V Mlynkoch sa presne v polovici septembra konala konferencia s názvom, ktorý na prvé počutie znie prapodivne, Maďari po slovensky. Konferencia o dvojjazyčnosti sa týkala vyučovania slovenského jazyka na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku a na podobných školách, len v dvojjazyčných alebo národnostných inštitúciách v Maďarsku.

Vzhľadom na to, že v oboch prípadoch sú problémy aj zhodné, aj rozdielne zároveň, konferenčná sála Doškoľovacieho a rehabilitačného centra Nápravno-výchovných zariadení v Mlynkoch sa naplnila do posledného miesta hosťami – pedagógmi a školskými pracovníkmi, ktorých sa problematika týka, alebo sa o ňu zaujímajú. Konferenciu otvorili starosta hostiteľskej obce Mlynky Márton Peller a prvá žena Veľkých Ludiniec Zita Cseriová. Na úvod sa prihovorila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová.

Dotácie z Fondu EÚ všetkým na osoh

Reprezentantov médií ešte pred konferenciou privítala projektová manažérka Judit Csókásová, keďže podujatie podporil Fond regionálneho rozvoja z prostriedkov Európskej únie. Predstaveniu projektu predchádzalo vystúpenie starostov obcí, podieľajúcich sa na spolupráci. Márton Peller povedal, že mimoriadne plodná partnerská spolupráca trvá štvrťstoročie. Obaja starostovia úspešný program zdedili po svojich predchodcoch. Keby mal spoluprácu medzi Mlynkami a Veľkými Ludincami v krátkosti zhrnúť, môže konštatovať, že polovicu slova stačí vysloviť, druhý vie okamžite pokračovať. So starostkou Zitou Cseriovou mali množstvo spoločných známych, rovnaké ťažkosti ich kvária do dnešného dňa a z toho priamo vyplývalo, že medzi nimi okamžite vznikne priateľské puto. Preto aj vstup do programu spolupráce Interreg V–A Slovenská republika – Maďarsko, z Fondu malých projektov v rámci prioritnej osi PO4 bol priam samozrejmosťou. Táto podporovaná možnosť má za úlohu posilniť vzťahy presahujúce hranice a podporiť cezhraničnú spoluprácu orgánov verejnej správy a osôb žijúcich v pohraničnej oblasti. Celkový rozpočet projektu je 44.789,40 eur, z toho dotácia z Európskeho fondu regionálneho rozvoja dosahuje 39.070,99 eur. Cieľom je rozvíjať a zvyšovať úroveň spolupráce medzi oboma obcami a miestnymi školskými zariadeniami. Obec Veľké Ludince má viac ako 20-ročnú spoluprácu s obcou Mlynky, pričom tieto dediny sú charakteristické tým, že veľká časť obyvateľstva používa menšinový jazyk krajiny. Kým väčšina obyvateľov Veľkých Ludiniec je maďarskej národnosti, veľká časť obyvateľov Mlynkov má slovenské korene. Obyvatelia oboch obcí využívajú výhody a nevýhody menšín na zachovanie svojich tradícií. Realizácia projektu sa začala vo februári 2020 a vzhľadom na súčasnú epidemickú situáciu končila až koncom septembra tohto roku. V rámci projektu mali vzdelávacie inštitúcie obcí diskutovať o problémoch a možnostiach vzdelávania menšín v rámci dvoch odborných konferencií. Jednou z tém konferencie bol spôsob výučby slovenského jazyka ako cudzieho jazyka. Podujatie vo Veľkých Ludinciach sa stretlo s veľkým záujmom, ale aj na konferencii v Mlynkoch 15. Septembra sa zúčastnilo veľa učiteľov a pedagogických zamestnancov z oboch krajín.

Keď je slovenčina nutnosť – keď je možnosť

Hoci by sa mohlo zdať, že znalosť slovenčiny by mala byť pre deti vo Veľkých Ludinciach samozrejmá, veď žijú na Slovensku, alebo by jej používanie malo byť evidentné v Mlynkoch, veď majú slovenských predkov, ani jedno, ani druhé nie je jednoduché. Školáci z maďarskej národnostnej obce nemajú možnosť používať slovenčinu v bežnom živote mimo školy, lebo sa s človekom, ktorý by hovoril výlučne po slovensky, nestretnú, kým neopustia dedinu. Mlynskí školáci musia, naopak, aj v rodnej obci vynaložiť značné úsilie, aby mali s kým prehovoriť po slovensky. Generácia starých a prastarých rodičov, bežne hovoriacich po slovensky vymiera, alebo prejde na maďarčinu v komunikácii s mladými. O dôvodoch by sme mohli dlho rozjímať. Účastníci konferencie sa tiež venovali radšej odovzdávaniu skúseností, načrtnutiu systému a predloženiu praktických odporúčaní. Slovenčinári z Mlynkov Monika Szabová a Atila Rusnák predstavili po slovensky slovenský národnostný školský systém v Maďarsku. Hovorili aj o tom, akí sú Slováci v Maďarsku, že podľa literárneho znalca Karola Wlachovského si už aj Ján Palárik sťažoval na neochotu Slovákov v Maďarsku čítať, že sú roztrúsení po celej krajine, mládež stratila slovenské povedomie, že študentský časopis v budapeštianskej slovenskej škole nie je na zahodenie, ba aj odborný časopis Slovenčinár je dobrý a záslužnú prácu vykonáva metodické pedagogické centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Hodnotili ešte situáciu pred pandémiou, keď sa stali veľkým hitom únikové izby, a po ňom, keď po obmedzeniach profitujú napríklad mlynskí školáci z možnosti učiť sa vonku, v prírode.

S praktickým návrhom „Ako môžeme efektívnejšie vyučovať slovenský jazyk“ prišla učiteľka slovenčiny a angličtiny z Dunajskej Stredy Adriana Bakosová. Jej vyskúšané metódy realizovala učiteľka tretiakov vo Veľkých Ludinciach Erzsébet Virágová. Spolu s ôsmimi dievčatkami predviedli ukážkovú hodinu, počas ktorej využívali možnosti jazykových knižiek Zábavná slovenčina a Veselá slovenčina, obrázkových kartičiek a ďalších pomôcok, aby bolo vyučovanie hrou. Ak sa dieťa učí hrou, tak to nie je utrpenie, ale radosť. Po ukážkovej hodine Adriana Bakosová predstavila zážitkovú slovenčinu krok za krokom.

Diskusia zúčastnených odborníkov bola síce záverečným bodom programu, napriek tomu možno konštatovať, že počas nej vysvitlo, že pre deti zo Slovenska je nutné naučiť sa po slovensky, lebo neznalosť ich ukráti o možnosti uplatnenia. Pre deti z Maďarska je to príležitosť zachovať dedovizeň, znalosť ďalšieho jazyka a tak širšieho uplatnenia v živote. Tiež je potrebné poskytnúť učiteľom z pohraničia možnosť navzájom nahliadnuť do učebníc, ktoré tvoria pedagógovia na jednej i druhej strane hraníc. A je nesmierne osožné, keď sa môžu vyjadriť napríklad aj zodpovední predstavitelia rezortu školstva. Diskusia ozrejmí súčasný stav, ukáže, kadiaľ sa ďalej uberať a otvorí ďalšie otázky. Ale to už pravdepodobne bude témou niektorej ďalšej konferencie.

E. Trenková

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria