„Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20,19-23)

Keď sa na hodine náboženstva učíme, prečo slávime nedeľu, v odpovedi zaznievajú tieto slová: lebo v nedeľu Pán Ježiš vstal z mŕtvych a v nedeľu zoslal Ducha Svätého, ktorého prisľúbil apoštolom.

Každá nedeľa je slávením Veľkej noci, tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ale na Turíce aj splnenia Kristovho prísľubu zoslania Ducha Svätého nielen na apoštolov, ale na celú Cirkev. Je to vlastne sviatok Cirkvi. Práve na Turíce, keď bol zoslaný Duch Svätý, sa zrodila Kristova Cirkev. To je výsledok prvej Turíčnej kázne apoštola Petra. On sám po prijatí Ducha Svätého začal kázať a tak presvedčivo, že získal prvých tritisíc nových kresťanov. Takto vznikla prvá Cirkev, nové spoločenstvo Božieho ľudu Nového zákona.

Prečo až na Turíce môžeme hovoriť, že sa zrodila Cirkev? Pretože byť členom Kristovej Cirkvi znamená byť pokrstený v mene Najsvätejšej Trojice – v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Preto až teraz, po zjavení Ducha Svätého, možno krstiť v mene celej Najsvätejšej Trojice. Boh ako Trojjediný sa v dejinách spásy zjavoval postupne. Starý Zákon poznal iba Boha Otca. Neskôr sa zjavil Kristus cez anjelovo zvestovanie Márii a napokon Kristus prisľúbi apoštolom Ducha Svätého.

Tu sa jasne hovorí, čo je, alebo, lepšie povedané, kto je Cirkev. Nie ľudské dielo, ktoré by bolo len nejakou svetskou organizáciou založenou človekom, ale mystické telo Ježiša Krista, ktoré oživuje a vedie práve Duch Svätý. Tento Duch, ktorý vedie Cirkev v jej prvotnej misii, ktorú zveril Kristus do rúk apoštolov. Ten, čo vedie i samotných apoštolov, je vždy Ježišov Duch, ktorý spája Ježiša Krista s Otcom v láske. A tak ako bol Kristus týmto darom a spojivom lásky medzi apoštolmi a Otcom, po jeho Nanebovstúpení zosiela spolu s Otcom Ducha Svätého na Cirkev, novozákonné spoločenstvo, Ducha lásky, ktorý nás má spájať s ním a s Otcom.

Ak Ježiš Kristus je vtelené slovo Otca a toto slovo je zachytené v evanjeliách Ježiša Krista, tak Skutky apoštolské, ktoré nám opisujú prvé konanie apoštolov po prijatí Ducha Svätého, by sme mohli nazvať evanjeliom Ducha Svätého, v ktorom sa nehovorí o ňom len akosi teoreticky, ale ako o tom, kto žije aktívne v srdciach ľudí.

Udalosť Turíc je spolu s Veľkou nocou najväčšou udalosťou Nového Zákona. Tak ako sa Kristus rodí do tohto sveta v ľudskej podobe mocou Ducha Svätého, tak aj Kristovo tajomné telo – Cirkev – sa rodí podobne zostúpením Ducha Svätého na apoštolov a potom na každého, kto uverí v Ježiša Krista a dá sa pokrstiť. Ten istý Duch, z ktorého bol počatý Kristus v Máriinom lone, a ktorý ho viedol v celej jeho mesiášskej činnosti po krste v Jordáne, keď začal verejne účinkovať, je silou, ktorá vedie rodiacu sa Cirkev do dnešného dňa, naveky.

Ak nám Kristus zjavil Otca v novom pohľade ako Otca lásky, Duch Svätý nám otvára prístup do tohto spoločenstva lásky. To sú Kristove slová: „On vás uvedie do plnej pravdy.“ V ňom naplno poznávame pravdu o Bohu či o Ježišovi Kristovi. V ňom vyznávame, že Ježiš je Pán. V ňom sa správne modlíme k Bohu „a iba v ňom môžeme zvolať Abba Otče“.

Pán Ježiš v rozhovore s Nikodémom povedal jasne: „Ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. Tieto slová poukazujú na to, čo je to sviatostný krst – voda a Duch Svätý. Ide o narodenie, či zrodenie z Boha, ktoré spôsobuje Duch Svätý. Až takto sa možno dostať do Božieho kráľovstva, nie iba vlastnou silou. Potrebujeme teda Božieho Ducha, tak ako sme potrebovali a potrebujeme Ježiša Krista na návrat k Otcovi.

Ako chce Boží Duch pôsobiť v nás? Presne tak ako v Márii. V nej našiel to, čo Boh hľadá v každom z nás. Jednoduché a pokorné áno všetkému, čo je v ľudskom živote Božím plánom. V nej nám Duch zjavuje Otcovho Syna a ona sa stáva jeho matkou. Mária je matkou nielen Spasiteľa, ale i Tešiteľa a zároveň Stvoriteľa. Prijala nielen Krista, ale i Boha, lebo Kristus je neustále v spoločenstve Otca i Ducha. Mária je vzorom, prototypom, čo dokáže každý človek, ktorý sa naplno otvorí Duchu Svätému. Vyprosme si spoločne pri slávení Turíčnej svätej omše, aby sme nanovo prežili nové Turíce spoločenstva lásky. Amen.

(sb-vzs)