Tohto roku sa prípravy na tábor na Zemplínskej šírave v slovenskej škole v Novom Meste pod Šiatrom niesli v duchu pandémie, pretože sme do poslednej chvíle nevedeli, ako sa dostaneme cez hranicu.

Pravidlá sa menili zo dňa na deň, čo bolo platné v piatok, to už nemuselo platiť v pondelok. A tak aj bolo, v piatok popoludní sme dostali informáciu, že deti nad 10 rokov potrebujú antigénový test na COVID-19. Super, pomysleli sme si, čo bude ešte nasledovať? Nakoniec sme sa 28. júna predsa len vybrali do tábora, a ako naschvál, na hranici vôbec nebola kontrola. Vydýchli sme si, no v Trebišove nás čakalo testovanie. Čo ak bude niekto pozitívny? Čo budeme robiť? Takéto a podobné otázky nám prechádzali hlavou. No našťastie, aj testovanie dopadlo dobre, všetky deti boli negatívne. Tentoraz išli menšie deti, z 1. až 4. ročníka.

V pondelok naša cesta smerovala do Košíc, kde sme si po prechádzke v historickom centre dali zmrzlinu a pokračovali sme do ZOO v Kavečanoch. Okrem prehliadky zvieratiek sme navštívili aj DinoPark, čo bolo prianím najmä malých prváčikov. Popoludní sme sa ubytovali, vybalili sme si kufre, trochu sa občerstvili a prezreli si najbližšie okolie. Po večeri si deti zašportovali na ihrisku hotela. V utorok sme sa prešli k prístavisku výletnej lode a vydali sme sa na plavbu po Zemplínskej šírave. Popoludní prechádzka popri jazere, trochu tkania, obchod a opäť šport. Streda bola v znamení kúpania, pôvodne sme mali ísť do Thermalparku Šírava, no, žiaľ, už nám skončila platnosť testov, takže sme sa tam nedostali. Namiesto toho sme navštívili kúpalisko v Klokočove (lebo v Kaluži bolo zatvorené).

Aj tam sme sa presunuli pešo, takže sme každý deň mali nachodených zopár kilometrov. Popoludní sme išli do obchodu a potom sme sa chystali na súťaž Kto čo vie?, ktorá nasledovala po večeri. Na štvrtok sme mali naplánovanú túru na Vinianske jazero, no premenlivé počasie nám to nedovolilo a program sme museli prispôsobiť. Išli sme na túru, ale kratšiu, poza kopec. Popoludní sme mali kreslenie zážitkov a výrobu darčekov, pokračovanie súťaže Kto čo vie?, po večeri šport. Našťastie sme zmokli len trocha, čo bolo v tej horúčave dokonca osviežujúce. Piatok bol dňom cesty do Dobšinskej ľadovej jaskyne a potom hurá domov. Všetko bolo podľa plánu, až kým sme neprišli po Rožňavu, kde nás chytila ohromná búrka, v ktorej sme ledva mohli pokračovať v ceste. Tu sme opäť museli zmeniť plán a namiesto Dobšinskej jaskyne (tým smerom bola čierňava a búrka) sme sa vybrali smerom na juhozápad do Jaskyne Domica. Tá je na hranici s Maďarskom, kde pokračuje ako Baradla a spolu vytvárajú 25 km dlhý jaskynný systém.

Počas celého pobytu sme sa zamerali na známe a nové slovenské výrazy, čím sa hravou formou obohatila slovná zásoba žiakov.

Cieľom tábora bolo upevniť si vedomosti, no získať aj nové, zdokonaliť sa v slovenskom jazyku, naučiť sa samostatnosti, osvojiť si zásady zdravého životného štýlu. Sme radi, že deti po tomto online školskom roku trávili svoj voľný čas v prírode a aktívne.

Ako každoročne, aj tohto roku sme finančné zdroje získali od Nadácie Gábora Bethlena. Naše deti sa jej pomocou dostali do autentického prostredia a mohli sa zdokonaľovať v slovenskom jazyku, spoznávať krásy Slovenska, jeho kultúru a tradície.

Viera Mohayová

Foto: autorka