Žiaci Základnej školy v Jášči sa 12. októbra vybrali na cestu minulosťou do baníckeho skanzenu v Tatabányi, ktorá sa uskutočnila pod záštitou slovenskej národnostnej samosprávy v Bánhide a s finančnou podporou Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM).

Na túto zaujímavú cestu nás pozvala vedúca regionálneho strediska ÚKSM v Bánhide Ruženka Izingová Pružinová.

Tatabánya bola v priebehu prvej polovice 20. storočia významným priemyselným mestom a hlavným banským centrom v Maďarsku na ťažbu hnedého uhlia. V Tatabányi, ležiacej v Oroslánskej panve, boli na začiatku 19. storočia najväčšie ložiská lignitu, resp. hnedého uhlia v Uhorsku. Ťažba uhlia bola neskôr nahradená ľahkým strojárstvom. Priemyselný skanzen (otvorený v roku 1988) je vytvorený v jeho prirodzenom prostredí, ktoré autenticky predstavuje spôsob života a práce priemyselných robotníkov, predovšetkým baníkov. Starý bytový dom, obnovený a otvorený v roku 1996, charakterizuje banské kolónie. Tu sme mali možnosť získať predstavu o podmienkach, v ktorých rôzne banské komunity žili od prelomu storočia až do roku 1940, kompletné zariadene, manažérov, inžinierov a výstavu minerálov. Obsahuje tiež staré banské zariadenia a lokomotívy.

Staré školské časy sme si spolu s deťmi pripomenuli v škole, ktorá sa nachádza priamo v areáli skanzenu. V triede nás privítala učiteľka, oblečená v typických dobových šatách. Zažili sme s ňou priebeh vyučovacej hodiny z dôb našich starých mám a starých otcov. Spoznali sme lavice, v ktorých sa nesedelo tak pohodlne ako dnes, spôsoby, ako sa žiaci smeli či nesmeli správať počas vyučovania, zariadenie triedy, pomôcky na vyučovanie, ktoré sa až neporovnateľne líšia od tých dnešných. Deti sa potešili písankám, ktoré dostali na pamiatku, vďaka ktorým získali predstavu, akým písmom sa kedysi v škole písalo, a tiež si to mohli vyskúšať.

Veľkou zaujímavosťou bola pre ne nainštalovaná banská šachta, dokumentujúca prácu pod zemou.

Nahliadli sme aj do kováčskej dielne, kde nás privítal veľmi milý starší pán, ale stále vitálny kováčsky majster Štefan Hlodík, ktorý s nadšením všetko ukázal a porozprával deťom o svojej práci a ako bolo v dávnych dobách zvykom, nám pri svojej práci zaspieval aj krásne slovenské pesničky. Priamo pred našimi zrakmi ukul podkovu, ktorú nám potom venoval pre šťastie, za ktorú mu ešte raz ďakujeme!

Na záver nás čakalo aj typické banícke občerstvenie – chlieb s masťou a cibuľou. A prečo práve toto? Lebo podľa legendy si baníci nechceli pohnevať banského škriatka, tak mu vždy po šichte nechávali v bani chlieb s masťou a cibuľou.

Zo skanzenu sme odchádzali veselí, bohatší o nové zážitky a informácie. Už teraz vieme, že sa na toto miesto, plné záhad a zaujímavostí, určite radi vrátime. Organizátorom ďakujeme veľmi pekne za pozvanie!

Erika Farkašovská

Foto: autorka