Zákon Národnej rady Slovenskej republiky

z 30. júna 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 184/1999 Z. z. a zákona č. 24/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 odsek 4 znie: „(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. 4)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: „4) Napríklad § 18 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku, § 2 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), § 11 ods. 2, § 12 ods. 3 a § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. § 1 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“.

3. V § 2 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie: „(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona.“. Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 2 až 4.

4. V § 2 odsek 3 znie: „(3) Kodifikovanú podobu štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na svojej internetovej stránke.“.

5. V § 3 odseky 1 a 2 znejú: „(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom5) používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.

(2) Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb podľa odseku 1, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 5aa znejú: „5) Napríklad § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 619/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 16/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 a 17 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5aa) Zákon č. 184/1999 Z. z.“.

6. V poznámke pod čiarou k odkazu 5a sa citácia „§ 3 a 3a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 12 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

7. V poznámke pod čiarou k odkazu 5b sa citácia „§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

8. V § 3 ods. 3 písm. b) sa slová „verejnoprávnych orgánov“ nahrádzajú slovami „v orgánoch a právnických osobách podľa odseku 1“.

9. V § 3 ods. 3 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d). Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.

10. V § 3 ods. 4 sa slová „Verejnoprávne orgány“ nahrádzajú slovami „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1“ a vypúšťajú sa slová „a nimi zriadené organizácie“.

11. V § 3 odsek 5 znie: „(5) Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak.6b) Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk. Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6b znie: „6b) Napríklad § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení zákona č. 231/2000 Z. z., § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z., § 109 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.“.

12. Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 3a Používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov V štátnom jazyku sa uvádzajú názvy obcí a ich častí,7a) názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, iné geografické názvy,7b) ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp; označovanie obcí a označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín upravujú osobitné predpisy.7c)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a až 7c znejú:

„7a) § 1a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.

7b) § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

7c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. Zákon č. 184/1999 Z. z.“.

13. V § 4 ods. 1 a 5 sa odkaz 8 označuje ako 5a a poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa vypúšťa.

14. V § 4 odsek 3 znie:

„(3) Celá pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia v školách a v školských zariadeniach sa vedie v štátnom jazyku. V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín,8a) sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.8b) V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín,8a) sa ďalšia dokumentácia vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.“.

15. V poznámke pod čiarou k odkazu 8a sa citácia „§ 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 12 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

16. V poznámke pod čiarou k odkazu 8b sa citácia „§ 11a zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 11 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

17. V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia „§ 40 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.“ nahrádza citáciou „§ 13 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

18. § 5 vrátane nadpisu znie:

㤠5

Používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku

(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania a) inojazyčných televíznych relácií9a) s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku,

b)inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku a rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose,

c) kultúrnych a informačných programov Slovenského rozhlasu do zahraničia,10)

d)televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a relácií s príbuzným zameraním,

e) hudobných diel s pôvodnými textami,

f) v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskom rozhlase,11)

g)audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,11a)

h)audiovizuálnych diel, ktorých dabing v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka bol vyrobený pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu11b) a ktoré boli odvysielané na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti tohto osobitného predpisu,

i) pôvodných jazykových prejavov jednotlivých osôb v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka zaradených do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych relácií alebo rozhlasových relácií,

j) podujatia v priamom prenose so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka v rámci inojazyčnej relácie.

(2) Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a).

(3) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku.

(4) Ak osobitný predpis11c) neustanovuje inak, štátny jazyk sa používa v a) periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve11d) alebo b)neperiodickej publikácii.11e)

(5) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku okrem tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín; taká tlačovina, katalóg alebo program vydaný v jazyku národnostnej menšiny musí obsahovať aj obsahovo totožné znenie v štátnom jazyku. Tlačoviny, katalógy a programy podľa predchádzajúcej vety vydané v štátnom jazyku môžu obsahovať aj znenia v iných jazykoch v potrebnom rozsahu, ktoré sú v zásade obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku a nasledujú až po znení v štátnom jazyku.

(6) Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné hry s pôvodnými textami. Sprievodné uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku s výnimkou uvádzania programov podľa druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka.

(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.11f)

(8) Každý účastník verejného zhromaždenia alebo verejného podujatia na území Slovenskej republiky má právo predniesť svoj prejav v štátnom jazyku.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9a až 11f znejú:

„9a) § 2 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

10) § 5 ods. 1 písm. k) zákona č. 619/2003 Z. z.

11) § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z.

11a) § 17 ods. 5 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

11b) § 46 ods. 6 zákona č. 343/2007 Z. z.

11c) § 2 ods. 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

11d) § 2 ods. 1 a 4 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

11e) § 2 ods. 3 zákona č. 212/1997 Z. z.

11f) Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.“.

19. § 6 a 7 vrátane nadpisov znejú:

㤠6

Používanie štátneho jazyka v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch a v hasičských jednotkách

(1) V ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, v Železničnej polícii, v Hasičskom a záchrannom zbore a v obecnej polícii sa v služobnom styku povinne používa štátny jazyk.

(2) Celá agenda a dokumentácia ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sa vedie v štátnom jazyku.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na letectvo počas letovej prevádzky a na medzinárodné aktivity ozbrojených síl a ozbrojených zborov.

§ 7

Používanie štátneho jazyka v súdnom konaní, správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní

(1) Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.

(2) Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva osôb, ktoré neovládajú štátny jazyk, vyplývajúce z osobitných predpisov12) zostávajú nedotknuté.“.

20. Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

„12) Napríklad § 18 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku.“.

21. V nadpise § 8 sa slová „v hospodárstve, v službách a v zdravotníctve“ nahrádzajú slovami „v ostatných oblastiach verejného styku“.

22. V § 8 ods. 1 sa za slovo „potravín“ vkladá čiarka a slová „a liečiv,“ sa nahrádzajú slovami „liečiv, spotrebnej elektroniky a drogistického tovaru,“.

23. V § 8 ods. 1 sa na konci vypúšťa bodka a odkaz 13 a pripájajú sa tieto slová: „v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi.13)“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách.“ nahrádza citáciou „Napríklad § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.

24. V § 8 odseky 2 až 4 znejú:

„(2) Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku.

(3) Finančná a technická dokumentácia, stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku. Používanie štátneho jazyka v slovenských technických normách upravuje osobitný predpis.14)

(4) Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,15) používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14 a 15 znejú:

„14) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15) § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z.“.

25. V § 8 ods. 5 sa slová „verejnoprávnymi orgánmi“ nahrádzajú slovami „orgánmi a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1“.

26. V § 8 odsek 6 znie:

„(6) Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.“.

27. § 9 vrátane nadpisu znie:

㤠9

Dohľad

(1) Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa § 3 až 4, § 5 ods. 3, ods. 4 písm. b), ods. 5 až 7 a § 6, § 7 v správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, § 8 ods. 2 až 6 okrem komunikácie personálu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb s pacientmi a klientmi a okrem reklamy, nad ktorou vykonávajú dohľad orgány podľa osobitného predpisu,16) a § 11a vykonáva ministerstvo kultúry. Pri výkone dohľadu ministerstvo kultúry prihliadne aj na kodifikovanú podobu štátneho jazyka podľa § 2 ods. 3.

(2) Osoby, ktoré sú poverené výkonom dohľadu podľa odseku 1, sú pri výkone tejto činnosti v súlade s predpisom o kontrole v štátnej správe17)

a) povinné preukázať sa preukazom príslušného orgánu dohľadu a písomným poverením na výkon dohľadu,

b) oprávnené požadovať potrebnú súčinnosť, najmä poskytnutie informácií, údajov, písomného vysvetlenia alebo ústneho vysvetlenia, dokladov a príslušných písomných materiálov,

c) povinné spísať protokol o vykonanom dohľade.

(3) Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby sú povinné umožniť výkon dohľadu oprávneným osobám a poskytnúť potrebnú súčinnosť.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 a 17 znejú:

„16) § 3 ods. 6 a § 11 ods. 3 písm. b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 16 písm. g) a § 67 ods. 2 písm. m) zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17) § 8 až 13 a § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.“.

28. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠9a

Pokuty

(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.

(2) Rozhodnutie o uložení pokuty musí obsahovať lehotu na odstránenie protiprávneho stavu. Ak sa súlad s týmto zákonom nedosiahol v lehote určenej v rozhodnutí, ministerstvo kultúry uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku pôvodne uloženej pokuty.18) Ďalšiu pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď mali byť vykonané opatrenia na nápravu nedostatkov určené v rozhodnutí o uložení pokuty.

(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo kultúry dozvedelo o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na rozsah, následky, čas trvania a opakovanie protiprávneho konania.

(4) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v ňom nie je uvedená neskoršia lehota. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.18)

(5) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

„18) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“.

29. § 10 vrátane nadpisu znie:

㤠10

Správa o stave používania štátneho jazyka

(1) Ministerstvo kultúry predkladá vláde Slovenskej republiky správu o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky raz za dva roky.

(2) Na účel podľa odseku 1 je ministerstvo kultúry oprávnené vyžadovať od orgánov a právnických osôb podľa § 3 ods. 1 informácie a písomné podklady o používaní štátneho jazyka v oblasti ich pôsobnosti.

(3) Prvú správu podľa odseku 1 predloží ministerstvo kultúry do 31. marca 2012.“.

30. § 11 vrátane nadpisu znie:

㤠11

Spoločné a prechodné ustanovenia

(1) Štátnym jazykom sa na účely § 3 až 8 rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe podľa § 2 ods. 3; tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike.

(2) Náklady na všetky úpravy informačných tabúľ, nápisov a ostatných textov podľa tohto zákona uhrádzajú príslušné úrady a ostatné právnické osoby a fyzické osoby. Tieto úpravy vykonajú do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.“.

31. Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠11a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2009

Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia a fyzické osoby sú povinné do 31. decembra 2009 odstrániť stav odporujúci ustanoveniam § 3 ods. 3 písm. d), § 5 ods. 5 a 7 a § 8 ods. 6. Ak ide o nápis na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli s textom v jazyku národnostnej menšiny, ktorý bol umiestnený na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli pred 1. septembrom 2009, a nasleduje po ňom obsahovo totožný text v štátnom jazyku s rovnakým alebo väčším písmom ako text v jazyku národnostnej menšiny, nevzťahuje sa na taký nápis povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete.“.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín sa mení takto:

V § 1 ods. 2 a v § 2 sa slová „v úradnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v štátnom jazyku“. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike“ nahrádza citáciou „§ 3a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení zákona.../2009 Z. z.“.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z. a zákona č. 195/2007 Z. z. sa mení takto:

V § 9 ods. 1 sa slová „v štátnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v kodifikovanej podobe štátneho jazyka“.

Čl. IV

Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona č. 104/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 122/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 370/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 216/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 256/2003 Z. z., zákona č. 9/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 270/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 489/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 67 ods. 2 písm. c) sa za slová „§ 23“ vkladá čiarka a slová „§ 24“.

Čl. V

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa mení takto:

§ 6 sa vypúšťa.

Čl. VI

Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 206/2002 Z. z., zákona č. 289/2005 Z. z., zákona č. 95/2006 Z. z., zákona č. 121/2006 Z. z., zákona č. 13/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 287/2008 Z. z., zákona č. 516/2008 Z. z. a zákona č. 77/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 67 ods. 1 sa slová „3 000 Sk do 1 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „99 eur do 33 193 eur“.

2. V § 67 ods. 2 sa slová „5 000 Sk do 200 000 Sk“ nahrádzajú slovami „165 eur do 6 638 eur“ a slová „3 000 Sk do 50 000 Sk“ nahrádzajú slovami „99 eur do 1 659 eur“.

3. V § 67 sa odsek 2 dopĺňa písmenom m), ktoré znie: „m) nesplnil povinnosť podľa § 16 písm. g).“.

4. V § 67 ods. 3 sa slová „20 000 Sk do 2 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „663 eur do 66 387 eur“ a slová „3 000 Sk do 600 000 Sk“ nahrádzajú slovami „99 eur do 19 916 eur“.

5. V § 67 ods. 4 sa slová „50 000 Sk do 3 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „1 659 eur do 99 581 eur“.

6. V § 67 ods. 5 sa slová „100 000 Sk do 5 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „3 319 eur do 165 969 eur“ a slová „15 000 Sk do 1 500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „497 eur do 49 790 eur“.

7. V § 67 ods. 6 sa slová „100 000 Sk do 2 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „3 319 eur do 66 387 eur“ a slová „30 000 Sk do 600 000 Sk“ nahrádzajú slovami „995 eur do 19 916 eur“.

8. V § 67 ods. 7 sa slová „20 000 Sk do 4 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „663 eur do 132 775 eur“ a slová „6 000 Sk do 500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „199 eur do 16 596 eur“.

9. V § 67 ods. 8 a 9 sa slová „50 000 Sk do 5 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „1 659 eur do 165 969 eur“.

Čl. VII

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a zákona č. 59/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 74 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

„f) zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,34a)“.

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:

„34a) § 3 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

Čl. VIII

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z. sa mení takto:

V § 13 sa slová „v štátnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v kodifikovanej podobe štátneho jazyka“.“.

Čl. IX

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákonom č. 5/1999 Z. z., zákonom č. 184/1999 Z. z., zákonom č. 24/2007 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. X

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2009.

 

 

prezident Slovenskej republiky

 

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

predseda vlády Slovenskej republiky

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Medzi základné povinnosti štátu patrí aj úprava jazykových pomerov na jeho vlastnom území. Prostredníctvom štátneho jazyka sa štát usiluje udržiavať a prehlbovať politickú a sociálnu integrovanosť všetkých svojich občanov a zabezpečovať efektívny výkon štátnej správy a jednotný informačný tok. Štátny jazyk je prostriedkom vnútornej stability štátu v zmysle spoločenskom, kultúrnom a aj politickom.

Štátny jazyk sa používa na štátnom území Slovenskej republiky ako záväzný vo vymedzených komunikačných situáciách. Sám pojem štátny jazyk sa viaže na spoločenské úlohy jazyka, nevyplýva z podstaty jazyka, ani sa neviaže na istý stupeň jeho vývinu.

Jazyková politika sa v Slovenskej republike uskutočňuje v rámci kultúrnej politiky štátu, ktorej cieľom je okrem iného aj podpora rozvoja a uplatňovania štátneho jazyka ako významnej duchovnej súčasti národného kultúrneho dedičstva; jeho ochrana patrí medzi priority kultúrnej politiky Slovenskej republiky. Jazyková politika sa premietla do prijatia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“), ktorý upravuje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku. Na území Slovenskej republiky je podľa článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky štátnym jazykom slovenský jazyk. V postavení štátneho jazyka sa slovenský jazyk odlišuje od všetkých ostatných jazykov používaných na území Slovenskej republiky. Podľa zákona o štátnom jazyku má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky (§ 1 ods. 2). Podľa § 2 štát utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom (§ 2 ods. 1 písm. a), keďže ovládanie štátneho jazyka odstraňuje jazykové bariéry medzi občanmi štátu. Okrem toho je v zákone zakotvená aj starostlivosť štátu o vedecký výskum štátneho jazyka, jeho historického vývinu, o výskum miestnych a sociálnych nárečí, o kodifikáciu štátneho jazyka a zvyšovanie jazykovej kultúry (§ 2 ods. 1 písm. b).

