Zala: EÚ sleduje Maďarsko rovnako ako Grécko

17. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)

Maďarsko sa v EÚ dostalo z politického hľadiska do rovnakej situácie ako Grécko z ekonomického hľadiska a európske inštitúcie budú veľmi prísne sledovať kroky Budapešti. Po štvrtkovej kritickej rezolúcii Európskeho parlamentu o Maďarsku to dnes uviedol europoslanec za stranu Smer-SD Boris Zala.

„Tak ako európske inštitúcie ovplyvňujú ekonomický proces, napríklad rozpočtu, v Grécku, budú ovplyvňovať a sledovať veľmi pozorne vývoj politickej situácie v Maďarsku,“ konštatoval Zala.

Europarlament schválil uznesenie, v ktorom rozhodol o potrebe preskúmať, či Maďarsko rešpektuje základné hodnoty a normy EÚ. Europoslanci v tejto súvislosti zároveň vyzvali na zváženie možnosti aktivovať článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorý je možné použiť v prípade jasného rizika vážneho porušenia spoločných hodnôt únie.

Zala pred novinármi konštatoval, že Maďarsko sa stalo prvým členom únie, ku ktorej EP podobnú rezolúciu prijal. „Toto je veľmi silná záležitosť, stala sa prvýkrát, dôvodom sú tie námietky, ktoré sú obsahovo už známe vo vzťahu k maďarskej ústave. Je to predovšetkým pokus Fideszu ako politickej strany ovládnuť inštitúcie, ktoré sú v Európe tradične nezávislé,“ uviedol europoslanec.

Na problémy s novou ústavou a zákonmi už Budapešť dôrazne upozornila aj Európska komisia. Maďarský premiér Viktor Orbán sa pritom zaviazal zosúladiť problémovú legislatívu s európskym právom.

„Uvidíme, či bude Orbán ochotný urobiť to v plnom rozsahu alebo nie, ale znamená to, že Európsky parlament aj Európska komisia budú veľmi prísne strážiť postup krokov, ktoré Maďarsko zvolí,“ povedal Zala.

Prijatú rezolúciu navrhli v EP sociálni demokrati, liberáli a zelení, kritizovala ju Európska ľudová strana (EPP), ktorej je Maďarský občiansky zväz-Fidesz členom.

Podľa Zalu v EP už veľká väčšina poslancov „vníma a chápe“ aj problém udeľovania maďarského občianstva a volebného práva príslušníkom národnostných menšín v okolitých krajinách. „Už to nie je v polohe, že by maďarská menšina bola utláčaná väčšinovými národmi, ale jasne je vidieť, že je to expanzia zo strany Maďarska s exteritoriálnymi dôsledkami, teda vlastne so zasahovaním do vnútorných vecí okolitých štátov prostredníctvom menšín,“ konštatoval.

Európski ľudovci podporujú konanie voči Orbánovi

17. februára 2012 (SITA/Pravda.sk)

Európski ľudovci podporujú konanie voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi zo strany Európskej komisie. V rozhovore pre agentúru SITA to v piatok potvrdil šéf Európskej ľudovej strany (EĽS) Wilfried Martens.

Orbánova strana Fidesz je pritom dlhoročným členom EĽS a samotný šéf maďarskej vlády je zároveň podpredsedom tejto najväčšej strany združujúcej európske stredo-pravé politické subjekty. Ľudovci disponujú v Európskom parlamente 272 poslancami, čo je najviac spomedzi všetkých zastúpených strán. Zo slovenských strán je členom EĽS Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ) a Strana maďarskej koalície (SMK).

„Od začiatku konfliktu okolo zákonov prijatých parlamentom v Maďarsku sme hovorili, že komisia má povinnosť preverovať, či boli normy schválené v Budapešti v súlade s hodnotovým systémom Európskej únie,“ povedal Martens, ktorý je bývalým dlhoročným belgickým premiérom. „Procedúra beží a myslíme si, že sa jej treba držať,“ dodal v narážke na formálne konanie, ktoré voči Orbánovej vláde začala v polovici januára Európska komisia. Šéf ľudovcov však odmietol všetky ďalšie spôsoby vyvíjania nátlaku na Maďarsko, ktoré nemajú oporu v európskej legislatíve.

„Všetky ostatné kroky sú politického charakteru bez praktických výsledkov,“ vyhlásil. Jediným „efektívnym“ spôsobom, ako zabezpečiť prípadnú nápravu Orbánových zákonov, je práve formálne konanie zo strany Bruselu. „Kľúčovým dátumom bude prvý marec,“ spresnil. Martens sa ale vyhol odpovedi na otázku, či má EPP s kontroverznými maďarskými zákonmi aj vecný problém. O všetkom by sa malo rozhodnúť „na rokovaniach medzi vládou Viktora Orbána a Európskou komisiou,“ vyhlásil.

Európska komisia začala v polovici januára takzvané konanie o nesplnení povinnosti proti Maďarsku, ktoré predchádza podaniu žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Komisii sa nepáči nová maďarská ústava, ktorá začala platiť 1. januára a umožnila schválenie viacerých kontroverzných zákonov. Podľa kritikov je to nástroj, ktorým Orbán koncentruje moc do svojich rúk a obmedzuje demokraciu. Ide o legislatívu týkajúcu sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky, ale aj odchodu sudcov do dôchodku a nezávislosti úradu na ochranu osobných údajov. Maďarsko dostalo od Bruselu na urovnanie sporu mesačnú lehotu, ktorá vyprší 1. marca.

