Jedna otázka jedna odpoveď
odpovedá predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová

- V októbri volíme naraz miestne a regionálne samosprávy, akou je i Slovenská samospráva Budapešti, ako aj celoštátny zbor. Čo si myslíte, založí sa znovu SSB?

- Napriek tomu, že viacerí sa pozerajú pesimisticky na túto vec, pevne verím, že si v budapeštianskych obvodoch zvolíme slovenské samosprávy a vznikne aj budapeštianska slovenská samospráva, ktorá by vstúpila už do šiesteho cyklu. Podľa našich predpokladov a na základe výsledkov sčítania ľudu v 20 obvodoch vypíšu voľby do slovenských samospráv. (Voľby do národnostných samospráv vypíšu v tých osadách a budapeštianskych obvodoch, kde sa za príslušníka danej národnosti prihlásilo aspoň 30 občanov. - pozn. red.) Myslím si, že toľko samospráv, ako teraz - teda 14 volených zborov - bude aj v októbri, ale možno nie v tých istých obvodoch. Závisí to nie odo mňa, ale od aktivity našich Slovákov.

Viem o tom, že nie všetky veľké (obvodné) samosprávy zabezpečujú národnostným voleným zborom zákonom stanovené podmienky a za neblahých okolností sa veľmi ťažko pracuje, čo bol jeden z dôvodov nedávneho zániku jednej obvodnej slovenskej samosprávy. Pôsobenie samospráv ovplyvňujú aj osobné podmienky - myslím na to, že zbory sú iba štvorčlenné, ak jeden poslanec ochorie, nedajbože zomrie, alebo mu pracovné podmienky nedovolia ďalej sa venovať tejto činnosti, zásadne to môže ovplyvniť činnosť samospráv, ich existenciu. Ja by som navrhla, aby sme si už pred voľbami zabezpečili rezervu, teda uviedli na listine aspoň šesť kandidátov, aby bola náhrada, ak niekto nemôže pokračovať v práci.

Myslím si, že sa dosť hovorilo o tom, aká je situácia v otázke parlamentných volieb. Ja zverím na ľudí, aby sa sami rozhodli. Každý má možnosť prihlásiť sa do zoznamu voličov nášho parlamentného zastúpenia vyplnením tlačiva, ktoré sme dostali.

Iná je situácia pri zakladaní samospráv. Tam majú jednotlivci väčšiu a zodpovednejšiu úlohu, veď podľa vlastnej aktivity budú, alebo nebudú mať slovenské samosprávy. Ak chcú mať slovenské samosprávy, musia sa aktívne zúčastniť na voľbách. Musia aktivizovať vlastnú rodinu, príbuzných a priateľov vo svojom obvode, veď počet voličov možno ovplyvní aj rozpočet danej samosprávy. Ja osobne si myslím, že tu budeme mať veľmi dôležitú úlohu. Hlbšie sa zaoberať voľbami plánujeme, keď to bude aktuálne. Vtedy urobíme všetko v záujme toho, aby sme informovali širokú verejnosť o tom, čo treba robiť. Zatiaľ nevieme, koľko nominačných organizácií sa zahlási do októbrových volieb. Ešte je to pred nami a všetko je možné, hoci aj to, že do nových zborov budú nominovať kandidátov aj tri alebo štyri organizácie.

V súčasnosti však máme príliš málo informácií o voľbách do samospráv. Akoby sa vyčkávalo. Nepoznáme napríklad finančné možnosti, nevieme, ako ovplyvní rozpočet zborov diferencovaná podpora na základe činnosti. Zákon stanovuje, že podpora sa udeľuje na základe vlaňajších zápisníc, podľa vykonanej práce. Mám veľké obavy, či to tak bude aj v skutočnosti. Ale to je už iná téma.

(ef)

Ružovo-čierny piatok

Nesmierne ma ohúrila správa o ružovom plameniakovi. Posledný januárový deň v zoologickej záhrade v juhoaustrálskom meste Adelaide museli utratiť pravdepodobne najstaršieho plameniaka na svete. Museli ho utratiť pre zdravotné komplikácie súvisiace s vysokým vekom. Plameniak menom Greater sa isto dožil 83 rokov, ale pravdepodobne mal aj viac, veď bol už dospelý, keď sa dostal do Austrálie.

Greater bol najstarším obyvateľom zoologickej záhrady v Adelaide, kde žil od roku 1933, keď ho tam poslala ako dar zoo buď z Káhiry, alebo z Hamburgu. Bol skoro úplne slepý a zamestnanci zoo ani nevedeli, aké má pohlavie. V roku 2008 prežil takmer smrteľný útok skupiny tínedžerov. Bol posledným exemplárom svojho druhu v Austrálii. Posledných 65 rokov žil Greater spoločne s chilským plameniakom nazývaným Chilly. Podľa slov riaditeľky zoo Benstedovej veterinári budú pozorne sledovať Chillyho reakcie, ako naňho vplýva strata jediného spoločníka.

Sotva som sa z toho spamätala a uvidela som ešte tragickejšiu správu. Vo veku 92 rokov zomrel oceňovaný maďarský režisér a scenárista Miklós Jancsó. Preslávili ho najmä filmy zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov a je považovaný za jedného z najoriginálnejších svetových tvorcov. Úspech v zahraničí si zabezpečil triptychom historických filmov o utrpení. Prvá snímka s názvom Beznádejní (1965) mala premiéru na festivale v Cannes. Viackrát ho nominovali na Zlatú palmu, ale až o sedem rokov ho porota prestížneho festivalu ocenila ako najlepšieho režiséra a to vďaka snímke Červený žalm (1972). Svoj prvý celovečerný film Zvony odleteli do Ríma nakrútil, keď mal 37 rokov a do konca života ich pripravil 30 (Ticho a krik, Agnus Dei, Elektra a jej pravda, Maďarská rapsódia či Horoskop Ježiša Krista), ďalej sa podieľal na tvorbe dokumentov i javiskových inscenácií.

Počas svojej kariéry natočil vyše 60 filmov. Venoval sa aj dokumentárnej tvorbe, bol profesorom Divadelnej a Filmovej univerzity v Budapešti a prednášal aj na Harvarde.

Miki báči, ako ho volali priatelia, zanechal za sebou veľkú dieru v svetovej kinematografii, len dúfať môžeme, že sa nájde niekto, kto ho môže nahradiť.

ik

Medzinárodný kultúrny festival na Stredoeurópskej univerzite

Tohtoročný Medzinárodný kultúrny festival Stredoeurópskej univerzity (Central European University - CEU) v Budapešti, ktorý usporiadalo v dňoch 20.-25. januára jej Študentské združenie, mal nielen prívlastok jubilejný, ale bol aj rekordný. V rámci desiateho ročníka festivalu sa totiž predstavili študenti z doposiaľ najvyššieho počtu krajín.

Cieľom festivalu určeného pre študentov CEU je, aby poslucháči z rôznych kútov sveta spoznali krajinu svojho spolužiaka či spolubývajúceho a dozvedeli sa čo najviac o kultúre a dejinách jeho štátu. Počas tzv. „Sobotňajšieho medzinárodného bazáru“, ktorý sa konal v záverečný deň festivalu, sa prezentovalo dovedna 36 krajín. Študenti predstavili tradičné jedlá a nápoje svojej krajiny, ako aj tradičný odev, hudobné nástroje a propagačné materiály. Program spestrili vystúpenia na pódiu, piesne a tance z rôznych kútov sveta. Vystúpilo 30 študentov v 19 rôznych národných odevoch a na ochutnávku ponúkli účastníci festivalu celkovo 126 druhov jedál.

Do tohto tradičného novoročného medzinárodného podujatia univerzity CEU sa sprostredkovane zapája aj Slovenský inštitút (SI) v Budapešti. Keďže univerzitu navštevuje aj 41 študentov zo Slovenska, SI im poskytuje tak propagačné materiály o Slovensku, ako aj špeciality zo slovenskej kuchyne, či slovenské vína, pomocou ktorých môžu študenti zo Slovenska predstaviť spolužiakom našu materskú krajinu, jej kultúru i kuchyňu.

Stredoeurópska univerzita

Stredoeurópska univerzita je medzinárodná súkromná univerzita, ktorú v roku 1991 podľa amerických vzorov založil a financuje George Soros. Sídli v centre Budapešti, blízko hlavnej budovy Maďarskej akadémie vied a ponúka magisterské i doktorandské štúdium v anglickom jazyku, a to v odboroch matematika, právo, spoločenské, humanitné a ekonomické vedy.

Univerzita má knižnicu s 250-tisíc zväzkami kníh a veľmi rozsiahle archívy k moderným dejinám strednej Európy, napríklad z rozhlasovej stanice Slobodná Európa. CEU vykazuje najvyšší počet publikácií i grantov na učiteľa spomedzi všetkých maďarských vysokých škôl a pravidelne sa umiestňuje na popredných priečkach svetových rebríčkov - väčšinou v prvej alebo druhej stovke.

zp

Fašiangové masky z vlastnej dielne

Po vianočných sviatkoch a silvestrovských oslavách netreba dlho čakať na dôvod zábavy. Prvé týždne roka sa nesú v znamení fašiangov, nadšené prípravy na ne spríjemnia aj tie najťažšie dni v škole. Výber originálneho kostýmu a zostavenie najzábavnejšieho programu na školské fašiangy je poriadnym hlavolamom, my by sme k jeho rozlúšteniu prispeli nasledujúcimi tipmi. Nechajte sa inšpirovať!

V posledných rokoch sa šíri trend požičiavať si hotové kostýmy, čo pokladáme za zbytočné vyhadzovanie peňazí. Sú nielen drahé, ale nie sú ani príliš originálne a dieťaťu nezostanú na pamiatku. Preto vám navrhujeme, aby ste dávali prednosť kreativite pred konzumom a do vyrábania maškary sa pustili spolu s vaším potomkom. Základom je šatník vášho dieťaťa, pár farbičiek na tvár a trošku strihania a lepenia.

Šaško
Mejkap: biela tvár, veľké červené ústa, červený nos, veľké modré alebo zelené oči s domaľovanými mihalnicami.
Kostým: veselé oblečenie všetkých farieb, kombinácia rôznych vzoriek - pásikov, kociek, kára, kvietkov, bodiek, geometrických vzorov…, mašľa okolo krku.
Doplnky: farebná parochňa alebo špicatý „párty” klobúk z farebného papiera, farebný klobúk.

Mačička a kocúrik
Mejkap: biela tvár, čierny ňufáčik, fúziky, linky okolo očiek. Jednoduchý mejkap môže nahradiť maľovanie na tvár alebo čierna škraboška.
Kostým: čierne, prípadne čiernobiele oblečenie (legíny, tričko).
Doplnky: malé špicaté ušká, dlhý chvostík, čierne rukavičky bez prstov.

Žabka
Mejkap: zelená tvár, veľké červené ústa. Mejkap môžeme nahradiť škraboškou s korunkou.
Kostým: zelené, prípadne zeleno-žlté oblečenie od hlavy až po päty.
Doplnky: upravené zelené rukavičky. Do každého prsta rukavice vtlačíme kus vaty, aby vznikol efekt rozšírených končekov prstov, ako mávajú žabky.

Tučniačik
Mejkap: škraboška alebo biela tvár, červené líčka.
Kostým: biele tričko, čierne nohavice a frak - sveter. Bruško vypcháme vankúšom. Žlté ponožky.
Doplnky: čierna čiapočka alebo šatka, čierny motýlik na krk.

Čarodejník a čarodejníčka
Mejkap: škraboška na oči alebo čierne linky okolo očí, bradavica.
Kostým: tmavé farby oblečenia kombinované s červenou a bordovou. Dlhý čierny plášť uviazaný okolo krku.
Doplnky: veľký špicatý klobúk, čarovná palička, plyšová čierna mačka.

Princezná
Mejkap: namaľované očká, líčka a pusa. Rozpustené zvlnené vlásky.
Kostým: parádne šaty s veľkou sukňou.
Doplnky: korunka na hlave (napríklad vyrobená z papiera), závoj.

Vlčí mak (Maková panenka)
Mejkap: čierne očné linky, červené pery a líčka.
Kostým: čierne alebo biele tričko, zelená vestička, červená volánová suknička, zelené pančušky.
Doplnky: biele veľké korálky okolo krku aj ako čelenka do vlasov.

Novinový stánok
Mejkap: tvár aj ruky potetujeme obrázkami zo žuvačiek, akože „poštovými známkami”.
Kostým: z veľkej krabice odstránime dno. Do vrchu vyrežeme otvor na hlavu a do bokov otvory na ruky. Krabicu oblepíme starými novinami a časopismi. Pod krabicovým kostýmom má dieťa obyčajné oblečenie. Krabicu môžeme nahradiť veľkým kusom papiera, ktorý len zohneme na polovicu a vystrihneme otvor na hlavu. Takisto polepíme novinami a časopismi. Táto verzia je pohodlnejšia.
Doplnky: novinová (maliarska) čiapka na hlavu.

(kan)

Fašiangový slovenský večierok v Novej Pešti

Slovenská samospráva v Novej Pešti usporiadala 25. januára v divadelnej sále Osvetového strediska E. Adyho v centre IV. obvodu Budapešti fašiangový slovenský večierok. Popoludňajšie podujatie sa nieslo v znamení veselých piesní a ľudových tancov.

Prítomných v mene miestnej slovenskej samosprávy privítala jej predsedníčka Anna Kutňánska. Zdôraznila, že posedenie organizujú už po siedmy raz so zámerom pripraviť večierok utužujúci dobré spolunažívanie prostredníctvom priateľskej a veselej fašiangovej nálady. Zároveň predstavila moderátora programu Pavla Prikaszkého, ktorý je už dlhé roky pravidelným návštevníkom slovenských podujatí vo IV. obvode. Jeho slová tlmočila do slovenského jazyka študentka slovenského gymnázia v Budapešti Barbara Boldogová.

Na pódiu sa ako prví objavili Šurianski tamburáši priamo zo Slovenska, ktorí nedávno oslavovali 90. výročie svojho založenia. O dobrú náladu sa postarali slovenskými melódiami. Po nich zaspievali starodávne i moderné piesne o víne členovia 110-ročného Mužského speváckeho zboru Zoltána Kodálya Tungsram, na záver potešili divákov známou a obľúbenou slovenskou ľudovou piesňou Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Pri príležitosti Dňa maďarskej kultúry pripomenuli pamiatku Sándora Weöresa Barbara Boldogová a člen mužského speváckeho zboru Ladislav Havasi zarecitovaním jeho najznámejších básní v maďarskom a slovenskom jazyku. Program sa skončil vystúpením mladých tanečníkov budapeštianskeho Folklórneho spolku Lipa, ktorí zatancovali šarišské a békešské tance, ako aj Cíferskú besedu. Medzi jednotlivými tanečnými blokmi spievali sestry Laura a Vanessa Glückové z Mlynkov. Po kultúrnom programe organizátori pripravili pre účastníkov fašiangového večierka malé pohostenie.

Andrea Kiss

Národnostné divadelné kolokvium

Národnostný divadelný zväz - oficiálny názov znie Verejnoprospešný spolok Aliancia národnostných divadiel v Maďarsku - vznikol v marci 2010. Jeho predsedom sa stal režisér László Gergely, bývalý umelecký šéf Sarvašského slovenského divadla (dnes Divadlo Cervinus Teátrum), ktorý túto funkciu vykonáva aj v súčasnosti. Medzi prvými členmi boli aj naše dve slovenské divadlá - spomínané Sarvašské slovenské divadlo a Slovenské divadlo Vertigo - dnes Divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku. Treba podotknúť, že v zmysle štatútu zväzu môžu byť jeho členmi ako právnické, tak aj fyzické osoby. Odvtedy sa členská základňa rozrástla, dnes ju tvoria divadlá, resp. fyzické osoby, zastupujúce temer všetky národnosti v Maďarsku. Cieľom zväzu bolo od počiatkov zaradenie národnostnej divadelnej kultúry do divadelného života väčšinového národa, samozrejme s tým, že táto nesmie stratiť svoj špecifický národnostný charakter. Ďalej je to uznanie, prijatie národnostnej divadelnej kultúry väčšinovým národom, ako aj snaha o oboznámenie maďarskej divadelnej verejnosti s dramatickou literatúrou materských krajín - veď korene národnostnej kultúry spočívajú práve v kultúre materskej krajiny, pričom národnostná kultúra je súčasťou väčšinovej kultúry. Jedným z hlavných cieľov verejnoprospešného spolku je vytvorenie divadla v Budapešti, ktoré by bolo domovom aj keď nie všetkých, tak viacerých národnostných divadiel - veď väčšina z nich bojuje s absenciou vlastných divadelných priestorov, o budove nehovoriac. V záujme dosiahnutia týchto cieľov divadelný zväz už vyše roka rokuje s vedením rezortu kultúry. Nádej tu je, sľuby sú, takže môžeme len dúfať... Okrem činnosti, ktorú zväz vykonáva na poli koordinácie, propagácie a rozvoja národnostného divadelného života, organizuje podujatia, ktoré s vyššie uvedenými cieľmi súvisia - napr. festival Jelen/lét, resp. dosiahol začlenenie predstavení národnostných divadiel do významného divadelného festivalu POSZT v Päťkostolí (Pécs) (v roku 2012 tu vystúpilo Divadlo Cervinus Teátrum, v roku 2013 Divadlo Vertigo pri CSSM).

V záujme toho, aby členovia zväzu dôkladne prerokovali aktuálne otázky a dostali sa bližšie k takpovediac epicentru problémov, v dňoch 20. a 21. januára zorganizovali v Chorvátskom divadle v Päťkostolí národnostné divadelné kolégium, na ktorom sa zúčastnili slovenská, srbská, chorvátska, grécka, rómska a arménska národnosť. Prvý tematický okruh sa dotýkal základných pojmov ako sú národnosť, národnostná príslušnosť, nejasnosti okolo identity... V druhom tematickom okruhu sa účastníci besedy pokúsili objasniť, vysvetliť svoju náklonnosť, u niektorých priam posadnutosť divadlom. „Divadlo napomáha, aby nás druhí prijali, pomáha zachrániť hodnoty a popularizovať našu národnostnú kultúru. Chceli by sme ukázať, že sme tu a upozorniť na to, že naše kultúrne dedičstvo posilňuje aj mnohofarebnosť maďarskej kultúry,“ odznelo na stretnutí. V rámci debaty o financovaní si mnohí povzdychli: nemáme divadlo, nemáme možnosť skúšať, financovanie je nepredvídateľné, a čo je podstatné: chýba jednotná kultúrna koncepcia, týkajúca sa súčasnosti a budúcnosti národnostných divadiel.

Kolokvium sa skončilo vyslovením túžob, snov a konkrétnej predstavy o budúcnosti. O spoločnom národnostnom divadle už bola reč. Dôležitou úlohou je stabilizácia finančných otázok, posilnenie kontaktov s materskou krajinou a garantovanie národnostného divadelného dorastu.

Podstatné je to, že národnostné divadelníctvo žije a ako súčasť maďarskej kultúry by sa chcelo dostať k čo najširším vrstvám divákov. Otázky, nadhodené na kolokviu, plánuje divadelný zväz prerokovať na verejnom Národnostnom divadelnom fóre, ktoré sa bude konať na jar. Spoluorganizátorom pripravovaného fóra je Ministerstvo ľudských zdrojov.

- do -

Kalendár plný pranostík

Z iniciatívy riaditeľky Dokumentačného centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Anny Sabadošovej s ilustráciami Moniky Berényiovej Lamiovej, s výberom pranostík Kataríny Királyovej a za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí uzrel svetlo sveta nástenný kalendár na rok 2014. Táto reprezentatívna publikácia, ako nám prezradila A. Sabadošová, bola dávnym snom riaditeľky dokumentačného centra, ktorá ju aj graficky pripravila. K. Királyová vybrala ľudové pranostiky týkajúce sa jednotlivých dní a M. Berényiová Lamiová poskytla 13 obrazov, ktoré zdobia jednotlivé mesiace a titulnú stranu. Je možné, že v budúcnosti vydajú ďalší nástenný kalendár zameraný na kultúrne, národopisné alebo knižné atraktívnosti. O publikácii dokumentačného centra, ktorú chcú dodať do škôl, knižníc a významnejších inštitúcií slovenskej národnosti v Maďarsku, sa môžete informovať na emailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

(ef)

Na slovíčko s predsedom OSMM Ondrejom Kiszelyom

Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) v nedávnej minulosti prežívala krízové obdobie, dostala sa na prah zániku. Dnes je to už len zlá spomienka, znovuzrodená organizácia sa vlani v decembri obohatila o svoje prvé ocenenie (Cena Za čabianskych Slovákov). Počet jej členov neustále rastie, pribúdajú aktivity a rozširuje sa jej pôsobenie. Na pozdvihnutí jedinej celoštátnej slovenskej mládežníckej organizácie zohral výnimočnú úlohu Ondrej Kiszely, ktorý stojí na jej čele už päť rokov. Porozprávali sme sa s ním o minuloročných udalostiach, tohtoročných plánoch, úlohách, cieľoch a ďalších záležitostiach OSMM.

- V tomto roku oslavuje Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku 25-ročné jubileum. Bude tento rok v živote organizácie výnimočný?

- Môžeme povedať, že je to dosť veľký míľnik v živote OSMM, veď pred 25 rokmi sa zrodili prvé konkrétne predstavy o potrebe záujmovej organizácie pre mladých Slovákov v Maďarsku, po prvý raz sa vynorila potreba inštitúcie, ktorá by spojila mládež, koordinovala jej činnosť a plány v záujme pozdvihnutia našej národnosti. Tento závažný moment si teda chceme pripomenúť a patrične osláviť.

- Sú už nejaké konkrétne programy, nápady na vhodnú oslavu, myslím napríklad na také, kam by boli pozvaní aj zakladajúci členovia, staršia generácia?

- Samozrejme, už od októbra sa chystáme na jubilejné programy, keďže súbehy na tohtoročné podujatia sme mali odoslať už v októbri do Budapešti, aj do Bratislavy. Z konkrétnych programov je pozoruhodný Dolnozemský pohár, ktorý má za sebou už dlhodobú tradíciu. V tomto roku ho usporiadame v októbri. Predtým zorganizujeme ešte jedno väčšie podujatie, tretiu Slovenskú mládežnícku akadémiu, ktorá napriek predošlým zvyklostiam sa uskutoční ako samostatný program, teda ak sa nám podarí na ňu získať dostatočnú finančnú podporu. Podľa našich plánov program, ktorý doteraz existoval len ako sprievodné podujatie, sa rozrastie na týždňový tábor, dejiskom ktorého bude mesto Sarvaš, kde sa nám zatiaľ nepodarilo zorganizovať žiadnu akciu a odkiaľ nemáme zatiaľ veľa členov. V tábore by sa malo zísť okolo päťdesiat mladých ľudí z rôznych kútov Maďarska. K doterajším centrálnym regiónom OSMM pribudne v tomto roku Slovenský Komlóš. Takže sériu tohtoročných programov začíname tam vo februári tradičnou zabíjačkou. Slovenský Komlóš bude taktiež dejiskom druhého Národnostného mládežníckeho fóra, ktoré organizujeme spolu s našou partnerskou organizáciou GJU (Spoločenstvo mladých Nemcov v Maďarsku) v júni. Tie programy, ktoré sa konkrétne týkajú nášho jubilea, sa uskutočnia na dvoch miestach. Pre tých, ktorí žijú v severných regiónoch, organizujeme program v Mlynkoch a plánujeme usporiadanie jedného podujatia v Budapešti. V tejto veci by sme chceli nadviazať kontakt s vedením Slovenského inštitútu. Máme informácie o tom, že ochotne by nám vyšlo v ústrety a poskytlo nám priestor na naše programy. Veľkolepý galaprogram sa uskutoční podľa našich plánov v októbri, v rámci Slovenského mládežníckeho plesu v metropole Slovákov žijúcich v Maďarsku, v Békešskej Čabe.

- Spomenul si, že v tomto roku bude centrálnym regiónom Slovenský Komlóš. V minulom roku ním boli Mlynky, kde sa v júli uskutočnil víkendový program s diskusiou, na ktorej sa zúčastnili lídri dvoch súperiacich strán politického života Slovákov v Maďarsku. Mal si s tým nejaký zámer, že si ich pozval k jednému stolu?

- Nie, nebolo to vedomé rozhodnutie. Podľa môjho názoru diskusia mala pozitívny ohlas, boli sme svedkami úprimného rozhovoru a výmeny názorov. Osobitne som sa veľmi tešil tomu, že zástancovia týchto dvoch, povedzme, opačných pólov sa normálne, na základe racionálnych argumentov porozprávali a diskutovali. Takéto rozhovory by boli veľmi potrebné medzi našimi Slovákmi, avšak si myslím, že tento rok nebude vhodný na takéto podujatia, keďže nás čakajú parlamentné a komunálne voľby. Ale zostanem večným optimistom.

- Priestorovo zostaneme v Mlynkoch, časovo sa však posunieme ďalej. Moja nasledujúca otázka sa týka novembrovej konferencie Zväzu Slovákov v Maďarsku, kde sa medziiným podelil o svoje názory s účastníkmi aj Dušan Kunovac, dlhoročný člen OSMM. Jeho kritika, ktorú skoncipoval hlavne voči starším generáciám, vyvolala nielen pozitívne, ale aj negatívne odozvy. Tlmočil kolektívny názor OSMM, alebo svoje vlastné stanovisko?

- Viacerí sa na mňa obrátili s touto otázkou, či je to pravda, že jeho prednáška odzrkadľuje názor všetkých členov organizácie. Nie, bol to názor jednotlivca, ale netvrdím, že sa nezhoduje s mojím názorom alebo s náhľadom mnohých z nás. Bolo to jeho vnímanie situácie, ale v mnohých bodoch môžem s ním súhlasiť.

- Na ktoré konkrétne body myslíš?

- Pravdupovediac už päť rokov stojím na čele OSMM. Počas tohto obdobia som navštívil veľa obcí krížom-krážom po celej krajine, zúčastnil som sa na mnohých podujatiach, stretol som všelijakých ľudí. Mojou osobnou skúsenosťou ako predsedu mládežníckej organizácie je to, hoci nemám v úmysle zovšeobecňovať, že na všetkých programoch sa tešia na účasť mladých, ale ak je už reč o tom, aby mládeži pomohli, aby mladých ľudí niekde umiestnili, vtedy je už mladý človek súperom, ktorý chce odstrániť z cesty starších. Toto je veľký nedostatok a chyba medzi inteligenciou Slovákov v Maďarsku, že sa obrátia proti tomu, kto sa chce uplatniť v tejto sfére, lebo v ňom vidia iba protivníka. Existujú, chvalabohu, aj pozitívne príklady. Päť rokov sme čakali na konštruktívnu kritiku od nejakého vedúceho celoštátnej inštitúcie, no v tomto roku sa to konečne stalo, ba dostali sme ju od človeka, ktorý nedávno obsadil svoju vedúcu pozíciu a s ktorým sa spája veľká nádej aj z mojej strany, ako aj zo strany organizácie. Dúfame, že sa zrodí naša spolupráca a bude úspešne a efektívne fungovať. Konkrétne sme dostali takú poznámku, že naše nadšenie je pozoruhodné, je dobré, že máme nejaké predstavy, vieme približne, čo chceme, ale napriek tomu všetkému ešte stále stojí OSMM na jednom mieste a nedokáže sa pohnúť dopredu. Čiastočne s týmto tvrdením súhlasím, no dokázal by som uviesť protiargumenty. Podstatou je, že by sme potrebovali viac kritiky, upozornenia, názorov takéhoto rázu.

- Ak sa tu vyskytli slová o mladých a o ich snahe uplatniť sa v slovenských „sférach“, musím položiť otázku: ako vidíš rolu OSMM v roku komunálnych a parlamentných volieb?

- Ako sme to už viackrát upresňovali, OSMM nie je politickou organizáciou, ani volebným orgánom, nevstúpi do spojenectva s nikým, sme nezávislí od všetkých činiteľov. My nenominujeme nikoho, nestojíme na strane Zväzu, Únie, prípadne na strane ďalších budúcich politických zoskupení, strán. Avšak ja ako radový občan môžem len povzbudzovať každého člena k tomu, aby sa zapojil do politického života buď na miestnej, regionálnej, alebo celoštátnej úrovni.

- Podľa tvojho názoru OSMM ani perspektívne nebude smerovať k politike?

- Hlavným zámerom OSMM nie je robiť politiku. Podľa mojej mienky, keby sme žili v ideálnom svete, OSMM by mala plniť také ciele, aké si jej zakladajúci členovia vytýčili v roku 1989. Počas príprav na jubilejný ročník sa do mojich rúk dostala publikácia, ktorú vydali pred desiatimi rokmi. Prvý predseda v nej hovorí o tom, že OSMM v čase vzniku a počas prvých rokov akoby zobrala na seba úlohu opozície voči všetkému a všetkým, charakterizovala ju mladistvá, dynamická, vzbúrenecká náklonnosť, členovia boli akýmisi revolucionármi. Považujem aj dnes za dôležité, aby OSMM v budúcnosti zase zobrala na seba túto úlohu. Uvedomujem si, že je to len ďaleký sen a idea a že ani moja činnosť tento smer nenasleduje. Ale, pravdupovediac, žijeme v takom svete, kde závisíme od ostatných, podpory dostaneme aj my odniekadiaľ... Kým našu organizáciu nerešpektuje v takej miere ani celoštátna slovenská politická elita, ani hlavné mesto našej materskej krajiny, že by nám poskytli bezprostrednú podporu na naše fungovanie a činnosť, myslím si, že táto idea revolucionára zostane len ideou, nereálnou predstavou. No kým ja budem predsedom, budem sa snažiť o to, aby OSMM ostala naďalej nezávislou organizáciou.

- Dokedy plánuješ zastávať túto pozíciu? Nemáš pocit, že pomaly si už príliš starý na túto funkciu?

- Musím uznať, že áno. Na čele OSMM som už päť rokov, pomaly sa už aj predo mnou objavia nové úlohy...

- Ako vidíš svoj život po OSMM?

- Nie náhodou som sa vrátil po skončení vysokoškolského štúdia do môjho rodného mesta, do Békešskej Čaby. Mám tu plány. Možno som zaujatý, lebo som Dolnozemčan, ale podľa mňa najmarkantnejšiu, najpočetnejšiu časť Slovákov v Maďarsku tvoria Slováci na Dolnej zemi. Osobne si myslím, že budúcnosť našej národnosti závisí od toho, akým smerom sa pohnú títo sebavedomí, evanjelickí dolnozemskí Slováci - ak sa vôbec nejakým smerom pohnú. Vrátil som sa sem so snahou vytvoriť jednotu v rámci Slovákov žijúcich v tomto regióne, pomôcť im, aby dokázali rovnomerne presadzovať svoje záujmy. V Békešskej Čabe mám podobné plány, veď ako je už všeobecne známe, bohužiaľ, aj aktivita čabianskych Slovákov v poslednom období postupne klesá. Musíme sa sústrediť na budúcnosť. Medzi konkrétnymi plánmi je napríklad jeden grandiózny projekt, na ktorý podávame súbeh začiatkom roka v rámci Čabianskej organizácie Slovákov. Podstatou tohto projektu je „prebudenie“ a aktivizácia tých približne 30 tisíc „spiacich“ Slovákov v Békešskej Čabe. Tak sme to odhadli, že tu žije okolo 30 tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene, lenže sa o to nezaujímajú, nezaoberajú sa týmto faktom, zabudli na to, alebo im to je úplne ľahostajné, v horšom prípade dokonca zapierajú svoj pôvod. Chceli by sme vybudovať trojstupňovú marketingovo-komunikačnú a propagandistickú stratégiu z finančných zdrojov získaných zo súbehov, cieľom ktorej je oživiť slovenský charakter mesta. Samozrejme, je to dlhodobý projekt, v priebehu ktorého by sme chceli zviditeľniť Čabiansku organizáciu Slovákov, aj Dom slovenskej kultúry, ktorý by mal plniť funkcie podľa predstáv Anny Ištvánovej. Dom by mal slúžiť nielen miestnym Slovákom, ale celej slovenskej komunite žijúcej na Dolnej zemi, mal by byť otvorenou inštitúciou, kde sú vždy vítaní všetci, ktorí chcú niečo robiť, majú nápady, plány a my by sme im poskytovali pomoc a priestor na ich realizáciu. Ďalším takým konkrétnejším plánom je organizovanie krúžku, v rámci ktorého by sa záujemcovia učili vyrábať koženú galantériu, lebo toto remeslo má v našom meste pekné tradície. Summa summarum: chcem byť aktívnym činiteľom v revitalizácii čabianskych a dolnozemských Slovákov, mám plány, ktoré tu chcem zrealizovať a dúfam, že nastal čas, kedy Slováci v Maďarsku sa konečne prebudia a preberú kontrolu nad svojím osudom do svojich rúk.

Andrea Kiss

Tajomstvo prípravy ocenenej klobásy

Zima je obdobím zabíjačiek, keď rodiny naplnia svoje komory dobrotami na celý rok. Všetci majú svoje tajné recepty, o ktoré sa podelia len vo výnimočných situáciách. András Tóth z Békešskej Čaby prezradil svoje triky pri príprave jedných z najlepších klobás na minuloročnom Čabianskom klobásovom festivale.

„Východiskovým bodom pri príprave dobrej klobásy je kvalitné, zrelé mäso z ošípanej, ktorá dosiahla viac ako dvojmetrákovú váhu. Do klobásy treba dať všetky druhy mäsa, okrem blanitých častí. Výnimočne dôležitou je paprika, ktorú si sám dopestujem, usuším, pomeliem. Klobásy tiež údim ja, ako som sa to naučil od svojich predkov, a skladujem ich v hlinenej komore,” povedal A. Tóth, ktorému za jeho klobásy udelila novinárska porota prvú cenu a neskôr ho v regionálnom denníku Békés Megyei Hírlap zvolili za „muža týždňa.“

András Tóth dedičstvo prípravy tradičnej pochúťky odovzdáva aj svojim potomkom. Jeho syn spolu so zaťom rozoberú ošípanú, dcéra umýva črevá a vykonáva ďalšie typické úlohy žien počas zabíjačky. Od svojich rodičov sa naučil aj to, aby mal doma vždy dostatok klobás a pálenky, čím môže ponúknuť aj nečakaných hostí. O tom, že jeho rodina berie tieto úlohy a tradície vážne, svedčí aj fakt, že všetci sú členmi Čabianskeho klobásového klubu. Jeho klobásy boli už viackrát ocenené, ale ako to vtipne dodal, vrchol dosiahol až vďaka tejto cene.

(kan)

Vedúce inštitúcií rokovali v sídle CSSM

Úrad Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku usporiadal 21. januára v zasadacej miestnosti CSSM pracovné stretnutie vedúcich inštitúcií. V rámci mítingu boli na programe otázky týkajúce sa hospodárenia CSSM v roku 2014, návrhy na zúženie spolupráce v predmetoch činnosti inštitúcií a ďalšie aktuality.

Na zasadnutí sa zúčastnili nielen vedúce inštitúcií, ale aj odborný personál úradu a CSSM. Prítomných privítal predseda CSSM Ján Fuzik, ktorý predstavil audítorku, vnútorného kontrolóra a právneho poradcu CSSM. Po úvodných slovách odznelo, ktoré referentky úradu majú na starosti ktoré inštitúcie. Potom J. Fuzik informoval o tom, že na októbrovej konferencii k desaťročnici inštitúcií CSSM síce nemali možnosť v celej šírke predstaviť činnosť inštitúcií, ale významní hostia, ktorí poctili podujatie, mali možnosť aspoň nahliadnuť do každodenného života našich Slovákov. Ako povedal J. Fuzik, tento rok je síce volebný, ale pre vedúce inštitúcií je dôležité, že vďaka jednokolovým voľbám samospráv nepríde ku sklzu v ich prevádzkovaní. Ide totiž o to, že celoštátne národnostné samosprávy v tomto roku už nevolia elektori, ale všetci voliči v čase komunálnych volieb, preto nový zbor sa môže založiť už tento rok. Zmienil sa aj o tom, že od septembra plánujú prevziať budapeštiansku slovenskú školu, aby všetky slovenské výchovno-vzdelávacie inštitúcie v Maďarsku prevádzkovala CSSM. V tomto roku uplynie desať rokov odvtedy, ako CSSM prevzala sarvašskú slovenskú školu, čo znamená, že musia predĺžiť podpísanú zmluvu. „Náš rozpočet významne nenarastá ani v tomto roku, sú však menšie korekcie: podpory zmiešanej slovensko-maďarskej komisie sa zabudujú do rozpočtu. O podporu cirkevného a náboženského diania sa už netreba každý rok uchádzať, už je priradená k rozpočtu osvetového centra, do rozpočtu je už zaradená aj podpora na prevádzkovanie webovej stránky Ľudových novín,“ povedal J. Fuzik a dodal, že rozpočtová podpora škôl prevádzkovaných CSSM je uspokojujúca. Zároveň informoval o tom, že úrad CSSM by mali rozšíriť, aby zvládol úlohy spojené s rozšírením systému inštitúcií. „Zatiaľ sa nám nepodarilo dosiahnuť výsledky, ale dostali sme prísľub, že po októbrových samosprávnych voľbách, keď vstúpi do platnosti viacero paragrafov volebného zákona, sa budú touto otázkou vážne zaoberať a rozpočet na rok 2015 by už mal zaznamenať značný nárast.“

Po tomto úvode sa rozprúdil rozhovor o odborných záležitostiach, ako napríklad o účtovníctve, o štruktúre a pod.

