Anonymous prepísalo maďarskú ústavu

4. marca 2012 (TASR/SME.sk)

Hackeri patriaci do hnutia Anonymous na internetovej stránke maďarského ústavného súdu prepísali text ústavy, informoval dnes maďarský spravodajský server Index.

Hovorca ústavného súdu András Sereg pre maďarskú tlačovú agentúru MTI oznámil, že stránku súdu dočasne odstavili.

Súd sa o hackerskom útoku dozvedel dnes napoludnie. Útočníci zasiahli iba do textu ústavy, ďalšieho obsahu stránky sa nedotkli.

Súd dokument odstránil zo stránky a čo najskôr zverejní pôvodný text základného zákona. Hovorca dodal, že ak bude potrebné, tak súd kvôli tejto udalosti vykoná potrebné kroky. Stránku po vyriešení bezpečnostných problémov sprístupnia.

Ako o tom informoval Index, hackeri pripojili k ústave niekoľko dodatkov. Uviedli napríklad, že pracujúci v informačných technológiách (IT) budú môcť odísť do dôchodku vo veku 32 rokov a dostanú 150 percent svojho platu. Ďalším dodatkom bolo, že Anonymous a iné samosprávne skupiny IT, ako aj jedinci pracujúci v IT, budú môcť byť vyzvaní, aby zasiahli v prípade vonkajšej a vnútornej hrozby krajiny.

Vyznávame, že tyranstvo, tyrani a diktátori sú iba prechodným obdobím histórie a že ich ľud kedykoľvek môže zvrhnúť a povstať proti nim, dopísali do textu ústavy hackeri.

Aktivisti hnutia Anonymous v uplynulých mesiacoch uskutočnili množstvo internetových útokov na celom svete. Čoraz viac sa sústreďujú na známe bezpečnostné firmy, na orgány boja proti zločinu a rôzne vládne inštitúcie.

V januári napadli napríklad server amerického Federálneho úradu vyšetrovania (FBI) a americkej tajnej služby CIA. Aktivizovali sa aj na Slovensku.

Orbán: Európska komisia nemá žiadnu demokratickú legitimitu

4. marca 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarský premiér Viktor Orbán spochybnil autoritu Európskej komisie (EK), ktorá voči jeho krajine začala správne konanie v súvislosti s nedávnou novelou ústavy schválenej parlamentom v Budapešti.

Komisia pohrozila aj zmrazením kohéznych fondov v spore týkajúcom sa vysokého maďarského rozpočtového deficitu. Podľa Orbána však exekutívny orgán Európskej únie (EÚ) nedisponuje žiadnou „demokratickou legitimitou“.

„Ja som bol zvolený. Maďarská vláda bola zvolená aj Európsky parlament bol zvolený. Ale kto zvolil Európsku komisiu?“ opýtal sa šéf maďarského kabinetu v rozhovore pre nemecký týždenník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung, ktorý vyšiel v nedeľu.

„V čom spočíva demokratická legitimita komisie?!“ vyhlásil. Ako však dodal, jeho vláda je pripravená napriek všetkému „rešpektovať“ rozhodnutie eurokomisie, nech už bude akékoľvek.

EK sa nepáči nová maďarská ústava, ktorá začala platiť 1. januára a umožnila schválenie viacerých kontroverzných zákonov. Podľa kritikov je to nástroj, ktorým premiér Orbán koncentruje moc do svojich rúk a obmedzuje demokraciu. Ide najmä o legislatívu týkajúcu sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky, ale aj odchodu sudcov do dôchodku a nezávislosti úradu na ochranu osobných údajov.

Komisia navyše minulý týždeň pohrozila, že Budapešti pre vysoký deficit verejných financií zmrazí eurofondy vo výške takmer pol miliardy eur.

Orbán: Brusel nám nevezme ani cent

2. marca 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarsko nepríde ani o „jediný cent“ z fondov Európskej únie. V piatok to vyhlásil premiér Viktor Orbán po tom, ako Brusel pohrozil, že Budapešti zmrazí 495 miliónov eur z eurofondov určených na čerpanie v roku 2013.

Ak by k tomu Európska únia prispela, išlo by o bezprecedentný krok. „Môžete s tým rátať: Maďarsko nepríde v januári 2013 ani o jediný cent,“ povedal Orbán v rozhovore pre štátny maďarský verejnoprávny rozhlasový kanál MR1.

Maďarsko trvá na tom, že deficit vlani klesol pod hranicu troch percent v pomere k hrubému domácemu produktu, čo je prvýkrát od vstupu Maďarska do EÚ v roku 2004.

Európska komisia navrhla pozastaviť od budúceho roka Maďarsku vyplácanie kohéznych fondov v hodnote 495 miliónov eur. Dôvodom je príliš vysoký rozpočtový deficit.

Budapešť môže toto rozhodnutie zvrátiť do konca tohto roka, ak podnikne kroky na zníženie deficitu a dlhu. Návrh na pozastavenie peňazí musí schváliť ostatných 26 krajín únie.