Orbán opakovane vyhlásil, že jeho vláda je pripravená splniť požiadavky EK a upraviť zákony napriek tomu, že podľa jeho názoru nijako neodporujú európskemu právu.

Dlh Maďarska klesol na 80,3 percenta HDP

17. februára 2012 (SITA/SME.sk)

Verejný dlh Maďarska dosiahol ku koncu decembra minulého roka úroveň 80,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zadlženosť sa tak znížila v porovnaní s tretím kvartálom, kedy bola na úrovni 82 % HDP.

Informovala o tom v piatok maďarská centrálna banka. Krajina mala v pláne znížiť verejný dlh ku koncu minulého roka na 73 % HDP, splatila preto časť dlhu, avšak oslabenie forintu vo štvrtom kvartáli takmer celú splátku zmazalo.

Forint ukončil minulý rok voči euru na úrovni 315 HUF/EUR a v januári sa dostal dokonca na historické minimum. V súčasnosti sa však zotavuje a v piatok sa nachádzal na úrovni 291 HUF/EUR.

Centrálna banka informovala, že slabý výmenný kurz forintu zmazal vo štvrtom kvartáli 765 mld. forintov (HUF) z celkovej splátky dlhu v sume 1,05 bil. HUF.

Podľa predbežných údajov verejný dlh Maďarska v nominálnom vyjadrení predstavoval ku koncu decembra 22,649 bil. HUF, čo je mierne menej, ako suma 22,929 bil. HUF ku koncu septembra.

V Maďarsku preverovali nezávislosť úradu na ochranu údajov

17. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Dvojčlenná delegácia spravodajcov poverených Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE), ktorá pricestovala vo štvrtok do Budapešti, preverovala v súvislosti so zákonom o ochrane údajov nezávislosť príslušného orgánu.

Po schôdzke s delegáciou predseda Národného úradu pre ochranu údajov a slobody informácií Attila Péterfalvi vo štvrtok večer v maďarskom verejnoprávnom rozhlase povedal, že švédska liberálna poslankyňa Kerstin Lundgrenová a česká konzervatívna poslankyňa Jana Fischerová sa zaujímali okrem iného o to, aký je rozpočet úradu a aká je jeho nezávislosť.

Péterfalvi delegáciu informoval, že maďarská vláda je pripravená posilniť postavenie predsedu úradu v prípade, že to bude považovať Brusel za potrebné.

Poslankyne sa dnes majú stretnúť ešte s predsedom maďarského parlamentu Lászlóom Kövérom, predsedom ústavného súdu Péterom Paczolaym a s predstaviteľmi parlamentných strán, organizácií pre ľudské práva, médií i volebnej komisie.

Maďarsko je ochotné spolupracovať v otázke riešenia sporných zákonov, napísal v januári maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi generálnemu tajomníkovi Rady Európy (RE) Thorbjörnovi Jaglandovi, ktorý mu predtým ponúkol expertnú pomoc v súvislosti s preverením novej ústavy a s ňou súvisiacich ústavných zákonov.

Berényi: Autonómia by udržala Maďarov na Slovensku

17. februára 2012 (HNonline.sk.sk)

Autonómia regiónu južného Slovenska by bola dôležitá pre zachovanie maďarskej menšiny na Slovensku. Ak by sa nezrealizovala, potom za 60-70 rokov by sa tamojší Maďari dostali na pokraj zániku. Vyhlásil to dnes v relácii Bez hraníc maďarského verejnoprávneho rozhlasu predseda SMK József Berényi.

„Väčšina slovenských politikov tiež vidí, že čas pracuje proti nám,“ konštatoval predseda SMK, podľa ktorého počet Maďarov klesá vysokým tempom.

Berényi poukázal na skutočnosť, že v Európskej únii fungujú popri kultúrnych a vzdelávacích modeloch autonómie aj územné modely autonómie, ktoré integrovali menšiny.

Ako dodal, preto je dôležité, aby sa na Slovensku začal dialóg o regionálnej samospráve, ktorá by bola nielen záujmom Maďarov žijúcich na juhu Slovenskej republiky, ale aj záujmom tamojších Slovákov. Ide podľa neho o región, kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť a chýba v ňom rozvoj cestnej a železničnej infraštruktúry.

Predseda SMK tiež informoval, že sa nepodarilo zvrátiť trend, v ktorom čoraz viac maďarských rodičov dáva svoje deti do slovenskej školy, ale podarilo sa ho aspoň zastaviť.

Podotkol, že je iba ilúziou tvrdiť, že slovenská spoločnosť je voči maďarskej menšine tolerantná. „Existuje určitá veľmi vážna netolerantná vrstva, voči ktorej je potrebné chrániť Maďarov žijúcich na Slovensku,“ povedal Berényi a pripomenul nedávnu žalobu SMK podanú na SNS za protimaďarské a protirómske bilbordy.

Orbán porušil práva bezdomovcov, tvrdí OSN

16. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarsko musí prehodnotiť nedávno prijaté nariadenia, ktorými kriminalizuje bezdomovcov a vyhráža sa im väzením. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI na to dnes vyzvali dve príslušné expertky Organizácie Spojených národov.