Záujmom štátu v oblasti jazykovej politiky je rešpektovať národnoreprezentatívnu a štátnointegratívnu funkciu slovenského jazyka ako štátneho jazyka a upevňovať pozíciu spisovného slovenského jazyka ako prostriedku verejného styku a zároveň prehlbovať pozitívny vzťah občanov slovenskej národnosti aj príslušníkov národnostných menšín k slovenskému jazyku. Starostlivosť o štátny jazyk sa v Slovenskej republike uskutočňuje v súlade s medzinárodnými zmluvami a pri súčasnom zabezpečení jazykových a iných práv národnostných menšín.

Starostlivosť o štátny jazyk Slovenskej republiky korešponduje s celoeurópskym úsilím o zachovanie multikultúrneho a multilingválneho spoločenstva v rámci zjednotenej Európy. Ochrana slovenského jazyka je jednou z dôležitých úloh vyplývajúcich pre Slovenskú republiku aj z Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (dohovor UNESCO ratifikovaný prezidentom Slovenskej republiky 15. 3. 2006), v ktorom sa zmluvné štáty zaviazali prijímať zákonné a iné opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na svojom území. Podľa dohovoru je jazyk súčasťou a prostriedkom tohto dedičstva. Ako sa uvádza v preambule dohovoru, prebiehajúce procesy globalizácie a sociálnej transformácie môžu vyvolávať „vážnu hrozbu úpadku, zániku a ničenia nehmotného kultúrneho dedičstva, a to predovšetkým pre nedostatok prostriedkov na ich ochranu“.

V záujme zachovania kultúrnej a jazykovej rozmanitosti európskeho spoločenstva národov je podpora jazyka ako súčasti spoločného svetového dedičstva a prostriedku zachovávania kultúrnej rozmanitosti jedným z cieľov sformulovaných aj v Dohovore o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (dohovor UNESCO ratifikovaný prezidentom Slovenskej republiky 16. 12. 2006). Okrem iného sa v dohovore zdôraznilo zvrchované právo štátov prijať takú politiku a opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa jazyka, ktoré príslušný zmluvný štát pokladá za vhodné na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov na svojom území.

Prvé návrhy na prijatie zákona na ochranu slovenčiny sa formulovali už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Legislatívne vyhlásenie slovenčiny ako štátneho a základného úradného jazyka záväzného vo verejnom živote na Slovensku sa však po známych augustových udalostiach roku 1968 už nemohlo realizovať.

Otázka zákonnej ochrany slovenčiny sa dostala do centra pozornosti až po spoločensko-politických zmenách v roku 1989. V tomto období sa vypracovali dva návrhy zákona o slovenčine. Prvý vznikol z iniciatívy Matice slovenskej, druhý predložila na rokovanie parlamentu vláda Slovenskej republiky. Plénum Slovenskej národnej rady schválilo 25. októbra 1990 vládny návrh zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/1990 Zb. Keďže tento zákon neproklamoval slovenčinu ako jediný štátny jazyk na území Slovenskej republiky, ale ako druhý (pomocný) úradný jazyk pripúšťal češtinu, dostal sa po roku 1992 do nesúladu s čl. 6 ods. 1 Ústavy SR, ktorá slovenčinu zakotvuje ako štátny jazyk.

Prijatím zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky 15. novembra 1995, sa naplnil článok 6 ods. 1 ústavy. Zákon o štátnom jazyku vstúpil do platnosti 1. januára 1996 a súčasne k tomuto dátumu stratil účinnosť zákon č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike. Spracovateľom a predkladateľom zákona o štátnom jazyku bolo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré vykonáva štátnu správu na úseku starostlivosti o štátny jazyk a nesie najvyššiu zodpovednosť za uplatňovanie hlavných cieľov jazykovej politiky štátu.

Zákon o štátnom jazyku zabezpečuje používanie slovenského jazyka ako jednotného dorozumievacieho prostriedku vo verejnom styku, zrovnoprávňuje a spája všetkých občanov Slovenskej republiky, zaručuje jednotnú komunikáciu orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy. Utvára sa tak základný predpoklad fungovania všetkých oblastí spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky. Dôležitosť ovládania a používania štátneho jazyka ako integrujúceho prostriedku v danom štátnom útvare podčiarkujú aj viaceré medzinárodné dokumenty. Odporúčania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe z roku 1998 týkajúce sa jazykových práv národnostných menšín zdôrazňujú, že bez riadneho ovládania štátneho jazyka nie je možná integrácia jednotlivcov do širšej občianskej spoločnosti a nie je ani pravdepodobné, že by sa bez znalosti štátneho jazyka mohli jednotlivci začleniť do takejto spoločnosti ako jej rovnoprávni členovia.

Cieľom zákona o štátnom jazyku bolo jednoznačne vymedziť postavenie slovenského jazyka vo verejnom živote - v úradnom styku, školstve, v hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a verejných zhromaždeniach, v ozbrojených silách, v požiarnych zboroch, v súdnom a správnom konaní, v hospodárstve, v službách a zdravotníctve. Tento zákon nielen vymedzuje rozsah používania slovenského jazyka vo verejnom styku, ale garantuje aj jeho ochranu a zabezpečuje starostlivosť oň.

V tomto ohľade Slovenská republika nie je nijakou výnimkou. Jazykové zákony sú integrálnou súčasťou vyspelých právnych systémov v mnohých štátoch, v ktorých sa starostlivosť o národný (štátny, oficiálny) jazyk pokladá za prirodzenú povinnosť štátu. Z členských štátov Európskej únie majú v súčasnosti zákon o štátnom jazyku alebo osobitné právne normy upravujúce používanie štátneho jazyka napríklad Estónsko (jazykový zákon z 21. februára 1995), Francúzsko (zákon o používaní francúzskeho jazyka zo 4. augusta 1994), Litva (zákon Litovskej republiky o štátnom jazyku z 31. januára 1995), Lotyšsko (zákon o štátnom jazyku z 9. decembra 1999), Maďarsko (zákon o uverejňovaní hospodárskych reklám, obchodných nápisov a jednotlivých oznamov verejného záujmu v maďarskom jazyku z roku 2001), Poľsko (zákon o poľskom jazyku zo 7. októbra 1999), Slovinsko (zákon o verejnom používaní slovinčiny z 15. júla 2004).

Opodstatnenosť zákonnej ochrany štátneho jazyka potvrdzuje aj niekoľko rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo svojej judikatúre súd uznáva, že priznaním štatútu štátneho jazyka sa tento jazyk stáva jednou zo základných ústavných hodnôt „takým istým spôsobom ako národné územie, organizačná štruktúra štátu a národná zástava“. Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že opatrenia na ochranu a podporu štátneho jazyka zodpovedajú ochrane „práv a slobôd iných“ v zmysle článku 8 odseku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a priznáva právo každého štátu na reguláciu používania svojho štátneho jazyka.

Súčasné znenie zákona o štátnom jazyku sa od pôvodného znenia prijatého v roku 1995 líši v § 3, v ktorom sa v roku 1997 vypustil odsek 5 (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 1997), v § 3 ods. 3 a § 4 ods. 3, ktoré sa v roku 1999 rozšírili o možnosť vydávať dvojjazyčné vysvedčenia a viesť dvojjazyčnú pedagogickú dokumentáciu na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny (prijatie zákona č. 5/1999 Z. z.), a v § 3 ods. 4, keď sa v roku 2007 rozšírila možnosť používať v informačných systémoch verejnoprávnych orgánov popri štátnom jazyku aj ďalšie jazyky, ak tak ustanoví osobitný predpis (prijatie zákona č. 24/2007 Z. z.). Súčasné znenie neobsahuje ani pôvodný § 10 o pokutách, ktorý stratil platnosť 1. septembra 1999, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

Po dvanásťročných skúsenostiach s uplatňovaním zákona o štátnom jazyku v praxi sa ukázala potreba pripraviť novelu zákona, ktorá by zabezpečila vyššiu účinnosť a vykonateľnosť tohto zákona a tým prispela k zlepšeniu starostlivosti o štátny jazyk a k upevneniu postavenia slovenského jazyka ako štátneho jazyka v Slovenskej republike. Novelizáciu zákona si vyžiadala predovšetkým nevyhovujúca situácia v používaní slovenského jazyka vo verejnom styku. Súčasná jazyková prax jasne signalizuje, že zákon o štátnom jazyku sa v potrebnej miere neuplatňuje.

Vo verejných komunikačných situáciách sa v mnohých prípadoch nerešpektuje zákonná požiadavka uplatňovania štátneho jazyka vo verejnom styku na celom území Slovenskej republiky, prejavuje sa pokles jazykovej kultúry.

Toto nerešpektovanie zákona úzko súvisí s nedostačujúcou kontrolou dodržiavania platnej kodifikácie, s nedostatkami v organizovaní a zabezpečovaní výučby slovenského jazyka na rozličných stupňoch a v rozličných druhoch škôl, v príprave učiteľov slovenského jazyka i ostatných predmetov a napokon aj s nedostačujúcou pozornosťou, ktorá sa venuje kultúre spisovnej slovenčiny v štátnej a verejnej správe, pri šírení reklamy, pri distribúcii tovarov a služieb a pod.

Nemožnosť sankcionovať nedodržiavanie zákonom stanovených povinností (po vypustení § 10 o pokutách v roku 1999) spôsobuje nárast protiprávneho konania spočívajúceho v pribúdaní prípadov porušovania ustanovení zákona o štátnom jazyku. Súčasné znenie zákona umožňuje ministerstvu kultúry len upozorňovať na protiprávne konanie a žiadať jeho odstránenie, neumožňuje však vymáhať nápravu. Preto zostáva väčšina prípadov nevyriešená, pretrváva nežiaduci stav spojený často s porušovaním zákonných práv občanov. Vzniká situácia, keď štát síce garantuje postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ale v reálnom živote sa mnohé ustanovenia tohto predpisu neuplatňujú a štátny orgán nemôže použiť nijaké účinné legislatívne prostriedky na vymáhanie ich dodržiavania. Takto sa zákon dostáva iba do deklaratívnej polohy a jeho účinnosť v spoločnosti sa výrazne oslabuje.

Prvoradou úlohou novely zákona o štátnom jazyku je preto umožniť vykonateľnosť jeho ustanovení a utvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie účinného štátneho dohľadu. Pritom je potrebné presnejšie vymedziť pravidlá výkonu dohľadu, posilniť kompetencie dozorného orgánu (aj znovuzavedením sankčných opatrení), definovať oprávnenia a povinnosti pracovníkov vykonávajúcich dohľad, ako aj oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu.

Pri zabezpečení tejto úlohy je nevyhnutné spresniť niektoré formulácie, odstrániť nejasnosti a nesystémové prvky v texte zákona, ako aj zladiť konkrétne ustanovenia s platnou právnou úpravou v iných zákonoch. S tým súvisia aj isté legislatívno-technické a terminologické úpravy nadväzujúce na zmeny v súvisiacich právnych predpisoch. V procese novelizácie sa teda okrem iného precizuje súčasné znenie platného zákona o štátnom jazyku.

Garantom uplatňovania zákona o štátnom jazyku zostáva naďalej ministerstvo kultúry, ktoré je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre štátny jazyk. Zmena pri vykonávaní dohľadu nad zákonom o štátnom jazyku nastáva v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, kde sa kompetencia na výkon dohľadu nad ustanoveniami upravujúcimi používanie štátneho jazyka vo vysielaní (§ 5 ods. 1 a 2) presúva z ministerstva kultúry na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá vykonáva štátnu reguláciu v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania (podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov). Spôsob dohľadu sa mení aj v oblasti súdnictva, kde v súlade s princípom nezávislosti súdnictva nebude dohľad nad používaním štátneho jazyka zabezpečovať ministerstvo kultúry, ale predseda príslušného súdu. Ministerstvo kultúry nebude zo zákona dohliadať ani na úroveň tých reklamných textov, nad ktorými zabezpečujú dohľad jednotlivé dozorné orgány podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spod kontroly štátnych orgánov je vyňaté aj používanie štátneho jazyka v tlačených médiách a v agentúrnom spravodajstve.

Pri príprave novely zákona o štátnom jazyku sa zohľadnili aj odporúčania Výboru expertov Rady Európy uvedené v správe zo 16. januára 2006 o uplatňovaní Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku. Napriek tomu, že úlohou zákona o štátnom jazyku nie je implementácia tejto charty, ministerstvo kultúry preskúmalo všetky ustanovenia zákona, ktoré by mohli predstavovať neprimerané obmedzenia z hľadiska legitímneho používania menšinových jazykov vo verejnom styku a tam, kde to bolo v rámci novelizácie zákona možné, navrhlo úpravu príslušných ustanovení.

V súvislosti s novými úlohami, ktoré v prípade schválenia návrhu zákona v predkladanej podobe pribudnú ministerstvu kultúry pri zabezpečovaní dohľadu nad zákonom, bude potrebné personálne posilniť (aspoň o dvoch zamestnancov) organizačný útvar ministerstva kultúry, ktorý v rámci organizačnej štruktúry ministerstva plní úlohy v oblasti štátneho jazyka.

Súčasne sa ministerstvu kultúry ukladá povinnosť zhromažďovať poznatky o výkone dohľadu nad zákonom, ako aj o stave používania slovenského spisovného jazyka a o praktickom uplatňovaní zákona o štátnom jazyku v spoločnosti a predkladať o tom správu vláde Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona rešpektuje súčasnú právnu úpravu používania štátneho jazyka a okrem niektorých zmien a doplnení v zásade zachováva doterajšiu obsahovú náplň zákona o štátnom jazyku.

Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie

v primárnom práve:

- čl. 6 ods. 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení (Únia rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a národnú identitu členských štátov),

v sekundárnom práve:

- nie je upravená,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: bezpredmetné.

Doložka o posúdení vplyvov

1. Odhad vplyvov na verejné financie:

Návrh zákona zakladá nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v súvislosti s predpokladaným zriadením dvoch nových štátnozamestnaneckých miest na ministerstve kultúry. Pôjde o každoročne sa opakujúce výdavky na mzdové prostriedky v odhadovanej výške 32 118,15 eur (967 591,39 Sk). Keďže návrh zákona obsahuje aj sankčný mechanizmus s ukladaním pokút, možno predpokladať, že schválenie novely zákona o štátnom jazyku bude mať istý pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Vzhľadom na charakter ustanovenia však nie je možné teraz kvantifikovať výšku tohto pozitívneho vplyvu.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nemá vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie:

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Pôvodné znenie odseku 4 v § 1 sa upravilo tak, aby presnejšie vyjadrovalo skutočný stav právnej úpravy v súvislosti s používaním menšinových jazykov.

V poznámke pod čiarou sa opravili odkazy na staré všeobecne záväzné právne predpisy a doplnili sa nové predpisy.

K bodu 2

Do úvodných ustanovení v § 1 sa dopĺňa nový odsek 5, ktorého úlohou je vymedziť okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o štátnom jazyku.