Slovensko-maďarský plynovod naberá na reálnosti

2. marca 2012 (SITA/Aktualne.sk)

Projekt výstavby plynovodu medzi Slovenskom a Maďarskom je stále reálnejší. Slovenská časť plynovodu by sa mala začať stavať už vo februári budúceho roka. Predpokladá to spoločnosť eustream, a.s., ktorá na slovenskej strane zabezpečuje výstavbu plynovodu. Slovenský prevádzkovateľ prepravnej siete už hľadá firmu, ktorá jej výstavbu zabezpečí. Ako vyplýva z vyhláseného tendra, výstavba plynovodu na slovenskej strane by si mala vyžiadať približne 10 miliónov eur.

Plynovod by mal mať na slovenskej strane dĺžku necelých 19 kilometrov. Celkovo by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Dokončenie výstavby plynovodu na slovenskej strane predpokladá spoločnosť eustream v apríli 2014. Záujemcovia o tento projekt môžu slovenskému podniku predkladať svoje ponuky do začiatku apríla tohto roka.

Po prvotných problémoch pokročila v projekte slovensko-maďarského plynovodu aj maďarská strana. Maďarská firma MVM OVIT v januári tohto roka predložila investičný zámer výstavby plynovodu na svojom území slovenským orgánom na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Maďarská spoločnosť podľa investičného zámeru v súčasnosti pracuje na projektovaní plynovodu. Samotná realizácia projektu na maďarskom území by sa mala začať v druhom štvrťroku tohto roka. Podľa maďarskej spoločnosti by mal byť plynovod uvedený do prevádzky v roku 2015.

Pôvodne sa na výstavbe plynovodu mala zúčastniť maďarská spoločnosť FGSZ. Maďarský energetický úrad však v apríli minulého roka pridelil povolenie na výstavbu spoločnosti MVM OVIT. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia podpísala slovenská a maďarská strana ešte v roku 2009. Následne začiatkom minulého roka slovenská premiérka Iveta Radičová a maďarský predseda vlády Viktor Orbán podpísali medzivládnu dohodu o vybudovaní plynovodného prepojenia medzi oboma krajinami.

Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami Visegrádskej štvorky a Chorvátskom. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco a South Stream. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.

Budapešť chce dohodu s MMF v druhom štvrťroku

2. marca 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarsko očakáva podpísanie dohody o pohotovostnom úvere s Medzinárodným fondom (MMF) v druhom štvrťroku. Pre agentúru Reuters to vo štvrtok povedal Zoltán Cséfalvay, štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva.

Konštatoval, že predpoklady niektorých analytikov, podľa ktorých sa dohoda môže uzavrieť až koncom júna, sú „príliš pesimistické“. Dodal, že Budapešť sa stále usiluje o rýchlu dohodu.

Na otázku, či Maďarsko bude čakať na emisiu eurofondov až po uzatvorení rokovaní, Cséfalvay odpovedal: „Pokiaľ ide o načasovanie, je logické ... je logickejšie, aby emisia bola po dohode (s MMF a EÚ), ale na druhej strane treba brať do úvahy, že na trhu je veľký dopyt a je rozumné to zobrať do úvahy.“

Nevylúčil preto, že maďarská vláda si na trhu požičia aj skôr. „Vláda zhodnotí, čo sa musí zhodnotiť a podľa toho sa rozhodne,“ dodal.

Radičová odmietla podporiť Maďarsko v spore s Bruselom

2. marca 2012 (SITA/Pravda.sk)

Slovenská premiérka Iveta Radičová vo štvrtok odmietla podporiť deklaráciu, prostredníctvom ktorej by krajiny Visegrádskej štvorky (V4) vyjadrili nesúhlas s uvalením sankcií voči Maďarsku za porušovanie rozpočtových pravidiel Európskej únie. Informovala o tom po skončení prvého dňa zasadnutia Európskej rady v Bruseli, ktorému predchádzalo samostatné rokovanie premiérov V4.

Svoj postoj Radičová zdôvodnila politikou dôsledného vyžadovania pravidiel, na ktorých tvorbe sa Slovensko podieľalo. Poukázala pritom na zásahy maďarskej vlády do druhého piliera ako na „krok, ktorý je z hľadiska konsolidácie verejných financií neprijateľný“. Potvrdila tak „plnú podporu“ stanovisku Európskej komisie k problematickému vývoju verejných financií v Maďarsku.

„Budeme veľmi konkrétne sledovať všetky kroky vývinu verejných financií v Maďarsku a pokiaľ Maďarsko prijme kroky, ktoré sú naozaj reformné a naozaj konsolidačné, tak si môžu byť istí, že budú mať podporu Slovenskej republiky,“ povedala Radičová.

Premiéri V4 diskutovali aj o takzvanom fiškálnom pakte, ktorý počas piatkového stretnutia podpíšu lídri všetkých krajín EÚ okrem Británie a Česka. Podľa Radičovej v tomto bode nenastal žiadny rozpor, keďže český premiér Petr Nečas napriek odmietavému postoju svojej krajiny nevzniesol ani jednu vecnú námietku voči obsahu zmluvy.