Spravodajkyňa OSN pre ľudské práva a záležitosti chudoby Magdalena Sepúlveda a jej kolegyňa Raquel Rolniková, ktorá má na starosti oblasť bývania, zverejnili spoločné vyhlásenie na spravodajskom serveri UN News Centre.

Tým, ktorí nemajú inú možnosť, iba žiť na ulici, sa teraz vyhrážajú trestnoprávnym stíhaním, vyhlásila Sepúlveda. Podľa vyhlásenia expertiek maďarská vláda prostredníctvom zákona označila desaťtisíce bezdomovcov za potenciálnych kriminálnikov, navyše tento zákon diskriminuje žijúcich v chudobe.

Podľa odhadov žije v Maďarsku bez domova 30.000-35.000 ľudí; medzi nimi sú aj deti, starí ľudia a invalidi. Z nich takmer 8000 žije v Budapešti. Kapacita útulkov v hlavnom meste stačí iba pre 5500 bezdomovcov. Vzhľadom na všeobecnú hospodársku a finančnú krízovú situáciu žije čoraz viac Maďarov na ulici.

Vlani budapeštianska polícia vyhnala stovky ľudí bez domova z podchodov a vzala ich do väzby po tom, čo parlament schválil nariadenie, podľa ktorého tí, ktorí dlhodobo žijú na verejných priestranstvách, páchajú trestný čin, píše sa v dokumente.

Verejné financie by podľa expertiek mali byť použité na pomoc bezdomovcom, a nie na to, aby sa organizovali často nákladné akcie na ich stíhanie a sankcionovanie.

Poslanci maďarského parlamentu rozhodli vlani 14. novembra úpravou priestupkového zákona, že od 1. decembra bude môcť v Maďarsku súd poslať bezdomovca do väzenia v prípade, ak v priebehu pol roka dvakrát dostal pokutu za to, že žije na ulici.

Návrh iniciovali ešte v júni poslanci vládnuceho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz.

Podľa nich síce od začiatku minulého roka môžu samosprávy začať priestupkové konanie voči osobám, ktoré neoprávnené využívajú verejné priestranstvá a môžu im udeliť pokutu do výšky 150.000 forintov (483 eur), pri ľuďoch žijúcich na ulici je to však ťažko realizovateľné a nie je to pre bezdomovcov dostatočne odstrašujúce.

Na návrh poslanca opozičnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik zakomponovali do novely klauzulu, že tento postih nie je možné aplikovať, ak samospráva mesta nezabezpečí podmienky pre starostlivosť o bezdomovcov.

Nemáme problém s prístupom na finančné trhy, tvrdia Maďari

16. februára 2012 (SITA/Pravda.sk)

Maďarsko nemá probléme s prístupom na finančné trhy, krajina však musí prihliadať na potenciálne riziká vyplývajúce z dlhovej krízy v eurozóne, vyhlásil vo štvrtok námestník maďarského ministra hospodárstva Roland Natran.

„Financovanie štátu prostredníctvom trhov je zabezpečené, neevidujeme žiaden trhový trend, ktorý by predstavoval hrozbu pre každodenné financovanie prostredníctvom trhov,“ povedal Natran a dodal, že „Medzinárodný nedostatok dôvery je faktor, ktorý si musíme uvedomovať“.

Výnosy, ktoré požadujú investori do maďarských štátnych dlhopisov, v poslednom čase klesli aj vďaka očakávaniam, že Budapešť začne čoskoro formálne rokovať o poskytnutí preventívnej úverovej linky od Medzinárodného menového fondu a EÚ, dodal predstaviteľ ministerstva hospodárstva. Krajina má podľa neho v tomto roku splatiť zahraničný dlh v objeme 4 mld. eur a väčšinu zdrojov na jeho refinancovanie chce získať na dlhopisových trhoch.

Z Maďarska húfne odchádzajú lekári, krajine hrozí kríza v zdravotníctve

16. februára 2012 (ČTK/Pravda.sk)

Maďarskému zdravotníctvu hrozí pre klesajúci počet lekárov čoskoro kríza. Upozorňuje na to denník Népszabadság, ktorý sa opiera o výsledky prieskumu profesora Pétra Balázsa zo Semmelweisovej univerzity v Budapešti.

Každý mesiac opustí Maďarsko viac ako sto lekárov, ktorí si hľadajú prácu v zahraničí. Prieskum tiež ukázal, že za rok príde do Maďarska len necelá stovka lekárov z cudziny, ktorí žiadajú o uznanie platnosti svojho diplomu a chcú sa venovať svojej profesii.

V roku 2010 navyše absolvovalo lekárske fakulty menej medikov ako ich odišlo do dôchodku či z iného dôvodu opustili svoju profesiu. Počet lekárov v Maďarsku tak poklesol v rokoch 2006 až 2010 o štyritisíc.

Balázs predpokladá, že ak bude súčasný trend pokračovať, hrozí maďarskému zdravotníctvu v krátkej dobe kríza.

Orbán: Nikto nemá právo prehodnocovať vôľu maďarských voličov

16. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Dvojčlenná delegácia spravodajcov poverených Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE) pricestuje dnes do Budapešti, aby počas dvoch dní preverila proces tvorby maďarských zákonov v uplynulom období. Maďarský premiér Viktor Orbán na návštevu nereagoval nadšene.

