V rámci pedagogickej školskej praxe dve študentky z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) mesiac učili v Materskej škole Dúha v Dabaši-Šáre.

Pôvodne ich malo byť osem, avšak postupne sa dievčatá odhlasovali. Napokon ostali dve. Môžeme ich nazvať „prvou vlnou“? Beáta Majeríková a Terézia Kuchárová navštevujú tretí ročník odboru Predškolská a elementárna pedagogika.

– Predtým, ako ste sa cez prorektorku pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou UMB Zuzanu Drugovú a vedúcu oddelenia medzinárodných vzťahov a zahraničného obchodu v Banskej Bystrici Zuzanu Kučerovú pustili do tohto dobrodružstva, vedeli ste niečo o Slovákoch žijúcich v Maďarsku?

T. K.: Nemala som žiadne informácie o nich. Vedela som len to, že v Srbsku žije najviac Slovákov. Vzhľadom na to, že slovenská národnosť v tejto krajine sa málo prezentuje v našich správach, v médiách, nemala som žiadne informácie.

B.M.: Vedela som, že na Slovensku žije maďarská menšina, ale nemyslela som si, že je to aj naopak. Konkrétne som nevedela, že kde všade sú roztrúsení Slováci vo svete. Prekvapilo ma, že sú aj v blízkosti Budapešti.

– Aké boli vaše prvé dojmy?

T.K.: Mysleli sme si, že všetci budú rozprávať len po maďarsky, prípadne sa učiteľky budú s nami dorozumievať po anglicky. Nevedeli sme, ako sa budeme rozprávať. Celou cestou sme rozmýšľali nad tým, či vedia po slovensky, resp. ako nájdeme spoločnú reč.

B.M.: Verili sme, že nejaké základné slová budú vedieť, boli sme však prekvapené, že vedia komunikovať a dokonca sa chcú zdokonaľovať, zlepšovať sa v slovenskom jazyku. Riaditeľka školy Ilona Mrázová Černáková nielen výborne hovorila po slovensky, ale vždy nám pomáhala. Dokonca nás pedagogický zbor s podporou mesta zobral na jednodňový výlet do hlavného mesta Maďarska.

– Ako sa vám páčil Dabaš?

B.M.: Na prvý pohľad to bolo neobyčajné miesto, keďže hlavná cesta tiahne cez celé mesto. V strede Dabaša je veľmi pekne zrekonštruované centrum, ktoré ma uchvátilo. Je tu veľa kúrií, ktoré sú naozajstnými architektonickými skvostami.

T. K.: Taktiež sa mi páčilo centrum, ktoré bolo veľmi príjemné, s množstvom sôch. S učiteľkami sme absolvovali aj Chodník sv. Jakuba v Šáre, ktorý je výborným oddychovým miestom nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj pre turistov.

– Na vlastné oči som videl, že si vás deti rýchlo obľúbili. Aj pani Ruženka Egyedová Baráneková sa tešila vašej prítomnosti, ktorá vás aj navštívila. Čo by ste odporučili vychovávateľkám?

B.M.: Bolo príjemné sa s ňou porozprávať. Určite je veľmi ťažké udržať slovenčinu v maďarských školách, ale existujú riešenia. Prínosom by možno bolo pozvať do škôl viac učiteľov zo Slovenska. Chcelo by to viac informovanosti. Na Slovensku treba hovoriť viac o tom, že v zahraničí sú potrební slovenskí učitelia. Tým by sa študentom naskytla šanca pracovať v Maďarsku, zoznámiť sa s novými metódami, rozšíriť si vedomosti.

– Ako prekonať jazykové bariéry...

B. M.: Veľa problémov s komunikáciou nenastalo, keď sme niečomu nerozumeli v danej chvíli, dalo sa tomu porozumieť zo situácie, v krajnom prípade sme to vyriešili so slovníkom alebo ukazovaním. Našťastie tu žijú ľudia, ktorí boli ochotní, teda neboli žiadne komunikačné bariéry, čo nás veľmi potešilo.

T. K.: Občas nastali situácie, keď sme sa dorozumievali v anglickom jazyku, čo nám uľahčilo komunikáciu v tomto kultúrne bohatom meste. Po maďarsky sme veľa nevedeli, iba zopár základných slov, ale snažili sme sa gestikuláciou a mimikou ukázať, čo potrebujeme.

– Prečo sa vrátiť späť?

B. M.: Takáto možnosť môže obohatiť človeka, získa mnoho zážitkov a skúseností. Mesto Dabaš je krásne mesto s milými ľuďmi, ktorí nás prijali a vďaka nim sme sa tu cítili dobre. Myslím si, že v miestnej materskej škole učitelia potrebujú, aby prichádzali ľudia zo Slovenska a priniesli so sebou viac slovenského jazyka. Tento pobyt je prínosom aj z toho hľadiska, že naň nikdy nezabudneme. Každá pomoc sa cení, preto verím, že takéto výmenné pobyty aj v budúcnosti budú pomáhať a pomôžu zachovávať slovenčinu v inom štáte.

T. K.: Keďže doma na Slovensku poznáme, ako prebieha výchovno-vzdelávací proces, tu v Maďarsku je to úplne inak. Páčilo sa nám, že tu majú voľnejšie zamestnania, teda deti sú menej stresované. Prirástli mi k srdcu a bude mi za nimi veľmi smutno. Taktiež učiteľky boli k nám veľmi milé a rada by som sa s nimi stretla aj v budúcnosti. Veľmi sa mi páčila príroda, ktorá sa nachádza v okolí, čo by ma lákalo taktiež späť. Dabaš patrí medzi mestá, ktoré sú súčasťou pútnickej cesty a raz by som ju chcela absolvovať aj ja.

(AR)

Foto: autor