Slovensko má piate najnižšie ohrozenie rizikom chudoby

Slovenská premiérka Iveta Radičová zdôraznila, že Slovenská republika má piate najnižšie ohrozenie rizikom chudoby spomedzi krajín EÚ. „Určite je pre každú krajinu dôležité, ako obstála alebo neobstála v plnení nevyhnutných úloh potrebných na to, aby sme spoločne vyriešili dôsledky dlhovej krízy a aby sme naštartovali ekonomický rast,“ povedala Radičová. Čo sa týka Slovenska, vzhľadom na skrátené volebné obdobie v plnej miere splnilo zo šiestich naplánovaných reforiem len tri, napriek tomu však nie je medzi krajinami, kde je potrebné ďalšie hĺbkové vyhodnocovanie.

Radičová v tejto súvislosti zdôraznila, že „podľa merania chudoby a rizika chudoby, indikátorov a znakov, ktoré sú rovnaké pre všetky krajiny, Slovenská republika má piate najnižšie ohrozenie rizikom chudoby“. „Zaradenie v tomto porovnávaní nám mnohé krajiny úprimne závidia. Chápem občanov, že im to nestačí, a preto je nevyhnutné v reformných krokoch aj po blížiacich sa voľbách pokračovať a dotiahnuť ich,“ dodala.

V súvislosti so sprísňovaním rozpočtovej disciplíny Radičová zdôraznila, že slovenská vláda už „od prvého momentu“ presadzovala nutnosť zmien a pravidiel v rámci celej EÚ, pričom podporu spoločných mechanizmov podmienila okrem iného zavedením sankcií pre krajiny, ktoré nedodržiavajú pravidlá. Slovensko pritom s takýmito požiadavkami prišlo ako jedna z prvých krajín, nemôže preto súhlasiť so žiadnymi ústupkami týkajúcimi sa vymáhateľnosti pravidiel. Ako negatívny príklad Radičová uviedla Maďarsko, ktoré siahlo občanom na úspory v druhom dôchodkovom pilieri, aby vykrylo rozpočtový deficit.

Radičová podľa vlastných slov víta takzvaný fiškálny pakt, ktorý pod oficiálnym názvom Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii v piatok podpíšu lídri 25 členských krajín EÚ. Skutočnosť, že dvaja členovia sa rozhodli zostať mimo, slovenskú premiérku „mrzí“, považuje to však za prístup dobrovoľnosti, ktorý bol Európe „vždy vlastný“. Je však presvedčená, že „nemáme inú voľbu, ako takéto riešenia a rozhodnutia podporiť a realizovať“.

Van Rompuy zostáva prezidentom EÚ

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vo štvrtok uviedol, že koniec dlhovej krízy v krajinách eurozóny je na dosah. Rompuy sa tak vyjadril pred začiatkom summitu v Bruseli, kde by lídri mali podpísať dohodu o vytvorení takzvanej fiškálnej únie a rozpočtovej disciplíne.Podľa belgického diplomata nie je síce kríza úplne prekonaná, no „všetko, čo sme podnikli, prináša svoje ovocie“.

Bývalý premiér západoeurópskej krajiny si myslí, že je „možnosť na zmenu pohľadu“ a nastolenie základnej otázky, ako zvýšiť rast európskej ekonomiky a vytvoriť pracovné miesta.

Lídri EÚ vo štvrtok potvrdili Hermana Van Rompuya vo funkcii stáleho predsedu Európskej rady na obdobie od 1. júna 2012 do 30. novembra 2014. Zvolili ho tiež za predsedu summitov eurozóny. Van Rompuy na internetovej sociálne sieti Twitter rozhodnutie Európskej rady privítal. „S potešením prijímam druhé funkčné obdobie,“ napísal a dodal, že „Európe bude v tomto rozhodujúcom období slúžiť zodpovedne“. Van Rompuyovi vyprší funkčné obdobie po dva a pol roku strávenom v kresle europrezidenta v máji.

Eurozóna smeruje k schváleniu 100 miliárd pre Grécko

Eurozóna smeruje k uvoľneniu takmer 100 miliárd eur v rámci núdzovej pomoci Grécku, ktorú menová únia odsúhlasila minulý týždeň. Uviedli to ministri financií eurozóny, ktorí sa stretli pred štvrtkovým summitom Európskej únie. „Preskúmame to dnes a ak sú splnené podmienky, môžeme rozhodnúť o schválení detailov, ktoré potrebujeme na realizáciu výmeny dlhopisov medzi Gréckom a jeho súkromnými veriteľmi,“ povedal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. „Podľa toho, čo som už počul, to vyzerá tak, že Grécko dosiahlo pokrok. Preto si myslím, že dnes urobíme dôležitý krok,“ dodal.

Grécko malo do 29. februára rozhodnúť o množstve reforiem, aby sa mohli začať uvoľňovať financie v rámci núdzovej pomoci v sume 237 miliárd eur odsúhlasenej minulý mesiac. „Zatiaľ mám dosť pozitívny dojem z toho, že Grécko v posledných hodinách odviedlo veľký kus práce,“ uviedla šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová po príchode na rokovanie. „Grécko podniklo najdôležitejšie kroky,“ poznamenal luxemburský minister financií Luc Frieden.

Maďarská strana Jobbik je podľa prieskumu druhá najpopulárnejšia

1. marca 2012 (SITA/Pravda.sk)

Maďarská ultrapravicová strana Jobbik je druhou najpopulárnejšou stranou v krajine. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Median.

