Ľudové noviny č. 10 / 2006

O novom systéme zaobstarávania učebníc

Zo zasadnutia Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS

Na prvom tohoročnom zasadnutí Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy členky tohto zboru začali rokovanie prediskutovaním finančných záležitostí a zoznámili sa s podrobným rozpočtom oboch školských inštitúcií CSS - Základnej slovenskej školy a žiackeho domova v Sarvaši a Slovenského gymnázia, základnej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe.

Ako sa vyjadrili dve členky výboru, vedúce spomínaných inštitúcií Zuzana Medveďová a Edita Pečeňová, čaká ich neľahký rok, finančná situácia je oveľa zložitejšia a ťažšia, ako bola v predošlých rokoch. Kým napríklad v Sarvaši majú o 20 žiakov viac, celková hodnota štátnej normatívy je nižšia, než bola v predošlom roku. Minulý rok musela škola zvýšiť mzdy zamestnancov o 12 %, avšak kým väčšinové školy dostali na tento účel finančnú podporu, sarvašská škola musela tento „veľkorysý“ čin pokryť zo svojho rozpočtu. Ako pozitívum treba zdôrazniť, že vlani sa im podarilo zabezpečiť optimálne riešenie stravovania žiakov vďaka finančnej pomoci prevádzkovateľa. Aj v prípade Békešskej Čaby najväčšiu položku rozpočtu inštitúcie tvoria mzdy zamestnancov, na vecné výdavky im ostávajú minimálne zdroje, napriek tomu, že majú menej žiakov ako má sarvašská škola, avšak gymnázium je najdrahším typom školstva - uviedla E. Pečeňová. Situáciu v Békešskej Čabe sťažuje fakt, že školská budova je stará. Najpálčivejšou úlohou je vyriešenie vhodnej izolácie. (Členky výboru sa zhodli v tom, že po rekonštrukcií budov sarvašskej a komlóšskej slovenskej školy na rade by mala byť čabianska.) K rozpočtu oboch školských inštitúcií chýbajú značné finančné zdroje, ktoré sa (ako sme o tom už informovali) VZ CSS rozhodlo získať z podpôr Ministerstva školstva MR, v najhoršom prípade sa uvažuje o bankovom úvere.

Predsedníčka výboru Zuzana Medveďová informovala prítomné kolegyne, že ako riaditeľka sarvašskej školy urobila menší prieskum v ich inštitúcii, podľa ktorého v priebehu 9 - 10 rokov 10 jej kolegýň má ísť do dôchodku, všetky majú aprobáciu slovenčinu s nejakým iným predmetom. Už teraz musia začať uvažovať o budúcnosti, ako sa vyhnúť nedostatku slovenčinárov na našich školách. Členky výboru sa v tejto súvislosti s rozhorčením zmienili o informácii, že na niektorých vysokých školách na základe Bolonského procesu na katedry slovenčiny nie je povinné robiť prijímacie skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, uchádzači môžu tento predmet nahradiť maďarčinou, resp. dejepisom. Tým pádom sa žiaci, ktorí študovali na národnostných slovenských stredných školách, môžu ocitnúť v nevýhode a na katedry sa môžu dostať študenti, ktorí sa nemienia uplatniť v oblasti národnostného školstva. O konkrétne vypracovanie štipendijného systému so zámerom motivovať našich žiakov k štúdiu na slovenských stredných a vysokých školách, čo vyplýva z akčného plánu k situačnej správe CSS o stave slovenského národnostného školstva, poveril výbor vedúce našich dvoch gymnázií (A. Csörgölová - Budapešť, E. Pečeňová - Békešská Čaba).

Na zasadnutie výboru zavítal aj zástupca riaditeľa odboru Ministerstva školstva MR Štefan Kraslán, aby prostredníctvom jeho členiek informoval slovenskú pedagogickú pospolitosť o novom systéme vydávania národnostných učebníc, ako aj o národnostnej pedagogickej službe. Systém národnostnej pedagogickej služby bude vytvorený s cieľom kontrolovať školy, ktoré dostávajú národnostnú normatívu, či v nich skutočne prebieha národnostná výučba. Vykonávať ju budú experti národnostného školstva, ktorých vo funkcii potvrdia, resp. poveria patričné celoštátne národnostné samosprávy, alebo ich odborné inštitúcie. Čo sa týka vydávania národnostných učebníc, potrebné zmeny vyplývajú zo zákona o štátnom rozpočte, ktorý vyčlenil položku na financovanie národnostných učebníc zo sumy, určenej na národnostné účely. Podľa doterajšieho systému školy od vydavateľstiev dostávali učebnice za zvýhodnené ceny, rozdiel medzi touto a trhovou cenou kompenzovalo vydavateľstvám ministerstvo školstva. Odteraz kompenzáciu budú dostávať nie vydavateľstvá, ale priamo prevádzkovatelia škôl, ktoré si musia objednať učebnice od vydavateľstiev za trhové ceny. K žiakom sa však učebnice dostanú bezplatne s tým, že školy ich majú objednať na 5 rokov, na dlhodobé použitie. Koncom každého školského roka sa budú učebnice odovzdávať do školskej knižnice. Objednávky pre vydavateľstvá treba zostaviť rok dopredu podľa konkrétneho počtu žiakov v danom ročníku, s 10-percentným prídavkom. Cieľom nového systému je použiť sumu, ktorá sa môže usporiť na menšom počte reedícií, na rozvoj národnostných učebníc a vydávanie nových titulov podľa konkrétneho nároku škôl. Pred schválením nariadenia ministerstva o uvedení nového systému zaobstarávania národnostných učebníc, k čomu by malo dôjsť v maďarskom parlamente koncom marca, prípadné nedostatky novej koncepcie prerokujú na zasadnutí Štátnej menšinovej rady (OKB) pri ministerstve školstva, resp. s predstaviteľmi celoštátnych menšinových samospráv - zdôraznil Š. Kraslán.

K novej koncepcii sa vyjadrili aj pozvaní zástupcovia niektorých vydavateľstiev, ktoré vydávajú národnostné učebnice. Štyri vydavateľstvá písomne vyhľadali štátneho tajomníka ministerstva školstva Jánosa Szüdiho s prosbou o vyjasnenie detailov nového systému. Stretli sme sa a oboznámili sme sa s novým modelom. Problém vidíme hlavne v časovej tiesni a chýbajúcom odbornom konsenze. Školy mali v týchto dňoch poslať objednávky učebníc na ďalší školský rok, preto sme žiadali o odklad zavedenia nového systému, - povedala hlavná redaktorka Vydavateľstva učebníc (Tankönyvkiadó) Júlia D. Kovácsová, ktorá prišla na zasadnutie v spoločnosti vedúcej redaktorky slovenských učebníc Márie Šutinskej s aktuálnym zoznamom slovenských učebníc a pracovných zošitov. Toto vydavateľstvo sa na vydávanie národnostných učebníc za nových podmienok môže podujať v prípade záväzných objednávok, ak dostane 30 % celkovej hodnoty objednávky z danej školy a prehlásenie ministerstva o zámere vydať, resp. opätovne vydať daný titul - dodala Júlia D. Kovácsová. Financovanie zaobstarávania učebníc bude prioritnou položkou výdavkov na pôsobenie škôl, ktoré garantuje ministerstvo školstva - ubezpečil prítomných Š. Kraslán.

Členky Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS sa pozitívne vyslovili k bezplatnému poskytovaniu učebníc žiakom, výhrady, resp. obavy majú skôr z takých technických detailov, ako určiť 5 rokov vopred počet žiakov, hlavne prvákov, alebo pri terajších technických parametroch v akom stave budú učebnice napr. po treťom školskom roku. Tiež zatiaľ nie je známy ani postoj rodičov k danej otázke. Podľa našich informácií Štátny menšinový výbor (OKB) pri ministerstve školstva mal podobné postrehy, odznel o. i. návrh na zníženie dlhodobého používania učebníc z 5 na 3 roky. Opodstatnenosť a životaschopnosť systému sa však ukáže časom v praxi.

V záverečnej časti zasadnutia sa členky výboru venovali takým organizačným otázkam, ako je rozdelenie našich slovenských žiakov a škôl do jednotlivých turnusov Školy v prírode na Slovensku v priebehu r. 2006.

(la-)

Nariadenie ministerstva

Minister školstva MR Bálint Magyar po konzultáciách s Celoštátnym zborom vydavateľov učebníc určil maximálnu spotrebnú cenu učebníc na školský rok 2006/2007. Podporu na financovanie možno žiadať z rámca, ktorý uvádza 7. bod prílohy č. 5 zákona CLIII z r. 2005 o rozpočte Maďarskej republiky na rok 2006. Výška dane z pridanej hodnoty je 5 %. Spotrebné ceny učebníc pre národnosti sú uvedené podľa položiek v jednotlivých prílohách. Podrobnejšie informácie o vydavateľstvách národnostných učebníc možno získať na webovej stránke ministerstva školstva www.om.hu.

Etnogastronomické a iné tradície dolnozemských Slovákov

Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a Dom zahraničných Slovákov (DZS) usporiadali 24. februára v Bratislave večer pod názvom Etnogastronomické a iné tradície dolnozemských Slovákov. Večer bol veľkým zážitkom pre dolnozemských Slovákov, ale aj pre Bratislavčanov, najmä pre tých, ktorí majú dolnozemské korene. Druhá akcia tohto druhu sa konala v centre hlavného mesta v príjemnom prostredí Hotela Kyjev na Rajskej ulici. Prvú prezentáciu dolnozemských tradícií v Bratislave uskutočnili pred dvoma rokmi v reštaurácii Domenico a stretla sa s mimoriadnym záujmom návštevníkov. Práve preto sa organizátori rozhodli usporiadať tohoročnú akciu vo väčších priestoroch. Festival sa začal o osemnástej hodine, keď v reštaurácii už takmer nebolo voľného miesta. Ako prvá vystúpila na javisko Alžbeta Tószegiová z Pitvarošu, ktorá predniesla žartovné príbehy zo Slovenského Komlóša.

Zástupkyňa riaditeľa DZS Mária Katarína Hrkľová privítala prítomných, menovite vzácnych hostí, medzi ktorými boli hlavná organizátorka, riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová, riaditeľ DZS PhDr. Karol Palkovič, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a predseda ČOS Michal Lászik. Privítala aj predstaviteľov spoluorganizátorov - Zväzu Slovákov v Chorvátsku, Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore. Anna Ištvánová poďakovala všetkým prítomným za veľký záujem o dolnozemskú kultúru. Zvlášť vyslovila vďaku za podporu Ministerstva kultúry SR a DZS, bez ktorých by sa akcia nemohla uskutočniť. Popriala všetkým príjemnú zábavu a vyslovila nádej, že sa o rok opäť stretnú.

Vlani v júli Dom zahraničných Slovákov oslavoval 10. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti vydali monografiu a pamätnicu, ktoré ocenili spolupracovník DZS Ladislav Čáni, predseda Obce Slovákov v ČR Peter Lipták a predseda CSS Ján Fuzik. Keďže dolnozemské tradície sa odrážajú aj v širšom kultúrnom kontexte, ako sú napr. ľudové piesne a hudba, priestor dostal aj folklórny program. Na úvod hrala kapela Kuštárovcov z Bratislavy, po ktorej vystúpili so slovenskými piesňami speváčky z Chorvátska, Rumunska a zo Srbska a Čiernej Hory. Z Maďarska vystúpila Komlóšanka Edita Šutová. Cieľom podujatia bolo predstaviť predovšetkým svojrázne tradície gastronómie dolnozemských Slovákov a premeny pôvodných slovenských jedál v inom prostredí, ako aj ukázať podobnosti vo výšivkárstve, prezentovať publikácie určené turistom a milovníkom slovenského slova. Pri prestretých stoloch mohli účastníci ochutnať pôvodné dolnozemské slovenské jedlá, bolo tu ozajstné kulinárne matiné. Boli tu pripravené špeciality každej komunity, ako napríklad plnené vyprážané mäso, syry, bryndzové halušky, sárma, medová kukurica s makom, rybacia polievka, cigánka, hurky, čerstvé a údené klobásy, obarová a údená slanina, rôzne domáce zákusky, makové a syrové kvasienky, špricka, vyprážané plody mora, nadlackie grilláše, slané kifle, výborné víno a slivovica. Slováci z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska a Čiernej Hory sa predstavili aj ľudovými výšivkami. Výstava ich diel dokresľovala obraz folklórnych tradícií dolnozemských Slovákov. Etnogastronomická prezentácia dolnozemských Slovákov spojená s ochutnávkou tradičných jedál trvala do neskorých nočných hodín. Vzbudila široký záujem obyvateľov Bratislavy a okolia, ale aj Dolnej zeme. Organizátori si teda už teraz môžu lámať hlavu, kde usporiadajú ďalšie stretnutie, aby sme sa všetci pomestili.

(aszm)

Predseda vlády MR v Békešskej Čabe

Predvolebná show

Volebný program Maďarskej socialistickej strany (MSZP) prezentoval atraktívnym spôsobom predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány v Békešskej Čabe. V preplnenej športovej hale ešte pred jeho príchodom zaznievala populárna hudba a aktivisti strany pri vchode rozdávali prichodiacim plagáty. Vo svojom prejave F. Gyurcsány načrtol obraz krajiny, kde je rovnako dobré žiť a pracovať v Békešskej Čabe, ako v Orošháze, Gyule alebo v Győri, aj keď medzi jednotlivými oblasťami a lokalitami sú značné rozdiely. Vláda však hodlá poskytnúť zaostalým regiónom potrebné prostriedky. Ako rozvojové možnosti, ktoré sa ponúkajú Békešskej župe, rečník uviedol kúpeľný a konferenčný turizmus a príslušné podnikania, ktoré by poskytli prácu a chlieb stotisícom ľudí. V tejto súvislosti vyzdvihol, že Békešská župa dosiaľ získala z prostriedkov EÚ 65 miliárd forintov. Zdôraznil aj význam modernizácie dopravy a infraštruktúry a pripomenul výstavbu čabianskeho letiska. V závere svojho vystúpenia F. Gyurcsány predstavil kandidátov socialistickej strany za Békešskú župu.

(vánd-ok)

Vácrátót

Zachovávajú pamiatku predkov

Dedinská izba s posteľou a krosnami, na stene obrazy a úžitkové predmety pripomínajúce minulosť. Sedliacky voz a poľnohospodárstve stroje na dvore sú z 30. či 40. rokov minulého storočia. Rodinný dom, ktorého časť zapĺňajú dokumenty z histórie Vácrátótu, patrí manželom Pavlovi Baksovi a Zuzane Békéssiovej.

Na otázku, odkedy zbierajú tento materiál, P. Baksa odpovedá, že od r. 1997 a dodáva, že jeho otec bol čižmársky majster, mama a stará mama pravé Slovenky. Ich pozostalosť si nielenže ponechali, ale sa rozhodli zveľadia ju. V dedine pozbierali, čo sa dalo a ďalšie veci priniesli priatelia a známi. Predmety, ktoré tu návštevník vidí, sú náležite dokumentované. Pred štyrmi rokmi vyšla publikácia o Vácrátóte, ktorá eviduje aj ich múzeum. V súčasnosti by chceli zachovať pre budúcnosť drevený kurín a chliev pre ošípané, posledné v obci, lenže k tomu by potrebovali pomoc.

V knižnici nedávno vyradili knihy v slovenčine, medzi nimi učebnice a beletriu. Manželia sa spojili s vacovskou slovenskou samosprávou a knižky čoskoro umiestnili v Základnej škole K. Földváryho vo Vacove a v kultúrnych ustanovizniach v Kóšpallagu, o čo sa pričinil starosta Viliam Csizmadia.

(fis-ok)

Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe

Putovanie živých slov

Denne používame slová a nezamýšľame sa nad nimi. Sú len stavebným materiálom vety, prehovoru… Ale slová v systéme jazyka sú živé. Hýbu sa, preobliekajú do nových šiat, alebo nás prekvapia v novej maske a zdajú sa nám s novým výzorom neznáme. Ďalšie slová sa sťahujú na iné miesto - skrátka: slová žijú i umierajú. O ich putovaní - sledovaní ich pohybu preberaním z cudzích jazykov, o ich významových posunoch a porovnávaní v slovenčine, češtine, maďarčine, nemčine, rakúskej nemčine a latinčine je možné pútavo rozprávať hodiny.

Jednu hodinu o tejto téme prednášal v Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe aj Alexander Tóth z Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Jeho prednášku uviedla riaditeľka školy Edita Pečeňová neobvykle, alebo typicky slovenčinársky. Vychádzajúc z učebných plánov nadviazala na preberané učivo a oprášila študentom známe fakty z lexikológie. A. Tóth zvolil pohľad cez historický vývin jazyka - vplyv historických a hospodárskych faktorov i ovplyvňovanie sa jazykov teritoriálne. Študentov a hostí aktívne zapojil do prednášky. Mali za úlohu tipovať, z ktorého jazyka pochádzajú slová ako advokát, bryndza, dom, škola… Dalo by sa povedať, že latinčina obohatila a ovplyvnila slovník odbornými výrazmi hlavne v oblasti práva, školstva, inštitúcií. Fáza zdomácňovania, t. j. ako si domáci jazyk vyberá podľa potreby slová a potom ich upravuje hláskoslovne, pravopisne, kým sa dostanú postupne z jednotlivých nižších stupňov až do spisovnej vrstvy slovnej zásoby, trvá istú dobu. Slovo najprv prejde sitom jeho užívateľov, kým si nájde správnu formu - tvar, miesto. Napríklad zmena rodu substantív závisí od jazyka, z ktorého je preberané. Pri preberaní z nemčiny sa rod obyčajne zachováva, ak neodpadne sufix (prípona).

Zaujímavá je podobnosť v jazykoch. Ako príklad zvukovej podobnosti môžeme uviesť slovo talianskeho pôvodu, ktoré prešlo do európskeho slovníka cez rakúsku nemčinu ako Biskotte, do nemčiny ako Löfflbiskuit, po maďarsky je známe ako piskóta, a chuť tohto slova po slovensky poznáme pod názvom piškóta. A. Tóth pobavil poslucháčov aj zámernými slovnými hrami, ktoré vyvolali úsmev. Predstavte si, že by sme čínske športové topánky značky Lady run, ktoré majú prestížny názov v angličtine, v slovenskom jazyku doslovne prekladali. Vzniklo by pomenovanie „žena-bež”. Vodafone by sme mohli podobne prekladať ako „mokrý hlas” (voda = sl. voda + fon lat. hlas).