K bodu 3

Súčasné znenie odseku 2 v § 2 hovorí o povinnosti ministerstva kultúry ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku starostlivosti o štátny jazyk vyhlasovať kodifikovanú podobu štátneho jazyka.

Pod pojmom kodifikácia sa rozumie súhrn prijatých pravidiel, ktoré sú pre používateľov spisovného jazyka záväzné. Tieto pravidlá dodávajú spisovnému jazyku jednotnú celospoločenskú podobu. Dotýkajú sa všetkých rovín hovorenej i písanej podoby spisovného jazyka, predovšetkým hláskoslovnej a gramatickej roviny i výslovnosti.

Kodifikácia (reglementácia, predpis, zjednocovanie) je v spisovnom jazyku nevyhnutná preto, lebo spisovná podoba národného jazyka sa nekryje s nijakou nárečovou podobou národného jazyka. Kodifikácia zaručuje spisovnému jazyku jeho celospoločensky jednotnú podobu, ktorú si osvojujeme z kodifikačných príručiek predovšetkým v procese školského vzdelávania.

Spisovná jazyková norma sa zachytáva v kodifikačných príručkách. V súčasnosti máme k dispozícii štyri základné kodifikačné príručky. Pre oblasť pravopisu sú to Pravidlá slovenského pravopisu (2000), pre oblasť hláskoslovia a výslovnosti sú to Pravidlá slovenskej výslovnosti (1996), pre oblasť tvaroslovia Morfológia slovenského jazyka (1966) a pre oblasť slovnej zásoby Krátky slovník slovenského jazyka (2003).

Je prirodzené, že zmeny v jazyku, ktoré súvisia s civilizačným vývinom spoločnosti, sa musia odraziť aj v kodifikácii (hovoríme aj o pružnej kodifikácii). Všestranný vedecký výskum jazyka, jeho vývinu a používania v spoločnosti zisťuje nielen zmeny v jazyku a ich podmienenosť, ale aj zistiteľné vývinové tendencie v jazyku. Zmeny v kodifikácii sa opierajú o tento výskum a o jeho výsledky. V slovenských pomeroch sa tento výskum sústreďuje predovšetkým v Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách v Slovenskej republike. Návrhy na zmeny v kodifikácii posudzujú odborné komisie. Ak ide o rozsiahlejší, závažný zásah do platnej kodifikácie, predkladá sa návrh na zmeny na vedeckých podujatiach a potom v odbornej alebo aj širšie zameranej kultúrnej tlači. V príslušnej reprezentatívne zloženej odbornej komisii (napríklad v pravopisnej, ortoepickej a pod.) sa posudzujú všetky návrhy a formuluje sa odborné stanovisko, ktoré sa potom publikuje v kodifikačných príručkách.

Platnosť kodifikácie, ktorá je v danom období záväzná, potvrdzuje ústredný orgán štátnej správy, v ktorého kompetencii je starostlivosť o štátny jazyk. U nás je takýmto orgánom Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Na návrh odborných slovakistických pracovísk Ústredná jazyková rada ako expertný poradný orgán ministra kultúry, zložená z popredných jazykovedcov a slovakistov pôsobiacich v oblasti výskumu slovenského jazyka, posúdi a odsúhlasí všetky opodstatnené zmeny v platnej kodifikácii. Na základe súhlasného stanoviska Ústrednej jazykovej rady ministerstvo kultúry uverejní kodifikovanú podobu štátneho jazyka na svojej internetovej stránke.

K bodu 4

V navrhovanom spojení „štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom“ ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na súčasnú terminológiu. Zároveň sa vypúšťa legislatívna skratka „verejnoprávny orgán“, ktorá sa v celom texte zákona nahrádza odvolávkou na orgány vymenované v § 3 ods. 1.

Keďže celý § 3 sa sústreďuje na oblasť úradného styku, prvá veta odseku 1 v tomto paragrafe sa dopĺňa druhou časťou, ktorá v súvislosti s uplatňovaním jazykov menšín v úradnom styku odkazuje na zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Vzhľadom na to, že úlohou zákona č. 184/1999 Z. z. je vymedzenie rozsahu používania jazykov menšín v úradnom styku, odvolávkou na tento zákon v prvej vete § 3 zákona o štátnom jazyku (odkaz č. 5aa) sa jednoznačne deklaruje, že stanovený rozsah menšinových jazykových práv sa zákonom o štátnom jazyku plne rešpektuje a povinné používanie štátneho jazyka v úradnom styku zakotvené v § 3 zákona o štátnom jazyku nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 184/1999 Z. z., neobmedzuje práva vyplývajúce z tohto zákona.

V súvislosti s medzinárodnou komunikáciou, ktorá v úradnom styku s orgánmi verejnej moci iných štátov, s medzinárodnými organizáciami, s ďalšími subjektmi medzinárodného práva atď. môže prebiehať aj v inom ako štátnom jazyku, bolo potrebné doplniť ustanovenie odseku 1 o možnosť používania iných jazykov v kontakte s cudzinou. Pretože komunikácia na medzinárodnej úrovni sa riadi súhrnom zmluvne dohodnutých pravidiel, obyčajovým právom, zvyklosťami a zásadami diplomatickej praxe a pod., v návrhu zákona sa použil zovšeobecňujúci pojem zaužívaná medzinárodná prax, ktorým sa vyjadruje skutočnosť, že používanie jazykov v medzinárodnom styku prebieha podľa medzinárodne akceptovaných pravidiel uplatňovaných v jednotlivých oblastiach.

V odseku 2 sa urobili niektoré terminologické úpravy - do výpočtu zamestnancov sa doplnili štátni zamestnanci a neaktuálny termín spoje sa nahradil slovným spojením pošty a telekomunikácie. Preukazovanie primeranej znalosti štátneho jazyka pri prijímaní jednotlivých osôb do pracovného pomeru, ktoré sa vypustilo z odseku 1, sa v odseku 2 nahradilo požiadavkou na ovládanie štátneho jazyka zamestnancami orgánov a právnických osôb vymenovaných v odseku 1 a zamestnancami ďalších uvedených organizácií.

V poznámke pod čiarou k odkazu č. 5 sa opravili odkazy na staré všeobecne záväzné právne predpisy a nahradili sa odkazmi na platné zákony.

K bodom 5, 6, 14, 15, 16, 19 a 21

V poznámkach pod čiarou sa opravili odkazy na staré všeobecne záväzné právne predpisy a nahradili sa odkazmi na platné zákony.

K bodom 7, 9 a 23

Legislatívna skratka „verejnoprávny orgán“ vypustená z pôvodného znenia § 3 ods. 1 (pozri bod č. 4) sa v celom texte zákona nahrádza odvolávkou na orgány vymenované v § 3 ods. 1.

K bodom 8 a 11

Text pôvodného písmena d) sa v upravenej podobe (terminologicky sa spresnili niektoré pojmy) presúva do nového § 3a, pretože používanie názvov sídelných a nesídelných objektov presahuje oblasť úradného styku a zaradenie tohto ustanovenia do § 3, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka v úradnom styku, spôsobuje nedorozumenia pri uplatňovaní zákona v praxi. Názvy obcí a iných geografických objektov z územia Slovenskej republiky sa určujú v štátnom jazyku v súlade s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákon č. 369/1990 Zb. a zákon č. 215/1995 Z. z.). Ich jednotné používanie je záväzné vo všetkých oblastiach verejného styku. Keďže úradný styk je len jednou z oblastí verejného styku, bolo potrebné vyňať toto ustanovenie z § 3 a presunúť ho do osobitného paragrafu. V záujme zjednotenia legislatívnej úpravy sa v novom § 3a vypúšťa zo spojenia „úradné názvy obcí“ prídavné meno „úradné“ v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších prepisov. Druhá časť vety o označovaní ulíc v jazykoch národnostných menšín sa dopĺňa o označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. V § 3a sa pridávajú odkazy na súvisiace právne predpisy. V nadväznosti na presunutie textu písmena d) do nového § 3a sa v § 3 ods. 3 upravuje označenie doterajšieho písmena e).

K bodu 10

Odsek 5 v § 3 upravuje úradnú komunikáciu právnických a fyzických osôb s orgánmi a právnickými osobami uvedenými v odseku 1.

Pôvodné ustanovenie odseku 5 v § 3 stratilo platnosť po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v roku 1997 (nález ÚS SR č. 260/1997 Z. z.). Ustanovenie sa týkalo písomných podaní občanov (Písomné podania občanov určené verejnoprávnym orgánom sa podávajú v štátnom jazyku.). Keďže od roku 1996 (po zrušení zákona č. 428/1990 Zb.) do roku 1999 neexistoval osobitný zákon, ktorý by umožňoval príslušníkom menšín používať v úradnom styku svoj materinský jazyk a ani zákon o štátnom jazyku z roku 1995 túto problematiku neriešil, ústavný súd konštatoval, že pôvodné ustanovenie odseku 5 v § 3 zákona o štátnom jazyku v spojení s ustanovením § 12 citovaného zákona v rozsahu, v akom sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, nie je v súlade s čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Situácia sa zmenila, keď sa po dvoch rokoch od platnosti nálezu ústavného súdu prijal zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý umožnil používanie týchto jazykov v úradnom styku v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny. Tým sa odstránili dôvody, ktoré viedli k vypusteniu odseku 5 z § 3 zákona o štátnom jazyku. Po tejto zmene v oblasti právnej úpravy používania menšinových jazykov v úradnom styku je možné opäť zapracovať do textu zákona ustanovenie odseku 5, ktoré upravuje komunikáciu právnických a fyzických osôb s orgánmi verejnej správy a s právnickými osobami uvedenými v odseku 1 v § 3. V poznámke pod čiarou k tomuto ustanoveniu sa uvádza odkaz na zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ako aj ďalšie zákony, ktoré umožňujú v istých presne vymedzených situáciách použitie iného ako štátneho jazyka pri podávaní písomností v rámci úradného styku v Slovenskej republike.

V druhej a tretej vete nového odseku 5 sa súčasne zavádza výnimka vo vzťahu k českému jazyku, ktorý sa chápe ako jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, a preto sa osobám českej národnosti umožňuje používanie ich materinského jazyka v úradnom styku na území Slovenskej republiky, t. j. pred orgánmi a právnickými osobami uvedenými v odseku 1. Týmto doplnením sa zároveň zohľadnila aj podobná právna úprava v zákonoch Českej republiky, ktoré umožňujú napr. v správnom konaní rovnocenné použitie slovenského a českého jazyka.

Zaradením odseku 5 do § 3 zákona o štátnom jazyku sa kompletizuje právna úprava používania štátneho jazyka v úradnom styku, pričom nejde o zavádzanie novej povinnosti, pretože predkladanie podaní v štátnom jazyku nepriamo vyplývalo už z doterajších platných ustanovení zákona o štátnom jazyku (napr. z § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. c, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1) a z ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konkrétne oblasti spoločenského života.

K bodu 12

Po prijatí nového školského zákona (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa odkaz 5a a odkaz 8 týkajú toho istého paragrafu v zákone č. 245/2008 Z. z., a preto sa v zmysle legislatívnych pravidiel upravuje číslo odkazu v § 4 v odsekoch 1 a 5.

K bodu 13

Odsek 3 v § 4 sa dopĺňa v súlade s platným školským zákonom č. 245/2008 Z. z.

K bodu 17

Zmeny v § 5 súvisia predovšetkým s potrebou zladiť jednotlivé ustanovenia s neskoršie prijatými právnymi predpismi a spresniť a doplniť niektoré nejednoznačné formulácie.

Nadpis § 5 sa mení. Zahŕňa viaceré príbuzné oblasti verejného styku: napr. masmédiá, knižné publikácie, vysielanie audiovizuálnych diel pre deti, informácie pre verejnosť, verejné podujatia a zhromaždenia.

V odseku 1 sa terminologicky spresňuje formulácia úvodnej vety.

Vypustením slov inojazyčné rozhlasové relácie v odseku 1 písm. a) sa spresňuje formulácia tohto ustanovenia, pretože ďalšia časť vety hovorí, že ide o relácie, pri ktorých sa používajú titulky, z čoho vyplýva, že sa vzťahuje len na televízne relácie (nemôže sa, prirodzene, vzťahovať na rozhlasové relácie). Na zabezpečenie slovenskej jazykovej úpravy pri cudzojazyčných reláciách nemusí televízny vysielateľ použiť titulky v štátnom jazyku, ak celú reláciu následne odvysiela v slovenčine. Vysielanie inojazyčných rozhlasových relácií sa umožňuje v ods. 1 písm. b), ak je zabezpečené vysielanie týchto relácií aj v štátnom jazyku.

V § 2 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní sa presne vymedzuje, čo je relácia vysielania. Odkazom na ustanovenie tohto zákona v poznámke č. 9a sa vymedzenie skladby relácie v zákone o štátnom jazyku stáva nadbytočným, a preto sa z ods. 1 písm. a) a b) vypúšťa.

Spresňuje sa aj spôsob používania českého jazyka (jazyk spĺňajúci požiadavku zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka) vo vysielaní v zmysle súčasnej platnej právnej úpravy tak, že sa v odseku 1 namiesto druhej časti vety v písm. a) zavádzajú nové písmená g) a h). V novom písmene g) sa presnejšie vymedzuje používanie českého jazyka vo vysielaní tak, aby sa zabezpečil súlad s platnou právnou úpravou v tejto oblasti, ktorá je definovaná v súčasnom audiovizuálnom zákone účinnom od 1. januára 2008 (zákon č. 343/2007 Z. z.). V súlade s touto úpravou sa umožňuje vysielanie pôvodných českých diel v českom jazyku bez povinnosti prekladu do slovenského jazyka. Súčasne sa dopĺňa odkaz na § 17 nového audiovizuálneho zákona, v ktorom sa táto oblasť upravuje. Doplnením ďalšieho písmena h) v odseku 1 sa sleduje súlad s platnou právnou úpravou (spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. 343/2007 Z. z.), ktorá pripúšťa použitie českého jazyka vo vysielaní nielen v prípade pôvodnej českej produkcie, ale aj pri inojazyčných dielach s českým dabingom, ak bol tento dabing vyrobený pred účinnosťou súčasného audiovizuálneho zákona. Z tohto dôvodu sa v § 5 ods. 1 rozširuje počet výnimiek z povinnosti používať štátny jazyk aj o prípady uvedené v § 46 ods. 6 zákona č. 343/2007 Z. z. Súčasne sa dopĺňa odkaz na toto ustanovenie. Ďalšia výnimka vo vzťahu k českému jazyku je uvedená v písmene i) a týka sa vystúpení osôb hovoriacich po česky, ktoré sú zaradené do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych a rozhlasových relácií (pri týchto vystúpeniach vysielateľ nemusí zabezpečovať ich slovenskú jazykovú úpravu).

Terminologická úprava v odseku 1 písm. c) (pôvodné písmeno b) sa robí z dôvodu zladenia terminológie s platným právnym predpisom (zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov), pričom sa dopĺňa odkaz na tento predpis. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa druhá časť pôvodného písmena b) presúva do samostatného písmena d). Do nového písmena e) sa presúva spresnené znenie pôvodného písmena c). Posledná veta odseku 1 sa v upravenom znení zaraďuje ako písmeno f) za písmeno e).

Výnimka uvedená v písmene j) sa týka vysielania podujatí v priamom prenose, pri ktorých sa umožňuje zabezpečenie slovenskej jazykovej verzie prostredníctvom simultánneho tlmočenia.

Znenie odseku 1 sa vzťahuje na všetky druhy rozhlasového a televízneho vysielania z hľadiska územného dosahu (t. j. na celoplošné, multiregionálne, regionálne a lokálne) a osobitná úprava regionálneho a lokálneho vysielania (pôvodný odsek 4), ktorá spôsobovala nežiaduce obmedzenia pri týchto druhoch vysielania, sa ruší.

Pôvodné znenie odseku 2 sa spresňuje použitím výrazu maloletý, ktorým sa zlaďuje terminológia zákona o štátnom jazyku s terminológiou zaužívanou v ďalších mediálnych zákonoch, napr. v audiovizuálnom zákone a v zákone o vysielaní a retransmisii. Odsek sa dopĺňa o možnosť vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín, ak sú vysielané v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a).

Ustanovenie pôvodného odseku 3 sa vypúšťa ako duplicitné, pretože požiadavka, aby profesionálni zamestnanci médií používali vo vysielaní štátny jazyk, je zahrnutá už v úvodnej vete odseku 1 tohto paragrafu.

Do nového odseku 3 sa preberá tá časť pôvodného odseku 4, ktorá sa týkala sprístupňovania informácií prostredníctvom rozhlasových zariadení, predovšetkým v obecných rozhlasoch. Keďže informovanie občanov prostredníctvom miestneho rozhlasu nie je vysielaním v zmysle príslušných právnych predpisov, navrhuje sa neuvádzať ho v zákone ako vysielanie, ale ako informovanie verejnosti. Oznamy je možné zverejniť aj v inom jazyku po ich odznení v štátnom jazyku.

Ustanovenie pôvodného odseku 5 sa v spresnenom znení presúva do odseku 4. Odkazom na zákon č. 212/1997 Z. z. a zákon č. 167/2008 Z. z. sa opravuje chybný odkaz v súčasnom zákone.

V odseku 5 (pôvodný odsek 6) sa výrazom písomné informácie nahradil výraz príležitostné tlače, keďže tento pojem sa v príslušných právnych predpisoch nepoužíva a nie je vymedzený ani v zákone o štátnom jazyku. Vložením slova najmä sa vyjadruje, že nejde o úplný výpočet všetkých spôsobov a možností informovania verejnosti. Do základného výpočtu sa doplnili plagáty a informačné tabule, pretože patria k často využívaným formám verejného sprostredkúvania informácií. Z prvej vety sa vypúšťa aj slovo kultúrnych, pretože požiadavka na sprostredkovanie informácií v štátnom jazyku pri organizovaní verejných podujatí sa netýka len kultúrnych podujatí. Novou formuláciou druhej vety sa dosahuje jednoznačnejšia interpretácia pôvodného textu a vypúšťa sa nadbytočná podmienka, ktorá umožňovala preklad do cudzieho jazyka len v prípade potreby.

V odseku 6 (pôvodný odsek 7) sa spresňuje používanie štátneho jazyka a popritom aj iných jazykov pri kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatiach. Okruh výnimiek na použitie iných jazykov sa rozširuje o výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov a o divadelné hry s pôvodnými textami (ide o prípady, keď sa domáce činoherné súbory rozhodnú naštudovať divadelnú hru v originálnom znení, napr. hru francúzskeho dramatika J. B. Moliéra vo francúzskom jazyku). Pri českých kultúrnych podujatiach sa upúšťa od povinnosti uviesť programy aj v štátnom jazyku.

V novom odseku 7 sa osobitne upravuje povinnosť používať štátny jazyk na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach. V súlade s ostatnými ustanoveniami zákona sú upravené aj podmienky uvádzania nápisov na týchto pamätníkoch v inom ako štátnom jazyku. Na základe skúseností z praxe, keď sa po zistení nedostatkov v textovej časti pamätníkov a pamätných tabúľ musela nákladným spôsobom zabezpečovať ich oprava, sa navrhuje, aby nápis na pripravovanom pamätníku, pomníku alebo tabuli posúdilo aj ministerstvo kultúry z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami zákona o štátnom jazyku. Povinnosťou dotknutých osôb bude vyžiadať si od ministerstva kultúry takéto záväzné stanovisko, čím sa pomôže predísť zbytočne vynaloženým prostriedkom na dodatočnú opravu. Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach (ani v prípade ich obnovy a rekonštrukcie), ktoré sú súčasťou národných kultúrnych pamiatok a podliehajú ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

V súlade s nadpisom paragrafu sa v odseku 8 spresnil pojem zhromaždenie a termín prednáška sa nahradil termínom verejné podujatie.

V poznámkach pod čiarou k § 5 sa doplnili odkazy na ďalšie súvisiace právne predpisy a odkazy na zrušené zákony sa nahradili citáciou novších právnych predpisov.

K bodu 18

Navrhovanou úpravou v § 6 sa zlaďuje použitá terminológia so súčasnými platnými právnymi predpismi, pričom sa zohľadňuje zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších prepisov a zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších prepisov.

§ 7 ods. 1 sa dopĺňa o chýbajúce časti týkajúce sa používania štátneho jazyka v trestnom konaní.

Nahradením výrazu cudzincov slovom osôb v § 7 ods. 2 sa zjednocuje právna úprava tohto ustanovenia s odsekom 2 v § 20 Trestného poriadku.

K bodu 20

Nadpis § 8 sa upravuje preto, lebo pôvodné znenie tohto nadpisu nezahŕňalo všetky oblasti, ktoré sú predmetom úpravy § 8.

K bodu 22

Ustanovenia odsekov 2 a 3 v § 8 sa dopĺňajú o možnosť použitia iných jazykov pri vyhotovovaní písomností uvedených v týchto ustanoveniach, ak je zabezpečené ich znenie v štátnom jazyku.

Doplnenie druhej vety v odseku 3 súvisí s potrebou odstrániť rozpor medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 264/1999 Z. z. sa zaoberá komplexnou úpravou problematiky tvorby a vydávania slovenských technických noriem. Vzhľadom na to, že táto neskoršia osobitná právna norma umožnila pri preberaní medzinárodných a európskych technických noriem do slovenských technických noriem okrem preberania v slovenskom jazyku použiť aj ďalšie formy preberania určené medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami, nastal v tomto bode nesúlad medzi ustanoveniami zákona č. 264/1999 Z. z. a povinnosťou vyhotovovať všetky slovenské technické normy v slovenskom jazyku ustanovenou v § 8 ods. 3 zákona o štátnom jazyku. Navrhovaná úprava tento rozpor odstraňuje.

Do odseku 4 sa dopĺňajú zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa podobne ako v zdravotníckych zariadeniach poskytujú služby vo verejnom záujme určené širokej verejnosti. Na spresnenie terminológie sa slová občan a cudzinec nahrádzajú slovami pacient (v zdravotníckych zariadeniach) a klient (v zariadeniach sociálnych služieb). Rovnako ako zdravotnícke služby aj poskytovanie sociálnych služieb má verejný charakter, a preto aj tu platí zásada prednostného používania štátneho jazyka. Popri zachovaní doterajšej možnosti použiť v komunikácii s pacientom aj iný ako štátny jazyk (v prípade, ak pacient neovláda štátny jazyk) sa v návrhu zákona umožňuje príslušníkom národnostných menšín komunikovať v ich materinskom jazyku s personálom zdravotníckych a sociálnych zariadení v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov menšiny. Toto právo doteraz nebolo zakotvené v právnom systéme SR a jeho zavedením do zákona o štátnom jazyku sa rozširuje okruh zákonných práv na používanie jazykov menšín vo verejnom styku. Týmto doplnením pôvodného ustanovenia odseku 4 sa na základe odporúčania Výboru ministrov Rady Európy odstraňuje prekážka pri uplatňovaní menšinových jazykov v sociálnej oblasti, čím sa napĺňa ustanovenie čl. 13 ods. 2 písm. c) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Aby pri uplatňovaní tohto práva nedochádzalo k diskriminácii v pracovnoprávnych vzťahoch, treba zabezpečiť, aby sa ovládanie menšinového jazyka nestalo podmienkou prijatia do zamestnania, resp. podmienkou pôsobenia v týchto zariadeniach.

K bodu 24

V § 8 ods. 6 sa čiastočne upravuje terminológia a presnejšie sa definuje súčasná platná požiadavka, aby nápisy na verejne prístupných miestach, reklamné texty a ďalšie oznamy určené na informovanie verejnosti v inom ako štátnom jazyku boli svojím obsahom identické s textom v štátnom jazyku, za ktorým majú nasledovať. Nahrádza sa tak nepresná formulácia z prvej časti druhej vety o rovnako veľkých textoch, ktorá v podstate vyžadovala, aby text v cudzom jazyku dosahoval vždy rozmery textu v štátnom jazyku.

K bodu 25

Navrhovaná úprava spresňuje podmienky dohľadu nad zákonom o štátnom jazyku. Stanovujú sa povinnosti a práva osôb vykonávajúcich dohľad a takisto povinnosti subjektov, ktoré porušili zákon.

V súlade s kompetenčným zákonom (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov) je už od roku 1996 zabezpečením dohľadu nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o štátnom jazyku poverené ministerstvo kultúry. V predkladanej novele sa navrhuje, aby ministerstvo kultúry dohliadalo na všetky ustanovenia zákona okrem ustanovení upravujúcich používanie štátneho jazyka v periodickej tlači, v agentúrnom spravodajstve, v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hospodárskej reklame a ustanovení upravujúcich používanie štátneho jazyka v oblasti súdnej moci.

K bodu 26

Závažným nedostatkom pri zabezpečení účinného dohľadu nad dodržiavaním zákona je najmä nedostatočná vymožiteľnosť jeho platných ustanovení. Na dosiahnutie vykonateľnosti zákona sa navrhuje zavedenie chýbajúceho sankčného ustanovenia. Sankcionovanie sa dotýka orgánov verejnej správy, právnických osôb a fyzických osôb oprávnených podnikať za porušenie povinností uložených zákonom a za neodstránenie protiprávneho stavu. Uloženie pokuty sa navrhuje až v takom prípade, ak sa ani po opakovanom písomnom upozornení zo strany ministerstva kultúry nepristúpilo k odstráneniu protiprávneho stavu.

Výška navrhovaných pokút bude odstupňovaná s prihliadnutím na rozsah, následky, čas trvania a na opakované porušovanie povinnosti.

K bodu 27

Na to, aby vláda Slovenskej republiky mohla prijímať účinné opatrenia na rozvoj a ochranu slovenčiny ako štátneho jazyka, musí byť pravidelne informovaná o stave používania štátneho jazyka v spoločenskej praxi a o praktickom uplatňovaní zákona o štátnom jazyku i ďalších zákonov upravujúcich používanie slovenského jazyka v osobitných oblastiach verejného styku.

Súčasťou správy bude sumarizácia a vyhodnotenie zistení dozorných orgánov poverených výkonom dohľadu nad používaním štátneho jazyka v danej spoločenskej oblasti a skúseností s používaním štátneho jazyka v oblasti pôsobnosti orgánov verejnej správy a právnických osôb uvedených v § 3 v odseku 1. Na základe týchto podkladov a zistení bude možné navrhnúť konkrétne kroky na riešenie aktuálnych problémov a na zlepšenie situácie tam, kde si to reálne potreby vyžiadajú. Správa prinesie aj zhrnutie najvýznamnejších aktivít a prijatých opatrení, ktoré v sledovanom období prispeli k zlepšeniu starostlivosti o štátny jazyk, k popularizácii výsledkov jazykovedného výskumu, ako aj k celkovému zvyšovaniu jazykovej kultúry v spoločnosti. V záujme objektívneho zhodnotenia stavu používania štátneho jazyka budú súčasťou správy aj podnety občanov a stanoviská odborníkov na slovenský jazyk i vyjadrenia osobností kultúrneho a spoločenského života k tejto téme.

Povinnosťou vypracúvať takúto písomnú informáciu bude poverené Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť štátneho jazyka. Navrhujú sa dvojročné intervaly na vypracúvanie a predkladanie súhrnnej správy, pretože sa predpokladá, že v takomto dlhšom intervale bude možné objektívnejšie a spoľahlivejšie zhodnotiť fungovanie prijatých opatrení. Najbližšiu správu by po schválení tejto novely pripravilo ministerstvo kultúry v roku 2012. Predkladanie správ o používaní štátneho jazyka je bežné aj v iných členských štátoch Európskej únie, ktoré toto opatrenie majú už niekoľko rokov zakotvené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch. Tak je to napríklad vo Francúzsku, Slovinsku, Fínsku, Poľsku.

K bodu 28

V § 11 v odseku 1 sa spresňuje pôvodná formulácia, ktorá sa dopĺňa o možnosť funkčného využitia aj iných ako spisovných jazykových prostriedkov uvedených v základných kodifikačných príručkách.

Ustanovenie odseku 2, ktoré po zaradení § 9a a nového odseku 5 v § 1 stratilo opodstatnenie, sa z § 11 vypúšťa. Podľa § 9a ods. 1 možno uložiť pokutu za porušenie zákona o štátnom jazyku orgánom a právnickým osobám uvedeným v § 3 ods. 1, ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré nesú zodpovednosť za dodržiavanie zákona, a preto formulácia o zodpovednosti týchto osôb v osobitnom ustanovení (§ 11 ods. 2) je nadbytočná.

Namiesto pôvodného odseku 4, v ktorom sa uvádzali v súvislosti so spisovným slovenským jazykom len niektoré ustanovenia zákona, sa do odseku 1 vkladá veta, v ktorej sa vyjadruje požiadavka uplatňovania spisovnej normy vo všetkých oblastiach verejného styku, ktoré sú predmetom úpravy zákona o štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku používa na označenie spisovnej slovenčiny termín kodifikovaná podoba štátneho jazyka. Je to tá podoba štátneho jazyka, ktorá rešpektuje všeobecne platnú a všeobecne záväznú normu spisovného jazyka a ktorú zachytávajú kodifikačné príručky. Zákonitosti vlastné spisovnému jazyku a prijímané v určitom období daným jazykovým spoločenstvom ako záväzné predstavujú spisovnú jazykovú normu. Keďže jazykom verejného styku v Slovenskej republike je slovenský spisovný jazyk, uplatňovanie spisovnej normy vo verejných rečových prejavoch sa vyžaduje nezávisle od toho, či je alebo nie je táto požiadavka legislatívne vyjadrená. S cieľom prispieť k dôslednejšiemu uplatňovaniu spisovnej normy vo verejnom styku bolo potrebné túto všeobecne platnú zásadu uviesť aj v zákone o štátnom jazyku.

K bodu 29

V prechodnom ustanovení účinnom od 1. augusta 2009 (dátum účinnosti návrhu zákona) sa umožňuje dotknutým osobám v konkrétnych prípadoch, kde si odstránenie protiprávneho stavu vyžaduje isté časové obdobie, zabezpečiť súlad so zákonom tým, že sa termín vykonania nápravy presúva na koniec roka 2009.

K čl. II

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa nahrádza termín „úradný jazyk“ použitý v tomto zákone na označenie slovenského jazyka podľa zrušeného zákona č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku Slovenskej republiky.

V poznámke pod čiarou sa upravuje odkaz na platný zákon.

K čl. III

Ustanovenie § 6 sa navrhuje vypustiť v záujme sprehľadnenia právnej úpravy v oblasti používania českého a slovenského jazyka. Používanie českého jazyka v úradnom styku bude upravovať zákon o štátnom jazyku v § 3 v navrhovanom odseku 5 (čl. I bod č. 10 návrhu zákona). Okrem toho túto oblasť upravujú aj niektoré iné zákony a dvojstranné medzinárodné zmluvy, ktoré stanovujú konkrétne situácie, kde je možné v prípade potreby používať vo verejnom styku na území Slovenskej republiky český jazyk.

Terminologické spojenie jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka sa zaviedlo na označenie českého jazyka už v roku 1996 po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom jazyku (bežne sa používa aj v iných zákonoch) a nie je potrebné ho vysvetľovať v osobitnom ustanovení zákona č. 184/1999 Z. z. Keďže zákon č. 184/1999 Z. z. upravuje používanie jazykov národnostných menšín, medzi ktoré patrí aj český jazyk, ukázalo sa, že ustanovenie § 6 je nadbytočným a nesystémovým prvkom v tomto zákone.

K čl. IV

K bodom 1, 2 a 4 až 9

Návrhom zákona v bodoch 1, 2 a 4 až 9 tohto článku sa prepočítava rozpätie pokút doteraz uvedené v slovenských korunách na sumy uvedené v eurách, ktoré môže uložiť Rada pre vysielanie a retransmisiu podľa ustanovení § 67 ods. 1 až 9 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. V návrhu zákona v § 67 ods. 1, v § 67 ods. 2, v § 67 ods. 3, v § 67 ods. 4, v § 67 ods. 5, v § 67 ods. 6, v 67 ods. 7, v § 67 ods. 8, v § 67 ods. 9 zákona o vysielaní a retransmisii sa menia peňažné sumy zo slovenských korún na eurá tak, že sa použije ich matematické zaokrúhľovanie len na celé eurá nadol, pričom použité zaokrúhľovanie upravuje výšku príslušnej sumy na prospech dotknutých občanov alebo dotknutých hospodárskych subjektov v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro.

K bodu 3

Doplnením písmena m) v § 67 ods. 2 v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa navrhuje rozšíriť kompetenciu Rady pre vysielanie a retransmisiu pri ukladaní sankčných opatrení o možnosť uloženia pokuty za nedodržanie povinnosti uvedenej v § 16 písm. g) zákona o vysielaní a retransmisii.

K čl. V

Ministerstvo kultúry SR pri rešpektovaní ústavného princípu nezávislosti súdnictva nebude dohliadať na dodržiavanie zákona o štátnom jazyku v oblasti súdnej moci. V tejto oblasti používania štátneho jazyku sa navrhuje uplatnenie princípu sudcovskej samoregulácie tak, že dohľad bude zabezpečovať predseda príslušného súdu.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť od 1. augusta 2009.

Bratislava 11. marca 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

A Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsának törvénye

a Szlovák Köztársaság államnyelvéről

T.t. 270/1995 számú törvény.

(1995. november 15.)

A 2009. június 30-án elfogadott módosításokkal

A Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa abból a tényből kiindulva, hogy a szlovák nyelv a szlovák nemzet egyediségét kifejező legfontosabb ismertetőjegy, kulturális örökségének legbecsesebb értéke és a Szlovák Köztársaság szuverenitásának kifejezője, valamint állampolgárainak olyan általános érintkezési eszköze, amely szavatolja szabadságukat, egyenlő jogaikat és egyenlő méltóságukat 1) a Szlovák Köztársaság területén, a következő törvényt alkotta:

1) A Szlovák Köztársaság Alkotmánya, 12. cikk (1) bek.

1. §

Bevezető rendelkezések

(1) A Szlovák Köztársaság területén az államnyelv a szlovák nyelv. 2)

(2) A szlovák nyelv előnyt élvez a Szlovák Köztársaság területén beszélt többi nyelvekkel szemben.

(3) Jelen törvény nem szabályozza a liturgikus nyelvek használatát. E nyelvek használatát az egyházak és vallási közösségek előírásai szabályozzák. 3)

(4) Amennyiben ez a törvény másképpen nem rendelkezik, a nemzeti(ségi) kisebbségek és etnikai csoportok nyelveinek használatára külön előírások vonatkoznak. 4)

(5) Ez a törvény az állami szervekre, a területi önkormányzati szervekre, más közigazgatási szervekre, jogi személyekre, egyéni vállalkozókra és természetes személyekre vonatkozik e törvény által meghatározott terjedelemben és feltételeknek megfelelően.

2) A Szlovák Köztársaság Alkotmánya, 6. cikk (1) bek.

3) Törvénytár 308/1991 számú törvény a vallásszabadságról, az egyházak és a vallási közösségek jogállásáról

4) Például: T.t. 341/2005 sz. törvény a polgári eljárásról 18. §-a, T.t. 191/1994 sz. törvény a községek megjelöléséről a nemzeti(ségi) kisebbségek nyelvén, T.t. 184/1999 sz. törvény a nemzetis(ségi) kisebbségek nyelveinek használatáról, T.t. 619/2003 sz. törvény a Szlovák Rádióról

5. § (1) bek. e)pont., T.t. 16/2004 sz. törvény a Szlovák Televízióról 5. § (1) bek. g) pont., a Büntető Perrendtartásról szóló törvény 2. § (20) bek., T.t. 167/2008 sz. törvény az időszaki sajtóról és az ügynökségi hírszolgáltatásról (sajtótörvény) 2. § (2) bek., T.t. 245/2008 sz. törvény a nevelésről és oktatásról (iskolaügyi törvény)11. § (2) bek., 12. § (3) bek. és 18. § (3) bek.

2. §

Az államnyelv és védelme

(1) Az állami szervek, a területi önkormányzati szervek és más közigazgatási szervek kötelesek védeni az államnyelvet. E célból kötelesek aktívan hozzáállni e törvény rendelkezései betartásának ellenőrzéséhez.

(2) Az állam

a) az oktatási, tudományos és informatikai rendszerekben megteremti annak feltételeit, hogy a Szlovák Köztársaság minden állampolgára elsajátíthassa, valamint szóban és írásban használni tudja az államnyelvet, b) gondoskodik az államnyelvnek, az államnyelv történeti fejlődésének tudományos kutatásáról, a nyelvjárások és a társadalmi nyelvváltozatok kutatásáról, az államnyelv kodifikálásáról és a nyelvi kultúra emeléséről.

(3) Az államnyelv kodifikált formáját a Szlovák Köztársaság Kulturális Minisztériuma (továbbiakban: Kulturális Minisztérium) hagyja jóvá, és teszi közzé az internetes honlapján.

(4) Az államnyelv kodifikált változatába történő, annak szabályszerűségeivel ellentétes mindennemű beavatkozás megengedhetetlen.

3. § Az államnyelv használata a hivatalos érintkezésben

(1) Az állami szervek, a területi önkormányzati szervek és más közigazgatási szervek, az általuk alapított jogi személyek és a törvény által létesített jogi személyek 5) a hivatalos érintkezésben az államnyelvet használják; ez nem érinti a nemzeti(ségi) kisebbségek külön előírásban szabályozott nyelvhasználatát a hivatalos érintkezésben, és más nyelvek használatát a külfölddel való hivatalos érintkezés során a nemzetközi kapcsolatokban szokásos gyakorlatnak megfelelően.

(2) Az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek, a közlekedési és távközlési vállalatok, a posta alkalmazottai és állami alkalmazottai, valamint a Szlovák Köztársaság fegyveres erőinek (a továbbiakban: fegyveres erők), a fegyveres rendvédelmi testületeknek és más fegyveres testületeknek, valamint a tűzoltó egységeknek tagjai kötelesek ismerni és a hivatalos érintkezésben használni az államnyelvet.

(3) Államnyelven a) hirdetik ki a törvényeket, a kormányrendeleteket és az egyéb általánosan kötelező érvényű jogszabályokat - ideértve a területi önkormányzat rendeleteit is -, adják ki a határozatokat és egyéb közokiratokat, kivéve az olyan iskolák által kiadott bizonyítványokat, melyekben a nevelés és az oktatás a nemzeti(ségi) kisebbségek nyelvén vagy idegen nyelven történik 5a); az ilyen bizonyítványok kiadásának módját külön előírás 5b) szabályozza. b) folynak az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek tanácskozásai, c) folyik a hivatalos ügyvitel (anyakönyvek, jegyzőkönyvek, határozatok, statisztikák, nyilvántartások, mérleg, hivatalos feljegyzések, nyilvánosságnak szóló tájékoztatás stb.), valamint az egyházaknak és vallási közösségeknek a nyilvánosság felé irányuló ügyvitele. d) vezetik a települési krónikákat.

Az esetleges másnyelvű változat az államnyelvű szöveg fordítása.

(4) Az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek minden informatikai rendszerben és az egymás közötti kapcsolatban is kötelesek az államnyelvet használni, az államnyelv mellett az informatikai rendszerekben más nyelvet is használhatnak, amennyiben külön előírás 6a) így rendelkezik.

(5) Természetes személy és jogi személy az (1) bekezdés szerinti szervvel és az (1) bekezdés szerinti jogi személlyel való hivatalos érintkezés során az államnyelvet használja, amennyiben ez a törvény, külön előírás, vagy törvényben meghatározott módon kihirdetett nemzetközi szerződés másként nem rendelkezik 6b). Az a személy, akinek anyanyelve az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményének megfelel, az (1) bekezdés szerinti szervvel és az (1) bekezdés szerinti jogi személlyel való hivatalos érintkezés során használhatja anyanyelvét. Az (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek kötelesek elfogadni az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményének megfelelő nyelvű okiratot, amennyiben a Cseh Köztársaság illetékes szervei által kiadott vagy hitelesített okiratról van szó.

(6) A Szlovák Köztársaság minden állampolgárának joga van arra, hogy keresztnevét 7) és családnevét a szlovák helyesírás szabályainak megfelelő névformára illetékmentesen módosíttassa.

5) Például: T.t. 461/2003 sz. törvény a szociális biztosításról 120.§-a, T.t 619/2003 sz. törvény 2. §- a, T.t. 16/2004 sz. törvény 2. §-a, T.t. 581/2001 sz. törvény az egészségbiztosítókról és az egészségügyi ellátás felügyeletéről 2. és 17.§-ai,

5aa) T.t. 184/1999 sz. törvény

5a) T.t. 245/2008 sz. törvény 12. §-a

5b) T.t. 245/2008 sz. törvény 18. § (3)bek.,

6a) Például a T.t 24/2007 sz. törvény által módosított T.t. 530/2003 sz. törvény a cégnyilvántartásról 3. § (6) bek.

6b) Például: T.t. 162/1995 sz. törvény az ingatlan nyilvántartásról és a ingatlanokhoz fűződő tulajdon-és más jogok bejegyzéséről (kataszteri törvény) 42. §-a, a T.t. 231/2000 sz. törvény által módosított T.t. 200/1997 sz. törvény a diákkölcsön alapról 11. §-a a, a T.t. 184/1999 sz. törvény 2.§ (3)bek., a T.t. 725/2004 sz. törvény a közúti járművek üzemben tartásának feltételeiről 109. §- a, a T.t. 295/2007 sz. törvény által módosított T.t. 193/2005 sz. törvény a növénygyógyászati gondoskodásról 11. §-a.

7) T.t. 300/1993 sz. törvény a kereszt- és családnevekről 7.§ (1) bek.

3a. § Az államnyelv használata a földrajzi nevek területén

Államnyelven tüntetik fel a településneveket és a településrészek nevét 7a), az utcák és más közterületek nevét, más földrajzi neveket 7b), valamint az állami térképészeti munkák adatait, beleértve az ingatlan-nyilvántartási (kataszteri) térképeket is; a települések megjelölését és az utcák megjelölését és más helyi földrajzi jelöléseket a nemzeti(ségi) kisebbségek nyelvén külön előírások szabályozzák 7c). 7a) a T.t. 453/2001 sz. törvény által módosított T.t. 369/1990. sz. törvény a települési igazgatásról 1a. §-a 7b) T.t. 215/1995 sz. törvény a geodéziáról és kartográfiáról 18. §-a 7c) T.t. 191/1994 sz. törvény, T.t. 184/1999. sz. törvény

4. § Az államnyelv használata az oktatásügyben

(1) Az államnyelv oktatása minden alapiskolában és középiskolában kötelező. Az államnyelvtől eltérő más nyelv oktatási és vizsgáztatási nyelvként külön előírások 5a) szabályozta mértékben használható.

(2) A külföldi pedagógusok és lektorok kivételével a Szlovák Köztársaság területén működő valamennyi iskola és oktatási intézmény pedagógusai kötelesek az államnyelvet szóban és írásban ismerni és használni.

(3) A teljes pedagógiai dokumentációt és a további dokumentációt az iskolákban és az oktatási intézményekben államnyelven vezetik. Azokban az iskolákban és oktatási intézményekben, melyekben a nevelés és az oktatás a nemzeti(ségi) kisebbségek nyelvén 8a) történik, a pedagógiai dokumentációt kétnyelvűen vezetik, mégpedig államnyelven és az illető nemzeti(ségi) kisebbség nyelvén 8b). Azokban az iskolákban és oktatási intézményekben, melyekben a nevelés és az oktatás a nemzeti(ségi) kisebbségek nyelvén 8a) történik a további dokumentációt kétnyelvűen vezetik, mégpedig államnyelven és az illető nemzeti kisebbség nyelvén.

(4) A Szlovák Köztársaságban az oktató-nevelő tevékenység során használt tankönyveket és oktatási segédanyagokat szlovák nyelven adják ki, ez alól kivételt a nemzetiségi kisebbségek és etnikai csoportok nyelvén és más idegen nyelven folyó oktatás céljaira készült tankönyvek és oktatási segédanyagok képeznek. Ezek kiadását és használatát külön előírások szabályozzák 9).

(5) Az (1), (2) és (4) bekezdések rendelkezései nem vonatkoznak az államnyelv használatára a felsőoktatásban, az államnyelvtől eltérő más nyelveknek tantárgyként való oktatására vagy az államnyelvtől eltérő nyelvnek nevelési és oktatási nyelvként 5a) való használatára, sem pedig a felsőoktatásban használt tankönyvekre és oktatási segédanyagokra.

8a) T.t. 245/2008 sz. törvény 12. § (5) bek.

8b) T.t. 245/2008 sz. törvény 11. § (2) bek.

5. §

Az államnyelv használata a nyilvános érintkezés némely területén

(1) A rádiós programszolgáltatás közvetítése és televíziós programszolgáltatás közvetítése a Szlovák Köztársaság területén államnyelven történik az alábbiak közvetítésének kivételével a) más nyelvű televíziós műsorok 9a) államnyelvű feliratozással vagy az azoknak közvetlenül ezt követő államnyelven történő sugárzásával, b) más nyelvű rádiós műsorok az azoknak közvetlenül ezt követő, államnyelven történő sugárzásával, és a regionális vagy helyi műsorszórásban a nemzeti(ségi) kisebbségek tagjai számára készült rádiós műsorok, az élőadásban közvetített rendezvényeket is beleértve,

c) a Szlovák Rádió külföldre sugárzott kulturális és tájékoztató műsorai 10),

d) a televíziós és rádiós nyelvtanfolyamok és a hasonló célú műsorok,

e) az eredeti szöveggel előadott zeneművek,

f) nemzeti(ségi) kisebbségek és etnikai csoportok nyelvein történő közvetítés a Szlovák Rádióban 11),

g) a műsorszórással terjesztett audiovizuális művek vagy művészeti teljesítmények hangfelvételeinek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő eredeti nyelven történő közvetítése 11a),

h) olyan audiovizuális művek, amelyeknek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő nyelvű szinkronja a külön előírás 11b) hatálybalépése előtt lett elkészítve, és amelyek a Szlovák Köztársaság területén ennek a külön előírásnak a hatálybalépése előtt le lettek közvetítve,

i) az egyes személyeknek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményét teljesítő eredeti nyelvű felszólalásai a hír-, publicisztikai és szórakoztató televíziós vagy rádiós műsorok keretében,

j) rendezvények élő adásban való közvetítése az államnyelvbe történő szimultán tolmácsolással másnyelvű műsor keretében.

(2) A 12 éves kort be nem töltött kiskorúak számára készült műsorszórással terjesztett másnyelvű audiovizuális művet az államnyelvre kell szinkronizálni, kivéve a nemzeti(ségi) kisebbségek nyelvein sugárzott a 12 éves kort be nem töltött kiskorúak számára készült audiovizuális mű (1) bekezdés a) pontja szerinti másnyelvű műsorok keretében történő sugárzását.

(3) A nyilvánosság tájékoztatására szánt hirdetményeket helyi rádión vagy más technikai berendezéseken keresztül államnyelven teszik közzé, ezeket a hirdetményeket más nyelven is közzé lehet tenni, az államnyelven történő közzétételüket követően.

(4) Ha külön előírás 11c) másként nem rendelkezik, az államnyelvet használják a) az időszakos nyomtatott sajtóban vagy ügynökségi hírszolgálatban 11d) vagy

b) a nem időszakos kiadványokban 11e).

(5) A nyilvánosságnak szánt kulturális célú alkalmi nyomtatványok, galériák, múzeumok, könyvtárak katalógusai, mozik, színházak, koncertek és egyéb rendezvények programjai államnyelven jelennek meg azokon kívül, amelyek nemzeti(ségi) kisebbségek nyelvén jelennek meg, az ilyen nemzeti(ségi) kisebbség nyelvén kiadott nyomtatványnak, katalógusnak vagy programnak tartalmaznia kell tartalmilag azonos államnyelvű szövegváltozatot is. Az államnyelven megjelent előző mondat szerinti nyomtatványok, katalógusok és programok tartalmazhatnak más nyelvű szövegváltozatokat is szükség szerinti terjedelemben, amelyek alapvetően tartalmilag azonosak az államnyelvi szövegváltozattal és csak az államnyelvi szövegváltozat után következnek.

(6) A kulturális és oktatási-művelődési rendezvények államnyelven valósulnak meg. Kivételt képeznek a nemzeti(ségi) kisebbségek, etnikai csoportok, vendégszereplő külföldi művészek és az idegen nyelvek oktatására irányuló oktatási-művelődési rendezvények, valamint az eredeti szöveggel megszólaló zeneművek és színdarabok. A programok kísérő felvezetése államnyelven is megtörténik, kivétel képez ez alól a jelen bekezdés második mondata szerinti műsorok felvezetése, amennyiben ezek az államnyelv szempontjából az alapvető érthetőség követelményének megfelelő nyelven valósulnak meg.

(7) Az emlékművek, síremlékek és emléktáblák feliratait államnyelven tüntetik fel. Ha más nyelveken is tartalmaznak szöveget, a másnyelvű szövegek csak az államnyelvű szöveg után következnek és tartalmilag azonosnak kell lenniük az államnyelvű szöveggel. A másnyelvű szöveget egyenlő vagy kisebb betűmérettel kell feltüntetni, mint az államnyelvű szöveget. Az építtető köteles a Kulturális Minisztériumtól egy kötelező érvényű állásfoglalást kérni az emlékművön, síremléken és emléktáblán szereplő felirat e törvénnyel való összhangjára vonatkozóan. Ez a rendelkezés nem vonatkozik a történelmi feliratokra, amelyek külön előírás 11f) alapján védelem alatt álló emlékműveken, síremlékeken és emléktáblákon találhatóak.

(8) A Szlovák Köztársaság területén megvalósuló nyilvános gyűlés vagy nyilvános rendezvény mindegyik résztvevőjének joga van felszólalását államnyelven előadni.

9a) T.t. 220/2007 sz. törvény a műsorszolgáltatás digitális közvetítéséről és más tartalmi szolgáltatások nyújtásáról digitális átvitel útján (digitális műsorszórásról szóló törvény) 2. § (5) bek.

10) T.t. 619/2003 sz. törvény 5. § (1) bek. k) pontja

11) T.t. 619/2003 sz. törvény 5. § (1) bek. e) pontja

11a) T.t. 343/2007 sz. törvény az audiovizuális művek, multimediális művek és művészi teljesítmények hangfelvételeinek nyilvántartásáról, nyilvános terjesztéséről és megőrzéséről (audiovizuális törvény) 17. § (5) bek.

11b) T.t. 343/2007 sz. törvény 46. § (6) bek.

11c) T.t. 212/1997 sz. törvény az időszakos kiadványok, a nem időszakos kiadványok kötelespéldányairól és az audiovizuális művek sokszorosított példányairól 2.§ (8)bek. 11d) T.t. 167/2008 sz. törvény az időszaki sajtóról és az ügynökségi hírszolgáltatásról (sajtótörvény) 2. § (1) és (4) bek.

11e) T.t. 212/1997 sz. törvény 2. § (3) bek.

11f) a T.t. 479/2005 sz. törvény által módosított T.t. 49/2002 sz. törvény a műemléki alap védelméről

6. § Az államnyelv használata a fegyveres erőknél, a fegyveres testületekben és a tűzoltó egységeknél

(1) A fegyveres erőknél, a Rendőrségnél, a Szlovák Információs Szolgálatnál, a Szlovák Köztársaság Büntetés-végrehajtási Szervezeténél és Bírósági Őrségénél, a Vasúti Rendőrségnél, a Tűzoltó- és a Mentőszolgálatnál, valamint a települési(önkormányzati) rendőrségnél a szolgálati érintkezésben kötelező az államnyelvet használni.(2) A fegyveres erők, a fegyveres rendvédelmi testületek, valamint más fegyveres testületek és tűzoltó egységek teljes ügyintézését és dokumentációját államnyelven vezetik.(3) Az (1) bekezdés rendelkezése nem vonatkozik a a repülési tevékenység során a légi közlekedésre, valamint a fegyveres erők és fegyveres testületek nemzetközi tevékenységére.

7. §

Az államnyelv használata a bírósági eljárásban, a közigazgatási eljárásban, valamint a büntető eljárásban résztvevő szervek előtti eljárásokban

(1) A bíróságok és az állampolgárok kölcsönös kapcsolata, a bírósági eljárás, a közigazgatási eljárás, a büntető eljárásban résztvevő szervek előtti eljárás, valamint a bíróságok, a közigazgatási szervek és a büntető eljárásban résztvevő szervek előtti eljárások során kiadott határozatok és jegyzőkönyvek államnyelven készülnek és kerülnek kiadásra. (2) A nemzeti kisebbségekhez és etnikai csoportokhoz tartozó személyek jogai vagy az államnyelvet nem ismerő személyeknek külön előírásokból 12) eredő jogai érintetlenek maradnak.

12) Például: a T.t. 341/2005 sz. törvény által módosított Polgári Perrendtartásról szóló törvény 18. §-a, T.t. 382/2004 sz. törvény a szakértőkről, tolmácsokról és fordítókról, a Büntető Perrendtartásról szóló törvény 2. § (20) bek.

8. § Az államnyelv használata a nyilvános érintkezés egyéb területein

(1) Fogyasztóvédelmi célból kötelező az államnyelv használata a hazai vagy importáru tartalmának megjelölésekor, főként élelmiszerek, gyógyszerek, szórakoztató elektronika és háztartási vegyi áruk használati utasításaiban, jótállásokban valamint egyéb, a fogyasztónak szánt tájékoztatásokban, a külön előírások 13) által meghatározott terjedelemben és feltételeknek megfelelően.

(2) A munkajogi viszonyban vagy munkavégzésre irányuló egyéb jogviszonyban az írásbeli jogügyletek szövegezése államnyelven történik, az államnyelvi szövegváltozat mellett készíthető tartalmilag azonos másnyelvű szövegváltozat is.

(3) Államnyelven készül a pénzügyi és műszaki dokumentáció, a társulások, az egyesületek, a politikai pártok, a politikai mozgalmak és a gazdasági társaságok alapszabálya, az államnyelvi szövegváltozat mellett készíthető tartalmilag azonos másnyelvű szövegváltozat is. Az államnyelv használatát a szlovák műszaki normákban külön előírás 14) szabályozza.

(4) Az egészségügyi intézmények és szociális szolgáltató intézmények ügyvitele államnyelven történik. Ezen intézmények személyzetének a páciensekkel vagy ügyfelekkel való kommunikációja rendszerint államnyelven folyik; ha az államnyelvet nem ismerő páciensről vagy ügyfélről van szó, akkor olyan nyelven is folytatható a kommunikáció, amelyen a pácienssel vagy ügyféllel értekezni lehet. Az a páciens vagy ügyfél, aki nemzeti(ségi) kisebbséghez tatozó személy, ezekben az intézményekben olyan településen, ahol a hivatali érintkezésben külön előírás 15) alapján használják a nemzeti(ségi) kisebbség nyelvét, használhatja a személyzettel történő kommunikációban anyanyelvét. A személyzet tagjai nem kötelesek ismerni a nemzeti(ségi) kisebbség nyelvét.

(5) A kötelmi viszonyokat szabályozó szerződések tárgyában a 3. § (1) bekezdés szerinti szervek és jogi személyek előtt folyó eljárások során csak az államnyelvű szövegváltozat elfogadott (legitim).

(6) A nyilvánosság tájékoztatására szánt összes feliratot, reklámot és közleményt, főleg az elárusító helyeken, sportlétesítményekben, éttermekben, utcákon, utak mellett és felett, repülőtereken, autóbusz- és vasútállomásokon és a tömegközlekedési járműveken államnyelven tüntetik fel. Ha más nyelvű szöveget is tartalmaznak, a másnyelvű szövegek csak az államnyelven írt szöveg után következnek, és tartalmilag azonosnak kell lenniük az államnyelven írt szöveggel. A másnyelvű szöveg egyenlő vagy kisebb betűméretben kerül feltüntetésre, mint az államnyelvű szöveg.

13) Például: T.t. 152/1995 sz. törvény az élelmiszerekről 9. §-a; T.t. 140/1998 sz. törvény a gyógyszerekről és egészségügyi segédeszközökről, a vállalkozói tevékenységről szóló T.t. 455/1991 sz. törvény (iparűzési törvény) módosításáról és a reklámról szóló T.t. 220/1996 sz. törvény kiegészítéséről 24. §-a; T.t. 250/2007 sz. törvény a fogyasztóvédelemről és a szabálysértésekről szóló T.t. 372/1990 sz. törvény módosításáról 13. §-a; 14) T.t. 264/1999 sz. törvény a termékekre vonatkozó műszaki követelményekről és a megfelelőség elbírálásáról 15) T.t. 184/1999 sz. törvény 2. § (2) bek.

9. § Felügyelet

(1) A Kulturális Minisztérium látja el a 3 - 4. §, az 5. § (3) bekezdése és (4) bekezdése b) pontja,

(5)-(7) bekezdése és 6. §, a közigazgatási eljárásban és a büntető eljárásban résztvevő szervek előtti eljárások során a 7.§, a 8. § (2)-(6) bekezdése - az egészségügyi intézmények és szociális szolgáltató intézmények személyzetének páciensekkel és ügyfelekkel való érintkezése és olyan reklám kivételével, amelynek felügyeletét külön előírás szerinti szervek végzik-, és a 11a. § szerinti kötelességek betartásának felügyeletét. A felügyelet ellátása során a Kulturális Minisztérium az államnyelvnek 2. § (3) bekezdése szerinti kodifikált változatára is tekintettel van.

(2) Azok a személyek, akik az (1) bekezdés szerinti felügyelet ellátásával vannak megbízva, összhangban az államigazgatási ellenőrzésről szóló előírással 17) e tevékenység ellátása során:

a) kötelesek igazolni magukat a felügyeletre illetékes felügyeleti szerv igazolványával és a felügyelet ellátására vonatkozó írásos meghatalmazással

b) jogosultak a szükséges együttműködést megkövetelni, főleg információ- és adatszolgáltatást, írásos felvilágosítást vagy szóbeli felvilágosítást, okmányokat és vonatkozó irományokat,

c) kötelesek jegyzőkönyvet írni az elvégzett felügyeletről

(3) A 3. § (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, egyéni vállalkozók és jogi személyek kötelesek lehetővé tenni a felügyelet elvégzését a jogosult személyeknek és a szükséges együttműködést nyújtani.

16) T.t. 147/2001 sz. törvény a reklámról 3. § (6) bek. és 11. § (3) bek. b) pontja,

T.t. 308/2000 sz. törvény 16. § g) pontja és 67. § (2) bek. m) pontja

17) T.t. 10/1996 sz. törvény az államigazgatási ellenőrzésről 8.-13. és 16. §-ai

9a. § Bírságok

(1) Amennyiben a Kulturális Minisztérium a 9. § (1) bekezdése szerinti terjedelemben a kötelességek megszegését állapítja meg és a 3.§ (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, egyéni vállalkozók és jogi személyek az írásbeli figyelmeztetést követően sem szüntetik meg a jogellenes állapotot a megszabott határidőben vagy a megszabott határidőben nem végzik el a megállapított hiányosságok kijavítását, a Kulturális Minisztérium a 3.§ (1) bekezdése szerinti szervekre és jogi személyekre, egyéni vállalkozókra és jogi személyekre 100-tól 5000 Euróig terjedő bírságot szab ki.

(2) A bírság kiszabásáról szóló határozatnak a jogellenes állapot megszüntetésére határidőt kell tartalmaznia. Amennyiben az e törvénnyel való összhang nem valósult meg a határozatban megszabott határidőben, a Kulturális Minisztérium az eredetileg kiszabott bírság kétszeresének megfelelő összegű további bírságot szab ki 18). További bírságot két éven belül lehet kiszabni attól a naptól számítva, amikor a bírságot kiszabó határozatban megállapított hiányosságok kijavítására tett intézkedéseket el kellett volna végezni.