Na prvom mieste v popularite stojí vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá má podporu 25 percent opýtaných. Oproti voľbám v roku 2010 stratil Fidesz skoro polovicu svojich prívržencov. Jobbik, ktorý má v obľube 14 percent Maďarov, predbehol opozičnú Socialistickú stranu s podporou 13 percent respondentov. Šéf Jobbiku Gábor Vona dosiahol až 27-percentnú popularitu.

Orbán: Pozastavené peniaze sa čoskoro uvoľnia

1. marca 2012 (TASR/SME.sk)

Otázka pozastavenia vyplácania peňazí z Kohézneho fondu pre Maďarsko bude čoskoro vyriešená, ide o technickú záležitosť. Vyhlásil to v Bruseli maďarský premiér Viktor Orbán.

Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Orbán, ktorý pricestoval na schôdzku Európskej ľudovej strany, povedal, že ešte v stredu hovoril o pozastavení vyplácania prostriedkov z fondu pre Maďarsko s európskymi lídrami.

Situácia je jasná. Ide o technickú záležitosť, ktorá ide svojou cestou a bude vyriešená, konštatoval Orbán, ktorý ráta s jej pomerne rýchlym doriešením.

Európska komisia navrhla 22. februára s platnosťou od 1. januára 2013 pozastaviť Maďarsku vyplácanie 495 miliónov eur z uvedeného fondu. Urobila tak pre nedodržanie povinnosti znižovať deficit.

Hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó k návrhu komisie poznamenal, že stojí na vratkých nohách. Je založený na predpoklade, že deficit bude vyšší než 3 percentá, pričom maďarská vláda už prijala opatrenia, aby deficit nebol 3,25 percenta, ako to avizovala komisia, ale 2,85 percenta, zdôraznil hovorca.

Maďarské banky majú menej peňazí ako pred krízou v roku 2008

1. marca 2012 (TASR/SME.sk)

Schopnosť maďarských bánk poskytovať úvery sa výrazne zhoršila a je približne na úrovni zo septembra 2008, keď krajinu zasiahla finančná kríza.

Hlavnou príčinou je sťaženie prístupu k financovaniu a jeho zdraženie, uviedla Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank, MNB).

„Takéto rozsiahle zníženie úverovej kapacity banky zaznamenali naposledy v čase vypuknutia krízy v septembri 2008,“ uvádza sa v správe MNB.

Za poklesom úverovej kapacity bánk je zníženie externého financovania a zdraženie nákladov na získanie financovania v zahraničných menách.

Maďarský bankový sektor bol vlani neziskový prvý raz po 13 rokoch z dôvodu strát, ktoré mu spôsobilo splácanie hypoték denominovaných v zahraničných menách, zvýšenie rezerv na krytie zlých úverov a osobitá banková daň.

Až 70 % bánk, ktoré sa podieľali na prieskume MNB, očakáva, že podmienky financovania sa v 1. polroku 2012 ešte zhoršia. Úverové inštitúty preto plánujú ďalšie sprísnenie podmienok udeľovania pôžičiek firmám.

Maďarské komerčné banky zaznamenali vlani celkovú stratu vo výške 92,6 miliardy HUF (320,74 milióna eur), informoval 23. februára maďarský finančný dohľad PSzÁF.

Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Budapešť minie menej na vzdelávanie

29. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)

Mestské zastupiteľstvo Budapešti dnes hlasmi poslancov vládneho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz prijalo návrh rozpočtu na tento rok. Mesto podľa prijatého návrhu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi minie viac na Budapeštiansky dopravný podnik (BKV) a menej na vzdelávanie a kultúru, informoval maďarský server Origo.hu.

Rozpočet ráta s príjmami vo výške 299,5 miliardy forintov (1,037 miliardy eur) a s výdavkami 377 miliardy forintov. Deficit vo výške 78 miliárd forintov chcú financovať z prebytkov uplynulých rokov a zhruba 26 miliárd forintov na účely rozvoja si mesto požičia.

Opoziční poslanci v rozprave ostro kritizovali návrh a nepodporili ho. Osem poslancov za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) zhodne tvrdilo, že tento rozpočet povedie ku krachu Budapešti.

Okrem poslancov MSZP hlasovali proti návrhu aj poslanci za Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik a strany Politika môže byť iná (LMP). Za návrh rozpočtu hlasovalo celkove 18 poslancov a proti bolo 14 poslancov.

Maďarský parlament prerokoval správu výboru o ekologickej katastrofe pri Ajke

29. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)

Poslanci maďarského parlamentu prerokovali v utorok večer správu komisie, ktorá vyšetrovala zodpovednosť v súvislosti s tragickou ekologickou katastrofou z roku 2010 po úniku červeného kalu z odkaliska hlinikárne pri Ajke. Poslanec opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Tibor Kovács komisii vytkol, že zaujala politické stanovisko. Podľa neho sa viacerí členovia komisie snažili z katastrofy vyťažiť „politický zisk“, keď sa pokúšali dokázať, že za katastrofu nesie zodpovednosť vtedajší ľavicový premiér Ferenc Gyurcsány.

