V Malej Tarči sa nevyučuje slovenský jazyk, ale tam žijúci Slováci považujú za dôležité, aby sa aj najmenší čím skôr zoznámili s kultúrou svojich predkov. 20. marca preto miestna slovenská samospráva zorganizovala pre nich interaktívny program, v rámci ktorého deti spoznali staré veľkonočné zvyky a naučili sa slovenské veľkonočné riekanky. S účastníkmi programu sme sa rozprávali aj o tom, aký je vlastne slovenský život v meste v susedstve hlavného mesta.

„Kedysi, ani nie tak dávno, tu žilo 5-6 tisíc ľudí, ale postupne sa sem sťahujú ľudia z Budapešti. Teraz celkový počet obyvateľov je približne 13 tisíc,“ začala nám predstavovať mesto predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Katarína Szabová Tóthová. Blízkosť hlavného mesta znamená aj určité negatíva: keďže Budapešť je ľahko a rýchlo dosiahnuteľná z Malej Tarče, ľudia chodili a chodia za prácou do metropoly. Tam nepotrebovali slovenský jazyk, takže slovenčina sa pomaly strácala a dnes už ani v Malej Tarči nie je bežným dorozumievacím jazykom. Paralelne so stratou jazyka klesal aj počet tých, ktorí sa považujú za Slovákov. „Teraz tu je približne 110 ľudí, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti,“ hovorí predsedníčka slovenskej samosprávy. Ako sme sa od nej dozvedeli, slovenská samospráva tu funguje od roku 2002, zorganizuje ročne niekoľko podujatí, z ktorých sa niektoré stali tradičnými, napríklad Gerheňový festival a Stretnutie národností, s ktorými sa im však darí osloviť najmä staršie generácie. Keďže v meste nie je výučba slovenského jazyka, a ako predsedníčka slovenskej samosprávy skonštatovala, bohužiaľ nie je ani dopyt po vyučovaní slovenčiny, samospráva vytýčila za cieľ odovzdať čo najviac informácií o slovenskej národnosti a slovenskej kultúre i jazyku najmladším členom komunity. „Na základnej škole máme vyučovanie ľudového tanca a tamojší choreograf zorganizoval minulé leto tanečný tábor tu v meste. Učitelia vtedy využili možnosť, aby ukázali deťom slovenskú národopisnú zbierku. Žiaci prejavili o ňu veľký záujem, čo nás motivovalo k tomu, aby sme začali rozmýšľať o organizácii programov určených pre deti,“ povedala predsedníčka.

Jedným z organizátorov letného tanečného tábora bol člen tanečnej skupiny Pannónia Móric Máté. „Boli sme veľmi radi, keď nás po letnej pozitívnej skúsenosti oslovila Katarína s tým, či by sme neprišli spolu so žiakmi aj na veľkonočné stretnutie, kde by sme sa zoznámili so slovenskými tradíciami,“ povedal M. Máté. Mladý choreograf síce nemá slovenských predkov a nerozpráva po slovensky, veľmi ho však zaujíma kultúrne dedičstvo tu žijúcich Slovákov. „Je dôležité, aby deti spoznali miestne tradície a máme aj také plány, že by sme pre nich pripravili javiskovú hru, ktorá by čerpala z miestnych slovenských tradícií. Zatiaľ sme iba vo fáze zbierania týchto tradícií, a bohužiaľ, o ľudových tancoch zostalo málo dokumentácie, ale snažíme sa o to, aby vznikla produkcia, v ktorej by zazneli slovenské piesne, zatancovali by sa slovenské tance, a to všetko v slovenských krojoch,“ objasnil svoje plány M. Máté.

Na veľkonočnom stretnutí deťom prerozprávali slovenské sviatočné tradície staršie ženy, ktoré zvyky ešte zažili. Následne si všetci spoločne pozreli reportáž o slovenských veľkonočných zvykoch v Malej Tarči. Eva Szilágyiová Subová učila najmenších slovenské tance, ale nenudili sa ani tí, ktorí neradi tancujú: vo výtvarnom kútiku mohli zdobiť a maľovať veľkonočné vajíčka. Počas popoludňajšieho programu čakala na deti ďalšia výzva: museli sa naučiť slovenské veľkonočné riekanky, za čo dostali aj malú odmenu. Žiaci sa tešia, že slovenská samospráva organizuje programy aj pre nich. 12-ročná Szimonetta Csajová aj doteraz navštevovala slovenské podujatia v meste. „Moja stará mama je Slovenka a často rozpráva po slovensky, aj na týchto programoch, aj doma. Ja len niekoľko slov poznám po slovensky, ale chcela by som sa naučiť slovenský jazyk. S babkou sa vždy rozprávame, keď prídem domov zo školy, ona niekedy používa slovenské slová a ja ju poprosím, aby mi vysvetlila, čo to znamená... takto som sa naučila napríklad slová placky, mlieko,“ podelila sa s nami o svojom vzťahu k slovenčine šiestačka.

(kan)

Foto: autorka