O miestnej zbierke v obci Novohrad

Počas našej nedávnej návštevy obce Novohrad sme navštívili aj miestny, pekne upravený Oblastný dom, ktorý ešte nefiguroval v publikácii Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku z roku 2009. Sprevádzala nás po ňom znalkyňa miestneho národopisu Dóra Bernadett Réviová, ktorá odviedla veľký kus práce pri vytvorení tohto dedinského múzea, avšak práve v čase nášho pobytu v Novohrade odovzdávala štafetu vedenia ustanovizne:

- Dom vlastnila pomerne bohatšia rodina, ktorá patrila do vrstvy stredných roľníkov. Od dedičov Andrášikovcov, ktorí nemali vlastné deti sa Obecnej samospráve podarilo kúpiť nehnuteľnosť v roku 2007. Skoro celé zariadenie domu sa zachovalo v pôvodnom stave z tridsiatych rokov minulého storočia a ďalšie exponáty sme získali vďaka veľkej oduševnenosti obyvateľov obce. Máme tu v čistej izbe napríklad rôzne odevy, od pracovných až po pestrofarebné kroje z kvalitnejších materiálov, ktoré so svojimi výšivkami a farbami svedčia o určitej symbolike, podľa ktorej kedysi rozoznávali rôzne sakrálne sviatočné dni, ale napríklad aj vek nositeľky kroja. O obci Novohrad treba vedieť, že tu žijú aj katolícki, aj evanjelickí Slováci, pričom v minulosti sa rodičia netešili, ak ich dieťa si za životného partnera vybralo niekoho z druhej konfesie. Počas výskumu mi jedna moja informátorka porozprávala, že sa v dedine traduje veta dievky, katolíčky, ktorú nechceli vydať za evanjelického mládenca: „Mamka moja, veď v katolíckom hrnci sa časom aj evanjelická klobása uvarí...“.

Z odpovede odborníčky na našu otázku, prečo je v kuchyni nábytok už skôr mestského štýlu vysvitlo, že dievčatá rovnako, ako z mnohých iných dedín, chodili slúžiť do väčších miest, z Novohradu nielen do bližších, ale až do Pešti. Vrátili sa domov už s niečím pre svoju budúcu domácnosť, či už s nejakým nábytkom, alebo v prípade katolíčok aj s obrazmi svätcov. Inak medzi nábytkom v zadnej izbe sa nachádza aj starodávna šúplatová komoda z dedičstva našej sprievodkyne.

– Z maminej strany pochádzam z Častej (Csesztve), v rodine sa traduje náš miešaný palócsky a slovenský pôvod, v tejto vetve máme napríklad nositeľov priezviska Krupa– dodala pani Réviová.

V miestnej zbierke - ktorá sa predtým nachádzala v inej nehnuteľnosti na druhom konci tej istej ulice - nás zaujal originálny nápad: na jednotlivých exponátoch figurujú na malých keramických plátkoch ich názvy v maďarčine, ako aj v miestnej slovenčine.

- Máme tu ešte na ukážku jednu kompletne zariadenú dielňu obuvníka. Zaujímavosťou veľkej maštale je, že jej podlaha je vyložená hrubými doskami, tzv. mostovinami, čo bolo pre zdravie zvierat výhodnejšie, boli čisté, pretože nestáli v hnoji. Inak aj z toho sa dá usúdiť, že pôvodní majitelia patrili medzi majetnejších, a vlastnili voly, aj kone. Na dvore okrem chlievov je ešte budova, v jednej časti je sýpka, kým v druhej je zariadená kuchynka pre naše kultúrne aktivity. Konajú sa tu rôzne podujatia, mali sme tu už spracovanú miestnu svadbu, páračky, ale napríklad 20. augusta tu pečieme aj „nový chlieb“. Pec pri tejto kuchynke, rovnako ako druhý v samotnom oblastnom dome a tretí v Dome občanov máme vďaka našej spolupráci s Nadáciou pre zachovávanie hodnôt Zoltána Vassa. Na ich vybudovanie sme museli zabezpečiť iba materiály, kým spolupracovníci nadácie prišli, spravili nám aj odborný kurz, v rámci ktorého sa naša dedina obohatila o tri pece – informovala nás na záver D. B. Réviová o zachovávaní kultúrneho dedičstva v Novohrade.

(csl)

Foto: csl