Správu označil poslanec MSZP za neobjektívnu a zdôraznil, že dokazovať zodpovednosť za tragickú katastrofu môže iba súd. Poslanec opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Lajos Kepli vyhlásil, že je jednoznačné, že za katastrofu zodpovedá spoločnosť MAL, ktorá pri projektovaní a používaní hlinikárne a hrádzí odkaliska urobila množstvo vážnych chýb. Zodpovednosť nesú aj štátne orgány, ktoré ročne preverovali hlinikáreň z rôznych pohľadov, pričom neobjavili náznaky blížiacej sa katastrofy, dodal.

Podľa ďalšej opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) nesie za katastrofu zodpovednosť i štát a úrady svojou nečinnosťou či krachom zákonodarstva. K tragédii podľa LMP viedol tiež nedostatok disciplíny v technológiách a chamtivosť. Poslanec vládnej strany Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) András Aradszki informoval, že komisia zasadala 18-krát a vypočula predstaviteľov aj zamestnancov hlinikárne MAL,zástupcov úradov a množstvo expertov.

Správa komisie je podľa poslanca KDNP objektívna a vecná. Ako zdôraznil, úlohou komisie bolo vyšetriť, aké nedostatky regulácie systému a procesné chyby viedli ku katastrofe, pričom vláda odvtedy upravila príslušné normy, aby zo strany príslušných orgánov bolo minimalizované riziko vzniku podobnej katastrofy. Červený kal, ktorý unikol z poškodeného odkaliska 4. októbra 2010, zalial okrem Kolontáru aj Devecser a Somlóvásárhely. Tragédia si vyžiadala desať obetí, vyše 200 ľudí bolo zranených a niekoľko stoviek domov sa stalo neobývateľnými.

Maďarské Klubrádió vyhralo súdny spor o frekvencie

28. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarská opozičná rozhlasová stanica Klubrádió vyhrala na prvom stupni súdny spor o frekvencie.

Súd hlavného mesta v rozsudku vyriekol, že príslušný mediálny orgán mal s rozhlasovou stanicou uzatvoriť zmluvu po tom, čo na jar 2010 ešte pred parlamentnými voľbami Klubrádió vyhral tender na frekvencie 92,9 megaherzov na základe rozhodnutia vtedajšej Celoštátnej rady pre rozhlas a televíziu (ORTT).

Po voľbách však novovzniknutý Národný úrad pre médiá a informácie, ktorý bol právnym nástupcom ORTT, zmluvu s rozhlasovou stanicou neuzavrel s odôvodnením, že Klubrádió sa údajne nevzdalo práva na vysielanie na inej frekvencii.

Súd rozhodol v tejto spornej záležitosti, obe strany sa proti verdiktu môžu odvolať do 15 dní.

Ďalší spor sa týka decembrového rozhodnutia Mediálnej rady, ktorá právo na používanie frekvencií 95,3 MHz na 12 rokov poskytla rozhlasovej stanici Autórádió Kft. Súd tento spor prerokuje 14. marca.

Voči decembrovému rozhodnutiu rady, ktorú mnohí označili za likvidáciu opozičného rádia, sa zdvihla mohutná vlna protestov v kruhoch opozičných strán, ale aj verejnosti.

Maďarská vláda vylučuje, že by mohla prísť o fondy EÚ

28. februára 2012 (SITA/Pravda.sk)

Maďarská vláda vylúčila, že by na budúci rok mohla prísť o európske kohézne fondy pre nadmerný deficit a dlhy, ktoré sa Maďarsku nedarí znižovať. Ako povedal štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva Zoltán Cséfalvay, vláda už prijala úsporné opatrenia, ktoré výrazne znížia rozpočtový deficit.

Európska komisia navrhla pozastaviť od budúceho roka Maďarsku vyplácanie kohéznych fondov v hodnote 495 miliónov eur.

Autor: Tomáš Tkáč, Pravda.sk

Prijaté opatrenia by podľa neho mali na budúci rok zmenšiť deficit o 0,4 percenta hrubého domáceho produktu, pričom rozpočtový schodok by klesol pod hranicu 3,25 percenta, ktorú Maďarsku predpovedala Európska komisia (EK).

„Môžeme vylúčiť, že Maďarsko stratí prístup ku kohéznym fondom,” povedal Cséfalvay. Povedal, že ministri financií krajín EÚ budú o tejto záležitosti rokovať 13. marca. „Maďarsko urobí všetko, aby udržalo deficit pod troma percentami, no nie preto, že nám to niekto prikazuje, ale preto, lebo je to v záujme krajiny,” zdôraznil Cséfalvay.

EK navrhla pozastaviť od budúceho roka Maďarsku vyplácanie kohéznych fondov v hodnote 495 miliónov eur. Dôvodom je príliš vysoký rozpočtový deficit. Budapešť môže toto rozhodnutie zvrátiť do konca tohto roka, ak podnikne kroky na zníženie deficitu a dlhu. Návrh na pozastavenie peňazí musí schváliť ostatných 26 krajín únie.

Miera nezamestnanosti v Maďarsku vzrástla na 11,1 %

28. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Miera nezamestnanosti v Maďarsku v prvom mesiaci tohto roka vrástla o niečo viac, ako ekonómovia odhadovali. Oznámil to dnes štatistický úrad v Budapešti.

