Slovo má vedúci Národnostného odboru MĽZ Anton Paulik

Počas celého minulého roku predstavitelia Ministerstva ľudských zdrojov (MĽZ) na všetkých dôležitých fórach priebežne informovali národnostné pospolitosti a zdôrazňovali, že od roku 2015 nadobudli platnosť niektoré nové právne predpisy národnostného zákona, ktoré by poslanci národnostných samospráv, resp. aktivisti v národnostnej občianskej sfére mali brať do úvahy počas svojej celoročnej práce. Ktoré sú najvýznamnejšie z týchto zmien? – opýtali sme sa vedúceho Národnostného odboru MĽZ Antona Paulika.

- Vyzdvihol by som 6 § II. kapitoly národnostného zákona, podľa ktorého ak v jednej obci pomer národnostného obyvateľstva podľa posledného sčítania ľudu dosiahol 10 percent, na žiadosť miestnej národnostnej samosprávy obecná samospráva je povinná popri maďarčine aj v jazyku danej národnosti uverejniť svoje nariadenia, oznámenia; zabezpečiť tlačivá verejnoprávnych záležitostí; uverejniť názvy verejných inštitúcií, resp. oznámenia o ich činnosti; ako aj názvy ulíc a verejných priestranstiev. Zároveň v tých osadách, kde pomer národnostného obyvateľstva dosiahol podľa sčítania ľudu 20 percent na žiadosť miestnej národnostnej samosprávy vo verejných funkciách treba zamestnať takého uchádzača, ktorý popri odborných znalostiach ovláda aj jazyk danej národnosti.

- Na ktoré dôležité termíny by ste upozornili našich aktivistov?

- Od roku 2015 sa sprísnili predpisy vyúčtovania aj pre národnostné samosprávy. Miestne (obecné, mestské) a teritoriálne (župné + hlavné mesto) národnostné samosprávy dostávajú dvojaké podpory: na fungovanie a na základe vykonaných úloh, tzv. diferencované. Jednotlivé zbory financie na fungovanie mohli použiť do 31. decembra 2015 a majú ich vyúčtovať do 29. februára 2016. Do podpôr na fungovanie patria predovšetkým honoráre, režijné výdavky, ak majú prenajatú osobitnú miestnosť, cestovné a menšie nákupy na dennú prevádzku daného zboru. Vyúčtovanie udelených podpôr musí obsahovať jednak vymenovanie jednotlivých položiek a odborné hodnotenie danej aktivity. Kópiu faktúry treba priložiť iba v prípade, ak použitá suma presahuje stotisíc forintov. Druhý typ podpôr, teda diferencovanú podporu, môžu použiť do 15. apríla 2016 a tieto položky treba vyúčtovať do mesiaca po tomto termíne. Pritom je dôležité zdôrazniť, že ak do 29. februára 2016 zbor nevyúčtuje položky podpôr na fungovanie, nebude môcť dostať v apríli ani diferencované podpory, pretože ide o financovanie z verejných zdrojov a tieto podpory sú navzájom prepojené. Teda zjednodušene: kým nedostaneme kompletné vyúčtovanie od jedného uchádzača, zatiaľ tento uchádzač nie je oprávnený dostávať ďalšie podpory. Tieto informácie obsahujú aj dokumenty, ku ktorým pri udelení podpôr mali prístup aj národnostné zbory. Priebežne sme o týchto najdôležitejších zmenách a termínoch informovali národnostnú verejnosť na všetkých možných fórach a zhotovili sme aj obežník s najdôležitejšími informáciami pre všetky národnostné samosprávy. Požiadali sme župné vládne úrady, ktoré majú bezprostredný kontakt na národnostné samosprávy, aby ich sprostredkovali všetkým týmto zborom, ktoré ich mali dostať už v decembri. Treba pritom zdôrazniť, že vládne úrady priebežne organizujú školenia pre poslancov národnostných samospráv, ktorí podľa národnostného zákona sú povinní absolvovať takýto bezplatný kurz minimálne raz počas jedného volebného cyklu. Materiál týchto školení pripravovalo naše ministerstvo a podľa mojich skúseností už to badať u poslancov národnostných samospráv, absolventi týchto kurzov už majú väčší prehľad.

- Čo podľa Vás sťažuje prácu našich národnostných aktivistov v samosprávnom systéme?

- Všetky úlohy, súvisiace s financovaním a hospodárením národnostných samospráv, vykonávajú prednostovia obecných samospráv. Podľa ohlasov, ktoré sa k nám dostanú, hlavne tam, kde sú zlúčené obce, teda viaceré dediny patria pod jednu samosprávu, prednostovia sú natoľko zaťažení, že na národnostné samosprávy im zostáva veľmi málo času. Existuje síce na internetovej stránke Ministerstva vnútra systém, do ktorého by sa s prístupným kódom mohli prihlásiť a teoreticky vybavovať záležitosti aj predsedovia, resp. poslanci národnostných samospráv, avšak úradné dokumenty kontrasignovať má právo práve prednosta, ktorý tým pochopiteľne aj kontroluje správnosť dokumentov a následne ich posiela na vládne úrady. Keby národnostné samosprávy chceli vybavovať úradné záležitosti úplne samé, mali by mať väčšiu infraštruktúru, úrad, ako aj spolupracovníka s náležitým vzdelaním a oprávnením napríklad kontrasignovať dokumenty a s tým súvisiace náklady by daná národnostná samospráva mala hradiť z vlastného rozpočtu. V prípade zlúčených obcí sťažuje situáciu aj to, že predstavitelia národnostných samospráv musia cestovať do sídla samosprávy, aby riešili úradné záležitosti s prednostom. Existujú prípady, keď pod jednu samosprávu patrí napríklad päť obcí so siedmimi národnostnými samosprávami a prednosta má jednu spolupracovníčku, ktorá nestíha vybavovať oficiálne záležitosti ani tzv. „veľkých“ obecných samospráv, nie ešte aj tých národnostných.

CsL

Foto: csl

Bližšie informácie a pomôcky k vyúčtovaniu nájdete TU.