače a sloboda vyjadrovania boli zakotvené v národných legislatívach.

Orbán vracia úder Parížu a Berlínu

7. januára 2011 - (Pavel Novotný - hnonline.sk)

Maďarský premiér Viktor Orbán včera naznačil, že je ochotný ustúpiť tlaku Bruselu a zmierniť svoj ostrý mediálny zákon. Žiada však, aby pre Maďarov platil rovnaký meter ako pre Nemcov či Francúzov. Tí majú podľa šéfa maďarskej vlády také isté mediálne zákony, aké nedávno prijala Budapešť. Zmeniť ich teda musia aj oni „Sme súčasťou Európskej únie, preto treba dodržiavať pravidlá,” povedal včera Orbán po tom, ako oficiálne prevzal predsedníctvo európskej dvadsaťsedmičky. Orbán, ktorý bude Európe šéfovať najbližších šesť mesiacov, tvrdo zaútočil na tých, čo jeho zákon kritizovali. „Francúzi alebo Nemci nemôžu posudzovať, či je legislatíva nejakého národa v súlade s pravidlami Európskej únie. To musí urobiť Európska komisia,” citovala agentúra AFP Orbána po jeho stretnutí so zahraničnými novinármi. Boj medzi Budapešťou a Bruselom pokiaľ ide o zákon, na ktorý už vysokými pokutami doplatilo niekoľko maďarských médií, sa tak vyostruje. „Viktor Orbán sa sám vmanévroval do veľmi zložitej politickej situácie. Pred pár dňami oznámil, že maďarská vláda absolútne nemá v pláne upraviť mediálny zákon kvôli vonkajšej kritike. Teraz zmiernil svoj postoj pre mimoriadne ostrý nátlak, ale stále od neho počuť veľmi konfrontatívne vyhlásenia,” uviedol pre HN riaditeľ výskumu v budapeštianskom inštitúte Political capital Péter Krekó. Ten považuje mediálny zákon za úplne iracionálny krok bez akejkoľvek výhody. Má len negatívne účinky a môže zničiť povesť Maďarska. Krekó však neočakáva, že Fidesz sa so zmenou zákona bude ponáhľať. „Uznal by tým úplné zlyhanie začiatku predsedníctva EÚ na domácej scéne. Takúto úroveň kritiky vláda vôbec neočakávala a takisto jej reakcie sú neuvážené.“ Orbán by sa podľa Kreka mal poučiť zo slovenského príkladu, kde sa mediálne regulácie Ficovej vlády ukázali ako politicky kontraproduktívne. Už dnes by táto otázka mala byť na stole počas stretnutia zástupcov Orbánovej vlády a Európskej komisie na úvod maďarského predsedníctva v EÚ. Eurokomisia začala tento týždeň pracovať na právnej analýze kontroverzného zákona. Ďalšie kroky Bruselu preto budú závisieť od záverečnej správy. „Samozrejme, ak európske inštitúcie dospejú k názoru, že maďarský zákon nie je v súlade s ich normami, vyzvú Budapešť, aby to napravila,“ povedal pre HN analytik Grigorij Mesežnikov. Ak napriek tomu Orbán svoj zákon nezmierni, Maďarov čakajú v nasledujúcich týždňoch vážne problémy. „Do úplnej izolácie sa nedostanú, ale autorita Maďarska ako predsedajúcej krajiny sa zníži. Už teraz cítiť, že tlak na Budapešť je intenzívnejší, odkedy predsedá únii,“ dodal Mesežnikov. Brusel má pochybnosti najmä o nezávislosti mediálneho úradu, ktorý obsadili ľudia blízki Orbánovej vládnej strane Fidesz. Od zverejnenia podrobností zákona sa množia obavy, že jeho nekonkrétne formulácie a vysoké právomoci úradníkov môžu poslúžiť na to, aby umlčali hlasy kritické voči vláde. Hneď v prvý deň vstupu zákona do platnosti sa jeho prvou obeťou stalo malé rádio Tilos, ktorému za odvysielanie rapperskej pesničky na jeseň minulého roka hrozí likvidačná pokuta vo výške tri štvrte milióna eur. So zákonom má veľký problém aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Tá prednedávnom porovnala Orbánov krok s praktikami totalitných režimov, ktoré za každú cenu potlačovali slobodu slova. Práve európska organizácia pred časom napadla aj slovenský tlačový zákon z dielne bývalého premiéra Roberta Fica. „Súčasný maďarský zákon však Európa posudzuje kritickejšie než vtedajší slovenský návrh,“ potvrdil pre HN podpredseda socialistickej frakcie v Európskom parlamente Hannes Swoboda. Okrem spomínaných inštitúcií a vlád viacerých krajín sa Budapešť dostala pod paľbu európskych novinárov. Kritizoval ju aj Medzinárodný tlačový inštitút a Európska aliancia tlačových agentúr. Hoci Orbán pripúšťa, že je pripravený na kompromis, akékoľvek pochybenie pri príprave zákona odmieta. Naopak, vracia úder všetkým, čo ho kritizujú. „Od roku 1998 do 2002 západná tlač tvrdila, že som podobný Adolfovi Hitlerovi a Benitovi Mussolinimu. Teraz ma porovnávajú s Vladimirom Putinom a bieloruským prezidentom. Nechám to na vás, aby ste rozhodli, či je to pokrok, alebo nie,“ povedal zahraničným novinárom maďarský premiér.

Orbánov mediálny zákon Slovensko nekritizuje

7. januára 2011 - (Radovan Krčmárik - Pravda)

Zatiaľ čo Maďarsko pre sporný mediálny zákon čelí ostrej kritike viacerých štátov a predstaviteľov Európskej únie, Slovensko mlčí. K ťaženiu proti maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi sa slovenská vláda zatiaľ nepridala. Oficiálne nevydala žiadne stanovisko, ktoré by spomenutý zákon odsúdilo. Zdržanlivý postoj slovenskej diplomacie prekvapil aj politológov. „To mlčanie určite nie je na mieste,” hodnotí analytik Ján Baránek s tým, že vhodnú chvíľu na reakciu slovenská diplomacia už prepásla. „Keby s ňou prišla až teraz, bolo by už neskoro.” Podľa politológov je za tým snaha nevyostrovať slovensko-maďarské vzťahy, ktoré sú už dlhodobo napäté. „Je to taký mier zbraní po tom, čo v minulosti obe strany využívali každú príležitosť na vzájomnú kritiku, čo viedlo k stupňovaniu napätia. Slovenská vláda sa teraz asi rozhodla, že sa na tom nezúčastní,” domnieva sa Miroslav Kusý. Nečinný postoj slovenských politikov prekvapil aj politológa Tomáša Koziaka. „Neviem, čomu to pripísať, žeby sviatkom? Možno sa spoliehajú, že si tú domácu úlohu v tejto veci splní únia, takže Slovensko do toho nemusí zasahovať. Asi Maďarsko nechcú provokovať. Keby sme sa totiž ozvali, mohli by sme z Maďarska očakávať nejakú tvrdú reakciu,” zhodnotil Koziak. Podľa neho je však maďarský mediálny zákon skutočne zlý a pre EÚ neprijateľný a je dobre, že ho jej predstavitelia kritizujú. „Ak je Slovensko ticho, môže to svedčiť aj o jeho slabej diplomacii,” doplnil Koziak. Rezort zahraničných vecí pritom vedie predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, ktorého strana pred dvoma rokmi tvrdo kritizovala tlačový zákon pripravený bývalou vládou Roberta Fica. SDKÚ preň dokonca v parlamente blokovala prijatie Lisabonskej zmluvy, hoci tvrdila, že k nej nemá výhrady. Jej schválenie podmienila práve zmenami v tlačovom zákone. Koalícia na prijatie Lisabonskej zmluvy potrebovala hlasy opozície, pretože v Národnej rade nemala potrebnú trojpätinovú väčšinu. Zmluvu sa napokon v apríli 2008 podarilo prijať vďaka podpore opozičnej SMK. Na schválenie tlačového zákona stačili aj hlasy koaličných poslancov. Maďarský mediálny zákon však Dzurindova strana nenapadla. „Je to zvláštne, lebo ten Orbánov zákon je ešte reštriktívnejší a tvrdší ako ten slovenský, ktorý SDKÚ pred dvoma rokmi tak kritizovala,” porovnal Koziak, ktorý práve preto od SDKÚ očakával nejakú reakciu. Podľa Rada Baťa, hovorcu premiérky Ivety Radičovej, predstavitelia slovenskej vlády maďarský mediálny zákon odsúdili. „Nemlčali sme. Keď predsedníčka vlády dostala takú otázku, odpovedala. Už minulý týždeň sa vyjadrila, že ten zákon nepovažuje za šťastný. Naozaj vzbudzuje veľké otázniky, či je v súlade so zásadami európskej demokratickej tlače a hodnotami únie. Slobodu tlače pokladáme za veľmi dôležitú, je to pilier demokracie,” tlmočil Baťo názor premiérky. Uznal však, že toto stanovisko Radičová prezentovala len pred médiami, nie oficiálne na medzinárodnej úrovni. Podobne to nedávno urobil bývalý slovenský eurokomisár, predseda KDH a minister dopravy Ján Figeľ, keď vyhlásil, že viaceré kroky maďarskej vlády smerujú proti základným zásadám spoločnej Európy a obmedzenie slobody médií v Maďarsku „zachádza priďaleko”. Aj tu však išlo iba o jeho názor, nie o oficiálne vyhlásenie adresované maďarskému premiérovi. Baránek vzťahy medzi Slovenskom a jeho južným susedom považuje stále za napäté, aj keď Orbán hovorí, že sa urovnali. „Slovenská vláda sa zrejme rozhodla udržať status quo,” tvrdí. Jedným z motívov zdržanlivosti v tejto otázke môže byť podľa neho aj to, že v Maďarsku vládne pravicovo-kresťanská vláda a mediálny zákon tam kritizovali najmä opoziční socialisti. Pripomína však, že vláda Ivety Radičovej k tomuto problému aj tak mala zaujať stanovisko, lebo Slovensko je súčasťou EÚ.

Belgicko odovzdalo Maďarsku rotujúce predsedníctvo v EÚ

6. januára 2011 - (tasr)

Za účasti maďarského prezidenta Pála Schmitta prevzal dnes v budapeštianskom parlamente maďarský premiér Viktor Orbán od dosluhujúceho predsedu belgickej vlády Yvesa Letermeho predsedníctvo v Európskej únii. Slávnostného podujatia odovzdávania vlajky symbolizujúcej rotujúce predsedníctvo v Rade ministrov Európskej únie (EÚ) sa zúčastnili aj predseda maďarského parlamentu László Kövér, predsedovia parlamentných strán a frakcií, ako aj celý budapeštiansky diplomatický zbor. Maďarsko bude predsednícky post zastávať v prvom polroku 2011. V piatok zasadnú v Budapešti na spoločnom rokovaní ministri Orbánovej vlády s komisármi Európskej komisie aby prediskutovali plány maďarského predsedníctva. Témami zasadnutia budapeštianskych ministrov a bruselských komisárov, ktoré bude prebiehať v piatich pracovných skupinách, budú otázky hospodárskeho riadenie EÚ, pripravovaný energetický summit únie plánovaný na 4. februára 2011 a nevyhnú sa ani búrlivo diskutovanému maďarskému mediálnemu zákonu. O záveroch schôdzky budú médiá informovať Viktor Orbán a predseda EK José Manuel Barroso.

Maďarský deficit má byť pod tromi percentami už tento rok

7. januára 2011 - (tasr / reuters)

Maďarský rozpočtový schodok bol vlani v súlade s podmienkami stanovenými Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou, uviedol premiér Viktor Orbán. Minister hospodárstva György Matolcsy dodal, že vláda prijme legislatívu, ktorá stanoví limity pre deficity. Orbán vo štvrtok (6.1.) vyhlásil, že schodok v roku 2011 predstavoval 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tohtoročný rozpočet počíta s deficitom 2,94 % HDP. Podľa Matolcsyho maďarský rozpočtový schodok bude nižší než 3 % HDP až do roku 2015. Dodal, že vláda prijme opatrenia na podporu rastu a ešte v prvom polroku pripraví ústavný zákon, ktorý stanoví prísne fiškálne pravidlá. Podobnú legislatívu, obmedzujúcu výšku verejného dlhu, má napríklad Poľsko. „Rozhodne udržíme deficit pod 3 % celý čas do roku 2015,” uviedol Matolcsy pred zahraničnými novinármi. Dodal, že Maďarsko sa v terajšej situácii do eurozóny neponáhľa. „Poľská ústava stanovuje, že potom, čo verejný dlh dosiahne 55 % HDP, musia sa prijať opatrenia, veľmi prísne opatrenia, na zníženie deficitu,” povedal Matolcsy. „V novej maďarskej ústave budú podobné opatrenia.” Verejný dlh Maďarska predstavuje okolo 80 % HDP a je najvyšší v strednej Európe. Vláda dúfa, že zrýchlenie rastu ekonomiky a nízke deficity jej ho pomôžu zredukovať.

Maďarsko dosiahlo plánovaný deficit, aj vďaka novým daniam

7. januára 2011 - (sita)

Maďarsku sa podarilo zredukovať deficit štátneho rozpočtu na plánovanú úroveň vďaka škrtom vo výdavkoch a zavedeniu nových podnikových daní. Ministerstvo hospodárstva v piatok informovalo, že za december krajina dosiahla rozpočtový prebytok v sume 434,9 mld. forintov (HUF), čím sa celoročný deficit znížil na zhruba plánovanú úroveň. Ministerstvo uviedlo, že deficit za celý rok 2011 je v sume 869,8 mld. HUF, pričom pôvodne sa rozpočtoval v sume 870,3 mld. HUF. Rezort dodal, že na základe decembrových výsledkov je plán, podľa ktorého deficit bude na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu, dosiahnuteľný. Maďarský deficit, ktorý bol v závere novembra na úrovni 151 % celoročného plánu, sa vláde podarilo zredukovať pomocou nových daní voči obchodným reťazcom a telekomunikačným a energetickým podnikom v hodnote 161 mld. HUF a tiež pomocou novej bankovej dane a čiastočným škrtom vo výdavkoch. „Vláda dosiahla svoj fiškálny cieľ, tak ako sa očakávalo, ale problémom je spôsob, akým to dosahuje,” povedal Peter Attard Montalto zo spoločnosti Nomura. Trhy a všetky tri hlavné ratingové agentúry teraz čakajú na štrukturálne reformy v hodnote 600 až 800 mld. HUF, ktoré vláda chce ohlásiť na budúci mesiac. Tieto reformy sú nutné na to, aby sa pozitívny vývoj rozpočtu stal udržateľným aj po roku 2012, kedy sa má skončiť platnosť nových podnikových daní.

Maďarsko podľa Orbána zredukovalo deficit na 3,8 % HDP

6. januára 2011 - (sita)

Maďarsko zredukovalo deficit svojho rozpočtu v roku 2011 na plánovanú úroveň 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), povedal maďarský premiér Viktor Orbán. „Konečné číslo je približne 0,5 % v prípade dlhu miestnych samospráv a 3,2 % pokiaľ ide o dlh ústrednej vlády, takže za rok 2011 je to 3,8 %,” povedal Orbán zahraničným novinárom. Zníženie deficitu verejných financií na úroveň 3,8 % HDP bolo kľúčovou podmienkou Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF), od ktorých Budapešť dostala úvery v sume 20 mld. eur. Predbežné oficiálne údaje o vývoji rozpočtu za december má Maďarsko zverejniť v piatok. Trhy na oficiálnu správu čakajú, aby zistili, či osobitné dane, ktoré krajina zaviedla v niektorých sektoroch, vytvorili za december rozpočtový prebytok, ktorý je dostatočný na to, aby výšku celoročného deficitu udržal na hranici 3,8 % HDP. Deficit za január až november bol na úrovni 151 % celoročného plánu. Deficit na konci novembra znamenal, že decembrový prebytok by musel byť na úrovni približne 440 mld. forintov (HUF), aby celoročný deficit nepresiahol plánovanú sumu 864 mld. HUF. Maďarské ministerstvo hospodárstva očakávalo, že druhá platba novej bankovej dane by mala do rozpočtu priniesť takmer 90 mld. HUF a takzvané „krízové dane” uvalené na maloobchodné reťazce a energetické a telekomunikačné firmy by mala priniesť dodatočných 161 mld. HUF. Tieto jednorazové dane a zoštátnenie aktív súkromných dôchodkových fondov by malo Maďarsku pomôcť znížiť deficit v tomto roku na úroveň 3 % HDP. Investori a ratingové agentúry však čakajú na program štrukturálnych reforiem, ktorý chce vláda zverejniť vo februári. Investori dúfajú, že reformy nasmerujú maďarský rozpočet na udržateľnú cestu aj po roku 2012, kedy sa platnosť jednorazových daní skončí.

Orbán: Vzťahy so Slovenskom sa nám podarilo

dostať na pôdu racionálnosti

6. januára 2011 - (tasr)

Vzťahy Maďarska so susednými krajinami neboli nikdy také dobré ako v období súčasnej vlády - so Slovenskom sa Maďarsku podarilo dostať vzťahy na pôdu racionálnosti, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina je od 1. januára predsedajúcou krajinou Rady ministrov Európskej únie. Predseda vlády pred zahraničnými novinármi v súvislosti so začínajúcim maďarským predsedníctvom na otázku ohľadne množstva konfliktov sprevádzajúcich jeho vládnutie povedal, že konflikty síce sú, ale je aj množstvo pozitívnych momentov. „Uzatvorili sme množstvo dohôd. Nikdy sme nemali také dobré vzťahy so susednými krajinami ako teraz, napríklad s Rumunskom, ale aj mimoriadne ostré vzťahy so Slovenskom sa nám podarilo dostať na pôdu racionálnosti a dosiahli sme so Slovenskom dokonca prelom v oblasti energetiky. Existuje dobrá šanca, že slovensko-maďarské vzťahy dostaneme do zvládnuteľnej polohy,” konštatoval Orbán. K otázke volebného práva zahraničných Maďarov, ktorí prijmú maďarské občianstvo, predseda maďarskej vlády povedal, že v strednej Európe existuje volebné právo menšín, ako napríklad v Srbsku, v Chorvátsku či Rumunsku. Maďarsko zatiaľ podľa jeho slov nepatrí do skupiny stredoeurópskych krajín, v ktorých existuje volebné právo príslušníkov národa žijúcich mimo materskej krajiny. „Maďarský parlament doposiaľ o tejto otázke nerokoval; do apríla chceme prijať novú ústavu a do konca roka parlament rozhodne o zákonoch, ktoré súvisia s rámcom stanoveným ústavou,” dodal Orbán. Zdôraznil zároveň, že v otázke občianstva nejde o jeho kolektívne poskytovanie, ale o individuálne posudzovanie individuálnych žiadostí.

Simon a Fazekas chcú tému Tokaja uzavrieť do konca roka

7. januára 2011 - (sita)

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon sa vo štvrtok v rámci svojej pracovnej cesty v maďarskom Egerszalóku stretol s maďarským ministrom rozvoja vidieka Sándorom Fazekasom. Ako informoval hovorca ministerstva Juraj Kadáš, ministri sa počas oficiálneho rokovania dotkli aj problematických tém, akou je napríklad otázka tokajskej oblasti. Minister Simon sa so svojím maďarským kolegom zhodol, že obidve strany vyvinú maximálne úsilie, aby sa táto citlivá téma uzatvorila do konca tohto roka. Slovensku v súčasnosti hrozí, že príde o značku vína Tokaj. Maďarská republika totiž zažalovala Európsku komisiu a požaduje zrušenie jej zápisu chráneného zemepisného označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj”. Dôvodom žaloby je skutočnosť, že v čase zápisu, teda vo februári 2009, nebola slovenská legislatíva v súlade s tým, čo Európska komisia vykonala. Vinohradníci z juhovýchodu Slovenska môžu používať názov Tokaj, o ktorý má Slovensko dlhodobé spory so susedným Maďarskom, od začiatku júna minulého roku. Umožnila im to novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú na návrh minulej vlády schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V novele zákona Slovensko ustúpilo od členenia na stolové a akostné vína. Nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Slovenský vinohradnícky región sa po novom člení na vinohradnícke oblasti Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a Tokaj. Spor okolo označenia vznikol po tom, čo Maďarsko v júli minulého roka napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota na pripomienkovanie. Vtedajšie Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaslalo list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej a žiadalo o pomoc pri riešení problému so značkou Tokaj. Vtedajší štátny tajomník ministerstva Ján Slabý rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli. Napokon Slovensko dosiahlo zaregistrovanie označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj

Bugár: Maďari, hláste sa

7. januára 2011 - (Michal Piško - Sme)

Kým po poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 sa maďarská menšina musela vyrovnať s historickým poklesom pod desať percent, maďarskí politici sa tentoraz obávajú prelomenia ďalšej psychologickej hranice. Slovensko čaká v máji ďalšie sčítanie a odborníci varujú, že pokles obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej menšine bude pravdepodobne pokračovať. Podľa niektorých dokonca hrozí, že počet Maďarov klesne pod pol milióna. Politici Mosta-Híd i SMK preto chystajú na jar kampane, ktoré majú Maďarov presvedčiť, aby sa pri sčítaní nebáli prihlásiť k svojej národnosti. „Predchádzajúce obdobie so spormi o písanie maďarských názvov obcí a jazykový zákon ich vystrašili,” tvrdí šéf Mosta Béla Bugár. Údaje z posledného sčítania v roku 2001 slovenských Maďarov šokovali. Ich počet prvý raz od roku 1950 klesol a to až o 47-tisíc. Podiel maďarskej menšiny prvýkrát klesol pod desaťpercentnú hranicu. Pred desiatimi rokmi sa k maďarskej národnosti prihlásilo 520-tisíc ľudí. „Kampaň budeme robiť s pomocou skupiny folklórneho tanca a bude zameraná na oboznámenie ľudí s tým, prečo je dôležité priznať svoju národnosť,” vraví predseda Mosta-Híd Béla Bugár. SMK zas plánuje do kampane zapojiť mimovládne organizácie, ktoré majú pomôcť šíriť „pozitívne vnímanie menšinového postavenia”. Pokles obyvateľov hlásiacich sa k niektorej z menšín môže mať na tieto komunity aj praktické dopady. Od ich počtu sa totiž odvíjajú i niektoré práva. Menšinový jazyk môžu napríklad používať na úradoch iba v mestách a obciach, kde ich žije aspoň dvadsať percent. Od počtu závisí aj výška príspevku štátu na menšinovú kultúru. Obavy politikov potvrdzujú aj experti. Sociológ László Gyurgyík, ktorý skúma demografický vývoj maďarskej menšiny, upozorňuje, že posledných pätnásť rokov počet narodených Maďarov oproti zomretým neustále klesá. Slovákov naopak v posledných rokoch pribúda. Maďarská populácia oproti Slovákom i rýchlejšie starne. Ešte dôležitejším faktorom úbytku Maďarov je asimilácia, teda postupné splývanie s väčšinou. Sociologička Zuzana Meszárosová-Lamplová hovorí, že ju urýchľuje aj zmena národnostnej štruktúry v oblastiach s menšinami. Gyurgyík odhaduje, že pokles slovenských Maďarov môže byť opäť podobne dramatický ako pred desiatimi rokmi. „Predpokladám, že sa ich prihlási 460- až 490-tisíc.” „Vo výskume zameranom na bratislavskú suburbanizáciu sme zistili, že do oblasti Žitného ostrova sa sťahujú najmä Slováci z Bratislavy. Keď ľudia vidia, že štruktúra sa mení v prospech Slovákov, mnohí sa menšinového postavenia vzdávajú.” Časť Maďarov si podľa nej zároveň myslí, že „keď budú Slovákmi, budú mať lepšie vyhliadky na uplatnenie”.

Zmiešané rodiny vychovajú Slovákov

O vývoji počtu slovenských Maďarov sme sa rozprávali

so sociológom Lászlóm Gyurgyíkom.

- Prečo počet obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti klesá?

- Jedným z dôvodov je, že počet narodených Maďarov je už od roku 1994 alebo 1995 značne nižší ako zomrelých, rozdiel predstavuje ročne už viac ako tisíc ľudí.

- Bude klesať aj ich podiel v spoločnosti?

- Medzi obyvateľmi slovenskej národnosti došlo v posledných rokoch k priaznivým demografickým zmenám, tridsiatničkám sa rodí viac detí a počet Slovákov tak na rozdiel od Maďarov mierne rastie.

- Prečo je na juhu Slovenska menšia pôrodnosť?

- Má to viacero príčin. Ale v okresoch, kde žijú Maďari, spozorovali demografi nižšiu pôrodnosť už na prelome 19. a 20. storočia, takže je to aj historický jav.

- Prebieha medzi slovenskými Maďarmi asimilácia?

- Áno, napríklad asi tridsať percent Maďarov uzatvára zmiešané manželstvá, no už asi iba dvadsať percent ich detí priznáva maďarskú národnosť.

- Odchádzajú naši Maďari aj do zahraničia?

- V posledných rokoch odišlo zo Slovenska za prácou asi 200-tisíc občanov a keďže v okresoch, kde žijú Maďari, je hospodárska situácia horšia, dá sa predpokladať, že je medzi nimi aj väčší podiel pracujúcich v cudzine.

- Bude prepad v sčítaní opäť taký výrazný?

- Dá sa predpokladať, že pokles bude pokračovať. Naposledy sa k maďarskej národnosti hlásilo 520-tisíc obyvateľov, teraz predpokladám, že to bude medzi 460- až 490-tisícmi.

Fakty o sčítaní ľudu

• k maďarskej národnosti sa v sčítaní ľudu v roku 2001 prihlásilo 520 528 obyvateľov,

• tvorili 9,7 percenta populácie,

• najbližšie sčítanie sa chystá k 21. máju tohto roku.

Vykrúcaj

6. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Je v záujme Slovenska, aby si svoju národnosť zachovalo čo najviac tunajších Maďarov a príslušníkov ostatných menšín. Dlhodobo je lepšie žiť v rôznofarebnom svete, ktorý poskytuje viac podnetov, núti premýšľať a hľadať kompromisy. Aj keď sa ho desia zástancovia zdanlivo bezpečnejšieho sveta s jediným názorom, národnosťou, vierou a vkusom. Zároveň je zábavné, ako sa ani Bugár nedokáže zbaviť atavistickej predstavy prinesenej z SMK, že tunajší Maďari sú folklórnym spolkom, a najlepšie ich o čomkoľvek presvedčí, ak sa im zakrepčí v kroji. Možno by stálo zamyslieť sa nad tým, akým motívom na asimiláciu sú maďarskí politici, od ktorých majú ich súkmeňovci chuť sa i takto dištancovať. Nie že by si so slovenskými pomohli.

Ku krajanom smerovalo zo Slovenska 1,33 milióna eur

5. januára 2011 - (sita)

Takmer 1,33 milióna eur poskytol v roku 2011 krajanským spolkom Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Najviac žiadostí o granty prišlo zo Srbska, ich celková výška dosiahla vyše 937-tisíc eur. Hoci najviac peňazí (vyše 302-tisíc eur) do Srbska aj smerovalo, štatisticky najúspešnejší žiadatelia boli z Poľska - úrad im poskytol granty vo výške 91,6 percenta vyžiadaných prostriedkov. Do Poľska odišla aj najvyššia dotácia (125-tisíc eur) na dokončenie výstavby Centra slovenskej kultúry v Novej Belej na Spiši. 12-tisíc dostala Slovensko-česká spoločnosť na plavbu loďou po Vltave pri príležitosti výročia SNP. Po 10-tisíc eur dal úrad na vydávanie časopisov Korene a Listy Slovákov a Čechov, ktoré vychádzajú v Prahe. Slovenská samospráva v Budapešti získala na tlač Ľudových novín 15-tisíc eur. Občianske združenie Allegra z Talianska zasa 10-tisíc eur na Slávnostnú akadémiu udeľovania cien za rozvoj slovensko-talianskych vzťahov spojenú s plesom. So žiadosťami uspelo aj viacero žiadateľov z exotických krajín. Na vybudovanie kútika Alexandra Dubčeka v Kirgizsku prispel úrad sumou 1 950 eur. Dubček v tejto krajine, ešte ako časti ZSSR, prežil detstvo, keďže tam jeho rodičia pricestovali medzi svetovými vojnami v rámci medzinárodnej pomoci Interhelpo. Medzi neúspešné projekty sa radí Nadžgávanie suda, na ktoré žiadala Slovenská katolícka misia v Bruseli 260 eur. Na webovej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí krajania vlani žiadali vyše 3,7 milióna eur, takmer trojnásobok sumy, ktorú inštitúcia napokon rozdelila.