Podľa najnovších údajov sa miera nezamestnanosti v krajine v januári zvýšila na 11,1 % z decembrových 10,7 %, zatiaľ čo analytici predpovedali, že dosiahne 11 %.

Aj nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 24 rokov stúpla - na 27,1 % v januári z 26,3 % v predchádzajúcom mesiaci.

Úrady práce v Maďarsku tak v prvom mesiaci roka evidovali 474.700 nezamestnaných, z toho 78.300 mladých ľudí. Na porovnanie, v decembri 2011 bolo bez práce 459.000 Maďarov v produktívnom veku.

Úmerne s rastúcou nezamestnanosťou sa znižuje miera zamestnanosti v krajine, ktorá v januári klesla na 49,8 % z 50,2 % v decembri. V januári 2012 tak malo prácu 3,82 milióna ľudí, zatiaľ čo v závere minulého roka to bolo 3,85 milióna obyvateľov Maďarska.

Informovala o tom agentúra RTTNews.

Lendvaiová vyzvala prezidenta, aby nepodpísal upravený cirkevný zákon

28. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)

Členka parlamentného výboru pre cirkevné záležitosti za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Ildikó Lendvaiová vyzvala prezidenta Pála Schmitta, aby nepodpísal nový cirkevný zákon, pretože ten s pôsobnosťou od 1. marca bez odôvodnenia zbavuje viaceré náboženské spoločenstvá cirkevného štatútu.

Zákon vníma Lendvaiová ako politickú pomstu a svojvoľné rozhodovanie o osudoch cirkví bez odôvodnenia. „Už od prijatia tohto zákona vieme, že bude problém, ak namiesto súdov budú rušiť cirkvi politici, ktorí sú v otázkach viery nekompetentní,“ konštatovala.

Podľa nej je zrejmé, že Maďarské evanjelické bratské spoločenstvo sa stalo obeťou politickej pomsty za to, že jeho vodca Gábor Iványi zohral úlohu v organizovaní masovej demonštrácie proti Orbánovej novej ústave. Obeťami sú aj viaceré malé protestantské cirkvi a predstavitelia niekoľkých svetových cirkví, dodala.

Parlament hlasmi vládnych poslancov v pondelok 27. februára súhlasil s rozšírením počtu uznaných cirkví o 18 spoločenstiev, čím v Maďarsku bude od marca celkom 32 oficiálne registrovaných cirkví. Zákonodarný zbor zamietol žiadosti ďalších 66 spoločenstiev. Tie budú môcť fungovať od marca už iba ako spolky. Popri kresťanských spoločenstvách sa medzi uznané cirkvi v Maďarsku v zmysle v pondelok prijatej novely zákona o cirkevnom štatúte zaradili aj spoločenstvo hinduistov, dve moslimské spoločenstvá a päť budhistických spoločenstiev.

Viacerí členovia niekdajšej maďarskej demokratickej opozície zverejnili vlani v auguste otvorený list, v ktorom sa sťažovali Európskej komisii a Rade Európy na potlačenie slobody vyznania v Maďarsku. Podľa nich pôvodný cirkevný zákon, prijatý v maďarskom parlamente 12. júla, odobral vyše stovke náboženských spoločenstiev štatút cirkvi. Porušením Charty základných práv EÚ a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak zostal štatút cirkvi zachovaný iba štrnástim náboženským spoločenstvám. Pôvodný cirkevný zákon ústavný súd zrušil v polovici decembra, parlament zákon korigoval tesne pred koncom minulého roka.

Maďarsko uznalo ďalších 18 cirkví

27. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarský parlament dnes hlasmi vládnych poslancov súhlasil s rozšírením počtu uznaných cirkví o 18 spoločenstiev, čím v Maďarsku bude od marca celkom 32 oficiálne registrovaných cirkví.

Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, zákonodarný zbor zamietol žiadosti ďalších 66 spoločenstiev. Tie budú môcť fungovať od marca už iba ako spolky.

Popri kresťanských spoločenstvách sa medzi uznané cirkvi v Maďarsku v zmysle dnes prijatej novely zákona o cirkevnom štatúte zaradili aj spoločenstvo hinduistov, dve moslimské spoločenstvá a päť budhistických spoločenstiev.

Podmienkou zaregistrovania spoločenstva v zmysle platného zákona bolo okrem iného, aby činnosť spoločenstva nebola v rozpore s platnými zákonmi, neporušovala právo na zdravie, na ľudskú dôstojnosť a aby sa nevynorilo v tejto súvislosti národnobezpečnostné riziko. Ďalšou podmienkou bolo, aby daná cirkev fungovala najmenej 100 rokov na medzinárodnej úrovni a najmenej 20 rokov organizovane v Maďarsku.

V pomere k počtu obyvateľstvu bude takto zabezpečený cirkevný štatút v Maďarsku v širšej miere, než v iných krajinách Európy, konštatoval kresťanskodemokratický predseda parlamentného výboru pre cirkvi Tamás Lukács.