„Nijaké vonkajšie sily nemajú právo na to, aby prehodnocovali vôľu maďarských voličov,“ povedal dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Orbán v súvislosti s návštevou rôznych medzinárodných delegácií a spravodajcov preverujúcich situáciu v Maďarsku.

Premiér zdôraznil, že do výsledkov „národných konzultácií o sociálnych otázkach“ nebude zasahovať žiadna vonkajšia komisia.

Švédska liberálna poslankyňa Kerstin Lundgrenová a česká konzervatívna poslankyňa Jana Fischerová, ktoré už vlani v Maďarsku preverovali proces tvorby novej ústavy, sa teraz zamerajú na zistenie súladu zákona o sudcoch a cirkevného zákona s medzinárodnými demokratickými normami.

Poslankyne sa stretnú s predsedom maďarského parlamentu Lászlóom Kövérom, predsedom ústavného súdu Péterom Paczolaym a s predstaviteľmi parlamentných strán, organizácií pre ľudské práva, médií i volebnej komisie.

Maďarsko je ochotné spolupracovať v otázke riešenia sporných zákonov, napísal v januári maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi generálnemu tajomníkovi Rady Európy (RE) Thorbjörnovi Jaglandovi, ktorý mu predtým ponúkol expertnú pomoc v súvislosti s preverením novej ústavy a s ňou súvisiacich ústavných zákonov.

Orbánova vláda posiela list EK v reakcii na právne konanie voči Maďarsku

16. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)

Maďarská vláda pripravila list Európskej komisii v reakcii na právne konanie voči Maďarsku pre porušenie záväzkov členskej krajiny, ktoré začala komisia v januári, vyhlásil dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase maďarský premiér Viktor Orbán. Predseda vlády zdôraznil, že list s textami úprav zákonov, ktorý pošlú v piatok, neobsahuje nič nové. „Maďarský postoj je možné obhájiť - treba len doplniť niekoľko bodov a urobiť relatívne jednoduchú sériu rokovaní,“ konštatoval.

„Vláda presvedčivo dokázala, že v Maďarsku prebieha všeobecná premena dôchodkového systému, v ktorej nemôžu tvoriť výnimku ani sudcovia,“ zdôvodnil Orbán postoj svojho kabinetu k otázke predčasného odchodu sudcov do dôchodku, ktorá je jednou z troch vytýkaných oblastí. Vláda si počká na bruselskú odpoveď a keď uvidí, že v postojoch Bruselu a Budapešti nie sú významné odchýlky, prípadne sú totožné, potom okamžite predloží parlamentu potrebné návrhy novely zákonov, dodal premiér.

Európska komisia 17. januára informovala, že začala právne konanie voči Maďarsku pre porušovanie záväzkov členskej krajiny Európskej únie v troch oblastiach - ústava, justícia a ochrana osobných údajov. V zdôvodnení komisia poukázala, že prijatie niektorých nových legislatívnych noriem v Maďarsku môže viesť k strate nezávislosti maďarskej centrálnej banky, môže donútiť k predčasnému odchodu do dôchodku sudcov, ktorí nie vždy súhlasili a súhlasia s rozhodnutiami centrálnej moci - po znížení ich dôchodkovej hranice zo 70 na 62 rokov - a tiež k oslabeniu úradu ombudsmana pre ochranu osobných údajov.

Výsledky októbrového sčítania Maďarov meškajú

15. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Výsledky sčítania ľudu v Maďarsku, ktoré sa konalo vlani v októbri, stále nie sú známe.

Podľa dnešnej informácie maďarského spravodajského servera Index.hu vyhodnotenie údajov už malo byť hotové, ale ich počítačové spracovanie sa ešte ani nezačalo.

Procesy verejného obstarávania sa ťahajú už poldruha roka. V zákulisí ide o boj ministerstiev a lobistických skupín, konštatoval server, podľa ktorého 50 miliónov strán dokumentov leží v sklade a ich aktuálnosť sa zo dňa na deň znižuje.

Podľa dnešnej reakcie hovorkyne pre sčítanie ľudu Ústredného štatistického úradu (KSH) Eszter Virághovej budú predbežné výsledky sčítania známe v marci, definitívne spracované údaje budú k dispozícii začiatkom budúceho roka.

„Dúfame, že meškanie bude iba niekoľkotýždňové,“ konštatovala Virághová. Dodala, že v súčasnosti sa preverujú vyplnené hárky, či sú formálne v poriadku.

Počítačové spracovanie údajov, ktoré sa pôvodne malo začať 1. marca, bude meškať niekoľko týždňov. Virághová poznamenala, že výberové konanie na realizáciu tohto úkonu nie je v kompetencii KSH.

Sčítanie ľudu sa v Maďarsku začalo 1. októbra 2011 a trvalo do konca mesiaca.

Oficiálne sčítanie obyvateľstva sa v Maďarsku koná raz za desať rokov od roku 1870. Podľa ostatného sčítania obyvateľstva v roku 2001 malo Maďarsko 10,2 milióna obyvateľov, 175.000 menej než v roku 1990.

Maďari nalejú do systému lacné peniaze

15. februára 2012 (ČTK/HNonline.sk)

Maďarská centrálna banka dnes oznámila opatrenia na podporu bankového sektora v krajine.

Bankám ponúkla dvojročné nízkoúročené úvery a začala nákupy hypotekárnych dlhopisov na trhu. Je to prvýkrát, čo centrálna banka vo „východnom krídle“ Európskej únie zaviedla kroky podobné „kvantitatívnemu uvoľňovaniu“ menovej politiky v USA alebo Británii a porovnateľné s rozsiahlymi trojročnými úvermi, ktorými Európska centrálna banka podporila banky v eurozóne na konci decembra.

Centrálna banka podpornými krokmi vyhovela vláde, ktorá sa teraz snaží obnoviť rokovania s EÚ a Medzinárodným menovým fondom o finančnej pomoci. Guvernér banky András Simor, s ktorým má vláda premiéra Viktora Orbána značné spory, povedal, že nové opatrenia majú predovšetkým zabezpečiť dlhodobejšie a bezpečnejšie financovanie pre banky a nemala by zvýšiť infláciu.

„Je to vlastne bezpečnostná sieť: banky sa budú môcť oprieť o bezpečnejšiu ponuku zdrojov a budú môcť odvážnejšie požičiavať,“ povedal Simor finančnej webovej stránke portfiolio.hu.

Veľké maďarské banky zasiahla vlna obmedzovania úverov a ďalších aktív v západoeurópskom finančnom sektore, ktorý sa pod tlakom dlhovej krízy v krajinách eura snaží posilniť vlastný kapitál. Na domácej pôde finančnú situáciu maďarských bánk zhoršili kontroverzné kroky vlády, ktorá na ich zisky uvalila osobitné dane a donútila ich splácať devízové hypotéky pri umelo nízkych kurzoch.

Podľa niektorých analytikov môžu byť kroky banky ústretovým gestom voči vláde, ktorá ju často vyzývala k podpore úverov a kritizovala nedávnu vlnu zvyšovania úrokových sadzieb. Podľa ekonómov to môže v terajšej nepriaznivej dobe podporiť ekonomiku a mať pozitívny vplyv na trh vládnych dlhopisov, ktorých výnosy po správe banky výrazne klesli. Iní analytici agentúre Reuters povedali, že kroky síce podporia finančnú likviditu v ekonomike, jej štrukturálne problémy ale nevyriešia.

Maďarská ekonomika v štvrtom štvrťroku v medzikvartálnom porovnaní ďalej nečakane rástla o 0,3 percenta a ročná miera rastu zachovala na 1,4 percenta. Výsledok bol lepší, než sa čakalo, a tiež bol výrazne lepší, než vývoj v eurozóne i celej Európskej únii. Analytici však stále predpokladajú, že tento rok Maďarsko postihne recesia.

Schmitta, čeliaceho kauze plagiátorstva, by mohol vystriedať Martonyi

15. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarského prezidenta Pála Schmitta, ktorý čelí kauze plagiátorstva v súvislosti so svojou dizertačnou prácou, by mohol vystriedať na tomto poste minister zahraničných vecí János Martonyi, uviedol dnes maďarský ľavicový denník Népszava.

Podľa informácií periodika sa na schôdzke frakcií Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), ktorá sa konala minulý týždeň v Egri, premiér Viktor Orbán údajne vyjadril v tom zmysle, že sa nebude brániť výmene hlavy štátu.

Népszava podotýka, že Martonyiho meno sa v tejto súvislosti nespomína po prvý raz. Ako o možnom kandidátovi sa o ňom hovorilo už v roku 2009. Je to skúsený a uznávaný diplomat, ktorý bol šéfom diplomacie aj prvej Orbánovej vlády a ktorý i medzi členmi vlády patrí k populárnejším, pričom popularita Schmitta priebežne klesá.

„S úctou ďakujeme o Váš záujem, túto možnosť o reakciu však nemienime využiť,“ reagovala dnes kancelária prezidenta na žiadosť denníka o komentovanie danej situácie.

Maďarský spravodajský server hvg.hu ešte 11. januára zverejnil, že prevažná časť Schmittovej doktorskej dizertácie je totožná so štúdiou bulharského športového historika.

Podľa servera takmer 180 strán tejto dizertačnej práce je doslovným prekladom a prevzatím štúdie bádateľa a diplomata Nikolaja Georgijeva, ktorý svoje dielo napísal vo francúzštine.

Schmitt, ktorý bol v období rokov 1990-2010 predsedom Maďarského olympijského výboru (MOV), svoju dizertačnú prácu s názvom „Analýza programu olympijských hier novodobých dejín“ predložil v roku 1992.

Prezidentská kancelária po vypuknutí kauzy podozrenie z plagiátorstva dôrazne odmietla a uviedla, že Schmittovu prácu posudzovali profesori histórie, ktorí ju ohodnotili najvyššou známkou, čo hovorí samo za seba. „Posúdenie obsahovej a formálnej stránky bolo ich právomocou,“ napísala kancelária.

Maďarsko schválilo prístupovú zmluvu medzi Chorvátskom a EÚ

14. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarský parlament v pondelok 12. februára schválil prístupovú zmluvu medzi Chorvátskou republikou a Európskou úniou, informoval dnes TASR komunikačný odbor maďarského ministerstva zahraničných vecí.

Maďarský zákonodarný zbor tak ratifikoval zmluvu podpísanú členskými krajinami Európskej únie 9. decembra 2011 v Bruseli. Za hlasovalo 334 poslancov, piati sa zdržali hlasovania.

Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi pred hlasovaním zdôraznil, že vstup Chorvátska do únie má historický význam pre Maďarsko aj pre celý región. „Je to dôležitý medzník na ceste znovuzjednotenia Európy. Pozitívnou správou tiež je, že rozširovanie, ktoré má poslúžiť posilneniu Európy, sa nezastavuje,“ dodal minister.

Maďarsko ako členský štát, aj ako predsednícka krajina EÚ v prvom polroku 2011 - dôsledne podporovalo proces integrácie Chorvátska. Uzatvorenie prístupových rokovaní 30. júna 2011 bolo významným úspechom maďarského predsedníctva. Skutočnosť, že Maďarsko ako druhá členská krajina ratifikovala s veľkou podporu parlamentných strán prístupovú zmluvu, vyjadruje jeho oddanosť procesu rozširovania a podporu Chorvátska ako strategického partnera, píše sa vo vyhlásení maďarskej diplomacie.

Prvým parlamentom členských krajín EÚ, ktorý zmluvu Chorvátska schválil, bola 1. februára 2012 Národná rada Slovenskej republiky.

Maďarský priemysel v decembri vzrástol

14. februára 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarská priemyselná produkcia v decembri medziročne podľa konečných neupravených údajov v súlade s predbežným odhadom medziročne posilnila o 2,1 %. V novembri maďarský priemysel posilnil o 3,5 %. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny.

Kalendárne upravená priemyselná produkcia Maďarska v decembri medziročne vzrástla o 6,7 % po tom, ako v novembri oproti rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka sa zväčšila o 3,5 %.

Medzimesačne však výroba maďarského priemyslu v decembri podľa sezónne a kalendárne upravených údajov o 7,4 % klesla. V novembri sezónne a kalendárne upravená priemyselná produkcia medzimesačne o 3,5 % posilnila.

Maďarsko si od novej slovenskej vlády sľubuje vyriešenie dvojakého občianstva

14. februára 2012 (TASR/Aktualne.sk)

Maďarská vláda dúfa, že po marcových parlamentných voľbách na Slovensku sa podarí nájsť jednoznačné a pozitívne riešenie dlhodobo neriešeného problému dvojakého občianstva na Slovensku. Vyhlásil to v Budapešti štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh.

Podľa maďarskej komerčnej spravodajskej rozhlasovej stanice InfóRádió Németh po schôdzke medzirezortnej komisie pre národnú politiku, ktorá zasadá polročne, dodal, že do doby vyriešenia dvojakého občianstva sa Maďari žijúci na Slovensku môžu spoľahnúť na podporu maďarskej vlády a diplomacie.

Podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén informoval, že vláda vytvorila listinu inštitúcií zahraničných Maďarov, ktoré majú národný význam.

Kritériá výberu spracovala Maďarská stála konferencia (MÁÉRT). Medzi stanovenými kritériami je aj úloha inštitúcie pri zachovávaní maďarského spoločenstva, rozširovaní maďarského jazyka, presadzovaní autonómie i úloha pri rozširovaní maďarských spoločenstiev, povedala zástupkyňa štátneho tajomníka pre národnú politiku Zsuzsanna Répásová.

Ako dodala, inštitúcie zaradené do uvedenej listiny dostanú špeciálny druh pravidelného financovania prostredníctvom Nadácie Gábora Bethlena.

Maďarsko je na zozname ekonomicky najslabších krajín

14. februára 2012 (SITA/SME.sk)

Európska komisia (EK) umiestnila Maďarsko medzi štyri európske krajiny s „najslabšou pozíciou v zmysle ekonomickej stability“, napísal v utorok hospodársky denník Napi Gazdaság.

Komisia je presvedčená, že na zlepšenie ekonomickej situácie je potrebné zaviesť okamžité reformy.

Experti zostavili zoznam na základe 10 makroekonomických ukazovateľov a nachádzajú sa na ňom okrem Maďarska aj Cyprus, Taliansko a Španielsko.

Na zozname krajín, ktoré potrebujú monitorovanie, sa nachádzajú Francúzsko, Belgicko, Británia, Belgicko, Slovinsko a Bulharsko. Zoznam má predstaviť v utorok v Európskom parlamente eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Oli Rehn.

Tempo rastu inflácie sa v Maďarsku zrýchlilo na 5,5 %

14. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Tempo rastu spotrebiteľských cien v Maďarsku sa v januári zrýchlilo viac, ako analytici po decembrovom spomalení očakávali. Vyplýva to z najnovších údajov štatistického úradu v Budapešti.

Podľa štatistík medziročná miera inflácie v prvom mesiaci tohto roka stúpla na 5,5 % z decembrových 4,1 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra RTTNews pritom odhadovali, že ceny tovarov a služieb v Maďarsku sa v januári zvýšia medziročne o 5 %.

Štatistiky tiež odhalili, že potraviny v januári zdraželi medziročne o 5,5 %, oblečenie a obuv o 2,8 %. Aj náklady na bývanie a energie v prvom mesiaci roka vzrástli o 5,5 %, zatiaľ čo náklady na dopravu vyskočili o 8,8 %.

V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v januári vzrástli o 2,1 % oproti decembru, keď sa zvýšili o 0,2 %. Analytici predpovedali, že stúpnu o 1,7 %.

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien v Maďarsku, ktorý sa v celej Európskej únii určuje na základe jednotnej metodiky, sa v januári zvýšil medziročne o 5,6 % a medzimesačne o 2,4 %.

Štatistický úrad dnes zverejnil aj revidované údaje z priemyslu, ktoré ukázali, že objem výroby v Maďarsku po očistení od sezónnych vplyvov vzrástol v decembri 2011 tak, ako naznačoval predbežný odhad, a to medziročne o 6,7 %, zatiaľ čo v porovnaní s novembrom sa znížil o 7,4 %.

Informovala o tom agentúra RTTNews.

Delegácia Rady Európy preverí sporné maďarské zákony

14. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)

Dvojčlenná delegácia spravodajcov poverených Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE) pricestuje vo štvrtok do Budapešti, aby počas dvoch dní preverila proces tvorby zákonov v Maďarsku v uplynulom období, informovala v pondelok maďarská tlačová agentúra MTI.

Švédska liberálna poslankyňa Kerstin Lundgrenová a česká konzervatívna poslankyňa Jana Fischerová, ktoré už vlani v Maďarsku preverovali proces tvorby novej ústavy, sa teraz okrem iného zamerajú aj na zistenie súladu ustanovení maďarského mediálneho zákona s medzinárodnými demokratickými normami.

Maďarsko je ochotné spolupracovať v otázke riešenia sporných zákonov, napísal v januári maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi generálnemu tajomníkovi Rady Európy (RE) Thorbjörnovi Jaglandovi, ktorý predtým ponúkol Martonyimu expertnú pomoc v súvislosti s preverením novej ústavy a s ňou súvisiacich ústavných zákonov.

RE navrhla, aby Maďarsko si vyžiadalo odborný posudok zákonov týkajúcich sa justície, náboženskej slobody a parlamentných volieb od Benátskej komisie, ktorá funguje v rámci RE. Martonyi k listu priložil aj texty cirkevného, volebného a justičného zákona.

V Maďarsku na podchladenie zomrelo už 35 ľudí

14. februára 2012 (TASR/SME.sk)

V uplynulom poldruha týždni zomrelo v Maďarsku na podchladenie 35 ľudí, informoval dnes tlačovú agentúru MTI hovorca Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) László Garamvölgyi.

Podľa jeho slov od 3. februára prišlo na verejných priestranstvách o život vplyvom pretrvávajúceho mimoriadne chladného počasia sedem ľudí a 28 zomrelo podchladením vo svojom byte alebo na priestranstvách patriacich k bytu či rodinnému domu.

Policajti v 856 prípadoch zachránili ľudské životy tým, že poskytli pomoc už podchladeným ľuďom na verejných priestranstvách.

Policajné hliadky odviedli v uplynulom poldruha týždni z ulíc do útulkov dovedna 1215 ľudí, dodal hovorca ORFK.

Čínsky Hainan ruší letecký spoj z Pekingu do Budapešti

13. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Čínska letecká spoločnosť Hainan dnes oznámila, že 2. marca zruší svoj letecký spoj z Pekingu do Budapešti. Spojenie prevádzkovali spolu s nedávno zaniknutou maďarskou spoločnosťou Malév, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.

Spoločný spoj Hainanu a Malévu v rámci takzvanej code-share spolupráci začali pravidelne lietať medzi Pekingom a Budapešťou v auguste 2004.

Príslušnú dohodu podpísal čínsky prezident Chu Ťin-tchao počas svojej oficiálnej návštevy Budapešti. Spoločnosti rátali vtedy s 25.000 cestujúcimi ročne.

Hainan sa zaujímal aj o privatizáciu Malévu, napokon však nepredložil ponuku. Malév zanikol 3. februára.

Maďarsko bude pracovať na dohode s EÚ a MMF, tvrdí Orbán

13. februára 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarská vláda musí v rokovaniach s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a EÚ obhajovať svoje pozície, zároveň je však potrebné usilovať sa o dohodu na sporných otázkach, vyhlásil v pondelok maďarský premiér Viktor Orbán.

„Musíme bojovať, musíme ale používať zdravý rozum a usilovať sa o dohodu,“ povedal Orbán v maďarskom parlamente. V rozhovoroch o preventívnom úverovom programe je vláda v Budapešti pripravená rokovať o všetkých sporných otázkach, akými sú nezávislosť centrálnej banky, štatút verejného ochrancu ľudských práv alebo dôchodkový vek sudcov, dodal maďarský premiér.

MMF a EÚ v decembri prerušili rokovania o poskytnutí finančnej pomoci Maďarsku. Zdôvodnili to najmä návrhom zákona, ktorý podľa kritikov ohrozuje nezávislosť centrálnej banky a stabilitu verejných financií.

Vládna strana Fidesz tiež v parlamente presadila zákon o finančnej stabilite, ktorý do maďarskej ústavy zakotvuje niektoré neštandardné opatrenia hospodárskej politiky.

Európska komisia v januári rozhodla o začatí konania o porušení zmluvy voči Maďarsku v troch oblastiach: nezávislosť centrálnej banky, dôchodkový vek sudcov a nezávislosť národného úradu pre ochranu osobných údajov.

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn minulý mesiac zdôraznil, že pred naštartovaním formálnych rokovaní o finančnom programe pre Maďarsko musí Budapešť splniť určité „predbežné podmienky“, najmä prijať konkrétne opatrenia zaručujúce úplnú nezávislosť tamojšej centrálnej banky.

Orbán: Maďarsko má budúcnosť v Európskej únii

13. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarsko má budúcnosť v rámci Európskej únie, povedal dnes v úvode jarného zasadania maďarského parlamentu premiér Viktor Orbán.

Podľa agentúry MTI predseda vlády pripomenul, že pozícia Maďarska je každému známa - za členstvo v únii sa krajina totiž rozhodla v referende.

Orbán v prejave, ktorý si v zákonodarnom zbore vypočul aj prezident Pál Schmitt, podotkol, že Maďarsko je navyše zástancom ďalšieho rozširovania únie.

V Európe sa podľa premiéra konajú veľké premeny. „Každý, kto má trocha rozumu, sa snaží zaujať čo najlepšiu východiskovú pozíciu pre obdobie po ukončení krízy, keď opäť začne rast ekonomík. Preto teraz prebieha určitý vražedný boj presadzovania záujmov v Európe, v ktorom vyhrajú tí, ktorí budú razantnejší,“ povedal predseda maďarskej vlády.

V súvislosti s fiškálnou dohodou EÚ konštatoval, že všetky body dohody sú pre Maďarsko prijateľné a že boli odstránené prekážky pripojenia sa Maďarska k nej. Preto navrhol poslancom zákonodarného zboru, aby prijali príslušné uznesenie.

„Maďarsko ani v budúcnosti nebude musieť uplatniť normy, ktoré by znížili konkurencieschopnosť krajiny, prípadne by obmedzovali našu suverenitu,“ dodal Orbán.

Pripomenul, že v zmysle fiškálnej dohody spoločné rozpočtové pravidlá platia iba pre krajiny eurozóny a pre ostatné krajiny až po ich vstupe do tejto zóny. Podčiarkol, že dohoda neobsahuje klauzulu harmonizácie daní, ktorá bola pre Maďarsko tiež neprijateľná.

K očakávaným rokovaniam o pôžičke s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a s Európskou úniou premiér zdôraznil, že úlohou parlamentu je bojovať za Maďarov aj vtedy, ak sa to iným krajinám nepáči, prípadne ak je to v rozpore s ich záujmami. Ako však dodal, treba sa snažiť o dohodu.

„V tomto duchu musíme rokovať s MMF a EÚ o zákone o centrálnej banke, o štatúte ombudsmanov, o zákone o sudcoch a aj o finančnej ochrannej sieti. Máme šancu na dobré výsledky,“ dodal premiér s tým, že podobne sa stalo aj v prípade fiškálnej dohody EÚ.

Podotkol, že nie je správne zľaknúť sa a utekať za svojimi západnými obchodnými partnermi, ako sa to už niekoľkokrát stalo.

Orbán zdôraznil, že Maďarsko podporuje pokračovanie rozšírenia únie, obnovu európskych inštitúcií a povedal, že bude bojovať za rovnoprávnosť všetkých členských krajín EÚ.

V závere svojho vystúpenia vyzval poslancov, aby aj počas jarnej schôdze podporovali medzinárodnú činnosť vlády, ktorú vyvíja v prospech Maďarov.

Popri vládnych stranách Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) vyjadrila dnes podporu prijatia uznesenia o pristúpení Maďarska k fiškálnej dohode Európskej únie aj opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP).

Podľa tlačovej agentúry MTI v reakcii na príslušnú výzvu premiéra Viktora Orbána k prijatiu uvedeného uznesenia predseda MSZP Attila Mesterházy ocenil, že Orbán sa konečne vyjadril pozitívne k členstvu Maďarska v EÚ a k rozširovaniu únie. Predseda MSZP poznamenal, že fiškálna dohoda je pre socialistov prijateľná.

Mesterházy, ktorý je zároveň aj predsedom parlamentnej frakcie ľavičiarov, podotkol, že Orbán sa často púšťa namiesto dialógu do boja.

„Keď však prejaví ochotu ku kompromisu, hneď sa dostavia hmatateľné výsledky. Netreba toľko bojovať. Ak by premiér mal úctu a bol by dôveryhodným v Európe, ľahšie by presadzoval maďarské národné záujmy,“ dodal.

Zástupca predsedu frakcie Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Zoltán Balczó konštatoval, že vláda pristúpením k fiškálnej dohode plánuje podpísať zmluvu, ktorá nasmeruje Maďarsko do čoraz užšej hospodárskej a politickej únie.

Kritizoval, že poslanci vlastne nepoznajú presný obsah dohody, pretože tá nebola preložená do maďarčiny a dostali iba čiastkové informácie o nej. Podľa Jobbiku by v tejto otázke bolo potrebné vyhlásiť referendum.

Predseda poslaneckého klubu ďalšej opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) Benedek Jávor konštatoval, že Orbán konečne pochopil, že zbytočná a nezmyselná politika konfliktov uplynulého poldruha roka viedla do slepej uličky a krajinu dostala do situácie, v ktorej nebola od zmeny režimu.

Jávor vyjadril presvedčenie, že fiškálna dohoda vo viacerých bodoch neslúži záujmom Maďarska, pretože ho nezmyselne obmedzuje.