Orbán: Prioritami predsedníctva sú energetika,

rómska stratégia a rozširovanie

6. januára 2011 - (tasr)

Prioritami maďarského polročného predsedníctva v Európskej únii je energetická bezpečnosť, celoeurópska stratégia integrácie Rómov a pokračovanie procesu rozširovania únie, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina je od 1. januára predsedajúcou krajinou EÚ. Ako predseda vlády povedal zahraničným novinárom, jeho krajina očakáva, že v nadchádzajúcom polroku sa Európskej únii podarí prijať príslušné rozhodnutia ohľadne energetickej bezpečnosti. „So slovenskou vládou sme dosiahli v otázke energetiky prelom; ešte pred európskym energetickým summitom podpíšeme dohodu o prepojení energetickej siete, potom bude nasledovať aj prepojenie s Poľskom,” konštatoval a vyzdvihol význam severojužného prepojenia plynovodov. Podľa slov premiéra, ak EÚ a Maďarsku budú počas maďarského predsedníctva dobre pracovať, potom by koncom júna mohla byť už k dispozícii európska rómska stratégia. „Súčasťou silnej Európy by mala byť i ľudská dimenzia,” argumentoval Orbán, podľa ktorého treťou prioritou je ďalšie rozširovanie únie. „Chceme dosiahnuť, aby do konca predsedníctva boli uzatvorené prístupové rokovania s Chorvátskom. Rozširovanie by potom mohlo pokračovať Srbskom,” povedal maďarský premiér s tým, že rozširovanie únie je o motivácii politikov a je prejavom otvorenosti EÚ. Pozitívom predsedníctva by bolo, keby sa podarilo pomôcť vstupu Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru. Vyjadril nádej, že do konca predsedníctva budú k dispozícii národné reformné programy potrebné k stratégii Európa 2020, ktorej jadrom sú podpora zamestnanosti, inkluzívny rast a sociálna súdržnosť. Podľa Orbána by bolo dobré, keby EÚ bola opäť charakterizovaná namiesto kríz bezpečnosťou a optimizmom. K mediálnemu zákonu, kvôli ktorému Maďarsko čelí kritike nielen zahraničných médií, ale aj vlád, premiér povedal, že si nevie predstaviť, že by únia povedala, že niektoré časti zákona by malo Maďarsko zmeniť, pričom by ustanovenia nemeckého, francúzskeho či dánskeho mediálneho zákona zostali nedotknuté. „Bola by to diskriminácia,” zdôraznil Orbán, podľa ktorého reakcie najmä nemeckej a francúzskej vlády považuje za predčasné a prehnané. „Nemecko sa v tejto záležitosti už vrátilo do reality - a to isté odporúčam aj Francúzom,” podotkol. Na kritiku, že krízovou daňou postihuje Maďarsko najmä zahraničné spoločnosti, Orbán reagoval, že najväčšie zahraničné investície prišli do Maďarska počas jeho prvej vlády. „Maďarsko je desaťmiliónový trh, bez exportného úspechu nemožno byť konkurencieschopným. Nemáme problém so zahraničnými firmami. Problémom je, že maďarské malé a stredné podniky sa nepodarilo napojiť na zahraničné podniky. Cieľom Széchenyiho plánu, ktorý čoskoro zverejníme, je práve toto,” poznamenal. Najvyššiu krízovú daň zaplatila maďarská banka a z energetických spoločností najviac platila maďarská ropná spoločnosť Mol. „Neexistuje diskriminácia zahraničných spoločností,” zdôraznil. O dôvodoch prípravy novej ústavy povedal, že Maďarsko je poslednou krajinou, kde sa ústava začína poznámkou, že ide o zákon z roku 1949, kedy bola v Maďarsku komunistická diktatúra. Obsahuje aj klauzulu, že je dočasnou ústavou. „Po 20 rokoch musíme konečne vypracovať definitívnu ústavu. Doposiaľ na to neexistovala politická sila. Maďarsko bolo zničené koncom 80. rokov minulého storočia a v roku 2011, zadlženosť krajiny sa dostala do likvidačnej miery. Do ústavy by sme chceli zakotviť práve ochranu proti takýmto javom,” uviedol maďarský premiér s poznámkou, že napríklad poľská ústava má ustanovenie týkajúce sa rámcov financovania krajiny.

Orbán: Ak únia neprijme mediálny zákon, zmeníme ho

6. januára 2011 - (sita)

Pokiaľ Európska únia povie, že maďarský mediálny zákon treba zmeniť, vláda to bude akceptovať a riadiť sa tým. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán. „Sme súčasťou EÚ, platia tam pravidlá hry,” povedal Orbán zahraničným novinárom krátko po tom, čo krajina od Belgicka prevzala rotujúce predsedníctvo 27-členného bloku. Zopakoval však, že maďarský mediálny zákon je podobný legislatívam iných členských štátov únie, ako je Francúzsko, Nemecko či Holandsko. Zároveň vyjadril pochybnosti, že „niekto nájde v našom zákone niečo, čo nie je aj v mediálnych zákonoch iných krajín EÚ”. Európska komisia (EK) v utorok potvrdila, že nebude váhať s potrestaním Maďarska v prípade, že nový mediálny zákon, ktorý v sobotu vstúpil do platnosti, porušuje nariadenia EÚ o slobode tlače. Orbán sa v tejto súvislosti v piatok v Bruseli stretne s predsedom EK José Manuelom Barrosom. Zákon si už vyslúžil kritiku viacerých členov EÚ vrátane Francúzska a Nemecka. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá.

EÚ: Komisia odmieta kritiku, že neskoro reagovala

na maďarský mediálny zákon

6. januára 2011 - (tasr / dpa)

Európska komisia dnes odmietla kritiku ohľadne toho, že neskoro reagovala na kontroverzný maďarský mediálny zákon. Už tri dni po jeho schválení totiž požiadala vládu v Budapešti o vysvetlenie, vyhlásil dnes v Bruseli nemenovaný hovorca komisie. „Nikdy nekomentujeme návrhy zákonov členských štátov, nie sme oprávnení sledovať zákonodarnú diskusiu,” uviedol ďalej hovorca s tým, že „všetky štáty EÚ sa musia sami ubezpečiť, či ich zákony sú v súlade s právom únie. Sociálni demokrati v Európskom parlamente dnes pohrozili sankciami voči Maďarsku. Podľa oznámenia predsedu frakcie Martina Schulza navrhujú zvolať schôdzu výboru pre občianske práva. Ten by mal preskúmať maďarský mediálny zákon. Tento prieskum by mohol viesť ku krokom, na základe ktorých by odňali Maďarsku hlasovacie právo v únii.

Maďarský bič na médiá sa únii nepáči. Možno ho zruší

5. januára 2011 - (tasr)

José Manuel Barroso chce od Viktora Orbána vysvetlenie k spornému mediálnemu zákonu. Mediálny zákon vyvolal obavy EÚ o slobodu tlače v Maďarsku. Európska komisia sa stretne v piatok v Budapešti s vládou v súvislosti so začiatkom maďarského polročného predsedníctva v EÚ. Barroso dnes povedal, že bude žiadať „vysvetlenie situácie a, pokiaľ to je možné, odstránenie pochybností”, ktoré visia nad mediálnym zákonom. Zákon výrazne rozširuje štátnu moc monitorovať a trestať súkromné médiá, čo vyvolalo kritiku niekoľkých európskych krajín. EÚ zatiaľ proti zákonu neprijala žiadne právne kroky. Podpredsedníčka EK Neelie Kroesová písomne požiadala maďarskú vládu o podrobnosti týkajúce sa zákona, ktorý nadobudol účinnosť v sobotu. Ak komisie rozhodne, že zákon porušuje pravidlá EÚ, môže žiadať jeho zrušenie a prípadne začať voči Maďarsku súdne konanie. Barroso však zdôraznil, že „v tejto chvíli nemôže predpovedať” výsledok skúmania komisie.

Brusel si už brúsi zuby na Orbána. Do Bruselu príde v piatok

5. januára 2011 - (sita)

Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso v stredu potvrdil, že sloboda tlače je pre Európsku úniu „posvätnou a základnou hodnotou”. Barroso sa tak vyjadril v súvislosti s novým maďarským mediálnym zákonom, ktorý sa vstúpením do praxe dostal okamžite pod paľbu tvrdej kritiky zo zahraničia. Brusel už avizoval, že nebude váhať s potrestaním Budapešti v prípade dokázaného porušenia európskych noriem o slobode tlače. Podľa jej stanoviska nič na vecí nezmení ani fakt, že v rovnaký deň, ako začal platiť kontroverzný zákon, Maďarsko prevzalo predsedníctvo 27-členného bloku. Viac svetla do celej záležitosti má vniesť piatkové stretnutie Barrosa s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Bruseli. Európska komisia v stredu taktiež potvrdila, že od Maďarov už dostala do angličtiny preloženú verziu kontroverzného zákona o médiách z dielne vládnej strany Fidesz. Podľa jej hovorcu Oliviera Baillyho sa však do piatku expertom EK nepodarí kompletne zanalyzovať 194-stranový dokument. Ten sa stal terčom kritiky aj vplyvných krajín únie. Napríklad Nemecko v stredu vyhlásilo, že Maďarsko nemá právo vyjadrovať postoj v mene celej EÚ k slobode prejavu v iných krajinách ako sú napríklad Ukrajina či Bielorusko. Maďarsko na tieto slová pôvodne reagovalo odmerane, no v stredu minister zahraničných vecí János Martonyi pripustil, že zmeny v zákone nie sú vylúčené. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda bude o maďarskom mediálnom zákone hovoriť so svojím partnerom z Maďarska Jánosom Martonyim na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti. „My sme sa s maďarskou stranou dohodli, že si odkazy nebudeme posielať cez médiá, ale minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda mieni túto otázku prekonzultovať so svojím maďarským partnerom už budúci týždeň v Budapešti na zasadnutí rady,” vyhlásil pre agentúru SITA hovorca slovenského rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher.

Dzurinda bude s Martonyim hovoriť o mediálnom zákone

5. januára 2011 - (sita)

Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda bude o maďarskom mediálnom zákone hovoriť so svojím partnerom z Maďarska Jánosom Martonyim na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti. „My sme sa s maďarskou stranou dohodli, že si odkazy nebudeme posielať cez médiá, ale minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda mieni túto otázku prekonzultovať so svojím maďarským partnerom už budúci týždeň v Budapešti na zasadnutí rady,” vyhlásil pre agentúru SITA hovorca slovenského rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher. Na južného suseda Slovenska totiž rastie tlak za kontroverzný zákon. Európska komisia v utorok potvrdila, že nebude váhať s potrestaním Maďarska v prípade, že nový mediálny zákon, ktorý v sobotu vstúpil do platnosti, porušuje nariadenia Európskej únie o slobode tlače. Potvrdil to hovorca výkonného orgánu EÚ Oliver Bailly. Ako uviedol, fakt, že Maďarsko je momentálne predsedníckou krajinou 27-členného bloku, nebude mať na potenciálne uvalenie sankcií na Budapešť žiadny vplyv. O všetkom sa však rozhodne až po preložení kontroverzného zákona do angličtiny a následnom posúdení odborníkmi komisie, dodal hovorca. Maďarská vláda zdôraznila, že v prípade mediálneho zákona neustúpi dokonca ani po tom, ako Európska komisia v tejto súvislosti vyjadrila svoje obavy a požiadala o bližšie vysvetlenie. „Nie je nevyhnutné meniť maďarský zákon iba preto, lebo sa stal terčom kritiky zo západu,” uviedol pre maďarský rozhlas Zoltán Kovács, štátny tajomník pre komunikácie. „Pred kritizovaním (zákona) si počkajme na to, ako bude fungovať. Sme si istí, že úplne splní svoju úlohu,” dodal. Európska únia v pondelok vyjadrila obavy z nového maďarského mediálneho zákona, keďže má pochybnosti, či je v súlade s európskymi predpismi týkajúcimi sa slobody tlače. Preto požiadala Maďarsko o jeho bližšie vysvetlenie. Niekoľko dní predtým, ako Maďarsko 1. januára prevzalo rotujúce predsedníctvo EÚ, podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová poslala do Budapešti list, v ktorom požiadala o všetky informácie o prijatom zákone, informoval hovorca komisie. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.