Viacerí členovia niekdajšej maďarskej demokratickej opozície zverejnili v auguste otvorený list, v ktorom sa sťažovali Európskej komisii a Rade Európy na potlačenie slobody vyznania v Maďarsku. Podľa nich pôvodný cirkevný zákon, prijatý v maďarskom parlamente 12. júla, odobral vyše stovke náboženských spoločenstiev štatút cirkvi. Porušením Charty základných práv EÚ a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak zostal štatút cirkvi zachovaný iba štrnástim náboženským spoločenstvám. Pôvodný cirkevný zákon ústavný súd zrušil v polovici decembra, parlament zákon korigoval tesne pred koncom minulého roka.

Maďarskí Socialisti pripravujú volebný program pre rok 2014

27. februára 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarská socialistická strana (MSZP) pripravuje volebný program strany pre voľby v roku 2014. Program predstavia 1. mája, potom v rámci série podujatí pod názvom Dialóg za národ chcú tento program prediskutovať, informoval dnes v Budapešti predseda strany Attila Mesterházy.

Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda MSZP dodal, že do konca tohto roka zvolia kandidátov v každom individuálnom volebnom obvode.

Na budúci rok začne MSZP dvojročnú kampaň, ktorou sa chcú vyhnúť chybe z roku 2006, kedy MSZP iné sľúbila a neskôr niečo iné vykonala, konštatoval Mesterházy. Vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz robí teraz tú istú chybu a voliči ho za to vo voľbách určite potrestajú, poznamenal predseda socialistov.

Ťažiskom volebného programu bude podľa jeho slov prehĺbenie euroatlantickej integrácie, pretože podľa socialistov práve takýto moment môže pomôcť Maďarsku dostať sa z krízy.

MSZP chce v záujme navrátenia právneho štátu, ústavnosti a demokratického fungovania krajiny spolupracovať so všetkými demokratickými silami v Maďarsku.

V rámci volebného programu predstaví MSZP aj program pre východné Maďarsko, ktorý pripravuje strana spolu s expertmi žijúcimi v danom regióne.

Orbán môže doplatiť na zahrávanie sa s Bruselom

27. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)

Prísľuby maďarského premiéra Viktora Orbána, že sa bude usilovať o rýchle dosiahnutie zhody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a EÚ o stabilizačnej pôžičke, viedli k stabilizácii lokálnych trhov. Investori teraz veria, že dohoda je na dosah ruky.

V čase, keď sa forint dostal voči doláru takmer na päťmesačné maximum sa zdá, že sa premiér neponáhľa s napredovaním v úverovej akcii. Orbán môže kalkulovať s tým, že len keď sa eurozóna dostane trochu z dlhovej krízy a keď maďarská ekonomika dosiahne v prvom štvrťroku lepšie výsledky, môže sa mu vytvoriť nový priestor na manévrovanie v rokovaniach o pomoci.

Ale táto taktika sa môže ľahko vypomstiť vtedy, keď trhy začnú upodozrievať Budapešť, že jej nejde o nič iné, len o získanie času. V takom prípade sa forint znovu dostane pod tlak.

„Európska komisia (EK) a trhy všeobecne neveria Maďarsku, politike jeho vlády. Do úvahy sa berú len fakty,“ agentúre Reuters to uviedol diplomat, ktorý nechcel byť menovaný. „EÚ sa neponáhľa začať rokovania s Maďarskom. Bude uvádzať, že podmienky nie sú splnené, ale nebude tlačiť Maďarsko k rokovaciemu stolu.“

V roku 2008 sa stalo Maďarsko prvým členom EÚ, ktorý dostal záchranný úver od MMF a EÚ. Predchádzajúca vláda dokázala dosiahnuť dohodu za pár týždňov. Ale niekto, kto zmenil vyše 300 zákonov od prevzatia moci (v roku 2010), vrátane novej ústavy, nezvyčajne pomaly reaguje na EÚ v spore o niektoré zákony, ktoré vykoľajili rokovania o pomoci.

Poznámky finančného komisára EÚ Olliho Rehna na tlačovej konferencii, ktorý dostal listy od Orbána a Matolcsyho o prísľube ďalších úsporných opatrení, potvrdzujú slabú dôveryhodnosť maďarskej vlády. Rehn povedal, že listy neprinášajú nič nové, čo by zásadne zmenilo pohľad EK na vyhliadky maďarských verejných financií.

Analytici tvrdia, že sa Maďarsko dostalo do talianskej dilemy. Charakterizuje ju nezdravá zmes slabého rastu, vysokého dlhu a drahého financovania. A znamená, že nemôže prežiť bez pomoci zvonku.

Čím dlhšie dokáže Orbán posúvať dosiahnutie dohody o úvere a držať trhy v nádeji, že dohoda bude, tým je pravdepodobnejšie, že sa eurozóna začne dostávať z dlhovej krízy, čo potenciálne pomôže Budapešti, aby dosiahla lepšie podmienky pre svoju pomoc.

Ale táto stratégia môže mať bumerangový efekt. „Vláda predpokladá, že tým, čo hrá, si môže zlepšiť podmienky vyjednávania,“ uviedol analytik Peter Kreko z výskumného tímu Political Capital. „Ale táto stratégia môže sklamať. Jej úspech nie je zaručený. Môže sa stať, že (Budapešť) bude musieť prijať oveľa ponižujúcejšie podmienky.“

Napokon, ani Medzinárodný menový fond, ani EÚ doteraz neuviedli, či sa ich podmienky na obnovenie rokovaní s Budapešťou o preklenovacom úvere splnili, alebo či sa vôbec začali plniť.