(3) A bírságot attól a naptól számított egy éven belül lehet kiszabni, amikor a Kulturális Minisztérium a kötelességszegésről tudomást szerzett, legkésőbb azonban három éven belül a kötelességszegés napjától. A bírság kiszabása főként a jogellenes cselekmény terjedelmére, következményeire, időtartamára és ismétlődésére tekintettel történik.

(4) A bírság megfizetése a bírságot kiszabó határozat jogerőre emelkedését követő 30 napon belül esedékes, amennyiben abban nem szerepel későbbi határidő. A bírság kiszabása során követett eljárásra a közigazgatási eljárásra vonatkozó általános előírás vonatkozik.18)

(5) Az e törvény alapján kiszabott bírságokból származó bevétel az állami költségvetést illeti meg.

18) T.t. 71/1967 sz. törvény a közigazgatási eljárásról

10. § Jelentés az államnyelv használatának állapotáról

(1) A Kulturális Minisztérium kétévente jelentést terjeszt a Szlovák Köztársaság kormánya elé az államnyelv Szlovák Köztársaság területén történő használatának állapotáról.

(2) Az (1) bekezdés szerinti célból a Kulturális Minisztérium jogosult a 3. § (1) bekezdése szerinti szervektől és jogi személyektől tájékoztatást és írásos háttéranyagokat igényelni az államnyelv hatáskörükben való használatáról.

(3) Az (1) bekezdés szerinti első jelentést a Kulturális Minisztérium 2012. március 31-ig terjeszti elő.

11. § Közös és átmeneti rendelkezések

(1) Államnyelv alatt a 3. §-tól a 8. §-ig terjedő rendelkezésekre vonatkozóan a szlovák nyelvnek

2. § (3) bekezdés szerinti kodifikált változata értendő, ezzel nincs kizárva másnyelvű új szakkifejezéseknek, fogalmaknak vagy új jelenségek megnevezéseinek használata, amelyekre még nem állandósult és nem lett kodifikálva az államnyelvben megfelelő egyenértékű kifejezés, valamint a nem irodalmi nyelvi eszközök használata, amennyiben célzatos (funkcionális) használatukról van szó, főként művészi alkotásban és publicisztikában.

(2) A tájékoztató táblák, feliratok és más szövegek e törvény alapján történő mindennemű átalakításával járó költségek az illetékes hivatalokat és más jogi személyeket és természetes személyeket terhelik. Ezeket az átalakításokat e törvény hatálybalépésének napjától számított egy éven belül végzik el.

11a. § Az átalakításokkal kapcsolatos 2009. szeptember 1-től hatályos átmeneti rendelkezések

A 3. § (1) bekezdése szerinti szervek és jogi személyek, jogi személyek és egyéni vállalkozók és természetes személyek kötelesek 2009. december 31.-ig megszüntetni a 3. § (3) bekezdése d) pontjának, az 5. § (5)-(7). bekezdéseinek és a 8. §. (6) bekezdésének előírásaival ellenkező állapotot. Amennyiben emlékmű, síremlék és emléktábla nemzeti(ségi) kisebbségi nyelvű szöveggel ellátott feliratáról van szó, amely még 2009. szeptember 1. előtt került az emlékműre, síremlékre és emléktáblára és a nemzeti(ségi) kisebbségi nyelvű szöveget egyenlő vagy nagyobb betűméretű tartalmilag azonos államnyelvű szöveg követi, az ilyen feliratra nem vonatkozik az előző mondatban szereplő kötelesség.

12. § Hatályukat vesztő jogszabályok

Hatályát veszti a Szlovák Nemzeti Tanács T.t. 428/1990. törvénye a Szlovák Köztársaságban használt hivatalos nyelvről.

13. §

E törvény 1996. január 1-jén lép hatályba a 10. § kivételével, mely 1997. január 1-jén lép hatályba

 

ACT

dated June 30th, 2009,

by which the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 270/1995 Coll. on the state language of the Slovak Republic in the wording of subsequent regulations and on the change and completion of certain acts is changed and completed The National Council of the Slovak Republic enacted the following law:

ARTICLE 1

The Act of the National Council of the Slovak Republic No. 270/1995 on the state language in the Slovak Republic in wording of the Constitutional Court of the Slovak Republic Act No. 260/1997 Coll., Act No. 5/1999 Coll., Act No. 184/1999 Coll. and Act No. 24/2007 Coll. is changed and completed in the following way:

1. Paragraph 4 of § 1 says:

“(4) If this law does not determine otherwise, the following provisions apply to the language use of national minorities and ethnic groups. 4)”

Footnote to reference 4 says:

“4) For example the Code of Civil Procedure § 18 in the wording of Act No. 341/2005 Coll., the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 191/1994 Coll. on the designation of communities in the language of national minorities, Act No. 184/1999 Coll. on the language use of national minorities, § 5 section 1 letter e) of Act No. 619/2003 Coll. on Slovak broadcasting in the wording of subsequent regulations, § 5 section 1 letter g) of Act No. 16/2004 Coll. on Slovak television in the wording of subsequent regulations, § 2 section 20 of the Code of Criminal Procedure, § 2 section 2 of Act No. 167/2008 Coll. on periodical press and intelligence agencies and on the change and completion of certain acts (press law), § 11 section 2, § 12 section 3 and § 18 section 3 of Act No. 245/2008 Coll. on education (law on education) and on the change and completion of certain acts.”

2. § 1 is completed with section 5, which says:

“(5) This act is applicable to state authorities, authorities of territorial self-administration, other authorities of public bodies, legal persons, natural persons entrepreneurs and natural persons, to the extent and conditions laid down by this law”.

3. In § 2 a new paragraph is inserted, which says:

„(1) state authorities, authorities of self-governments and other authorities of public administration are required to protect the state language. For this purpose they are obligated to approach actively to control compliance with the measures of this act. Present paragraphs from 1 to 3 are marked as paragraphs 2 to 4.

4. § 2 section 3 says:

“(3) The codified form of the state language is approved and released by the Ministry of Culture of the Slovak Republic (hereinafter referred to only as Ministry of Culture) on its web page.”

5. § 3 sections 1 and 2 say:

“(1) State authorities, authorities of local self-administration, other authorities of public bodies, their legal persons and the legal persons organized by law use the state language in official contact; whereas it does not violate the use of languages of national minorities in official contact based on particular provision and the usage of other languages in official contact with foreign parts in line with the applied practice in international affairs.

(2) The employees and state employees of organs and natural persons, based on paragraph 1, of transport, postal service, telecommunication, as well as the members of the Armed Forces of the Slovak Republic (hereinafter referred to only as “armed forces”), Armed Services and Fire Departments are obliged to command and use the state language in official contact.”

Footnotes to references 5 a 5aa say:

“5) For example § 120 of Act No. 461/2003 Coll. on social insurance in the wording of subsequent regulations, § 2 of Act No. 619/2003 Coll. in the wording of subsequent regulations, § 2 of Act No. 16/2004 Coll. in the wording of subsequent regulations, § 2 and 17 of Act No. 581/2004 Coll. on health insurance agencies with respect to healthcare and on the change and completion of certain acts in the wording of subsequent regulations.

5aa) Act No. 184/1999 Coll.”

6. In the footnote to reference 5a, the quotation “§ 3 and 3a of Act No. 29/1984 Coll. on the system of primary and secondary schools (law on education) in the wording of subsequent regulations” is replaced by the quotation “§ 12 of Act No. 245/2008 Coll.”.

7. In the footnote to reference 5b, the quotation “§ 11 of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 542/1990 Coll. on state administration in the school system and school self-administration in the wording of subsequent regulations” is replaced by the quotation “§ 18 section 3 of Act No. 245/2008 Coll.”.

8. In § 3 section 3 letter b) the words “public authorities” are replaced by the words “in authorites and legal persons according to section 1”.

9. In § 3 section 3, the letter d) is left out.

The present letter e) will be designated as letter d).

Footnote to reference 6 is left out.

10. In § 3 section 4, the words “Public authorities” are replaced by the words “Authorities and legal persons according to section 1” and the words “and organisations established by them” are left out.

11. In § 3 paragraph 5 says:

“(5) A natural person and a legal person in official contact with an authority according to section

1 and in official contact with a legal person according to section 1 uses the state language, if this act, a particular provision or an international contract, announced by law, do not determine otherwise.6b) A person, whose mother tongue is a language that fulfils the requirements of basic comprehensibility from the point of view of the state language, can use his or her mother tongue in official contact with an authority according to section 1 and in official contact with a legal person according to section 1. Authorities and legal persons, according to section 1, are obliged to accept a document in a language that fulfils the requirements of basic comprehensibility from the point of view of the state language, if it is a document issued or attested by the particular authorities in the Czech Republic.”

Footnote to reference 6b says:

“6b) For example § 42 of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 162/1995 Coll. on real estate register and on the registry of ownership and other rights to real estate (act on real estate register) in wording of subsequent regulations, § 11 of Act No. 200/1997 Coll. on the public trust of student loan in the wording of Act No. 231/2000 Coll., § 2 section 3 of Act No. 184/1999 Coll., § 109 of Act No. 725/2004 Coll. on the conditions of vehicle transport in the traffic of ground communication and on the change and completion of certain acts, § 11 of Act No. 193/2005 Coll. on herbal medical care in the wording of Act No. 295/2007 Coll.”.

12. § 3 is replaced by § 3 a, which, including the title, says:

§ 3a

Usage of the State Language in the Field of Geographic Names The state language is used for the indication of names of settlements and their parts7a), names of streets and other public places and other geographic names, 7b) as well as the data contained in state maps including cadastre maps; the designation of settlements and the designation of streets and other local geographic signs in the languages of national minorities are regulated by particular provisions.7c)”.

Footnotes to references 7a to 7c say:

“7a) § 1a of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 369/1990 Coll. on local administration in the wording of Act No. 453/2001 Coll.

7b) § 18 of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 215/1995 Coll. on geodesy and cartography in the wording of subsequent regulations

7c) The Act of the National Council of the Slovak Republic No. 191/1994 Coll. Act No. 184/1999 Coll.”

13. In § 4 section 1 and 5, footnote 8 is designated as 5a and the footnote to reference 8 is left out.

14. In § 4 paragraph 3 says:

„(3) the entire pedagogical documentation at schools and school apparatus are recorded in the state language. At schools and school apparatus, at which education is carried out in the language of national minority, pedagogical documentation is bilingual, this in state language and in language of given national minority. At schools and school apparatus, at which education is carried out in the language of national minority, other documentation is bilingual, this in state language and in language of given national minority.

15. In the footnote to reference 8a the quotation “§ 3 of Act No. 29/1984 Coll. in the wording of subsequent regulations” is replaced by the quotation “Act No. 245/2008 Coll.”.

16. In the footnote to reference 8b the quotation “§ 11a of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 542/1990 Coll. in the wording of subsequent regulations” is replaced by the quotation “§ 11 section 2 of Act No. 245/2008 Coll.”.

17. In the footnote to reference 9 the quotation “§ 40 of Act No. 29/1984 Coll. in the wording of subsequent regulations. Decree of the Government of the Slovak Republic No. 282/1994 Coll. on the usage of textbooks and instructional texts” is replaced by: “§ 13 of Act No. 245/2008 Coll.”.

18. § 5 including the title says:

§ 5

Usage of the State Language in Mess Media, Cultural Events and Assembly

(1) Radio and television broadcasting is, on the whole territory of the Slovak Republic, conducted in the state language. Exceptions are as follows:

a) foreign language television broadcast9a) with subtitles in the state language or immediate follow-up broadcasting after the programme in the state language,

b) foreign language radio programmes with their immediate follow-up broadcasting in the state language,

c) the cultural and informational programmes of the Slovak Radio international broadcast,10)

d) television and radio language courses and programmes with similar focus,

e) music with original text,

f) broadcasting in the languages of national minorities and ethnic groups in the Slovak Radio11) and the Slovak Television,11a)

g) audio-visual works or sound recordings of artistic creations spread by broadcasting in the original language form that fulfils the requirements of basic comprehensibility from the point of view of the state language,11b)

h) audio-visual works with dubbing in a language that fulfils the requirements of basic comprehensibility from the point of view of the state language, created before the particular provision took effect11c) and those which were broadcasted on the territory of the Slovak Republic before this particular provision took effect,

i) original language speeches of particular persons in a language that fulfils the requirements of basic comprehensibility from the point of view of state language, listed among news, journalism, shows and television programmes or radio programmes,

j) the live transmission of competitions with simultaneous interpretation into the state language within the frame of a foreign-language programme.

(2) Foreign-language audio-visual works intended for children up to 12 years of age have to be dubbed in the state language except of the audio-visual works intended for children up to 12 years of age in the languages of national minorities within the framework of television programmes according to section 1 letter a).

(3) Announcements with the intention to inform the public by means of the local radio or by means of any other technical equipment are released in the state language; it is possible to release these announcements in other languages as well, after their release in the state language.

(4) If a particular provision11d) does not determine otherwise, the state language is used in a) periodical press or press intelligence agency11e) or

b) occasional publications.11f)

(5) Occasional printed matter intended for the public for cultural use, gallery’s, museum’s, library‘s catalogues, cinema’s, theatre’s, concert‘s programs, and other cultural events is published in state language, except those, which are published in language of national minority. This kind of printed matter, catalogues or programs, published in the language of national minority should contain the same meaning in state language. Printed matter, catalogues and programs, mentioned in previous sentence, published in national language may contain text in other languages in required measure, which are in principle identical as in state language and come after the text in state language.

(6) Cultural and educational events are held in the state language. Exceptions are the cultural events of national minorities, ethnic groups, foreign guest artists and educational events with the purpose of education in the field of foreign languages, as well as musical pieces ad theatre performances with original texts. The programmes are first announced in the state language with the exception of the announcement of the programmes mentioned in the second sentence of this section, as far as these programmes are realised in a language that fulfils the requirements of basic comprehensibility from the point of view of the state language.

(7) Scriptures on monuments, memorials and memorial tables are presented in the state language. If they are translated into other languages, the other-language texts come only after the text in the state language and their content has to be the equivalent of the content of the text in the state language. The text in the other-language consists of letters of the same or smaller size than the text in the state language. The constructor is obliged to claim for a binding statement from the Ministry of Culture proving the accordance of the scripture on the monument, memorial and memorial table with this act. This provision does not refer to the historical scripture on monuments, memorials and memorial tables that are under the protection of particular regulations.11g)

(8) Each participant of a meeting or a lecture on the territory of the Slovak Republic has the right to present his speech in the state language.”

Footnotes to references from 9a to 11g say:

“9a) § 2 section 5 of Act No. 220/2007 Coll. on the digital broadcasting of programme services and on providing other content services by means of digital broadcasting and on the change and completion of certain acts (law on digital broadcasting).

10) § 5 section 1 letter k) of Act No. 619/2003 Coll.

11) § 5 section 1 letter e) of Act No. 619/2003 Coll.

11a) § 5 section 1 letter g) of Act No. 16/2004 Coll. in the wording of Act No. 220/2007 Coll.

11b) § 17 section 5 of Act No. 343/2007 Coll. on the conditions of the recording, public circulation and holding of audio-visual works, multimedia works and the sound recordings of artistic creations and on the change and completion of certain acts (audio-visual law).

11c) § 46 section 6 of Act No. 343/2007 Coll.

11d) § 2 section 8 of Act No. 212/1997 Coll.

11e) § 2 sections 1 and 4 of Act No. 167/2008 Coll. on periodical press and intelligence agencies and on the change and completion of certain acts (press law).

11f) § 2 section 3 of Act No. 212/1997 Coll. on the deposit copies of periodical publications, occasional publications and the copying of audio-visual works.

11g) Act No. 49/2002 on the protection of monuments in the wording of Act No. 479/2005 Coll.”

19. § 6 and 7, including titles, say:

§ 6

Usage of the State Language in Armed Forces, Armed Services and Fire Departments

(1) The state language is used in official contacts in the Army of the Slovak Republic, the Police Force, the Slovak Information Service, the law enforcement and justice systems of the Slovak Republic, the Railroad Police, the Fire and Rescue Services and the municipal police forces.

(2) The armed forces, the armed security services, other armed services and the fire departments conduct all their administration and documentation in the state language.

(3) The disposition made in Paragraph 1 does not apply to the air fleet while in flight and the international activity of the armed forces and armed services.

§ 7

Usage of the State Language in Court and Public Administration Proceedings and the Bodies of

Criminal Proceedings

(1) Mutual contact of the courts with citizens, court proceedings, public administration proceedings and criminal proceedings occur in the state language, the decisions and minutes of courts and public administrative bodies and bodies active in criminal proceedings are issued in the state language.

(2) The rights of persons belonging to national minorities and ethnic groups, or the rights of foreigners not having a command of the state language, resulting from specific regulations12), remain intact.

20. Footnote to reference 12 says:

“12) For example § 18 of the Code of Civil Procedure in the wording of Act No. 341/2005 Coll., Act No. 382/2004 Coll. on advisers, interpreters and translators and on the change and completion of certain acts in the wording of subsequent regulations, § 2 section 20 of the Code of Criminal Procedure”.

21. In the title of § 8 the words “in industry, services and healthcare” are replaced by the words “in other fields of public relations”.

22. In § 8 paragraph 1 after the word „food“ is comma and the word „medicament“ is dispalced with words „medicaments, electronics and drugs,”.

23. In § 8 paragraph section 1 at the end dot is ommited and to reference 13 the following text is added: „to the extent and under conditions stated by specific regulation. 13)”. In the footnote to reference 13 the quotation “§ 9 sections 1 and 2 and § 11 of Act No. 634/1992 Coll. on consumer protection. The Act of the National Council of the Slovak Republic No. 152/1995 Coll. on food” is replaced by the quotation: For example the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 152/1995 Coll. on food products in the wording of subsequent regulations, § 24 of Act No. 140/1998 Coll. on medicine and healthcare equipment, on the change of Act No. 455/1991 Coll. on trade (trade law) in the wording of subsequent regulations and on the change and completion of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 220/1996 Coll. on advertising, § 13 of Act No. 250/2007 Coll. on consumer protection and on the change of the Act of the Slovak National Council No. 372/1990 Coll. on offences in the wording of subsequent regulations”.

24. In § 8 sections 2 to 4 say:

“(2) Written legal procedures in a labour relation or in an analogous labour relation are formulated in the state language; besides the version in the state language it is possible to formulate a version in another language with the identical content.

(3) Financial and technical documentation, constitutions of associations, societies, political parties, political movements and trade companies, are formulated in the state language; besides the version in the state language, it is possible to formulate a version in another language with the identical content. The usage of the state language for Slovak technical norms is modified by a particular regulation.14)

(4) The agenda of healthcare institutions and the institutions of social services is formulated in the state language. The communication of the staff of these institutions with patients or clients is generally carried out in the state language; if there is a patient or client who does not have a command of the state language, communication may be carried out in a language in which it is possible to understand the patient or client. The patient or client belonging to a national minority can use their own mother tongue when communicating with the staff of these institutions in settlements, where the language of the national minority is used in official contact according to a particular regulation15). The members of staff are not obliged to have a command of the language of the national identity.”

Footnotes to references 14 and 15 say:

“14) Act No. 264/1999 Coll. on the technical conditions for products and on the judgement of accordance and on the change and completion of certain acts in the wording of subsequent regulations.

15) § 2 section 2 of Act No. 184/1999 Coll.”

25. In § 8 section 5 the words “public and legal authorities” are replaced by the words “authorities and legal persons according to § 3 section 1“.

26. In § 8 section 6 says:

“(6) All writings, advertisements and announcements intended to inform the public, especially in shops, sports halls, restaurants, in the street, by and over the roads, at airports, bus stations and railway stations, in the vehicles of public transport are formulated in the state language. If translated into other languages, the other-language texts follow the texts in the state language and their content has to be identical with the content of the text in the state language. The other- language text is written with letters of the same or smaller size than the text in the state language.”

27. § 9 including the title says:

§ 9

Supervision

(1) Adherence to obligations according to § 3 to 4, § 5 section 3, section 4 letter b), sections 5 to 7 and § 6, § 7 in public proceedings and in the proceedings of the authorities of criminal proceedings, § 8 section 2 and 6 the communication of the personnel of health care institutions and social institutions except of advertisement with clients and patients apart from advertisements, on which the supervision is provided by authorities according to a particular regulation16) and § 11a is supervised by the Ministry of Culture. Besides the duty of supervision, the Ministry of Culture also takes account of the codified form of the state language according to

§ 2 section 3.

(2) When carrying out the duty of supervision, in line with the regulation on the supervision of state administration17), the persons appointed with the duty of supervision according to section 1 are17)

a) obliged to show up a licence of the particular authority of supervision and a written commission of supervision,

b) authorised to claim for necessary collaboration, especially providing information, data, written or oral explanation, documents and appropriate written materials,

c) obliged to write minutes of accomplished supervision.

(3) Authorities and legal persons according to § 3 section 1, natural persons entrepreneurs and legal persons are obliged to enable supervision for authorised persons and provide them with necessary collaboration.”

Footnotes to references 16 and 17 say:

“16) § 3 section 6 and § 11 section 3 letter b) of Act No. 147/2001 Coll. on advertising and on the change and completion of certain acts in the wording of subsequent regulations.

17) § 8 to 13 and § 16 of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 10/1996 Coll. on the supervision of state administration.”

28. § 9 is replaced by § 9a, which, including the title, says:

Ҥ 9a

Fines

(1) If the Ministry of Culture discovers violation of obligations in the range according to § 9 section 1 and authorities and legal persons according to § 3 section 1, natural persons entrepreneurs or legal persons, after a repeated written notice still do not eliminate the illegal state within the given period or if they do not carry out the correction of discovered violations in the given period of time, authorities and legal persons according to § 3 section 1, natural persons entrepreneurs and legal persons are imposed a fine from 100 to 5 000 EUR by the Ministry of Culture.

(2) The decree on imposing a fine has to include the deadline of eliminating the illegal state. If the state in accordance with this act is not reached within the period of time given in the decree, the Ministry of Culture imposes another fine which is the double amount of the originally imposed fine.18) Further fines can be imposed within two years from the day the defaults have to be eliminated, determined in the decree on imposing a fine.

(3) A fine can be imposed within one year from the day of the notification of default by the Ministry of Culture; the latest time is within three years from the day the obligation was violated. When imposing a fine, mainly the extent, consequences, duration and the repetition of illegal action is taken into consideration.

(4) The fine is due within 30 days from the time the decree that imposes the fine comes into force, if there is no other later deadline determined in it. A general regulation on administrative procedure18) refers to the process of imposing a fine.

(5) Yield of fines imposed according to this act is the income of the state budget.”

Footnote to reference 18 says:

“18) Act No. 71/1967 Coll. on administrative proceedings (administrative order) in the wording of subsequent regulations”.

29. § 10 including the title says:

Ҥ 10

Report on the State of the Usage of State Language

(1) The Ministry of Culture submits a report to the Government on the state of the usage of the state language on the territory of the Slovak Republic once every two years.

(2) For the purpose laid in section 1, the Ministry of Culture is entitled to request information and written documentation about the usage of the state language in their sphere of action from authorities and legal persons according to § 3 section 1.

(3) The Ministry of Culture submits the first report according to section 1 until 31st March 2012.”

30. § 11, including the title, says:

Ҥ 11

Common and Temporary Provisions

(1) The state language for the purposes of § 3 to 8 means the codified form of the Slovak language according to § 2 section 3; while the Act does not exclude the usage of new foreignlanguage scientific terminology, concepts or the designation of new phenomena, which do not have a codified and accustomed equivalent in the state language, as well as the functional usage of informal language especially in art and journalism.

(2) The expenses of all modifications of information boards, titles and other texts according to this act are covered by the particular offices and other legal persons and natural persons. These modifications are carried out within one year from the day this Act enters into effect.

31. After § 11, § 11a is inserted, which, including the title, says:

§ 11a

Temporary Provision that Enters into Effect on 1st August 2009

Authorities and legal persons according to § 3 section 1, legal persons, natural persons entrepreneurs and natural persons are obliged to remove the state not adequate to provisions § 3 section 3 letter d), § 5 section. 5 and 7 and § 8 section. 6 until 31st December 2009. If its about inscription in memorial or tablet with text in language of national minority, that was placed in memorial or tablet before 1st of September 2009, and is followed by principle identical meaning in state language in the same or with bigger letters as language if national minority, this does not apply to that kind of inscription responsibility written in previous sentence.

ARTICLE 2

The Act of the National Council of the Slovak Republic No. 191/1994 Coll. on the naming of settlements in the languages of national minorities is changed in the following way:

In § 1 section 2 and in § 2 the words “in the official language” are replaced by the words “in the state language”. In the footnote to reference 1 the quotation “§ 3 section 4 of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 428/1990 Coll. on the official language of the Slovak Republic” is replaced by the quotation “§ 3a of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 270/1995 Coll. on the state language of the Slovak Republic in the wording of Act.../2009 Coll.”.

ARTICLE 3

The Act No. 152/1995 Coll. on Foods in Act No. 290/1996 Coll., Act No. 470/2002 Coll., Act No. 553/2001 Coll., ACT No. 23/2002 Coll., Act No. 450/2002 Coll., Act No. 472/2003 Coll., Act No. 546/2004 Coll., Act No. 195/2007 Coll. is changed in the following way:

In § 9 Section 1. the words “in state language” are displaced by the words “in the codified version of the state language”.

ARTICLE 4

Act No.140/1998 Coll. on drugs and medical aids, the modification of the Act No. 455/1991 Coll. on entrepreneurship in the wording of subsequent regulations and on the change and completion of Act No. 220/1996 Coll., on advertisements, Act No. 104/1999 Coll., the Opinion of the Constitutional Court No. 122/1999 Coll., Act No. 264/1999 Coll., Act No. 370/1999 Coll., Act No. 119/2000 Coll., Act No. 416/2001 Coll., Act No. 488/2001 Coll., Act No. 553/2003 Coll., Act No. 216/2002 Coll., Act No. 457/2002 Coll., Act No. 256/2003 Coll., Act No. 9/2004 Coll., Act No. 434/2004 Coll., Act No. 578/2004 Coll., Act No. 633/2004 Coll., Act No. 331/2005 Coll., Act No. 342/2005 Coll., Act No. 342/2006 Coll., Act No. 522/2006 Coll., Act No. 270/2007 Coll., Act No. 661/2007 Coll., and Act No. 489/2008 is changed in the following way:

In § 67 Section 2 Letter c, after the words “§ 23” comma and the words “§ 24” are inserted.

ARTICLE 5

Act No. 184/1999 Coll. on the usage of the languages of national minorities is changed in the following way:

§ 6 is left out.

ARTICLE 6

Act No. 308/2000 Coll. on broadcasting and retransmission and on the change of act No. 195/2000 Coll. on telecommunications in the wording of Act No. 147/2001 Coll., Act No. 206/2002 Coll., Act No. 289/2005 Coll., Act No. 95/2006 Coll., Act No. 121/2006 Coll., Act No.13/2007 Coll., Act No. 220/2007 Coll., Act No. 343/2007 Coll., Act No. 654/2007 Coll., Act No. 167/2008 Coll. and Act No. 287/2008 Coll. is changed and completed in the following way:

1. In § 67 section 1 the words “3 000 SKK to 1 000 000 SKK” are replaced by the words “99 EUR to 33 193 EUR”.

2. In § 67 section 2 the words “5 000 SKK to 200 000 SKK” are replaced by the words “165 EUR to 6 638 EUR” and the words “3 000 SKK to 50 000 SKK” are replaced by the words “99 EUR to 1 659 EUR“.

3. § 67 section 2 is completed with letter m), which says: “m) did not fulfil commitment according to § 16 letter g).”

4. In § 67 section 3 the words “20 000 SKK to 2 000 000 SKK” are replaced by the words “663 EUR to 66 387 EUR” and the words “3 000 SKK to 600 000 SKK” are replaced by the words “99 EUR to 19 916 EUR”.

5. In § 67 section. 4 the words “50 000 SKK to 3 000 000 SKK” are replaced by the words “1 659 EUR to 99 581 EUR”.

6. In § 67 section. 5 the words “100 000 SKK to 5 000 000 SKK” are replaced by the words “3 319 EUR to 165 969 EUR” and the words “15 000 SKK to 1 500 000 SKK” are replaced by the words “497 EUR to 49 790 EUR”.

7. In § 67 section. 6 the words “100 000 SKK to 2 000 000 SKK” are replaced by the words “3 319 EUR to 66 387 EUR” and the words “30 000 SKK to 600 000 SKK” are replaced by the words “995 EUR to 19 916 EUR”.

8. In § 67 section 7 the words “20 000 SKK to 4 000 000 SKK” are replaced by the words “663 EUR to 132 775 EUR” and the words “6 000 SKK to 500 000 SKK” are replaced by the words “199 EUR to 16 596 EUR”.

9. In § 67 section 8 and 9 the words “50 000 SKK to 5 000 000 SKK” are replaced by words “1 659 EUR to 165 969 EUR”.

ARTICLE 7

Act No. 757/2004 Coll. on courts and on the change and completion of certain acts is completed in the following way:

In § 74 section 1, after letter e), a new letter f) is inserted, which says:

“f) guarantees the usage of state language in line with a particular regulation,34a)”.

The present letters f) and g) are designated as letters g) and h).

Footnote reference 34a says:

“34a) § 3 and 7 of the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 270/1995 Coll. on the state language of the Slovak Republic in the wording of subsequent regulations.”.

ARTICLE 8

Act No. 250/2007 Coll. on Consumer Protection and on the modification of the Act No. 372/1990 Coll. on Offences in the wording of subsequent regulations in Act No. 397/2008 is changed in the following way:

In § 13 the words “in state language” are displaced by the words “in the codified version of the state language”.”.

ARTICLE 9

The speaker of the National Council in SR is authorized to proclaim the text of the Act of the National Council in full wording on the State Language in SR in the repertory of acts in SR as stated in changes and amendments performed by the Constitutional Court of Slovak Republic No. 206/1997 Coll., Act No.5/1999 Coll., Act No. 184/1999 Coll., Act No. 24/2007 and in this Act.

ARTICLE 10

This Act will enter into effect on 1st August 2009.

President of Slovak Republic

Speaker of the National Council of Slovak Republic

Prime Minister of Slovak Republic

.