Chmelár: Kroky Orbána pripomínajú horthyovský režim

5. januára 2011 - (Ladislav Bariak, ml. - Aktuálne.sk)

Hlas slovenskej diplomacie by mal v prípade súčasného diania v Maďarsku zaznieť výrazným hlasom. Niektoré kroky, ktoré urobil alebo ešte len plánuje urobiť predseda maďarskej vlády Viktor Orbán totiž pripomínajú časy horthyovského Maďarska. Takto vidí situáciu u nášho južného suseda politológ Eduard Chmelár. Podľa neho v tomto prípade totiž slovenská diplomacia trestuhodne zlyháva. „Tu nejde o vybavovanie si účtov s Budapešťou. Tu nejde o krok proti Maďarom, ale naopak krok na podporu Maďarov, o podporu demokratických zmýšľajúcich Maďarov,” vysvetľuje Chmelár. Potom, čo Fidesz na čele s Viktorom Orbánom absolútne ovládol politické, ekonomické, ale aj mediálne dianie v Maďarsku, treba podľa politológa podporiť zvyšky občianskej spoločnosti. „Toto vyčítam našim činiteľom. Tí istí ľudia, ktorí neustále upozorňovali nedodržiavanie ľudských práv v Bielorusku, na Kube, v Rusku, či kritizovali bývalého premiéra Roberta Fica, mlčia, keď vidia robiť Viktora Orbána niečo, čo sa s Ficovými výstrednosťami nedá ani porovnať,” tvrdí politológ. Nazdáva sa preto, že slovenská diplomacia by mala tlmočiť znepokojenie nad situáciou v Maďarsku. Zároveň treba susednú krajinu upozorniť, že ako členský štát Európskej únii je viazaná istými demokratickými štandardmi. „Takúto kritiku vidíme v západnej Európe, vidíme ju v Bruseli a Slovensko ako sused, ktorého sa to bezprostredne týka, zaujme pozíciu mŕtveho chrobáka a tvári sa, že nechce vyhrocovať napätie,” vyhlásil politológ. Chmelár pritom upozorňuje, že problematickým nie je len kontroverzný mediálny zákon, či mimoriadne zdanenie zahraničných firiem, ale vážne ohrozenie demokratických pravidiel môže priniesť aj schválenie novej maďarskej ústavy. Základný zákon štátu totiž dá Orbánovi do rúk právomoci, akým sa v demokratickom svete neteší žiaden predseda vlády, či prezident. Bude totiž môcť menovať sudcov, či ombudsmana, ktorý má paradoxne chrániť ľudí pred štátom. „Ide tu o základné porušovanie pravidiel demokracie. Ak bude ústava schválená v podobe, akej bola medializovaná, Maďarsko môžeme vyškrtnúť zo zoznamu demokratických štátov. Priamo pod nosom nám vyrastá autoritatívna krajina, ktorá sa bude uberať nevedno kam, hoci všetky tendencie ukazujú, že sa to podobá na reštauráciu horthyovského režimu,” skonštatoval pre Aktuálne.sk. Napriek tomu však politológ nemá obavy o výsledky maďarského predsedníctva Európskej únii, ktorému prináleží v prvom polroku 2011. „Maďarsko bude navonok vystupovať celkom inak, ako to koniec koncov Viktor Orbán už niekoľkokrát preukázal. Vie sa totiž pohybovať na medzinárodnej scéne a maďarská diplomacia je dostatočne profesionálna, aby zvládla všetky záležitosti spojené s európskou agendou,” dodal Chmelár pre Aktuálne.sk. Politológ preto ani neočakáva, že by predstavitelia Únie odňali Maďarsku predsedníctvo, či mu siahli na jeho hlasovacie práva. Nevylučuje však prijatie určitých sankcií voči slovenskému susedovi. „Európske krajiny by mu to nemali tolerovať. Ale už aj v minulosti sme boli svedkami viacerých káuz a pseudokáuz, kde Brusel na začiatku hromžil päsťami a nakoniec to všetko potichu odznelo. To bolo pritom kontraproduktívne, lebo sa ukázalo, že žiadne mechanizmy nie sú v takomto prípade dostatočne účinné,” uzavrel Chmelár. Podobný vývoj v celej záležitosti očakáva aj vedúca redakcie Euractiv.sk Zuzana Gabrižová. Ako povedala pre Aktuálne.sk, odňatie predsedníckej stoličky alebo hlasovacieho práva preto považuje za nereálne. Nejakú formu sankcií však nevylučuje. „Môže sa však stať, že členské krajiny spolu s Európskou komisiou vyhodnotia situáciu tak, že spustia nejaké formálne právne procedúry pre porušenie Európskej zmluvy,” poznamenala. Čo sa týka napĺňania programu, ktorý chcel Orbán ako premiér predsedajúcej krajiny presadiť, Gabrižová pripomína, že po prijatí novej európskej legislatívy, premiér tejto krajiny už nehrá takú veľkú úlohu, ako tomu bolo v minulosti. Orbán pritom už viackrát avizoval, že sa chce v tejto funkcii zamerať ako na energetické otázky, tak aj na podporu vstupu balkánskych krajín do Európskej únie. Tieto témy by podľa vedúcej redakcie Euractiv.sk malo podporovať nielen Slovensko, ale celá Vyšehradská štvorka. „Pre Slovensko je to príležitosť ako ovplyvniť túto agendu určite viac, než napríklad pri predsedníctve Španielska alebo Belgicka,”

Slota: Európskej záhrade predsedá maďarský cap

5. januára 2011 - (tasr)

Výhrady renomovaných politikov a inštitúcií voči menšinovej politike v Maďarsku potvrdzujú, že v súčasnosti predsedá v „záhrade Európskej únie (EÚ)” maďarský cap. Vo vyhlásení Slovenskej národnej strany (SNS) k začiatku maďarského predsedníctva v EÚ to konštatuje predseda strany Ján Slota. „Slovenská národná strana má vážne pochybnosti o schopnosti Maďarska predsedať Európskej únii a vážne výhrady k jeho prioritám v oblasti menšinových práv,” uvádza Slota. Dodáva, že Európska únia je spoločenstvo štátov, ktoré bolo založené a malo by fungovať na princípoch demokracie, spolupráce a pokojného spolužitia. „SNS bude preto dôsledne sledovať kroky Maďarska v predsedníckej pozícii, aby nezneužilo svoje právomoci a neriešilo problematiku menšín 'á la Hungaria', pretože Maďarsko svoje menšiny takmer zdecimovalo,” vyhlásil. „Je zarážajúce, že ani po šokujúcich odhaleniach maďarskej asimilačnej politiky voči menšinám z úst ombudsmanov Maďarskej republiky Jenőa Kaltenbacha a Ernőa Kállaiho - ktorí prirovnali politiku maďarskej politickej reprezentácie voči menšinám k politike Tretej ríše - neprišlo k potrestaniu nášho južného suseda,” dodal Slota, podľa ktorého by mali európske inštitúcie situáciu v Maďarsku „podrobne monitorovať”. „Podľa SNS Maďarsko nemá ekonomicky ani politicky na to, aby predsedalo EÚ. Ide o nestabilnú krajinu, ktorá ako jedna z prvých musela žiadať európske inštitúcie o ekonomickú podporu, pretože stála tesne pred krachom vďaka riskantným rozhodnutiam svojich vládnych garnitúr,” uviedol predseda SNS. Dodal, že maďarské vlády sa podľa neho v uplynulých rokoch „podstatne viac zaoberali zasahovaním do vnútorných záležitostí iných krajín a vykynožením národnostných menšín v Maďarsku, než by sa postarali svojim občanom o chlieb”. V súčasnosti sa podľa Slotu Maďarsko zmieta nielen v ekonomických problémoch, ale aj vo vážnych politických ťažkostiach. „Viktor Orbán nielenže napĺňa svoje antiintegračné iredentistické záujmy za hranicami iných štátov, ale doma nastoľuje autoritatívny režim, ktorého metódy si už všimol a odsúdil aj Brusel a všetky európske inštitúcie v ňom. SNS má preto vážne obavy, či krajina, ktorá sa zmieta v kŕčoch, dokáže riešiť spoločné európske problémy, a to najmä v krajinách eurozóny,” uzavrel Slota.

Maďarsko: Bielorusko musí prepustiť demonštrantov,

ak chce ísť na summit EÚ

5. januára 2011 - (tasr)

Bielorusko by malo prepustiť osoby zadržané počas nedávnych povolebných protestov v Minsku, ak má byť pozvané na summit EÚ, ktorý sa uskutoční v máji v Maďarsku. Uviedol to dnes maďarský veľvyslanec v Bielorusku Ferenc Kontra. Dlhoročný autoritatívny prezident Alexander Lukašenko - často označovaný za „posledného európskeho diktátora” - získal v prezidentských voľbách 19. decembra oficiálne 79,7 percenta hlasov. Po vyhlásení výsledkov vyšli protestovať do ulíc tisíce ľudí. Polícia rozohnala demonštráciu s použitím sily a zatkla viac ako 630 osôb. Z nich doteraz prepustili približne 400. „Bieloruskí predstavitelia by mali podniknúť mimoriadne kroky, ak chcú dostať pozvanie (na májový summit EÚ),” povedal dnes maďarský veľvyslanec a dodal, že bieloruské úrady musia prepustiť všetky osoby zadržané počas povolebných protestov. Švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt v utorok uviedol, že Lukašenko by sa opäť mohol dostať na zoznam predstaviteľov, ktorí majú zakázaný vstup na územie EÚ. Bieloruský prezident a ďalších 40 predstaviteľov figurovalo v takomto zozname aj po podobných povolebných protestoch v roku 2006. Diplomatický zdroj z prostredia EÚ informoval, že v novom zozname už teraz figuruje viac než stovka ľudí zodpovedných za brutálny zásah z 19. decembra. Bildt tiež uviedol, že Bielorusko možno neuvidí nič z ekonomickej pomoci vo výške tri miliardy eur, ponúkanej úniou ešte pred voľbami na nadchádzajúce tri roky.

Po bielych novinách žaluje Orbána čierny web

5. januára 2011 - (Sme)

Na protest proti maďarskému mediálnemu zákonu dnes desiatky webov používajú namiesto svojej hlavnej stránky len čierne pozadie a text upozorňujúci na obmedzovanie slobody slova v Maďarsku. Desiatky webov na celom v stredu zmenili svoje hlavné stránky na čiernu obrazovku a pár slov textu, ktorý upozorňuje na obmedzovanie slobody slova v Maďarsku. Robia tak na protest proti novému mediálnemu zákonu, ktorý koncom minulého roka schválila vláda Viktora Orbána. Iniciatívu zatemňovania serverov, ktoré bude trvať 24 hodín, spustila stránka blackout4hungary.net a ďalej sa šírilo prostredníctvom sociálnych sietí. Svoju podobu zmenili desiatky stránok. Ide najmä o malé osobné blogy, ale pridali sa veľké stránky. Medzi najväčšie patrí napríklad pirátsky portál The Pirate Bay, ktorý na svoju hlavnú stránku umiestnil veľký banner. Zo slovenských serverov sa pridal napríklad komunitné portály kyberia.sk a blackhole.sk, ale aj stránka združenia Spoločnosť pre otvorené informačné technológie. „21.decembra strana, ktorá má väčšinu v maďarskom parlamente, schválila zákon o médiách, ktorý je zbierkou tých najrepresívnejších a najnedemokratickejších zákonov v Európe, spolu s niekoľkými znepokojujúcimi prídavkami. Ako vyjadrenie našich obáv o základné právo na slobodu prejavu vypíname naše online služby na 24 hodín 5.januára 2011,” uvádzajú titulné stránky webov, ktoré sa k iniciatíve pridali. Maďarský mediálny zákon ostro kritizuje Brusel, medzinárodné organizácie aj svetové médiá.

Smiešne Maďarsko

4. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Za Orbánovej vlády získalo Maďarsko povesť smiešnej krajiny, ovládanej malými Napoleonmi žijúcimi vo vlastnom virtuálnom svete. Nebudú ho brať vážne ani vtedy, keď bude mať v niečom pravdu a pre krajanov nebude pomocou, ale príťažou. Je to smutný pohľad, ak sa z niekdajšieho liberálneho politika, neskôr schopného a pracovitého štátneho tajomníka ministerstva zahraničia stáva populistický politický cirkusant. Ťažko však inak nazvať šprint dočasného predsedu SMK, aby bol medzi prvými v rade na maďarské občianstvo. József Berényi možno právom cíti, že jeho nevýrazné pôsobenie na čele strany sa končí a Pál Csáky sa pripravuje na triumfálny návrat. Je však škoda zničiť si pre funkciu, v ktorej nikomu nebude chýbať, doterajšiu dosť uchádzajúcu povesť. A nahradiť ju imidžom vypočítavého existenčného politika, ktorý priznáva, že požiadal o maďarské občianstvo, lebo si spočítal, že kým ho dostane, prestane platiť zákon zbavujúci ho občianstva slovenského. Čiže nejde o žiadny síce hlúpy, ale aspoň odvážny a zásadový krok. Opäť tu máme len chytráka, ktorý chce zbierať hlasy bez toho, aby tým riskoval ohrozenie svojho živobytia. „So Slovenskou republikou ma spája politika, miesto môjho bydliska a zákony. S Maďarskou republikou ma spája materinský jazyk, kultúra, spoločná história, a preto takúto ponuku Maďarska treba akceptovať,” odôvodnil Berényi, prečo o maďarské občianstvo zažiadal. Nejako si to nepremyslel. Pre vzťah založený na spoločnom jazyku, kultúre či histórii sú predsa právne väzby vrátane občianstva zbytočné. Ak nepočítame praktické výhody pre tých, čo naozaj žijú v danom štáte, má občianstvo zmysel práve len v rovine zákonov a politiky.

Nejde o jazyk a kultúru

Žiadosťou o občianstvo sa Berényi nehlási k väzbe k jazyku či kultúre, k maďarskému kultúrnemu národu, čo by bolo úplne v poriadku. Hlási sa k politickému spojeniu, ktoré sa v tomto prípade dokonca netýka ani tak iného štátu ako aktuálnych vládcov tohto štátu a ich vnútropolitických snáh. Slovenský minister zahraničia Mikuláš Dzurinda má čiastočne pravdu, že maďarské dvojaké občianstvo pre Slovensko neznamená žiadnu hrozbu a Slovensko sa ho nemusí báť ani ak k nemu Fidesz pridá hlasovacie právo. Priame ohrozenie v zmysle návratu nejakého Veľkého Maďarska, o ktorom pri každej príležitosti trepú Slota a Rafaj, tu naozaj nehrozí. Problémy však dvojakí občania s hlasovacím právom aj Slovensku narobiť môžu. Jednoducho preto, lebo si Viktor Orbán a jeho strana celý podfuk s nápravou historických krívd vymysleli práve pre hlasovacie právo. Ako to priznal pred rokmi jeden ich politik, Fidesz plánuje získať masu nových voličov, s pomocou ktorých sa vo vláde zabetónuje na niekoľko volebných období. A to by mu mohlo vyjsť, ani nie tak preto, že by boli všetci krajania prívržencami Fideszu (a krajne pravicového Jobbiku), ale preto, lebo to budú najmä odhodlaní sympatizanti týchto dvoch strán, čo o občianstvo požiadajú a získané volebné právo uplatnia.

Zabetónovanie moci

Berényi aktívne pomáha Fideszu uskutočniť jeho nie práve demokratické ciele. Zabetónovanie moci orbánovcov sa už asi Slovenska naozaj negatívne dotkne. Už len tým, že sa povesť, ktorú si Maďarsko v zahraničí vydobylo počas necelého roku pod Orbánom, začne prenášať aj na susedov. A poškodiť povesť celého regiónu, v ktorom krajiny pri pohľade z väčšej vzdialenosti stále nepríjemne splývajú. Je navyše pravdepodobné, že stále autoritárskejšia a ekonomicky iracionálnejšia vláda Fideszu bude v rastúcej miere odpútavať pozornosť od domácich problémov nacionalizmom, čo sa zákonite prejaví vo vzťahoch so susedmi, čím budú trpieť najmä menšiny. Jedným z najobľúbenejších hesiel orbánovcov je, že treba obnoviť prestíž Maďarska, ktorú zničili predchádzajúce ľavicovo liberálne vlády. Len silné a uznávané Maďarsko sa vraj môže účinne zastať aj Maďarov za hranicami. Prestíž Maďarska je však dnes nižšia, než bola na konci premiérovania nenávideného Ferenca Gyurcsánya. Je jediná vec, ktorá je horšia než to, že vás považujú za slabých: ak pôsobíte smiešne. Maďarsko získalo pod Orbánom imidž smiešnej krajiny, riadenej malými Napoleonmi žijúcimi vo virtuálnom svete, v ktorom môžu rozkazovať vetru a dažďu, zmeniť tok času a zakazovať rapperov v súkromných rádiách. Nebudú ho brať vážne ani vtedy, ak bude mať v niečom pravdu a pre krajanov nebude pomocou, ale príťažou. Podporou politického amoku Fideszu Berényi a SMK slovenským Maďarom nepomáhajú, práve naopak: pília konár, na ktorom sedia.

V službách Orbána

7. januára 2011 - (Dag Daniš - hnonline.sk)

Žiadosť predsedu SMK o maďarské občianstvo bol hlúpy ťah. Zrejme spôsobí oveľa viac zla, ako by sa dnes mohlo zdať. Nepriamo to už pripustil aj Bugár, ktorý očakáva problémy pri schvaľovaní slovenského zákona o občianstve. Práve na ten sa totiž spolieha Berényi. A riskuje. Náš zákon dnes dvojaké občianstvo vylučuje. A jeho zmiernenie je pre spory KDH a Mostu otázne. KDH trvá na tom, aby dvojakí občania nemohli pracovať v štátnej službe. Čo je prirodzená požiadavka, uplatňovaná vo viacerých krajinách. Most to nepodporí. Je možné, že o tri mesiace, keď Berényi dostane maďarské občianstvo, bude ešte stále platný „Ficov zákon“. V takom prípade sa môžu stať tri veci. Buď Berényi úradom nahlási, že získal občianstvo cudzieho štátu, čím stratí slovenské... Alebo poruší zákon a dostane pokutu 3 319 eur. Alebo je tu ešte tretia a najhoršia možnosť - že Berényi bude ignorovať zákonné povinnosti a nerozhodná slovenská vláda s tým nič nespraví. V takom prípade by nastal neuveriteľne perverzný stav. Na slovenskom území by platil maďarský zákon o občianstve - a slovenský zákon by sa ignoroval. Berényiho šprint za maďarským občianstvom nie je len hlúpy, ale aj zákerný... Šéf SMK sa netají tým, že chce ísť príkladom pre všetkých členov a voličov SMK. Vyzval ich, aby nečakali na zmenu nášho zákona. A aby riskovali. Povedané na rovinu: Berényi neváha zatiahnuť seba, svoju stranu a maďarskú menšinu do rizika a vážnych problémov, čím potvrdzuje, že sa v tejto hre neriadi vlastnými záujmami, ale záujmami Orbána. Dvojaké občianstvo totiž nepotrebujú menšinoví Maďari (tí z neho nič nemajú), ale maďarská vláda, ktorá chce rozšíriť svoj vplyv - a svoju voličskú základňu - za hranice Maďarska. Navyše, čím viac Maďarov Orbán dokope k dvojakému občianstvu, tým ľahšie dotlačí slovenskú vládu k ústupkom. A všetko si to môže dovoliť len preto, že pojem „slovenská pravica“ patrí do úvodzoviek.

Krv nie je voda

5. januára 2011 - (Peter Javůrek - Pravda)

Takže líder SMK József Berényi splnil svoj sľub a požiadal o maďarské občianstvo. Berényi sa spolieha, že o slovenské občianstvo nepríde Pretože, ako povedal, so Slovenskom ho spájajú „politika, zákony a bydlisko”, kým s Maďarskom „materinský jazyk, kultúra, spoločná história”. V poriadku; ako sa hovorí, krv nie je voda. Je právom každého cítiť sa tým, kým chce byť. Až na pár maličkostí. Keby šéfa SMK so Slovenskom spájali zákony, vedel by nielen to, že podľa dnešného stavu by ho maďarské občianstvo pripravilo o občianstvo slovenské. Ale aj to, že je dosť možné, že i keď vládna koalícia zákon zmení, dvojaké občianstvo mu ani potom nedovolí kandidovať do rôznych vysokých verejných funkcií. Čo z neho síce možno vyrobí falošného mučeníka, ale máločo viac. Keby šéfa SMK spájala so Slovenskom politika, nekonal by tak, aby jeho strana nemala na našej politickej scéne partnera - a teda aj šancu čokoľvek rozumné pre svojich voličov ešte niekedy urobiť. Nekonal by tak, ako by koaličným partnerom SMK bol Fidesz a na ničom inom nezáležalo. Berényiho krok vyvoláva dve veci. Prvou je obava, že sa mu zasa raz podarí politicky revitalizovať slovenských nacionalistov. Druhou je povzdych, že by bola naozaj škoda, keby sa neúspechom skončil projekt Bélu Bugára. Keby sa Most rozložil na Slovákov, ktorí sa - ako Peter Zajac - starajú o seba, a Maďarov, ktorých politické „volanie krvi” a pud sebazáchovy časom zaženú späť do blízkosti SMK.

Bugár sa obáva, že Maďarov po sčítaní ubudne

5. januára 2011 - (sita)

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa obáva, že Maďarov na Slovensku po sčítaní ľudu ubudne. „Ja si myslím, že takáto obava je namieste. Prirodzená asimilácia sa zrýchľuje,“ povedal Bugár v rozhovore pre agentúru SITA. V okolí Bratislavy, v okrese Dunajská Streda sú podľa neho také obce, kde pred 10 rokmi Slováci neboli. Teraz sa tam presťahovali, postavili si vlastné domy. Vznikajú kamarátstva, chcú tam mať pre deti školu. „Ak sa otvorí niekde škola, no tak potom je záujem, aby bola aj slovenská alebo len slovenská. Rodičia detí maďarskej národnosti dávajú svoje dieťa, a to dosť veľké percento, do slovenskej školy, čo samozrejme nie je problém. Tieto deti aj vplyvom toho, že z čisto maďarských dedín sa stávajú zmiešané, už aj na ulici hovoria po slovensky. No a ich deti už majú aj slovenskú národnosť. Toto je postupnosť. Takže treba počítať s tým, že bude ďalší úbytok. Ja by som bol veľmi rád, keby úbytok nebol. Otázne je, čo znamená, čo bude znamenať toto krátke obdobie, necelé ročné, že máme inú vládu a začíname riešiť menšinové otázky, či to pomôže, aby povedali, že sú maďarskej národnosti,“ zdôraznil. Most-Híd bude pred sčítaním ľudu robiť aj kampaň. „Samozrejme nie až takú mohutnú ako pred voľbami, ale určite budeme robiť nejakú osvetovú kampaň,“ uviedol Bugár, ktorý považuje sčítanie ľudu za najdôležitejšiu udalosť roka 2011. „Je to aj preto, lebo sú aj také obce, kde sa môže stať, že počet obyvateľov povedzme maďarskej národnosti klesne pod 20 % a viete, že v obciach nad 20% môžete využívať rôzne jazykové práva. Pod 20 % už nie. Takže aj preto je to dôležité. Ale aj preto, aby sme mohli povedať, že konečne sa tu vytvára určité žičlivé podnebie pre národnostné menšiny,“ povedal Bugár. Zároveň sa obáva, že tie štyri roky, ktoré tu boli za vlády Roberta Fica, ako prijímali jazykový zákon, ako hovorili o geografických názvoch, ako predseda vlády fakticky útočil na Maďarov, ako stále vytvárali atmosféru strachu, že toto ešte bude mať negatívny vplyv práve aj počas sčítania. Podľa Bugára nie je pravda, že Rómovia na Slovensku sa hlásia k maďarskej národnosti. „Sú takí egreši, ktorí toto rozširujú. Kto to tvrdí, nevie, o čom hovorí. Je pravda, že ak Róm žije medzi Slovákmi, tak väčšina z nich sa prihlási za Slováka. Ak žije medzi Maďarmi, tak väčšina z nich sa prihlási za Maďara,“ vyhlásil Bugár. Bugár odmieta kritiku SNS, že v sčítaní ľudu sa nebude uvádzať len národnosť, ale aj jazyk, s ktorým sa doma komunikuje. „Sú aj takí, ktorí majú napísané národnosť slovenská, ale používa doma povedzme maďarčinu, ale sú aj opačné prípady, národnosť maďarská, ale už po maďarsky ani necekne,“ dodal Bugár.

Maďarov po sčítaní ľudu bude menej, obáva sa predseda SMK Berényi

4. januára 2011 - (sita)

Predseda SMK József Berényi sa obáva, že Maďarov na Slovensku bude po tohtoročnom sčítaní ľudu menej ako pred desiatimi rokmi. „Prieskumy hovoria o tom, a aj naše skúsenosti, že ich bude menej ako pred 10 rokmi. Mám veľké obavy, že sa ocitneme pod úrovňou 500 tisíc a 500 tisíc, to je taká psychologická hranica,” povedal. Pokles počtu Maďarov na Slovensku pripisuje štyrom dôvodom. „Ten prvý dôvod je veľmi objektívny, týka sa to viacerých stredoeurópskych národov, a to je demografický pokles. Druhý dôvod je odchod za prácou. Tretí dôvod odchod z toho dôvodu, že sa v iných štátoch cítia lepšie, napríklad v Maďarskej republike. A teraz, keď sme členmi EÚ, schengenského priestoru, tak veľmi ľahko sa dá odísť. Štvrtý dôvod je asimilácia. Máme také skúsenosti a to aj prieskumy potvrdili, že zo zmiešaných manželstiev väčšinou deti už majú slovenskú identitu a oficiálne uznanú slovenskú národnosť,” vyhlásil Berényi. Na číslach sa môže podľa neho preukázať aj to, že Rómovia sa možno viac prihlásia k rómskej a nie k maďarskej národnosti. „Aj to je jeden z možných dôvodov, prečo bude asi menej Maďarov na Slovensku. Ale to nie je základný dôvod a ten hlavný,” uviedol. Sčítanie ľudu je podľa Berényiho dôležité z viacerých dôvodov. Ide o dotácie zo štátneho rozpočtu na menšinovú kultúru, ktoré sú vypočítané podľa počtu menšinového obyvateľstva. Jazykové práva sú taktiež určené na základe počtu občanov menšinovej komunity. Teraz platí zákon, že keď menšina je zastúpená v určitej lokalite nad 20%, môže používať v úradnom styku materinský jazyk. „V niektorých mestách budú veľké problémy najmä z toho dôvodu, že v týchto mestách sú aj obvodné úrady, takže sa dostávajú do styku so štátnou správou aj ľudia mimo tohto mesta. Ľudia z obcí, kde žije povedzme 89% maďarská menšina. Lenže ten zákon je zlý, lebo sa vzťahuje len na dané mesto a keď tam poklesne pod hranicu 20% maďarská menšina v sčítaní obyvateľstva, tak zákonný nárok hovoriť v maďarskej reči nedostanú ani občania, ktorí žijú v takých lokalitách, kde je 80-90% menšina,” upozornil Berényi. Podľa neho preto je toto sčítanie kľúčové. „Sčítanie ľudu je dôležitejšie ako parlamentné voľby, lebo určí na 10 rokov finančné možnosti zo slovenského rozpočtu a jazykové práva na základe slovenskej legislatívy,” dodal. Vo všeobecnosti prácou maďarských politikov na Slovensku podľa Berényiho je, aby ľudia neodišli do Maďarska, aby zostali na Slovensku. „Tam si myslíme, že sa dá viac robiť a to je dôvodom, prečo presadzujeme rozšírenie práv národnostných menšín, najmä v oblasti školstva a kultúry. Isteže treba vytvárať pracovné podmienky, aby za prácou nemuseli odísť tí, ktorí tu žijú. A vôbec to, čo je zlé na Slovensku, to je atmosféra spoločného spolunažívania, ale nie v mestách a obciach, ale skôr to, čo ide z národnej politiky. Štvorročná konfrontačná politika počas minulej vlády veľmi zlým spôsobom vplývala na Maďarov žijúcich na Slovensku. Práveže ten pocit, že nie je dobré byť Maďarom na Slovensku, lebo máš množstvo nevýhod z tvojej identity, u ľudí vyvoláva pocit potreby zmeny identity, zmeny jazyka,” zdôraznil Berényi. Kampaň SMK by mala byť podľa Berényiho vybudovaná na tom, že je dobré byť Maďarom aj na Slovensku, „že okrem množstva nevýhod má to aj výhody,” uviedol. Výhody spočívajú podľa neho v tom, že naraz môže Maďar na Slovensku vnímať kultúrny, politický, hospodársky život najmenej v troch krajinách priamo. „A to je okrem Slovenska aj Maďarsko a Česko prostredníctvom slovenského jazyka. A ten, kto chce mať hospodárske, podnikateľské aktivity, tak sa môže napojiť naraz na tri štáty. Kultúrne aktivity taktiež na tri štáty a mohol by som pokračovať. Kto má koncepciu, kto má perspektívu, kto má kreativitu a predstavy, môže sa napojiť na možnosti troch štátov. A to je veľká výhoda,” dodal.

Bugár: Šéf SMK riskuje, môže prísť o spojencov

5. januára 2011 - (tasr)

Predseda SMK József Berényi dáva svojim kolegom v strane žiadosťou o maďarské občianstvo zlý príklad. Zároveň si asi dobre nepremyslel dôsledky svojho kroku a zbytočne riskuje. Myslí si to líder Mosta-Híd Béla Bugár, podľa ktorého môže mať Berényi kvôli svojmu kroku napríklad aj problémy s hľadaním partnerov na slovenskej politickej scéne. „My si svoje problémy musíme riešiť sami tu na Slovensku. K tomu potrebujeme aj partnerov. Nie je to ľahké, ale potrebujeme ich. A človek, ktorý sa takýmto spôsobom vyhraní, ťažšie nájde takých, ktorí to pochopia. Ale je to jeho vec,” povedal dnes pre TASR. Zdôrazňuje, že úlohou politikov na Slovensku je riešiť problémy v tejto krajine, aj menšinové, čomu ale maďarské občianstvo nepomôže. V súvislosti s riešením menšinových otázok si treba podľa neho uvedomiť, čo občania na Slovensku, aj inej národnosti, potrebujú. „Každý bez rozdielu na národnosť potrebuje pracovné miesto s dobrým platom, dobré zdravotníctvo a iné. Príslušníci menšín ešte k tomu potrebujú aj používať svoj jazyk, pestovať svoju kultúru,” vysvetlil a dodal, že riešenia má vo svojom programe aj Most-Híd, a aj vláda samotná. Poznamenal, že pokiaľ Berényi hovorí o tom, že je jeho psou povinnosťou ako predsedu SMK požiadať o maďarské občianstvo, tak psou povinnosťou Mosta-Híd a celej koalície „je vytvoriť také podmienky na Slovensku pre všetky menšiny, aby sa tu cítili doma, a to dvojité občianstvo nevyrieši”. Bugár ďalej pripomenul, že Berényi svojím krokom veľmi riskuje, lebo aj keď koalícia na februárovej parlamentnej schôdzi schváli novelu zákona o dvojakom občianstve, ktorý uvoľní tlak v otázke dvojakého štátneho občianstva, neznamená to, že aj začne platiť od 1. marca, ako je v pláne. „Pokojne sa môže stať, že nám to prezident vráti, prerokujeme to na marcovej schôdzi a platiť to môže začať od 1. apríla alebo dokonca od 1. mája. To je zbytočný hazard,” podotkol Bugár. Dodal, že takto Berényi môže prísť o slovenské štátne občianstvo, a to aj napriek snahe vládnej koalície prijať opatrenia, aby ľudia, ktorí požiadajú o občianstvo iného štátu, neprišli o slovenské. Berényi odovzdal svoju žiadosť o maďarské občianstvo v pondelok 3. januára. Tvrdí, že obavy zo straty slovenského občianstva nemá, keďže vládna koalícia prisľúbila čo najskôr zmenu slovenského protizákona. Dodal, že podľa informácií konzulátu majú maďarské úrady tri-štyri mesiace na spracovanie údajov a následne na to môže získať maďarské občianstvo. „Na základe toho, a ak koalícia dodrží svoje sľuby, by som nemal stratiť slovenské občianstvo,” podčiarkol. Berényi považuje dvojaké občianstvo za významnú ponuku maďarského parlamentu a maďarskej verejnosti. „Mám dvojakú identitu, niekoľkokrát som zdôraznil, že so Slovenskou republikou ma spája politika, miesto môjho bydliska a zákony. S Maďarskou republikou ma spája materinský jazyk, kultúra, spoločná história, a preto takúto ponuku Maďarska treba akceptovať,” uzavrel Berényi.

Berényi sa spolieha, že o slovenské občianstvo nepríde

5. januára 2011 - (Iris Kopcsayová - Pravda)

Predseda SMK József Berényi už oficiálne požiadal o maďarské občianstvo. To znamená, že môže stratiť slovenské, keďže stále platí zákon Ficovej vlády, podľa ktorej môže človek získať druhé štátne občianstvo len narodením alebo svadbou. Ak Radičovej vláda zákon včas nezmení, Berényi po strate slovenského občianstva nebude môcť stáť na čele SMK. „Človek bez štátneho občianstva Slovenskej republiky sa nemôže združovať v politických stranách. Vyplýva to z ústavy a zákona o politických stranách a hnutiach,” uviedla Alena Koišová z tlačového odboru ministerstva vnútra. „Osoba, ktorá nemá slovenské občianstvo, nemôže voliť ani byť volená do Národnej rady, nemôže sa zúčastniť ani na voľbe prezidenta SR, ani na referende,” dodala. Berényi by tak teoreticky mohol kandidovať len v komunálnych voľbách či župných. Na voľbách do Európskeho parlamentu sa môže zúčastniť, len ak sa na nich nezúčastní v Maďarsku. Berényi sa spolieha na to, že o slovenské občianstvo nepríde. Očakáva, že kým mu maďarské úrady udelia občianstvo, na Slovensku začne platiť nový zákon, ktorým sa zrušia súčasné pravidlá. Ten je momentálne v parlamente v druhom čítaní. „Proces udeľovania maďarského občianstva trvá tri-štyri mesiace. Takže keď teoreticky dostanem maďarské občianstvo, vec už bude vyriešená,” myslí si. Na otázku, či po získaní maďarského občianstva mieni v Maďarsku aj voliť, odpovedal vyhýbavo: „Keď to bude možné, tak v rámci novej ústavy Maďarskej republiky a zatiaľ neviem, akým spôsobom to bude schválené. Potom sa k tomu budem môcť vyjadriť. Zatiaľ to nie je aktuálna otázka.” Podľa neho by bolo ideálne mať naďalej slovenské aj maďarské občianstvo. Podotkol, že v slovenskom parlamente boli dokonca dvaja poslanci s dvojakým občianstvom a nikomu to neprekážalo. „Jeden so švajčiarskym a druhý s ruským.” Myslel tým Sergeja Chelemendika a Jozefa Rydla.

Most nepodporí niektoré návrhy KDH k novele zákona o štátnom občianstve

5. januára 2011 - (tasr)

Strana Most-Híd podporí na februárovej schôdzi Národnej rady SR iba niektoré návrhy z dielne KDH k novele zákona o štátnom občianstve SR. Zahlasuje napríklad za to, aby ten, kto má prístup k tajným a prísne tajným materiálom, nemohol mať dvojaké štátne občianstvo. S návrhom, podľa ktorého ten, kto má dvojaké štátne občianstvo, nemôže byť príslušníkom armády ani polície, však má Most-Híd problém. „Toto považujem za obmedzenie, za ktoré nemôžeme hlasovať,” povedal dnes pre TASR Bugár. Rovnako považuje za scestné tvrdiť, že je znakom nelojality voči Slovensku, ak niekto požiada o druhé štátne občianstvo. „Tí Slováci, ktorí napríklad dlhodobo pracujú v Írsku a požiadajú o druhé štátne občianstvo, lebo je to pre nich výhodné, to znamená, že sú nelojálni voči nám (Slovensku, pozn. TASR)?” spýtal sa Bugár, ktorý takéto zmýšľanie odmieta. „Podporíme všetky obmedzenia u tých ľudí v štátnej správe, ktorí majú styk s rôznymi tajnými alebo prísne tajnými materiálmi. Ale toto nie,” zdôraznil opätovne. Podľa návrhu KDH k novele zákona o štátnom občianstve SR by sa mala štátna služba v služobnom pomere viazať výlučne na občianstvo SR. Týkať by sa to malo policajtov, príslušníkov SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), Železničnej polície (ŽP) SR a Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Iniciatíva súvisí s poslaneckou novelou zákona o štátnom občianstve. Tou chce koalícia odstrániť trestanie nadobudnutia iného štátneho občianstva stratou slovenského, čo zaviedla vláda Roberta Fica (Smer-SD). KDH odôvodňuje svoj zámer tým, že povolanie policajtov, príslušníkov SIS, ZVJS, ŽP a NBÚ je spojené so špecifickými potrebami zachovávať lojalitu voči Slovensku či s oboznamovaním sa so skutočnosťami, s ktorými osobitný zákon viaže podmienku mlčanlivosti. Keďže spomínaná koaličná novela zákona o štátnom občianstve opäť umožní nadobúdať popri štátnom občianstve SR aj cudzie štátne občianstvo, „stáva sa potrebným prehodnotiť aj podmienky výkonu týchto povolaní”. Kresťanskí demokrati pripomínajú, že tieto povolania sú viazané na služobnú prísahu, ktorou sa občania zaväzujú k vernosti Slovenskej republike. „Pri získaní štátneho občianstva cudzieho štátu, napríklad Maďarskej republiky, sa žiadatelia zaväzujú k vernosti cudziemu štátu a k jeho ochrane. Z uvedeného vyplýva, že získaním občianstva cudzieho štátu by mohla byť narušená lojalita k Slovenskej republike,” argumentujú poslanci KDH. Keďže sa osoby vykonávajúce štátnu službu v služobnom pomere vo zvýšenej miere oboznamujú s utajovanými skutočnosťami a inými citlivými informáciami, v prípade získania občianstva cudzieho štátu vzniká zvýšené riziko ich úniku v prospech cudzej moci.

Maďarské krízové dane podľa vlády nediskriminujú investorov

4. januára 2011 - (sita)

Zavedenie „krízových daní” v niektorých sektoroch maďarskej ekonomiky neznamená diskrimináciu zahraničných spoločností, vyhlásila v utorok štátna tajomníčka pre európske záležitosti Enikő Győri. „Zásadne odmietam, že tieto dane by boli zamerané proti cudzincom...nie je pravda, že táto úprava je diskriminujúca a proti cudzím firmám,” povedala Győri novinárom s tým, že Európska komisia v súvislosti s krízovými daňami nezačala voči Maďarsku konanie. Európska komisia v pondelok oznámila, že skúma rozhodnutie Maďarska o zavedení tzv. „krízových daní” v niektorých odvetviach ekonomiky. Maďarská vláda zaviedla mimoriadne dane pre firmy v sektoroch energetiky a telekomunikácií a pre maloobchodné reťazce minulý rok v októbri. Dane majú v priebehu rokov 2011 do roku 2012 priniesť do rozpočtu ročne 161 mil. eur. Vláda medzitým naznačila, že dane môžu v pozmenenej forme platiť aj po roku 2012. Postup maďarských úradov napadlo v spoločnom liste Európskej komisii 13 spoločností, medzi nimi popredné nemecké a rakúske firmy z oblasti energetiky a telekomunikácií. List s dátumom 13. decembra podpísali predstavitelia spoločností ako ING Group NV, RWE, Deutsche Telekom alebo ÖMV. Ich sťažnosť v pondelok podporil nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle. Hovorca EK Olivier Bailly uviedol, že v súvislosti s krízovými daňami komisia v októbri písomne požiadala Maďarsko o informácie. Stanovisko maďarských úradov komisia získala ešte predtým, ako dotknuté spoločnosti podali sťažnosť. „V súčasnosti skúmame formálnu sťažnosť a list od maďarskej vlády,” povedal Bailly. Podľa komisie zatiaľ nič nenaznačuje, že dane by mali platiť aj v roku 2013.

Martonyi: Trhy sú hysterické

4. januára 2011 - (sita)

Ďalšie finančné záchrany členských krajín Európskej únie nemožno vylúčiť po tom, ako EÚ musela vlani zachraňovať Grécko a Írsko, hoci sa zdá, že „hysterické” trhy sa upokojujú. Vyhlásil to maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. „Správanie sa a reakcie trhu sú hysterické a iracionálne,” povedal Martonyi v rozhovore pre utorkové vydanie denníka Magyar Nemzet po tom, ako Maďarsko prevzalo rotujúce predsedníctvo v rámci EÚ. „Zdá sa, že smerujeme k upokojeniu. To však neznamená, že v budúcnosti nebudú nutné záchranné akcie,” povedal minister. Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF) vlani poskytli núdzové úvery Grécku a Írsku. EÚ v súčasnosti pracuje na vytvorení stáleho finančného mechanizmu, ktorý má slúžiť na riešenie akýchkoľvek budúcich kríz.

Vláda MR o mediálnom zákone bude rokovať s EK

4. januára 2011 - (sita)

O novom maďarskom mediálnom zákone a o rozruchu, ktorý vyvolal budú diskutovať v piatok členovia maďarskej vlády a Európskej komisie (EK), informovala v utorok Enikő Győriová, štátna tajomníčka pre európske záležitosti. Vláda počas pracovných raňajok, ktoré ministerstvo zahraničných vecí po prvýkrát zorganizuje v čase maďarského predsedníctva EÚ, poskytne delegácii EK kompletný anglický preklad zákona. „Pripravujeme sa na normálny, úprimný a jasný dialóg, povedala Győriová. Tajomníčka označila za „veľmi nešťastné”, že „všetci sa k téme začali vyjadrovať bez toho, aby si zákon prečítali”. Na margo výraznej pozornosti, ktorú prijatie mediálneho zákona v zahraničí zaznamenalo, Győriová uviedla, že je to iba súčasť politickej hry, ktorá „maďarskej opozícii ponúka veľmi dobrú príležitosť upevniť si svoje postavenie”. „Opozícia sa chopí každej možnosti na zlepšenie svojho postavenia,” dodala. Štátna tajomníčka sa vyjadrila aj o spochybňovanom zavedení tzv. „krízových daní” v niektorých odvetviach ekonomiky. Postup maďarských úradov už v spoločnom liste Európskej komisii napadlo 15 spoločností, medzi nimi popredné nemecké a rakúske firmy z oblasti energetiky a telekomunikácií. List s dátumom 15. decembra podpísali predstavitelia spoločností ING Group NV, RWE, Deutsche Telekom a ÖMV. Ich sťažnosť v pondelok podporil nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle. Podľa Győriovej toto opatrenie neporušilo žiadne štandardy Európskej únie a žiadne zahraničné spoločnosti ani nediskriminuje.

Hovorkyňa maďarskej vlády:

Predsedníctvo v EÚ je možnosťou vyjasniť nedorozumenia

5. januára 2011 - (tasr)

Pozornosť sústredená na Maďarsko počas jeho predsedníctva v Európskej únii v prvom polroku 2011 je možnosťou vyjasniť si existujúce nedorozumenia, napríklad v súvislosti s mediálnym zákonom, vyhlásila dnes v Budapešti hovorkyňa maďarskej vlády Anna Nagyová. „Kvôli predsedníctvu príde do Maďarska množstvo novinárov, ktorí by inak neprišli. Je to dobré, pretože konečne si môžeme sadnúť s nimi a pohovoriť o tom, či to, o čom si myslia, že je obsahom kritizovaného mediálneho zákona, je skutočným obsahom.” Na internetovej stránke úradu hovorkyne vlády Nagyová uviedla, že názory na maďarský mediálny zákon a prostredníctvom neho aj obraz o maďarskej vláde a Maďarsku, ktoré sú miestami až extrémistické, vznikli na základe nedostatočných informácií a sú plné nedorozumení. „Nech ministri, štátni tajomníci, ale aj novinári prichádzajúci do Maďarska sa smelo pýtajú,” zdôraznila v súvislosti s ostro kritizovaným mediálnym zákonom Nagyová. Hovorkyňa poznamenala, že aj počas predsedníctva život v Maďarsku bude normálne bežať ďalej a dodala, že bude pokračovať proces prípravy novej ústavy a koncom februára bude vláda rokovať o ucelených reformných krokoch, týkajúcich sa zdravotníctva, verejnej správy, ale aj vzdelávania. Podľa Nagyovej je dôležité, že maďarské predsedníctvo v únii má stabilné vnútropolitické zázemie. „Nie sú vnútropolitické šarvátky a neistoty,” konštatovala a poznamenala, že je to optimálny stav pre dobrú prípravu na predsedníctvo. Maďarsko predsedníctvo Rady ministrov EÚ - ako sa predsedníctvo v únii oficiálne nazýva - prevzalo od Belgicka. V druhom polroku tohto roka odovzdá tento post Poľsku.

Vláda MR poskytne EK preklad kritizovaného mediálneho zákona

4. januára 2011 - (tasr)

Maďarská vláda poskytne Európskej komisii (EK) overený anglický preklad mediálneho zákona, informovala dnes v Budapešti štátna tajomníčka rezortu diplomacie Enikő Győriová. Dodala, že o tejto téme prebieha medzi Maďarskom a Európskou úniou diskusia. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI na prvých pracovných raňajkách ministerstva zahraničných vecí v rámci maďarského predsedníctva v prvom polroku 2011 štátna tajomníčka novinárom povedala, že mediálny zákon a situácia, ktorá sa vytvorila okolo nej, bude určite tiež témou piatkového budapeštianskeho spoločného rokovania EK s členmi maďarskej vlády. „Pripravujeme sa na normálny, úprimný a jasný dialóg,“ vyhlásila Győriová, ktorá označila za veľmi nešťastné, že každý začal komentovať mediálny zákon ešte predtým, než by ho preštudoval. Vyzvala každého, aby prečítal znenie zákona a povedal, s ktorými bodmi má problém. Poznamenala, že vláda je pripravená na konzultácie. Opozičná strana Politika môže byť iná (LMP) sa 31. decembra 2011 obrátila v záležitosti mediálneho zákona na ústavný súd a podobný krok avizovala aj Maďarská socialistická strana (MSZP). Za protiústavné považujú túto právnu normu viaceré organizácie aj experti v Maďarsku a kritiku maďarskej vláde adresovali aj zahraničné médiá a politici. Na spoločenskom portáli Facebook sa objavila občianska výzva na účasť na protestnom zhromaždení za slobodu tlače, ktoré má byť 14. januára na Kossuthovom námestí v Budapešti. K iniciatíve sa pridalo na Facebooku zatiaľ vyše 50.000 ľudí. Organizátor demonštrácie Róbert Fölkel zdôraznil, že ide o apolitické podujatie. Najväčším problémom mediálneho zákona podľa jeho slov je, že v zmysle právnej normy mediálny orgán môže regulovať elektronické, tlačené aj internetové médiá. „Zákon tiež protirečí ústavnej ideológii, ktorá požaduje udržiavanie dištancu štátu od rozhlasu a televízie,“ povedal podľa komerčnej rozhlasovej stanice Klub Rádió Fölkel.

Do Maďarov sa pustili aj Francúzi

4. januára 2011 - (tasr)

Francúzsko v utorok (4. januára) vyzvalo Maďarsko, aby zmenilo kontroverzný nový mediálny zákon, ktorý podľa Paríža nie je zlučiteľný so slobodou tlače. Zákon „zásadne mení slobodu tlače a Francúzsko si rovnako ako ostatné krajiny EÚ nepochybne želá, aby bol jeho text upravený,” povedal Francois Baroin, hovorca prezidenta Nicolasa Sarkozyho, pre rozhlasovú France Inter. V prípade porušenia vágne definovaných pravidiel hrozia súkromným médiám niekedy až likvidačné pokuty. NMHH priamo ovláda pravicová vláda zložená z Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Zákon „je nezlučiteľný s aplikovaním určitej predstavy o slobode tlače, ktorá je garantovaná všetkými európskymi zmluvami,” dodal Baroin. Mediálny zákon dáva rozsiahle právomoci novému dozornému orgánu NMHH (Národný úrad pre médiá a telekomunikácie) a umožňuje štátu výrazne zasahovať do redakčnej práce médií. V prípade porušenia vágne definovaných pravidiel hrozia súkromným médiám niekedy až likvidačné pokuty. NMHH priamo ovláda pravicová vláda zložená z Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). NMHH hneď v prvých dňoch nového roka začal konania voči dvom súkromným médiám. Prvou je stanica Tilos Rádió, ktorá sa mala previniť odvysielaním údajne pre mládež škodlivej skladby It's On amerického rapera Ice T. Maďarské médiá v utorok informovali, že NMHH si „podal” aj súkromný televízny kanál RTL Klub. Úradu si nepáči, že stanica v októbri minulého roka odvysielala „senzáciechtivú” reportáž o brutálnej bratovražde v dedine Nagymanyok, ktorá mohla mať negatívny dopad nielen na mladých divákov. Mali k tomu prispieť aj zábery krvou postriekaného matraca. Stanica toto obvinenie odmietla.

Francúzsko sa obulo do maďarského zákona

5. januára 2011 - (euractiv.sk)

Mediálny zákon z Budapešti je podľa Francúzska v rozpore s európskou legislatívou o slobode tlače. Vyzvalo ostatných členov EÚ, aby proti nemu zakročili. Hovorca francúzskej vlády a minister pre rozpočet Francois Baroin pre francúzske Inter rádio povedal, že spomínaný zákon je „nekompatibilný s uplatňovaním myšlienok slobody tlače, ktorý bol potvrdený v európskych zmluvách.“ Niekoľko členov EÚ kritizovalo Maďarsko kvôli mediálnemu zákonu. Jednou z jeho hlavných čŕt je vytvorenie nového regulačného mediálneho úradu, ktorému bude dominovať vládnuca strana Fidesz. Má právomoc udeľovať vysoké pokuty. Verejne Budapešť kritizovali už Veľká Británia, Nemecko aj Luxembursko, ktoré dokonca spochybnilo, či je za takýchto okolností krajina hodná viesť EÚ ako predsednícka krajina. „Stanovisko Francúzska a stanovisko iných štátov musí byť dosť silné v diplomatickom aj politickom zmysle, aby mohlo Maďarsko vykonávať vážené Predsedníctvo tým, že dá tento zákon do zátvoriek“ povedal Baroin. Budapešť si je napriek tomu istá, že nová úprava je „v súlade s všetkými relevantnými štandardmi EÚ vo všetkých ohľadoch“. Vo Francúzsku je postoj kritický naprieč politickým spektrom. Socialisti ho označili za „veľmi zlé znamenie pre Európu a pre slobodu tlače“. Kontroverzia nepochybne prispela k šíreniu pochybností o maďarskom predsedníctve v Rade EÚ. Budapešť a Brusel sa už niekoľkokrát názorovo nepohodli odkedy nastúpila k moci vláda Viktora Orbána, ktorá napríklad odmietla opatrenia naviazané na podmienky úveru od MMF a EÚ a rozhodla sa pre neortodoxné spôsoby znižovania deficitu a podpory ekonomického rastu. V pondelok Európska komisia oznámila, že preskúma legalitu krízových maďarských daní uvalených na sektor telekomunikácií, maloobchodu a energetiku. Francúzsky denník Le Monde publikoval včera editorial nazvaný „Maďarsko sa vysmieva európskym hodnotám“. Tamojšia vláda podľa denníka prijala niekoľko zákonov, ktoré idú proti duchu Európskej únie, ktorej ide o demokratický priestor a rovnováhu mocí. Mediálny zákon je jeden z nich, konštatuje Le Monde. Reakcia Európskej komisie je podľa denníka slabá a v Európskom parlamente len socialisti, liberáli a zelení zákon jasne odsúdili. Ani väčšina krajín s výnimkou vyššie spomenutých nemala odvahu Maďarsko kritizovať. Líder euroliberálov v Európskom Parlamente Guy Verhofstadt vydal stanovisko, ktoré maďarský zákon odsudzuje. „Čas Pravdy (sovietske noviny, pozn. red) je za nami. Tento nový zákon je neakceptovateľný. Maďarsko musí vysvetľovať a Komisia musí konať“, povedal Verhofstadt. „Maďarsko práve začína svoje prvé predsedníctvo. V tejto pozícii nielenže musí akceptovať a podporovať, ale tiež obraňovať všetky demokratické princípy, ktoré spoločne zdieľame, vrátane slobodného informovania a slobody tlače. Žiadny členský štát nesmie v mene nedefinovanej národnej bezpečnosti obmedziť slobodu, ktorá je jednou zo základných hodnôt Únie.“ „Budeme len svedkami šokujúceho precedensu, kde budú kritické médiá a diskusia umlčané, budú porušené pravidlá slobodnej trhovej ekonomiky a bude popretá politická nezávislosť? Čo môžeme po tomto očakávať od Maďarska?“ pýta sa Verhofstadt. Skupina Zelených / Európskej slobodnej aliancie vydala stanovisko, v ktorom žiada Európsku komisiu a Radu, aby proti Maďarsku zakročila kvôli „drakonickému mediálnemu zákonu“. Je podľa Rebeccy Harms, spolupredsedníčky Zelených škandalózne, že obe inštitúcie nechali zájsť situáciu až tak ďaleko. „EÚ si sadla na svoje ruky napriek obrovským obavám z návrhu tohto zákona, ktorý je v konflikte so základným demokratickým princípom slobody médií ako ho definuje Charta základných práva a Európsky dohovor o ľudských právach a teda aj Zmluva o EÚ“. Druhý líder Zelených Daniel Cohn-Bendit, žiada od predsedu Európskej komisie, aby okamžite začal proti Maďarsku procedúru za porušenie zmlúv, konkrétne článku 7 Zmluvy o EÚ. Situáciou sa bude zaoberať aj januárová plenárna schôdza Európskeho parlamentu.

Vláda MR v prípade mediálneho zákona neustúpi

4. januára 2011 - (Webnoviny.sk)

Maďarská vláda v utorok zdôraznila, že v prípade kontroverzného mediálneho zákona neustúpi dokonca ani po tom, ako Európska komisia v tejto súvislosti vyjadrila svoje obavy a požiadala o bližšie vysvetlenie. „Nie je nevyhnutné meniť maďarský zákon iba preto, lebo sa stal terčom kritiky zo Západu,” uviedol pre maďarský rozhlas Zoltán Kovács, štátny tajomník pre komunikácie. „Pred kritizovaním (zákona) si počkajme na to, ako bude fungovať. Sme si istí, že úplne splní svoju úlohu,” dodal. Európska únia v pondelok vyjadrila obavy z nového maďarského mediálneho zákona, keďže má pochybnosti, či je v súlade s európskymi predpismi týkajúcimi sa slobody tlače. Preto požiadala Maďarsko o jeho bližšie vysvetlenie. Niekoľko dní predtým, ako Maďarsko 1. januára prevzalo rotujúce predsedníctvo EÚ, podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová poslala do Budapešti list, v ktorom požiadala o všetky informácie o prijatom zákone, informoval hovorca komisie. Kovács v utorok oznámil, že Budapešť bude na kritiku Bruselu odpovedať vo štvrtok, keďže zákon zatiaľ nebol celý preložený do angličtiny. V Maďarsku začal v sobotu platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Legislatíva z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na „rozvíjanie národnej identity“ a „posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových tiež budú povinné „informovať o miestnych, celoštátnych a európskych udalostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska”.

