Takýmito a podobnými vetami sme neraz počuli popisovať dni od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Obdobie fašiangov je časom plesovej sezóny, ale aj časom tradícií, ktoré sa zachovávajú dodnes.

Slovo fašiangy je odvodené z nemeckého „fašang”, ktoré sa vyvinulo zo slova vast-schant, čo znamená výčap alebo posledný nápoj pred pôstom. Fašiangy sa začínajú deň po Troch kráľoch (7. 1.) a trvajú až do polnoci pred Popolcovou alebo tzv. „škaredou“ stredou, ktorá je prvým dňom pôstu, ktorý sa končí Veľkým piatkom. Pôst zaviedla kresťanská cirkev koncom 4. storočia ako prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Fašiangy sú neodmysliteľnou súčasťou tradícií v živote Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši. V tomto školskom roku bola fašiangová zábava v priestoroch školy. Deti sa po chodbách školy predstavili v maskách veselým sprievodom. Už deň predtým sa vo svojich krásnych kostýmoch po chodbách školy prešli aj malí škôlkari. Na druhý deň, po vyučovaní sa škola premenila. Objavili sa víly, kocky, Indiánky, včielky, kúzelníci, futbalisti, rytieri a mohla by som menovať ďalej. V kostýmoch sa ukázali aj učitelia, a tým boli pre deti príkladom.

Slávnostný program riadila prostredníctvom školského rozhlasu pani riaditeľka Zuzana Nemčoková. Usmerňovala žiakov pri rozhodovaní, akú aktivitu si majú vybrať, a čo ich kde čaká. Od tried, cez knižnicu až po únikovú izbu deti zbierali náramky z bavlniek za splnené úlohy: spoločenské hry, stolové hry, veštenie, interaktívne hry, minútové hry, kreácie z balónov, maľovanie tvárí atď. V tomto školskom roku sa pripravovali skupiny tanečníkov podľa vlastného rozhodnutia a schopností. Veľkou oporou pri nácviku jednotlivých nápaditých scénických tancov bola pani učiteľka Renáta Pirosová. Po vystúpeniach nasledovali kúzelníkove triky, deti si mohli kúpiť „mačku vo vreci“, tombolu a sendviče. Potom o 16.00 sa už parket roztočil vo víre tanca a hudby pre mladších žiakov. Veselá nálada v rytme disco tanca v podaní starších žiakov pokračovala do večerných hodín. Kedysi sa tieto dni prežívali inak. Počas fašiangov bolo na hospodárstve málo práce. Preto sa organizovali zabíjačky, zábavy a svadby. Typické boli návštevy v domoch a prechádzky po dedine v maskách. V utorok pred Popolcovou stredou sa konala veselica s tancom v miestnej krčme. O polnoci sa odohral obrad – pochovávanie basy, ktorý znamenal koniec zábavy a smiechu. Fašiangy boli obdobím bohatým na kalorické jedlá, aby sa pred pôstom všetci dobre najedli. Hoci v minulosti sa ľudia stravovali skromne, počas fašiangov si dopriali prejedanie. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a zabíjačkové špeciality. Je veľmi pekné a potrebné zachovávanie týchto tradícií medzi mladými a ich udržanie aj pre ďalšie generácie. Učitelia Slovenskej základnej školy v Sarvaši s láskou odovzdávajú vedomosti o zvykoch a tradíciách predkov aj na hodinách slovenského jazyka, literatúry a vzdelanosti.

Anikó Podaniová

Foto: autorka