V druhej časti rokovania sa vedúce inštitúcií snažili zosúladiť významnejšie programy, ktoré usporiadajú v rôznych odvetviach.

(ef)

Výstava holubov v Slovenskom Komlóši

Spolok holubárov v Slovenskom Komlóši sa môže pýšiť tým, že aj napriek finančným ťažkostiam dokáže každý rok zorganizovať veľkolepú výstavu. Mnohí Komlóšania sa tradične venujú chovu holubov. O chov prejavujú mimoriadny záujem nielen dospelí, ale do tejto činnosti zaúčajú aj mládež. Medzi zanietených holubárov v meste patria Ján Poljak, František Horváth, Jozef Jarotta, Martin Karasz, Ladislav Kurucz, Ján Szalai, Ján Téglás, Pavol Tuska, František Nagy a ďalší.

Spolok holubárov v Slovenskom Komlóši bol založený v roku 1976. Na začiatku nemali chovatelia také podmienky ako dnes a ani klietky pre holubov neboli takej kvality. Zato ľudí, ktorí sa chovom zaoberali, bolo dosť. Niektorí sa tomu venovali celý svoj život, ako napríklad už zosnulí Ondrej Lopušný a Pavel Ištván.

38. ročník výstavy holubov sa uskutočnil 18. a 19. januára v telocvični Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy v Slovenskom Komlóši. Zúčastnilo sa na ňom 85 vystavovateľov z Békešskej a Čongrádskej župy. Mohli sme privítať aj takých účastníkov, ktorí tu boli prvýkrát. Osobitne sme si uctili hostí z rumunského Nadlaku a zo Slovenska, odkiaľ Galanťan Štefan Klement, ktorého rodisko je zhodou okolností Slovenský Komlóš, priviezol 113 kusov holubov rôznych plemien od drobnochovateľov z Gabčíkova, Galanty, Senca, Matúškova, Chorvátskeho Grobu, Veľkého Bielu, Hurbanovej Vsi, Kolty a Horných Salíb. Tým pádom výstava nadobudla medzinárodný charakter. Z celkového počtu 600 holubov sa na výstave podrobilo hodnoteniu 55 druhov. Ako to obyčajne býva, porota to nemala ľahké. Pri posudzovaní bolo dôležité poradie znakov: hmotnosť, telesné tvary, postoj, hlava, oči, obločnica, zobák, krk, krídla, nohy, chvost, perie, farba, lesk a iné. Viacročná chovateľská skúsenosť a práca z predchádzajúcich rokov musela obstáť na skúške pred porotou, ktorej vedúcim bol František Nagy. Súťažilo sa vo dvoch kategóriách - veľké a ozdobné. Najlepšími chovateľmi holubov, ktorí museli priniesť 6 druhov, sa stali:

v 1. kategórii:
1. miesto Štefan Acsai (Kaszaper) - 760 bodov
2. miesto Peter Lapusnyik (Mezőhegyes) - 759 bodov
3. miesto Jozef Vigh (Nagymágocs) - 757 bodov

v 2. kategórii:
1. miesto Martin Karasz (Slovenský Komlóš) - 762 bodov
2. miesto Ján Poljak (Slovenský Komlóš) - 762 bodov
3. miesto Gábor Szabó (Orošháza) - 760 bodov

Ocenení boli aj súťažiaci zo Slovenska: František Pónya z Horných Salíb, Alfréd Bognár z Hurbanovej Vsi a Štefan Klement z Galanty, ktorý prevzal svojim kamarátom víťazné trofeje a diplomy za najkrajšie holuby a doma im ich osobne odovzdá. Komlóšania opäť nesklamali a pripravili pre návštevníkov a pre obyvateľov mesta ďalšiu spoločenskú udalosť.

Bola to prehliadka úspechov, ktoré chovatelia dosiahli a spojili ju s predajom. Návštevníci si mohli kúpiť nielen holuby, ale aj sliepky, kohúty, zajace, papagáje, morčatá a iné zvieratá od drobnochovateľov. Organizátori aj touto cestou ďakujú sponzorom a riaditeľke slovenskej školy Zuzane Laukovej, ktorá poskytla vystavovateľom školské priestory. Nielen oni, ale aj návštevníci sa dobre cítili v kruhu drobnochovateľov a v budúcom roku sa chcú opäť stretnúť na výstave holubov v Slovenskom Komlóši.

Ľubomíra Rollová

Členovia Doliny o voľbách a o tohtoročných aktivitách

Regionálny spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina usporiadal 24. januára v Išasegu svoje valné zhromaždenie. Podujatie sa uskutočnilo v Osvetovom stredisku J. Dózsu a na programe boli informácie o minuloročných a tohtoročných kultúrnych aktivitách spolku, správa o hospodárení a o členských príspevkoch. Hosťom rokovania bol predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorý informoval členov VZ o tohtoročných voľbách. Predstavila sa aj nová riaditeľka Osvetového centra CSSM Erika Zemenová Palečková, s ktorou prerokovali plánované podujatia spolku a rozhodli o tom, že na tohtoročnom Dni Slovákov v Maďarsku (o dejisku ktorého rozhodne VZ CSSM) bude reprezentovať región obec Tárnok. VZ Dolina zvolilo za čestnú členku spolku riaditeľku spoločnosti Legatum Katarínu Király. Prítomní si vypočuli zoznam najdôležitejších akcií členských obcí a rozhodli, že budúcoročné valné zhromaždenie sa uskutoční v Peterke.

Podujatie sa začalo krátkym programom, v ktorom vystúpili miestne kultúrne telesá. Zaujímavé bolo vypočuť si piesne, ktoré poznáme po slovensky, v maďarskom jazyku, ale vďaka mladým tanečníkom sme mali možnosť pozrieť si aj slovenské tance a členky pávieho krúžku na pobádanie zaspievali piesne aj po slovensky. Hoci, ako povedali, sú pre ne ešte nové, účastníci VZ sa im potešili a spievali ich spolu s nimi.

Prítomných privítali predsedníčka Slovenskej samosprávy Išasegu Klára Fuferendová a predsedníčka Doliny Zuzana Szabová. Účastníkom zasadnutia sa prihovoril aj primátor mesta Miklós Hatvani, ktorý na úvod prisľúbil, že pri ďalšom stretnutí sa im prihovorí už po slovensky a zmienil sa o slovenských tradíciách v Išasegu.

Viceprimátor mesta Gábor Kardos odovzdal pozdrav parlamentného poslanca za tento volebný obvod Lászlóa Vécseyho.

Zasadnutie otvorila predsedníčka spolku Zuzana Szabová a hneď odovzdala slovo podpredsedovi Ondrejovi Csabovi Aszódimu, ktorý referoval o minuloročných kultúrnych aktivitách Doliny. Ako povedal, usporiadali dve väčšie podujatia. Na Páračkách, ktoré sa vlani uskutočnili v Čemeri, sa zúčastnilo okolo 600 ľudí. Ďalšou veľkou akciou bolo stretnutie evanjelikov v Pilíši, na ktoré tiež prišli stovky účastníkov a ktoré svojou prítomnosťou poctili významní predstavitelia cirkvi i štátu. Okrem toho sa región predstavil aj na Dni Slovákov v Maďarsku v Pálháze, kde ho prezentovali Kerestúrčania. Značná časť obyvateľov regiónu je katolíckeho vierovyznania, oni boli na púti vo Vacove. Členovia tanečných a folklórnych skupín regiónu sa úspešne zúčastnili aj na celoštátnej prehliadke Vo víre tanca.

Referát o minuloročnom hospodárení spolku predniesla Z. Szabová. Ako povedala, najväčšiu podporu získali z fondov Ministerstva ľudských zdrojov a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, menšie príspevky pochádzali z členských poplatkov a od súkromných osôb. O. CS. Aszódi dodal, že bez finančnej pomoci regionálneho strediska OC CSSM by sa podujatia spolku ťažko mohli uskutočniť.

Po schválení referátu pristúpil k mikrofónu predseda CSSM Ján Fuzik s prednáškou o nastávajúcich voľbách do parlamentu a do slovenských samospráv. „Som nesmierne rád, že Slováci z okolia Pešti takto aktívne pracujú a teší ma, že sa znovu môžeme stretnúť na vašom valnom zhromaždení,“ povedal. Svoju prednášku začal s údajmi sčítania ľudu. Ako poznamenal, skoro 10 % z celkového počtu Slovákov v Maďarsku, ktorí sa hlásili k svojej národnosti, pochádza práve z tohto regiónu. „V osadách, kde sa za Slováka neprihlásilo aspoň 30 osôb, nevypíšu voľby do slovenských samospráv,“ poznamenal a dodal, že v tomto regióne všetky naše osady splnili túto podmienku. Poznamenal, že po tom, ako zistili, že k tohtoročným voľbám Národný volebný výbor nepripraví volebné zošity, v ktorých doteraz uvádzali základné informácie o voľbách, sa CSSM rozhodla zostaviť informačný materiál. (Úryvok z neho ste mohli čítať v predošlom čísle našich novín, celý materiál je k nahliadnutiu na adrese http://www.slovaci.hu/images/stories/cikkek/szlovak_tajekoztatofuzet.pdf.) „Musíme sa informovať medzi sebou, podávať informácie jeden druhému, čo aj teraz robíme... My, národnosti, musíme vybudovať aj svoju voličskú bázu,“ povedal J. Fuzik na margo zoznamu národnostných voličov. Dodal, že nie je novinkou zapísanie sa na volebnú listinu, ktorú prvýkrát použili vo voľbách roku 2006 a ktorá vznikla z iniciatívy národností. Pripomenul, že ak sa do zoznamu prihlási viac ako 10 tisíc voličov, tak počet poslancov VZ CSSM bude 31 (v súčasnosti má najvyšší volený zbor 29 členov) a dodal, že sa zvýši spoločenská prestíž národností s vyšším počtom voličov. „Jesenné samosprávne voľby prinášajú vyslovene pozitívne zmeny. Voliť budeme naraz miestne, teritoriálne (župné) a celoštátnu slovenskú samosprávu. Takže tento celoštátny zbor nebudú voliť iba elektori, ale všetci registrovaní voliči.“

Čo sa týka parlamentných volieb, J. Fuzik informoval o tom, že 106 poslancov volíme ako individuálnych kandidátov a 93 z celoštátnych kandidačných listín, ktoré môžu byť stranícke alebo národnostné. Pripomenul, že účasť v parlamente je účinnejšia zbraň v prospech našej národnosti. Účasť hoci aj hovorcu v Národnom zhromaždení umožní, aby sa predstavitelia národnosti včas dozvedeli o pripravovaných zákonoch, lebo napr. aj modifikácia národnostného zákona bola poslaneckým návrhom, ktorý nie sú povinní poslať na pripomienkovanie národnostným samosprávam. Ak v parlamente bude aspoň národnostný hovorca, o poslaneckých návrhoch sa dozvie skôr ako ostatní občania. „My teraz na to máme možnosť. K tomu je potrebné, aby sme na registračnom formulári označili aj svoj zámer hlasovať v parlamentných voľbách za slovenskú listinu,“ povedal a dodal, že je to historická príležitosť, keď sa môžeme zúčastniť na voľbách do Národného zhromaždenia ako slovenskí národnostní voliči. Najproblematickejšia je podľa J. Fuzika práve táto časť registrácie, ale „ak je pre nás naozaj dôležité, aby sme sa preukázali ako Slováci, musíme si vybrať. Koľko stratí politická strana, ak za ňu nehlasujeme? Ako som už uviedol, my získame jeden mandát za štvrtinu ich hlasov. Ak on potrebuje 80 tisíc hlasov na to, aby vyhral, nám stačí 20 tisíc. Ale ak nehlasujeme zaňho, naše hlasy sa diferencujú, lebo z tých 20 tisíc, ktorí by hlasovali za Slovákov, zrejme iba polovica by hlasovala za vládnucu stranu alebo za opozičné subjekty. Veď aj my sa diferencujeme. To znamená, že ak my získame jeden zvýhodnený mandát, politický subjekt stratí 1/8 mandátu, čo nie je znateľná strata. Ďalšou otázkou je, či budeme my, domáce národnosti, zastúpené v takom počte, ako voliči spoza hraníc, lebo ich hlasy kazia naše šance a zvyšujú počet hlasov, ktorých štvrtinu musíme získať,“ vysvetlil predseda CSSM. „Je samozrejmé, že nebolo snahou politiky, aby sa do parlamentu dostalo 13 národnostných poslancov, keď práve idú znižovať počet parlamentných poslancov,“ povedal J. Fuzik a dodal, že v Európe nie je zvykom dať národnostným voličom tri hlasy vo voľbách (jeden za parlamentného poslanca, jeden za celoštátnu stranícku listinu a jeden za národnostnú listinu), o tom ani nehovoriac, že aj podľa ústavného súdu je protizákonné, aby jedni voliči mali tri a druhí dva hlasy pri volení jedného zboru. J. Fuzik predstavil listinu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, z ktorej traja kandidáti sa zúčastnili na VZ Doliny, a to vedúci listiny J. Fuzik, podpredseda CSSM a Doliny O. CS. Aszódi a Levente Galda. J. Fuzik informoval aj o aktuálnom stave prihlásených voličov, podľa ktorého približne polovica prihlásených sa zaregistrovala aj do parlamentných volieb. Dodal, že do zoznamu sa možno prihlásiť aj elektronickou formou, ale je možné vypýtať si formulár od notára danej osady. Zároveň ponúkol svoju pomoc pri informovaní občanov o nastávajúcich voľbách vo väčších osadách.

Po prednáške J. Fuzika nasledovala otvorená diskusia, v rámci ktorej sa nadhodili zaujímavé otázky, ktoré zodpovedal buď J. Fuzik, alebo vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth. L. Galda predostrel návrh, aby sa Slováci prihlásili aj do volebných komisií vo väčších osadách, aby mohli priamo sledovať priebeh volieb.

Riaditeľka OC CSSM E. Zemenová Palečková sa predstavila členom VZ a povedala, že je otvorená na spoluprácu s nimi.

Členovia VZ sa uzniesli, že v tomto roku usporiadajú cirkevné podujatie pre katolíkov - púť do Vacova, tradičné Páračky opäť v Čemeri, kde odteraz bude aj tombola, a región bude reprezentovať na Dni Slovákov v Maďarsku Tárnok.

O. Cs. Aszódi navrhol K. Király za čestnú členku spolku Dolina. Ako uviedol, doteraz mal spolok iba jednu čestnú členku v osobe Etelky Rybovej, ktorá poctila svojou prítomnosťou aj tohtoročné zasadnutie valného zhromaždenia. Ako povedal, K. Király všestranne napomáhala činnosť ich zoskupenia a členovia ju jednoznačne prijali za čestnú členku.

Posledným bodom rokovania bolo harmonizovanie väčších podujatí členských osád spolku, o ktorých budeme našich čitateľov priebežne informovať.

O. Cs. Aszódi informoval členov VZ o tom, že sa pripravuje publikácia o tradičnej architektúre osád regiónu s názvom Naše stavané dedičstvo, ktorá by mala vyjsť do konca roka. Na záver zasadnutia sa rozhodli, že budúcoročné VZ Doliny bude v Peterke, ale podľa možnosti sa ešte stretnú pred októbrovými voľbami.

(ef)

Kultúrne dedičstvo Slovákov z Bánhidy v zošite M. Žilákovej

Vlani na jeseň uzrelo svetlo sveta druhé opravené vydanie publikácie vedúcej katedry slavistiky budapeštianskej univerzity ELTE docentky Márie Žilákovej Cirkevné piesne v rukopisnom zošite z Bánhidy so štúdiou autorky nazvanou Vplyv jarmočnej/letákovej literatúry na obradný jazyk Bánhiďanov.

Knižočka vyšla 21. 11. 2013 v náklade 100 exemplárov vo webovom obchode Partitúra (konateľ Kálmán Soltész) za podpory Slovenskej národnostnej samosprávy v Tatabányi-Bánhide a Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy. Texty piesní a modlitieb prepísala a zostavila Mária Žiláková, zbierku technicky upravila a obálku navrhla Györgyi Haltrichová.

V úvode brožúrky autorka v maďarskom jazyku približuje čitateľovi, čo ju viedlo k pokračovaniu výskumu, ktorý začala robiť koncom 70. rokov minulého storočia v Tatabányi-Bánhide a ktorý bol zameraný na ľudové liečenie. Na pozvanie tamojšej slovenskej samosprávy vo výskume pokračovala 12. a 13. augusta 2010, keď sa v meste stretla s dvomi respondentmi - Štefanom Hlodikom a Annou Forišekovou. Pri spracúvaní bohatého materiálu o jazyku a kultúrnych pamiatkach, ktorý tu získala, zistila, že jej môže poslúžiť ako pramenný materiál k viacerým štúdiám. Keďže je v prvom rade lingvistka, najskôr sa sústredila na jazyk oboch informátorov. Vtedy jej Anna Forišeková predstavila systém a vývoj náboženského života Bánhidy, poskytla jej cenné informácie, ktoré ju podnietili v roku 2012, v Deň premenenia Pána (6. augusta), pokračovať v skúmaní náboženského života tejto lokality, presnejšie výlučne písomných pamiatok náboženského života a náboženskej literatúry. V úvode sa M. Žiláková podrobne zmieňuje o tom, aký vzácny a bohatý materiál jej poskytla Anna Forišeková. Okrem letákových modlitieb a duchovných piesní jej venovala rukopisný zošit svojho deda Jána Lutringa, ktorý obsahuje množstvo modlitieb a duchovných piesní. Všetky svoje zápisky datoval, na prvej strane je dátum 27. augusta 1899 - dozvieme sa okrem iného z úvodu.

Na 6. strane sa začína štúdia Relikty rukopisnej a letákovej literatúry v Bánhide (História jednej zbierky) v maďarskom jazyku, v ktorej autorka publikácie podrobne a ucelene uvádza doterajšie výskumy v tejto oblasti v kruhu Slovákov v Maďarsku. Detailne píše o výskume v Bánhide, o dokumentoch, ktoré jej poskytli respondenti, o spôsobe ich spracovania, o tom, že tieto relikty predstavujú jedinečnú hodnotu. Čiastočne totiž napomáhajú nájsť odpoveď na početné dosiaľ nevyjasnené otázky ľudovej religiozity Slovákov v Maďarsku, v širšom ponímaní vyznačujú ďalší smer národnostných výskumov.

V úvodnej časti štúdie Vplyv jarmočnej/letákovej literatúry na obradný jazyk BánhiďanovM. Žiláková v slovenskom jazyku uvádza výsledky výskumu, ktorý v Bánhide vykonal Jozef Štolc v čase výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Už v tom čase v súvislosti s celkovou situáciou tvrdil, že sa ľudia nevedia modliť po slovensky, ani náboženské piesne po slovensky neovládajú, slovenské modlitebné knižky môžu v najlepšom prípade „odpočívať niekde v komore na politici“ - cituje Štolca M. Žiláková. Nepopiera výstižnosť jeho výroku, ale pokladá ho za postreh na prvý pohľad. Pokračuje analýzou vlastných výskumov z roku 2010, resp. 2012. V poradí posledný bol zameraný na písomné pamiatky náboženského života. Anna Forišeková jej predložila 54 letákov s duchovnými piesňami a modlitbami, zošitých do podoby knihy. Väčšinu z nich vytlačili v Skalici (západné Slovensko), prvý roku 1839. Okrem zošitých jej ukázala ďalšie letáky v slovenskom jazyku. Letáky objavila aj v dvojjazyčnej modlitebnej knižke rodiny Pružinovej-Izingovej. Aj v slovenskej štúdii sa autorka zmieňuje o rukopisnom zošite starého otca A. Forišekovej, ktorý písal od konca 19. storočia a v prepise na počítači má 48 strán. Viacero publikácií je uložených v sídle Slovenskej samosprávy v Tatabányi-Bánhide.

Mária Žiláková podrobne analyzuje zozbierané relikty v prvom rade z jazykového hľadiska. Po obsahovej stránke letáky a rukopisný zošit zatiaľ presne nekatalogizovala.

Záverom štúdie konštatuje: „Fakt, že v bánhidských rodinách sa dodnes uchoval solídny počet náboženskej literatúry v slovenskom jazyku... odkazuje na silnú citovú väzbu k svojmu (pôvodnému) materinskému jazyku a svojej slovenskej kultúre. Situácia, ktorú postrehol Jozef Štolc, je zároveň dokladom, ako cez dvojjazyčnosť v cirkvi došlo v oficiálnej cirkevnej sfére k výmene jazyka. Správanie sa veriacich Bánhiďanov počas opísanej omše mohla vyvolať aj negatívna citová motivácia voči Presídľovacej komisii,“ konštatuje Mária Žiláková.

Po štúdiách sú do brožúry zaradené religiózne piesne a modlitby v pôvodnom jazyku.

Publikácia Cirkevné piesne v rukopisnom zošite z Bánhidy so štúdiou Márie Žilákovej Vplyv jarmočnej/letákovej literatúry na obradný jazyk Bánhiďanov je vzácnym príspevkom k zachovaniu pamiatok tradičnej slovenskej kultúry Slovákov v Maďarsku.

vzs