V Múzeu Mihálya Munkácsyho v rámci série „Čo je čabianske” otvorili výstavu Károlya Gabureka pod názvom „Čabianska duša. Spomienková výstava maliara Károlya Gabureka”. Verejnosti je prístupná do 31. augusta v Sále múz.

Maliar sa narodil roku 1936 v Békešskej Čabe a opustil nás pred 30 rokmi, v roku 1986, mesiac po černobyľskej katastrofe. Károly Gaburek obhájil svoj diplom na odbore dekoratívneho maliarstva Maďarskej umeleckopriemyselnej vysokej školy. Jeho majstrami boli Zoltán Rákosi, Pál Miháltz, Lajos Szentiványi a György Gács. Keď sa vrátil domov do Békešskej Čaby, žil život vidieckeho maliara. Svoje kompozície maľoval mocnými farbami pod vplyvom prírody okolo nášho mesta. Jeho tvorbu charakterizuje láska k rodisku a k ľuďom.

Na vernisáži v Sále múz pozdravil prítomných riaditeľ múzea Juraj Ando. Vedúci inštitútu pripomenul, že v sérii „Čo je čabianske“ touto výstavou Munkácsyho múzeum vzdáva česť životnému dielu a činnosti ďalšej čabianskej osobnosti.

Výstavu otvoril a osobnosť tvorcu priblížil člen zastupiteľstva Békešskej Čaby Csaba Bíró. Ako povedal, Károly Gaburek vo svojej tvorbe zvečnil Dolnú zem a okolie Kereša. Roku 1956 sa zúčastnil na revolučných udalostiach, a patril medzi tých, ktorí potom neutiekli do zahraničia, ale doma pokračovali v práci, žili na vidieku ignorovaní, v zabudnutí.

Postavu mladého Károlya Gabureka a atmosféru 50. a 60. rokov minulého storočia pripomenuli organizátori premietnutím diapozitívov a pomocou piesní Bélu Terkovitza a autorskej dvojice Gábora Nádasa a Ivána Szenesa. Maliar tvoril najintenzívnejšie v 70. rokoch. „V tomto období boli v móde trapézové nohavice, budovali paneláky, tzv. Ratkovej deti sa stali rodičmi, v kaviarňach pili limonádu, čabianska fabrika na malinovky začala vyrábať coca-colu,” pridal krátky náčrt doby riaditeľ múzea. Sálu zariadili štýlovo ako kaviareň a pracovníčky múzea oblečené ako čašníčky servírovali hosťom sediacim pri okrúhlych kaviarenských stoloch limonádu. Juraj Ando spomenul aj nočný bar Malá loď (Kishajó), kde náš maliar bol stálym hosťom. Žil bohémsky život, obliekal sa nápadne: chodil v bielych nohaviciach, čo v tom období bolo neobvyklé.

„Maliarova bohémskosť zakrýva vnútorné úzkosti. Biľag vidieckosti, ignorantstvo, túžba po rodine sa odrážajú v jeho obrazoch,“ dodala historička umenia Margit Turoková, ktorá predstavila tvorbu K. Gabureka. „Kares“ - ako ho nazvala - absolvoval školu moderného maliarstva, ale nepridal sa ani k jednému slohu. Vytvoril svoj individuálny štýl. Na záver svojho prejavu upozornila organizátorov a čabianskych patriotov na to, že Gaburekovo dielo dekoruje stenu reštaurácie opusteného, rozpadávajúceho sa hotela Körös, a mali by ho čím skôr zachrániť pred zničením.

Kurátorka výstavy Gabriella Gyarmatiová informovala, že výstava je zostavená zo zbierok maliarovej rodiny, Samosprávy Békešskej župy, Odbornej strednej školy a študentského domova Pála Vásárhelyiho a Múzea Mihálya Munkácsyho. Umelec namaľoval skoro dvetisíc obrazov, z ktorých je teraz vystavených 43.

Ildika Očovská