O čom sme písali? (3)
Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.
Pred 50 rokmi
Mládežnícky klub v Slovenskom Komlóši
V komlóšskom Dome mládeže gymnazisti za dva týždne dali do poriadku klubovňu. Zaopatrili nové záclony, mladí pracovníci technického malovýrobného družstva zhotovili ku každému stolu krásne svietniky verejnoprospešnou prácou. Zostavili i program klubu, v ktorom sa organizujú krúžkové schôdzky, voľné klubové zamestnania, intelektuálne preteky, prehliadky módy, filmové ankety, osvetové prednášky, dišputy, atď.. (3/1967)
Pred 45 rokmi
Župné stretnutia súťaže „Vyletel vták“
Župné kvalifikačné stretnutia slovenskej ľudovej piesne „Vyletel vták“, ktorú vypísal Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, ďalej pokračujú. V dvoch obciach Peštianskej župy v Pišpeku a Dabaši a v boršodskej dedine Dolný Regmec sa stretli slovenské národnostné spevácke zbory, sólisti a ľudoví hudci, aby pred porotami – no a pred početným obecenstvom – súťažili o miesta do finále súťaže. V Pišpeku vedúci oddelenia DZSM Štefan Lami rozprával o význame folklórnych programov Maďarskej televízie „Röpülj páva“, pod vplyvom ktorých sa po celej krajine organizovali spevácke krúžky. Do tohto hnutia sa, samozrejme, zapojili aj krúžky Slovákmi obývaných obcí, ktoré zbieraním národnostného folklóru obohacujú a spestrujú celú našu národnú kultúru. (3/1972)
Pred 25 rokmi
Obava z novej výmeny obyvateľstva
Dostali sme list o výmene obyvateľstva v r. 1946/47 medzi Maďarskom a Československom. O týchto udalostiach sa už veľa hovorilo a písalo. Iste sú aj takí, ktorí si na ne neradi spomínajú. Z tohto dôvodu sa ospravedlňujeme našim čitateľom. Totiž list pani Tósegiovej obsahuje jeden veľmi zaujímavý moment, ktorý nás núti tento list uverejniť: obava z toho, že udalosti z rokov 1946/47 by sa mohli zopakovať... Ďalšou zvláštnosťou listu A. Tósegiovej je jeho jazyk. Aj v budúcnosti s radosťou uvítame príspevky písané v hociktorom nárečí Slovákov v Maďarsku. (3/1992)
Pred 10 rokmi
Krst zbierky veršov Antona Drevenku
V Pilíšskej Čabe slovenský aktivista, „vševed“ Július Kučera na margo tvorby miestneho dvojjazyčného ľudového básnika poznamenal: „Vieme, Anton Drevenka síce nie je Sándor Petőfi ani Attila József, ale aj to dobre vieme, že on je náš a teda pre nás tak trochu predsa je S. Petőfim a A. Józsefom“. V jeho veršoch sa odráža úcta a láska k ľuďom a ich práci, ako aj vrelý vzťah k rodnému kraju. Píše preto, aby objavil a tlmočil čo najviac krás života. Poézii sa pravidelnejšie začal venovať až po odchode do dôchodku. Je potešiteľné, že v poslednom čase píše popri maďarských čoraz častejšie aj slovenské básne. (3/2007)
