Začiatkom decembra aj v IX. obvode Budapešti usporiadali adventné stretnutie. Slovenská národnostná samospráva v spolupráci s voleným zborom Rusínov vo Františkove pozvala Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, aby sa prostredníctvom jeho komorného koncertu spolu naladili na blížiace sa sviatky.

Účastníkov privítala predsedníčka slovenského zboru Alžbeta Árgyelánová. Speváci Ozveny pod taktovkou dirigenta Ádáma Balázsa Galambosa, za hudobného sprievodu Jánosa Bacsiho potešili obecenstvo prednesom slovenských kolied, ako aj skladbami s vianočnou tematikou Michaela Praetoriusa, Johanna Sebastiana Bacha, Františka Prášila a Ivana Hrušovského. Záverom odznela aj známa Tichá noc od Franza X. Grubera a Vianočný pastiersky tanec od Zoltána Kodálya. V následnej neviazanej besede pri bielom stole sme sa opýtali niektorých účastníkov, ako sa pripravujú na sviatky, resp. aké sú v ich rodinách zvyky vo vianočnom období.

„Ako členka Ozveny sa nesmierne teším, že v predvianočnom období máme početné pozvania rôznych slovenských samospráv. Toto obdobie je pre nás veľmi milé, lebo vystúpeniami sa spolu s našim obecenstvom aj náš kolektív naladí na sviatky. Počas môjho detstva v tomto období boli zakáľačky, večera po zabíjačke bola už v podstate sviatočná, boli na ňu pozvaní všetci tí, ktorí pomáhali. Vtedy sa pripravovalo sadlo, pretože „sadlovie kifle“ nemohli chýbať na sviatočnom stole. Na Vianoce sme mali o.i. typické dolnozemské slovenské jedlo kukuricu s makom, aj opekance (makové pupáky) u nás dávali upiecť do pece, alebo do rúry. Podarilo sa nám zachovať tú varenú kukuricu s makom, dokonca keď som bola predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Budapešti podávali sme ju na našich vianočných stretnutiach. Slováci zo severných oblastí sa tomu čudovali, ako aj čašníci, ktorí prišli za mnou, že ako sa to má pripraviť, ale v ďalších rokoch to už vedeli. Pamätám sa, ako prišiel za mnou dnes už nebohý svetoznámy operný spevák Juraj Meliš, pôvodom zo Sarvaša: “Zuzka, ďakujem, ako keby som sa bol vrátil do detstva...“. Pripravovali sa u nás aj záviny (po našom réteša), pred niekoľkými rokmi ma ešte volala moja sestra Marika, aby som jej išla pomáhať ťahať cesto...,“ podelila sa s nami o svoje spomienky vedúca vystupujúceho zboru Zuzana Hollósyová, pôvodom z Pitvaroša.

„Nepamätám sa, že by sme v adventnom období mali nejaké zvyky, jedine že vtedy boli zabíjačky. V súčasnosti naša folklórna skupina a spevácky zbor v predvianočnom období pripravujú kultúrny program, ktorý je spojený s Dňom seniorov. Na Štedrý deň popoludní sa zase škôlkari a žiaci prezentujú so sviatočným, dvojjazyčným programom v kostole. Recitujú básne a spievajú piesne s vianočnou tematikou, aj koledy. Na Vianoce sme mávali hubovú polievku alebo vianočnú kapustnicu, vyprážanú rybu a makové bobaľky (pupáky). Za môjho detstva sme ešte po večeri chodili s priateľmi, so spolužiakmi spievať k príbuzným. U mojich starých rodičov sa vtedy schádzala širšia rodina a veľmi dobre sa pamätám, že moja stará mama povedala, že u nich musíme spievať aj po slovensky, nielen po maďarsky,“ zaspomínala si na svoje detstvo v Répašskej Hute aj poslankyňa obvodného slovenského zboru Zuzana Mátraiová.

(CsL)

Foto: autor