Kultivovatelia jazyka sa často snažia jazyk „vyčistiť” od prebraných slov, ale aj takýto „purizmus” si niekedy neporadí so zvykom - častosťou - prijatím slova do komunikačného modelu používateľmi. Dlhé spolunažívanie národností sa prejavuje často vo výslovnosti. Všetky roviny jazyka sa zbližujú. Pôvod slov, jeho vznik vysvetľujú etymologické slovníky. Stupeň zdomácnenia nových slov (jazyk je v súčasnosti doslova vystavený útokom nových pomenovaní, vznikajúcich napredovaním techniky) sa ukáže práve v pravopise. Čiastočne zdomácnené slová sa prispôsobujú domácej výslovnosti a pravopisným zvyklostiam.

Téma je obšírna a určite sa v najbližšej budúcnosti dočkáme jej pokračovania i znovu oživenia pôvodných kľúčových informácií v ďalšej školskej inštitúcii.

Erika Fajnorová

Podporiť národnostné televízne vysielanie

Predseda, generálny riaditeľ Maďarskej televízie Zoltán Rudi na zasadnutí Kuratória MTV o. i. konštatoval, že pokiaľ ide o materiálnu a technickú stránku prevádzkovania verejnoprávnych televíznych staníc č. 1. a č. 2, ani v tomto roku nebude k dispozícii viac prostriedkov ako vlani. Z. Rudi uviedol, že z finančnej stránky nie je primerane zabezpečená ani príprava menšinových relácií, preto sa písomne obrátil na predsedníctvo Kuratória, aby požiadalo Národné zhromaždenie MR o poskytnutie cieľovej podpory. Osobitnú pozornosť treba venovať zviditeľňovaniu menšinových kultúrnych hodnôt a pestovaniu materinského jazyka. Verejnoprávna televízia rozhoduje o obsahu relácií, zaradení vysielaní do programu a zabezpečuje príslušný vysielací čas, v prípade slovenského vysielania je to 26 minút. O koncepcii programov a spôsobe využitia vysielacieho času majú právo rozhodovať celoštátne menšinové samosprávy. Bezprostredné rozhodovanie zverí vedenie MTV na jednotlivé regionálne redakcie. Veľa bude teda záležať na priamej spolupráci samospráv a redakčných tímov.

(zelm-k)

Slovenské televízne a rozhlasové programy na dosah ruky

Nebol by som si pomyslel, že moje (naše) trampoty s prijímaním slovenských televíznych a rozhlasových programov nakoniec budú tak jednoducho vyriešené pomocou dobrého človeka, s ktorým som sa v živote ešte osobne nestretol. Sedím v izbe, odrazu mi zazvoní telefón. Zdvihnem slúchadlo a na druhom konci sa ozve neznámy mužský hlas. Po dvoch-troch slovách mi vraví, že môžeme prejsť na slovenčinu, on vie po slovensky. Volá sa Štefan Ančin, býva v Pešti, ale pochádza z Kétšoproňu. Hneď som si spomenul, že som tam bol minulý rok s kapelou Debnička, mali sme tam veľký úspech, lebo nielen dospelí, ale aj deti tam ešte hovoria po slovensky. Bolo vidno, že rozumejú textom piesní a z vystúpenia majú zážitok. Teda odtiaľ tá znalosť slovenčiny.

Vraj preto mi volá, lebo v časopise Budapeštiansky Slovák čítal môj článok Historka zakódovaná - zmizli signály. Chcel by mi poradiť. Nie preto zmizli signály TV staníc TA 3 a JOJ, že by ich boli zakódovali, ale preto, lebo prešli zo satelita Thor na satelit Astra 3A. Podrobné údaje nájdem na internete: www.lyngsat.com/astra3a.html.

Ešte sme si vymenili elektronické adresy a ja som sa mu pekne poďakoval za dobrú radu s nádejou, že raz sa aj osobne stretneme. Potom som si informácie vyhľadal na internete. Presvedčil som sa, že mi môj známy-neznámy priateľ dobre poradil. Zavolal som montéra, ten mi nastavil satelitnú anténu, digitálny satelitný prijímač (SRT 4355) mi naladil na stanice STV1, STV2, Markíza, TA 3 a Joj. Veľmi čistučko chytám aj celý rad slovenských rozhlasových staníc: Sro1, Sro2, Rádio Okey, Rádio Twist, Rádio Patria, Rádio Expres, Rádio Lumen, ba ešte aj niektoré české televízne a rozhlasové stanice, čo bude určite zaujímavé napr. pre Čechov žijúcich v Rumunsku.

Kto ešte nemá satelitnú anténu, ani digitálny satelitný prijímač, ten si ich, pravda, musí kúpiť a musí mu ich odborník nainštalovať a nastaviť. Nie každý má na to peniaze, hoci dnes to už nie je až také predrahé. Môžu sa aj poskladať napr. členovia rôznych klubov, a spolu pozerať televízne programy v našej peknej a vzácnej materinskej reči. Bolo by veľmi správne, keby si zariadenie zaopatrili naše školy, aby žiaci mohli sledovať slovenské programy. Bola by to veľká pomoc pre pedagógov a pre rodičov.

15. februára sa na Zimných olympijských hrách začali hokejové zápasy a ja, skalný fanúšik našich slovenských hokejistov, som sedel pred televízorom a videl som, ako slovenskí chlapci zvíťazili nad veľkými Rusmi, Lotyšmi, Američanmi, Kazachstančanmi a Švédmi (Čechov asi nechceli poraziť, to sú naši bratia) a pritom som sa zamýšľal nad tým, o čo príjemnejšie, ľahšie a radostnejšie sa nám, ľuďom, žije, keď si vzájomne pomáhame, keď nie sme ľahostajní jeden voči druhému! Vďaka takému človeku, ktorý ochotne pomôže druhému, aj keď ho ani nepozná!

Gregor Papuček

Klub slovenských dôchodcov v Budapešti vstúpil do 10. ročníka

Divadelná sála Slovenského inštitútu v Budapešti sa nedávno naplnila ľuďmi „v pokročilom veku“. Zišli sa tam členovia Klubu slovenských dôchodcov na svoje tradičné valné zhromaždenie. Účastníci stretnutia bilancovali svoju minuloročnú činnosť a rozhodovali o programe na rok 2006, ktorý sa vyznačuje o. i. tým, že je už 10. v živote tohto klubu.

Program valného zhromaždenia sa začal spoločným vyjadrením sústrasti rodinám a pozostalým obetí leteckej katastrofy, ktorá sa udiala neďaleko obce Hejce, pri ktorej zahynulo 42 slovenských vojakov. Gregor Papuček prečítal kondolenčný list, ktorý bol po podpísaní doručený na Veľvyslanectvo SR v Budapešti. Aj oficiálna časť rokovania pokračovala smutnou správou. Predseda klubu Ladislav Petro prečítal mená tých, ktorí navždy opustili tento kolektív. Prítomní si pamiatku siedmich zosnulých poctili minútou ticha.

Po smutných správach nasledovalo hodnotenie bohatého minuloročného programu. Už i samotná štatistika je úctyhodná: 10 všeobecno-vzdelávacích programov, 6 spoločenských slávnostného charakteru a 3 výlety, z toho jeden trojdňový na Dolnú zem, ktorý pán predseda zvlášť vyzdvihol. Zároveň sa poďakoval tým Dolnozemčanom, ktorí sa podieľali na úspešnom realizovaní tohto programu. L. Petro sa zmienil aj o úspechoch a ťažkostiach v oblasti hospodárenia klubu.

Pán predseda s radosťou konštatoval, že do tohoročného programu sa podarí zaradiť dosiaľ chýbajúce prvky, ktoré môžu značne spestriť klubový život. V Lutherovom dvore sa postupne vytvárajú dobré podmienky pre kreatívnu činnosť členov klubu. V pekne upravenej pivničnej miestnosti pôsobí krúžok ručných prác, v rámci ktorého si možno vyberať z viacerých možností. Záujemci tu môžu vyšívať, tkať, pliesť, farbiť sklo, atď... Časom tu bude možné hrať karty, šach, a iné spoločenské hry, aby sa i muži mohli zapojiť do tunajšieho života. Priestory budú slúžiť i na spontánne stretnutia a rozhovory. Už na druhom stretnutí nás navštívila bývalá žiačka slovenskej školy, terapeutka Anna Sykorová, a prekvapila nás pútavou prednáškou o svojej práci. Dôchodcovia budú mať miestnosť k dispozícii každý pondelok od 15 hodiny. Samozrejme, budú navštevovať i tamojšie tradičné programy.

Dobre sa vydaril aj posledný minuloročný program - návšteva Geologického ústavu. Oficiálna časť rokovania sa skončila tradičným obdarovaním najaktívnejších členov klubu. Vedenie využilo príležitosť i k tomu, aby pripravilo členov na blížiace sa voľby menšinových samospráv. Podpredseda o. i. zdôraznil, že kľúčom volieb národnostných poslancov sú zoznamy voličov. Požiadal členov, aby už teraz presviedčali ľudí vo svojom okolí o potrebe aktívneho prístupu, lebo bez zoznamov nemôžu byť vypísané voľby, a teda sa nebudú môcť vytvoriť menšinové samosprávy.

Valné zhromaždenie budapeštianskych slovenských dôchodcov sa skončilo malým pohostením.

(lp)

Veľkolepý koncert na Veľvyslanectve SR v Budapešti

Čarovné husle Petra Michalicu

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš s manželkou Jelenou Migašovou a riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík s manželkou Danielou Resutíkovou organizovali 28. februára v rezidencii veľvyslanectva koncert vážnej hudby. Veľkolepého koncertu sa zúčastnili početní veľvyslanci akreditovaní v Budapešti, predstavitelia zastupiteľských zborov, významné osobnosti maďarského i slovenského života hlavného mesta Maďarska.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec J. Migaš úvodom privítal hostí a predstavil popredných slovenských umelcov - husľového virtuóza Petra Michalicu a klavírnu virtuózku Vieru Bartošovú. Potom odovzdal pódium hosťujúcim slovenským umelcom a reprezentatívna sieň sa rozzvučala malebnými tónmi. Svetoznámy huslista P. Michalica zaujímavo, pútavo a veľmi dômyselne moderoval vynikajúco zostavený program. Výstižne predstavil dielo a jeho autora, pričom často pohotovo a vtipne priblížil aj svoj vzťah k nemu. Moderátor si inteligentnými, bezprostrednými vstupmi získal sympatie publika.

Husľový virtuóz Peter Michalica je najcharakteristickejším predstaviteľom slovenského koncertného umenia nielen čo sa týka počtu koncertov a vystúpení v zahraničí, ale aj jeho umeleckej osobnosti a vplyvu na hudobné umenie vôbec. Jeho koncertná kariéra je veľmi bohatá a pestrá. Koncertuje buď sólovo, so svojou manželkou alebo s inými slovenskými pianistami ako sú Ivan Palovič, Miloš Starosta, Tomáš Gál, Dana Šašinová - Satury a Viera Bartošová. Vystupoval po celom svete - v Anglicku, Írsku, Číne, Kanade, Tunisku a Spojených štátoch amerických, ako aj v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. Bol účastníkom rôznych hudobných festivalov doma i vo svete a vystupoval s mnohými svetoznámymi orchestrami a dirigentmi na štyroch svetadieloch. P. Michalica od 80. rokov kládol veľký dôraz na popularizovanie diel slovenských hudobných skladateľov, ktoré komponovali pre husle. Pravidelne robil nahrávky v slovenskej televízii, rozhlase, s domácimi a zahraničnými gramofónovými firmami - v Bulharsku, Indii, Nemecku, Španielsku a Rusku. Peter Michalica rád vystupuje aj na dobročinných koncertoch. Je nositeľom niekoľkých významných svetových ocenení a laureátom celého radu domácich súťaží.

Klaviristka Viera Bartošová študovala hru na klavír na bratislavskom konzervatóriu u Juraja Mišindu, potom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Miloša Starostu, ktorú absolvovala roku 1992. Roku 1985 získala štipendium francúzskej vlády a študovala v Paríži pod vedením skvelého pedagóga Dominika Merleta. Zúčastnila sa viacerých medzinárodných klavírnych koncertov a festivalov a venuje sa komornej hudbe. V. Bartošová spolupracuje s významnými sólistami a orchestrami doma i v zahraničí. V súčasnosti vyučuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pozoruhodná a plodná je jej dlhoročná spolupráca so švajčiarskou flautistkou Brigitte Buxtorfovou, s ktorou úspešne vystupovali na Slovensku, v Česku, vo Švajčiarsku a vo Francúzsku.

V rámci veľkolepého, očarujúceho koncertu slovenskí hudobníci predniesli pozoruhodné diela G. B. Pergolesiho, W.A. Mozarta, M. Vileca, Z. Kodálya, C. Debussyho, J. Brahmsa, P. Martinčeka, I. Zeljenku, A. Piazzolu a B. Smetanu. Bol to skvelý výber a ešte skvelejší a efektnejší prednes, ktorý oprávnene očaril budapeštianske publikum.

(if)

Výstava Jána Glózika

Pokračovateľ svetoznámej Kovačickej insitnej maliarskej školy Ján Glózik vystavuje najnovšiu tvorbu v bratislavskom Infocentre Slovenskej ekonomickej knižnice. „Sú to obrazy namaľované za ostatných päť rokov,” potvrdil potomok dolnozemských Slovákov žijúci vo vojvodinskej Kovačici. Nechýba na nich jeho typická inšpirácia - tamojšia príroda, domy a ľudia pri práci či oddychu. Autor vo svojich pestrofarebných obrazoch často používa tekvicu, ale aj kukuricu, vinárske výjavy, studňu či domáce zvieratá. Názvy diel Pri studni, Zima v dedine, Pastieri, Rybár, Strašiak, Chystanie večere a iné prezrádzajú jeho tematiku. „Deje a postavy akoby vystupovali v ústrety ich obdivovateľom bez jazykovej bariéry kdekoľvek na svete,” konštatovala v príhovore kurátorka výstavy Marta Gáfriková. Aj preto je umenie 48-ročného výtvarného samouka uznávané v rôznych krajinách. Okrem bývalej Juhoslávie a slovenských miest vystavoval v Londýne, Paríži, Tel Avive, Washingtone i ČR, Švajčiarsku, Maďarsku a Rumunsku. Jeho bratislavská predajná prezentácia potrvá do 21. marca.

Tradície a turistika

Už desiaty raz usporiadali v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe odborné fórum pod názvom Tradície a turistika. Podľa slov hlavného organizátora Zoltána Ambruša, jednou z príčin úspechu tohto podujatia je skutočnosť, že každá udalosť v meste, ktorá má festivalový ráz, sa stáva celospoločenskou záležitosťou. V uplynulých rokoch spestrila ponuku turistika, čo zároveň upozornilo na to, že podobné podujatia možno usporadúvať iba komplexným spôsobom. Vzhľadom na budúcnosť a na rastúci počet návštevníkov z domova i zo zahraničia sa nastoľuje otázka priestorových možností a kapacít, ako i ďalšieho rozvoja infraštruktúry. V tejto súvislosti Z. Ambruš pripomenul čabiansky klobásový festival, ktorého realizácia si vyžaduje ďalšie investície. Ako príklad úspešného rozvíjania iniciatív Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán uviedol varenie slivkového lekváru, ktoré tu pôvodne nemalo žiadnu organizačnú formu, zatiaľ čo dnes túto akciu sprevádzajú výstavy výtvarníkov a ďalšie programy.

Fašiangový ples v Malom Kereši

Aj jedlom je živá národnosť

Na túto skutočnosť mysleli organizátori tradičného slovenského fašiangového plesu, na ktorom okrem hlavného menu - drobných zemiakov varených v šupke podávali cibuľku smaženú na paprikášovom základe, domácu údenú klobásu, bielu solenú slaninu, pečené rebierko a údenú šunku, nehovoriac o nakladanej zelenine. Ako ďalší chod putovali na stôl syrové a škvarkové pagáče a lekvárové buchty, ktoré priniesli účastníci plesu. A napokon malé a veľké streky z kadarky - aby ani hrdlo nezostalo suché. Získané kalórie hostia "odbúravali" na tanečnom parkete s výdatnou pomocou kapely Bratyó Band.

Charakteristické jedlá Slovákov nešetria žalúdok, ako príklad môžeme uviesť bryndzové halušky alebo pikantný baraní perkelt. „Ganzu" z kukuričnej múky varili naši predkovia ako krupičnú kašu a lyžicou namočenou v rozpustenej masti z nej hádzali halušky, ktoré potom podávali so smaženou cibuľkou, drobnými škvarkami a bryndzou. Inak strava bývala kedysi skromná, mäso jedli málokedy, zato spomenuté jedlá si zvyčajne spestrovali kúskom klobásy, cesnakom, pečeným alebo údeným rebierkom.

(bod - ok)

Segedín

Medzinárodný deň materinského jazyka

V roku 1999 na návrh Bangladéšu OSN vyhlásila 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka. Prvýkrát ho oslávili v r. 2000. Aj podľa odborníkov UNESCO v XXI. storočí môžeme rátať s potlačením materinských jazykov, práve preto aj oni podporujú tieto oslavy.

Deň materinského jazyka si pripomenuli aj príslušníci národnostných menšín v Segedíne, ktorí sa zišli vo večerných hodinách v Dome národností. Početných prítomných privítala pracovníčka Domu, osvetárka Alexandra Koromová, ktorá citovala z publikácie Gézu Balázsa Kvetinová záhrada alebo múzeum jazykov?

Autor v knihe uvádza paralely medzi hroziacimi svetovými ekologickými katastrofami a ohrozenými menšími jazykmi. Takisto ako v prírode, aj v každodennej komunikácii sa stretávame s javmi katastrofy. Ako je vo svete čoraz väčší hluk, stále menej zelene a z každej strany sa tlačí globalizácia, v oblasti jazykovedy hrozí zánik menších jazykov, nárečí, a objavuje sa snaha o jeden spoločný svetový jazyk.

Každý materinský jazyk je svojím spôsobom dokonalý, účastníkov oslavy o tom presvedčili aj recitátori jednotlivých národností, ktorí predniesli ukážky z literárnej tvorby svojho národa v materčine, kým obecenstvo mohlo pomocou videoprojektora sledovať text jednotlivých diel v maďarčine. V programe vystúpili predstavitelia gréckej, slovenskej, poľskej, nemeckej, ukrajinskej, srbskej, chorvátskej a arménskej národnosti. Našu Slovač zastupovali Daniel Astaloš s úryvkom z Novej zmluvy z Evanjelia Matúša, ako aj s úryvkom z knihy známeho etnografa Dr. Ondreja Krupu Kalendárne obyčaje II, v ktorej spracoval vianočné, novoročné a trojkráľové zvyky Slovákov v Maďarsku.

Po ňom sa ujal slova predseda Zväzu národností v Segedíne, historik, muzeológ Dr. Štefan Tóth, ktorý citoval z knihy Bélu Hamvasa Filozofia vína v preklade Karola Wlachovského.

Po duševnom pokrme nasledovala prezentácia tradičných fašiangových jedál jednotlivých národov. Na stole so slovenskou vlajočkou sme našli lekvárové parené buchty, bryndzové pagáčiky a tzv. jegešku, alebo „na vode kysnutô“, zákusky našich starých mám, ktoré pripravila členka Spolku segedínskych Slovákov Helena Lehoczká.

(im)

Prezentácia plagátov BIB v Segedíne

Kto by sa z nás, milí čitatelia, nepamätal na krásne ilustrované rozprávky bratov Grimmovcov alebo H. Ch. Andersena? Rodičia dobre vedia, nakoľko sú pre deti dôležité ilustrácie rozprávok na dobrú noc a akým hlbokým dojmom na ne zapôsobia rôzne farebné postavy rozprávkového sveta: princezné, šarkany, bosorky, víly, zvieratká, atď...

S rozprávkovými postavičkami v plagátovej tvorbe sa mohli stretnúť segedínske deti v Dome menšín na Ulici Ostrovského. Výstavu, prostredníctvom ktorej priputoval do Segedína kus bratislavskej tradičnej výtvarnej kultúry ilustrácií detských kníh, poskytol Slovenský inštitút v Budapešti (SI). Na podujatí pozdravil prítomných riaditeľ Domu menšín Ferenc Gajda. Výstavu otvorila riaditeľka Slovenského osvetového centra pri CSS Katarína Királyová, ktorá priblížila účastníkom vernisáže históriu Bienále ilustrácii Bratislava (BIB). Dozvedeli sme sa, že BIB je pravidelná medzinárodná súťažná prehliadka originálov ilustrácií kníh pre deti a mládež. Usporiadateľom súťaže je Ministerstvo kultúry SR a podporovateľom akcie je aj UNESCO. Najlepším dielam udeľujú ceny medzinárodná aj detská porota.

Udelenie Grand Prix BIB dáva výtvarníkovi právo zúčastniť sa na najbližšom ročníku BIB samostatnou výstavou. Na nominačnej výstave k 20. ročníku BIB pod názvom Súčasná slovenská ilustrácia detskej knihy sa v roku 2005 na Bibiane prezentovalo 27 slovenských ilustrátorov s 315 ilustráciami z 33 kníh.

Po vernisáži sa rozbehla čulá diskusia o tom, ako by mala vlastne vyzerať detská ilustrácia. Niektorým sa páčia iba klasické kreslené postavičky, iní zase uprednostňujú moderné grafické riešenia. My, dospelí, nemôžeme posúdiť, čo sa dieťaťu páči. Jedno je isté: v miestnom Dome menšín sa týždenne stretáva veľa detí, žiaci nedeľných jazykových škôl a účastníci pravidelného tzv. Gézengúz matiné. Vo februári ich pri zhotovovaní fašiangových masiek vo veľkej sále inšpirovali vystavené plagáty BIB.

(im)

Karneval v Moháči

Koniec fašiangov sa tradične nesie v znamení veľkolepých karnevalov. Najznámejší v Európe je benátsky, v Maďarsku moháčsky a na Slovensku - ak som dobre informovaná - organizujú tradičné lúčenie sa so zimou a s obdobím veselosti skôr lokálne. Napríklad v Chocholnej - Velčiciach, obci ležiacej necelých 10 km juhozápadne od Trenčína. Obec je od Moháča vzdialená vzdušnou cestou takmer 500 km, pôvodné obyvateľstvo je výlučne slovenskej národnosti a asi nič netuší o tom, že v najjužnejšom meste Maďarska sa podobne lúčia s fašiangami ako oni. Veľa zhodných prvkov nachádzame aj v našich pilíšskych obciach, najmä v Mlynkoch.

Podobnosť nemôže byť náhodná, veď ide o pôvodné slovanské zvyky. Moháčski Chorváti tvoria natoľko silnú komunitu, že si ich tradície osvojili i tamojší Maďari, Nemci a Srbi. Dokázali ich povzniesť na takú úroveň, že lákajú do dvadsaťtisícového mesta tisíce návštevníkov. Hlavnými aktérmi poslednej nedele pred Popolcovou stredou sú bušovia - bursovníci. Sú to takmer bez výnimky muži a mládenci oblečení do zoomorfných a antropomorfných masiek. Najčastejšie si volia drevené masky turoňa, medveďa či kozy, ktoré zakrývajú celú hlavu, ale aj masku čerta, slameníka a bosoriek. Oblečené majú kožuchy a biele plátené gate. Vyzdobení sú drevenými vidlami, zvoncami, rapkáčmi a buteľkami, v ktorých je - aspoň spočiatku - dačo na zahriatie. V Moháči sa nedeľné oslavy začínajú preplavením bušov cez Dunaj, aby potom za veselej, rezkej ľudovej hudby, vystrájajúc huncútstva so známymi-neznámymi dievčatami a ženami, sa vydali na dvojhodinový sprievod ulicami mesta. Tohto roku okolo 500 bušov sprevádzali jazdci na koňoch, tri skutočné historické delá, z ktorých sa často strieľalo, alegorické vozy, rakva s fašiangami a koleso s dvoma figurínami, navlas také ako v Mlynkoch so Šimonom a Júdou, ba dokonca jedno s tromi živými bušmi, ktorým sa občas podarilo stratiť rovnováhu. Vystrájajúci sprievod sa zastaví až na námestí pred radnicou, kde ho už čakajú davy zvedavcov z celého Maďarska, ba aj zo zahraničia, najmä z Nemecka a Chorvátska, ale aj zo Srbska, Rumunska, Poľska a Francúzska. Na pódiu pred radnicou tancujú bušovia a folklórne súbory, zo všetkých strán sa ozýva hudba. S prichádzajúcim večerom sa davy vyberú do stredu námestia, kde je pripravená vatra. Pri žiare jej plameňov sa zabávajú mladí i starší, ale aj najmladší. Všetci veselo poskakujú, dupkajú - domáci už zo zotrvačnosti, veď v Moháči sú tanečné zábavy posledný fašiangový týždeň deň čo deň.

(vzs)

Békeščabianska slovenská škola

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide...

...a kto chcel ešte pred veľkým pôstom zažiť poriadnu fašiangovú zábavu, prišiel v piatok 24. februára do čabianskej slovenskej školy. Ako to už na fašiangy býva, neskutočné sa stáva skutočným, neuveriteľné uveriteľným. A tak sa nik nečudoval, keď už od rána pobehovali po chodbách kráľovné, popoluška a medailami ovešný čert, aby pripravili pre svojich malých zverencov všetko, čo treba: obrovský priestor na tanec, stoly plné dobrôt a pre maškrtné jazýčky sladučké fánky, šišky, pampúchy či pampúšike.

Okolo ôsmej hodiny sa z troch tried materskej školy vyrojili rozprávkové bytosti, obyvatelia lesov a zoologických záhrad a kadejaké iné potvorky, ktoré na celé dopoludnie ovládli školskú jedáleň. Veršovačkami a pesničkami privítali prichádzajúcu jar, súťažili v jedení „zizi“ a s chuťou si po dlhej zime zakrepčili.

Napoludnie sa všetko, ako mávnutím zázračného prútika, vrátilo do zabehaných koľají. Žiakom základnej školy sa skončil náročný študijný týždeň, učitelia odložili triedne knihy, nahlas uvažovali, koľko písomiek musia cez víkend opraviť...Keď odbilo pol tretej, opäť sme sa ocitli v inom svete. Dirigentskú taktovku chytili pevne do rúk žiaci 8. ročníka a pripravili také piatkové popoludnie, na ktoré nikto zo zúčastnených nezabudne. V duchu hesla: Tohto roku bez jarnej únavy! vytancovali malých i veľkých. Ale už to nebola len zábava, ale aj urputný boj o ceny. Bolo na čo pozerať. Veru, kde sú deti, tam sú aj nápady. Piatim členom poroty sa predstavilo temer 100 rôznych masiek, medzi ktorými nechýbala ani pravá čabianska klobáska, párky a šikovný mäsiarik. Hlavnú cenu poroty i sympatie divákov získali siedmaci so svojou triednou učiteľkou, ktorí oprášili zašlú slávu krojovanej skupiny Zizi -labor. Potom si všetci posadali, vytiahli pred seba tombolové lístky a so zatajeným dychom čakali, kedy sa ozve ich číslo. Balíčky sa pomaličky presúvali z pódia do rúk šťastných výhercov, atmosféra hustla a na troch šťastlivcov čakalo to najcennejšie, veľký darčekový kôš a dva nádherné kusy nábytku, ktoré do tomboly poskytli rodiny Baráthovcov a Badinkovcov. Ak deti vyhladli od toľkého napätia, pomohli im ôsmaci so svojimi rodičmi, vo vestibule sa mohli občerstviť v provizórnom, ale bohato zásobenom bufete.

Za príjemne strávený deň ďakujeme šikovným organizátorom z 8. triedy a ich rodičom, ako i všetkým štedrým sponzorom. A ak sa nebudete vedieť na budúci rok rozhodnúť, kam na fašiangovú zábavu, neváhajte, brány slovenskej školy budú pre vás otvorené!

Zuzana Benková

Katarína Papučková zo Santova

Byť matkou je veľkou výzvou

Keď som vyhľadala vedúcu santovskej materskej školy Magdu Papučkovú, aby mi sprostredkovala stretnutie s matkou z povolania, hneď mi poradila svoju menovkyňu Katarínu Papučkovú. Priznám sa, hoci aj ja sama pochádzam zo Santova, predsa mi podľa mena nebola známa. Ale keď som ju zazrela, uvedomila som si, že sme sa v dedine často stretávali.

Katka (nazvime ju radšej takto, lebo hoci má vyše 30 rokov, nevyzerá ani na 20) ma usadila v obývačke ich rodinného domu, kam som sa dostavila v spoločnosti jej dvoch detí: Noémi (16) a Matúša (3). Prišli sme z materskej školy, kde bola Noémi po svojho bračeka. Cestou domov som sa dozvedela, že Noémi priam lipne na malom Matúšovi. Podobný vzťah k nemu majú aj ostatní členovia rodiny. Keď sme išli cez školský dvor, zbadala nás Nora (13), ktorá ihneď pribehla, aby vybozkávala maličkého. Najmladší člen rodiny celkom dobre „znáša“ túto veľkú lásku, pričom ju nezneužíva. Málokedy sa človek stretne s tak dobre vychovanými deťmi ako sú Papučkové. Matúš nie je tichý z ostýchavosti, lež vie, kedy má prehovoriť a ako. Alebo sme mali to šťastie, že práve počas našej návštevy sa nemal chuť predvádzať, čomu však neverím. Keď sme prišli k nim domov, potom, ako odpovedal na všetky mamine otázky (a bolo ich dosť: týkali sa väčšinou toho, čo všetko sa s ním udialo za ten čas, čo sa nevideli) a vyzliekol si teplé nohavice, hneď vbehol do detskej izby, aby sa tam „zamestnal“ so svojimi vecami. My sme si zatiaľ s mamičkou sadli za stôl a začali sme sa rozprávať o každodenných veciach: radostiach i starostiach.

Dozvedela som sa, že Katka je matkou z povolania, ale popri tom študuje. Tento rok by mala v Sarvaši získať diplom učiteľky materskej školy. Tým sa vlastne splní jej dávny sen: môže sa stať učiteľkou. Túžila po tom odvtedy, ako pracovala v materskej škole ako hlavná zásobovačka, kvôli reorganizácii však musela odtiaľ odísť.

O sarvašskej vysokej škole veľmi rada hovorí. Napriek tomu, že ju každý druhý víkend oddiali od rodiny, rada ju navštevuje. Tešila by sa tomu, keby mali viacero hodín, pričom by mohlo byť menej takých predmetov, ktoré sa neviažu priamo k učiteľstvu. Každý polrok majú dvojtýždňovú prax, ktorú Katka spolu so svojou kolegyňou - tiež Santovčankou - absolvuje v santovskej materskej škole. Po skončení štúdia možno práve v tejto ustanovizni dostane prácu. Avšak to je zatiaľ - ako sa hovorí - hudba budúcnosti. Dovtedy sa Katka pripravuje doma na skúšky. Popritom vychováva deti a vedie domácnosť. Vysokú školu si táto trojdetná rodina mohla dovoliť len tak, že počas materskej dovolenky je štúdium na jednej ustanovizni bezplatné. Inak by to finančne nezvládla. Aj keď Katka je matkou z povolania, radšej by chcela pracovať, aby zlepšila finančné zázemie rodiny. „Príplatok” za to, že matky zostanú doma s deťmi, je totiž veľmi nízky, túto možnosť môže využiť iba rodina, kde manžel naozaj dobre zarába.

Jej dni sú rovnaké, ale pritom skrývajú v sebe čosi čarovné. Ráno skoro vstáva, aby pripravila deťom raňajky a desiatu. Doobeda má voľno, keďže Matúš už chodí do škôlky. Tento čas využíva na upratovanie, varenie - lebo synčekovi varí ešte zvlášť, či nákupy. Keď má voľno, čo zvykne byť väčšinou v pondelok, tak si sadne ku knihám a k domácim úlohám. Pri oprave domácich úloh jej pomáha manžel Ľudovít, ktorý vyučuje slovenčinu v miestnej základnej škole.

Katka je hrdá aj na dievčatá. Noémi už zložila a Nora sa v čase nášho stretnutia chystala zložiť stredný stupeň štátnej skúšky zo slovenčiny. Veríme, že sa jej to podarilo.

Už štvrtý rok sú „starší“ členovia rodiny členmi santovského Folklórneho súboru Studienka. V súbore sa dobre cítia. Sú tu spolu a spoločne so svorným kolektívom navštevujú nové miesta, stretávajú sa s novými ľuďmi, získavajú krásne zážitky. Na najmladšieho člena rodiny dáva počas skúšok a vystúpení pozor niekto z veľkej rodiny.

Motto Katky je veľmi jednoduché. „Chceme žiť čestne a statočne,” hovorí stroho a usmieva sa na svoje deti, ktorým chce dať maximálnu lásku, akú ona, ako dieťa z neúplnej rodiny, dostať nemohla. Ich rodinné vzťahy sa zakladajú na vzájomnej dôvere, čo mi potvrdila aj Noémi, keď povedala, že s mamou sa môže o všetkom porozprávať. Aj keď niekedy je veľa otázok, uznáva, že je to na jej osoh.

Čas v príjemnom rozhovore ubehol, ani sme nezbadali. Od Papučkovcov sme sa poberali domov s dobrými pocitmi.

Eva Patayová Fábiánová

Slovenskí športovci v Turíne

na Zimných olympijských hrách 2006

Najväčšou výhrou by bolo oživenie záujmu o zimné športy

Radoslav Židek vybojoval 16. februára na ZOH 2006 v Turíne striebro v snoubordkrose. Pre Slovensko je to prvý cenný kov zo zimných olympijských hier.

Turínska zimná olympiáda 2006 zostane zásluhou strieborného snoubordistu Radoslava Žideka pre slovenský šport navždy zapísaná ako prvá, na ktorej Slovensko získalo medailu. Ak pripočítame aj piate miesta biatlonistu Mareka Matiaška a hokejového tímu, deväť olympijských bodov je takmer toľko, čo priniesli slovenskí reprezentanti z predchádzajúcich troch ZOH dohromady. V prvej osmičke sa v najsilnejšej svetovej konkurencii presadili dva razy aj bežci na lyžiach, a tak sa z reči čísel dá usudzovať, že viacerým našim športovcom sa podarilo vyladiť formu na vrchol štvorročného cyklu. Sčasti tak zakryli veľké problémy zimných športov na Slovensku, v ktorých kvôli zhoršujúcim sa podmienkam všeobecne klesá konkurencia, ba v niektorých disciplínach - napríklad, v severskej kombinácii či v skokoch na lyžiach - sa celkom stratila. Výsledky našich reprezentantov dávajú aj príležitosť na zamyslenie sa o systéme výchovy talentov v zimných športoch, aby sa nestalo, že po tejto generácii do Vancouveru 2010 okrem hokejistov už nebude mať kto ísť.

Hokej: Premárnená šanca

Najlepší hokejisti Slovenska obliekajú dresy v kluboch NHL, a tak kvalita reprezentácie na najvýznamnejších svetových podujatiach je vždy určujúca počtom hráčov zo zámoria. Do národného tímu ich netreba prehovárať, tešia sa do dobrej partie. V Turíne prvý raz zaradili Slovensko do hlavného turnaja, silné mužstvo potvrdilo oprávnenosť zaradenia medzi špičku piatimi víťazstvami v piatich zápasoch základnej skupiny. Náš útočný hokej s dobrou defenzívou a rastúcou výkonnosťou brankárov nadchol odborníkov a očakávania verejnosti vyšpicoval pred play off na maximum. Štvrťfinálová prehra s Českom 1:3 aj výkon v prvých dvoch tretinách zostali sklamaním, deň D slovenským hokejistom nevyšiel. Najviac to mrzelo ich samých. Ale na ľade nechali všetky sily. K športu patria víťazstvá aj prehry. Jednako pre generáciu Petra Bondru bol olympijský turnaj 2006 premárnenou šancou na medailu.

Behy na lyžiach: Bajčičák sa stále lepší

Martin Bajčičák si vlaňajším prvenstvom v pretekoch Svetového pohára a štvrtým aj desiatym miestom na majstrovstvách sveta spravil pred olympiádou chuť na medailu. Hovoril o nej neskrývane, veril si. Zdravotné problémy ho však postihli viac, ako si mohol pripustiť, narušili prípravu aj účasť v naplánovaných pretekoch, musel improvizovať. Z olympiády na olympiádu sa zlepšuje, k 8. miestu v skiatlone na 30 km pridal aj 8. miesto v tímovom šprinte s Ivanom Bátorym. Vo Vancouveri 2010 bude mať Kristove roky a trúfa si natiahnuť stúpajúcu krivku výkonnosti. Dovtedy sa bude pokúšať o medailu aj na majstrovstvách sveta 2007 a 2009.

Biatlon: muži zatienili ženy

O senzačný úvod sa postaral Marek Matiaško na vytrvalostnej dvadsiatke. Piate miesto, keď mu šestnásta rana a s ňou i bronz uleteli o tri centimetre, nečakal ani pretekár banskobystrickej Dukly. Najmä, keď Slováci na ZOH v tridsiatke najlepších nikdy nefigurovali a v tejto sezóne bolo jeho maximom 28. miesto z Osrblia. Nesklamali ani ostatní. Popradčan Pavol Hurajt bol v tridsiatke najlepších na dvadsať kilometrov (29. miesto) i v stíhačke (26.), vybuchol len na prvom úseku v štafete, v ktorej naši skončili až štrnásti, hoci výkonnostne na prvú desiatku mali. Ženy skončili horšie než muži. Desiate miesto štafety po štvrtom v Nagane a piatom v Salt Lake City je veľký ústup z pozície. Aj v individuálnych pretekoch sa čakal aspoň jediný prienik do prvej desiatky. Najbližšie k nemu bola Martina Halinárová v šprinte (16.), a to je málo.

Snoubording: Židekova nádhera

Žilinčan Rado Židek v snoubordkrose očaril nielen historickým striebrom, ale i spôsobom jazdy. Rozprávkovo sa z posledného miesta po kvalifikácii načahoval dlho po zlate, aby mu napokon zostalo nádherné druhé miesto. V Turíne bol jediným slovenským snoubordistom, no nezabudnuteľným.

Boby: posun v oboch disciplínach

V oboch disciplínach poskočili bobisti v porovnaní s premiérou v Salt Lake City o pár miest hore. Dvojboby boli v Amerike tridsiate, teraz si pilot Milan Jagnešák vyjazdil s Viktorom Rájekom dvadsiate piate miesto. A v štvorboboch sa zmestil do svetovej dvadsiatky, to znamená posun o štyri priečky. A to sa bratislavskému nadšencovi sympaticky máli. Pre Vancouver 2010 chystá nový tím s odvážnejšími plánmi.

Sane: nešťastná sezóna

Jaroslav Slávik sa dal prehovoriť a hoci sa už rozlúčil, skúsil to znovu. Nešťastnú sezónu plnú pádov Slovensku však už nezachránil. Zo 16. miesta z predchádzajúcich ZOH klesol po ďalšom páde v Cesana Pariol až na 33. miesto. Aj debutant Jozef Ninis tak skončil výrazne pred ním. (22.). Doráňaná dvojka Ľubomír Mick - Walter Marx ml. tiež nemôže jasať. Po 9. mieste zo Salt Lake a trampotách v celej sezóne sa lepšie než 13. miesto asi ani nedalo čakať. Sánkarka Veronika Sabolová síce poskočila vpred, ale len o dve priečky.

Alpské lyžovanie: Zuzulová chcela viac

Veronika Zuzulová konečne olympijský slalom dokončila, ale sama priznala, že to nebolo ono. Keby nebolo zbabraného prvého kola, mohla z toho byť aspoň prvá dvadsiatka, takto jej ušla o dve priečky. Mladé trio Hučková, Gantnerová, Maculová sa s olympiádou a veľkým športom vlastne len zoznamovalo. Sympatické čísla zostali pri umiestnení dvojice Jaroslav Babušiak a Ivan Heimschild v slalome. Pod dvadsiate štvrté, resp. dvadsiate šieste miesto sa výrazne podpísala ťažká trať, ktorá z hry vyradila vyše 40 slalomárov. Odstupy od najlepších zostávajú značné.

Skoky na lyžiach: Mesík - kvalifikácia

Jedinému zástupcovi Martinovi Mesíkovi hry nevyšli. Ani na strednom, ani na veľkom mostíku sa z kvalifikácie medzi 50 najlepších nedostal. Raz darmo, bez konkurencie v tíme sa ťažko napreduje.

Šorttrek: Užák na najlepších nemal

Jediný zástupca v rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe Matúš Užák bojoval, ale dobrý výsledok nedosiahol. Hoci sa aspoň na 1000 m postupu dočkal, následná druhá diskvalifikácia zmarila jeho plány.

Maskotmi ZOH v Turíne boli postavičky Neve a Gliz, ktoré symbolizujú sneh a ľad, teda prírodné elementy, bez ktorých by sa športovci na zimnej olympiáde nezaobišli. Inšpiráciou pre Neve, ktorá má ženské črty a okrúhle krivky, bol sneh, zatiaľ čo Gliz je viac mužnejší ako ľad. Neve má červené telo a okrúhlu hlavu, Gliz je modrý so štvorcovou hlavou, obaja majú obuté korčule.

(s-e-f)

Slovensko na zimných olympiádach

ZOH 2006 Turín (Taliansko): strieborná medaila/9 bodov

ZOH 2002 Salt Lake City (USA): bez medaily/2 body

ZOH 1998 Nagano (Japonsko): bez medaily/6 bodov

ZOH 1994 Lillehammer (Nórsko): bez medaily/2 olympijské body

Hokejový turnaj snov

Pozornosť slovenských športových priaznivcov sa sústredila najmä na vystúpenie ich hokejovej reprezentácie, ktorá po prvýkrát nastúpila do turnaja s rovnakými šancami ako jej veľkí rivali. V Nagane i v Salt Lake City totiž ich tím nebol zaradený do hlavného turnaja a musel absolvovať kvalifikáciu, navyše s hráčmi, ktorí do dejiska olympijských hier prileteli často iba v deň zápasu. Únava a nezohratosť hráčov napokon zanechala svoje stopy v podobe 10., resp. 13. umiestnenia Slovákov, čo bolo pre celú slovenskú hokejovú verejnosť veľkým sklamaním. V Turíne sa však hralo iným systémom. Všetkých dvanásť zúčastnených mužstiev bolo zoradených do dvoch šesťčlenných skupín, z ktorých do vyraďovacej fázy postupovali po štyri tímy. Navyše každé mužstvo malo od prvého dňa k dispozícii všetkých hráčov, vrátane hviezd z NHL. Všetko teda nasvedčovalo tomu, že diváci uvidia najkvalitnejší turnaj všetkých čias. Slovenský menoslov - Bondra, Hossa, Demitra, Gáborík, Šatan, Chára či Višňovský naháňal súperom strach a Slováci si právom verili, že odčinia veľké neúspechy z predošlých olympijských hier.

Úvod ako zo sna

15. februára čakalo Slovákov v „B“ skupine ich prvé meranie síl a to s hviezdami nabitou a favorizovanou reprezentáciou Ruska. Obe mužstvá predvádzali vynikajúci útočný hokej, čo sa prejavilo aj na veľkom počte gólov. Skóre načal novopečený slovenský kapitán Pavol Demitra, na jeho gól však Rusi dokázali odpovedať ešte v prvej tretine dvoma presnými zásahmi. Po dvoch tretinách hry svietil na tabuli stav 3:3 a diváci sa nemali na čo sťažovať. V závere stretnutia Gáboríkove dve presné strely rozhodli o osude stretnutia v prospech slovenského mužstva (5:3).

S týmto výsledkom boli všetci Slováci veľmi spokojní. Samotní hráči však nemohli dlho vychutnávať svoj úspech, veď hneď na druhý deň ich čakala nepríjemná reprezentácia Lotyšska, ktorá vo svojom úvodnom vystúpení dokázala remizovať so Spojenými štátmi.

Diváci túžiaci po góloch si opäť prišli na svoje, veď v stretnutí ich celkovo padlo až deväť. Spočiatku to vyzeralo na jednoznačnú záležitosť Slovákov, veď po prvej tretine vyhrávali 4:1. Lotyši sa však dvoma gólmi v druhej tretine vrátili do hry, ale vyrovnať už nedokázali. Slováci do konca stretnutia trafili do čierneho ešte dvakrát a tak sa zrodil potešujúci výsledok 6:3.

Druhé víťazstvo nad USA

V tretí hrací deň čakali slovenských reprezentantov strieborní medailisti z predošlej zimnej olympiády, tím USA. Na vrcholnom podujatí tohto súpera dokázali Slováci zdolať iba jediný krát, a to v pamätnom štvrťfinálovom súboji na majstrovstvách sveta v Petrohrade v roku 2000 (4:1). Zápas bol na góly oveľa chudobnejší ako predošlé a oproti peknej útočnej hre priniesol menej atraktívny, bojovný hokej, avšak s víťazným koncom pre slovenský výber, ktorý po výsledku 2:1 mohol začať reálne rozmýšľať na atakovanie prvej priečky v skupine.

O to viac, že o deň neskôr ho čakal papierovo slabší Kazachstan. Kazachom, ktorí už z hry vypadli, nešlo o veľa a preto hrali uvoľnene, bez stresu. Naopak, Slováci akoby boli podcenili súpera, hneď v prvej tretine inkasovali gól a nepriaznivý stav 0:1 svietil na tabuli až do posledných minút druhej tretiny. Napokon sa však ukázala väčšia kvalita slovenského tímu, ktorý si pravdepodobne šetril sily a hral iba to, čo stačilo na tesné víťazstvo 2:1.

Pred poslednými zápasmi skupinovej fázy sa už dalo kalkulovať, kto akého súpera si želá z druhej skupiny. Podľa pravidiel víťazný tím skupiny „A“ hrá so štvrtým tímom skupiny „B“, druhý z ”A“-čka hrá s tretím z ”B“-čka, tretí z „A“-čka sa stretne s druhým tímom „B“-čka a napokon štvrtý z „A“-čka sa o semifinále popasuje s prvým zo skupiny „B“. Väčšinou teda víťaz ktorejkoľvek skupiny narazí na prijateľnejšieho súpera ako ostatní, avšak v „A“ skupine sa diali zázraky. Švajčiari, ktorých každý čakal maximálne na štvrté miesto (mali sa oň pobiť s Nemcami) po víťazstve nad úradujúcimi majstrami sveta Českom zdolali aj víťazov posledných olympijských hier Kanadu a ocitli sa tak na druhej priečke svojej skupiny. Slovensko k tomu, aby hralo s papierovo najslabším Švajčiarskom, potrebovalo prehrať so svojím posledným súperom Švédskom aspoň o štyri góly. Švédom na to, aby skončili v skupine tretí a dostali Švajčiarov, stačila akákoľvek prehra. Zápas sa preto niesol v znamení podozrievania, či niektorý z tímov nechce zápas zmanipulovať.

Švédske divadlo

Tréner slovenskej reprezentácie František Hossa pred zápasom vyhlásil, že jeho tím nekalkuluje a v každom zápase sa snaží podať čo najlepší výkon, aby zvíťazil. Na ľadovej ploche to tak aj vyzeralo. Slováci hrali s nasadením, dobre korčuľovali, často strieľali na bránku. Švédi oproti tomu pôsobili dojmom, akoby si boli chceli len trochu zakorčuľovať. Výsledkom bolo jasné víťazstvo Slovenska 3:0. Znamenalo to, že Slováci vyhrali z piatich zápasov päť a obsadili prvú priečku svojej skupiny.

Hrací systém

Hrací systém olympijských hier je trochu nespravodlivý. Je totiž jedno, kto zo štyroch postupujúcich hral excelentne a vyhral každý zápas a kto podal slabšie výkony (napr. USA, ktoré hoci postúpili zo štvrtého miesta, ale na konte mali jedinú výhru), turnaj sa vlastne začína štvrťfinálovým zápasom. Kto ho zvládne, hrá o medaily, kto prehrá, môže sa baliť a cestovať domov. Niet sa však na čo vyhovárať, tento systém platí pre všetkých. Slovákom hral do karát fakt, že podali zatiaľ stopercentný výkon, ale zároveň dostali súpera, ktorého si najmenej želali. Česká republika po nevýrazných výkonoch skončila v skupine „A“ až štvrtá, ale ide o mužstvo, s ktorým Slováci jednoducho nevedia hrať...

Koniec turnaja

Slováci hrali vynikajúco. Výborne korčuľovali, výborne sa bránili, výborne útočili a úspešne strieľali na bránku. Platilo to počas skupinovej fázy, ale na štvrťfinále proti Čechom akoby bol nastúpil iný slovenský tím. Bolo trápením pozerať sa na tento zápas. Slovenskí hráči strácali puky, v útočnom pásme sa nedokázali usadiť a súperovu bránku takmer neohrozili. Po inkasovanom góle počas českého (!) oslabenia sa hra Slovákov nezlepšila ani v druhej tretine, po ktorej bol stav 0:2 v prospech Česka. Iskierku nádeje na zvrat vykresal Marián Gáborík, ktorý v úvode poslednej tretiny znížil na rozdiel jediného gólu, ale Česi ubránili rastúci nápor Slovákov a v poslednej minúte spečatili skóre gólom do prázdnej brány na 3:1.

Najlepšie umiestnenie

Slovensko, ako už mnohokrát v minulosti, opäť stroskotalo na svojom odvekom rivalovi. Česi si po zlatom Nagane priviezli domov ďalší cenný kov z olympijských hier, tentoraz s bronzovým leskom. V škandinávskom finále sa tiež zrodilo víťazstvo „väčšieho brata“, keď Švédi zdolali Fínov 3:2 a zopakovali tak svoj úspech z Lillehammeru v roku 1994.

Slováci vďaka svojim vynikajúcim výkonom dosiahli piatu priečku, ktorá je najlepšia v histórii samostatnej slovenskej reprezentácie na olympijských hrách. Nepochopiteľný výpadok formy proti Čechom mrzí, veď na základe predvedenej hry mali Slováci aj na oveľa vyššie méty. Podstatou olympijských hier je však v prvom rade účasť, čo Slováci zvládli na jednotku. Skvele reprezentovali svoju krajinu a preto tak, ako svetu neostáva nič iné ako skloniť hlavy pred ich výkonmi, tak neostáva nič iné ani nám, ako poďakovať im za ich skvelé výkony.

Zlatko Papuček

Knižnica PEN v Bratislave

Medzinárodný PEN je svetové združenie spisovateľov so sídlom v Londýne, ktoré združuje autorov z rôznych krajín, usilujúcich sa o rozvoj kvalitnej literárnej tvorby. Označenie PEN (pero) je zároveň akronymom anglických výrazov pre literárne žánre: Poets-Essayists-Novelists (básnici, esejisti, románopisci). PEN má 141 centier v 99 krajinách a jeho prezidentom je český básnik Jiří Gruša. Predsedom Slovenského centra je Anton Hykisch. R. 2001 vznikla v Bratislave Celosvetová knižnica PEN, cieľom ktorej je sústrediť vo forme darov knihy autorov PEN z celého sveta a to v originálnych jazykoch. Za uplynulých päť rokov sa knižnica rozrástla na vyše 2 000 titulov z 53 krajín. Pri tejto príležitosti Univerzitná knižnica v Bratislave a Slovenské centrum PEN slávnostne sprístupnili tento významný kultúrno-vzdelávací stánok. Hlavné mesto Slovenska sa tak stalo stelesnením iniciatívy, ktorú oceňujú spisovatelia celého sveta.

List z Bratislavy

Učiť sa treba aj od bláznov

Milí moji rodáci,

po jednom rozhovore s mojimi vnukmi ma znepokojili čudné otázky. Čo keď dorastú a nebodaj sa ma opýtajú, aký život sme žili, keď oni boli malí? Čo by som im asi odpovedal? Budem im vari rozprávať o tom, že boli vojny? Teroristi lietadlami narazili do mrakodrapov? Zomrel pápež? Bankári stavali honosné budovy? Niekto bohatol, iný zase chudobnel? V supermarketoch že predávali pokazené mäso? Alebo spomeniem skínov, čo bili inakších? Či o tom, ako chceli legalizovať eutanáziu, používanie drog a partnerstvá homosexuálov? O korupcii politikov a poklese mravov? O záplavách, katastrofálnom hurikáne vo Vysokých Tatrách, alebo o havárii vojenského lietadla? Jednoducho o tom, že sme žili v bláznivom čase? Čo pozitívne by som mohol zvestovať? Naozaj, čo dobré naša terajšia generácia v ostatnom čase zažila? Neviem, koľkí z nás ešte čítame občas aj Bibliu. Jeden evanjelista opísal príbehy dvoch odvážlivcov. Prvý z nich staval vežu, ale ju nedokončil, lebo vyčerpal zdroje. Kráľ sa zase chystal napadnúť suseda, ktorého armáda bola dvojnásobne silná. Biblia ich nedáva za vzor. Lebo skôr ako by sa dakto pustil do stavby, mal by prepočítať náklady. Takisto vojnychtivý - ale zle vyzbrojený - kráľ by sa mal poradiť najprv so svojimi generálmi a skúsiť s protivníkom dohodnúť podmienky mieru. Tie staré podobenstvá o čomsi hovoria. Zrazu aj mne svitlo. Dospelým vnukom, ak ešte budem medzi živými, o našej dobe poviem, že sme žili tak, ako ten staviteľ a kráľ z evanjelia. Pustili sme sa do projektov, na ktoré sme nemali prostriedky. Poslali sme vojakov do vojen, pričom silu protivníka sme neodhadli. Zachovali sme sa ako blázni. Nepostrehli sme, čo nám Biblia oddávna odkazuje: Aj od bláznov sa ľudstvo môže niečomu priučiť.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš