Riaditeľka Základnej školy na Mederskej ceste v IV. obvode Budapešti Ilona Hamzová Szitová ma požiadala o usporiadanie vyučovacej hodiny o histórii, kultúre a tradíciách slovenskej národnosti žijúcej v Maďarsku. Neprekvapilo ma to, keďže na tejto škole učím už sedem rokov a pritom pracujem ako predsedníčka Slovenskej samosprávy Novej Pešti.

Ako prvú som navštívila 4. A triedu, v ktorej prebieha maďarsko-anglické bilingválne vyučovanie. Triedna učiteľka Katalin Bánfiová ma informovala o tom, že národnosťami žijúcimi v Maďarsku sa zaoberajú v rámci dvoch predmetov, a to maďarského jazyka a literatúry a spevu. Triedna učiteľka kladie veľký dôraz na to, aby deti spoznali kultúru a zvyky iných národov. Považuje za dôležité rozvíjať tolerantné správanie voči iným už v detstve.

Musela som materiál zhustiť na 45 minút tak, aby bol zaujímavý a zodpovedal úrovni danej vekovej skupiny. Na začiatku hodiny som sa predstavila a povedala o sebe pár viet v slovenčine, čo vzbudilo u detí záujem. Diskutovali sme o tom, aké národnosti žijú v Maďarsku a v ktorých župách, mestách a dedinách žijú Slováci. Potom som predstavila svoje rodné mesto, Slovenský Komlóš.

Deťom sa veľmi páčila rozprávka „Ako Kubko a Maťko hrali na fujare”, ktorú sme si pozreli na YouTube. Po krátkom animovanom filme sme si vypočuli, ako tento nástroj znie.

Najzaujímavejšou časťou hodiny bolo moje rozprávanie o slovenských pltníkoch prichádzajúcich do Budapešti v 19. storočí, čo som aj ilustrovala obrázkami a mapou.

Na záver hodiny deti trochu nazreli do slovenčiny. Študovali sme slovenskú abecedu. Na tabuľu som napísala slová s písmenami, ktoré v maďarskej abecede neexistujú. Potom som vymenovala slová v slovenčine, ktoré boli okamžite pochopiteľné pre podobnosť s maďarčinou. Naučila som ich aj niekoľko komplikovanejších slov, ako zmrzlina, krasokorčuľovanie, s ktorými sme si zahrali slovnú hru.

Triedna učiteľka mi prezradila, že na hodinách literatúry si čítajú jednu rozprávku každej národnosti. Súčasťou učebnej osnovy je slovenská rozprávka „Soľ nad zlato”.

V spolupráci s kolegyňou sme sa rozhodli uzavrieť hodinu detskou poéziou. Keďže žiaci poznajú Sándora Weöresa, priniesla som básničky z jeho zväzku „Keby svet bol drozdom” v slovenskom preklade. Gregor Papuček preložil tieto básne tak dokonale, že na základe dôrazu a rytmu ich deti spoznali všetky, aj keď ich počuli v slovenčine.

Enikő Óváriová

Foto: Katalin Bánfiová