Časť expertov predpokladá, že po obnovení rokovaní o úvere, bude základným jadrom sporu pre dohodu opustenie Matolcsyho neortodoxnej ekonomickej politiky. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a DPA.

Slovensko a Maďarsko spoja dva nové cestné mosty cez Ipeľ

27. februára 2012 (SITA/SME.sk)

Medzi Slovenskom a Maďarskom postavia dva nové cestné mosty cez rieku Ipeľ. Medzivládne dohody o výstavbe mostov a spojovacích ciest na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Chľaba v okrese Nové Zámky a Ipolydamásd a medzi obcami Pastovce v okrese Levice a Vámosmikola podpísali v pondelok v Bratislave minister dopravy Ján Figeľ (KDH) a štátny tajomník maďarského ministerstva národného rozvoja Pál Volner.

Mosty budú určené pre cestnú osobnú a nákladnú dopravu do 12 ton. Obaja podpísali aj medzivládnu dohodu o dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú štátnu hranicu.

„Na základe tohto podpisu budú môcť pokročiť nielen schvaľovacie procesy, ale Slovensko a Maďarsko budú môcť využiť financie z Európskeho rozvojového fondu na výstavbu obidvoch dôležitých mostov,“ povedal Figeľ na následnom brífingu. Vybudovanie mostov podľa neho pomôže na slovenskej strane doprave, turizmu aj zamestnanosti.

Minister predpokladá, že po schválení administratívnych procesov by mohli byť oba mosty postavené v roku 2013. „Sme schopní zrealizovať tieto stavby využijúc európske fondy. Dúfame, že za krátky čas sa nám podarí odovzdať tieto mosty,“ uviedol Volner s tým, že spolupráca v doprave funguje bezchybne.

Výstavba každého z oboch mostov bude stáť vyše 5 mil. eur a spolufinancovaná bude z európskych peňazí v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Maďarska na roky 2007 až 2013. Zdroje Európskeho fondu regionálneho rozvoja budú mať na financovaní mostov podiel 85 %, štátne rozpočty oboch krajín 10 % a spoluúčasť regiónov, na slovenskej strane Nitrianskeho samosprávneho kraja, dosiahne zvyšných 5 %.

Celkové náklady na stavbu mosta medzi Chľabou a Ipolydamásdom v dĺžke 106 metrov a spojovacej cesty tvoria 5,175 mil. eur. Pôvodný most zničili ľadové kryhy v roku 2000. Z uvedenej sumy na Slovensko pripadá 1,941 mil. eur a na Maďarsko 3,234 mil. eur. ERDF prispeje na financovanie podielu Slovenska sumou takmer 1,65 mil. eur, spolufinancovanie štátneho rozpočtu dosiahne 194,1 tis. eur a Nitriansky kraj zaplatí 97,1 tis. eur.

Výstavba 92 metrov dlhého mosta a spojovacej cesty medzi obcami Pastovce a Vámosmikola má stáť spolu 5,098 mil. eur, pričom podiel Slovenska je 1,552 mil. eur a Maďarska 3,546 mil. eur. ERDF v tomto prípade pre slovenskú časť projektu zaplatí 1,319 mil. eur, štátny rozpočet prispeje sumou 155,2 tis. eur a Nitriansky kraj poskytne 77,6 tis. eur.

Maďarsko sa nemieni podriadiť hrozbe Bruselu

27. februára 2012 (TASR/HNonline.sk)

Návrh pozastaviť Maďarsku vyplácanie financií z Kohézneho fondu Európskej únie pre nedodržanie cieľu deficitu nie je dôvodom na zmenu smeru hospodárskej politiky maďarskej vlády, vyhlásil dnes v maďarskom rozhlase predseda frakcie vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár.

„Túto bitku sme neskončili. Skúsime ešte zabojovať a pokúsime sa presvedčiť komisiu, respektíve členské krajiny EÚ a ich ministrov financií,“ povedal Lázár k návrhu Európskej komisie (EK), ktorý označil za nespravodlivý a nehodný krok trestajúci maďarských voličov.

EK v stredu 22. februára navrhla s platnosťou od 1. januára 2013 pozastaviť Maďarsku vyplácanie 495 miliónov eur z uvedeného fondu z dôvodu nedodržania povinnosti znižovania deficitu.

Hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó v maďarskej televízii k návrhu EK poznamenal, že stojí na vratkých nohách. Návrh je založený na predpoklade, že deficit bude vyšší než 3 %, pričom maďarská vláda už prijala opatrenia, aby deficit nebol 3,25 %, ako to avizovala komisia, ale 2,85 %, zdôraznil hovorca.

Szijjártó si preto nemyslí, že bude potrebné prijať ešte akékoľvek ďalšie opatrenia. „Fakty a čísla stoja na našej strane. Nemusíme urobiť nič iné, ako v rade ministrov financií poukázať na to, že Maďarsko má v tomto roku 8. najnižší deficit a pripomenúť, že to, čo komisia označila za jednorazové opatrenie, je dlhodobou štrukturálnou korekciou,“ dodal hovorca premiéra Viktora Orbána.