Brusel nebude váhať s potrestaním Maďarska

4. januára 2011 - (sita)

Európska komisia v utorok potvrdila, že nebude váhať s potrestaním Maďarska v prípade, že nový mediálny zákon, ktorý v sobotu vstúpil do platnosti, porušuje nariadenia Európskej únie o slobode tlače. Potvrdil to hovorca výkonného orgánu EÚ Oliver Bailly. Ako uviedol, fakt, že Maďarsko je momentálne predsedníckou krajinou 27-členného bloku, nebude mať na potenciálne uvalenie sankcií na Budapešť žiadny vplyv. O všetkom sa však rozhodne až po preložení kontroverzného zákona do angličtiny a následnom posúdení odborníkmi komisie, dodal hovorca. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti

Maďarsku hrozí odňatie predsedníctva v Rade EÚ

4. januára 2011 - (Aktualně.cz)

Rozpaky okolo maďarského predsedníctva EÚ neutíchajú. Naopak, vyvolávajú vážnu kritiku zo strany Bruselu. Európski politici aj inštitúcie Únie kritizujú mediálne a daňové reformy pravicového kabinetu Viktora Orbána, ktorý má v maďarskom parlamente ústavnú väčšinu, a teda fakticky neobmedzenú moc. Kritika sa týka kontroverzného mediálneho zákona, ktorý zriaďuje na štáte závislý kontrolný orgán a prisudzuje mu právomoc udeľovať vysoké pokuty za „nevyvážené spravodajstvo.” Médiá tak môžu byť za nevhodné správy sankcionované pokutou vo výške až 200 miliónov forintov. Ďalším sporným a kritizovaným krokom Orbánovej vlády je uvalenie vysokých daní na veľké zahraničné firmy pôsobiace v Maďarsku. Protesty európskych štátnikov i neziskových organizácií ale zatiaľ nechávajú maďarskú vládu pokojnú. „Nie je nutné meniť zákony len preto, že sú vystavené zahraničnej kritike. Predtým než budeme čokoľvek hodnotiť, počkáme si, ako sa to osvedčí v praxi,” cituje agentúra AFP štátneho tajomníka pre komunikáciu Zoltána Kovácsa. Únii už ale začína pomaly dochádzať trpezlivosť. Sociálno-demokratickí a liberálni europoslanci volajú po tom, aby Maďarsku bolo odobrané predsedníctvo Únie a kritikou nešetrí ani Európska komisia. „Ide o zákon samotný, o to, či je v súlade s európskym právom a o to, či je novoustanovená mediálna komisia schopná konať nezávisle,” cituje server Deutsche Welle tlačového komisára Michela Cercona.

SNS útočí na Smer: Nezastavia sa takmer pred ničím!

4. januára 2011 - (Aktuality.sk)

V ostatnom období sa podľa prvého podpredsedu SNS Andreja Danda Smer nezastaví takmer pred ničím: „Otvorene hovorí o veľkej koalícii s SDKÚ - DS a účelovo koketuje i s maďarskou stranou HID, pričom hovorí o lojalite maďarských spoluobčanov. Najnovšie sa Smer zapojil do diskusie k iniciatíve ministra vnútra odmeňovať udavačov a prosí ľudí, aby neudávali susedov.“ Opozícia v slovenskom parlamente zjavne nekope za jeden dres. Svedčia o tom aj aktuálne vyjadrenia prvého podpredsedu SNS Andreja Danka, ktorého rétorika v súvislosti s aktivitami Smeru je dosť ironická: „Sme radi, že sme stranu Smer - SD našimi vyjadreniami opäť inšpirovali - SNS totiž ostro protestovala proti snahe ministra Lipšica odmeňovať udavačov ako prvá z politických strán.“ SNS so Smerom kritizujú snahu ministra Lipšica, ktorý chce odmeňovať ľudí, ktorí by informovali políciu o prípadoch, keď od nich niekto žiada úplatok. Podľa Danka sú udavači červíci bez nároku na odmenu.: „Sme skutočne potešení, že strana Smer začína preberať naše myšlienky a presvedčenia, a pevne veríme, že sa podľa nich bude správať aj v budúcnosti pri riešení problémov. Niet predsa krajších princípov ako národný, kresťanský a sociálny.“ Národniari teda poukazujú na to, že im Smer preberá agendu a témy, čo Danko komentuje slovami: „Ďakujeme predstaviteľom Strany Smer - SD, že tak podporujú naše konkrétne myšlienky - neprekáža nám to, naopak: snahu o vyháňanie zlého ducha zo spoločnosti nesmierne oceňujeme.“

Najprijateľnejší partner pre SNS je Smer-SD, tvrdia návštevníci webu

4. januára 2011 - (tasr)

Najprijateľnejším partnerom pre SNS je najsilnejšia politická strana Smer-SD. Tvrdia to návštevníci internetovej stránky národniarov, ktorí sa zapojili do prebiehajúcej ankety. Ako najprijateľnejšieho partnera pre SNS môžu označiť jednu zo štyroch možností. Anketa dáva na výber medzi SDKÚ-DS, Smerom-SD, KDH a SaS. Šiesta parlamentná strana Most-Híd chýba. Z doterajších 657 účastníkov ankety až 54 percent vybralo pre SNS stranu Roberta Fica. S veľkým odstupom nasledujú SaS (21 percent), KDH (16 percent) a SDKÚ-DS (deväť percent). „Je to také zisťovanie názorov o možnom koaličnom potenciáli SNS. Táto otázka bola aj reakciou na viaceré úvahy o možnom konci súčasnej koalície a o tom, kto s kým by vládol. Chceli sme sa opýtať návštevníkov našej stránky, kam a s kým by SNS mohla smerovať, veríme, že po predčasných parlamentných voľbách,” vysvetlil pre TASR podpredseda strany Rafael Rafaj. Jednoznačné víťazstvo Smeru-SD v ankete Rafaja neprekvapuje. „Napriek tomu, čo sa udialo v minulosti, zdá sa, že voliči majú iný názor ako niektoré politické špičky v strane Smer a radi by v budúcnosti videli takúto koalíciu alebo užšiu spoluprácu,” povedal. Na margo absencie Mosta-Híd v ankete Rafaj podotkol, že tento subjekt, ale aj SMK či iné etnické strany zastupujúce záujmy Budapešti sú pre SNS absolútne neprijateľne. „Preto sa neobjavili ani v ankete,” dodal. Ostatné parlamentné strany v súčasnosti návštevníkom svojich webov ankety neponúkajú. Na ich názor je však zvedavá Národná rada SR, ktorá kladie otázku, „ako sa vám páči nový vzhľad novej stránky NR SR?”

O predaji väčšinového podielu v aerolíniách Malév

4. januára 2011 - (tasr)

Maďarská vláda rokuje s tureckou spoločnosťou Esas Holding, ktorá je väčšinovým vlastníkom nemeckej leteckej spoločnosti Air Berlin, o predaji kontrolného balíka akcií národných aerolínií Malév. Uviedli to dnes budapeštianske noviny Napi Gazdaság bez udania zdroja. K dohode však môže dôjsť až po tom, keď sa vláde v Budapešti podarí kúpiť od ruských investorov naspäť 5-% podiel v maďarských aerolíniách.

Ficov zákon môže vziať Berényimu náš pas

5. januára 2011 - (hnonline.sk)

Prvou prominentnou obeťou zákona o občianstve z dielne expremiéra Roberta Fica sa môže stať šéf Strany maďarskej koalície József Berényi. Ten totiž využil možnosť požiadať o maďarské občianstvo hneď v prvý pracovný deň nového roka, teda v pondelok. Podľa stále platnej slovenskej legislatívy mu teraz hrozí, že príde o náš pas. Aby mu naše úrady mohli zobrať slovenské občianstvo, musí im Berényi podanie žiadosti nahlásiť. „Ak tak neurobí, nemáme páky na to, ako to zistiť,“ potvrdil pre HN hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel. Oznámiť podanie žiadosti sa však predseda mimoparlamentnej strany zatiaľ nechystá. „Nemám povinnosť nahlásiť, že som požiadal o občianstvo. Musím tak spraviť až potom, keď občianstvo skutočne dostanem. To podľa môjho odhadu môže trvať asi štyri mesiace,“ potvrdil pre HN Berényi. V najbližších mesiacoch tak šéf SMK bude môcť naďalej cestovať so slovenským pasom. Ak však maďarské občianstvo dostane a nenahlási to slovenským úradom, nielenže môže prísť o náš pas, ale hrozí mu aj pokuta 3 319 eur.

Kardinál Erdő na kanonickej vizitácii v Mlynkoch

4. januára 2011 - (tk kbs / luno.hu)

Hlava Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy, kardinál Péter Erdő, strávil dva dni v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) na kanonickej vizitácii. Kanonickú vizitáciu uskutočňuje vyšší cirkevný predstaviteľ (dekan, biskup, arcibiskup) vo farnostiach patriacich pod jeho jurisdikciu. Ako uviedol kardinál pri tejto príležitosti, je veľmi hrdý na to, že v Ostrihome v X. storočí bola Cirkev založená trojjazyčne. Vyzdvihol, že o mieste a význame Slovákov v tejto arcidiecéze svedčí aj dlhý rad hodnostárov slovenského pôvodu. Vyjadril radosť, že v obciach patriacich do jeho arcidiecézy sa dodnes zachovala slovenčina. Ako povedal, vie o tom, že v Mlynkoch prebiehajú slovenské omše a po dohode s miestnym farárom nevidí prekážku, aby tunajšie nedeľné omše slúžil Stanislav Brtoš, pôsobiaci medzi katolíckymi Slovákmi v Maďarsku.

Vandali opäť poškodili sochu svätých Cyrila a Metoda v Komárne

7. januára 2011 - (tasr)

Neznámi vandali už druhýkrát poškodili sochu svätého Cyrila a Metoda, ktorá od leta minulého roka stojí na kruhovom objazde na Kossuthovom námestí v Komárne. „Po prvý raz ju obliali 19. decembra. Farba sa však, našťastie, dala zmyť vodou. Teraz ju už poliali acetónovou farbou, ktorej ekologické odstránenie bude oveľa náročnejšie,” uviedol pre TASR predseda Matice slovenskej (MS) v Komárne Jozef Černek. Vandali okrem toho porušili aj mramorovú tabuľu pod súsoším. Po viacerých úderoch kladivom z nej odbili rohy a poškodili ju tak, že ju bude treba vymeniť. Polícia už skutok prešetruje, za výtržníctvo a poškodzovanie cudzej veci hrozí páchateľovi jeden rok väzenia. Podľa Černeka sa škody vyšplhajú na niekoľko tisíc eur. „Podľa polície dopadlo na tabuľu aspoň 20 úderov. To znamená, že páchateľ bol dostatočne motivovaný alebo dostatočne šialený, aby si dal námahu a nezmyselne poškodil súsošie. My tento skutok vnímame stále iba ako prejav sprostého vandalizmu, ktorý vyplynul z nerozumných vyhlásení politikov na jednej i druhej strane. V tomto prípade však už ide o vážne poškodenie súsošia i tabule pod ním. Odstránenie následkov tohto skutku tak vôbec nebude lacné,” skonštatoval Černek. Na mieste už boli aj predstavitelia Slovenskej správy ciest (SSC), ktorej podstavec pod súsoším patrí. Či SSC nájde peniaze na výmenu mramorovej dosky s rozmermi 130 krát 160 centimetrov zatiaľ nie je jasné. Podľa Černeka už MS rokovala o situácii aj s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Komárne. „Dostali sme prísľub, že tento priestor bude v budúcnosti monitorovaný bezpečnostnými kamerami. Dúfame, že sa tak riziko podobných vandalských činov zníži, prípadne bude reálnejšia šanca na dolapenie vandalov,” dodal Černek.

Uneseného maďarského mierotvorcu prepustili na slobodu

5. januára 2011 - (sita)

Maďarského mierotvorcu Istvána Pappa, ktorého v októbri uniesli v Sudáne, prepustili na slobodu. Správu o prepustení zatelefonoval v stredu sudánsky minister zahraničných vecí svojmu maďarskému kolegovi. Papp, ktorý sa v Sudáne podieľal na projekte s cieľom odzbrojiť detských vojakov a dostať ich z dosahu povstalcov, bol podplukovníkom maďarskej armády vo výslužbe. V Sudáne pôsobil pod hlavičkou medzinárodnej mimovládnej humanitárnej organizácie. Maďarského mierotvorcu spolu s jedným jeho kolegom uniesli ozbrojenci 7. októbra 2011 neskoro večer priamo z ich príbytkov v meste al-Fašír, pričom druhému unesenému sa pri nakladaní do auta podarilo ujsť.

Pracovník OSN István Papp, zajatý tri mesiace v Sudáne, prišiel domov

5. januára 2011 - (tasr / mti)

Maďarský spolupracovník OSN István Papp, ktorého uniesli a zadržiavali tri mesiace v Sudáne, pricestoval dnes do Budapešti. Ako povedal po príchode novinárom v budove Centra pre odhaľovanie terorizmu, nemá ani potuchy, kto sa zasadil za jeho vyslobodenie. „Odrazu mi len povedali - Utekaj! Tam! A ja som utekal,” spomenul si Papp na šťastnú chvíľu, keď ho únoscovia prepustili. Papp strávil v zajatí 91 dní. Ako povedal na tlačovej besede, pred jeho prepustením sa nekonali žiadne dohadovacie rozhovory. O prepustení Istvána Pappa informoval verejnosť v stredu šéf maďarskej diplomacie János Martonyi, ktorému túto správu oznámil telefonicky minister zahraničných vecí Sudánu Ali Ahmed Karti. Správu potvrdil aj veľvyslanec Maďarska v Káhire. István Papp - podľa sudánskych úradov - v dobrom zdravotnom stave odišiel v stredu zo Sudánu do Egypta. Šéf rezortu zahraničia Martonyi sa poďakoval sudánskym úradom za pomoc pri oslobodení maďarského občana.

V nemocnici zavraždil pacient spolubývajúceho

5. januára 2011 - (tvnoviny.sk)

V budapeštianskej nemocnici Nyírő Gyula Kórház sa v utorok večer 4. januára na uzavretom oddelení psychiatrie odohrala tragédia. Ako informuje maďarský denník Blikk, v zdravotníckom zariadení bol zavraždený jeden z pacientov. Drogovo závislý 20-ročný muž tam zabil dôchodcu, pravdepodobne holými rukami. Vrah bol pritom spoločne so svojou obeťou hospitalizovaný na jednej izbe. Napriek prísnym opatreniam, ktoré sú pre takéto zariadenia záväzné, sa mladíkovi podarilo zaútočiť a smrteľne zraniť muža, ktorý ležal v jeho blízkosti na posteli. Prípadom sa už zaoberá polícia a aj samotná nemocnica začala vyšetrovať, kto v tejto súvislosti z jej zamestnancov zlyhal a čo konkrétne tragédii predchádzalo. Narkoman, ktorý vraždil sa už v minulosti dopustil menších zločinov a v nemocnici bol takpovediac známou firmou. Muž tam bol totiž hospitalizovaný aj v minulosti.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink