Nebesá mu udelili výnimočné nadanie, ale Spasiteľ jeho kreatívnu tvorivosť 12. októbra 2014 naveky zastavil. Iskrivý plamienok života vyhasol, nastala doba nesmierneho smútku. Od tohto času sa pokúšame pochopiť nepochopiteľné, veriť v neuveriteľné a uchopiť aspoň maličkú stopu večnej pominuteľnosti, ktorej sa držíme pri vyslovení mena Lászlóa Durdu.

Počas 21 rokov tvojho pôsobenia v Slovenskej základnej škole, materskej škole a študentskom domove v Sarvaši si dokázal, že vo svojom odbore si technický polyhistor, nenahraditeľne všestranný vševed. Ako zamestnanec, podporujúci pedagogickú prácu, si vydával zo seba neustále vynikajúce nápady na triedne dekorácie, rekvizity pre všetky školské produkcie, či pri výletoch alebo všade tam, kde bola potrebná šikovná mužská ruka. Vždy si bol ochotný pomáhať, opravovať, montovať, dopĺňať. Tvoju láskavosť vycítili aj deti, ktoré ju stále vyhľadávali. Žiaci, ktorí meškali na hodinu, určite utekali z tvojej dielne. Z tvojho olejového oltára sa dostali do našich rúk úžasné výtvory, ktoré nám pomáhali pri našej pedagogickej práci. Na každý problém si našiel riešenie, nápad a našiel si si čas aj na žartovanie. Uplatňoval si to aj na výletoch, ako osoba zodpovedná za dobrú náladu. Ako spoločensky založený človek si zosilnil puto medzi pedagógmi-žiakmi-rodičmi. Na benefičných plesoch a na školských akciách si ako rodený herec veselo stelesnil nevestu, balerínu, pioniera, či mušketiera. Vôňa tvojich aromatických jedál, chuť lepkavých perkeltov je nenahraditeľná. A vo svojom voľnom čase si mal ešte energiu, aby si pomáhal kolegom byť „vševedom”.

Práca tvojich požehnaných rúk je viditeľná na školskom dvore pri peci, pri drevenej pergole z ruží a v keramickej dielni. Tvoje pekné ľudské vlastnosti a zručnosť sa usmievajú na nás zo všetkých prác, ktoré si s precíznou odbornosťou vytvoril v našej inštitúcii počas tvojho dlhoročného pôsobenia medzi nami.

Tvoja duša si veľmi skoro našla pokoj. Prerazil si cestu do neznáma, „Durda pajtáš”. Pekné spomienky na chvíle, ktoré sme spolu prežili, zatiaľ nám nedovolia zavrieť vŕzgavú železnú bránu zabudnutia. Roníme strieborné slzy a želáme si, aby si pre nás ešte znovu montoval, opravoval, varil, žartoval, aby si bol ešte medzi nami. Tvoju usmievajúcu sa tvár, tvoju vrúcne cítiacu dušu, z ktorej si vždy vedel dať kúsok, si navždy s láskou uchováme.

Pedagogický zbor Slovenskej základnej školy v Sarvaši