Štipendium maďarskej vlády aj tento školský rok dostali nielen gymnazisti v Budapešti, ale aj v Békešskej Čabe. Čabianski gymnazisti sa nezúčastnili ceremoniálu odovzdania dekrétov v Budapešti, preto vám ich predstavíme na stránkach nášho týždenníka.

Laura Kokavczová, Kata Szabadiová a Bálint Bobvos sú študentmi 11. ročníka békeščabianskeho slovenského gymnázia. Všetci traja navštevovali výchovno-vzdelávaciu inštitúciu už od materskej školy. Rozdiel je iba v tom, že kým Bálint sem chodil od začiatku, Laura a Kata nastúpili iba do strednej skupiny.

Bálint Bobvos žije v Békešskej Čabe s mamou, bratom a sestrou. „Môj brat Csongi je žiakom 4. ročníka tejto školy, študovala tu aj moja sestra, ktorá už však zmaturovala,“ prezradil pre Ľudové noviny.

„Slovenčina je mi veľmi blízka, keďže moja rodina je z maminej strany slovenského pôvodu. Moji prastarí rodičia hovorili zmesou slovenčiny a maďarčiny. Mali vetu, ktorá bola napoly po maďarsky a napoly po slovensky. Moji starí rodičia rozumeli slovenčine, ale už ňou nehovorili. Moja mama, aj keď sa na základnej škole učila po slovensky, už nehovorí ani nerozumie. Preto chcela, aby jej deti rozumeli a hovorili aj týmto krásnym jazykom. Výsledkom bolo, že mňa a mojich súrodencov zapísala do slovenskej školy,“ povedal Bálint, ktorý je pravidelným členom lyžiarskeho tábora organizovaného čabianskou školou v Kremnici na Slovensku. Prezradil nám aj to, že na strednej škole si obľúbil cyklistiku a pravidelne chodí do posilňovne. Čo sa týka ďalšieho štúdia, Bálint by sa chcel venovať informatike, ale zatiaľ nevie, či na Slovensku, alebo inde.

Laura Kokavczová žije tiež v Békešskej Čabe a dodnes sa pamätá na prvé dojmy z materskej školy. „Prostredie bolo spočiatku veľmi zvláštne, keďže moji rodičia už neovládajú jazyk, takže som nebola zvyknutá na slovenské výrazy. Ale čoskoro som sa otriasla, čomu sa starí rodičia potešili,“ prezradila nám, a my musíme dodať, že nielen starí rodičia, ale aj rodičia majú radosť z jej jazykových schopností, ktoré rada preukáže počas zahraničných ciest s otcom napríklad v Poľsku alebo na Slovensku, kde často chodia. „Mimo školy, keď mám voľný čas, väčšinou ho trávim v stajni s našimi koňmi. Mojou najnovšou záľubou je výcvik žriebät. Aj preto by som chcela ďalej študovať najmä v oblasti poľnohospodárstva,“ povedala Laura, ktorej 4-ročná sestrička síce chodí do maďarskej škôlky, no bola by veľmi hrdá, ak by chodila k nim. Čo sa týka mimoškolských aktivít, Laura je členkou Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku a aktívne sa zapája do jej aktivít. Okrem toho aj spieva s Hanou Kolyszovou, s ktorou dosahujú vynikajúce výsledky a viackrát zastupovali svoju školu a slovenskú národnosť na rôznych podujatiach.

Kata Szabadiová pochádza z Gyuly, ale so svojou sestrou a mamou býva v Békešskej Čabe. Sestra Luca je v 7. ročníku slovenskej školy v Békešskej Čabe. „V škôlke sa mi veľmi páčilo používanie cudzieho jazyka, množstvo jazykolamov a riekaniek. Páčilo sa mi, že som vždy mohla svojich priateľov naučiť niečo, čo nevedeli. Nebolo to pre nich ľahké pre množstvo spoluhlások, ale som hrdá, že pre mňa je to prirodzené,“ spomína na slovenskú materskú školu.

Kata je odvážne dievča, vždy mala rada výzvy, takže učitelia ju odmalička posielali na súťaže, napríklad v rozprávaní alebo dokonca v kreslení. „Na strednej škole som chcela ešte viac výziev, tak som chodila na súťaže ako Spievanky a veršovačky, Prečo mám rád Slovensko, či Putovná súťaž,“ prezradila pre náš týždenník čerstvá štipendistka, ktorá priznala svoj úprimný vzťah k slovenčine.

„V našom modernom svete je učenie sa prostredníctvom ľudských vzťahov rovnako dôležité ako získavanie vedomostí a informácií či rozvíjanie stratégií konania. Pre nás je to kľúčové, keďže máme dva materinské jazyky. Budeme otvorenejší svetu. Nediskriminujeme ostatných z dôvodu ich rasovej alebo národnej príslušnosti. Budeme akceptovaní, tolerantní, úctivejší. Uchovávanie tradícií nám ponúka záľubu a pomáha aj udržiavať naše duševné zdravie. Spoznávame inštitúcie, organizácie a programy, ktoré sa snažia o zachovanie slovenskej kultúry v Maďarsku. Je dôležité mať vysokú úroveň jazykových znalostí a naučiť sa miestne dialekty. Na Slovensko cestujem rada, niekoľkokrát som tam mala možnosť stráviť viac týždňov. Vtedy sa naučím najviac o kultúre, tradíciách, zvykoch a nárečí,“ prezradila Kata.

Hudba hrá v jej živote dôležitú úlohu. Učí sa hrať na flaute a gitare, takže pozná množstvo ľudových piesní. „Viem sa stotožniť aj s tradíciami v gastronómii. Najradšej mám halušky a parenú knedľu. Doma zvykneme s mamou organizovať každé 2-3 mesiace haluškový festival. Cesto ručne vymiesime, nakrájame, uvaríme a ochutíme kapustou alebo tvarohom a konzumujeme,“ dodala Kata, ktorá by chcela pokračovať vo svojom štúdiu na Slovensku, najradšej v odbore slovenský jazyk a kultúra.

Oliver Patay/ef

Foto: archív