Rumunský premiér očakáva ospravedlnenie od Orbána

3. júna 2012 (TASR/SME.sk)

Povinnosťou maďarského premiéra Viktora Orbána by bolo dištancovať sa od vyhlásení predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra týkajúcich sa Rumunska v záležitosti opätovného pochovania maďarského spisovateľa Józsefa Nyírőa a ospravedlniť sa v mene Maďarska.

Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to vyhlásil rumunský premiér Victor Ponta.

Nyírőa, ktorý pochádzal zo Sedmohradska a ktorý spolupracoval s fašistickou stranou Šípové kríže Ferenca Szálasiho, plánovali pochovať v nedeľu 27. mája v rumunskom Odorheiu Secuiesc.

Po zásahu rumunských úradov bolo z aktu napokon iba spomienkové zhromaždenie, na ktorom bol prítomný aj predseda maďarského parlamentu László Kövér.

„Ľud, ktorý má takého syna, že aj jeho popola sa boja, je odsúdený na víťazstvo,“ vyhlásil vtedy.

Vraj chcú splniť poslednú vôľu

Kövér kroky rumunskej vlády, ktorá deklarovala, že nemôže tolerovať oslavovanie ľudí, ktorí boli nepriatelia Rumunska, antisemiti a sympatizanti fašizmu, označil za neprívetivé, necivilizované a barbarské.

Podľa predsedu maďarského parlamentu Rumunsko chce odoprieť mŕtvemu právo na jeho poslednú vôľu, aby bol pochovaný vo svojom rodisku.

Maďarská vláda vníma znovupochovanie spisovateľa Nyírőa za pietnu záležitosť, ktorá je nezlučiteľná s politickými poznámkami, povedal pre MTI šéf komunikačného odboru úradu maďarskej vlády Bertalan Havasi.

Znovupochovanie spisovateľa, ktorý zomrel v španielskej emigrácii, sa nekonalo po tom, čo prefekt župy vyhlásil, že pôvodné povolenie na pohreb, ktoré malo formálne nedostatky, je neplatné až do ukončenia správneho konania.

Rumunská vláda vyjadrila poľutovanie, že predseda maďarského parlamentu Kövér a predseda ultrapravicového opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona sa aj osobne podieľali na tejto akcii a na podujatiach extrémistických politických síl.

Ponta: Nestrpíme gestá extrémistov

„Naďalej si ctíme práva menšín v Rumunsku a sme v tejto oblasti odhodlaní konať v záujme dobrých vzájomných vzťahov. Neznamená to však, že strpíme gestá extrémistov, ktorých vedú iba volebné záujmy. Na extrémistické a provokačné činy budeme reagovať európskym spôsobom, v zmysle zákona a ústavy, rovnako, ako uplatňujeme aj práva menšín,” napísal minulú nedeľu vo vyhlásení premiér Ponta.

Podľa jeho slov maďarskí politici, medzi nimi aj vyjadrenia predsedu maďarského parlamentu Kövéra, „nezapadajú do rámca dobrých susedských vzťahov Rumunska a Maďarska”.

Nyírő sa stal poslancom budapeštianskeho parlamentu po druhej Viedenskej arbitráži a podporoval až do konca Szálasiho, s ktorým spolu ušiel cez Rakúsko do Nemecka.

Neskôr ho prijalo Francovo Španielsko, kde aj zomrel. Vydávanie jeho kníh zakázal maďarský aj rumunský komunistický režim.

Maďarská cirkev odmietla zvoniť pri spomienke na Trianon

3. júna 2012 (TASR/SME.sk)

Najvyšší predstavitelia katolíckej, reformovanej a evanjelickej cirkvi odmietli požiadavku maďarskej vlády, aby v Deň národnej spolupatričnosti, ktorým si 4. júna pripomínajú v Maďarsku výročie Trianonskej mierovej zmluvy, zazneli zvony.

Podľa maďarského internetového servera Index.hu cirkevní hodnostári v spoločnom vyhlásení adresovanom štátnemu tajomníkovi Zoltánovi Kovácsovi, ktorý má na starosti komunikáciu, napísali, že kostolné zvony slúžia na bohoslužobné účely, prípadne v súvislosti s cirkevnou liturgiou, preto nemôžu vyhovieť požiadavke vlády.

Práve Kovács vyzval 25. mája cirkvi, aby sa 4. júna zapojili do spomienkového dňa minútovým zvonením v kostoloch.

Extrémisti pochodovali

Územnú autonómiu zahraničným Maďarom a revíziu Trianonskej mierovej zmluvy v nedeľu požadovalo takmer 1500 pravicových extrémistov.

Pochodovali k srbskému, rumunskému a slovenskému veľvyslanectvu.

Priaznivci opozičnej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, Mládežníckeho hnutia 64 stolíc (HVIM) a ďalších ultrapravicových organizácií skandovali počas pochodu „Preč s Trianonom!”

Demonštrantov s arpádovskými a národnými vlajkami, ako aj s vlajkami Jobbiku a HVIM sprevádzali policajti, ktorí obkolesili budovy veľvyslanectiev kovovými zábranami.

Účastníci pochodu pred sídlom slovenského zastupiteľského úradu vykrikovali protislovenské heslá a nadávali na slovenského premiéra.

Predseda organizácie HVIM na Slovensku Gergely Dobay v prejave povedal, že riešenie politických a národných otázok Maďarov musia vziať do rúk občania, pretože nemožno čakať na parlamentné strany a na politikov.

Pamätný deň

Poslanci maďarského parlamentu rozhodli 18. októbra 2010, že výročie Trianonskej mierovej zmluvy bude pamätným dňom.

Zmluvu, ktorá riešila hranice maďarského štátu, jedného z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku.

Slovensko má pri rokovaniach s Maďarskom o Tokaji dve podmienky

3. júna 2012 (SITA/Pravda.sk)

„Ak chceme jednať s maďarskou stranou, tak len za dodržania dvoch základných podmienok - zachovanie minimálne 908 hektárov tokajských viníc na území Slovenska a názov oblasti Vinohradnícka oblasť Tokaj,” uviedol minister na stretnutí so zástupcami Slovenského zväzu výrobcov hrozna a vína a Zväzu vinohradníkov.

Jahnátek zároveň vysvetlil, že úvahy o zavedení spotrebnej dane z tichého vína vychádzajú z myšlienky akumulácie fondov, ktoré by boli určené výhradne pre revitalizáciu vinohradov, na podporu domácich pestovateľov hrozna a výrobcov vína. „Myslím si, že sa zhodneme na jednom: obidve strany chcú, aby sa slovenské víno vyrábalo zo slovenského hrozna,” konštatoval Jahnátek.

Štát totiž opäť zvažuje zvýšenie spotrebnej dane z tichého vína, ktorej sadzba je v súčasnosti na rozdiel od piva a liehu nulová. Zvýšenie dane by malo byť súčasťou konsolidačného balíčka z dielne ministerstva financií. Rezort už o tejto téme rokoval so Zväzom výrobcov hrozna a vína aj s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Ministerstvo financií sa zatiaľ k téme možného zvýšenia spotrebnej dane z tichého vína nechce vyjadrovať. Rezort pôdohospodárstva chce v prípade zavedenia spotrebnej dane na tiché víno kompenzovať domácich vinárov, keďže zvýšenie dane by malo postihnúť predovšetkým lacné víno z dovozu. Slovenskí vinári by podľa agrorezortu mohli získať späť prostriedky, ktoré štát od nich na dani vyberie, vo forme štátnej pomoci. V prípade realizácie štátnej pomoci však bude musieť prebehnúť proces notifikácie EÚ, v rámci ktorej Európska komisia posúdi, či by takáto podpora pre sektor vína bola v súlade s podporami vnútorného trhu.

Jobbik v Segedíne prelepil slovenské názvy ulíc

2. júna 2012 (TASR/SME.sk)

Predseda segedínskej mestskej organizácie ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Péter Tóth prelepil v piatok slovenské názvy dvoch ulíc na Segedínskom dome národností.

Podľa mestského spravodajského servera Szegedma.hu dôvodom tohto kroku Jobbiku bol protest proti slovenskému jazykovému zákonu.

Ulice Osztróvszkeho a Telekiho na základe rozhodnutia samosprávy mesta označili popri maďarčine aj po slovensky na dome národností, kde sídli samospráva ôsmich národností.

Podľa Tótha mesto vyhovelo žiadosti umiestniť tabuľu v jazyku Slovákov, pričom na Slovensku v 82 maďarských obciach a mestách ešte stále nedovolili umiestniť maďarské tabule, navyše zakazujú prijatie maďarského občianstva.

Šéf národnostného domu Attila Karsai odstránil nápisy a vyhlásil, že v duchu tolerancie nepodá žalobu.

Demonštrovali sme, že chceme inú formu dialógu, vraví minister Lajčák

1. júna 2012 (TASR/Teraz.sk)

Praktickú demonštráciu inej formy dialógu medzi Slovenskom a Maďarskom vyzdvihol na záver svojich budapeštianskych rokovaní so šéfom maďarskej diplomacie Jánosom Martonyim podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

„Môžem povedať, že sme v praxi demonštrovali to, že naozaj chceme viesť inú formu, inú kultúru dialógu, než bolo zvykom pred pár rokmi,” zdôraznil pred novinármi Lajčák.

„Všade sme dospeli k dohode o tom, ako budeme ďalej postupovať. Nepotrebujeme sa naháňať, chceme otázky riešiť, ale nepotrebujeme to robiť spôsobom, aby sme demonštrovali, že niekto zvíťazil a niekto prehral, ani že by sme potrebovali zbierať nejaké body doma. Sme si vedomí zodpovednosti za kvalitu vzťahov medzi našimi dvoma krajinami,” poznamenal šéf slovenskej diplomacie.

Súčasťou návštevy slovenského vicepremiéra bolo aj stretnutie s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku na pôde Slovenského inštitútu.

„Pre nás je dôležité, aby sme poznali objektívne situáciu, v akej sa nachádzajú, aby oni mali schopnosť komunikovať smerom k nám, smerom k maďarskej vláde, všade tam, kde je potrebné, aby sme aj my tlmočili ich pozície, názory, alebo ich obavy, alebo ich sťažnosti aj maďarskej vláde, ako to koniec koncov robí maďarská vláda, pokiaľ ide o našich občanov maďarskej národnosti,” povedal Lajčák v súvislosti so situáciou slovenskej menšiny.

Zdôraznil nutnosť zachovania ich identity i jazyka, k čomu im bude Slovensko napomáhať výučbou slovenčiny, vysielaním lektorov, podporou ich tlače, oznamovacích prostriedkov a televízie tak, aby sa ich identita nezužovala iba na tradíciu a folklór, ale aby sa spájala viac s dnešným Slovenskom – modernou, úspešnou európskou krajinou.

Lajčák a Martonyi dnes tiež odovzdali ceny ministrov zahraničných vecí SR a Maďarska Za dobré susedstvo a porozumenie maďarskej nadácii Terra Recognita a slovenskému Občianskemu združeniu za obnovu ipeľských mostov.

Nadácia Terra Recognita vznikla ako občianska zahraničnopolitická iniciatíva v roku 2005. Jej členmi sú mladí historici, ekonómovia a politológovia, ktorých cieľom je rozvíjať schopnosť spolupráce krajín strednej Európy.

Občianske združenie za obnovu ipeľských mostov pracuje od roku 2004 na rozvoji slovensko-maďarských vzťahov, ich hlavným cieľom je zlepšenie dopravných vzťahov prihraničných regiónov.

Cena je každoročne udeľovaná osobnostiam alebo inštitúciám, ktoré významným spôsobom prispievajú k vzájomnému slovensko-maďarskému poznávaniu a porozumeniu. Založili ju v decembri 2008 vtedajší ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Ján Kubiš a Kinga Gönczová.

Lajčák: Náš vzťah s Budapešťou je oveľa lepší, ako ho vykresľujú médiá

1. júna 2012 (TASR/Pravda.sk)

Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sú komplexnejšie, pozitívnejšie a kvalitnejšie, než ako sa to objavuje v určitých segmentoch médií, povedal v Budapešti podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák po schôdzke so šéfom maďarskej diplomacie Jánosom Martonyim.

Lajčák označil piatkové rokovanie za úprimné a užitočné. So svojím rezortným partnerom sa dohodli, že otázky, na ktoré majú odlišné názory, budú riešiť ako priatelia a spojenci, k čomu budú využívať diplomatické kanály a nebudú si vzájomne posielať odkazy.

Slovenský minister potvrdil, že vláda SR je pripravená zachovať úroveň práv maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku.

K otázke zákona o občianstve povedal, že slovenská vláda pripravuje jeho úpravu. Podľa jeho slov dvojstranný problém vznikol odlišnou filozofiou týchto zákonov. Návrhy riešení pripravia experti na oboch stranách a predložia ich ministrom zahraničných vecí.

Martonyi na margo dobrých vzťahov konštatoval, že je to politický odkaz, ktorý treba sústavne zdôrazňovať a je potrebné hovoriť o tom.

„Spoločné záujmy oboch našich krajín sú omnoho dôležitejšie a vážnejšie než diskusia a otvorené otázky, ktoré ešte existujú,” dodal šéf maďarskej diplomacie.

„Vítame postoj novej slovenskej vlády, ktorý zdôraznil aj minister Lajčák - že slovenská vláda má záujem o posilňovanie vzájomných vzťahov,” povedal maďarský minister, podľa ktorého diskusie stále boli, sú a budú.

Martonyi zdôraznil snahu otvorené otázky riešiť v rámci úprimnej otvorenej a jasnej dvojstrannej diskusie.

Chceme ostať mimo eurozóny, tvrdí maďarský minister

31. mája 2012 (TASR/SME.sk)

Voči eurozóne prebieha valutová vojna. Maďarsko musí zostať za každú cenu mimo eurozóny, vyhlásil v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského ekonomického týždenníka Heti Válasz maďarský minister hospodárstva György Matolcsy.

Treba urobiť všetko proti tomu, aby sa Európska únia stala centralizovanou ríšou a aby nanútila Maďarsku vstup do eurozóny. Ďalšie posilnenie bruselskej moci by znamenalo odobratie sebaurčenia maďarského štátu, ktoré by bolo potrebné k hospodárskemu rozmachu Maďarska, povedal Matolcsy.

Podľa neho ani centralizovanie moci únie po roku 2008 nebolo úspešné, ba naopak, Európska komisia (EK) prijímala sériu chybných politických a finančných rozhodnutí.

Komisia zle rieši krízu eurozóny, nie je schopná zastaviť rýchly prepad globálneho a ekonomického významu Európy, dodal minister.

Lajčák sa chystá na návštevu Maďarska

31. mája 2012 (SITA/SME.sk)

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v piatok navštívi Maďarsko.

„Hlavným cieľom návštevy je potvrdiť záujem novej slovenskej vlády na dobrosusedských a konštruktívnych vzťahoch s Maďarskom s dôrazom na ďalší posun v širokej pozitívnej agende, ktorá medzi oboma krajinami existuje,” informoval agentúru SITA tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí.

Lajčák spolu so svojím maďarským kolegom Jánosom Martonyim prerokujú otázky týkajúce sa bilaterálnych vzťahov.

Na programe je i výmena názorov na súčasný finančný a ekonomický vývoj v Európe a na rad tém z európskej, medzinárodnej a bezpečnostnej agendy, v ktorej Slovensko a Maďarsko zastávajú zhodné respektíve blízke stanoviská.

Počas návštevy ministri zahraničných vecí už štvrtýkrát odovzdajú spoločnú cenu Dobré susedstvo a porozumenie, ktorú každoročne udeľujú osobnostiam alebo inštitúciám, ktoré významným spôsobom prispievajú k vzájomnému slovensko-maďarskému poznávaniu a porozumeniu.

Súčasťou programu návštevy je i stretnutie s predstaviteľmi slovenskej menšiny v Maďarsku.

Maďarský prezident nepodpísal novelu mediálneho zákona

31. mája 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarský prezident János Áder oznámil, že novelu mediálneho zákona, prijatú 24. mája, nepodpíše a vráti ju parlamentu.

Hlava štátu podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI zdôraznila, že právna norma je v súlade s ústavou, má však procesnú chybu, ktorú je potrebné odstrániť.

Podľa Ádera parlament v procese prijímania tohto zákona urobil bližšie nešpecifikovanú chybu, preto ju vracia späť, aby tým umožnil zákonodarnému zboru odstrániť nedostatok.

„Vyžaduje si to princíp právnej istoty a ústavnosti. Úprimne verím, že zásadným záujmom Maďarska je, aby teraz a ani v budúcnosti nikto nemohol z formálnych, či procesných dôvodov, alebo pohnútok spochybniť platnosť tohto ústavného zákona,” cituje MTI z Áderovho vyhlásenia.

Poslanci v súlade s decembrovým verdiktom ústavného súdu schválili 24. mája zmeny mediálneho zákona. Za novely hlasovali poslanci vládnych strán, pozmeňujúce návrhy opozície neboli schválené.

Úprava sa dotkla ustanovení o ochrane zdroja informácií. Do právnej normy zasadili niekoľko prvkov záruky, v zmysle ktorých nie je možné požadovať od redakcie či novinára, aby zverejnili svoj zdroj informácií.

Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) po prijatí zákona vyhlásila, že očakáva od prezidenta republiky Jánosa Ádera, že novely mediálneho zákona nepodpíše a obráti sa s ňou na ústavný súd.

Socialista László Mandúr povedal, že cieľ i obsah prijatej právnej normy, ako aj samotný proces prijatia novely, sú poburujúce.

Zdôraznil, že v novelizovanom zákone sú prijaté všeobecné normy, ktorých cieľom ale je znemožnenie opozičnej rozhlasovej stanice Klubrádió.

Obavy v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom opätovne vyjadrila 16. mája európska komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová.

Rada Európy (RE) so sídlom v Štrasburgu vydala expertnú správu, v ktorej okrem iného žiadala posilnenie pravidiel ochrany informačných zdrojov novinárov, vytvorenie možnosti právneho odvolania sa voči rozhodnutiam komisára pre médiá a odpolitizovanie procesu vymenúvania mediálnych orgánov.

Maďarský ústavný súd v rozhodnutí vydanom vlani 19. decembra kritizoval okrem iného rozsah právomocí mediálneho orgánu a mediálneho komisára.

Tieto právomoci podľa súdu protiústavne obmedzujú slobodu tlačených médií. Súd zrušil príslušné ustanovenia k 31. máju.

Maďarská vláda pripravuje rozšírenie elektrárne v Paksi

30. mája 2012 (TASR/SME.sk)

Pod vedením maďarského premiéra Viktora Orbána vznikne trojčlenná komisia, ktorá pripraví rozhodnutia v súvislosti s rozšírením atómovej elektrárne v Paksi.

Informovalo o tom dnes internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság, ktoré sa odvoláva na vládne vyhlásenie.

Ďalšími členmi komisie bude ministerka národného rozvoja Zsuzsa Némethová a minister národného hospodárstva György Matolcsy.

Orbánova vláda považuje rozširovanie elektrárne Paksi z hľadiska národného hospodárstva za „mimoriadne dôležité” a z hľadiska energetickej bezpečnosti za „zásadné”.

Dva nové bloky elektrárne by bolo potrebné dať do prevádzky v období rokov 2020 až 2030, aby mohli účinne prispieť k udržateľnému rozvoju ekonomiky, cituje denník z vyhlásenia vlády.

Koncom minulého roka premiér Orbán uviedol, že cieľom vlády je, aby jadrová energia pokrývala až 60 % celkových energetických potrieb krajiny.

V súčasnosti je to 40 %, ktoré zabezpečuje maďarská jadrová elektráreň v Paksi so štyrmi reaktormi.

Jadrová elektráreň v Paksi funguje od roku 1976. Pôvodne plánovaná životnosť blokov sa skončí v období medzi rokmi 2012-2017.

V roku 2001 začali realizovať program predĺženia životnosti o 20 rokov. V súčasnosti využíva štyri reaktory typu VVER, čo je ľahkovodný typ reaktora sovietskeho dizajnu. Spoločne majú reaktory inštalovaný výkon okolo 2000 MW.

Chorvátsko obvinilo MOL, že utlmuje výrobu v INA

30. mája 2012 (TASR/HNonline.sk)

Napätie medzi Chorvátskom a maďarským ropným a plynárenským koncernom MOL, ktorý je najväčším vlastníkom chorvátskej rafinérie INA, opäť stúpa. Vláda v Záhrebe obvinila MOL, že namiesto rozvoja, utlmuje výrobu v Chorvátsku, aby mohol zvýšiť dovoz ropných derivátov do krajiny.

Podľa chorvátskeho ministra financií Slavka Linića chorvátska spoločnosť nevyužíva celú výrobnú kapacitu. Jej prevádzky pracujú v utlmenom režime, a tak sa musia ropné deriváty do krajiny dovážať zo zahraničia. To vedie k zatváraniu týchto prevádzok, čo vláda považuje za neprípustné.

„To nie je politika našej vlády a nemala by to byť ani politika vlastníkov INA,” vyhlásil minister pri prezentácii nového programu lacnejších úverov pre malé podniky, ktoré bude poskytovať štátna rozvojová banka HBOR aj komerčné banky.

MOL sa k obvineniam chorvátskej vlády odmietol vyjadriť. Linić a minister hospodárstva Radimir Čačić dúfajú, že sa stanú členmi dozornej rady INA, ktorú tvoria zástupcovia Chorvátska a maďarského koncernu.

MOL je najväčším, ale nie väčšinovým vlastníkom akcií podniku INA, v ktorom má 47,46-% podiel a opciu na ďalších 1,6 % akcií. Chorvátsky štát má v INA 44,84-% podiel. Vzťahy medzi oboma najväčšími vlastníkmi sú napäté. Zostávajúcich zhruba 8 % akcií vlastnia totiž malí akcionári a maďarská spoločnosť sa ich pokúšala odkúpiť, aby zvýšila svoj podiel v INA na približne 55-% podiel, a získala tak kontrolu nad strategickou chorvátskou firmou. Maďarskému koncernu jeho pokus nevyšiel, ale stačil nahnevať Záhreb. Informovala o tom agentúra Reuters.

SMK a Mostu sa nepáči asimilácia Maďarov, Berényi hovorí o autonómii

30. mája 2012 (SITA/Pravda.sk)

Udomácnenie niektorého z modelov autonómie Maďarov na Slovensku považuje predseda SMK József Berényi za kľúčovú otázku v snahe zachovať na Slovensku silnú maďarskú menšinu. „Kde funguje autonómia, tam menšina naďalej existuje, neubúda ich počet,” odkázal dnes na tlačovej besede na úspešné európske modely autonómie. Pri presadzovaní autonómie je SMK pripravená rokovať s Mostom-Híd.

Autonómia pre menšinovú časť občanov podľa predsedu SMK Józsefa Berényiho neohrozí integritu Slovenska a prispieva skôr k integrácii menšiny ako k jej dezintegrácii. Podčiarkol, že reprezentanti autonómnych oblastí nikde v Európe nepresadzujú odtrhnutie od materskej krajiny. „Kde autonómiu majú, nerobia sabotáž, naopak, prostredníctvom autonómnych modelov integrujú menšinu,” povedal.

Berényi poznamenal, že Európa pozná množstvo formátov autonómií - školských, kultúrnych alebo územných. Uviedol príklad Švédov vo Fínsku, alebo nemecky hovoriacej menšiny v Taliansku alebo Belgicku. Poukázal na úbytok 120-tisíc Maďarov na Slovensku za ostatných 20 rokov, ktorý vykázalo sčítanie ľudu. „Ak trend bude podobný, možno tu nebude nijaká maďarská menšina. Trend je pre nás nevyhovujúci,” zdôraznil.

Bugár odmieta, že by sa Most-Híd zlučoval s SMK

Strany Most-Híd a SMK nerokujú o zlúčení strán, alebo zjednocovaní programov. Ako povedal na tlačovej besede po stretnutí s predstaviteľmi SMK predseda Mostu-Híd Béla Bugár, nie je účelné hovoriť o spájaní, lebo jeho strana má iné predstavy ako SMK. „Za tri roky boli ľudia, ktorí sa snažili vniesť do možného vzťahu medzi Mostom-Híd a SMK nevraživosť. Toto cítiť,” zdôraznil.

Od vzniku strany sa Most-Híd podľa Bugára snažil o spoluprácu s SMK. „Sme presvedčení, že niektoré naše ciele môžu byť spoločné. Voliči oboch strán mali a majú požiadavku na spoluprácu. Preto sme viackrát iniciovali stretnutie. Po troch rokoch to dnes bolo prvé stretnutie, preto sme ho chceli absolvovať na najvyššej úrovni a nehľadeli sme na podmienky SMK,” povedal Bugár, ktorý zároveň odmietol kritiku predsedu SMK Józsefa Berényiho, že Most-Híd nedodržal predbežnú dohodu, keď na rokovanie prišiel aj predseda strany. „To je ich rozhodnutie, kto príde z ich strany, kto príde z našej strany, je naša vec. Je to jeho problém, ak to vníma ako negatívum,” povedal Bugár.

V stredu rokovali o spolupráci na úrovni vyšších územných celkov. Berényi podľa Bugára vyhlásil, že SMK nebude klásť prekážky na spoluprácu. „My budeme podporovať štruktúry, aby sa dohodli na spolupráci a na kandidátke,” uviedol. Zhovárali sa aj o postojoch k vládnym návrhom, pričom obe strany majú rozdielne názory vo forme rokovaní. „SMK navrhuje, aby sa na rokovaní zúčastnil okrem politických strán aj tretí sektor. My sme proti tomu, lebo sme proti spolitizovaniu tretieho sektora. Sme za to, aby rokovali dve politické strany. Sú témy, ktoré vyvolávajú emócie a nebolo by dobré zneužívať tretí sektor,” dodal Bugár.

Maďarským stranám sa nepáči asimiliácia Maďarov

Predstavitelia strán Most-Híd a SMK rokovali aj o vízii maďarskej menšiny na Slovensku, pretože problémom je otázka zrýchlenej asimilácie Maďarov na Slovensku, čo je odborná otázka. „Dohodli sme sa, že začneme odborné rokovania. Možno na všetko nenájdeme spoločnú reč. Chceme rokovať o menšinovom školstve a kultúre. Rokovania nie sú cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie pokroku v niektorých oblastiach,” konštatoval predseda Mostu-Híd. Jeho strana predstaviteľov SMK pozve aj na ďalšie rokovanie a nebude klásť žiadne podmienky.

Predsedu SMK Józsefa Berényiho prekvapilo, že na rokovanie prišiel aj Béla Bugár. „Prekvapilo ma to, lebo na základe listov, malo byť rokovanie na úrovni podpredsedov. Tým, že prišiel Bugár, som cítil potrebu zúčastniť sa na stretnutí. Už je to prvé nedodržiavanie predbežných dohôd,” povedal Berényi, ktorý prišiel na rokovanie straníckych delegácií neskôr.

SMK nechce byť podľa Berényiho vtiahnutá do rokovaní Mostu-Híd s vládou. „Ako keby žiadali od nás predbežné konzultácie pred rokovaním s vládou. To odmietame. Treba byť principiálne opozičnou stranou,” vyhlásil Berényi. Podľa neho ak chce Most-Híd získať široký mandát na rokovanie, treba prizvať aj mimovládne organizácie. Napríklad v prípade školských otázok Zväz maďarských pedagógov, alebo rodičov. SMK je otvorené na dialóg o budúcnosti postavenia maďarskej menšiny. „Treba rozprávať o autonómii, či nájdeme spoločnú reč a aj čo sa týka maďarsko-maďarských vzťahov vôbec, ale aj hospodárskych záležitostí južného Slovenska,” povedal Berényi.

Podľa Bugára Most-Híd bude rokovať o témach, ktoré sa týkajú života menšín a sociálnych otázkach. Podľa neho najdôležitejšou témou pre všetkých ľudí je nezamestnanosť a sociálne otázky.

O spolupráci pred regionálnymi voľbami nebude rozhodovať predsedníctvo SMK. „Máme na základe stanov určené, že o regionálnych voľbách sa rozhodne na úrovni krajov a nie ústredného predsedníctva. Kraje majú voľnú ruku. Všetky regionálne štruktúry sa rozhodnú, ako budú postupovať pri spolupráci,” dodal Berényi.

Orbán chce pripraviť Maďarsko na zmeny

30. mája 2012 (TASR/HNonline.sk)

Maďarský premiér Viktor Orbán chce pripraviť Maďarsko na obdobie, ktoré sa začne po kríze. Predseda vlády o tom hovoril v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského regionálneho denníka Délmagyarország.

„Európa a západný svet už nikdy nebude taký, aký bol pred krízou. Preto chcem nielen riešiť krízu, ale aj pripraviť svoju vlasť na svet po kríze. Bol by som rád, keby sme v zmenenom svete štartovali z výhodnej pozície,“ konštatoval Orbán.

Dnes v Maďarsku podľa jeho slov pracuje a platí dane 3,75 milióna ľudí, pri prevzatí moci platilo dane iba 2,6 milióna ľudí. Proces ide dobrým smerom, dodal premiér s tým, že je potrebné vytvoriť ďalšie pracovné miesta, ktoré by tvorili hodnoty.

„Smer nezmeníme a nezmeníme ani snahy z pohľadu rozdelenia zaťaženia. Do účasti na verejnom zaťažení naďalej budeme zapájať banky a veľké medzinárodné spoločnosti,“ povedal Orbán, podľa ktorého významná časť ziskov bánk fungujúcich v Maďarsku putuje už teraz do štátneho rozpočtu.

Podľa predsedu maďarskej vlády veľká časť reorganizácie zdravotníctva, školstva, justície a polície je už vykonaná. V nadchádzajúcich dvoch rokoch bude potrebné tieto systémy „zabehať“, dodal Orbán.

Nepszabadsag: EÚ Maďarsku obnoví čerpanie z Kohézneho fondu

30. mája 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarsko možno s účinnosťou od začiatku budúceho roka opäť získa prístup k prostriedkom z Kohézneho fondu EÚ. Informoval o tom v stredu maďarský denník Nepszabadsag, pričom sa odvolával na vyjadrenia štátnej tajomníčky pre európske záležitosti.

Brusel v marci tohto roka pre opakované porušovanie pravidiel Maďarsku pozastavili prístup k prostriedkom z Kohézneho fondu v sume 495 mil. eur. Komisia by mohla zmenu postoja oznámiť ešte v stredu v rámci zverejnenia hodnotiacej správy o plnení strednodobých rozpočtových plánov maďarskej vlády, informoval denník.

Rozhodnutie o zmrazení prostriedkov Maďarsku majú ministri financií členských štátov EÚ podľa oficiálnych plánov prehodnocovať najbližšie 22. júna.

Maďarská vláda sa snaží splniť podmienky Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu pre schválenie úverového programu v objeme 15 až 20 miliónov eur.

Začatiu formálnych rokovaní bránili právne spory s Bruselom. V centre pozornosti komisie bol zákon o centrálnej banke, ktorý podľa kritikov ohrozuje nezávislosť inštitúcie.

Maďarsko by mohlo dostať od Európskej únie 500 miliónov eur

30. mája 2012 (SITA/Webnoviny.sk)

Maďarsko možno s účinnosťou od začiatku budúceho roka opäť získa prístup k prostriedkom z Kohézneho fondu EÚ. Informoval o tom v stredu maďarský denník Nepszabadsag, pričom sa odvolával na vyjadrenia štátnej tajomníčky pre európske záležitosti.

Brusel v marci tohto roka pre opakované porušovanie pravidiel Maďarsku pozastavili prístup k prostriedkom z Kohézneho fondu v sume 495 mil. eur. Komisia by mohla zmenu postoja oznámiť ešte v stredu v rámci zverejnenia hodnotiacej správy o plnení strednodobých rozpočtových plánov maďarskej vlády, informoval denník.

Rozhodnutie o zmrazení prostriedkov Maďarsku majú ministri financií členských štátov EÚ podľa oficiálnych plánov prehodnocovať najbližšie 22. júna.

Maďarská vláda sa snaží splniť podmienky Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu pre schválenie úverového programu v objeme 15 až 20 miliónov eur. Začatiu formálnych rokovaní bránili právne spory s Bruselom. V centre pozornosti komisie bol zákon o centrálnej banke, ktorý podľa kritikov ohrozuje nezávislosť inštitúcie.

Nezamestnanosť v Maďarsku sa znížila na 11,5 %

30. mája 2012 (SITA/SME.sk)

Priemerná nezamestnanosť v Maďarsku za obdobie februára až apríla klesla na 11,5 % z priemernej úrovne 11,7 %, na ktorej bola v období januára až marca. Informoval o tom v stredu štatistický úrad krajiny KSH.

V období februára až apríla bolo v Maďarsku bez zamestnania priemerne 495 900 ľudí, v období januára až marca bolo bez práce priemerne 504 100 obyvateľov krajiny.

Miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 24 rokov v období februára až apríla bola na úrovni 27,3 %. Dlhodobo nezamestnaní čiže takí, ktorí si hľadali prácu rok alebo dlhšie, tvorili 45,7 % z celkového počtu uchádzačov o prácu.

Maďarský parlament schválil novelu zákona o centrálnej banke

29. mája 2012 (SITA/SME.sk)

Maďarský parlament schválil novelu sporného zákona o centrálnej banke, ktorý podľa kritikov ohrozuje jej nezávislosť a v uplynulých mesiacoch bol jedným z predmetov konania Európskej komisie proti Budapešti.

Navrhované zmeny v 386-člennom zhromaždení podporilo 313 poslancov, ďalších 36 hlasovalo proti.

Maďarsko si od tohto kroku sľubuje pokrok v rokovaniach so zahraničnými partnermi, od ktorých sa snaží získať finančnú pomoc.

Zatiaľ však nie je jasné, ako bude druhá strana reagovať na skutočnosť, že novela nezohľadňuje všetky výhrady a viaceré sporné ustanovenia tak zostávajú v platnosti.

Maďarská vláda sa snaží splniť podmienky Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu pre schválenie úverového programu v objeme 15 až 20 miliónov eur.

Pokroku v rokovaniach však už niekoľko mesiacov bránia viaceré spory týkajúce sa legislatívy z dielne vládnej koalície pod vedením premiéra Viktora Orbána.

Maďarská centrálna banka nezmenila úrokové sadzby

29. mája 2012 (TASR/SME.sk)

Maďarská centrálna banka ani dnes nezmenila kľúčovú úrokovú sadzbu a ponechala ju na úrovni 7 %, už piaty mesiac v rade, napriek tomu, že ekonomika krajiny sa už prepadla do recesie.

Analytici ale takéto rozhodnutie Menového výboru očakávali. Situácia v svetovej aj domácej ekonomike je napätá a banka sa tak snaží ochrániť domácu menu forint.

Maďarsko je veľmi zraniteľné voči otrasom na trhoch, ktoré môže vyvolať dlhová kríza eurozóny aj preto, lebo jeho vzťahy s medzinárodným veriteľmi sú stále napäté.

Kabinet v Budapešti dúfa, že sa mu na jeseň podarí uzavrieť dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ) o pohotovostnej úverovej linke. Centrálna banka by podľa analytikov mohla potom znížiť úrokovú sadzbu na 6,5 %.

Maďarsko potrebuje zastaviť rast výnosov zo svojich dlhopisov. Schválenie úveru by bolo pozitívnym signálom smerom k investorom po dvoch rokoch neštandardných opatrní a mimoriadnych krízových daní, ktorými sa vláda snaží získať peniaze na zaplátanie dier v rozpočte.

MMF je podľa vlastných slov pripravený schváliť úver Maďarsku ihneď po tom, ako zmení sporný zákon, ktorý obmedzuje nezávislosť centrálnej banky.

Parlament by mal o novelizácii tohto zákona hlasovať na budúci týždeň, ale zatiaľ nie je isté, či v plnej miere vyhovie požiadavkám MMF a EÚ a odstráni všetky sporné body.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Fidesz zvolil Rogána za nového predsedu svojej parlamentnej frakcie

29. mája 2012 (TASR/SME.sk)

Parlamentná frakcia Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz dnes na návrh premiéra Viktora Orbána zvolila za svojho nového predsedu Antala Rogána.

Doterajší šéf poslaneckého klubu János Lázár sa ujme vedenia úradu vlády, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.

Rogán, ktorý je starostom 5. budapeštianskeho obvodu, bol jediným kandidátom. Ako povedal, frakcia Fideszu sa v uplynulých dvoch rokoch sústredila na problémy krajiny, v nadchádzajúcich dvoch rokoch sa zas bude musieť zaoberať problémami obyčajných ľudí.

Nový predseda frakcie prijal túto funkciu na dva roky a oznámil, že sa vzdáva postu poslanca samosprávy hlavného mesta, pričom funkciu starostu si ponecháva.

Orbán stratil podporu voličov

29. mája 2012 (TASR/HNonline.sk)

Blok vládnych strán Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana KDNP v uplynulých dvoch rokoch od nástupu k moci stratil polovicu svojich voličov, napriek tomu by ešte stále vyhral voľby.

Premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán v apríli dosiahol doteraz svoju najnižšiu popularitu, konštatoval dnes maďarský server Origo.hu.

V parlamentných voľbách v roku 2010 získal blok Fideszu a KDNP 2.706.292 voličských hlasov, čo znamenalo 52,73-percentnú podporu. V máji 2010, kedy Fidesz a KDNP zostavovali vládu, zaznamenal inštitút Tárki 45-percentnú podporu vládnych strán, v apríli tohto roka klesol tento pomer na 21 percent.

Odvtedy sa k vládnym stranám ani len nepriblížil žiadny opozičný subjekt. Podpora Maďarskej socialistickej strany (MSZP), Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik a strany Politika môže byť iná síce počas dvoch rokov kolísala, ale významne sa nemenila. MSZP v apríli dosiahla 13-percentnú podporu, Jobbik deväťpercentnú a LMP je stále okolo prahu vstupu do parlamentu. Ultrapravicový Jobbik vlani v novembri prekonal MSZP a v januári dosiahol rovnaký výsledok so socialistami.

Premiér Orbán po prevzatí moci v roku 2010 bol najpopulárnejším politikom so ziskom 53 percentuálnych bodov, v apríli 2012 dosiahol už iba 26 bodov. Orbán bol najpopulárnejším v čase nástupu do prvej vlády v júli 1998, vtedy podľa inštitútu Ipsos dosiahla jeho popularita hodnotu 72 bodov a v polovici vládneho cyklu v máji 2000 klesla na 47 bodov.

Od vlaňajšieho apríla premiér nedokázal prekročiť 40 bodov a v januári 2012, ako aj v prieskume v máji 2012, dosiahol menej ako 30 bodov, pričom v apríli ho s 33 percentuálnymi bodmi predbehol predseda MSZP Attila Mesterházy.

Rumuni protestujú proti pochovávaniu maďarského spisovateľa

28. mája 2012 (TASR/SME.sk)

Rumunský premiér Victor Ponta odsúdil víkendový pokus o znovupochovanie maďarského spisovateľa Józsefa Nyírőa, ktorý spolupracoval s fašistickou stranou Šípové kríže Ferenca Szálasiho.

Nyírőa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI plánovali pochovať v nedeľu v rumunskom Odorheiu Secuiesc, napokon z aktu po zásahu rumunských úradov bolo iba spomienkové zhromaždenie, na ktorom bol prítomný aj predseda maďarského parlamentu László Kövér.

„Víťazstvo je určené ľudu, ktorý má syna, ktorého ešte aj popol vzbudzuje strach“, vyhlásil pred zhruba 2000 účastníkmi zhromaždenia Kövér.

Podľa neho rumunská vláda vytiahla maďarskú kartu, aby odviedla pozornosť od vážnych problémov krajiny.

Ponta odsúdil pokus znovupochovať spisovateľa, ktorého považuje jeho vláda za nepriateľa Rumunska, antisemitu a sympatizanta fašizmu.

Premiér Rumunska vyjadril znepokojenie aj v súvislosti s incidentmi, ktoré sa okolo tohto pokusu udiali.

Pohreb museli odložiť

Urnu s popolom spisovateľa mal do Sedmohradska priniesť špeciálny vlak s maďarskými pútnikmi, čo však rumunské úrady zakázali a viaceré vozne vlaku kontrolovali.

Rumunská vláda naďalej odmieta pochovanie Nyírőa na rumunskom území a podporuje rozhodnutie prefekta župy Harghita, ktorý v súvislosti s povolením pohrebu inicioval správne konanie, píše sa vo vyhlásení zverejnenom rumunskou tlačovou agentúrou Agerpress.

Nedeľňajšie znovupochovanie spisovateľa, ktorý zomrel v španielskej emigrácii, sa nekonalo po tom, čo prefekt župy vyhlásil, že pôvodné povolenie na pohreb, ktoré malo formálne nedostatky, je neplatné až do ukončenia správneho konania.

Organizátori pohrebu Úrad maďarského parlamentu a Nadácia za Székelyudvarhely (maďarský názov mesta Odorheiu Secuiesc) oznámili, že chcú vyhovieť platným rumunským právnym normám, preto pohreb odložia a namiesto neho uskutočnia iba spomienkové zhromaždenie.

Podľa organizátorov za chybné povolenie nesie zodpovednosť primátor mesta Levente Bunta, ktorý kandidoval za Demokratické združenie rumunských Maďarov (RMDSZ).

Rumunský kabinet vo svojom vyhlásení ocenil umiernený postoj RMDSZ v tom, že sa nepripojilo ku kampaňovej akcii extrémistov.

Rumunská vláda považuje za nutné, aby reagovala vyvážene a v európskom duchu na zrejmú provokáciu, ktorú spáchali extrémistické politické sily v kampani regionálnych volieb, píše sa v dokumente.

Rumunské vedenie tiež vyjadrilo poľutovanie, že predseda maďarského parlamentu László Kövér a predseda ultrapravicového opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona sa aj osobne podieľajú na tejto akcii a na podujatiach extrémistických politických síl.

Prijalo ho Francovo Španielsko

Nyírő sa stal poslancom budapeštianskeho parlamentu po druhej Viedenskej arbitráži a podporoval až do konca Szálasiho, s ktorým spolu ušiel cez Rakúsko do Nemecka.

Neskôr ho prijalo Francovo Španielsko, kde aj zomrel. Vydávanie jeho kníh zakázal maďarský aj rumunský komunistický režim.

Podľa maďarského ľavicového denníka Néspzava slávnostné znovupochovanie Nyírőa, ktoré organizuje maďarský parlament a zrejme sa podieľa aj na jeho financovaní, je z uvedených dôvodov škandálom.

Navyše sa týmto krokom vážne zasahuje do komunálnych volieb v Rumunsku, napísal denník Népszava.